December 2010 - ŽSR

mesačník zamestnancov Železníc Slovenskej republikyročník XX.Foto: Martin BALKOVSKÝ

AKTUALITYRozprávkovévianočné sviatkyPíše sa rok 1920, jedecember. Pán železničiarna malej staničkeobsluhuje stavacie páky,tzv. kozlík návestidielpre protismerne idúci križujúci vlak.Parný vlak, ktorý práve prišiel, priviezolaj muža, ktorý sa vracia zo zárobkov.Srdečne sa zvítava so svojou maloudcérkou. Opodiaľ stojí jeho žena...Vyobrazením tejto predvianočnejatmosféry spred 90 rokov na našej obálkesme vám prostredníctvom mladéhoumelca Vilka Matušku chceli navodiťvianočnú náladu. Veď posúďte sami,aj keď je to takmer autentický obraz,nepripomína vám to rozprávkový svet?Nepôsobia na vás ľudia, ale aj malástanička rozprávkovo? A práve také –rozprávkové - sviatky si mnohí z násželajú zažiť. Dôležité však je, aby smesa na tieto sviatky naozaj tešili a urobilisi ich také, po akých túžime. Viem, žeobchodné centrá, vianočné trhy i Dedéboli tým, čo sa o predvianočnú atmosférupokúšalo už v riadnom predstihu prednami. Verím však, že aj naše decembrovéčíslo vás osloví a bude sa vám páčiť. Smeradi, že vás môžeme obdarovať maličkýmdarčekom, ktorý máte pribalený v každomčísle. Ak využijete aj kalendár zo stredučísla, veľmi nás to poteší. V redakciisme sa rozhodli, že toto posledné číslonášho dvadsiateho ročníka budemevenovať ľuďom, ich osudom, príbehom.Sme radi, že ste súhlasili a aj vďakavám sa nám podarilo vytvoriť 24 stráno železničiaroch, ich záľubách, ale ajbežných životoch a osudoch.V tomto čísle je aj niekoľko Mikulášov,ktorí sa túlali po slovenských železniciach,a tak už začiatkom mesiaca zvestovali,že prišla zima a blíži sa koniec roka.Rozdávali darčeky tým najmenšíma dospelým pripomínali, že je čas prípravna záver roka. A i keby nám Katarínana blate nedopriala Vianoce na ľade, jejasné, že vianočné sviatky sú už predodvermi.Prajeme vám príjemné služby počassviatkov a všetkým želáme rozprávkovokrásne Vianoce. Šťastný koniec roka a eštešťastnejší rok budúci prajeDana Schwartzová a celá redakciaZ Bratislavy do Košíc rýchlejšiePlatí nový GVDOd nedele 12. decembra sa na Slovensku jazdí už aj rýchlosťou 160 km/h. Akoprvý na túto jazdu vyrazil na trase Bratislava – Košice IC vlak 501, ktorý odSvätého Jura po Nové Mesto nad Váhom dosahoval stošesťdesiatku. Cestujúcimna tejto trati tak železnice skrátili čas cesty o osem minút.Vnovom grafikone, ktorý platí od druhejdecembrovej nedele, dochádza k niekoľkýmzmenám. Uvedieme aspoň niektoré.V medzištátnej rýchlikovej doprave sazvýšil počet vlakov. Na trati Žilina – Čadca– Praha je vedených namiesto doterajších6 párov Ex vlakov 7 párov v pravidelnom2-hodinovom takte od 5.48 do 17.48 hod.zo Žiliny a od 10.12 do 22.12 hod. do Žiliny.Jeden pár z týchto vlakov je vedený natrati Zvolen – Žilina – Praha, jeden iba natrati Žilina – Havířov – Ostrava s prípojomv Ostrave na a od vlaku Warszawa – Bohumín– Praha.Ďalšou zmenou je, že na trati Žilina –Horní Lideč – Praha sú vedené namiestodnešných 3 párov Ex vlakov 4 páry Ex vlakova na trati Bratislava – Štúrovo – Budapešťje tiež pridaný jeden vlak. Namiestodoterajších 4 párov pôjde 5 párov EC vlakov.Tlačová beseda k novému GVD sa uskutočnila9. decembra na bratislavskej hlavnej stanici,kde zástupcovia železničných spoločností informovalicestujúcich prostredníctvom médií,aké zmeny ich čakajú v novom cestovnomporiadku, ktorý platí do 10. decembra 2011.Foto: Pavol MIKULÁŠEKStretnutie na európskej úrovniGenerálny riaditeľ ŽSR VladimírĽupták privítal 2. decembra na pôdeŽSR v Bratislave výkonného riaditeľaSpoločenstva európskych železničnýchspoločností a infraštruktúrnychmanažérov (CER) Dr. JohanessaLudewiga a jeho poradcu pre záležitostičlenských krajín strednej a východnejEurópy Mattea Mussiniho.Hostia s generálnym riaditeľom a riaditeľomOdboru stratégie a vonkajšíchvzťahov GR ŽSR Ing. Petrom Šišolákomprerokovali strategické otázky a plány ŽSRdo budúcnosti. Diskutovali