Lesník 5 2006 - Lesy SR š.p.

Lesník • 5 • 2006Obsah2 Obsah3 Spýtali sme sa...EditorialTéma mesiaca: Ľudovít Greiner4 Ľudovít Greiner20 Čo nové v práci so školami ?Lesná pedagogika v tátnych lesoch TANAPu21 Lesná pedagogika v Európe22 Menia kultúru starostlivosti o zverDnes z OZ Prievidza24 Energetické porasty8 Pocta významnému lesníkovi9 SILVARegina 2006Medzinárodný lesnícky a po3⁄4ovnícky ve3⁄4trh,BRNO Výstavisko„Je potrebné zvýšiť podporu pre energeticképorasty“25 O produkčných schopnostiach topoľov a agátov10 Na slovíčko...dnes s Ing. Igorom Olajcom - generálnym riadite3⁄4omPozvánka za okrúhly stôl11 Kolektívna zmluva podpísaná„Hreje pri srdci, že ste nás neodpísali“Dominujú topole a vŕbyO zakladaní energetických porastovs Ing. Ladislavom Vargom, CSc.27 Palárikovskí lesníci preferujú hĺbkovú sadbu28 Získavanie a výber zamestnancov29 Entomologická zbierka profesora Reipricha12 Symboly štátnych lesov na území SlovenskaXXIX. ročník volejbalového turnaja13 Päťsto vtáčích búdok na pomoc lesuUitoèná spolupráca námestovských lesníkova ochrancov prírodyPríspevok na podnikovú rekreáciu štartujenovú súťažVzdelávanie pracovníkov OZ Palárikovo14 Večne spievajú lesy?15 I. Nástroj praktickej realizáciePrírode blízke obhospodarovanie lesa16 Zemplínske poľovnícke dniPoľovnícka výstava v školskej jedálniChovateľská prehliadka OZ Palárikovo17 Výstava trofejí poľovnej zveri na OZ NámestovoBodva dobre zarybnenáÚspech slovenského jagdteriéra18 Ľudia a lesy: Spomienky rekordného riaditeľaO bielom jeleòovi, predsedovejpeèienke a nepojazdnom mercedese30 Pozvánka: Navštívte OZ Levice31 Inšpirujúci príklad komunikáciePozdrav z KanadyPrečo mám rád les32 Uveríte?Krížovka33 Poľovnícky receptárFilatelistické okienko34 Pre deti35 Spoločenská kronikaLesnícky skanzen otvorenýNepokoj i krása lesaŽivotné jubileá36 Sila umenia2

Lesník • 5 • 2006Téma mesiacaVe 3⁄4 m iv ý z n a m n úúlohu zohrávaGreiner prizariaïovanílesov. 28 rokovzauèovala kolil taxátorov,kreslièovageometrov.Sámzhotovilvýkomer,ktorýsa pouíval pritaxaèných prácach.Takisto zameriavanie celého Coburgovskéhomajetku organizovalpomocou profesionálnych zememeraèovu v rokoch 1833-1838, prièomvyuíval hlavne mapy ininieraCzibura z 18.storoèia. Následne donich zakres3⁄4oval lesnícky detail, zastúpeniedrevín, ich vek. Zapoèals ve3⁄4mi jednoduchými plánovacímiformulármi hlavne na pestovnú èinnos,neskôr spolu s opisom porastovprerástli formuláre a do hospodárskychplánov. Jeden z prvých bolpre panstvo Muráò u v roku 1856.Postupne tieto metódy plánovaniazaviedol na vetkých lesných úradocha kvôli tomu aj zriadil oddelenietaxácie. Najprv bolo v Muráni,postupne sa presúvalo do Revúcej,do Jelavy a v medzivojnovom obdobíbolo opä v Muráni. V rokoch 1840-1845 vypracoval výnosové tabu3⁄4kypre vysokokmenné i výmladkové lesya tieto sa vyuívali v praxi. Sám sa popenzionovaní staral u len o taxaènézáleitosti a pokraèoval v u nieko3⁄4-ko desaroèí prevádzanom zbieranía overovaní podkladov pre výnosovétabu3⁄4ky. Ich druhé vydanie, ktoré vy-lo a po jeho smrti v roku 1896, bolojeho ve3⁄4kým ivotným dielom.Greiner obchodníkLesy v Greinerových èasochslúili hlavne na zásobovanie drevompre priemyselné podniky - huty,sklárne, eleziarne, v menom mnostvepre miestne píly. Výroba a dodávkydreveného uhlia bola dôleitáa zároveò aká úloha. Vyadovalapevnú organizáciu a disciplínu, dodávkymuseli by plynulé. Motivujúcimfaktorom mali by prémieza dodané uhlie vo výke jednéhograjciara za mericu. e nelo o maléobjemy svedèí fakt, e v tyridsiatychrokoch sa dodalo okolo 240 tisíc merícuhlia, v pädesiatych okolo 260 tisíca v esdesiatych a cez 370 tisícmeríc. V tom èase bolo Greinerovousnahou presvedèi zodpovedné orgány,aby sa drevené uhlie nedodávalopod výrobné ceny. Vypracovalelaboráty s mnostvom presvedèivýchargumentov proti drancovaniulesov a vykorisovaniu pracujúcichpri výrobe dreveného uhlia. ia3⁄4,pokia3⁄4 nemalo riadite3⁄4stvo do roku1853 úplnú samostatnos, tak samu to nepodarilo. S úèinnosou od1.1.1853 sa vak novými intrukciamicelý odbyt lesných výrobkov staviana celkom nové základy. Zavádzalesné pokladnice a vzájomné vyúètovaniemedzi lesníctvom, po3⁄4nohospodárstvoma eleziaròami.Greiner ekonóm1⁄4udovít Greiner pri vetkýchsvojich nariadeniach, pokynocha intrukciách bral na zrete3⁄4 aj ekonomickústránku veci. Mal ve3⁄4miprecízne vykalkulované náklady naobnovu lesa umelým zalesòovaníma sejbou. Aj preto jeho snahy o zvy-ovanie podielu prirodzenej obnovy.Mal rozpracovaný aj finanèný efektprebierok, z ktorých sa drevná hmo-ta zúitkovávala na výrobu drevenéhouhlia.Ve3⁄4kú pozornos venoval odmeòovaniulesného personálu. Odbornevzdelaní 3⁄4udia mali prioritu ajv ohodnotení, nezabúdal vak ani narobotníkov v abe dreva, povozníkov.Greiner zememeraè a geograftúdiom matematiky a fyzikyna Polytechnike vo Viedni si Greinerroziroval svoje veobecné znalostia tieto dokázal ve3⁄4mi úèinne vyuívav praxi. Vynikol aj ako zememeraèa priekopník geografického poznávaniaSlovenska, osobitne VysokýchTatier. Zachovali sa údaje z viacerýchjeho výkových meraní.Zaznamenávanie výkovýchúdajov na mapách z 18. storoèia,dokonca i v neskorích dokumentochvôbec nebolo samozrejmosou okrem iných dôvodov aj kvôli nároènostivýkových meraní vo vysokohorskýchpodmienkach. O výkysa vak (najmä vo Vysokých Tatrách)viac zaujímali prírodovedci a prípadneniektorí vzdelaní cestovatelia ojedinele u od konca 18. storoèia.Ich meracia technika bola prirodzenespoèiatku nedokonalá a rozsiahlejím,systematickým meraniambránila aj neprístupnos terénu.Aj v odborných kruhoch ve3⁄4-mi dlho preíval názor, e najvyímvrcholom Tatier je Kriváò. Priekopníkomexaktnejích, barometrickýchvýkových meraní v Tatrách bolkótsky lekár, prírodovedec a cestovate3⁄4z Edinburgu, Robert Towson.V roku 1773 vystúpil s barometromna niektoré tatranské títy (Kriváò,Kemarský, Jahòací a Lomnickýtít) a zameral ich výky, na základeèoho ako prvý vyiel s tvrdením,e najvyím vrcholom Tatier nie jeKriváò, ale Lomnický tít. Towsonovemerania boli na svoju dobu relatívnepresné. Výkové merania na Slovenskupoèas svojich botanickýchvýskumov Karpát uskutoènil v roku1813 védsky uèenec F. Wahlenberg.Sám povaoval za najvyí vrchol Tatier1⁄4adový tít, ktorý vak nemoholzmera, lebo pre nepriazeò poèasiasa mu nepodarilo vystúpi na tentokonèiar.6

Téma mesiacaLesník • 5 • 2006V roku 1837 1⁄4udovít Greiner,poopravil vetky nesprávnenázory a dokázal, e najvyímkonèiarom Tatier je práve Gerlachovskýtít. Tým vytvoril medzníkvo vývoji výkových meranína území naich ve3⁄4hôr.Prvý èlánok, v ktoromreferoval o svojich prvých objavnýchmeraniach, vyiel v roku1839 v budínskom èasopise GemeinnutzigeBlätter zur Belehrungund Unterhalt pod názvomDie Gerlsdorfer Spitze als diehochste Gebirgschohe der Karpathen(Gerlachovský tít ako najvyí vrcholKarpát). Po tejto základnej správenasledoval jeho citovaný èlánokv Slovenských novinách:Kdy se o Tatrách hovoøí anebopíe, tedy se obyèejnì lomnickýchochol /od osady Lomnici, nedalekoKemarku v Spii, tak nazvaný/a Køiváò v Liptovì, jako nejvyíchocholy udávají, toliko nìkteøí spisovatelépøipomínají, e ledodolskýjehlan /Eisthalerspitze/ jetì i nadlomnický chochol výe vystupuje.Vecky tyto dátky o pomìrnì vysokostijednotlivých vrchu tatranskýchjá za pravidvé uznati nemohu, nebosem následkem vlastního trigonometrickéhomìraní v centrálních Tatráchdocela jiné výsledky dosáhnul.Bylo to jetì roku 1837, dnel0. Aug. krásnì jasného dne, kdysem na lomnický chochol vystoupilzvlátì k tomu cíli, abych jeho vysokostnad hladinou vody moøsképomocí tlakomìru /barometru/ vyskumal.Pøi této pøíleitosti pøehlédalsem také sausední vrcholy stupòomìrem/Grandbogen/, a nael sempomocí tohoto, pravda ne velmi spolehlivéhonástroje k vybadání malýchrozdílu vysokosti, nìkolik jehlanu, témìøtak vysokých, jako sám lomnickýjehlan. Jeden ale z nich, toti jehlangerlachovský nikde jako zvlátní nìjakávýina nepøipomína, kde se aleo ní pøece hovoøí, tedy se vysokost jejíudáva o nìkolik l00 stop mení, nelomnického jehlanu.Následkem této,na lomnickém chocholu dosáhnutéskuenosti umínilsem sobì, na cestì pøísnìmathematické pøijíti k tomupøesvìdèení: zdáli chocholgerlachovský v skutkunejvìtí výinu centrálníchspisko-liptovskýchTater pøedstavuje. Ochot-/dnes mestské èasti Popradu/.Jeho zistenie, e Gerlachovskýtít je najvyí spomedzi nich,bolo nielen prekvapujúce, aleskutoène smelé a priekopnícke,lebo odporovalo vetkým tradíciam,èo si Greiner jasne uvedomoval.Na základe meraní stano-vil nasledovné výkové poradieGreinerov výkomertatranských títov:l. Gerlachovský tít - 8354 vie-denských stôp 2. Lomnic-ký tít - 8304 3. Pyný títnosti jednoho pøitele a milovníka vìd- 8275 4. 1⁄4adový tít - 8209 pøírodních dostal sem k tomuto cíliUviedol aj výku Kriváòavelmi dokonalý theodolít /to jest nástroj,ku pøísnému trigonometrické-na základe vlastných meraní: 7872viedenských stôp.mu mìraní slauící/, s nímto sem seVeobecné prijatie priekopníckehoGreinerovho tvrdenia o vý-vybral na rovinu, která se od SpiskéSoboty /Georgenberg/ a k osamotìlýmhostincum velkanským, na cestìkovom prvenstve Gerlachovho títunechalo na seba èaka nieko3⁄4koz Velké do Liptova leicím, protahuje.desaroèí od publikovania prvýchTu sem vymìral v celé mathematickéspráv.pøísnosti základní èáru trigonometrickau,na 2000 sáh dlouhou, potom pakVeobecné prijatie Greinerovhotvrdenia o výkovom prvenstvesem z obou koncù oné základní èáry,Gerlachovho títu môeme poèítaohledem vrcholu centrálních Tater, odu od roku 1876, kedy sa vydalachocholu kemarského a ku Køiváni,mapa Vysokých Tatier spracovanávecky, ku trigonometrickým poètumviedenským Vojenským kartografickýmústavom. Podklady k tejto mapepotøebné uhly rozmìral a výsledek tétopráce jetì skrze postavení nástroje napochádzali z takzvaného tretieho vojenskéhomapovania, konkrétne zotøetím místì kontrollíroval.Z tìchto, jako øeèeno. v celésystematických trigonometrickýchpøísnosti vykonaných prac mìrnickýcha dalího trigonometrickéhomeraní Tatier z roku 1874.Greinerove výkové meraniapoètování, pøi kterém se i na úploinusa neobmedzili len na oblas VysokýchTatier. Zachovali sa údaje jehozemì naí a jiné, k poznání pravé vysokostipotøebné ohledy pozorovalo,barometrických meraní výok z Krápøielsem k tomu pøesvìdèení, e je3⁄4ovej hole a ïalích vrchov z oblastigerlachovský chochol, jako se mi toHorehronia K3⁄4aku, Kohúta a Fabovejhole.bylo na lomnickém jehlanu ukázalo,nejvìtí výina v Tatrách, a síce o celých50 stop vídeòské míry vyí od O celoivotnom diele 1⁄4udovítaGreinera môeme napísa, elomnického jehlanu. Za lomnickýmchocholem nasleduje asi 6 sousedníchjehlanu, a potom jen pøichází ný cie3⁄4 zve3⁄4aïova lesné hospodár-vetko jeho konanie sledovalo jedi-sám Køiváò.stvo a zabezpeèi jeho pozdvihnutie1⁄4udovít Greiner teda spoèiatkustanovil výkové poradie najmála122 tisíc katastrálnych jutárna úroveò ostatných odvetví. Bezvyíchtatranských vrcholov a ich lesných pozemkov mu na to dávalovýku voèi základnici vyznaèenej priestor, 54 rokov èas a veobecnémedzi Spiskou Sobotou a Ve3⁄4kou i odborné vzdelanie predpoklady.Naastie si svoje mylienkynenechával preseba, ale aktívnou publikaènouèinnosou zanechalvýznamné dieloaj pre nás, svojich nasledovníkov.Ing. Július Burkovský jeemeritný lesník ochranárIng. Igor Viszlai je riadite3⁄4OZ Revúca7

