Formát PDF ke stažení

z histórie Kresťanských zborov„Nechcel som vstúpiť do JRD.Skonfiškovali mi môj živýi mŕtvy majetok, manželku mitiež uväznili a čo je s našoujedinou sedemročnou dcérkou,neviem.“Pre toho človeka sa nenašlo potešenie.Nemal sa ku komu odvolať, nemal nikoho,kto by sa ho zaujal, iné mu už neostávalo,len plač a usužovanie sa k smrti.Raz som navštívil barák, v ktoromboli väzni odsúdení na dlhé roky väzenia.Bolo tam ticho ako v hrobe. Ichsprávanie a pohľady boli bez záujmu.Vyzerali, ako keby neboli duchom prítomní.Jeden z nich prišiel ku mne, sadlisme si na lavicu a on začal rozprávať:„My všetci čo sme tu, sme odsúdení nadlhoročné väzenie. Keď som bol odsúdený,dali mi podpísať listinu o rozvods manželkou. Myslím, že to dali každémuz nás. Ak niekto nepodpísal, ukázalimu listinu podpísanú manželkou, žeona si praje rozvod. Ale moja mi dalavedieť, že mi bude verná až do smrti.Za tých osem rokov, čo som vo väzení,ma pravidelne navštevuje a mi píše.Ak prežijem ešte štyri roky, čo mi eštezostávajú, budem si môcť objať svojudrahú rodinu.“Pohľadom na ten kritický stav týchľudí bol som tak dojatý, že ani neviem,či som mohol k nim prehovoriť. Terazmyslím na Pána Ježiša, že On to dokázal,...odíduc, kázal duchom v žalári (1Pt3,19). Pán Ježiš kázal aj takým duchom,ktorí boli bez tela, lebo ich telá zahladilapotopa. Ja som zase videl ľudí, akobybez ducha. Ducha síce oni mali, alemŕtveho vo vinách a hriechoch (Ef 2,1).A dlhým trápením už aj ich fyzické telobolo zruinované.Zašiel som navštíviť barák, kde sa hral„Biznis“. Chcel som spoznať ľudí tejtoskupiny. Ochotne ma prijali, usadili medziseba a dali i mne hádzať kocku. Tusom videl, že ľudia i vo svojom trápenía nešťastí môžu byť niekedy nadmierušťastní. Jeden vyhrával „Floridu“, druhý„Sydney“, ďalší vyhral „Hollywood“,atď. Ľahko sa stávali veľkými boháčmi.A s týmto líhali, o tom snívali a takzabúdali na svoju veľkú biedu, ktoráišla s nimi aj von z tábora. Lebo každýz nich chcel zbohatnúť zadarmo, z cudzieho.Jeden žid v stredných rokoch mipovedal: „Nič viac, len jeden milión korúnmusím ešte uloviť.“ Sedel viackrát,naposledy pre vylúpenie bufetu.Na izbe, kde som bol ubytovaný, boliateisti, jeden katolík a jeden evanjelik.Katolík sa volal Šipoš. A aké malmeno, takú mal aj povahu. Hneď bolv zádrapke s každým. No mňa sa držalako tieň, počnúc samotkou po súdev Nitre až do tábora. Ba ešte aj spávalna posteli nado mnou. So mnou nikdyneprišiel do konfliktu a usiloval sa manapodobňovať aj v modlení. Ateisti siz nás robili posmech. Ale ten evanjelikbol výbojný a svojim silným zvonivýmhlasom ich posmech umlčal. Hovorilim: „Len hlúpi a blázni neveria, že jeBoh.“„Prečo ste potom rozdelení, keď jejeden Boh?“ „Rozdelení sme podľaopravdivej viery. Na prvom sú veriaci,“ukázal na mňa, lebo poznalveriacich v ich obci, ktorú som častonavštevoval, „potom sme my evanjelici,“hovoril, „a na poslednom súkatolíci.“ To ale urazilo Šipoša a začaltvrdiť, že katolíci sú na prvom mieste.A tá naša nejednotnosť bola vítanáateistom…OslobodenieBlížil sa dvadsiaty február roku 1956.Obdržal som radostný dopis od milejmanželky, v ktorom mi oznamovala, ženaši bratia z Ostravy boli na ministerstve,kde im sľúbili povolenie k náboženskejčinnosti. Moje srdce bolo naplnenéradostnou nádejou a napnutejšiesom to Pánovi predkladal, aby sa to čímskôr stalo.Po dvoch dňoch rozhlasom volalimoje číslo. Všetko zbaliť a prísť do skladu!Bolo to práve na obed a všetci boliprekvapení. Vyložil som na stôl mojeskromné zásoby, ako aj všetky usporenétáborácke koruny a hovorím: „Rozdeľtesa!“ Po rozlúčení, keď som prišiel doskladu, odovzdal som všetky väzenskéveci a dali mi moje šaty. Potom maposlali do kancelárie, kde mi vystaviliprepúšťací list.Keď som vošiel do kancelárie, prišlitam za mnou traja v uniforme a začalihovoriť: „Prepúšťame vás na slobodu,dávajte si pozor, aby ste sa sem znovunedostali.“ „Práve preto, že sme dostalištátny súhlas k náboženskej činnosti,pre ktorú som bol uväznený, idem naslobodu.“Pozreli jeden na druhého a odišliz kancelárie. Úradník mi vydal prepúšťacílístok a ja som smel tak, ako mi Pánprisľúbil, urovnanou cestou prekročiťväzenskú bránu.„Hospodin oslobodzuje väzňov.“(Ž 146,7)„Hospodin je blízky všetkým,ktorí ho vzývajú, všetkým, ktorího vzývajú v pravde. Činí vôľutých, ktorí sa ho boja, čuje ichkrik a pomáha im.“(Ž 145,18.19)MARTIN OSTROLUCKÝ(*24.05.1907 †14.03.1989)ŽIVÉ SLOVO29