o členstve v medzinárodnýchorganizáciách a venovali saaj aktuálnej téme ohľadom prepracovaniaAj vo vnútroštátnej rýchlikovej dopravedošlo k niekoľkým zmenám. Najvýraznejšouje zvýšenie rýchlosti na 160 km/h.Vlaky 501/10501, 502/10502, 503/10503a 504/10504 sú trasované na rýchlosť160 km/h. Tým budú v párnom smere naúseku Svätý Jur – Nové Mesto nad Váhomurýchlené o 8 minút, v smere opačnom naúseku Nové Mesto nad Váhom – Bratislava– Rača o 9 minút. Dôvodom sú výlukovépráce pri rekonštrukcii koridoru č. V medzistanicami Nové Mesto nad Váhom – Púchov.Pozitívne zmeny nastali aj v nadväznostina jednotlivé prípoje, napríklad aj z Bratislavydo Viedne, ale aj do Banskej Bystrice.Poloha vlaku na novom čísle 7036ŽSR upozorňujú na zmenu poskytovateľaslužby „Poloha vlaku“ cez SMS správy,ktorá umožňuje získať aktuálnu informáciuo poslednom pohybe vlaku so zobrazenímnázvu železničnej stanice a informácieo tom, či vlak ide načas alebo je zmeškaný.Od 12. decembra sa zmenilo číslo na získavanietejto informácie na 7036 u všetkýchtroch operátorov. Tvar správy sa nemení:MES číslo vlaku. Podrobnosti sú uvedenéna zadnej strane cestovného poriadku.Poloha vlaku sa dá zistiť aj priamo nainternetovej stránke www.zsr.sk, po zadaníčísla alebo názvu vlaku. ŽSR zlepšili ajvyhľadávač spojenia na webovej stránke,ktorý bol do prevádzky uvedený už mesiacpred zmenou cestovného poriadku s obidvomidatabázami (starý aj nový CP), a topodľa zadania dátumu požadovanej cesty.(red)Prvého železničného balíčka alebo novejBielej knihy pre sektor dopravy. Tento dokumentvydáva Európska komisia a obsahujepopis aktuálneho stavu, úloh a cieľovpre postup EÚ v oblasti dopravy. Prítomnítaktiež diskutovali o súčasnej aktuálnejtéme, a to o znížení poplatkov za použitieželezničnej infraštruktúry a o novom cenníkupre dopravcov, ktorý bude na Slovenskuplatiť od1. januára 2011.Mgr. Petra SIVÁČKOVÁ, foto: autorkaGenerálny riaditeľ ŽSR Vladimír Ľupták a šéfCER-u Johaness Ludewig sa stretli v Bratislave.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/20102

AKTUALITYPrvý železničný tunel po polstoročíPod Tureckým vrchom bol 25. novembra slávnostne prerazený tunel, ktorý je súčasťouprvej etapy modernizácie železničnej trate pre traťovú rýchlosť 160 kilometrov za hodinuv úseku Nové Mesto nad Váhom – Zlatovce. Jeho výstavba začala v januári 2010 a úplne bymal byť dokončený v máji 2013. Okrem toho, že je to prvý tunel budovaný po polstoročí natratiach ŽSR, má aj iné špecifické prvenstvá.Štvrtok – 25. november – sa stal významnýmmedzníkom v budovanídominantného diela modernizácie železničnejtrate medzi Novým Mestom nadVáhom a Trenčianskymi Bohuslavicami.Priamo na stavenisku bol za prítomnostiJána Figeľa, prvého podpredsedu vládySR a ministra dopravy, výstavby a regionálnehorozvoja SR, Vladimíra Ľuptáka,generálneho riaditeľa ŽSR, a zástupcovzhotoviteľa slávnostne prerazený tunelpod Tureckým vrchom. – Prerazenie tunela,ktorý má nielen obrovský technickýa dopravný, ale aj historický a kultúrnyvýznam, symbolicky znamenáaj otvorenie novej dopravnej cesty preSlávnostné prerazenieprvého tunela popolstoročí sa udialoza prítomnosti (zľava)Martina Krajčoviča,hovorcu rezortnéhoministra, VladimíraĽuptáka, generálnehoriaditeľa ŽSR, JánaFigeľa, 1. podpredseduvlády SR a ministradopravy, výstavbya regionálneho rozvoja,Árpáda Érseka, štátnehotajomníka rezortnéhoministerstva a PetraMoldu, riaditeľa Úsekugenerálneho riaditeľaŽSR.pohodlnú, bezpečnejšiu a priamejšiuželezničnú dopravu. Je to nielen prvýtunel budovaný v novom storočí, ale ajprvý s novými dimenziami a inou technológiou,ako boli tie predchádzajúce.Jeho doterajšia realizácia až do tohtoštádia hovorí aj o pripravenosti a schopnostistaviteľských firiem spolupracovaťa dodržiavať termíny, – prihovoril sa zástupcommédií a dodávateľských firiemJán Figeľ. Na tieto slová zvoľna nadväzovalaj generálny riaditeľ ŽSR: – Technickériešenie 76. tunela, ktorý bude v správeŽSR, rešpektuje jedinečný charakterprostredia a zásah do územia je minimalizovanýlen v oblasti portálov. Naprojektovanýje už na 200-kilometrovúrýchlosť, pretože je jednou z etáp modernizácienašich tratí s napojením naostatné európske krajiny, ktoré železni-Prerazeným otvoromv stene prechádza jútunelári zo severnejčasti tunela.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/20104

