iblické vyučovanieÚčasťna Pánovej VečeriPrvotná cir<strong>ke</strong>v v Jeruzaleme hneďpo svojom vzniku tvorila spoločenstvo,ktoré je popísané v knihe Skutkovapoštolov takto: A tí, čo ochotne prijalijeho (Petrove) slová, dali sa pokrstiť; i pripojilosa v ten deň okolo tritisíc duší. Títozotrvávali v apoštolskom učení a v spoločenstve,v lámaní chleba a na modlitbách… deň čo deň zotrvávali jednomyseľnev chráme, lámali chlieb po domoch a prijímalipokrm s plesajúcim a úprimným srdcom(Sk 2,41-42.46). Tento text hovoríokrem iného v súvislosti so slávenímPánovej Pamiatky dve veci.1. Tí, čo uverili, boli pokrstení a bolipripojení k cirkvi.2. Títo sa schádzali denne a lámalispoločne chlieb a prijímali pokrms radosťou a úprimnosťou.Agape v Bratislave-Rači1. Uverili, boli pokrstenía pripojení k cirkviZ tohto textu vyplýva, že viera a krstako verejné priznanie sa ku Kristovia odovzdanie sa pod Jeho vládu bolipodmienkou plného zapojenia sado zborového života v jeruzalemskomzbore. V prvotnej cirkvi krst nasledovalbezprostredne po obrátení (Sk8,37-38; 10,48; 16,14-15.31-33). Ani jednaspráva z knihy Skutkov nemôže poslúžiťako zdôvodnenie pre neskoršiuprax v cirkvi, ktorá požadovala časovýodstup medzi obrátením a pokrstením.Ani jedna správa z knihy Skutkovnemôže poslúžiť ako zdôvodneniepre neskoršiu prax v cirkvi, ktorápožadovala časový odstup medziobrátením a pokrstením.Zdôvodňovalo sa to tým, že obráteníz pohanov nepoznajú Písmo a najprvsa musia učiť základom kresťans<strong>ke</strong>jvierouky (tzv. katechuméni), aby mohlibyť „pripustení“ ku krstu.2. Denne sa schádzali a lámalispoločne chliebVyššie uvedený text naznačuje, akýobsah malo zhromaždenie prvých kresťanov:biblické vyučovanie, spoločnélámanie chleba a modlitby. Súčasťou takýchtostretnutí bol iste aj spoločný spev(Ef 5,19; Ko 3,16). Vo vyššie uvedenomtexte je nápadná dvojnásobná zmienkao lámaní chleba (vv. 42 a 46), ktoré akosiautomaticky vzťahujeme na PamiatkuPánovu. Otázka je, či právom.Slovné spojenie lámanie chleba (klasistou artou) sa v Písme vyskytuje ajv iných súvislostiach ako s Pánovou22 ŽIVÉ SLOVO
Večerou. V Starom zákone napr. Hospodinústami proroka Izaiáša (58,6-7)vysvetľuje, čo si predstavuje pod pravýmpôstom: rozopnúť putá bezbožnosti,prepustiť na slobodu „zlomených“, lámaťlačnému svoj chlieb, zaodiať nahých atď.V Novom zákone v evanjeliách čítame,že <strong>ke</strong>ď Pán Ježiš sýtil zástupy, takistopožehnal a lámuc dával chleby učeníkom,ktorí ich ďalej rozdávali (Mt 14,19,pozri tiež Mk 6,41, 8,19). Podobnúzmienka, ktorá nesúvisí s Pánovou Večerouuvádza Lukáš, nerozlučný Pavlovspolucestovateľ, <strong>ke</strong>ď boli na lodina ceste do Ríma. V Sk 27,35 čítame,že Pavol vzal chlieb, ďakoval Bohu predvšetkými, rozlomil ho a začal jesť.Výraz „lámať chlieb“ je prevzatýzo židovs<strong>ke</strong>j tradície a znamenázahájiť stolovanie.Výraz „lámať chlieb“ je prevzatý zožidovs<strong>ke</strong>j tradície a znamená zahájiťstolovanie. Chlieb v Palestíne mal podobutenkého osúcha, ktorý sa nekrájal,ale lámal. V domácnosti to po ďakovnejmodlitbe robil najčastejšie otec, ktorýkúsky rozdal prítomným a tým zahájilspoločné jedlo. Rovnaké spojenie savyskytuje často v rabíns<strong>ke</strong>j literatúrena označenie akéhokoľvek spoločnéhostolovania.Všetci traja synoptickí evanjelistiuvádzajú správu o poslednej Pánovejvečeri s učeníkmi a zmieňujú sa o nejpodobnými slovami, aj <strong>ke</strong>ď s rôznymdôrazom. Všetci uvádzajú, že Pán Ježišpočas hodu veľkonočného baránka presunuljeho dôrazy, dal mu nový zmysel.Približne v strede paschy, podľa Matúša,<strong>ke</strong>ď jedli, vzal Ježiš chlieb, dobrorečil,lámal a dával učeníkom hovoriac:Vezmite, jedzte! Toto je moje telo. Potomvzal kalich, dobrorečil, dal im a riekol: Pitevšetci z neho! Lebo toto je moja krv novejzmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých naodpustenie hriechov (Mt 26,26-28).V knihe Skutky apoštolov sú dvezmienky o lámaní chleba, v Jeruzalemea v Troade (2,42.46 a 20,7.11). Jepovšimnutiahodné, že nikde v kniheSkutkov apoštolov nečítame o kalichu,alebo o neja<strong>ke</strong>j