Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

lesnícky portrét„AJ DNEŠNÍLESNÍCISÚ DOBRÍCHLAPCI“Keď si spomínana svoje začiatky,tak vidí v porovnanís dneškom zásadnýrozdiel v tom, želesníci vtedy bývaliv lese, na dedinácha nepozerali sana hodinky, kedyim ide autobus domov,ako tomu býva dnes. Lesník poznalkaždého a každý poznal lesníka. Lesník vedelo všetkom, čo sa na jeho obvode udialo.Do lesa chodil podľa potreby. Skoro ráno,ale i neskoro večer. Podľa názoru Ing. Valuškuby mali lesníci aj dnes bývať na teritóriulesného obvodu, na ktorom pracujú.„Teraz sú ale denne nútení dochádzaťna pracovisko niekedy i desiatky kilometrova to nie je dobré. Navyše povedalby som, že dnes sú akýsi panskejší.Sú vzdelaní a dobre pripravení na život,ale život sa nedá porovnať s týmspred tridsiatich rokov. Ľudia majúoveľa viac informácií, viac príležitostína rozptýlenie, možno viac pokušení.Pokojne však môžem povedať, že ajdnešní lesníci sú dobrí chlapci, takžeo budúcnosť slovenského lesníctvanemusíme mať obavy,“ hovorí na úvodnášho stretnutia Ing. Valuška.Podľa jeho názoru, ak chceme, aby bolilesníci v prevádzke bližšie k lesu, aby ho viaccítili a rozumeli mu, musíme zmeniť systémrozdelenia právomocí a zodpovednosti.Súčasný podľa neho nevyhovuje. „Som zato, aby bol ustanovený jeden človek,ktorý bude zodpovedný za svoj úsek,za pestovnú i ťažbovú činnosť. Viete,v súčasnosti je to tak, že sa kolegoviana lesnom obvode niekedy spoliehajújeden na druhého a potom zistia,že to, čo bolo treba urobiť, neurobilani jeden z nich. Alebo iný problém.Napríklad dnes sme mali dve krádežedreva v lese, po jednej i druhej straneobvodu, lesník bol pri výdaji dreva, tripartie pracovali v lese a teraz on muselodísť k prípadu. Darmo sme dali lesníkomvonku náhrady za autá, oni autapoužívali aj predtým, ale za danýchpodmienok to jednoducho nemôžuvšetko stihnúť.“„I KEĎ PRÁVE POLESIAFUNGOVALI AKO OPTIMÁLNYMODEL PRI ROZDROBENOMHOSPODÁRENÍ“Pýtam sa Ing. Valušku, v čom vidí riešenietohto problému. V odpovedi sa vraciado obdobia svojich začiatkov, kedyod kolegov počúval: Zlaté naše polesia!Boli to štyria polesní a jeden z nich sastal po zrušení polesí správcom. V súčasnostipovažuje za optimálne obsadeniestanovenej časti lesa jednýmOLH a dvoma jemu podriadenýmilesníkmi. Lesníci by zabezpečovalipestovnú i ťažbovú činnosť, OLHby sa venoval čisto odbornej práciaj vo vzťahu k štátnej správe.„Dnes to skutočne nie je dobrezladené a takýto model bybol určite lepší. Nemusímeho nazvať systémom polesí.Vedúci LS Strážske Ing. Rastislav VALUŠKAVzťah k lesu je viacako peniazeJozef MARKO56-ročný vedúci Lesnej správy Strážske Ing. Rastislav Valuškapracuje v štátnych lesoch už 32. rok. Začínal ako technik lesnejsprávy, ale s úsmevom hovorí, že po nástupe na túto pozíciu robilvšetko, čo bolo treba. Vo svojej profesnej kariére ďalej pôsobil akovedúci lesníckeho obvodu, samostatný technológ závodu, vedúcitechnicko – hospodárskej správy a vedúci prevádzky na závode. Odroku 1990 až dodnes - s výnimkou dvoch rokov, počas