AJ TOTO SME MYPrecestoval takmer celú Európu,no najviac ho očarili BenátkyPredstavy o dovolenke a cestovaní má každý z nás pravdepodobnerozdielne. Kým jedni po hektickom a možno aj stereotypnom rokuvyhľadávajú pokoj, slnko, teplé letné pláže a lahodné ničnerobenie,iní radi spoznávajú krajiny, ich históriu či zaujímavosti, ktoré indenenájdu. A presne taký je aj 57-ročný Ing. Vladimír Miartuš, vedúcireferent na RR ÚŽI Zvolen, ktorému do zbierky z európskych ciestchýbajú už len dve krajiny – Španielsko a Portugalsko.Cestovateľská vášeň sa u Ing. Miartušaprebudila hneď po skončení vysokejškoly. Na začiatku svojich ciest začínalešte ako bežný turista. Slnko, more, plážea už spomínané leňošenie patrili neodmysliteľneaj k jeho dovolenke. Neskôrho ale začali zaujímať aj ľudia, krajinamiestne zvyklosti a hlavne skryté zákutia,za ktorými treba veľakrát vyliezťs vyplazeným jazykom až na kopec. –Rumunsko je nádherná krajina s krásnou,neobyčajnou prírodou. Bol somtam tesne po revolúcii, vládla tam veľkáchudoba, no z týchto ciest mám veľmidobrý dojem a veľa pekných zážitkov, –rozplýva sa Ing. Miartuš nad krajinou,nad ktorou by iní možno ohŕňali nosom.Pravda je však taká, že práve soľné ložiskávyvierajúce až na povrch zeme a bahennésopky sú rumunským pokladom.Naopak, tento cestovateľ, ktorý takmercelý život robí na železnici, prekvapujedojmom z Izraela, zo zeme odkiaľ viaceríodchádzajú očarení práve atmosférou.– Aj táto krajina je veľmi zaujímavá,no moje očakávania boli asi väčšie akodojmy, ktoré som si nakoniec priniesoldomov na Slovensko, – skonštatoval nášcestovateľ. Škandinávia, Belgicko, Holandsko,Luxembursko, Veľká Británia,Francúzsko, Rusko, Grécko, Taliansko.Zaujímavé, ale zároveň aj veľmi rozdielnekrajiny, v ktorých by si cestovateľ akoVladimír Miartuš určite našiel neobyčajnémiesto, ktoré by teraz mohol hodnotiťako svoju srdcovku. On však trochuprekvapuje, predstavte si, jemu učarovaliBenátky. Áno, tie Benátky, o ktorýchviacerí hovoria ako o zapáchajúcom kanálialebo meste, ktoré okrem karnevaluvlastne ani nič iné nemá. – Mal somobdobie, keď som do Benátok chodilIng. Vladimír Miartuš rád cestujea fotografuje. Jeho albumysú plné nádherných miest Európy.každý rok. Myslím, že to bolo 5 rokovza sebou. A kým na iné cesty som chodilvždy s partiou, do mesta na vodesom chodil sám. Tie neobyčajné uličky,staré zničené domy a neobyčajný pocitz mesta, ktorý som mal, ten mi zostaldoteraz, – sumarizuje pozitívne stránkyBenátok Ing. Miartuš, ktorý okrem inéhovyzdvihol aj neuveriteľnú bezpečnosťmesta. Väčšinu svojich ciest absolvujenáš kolega železnicou. Poslednú tohtoročnúcestu absolvoval v septembri, keďbol aj s členmi z klubu železničných cestovateľovv Maďarsku a spolu išli po stopáchuhorských kráľov.Ak by ste sa k nim chceli niekedypridať, bližšie informácie získate natelefónnom čísle 045/532 12 66 alebo045/530 32 51.Ivana KAPRÁLIKOVÁfoto: autorka a archív Vladimíra MiartušaV Anglicku, pred domomWiliama Shakespeara.Vladimír v Rumunsku,pred domom pustovníkazo 16. storočia.Želania kolegýň zo ŽSR napísanéna kúsku papiera vložil VladimírMiartuš presne sem, do stenymúru nárekov v Izraeli.Aj takéto malebné môžubyť obľúbené Benátky.Drevené sochyv Benátkach na pláži.Takmer neuveriteľné.Železnica vedie tunelomaž takmer na vrchol horyEiger vo Šva jčiarsku.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/<strong>2010</strong>18