zmien<strong>ke</strong> o poslednejPánovej večeri.O prvej zmien<strong>ke</strong> v Sk 2 sme hovorilivo vyššie uvedenom texte. O Troadečítame, že tam Pavol strávil s tamojšímikresťanmi v spoločenstve prvý deň týždňa.Vo verši 7 čítame: Keď sme sa v prvýdeň po sobote zišli na lámanie chleba…Na úvod mal Pavol dlhú kázeň, ktorúprerušil pád Eutycha z okna. Potomčítame, že až okolo polnoci Pavol lámalchlieb a jedol. Z textu nie je jasné, čijedli aj ostatní, alebo jedli predtým, čipotom.Máme teda právo predpokladať, ževšetky zmienky o spoločnom lámaníchleba sa týkajú aj Pánovej pamiatkya nie len obyčajného spoločného jedla?Ako sme v úvode uviedli, v jeruzalemskomzbore deň čo deň … lámali chliebpo domoch a prijímali pokrm s plesajúcima úprimným srdcom. Znakom novéhospoločenstva bolo, že všetko malispoločné, aj pokrm, a nebolo medzinimi núdzneho (Sk 4,32.34). Z danéhotextu môžeme len predpokladať, že súčasťouich spoločenstva bola aj PánovaPamiatka, čo podčiarkuje komentár,že tak veriaci robili „s plesajúcima úprimným srdcom“. Platí tiež zásada,že predmetom komentárov, predovšetkýmPavlových, nebývali veci,ktoré boli prijímané a praktizovanémiestnymi cirkvami bez výhrad.Súčasťou ich spoločenstva bola ajPánova Pamiatka, čo podčiarkujekomentár, že tak veriaci robilis plesajúcim a úprimným srdcom.Vďaka mnohým negatívnym javomv korintskom zbore sa nám zachovaljedinečný popis priebehu stretnutiazboru (1K 10,1 – 14,40). Stretnutie začínalospoločnou hostinou (posedením),nasledovali modlitby (10,16), dobrorečenie(11,4-5), ktoré postupne pretkávaliaj Pánovu Pamiatku (kapitoly10 a 11), a nakoniec si veriaci slúžilinavzájom rôznymi duchovnými darmi(kapitoly 12-14). Pavol napomínal veriacichv Korinte, že vrcholom takéhotostretnutia veriacich by malo byť spoločnéstolovanie s Pánom (prítomnosť),pripomínanie si Jeho smrti (minulosť)a očakávanie Jeho návratu (budúcnosť)– a nie samotné jedenie a pitie.Apoštol Pavol koriguje každúčasť spoločného zhromaždenia.Apoštol Pavol koriguje každú časťspoločného zhromaždenia: priebehstolovania (11,17-22), spoločné modlitby(11,4-5), priebeh Pánovej Pamiatky(10,1-24, 11,23-34), vzájomné závideniesi duchovných darov (12,14-25),pohnútky pre službu v zbore (kapitolabiblické vyučovanie13), neporiadok pri hovorení inýmijazykmi a pri prorokovaní = biblickomvzdelávaní, napomínaní a potešovaní(kapitola 14).Ak porovnáme priebeh stretnutiacirkvi v Jeruzaleme, v Troade a v Korinte,nápadné je rozdielne umiestneniebiblického vyučovania: v Jeruzalemea Troade je uvedené na začiatku, predlámaním chleba (ak je poradie smerodajné),v Korinte až na konci.Ak nás zaujímajú aj mimobiblickésprávy, tak pojem „lámanie chleba“na popis stretávania sa kresťanovk spoločnej nedeľnej bohoslužbe spojenejs Večerou Pánovou nájdeme napr.v spise „Učenie dvanástich apoštolov“(Didaché 9-10,14) zo začiatku 2.storočia.Teda minimálne niekde na konci prvéhostoročia tieto dva termíny splynulido jedného.Neoddeliteľnou súčasťoushromaždenia bola aj VečeraPánova - Lámanie chlebaUž z textov v Sk 2,46 a 20,7 sa dápredpokladať, že pre spoločenstvoveriacich (zhromaždenie), ktorého neoddeliteľnousúčasťou bola aj VečeraPánova sa viac-menej ustálil technickýtermín lámanie chleba. Aj zmienkao „radostnom a úprimnom prijímaní“pokrmu v jeruzalemskom zbore naznačuje,že by mohlo ísť o čosi viac než leno obyčajné spoločné jedlo.Aké sú biblické kritériá pre účasťna Pánovej pamiat<strong>ke</strong> (VečeriPánovej)?1. Patriť ku Kristovmu telu. PánovaPamiatka je slávnosť Božej rodiny,ktorej členom sa môže stať každýpokáním a prijatím Slova vierou(= obrátenie), (Sk 2,38,41, R 10,9-10).To znamená – inak povedané – prežiťznovuzrodenie a byť Božím Duchomzačlenený (pokrstený) do KristovhoTela – Cirkvi (1K 12,13; Ef 1,13-14,R 8,9; Ján 3,3-7).2. Udržiavať usporiadané vzťahyso spoluveriacimi. (1K 12,25-27;Ef 4,16). Rešpektovať požiadavkyBožieho Slova na údy Kristovho Tela(R 12,9-16; Fp 2,1-3 a podobné).3. Žiť v súlade s významom Pánovejpamiatky – skúmať a súdiť saméhoseba, aby sme neboli odsúdení spoluso svetom. (1K 11,28. 31-32; 2K13,5). Keď Pán Ježiš zomrel za mňa,ŽIVÉ SLOVO23
Change language