Opýtali sme sa - Lesy SR š.p.

pro silva slovakiaExkurzia poľovníckychzariadení š.p. LESY SRMáme byťna čo pyšníLucia HANKOVÁDeň pred Levickými poľovníckymi dňami,23. marca 2007, sme s nadšením očakávalipríchod zástupcov zahraničných, ale ajtuzemských médií. Zorganizovali sme prenich mediatrip pod názvom Exkurzia poľovníckychzariadení š.p. LESY SR. V zahraničísú takéto názorné prezentácie pre médiapriamo v teréne bežnou záležitosťou. Veľmiradi prijali pozvanie zástupcovia časopisovMyslivost, Svět myslivosti a Poľovníctvo a rybárstvo.Maďarsko bolo reprezentované časopismiNimród a Magasles, ako aj kolegamiz Maďarských štátnych lesov Zala. Ochotnetúto možnosť využili i prednášatelia z Maďarska,Ruska a Chorvátska. Príležitosť natočiťreportáž o poľovníckych zariadeniachš.p. LESY SR si nenechali ujsť ani slovenskémédia ako TA3, TV JOJ a samozrejme tvorcoviapopulárnej relácie HALALI.Exkurziu poľovníckych zariadení smezačali za hlaholu lesného rohu, ako inak- na OZ Kriváň, v Chránenej poľovnej oblastiPoľana. Prezreli sme si ukážky kŕmnycha odchytových zariadení, počas ktorýchvšetci zúčastnení dychtivo získavali nové informácie.Poľovníctvo v š.p. LESY SR v krátkostipredstavil rozvojovo-technický riaditeľIng. Ján Štefánik. Keďže počasie bolo uzimené,všetci sme sa tešili na teplo prekrásnejpoľovníckej chaty Zálomská. Poobedesme pokračovali v prezentácií poľovníckychzariadení na OZ Topoľčianky. Navštívili smezubriu zvernicu a režijný poľovný revír Veľkázvernica. Slávnostný deň sme zakončilina Poľovníckom zámku v Topoľčiankachvynikajúcou večerou.Všetci zúčastnení boli podujatím nadšení.Obdivovali nielen poľovnícke zariadenia,ale aj výsledky našej niekoľkoročnej práce.Slovensko má obrovské možností poľovníckehovyžitia a nemáme sa za čo hanbiť.LESY SR, š.p. dokázali, že sú minimálne porovnateľnýmipartnermi susediacich štátov.Určite máme byť na čo pyšní.Prírode blízke obhospodarovanie lesaII. Keď v krvi koluje„Pro Silva pozitív“Spýtal sa ma nedávno jeden kolega. Prečoa odkedy si tak zanietený pre vec Pro Silvaa prírode blízkeho obhospodarovania lesa?Nuž, ťažko nájsť v živote človeka medzníky,ktoré lámu ľady. Základy som dostal odotca, ktorý bol treťou známou generácioulesníkov v našom rode. Spolu sme vyznačovaliclonné ruby v bukových porastoch, kde dnesrobíme posledné prerezávky. Výrazný vplyvna moje myslenie mala aj vetrová kalamitaz júna 1999 v lesoch Považského Inovca. Po dlhotrvajúcomdaždi prišiel silný, nárazový vietor,možno orkán. V pohorí vyvrátilo viac ako1000 ha prevažne listnatého lesa, ale na LSsme mali plochu holín ,,iba“ 135 ha.Bola to životná facka, i poučenie. Dostalisme ju aj napriek tomu, že sme takmercelé decénium pred pohromou obhospodarovaliporasty podrastovým spôsobom. Po nejnasledovalo vytriezvenie s niekoľkoročnoutvrdou prácou – zalesňovaním holín vzniknutýchvo výchovných porastoch.Na vtedajšej LS Kulháň bolo zabezpečenýchprirodzeným zmladením hlavne buka90% kalamitou zničených rubných porastov.Na LS Duchonka, kde teraz pracujem, bolasituácia podstatne horšia - 600 ha holín. Kalamitunikto nechcel, nikto sa nás nepýtal a aniv budúcnosti sa pýtať nebude, ale mali bysme byť pripravení.Na LS nám zostali pôvodné, prírodné,človekom minimálne zmenené porasty takejkvality i zloženia, ktoré môžu byť prisprávnej výchove slovenským, či európskymskvostom. Pátraním v histórií LS som zistil,že tu pred a po druhej svetovej vojne pôsobilProf. Bezačinský. I jemu patrí vďaka za to, čotu máme. Bolo by trestuhodné nepokračovaťv jeho diele, teraz už našim rukopisom, s novýmipoznatkami za spoločným cieľom. Jeneprípustné neodborné obhospodarovanietýchto lesov.Kalamít, či silných vetrov zrejme budepribúdať, január to iba potvrdzuje. Na rozdielod lesov na západ od nás, tie naše mali terazšťastie. To vraj praje pripraveným. Pripravmesa, kým je čas, aby sme zachovali lesy potomstvu.Nenechajme sa