AKTUALITYslávnostne prerazili pod Tureckým vrchomTunel oproti sebe razili 2 firmy.Od severného portálu postupovalaSkanska BS, a. s,.......na razení z južnéhoportálu sa podieľalaspoločnosť OHL ŽS, a.s.ce stále preferujú ako svoju najvyššiuprioritu. Je preto dôležité, aby tentotrend modernizácie bol zachovaný ajv nasledujúcom období a aby sme boliv železničnej doprave plnohodnotnousúčasťou Európy. – Náklady na výstavbudvojkoľajného tunela v hodnote vyše 264miliónov eur bez DPH sú financovanéz Kohézneho fondu Európskej komisiea spolufinancované zo zdrojov SR v rámciOperačného programu doprava 2007-2013. Generálnym projektantom stavbyje spoločnosť Reming Consult, zhotoviteľomzdruženie „Nové Mesto nad Váhom– Zlatovce 2009“, v zložení OHL ŽS, a. s.,Skanska BS, a. s., VÁHOSTAV – SK, a. s.,Doprastav, a. s., a ELTRA, s. r. o. Stavebnépráce sa začali v januári 2010 a podľa harmonogramuby mali trvať 44 mesiacov.Tunel s celkovou dĺžkou 1 775 metrovtvorený dvoma protismernými oblúkmibol razený z troch strán tzv. Novou rakúskoutunelovacou metódou. Razilo sanielen z južného a severného portálu, aleaj cez únikovú štôlňu, kolmo na tunelovúrúru v strede tunela. Denne sa postupovaloo 3 až 5 metrov. Podľa Pavla Pirníka,stavbyvedúceho OHL ŽS, a.s., budú prácena primárnom ostení hotové v predstihu,ešte do konca tohtoroku. Po vyrazení horninya zaistení priehradovýchnosníkovoceľovou sieťou a striekanýmbetónom budúnasledovať práce na sekundárnomostení, ktoréby malo byť ukončenédo konca roku 2011.Dielo pod Tureckýmvrchom je výnimočnéaj tým, že sa prvýkrátna Slovensku použijeVladimír Ľupták v príhovore vyzdvihol unikátnetechnické riešenie tunela a poukázal na fakt, že sato deje v období spá janom s recesiou hospodárstva.namiesto klasickéhoštrkového železničnéhozvršku takmer bezúdržbovápevná jazdnádráha s podkladom zoželezobetónovej dosky. Z tohto pilotnéhoprojektu budú vychádzať aj ďalšie pripravovanéprojekty tunelov na koridorovýchtratiach v celkovej dĺžke približne 25 kilometrov.Dokončenie tunela pod Tureckýmvrchom vrátane dobudovania inžinierskychsietí je naplánované na koniecmája 2013. Vzhľadom na výborné geologicképodmienky a rýchlejší postup prirazení v kalotovej časti je reálny predpoklad,že prvé vlaky budú týmto úsekomnaozaj prechádzať od júla 2012. Jedinýmvážnejším problémom, ktorým sa muselzhotoviteľ doteraz zaoberať, boli sťažnostiobčanov na nadmerný hluk. Meraniavšak odhalili, že hlučnosť pracovnýchmechanizmov počas razenia bola v normea otravné tóny pochádzali od svrčkovz okolitej prírody.Martin BALKOVSKÝ, foto: autorZástupcovia médií a spoločností participujúcichna razení tunela sa zhromažďovali v tunelovejrúre na mieste slávnostného aktu.Dodržiavanie termínov zhotoviteľmi, ale najmä prerazenie tunela v predstihuoproti harmonogramu je určite dôvodom na úsmev a podania rúk.5 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

ľudia, osudy, príbehySOLIDARITA pomáhala aj priVianočná akcia neinvestičného fondu SOLIDARITA sa už 10 rokov stretáva s pochopenímželezničiarov. Sviatočná atmosféra je ako stvorená na spolupatričnosť s kolegami,ktorým život poznačila nehoda, choroba, úraz alebo živelná pohroma. V tomto roku fondfinančne pomohol 87 železničiarom celkovou sumou 44 950 eur, z toho až 66 kolegom nazmiernenie následkov ničivých letných povodní. Mnohí z nás vtedy zachraňovali nielenmajetok železníc, ale aj vlastné domovy. Z množstva príbehov sme po polroku nazreli dovodou zničených príbytkov rodiny Milana a Márie Brutovských a Eriky Kalincovej. A myostatní nezabúdajme! Hodinovou mzdou veľmi pomôžeme kolegom v núdzi.Záplavy nám zničili dom, ale pomohli nám dobrí ľudiaRodina Eriky Kalincovej na tohtoročný jún pravdepodobne tak rýchlonezabudne. Prichádzajúce letné dni im však nepriniesli pohodu a radosť,ale strach a neistotu. Vyliaty rybník vo Veľkej Mani a pretrhnutá hrádzarieky Žitavy im totiž poškodili dom a zničili všetko, čo stálo v ceste.Najhoršie to však bolo počas evakuácie. Dve noci strávené mimo domuboli plné zúfalstva.