Lesník • 5 • 2006 Lesnícke spravodajstvoNová rubrika v podnikovom časopise Lesník bude pravidelne prinášaťkrátke rozhovory s členmi vedenia podniku, v ktorých sa budúvyjadrovať k aktuálnemu dianiu a problémom.Naslovíčko...dnes s Ing.IgoromOlajcom- generálnym riaditeľomPeter GOGOLAVedenie š.p. LESY SR uskutočnilov druhej polovicimarca dvojtýždňové turnépo všetkých dvadsiatich ôsmich odštepnýchzávodoch – včítane Semenolesua Odštepnéhozávodu lesnej techniky.Na to, aké poznatky toto turné nieslo vedeniu podniku sa pýtamepritohonajpovolanejšieho – generálnehoriaditeľa.Vaa spanilá jazda po od-tepných závodoch vyvolala zaujímavéreakcie: kolegovia od atínaa po Sobrance ocenili, e ste saodhodlali venova dva týdne stretnutiampriamo v sídlach závodov.Kto alebo èo vám vnuklo tútomylienku?Nikdy sa mi nepáèilo, keï maéf zavolal do svojej kancelárie, lebov podvedomí kadý cíti nejaký malér.Doma je istota. Vak aj portovci súna svojom domácom ihrisku favoritmi.Z istoty vyplýva pohoda a z pohodyväèia otvorenos. Ak som chcelvedie naozaj, èo jednotlivé odtepnézávody trápi, bolo treba hneï na prvomstretnutí ukáza, e 3⁄4udí z vonkajejprevádzky si váim a to nielenformálne vyhlási, ale to dokáza.Pracovných stretnutí mám neúrekoma ako som aj predpokladal, podvojtýdòovom turné som dlho nevedel,kam skôr skoèi. No mojou prioritouboli a ostanú 3⁄4udia v zelenýchuniformách, na ktorých sa vdymôem spo3⁄4ahnú. Dobre fungujúcafirma je o 3⁄4uïoch a tak je mojou povinnosoupozna ich problémy, aleaj prostredie, v ktorom pracujú.Stretnutia na OZ vám bezpochybyposkytli ve3⁄4ké mnostvoinformácií o tom, èo teí a èo trá-pi lesníkov v prevádzke. Ktoráz týchto informácií bola pre vásnajväèím prekvapením a preèo?Mojím najväèím prekvapenímbolo, e z úst zamestnancovskoro na kadom OZ do 10 minútzaznelo slovo byrokracia z GR.Hlavne sa to týkalo spôsobu a zberuinformácií, ktoré v obmenenejpodobe o pár dní pýta znova inýkolega, sediaci mono v tej istejkancelárii. Ïalej nedôvera a zamedzovaniesamostatnému konaniua rozhodovaniu vedúcichpracovníkov závodov a správ. Akzamestnanci strácajú dôveru vedenia,zniuje sa ich výkonnos a následnesa sami stávajú nástrojombrzdy pre napredovanie podniku,lebo sa riadia heslom èím horie,tým lepie.Je nepochybné, e stezvolili nároèný, ale zároveò najefektívnejíspôsob zmapovaniasituácie na odtepných závodoch.Plánujete niekedy v budúcnostiabsolvova podobné turné?V takejto podobe v najbli-om období do volieb - asi nie.Ale rieenie aktuálnych otázoka podnetov pecifických pre jednotlivéOZ by som chcel riei priamona mieste. Predpokladám, e v budúcnostisi vytvorím urèitý systémpriameho kontaktu na získavaniespätnej väzby, ktorá je nevyhnutnápre správne riadenie podniku.Pozvánka zaokrúhly stôlJozef MARKOBanskobystrická retauráciaBata sa v druhej polovici minuléhoroka stala batou neformálnych stretnutívtedajieho generálneho riadite3⁄4aIng. Karola Vina so zamestnancamipodniku z celého Slovenska na takmervetkých pozíciách. Úroveò troch otvorenýcha kultivovaných diskusií, ktorépo kadý raz trvali viac ako tri hodiny,presvedèila obidve strany, e dialógo vedných starostiach a problémoch,krátkodobých zámeroch i strategickýchrozhodnutiach, s dobre mienenými pripomienkami,postrehmi a názormi, mávýznam pre vetkých zúèastnených.Súèasný generálny riadite3⁄4.p. LESY SR Ing. Igor Olajec chce ajpo zmenách vo vedení podniku v tejtotradícii pokraèova. Za okrúhlystôl vak nepozývam iba naich zamestnancov.Zaujímajú ma aj skúsenostinaich partnerov. Rád sa tedastretnem nielen s lesníkmi, OLH,vedúcimi lesných správ a úsekovna odtepných závodoch, referentmièi robotníkmi. Miesto pri okrúhlomstole je pripravené aj pre dodávate3⁄4ovlesníckych sluieb, nájomcovnaich prostriedkov, odberate3⁄4ovdreva. Jednoducho pre vetkých,ktorým záleí na tom, aby sme spoloèneskvalitnili nau prácu.Ak vás táto pozvánka oslovilaa chcete vyui nie kadodennúpríleitos hovori s generálnym riadite3⁄4om,kontaktujte ma telefonickyna +421 918 444 121 alebo e-mailomna adresu marko@lesy.sk. Prihlásenýchselektova nebudeme a u terazsa na kadý ohlas teíme. Lesu zdar!10

5 • 2006 Lesnícke spravodajstvoLesník •55 2006Symboly štátnych lesovna území SlovenskaPeter GOGOLARiadite3⁄4ka múzea 1⁄4ubica Mi3⁄4anová a historik Jozef UrgelaVýstava v LDM mapujevývoj lesníckychuniforiem od začiatku20. storočiaPozoruhodný súbor exponátovprináa výstava Symboly tátnychlesov na území Slovenska,ktorú otvorili v piatok 7. apríla v Lesníckoma drevárskom múzeu voZvolene.Z vystavených uniforiem jenajstaria uniforma zamestnancovSprávy lesného hospodárstva zozaèiatku 50-tych rokov. K uniformámpatria aj výloky so sluobnýmoznaèením, odznaky, medailea vyznamenania. Za pozornos stojíodznak horára z obdobia prvej Èeskoslovenskejrepubliky a prackaz opasku lesníckej uniformy slovenskéhotátu.Súèasou výstavy sú aj archívnedokumenty a muzeálne predmety,viauce sa k organizáciám tátnychlesov na území Slovenska od druhejtretiny 19. storoèia a po dneok.K zaujímavým tlaèeným dokumentomv tejto èasti výstavy patrídiplom Jozefa Hudeca o ukonèenítúdia lesníckeho ininierstva v Banskejtiavnici z roku 1916, Sluobnýporiadok pre zamestnancov podnikutátne lesy a statky z roku 1932a Predpisy o sluobnom odeve prezamestnancov podniku tátne lesya statky z roku 1937. Doplnkom sústarie i novie lesnícke èasopisy,výroèné správy Èeskoslovenskýchtátnych lesov a statkov, znaky, peèatea peèiatky jednotlivých organizáciítátnych lesov.Záver výstavy tvorí èas venovanásymbolike tátneho podnikuLESY SR Banská Bystrica. Slávnostnálesnícka uniforma, organizaènéoznaèenie, sluobné oznaèenia èilogo tátneho podniku ponúkajúmonos zorientova sa v tejto prvýkrátprezentovanej problematikelesníctva.Foto: autorVýstava bude sprístupnená do 17. mája 2006.Historická budova Kammerhofu, na jej mieste je dnes sídlo .p. LESY SR12Slávnostné otvorenie výstavy

Lesnícke spravodajstvoLesník • 5 •2006Užitočná spoluprácanámestovských lesníkova ochrancov prírodyPäťsto vtáčíchbúdokna pomoc lesuJozef MARKOKolegovia z OZ Námestovov marci a apríli tohto roka zrealizovalizaujímavý projekt, o ktorom námviac povedal riadite3⁄4 Ing. Jozef Herud:Po vetrovej kalamite na Orave z novembra2004 vznikli ve3⁄4ké plochybezlesia bez bývalých hniezdískuitoèného vtáctva. OZ Námestovopreto pripravil pre hniezdeniespevavcov, iviacich sa najmä hmyzom,pästo kusov vtáèích búdok.Chceme tým pomôc bezpeènezahniezdi èo najväèiemu poètuspevavcov, hlavne sýkoriek po okrajochkalamitných plôch, ktoré súnajviac ohrozené podkôrnym hmyzom.Veríme, e vtáctvo sa námodmení tým, e nám pomôe znièièo najviac kodcov. Kadú búdkumáme zaevidovanú a budeme sledovaaj jej obsadenos. Pri výrobevtáèích búdok sme spolupracovalis pracovníkmi Správy CHKO HornáOrava, aby sme vyrobili búdkyna mieru pre kadého spevavca.Pod3⁄4a slov riadite3⁄4a OZ Námestovopritom nejde o iadny experiment,ale o skúsenos naichpredchodcov lesníkov. V roku 1986bola na Orave rozsiahla vrchovcovákalamita, spôsobená snehom. V postihnutýchporastoch lesníci pozorovalizvýené mnostvo spevavéhovtáctva, ktoré v nich nalo potravu hmyzích kodcov. Tieto porasty boliiba kalamitou preriedené, t.j. spevavévtáctvo malo dos moností na bezpeènéhniezdenie. Teraz im vietor znièilaj bývalé hniezda a tieto im chcúlesníci na Orave aspoò èiastoènenahradi. Malí operenci sa im urèiteradi odvïaèia, veï jedna sýkorkadokáe skonzumova denne to3⁄4kohmyzu a jeho lariev, ko3⁄4ko sama vái.V minulom roku odchytili námestovskílesníci v lapaèoch pä miliónovjedincov lykorúta smrekového, èoje také isté mnostvo, aké dokáev priebehu jedného leta zlikvidovasto sýkoriek. Ktorý OZ si svojimichatami získa najviac zamestnancov?Odteraz má kadý zamestnanecLSR v zmysle plat-nej kolektívnej zmluvy nárokna 2000,- Sk príspevok na podnikovúrekreáciu v ktoromko3⁄4vekubytovacom zariadení zahrnutomv zozname na intranete. Èo vetkomusíme urobi, aby sme takýtopríspevok získali?Príspevokna podnikovú rekreáciuštartuje novú súťažLucia ALAPKOVÁStaèí si na OZ vyzdvihnú Poukazna príspevok vypísaný na Vaemeno, potom sa správaako bený zákazník a objednasi chatu, vyplatiobvyklú cenu za pobyt,riadne vyplni Poukaz,pri pobyte si ho da podpísasprávcovi chatyalebo hotela a potom íss Poukazom a dokladomo zaplatení na mzdovúuètáreò OZ, kde Vám vovýplate zúètujú 2000korunový príspevok (max. do výky 75%z ceny pobytu, pri dåke pobytu minimálne3 dni). Kadý OZ zale vetky riadne vyplnenéPoukazy na GR Odbor po3⁄4ovníctva,rybárstva a lesoturistiky, kde na konciroka z nich vyrebujeme jedného zamestnaneca,ktorý získa víkendový pobyt pre2 osoby na jednom z naich lukratívnychubytovacích zariadení.Na zadnej strane Poukazu kadýzamestnanec vyjadrí svoju spokojnosso správcom chaty ako aj so samotnouchatou a na základe Váho hodnoteniabudú ocenené tri odtepné závody,na ktorých sa bude najlepie cíti èonajviac naich zamestnancov. Tieto OZzískajú monos navýi plán nákladovna r. 2007 vo výke 300, 200 a 100 000Sk na zlepenie kvality ubytovacích zariadenína OZ.Tak èo závody? Èaká na Vás4500 zamestnancov (klientov), o ktorýchmôete bojova, aby navtívili práve Vauchatu. Sme zvedaví, ako vyuijete tútopríleitos. Dokáete nám, zamestnancomLSR, e ste naozaj dobrí???Vzdelávanie pracovníkovOZ PalárikovoPeter NÉMETHVedenie OZ Palárikovo kladie ve3⁄4ký dôraz na permanentné vzdelávanie zamestnancov.Potreba dôkladnej znalosti aktuálneho znenia zákonov a predpisova oboznamovanie sa s najnovími výsledkami lesníckeho výskumu je cesta k zvyovaniukvality hospodárenia v lesoch. Aj preto sa v stredu 29. marca v budove Kultúrnehodomu v Gabèíkove uskutoènilo kolenie pracovníkov lesných správ Gabèíkovo,Ve3⁄4ký Meder a Sládkovièovo.Otvorenie kolenia vykonal riadite3⁄4 OZ Palárikovo Ing. Ladislav Varga, Csc. Vosvojej prednáke sa venoval Zákonu o lesoch è. 326/2005 Z.z. Zdôraznil význam novéhozákona a jeho vplyv na lesnícku prax.Doc. Ing. Rudolf Petrá, Csc. z Národného lesníckeho centra v odbornejprednáke predniesol výsledky pracovného tímu na tému ,,Rastové tabu3⁄4ky topo3⁄4ovýchklonov. Poèas prezentácie výsledkov v grafickej a tabu3⁄4kovej forme mu asistovalIng. Julián Mecko. Podklady boli získané práve z teritória uvedených lesných správ.Prítomných lesníkov zaujali výsledky objemovej, ale aj hodnotovej produkcie topo3⁄4ovýchklonov, ktoré sú zo vetkých drevín slovenských lesov najvyie .Ing. Slavomír Finïo, Csc. (taktie z NLC) v odbornej prednáke prezentovalochranné repelentné náterové a postrekové látky, ktoré sa pouívajú proti ohryzu,obhryzu a lúpaniu zverou. Zaujímavou novinkou bol prostriedok zaloený na mechanickomaplikovaní ovèej vlny, v spojení postrekom lepivej látky s dlhotrvajúcimúèinkom VBS- 99, ktorý odpudzuje zver produktom ovèej vlny - lanolínom.Hlavnú prednáku predniesol prednosta Krajského lesného úradu v TrnaveIng. Frantiek Hombauer, ktorý nový Zákon o lesoch 326/2005 Z.z. , z 23. júna2005 vysvet3⁄4oval pod3⁄4a paragrafového znenia a zvlá vyzdvihol povinnosti OLH (objemetátu, objem porastových zásob, výchovné aby, atï.).Diskusia k tejto tematike bola ve3⁄4mi ivá. Jednotlivé otázky boli odborne rozdiskutované,najmä jedna z najpálèivejích tém - èierne a biele plochy, ktoré dosia3⁄4nie sú komplexne rieené.Ing. Peter Németh je technik LS Gabèíkovo13

Lesník • 5 • 2006Názory z praxeVo Vigelandovom parku v Osle je fontána Osudu. Znázorňuje mužov spoločne nesúcichživotné bremeno. Každý ho znáša inak. Jednému sa podlamujú kolená, druhý kráča bezstarostne,tretí v hlbokom zamyslení. Možno podobne spolu nesieme aj náš lesnícky osud. Niektosa bojí zajtrajšieho dňa, pre iného je les „gombičkou“, ďalší viac pozoruje a premýšľa.Autor nasledujúceho príspevku nepochybne patrí do poslednej skupiny. Svoj životspojil s výberkovými lesmi Smolníka, stará sa o ne, pretvára ich a určite aj miluje. Možnopolemizovať s jeho názormi, nemožno však spochybniť váhu jeho slov. Tie sú podopretéhlbokým zaujatím a mnohoročnou skúsenosťou. Je dobre, že máme takýchto kolegov.Večne spievajú lesy?Prichádza nová jar a s òousa prebúdza k ivotu vetko ivé. Nastalèas obnovy lesa, èas oèisty telaa due. Nastal èas, aby sa mohli novémylienky a názory dosta do úrodnejpôdy, èas zbavi sa starých zauívanýchpraktík v obnove lesa a s tým súvisiacimspôsobom obnovných aieb.Nastal èas, keï sa chcem s vami kolegovialesníci podeli o tyridsaroènéskúsenosti lesníka a vyslovi svojenázory na vývoj a smerovanie náholesníctva.Viem, e nie vetci budú súhlasis mojimi názormi, no i napriektomu ich zverejním a vopred sa teímna polemiku s odborníkmi i laikmi.Naím cie3⁄4om sa musí stapestovanie a zachovanie trvalých,vekovo, druhovo diferencovaných,zdravých lesných porastov pre ïal-ie generácie. Preto je potrebné postupneprejs od lesa vekových triedk prírode blízkemu pestovaniu lesovvade tam, kde sú k tomu vytvorenévhodné prírodné podmienky.Zmena mysleniaNajjemnejím spôsobom jevýberkový spôsob hospodárenia, ktorýje zaloený na abe jednotlivýchstromov ako nosite3⁄4ov prírastku prizachovávaní kritérií piatich základnýchvýberkových princípov. Aby smemohli pristúpi k tomuto spôsobuhospodárenia je v prvom rade potrebnázmena myslenia oproti rúbaòovémuspôsobu hospodárenia. Mám týmna mysli podrastné formy, kde sa pozaistení prirodzeného zmladenia vykonávajúdoruby v pásoch.Pri výberkovom spôsobe nieje cie3⁄4om len prirodzené zmladenie,hlavný je trvalý zvýený prírastokbez poruenia prirodzenéhoekosystému. VekPorasta rubná doba strácajúsvoj význam. Cie3⁄4om jedopestovanie kvalitnýchkmeòov rubnej zrelosti,14Ladislav ALCNAUERudriavanie a úprava rovnovánehostavu a truktúry porastu, trvalé zachovanieekosystému citlivým zasahovanímdo vetkých vrstiev porastua zabezpeèenie trvalého nepravidelnéhoprirodzeného zmladenia.To je potrebné chápa v iríchsúvislostiach.Kadý zásah s citomKadý zásah v poraste musíby vykonávaný s citom a na vysokejodbornej úrovni. To, e je to vetkomoné realizova v prevádzke, chcempotvrdi vlastnými skúsenosamiz výberkového spôsobu hospodárenia,ktorým sa intenzívne zaoberámposledných 16 rokov v oblasti SmolníckejOsady pod Kloptaòou. Trinásrokov som pracoval na výmere lesnéhoobvodu 430 ha, terajia rozloha je710 ha. Výmeru uvádzam preto, leboje dôleitá v prípade zväèovania výmeryna 1000 ha a vyie na jednéholesníka, èo u ohrozuje výberkovýspôsob hospodárenia.Kadý porast pred abou savyznaèí a rozèlení pribliovacími linkamiirokými 2,5 - 3 m, vzdialenosmedzi linkami je 30 - 40 m. abasa prevádza smerovou stínkou k pribliovacímlinkám. Hrubé kmene sakrátia na 2 a 3 ks, jednotlivo sa vyahujúLKT. Nie je moné poui metóduzberného lana. Kmene vyaené zostrednej vrstvy porastu sa vyahujújednotlivo, aby nedochádzalo k pokodeniustojacich kmeòov a podrastu,pretoe kvalita a stav budúcich výberkovýcha trvalých lesov stojí nakvalite vykonávaných prác. Preto súv týchto podmienkach nevhodné výberovékonania dodávate3⁄4ov. Tu súpotrebné stále vysoko kvalifikovanépracovné skupiny,ktorébudú za svojuprácufinanènezvýhodnené. a -bou v horneja strednejLadislav Alcnauervrstve porastusa zároveòdostáva svetlodo spodnej èasti porastu a týmregulujeme prirodzené zmladenie,stav nárastov a rast spodnej vrstvy.Uhadzovaním haluziny sa uvo3⁄4òujúpribliovacie linky a prirodzenézmladenie. V ihliènatých nárastochsa vykonáva prestrihávka za úèelomzníenia poètu stromèekov, zároveòvytvorenia predpokladu silnejejkoreòovej sústavy. V listnatých nárastochodstraòujeme rozrastlíkya tie zniujeme mnostvo kmienkov.V ïalích prerezávkových zásahochzasahujeme do úrovne. V ihliènatýchje snaha u v mladích porastochhrúbkovo a výkovo rozvrstvi porast,aby bola v budúcnosti zabezpeèenátrvalá monos aby rubne zrelýchkmeòov a zabezpeèený nezávislýrast. V listnáèoch (v naich podmienkachbuk) postupujeme pecificky.Buk pestujeme v skupinách a v zápojido prebierkového veku. Jednotlivébuky v nárastoch a v prerezávkachpod3⁄4a potreby odstraòujeme. Odprebierkového veku postupným rozpájanímkorún získavame kvalitnékmene. Týmto problémom sa v èasopiseLES zaoberal prof. Milan Saniga,ktorý potvrdil monos jemnejiehospôsobu pestovania listnáèov.Okrem toho odstraòujemeu buka i kmene strednej vrstvy, ktorévlkovatejú a berú svetlo spodnejvrstve.Ladislav ALCNAUER je lesník na LOKloptaò, LS Margecany, OZ KoiceZásoba PriemernáPriemernáZásoba v mv mVýmerazásoba na%zásoba na 1ha Predpis2003Vyaené zásoby1994 1ha v m 3 v m 3 aby144 13,63ha 3614 278 4880 358 510 720 21 14,70m 3148 9,81ha 3793 303 2452 250 3793 1613 42 6,56m 3149 15,79ha 4968 346 4831 375 700 863 17 9,30m 3156 20,64ha 7969 425 7783 377 2550 1752 22 8,35m 3Priemernýroè. prírastokna 1ha(pokraèovanie v Lesníku è.6)

