December 2010 - ŽSR

ľudia, osudy, príbehyzmierňovaní následkov ničivých povodníVoda nám zobrala veľa, o to viac nám dali kolegoviaMária Brutovská v letnej kuchyniv suteréne domu naznačuje,kam až siahala voda.Milan Brutovský ukazuje na fasáde susednéhodomu, kam až siahala na dvore hladinašpinavej prívalovej vlny.Riad v kuchynskej linke vystriedalipo povodni nánosy blata.Ľudia najviac prežívajú nešťastia, až keďsa ich bezprostredne dotýkajú. Aj MáriaBrutovská s manželom Milanom v letes hrôzou sledovali správy o zaplavenýchľudských obydliach, no stále boliv bezpečí svojho suchého domovav Richnave. Žili v presvedčení, že čositaké sa im nikdy nemôže prihodiť, veďkoryto Hornádu je v nedohľadne. Pocitistoty im však odplával s prívalovouvlnou, ktorá v piatok 4. júna zaliala ichrodinný dom.dvere domu rodiny železničiarovNa Brutovských klopal nezvaný prírodnýživel už o 3 dni skôr. – Do pivnicezačala vnikať spodná voda a jej tlakneustále narastal. Vo štvrtok večer námvydulo vystuženú betónovú podlahu,cez sifóny už dovnútra pretekala voda,ktorá sa tlačila zo septika, – spomínaMilan na prvé prejavy povodne. Kým dcéraMirka neustále sledovala na internetevýšku zdvíhajúcej sa hladiny Hornádu,manželia sa ešte čerpadlami snažili udržaťvodu pod kontrolou. V piatok ránovšak vypli elektrinu a všetci vedeli, že užje zle. Udalosti nabrali rýchly spád. – Soznámymi sme pri bráne ukladali vlastnévrecia s pieskom, vynášali z pivnice,čo sa dalo. Veď hodinu popoludní aniinej pomoci nebolo, každý sused riešilten istý problém, – opisuje Majka. V tomzhone ani nespozorovala, kedy voda začalazalievať ich pozemok. Ktosi poznamenal,že to tam riadne šuchlo. Až vtedy sivšimla, že oproti nad traťou spadol svaha zastavil dopravu. Povodňová apokalypsagradovala, dom obklopila vyše metrovámútna voda plná špiny. Hladina kulminovala30 cm pod úrovňou vyvýšeného prízemia.Šťastie, ináč by Brutovskí neuchrániliobývačku či kuchyňu. Vyčerpaní a sosmútkom pozerali na rozsiahlu vodnúplochu. Obaja si zobrali dovolenku, 3 nocinespali, len aby čo najviac ochránili vlastnýmajetok. Aj tak ich príroda premohla.Sobota ukázala dielo skazy, začalo sa veľkéupratovanie. Pomáhal, kto mohol, kolegovia,rodina, známi zblízka aj zďaleka.Ženy sa mordovali s umývaním domu odmastného blata, muži prenášali zničenézariadenia domu. Pomáhal už aj syn Tomáš,ktorý veľkú vodu prečkal na internáte.Sušiče zamoknutých stien roztočilielektromer na vysoké obrátky, v bandaskáchsa nosila nafta. Mokrá omietka samusela osekať, bolo potrebné ťahať novúelektroinštaláciu. Milana, zamestnanéhona SMS OZT ZT v Spišskej Novej Vsi,a Máriu, referentku skladového hospodárstvav Margecanoch, príjemne prekvapilikolegovia. Veľa im zobrala voda, ale viacim dali kolegovia. Teší ich pocit spolupatričnostia dôležité je aj to, že porekadlo„V núdzi poznáš priateľa!“ už pre nich neznieako klišé. – Vieme, že obaja pracujemev dobrých kolektívoch. Sú to skvelíľudia, no že zorganizovali medzi seboufinančnú zbierku, to nás šokovalo. Tenpocit vďačnosti sa nedá opísať slovami.Obdiv a uznanie patrí aj pani Bubánovej,všetkým, ktorí spravujú fond SOLI-DARITA, a samozrejme darcom. Je tofantastická myšlienka, pomáhať železničiaromv núdzi, pretože nikto nemôžepovedať, netýka sa ma to, mne sa to nemôžestať, – znie „veľké ďakujem“ z ústmanželov Brutovských, ktorí aj po polrokupociťujú následky záplavy. Studňa jeodvtedy znečistená, preto pijú len balenúvodu, a steny domu sú stále vlhké. Už bysi naozaj potrebovali oddýchnuť. Azda saim toto želanie počas prichádzajúcich vianočnýchsviatkov skutočne splní.Martin BALKOVSKÝFoto: autor a archív rodiny BRUTOVSKÝCHPohľad na dvor rodiny Brutovských bol naozajsmutný.7 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010