zaujme Vás24Riaditeľka OZ SemenolesIng. Katarína Chválová hovorí:„V<strong>š</strong>etko jev komunikácii“V spolupráci s Národopisným múzeomchcú na<strong>š</strong>i kolegovia z OZ Semenoleszistiť, kam až siaha tradíciazabezpečovania osiva pre zalesnenie vyťaženýchplôch na Liptove. Isté je, že keďv roku 1922 padlo rozhodnutiepostaviť v LiptovskomHrádku lú<strong>š</strong>tiareň, ktorá bolao rok neskôr spustená doprevádzky, vychádzalo totorozhodnutie zrejme z nejakýchtradícií a skúseností.Na konci 60-tych rokov minuléhostoročia bola na inom miestepostavená súčasná lú<strong>š</strong>tiareň. Už v tomčase v<strong>š</strong>ak bola kapacitne predimenzovaná,aj keď vtedaj<strong>š</strong>ie požiadavky <strong>sa</strong> s týmidne<strong>š</strong>nými nedajú ani porovnať. Veďv 70-tych rokoch lesníci ročne brali z lú<strong>š</strong>tiarne17 ton ihličnatého osiva, súčasnápotreba ihličnatého osiva je na úrovninecelých 3,5 tony za rok. Jedinýkrát bolisklady nabité ihličnatými <strong>š</strong>i<strong>š</strong>kami vďakavýnimočnej úrode z roku 1988, ktorú liptovsko-hrádockísemenári spracovávaliaž do roku 1993.O ČARE SEMENÁRSTVAKeď <strong>sme</strong> začali semenárstvom,tak <strong>sa</strong> vás hneď na úvod ná<strong>š</strong>ho rozhovoruopýtam, kam <strong>sa</strong> slovenskílesní semenári radia používanýmitechnológiami a kvalitou produkovanéhoosiva v rámci Európy?- Myslím, že po Poliakoch nám patrív európskom semenárstve 2. miesto, pretožeaj také vyspelé krajiny ako Taliansko,Nemecko a Rakúsko využívajú skôrmalé lú<strong>š</strong>tiarničky, vybavené častokrát zariadeniamie<strong>š</strong>te z obdobia po 2. svetovejvojne. Keď <strong>sa</strong> pred troma rokmi uskutočnilav Prahe konferencia Medzinárodnejorganizácie semenárskych laboratórií(ISTA), exkurzná tra<strong>sa</strong> konferencie bolav na<strong>š</strong>ej prevádzke v Liptovskom Hrádku.O kvalite na<strong>š</strong>ej produkcie niečo hovoríi náv<strong>š</strong>teva predstaviteľa <strong>š</strong>védskej firmyBCC, vyrábajúcej a dodávajúcej <strong>š</strong>pičkovétechnické zariadenia pre lú<strong>š</strong>tiarne, ktorýmije vybavená aj tá na<strong>š</strong>a. Vzal si so sebouvzorku semena smrekovca, pretože taktokvalitne vyčistené smrekovcové semenoe<strong>š</strong>te nevidel. My ho totiž dočisťujemeplavením, čím do<strong>sa</strong>hujeme čistotu nad90%. V ostatných krajinách <strong>sa</strong> táto hodnotapohybuje na hranici 60 až 70%. Jepravdou, že tieto výsledky do<strong>sa</strong>hujemena úkor sypavosti, ale v prospech kvality.Platí priama úmera, že čím kvalitnej<strong>š</strong>iesemeno, tým lep<strong>š</strong>ia klíčivosť?