Pro Silva SlovacaLesník • 5 • 2006V mnostve metodických pokynov,ktoré so zámerom spreh3⁄4adnia skvalitni riadiacu prácu náho podnikuprodukujú pracovníci GR, nie jejednoduché sa vdy správne zorientova.Zloitejie to majú tí pracovnícivonkajej prevádzky, ktorí sa nimi majúriadi a mnohokrát sa k nim dostanúlen sprostredkovane. Preto je 3⁄4ahkomoné, e tie pokyny, ktoré sa nestávajúkadodennoupovinnosou, nevy-adujú vyplòovaniepredpísanýchformulárov a kontrolóriich nemajúv zornom polisvojej èinnosti, pozbenom preèítaní zostávajú len v informaènejrovine. Do tejto kategórie patríaj Mop LV 005 Prírode blízke obhospodarovanielesa, ktorý nadobudol úèinnosna jeseò minulého roku a svojou podstatouje viac pokynom informatívnyma inpiraèným ako direktívnym. Odbornýgarant si pri jeho tvorbe postavilza cie3⁄4 zabezpeèi zavedenie princípova zásad prírode blízkeho obhospodarovanialesa do lesníckej prevádzky a daodborným lesným hospodárom návod,ako sa prakticky vysporiada s hospodárenímv zmysle ideí PRO SILVA.Cie3⁄4ovou skupinou, ktorá sabude musie (verme, e i chcie) popasovas praktickou realizáciou uvedenéhopokynu sa stali tí OLH, ktorí na svojichlesných obvodoch obhospodarujú génovézákladne lesných drevín a ktorépokyn prehlásil za objekty PRO SILVA.Zaèa práve na týchto lokalitách má ve3⁄4-ký význam v tom, e sú pecializovanýmiobjektmi so vzácnymi zachovanýmilesnými spoloèenstvami zriadenými naPrírode blízke obhospodarovanie lesaI. Nástroj praktickej realizácie...dať odborným lesnýmhospodárom návod,ako sa prakticky vysporiadaťs hospodárením v zmysleideí PRO SILVA.ochranu biodiverzity tak druhovej akoaj genetickej. Udra iadúce drevinovézloenie, pôvodný kvalitný genofonda nepretritos svojho poslania môugénové základne len uplatòovanímúèelovo realizovaných prírode blízkychpostupov. Okrem génových základní saza objekty PRO SILVA môu z iniciatívypestovate3⁄4ov OZ ale predovetkým OLHvyhlási aj lokality, ktoré svojou polohou,drevinovýmzloením, vekovoutruktúroua priestorovýmusporiadaním súvhodné pre uplatnenienovýchpestovate3⁄4skýchprírode blízkych postupov. Hoci tietopostupy sú v pokyne podrobne popísané,pre ich osvojenie sa postupnevetci OLH obhospodarujúci objektyPRO SILVA zúèastnia pecializovaného2-dòového kurzu, ktorý sa budekona v prostredí najvýznamnejiehodemontraèného objektu PRO SILVAna Smolníckej Osade, LS Margecany,OZ Koice.Kurz je rozdelený na 3 bloky.V prvej, teoretickej èasti získajú OLHzákladné informácie o význame genetickejdiverzitya potrebe ochraòovagenetickézdroje, o metódacha spôsoboch prírodeblízkeho obhospodarovanialesa, o jeho ekonomických dopadoch,o monostiach ovplyvòovania hodnotovejprodukcie porastov a o príslunejlegislatívnej problematike. Najväèíèasový priestor je venovaný ukákamv teréne, kde budú predstavené nielenu vyformované výberkové lesy, ale tieporasty v prebudove na prírode blízkyles a to tak vo fáze obnovných ako ajvýchovných zásahov. Závereènáèas kurzu je venovanápokynom pre spracovaniesamostatného projektu,v ktorom kadýOLH struène predstavísvoj objektPRO SILVA a uvediesvoju predstavurealizácie...každý OLH stručne predstavísvoj objekt PRO SILVA a uvediesvoju predstavu realizácie prírodeblízkych postupov.prírode blízkychpostupov.Rudolf BRUCHÁNIKPo dostatoènom èase na vypracovanieprojektov (3-6 mesiacov) budú OLHobhajova svoje práce na závereènom1-dòovom sústredení v ich vlastnomprostredí pred skupinou svojich kolegov,pestovate3⁄4ov a vedúcich lesníckejvýroby OZ.Prvé stretnutie OLH sa pilotneuskutoènilo v októbri minulého rokaa prebehlo v pracovnej, ale predovetkýmpriate3⁄4skej atmosfére. Nadviazalsa priamy a neformálny kontaktmedzi odborným garantom celéhoprocesu a OLH, ktorí priamo na miesteèinu, v prostredí výberkových lesovna Smolníckej Osade mali monos navlastné oèi vidie, aký výsledok môuod prírode blízkeho obhospodarovanialesa oèakáva a taktie poèu, akýmispôsobmi sa dá k takým lesom dopracova.Zvlá, keï zanietený a zároveòfundovaný výklad iiel z úst p. LadislavaAlcnauera, lesníka, ktorý celý svojprofesionálny ivot spojil s prebudovousmolníckych lesov. Silu jeho argumentov,podopretú dennodennou èinnos-ou v lese a celoivotnou skúsenosouuznali vetci i napriek poèiatoènýmpochybnostiam.A to je podstatou celého pecializovanéhokurzu. Ukáza, e keï sachce a nájde sa pochopeniepre vec idúce tak z vnútornéhopresvedèeniahospodára akoaj z porozumeniajeho kolegov a nadriadených dá sa podobným spôsobomna mnohých lesných obvodoch natartovaproces, ktorým sa zaène menipoh3⁄4ad odborného lesného hospodárana svoj les a následne tie poh3⁄4ad verejnostina èinnos lesníka v lese.Cie3⁄4om tohto príspevku bolo poskytnúlesníckej verejnosti základnéinformácie o pripravovanom spôsobepraktického uplatnenia Mop LV 005.Zároveò je vak tie úvodným vstupomdo sérii nadväzujúcich èlánkov, ktorév najbliích èíslach èasopisu predstavianiektoré zaujímavé objekty PRO SIL-VA, ich hospodárov a spôsoby, ktorýmiprírode blízke obhospodarovanie lesarealizujú v konkrétnych prírodnýcha hospodárskych podmienkach.Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.je pecialista na Odbore usmeròovanialesníckych èinností GR .p. LESY SR15

Lesník • 5 • 2006PoľovníctvoZemplínskepoľovnícke dniMatú HANKOV dòoch 8.-10. apríla 2006 sana východnom Slovensku, v regióneZemplína uskutoènil 2. roèník Zemplínskychpo3⁄4ovníckych dní. Ako tradièneusporiadate3⁄4mi tejto akcie boli LESY SR,.p., OZ Sobrance, OkO SPZ Trebiov,Michalovce a Sobrance. Kadý roèníktýchto po3⁄4ovníckych dní sa koná v inomz troch okresných miest Zemplína (Michalovce,Trebiov, Sobrance), tento rokto bolo mesto Trebiov.Odborný seminár, ktorý sa konalv rámci tejto akcie sa niesol v znamenímalej zveri na Zemplíne. Zároveò boliprezentované príspevky Po3⁄4ovníctvo v LSR,.p., ako aj Po3⁄4ovníctvo na OZ Sobrance,Zdravotná situácia zveri na Slovensku,Stav po3⁄4ovníckej legislatívy na Slovensku,Vytváranie a obhospodarovanie PR v pôsobnostiOLÚ Michalovce a Chránené vtáèieúzemia na junom Zemplíne.Sprievodnými akciami Zemplínskychpo3⁄4ovníckych dní boli vystavovateliaa predajcovia rezbárskych prác(obrazy a podloky), maliarskych prác,výrobkov z paroia a podobne. Hlavnýmbodom programu bola samozrejme výstavaulovených po3⁄4ovníckych trofejí zasezónu 2005/06 v regióne Zemplína.Prezentovaných bolo vye 200 ks srnèíchtrofejí, 20 ks jeleních trofejí, ale aj trofejedanielov, muflónov, diviakov a líok. Osobitnúpozornos pútala aj výstava zhodovjelenieho paroia z OkO SPZ Sobrance.Spolu s týmito trofejami boli prezentovanéaj najhodnotnejie trofeje OkO SPZPreov a Koice a výstava abnormít srnèiehoparoia zo súkromnej zbierky.Celkový dojem tejto akcie vhodnedotvárala aj výstava kresieb detí základnýchkôl s motívmi prírody a po3⁄4ovníctva.Ing. Matú Hanko je referentpo3⁄4ovníctva na OZ SobrancePoľovníckavýstavav školskejjedálniBibiána KASAROVÁkolská jedáleò priZdruenej strednej kole obchodua odievania v Luèenciv spolupráci so tátnym podnikomLESY SR zorganizovalanetradiènú akciu. Jej hlavnýmcie3⁄4om bolo sprístupni irejverejnosti to, s èím sa väèinoustretávajú len odborníci apri príleitosti mesiaca lesov by èo najbliie k deom a mládei.Vo tvrtok 27. apríla 2006 pripravili zamestnanci OZ Kriváò v priestorochJ pre stravníkov stredných kôl v Luèenci besedu a po3⁄4ovnícku výstavu.iaci stredných kôl z Luèenca a ich pedagógovia mali monos vidievýstavu paroia, diviaèie kly, lesnícke a po3⁄4ovnícke uniformy. Séria otázok vyvrcholilaukákou po3⁄4ovníckeho vábenia. Súèasou výstavy boli aj vetvièky a odrezkynajrozírenejích lesných drevín i propagaèné materiály LESOV SR.Netradiènú hodinu prvouky zaili aj druháci zo Z Halièská cesta è.7,ktorí mali v areáli kolskej jedálne monos priameho kontaktu s cvièenýmipo3⁄4ovníckymi psami.Lesníctvo a po3⁄4ovníctvo majú dlhodobú tradíciu a aj takouto formouje moné u detí prehlbova kladný vzah k prírode a k lesu vôbec.Ïakujeme pracovníkom OZ Kriváò Ing. M. Kováøovi a M. Kasarovi zaèas a záujem, ktorý venovali naim iakom.PaedDr. B. Kasarová je hovorkyòou Z Halièská cesta è.7 v LuèenciChovateľskáprehliadka OZPalárikovoIng. Ladislav LévárdyPeter GOGOLAIng. Jozef HabaraV utorok 28. 3. 2006 sav katieli v Palárikove uskutoènilachovate3⁄4ská prehliadka trofejíraticovej zveri, ulovenejv revíroch OZ Palárikovov po3⁄4ovnej sezóne 2005. Akosa vyjadril predseda hodnotite3⁄4skejkomisie, vedúci Lesnejsprávy Bátorove KosihyIng. Ladislav Lévárdy, v porovnanís predchádzajúcousezónou je stav pribline rovnaký jednak poèetnosoutrofejí, jednak kvalitou.16

PoľovníctvoLesník • 5 • 2006Výstava trofejípoľovnejzveri na OZNámestovoJozef BRUNÈÁKV dòoch od 26. 3. do 2. 4.2006 sa v Tvrdoíne konala výstavatrofejí po3⁄4ovnej zveri. Vystavenéboli trofeje z r. 2005 z celého regiónuOravy a zlaté trofeje Oravy z oblastiRoháèov a Skoruinského pohoria.Na výstave prezentoval OZ starostlivoso zver a ponúkol celú kálusluieb turizmu a po3⁄4ovníctva. Stretlosa to s ohlasom u zahraniènýchi domácich návtevníkov. Výstavu zatýdeò jej trvania zhliadlo asi tritisícnávtevníkom, z nich zhruba polovicaboli deti. Ing. Jozef Brunèák je vedúciekonomiky OZ NámestovoBodva dobre zarybnenáStanislav GÉCIRieèka Bodva nad mesteèkom Medzev je ako rybársky revír Bodva è.4od ústia tóskeho potoka po pramene v uívaní .p. LESY SR Banská Bystrica,OZ Koice.Ichtyologický prieskum prebiehal ete minimálne 1 kilometer nad odbernýmobjektom vodárne. írka toku v mieste lovu bola 3 metre, priemernáhåbka vody 0,20 m a teplota vody 5,7 o C (november).Okolie tohto podhorského toku tvorí jelový a osikový porast. Dno jetrkovité a trkovitopiesèité.Na 100 m úseku bolo odlovených 95 kusov pstruha potoèného o celkovejhmotnosti 1904 gramov. Poèetnos rýb v toku predstavovala 3135 ksna hektár a biomasa 64 kg/ha. Úsek bol takmer bez lovných rýb a nevyskytovalisa v òom ani iné druhy rýb. Najväèie pstruhy merali od 170 do 195 mma váili od 99 do 108 g. V rámci východného Slovenska sa jednalo o najlepiezarybnený revír LESOV SR z troch skúmaných lokalít.Predpokladáme, e znaèná èas rýb vytiahla do tohto revíru z dolnéhoúseku revíru Bodva è.3, ktorého uívate3⁄4om je rybárska organizácia v Medzevev rámci neresovej migrácie a èas rýb pochádzala z prirodzeného neresu. Ing. Stanislav Géci je ichtyológ R SRZ ilinaFoto: autorÚspechslovenskéhojagdteriéraMária BIESOVÁV dòoch 22. a 23. apríla usporiadalfrancúzsky klub chovate3⁄4ovjagdteriérov medzinárodné skúkyv práci na diviaka a na líku. Podujatiasa zúèastnilo 80 psov. Klubpozval na toto podujatie aj náhozamestnanca Zdena Fronca, odbornéholesného hospodára na Lesnejspráve iar OZ arnovica, ktorýje dlhoroèným úspeným chovate-3⁄4om tohto plemena. Jeho pes LOKALUMINIUM sa stal víazom Francúzskas ocenením CACT (národnývíaz Francúzska) v kategórii diviakaj líka.Ing. Mária Biesová je oblastná kontrolórkaZdeno Fronc a jeho ampión