-Boli to strašné chvíle, aj sme si poplakali,– odhaľuje svoje pocity ErikaKalincová, referentka skladového hospodárstvaŽST v Zlatých Moravciach, ktorátakéto záplavy za 20 rokov v obci VeľkáMaňa ešte nezažila. Podľa jej slov to išlovšetko pomaly a postupne. Najskôr sav dôsledku dlhotrvajúceho dažďa vylialblízky rybník, potom pretrhlo hrádzu narieke Žitava a zrazu mali okolo domu metera pol vody. Celý dom je podpivničený,takže jeho dolná časť s rozlohou144 metrovštvorcových bola pod vodou. Všetko,čo bolo v suteréne, začalo plávať. Mraznička,práčka, plynový kotol, pracovnénástroje domáceho pána, skrátka všetko.Veľká voda dokonca v betónovej podlahespravila diery. – Pre nás to bolo o to horšie,že máme najnižšie položený domv obci, – spomína naša kolegyňa Erika.Voda bola v dome dva dni a hasičom saju podarilo odčerpať až po 14-tich hodinách.Šťastie v nešťastí sa ale vždy nájdea nebolo to inak ani v tomto prípade. PaniEriku veľmi príjemne prekvapilpríspevok 1 000 eur z fondu Solidarita,ktorý použili na vybetónovaniezničenej garáže. Krásny dardostali Kalincovci aj od kolegovpani Eriky. Im by sa tiež rada poďakovala.Zamestnanci zo sekcieekonomiky v Košiciach jej pomáhalidobrovoľnými príspevkamia spolu so 16 referentmi skladovéhohospodárstva od Košíc až poLevice dokázali, že chcú pomôcťa prejaviť spolupatričnosť v ťažkýchchvíľach, hoci napáchanéškody sú omnoho väčšie ako ichmožnosti.– Za všetko veľmi pekne ďakujeme.S touto pomocou smenerátali a o to je vzácnejšia. Jeto naozaj taká pravá solidarita, –s vďakou povedala pani Erika.Ivana KAPRÁLIKOVÁ,foto: Erika KALINCOVÁErika Kalincová ukazuje, pokiaľ mali vodu v dome. Dvadni preto museli stráviť mimo neho.Dom zostal po vyliatí rybníka a pretrhnutí hrádze celkom zatopený.Na vlhkej stene vidno, pokiaľ voda siahala.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/20106

ľudia, osudy, príbehyzmierňovaní následkov ničivých povodníVoda nám zobrala veľa, o to viac nám dali kolegoviaMária Brutovská v letnej kuchyniv suteréne domu naznačuje,kam až siahala voda.Milan Brutovský ukazuje na fasáde susednéhodomu, kam až siahala na dvore hladinašpinavej prívalovej vlny.Riad v kuchynskej linke vystriedalipo povodni nánosy blata.Ľudia najviac prežívajú nešťastia, až keďsa ich bezprostredne dotýkajú. Aj MáriaBrutovská s manželom Milanom v letes hrôzou sledovali správy o zaplavenýchľudských obydliach, no stále boliv bezpečí svojho suchého domovav Richnave. Žili v presvedčení, že čositaké sa im nikdy nemôže prihodiť, veďkoryto Hornádu je v nedohľadne. Pocitistoty im však odplával s prívalovouvlnou, ktorá v piatok 4. júna zaliala ichrodinný dom.dvere domu rodiny železničiarovNa Brutovských klopal nezvaný prírodnýživel už o 3 dni skôr. – Do pivnicezačala vnikať spodná voda a jej tlakneustále narastal. Vo štvrtok večer námvydulo vystuženú betónovú podlahu,cez sifóny už dovnútra pretekala voda,ktorá sa tlačila zo septika, – spomínaMilan na prvé prejavy povodne. Kým dcéraMirka neustále sledovala na internetevýšku zdvíhajúcej sa hladiny Hornádu,manželia sa ešte čerpadlami snažili udržaťvodu pod kontrolou. V piatok ránovšak vypli elektrinu a všetci vedeli, že užje zle. Udalosti nabrali rýchly spád. – Soznámymi sme pri bráne ukladali vlastnévrecia s pieskom, vynášali z pivnice,čo sa dalo. Veď hodinu popoludní aniinej pomoci nebolo, každý sused riešilten istý problém, – opisuje Majka. V tomzhone ani nespozorovala, kedy voda začalazalievať ich pozemok. Ktosi poznamenal,že to tam riadne šuchlo. Až vtedy sivšimla, že oproti nad traťou spadol svaha zastavil dopravu. Povodňová apokalypsagradovala, dom obklopila vyše metrovámútna voda plná špiny. Hladina kulminovala30 cm pod úrovňou vyvýšeného prízemia.