úvahaDuchovné upratovaniePríde to každý rok – moje klasické sólo– zásadné a dôkladné upratanie garáže.S metlou v ru<strong>ke</strong> zaútočím na hromadyvecí, odhodlaná rozdeliť a panovať, spracovaťkaždú kopu do jasne označených,úhľadne naskladaných krabíc.Zvyčajne sa poddám tak za deň.Môžem síce upratovať, ale z ohľadu našetrného manžela nemôžem nič vyhadzovať.Zhromažďovanie prílišnéhomnožstva vecí je tým najväčším problémom.A tak sa garáž čoskoro navrátido svojho „normálneho“ chaosu, lendlážka je trocha čistejšie zametenáa pár kusov náradia sa dostalo na svojemiesto v škatuli.Možnože nedokážem nastoliť v garážidokonalý poriadok, pretože sa to prelínas životným priestorom iných ľudí.Ale iste môžem niečo urobiť s mojímvlastným duchovným teritóriom, obzvlášť<strong>ke</strong>ď haraburdie a špina otupujemoje svedectvo o Pánovi.Naučila som sa ceniť si princípy duchovnéhoupratovania, ktoré uplatnilEzechiáš, jeden z dobrých izraelskýchkráľov. Druhá kniha Kráľov 18 aj 2.kniha Paralipomenon 29-31 zaznamenávajúrozsiahle úlohy, ku ktorým sapodujal, <strong>ke</strong>ď ako dvadsaťpäťročný nastúpilna judský trón. Nepriatelia cerilizuby na judských hraniciach, Asýria užobsadila severné kráľovstvo. Ezechiášovotec Achaz zavrel dvere chrámu po tom,čo odovzdal cennosti z jeho zariadeniaako poplatok asýrs<strong>ke</strong>mu kráľovi. Národbol demoralizovaný a degenerovaný.Achaz otvorene podporoval uctievanieBála, upálil svojich synov ako obeť bohuMolochovi a na každej ulici nastavaloltáre cudzím bohom.Ale Ezechiáš mal odlišné priority.Hneď v prvý mesiac vlády nariadilvyčistenie chrámu a obnovenie celonárodnejslužby Hospodinovi. Tentoproces duchovného očisťovaniam malpäť súčastí, ktoré môžu s úžitkom úplneaplikovať aj dnešní kresťania – tí,ktorých Pavol nazval Božím chrámoma príbytkom jeho Ducha (1Ko 3,16-17).Otvor dvereHneď na úvod Ezechiáš otvoril dverechrámu a dal ich opraviť (2Par 29,3).Chrámové dvere boli obrátené na východ,priamo oproti vychádzajúcemuslnku. Keď slnečné lúče prenikli dnu,odhalili nečistotu a neporiadok. Ja podobnepotrebujem otvoriť Bohu vchodovédvere svojho duchovného života.On i tak vie, čo je vo vnútri, ale pri jasejeho svätej prítomnosti sa odhalí rozsahduchovného zašpinenia.Mám sklony povzniesť sa nad maléhriechy, tak ako každý týždeň prebehnemprachovkou po vrchu chladničky.Ľahký dotyk handry môže zotrieťvrstvu prachu, ale ani nehne s mastnýmpovlakom, ktorý sa tu postupne usadá.Je to tak napríklad vtedy, <strong>ke</strong>ď mi povolianervy pri mojich deťoch a potomzaženiem výčitky svedomia s výhovorkou,že som bola unavená. To sanedotkne duchovného problému mojejprchkosti. Moja výbušnosť je skutočnehnevom, a môj hnev je hriech. Keď saneovládnem a potom výbuch netrpezlivostinejako zahovorím, problém sa len„opráši“; <strong>ke</strong>ď sa však pýtam na príčinusvojho hnevu – a prosím o odpustenieza tento hriech, odstráni sa aj zažranáduchovná