- Viete, práve v tom je čaro semenárstva,že táto priama úmera nie vždyLesník 4–2007Semenárstvoa <strong>š</strong>kôlkárstvoIng. Katarína Chválováfunguje. Malo by síce platiť,že čerstvé semeno je dobrésemeno, ale jeho kvalita závisískôr od toho, v akom rokubolo nazbierané. Pokiaľ je tosemeno nazbierané v roku veľmidobrej či strednej úrody, boloptimálny vývoj počasia a v<strong>š</strong>etkoprebehlo tak, ako má byť,tak vtedy má semeno vysokékvalitatívne parametre. Pokiaľich má takto prirodzene dané,dokáže si ich udržať aj desiatkyrokov bez straty klíčivosti. Akje ale zbierané semeno v rokochslabej úrody, má zvyčajne v sebe výrazneniž<strong>š</strong>ie kvalitatívne parametre a nieje vhodné na nejaké dlh<strong>š</strong>ie skladovanie.Na udržanie klíčivosti má nepochybnevplyv aj spôsob skladovania.Ste aj z tohto hľadiska <strong>š</strong>pičkovo vybavení?- Určite áno. Semená jednotlivýchdruhov ihličnatých a listnatých drevínmajú rôzny ob<strong>sa</strong>h vody a vyžadujú si tiežrôzny spôsob skladovania a predsejbovejprípravy. Pre zaujímavosť, ak by <strong>sme</strong>smrekové semeno s vysokou klíčivosťouna úrovni 95% skladovali pri teplotemínus 20 stupňov Celzia, tak si dokážeudržať klíčivosť 30 až 40 rokov. To ale<strong>sa</strong>mozrejme nie je prevádzkový <strong>š</strong>tandard.Spomeniem e<strong>š</strong>te napríklad takzvané reklacytantnédruhy semien: dub, ga<strong>š</strong>tan,orech alebo javor horský. Majú ob<strong>sa</strong>hvody, ktorý nesmie klesnúť pod 40%a môžu byť skladované maximálne dvezimy.Hovorili ste o semenársky dobrýcha zlých rokoch. Ste pripravenívykryť zo zásob kvalitného semenaz dobrých rokov roky slab<strong>š</strong>ie a uspokojovaťkontinuálne dopyt po kvalitnomosive?- V zá<strong>sa</strong>de áno. Samozrejme, môžu <strong>sa</strong>vyskytnúť men<strong>š</strong>ie problémy, napríklad terazs bukom. Po <strong>š</strong>tyroch rokoch neúrodybola v minulom roku úroda dobrá, ukázalo<strong>sa</strong> v<strong>š</strong>ak, že suché leto <strong>sa</strong> v závislostiZľava Z. Klaučová, S. Kozánek a K. Chválová v skleníku na ŠS Jochyod lokality zberu negatívne podpí<strong>sa</strong>lopod kvalitu bukvíc. Viete,kvalitu zozbieraného semena jeveľmi ťažké určiť vopred, zisťuje <strong>sa</strong>dodatočnými rozbormi. Napríkladkvalitatívne parametre buka <strong>sa</strong>podľa normy stanovujú farbením v roztokutetrazólia. Klíčenie buka, ktoré jepodľa normy len odporučené, <strong>sa</strong> sledujetri mesiace a na základe pozorovaní pripraviav laboratóriu graf predsejbovejprípravy. Tie síce nie sú povinné, ale myich vyžadujeme a platíme za ne nemalépeniaze. Jednoducho považujeme za potrebnéich mať, aj keď je to nad<strong>š</strong>tandard.Celé je to dosť zdĺhavý proces a častokrátpotrebujeme operatívne zareagovať nadopyt po osive. Ale myslím, že aj takétosituácie vieme zvládnuť.Chcela by som <strong>sa</strong> e<strong>š</strong>te vrátiť k spomínanejobrovskej úrode z rokov 1988– 89, kedy boli sklady natrieskané semenomsmreka a smrekovca. My <strong>sme</strong> ažpred dvoma rokmi z tejto úrody odpí<strong>sa</strong>lisemeno za 7 miliónov korún. Viem, vyzeráto dosť katastroficky, že vy<strong>š</strong>lo nazmartaké množstvo semena, ale zásoby tohtosemena nás ekonomicky mimoriadnezaťažovali, s vekom kle<strong>sa</strong>la jeho kvalitaa naopak zvy<strong>š</strong>ovali <strong>sa</strong> náklady na