zaujme VásRiportO podmienkach, problémocha úspechoch z prevádzokLesníci dávajúprednosťnízkej cene<strong>sa</strong>denícAle mení <strong>sa</strong> to.V prospechvy<strong>š</strong><strong>š</strong>ej kvalityNa ústredí OZ v LiptovskomHrádku pracuje 12 technicko--hospodárskych pracovníkov,ďal<strong>š</strong>ích 33 THP je v 13-tich <strong>š</strong>kôlkárskychstrediskách. Okremtoho <strong>š</strong>kôlkárske strediská zamestnávajúpriemerne po päťvlastných pracovníkov v robotníckychprofesiách. 80 percentväč<strong>š</strong>inou sezónnych prác zabezpečujúdodávateľsky viac akostovkou ľudí. Z časového hľadiskanie je možné vidieť pri prácia rozprávať <strong>sa</strong> so v<strong>š</strong>etkými, takžesi vyberám aspoň StrediskoLú<strong>š</strong>tiareň priamo v areáli závodua neďaleké Škôlkárske stredisko(ŠS) Jochy. Po prevádzkach mana Medzinárodný deň žien sprevádzariaditeľka OZ SemenolesIng. Katarína Chválová.Do mohutnej budovy lú<strong>š</strong>tiarne vstupujemespolu s vedúcim strediska JánomSochorom. Stúpame po prudkých schodoch,poschodie za poschodím, k plo<strong>š</strong>inovýmboxom, naprojektovaným na 200ton semennej suroviny. Okolo separátorana bukvicu <strong>sa</strong> dostávame ku kope vylú<strong>š</strong>tených<strong>š</strong>i<strong>š</strong>iek, ktoré idú podľa slov J. Sochoradobre na odbyt, pretože ich ľudia používajúna okrasné účely, napríklad do vencov.Spojovacím mostíkom prechádzame dovedľaj<strong>š</strong>ej budovy. Dostávam vysvetlenie,že <strong>sa</strong> nachádzame v komorovej lú<strong>š</strong>tiarni,založenej na usporiadaní jednotlivýchkomôr nad sebou, vybavených násypníkovýmipásmi s postupne rastúcimi teplotamiv jednotlivých komorách. Najspodnej<strong>š</strong>iakomora je ohrievaná na maximálnu teplotu50 stupňov Celzia. Cieľom komôr a pásovje dopracovať <strong>sa</strong> k semenu v krídlach.Výnimkou je iba semeno smrekovca, priktorom je celý proces e<strong>š</strong>te komplikovanej<strong>š</strong>í.Okrem vysokých teplôt je v<strong>š</strong>ade prítomnýprach, v niektorých miestnostiachje preto predpí<strong>sa</strong>né používanie respirátorov.Nezávideniahodné podmienky,v ktorých tu musia ľudia pracovať. Zaslúžiasi úctu a obdiv.DUSNO A PRACH, ALEAJ SUCHO A CHLADPostupne <strong>sa</strong> zoznamujem s použitímďal<strong>š</strong>ích technológií – kartáčovej odkrídľovačkya hrubej čističky, na ktorej práveMarta Kočtúchová prečisťuje semenojedle. Vedľa nej na separátoroch ďal<strong>š</strong>iepracovníčky čistia semeno smrekovcaplavením. S pôžitkom <strong>sa</strong> prehrabávamv prepravke plnej dokonale vyčistenéhosmrekovcového semena. „Kraj<strong>š</strong>í pocitmôže spôsobiť už len prehrabávanie<strong>sa</strong> v kope zlaťákov, ako to robievalv kreslenej rozprávke Strýko Držgro<strong>š</strong>,“utrúsim na odľahčenie. „Ale vy <strong>sa</strong>prehrabávame v poriadnej kope peňazí,veď kilogram takto vyčisteného semenamá cenu približne 15 tisíc korún.A tu je hneď niekoľko kilogramov,“poopraví ma vzápätí Ing. Chválová a spoločne<strong>sa</strong> za<strong>sme</strong>jeme mojej neznalosti.Dusné sparno, teplo až horúco a prachprevádzok lú<strong>š</strong>tiarne vystrieda po zídenído prízemia sucho a chlad veľkého skladus dôkladne popí<strong>sa</strong>nými nádobami skladovanéhosemena, ktorý je jediným svojhodruhu na Slovensku. Hneď vedľa nazriemdo banky semien, v ktorej režim skladovaniavypracovalo Národné lesnícke centruma nachádza <strong>sa</strong> v nej vzácna prevádzkováa záchovná zásoba semien pre slovenskélesy. Škoda, že <strong>š</strong>tát nevykrýva náklady najej prevádzku. Len opravy ventilačného zariadenia,ktoré si občas „za<strong>š</strong>trajkuje“ stojanemalé finančné prostriedky.Presúvame <strong>sa</strong> do vedľaj<strong>š</strong>ej budovy,určenej na o<strong>š</strong>etrenie, skladovanie a predsejbovúprípravu semien listnáčov. J. Sochormi vysvetľuje princíp fungovanianajnov<strong>š</strong>ieho zariadenia na termoterapiužaluďa. O<strong>š</strong>etrením dubového semenav horúcej vode s teplotou 41 stupňovCelzia ponechaním v kotloch na dve a polhodiny dokážu semenári eliminovať vplyvfytopatogénov „Okrem duba mámeveľmi dobré skúsenosti aj s o<strong>š</strong>etrenímbukvíc touto metódou pred predsejbovouprípravou, čím <strong>sa</strong> nám darívýrazneznížiťvýskyt plesní,“komentujevidené J. Sochor. Okrem semena bukaa duba vidím množstvá uskladnenéhosemena jaseňa a javora. Celkove 40 ton.Pri pohľade na prácu týchto ľudí cítimokrem úcty aj hrdosť. Veď majú v rukáchbudúcnosť slovenských lesov a podľatoho čo vidím, tak presne vedia, čo majús tými rukami robiť, abysemeno ihličnanov i listnáčovmalo tú najvy<strong>š</strong><strong>š</strong>iukvalitu.JOCHY SÚNAJKOMPLETNEJŠIEŠkôlkárskemu strediskuJochy, umiestnenémuna náhornejplo<strong>š</strong>ine v nadmorskejvý<strong>š</strong>ke 830 m n. m. s nádhernouscenériou majestátnychtatranských<strong>š</strong>títov v pozadí, <strong>š</strong>éfujeSamuel Kozánek:„Pestovateliana závodochsi myslia, že my tu užvyzdvihujeme <strong>sa</strong>denicezo zeme, ale ja imdo telefónu hovorím,príďte <strong>sa</strong> sem pozrieť,veď tu sú e<strong>š</strong>tepopri ceste mantinelysnehu. Nechcú mi veriť.“Predstavy kolegov pri hrubej čističkeM. Kočtúchována závodoch a možnosti<strong>š</strong>kôlkárskych stredísk <strong>sa</strong> v<strong>š</strong>ak fungujúcoukomunikáciou dajú podľa slov Ing. Chválovejveľmi dobre zladiť tak, aby zalesňovačkyboli pokryté kvalitným <strong>sa</strong>dbovýmmateriálom. Stačí jediné, aby mali pestovateliarozumné požiadavky a vzájomnekomunikovali. Tak či onak, <strong>š</strong>kôlkári najlep<strong>š</strong>ievedia, čo pre nich znamená jarnásezóna. Práca od rána do večera, pracovnévíkendy. Zástupkyňa vedúceho ZuzanaKlaučová prisviedča, že túto prácu trebamať rád, inak <strong>sa</strong> nedá zvládnuť. A chce toe<strong>š</strong>te aj tolerantnú rodinu.ŠS Jochy patrí s oplotenou plochou36 ha a produkčnou plochou 20,2 ha medzinajväč<strong>š</strong>ie <strong>š</strong>kôlky u nás. Miestni <strong>š</strong>kôlkáripestujú prakticky v<strong>š</strong>etky hospodárske lesnédreviny. Produkujú tri milióny voľnokorennýcha milión kusov krytokorenných<strong>sa</strong>deníc ročne. Na <strong>š</strong>tyroch hektároch <strong>sa</strong> venujúpestovaniu okrasných drevín, ako doplnkovúčinnosť realizujú aj záhrady podľaobjednávok a záujmu klientov. „Vykonávametiež <strong>š</strong>ľachtiteľskú činnosť, takže<strong>sme</strong> zo v<strong>š</strong>etkých <strong>š</strong>kôlkárskych stredískjediní, ktorí zabezpečujú v<strong>š</strong>etky pestovateľsko-<strong>š</strong>ľachtiteľskéčinnosti a akojediní tiež dokážeme zrealizovať veľkézákazky na zazeleňovanie. Mámenajväč<strong>š</strong>iu rozpracovanú výrobu okrasnýchdrevín. Po na<strong>š</strong>e dubové <strong>sa</strong>denicesem chodia až od Novej Bane, chváliasi ich, pretože <strong>sa</strong> ujímajú na sto percent.Vzhľadom na lokalitu, v ktorejhospodárime, máme aj ďal<strong>š</strong>ie <strong>š</strong>pecifiká.Minulý rok <strong>sme</strong> tu e<strong>š</strong>te 8. júnazaznamenali mráz mínus jeden stupeňCelzia. Ak by <strong>sme</strong> <strong>sa</strong>denice v tom časenezavlažovali, prírastky by nám zmrz-26Lesník 4–2007Vedúci strediskaLú<strong>š</strong>tiareň J. Sochor
