Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

Lesné komplexy vo Vihorlatských vrchochreportáž z OZsa, aby sme spoločne prekonzultovaliaj takéto možnosti našej spolupráce,“vysvetľuje Ing. Hreňko. Určite je rozumnéiniciovať priamo v teréne rokovania, počasktorých sa podarí nájsť obojstranneprospešné riešenie, pomyslím si. Tak tedadržím palce, aby sa na OZ Sobrance podarilopripraviť v tomto i nasledujúcichrokoch dostatok energetického dreva,vhodného na produkciu drevnej štiepky.RENTABILITA ZVERNICEPOSTAVENÁ NA KAPITÁLNYCHKANCOCHRiaditeľ sa vracia kvôli pracovnýmpovinnostiam do budovy závodu,k Ing. Staškovi a ku mne sa pripájajú poľovnýreferent závodu Ing. Matúš Hankoa OLH na LO Rybnička Miroslav Madaras.Naším cieľom sa stáva Zvernica Karná,takmer 4,5 miliónová investícia, v ktorejsa za osem kilometrov dlhým plotomv súčasnosti nachádza 84 kusov diviačeja 49 kusov danielej zveri. Záujem o kvalitnýchdiviačích „odchovancov“ z tejtozvernice nielen prejavili, ale ich aj kúpilikolegovia z iných častí Slovenska – 11kusov putovalo na OZ Trenčín a 10 kusovna OZ Palárikovo. Naopak, v Karnej čakajúna danielov z Palárikova a Petrovca.„Štartovacia ekonomika zvernice jepostavená na diviačej zveri, efektz odstrelu a predaja zveri očakávameuž v tomto, treťom roku jej fungovania.Čo sa týka ekonomickéhoprínosu z chovu danielej zveri očakávame,že sa dostaví v ôsmom aždesiatom roku. Bez takých ľudí akoje Matúš Hanko alebo Miro Madaras,ktorí venujú tejto práci aj voľný časa víkendy a minimalizujú tak nákladyna prevádzku zvernice, by sme sak žiaducim výsledkom nikdy nedopracovali.Zoberte si len, že musímezabezpečiť ochranné služby, pretožepytliaci nám každý týždeň poškodzujúoplotenie a neoprávnene vnikajúdo areálu zvernice,“ hovorí Ing. Staško.Presúvame sa spoločne k jednémuz odchytových zariadení na diviačiu zvera Ing. Hanko mi objasňuje ako fungujesystém sekcií, v ktorých sa časť diviačejZľava M. Madaras a M. Hanko pri odchyte diviakov v Karnejzveri priamo rodí a časť zveri do nej pribúda po odchytení v poľovnýchrevíroch závodu, čím sa v nich samozrejme musí znížiť plán lovu. „Po odchytenítriedime diviačatá do jednej sekcie, lanštiakov do druhej.Ďalší rok presunieme trojročných lanštiakov do tretej sekcie a v treťomroku vypustíme 4-ročných kancov do vonkajšej voliéry. Postupne taktopriberáme do jednotlivých sekcií vytriedené jedince a celý proces smerujemek zabezpečeniu dostatočného množstva kapitálnych kancov, pretože práve nanich sa snažíme postaviť rentabilitu zvernice. Veď cena za odstrel kvalitnejtrofeje diviačej zveri sa pohybuje od 30 do 40 tisíc korún.“ V Karnej osobitnepracujú aj s bachyňami, aby dosiahli ich požadovanú reprodukciu. Nie som poľovník,ale ako počúvam svojich sprievodcov je mi jasné, že svojou prácou žijú a rozumejú jej.VÝBORNÁ PRÁCA S VEREJNOSŤOUAko to už býva, čas v spoločnosti zaujímavých ľudí uteká niekedy až prirýchloa mojou snahou je vždy vidieť a počuť počas reportážneho dňa na danom odštepnomzávode čo najviac. Preto sa znova len vo dvojici s Ing. Staškom presúvame do RemetskýchHámrov. V obci sa nachádza jedinečná budova lesnej správy. Celá z kameňa bolavyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. A nielen to. Bývalé stajne pomerne rozsiahlehoa štýlového komplexu dali miestni lesníci zrekonštruovať a podľa slov Ing. Staškaich chcú už v blízkej budúcnosti využiť ako dôstojné priestory lesnej informačnej kanceláriea na účely lesnej pedagogiky v prípadoch nepriaznivého počasia. Keď vezmemedo úvahy, že obec Remetské Hámre je turistickyfrekventovanou bránou na ceste k známej Národnejprírodnej rezervácii Morské oko, tak jeto určite vynikajúca myšlienka, ktorá pomôževýrazne spopularizovať prácu lesníkov.Tú spropaguje určite aj Lesnícky náučnýchodník Morské oko, ktorý bol slávnostneotvorený minulý rok v októbri, počas oslávšesťdesiatín sobraneckého závodu. Pristavujemesa tiež pri zrekonštruovanom poľovníckomkaštieli, ktorý je vďaka tunajším lesníkom zvonkua zvnútra krásnym klenotom, vsadeným dočarokrásneho prírodného prostredia. Sobraneckílesníci si za prácu s verejnosťou zaslúžiauznanie a sú určite príkladom aj pre ostatnýchkolegov. Prevážame sa ešte lesnými cestamirozsiahleho komplexu bučín Vihorlatskýchvrchov, z ktorých sú krásne výhľady na Východoslovenskúnížinu, ale aj panoramatické pohľadyna výsledky práce lesníkov v okolitýchporastoch. Lúčim sa s nimi s dobrým pocitom,že sa za ne rozhodne nemusia hanbiť.Hmota z poslednej prerezávky na Čerteži.Sprava Ing. Hreňko a Ing. StaškoZlatá diviačia trofejv hodnote 131,97 bodovLesník 4–2007 23