špina.Keď sa však pýtam na príčinusvojho hnevu a prosímo odpustenie, odstráni sa ajzažraná duchovná špina.Musím pamätať na to, že Boh vidívšetko; a ja potrebujem vidieť veci tak,ako ich vidí on. V tejto oblasti bolipre mňa výzvou slová zapísané dávnoolympijským víťazom v behu EricomLidellom, ktorého živú vieru zobrazujefilm Chariots of Fire. V jeho osobnom vyznaní,publikovanom posmrtne ako TheDisciplines of the Christian Life (Disciplínykresťanského života), odporúča čitateľomklásť si nasledovné otázky:• „Som nezdržanlivý pri užívaní si pôžitkovbez uvažovania o tom, aký vplyvto bude mať na moju dušu?“• „Som nezdržanlivý pri práci, odmietamprimerané množstvo oddychua rozcvičky?“• „Som nezdržanlivý v drobných záľubách,stávam sa otrokom návykov,ktoré mi pripadajú celkom nevinné?“Každý jeden hriech je ohavnosťoupred Bohom a narušuje mojespoločenstvo s ním.Keď nám Boh pripomenie veľké hriechy,naša reakcia môže byť ozvenouDávidovho pokánia, <strong>ke</strong>ď vyšlo najavojeho cudzoložstvo a vražda: „Protitebe samému som zhrešil, urobil som, čopokladáš za zlé“ (Ž 51,6). Avšak každýjeden hriech je ohavnosťou pred Bohoma narušuje moje spoločenstvo s ním.Hreším, ako hovorí Pr 8,13, pýchoua namyslenosťou. Hreším, ako dodávaJak 4,17, <strong>ke</strong>ď viem robiť dobre a nerobím.Bohu aj na tom záleží, jeho žiariacasvätosť nemôže súhlasiť so žiadnymmojím hriechom. Chce, aby som preskúmalaaj drobné zvyky a postoje,ktoré mu neprinášajú poctu.Naverbuj tímPotom Ezechiáš povolal Levitov (2Par29,4-6). Kráľ nemohol upratať chrámsám. Musel zmobilizovať ľudí, ktorí vedeli,ako uviesť chrám znova do poriadku.My taktiež potrebujeme duchovnúspoluprácu pre osobné očistenie. Kazateliaa iní duchovní vodcovia nám môžuukázať, čo Božie slovo učí o svätosti.Blízki veriaci priatelia nás môžu povzbudiťk spravodlivému životu.Ja som duchovne najviac rástla vtedy,<strong>ke</strong>ď som prijímala biblické vyučovanie,ktoré dávalo dôraz na aplikáciu, a malasom vzťah s ľuďmi, ktorí ma brali duchovnena zodpovednosť. Ako mladúkresťanku, <strong>ke</strong>ď som mala niečo cez 25rokov, si ma „adoptovala“ jedna dôchodkyňa,bývalá zdravotná sestra, z nášhozboru. Každý piatok večer sme spoluniečo zjedli a potom sme sa rozprávalio živote s Pánom. Nikdy nezabudnem,ako vedela otvoriť Bibliu a prečítať práveten verš, čo som potrebovala.Najviac som duchovne rástlavtedy, <strong>ke</strong>ď som prijímala biblickévyučovanie, ktoré dávalo dôrazna aplikáciu.O pár rokov neskôr som s bývalouspolubývajúcou vytvorila dvojicu, abysme sa spolu stretávali, modlili a študovaliPísmo. Naše štúdium knihy Prísloví,12 ŽIVÉ SLOVO