Lesník • 5 • 2006Ľudia a lesyJán KránerO bielom jeleňovi, predsedovej pečienkea nepojazdnom mercedeseAk sa niekto narodí na samote, kde je o jeho kolísku opretá puka, lesnícky klobúka kubicírka, tomu je veru 3⁄4ahko by sudièkou. Asi tak to vyzeralo v horárni Stokyuprostred Muránskej planiny, keï sa tu v roku 1932 prihlásil na svet malý Janko. Ulo samu len takéto obyèajné meno, lebo to onakvejie bolo u obsadené. Ferdinandom bol totiu jeho starí brat. Toto meno tradiène dostával vdy najstarí v rodine. Ferdinandom bol ajjeho otec i starý otec, obidvaja lesníci.Ing. Ján Kráner, lebo o òom je reè, vstúpil do lesníckej histórie svojho kraja dvomifunkènými rekordmi. V roku 1963 sa stal najmladím riadite3⁄4om stredoslovenských tátnychlesov na závode v Modrom Kameni, aby naopak túto funkciu opustil v roku 1989 (etepred revolúciou) ako riadite3⁄4 sluobne najstarí.Ná rozhovor, odohrávajúci sa v izbe plnej obrazov majstra Pruknera, zaèal Ján Kránernaoko sarkastickou poznámkou, ktorej tón vak nemohol prekry srdeèného èloveka...Spomienky rekordného riaditeľaPo úspenom love medveïov: cisárskyjáger Kováè (v strede vo svetlom)medzi manelmi Voenílkovcami...èoe sa stalo, e po to3⁄4kýchrokoch sa o mòa zrazu niekto zaujíma?!U som odvykol, e si na mòaniekto spomenie...Ale, pán Kráner, veï vy anive3⁄4mi nedovo3⁄4ujete na seba zabudnú.Vae meno bývalo najmä v po-3⁄4ovníckej tlaèi èasto spomínané.A nie je to tak dávno, èo ste sa opäpripomenuli, keï vyla vaa knikaplná úsmevných po3⁄4ovníckych príbehov...Viete, po3⁄4ovníctvo bolo naozajmojou ve3⁄4kou láskou. Lovil som vaknielen pukou, ale aj oèami a uami.A tak som získal mnostvo úlovkov historiek, ktoré by bolo koda nechaupadnú do zabudnutia. To bolhlavný dôvod vzniku K3⁄4ukatých po-3⁄4ovníckych chodníkov. Okrem toho,èo u má starý èlovek také na práci?Ráno vstanem, sadnem si k písaciemustroju a trocha píem...Pracujete aj teraz na èom?nievdyostávala lovi a byRobím práveposledné úpravy po-3⁄4ovníckych príbehovs pracovným názvom Pytliaci.Nelegálne loveniesprevádza po3⁄4ovníctvo odnepamäti. Menili sa dôvodyi spôsoby, no podstatazároveò lovený. V pytliactve sa urèiteudialo viac napínavých príbehov, akov samotnom po3⁄4ovníctve, problém jev tom, e tieto historky sa z pochopite3⁄4nýchdôvodov aie dostávajú naverejnos. Ale po rokoch sa zvyknújazyky rozviaza...Prezradíte nieèo z pripravovanejknihy?Nemá sa to, ale jedna propagaènáhistorka budúcej knike azdaneublíi. A tá ozaj stojí za to. Monosa aj pamätáte, nebolo to tak dávno,èo v plus sedmièke písali o Göringovýchpo3⁄4ovaèkách na Muráni. Bolatam reè aj o chýrnom gemerskompytliakovi Pa3⁄4ovi Rokovi. Uviedli tamvak plno nepresností a neprávd.Viem o tom z rozprávania otca. Pa3⁄4oRoko bol vtedy naím vzdialenýmsusedom, býval na Tisoveckých lazoch.Bol to naozaj pytliak nad pytliakov.Nieeby pytliaèil z hladu, akobohatý gazda nebol na mäso z horyodkázaný, ale keï videl zver, vzkypelav òom krv a nedokázal sa udra. Kdesa daèo ustlo, musel po tom vypáli...Môj otec mal raz dosta významnýchpo3⁄4ovných hostí z Prahy - geodétaV o e n í l k a s manelkou. Malpre nich pripravenéhopekného srncaa Rokovi peciálneodkázal, aby sa v tústranu, kde srnecvychádza, ani nepozrel.Myslíte, eto pomohlo?! KeïVoenílkovci prili,srnec u leal.NamiestonehoJán MIÈOVSKÝstrelili dvoch medveïov. Bol pri tomaj horár Kováè, známy neskôr akojáger bulharského cára Coburga......ako to vak súvisí s Göringom?Nemci sa rozhodli, e trebaosviei krv vysokej zveri v muránskychrevíroch. Dali preto doviesz ktorejsi zvernice bieleho jeleòa, ktoréhopotom s ve3⁄4kou slávou vypustiliv Hrdzavej doline. Jeleò to bol takmerosobne stráený, veï Nemci mali vadeve3⁄4a svojho personálu. Na tohtojeleòa sa domáci horári báli èo i lenpozrie. Nie vak Pa3⁄4o Roko. Ten keïho pri jednej zo svojich inpekènýchciest uvidel neovládol sa a - jeleòazloil. Keby sa bol uspokojil s parohami!Ale on mäso ponosil na ktorýsilaz a podaroval známym. A to sa uneutajilo. Nemci Rokachytili a bolo zle. Plussedmièka písala e hozastrelili, no pravda bolainá. Bol súd a verdikt znel zaplati 20.000 korúnpokuty, alebo odchod dokoncentraèného tábora.Hoci 20 000 bolo ve3⁄4mive3⁄4a peòazí, koncentrákbol istá smr. A tak sa celárodina vyzbierala a tiepeniaze zaplatila. Myslíte,e si dal Roko pokoj?Pytliaèil ïalej, ba ho aj dokolena raz pri naháòaèkepostrie3⁄4ali. Vetko vakúspene preil, cez vojnuete stihol robi partizánomspojku a po vojnesa dokonca stal èlenom18Obal knihyKob

5 • 2006 Lesná pedagogikaLesník •55 2006Obálka novéhoinformaèného materiáluZo snehu sa dá èíta ako z knihy - pri zajaèích stopáchLesná pedagogika v Štátnych lesoch TANAPuČo nové v práci so školami ?Igor STAVNÝVnútro nového informaèného materiáluV ekovýchovnej èinnosti sa sna-íme prinies v kadom kolskom rokunieèo nové. U aj preto, e s mnohýmikolskými triedami spolupracujeme viackolských rokov a nechceme sa opakova,aby sme neprináali nudu, ale novépodnety. To je pre nás i pre iakov zárukou,e naa ponuka kolám bude príaliváa e nami pripravené aktivity budúzaujímavé pre iakov i uèite3⁄4ov.Èo nové sme teda pripraviliv tomto kolskom roku? Pracovné listys dvoma témami - ako vzniká stroma pobytové znaky ivoèíchov. Ten prvývyuívame od jari do jesene. Ve3⁄4mi jednoduchýma iakom zrozumite3⁄4nýmspôsobom prináa informácie o tom, akovzniká strom. Samotná èinnos so kolákmiv teréne spoèíva v tom, e na mnohérieenia prichádzajú samotné deti,aktivita je prenáaná na nich, èo zvyujezapamätate3⁄4nos prírodných javov a prináapatrièný náboj. iaci vyh3⁄4adajúiky, rozoberajú ich, vímnú si krídelkona semienku, h3⁄4adajú a zakres3⁄4ujú semenáèiky,zisujú poèet stromèekov v nárastea porovnávajú ho s poètom stromovv dospelom lese na rovnakej ploche Druhý pracovný list sme nazvaliKto tu bol ? koláci pomocou nehoh3⁄4adajú, uèia sa urèova a zakres3⁄4ujúpobytové znaky ivoèíchov, teda vetkoto, èo svedèí o prítomnosti rôznych ivoèínychdruhov v prírode. Keïe stopy súvari najvýraznejím pobytovým znakom,väèinou túto aktivitu robíme so iakmipoèas snehovej pokrývky (ale nemusí toby podmienkou). Okrem stôp na snehualebo v blate sme s demi h3⁄4adali a nachádzalihniezdne dutiny, hniezda, trus,srs, perie, poerky hmyzu, nory, obhryzkôry, odhryz púèikov, leoviská, atï. koláciprili na to, e zisovanie pobytovýchznakov nie je len otázka pozorovania zrakom,ale je dobré a zaujímavé registrovaaj zvukové prejavy ivoèíchov.Niè nové? Samozrejme, len formaje odliná. Forma, ktorá dá iste viac,ako len suchopárna prednáka kdesiv triede. Pracovné listy si iak ponechávaa môu mu v budúcnosti slúi ako uèebnápomôcka.Okrem èinností v teréne sme nezanevreliani na prácu vo vnútri. Na ob-dobie od marca do júna tohoto roku smev priestoroch Múzea TANAPu pripravilivýstavu Vládcovia tatranskej oblohyo ôsmich druhoch dravcov. Okrem textoveja fotografickej èasti, ktoré sú na výstavnýchpaneloch, je súèasou výstavy ajskalka z prírodných materiálov, v ktorejsú umiestnené preparáty 8 druhov dravcovijúcich na území TANAPu (orol skalný,orol krik3⁄4avý, jastrab lesný, jastrabkrahulec, sokol myiar, sokol lastovièiar,vèelár lesný a myiak lesný), nový DVDfilm a nový informaèný leták. Výstavupouívame aj na nau prácu so kolami.Úlohou lesných pedagógov je sprevádzasvoju triedu po výstave, urobi výklad,okomentova film a poskytnú kadémuiakovi informaèný leták. A aby nae výstavyneboli len v týle pozeraj sa, alenièoho sa nedotýkaj, majú návtevnícimonos chyti a vo vlastných rukách sipoprezera dravèie perá, ktoré sú vo3⁄4neumiestnené pri výstavných paneloch.Ing. Igor Stavný pracujena Odbore prác celospoloèenskéhovýznamu v L TANAPuFoto: autorSúèasouvýstavysú i perádravcovMedvedí stromVyplòovanie prac. listuAko vzniká strom Stopa diviaka Líèia nora20

Lesná pedagogikaLesník • 5 • 2006Lesná pedagogika v EurópeMylienka lesnej pedagogikyvznikla v esdesiatych rokoch20. storoèia v USA a èoskoro sa roz-írila do európskych krajín. V nemeckyhovoriacich krajinách má lesnápedagogika pribline 3040 -roènútradíciu.RAKÚSKOV Európe sú tieto aktivitynajlepie prepracované v Rakúsku.Existuje tu legislatívne zakotvenápovinnos venova sa lesnej pedagogike,ale koly nemajú povinnosakcie lesnej pedagogiky absolvova uèite3⁄4 má na výber, èi èas venujelesnej pedagogike alebo napríkladportu. Centrum lesnej pedagogikya koliace stredisko je v Gmundene.V Rakúsku je celkom 11 centier lesnejpedagogiky (Linz, Waidhofen amYbbs, Wien, Böhmerwald, Ottenstein,Mistelbach, Hohenberg, Berg imDrautal, Graz, Bruck/Mur a Marz).Tieto centrá organizujú akcie prerôzne cie3⁄4ové skupiny koly, mláde,víkendy pre manaérov, seniorov, atï.tandard vzdelania pre lesnýchpedagógov sa skladá zo seminára,praxe a projektovej práce. Po absolvovanítýchto obdrí uchádzaè certifikát.Kurzu sa môe zúèastni ktoko3⁄4vek,ale aby bol vo svojich aktivitách finanènepodporovaný tátom, musíby vzdelaním lesník, alebo úspeneabsolvova skúku z lesníckeho minima.Lesná pedagogika je financovanáz EU a tátnych zdrojov a zvyok sidoplácajú záujemcovia. Ministerstvokontroluje, hodnotí a zaisuje ïal-ie vzdelávanie lesných pedagógov.Lesná pedagogika je volite3⁄4ným predmetomna lesníckych kolách, naVyej kole lesného hospodárstvadokonca povinným.NEMECKOV kadej spolkovej ne je prístup iný povinnos ve-krajinovasa lesnej pedagogike nie jezakotvená vo vetkých krajinskýchLada PRÝLOVÁPotreba formovať postoje verejnosti k lesu a vytvárať vzťah k lesníctvu,lesníkom a ich práci viedla k systematickému procesu organizovaniaaktivít, ktorými si deti, ale i dospelí, zdravotne postihnutí a iné cieľovéskupiny priblížia les nenásilnou, zábavnou a hlavne interaktívnou formou.Tento spôsob práce s verejnosťou dostal názov lesná pedagogika.zákonoch. Zatia3⁄4 sa zameriavajúvýhradne na deti z materskýchkôl a iakov 1. stupòa základnýchkôl. Neexistuje iadny tandardvzdelania pre lesných pedagógov.Najviac je lesná pedagogika rozírenáv spolkovej krajine Brandenbursko.Tam sa venujú lesnej pedagogike uviac ako 10 rokov a od r. 1995 majúpre jej rozvoj peciálnu koncepciu.Lesná pedagogika je zakotvená v spolkovomlesnom zákone. Tieto aktivityspoloène podporujú ministerstvápo3⁄4nohospodárstva, lesníctva a kolstva.Ich cie3⁄4ovými skupinami súkoláci (M, Z), mláde (S), seniori,rodiny, zdravotne postihnutí; preva-ujú deti predkolského a kolskéhoveku. Lesným pedagógom môe bylesník, majite3⁄4 lesa, po3⁄4ovník, ekológ na výuku neexistuje monopol.Lesná pedagogika sa tu zameriavai na autority ovplyvòujúce verejnúmienku politikov, lekárov, mana-érov, uèite3⁄4ov, novinárov, právnikov,atï. V roku 2004 boli v celom Brandenburskuusporiadané akcie lesnejpedagogiky pre 180 tisíc osôb. Programysa èasto líia pod3⁄4a roèného obdobia,sú vydávané vlastné publikácie,existujú lesné koly, divadlá, múzeá,náuèné chodníky. Brandenburskovychádza zo vajèiarskeho modelu.Na jar roku 2005 bola z financií EÚa v spolupráci s Po3⁄4skom postavenánová lesná kola Wald Solar Heimv Eberswalde. Celá budova je bezbariérová je to prejav snahy zamerasa na postihnutých obèanov, na detia mláde. Plánujú sa prevane týdennéakcie koly v prírode. Malasom monos sa zapoji do lesnejpedagogiky v Rakúsku a myslím, ediskusie o tzv. rakúskom èi nemeckommodeli lesnej pedagogiky súzbytoèné, pretoe aktivity sú si ve3⁄4mipodobné.PO1⁄4SKOLesnú pedagogiku (po po3⁄4skylasna edukacja) v Po3⁄4sku organi-zujú tátne lesy (Lasy Pañstwowe),ktoré spravujú 80 % vetkých lesov.Lesnú pedagogiku financujúzo svojho hospodárskeho výsledkua na kadej lesnej správe pracuje aspoòjeden lesný pedagóg, ktorý máprácu s verejnosou priamo v pracovnejnáplni. Majú 4 nadväzujúceprogramy (pre jednotlivé roèné obdobia)pre rovnakú skupinu, ktorá poabsolvovaní vetkých obdrí osvedèenie.Zameriavajú sa ako na deti,tak na dospelých, organizujú rôznevýstavy, súae a pod. Priemerný maturantabsolvuje asi 30 hodín lesnejpedagogiky. Po3⁄4skí lesní pedagógoviasa nezameriavajú len na vnímaniezmyslami, ale aj na presné poznávanieflóry a fauny. Majú krásne pripravenépomôcky pre poznávaèky semená, listy, huby a i.FÍNSKOLesná pedagogika je pre detizavedená do kolských osnov a jei podporená v novom lesníckomprograme. Zaoberajú sa òou rôznefirmy a obèianske zdruenia, ktoré súkoordinované Fínskou lesníckou asociáciou(Finnish Forest Association).Tá spolu s organizáciami uèite3⁄4ov vytvorilapublikáciu a webové stránky,na ktorých je moné si nielen objednapublikácie k lesnej pedagogike,ale i klás otázky a vznáa pripomienkya podnety. Vo Fínsku je lesnápedagogika koordinovaná v rámcisiete lesníckych centier a tátompodporovanej Fínskej 4H Federácie(Finnish 4H Federation). Predstavao tom, èo by malo diea po skonèeníkolskej dochádzky o lese vedie,sa v jednotlivých oblastiach líi.Vlastné aktivity trvajú 1 deò a týdeò,prièom lesná pedagogika je súèasouprogramu podobne ako na Slovenskuv kole v prírode. Organizáciuzaisuje vdy viacero organizáciíspoloène a pre koly je bezplatná.Fínska lesnícka asociácia organizujeu viac ako 25 rokov kadoroènýnárodný medzikolský kvíz o lese,ktorého sa zúèastòuje asi 75 % kôl.Fínsko v lesnej pedagogike spolupracujes ostatnými kandinávskymikrajinami, napr. v rámci výmennýchpobytov pedagógov. Pre lesných pedagógovtu neexistuje iadny kurza lesná pedagogika sa nevyuèujena kolách.Ing. Lada Prýlová je pracovníèkaÚHÚL v Brandýse nad Labem(pokraèovanie v Lesníku è.6)21