jehoskladovanie. Pritom už bolo nepredajné,čo je logické po toľkých rokoch. Sklad <strong>sa</strong>nám tak podarilo dostať na optimálnystav - to nám veľmi pomohlo. Samozrejme,že e<strong>š</strong>te stále vytvárame opravné položkyna skladované semeno spadajúcedo star<strong>š</strong>ích vekových kategórií, ale už dokážememodelovať množstvá semena prejednotlivé semenárske oblasti a rozumneekonomicky robiť.Dotkli ste <strong>sa</strong> ekonomiky OZ Semenoles.Hospodári so ziskom?- Nie.
zaujme VásEKONOMIKA ZÁVODUJE O SADENICIACHČo tomu bráni? Myslíte, že jemožné, aby <strong>sa</strong> ekonomika závodudostala do plusových čísiel?- Myslím si, že áno, ale chce to trochučasu. Ekonomika závodu totiž nieje v súčasnosti o lú<strong>š</strong>tiarni, ale o <strong>sa</strong>deniciach.Potrebujeme dosiahnuť optimálnudruhovú a vekovú <strong>š</strong>truktúru <strong>sa</strong>deníc.V roku 2004 vykázal podnik na výkonesemenárstvo a <strong>š</strong>kôlkárstvo stratu 48 miliónovkorún. Po dvoch rokoch <strong>sme</strong> <strong>sa</strong>,ak odpočítam genofond, dostali na mínus9 miliónov. Z toho v prvom roku<strong>sme</strong> mali výrobné straty na <strong>sa</strong>deniciachza 20 miliónov korún, čo je neuveriteľnéčíslo. Neboli to v<strong>š</strong>ak straty na tých <strong>š</strong>kôlkárskychstrediskách, ktoré ostali, ale natých malých <strong>š</strong>kôlkach, ktoré boli zru<strong>š</strong>ené.I<strong>š</strong>lo o 132 hektárov. Príkladom môže byťpráve Liptovský Hrádok s 11-timi hektármiprodukčnej plochy Škôlkárskeho strediskaJochy a ďal<strong>š</strong>ími 12-timi hektármiprodukčnej plochy lesných <strong>š</strong>kôlok, ktorépatrili OZ Liptovský Hrádok. Pre potrebyOZ to bola zbytočne veľká plocha <strong>š</strong>kôlok.I keď zru<strong>š</strong>eniu <strong>š</strong>kôlok predchádzali seriózneanalýzy, niektorí kolegovia na závodochtento krok veľmi ťažko niesli. Alekeď vám poviem, že z delimitácie stálemáme na zásobách 1,5 milióna kusov <strong>š</strong>esťa viacročných <strong>sa</strong>deníc (a nie je to len jedla),ktoré už nie sú vý<strong>sa</strong>dby schopné, takto už hádam nepotrebuje ďal<strong>š</strong>í komentár.Azda iba jeden údaj, že ide o 12 miliónovkorún opravných položiek.Takže v treťom roku po zru<strong>š</strong>enídesiatok malých nerentabilných lesných<strong>š</strong>kôlok e<strong>š</strong>te stále vysporiadavateresty z minulosti...- To si málokto uvedomuje. Preto nemôžemebyť ani v zisku. Očakávame v<strong>š</strong>ak,že už v budúcom roku <strong>sa</strong> v hospodáreníOZ Semenoles dostaneme na nulu, čokoniec - koncov naprojektovali aj tvorcoviakoncepcie, ktorou <strong>sa</strong> v súčasnostiriadime. Je tu v<strong>š</strong>ak e<strong>š</strong>te jeden aspekt,ktorý nám bráni byť s číslami v pluse a toje na<strong>š</strong>a služba <strong>š</strong>tátu prevádzkovanímsemennej banky, obhospodarovaním semenných<strong>sa</strong>dov a zaistením genofondu,čo predstavuje ročné náklady vo vý<strong>š</strong>keminimálne 4 mil. Sk. Pritom už tri rokynedostávame na zabezpečenie týchtočinnosti od <strong>š</strong>tátu žiadne dotácie.Naznačili ste už, že nie v<strong>š</strong>etcikolegovia na od<strong>š</strong>tepných závodochprijali pozitívne novú koncepciu<strong>š</strong>kôlkárstva. Ako <strong>sa</strong> vám vo v<strong>š</strong>eobecnostis nimi spolupracuje dnes?