Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

zaujme VásEKONOMIKA ZÁVODUJE O SADENICIACHČo tomu bráni? Myslíte, že jemožné, aby sa ekonomika závodudostala do plusových čísiel?- Myslím si, že áno, ale chce to trochučasu. Ekonomika závodu totiž nieje v súčasnosti o lúštiarni, ale o sadeniciach.Potrebujeme dosiahnuť optimálnudruhovú a vekovú štruktúru sadeníc.V roku 2004 vykázal podnik na výkonesemenárstvo a škôlkárstvo stratu 48 miliónovkorún. Po dvoch rokoch sme sa,ak odpočítam genofond, dostali na mínus9 miliónov. Z toho v prvom rokusme mali výrobné straty na sadeniciachza 20 miliónov korún, čo je neuveriteľnéčíslo. Neboli to však straty na tých škôlkárskychstrediskách, ktoré ostali, ale natých malých škôlkach, ktoré boli zrušené.Išlo o 132 hektárov. Príkladom môže byťpráve Liptovský Hrádok s 11-timi hektármiprodukčnej plochy Škôlkárskeho strediskaJochy a ďalšími 12-timi hektármiprodukčnej plochy lesných škôlok, ktorépatrili OZ Liptovský Hrádok. Pre potrebyOZ to bola zbytočne veľká plocha škôlok.I keď zrušeniu škôlok predchádzali seriózneanalýzy, niektorí kolegovia na závodochtento krok veľmi ťažko niesli. Alekeď vám poviem, že z delimitácie stálemáme na zásobách 1,5 milióna kusov šesťa viacročných sadeníc (a nie je to len jedla),ktoré už nie sú výsadby schopné, takto už hádam nepotrebuje ďalší komentár.Azda iba jeden údaj, že ide o 12 miliónovkorún opravných položiek.Takže v treťom roku po zrušenídesiatok malých nerentabilných lesnýchškôlok ešte stále vysporiadavateresty z minulosti...- To si málokto uvedomuje. Preto nemôžemebyť ani v zisku. Očakávame však,že už v budúcom roku sa v hospodáreníOZ Semenoles dostaneme na nulu, čokoniec - koncov naprojektovali aj tvorcoviakoncepcie, ktorou sa v súčasnostiriadime. Je tu však ešte jeden aspekt,ktorý nám bráni byť s číslami v pluse a toje naša služba štátu prevádzkovanímsemennej banky, obhospodarovaním semennýchsadov a zaistením genofondu,čo predstavuje ročné náklady vo výškeminimálne 4 mil. Sk. Pritom už tri rokynedostávame na zabezpečenie týchtočinnosti od štátu žiadne dotácie.Naznačili ste už, že nie všetcikolegovia na odštepných závodochprijali pozitívne novú koncepciuškôlkárstva. Ako sa vám vo všeobecnostis nimi spolupracuje dnes?- Myslím si, že keby ste sa opýtali pestovateľovna OZ, každý by vám povedal,že za posledné dva roky výrazne stúplakvalita sadeníc. Často sa nám po delimitáciizačiatkom roku 2005 stávalo, že námzávody povedali „my toto nechceme, topre nás nie je dobré.“ A my sme im na topovedali, ako to, že nechcú tento materiála nie je pre nich dobrý, veď je z ichbývalej škôlky! Možno aj preto to nebolokvalitné, pretože to už nebolo ich a museliza to platiť...Čím to je, že sa vám podarilo zvýšiťza tak krátky čas kvalitu sadeníc?- Najdôležitejšie je, že v súčasnostitúto prácu robia vysokokvalifikovaní,kvalitní ľudia - špecialisti. Na druhej stranesú však dosť veľké rezervy vo zvládnutídistribúcie sadeníc zo strany odštepnýchzávodov. Niektoré nemajú vybudovanéani snehové jamy. Kvalita lesníkov bymala byť posudzovaná podľa toho, akozvládajú aj túto činnosť.Máte na mysli správne načasovaniemanipulácie so sadenicami odprepravy, cez skladovaniepo samotné zalesňovanie?