Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

polemika mesiacaZamestnanec verzusživnostníkDnes uždo píly niknekope!O všetkom rozhodujú kádre! Ľudské zdrojesú naším najväčším kapitálom!Každá z uvedených fráz patrí do inej doby.Jedno však majú spoločné: potvrdzujú významľudskej práce. Kdekoľvek, teda aj v lesníctve.A práve postaveniečloveka v proceselesnej výroby sa stávahorúcou témou dneška.Návrh novéhozákonníka práce uvažujes povinnosťouzamestnávateľa vykonávaťsvoju hlavnú činnosť výlučne prostredníctvomvlastných zamestnancov. Je to reakciana spôsob, ktorým mnohí zamestnávatelia starostlivosťo zabezpečenie práce, pracovnýchpomôcok, bezpečnosti, či dopravy presunulina samotných pracovníkov. Týmto potom ostalilen dve možnosti – prejsť na živnostenský spôsobpráce, alebo o prácu prísť. Neprimerané!Neprimerané? Ak si pripomenieme, ako tentokrok pomohol zvýšeniu efektívnosti prácena najväčšom pracovisku Slovenska – v lesoch,potom argumenty pre jeho jednoznačné odsúdeniestrácajú na sile.Pamätáte ešte na režijných kočišov, ktorýchkoníky boli viac bité ako sýte? Ich melasa sa pričastoocitla na hrante domácich prasiat a namiestooddychu fuškárili na záhumienkach.A keď nám takýto kočiš, ktorý sa dve dobre zaplatenéhodiny viezol na pracovisko a rovnakédve naspäť, „dal“ za mesiac 50 kubíkov, velebilisme ho. Po privatizácii koníkov a „prerobení“kočišov na živnostníkov sa konská srsť začalaobčas aj lesknúť, ich kopytá spoznali masťa postroje olej. Na pracovisko sa začali voziť„po pánsky“ na špeciálne upravených aviácha odrazu nebol zriedkavý ani mesačný výkon100 - 150 kubíkov. Hoci inflačná krivka vytáčalav polovici deväťdesiatych rokov ceny vstupovhore, jednotkové náklady na kubík klesali. Nievšak zárobky kočišov. Určite aj preto sa nadmožnosťou návratu do zamestnaneckého pomerumnohí z nich – najmä tí šikovnejší – dnesuž len usmejú...Inak to však vnímajú vedúci lesných správ,ktorým súkromní kočiši v súčasnosti „utekajú“za lepším zárobkom do sveta. Tí by renesanciurežijných záprahov aj privítali. Ale aj ďalší, ktorídnes neraz nemajú komu nariadiť vykonaťneatraktívne, no pre prevádzku nevyhnutnépráce.„Táto téma je ťažká, no práve pretonám treba o nej hovoriť.A moji kolegoviauž za tie rokyvedia, že s otvorenosťousom nikdynemal problém“,Ján MIČOVSKÝzačína svoju úvahu Bc.František SUCHANOV-SKÝ, odborový predák a zároveň vedúci odboruostatných obchodných aktivít na ústredí podniku,ktorého som požiadal o názor ako prvého.„Predovšetkým si priznajme, že to sozamestnanosťou v lesoch nebolo celkomCestu vidíme v rozumnomkompromise. Tým je prenás pomer približne 60 : 40v prospech cudzích dodávateľov.Záujem o pôvodný modelnemáme nielen my,ale ani naši dodávatelia.v poriadku aniv minulosti. Povýšiťjej udržanie zajeden z podnikovýchcieľov vyzerádobre, no v konečnomdôsledku sato môže vypomstiťvšetkým -z a m e s t n a n c o mizamestnávateľovi.Rozdielnepohľady, ktoré naBc. František Suchanovskýtento pohľad trvávajú v spo-preločnosti,dobre dokumentovali aj dvavarianty zákonníka práce z nedávnej minulosti– Magvašiho a Kaníkov. Vláda sadnes rozhodla prevziať myšlienku, ktorúkedysi Kaník úplne negoval - aby hlavnúčinnosť vykonávali zamestnávatelia svojimizamestnancami“. Pripomínam, že bezohľadu na mená a ichpolitické krytie sadodávateľský spôsob,ktorý sme začalipostupne uplatňovaťpred vyše 15 rokmiuž vžil... „...áno, aleaž v rokoch 2003– 2004 našiel celopodnikovéuplatnenie. Je však pravda,že ak by sme v najbližších mesiacoch maliprejsť v zmysle pripravovaného ZP k úplnejobnove zamestnaneckého vzťahu,spôsobilo by nám to obrovské problémy.V odboroch sme sa v tejto veci už uzhodlina tom, že prvoradou úlohou je dnes dosiahnuťto, aby štát v prípade schváleniatakejto právnej normy poskytol lesnémupodniku dostatočný priestor na prechodnéobdobie a nepristúpil hneď nekompromisnek sankciám“. Znamená to však, že odborypo istom prechodnom období návrat plnej zamestnanostipodporujú? „Nie. Cestu vidímev rozumnom kompromise. Tým je pre náspomer približne 60 : 40 v prospech cudzíchdodávateľov. Najmä