- Myslím si, že keby ste <strong>sa</strong> opýtali pestovateľovna OZ, každý by vám povedal,že za posledné dva roky výrazne stúplakvalita <strong>sa</strong>deníc. Často <strong>sa</strong> nám po delimitáciizačiatkom roku 2005 stávalo, že námzávody povedali „my toto nechceme, topre nás nie je dobré.“ A my <strong>sme</strong> im na topovedali, ako to, že nechcú tento materiála nie je pre nich dobrý, veď je z ichbývalej <strong>š</strong>kôlky! Možno aj preto to nebolokvalitné, pretože to už nebolo ich a museliza to platiť...Čím to je, že <strong>sa</strong> vám podarilo zvý<strong>š</strong>iťza tak krátky čas kvalitu <strong>sa</strong>deníc?- Najdôležitej<strong>š</strong>ie je, že v súčasnostitúto prácu robia vysokokvalifikovaní,kvalitní ľudia - <strong>š</strong>pecialisti. Na druhej stranesú v<strong>š</strong>ak dosť veľké rezervy vo zvládnutídistribúcie <strong>sa</strong>deníc zo strany od<strong>š</strong>tepnýchzávodov. Niektoré nemajú vybudovanéani snehové jamy. Kvalita lesníkov bymala byť posudzovaná podľa toho, akozvládajú aj túto činnosť.Máte na mysli správne načasovaniemanipulácie so <strong>sa</strong>denicami odprepravy, cez skladovaniepo <strong>sa</strong>motné zalesňovanie?Áno. My <strong>sa</strong> môžemesnažiť vypestovať kvalitné<strong>sa</strong>denice a kvalitne o<strong>š</strong>etriťkoreňový systém <strong>sa</strong>denícpred distribúciou, ale akich lesníci nechajú niekdeledabolo pohodené každýpovie, veď to sú <strong>sa</strong>denice zoSemenolesu! Je veľmi dôležité,aby aj na<strong>š</strong>i kolegoviana od<strong>š</strong>tepných závodoch dodržiavalistanovený postupv o<strong>š</strong>etrení, uskladňovaní <strong>sa</strong>deníc,pretože práve oni potom, ako opustia <strong>sa</strong>denicebrány Semenolesu, preberajúza ne zodpovednosť. Skúsenostiukazujú, že ak pestovatelias mojimi kolegamina <strong>š</strong>kôlkárskych strediskáchkomunikujú, ak si nájdu časnielen raz do roka ako jeich povinnosť, ale aj častej<strong>š</strong>iea prídu na príslu<strong>š</strong>né <strong>š</strong>kôlkárskestredisko, zaujímajú <strong>sa</strong>a povedia, čo chcú a chcútiež vedieť, ako im to rastie,tak potom spoločne do<strong>sa</strong>hujemevýborné výsledky.V<strong>š</strong>etko je v komunikácii. Rozhodne <strong>sme</strong><strong>sa</strong> posunuli dopredu a preto si myslím,že návrat k malým <strong>š</strong>kôlkam, alebo k vyzdvihovaniunáletu, ako o tom niektoríkolegovia znova hlasnej<strong>š</strong>ie hovoria, bybolo obrovským krokom späť.Vo vyspelých, hlavne severských,lesníckych krajinách dominuje obaľovaná<strong>sa</strong>dba, podiel obaľovaných<strong>sa</strong>deníc prevy<strong>š</strong>uje 90 percent. U nás<strong>sa</strong> lesníci ich použitiu skôr bránia. Čoby ich malo presvedčiť?