5 • 2006 Reportáž z OZLesník •55 2006Z3⁄4ava Ing. tevlík, Ing. Vaòo a Ing. Spevár.Neviem, èím to je, ale na väèinereportánych ciest po odtepnýchzávodoch .p. LESY SR natrafímna dadivé a chladné poèasie. Ete-e ma vdy sprevádzajú zaujímaví3⁄4udia, ktorí myslia, pracujú a ijúako lesníci. Nie inak tomu bolo aj poèasmojej návtevy na OZ Prievidzav prvej polovici apríla tohto roka.Vonku mi 3⁄4ahal do tváre studenýdáï, ale v dui ma zohrieval dobrýpocit z toho, e prievidzkí kolegoviavedia èo chcú a preèo to chcú.Ve3⁄4ká pozornosvenovaná komunikáciiRiadite3⁄4 OZ Prievidza Ing.Igor tevlík má na flipcharte vosvojej útulnej a vôòou dreva predýchanejkancelárii napísané jasnesformulované ciele a úlohy narok 2006 pre zamestnancov závodupod3⁄4a jednotlivých úsekov. Vovedení závodu sme presvedèenío tom, e je dôleité, aby nai kolegoviavèas pochopili, èo od nichchceme a preèo to od nich chceme.Preto venujeme ve3⁄4kú pozornosodkomunikovaniu nielen samotnýchzámerov a rozhodnutí, ale ajich porozumeniu v súvislostiacha v kontexte s dlhodobými cie3⁄4mi.Najbliie napríklad chceme zorganizovakolenia pre naich OLHa vies ich správnym smerom privyznaèovaní výchovných zásahova aieb tak, aby sa vnútorne stotoniliso snahou dosiahnu optimálnypomer medzi ekonomickýmefektom a lesníckym cítením.Prievidzkí lesníci vidia ïaliemonosti na zvyovanie efektivityhospodárenia OZ vo vyuívaní 3⁄4adomleiacej, neobhospodarovanejpo3⁄4nohospodárskej pôdy po jej preradeníz po3⁄4nohospodárskeho dolesného pôdneho fondu, napríkladna pestovanie energetických porastov.Dôraz chcú klás v tomto rokuaj na vysporiadanie pozemkov podchatami na LPF, na výkup drevaDNES Z OZ PRIEVIDZAMenia kultúrustarostlivosti o zverJozef MARKOa väzbu na sklad, na certifikáciua ïalie èinnosti,ktoré budú znamena lep-ie zhodnotenie tátneho majetku.Prievidania majú konkrétne zadefinovanéúlohy, stanovené kompetenciea termíny. Ostáva im len drapalce, aby boli v plnení svojich inpirujúcichpredstáv èo najúspenejí.pecifický prístup k po3⁄4ovníctvukultúrach a v poslednom èase výrazneaj na po3⁄4nohospodárskychkultúrach. Naím cie3⁄4om preto jezníi stavy zveri na únosnú mierupri dodraní optimálneho podielusamèieho a samièieho pohlavia,odlovi prestárnuté a choré jedincea vytvori dobré podmienkypre zdravé jelenice, schopné reprodukciekvalitných jelienèat. Naímvýh3⁄4adovým cie3⁄4om, ktorý chcemeOZ Prievidza predstavuje v porovnanís ostatnými OZ pecifikum.napåòa po dvoch a troch rokoch,je obèerstvi tunajiu populáciuTunají lesníci prevzali do koncajeleòa karpatským jeleòom, dovezenýmz Chránenej po3⁄4ovnejminulého roka pod svoju správu po-3⁄4ovné revíry, v ktorých .p. LESY SRoblasti Po3⁄4ana a z východného Slovenska.vlastní viac ako 50% výmery. V súèasnostitak obhospodarujú desaPrievidzkí lesníci sú presvedèení,e idú správnou cestou, ktorúreijných revírov na výmere presahujúcej34 300 hektárov. Okremsvojím postojom podporuje aj vedeniepodniku na èele s generálnymtýchto klasických reijných revírovhospodária aj v tyroch podielovýchriadite3⁄4om Ing. Igorom Olajcom.revíroch na výmere 3 000 hektárov.Ten sa nedávno k tejto problematiketátny podnik tak získal naHornej Nitre monos zabezpeèovastarostlivos o zvera výkon práva po3⁄4ovníctvav dvoch ve3⁄4kých komplexochpo3⁄4ovných revírov. Jedenmá 14 000 hektárov a druhý11 000 hektárov. Medzi neje vklínený po3⁄4ovný revír Po-3⁄4ovníckeho zdruenia iare,v ktorom síce majú tátnelesy 700 hektárov, ale niemajoritu. Prievidania sanerozhodli pre tento krokpreto, aby si mohli v jelenejoblasti do sýtosti zapo3⁄4ova,alebo aby sa vyrovnali, èi prekonalipo3⁄4ovnícky komplexpod legendárnou Po3⁄4anou.V zime je o zver na OZ Prievidza postaranéIch motívy mi vysvet3⁄4uje Ing.Jozef Spevár, vedúci lesníckej výroby:Historicky sú skutoèné stavyjelenej zveri na Hornej Nitre nielenz titulu zimnej migrácie ve3⁄4mivyjadril aj v odbornom èasopise LES Lesokruhy: Aj napriek tomu, ereijné revíry .p. LESY SR zaberajúlen 12 percent z po3⁄4ovnej plochyvysoké. Aj v letných a jesenných Slovenska, svojimi výsledkamimesiacoch sú toti nad normovanýmikmeòovými stavmi. V dôsledkutoho v naich revíroch mámekvantitu, ale na úkor kvality, èo saprejavuje aj zvýenými kodami,spôsobenými zverou na lesnýchv chove a love zveri presahujemepriemer ostatných po3⁄4ovných revírova reprezentujeme slovensképo3⁄4ovníctvo aj na medzinárodnejúrovni. Túto pozíciu si chcemeudra. V súèasnosti sme sa zame-22

Reportáž z OZLesník • 5 • 2006rali aj na zlepenie úrovnea kvality chovu zveri vozverniciach. Vo vo3⁄4nýchrevíroch je prioritou obhospodarovaniezveri v rámciväèích komplexov.V praxi nebýva obyèajnejednoduché presadi racionálnea dobré mylienky,pretoe naráajú na odlinézáujmy. Prievidzkí lesníci pripresadzovaní novej filozofienarazili na predstavy po-3⁄4ovníkov tých po3⁄4ovníckychzdruení, ktoré neboli zaloenéna vlastníckych vzahoch a ktorí nevediaa nechcú pochopi, e vlastnícirozhodujú o tom, za akých podmienokje zhodnocovaný ich majetok.A tu je pod3⁄4a mojich sprievodcovkameò úrazu, ktorý spôsobil medzilesníkmi a po3⁄4ovníkmi na HornejNitre napätie, prerastajúce do mediálnychatakov, vyhráok súdmia osobných antipatií. Nai oponentihovoria, e sme radikáli, ale ja hovorím,e argumentujeme a konámeako umiernení vlastníci lesov, akoprofesionáli, ktorí dokáu nájsrovnováhu v záujme lesníckom i po-3⁄4ovníckom. Som presvedèený o tom,e ak nám boli zverené do uívaniatátne lesy a naou povinnosouich je obhospodarova efektívnepre tát a v súlade s mimoprodukènýmifunkciami lesa, je naou povinnosoutakisto regulova stavyzveri tak, aby sme zníili kodyspôsobené zverou, ktoré nám spôsobujúaké ekonomické straty.No a zároveò skvalitnili chovy zveria získavali kvalitné trofeje, ktorépri poplatkovom odstrele predstavujúvýznamný ekonomický prínos,argumentuje Ing. tevlík.Ing. Spevár v súvislosti s kvalitoutrofejí komentuje argumentydruhej strany a vysvet3⁄4uje postojtátnych lesníkov. Jeho pozícia jeo to aia, e ije v NitrianskomKoník a vývozka. Klasika a moderna môu spolupracova.Pravne. Býva v òom viacero z viacako 70-tich èlenov po3⁄4ovníckehozdruenia, ktoré o revír prilo. FuncionáriOkresnej organizácie SPZmajú v rukách tridsaroèné tatistiky,pod3⁄4a ktorých sa v premnoenejpopulácii jelenej zveri vyskytneraz za èas aj jeleò s hodnotoutrofeje nad 200 bodov. My vaknechceme vychádza zo stavupremnoenia zveri a neúnosnýchkôd, ktoré spôsobuje. Chcemema stabilizované a únosné kmeòovéstavy zveri, v ktorých nemôeby problém dochova hneï nieko3⁄4kokvalitných, dvestobodovýchjeleòov.Jedineèný zazimovací zverníkAle to u sadáme do autaa mierime v trojici priamo do NitrianskehoPravna, ktoré je vzdialenéod Prievidze iba pár kilometrova kde sídli jedna z piatich lesnýchspráv na tomto OZ v spoloènejbudove s expedièným skladom.V priestoroch LS pokraèujeme v diskusiina po3⁄4ovnícku tému s vedúcimIng. Miloom Vaòom a po3⁄4ovnýmpecialistom na lesnej správe, RóbertomGreschom. Ten hovorí, eèlenovia po3⁄4ovníckeho zdrueniaboli zvyknutí inak hospodári.Kadý mal svoj posed, svoj krmelec,ktorý plnil bez oh3⁄4adu na migráciuzveri, bez oh3⁄4adu na to, èi sav jeho okolí zdrovala, alebo nie.My na rozdiel od nich kàmimezver vo väèej mierea jej pohyb usmeròujemeumiestòovaním krmelcov,solísk a podobne tak, abysa nenachádzali v blízkostilesných kultúr, take dokáemeeliminova, resp.zmierni aj takýmto spôsobomkody, ktoré nám zverna mladých lesných porastochspôsobuje.Ing. Vaòovi nebolovetko jedno, keï iiel nedávnona oetrenie k miestnemuzubárovi, ktorý je èlenom dotknutéhopo3⁄4ovníckeho zdru-enia. Povzniesli sme sanad ná spor, ale inak tu ijemevlastne v permanentnomkonflikte s miestnymipo3⁄4ovníkmi. Nie je to vôbecjednoduché, povzdychne si.Zlepí sa mu vak nálada,keï sa vyvezieme nadobec K3⁄4aèno, kde plánujúprievidzkí lesníci vybudovana výmere 11 hektárov prvý zazimovacízverník na Slovensku. Pozerámna druhovo pestrý, viacetáový porastv èlenitom teréne, navye s pri-3⁄4ahlými úivnými pasienkami, ktorýmá by oplotený 1 600 metrami pletiva,prerueného dvoma ve3⁄4kými bránami.U roky tu funguje kàmnalinka a zver je tu nauèená chodivo ve3⁄4kých poètoch. Predpokladáme,e tu v zime budeme schopnídoèasne sústredi a stovku kusovjelenej zveri. Pomôeme jej tak prikrmovanímnielen prekona zimu,ale budeme ma monos sledovajej zdravotný stav, pomer pohlavía získa jej zhody. To sú výhody.Na druhej strane budeme musiezver vo zverníku chráni pred pytliakmia zberate3⁄4mi zhodov, ale ajpred dravcami, predovetkým rysmi,hovorí Ing. Spevár a Ing. Vaòododáva, e zverník bude ma aj zaujímavúzvlános dva záskoky, ktoréumonia zveri v èase núdze doskoèido zverníka, ale uniknú jej von z nehou nedovolia.Pozeráme sa spolu na krásnykraj, ktorý je skutoèným po3⁄4ovníckymrajom. Dokumentujú to aj údaje,bilancujúce po3⁄4ovnú sezónu 2005.Poèas nej ulovili v reijných revírochna teritóriu OZ Prievidza celkovo758 kusov raticovej zveri. Z tohtopoètu pripadlo 369 kusov na jeleniu,280 kusov na diviaèiu, 56 kusov namuflóniu a 50 kusov na srnèiu zver.Èísla, ktoré asi nepotrebujú ïalí komentár.Azda len dodatok, e v taktovýznamnej a bohatej po3⁄4ovnej oblastinadobúda väèí význam aj snaha tunajíchlesníkov zlepi kultúru starostlivostio zver, ktorá nemôe bychápaná iba ako hobby nieko3⁄4kýchjednotlivcov, ale musí by vykonávanáako skúsenosami a znalosamipodloená profesionálna práca, prináajúcaefekt celej spoloènosti.Jeleò poèas skoku cez zvánicu23

Lesník • 5 • 2006Zaujme VásENERGETICKÉ PORASTYViete o tom, že naši južní susedia v Maďarsku ročne zakladajú energetické porasty na ploche 7 až 15 tisíc hektárov?Pritom majú rovnako ako my na Slovensku k dispozícii státisíce hektárov málo úrodnej alebo nevyužitej pôdy,ktoré sa snažia aj vďaka prostriedkom z Európskej únie aktívne zhodnotiť aj takýmto progresívnym spôsobom. A akoje to u nás? Na túto otázku by vám mohli odpovedať články, ktorými sme zostavili v tomto mesiaci našu analytickúrubriku. Dozviete sa, že o pestovaní rýchlo rastúcich drevín, vhodných na výsadbu energetických porastov vediaodborníci dosť, ale ešte veľa je potrebné urobiť pre vytvorenie vhodných podmienok pre potenciálnych pestovateľovtýchto kultúr na Slovensku. Možno i tieto články budú inšpirovať našich kolegov na OZ a čitateľov z externéhoprostredia (poľnohospodárov, súkromných vlastníkov lesov), aby venovali energetickým porastom väčšiu pozornosť,ako tomu bolo doteraz.Generálny riaditeľ Sekcie lesníckejMP SR Ing. Valér Cmorík hovorí:„Je potrebnézvýšiť podporupre energeticképorasty“Jozef MARKONiet pochyb-ností o tom, e ajvzh3⁄4adom k záväzkuSlovenskejliky vo vzahu k EÚo èasovo limitovanomnáraste podie-republuvýroby energie z obnovite3⁄4nýchzdrojov, bude potrebné vytvorilegislatívne, administratívne a technicképodmienky nielen na vyuitiebiomasy, ale aj mimoriadnej produkènejschopnosti rýchlorastúcichdrevín, vhodných na zakladanieenergetických porastov. V akomtádiu zadefinovania a implementácietýchto podmienok je Slovenskodnes a aké kroky sú pripravenéna najbliie obdobie?- Európska únia v súèasnostipokrýva biomasou 4 % svojich energetickýchpotrieb. Zvýenie podieluobnovite3⁄4ných energetických zdrojovo 5 % v rámci spoloèenstva byznamenalo zníenie závislosti na dovozeenergie zo 48 % na 42 %, prièomväèie monosti sa ukazujú práve vovyuití biomasy v doprave, pri elektrickejenergii a vykurovaní.V rámci spoloènej po3⁄4nohospodárskejpolitiky v roku 2006predloí komisia EÚ akèný plánpre lesníctvo, ktorý bude zameranýna energetické vyuitie dreva. Ajkeï reforma spoloènej po3⁄4nohospodárskejpolitiky vydládila cestu naIng. Valér Cmoríkpestovanie väèieho mnostva energetickýchplodín na výmere 1,5 mil.ha v rámci èlenských krajín s prémiou45 EUR na hektár, je potrebnézmeni prístup k rýchlorastúcimdrevinám vrátane výmladkovýchporastov, pretoe cyklus obratu 4-5rokov vyaduje odpo3⁄4nohospodárovsystematické obhospodarovaniepôdy najmenejtyri roky pred prvouabou.V januári2003 na zasadaníRady ministrov pre po3⁄4nohospodárstvoa rybolov bol predstavenýAkèný plán o biomase, obsahujúci31 akcií, ktoré sa budú postupnerealizova. Pozícia Slovenskej republikybola ústretová vo vetkýchzákladných bodoch akèného plánu.Zastávame vak stanovisko, e jepotrebné zvýi jednotkovú podporupre energetické plodiny, vrátaneenergetických porastov, zjednoduenieposkytovania podpory, monoszachovania dostatoènej flexibilitypre kadý èlenský tát s tým, e odporúèaniekomisie pre rozíreniezníenej DPH nie je v súlade s daòovoupolitikou Slovenska.Na Slovensku sú vraj státisícehektárov nevyuitých, 3⁄4adomleiacich plôch, èi u na PPF alebona LPF, vhodných na výsadbu energetickýchporastov. Má Ministerstvopôdohospodárstva SR preh3⁄4ado týchto plochách?- Problematikou po3⁄4nohospodárskychdruhov pozemkov, ktorévplyvom prírodných procesov a extenzívnymspôsobom vyuívaniazmenili svoj charakter, take sú zèastialebo celkom porastené lesnýmidrevinami sa v lesníctve zaoberámeu od 80-tych rokov minulého storoèia.Pôvodná úprava na vyliovaniea oznaèovanie nevysporiadaných„Do pripravovaného návrhuNárodného strategického plánurozvoja vidieka na obdobie 2007– 2013 žiadame implementovaťako jednu z činnostíaj zakladanie energetickýchporastov“pozemkov v lesných hospodárskychplánoch oznaèovaných ako bieleplochy bola Lesoprojektom Zvolenvypracovaná v roku 1983 s cie3⁄4omzosúladenia evidencie nehnute3⁄4nostíso skutoèným stavom pozemkov.V LHP platných od roku 1999sa nové etrenierozsahu bielychplôch nevykonáva.V súèasnostiNárodné lesníckecentrum evidujeokolo 39 000ha takýchto pozemkov.Kvalifikovanéodhady konzultované ajs Výskumným ústavom pôdoznalectvaa ochrany pôdy, ktorý sa zaoberávyhodnocovaním stavu obrábaniapo3⁄4nohospodárskych pozemkov súvak podstatne vyie a pohybujúsa rádovo medzi 200 300 tis. ha.Napriek viacerým pokusomzisti a riei takéto po3⁄4nohospodárskepozemky (posledný v roku 2004),doposia3⁄4 nebola uskutoènená plonáinventarizácia, ktorá by poskytlapotrebné informácie o charakterea rozsahu takýchto pozemkov z existujúcich3551 katastrálnych územív rámci Slovenska.Slovenskí po3⁄4nohospodáriu mali monos získa na prvýchodborných akciách informácieo produkèných monostiach energetickýchporastov. Pripravujú saïalie akcie, ktoré spopularizujúv odbornej i laickej verejnosti obrovskýpotenciál, ktorý pestovanieenergetických porastov pre podnikate3⁄4ova spoloènos bezpochybymá?- U spomenutý akèný pláno biomase ráta s tým, e to budúnajmä vidiecke oblasti stredneja východnej Európy, ktoré pri nízkychnákladoch na pracovnú silua vysokej dostupnosti zdrojov biomasyzískajú porovnate3⁄4né výhody24