úvahakapitola za týždeň, čoskoro odhalilo špinavézákutia môjho duchovného života.Naše modlitebné chvíľky ma až boľavoodhaľovali. Často som napokon so slzamipriznávala problémy ako žiarlivosťa sebecké očakávania.Moja rodina je duchovnýmtímom, aj <strong>ke</strong>ď si to všetcineuvedomujú.Teraz je moja rodina takým duchovnýmtímom, aj <strong>ke</strong>ď si to všetcineuvedomujú. Mojím zlozvykom jenapríklad skákať ľuďom do reči. Keď sato stane u nás doma, niekto sa na mňauprene, až zamračene pozrie, a ja hneďzachytím ich – a Božie – upozorneniena moju netrpezlivosť. Nemám takétokonfrontácie v obľube, ale učím sa reagovaťs pochopením namiesto zatínaniazubov. A uvedomujem si, že každý takýprípad trocha pomôže uvoľniť zovretietohto hriešneho zlozvyku. Povzbudenímje pre mňa verš: „A som si istý, že ten, čozačal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až dodňa Krista Ježiša“ (Fil,6).Oddaj saBožie dielo si nezaslúži odhodlanosťna pol srdca. Ezechiáš vyzval kňazova Levitov, aby sa posvätili (2Par 29,5)a dali zverenej práci maximálnu prioritu.„Nebuďte teda nedbalí!“ povedal im (v11).Toto isté napomenutie potrebujem ajja v duchovnej oblasti. Boh si ma vyvolil,aby som stála pred ním a slúžilamu v mojej domácnosti, medzi susedmia v miestnom zbore, a skrze životy, ktorýchsa dotknem pri písaní a hovorení.Ale prichádzajú chvíle, <strong>ke</strong>ď je ťažkéuchovať si počiatočnú odhodlanosť. Zaujatosťpríliš mnohými vecami, únavaa strach z odmietnutia sú pokušením,aby som so všetkým prestala, alebo tolen tak odflákla.Keď mi poštou prídu tri zamietavé listyz vydavateľstiev, chce sa mi hodiť deku napočítač a už s ničím nezačínať. Keď somvečer unavená, zápasím s večerným čítanímBiblie a modlitbou s mojimi dorastajúcimideťmi. Ale viem, že ak budem tietochvíľky dlhšie zanedbávať – a tiež mojeosobné stíšenia – duchovné haraburdienado mnou vyhrá. Povzbudzuje ma tustred 11. verša: „Vás si vyvolil Hospodin,aby ste stáli pred ním a slúžili mu.“Buď dôkladnýŠtrnásť Levitov pracovalo 16 dní, abyvypratali odpad po Achazovej zvrhlejvláde. Všetky modly a podobný brakišli priamo na smetisko v údolí Kidron– vtedy ešte neexistovali starinárs<strong>ke</strong>výpredaje.Nie<strong>ke</strong>dy pochybujem o hodnote všelijakýchčačiek, ktoré zbierajú členoviamojej rodiny. Ale nie je to nič nové. 2Kr18,4 hovorí, ako Ezechiáš roztrieskal nakusy medeného hada, ktorého Mojžišurobil na púšti, lebo Izraelci mu začalipáliť kadivo a nazval ho Nechuštán (trochamedi). V 4M 21 sa píše o tom, akoBoh kázal Mojžišovi vystaviť medenéhohada na stĺp na záchranu poštípanýchjedovatými hadmi, čo boli poslaní zatrest na Izrael. Tí, čo sa vo viere pozrelina sochu hada, boli uzdravení. Židia simedeného hada ponechali a postupnesa socha stala predmetom uctievania.Ale pri Ezechiášovom upratovaní sanebrali ohľady na „posvätné kravy“(vlastne hadov). Všetko, čo nebolo v súlades Božími zámermi pre chrám, bolovyhodené. Dokonca aj 700 rokov starýmuzeálny kus z doby putovania po púštibol postrádateľný.Keď Ježiš položí prst na moje„obľúbené hriechy“, upratovaniezačne bolieť.Tu sa nás Ezechiášovo upratovanie začínadotýkať osobne. Možno sa dokážemvzdať nejakých vecí, ktoré