Vedúci ŠS Jochy S. Kozánek v semennom <strong>sa</strong>de brezyli. Zoberte si len <strong>sa</strong>denice jedle, ktorýchdopestujeme pol milióna a jednupredávame za cenu 4 Sk, aké straty by<strong>sme</strong> utrpeli, ak by <strong>sme</strong> neboli na takétoklimatické podmienky pripravení,“rozhovorí <strong>sa</strong> S. Kozánek.Vzápätí si poťažká na zastaranútechniku. Stávam <strong>sa</strong> svedkom slovnejprestrelky medzi ním a riaditeľkou OZSemenoles Ing. Chválovou, ktorá mu vysvetľuje,že v tomto <strong>sme</strong>re bola po delimitáciina niektorých strediskách e<strong>š</strong>te väč<strong>š</strong>iamizéria ako na Jochách, takže <strong>sa</strong> snažiaz ústredia závodu podľa možností dorovnávaťich vybavenosť v <strong>š</strong>kôlkárskej technike.„Niektoré <strong>š</strong>kôlkárske strediskáboli po ich oddelimitovaní na OZ Semenolesdoslova v dezolátnom stave.Niekde <strong>sa</strong> stalo, že od<strong>š</strong>tepné závody siponechali v evidencii majetku aj takútechniku, ktorú dovtedy využívali lenna lesných <strong>š</strong>kôlkach. Väč<strong>š</strong>ine chýbaliosobné autá i počítače. A to nehovorímo trid<strong>sa</strong>ť a viac ročných budovách,ktoré volajú po investíciách a rekon<strong>š</strong>trukcii.Možno si to niekto neuvedomuje,ale žiadny iný od<strong>š</strong>tepný závodnemá 15 stredísk ako OZ Semenoles.A v<strong>š</strong>ade potrebujú autá, najmä počasdistribúcie alebo pri zabezpečovanízberov,“ argumentuje Ing. Chválová.Spomína, že na generálnom riaditeľstvemala prísľub, že po vybavení Strediska Bioma<strong>sa</strong>príde na rad OZ Semenoles. V minulomroku mal tento OZ požiadavku na päťosobných áut a dostal iba tri. Na druhejstrane ale na generálnom riaditeľstvena<strong>š</strong>li prostriedky na zakúpenie piatich<strong>š</strong>peciálnych <strong>š</strong>kôlkárskych strojov dánskejfirmy Egedal. Lesní <strong>š</strong>kôlkári stále hľadajúmožnosti ako prežiť s tým, čo majú. Napríkladna Jochách rozpestovávajú 150 až300 centimetrov vysoké odrastky brezy,javora, jedle, pungensky, smreka a ďal<strong>š</strong>íchdrevín, o ktoré je na trhu rastúci záujem.Ťažko ale hovoriť o <strong>š</strong>tandardných trhovýchpodmienkach, keď ako spomína Z. Klaučovápred 18-timi rokmi predávali <strong>sa</strong>denicubuka za 4,50 a dnes, keď <strong>sa</strong> medzitýmniekoľkonásobne zvý<strong>š</strong>ili náklady vlastnena v<strong>š</strong>etko, tak tú <strong>sa</strong>denicu predávajú stáleza tú istú cenu... Slovenskí lesní <strong>š</strong>kôlkárimajú pritom o polovicu niž<strong>š</strong>ie ceny<strong>sa</strong>deníc ako napríklad českí kolegovia.