zvyovaním hospodárskeho rastua vytváraním zamestnanosti alebojej stabilizáciou. Do pripravovanéhonávrhu Národného strategickéhoplánu rozvoja vidieka na obdobie2007 2013 iadame implementovaako jednu z èinností aj zakladanieenergetických porastov, umoniposkytovanie podpory na prvé zalesneniepo3⁄4nohospodárskej pôdy, prvézalesnenie nepo3⁄4nohospodárskejpôdy, podporova obstaranie technológiía zariadení na výrobu lesnejtiepky a peliet.V rámci oboznámenia irokejverejnosti s Národným strategickýmplánom rozvoja vidieka budú prebiehaakcie, ktorých cie3⁄4om bude oboznámiodbornú aj laickú verejnoss opatreniami a monosou podporytýkajúcej sa lesníctva najmä vakzakladanie a pestovanie energetickýchporastov.O produkčnýchschopnostiachtopoľova agátovJozef MARKOZ Národného lesníckeho centravo Zvolene sme na doplnenie témya pre ilustráciu toho, aké obrovskémonosti sa otvárajú pestovate3⁄4omtopo3⁄4ových a agátových energetickýchporastov, získali nieko3⁄4ko zaujímavýchúdajov a èísiel. Poskytol námich Ing. Milan Oravec.Merania produkcie dendromasytopo3⁄4ových porastovv závislosti od veku boli vykonanéna základe pecifikácie objednáva-Výroba palivovej dendromasy v topo3⁄4ových porastochParameterAlternatívyRadovévýsadbyProdukciavlákninovéhodrevaIntenzívnekultúryrubná doba (roky) 25 12 x 15 25poèet stromov na 1 ha (km) 200 1111 1111spolu m 5 3 x 3 3 x 3celková produkcia dreva - hrubinabezkôry (m 3 )hospodársky výsledok za celúrubnú dobu bez výroby palivovejdendromasy (tis sk).sortimentová truktúra gu3⁄4atina (m 3 )vlákninové drevo (m 3 )celková produkcia stromovejdendromasy (m 3 )sortimentová truktúra gu3⁄4atina (m 3 )vlákninové drevo (m 3 )palivové tiepky (m 3 )160 220 380 x 90+ 147,3 + 76,3 + 332,71283255165310160176 (1,089) 306 (1,39) 418 + 118(1,31) (1,099)12830 (2)1855154 (11)97Porovnanie produkènej schopnosti agátových porastov s rôznou dåkou rubnej dobypoèas 35 rokov lepie podmienkyRubnádobarokyPoèetcyklovte3⁄4a na území LS Selice. Na skusnýchplochách bol meraný poèetstromov a ich priemer vo výke1,3 metra. Na vyaených vzorníkochbol zisovaný ich objem,hmotnos a sortimentová truktúra.Tieto parametre boli prepoèítanéna jeden hektár.Pri hodnotení produkènejschopnosti agátových porastovna území OZ Levice boli zrealizovanémerania v agátových porastochs lepími stanovitnými podmienkamiv okolí Santovky. Ïalej v porastochs horími stanovitnýmipodmienkami v okolí emberoviec.Horie stanovitné podmienky savyznaèujú nepriaznivým vodnýmreimom spôsobených junou expozícioustrmosou terénu (stre)a hrúbkou pôdnejvrstvy. Porasty bolivyberané tak, aby310152 (8)74Zásoba stromovejdendromasy na1 ham 3bolo moné stanoviprodukènúschopnos porastovz h3⁄4adiska vyuitiadendromasyna energetickéúèely v závislostiod rubnej doby,bez potreby vykonaniavýchovnýchzásahov,Ing. Oravec.Produkciahrubinyb.km 3hovoríHmotnos produkciestromovej dendromasyv prepoète na suinut.ha -1Hmotnos produkcie tenèinystromovej dendromasyv prepoète na suinut.ha -18 4,4 111 28 333 24912 2,9 124 41 245 16415 2,3 149 54 234 14920 1,8 176 80 216 11835 1,0 235 192 160 29Porovnanie produkènej schopnosti agátových porastov s rôznou dåkou rubnej dobypoèas 35 rokov horie podmienkyRubnádobarokyZaujme VásPoèetcyklovZásoba stromovejdendromasy na1 ham 3produkciahrubinyb.km 3 .ha -1Hmotnos produkciestromovej dendromasyv prepoète na suinut.ha -1Hmotnos produkcie tenèinystromovej dendromasyv prepoète na suinut.ha -18 4,4 72 12 216 18012 2,9 96 27 190 13615 2,3 114 39 179 11820 1,8 139 64 171 9235 1,0 202 148 138 36Lesník • 5 • 2006O zakladaní energetickýchporastov s Ing. LadislavomVargom, CSc.Dominujútopole a vŕbyJozef MARKONa dvoch miestach na Slovenskusa nachádza základný reprodukènýmateriál klonov topo3⁄4ova vàb, ktoré sú v krajinách Európskejúnie pre zakladanie energetickýchporastov najèastejie pouívané. Vovýskumnej stanici Národného lesníckehocentra v Gabèíkove a v kôlkarskomstredisku Trstice, dnessíce zaradenom do organizaènejtruktúry Odtepného závodu (OZ)Semenoles, ale na teritóriu a s krstnýmlistom OZ Palárikovo, ktoréhoriadite3⁄4om je uznávaný odborníkna problematiku rýchlorastúcichdrevín Ing. Ladislav Varga, CSc.Mono by smemali zaèaIng. Ladislav Varga, CSc.

Lesník • 5 • 2006Zaujme Vásná rozhovor skôr od konca, abynai èitatelia získali predstavuo dôleitosti témy, ktorú sme zvolili.Opýtam sa preto, aký je pod3⁄4avaich poznatkov potenciál v zakladaníenergetických porastov naSlovensku?- Najväèie monosti na zakladanieenergetických porastov súv pahorkatinných a podhorskýchoblastiach na podmáèaných a sutinovýchpôdach, kde je moné v horizonteroku 2025 zaloi energeticképorasty s vàbami a kríencami s osikouna výmere 25 000 hektárov.Najvhodnejie podmienky na zakladanieenergetických porastov súvak v porastoch so stopercentnýmzastúpením agáta bieleho a ak beriemedo úvahy vetky ekonomicképarametre, tak reálne monostizakladania takýchto porastov súna výmere 500 hektárov.AJ DO AUTOMOBILOVA KÀMNYCH ZMESÍPreèo sú v kurze pri zakladaníenergetických porastov v rámciEÚ najèastejie práve topolea vàby?- Vo veobecnosti pre vyselektovanédruhy a klony rýchlorastúcichlistnatých drevín platí, e ichdrevná hmota je tradiène vyuívanápri výrobe celulózy a papiera a takistona energetické úèely. peciálnev topo3⁄4och a vàbach sú ale prítomnélátky, ktoré umoòujú ich vyuitiena netradièné úèely, ako je výrobametanolu a etanolu, ktorý je monépridáva ako prísadu do pohonnýchhmôt. Zaujímavé tie je, e nutriènúhodnotu nadzemnej èasti dendromasyu týchto drevín je moné expanznýmspôsobom zvýi o ïalích30 percent. Predstavujú tak irokúzákladòu pre výrobu rôznych druhovkàmnych zmesí.Ako bola v naich podmienkachtestovaná vhodnos pestovaniatopo3⁄4ov a vàb a s akýmivýsledkami?- Celkovo sme hodnotili78 klonov topo3⁄4ov a 68 klonov vàbs dobou overovania minimálne4 roky na rôznych typoch trvalýcha poloprevádzkových výskumnýchplôch, od optimálnych po okrajovéstanovitia v prvej a tretej topo3⁄4ovejpestovnej oblasti. Z kvantitatívnychznakov sme systematicky hodnotilivýkový a hrúbkový rast a produkciudendromasy v èerstvom a suchomstave v tonách za hektár a rok.Z kvalitatívnych znakov sme kládlidôraz na odolnos voèi hrdziam,vredovke topo3⁄4ovej, hnedému miazgotokua kodcom na asimilaènýchorgánoch. Podarilo sa nám zadefinovavhodnos klonov pre jednotlivéstanovitia. Viac napovie priloenátabu3⁄4ka aj s údajmi o rubnom vekua produkciou dendromasy v suchomstave pre najvhodnejie klonytopo3⁄4ov a vàb.ZÁKLAD ÚSPECHUVO VHODNEJ TECHNOLÓGIIZáklad úspechu pestovaniarýchlorastúcich drevín v energetickýchporastoch spoèíva okremvo3⁄4by stanovitne vhodného klonuurèite aj vo vo3⁄4be vhodnej technológie.Akú odporúèate na základevaich poznatkov?- Pri vo3⁄4be vhodnej technológierozhodujú stanovitné nároky,monosti zabezpeèenia mechanizaènýchprostriedkov na vykonanieagrotechnických a biotechnickýchopatrení a v neposlednom rade svojuúlohu zohrávajú aj ekonomicképoiadavky na minimalizáciu nákladov.Vo veobecnosti je monépoveda, e základnou podmienkouúspeného zaloenia energetickýchporastov je okrem podmáèanýchplôch celoploná príprava pôdybuï s odstránením, alebo bez odstráneniapòov. Odstránenie pòovsa realizuje vyrývaním celých pòov,postupným orezávaním, rozdrvením,alebo frézovaním pòov. Nevýhodoutýchto spôsobov prípravypôdy je, e dochádza k odstráneniuúrodnej humusovej vrstvy a ukladanímpòov na hromady sa zmenujevýmera plochy urèenej na obnovulesa. Preto je niekedy vhodnejie zabezpeèiceloplonú prípravu pôdyrozruením a premieaním vrchnejúrodnej vrstvy do håbky pribline30 centimetrov pouitím akýchtanierových brán, ktoré môu prechádzacez pne a hrubé korene bezpokodenia. Na celoploné oetrovaniepôdy sú naopak vhodné 3⁄4ahkévýkyvné brány.V akom spone majú by vysádzanékultúry energetickýchporastov?- Topo3⁄4ové kultúry na optimálnychstanovitiach sú zakladanév sponoch 2x2 metre, 2x1,5alebo 2x1 meter. Na výsadbu sapouívajú jednoroèné zakorenenéodrezky. Spony s rastovou plochouod jedného do 1,5 metra tvorcovéhosú uplatòované na máloúrodnýchokrajových stanovitiach. Pri zakladaníenergetických porastov jednoroènýmisadenicami agáta bielehosa najlepie osvedèili spony 2x1,5a 2x1 meter. Celoplonú kultiváciupôdy je pritom nutné robi a dozapojenia kultúry a vylepovanie jepotrebné vykona v prvom roku povýsadbe.Èo by ste na záver náho rozhovoruodporuèili vetkým, ktoríuvaujú o zakladaní energetickýchporastov?- Aby vyuili najmä marginálneplochy, zastúpené ílovitými,piesèitými, dlhodobo podmáèanýmia presýchavými pôdami. Ïalej brehovéporasty vodných tokov a nádr-í a podobne. Pri výbere vhodnýchdruhov a klonov drevín odporúèamriadi sa hlavnými atribútmi, ktorýmisú maximálna produkcia dendromasyv prvých desiatich rokochpo výsadbe, vysoká ujatos osových,resp. koreòových odrezkov, odolnosvoèi biotickým a abiotickým èinite-3⁄4om, úzka a stredne iroká korunaa dobrá pòová, resp. koreòovávýmladnos.26

FotoreportážLesník • 5 • 2006Palárikovskí lesníci preferujúhĺbkovú sadbuRiadite3⁄4 OZ Palárikovo Ing. LadislavVarga, CSc.: V níinách je naruenýhydrologický reim a plytká vrstvapôdy, v ktorej sa môe vyvíjakoreòový systém. Naím cie3⁄4om jedosta sa k podzemnej vode. Pretosadíme topo3⁄4ové odrastky zahrotenékoly bez koreòov do håbky 2 a 2,5metra. Vo vlhkom prostredí potomdrevina vytvára koreòový systém.Mimoriadne dôleité pri výsadbeje, aby topo3⁄4ový kôl nepreschol,èo znamená prísne dodranietechnologickej disciplíny systémuvýsadby zo zeme do zeme. Základomúspenej håbkovej sadby je trafina podzemnú vodu, èo pre znalcovmiestnych pomerov nepredstavujeiadny problém. Navye, podzemnávoda je silne mineralizovaná, takeobsahuje dostatok ivín.Pä metrov vysoké topo3⁄4ové koly párhodín po vysadení vo zvyèajnomspone 3x2 m s poètom 1 666 kusovna hektár. U v prvom roku pôjdeo zabezpeèený porast. Táto kultúranie je zaujímavá pre jeleniu zver,take lesníci uetria náklady naoetrenie porastu a jeho ochranupred neiaducim ohryzom.Vladimír Schalek, OLH na LO Krá3⁄4ovalúka, pred dvanásroèným porastom,ktorý bol takisto zaloený kolovousadbou a je pred prvou prebierkou.V prebierke lesníci vyberajú kadýdruhý rad stromov a z ostávajúcichradov takisto vyberajú ïalie jedince.OLH si pochva3⁄4uje výrazne niienáklady na výchovu a ochranutakýchto porastov v porovnanís klasicky zalesòovanými plochami.Vàtanie otvorov pre sadbutopo3⁄4ových kolov. Vrták prenikádo pôdy ako nô do masla.Do otvorov u na druhý deòbudú vysadené odrastky topo3⁄4ov.Sedemroèný topo3⁄4ový porastzaloený kolovou sadbou. Pod3⁄4avedúceho LS Gabèíkovo Ing. JozefaBielika bude ma vo veku 20 rokovpriemer v prsnej výke a 50 cm.Text a foto: JOZEF MARKO27

