Formát PDF ke stažení

osobnosti bratského hnutiaJohn Vesey ParnellLord Congleton16. júna 2005 uplynulo 200 rokov odnarodenia jedného z najvýznamnejšíchmužov zo začiatkov bratského hnutiav Írsku, Johna Veseya Parnella, neskoršiehoLorda Congletona. Narodilsa ako syn bohatého obchodníka, SiraHenryho Brooke Parnella, neskôr barónaCongletona, vedúceho írskeho členaparlamentu, a Lady Caroline ElisabethDawsonovej, dcéry grófa z Portarlingtonu.Obrátil sa ako mladý muž pričítaní listu Rimanom k veľkej neľúbostisvojho otca, ktorý chcel mať z neho armádnehodôstojníka.Ako 20-ročný mladý kresťan, členanglikánskej cirkvi, prišiel v roku 1925do domáceho krúžku v írskom Dubline,v ktorom sa kresťania z viacerých cirkvíschádzali k štúdiu Písma, modlitbáma duchovným rozhovorom. Čoskoro sastal vedúcou osobnosťou tohto prvéhokrúžku budúcich „bratov“ v katolíckomhlavnom meste Írska, ktoré v tom časebolo celé pod anglickou nadvládou.Bol to on, ktorý spolu s WilliamomStokesom nadviazal spojenie s J. N. Darbyma Francisom Hutchinsonom. V dometohto kresťana v roku 1829 ako prvíslávili Pánovu pamiatku Bellet, Darby,Cronin a Hutchinson. O niečo neskôrsa k tomuto spoločenstvu pripojil aj ona ním vedený krúžok. A bol to práveon, čo potom, keď ich už bolo priveľana stretávanie v súkromnom dome,navrhol prenajať verejnú miestnosť,bývalú aukčnú sieň v Dubline, na ichstretnutia. V nej sa v máji 1830 konaloprvé verejné zhromaždenie „bratov“s Pánovou večerou, ktoré ohlasovalozačiatok nového spoločenstva v Cirkvi– bratského hnutia, v ktorom pravdažeboli od začiatku nielen muži-bratia,ale i ženy-sestry, kresťania a kresťankyz rôznych cirkví v Írsku.Bo to Parnell, čo najal pre Grovesajachtu a spolu s ním, jeho manželkou,dvoma synmi a mladým Kittom, ktorýbol ich vychovávateľom, plavil sa doPetrohradu. Odtiaľ Groves s rodinoupokračoval po súši k cieľu svojej misie,cez Rusko a Perziu do Bagdadu. Spolus E. Croninom, jeho matkou, sestroua dcérou i s F. W. Newmanom a J. Hamiltonomišiel v rokoch 1830-32 dlhotrvajúcoucestou na pomoc Grovesovi doBagdadu. Na tejto ceste sa oženil s Croninovousestrou Nancy, ktorá čoskoropotom zomrela. Počas pobytu v Bagdadesa učil turečtinu a perzštinu. V roku1833 sa druhý raz oženil s arménskoukresťankou, pani Constantineovou,vdovou s dvoma deťmi. V roku 1836vzápätí za Croninom predišiel Grovesado Indie (ten bol od roku 1835 v Európe,aby tam získal ďalších misionárov).Spolu s Croninom misijne pôsobili v Indiido júna 1837, kedy sa obaja vrátili doAnglicka.V rokoch 1838-42 býval Parnell v Teignmouthe,kde jeho dom bol oázoupokoja a bratskej lásky, a kde slúžilv krúžkoch a zboroch bratov v okolí.V roku 1842 prisťahoval sa do Londýna,pretože po svojom otcovi zdediltitul Lorda Congletona i miesto členav snemovni lordov (horná komora britskéhoparlamentu). Tu sa stal vzácnymslužobníkom Slova a jedným zo stĺpovzboru na ulici Orchard a neskôr Welbeckpo 30 rokov. Po založení LivingstoneCollege nastal príliv študentovdo tohto zboru, ktorý mal v tom čase300-400 príslušníkov. Konali sa v ňomštvrťročné misionárske konferencie, naktorých podávali správy o svojej práciArnot, Hunter, Dr. Baedeker, HudsonTaylor, Crawford, Blamire, Winstona iní misionári.V rokoch 1845-48, keď prepuklinešťastné spory okolo B. W. Newtonaa ním vedeného tisícového bratskéhozboru v Plymouthe, usiloval sa spolus R. C. Chapmanom o zmierenie znepriatelenýchstrán. Keď sa to napriekveľkému úsiliu jeho i ďalších uznávanýchbratov nepodarilo, bol z tohoveľmi sklamaný. V takzvanom „bethesdskomspore“ postavil sa jednoznačnena stranu G. Müllera, H. Craika, R.Chapmana a ďalších starších bratskýchzborov v Bristole, Londýne, Barnstaplea inde. Zaradil sa tak do vetvy bratskéhohnutia, ktorú neskôr nazvali „otvoreníbratia“. Bol cteným a milovaným bratomv tejto skupine zborov v Spojenomkráľovstve.Parnell ako Lord Congleton sa občaszúčastňoval na rokovaniach v snemovnilordov anglického parlamentu, najmäaby podporil návrhy Lorda Shaftesburyhona vydanie zákona, zakazujúcehoťažkú prácu detí a ich vykorisťovaniezamestnávateľmi. Toto úsilie bolo napokonúspešné a nevhodná detská prácabola zakázaná.Kronikár zachoval svedectvo o jehokrásnom kresťanskom charaktere,skromnosti a ochote pomáhať v ťažkostiach,kdekoľvek to bolo potrebné.Odmietol zaujať ponúknuté poprednémiesto v zhromaždení, ak mal podozrenie,že je to iba z dôvodu jeho titulu.Jeho skromný dom v Teignmouthe bolbez kobercov, s drevenými nečalúnenýmistoličkami, prostým rozťahovacímstolom a obyčajnými kovovými príbormi.Niekedy jedával so svojím kočišoma sluhom, ktorí sotva vedeli prehovoriťdve súvislé vety. Zomrel na malej kovovejskladacej posteli … takým istýmvojenským a pútnickým spôsobom,akým žil.J. V. Parnell zanechal príkladzbožného a sebaobetavého života,ktorý žil pre druhých, usilujúc sav tom nasledovať svojho Učiteľaa Pána, Ježiša Krista.Nasledujme takéto príklady našichduchovných predkov!Autor opravuje údaj v článkuo A. N. Grovesovi v minulom čísle:Dcérka Grovesovcov sa narodila ažv Bagdade. Zosnula ako maličké dievčatkopočas morovej nákazy v tomtomeste zanedlho po smrti svojej matkyMary Grovesovej, ktorá zosnula asi14. mája 1831.JÁN HUDECŽIVÉ SLOVO25