„Viete, lesníci u nás uprednostňujúnízku cenu pred vy<strong>š</strong><strong>š</strong>ou kvalitou. Alepostupne <strong>sa</strong> aj tento ich prístup menía hlavne mlad<strong>š</strong>í lesníci už rozmý<strong>š</strong>ľajúinak,“ zhodujú <strong>sa</strong> pracovníci OZ Semenoles.To je dobre, pomyslím si, pretože<strong>š</strong>kôlkári si za svoju kvalitnú robotu takýtozmenený prístup určite zaslúžia.Anketa s pestovateľmi OZZ rokana rok jeto lep<strong>š</strong>ieDo priameho kontaktus pracovníkmi OZ Semenole<strong>sa</strong> jeho <strong>š</strong>kôlkárskych stredískprichádzajú v prvom radepestovatelia od<strong>š</strong>tepných závodov,takže sú tí najpovolanej<strong>š</strong>í,ktorí môžu hodnotiťobojstrannú spoluprácu, akoaj kvalitu a prístup lesných<strong>š</strong>kôlkárov. Niektorým z nich<strong>sme</strong> teda dali priestor.zaujme Vás<strong>š</strong>iar verím. Zmena systému priniesla aj zmenuv dohľade a spolupráci na celý proces zberusemena a pestovania <strong>sa</strong>deníc. Veď každý OZmá právo každoročne ísť si vybrať <strong>sa</strong>denicena konkrétne stredisko, ktoré a v akej kvalitepôjdu do jeho porastov. Každý pestovateľ máprávo, vlastne povinnosť, dohodnúť si a spresniťpotrebu rozpestovania <strong>sa</strong>deníc podľasvojich <strong>š</strong>pecifických požiadaviek. Toto je tenzmenený dohľad nad pestovaním a týmitomožnosťami by <strong>sa</strong> spomínaný pocit neistotymal z na<strong>š</strong>ich my<strong>š</strong>lienok vytratiť.Problematikou ru<strong>š</strong>enia malých <strong>š</strong>kôloka prechodom pestovania <strong>sa</strong>deníc len na ŠSsom <strong>sa</strong> trochu zaoberal a poznám ju. Mámpredstavu, aké veľké investície boli do ŠS investované,viem ako sú strediská vybavené,čím v<strong>š</strong>etkým moderným disponujú... a pretosi myslím, že by bola veľká <strong>š</strong>koda, keby totov<strong>š</strong>etko nebolo využívané a len tak to chátralo,v<strong>š</strong>ak sú to na<strong>š</strong>e peniaze a na<strong>š</strong>a prestíž vo svete,a veru máme <strong>sa</strong> čím pochváliť. Myslím si, že naŠS pracujú ľudia, ktorí svojej práci rozumejúa dokážu nám vypestovať kvalitný <strong>sa</strong>dbovýmateriál a to na odbornej úrovni. Keď vzájomnedokážeme vyrie<strong>š</strong>iť prípadné problémy,ktoré <strong>sa</strong> v praxi vyskytujú, tak tento systém bymohol úspe<strong>š</strong>ne fungovať aj do budúcna. Nemôžuv<strong>š</strong>ak zostať len pri pestovaní <strong>sa</strong>dbovéhomateriálu, ale musia rozvíjať aj iné aktivity,ako sú napríklad okrasné dreviny. Prepáčte mito vážení <strong>š</strong>kôlkári, ale na<strong>š</strong>ou snahou je zaseznižovať umelú obnovu, čiže potrebu <strong>sa</strong>deníca maximálne využívať prirodzené zmladenie.Môžem kon<strong>š</strong>tatovať, že vzájomná spoluprácas pracovníkmi ŠS Drak<strong>š</strong>iar, ako ajs pracovníkmi OZ Semenoles bola a je stálena dobrej úrovni. Hovorí <strong>sa</strong>, že vzťahy <strong>sa</strong> vždyvyhrotia pri mimoriadnych situáciách, a na<strong>š</strong>akalamita je mimoriadna situácia, no napriektomu sú na<strong>š</strong>e náročné požiadavky na potrebu<strong>sa</strong>deníc akceptované zo strany OZ Semenole<strong>sa</strong> v<strong>š</strong>etci <strong>sa</strong> snažia ich naplniť. Poviem vám,že to momentálne nie je ľahká úloha. Na<strong>š</strong>evzťahy <strong>sa</strong> ani napriek tejto situácii nezmenilia sú dobré, v žiadnom prípade nie vyhrotené.Prípadné nedostatky rie<strong>š</strong>ime okamžite a priamona mieste. Želám si, nech nám táto dobráspolupráca vydrží čo najdlh<strong>š</strong>ie.