neprinášajúčesť Pánovi, napríklad kníh, videokaziet,alebo iných pochabostí. Ale <strong>ke</strong>ď onpoloží prst na moje „obľúbené hriechy“,upratovanie začne bolieť. Mám niekoľkotakých „Nechuštánov“, ktorí sa regenerujúako jašteričí chvost. Jeden z nich jehriech zlej vôle a nežičlivosti. Modla zvanáJA sa znova a znova vynára, <strong>ke</strong>ď somnou ľudia nesúhlasia, alebo zasahujúdo toho, čo chcem robiť. Zakaždým znovaa znova sa učím zveriť moje slabostiPánovi. A zakaždým si viac uvedomujem,aká bezcenná modla to je.Oslavuj a zasväcujPo tom, čo vypratali z chrámu ničomnéveci, Leviti opäť vytiahli, vyčistilia zasvätili chrámové zariadenie, ktoréodstránil kráľ Achaz. Druhá polovicakapitoly popisuje mimoriadnu slávnosťa bohoslužbu pri príležitosti znovuzasvätenia,<strong>ke</strong>ď ľudia radostne spievalichválospev a skloniac hlavy klaňali saBohu (2Par 29,30). S prípravou zápalnýchobetí bolo toľko práce, že oficiálnikňazi si dokonca museli zavolať ďalšíchLevitov na pomoc.Kristova smrť znamená koniec zvieracíchobetí, ale jeden princíp z tejbohoslužby platí stále, <strong>ke</strong>ď sa chcemevysporiadať s naším duchovným haraburdím.Potrebujeme oslavovať „Božie upratovanie“s chválou. List Židom 13,15hovorí: „Ustavične prinášajme Bohu obetuchvály, to jest ovocie perí, ktoré vyznávajújeho meno.“Ja som prežila také väčšie duchovnéupratovanie a čistenie v októbri1997, <strong>ke</strong>ď jeden vodič vrazil do nášhoauta na diaľnici v horách. Pohľadna naše zmangľované auto a uvedomeniesi, že s celou rodinou smeo chlp unikli smrti, mi pripomenuli,že veci sú druhotné, a tým najdôležitejšímv živote je môj vzťah s Bohoma s ľuďmi. Moja „obeta chvály“ v časepo nehode spočívala v tom, že soms väčšou smelosťou hovorila iným– od lekárov po predavačov v zelovoci– o Božej milosti, <strong>ke</strong>ď zachoval náš život,a o nevyhnutnosti byť pripravenýpostaviť sa pred Boha.Preč s haraburdímPísmo pochvalne hodnotí život Ezechiášaako toho, ktorý sa pevne držalHospodina a neprestal ho nasledovať(2Kr 18,6). Ak chcem, aby sa niečo takédalo povedať aj o mne, musím dôslednenasledovať jeho príklad duchovnéhoočisťovania. Potrebujem prosiť PánaBoha, aby naďalej pôsobil svojou svätosťouna znečistené oblasti môjhoživota. Potrebujem napomenutie a povzbudenieiných kresťanov. Potrebujempovedať nie duchovnému životu na polsrdca. Potrebujem robiť všetko, čo Bohvyžaduje.Boh ma povolal, aby som bolana chválu jeho slávnej milosti (Ef1,6), preto budem naďalej hľadaťjeho pomoc pri odpratávaníduchovného neporiadkuMoja skutočná garáž nikdy nebudebezvadne čistá. A na tejto stane nebanebudem mať ani bezvadnú „duchovnúgaráž“. Ale <strong>ke</strong>ďže Boh ma povolal,aby som bola na chválu jeho slávnejmilosti (Ef 1,6), budem naďalej hľadaťjeho pomoc pri odpratávaní duchovnéhoneporiadku, čo som tak dlhozhromažďovala.JEANNE ZORNESZ ČASOPISU DISCIPLESHIP JOURNALPRELOŽIL PETER KOZÁRŽIVÉ SLOVO13