fackať vystrájaním počasia.Začnime myslieť, konať a tvoriť les.A na tom stavajú princípy prírode blízkehoobhospodarovania lesa. Tento spôsobnie je zložitý, ak človek chápe les ako celok.Nemohol by som ho presadzovať a realizovať,keby som mu neveril. Dáva zmysel mojej prácia myslím, že aj celej lesníckej činnosti a ťažkonájdete iný, lepší. Dokážem pri tom relaxovaťrovnako, ako pri poľovačke. Prejsť po poraste,zmapovať ho, sadnúť si na peň a zamyslieť sa.Ako ho obnoviť, kde začať? Od linky, či nahrebienku? Skúsiť hlúčik, alebo skupinu, rozširovaťju, či vkladať nové? Nechať v obnovovanýchčastiach nádejné nedozreté stromy? Akoich potom vyťažím, aké dreviny a ktoré stromyťažiť prvé, ktoré podporiť a ešte uvoľniť. Zaúčelom obnovy, či ešte prírastku? Aké drevinychcem obnoviť? Má môj zámer slabé stránky,môžem tam nechať zbytky po ťažbe, je ten porastohrozený škodcami, akú technológiu zvolím?Pochopia môj obnovný zámer tí, čo príduDušan MIKUŠpo mne o 20 či 50 rokov? Je to náročné na čas.Myslím si, že toto patrí medzi základné činnostiOLH. Týmto sa stávajú tvorcami lesa. Hospodárenies trvalým pokrytím pôdy a tvorbounerovnovekých, nerovnorodých, viacvrstvovýchporastov s kmeňmi mimoriadnej kvalitya vysokou porastovou zásobou s maximálnymhodnotovým prírastkom je cesta ku vytýčenémucieľu. To je moja predstava využitia prírodnýchzdrojov v prospech hospodára a zároveňnepoškodenie ekosystému.Nastúpiť na túto cestu je istý proces zmenyprístupu i myslenia. Niekde už začali, inýchich to ešte čaká. Na mojom pracovisku na LSDuchonka je viacero pracovníkov rovnakejkrvnej skupiny Pro silva pozitív. Pripúšťam,že jedných stačilo trochu zapáliť, a tí druhí, čonehoreli, nemali inú možnosť. Dôležitá bolaa aj je podpora zo strany vedenia OZ Prievidza.Kladný vplyv na mňa i kolektív mali článkyv Lesníku uverejnené Ing. Bruchánikom.Ľudí presvedčených povzbudili, u ostatnýchvyvolali zamyslenie a potvrdili, že ohníky priekopníkovpo Slovensku už horia.Práca a jej výsledky by človeku maliprinášať radosť. Iste budete so mnou súhlasiť,že máme široké spektrum lesníckychčinností a povinností. Jedny sú nám bližšiea vykonávame ich s radosťou, pre mňa je toprírode blízke obhospodarovanie lesa, tiedruhé berieme ako súčasť našej práce. V súčasnostije to práve ,,kŕmenie“ informačnéhosystému. Potreba času, ktorý musia OLH stráviťza PC, či administratívnou prácou rastiez roka na rok geometrickým radom, a tak namiestotopánok v lese derú nohavice za počítačom.I keď pre niektorých je to pohodlnejšieako sa predierať po porastoch v nečase, vyhľadávaťprirodzené zmladenie, vývraty a zlomypo silných vetroch, či chrobačiare v letnýchpáľavách. Treba si jasne uvedomiť, že OLHživia jeho nohy. Čas a energia OLH musia byťvynaložené na zmysluplné činnosti. Preto verím,že v našom podniku sú zamestnanci, ktoríchcú obhospodarovať lesy prírode blízkymspôsobom. Tým všetkým dávam do pozornostiMop LV 005, ktorý uvádza do života princípy,zásady, postupy a spôsoby realizácie prírodeblízkeho obhospodarovanie lesa. Nám na LSvýrazne pomohol. Je záväzný pre všetkýchzamestnancov podniku spolupodieľajúcich sarealizácií lesohospodárskych opatrení v lesnejprevádzke. Je dobré minimálne raz za rok siho s OLH (najmä ich sa týka) zopakovať.Prírode blízky spôsob obhospodarovaniamá rôzne možnosti, spôsoby a stupne intenzity,ktoré sa dajú realizovať takmer v každomporaste. Nepotrebujete mať na svojom úsekulen najkvalitnejšie porasty, potrebujete chuťich vytvárať! Kto ju má, hľadá spôsob, kto nie,hľadá dôvod.Náš cieľ je možno vzdialený, veď pretváranielesa je úlohou pre viac lesníckych generácií,začíname sa však k nemu približovať. Týmpo nás dáme možnosť rozhodnúť sa ako ďalej.Ak pochopia náš zámysel a stotožnia sa s ním,budú k cieľu bližšie ako my.Som presvedčený, že je to správna cesta,pre túto i budúce generácie.Ing. Dušan Mikuš je vedúcimLS Duchonka, OZ Prievidza12