Šťastie, ináč by Brutovskí neuchrániliobývačku či kuchyňu. Vyčerpaní a sosmútkom pozerali na rozsiahlu vodnúplochu. Obaja si zobrali dovolenku, 3 nocinespali, len aby čo najviac ochránili vlastnýmajetok. Aj tak ich príroda premohla.Sobota ukázala dielo skazy, začalo sa veľkéupratovanie. Pomáhal, kto mohol, kolegovia,rodina, známi zblízka aj zďaleka.Ženy sa mordovali s umývaním domu odmastného blata, muži prenášali zničenézariadenia domu. Pomáhal už aj syn Tomáš,ktorý veľkú vodu prečkal na internáte.Sušiče zamoknutých stien roztočilielektromer na vysoké obrátky, v bandaskáchsa nosila nafta. Mokrá omietka samusela osekať, bolo potrebné ťahať novúelektroinštaláciu. Milana, zamestnanéhona SMS OZT ZT v Spišskej Novej Vsi,a Máriu, referentku skladového hospodárstvav Margecanoch, príjemne prekvapilikolegovia. Veľa im zobrala voda, ale viacim dali kolegovia. Teší ich pocit spolupatričnostia dôležité je aj to, že porekadlo„V núdzi poznáš priateľa!“ už pre nich neznieako klišé. – Vieme, že obaja pracujemev dobrých kolektívoch. Sú to skvelíľudia, no že zorganizovali medzi seboufinančnú zbierku, to nás šokovalo. Tenpocit vďačnosti sa nedá opísať slovami.Obdiv a uznanie patrí aj pani Bubánovej,všetkým, ktorí spravujú fond SOLI-DARITA, a samozrejme darcom. Je tofantastická myšlienka, pomáhať železničiaromv núdzi, pretože nikto nemôžepovedať, netýka sa ma to, mne sa to nemôžestať, – znie „veľké ďakujem“ z ústmanželov Brutovských, ktorí aj po polrokupociťujú následky záplavy. Studňa jeodvtedy znečistená, preto pijú len balenúvodu, a steny domu sú stále vlhké. Už bysi naozaj potrebovali oddýchnuť. Azda saim toto želanie počas prichádzajúcich vianočnýchsviatkov skutočne splní.Martin BALKOVSKÝFoto: autor a archív rodiny BRUTOVSKÝCHPohľad na dvor rodiny Brutovských bol naozajsmutný.7 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

ľudiaV práci je výpravcom, aleSkôr, než sa stal výpravcom, bol prednostom. Na železnici však najskôr pracoval akodozorca výhybiek. Všetky tieto tvrdenia sú pravdivé, i keď pôsobia zmätočne. Ale abysme všetko uviedli na pravú mieru, vysvetlíme. Bolo to takto: železnica ho zaujímalauž ako malého chlapca, asi od 11 rokov, od roku 2007 je zamestnancom ŽSR, keďzačínal ako dozorca výhybiek v Myjave. Súčasne ho vzťah k železnici, jej histórii, ale ajk výtvarnému umeniu a reštaurovaniu historických exponátov, ako aj nadšenie ďalšíchkamarátov priviedli k myšlienke zriadiť železničné múzeum. A práve tu je Viliam Matuškaprednostom – v Železničnom múzeu Stará Turá.Dnes je Vilko, mimochodom finalistatohtoročnej súťaže Tvár ŽSR, poúspešne vykonanej autorizačnej skúške,a tak vypravuje vlaky v Zlatovciach. Aleokrem toho, že je výpravcom, a ako smev úvode napísali aj prednostom, je ViliamMatuška autorom našej obálky, rovnakoaj kalendára v strede čísla. Tento 24-ročnýmladík nám už po vymenovaní svojichzáľub počas finále súťaže vyrazildych. Nuž, a keď smevideli jeho výtvarné diela,slovo dalo slovo a užVilko začal pracovať nadecembrovom čísle spolus redakciou. Veľmi nás toteší, pretože naša obálkavianočného čísla v tomtoroku si takúto pozornosťmladého umelca iste zaslúžila.Ďakujeme!- Začalo sa to v roku1997, keď ma rušňovodičOndrej, ktorého somnáhodne spoznal, učiljazdiť s rušňom. Vtedysom mal 11 rokov. Čakávalsom na neho aj s mojímkamarátom na našejmalej staničke celé hodiny,či príde s nákladnýmvlakom. Častokrát márne.Vtedy som o tom, akoto funguje na železnici,nevedel nič. Očarila majej história, parné rušne,krása architektúry a dizajnprístrojov, ktoré sana železnici používaliv čase, keď schopnosť vedieť,ako funguje parnýrušeň, znamenala ísť nasamotný okraj ľudskéhopoznania, – takto začalsvoje rozprávanie ViliamMatuška. Bola to odpoveďna našu otázku, čo hok železnici pritiahlo a čosa mu na nej najviac páči.Nebola to náhodná otázka,keďže železnici venujevšetok svoj čas, či užv práci, alebo mimo nej. Jeprednostom Železničnéhomúzea Stará Turá. Tento historický svet,kde „prednostuje“, si vybudoval spolus kamarátmi pred štyrmi rokmi.