“Ing. JURAJ BU-ZALKA, pestovateľa referent ochranyle<strong>sa</strong> OZ PovažskáBystrica: „OZPovažskáBystricamá dovoznú vzdialenosťcca 130 km,čím <strong>sa</strong> predražujecena <strong>sa</strong>deníc. ŠS Jochya ŠS Šajdíkove Humence sú veľmi rozdielnečo <strong>sa</strong> týka začiatku vegetačnej doby, čo pri vrtochochpočasia robí nemalé problémy. Prístuppracovníkov OZ Semenoles <strong>sa</strong> zlep<strong>š</strong>uje z rokana rok a môžem ho zhodnotiť veľmi pozitívne.Momentálne rie<strong>š</strong>enie <strong>š</strong>kôlok by bolo možnodobré doplniť o semeni<strong>š</strong>tia na niektorýchOZ, kde sú niektoré dreviny v optime. I<strong>š</strong>lo byo dopestovanie semenáčikov pri minimálnychnákladoch. Najväč<strong>š</strong>ie negatívum momentálnehostavu je náročnosť dopravy na čas, finančnénáklady a kvalitu <strong>sa</strong>deníc po prevoze na miestourčenia.“Ing. EMIL INDRO,ZDENOCITTER-pestovateľOZBERG, pestovateľOZ Beňu<strong>š</strong>:„OZ Be-ňu<strong>š</strong> patril medzi tieOZ, pod ktoré patri-Kriváň: „OZ Kriváňspolupracuje na OZSemenoles L. Hrádoknajviac s ŠSli <strong>š</strong>kôlky, konkrétneKraje, takže mô-ide o ŠS Drak<strong>š</strong>iar.žem hodnotiť lenToto stredisko vtedytútospoluprácu.patrilo medzi jednoz najlep<strong>š</strong>ích a ja verím,že aj teraz patrí medzi najlep<strong>š</strong>ie a patriťaj bude. Tým chcem povedať len to, že zmenasystému by nemala zmeniť dobré, ale práveopačne - zmeniť zlé výsledky na dobré. V minulosti,keď ŠS a malé <strong>š</strong>kôlky patrili pod OZ,mali zodpovední pracovníci viacej povinností,ale na druhej strane pociťovali akúsi väč<strong>š</strong>iuistotu, že zabezpečia pre svoju potrebu dostatokkvalitného <strong>sa</strong>dbového materiálu. Sami <strong>sa</strong>podieľali na zbere semena a <strong>sa</strong>motnom pestovaní<strong>sa</strong>deníc, to znamená verili <strong>sa</strong>mi sebe.Pri zmene systému a prechode ŠS podzá<strong>š</strong>titu jedného závodu OZ Semenoles, musiaveriť svojím kolegom, a celý proces funguje nainom princípe, pre nás možno niekedy až veľmikomerčnom. Sadbový materiál <strong>sa</strong> pestujemimo dohľadu jednotlivých OZ a nám - naučenýmdohliadať na tento proces - zostávavypí<strong>sa</strong>ť už len objednávku. Ja v<strong>š</strong>ak hovorím,že v<strong>š</strong>etko záleží od ľudí a je to v ľuďoch, ktorís tým pracujú a ja osobne ľuďom na ŠS Drak-P. Fekiač ako vedúcistrediska s nami spolupracuje veľmi re. V roku 2006 boli distribuované <strong>sa</strong>denicedobhodnotenév kvalite 1 – výborná kvalita a lenmalá časť bola hodnotená známkou 2 – dobrákvalita, ostatnými známkami <strong>sa</strong>denice, ktoré<strong>sme</strong> obdržali, neboli hodnotené.Súčasný systém veľkých <strong>š</strong>kôlok je síce peknýexperiment na spôsob obrábania a na sústredenietechniky, ale systém malých <strong>š</strong>kôlokmal oveľa viac výhod: <strong>sa</strong>denice <strong>sa</strong> dopestovalizhruba tam, kde budú vysádzané, ďalej boliskrátené prepravné časy, mohli <strong>sa</strong> vyzdvihovaťtesne pred vý<strong>sa</strong>dbou a nebolo potrebné dlhéskladovanie.Súčasný systém veľkých <strong>š</strong>kôlok, má e<strong>š</strong>tejeden problém a to dopravu <strong>sa</strong>deníc na veľkévzdialenosti na nákladných autách, ktoré súpoväč<strong>š</strong>ine zabezpečené len plachtou a pri súčasnompočasí <strong>sa</strong>denice varíme. Keď už idemepestovať <strong>sa</strong>denice týmto spôsobom je nutnénakúpiť chladiarenské vozy, ktoré budú <strong>sa</strong>denicedistribuovať na jednotlivé OZ.“Články do rubriky pripravil Jozef MARKOLesník 4–2007 27