Lesník • 5 • 2006 Kapitoly z personalistikyCie3⁄4om získavaniazamestnancov je, aby privynaloení primeranýchnákladov boli získaníkvalifikovaní a kvalitní zamestnanciv poète zodpovedajúcomaktuálnym, ale z èasovéhopoh3⁄4adu aj perspektívnym potrebámorganizácie. Je to teda èinnos, ktoráspoèíva v h3⁄4adaní vhodných pracovnýchzdrojov, v informovaní o vo3⁄4nýchpracovných miestach, v získavaníprimeraných informácií o uchádzaèoch,ktoré neskorie slúia k výberunajvhodnejích z nich a v organizaènoma administratívnom zaistenívetkých týchto èinností. Získavaniespo3⁄4ahlivých a výkonných zamestnancova ich úspené zaèlenenie dopracovného procesu patrí k hlavnýmúlohám personálnej práce. Veobecneplatí, e pre dosiahnutie úspechupodniku nie je dôleitý poèet zamestnancov,ale ich kvalita.Pred samotným výberoma získaním zamestnancov je nutnézabezpeèi:Definovanie poiadaviek nakandidáta príprava popisov a pecifikáciípracovných miest, formuláciapoiadaviek na uchádzaèa (kvalifikaèných,osobnostných a pod.) a definovaniepodmienok zamestnania.Oslovenie uchádzaèov - preskúmaniea vyhodnotenie rôznych zdrojovuchádzaèov o zamestnanie vo vnútriorganizácie, ale aj z vonkajiehoprostredia, inzercia, vyuitie agentúra konzultantov.Výber uchádzaèov triedenieiadostí, pohovory, testovanie,hodnotenie uchádzaèov, získavaniereferencií, ponúknutie zamestnania,príprava a podpis pracovnej zmluvy.Vyh3⁄4adávanie zamestnancov sauskutoèòuje v súlade s potrebamipriebeného napåòania novo vytváranýcha uvo3⁄4nených funkènýchpozícií.Vnútorné zdroje zamestnancovsú priamym zdrojom súvisiacims kariérovým rozvojom, akojednou zo zásad riadenia 3⁄4udskýchzdrojov pre obsadzovanie vyíchfunkèných pozícií.Vonkajie zdroje sú vyuívanépre získavanie zamestnancov naobsadzovanie vysoko pecializovanýchfunkèných pozícií v prevanejmiere s nelesníckou odbornosou.Na strane druhej je tu priestor prezískavanie zamestnancov (najmäZískavanie a výber zamestnancovz radov V, S a U absolventov lesníckychkôl) spravidla na najniietechnicko hospodárske funkcie a robotníckeprofesie.Výber zamestnancov je zloitýzávereèný proces vyh3⁄4adávanias minimalizáciou subjektívnychfaktorov, ktorý spoèíva vo výbereosoby, ktorá najviac zodpovedá kritériámna pracovné miesto, prièomsa zisuje, v akom rozsahu môu byuspokojené nároky oboch strán. Pozornosje zameraná na to, èi uchádzaèispåòajú poiadavky na novépracovné miesto, ale aj poiadavkyorganizácie ako celku.Spôsoby získavania a zabezpeèovaniazamestnancov z externýchzdrojov: na základe písomnej iadosti samotnýchuchádzaèov na základe doporuèenia zamestnancovorganizácie inzerátom v masovokomunikaènýchprostriedkoch a inzertnýchagentúrach zverejnenie pracovnej ponuky naintranetových a internetovýchstránkach firmy náborovanie v lesníckych,prípadne inýchvzdelávacích intitúciách/SOUL, SL, TUvo Zvolene a iné/ vytipovaním v stavovskýchintitúciách/Lesoprojekt, NLCa pod./ p r o s t r e d n í c t v o mpecializovaných poradenskýchfiriem a personálnychagentúr prostredníctvom internetovýchportálov interaktívna burzapráce prostredníctvom príslunýchúradov práces uplatòovaním zásadaktívnej politiky trhuprácePre potreby na-ej organizácie v súèasnýchpodmienkach jemoné poui nasledovnémetódy výberu:Karol VOLENTIER metóda individuálneho pohovoru metóda pohovorových panelov metóda výberovou komisiou metóda výberových testovProces získavania a výberuzamestnancov má právny rámeczakazujúci preferovanie, alebo diskrimináciupod3⁄4a pohlavia, veku,rasy , náboenstva, rodinného stavua politickej príslunosti (§ 13 ZP),tie etický rámec, ktorý predpokladáaj v týchto èinnostiach uplatòovaniezásad slunosti, èestnosti a taktu.Výberové pohovory sa vykonávajú nazáklade potrieb obsadenia vo3⁄4nýchpracovných pozícií. Konkretizáciapoiadaviek na obsadenie pracovnéhomiesta je vypracovaná personalistomv spolupráci s líniovýmimanaérmi, do ktorých kompetenciefunkèná pozícia spadá. truktúrovanýpohovor v plnej miere zodpovedápotrebám výberu zamestnancov navo3⁄4né funkèné miesta z vlastnýchi z externých zdrojov.Ing. Karol Volentier je pecialista naOdbor riadenia 3⁄4udských zdrojovGR .p. LESY SR28Milan uffa - Ellek: Hrèavé hraby na Urpíne

Prof. Andrej Reiprich, prírodovedec entomológ zo Spia,zostavil v 70-tych rokoch 20-tehostoroèia zaujímavú zbierku motý3⁄4ovSlovenska, líiacu sa svojimusporiadaním od bených entomologickýchzbierok. Jednotlivéexempláre v nej nezoradil pod3⁄4aZ múzea • ŠportPríbehy vecíaleboPár slov o predmetochzo zbierok Lesníckehoa drevárskeho múzeaEntomologickázbierkaprofesora ReiprichaMarek VANGAÚvodná kazeta kolekcie.Kazeta predstavujúca druhy iviacesa èelaïou bôbovitých (pokraèovanie).systematických jednotiek. Za základusporiadania svojej kolekciesi vybral ekologický poh3⁄4ad a radmotý3⁄4ov usporiadal pod3⁄4a najvýznamnejíchivných rastlínich húseníc.Motýle sú predstavite3⁄4mihmyzu s úplnou vývojovou premenou.Z vajíèka sa vyliahnelarva (húsenica), ktorá je ve3⁄4miravá. iví sa takmer výluènerastlinnou potravou: listami,steblami, púèikmi alebo drevom.Èasom sa zakuklí a po fáze pokojasa z kukly vyliahne dospelýmotý3⁄4, iviaci sa avami z kvetov.Húsenice jednotlivých druhovmotý3⁄4ov pri svojom ere upredostòujúurèité druhy rastlín, naktoré sú potravne (t.j. ekologicky)viazané. Táto naviazanos je prejednotlivé druhy charakteristická,húsenice málokedy spásajúviacero rôznorodých rastlín.Práve túto skutoènos malReiprich na zreteli, keï zostavovalsvoju zbierku. Tá pozostávaz 81 entomologických katú3⁄4 rozmerov30 x 40 cm. Rastliny, z ktorýchmnohé sú prezentovanéi v podobe trojrozmerných exponátov,sú zoradené pod3⁄4a Slovenskejbotanickej nomenklatúry J. M. Novackéhoz roku 1954. K jednotlivýmrastlinám sú priradené preparátyimág motý3⁄4ov. (U pár druhov sú naukáku vypreparované i húsenicealebo kukly.)Celkovoje do zbierkyz a r a d e n ý ch286 druhovrastlín, ktorýmje priradenéspolu5703 jedincovmotý3⁄4ov. Totoèíslo nepredstavujepoèetdruhov, nako3⁄4komnohésa v zbierkenachádzajúvo viacerýchexemplároch,èi u priradenérôznymr a s t l i n á mKompletná zbierkauloená v depozite.alebo ako ukáky oboch pohlaví.Presná tatistika jednotlivýchdruhov motý3⁄4ov je vypracovanápre pribline polovicu katú3⁄4.Táto zbierka bola zakúpenámúzeom od prof. Reiprichav roku 1977 a dodnes tvorí kostrunaej kolekcie zbierkových predmetovv oblasti entomológie.Ing. Marek VangaMúzeum vo Sv. Antone - Lesníckea drevárske múzeum vo ZvoleneXXIX. ročník volejbalového turnajaLesník • 5 • 2006Jozef BRUNÈÁKPri príleitosti Mesiaca lesov sa z iniciatívy OZ Námestovo v piatok 21. apríla 2006uskutoènil XXIX. roèník volejbalového turnaja. Na turnaji sa zúèastnili tri drustvá: tímOZ Námestovo, tím OZ Levice v kombinácii so Strediskom BIOMASA aj tím generálnehoriadite3⁄4stva LESOV SR z Banskej Bystrice. koda, e úèas na poslednú chví3⁄4u odvolalikolegovia lesníci zo L TANAPu Tatranská Lomnica a z Nadlenictva Jelenia z Po3⁄4ska.V oduevnených súbojoch a za ve3⁄4kého osobného nasadenia zvíazilo dru-stvo GR a to po prvýkrát v histórii turnaja. Nadruhom mieste skonèili domáci a tretí vlaòajívíaz OZ Levice. Vydarené portové popoludnie sauskutoènilo v telocvièni Z Zákamenné.Závereèné vyhodnotenie turnaja sa kona-lo za úèasti starostov obce Novo a Zákamennév Agrohoteli Po3⁄4nohospodárskeho drustva Novo.Zároveò bolo i obchodným rokovaním, pretoe obeca Z Zákamenné prechádzajú na jeseò tohoto rokuna vykurovanie lesnou tiepkou. Ing. Jozef Brunèák je vedúci ekonomiky OZ NámestovoKapitán víazného tímu Ing. Marian Helejpreberá pohár z rúk riadite3⁄4a OZ Ing. Heruda 29

Lesník •5 5 •2006PozvánkaNavtívteOZ LeviceOdtepný závod Levice sarozprestiera v okresoch Levice, Nitraa Zlaté Moravce Nitrianskeho krajaa v èastiach okresov Banská tiavnica,Krupina a Ve3⁄4ký Krtí Banskobystrickéhokraja. Toto územie je ohranièenéz východu Krupinskou planinou, zoseveru tiavnickými vrchmi, zo západuúpätím Podunajskej pahorkatinya jadro tvorí úrodná Panónska níina,ktorá sa na juhu pozvo3⁄4ne prelína doPodunajskej níiny.Miestne originalityOZ Levice leí na území dvochhistorických úp, a síce Tekovaa Hontu. Územie oboch regiónov boloosídlené u v dobe kamennej. Z tohtoobdobia sú vystavené v Tekovskommúzeu v Leviciach rôzne predmety,z ktorých je najvzácnejia soka tehotnejmadony. Kultúrnym a politickýmcentrom je okresné mesto Levice s pribline37.000 obyvate3⁄4mi, ktoré je najväèímmestom na dolnom Pohroní.Dominantou a ozdobou mesta je Levickýhrad, ktorý stároèia stráil prístupovúcestu k stredoslovenským banskýmmestám. Prvý raz sa spomína v listinez roku 1318 a jeho prvým známym majite3⁄4ombol Matú Èák Trenèiansky. Alerovnako ve3⁄4kú úlohu zohral i pri protitureckýchbitkách.Historický a politický vývinregiónu je prezentovaný v stálej expozíciíTekovského múzea v areáli Levickéhohradu. Súèasou múzea sú ajVodný mlyn v Bohuniciach, kde je zachovanékompletné mlecie zariadeniedokumentujúce tradíciu mlynárstvana tomto území a Kamenné obydliav Brhlovciach z polovice 18. storoèia.Ide o obydlia vysekané do sopeènéhotufu, v ktorých sa zachovali originálykamenárskych nástrojov, 3⁄4udovéhoRoman ÏURInábytku, hrnèiarskejvýroby a kuchynskéhoinventáru.Levický hradNad Levicamisa vypína vrch Vápnik,ktorý patrí k najväèím travertínovýmkopám na Slovensku a kde sadodnes aí aragonit tzv. levický Zlatýonyx, z ktorého sa brúsením vyrábajúprekrásne obklady. Na tomto vrchusa nachádza i pamätník z 2. svetovejvojny bolo tu zriadené velite3⁄4stvoruskej armády a pozorovate3⁄4òa, nako3⁄4koje tento vrch iroko-ïaleko najvyímna celom okolí (274 m n.m.).Územie je tie bohaté na mnostvochránených rastlín i ivoèíchov,ktoré tu návtevník môe obdivova.Spomenú treba najmä vèelárik zlatý,rybár rieèny, orliak morský a orolkrá3⁄4ovský z fauny a z rastlín poniklecve3⁄4kokvetý, hlaváèik jarný, hadinecèervený.Turisticky ve3⁄4mi atraktívne súnajmä tiavnické vrchy, ktoré svojouscenériou ponúkajú kadému turistovimnoho neopakovate3⁄4ných zá-itkov - vyh3⁄4adávané sú najmä starébanské jazerá tzv. tajchy jazerá Poèúvadlo,Richòava a tampoch, ktorébolo najniie vyuívaným baníckymtajchom (430 m n.m.). Tieto lokalitysú vhodné tak na peiu turistiku,ako aj na cykloturistiku. Zaujímavéi pouèné sú náuèné chodníky na územíPukanca a Èajkova. V zime svahytiavnických vrchov ponúkajú radosz lyovaèky a sánkovaèky.Pozvánka do chátPo3⁄4ovníckym turistom ponúkamevyitie v naich reijných po-3⁄4ovných revíroch lovom zveri srnèej,jelenej, danielej, muflonej a diviaèejzveri. Najviac po3⁄4ovníkov vak chodí nalov baantov, ktorý sa vykonáva na vysokejprofesionálnej úrovni. Vetkýmtýmto turistom ponúkame ubytovaniev naich lesníckych chatách,ktoré sú situované v prekrásnomlesnom prostredí. Po3⁄4ovníkomi rekreantom slúia chaty úhraèka,Segíòov, tampoch, Jed3⁄4ováa Lipová situované v tiavnickychvrchoch resp. chaty pri kúpaliskáchSantovka a Dudince.V letných a horúcich mesiacochnachádzajú turisti chladnéosvieenie pri vodných plocháchako sú vodná nádr Lipovina priBátovciach resp. vodná nádr Ve3⁄4kéKozmálovce. Na výbornej úrovni súi kúpaliská pri Leviciach - Margitaa Ilona, termálne kúpalisko s celoroènouprevádzkou Santovka a bezpochybynajznámejie sú termálnekúpele Dudince, kde sa lieèia chorobypohybového a nervového ústrojenstva,ako aj choroby manaérskea civilizaèné.Slávnosti, trhy, festivalyNávtevníkov náho kraja kadoroènezaujímajú rôzne slávnosti,trhy a festivaly, ktoré sú organizovanéako oslava ikovnosti a usilovnostirúk 3⁄4udí tohto regiónu: tretí najväèíjarmok na Slovensku Levický jarmok,regionálne Tekovské folklórneslávnosti, Hontianska paráda v Hru-ove ukáka remeselníckych prácHontu, remeselnícke trhy v Pukanci prezentácia keramikárskych majstrovz celého okolia, degustácia vínv Èajkove súa o najkvalitnejievína v regióne.Nie je moné na jednej stranespomenú výstine vetky pamätihodnostia zaujímavosti nachádzajúce sana území náho OZ a preto musímiba odporúèa vetkým záujemcomo nevedné a príjemné záitky, abyná región navtívili a rozhodne budúodchádza od nás spokojní, plní dojmova s predsavzatím, e sa ete niekedymusia vráti.Adonis vernalisText a foto: Ing. Roman Ïuri referent po3⁄4ovníctva na OZ LeviceBliie informácie o ubytovacíchmonostiach OZ Levice získatena www.lesy.sk (turizmus), na e-mailovejadrese polovnik.lv@lesy.sk alebona t.è. 036/635 06 26, 036/635 06 11.30Segíòovuhraèka

Názory • Postoje • KomentáreLesník • 5 • 2006Inšpirujúci príklad komunikácieDnes u azda nik z nás lesníkovnepochybuje o tom, e akchceme dosiahnu celospoloèenskéuznanie naej práce a zmeni takskreslený poh3⁄4ad verejnosti na lesníckuprofesiu, musíme venova viacpozornostik o m u -n i k á c i i .F o r i e m ,ako sa otvori svetu okolo nás je preberné mnostvo. Miera dopadunenapovedomie verejnosti u týchto foriem,nástrojov a prostriedkov je sícerôzna, ale isté je, e kadý poèin v komunikáciis okolím na podnikoveji závodovej úrovni je vítaný a cenný.Nedávno si nai kolegoviana OZ Povaská Bystrica dali túnámahu a dotazníkmi oslovili starostov38 obcí na teritóriu závodu.Odpovedali vetci. Povaskobystrickílesníci tak ukázali zástupcomdôleitej nárokovej skupiny nielenzáujem a ochotu komunikova, alena základe vyhodnotených odpovedísi zároveò dokáu vyhodnoti, akoPoznámkaPozdravz KANADYPavol DATKOJozef MARKOsú vnímaní v danom regióne a kdemajú rezervy a príleitosti na zlep-enie svojho pôsobenia smeromnavonok.A tak sa napríklad dozvedeli,e 97 percent predstavite3⁄4ov obcí vie,kde sídli najbliia lesná správa, e68 percent respondentov odpovedalokladne na otázku, èi sa zamestnanci.p. LESY SR zúèastòujú na èinnostiobecného úradu a jeho orgánov.e 74 percent odpovedí obsahovalospokojnos so spoluprácou s príslunoulesnou správou a e rovnaképercento opýtaných má záujemoboznámi sa s projektom lesnej pedagogikyv kolských zariadeniachv správe úradu. Bez zaujímavostineboli ani odpovede na otázku, akoje vnímaná hospodárska èinnospríslunej lesnej správy vo vzahuk ochrane prírody a ekológii. Necelátretina reakcií bola pozitívna. Dotazníkobsahoval ete nieko3⁄4ko ïalíchotázok. Zaujímavé a inpirujúce,vak? A nielen pre lesníkov z PovaskejBystrice.Dostalo sa mi do rúk januárovéèíslo Lesníka. Chcem zagratulovaredakcii. Výborný èlánok. Toti,ako ste napísali, ia3⁄4 neváime sia nedoceòujeme velikánov svojich.J. D. Matejovie je velikán Európy,sveta a ia3⁄4 na Slovensku nemáuznanie.Verte mi ako svetobeníkovi,keby J. D. Matejovie bol rodák z inéhotátu, èi národa, tak by sa svetompýili a svet by ho vïaka domácimpoznal. Preto vysoko kvitujem váèlánok O pamäti národa. ia3⁄4, nerazsme takí: obzeráme sa po cudzom,opièíme sa. Ten Tuzexový syndrómpreíva a nepoznáme svoje. Dôkazomje aj tatistika, ktorá hovorío nás Slovákoch, e sme na posled-nom mieste v národnostnompovedomí v Európe.Je èas sa nad hodnotamizamý3⁄4a. Je krásne, dobre keï vylesníci dbáte, zaèínate prezentovana verejnosti význam a ve3⁄4kos J. D.Matejovie. Bravo a len tak ïalej! Somaj za lokálpatriotizmus, ale J. D. Matejovieje mu Európy a sveta. Bolia3⁄4 nedocenený, ale verím, e sa tozaène meni.Môj názorPrajem vám vetko dobréa v kútiku srdca verím, e lesy slovenskéostanú vdy v rukách tátu.Sú súèasou ivota, robia obraz krajiny.PRIVAT je vdy o profite a naeslovenské lesy sú jedni najkrajie,zaiste aj ïalie generácie ich budúma na oèiach.S pozdravomHorehronec Pavol Datko,Ontario, KanadaPrečo mámrád lesMARIÁN KOCHANSKÝmuzikant, èlen skupiny LOJZOPreèo máte rád les?Les mám ve3⁄4mi rád, ale skôr tak teoreticky.Vdy keï idem autom po Slovensku,vychutnávam si poh3⁄4ad na lesy.Málokedy vak chodím do lesa, bohuia3⁄4.Ako turista som nenároèný a keï saocitnem v lese, teím sa z pokoja a pohody,ktorá ma v prírode obklopuje. A etemám rád vôòu lesa. Ale ozajstnú, nieten sprej (smiech). A ete mám rád sirupLesná zmes a skupinu Les Humphreyssingers.Vae najob3⁄4úbenejie miesto naSlovensku?trbské pleso. To pokladám zaskvost. Nádherná panoráma. Ale ve3⁄4mirád mám aj okolie Prievidze a Bojníc, Homolkya Rematu pri Handlovej.Kde trávite vo3⁄4né chvíle, víkendy,dovolenky?Väèinou doma. Mrzí ma to, ale detima k turistike vôbec neviedli a nevyháòalima von. Ale ja sa polepím (smiech).Na Slovensku rád navtevujem Tatry Vysoké aj Nízke. V lete Bojnice, je tamkrásne okolie, môjmu srdcu blízke. Dozahranièia chodím zriedka. Uplynuléleto sme boli tuím po iestich rokochpri mori, v Grécku, na Rodose. Tam lesovve3⁄4a nebolo, tak som leal na lehátku podslneèníkom a trávil obed.Tento krátky rozhovor mi Marián Kochanskýposkytol koncom zimy. Sralhumorom, íril dobrú náladu a niè nenasvedèovalotomu, e zvádza boj so smrte3⁄4-nou chorobou. Svoj boj prehral. V piatok28.4. pod3⁄4ahol rakovine. Iste u vyhrávav nebi svoje beárske lágre Julovi Satinskému,Jarovi Filipovi a Stanovi Radièovi.Len nám tu dole je smutno.Peter Gogola31