ktorých bolilesné správy zrušené - je vedúcim lesnej správy. Má nielen bohatéskúsenosti, ale aj ľudský prístup a nadhľad, ktorý sa dá získať azdalen dlhými rokmi praxe. Kolegovia si ho vážia nielen ako dobréhospolupracovníka, ale aj ako korektného človeka.I keď práve polesia fungovali ako optimálnymodel pri rozdrobenom hospodárení.Po tom, ako došlo k zlúčeniulesných pozemkov, boli vytvorenélesné správy a tento model vyhovoval.Ibaže dnes sme po odovzdávaníčasti štátom obhospodarovaných lesovsúkromným vlastníkom svedkamiopätovného rozdrobovania lesnéhomajetku, takže by bolo dobré vrátiť sak systému, ktorý sa už raz v podobnýchpodmienkach osvedčil.“Ing. Valuška hovorí, že je šťastím, akje človeku práca zároveň aj koníčkom. Mádobrý pocit z toho, že každému, s kýmprišiel za tie viac ako tri desaťročia dokontaktu, môže s čistým svedomím podaťruku. Je mu trochu ľúto, že dnes súkolegovia viac konkurenti ako kamaráti.Súvisí to podľa neho aj s nedávnym prepúšťaníma následným upodozrievaním a celkovýmzhoršením medziľudských vzťahov.„Na profesnej úrovni tá komunikáciasamozrejme funguje, veď inak to aninejde, ale podľa môjho názoru je užiba malá šanca, že sa to vráti do tejpodoby ako predtým. Navyše, ak nieje pred nami nejaká jasná perspektíva,veď opäť sa hovorí o ďalších pripravovanýchzmenách, ktoré majú prísťmožno od pol roka, možno od Novéhoroka. Nikomu to nepridá na pokojia neprispeje to ani k skvalitneniu vzájomnýchvzťahov. Viete, neistota prinášaso sebou demotiváciu. Niektoríkolegovia sa takto stávajú čakateľmi,to znamená, že čakajú, kedy sa im naskytnepríležitosť ísť za lepším zárobkom,za väčšou istotou. Všetci veľmidobre vieme, že v lesníctve to nie jev porovnaní s inými odvetviami o nadštandardnýchzárobkoch a preto viacako peniaze rozhoduje vzťah k lesu. Ajja som mal ponuku odísť pracovať akopolicajt, ale odmietol som so slovami,že nie preto som chodil na lesníckuškolu, aby som robil policajta,“ spomínas úsmevom Ing. Valuška.„TERAZ SME STOPERCENTNEŠETRNEJŠÍ K LESU“Vzápätí však zvážnie. S manželkoumajú štyri dcéry a darmo, že bol roky správcom,manželka musela ísť takisto do práce,aby sa o ne dokázali postarať. Mením témua pýtam sa na rozdiel v hospodárení v leseza socializmu a dnes, keď dominujú ajv lesníckom slovníku slová ako ekonomika,efektivita, rentabilita. „Aj vtedy sme sariadili LHP a stopercentne sme neurobiliani o jeden holorub viac ako stanovovalplán. Nešťastím však bolo, že dvamesiace pred koncom roka prišiel riaditeľna poradu s tým, že musíme eštenaviac dorúbať 10 000 kubíkov. Nedalosa inak, len ísť do ťažieb, ktoré boliplánované až na ďalšie roky. Terazsme stopercentne šetrnejší k lesu,OLH využívajú jemnejšie spôsobyhospodárenia, vyžadujeme to odnich, ale myslím, že aj oni sami totak cítia.“ No a ja sa lúčim s Ing. Valuškoms pocitom, že aj keď sa veľavecí v lesníctve zlepšilo a veľa tohoešte budeme musieť vyriešiťa zlepšiť, pokiaľ bude v našichradoch dostatok takých ľudí akoon, nemusíme mať obavy, že bysa nám to nepodarilo.Lesník 4–2007 13