- V roku 2006 mi v hlave skrsla myšlienkavybudovať v Starej Turej, kde bývam,nejakú výstavu týkajúcu sa železnice.Dali sme sa dokopy piati chalani,pričom vtedy ešte nikto z nás netušil,čo z toho vznikne. Nemali sme v rukáchprakticky nič. Začali sme zbieraťrôzne predmety zo skladov a prehľadávalisme krovy, kde sa nám podarilo ponachádzaťv skutku unikáty. Exponátypribúdali a v súčasnosti ich nemámekam dávať. Žiaľ, sú vystavené napospasvetru vo veľmi provizórnych depozitnýchpodmienkach. Keďže nás toveľmi bavilo, potrebovali sme aj nejakýštatút, aby sme pri vybavovaní rôznychzáležitosti okolo múzea vystupovaliako riadna organizácia.Máme registráciu na Ministerstvevnútra SR akoobčianske združenie –Železničné múzeum StaráTurá. A tak som sa staljeho prednostom, – rozprávaViliam.Z ničoho, takmer nakolene, vzniklo múzeum,ktoré sa dnes teší svojimúspechom. Je zameranéna históriu trate NovéMesto nad Váhom – Veselínad Moravou. Žiaľ,najväčšie problémy mámúzeum s úradmi. Akosinechcú spolupracovať.– Ešteže sa dalo dokopytaké množstvo ľudí, čonášmu múzeu nezištnepomohli, za čo im srdečneďakujem, – hovoríprednosta Vilko a dodáva:– My, členovia, pracujemezadarmo a sme zapálenípre túto prácu.Vilkovi často vravia, žeaj keď je mladý, akoby sanarodil v inej dobe, ale oniba poznamenáva: – Somčlovek, ktorý nielenžemá rád históriu, ale aj sajej aktívne venujem v našommúzeu. Nesmiernerád reštaurujem exponáty,učím sa, ako fungovali,a pátram po ich pôvode,kde a ako vznikli, naaké účely slúžili, prípadnekto ich obsluhoval.Dávno zabudnutú vecvytiahnem znovu na povrcha dám jej tak novýŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/20108

ľudiavo voľnom čase prednostomvýznam a funkčnosť. Ten pohľad načerstvo zreštaurovaný exponát je mojadroga, – so zanietením rozpráva ViliamMatuška o svojej záľube. Prezradil námaj to, že aj keď železnicu miluje, občassi od nej musí oddýchnuť a vypnúť. Tosa mu darí pri ďalšej záľube a tou je hrana akordeón. Aby to ale nebola iba takávšelijaká hra, učí sa ju pod odborným dohľadomv umeleckej škole. Do umeleckejškoly chodil Viliam aj ako žiak, avšak navýtvarný odbor, a tu v ňom jeho učiteľkaMgr. Mirka Lacová prebudila ozajstnéumelecké sklony. I keď talent zrejmemá aj po otcovi, ktorý sa ako dieťa tiežpodúčal v umeleckej škole výtvarnémuumeniu. – Aj dnes si ešte čo-to načrtnea je to pekné, – hovorí Vilko. Jemu najviac„sedí“ stvárňovať železničné prostredie,samozrejme historické. Ako hovorí,je to veľmi vďačná, nevyčerpateľnátéma, pričom sa dá stvárniť tak, aby dielomalo svoj dej. Je vždy troška rozprávkovéa na pohľad úsmevné.Viliam Matuška chce byť v práciozajstným odborníkom. Uznáva TomášaBaťu a najviac sa mu páči jeho vyjadrenie„Robte hocičo, ale robte to na svetovejúrovni a svet si k vám chodníčekvyšliape!“ Vilko má rád inteligentnýcha pracovitých ľudí, takých, na ktorých sadá spoľahnúť. Neznáša lajdáckosť, klamstvo,neveru a najviac nespravodlivosť.V živote chce byť dobrým a spravodlivýmčlovekom, vnímavým kamarátoma milujúcim partnerom.Viliam, ďakujeme za zaujímavéstretnutie i rozhovor. Aj v tvojom menepozývame všetkých do múzea StaráTurá, ktoré je pre verejnosť otvorenékaždú sobotu od 9.00 do 12.30 a od13.30 do 17.00 hod.Príďte, prednosta Viliam Matuškaa jeho tím sa tešia na vašu návštevu.Informácie o múzeu nájdete na:www. zmst.yw.sk.Dana SCHWARTZOVÁFoto: Ing. Martin HORŇÁK a archív9 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