Lesník • 5 • 2006 Krížovka • HumorUveUvSúa Najhorár, ktorú aj tohto roku pripravujúpre kolegov zo vetkých odtepných závodovhorári z OZ Slovenská 1⁄4upèa, bude ma tentokrátnovú disciplínu: súa o najsmädnejieho horára.Cenu pre víaza pripravili zruèné ruky montérov zo závodu lesnej techniky. Je topeciálny sluobný motocykel s postranným vozíkom. Ako nás informoval riadite3⁄4OZ Slovenská 1⁄4upèa a predseda organizaèného výboru súae Ing. VladimírMasica, v prívesnom vozíku bude uloené výluène nealkoholické pivo.Rubriku pripravuje: Ferko TárajkoU?veríteV preplnenom autobusesa ena osopí na mua:Prosím vás, musíte sana mòa tlaèi!?Prepáète, odvetí mu,(Odpoveï tvorí tajnièku)Èo má urobi horár keïv lese uvidí ihliènato listnatýstrom ? Presta pi !Prosím si knihu o astnommanelstve poiadal horár v predajnikníh, na èo mu predavaèodvetil: Choïte na prízemie, tammáme rozprávky !Ako sa ti vedie v manelstve? opýtali sa mladého horárakamaráti a on im na to: Zle,aj môj pes u uiel.Pochva3⁄4uje si horár: Dobrábola dovolenka pri mori, vetcisme mali èo potrebujeme, ja krèmu,ena slnko, deti plá a svokraraloky.Máte chu na slivky pánhorár ?Pravdae, nalejte mi za pohárik!Poèuli ste, e horárov syn upomáha otcovi ?Ale áno, vèera mu pomoholprepi výplatu !Keï prídem domov z krèmy,ena sa so mnou tri dni nezhováraaká si horár. A chodíèasto do krèmy ? pýtajú sa kamaráti,na èo im odvetil: Ani nie,len kadý tretí deò.Na skúkach OLH sa vyskytlaotázka: Èo sú najväèími nepriate3⁄4milesa ?Uchadzaè bez váhania zoseba vychàlil: Víchrice, kôrovce,imisie a komisieTajnièka kríovky z aprílového èísla Lesníka znie: Upiekla som orechovútortu, ale orech ju zoral Z úspených lútite3⁄4ov sme tentokrát vyrebovaliMilana Vanèa z Banskej Bystrice. Víazovi posielame knihu z produkcie vydavate3⁄4stvaIKAR. K výhre mu blahoeláme a prajeme príjemné chvíle pri èítaní.redakciaZávistlivý povzdych: Horár,ten sa má, hora mu rastie aj keïon sedí v krèmeZozbieral Julo Burkovský32

Honcu3⁄4a sváka SvinèiakaHobbyPoľovnícky receptárLesník • 5 • 2006Postup: Máme uvarenú kyslú fazu3⁄4u zatrepanú nie zoZvolena do Lieskovca ale zátrepkou ( mlieko, smotana,múka ). V nej sa preva3⁄4uje uvarené údené rebierko,môe by aj z diviaka, alebo dobrá domáca klobása.V hrnci uvaríme kyslú kapustu, ktorú si po odkvapkanídáme do taniera so zohriatou fazu3⁄4ou v mnostve akéchceme.To je vetko. Tí èo nevedia navari kyslú fazu3⁄4u, nech si preèítajúniektorú publikáciu Slovenskej kuchárky.A èo sa týka názvu tejto kulinárskej peciality, nedopátral som sa, odkia3⁄4 zobral môj svák názov pre toto jedlo.Dobrú chu praje Ing. 1⁄4ubo Uhrin, OZ Slovenská 1⁄4upèa.RUBRIKU PRIPRAVUJE PROF. ING. LADISLAV PAULE, PhD.Filatelistické okienkoSemenárstvo a škôlkárstvoSkutočnosť, že vznik nového lesa začínaod semena, je večnou pravdou. Ale kde jepočiatok semena, no predsa v kvetoch. A takaj v známkovej tvorbe sa tejto problematikevenovala nemalá pozornosť. Kvety, plody,šišky a aj samotné semená sú motívomdesiatok známok. Medzi graficky vydarenéznámky so zobrazenými kvetmi a plodmimôžeme zaradiť peknú sériu z Francúzska,alebo známky Andory (breza, gaštana orech). Kvety, šišky a semaná súzobrazené na sérii rumunských známok.Osobitne príťažlivá je séria štyroch známok Fínska,zobrazujúcich samčie a samičie šištice borovicea smreka šištice, ktorú vydala fínska poštapri príležitosti IUFRO kongresu v Tampere (1995).Podobne pri príležitosti IUFRO kongresu v KualaLumur (2000) vyšla séria známok s bizarnýmitvarmi plodov a semien tropických drevín.Švédska pošta vydala dve známky pri príležitosti100. výročia založenia Ústavu pre kontrolu osiva(podobne aj slovenská pošta vydala v roku 1995známku pri príležitosti 40. výročia založeniaÚKSUPu). Obchod so semenom a pestovaniesadeníc sú v zahraničí sústredené do rozsiahlychkomerčných firiem, ktoré neraz používajú strojovépečiatky s reklamným štočkom (ako vidnona obálkach Nemecka alebo Nórska).ANDORAŠVÉDSKOMALAJZIAPOĽSKOFRANCÚZSKOINDONÉZIARUMUNSKONDR

Lesník • 5 • 2006Pre deti1. HádankaTento ivoèích patrí medzi hmyz. Buduje si charakteristickéstavby ve3⁄4ké kopy ihlièia, suchých konárikov, piesku,ktoré si stavia najmä v ihliènatých lesoch. Tieto hniezdasiahajú èasto 1-2 m hlboko do zeme a výnimoènevyènievajú a 2 metre do výky. V jednom hniezde môeby od stotisíc do 2 miliónov obyvate3⁄4ov. Obyvatelia súpodelení na kasty. Najpoèetnejia je kasta robotníc, ktoré sazaoberajú zásobovaním Qzberom potravy, opravami pokodenýchèastí a stavbou hniezda, starostlivosou o kukly, obranou atï.Potravou dospelých jedincov je hmyz, iné bezstavovce, uhynuté ivoèíchy a plody v okolíobydlia. Okrem toho sa ivia medovicou (sladkými výkalmi) voiek a èervcov. Pri lovekoristi hrajú úlohu silné hryzadlá a výluèok jedovej 3⁄4azy ústiacej na konci zadoèku(obsahuje kyselinu). Tento ivoèích má ve3⁄4ký význam v lesoch, kde zastáva úlohu lesnéhozdravotníka a za obe mu padne aj ve3⁄4ké mnostvo pre èloveka kodlivých druhov hmyzu.Ako sa volá tento ivoèích? Skús ho nakresli!Ahoj kamaráti,polite mi správneodpovede. Jednéhorieite3⁄4a odmenímdarèekom.B2. Pozná nae motýle? Doplò do rámikov pod obrázkamiich názvy.3. Nájdi 10 odliností.BMŠjBČMRVCHF4. Vystrihni a poskladaj obrázok.F34Moja adresa je:Veverièka Ryka, LESY SR .p., Nám. SNP 8, 975 66 Banská Bystrica.Teím sa na vás nabudúce. Dovtedy ahoj!

Spoločenská kronikaLesník • 5 • 2006Prvého mája sa vo Vydrovskejdoline otváral nielen Lesnícky skanzen,ale nad ním aj obloha plná vody.Napodiv sa to drasticky neprejavilona návtevnosti, ktorú médiá odhadlina 600 osôb. Sezónu symbolickyodtartoval riadite3⁄4 lesnej eleznièkyAle Bílek, a to vypravením prvéhovláèiku smer Vydrovo. Generálnyriadite3⁄4 LESOV SR Igor Olajecpoprial námu prírodnému múzeuve3⁄4a spokojných návtevníkov. Krátkoureèou prítomných pozdravil ajzvyok vydrovského tvorlístka èiernobalocká starostka Tatianatulrajterová a nová éfka mimovládnejVydry Csilla Droppová. Súèasouotvorenia, ktoré bolo v réiiÈiernohronskej lesnej eleznièky,Nepokoj i krása lesaÈitate3⁄4 si urèite spomenie, eivot a práca kolegu Ing. Borisa PEKA-ROVIÈA z OZ Èierny Balog sa spája ajs fotografiou (1⁄4udia a lesy: Dobré svetlo,Lesník 12/2005). Tentokrát to potvrdzujejeho autorská výstava umeleckejfotografie Moja krajina, môj les, ktorejvernisá sa konala 21. apríla 2006v Metianskom dome Horehronskéhomúzea v Brezne.Výstava je intalovaná akosamostatný celok trojexpozície,ktorej ïalími èasami sú fotograficképrezentácie Kalamita srdcoma rozumom (Vysoké Tatry) a Kalamitav breznianskom chotári.U prvý kontakt s citlivo komponovanýmiexpozíciami naznaèuje,e nápad riadite3⁄4a Horehronskéhomúzea v Brezne Mgr. Jána Weisa- da dokopy tieto tri výstavy bolsprávny: poh3⁄4ad na znièený les èlovekaroztrpèí, znek3⁄4udní, mono ajohúri. O to lepie môu by jeho pocity,keï následne zablúdi do tretejkomnaty, kde je zhmotnená Pekarovièovasnaha prenies aj na divákanenos, záhadnos, sentimentLesníckyskanzenotvorenýJán MIÈOVSKÝbola aj slávnostná jazda vlakom naktorej nechýbal zbojnícky prepadi tedré pohostenie. Verme, e nová u tretia - sezóna v Lesníckomskanzene prinesie návtevníkomve3⁄4a radosti, ale i porozumenia prenau lesnícku prácu.V Lesníckom skanzene pribudneaj tohto roku vïaka rozhodnutiuvedenia podniku a nápaditostikolegov z OZ Èierny Balog nieko3⁄4kozaujímavých stanoví: ochranalesa, màtve drevo, doprava lesnýchrobotníkov, chránené územia, drevonaich drevín, výroba triesla. Sezónapotrvá do 15. októbra, prièomLesnícky skanzen bude otvorenýkadý deò od 9,00 do 19,00 hod.Ján MIÈOVSKÝa jedineènos lesa, krajiny. Autorovýmelaním bolo, aby práve tu divák precítil,e práca lesníkov je nesmierne dôleitá,pretoe bez nej by neboli monénávraty k plnohodnotnému lesu. Ani vofotografii, ani v skutoènosti.Súdiac pod3⁄4a reakcií hostí slávnostnejvernisáe bude autorove elanienaplnené vrchovato.Foto: Mgr. Lívia ingerováŽivotnéjubileáMÁJ 200650 ROKOVBárány tefan, nar. 31. 5. 1956,po3⁄4ovný pecialista, LS ahy OZ LeviceIng. Dávid Rudolf, nar. 20. 5.1956, pestovate3⁄4, LS Topo3⁄4èianky OZ Topo3⁄4èiankyHrebièíková O3⁄4ga, nar. 18. 5.1956, majster skladu MTZ OZPovaská Bystricavába Ján, nar. 16. 5. 1956,OLH, LS arnovica OZarnovica60 ROKOVÏurèány Peter, nar. 20. 5. 1946,vedúci strediska,SDV Diviaky OZ ilinaSpuchlák Milan, nar. 22. 5.1946, referent mechanizáciea MTZ OZ NámestovoNecpál Milan, nar . 1. 5. 1946,OLH,LS Staré Hory OZ Slovenská1⁄4upèaRajnoha Vladimír, nar. 30. 5.1946, technik, LS Brod OZarnovicaSlovinský Frantiek,nar. 8. 5. 1946, lesník, LSMargecany OZ KoiceIng. Bikár Tibor, nar. 15. 5.1946, správa informaènéhosystému OZ PreovIng. tefanèík Michal, CSc.,nar. 1. 5. 1946, VOR vedúcikontrolór GR BBIng. Michálik Jozef,nar. 2. 5. 1946, oblastnýkontrolór GR BBODCHOD DOPREDČASNÉHOSTAROBNÉHO DÔCHODKUIng. Tatarka Ferdinand, nar.21. 10. 1945, technik, LS ilina OZ ilinaGaldík Milan, nar. 7. 4. 1946,lesník, LS afárikovo OZRevúcaIng. Helena Turská35

Ján MIÈOVSKÝJedna z najpríťažlivejších podôb dreva je tá,ktorú v ňom dokáže objaviť talentovaná ruka rezbára.Návštevníci generálneho riaditeľstva š.p. LESY SR siuž zvykli, že chodby historickej budovy krášlia od istéhočasu originálne drevorezby študentov zo Strednéhoodborného učilišťa lesníckeho z Banskej Štiavnice.V stredu 26. apríla 2006 sa drevené skvosty po takmertrojročnej výpožičke vrátili do Štiavnice. Nebola to všakrozlúčka smutná, pretože umelecké výtvory nahradilidiela nové, nemenej krásne.Slávnostnú vernisáž novej dlhodobej výstavyotvoril po zvukoch lesníc generálny riaditeľ Igor OLA-JEC, ktorý ocenil, že sa lesnícky stav dokáže vďakaobetavým štiavnickým pedagógom a ich talentovanýmžiakom prezentovať aj takouto jedinečnou formou.„Les má veľa podôb a je dobre, ak ich dokážemeverejnosti ponúknuť v čo najväčšej šírke“ povedal. Prítomnýmzamestnancom sa potom prihovoril kurátorvýstavy Bohumír BACHRATÝ, ktorého citlivé slová o významedreva v živote človeka milo dopĺňala jedna zoštudentiek slovami básnika. Napokon sa za možnosťvystavovať diela v priestoroch LESOV SR poďakovalazástupkyňa riaditeľa školy Elena NOVOTNÁ.Nuž, poďakovať sa musíme predovšetkýmmy, zamestnanci podniku. Dielaštudentov vnášajú do našej budovy nielennevšednú výzdobu, ale aj nesmrteľnéhoducha umenia. Umenia,ktoré má silu robiť nás lepšími.Vďaka vám, štiavnickí priatelia!Súčasťou vernisáže boloaj vystúpenie ľudového hudobníkaAlexandra LADZIAN-SKEHO.Foto: Lucia Šalapková