pri ťažbovej činnostinevidíme možnosť návratu. Pri pestovnejčinnosti by sa obnova zamestnanosti dalaskôr pripustiť, veď predstava ako žienky– živnostníčky odkladajú po návrate z lesakosák a sadajú si k účtovníctvu je dosťúsmevná“. Namietam, že ide však o sezónuprácu, ktorá aj v minulosti spôsobovala právneproblémy... “Aj na to sme mysleli. Predstavaodborov je taká, že ani opakovanéuzatváranie pracovných dohôd na dobuurčitú by nemalobyť dôvodom k povinnémuvznikutrvalého pracovnéhopomeru, akoto chce zaviesť súčasnýnávrh“. Nepozeráme sa však aj tak navec príliš zjednodušene? Budú sa chcieť všetciťažbári vrátiť? „To je správna otázka a nájsťodpoveď nie je až tak ťažké – šikovní ťažbári,ktorí sa už na trhu „našli“ sa námnaspäť dobrovoľne nepohrnú. Hlásiť sanám budú skôr tí, poviem – menej šikovní.Takáto obava tu je a aj my odborári bysme v tomto maliDnes sa ukazuje správnosťnastúpenej cesty spred 15 rokov.zamestnávateľoviporozumieť“. A čoak aj takéto porozumeniebude na novýzákonník jednoduchoprikrátke? „Topotom bude vyžadovaťozajstné majstrovstvo v dialógumedzi odbormi a zamestnávateľom. Ak bysme zatlačili nekriticky na zvyšovanie zamestnanosti,potom asi musíme zabudnúťna zvyšovanie platov i na ďalšie zlepšovaniesociálnych podmienok. A povedzmesi úprimne, že rozumnou politikou smena tomto poli doposiaľ dosiahli podstatneviac, ako búchaním po stole. Buchnúťsa dá raz, dva krát, ale čo potom...!? Veďdnes sa za priemerné platy i sociálnepodmienky nemusí v našom podniku nikhanbiť!“ Budeme však mať vôbec na výber..?“Som presvedčený, že nový zákonník prácezohľadní špecifiká takej výroby ako jelesnícka a ponechá nám v tomto smereistú voľnosť. Veď porovnávať reálnehoživnostníka – kočiša, ktorý pracuje voľnena území tisícok hektárov s papierovýmživnostníkom pri továrenskom páse naozajnemožno. Budeme v tomto musieťjednoducho nájsť tú správnu mieru. Mantinelizmusje vždy nezdravý. Naháňať sa zaplnou zamestnanosťou je rovnako škodlivéako všetko presúvať na plecia externýchdodávateľov. Pripomeniem Baťoveslová: Zamestnávateľ bez ľudí je len betóna železo...“Obavy zamestnávateľov vyvoláva aj ustanovenienávrhu ZP smerujúce k podpore odborovýchfunkcionárov platených povinne z ichpeňazí. “V tomto smere nemáme veľmi čoriešiť – lesnícka sekcia odborového zväzudrevo, lesy, voda, nemá ani jedného platenéhofunkcionára a v celom zväze ichmáme päť“ dodáva František Suchanovský.Ing. RastislavVLALUŠKA, vedúciLS Strážske na OZSobrance, sa v spo-mienkachvraciahodne späť: „... mu-sím začať v roku1991. Vtedy smesa pokúšali na OZv Humennom postupnezavádzaťpredaj, resp. prenájomprostriedkovdo praxe.Ing. Rastislav VALUŠKACez strach notlivcov a nepo-jedchopeniemnohých sa podarilo odpredaťJMP, kone, dať do prenájmu približovaciei odvozné prostriedky. Výsledky sa rýchlodostavili a boli niekedy až prekvapujúce.Náklady začali významne klesať, početporúch na prostriedkoch sa znížil a každodennénaháňanie náhradných dielov sastalo minulosťou. Nadriadenými však bolorozhodnuté, že nie je možné podnikať soštátnymi prostriedkami a dobre rozbehnutéveci sa pozastavili.Dnes sa ukazujesprávnosť nastúpenejcesty spred15 rokov.“ Ako všakRastislav Valuška spomína,reakcie bolivtedy naozaj rôzne... “Pre časť vlastných zamestnancovto bola veľmi vážna životnázmena, niektorí veru prišli aj s plačúcoumanželkou, že sa ako živnostníci neuživia.Iní sa však nevedeli už dočkať... Medzitýmsa veľa zmenilo. Neviem si predstaviťnávrat k vlastným prostriedkom, hocilen čiastočný. Potrebné väzby sa narušili,vlastné technické vybavenie nemámeprakticky žiadne. Ďalším argumentom jeaj to, že veľká časť kvalitných pracovníkovje v súkromnom sektore spokojnáa naša súčasná finančná ponuka ich môžek návratu len ťažko inšpirovať.“ Teda cestanaspäť je nemožná ? „Svet nie je nikdy čiernobiely,ani v tomto prípade nie. Sú krízovésituácie, keď prostriedok na správechýba. Ide napríklad o sprístupnenie ciestpo kalamite, okamžite nasadenie pri požiaroch,určité práce v poľovníctve... Budepreto potrebné prijať múdre a nadčasové28Lesník 4–2007