SPRAVODAJSTVO„Kde je cesta, tam je život“Ján Figeľ sa na svätej omšiza zamestnancov rezortu dopravy a ichrodiny prihovoril všetkým prítomným.- Dovoľte mi poďakovať sa za toto živé, duchovné a eucharistickéspoločenstvo, ktoré je už tradíciou a pozvanímpre stále väčší okruh, či pracovníkov dopravy, alebo ichrodín, alebo tých, ktorí cesty považujú za dôležitú súčasťsvojho života. Kde je cesta, tam je život. Potrebujeme cesty,aby sme mali viac života, komunikácie, rozvoja a nehovorímteraz len o koľajniciach, asfalte alebo dráhach na letisku čiv prístavoch. Skôr o vytváraní prostredia, kde človek poznáčloveka, kde ľudskosť nie je teória, ale prax,- takto zneliúvodné slová, ktorými sa prihovoril Ján Figeľ všetkým, ktorí sa28. novembra zúčastnili sv. omše pri príležitosti sviatku sv. Kataríny,patrónky železničiarov v Dóme sv. Martina v Bratislave.-...technika prekonáva všetky vzdialenosti, ale nevytvárablízkosť... Máme stále rýchlejšie počítače, autá, mobily,ale ako keby stále menej času na človeka. Máme väčšiedomy, širšie cesty, ale menej detí. Máme veľa informácií,ale ako keby deficit súdnosti. A to všetko je skôr pozvanímpre hľadanie zmyslu aj cesty, aj cieľa cesty, aby to nebololen o kilometroch a tonách, ale o službe životu, - uviedol ministera v závere dodal: - Železničiari majú krásny pozdrav:„Hlásim sa k službe!“ Ja by som rád za všetkých z rezortudopravy povedal, že „sa hlásime k službe“, k službe životu,človeku aj Bohu, ktorý nás spája ako Otec. A tí, ktorí to eštenespoznali, tak sa určite hlásia k tomu, že obrovskú a absolútnuhodnotu má pravda, dobro a krása, a práve preto nechnás toto všetko v tom presvedčení spája. A ja to dodávam zaseba ako minister – z latinčiny to znamená služobník. Vďakaza službu a spoločenstvo.(red)Mikuláš prišiel do Strečnana autosaniachNa tohtoročnéhoMikuláša v SIPStrečno sľubovaliorganizátorizaujímavý programa prekvapenie.A všetko splnilido bodky! Naprvú decembrovúsobotu sa tešilinielen deti, ktorýchnakoniec bolo vyšeMikulášsky deň plnýprekvapení a zábavyv SIP Strečno.sto, ale aj ich rodičia, z ktorých mnohí využili ponuku prežiť„víkendovku“ prostredníctvom sociálneho fondu v Strečne.od rána sa všetci zapájali do spoločnej prípravy sály, kdeUž sa mali stretnúť s Mikulášom, no to nebolo všetko. Každédieťa si mohlo vyskúšať výrobu vlastnej vianočnej ozdoby,zdobiť perníčky, modelovať alebo len tak šantiť. Poobedeprogram pokračoval. Žiadne také, že „musíš do postele“, aleokrem minikina bola tanečná škola, maľovanie na tvár, hrys animátorom a karneval. Až prišla 16. hodina a na dvore predbudovu „SIP-ky“ zastali autosane. A z nich vystúpil Mikuláš sosvojimi pomocníkmi, anjelom a čertom. Reakcie detí potvrdili,že vôbec nesklamali. Okrem mikulášskych balíčkov bola tombola,Mikuláš dokonca hľadal talenty, skrátka, bolo to popoludnieplné zábavy,prekvapení a sladkostí.Keď sa už zatmy deti lúčili a odchádzalidomov,mnohým bolo smutno,že tento deňnemá pokračovanie.Azda o rok?Vladimír SALZERfoto: DominikaTAVAČOVÁNa púti v Czestochowej aj našiželezničiariV tomto roku sa už po 27. krát uskutočnila v CzestochowejCelopoľská púť železničiarov k Jasnogórskej Panne Márii, ktorápod heslom „Podľa vzoru Márie buďme svedkami milosti“ bolaaj poďakovaním Bohu a Najsvätejšej matke za blahorečeniekňaza Jerzyeho Popieluszka, umučeného poľskou komunistickouštátnou bezpečnosťou. Aj na tohtoročnej púti sa v dňoch6. a 7. novembra zúčastnilo 60 súčasných a bývalých zamestnancovslovenských železničných spoločností a ich rodinnípríslušníci. Kláštor Jasna Gora je domovom zázračnej ČiernejMadony, kam každoročne putujú milióny pútnikov.Ing. Marián NEUWIRTH, foto: autorNaši kolegovia na poľskú púťpriviezli zo Slovenska nielenštandardy, ale aj drevenú sochusv. Kataríny z Kysaku.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/201010