Áno. My sa môžemesnažiť vypestovať kvalitnésadenice a kvalitne ošetriťkoreňový systém sadenícpred distribúciou, ale akich lesníci nechajú niekdeledabolo pohodené každýpovie, veď to sú sadenice zoSemenolesu! Je veľmi dôležité,aby aj naši kolegoviana odštepných závodoch dodržiavalistanovený postupv ošetrení, uskladňovaní sadeníc,pretože práve oni potom, ako opustia sadenicebrány Semenolesu, preberajúza ne zodpovednosť. Skúsenostiukazujú, že ak pestovatelias mojimi kolegamina škôlkárskych strediskáchkomunikujú, ak si nájdu časnielen raz do roka ako jeich povinnosť, ale aj častejšiea prídu na príslušné škôlkárskestredisko, zaujímajú saa povedia, čo chcú a chcútiež vedieť, ako im to rastie,tak potom spoločne dosahujemevýborné výsledky.Všetko je v komunikácii. Rozhodne smesa posunuli dopredu a preto si myslím,že návrat k malým škôlkam, alebo k vyzdvihovaniunáletu, ako o tom niektoríkolegovia znova hlasnejšie hovoria, bybolo obrovským krokom späť.Vo vyspelých, hlavne severských,lesníckych krajinách dominuje obaľovanásadba, podiel obaľovanýchsadeníc prevyšuje 90 percent. U nássa lesníci ich použitiu skôr bránia. Čoby ich malo presvedčiť?- Začnem konkrétnymi údajmi. Za rok2006 odobrali štátne lesy 870 000 kusovobaľovaných sadeníc a neštátne lesníckesubjekty 450 000 kusov. Považujeme tietočísla za veľmi dobré. Sme radi, že smesa k nim dopracovali. Pravdupovediac,v súčasnosti sú tieto množstvá na hranicinašich kapacitných možností. Pravdou tiežje, že obaľovaná sadenica nie je všeliek.Nie je napríklad jediným vhodným riešenímpri zalesňovaní ťažko zalesniteľnýchplôch, problémy tiež spôsobuje ich poškodzovaniemyšami, hrabošmi, alebo zverou.Tieto problémy bude nutné riešiť. Jednoznačnenajväčšou výhodou obaľovanýchsadeníc je vysoké percento ich ujatosti, čoje zvlášť výhodné v súčasnom období neočakávanýchklimatických zmien a neštandardnýchpodmienok, v ktorých sa taktoaj lesníci ocitajú. Ďalší prínos je v počtesadeníc na hektár, ale napríklad aj v pružnostizareagovania na potreby lesa. Po veternejkalamite na OZ Beňuš sme dokázaliv relatívne krátkom období pripraviť sadenicepodľa požiadaviek doslova na mieru.Takže kým je spracovávaná kalamita, mypripravujeme sadenice a po spracovaníkalamity sú sadenice skutočne pripravenéna zalesňovanie. Možno sa naši kolegoviana závodoch obávajú náročnejšej manipulácies obaľovanými sadenicami, ale ajto sa dá zvládnuť. Sú pestovatelia na OZ,ktorí to dokážu a vedia si spočítať, že je topre nich výhodné.Pracovníci OZ Semenoles majúpodľa slov jeho riaditeľky niekedypocit, že sú na nich z odštepnýchzávodov kladené vysoké nároky,ale na niektorých závodoch naopak,akoby tak trochu zaspali dobu. Poznamenáva,že veľa záleží aj od toho,či je súčasný vedúci lesníckej výrobypôvodne pestovateľ, alebo ťažbár.Tí, ktorí začínali ako pestovatelia,majú podľa jej názoru v lesníctveakýsi širší rozhľad a väčší nadhľad,ako ťažbári (bez urážky páni). Na závernášho rozhovoru okrem zaujímavéhopostrehu uvádza ešte dveveľavravné čísla. Potreba umeléhozalesňovania s rastúcim významomprirodzenej obnovy každoročne klesáa tomu zodpovedá aj objem predajasadeníc. Kým potreba štátnych lesovbola v roku 2005 21 miliónov kusovsadeníc, v roku 2006 to bolo 18 miliónovkusov. A to využíva tento špecializovanýzávod produkčnú plochuškôlkárskych stredísk len na 50%. Ajto je dôkaz toho, že návrat k malýmlesným škôlkam by nebol rozumnýmkrokom.Lesník 4–2007 25