AJ TOTO SME MYKulturistika si vyžaduje poriadne sebazaprenie.Igor v posilňovni pri pravidelnom cvičení.Igor v práci kontroluje traťa vo voľnom čase dvíha činkyČakajú nás chvíle pohody a pokoja. Každý využijenasledujúce vianočné dni po svojom. Mnohí z nás asi úplne„vypneme“ a oddáme sa oddychu. Niektorí zase zrelaxujúpri vychádzkach do prírody, iní pri sledovaní televízie čičítaní kníh. A pritom sa nezabudneme ani dobre najesť. A posviatkoch zrazu zistíme, že...tie kilá nám akosi vybehli hore.Problémy s nadváhou rieši tiež každýindividuálne. My vám dnes predstavímečloveka, ktorý si zo dňa na deň ráznepovedal – a ide sa chudnúť! – No, asi taknejako to začalo, – spomína na nedávnuminulosť Igor Vlačuha, kontrolór tratezo SMS AO Žiar nad Hronom, s pracoviskomv Hronskej Dúbrave, kde sme ho navštívili.– Dlho som bol so svojou váhouspokojný, až raz prišiel deň, keď som siuvedomil, že zrazu mám problémy priobúvaní, že sa mi ťažšie dýcha, že aj táchôdza už nie je taká, aká bývala. Pohľadna váhu, ručička ktorej sa zastavilana 105 kilogramoch, ma dorazil. Pri mojejvýške 170 cm a veku, no čosi hrozné, –hovorí Igor. A tak začal hľadať možnosti,ako schudnúť. Vyskúšal viacero odporúčaní,no ani diéty, ani klasické športovanienepomáhali. A tak sa rozhodol pre kulturistiku.Šport, ktorý vyžaduje veľa úsiliaa telesného vypätia, no pri správnom cvičenísa dostaví aj výsledok. – Začiatkyboli zaujímavé. Najprv som si musel uvedomiť,že nadváha nepôjde dole samaod seba, ale musím čosi pre to urobiť.A tak som začal najprv bicyklovať a neskôrsom k tomu pripojil i posilňovňu.Nakoniec som ostal pri činkách. Akobysom sa vrátil do čias, keď som mal osemnásťa venoval sa športovej kulturistike.Priznávam, začiatky boli ťažké, bolii skryté myšlienky, že sa na to vykašlem.Dnes na to spomínam s úsmevom. Somrád, že som vydržal a výsledok sa nebadane,ale predsa dostavil. Keď som sarozhodoval, akej kulturistike sa venovať,voľba padla na naturálnu. Možno i preto,že vlastne i jej názov hovorí, že symbolizuječistotu športu, – hovorí o svojejTakto Igora Vlačuhu poznajú kolegoviaz práce. Ako kontrolóra trate s pracoviskomv Hronskej Dúbrave. My sme ho nafotili primeraní geometrickej polohy koľajnicovýchpásov.záľube Igor. Húževnatosť a disciplína hopriviedli k tomu, že začal aj súťažiť. Po nesmelýchzačiatkoch sa vo svojej kategóriivypracoval na jedného z najlepších naturálnychkulturistov na Slovensku, nodobre známy je i v Česku. V tohtoročnejjarnej sezóne stihol vyhrať pohárovú súťažVictoria natural cup vo Veľkom Grobe,obsadil druhé miesto na Medzinárodnýchmajstrovstvách ČR a tretie miesto na Medzinárodnýchmajstrovstvách SR, odkiaľsa nominoval do reprezentačného výberu.A hneď aj na Majstrovstvá Európy v naturálnejkulturistike, ktoré sa konali v Marseillevo Francúzku. – Nováčikovská daňsi vyžiadala svoje, ale i deviate miestov mojej hmotnostnej kategórii nebol zlýzačiatok, – hodnotí Igor Vlačuha.Kulturistika je náročný šport, nielenfinančne, pretože každú účasť na súťaži sihradí zo svojho, ale jej náročnosť spočívaaj v pocite zodpovednosti. – Niekoľkokrátsom to už chcel celé nechať, ale nedá mito. Nielenže sa cítim lepšie po zdravotnejstránke, je to zároveň aj určitá skúškavytrvalosti a previerka mojich schopností,– hovorí a na záver dodáva: – Kulturistikuby som odporúčal každému, ktochce robiť niečo so svojou postavou. Stačípohľad na mňa, ešte prednedávnom 105kilogramov a dnes je to už naozaj iné.V priemere som sa zbavil asi 35 kilogramov,takže súťažím vo váhovej kategóriido 70 kilogramov. A to už je podstatnýrozdiel. Skúste, neoľutujete.Vladimír SALZERFoto: autor, archív Igora VLAČUHU Fotografiaz francúzskehoMarseille, kde sakonali MajstrovstváEurópy v naturálnejkulturistike, na ktorýchIgor skončil na deviatommieste. Igor Vlačuha(vpravo) spolu so svojímtrénerom, manažéroma „realizačným tímom“v jednej osobe MartinomKaššom, majstromz SMÚ ŽTS TO Zvolen.19 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/<strong>2010</strong>