Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

poľovníctvoK biologickej ochraneporastov pred škodamizverou IV. časťKvalitakrmívMatúš RAJSKÝ, Pavel HELL, Milan GARAJ, Rastislav PLAVÝV predchádzajúcich číslach(Lesník 1/2007, 2/2007, 3/2007)sme sa zaoberali výberom (vhodnosťou)krmív pre prežúvavú zver.Z dôvodu nadväznosti a ucelenostiprezentovanej problematikyuzatvárame nasledujúcim príspevkom,týkajúcim sa kvality krmív,tému zimného prikrmovania.Treba si totiž uvedomiť, že popri výberedruhu krmiva je obzvlášť dôležitá aj jehokvalita. Aspekt hygieny krmív je v praxineraz podceňovaný. Na krmoviskách bývajúčasto predkladané zveri krmivá, ktoréz hľadiska kvality nie sú už vhodné pre konzumáciudomácich hospodárskych zvierat,alebo sa nevhodnými stávajú v dôsledkudlhodobého vystavenia vonkajším poveternostnýmpodmienkam (nástup rozkladnýchprocesov, rast plesní atď.). Názor, že zver si„z toho“ ešte niečo vyberie vedie v skutočnostik zníženému príjmu uvedeného krmiva(nedostatočnému pokrytiu nutričnýchpotrieb), často k poruchám trávenia a tráviacehotraktu, ale aj k ďalším vážnejšímObr. 1 Stráviteľnosť lúčneho sena (%) jeleňouzverou v závislosti od jeho kvalityzdravotným problémom vedúcim napr. prisamiciach k úmrtiu plodov, ale aj k úhynusamotných dospelých jedincov.Znížená chuťová atraktivita, ako ajvýživná hodnota nekvalitných krmív, súdôvodmi, prečo ich zver aj menej prijíma.Nielenže takto ohrozujeme zdravie zveri,ale vzniká aj zvýšené nebezpečenstvoškôd na lesných porastoch, keďže hladnázver kompenzuje znížený príjem krmivazvýšeným ohryzom drevín. Problém je o továžnejší, ak bola zver doposiaľ navyknutána pravidelne predkladané vhodné krmivo,a preto sa v okolí kŕmnych miest zdržuje ajvo väčšej hustote.Pojem „kvalita krmiva“ zahŕňa viaceropohľadov. Ide napr.: 1/ o množstvo zachovanýchživín a stráviteľnosť krmiva prirozdielnych podmienkach pôsobiacich prikonzervácii materiálu, 2/ spôsob konzervovaniamateriálu, 3/ kvalitu konkrétnehokrmiva z pohľadu využiteľnosti rozdielnymidruhmi zveri a 4/ kvalitu krmiva ovplyvnenúskladovaním, vlhkosťou a pod., čiže ideo rozkladné procesy, výskyt plesní a mykotoxínovohrozujúcich zdravie a celkovúkvalitu zveri.1/ Pri sene ovplyvňujú významne výživnúhodnotu popri botanickom zloženíporastu a vhodnom fenologickomštádiu (lucerna, ďatelina pred tvorboupukov, resp. trávy pred plným metaním),v ktorom bola kosba vykonaná- klimatické podmienky (počasie). Kvalitusena ovplyvňuje rýchlosť sušenia, a týmmnožstvo zachovaných živín. Čím rýchlejšieporast po skosení uschne, tým menšie sústraty živín predýchaním, čiže spotrebouna samostravovanie rastliny po oddeleníod koreňa, keďže fyziologické procesy nezanikajúv bunkách okamžite po kosbe. Prioptimálnych podmienkach (suché a teplépočasie) predstavujú straty živín približne15 – 20 % a úmerne so zhoršenými klimatickýmifaktormi v priebehu sušenia klesáďalej aj nutričná hodnota (najmä stratyľahko stráviteľných zložiek), a to až do 40-60 % oproti hodnote v sušine pôvodnéhoporastu. Stráviteľnosť (využiteľnosť) senav závislosti od jeho kvality dokumentujepodľa našich výsledkov obr. 1. S poklesomstráviteľnosti zároveň klesá spravidla ajpríjem samotného krmiva, a to v dôsledkunižšej chuťovej atraktívnosti. Napr. Vodňanský(2003) uvádza, že denný príjemkvalitného sena jeleňou zverou bol o 21 %vyšší ako nekvalitného (zmoknutého) sena.Ak má zver k dispozícii iné chuťovo atraktívnekrmivo príp. dreviny, prestane nekvalitnéseno prijímať úplne.2/ Spôsob konzervovania porastu môževýznamne rozhodovať o množstvezachovaných živín v krmive. To napr.znamená, že lúčny porast konzervovanýsušením (seno) má z vyššie už uvedenýchdôvodov (straty živín samostravovanímrastliny, nepriaznivé klimatické podmienkypri sušení) menšie množstvo zachovanýchživín, ako trávna siláž (senáž) vyrobenáz toho istého porastu. Nezanedbateľnýmfaktom je aj to, že trávna siláž obsahujepribližne 50 % vody (v závislosti od podieluvody v poraste v čase silážovania) a je chuťovoatraktívnejšia pre zver ako seno.3/ Za nekvalitné môže byť považovanéaj krmivo z pohľadu odlišného druhuzveri. Napríklad lucernové a ďatelinovéseno s nízkym zastúpením lístkov, to znamená,že obsahuje viac vlákniny s nižšímpodielom dusíkatých látok, môže byť stáleešte dobre využiteľné jeleňou, danieloua mufloňou zverou, ale pre srnčiu zver,ktorá vyžaduje ľahšie stráviteľnú a výživnejšiupotravu, je nevhodné (nekvalitné).4/ Na kvalitu a zdravotnú nezávadnosťje potrebné dohliadať obzvlášťpri kŕmení silážovanými krmivami.Počas výroby siláže je potrebné zabrániťpoškodeniu ochrannej fólie, či už na silážnejjame, alebo na balíkoch, ktoré sú častopoľovníckou praxou využívané, keďže sú ajpo prevoze (hmotnosť 400-800 kg) dlhodoboskladovateľné. Poľovníci musia ustrážiťochranné obaly pri presunoch balíkovz poľnohospodárskeho podniku na miestoskladovania, príp. priamo do revíru a akdošlo k poškodeniu niektorých obalov,tak tieto siláže skrmujeme prednostne. Poprístupe vzduchu dochádza k sekundárnejfermentácii, čiže k rozkladným procesom,k rastu kvasiniek a plesní a produkcii toxínov.Zároveň dochádza k zníženému príjmutakejto siláže zverou, čo dokumentujú ajnaše výsledky (obr. 2-4). Silážované krmivánemôžeme predkladať zveri jednorázovona dlhšie obdobie. V závislosti od počasiauž po niekoľkých dňoch sa stávajú nevhodnýmia postupne aj nebezpečnými pre zver.Medzi dominantné plesne siláží patrí podľaSommera (2006) Penicillium roquefortia Monascus ruber, ktoré produkujú látkynegatívne pôsobiace na metabolizmus zveri,poškodzujúce obličky, dýchací systéma samozrejme tráviaci aparát. V dôsledkunevhodného skladovania, resp. vynášania16Lesník 4–2007