- Začnem konkrétnymi údajmi. Za rok2006 odobrali <strong>š</strong>tátne lesy 870 000 kusovobaľovaných <strong>sa</strong>deníc a ne<strong>š</strong>tátne lesníckesubjekty 450 000 kusov. Považujeme tietočísla za veľmi dobré. Sme radi, že <strong>sme</strong><strong>sa</strong> k nim dopracovali. Pravdupovediac,v súčasnosti sú tieto množstvá na hranicina<strong>š</strong>ich kapacitných možností. Pravdou tiežje, že obaľovaná <strong>sa</strong>denica nie je v<strong>š</strong>eliek.Nie je napríklad jediným vhodným rie<strong>š</strong>enímpri zalesňovaní ťažko zalesniteľnýchplôch, problémy tiež spôsobuje ich po<strong>š</strong>kodzovaniemy<strong>š</strong>ami, hrabo<strong>š</strong>mi, alebo zverou.Tieto problémy bude nutné rie<strong>š</strong>iť. Jednoznačnenajväč<strong>š</strong>ou výhodou obaľovaných<strong>sa</strong>deníc je vysoké percento ich ujatosti, čoje zvlá<strong>š</strong>ť výhodné v súčasnom období neočakávanýchklimatických zmien a ne<strong>š</strong>tandardnýchpodmienok, v ktorých <strong>sa</strong> taktoaj lesníci ocitajú. Ďal<strong>š</strong>í prínos je v počte<strong>sa</strong>deníc na hektár, ale napríklad aj v pružnostizareagovania na potreby le<strong>sa</strong>. Po veternejkalamite na OZ Beňu<strong>š</strong> <strong>sme</strong> dokázaliv relatívne krátkom období pripraviť <strong>sa</strong>denicepodľa požiadaviek doslova na mieru.Takže kým je spracovávaná kalamita, mypripravujeme <strong>sa</strong>denice a po spracovaníkalamity sú <strong>sa</strong>denice skutočne pripravenéna zalesňovanie. Možno <strong>sa</strong> na<strong>š</strong>i kolegoviana závodoch obávajú náročnej<strong>š</strong>ej manipulácies obaľovanými <strong>sa</strong>denicami, ale ajto <strong>sa</strong> dá zvládnuť. Sú pestovatelia na OZ,ktorí to dokážu a vedia si spočítať, že je topre nich výhodné.Pracovníci OZ Semenoles majúpodľa slov jeho riaditeľky niekedypocit, že sú na nich z od<strong>š</strong>tepnýchzávodov kladené vysoké nároky,ale na niektorých závodoch naopak,akoby tak trochu zaspali dobu. Poznamenáva,že veľa záleží aj od toho,či je súčasný vedúci lesníckej výrobypôvodne pestovateľ, alebo ťažbár.Tí, ktorí začínali ako pestovatelia,majú podľa jej názoru v lesníctveakýsi <strong>š</strong>ir<strong>š</strong>í rozhľad a väč<strong>š</strong>í nadhľad,ako ťažbári (bez urážky páni). Na záverná<strong>š</strong>ho rozhovoru okrem zaujímavéhopostrehu uvádza e<strong>š</strong>te dveveľavravné čísla. Potreba umeléhozalesňovania s rastúcim významomprirodzenej obnovy každoročne klesáa tomu zodpovedá aj objem predaja<strong>sa</strong>deníc. Kým potreba <strong>š</strong>tátnych lesovbola v roku 2005 21 miliónov kusov<strong>sa</strong>deníc, v roku 2006 to bolo 18 miliónovkusov. A to využíva tento <strong>š</strong>pecializovanýzávod produkčnú plochu<strong>š</strong>kôlkárskych stredísk len na 50%. Ajto je dôkaz toho, že návrat k malýmlesným <strong>š</strong>kôlkam by nebol rozumnýmkrokom.Lesník 4–2007 25