NAŠE VIANOCEVianoce u železničiarovČo nesmie chýbať počas vianočných sviatkov na slávnostne prestretom stole, sme saopýtali niekoľkých našich kolegov.Braňova kapustnica chutí celejstaniciI keď sa na našich sviatočne vyzdobenýchvianočných stoloch objavujú rôzne,často i nezvyčajné dobroty, v mnohýchrodinách prevláda tradícia. Klasikoumôžeme nazvať aj kapustnicu, na ktorúnám recept poskytol náš kolega, výpravcazo železničnej stanice Úľany nadŽitavou, Branislav Raček (na fotografii).Túto špecialitu zvyknú variť spolu s kolegomJánom Kúkelom, dozorcom výhybiek,aj na každej väčšej významnej akcii. Tak poďme do varenia.Čo budeme potrebovať:cibuľu, údené mäso, bravčové pliecko, klobásu, sudovú kapustu,soľ, korenie cesnak, feferóny, smotanu a sušené hríby.Postup:Nakrájanú cibuľu opražíme najlepšie na bravčovej masti,pridáme do nej nakrájané pliecko, korenie, podlejeme vodoua necháme variť. Keď je mäso polomäkké, pridáme nakrájanéúdené mäso a kyslú kapustu, ktorú sme predtým premylivo vode, aby nebola kapustnica veľmi kyslá. Pridáme sušenéhríby, ktoré sme predtým namočili. Na panvici opražíme nakrájanúklobásu a pridáme do kapustnice. Nakoniec pridámesmotanu na varenie, v ktorej sme rozmiešali múku. Na zlepšeniea zjemnenie chuti môžeme pridať aj maslo.Schválne sme neuviedli váhové množstvo, pretože pri vareníkapustnice záleží aj na tom, pre koľko ľudí ju pripravujeme.Ján Kúkel s Branislavom Račekom ju chystajú približne pre 25až 30 osôb, takže vtedy je pomer mäsa približne 1,5 kg pliecka,1,5 kg údeného mäsa a 1,5 kg klobás. A kapusty približne 4 kg.Dobrú chuť a pekné sviatky prajú Braňo a Jano!Keď zasvieti prvá hviezda- K štedrovečernému stolu sadáme, keďzasvieti prvá hviezda. Pred večerousa spolu pomodlíme. Sviatočné menupripravujeme klasické – kapustnica,majonézový šalát, kapor alebo pre detifilé. Pred kapustnicou si dáme oblátkys medom a cesnakom, aby sme bolizdraví, šupiny z kapra máme na stole,aby sme mali peniažky, krájame aj jablkoa máme prestreté o jeden tanier naviac– to je miesto pre pocestného. A tiežsa snažíme neodchádzať od stola, všetko si prinesieme a už ibajeme. Nechýba, samozrejme, rozsvietený adventný veniec a rituáls darčekmi pod stromčekom. Pečieme tradične medovníčky, linecké,medvedie labky, parížske rožteky, vanilkové rožky, ježe...Vanilkové rožky Livky TuranskejPotrebujeme:250 g hladkej múky, 200 g zmäknutého masla (Palmarín, Hera),120 g mletých orechov, 80 g práškového cukru a na obaľovanievanilkový cukor zmiešaný s práškovým.Postup:Všetky prísady spracujeme, necháme trošku postáť a formujemerožky. Pečieme a ešte teplé obaľujeme v práškovom cukre zmiešanoms vanilkovým cukrom.Je to stará klasika, ale na našom vianočnom stole nesmie chýbať.Pekné sviatky želá Lívia Turanská, Tvár ŽSR 2007,odborná referentka AO BratislavaMäkké medovníčky od IvetkyV rodine Ivetky Ondákovej sa zachovávajútradičné zvyky počas Vianoc rovnako,ako pri štedrovečernom stole. Kapustnica,ryba, šalát, medovníčky a inésladkosti, nesmú chýbať oblátky s medoma cesnak. Ivetka pečie medovníčkyiba raz v roku a tento rok budú podľatohto receptu:Potrebujeme:600 g hladkej múky, 300 g práškovéhocukru, 200 g medu, 150 g masla, 3 vajcia, 2 čaj. lyžičky sódy bikarbóny,1 ks perníkové koreniePostup:Všetko spolu zmiesime, vložíme do mikroténového vreckaa dáme do chladničky aspoň na 24 hodín. Plech si potrieme Cerou,vykrajujeme 3-4 cm medovníčky, pečieme vo vyhriatej rúrena 180°C a po upečení potrieme rozšľahaným vajíčkom.Sú mäkučké hneď po upečení a voňavé. Dúfam , že sa vám buderecept páčiť a medovníčky budú chutiť. Sú vhodné aj na zdobenie,ak sa dovtedy nespapajú.Dobrú chuť a krásne sviatky želáIveta Ondáková, vedúca kuchyne SIP StrečnoV rodine Martina Čecha z Popradunesmie chýbať štedrák- Tak u nás musí byť klasika – najprvfajnový koňak, potom oblátky s cesnakoma medom, kapustnica s hubamia kapor - najprv živý vo vani, aby sadeti vybláznili, a potom klasicky na tanieriv trojobale s citrónom a zemiakovýšalát. Zapijeme to nejakým dobrýma silným kvasinkovým pivom (belgickéalebo holandské) a potom už celý večerlen „vínime“ so zásadne slovenským vínom.Na sladkosti si nepotrpíme, ani ich veľmi nemáme a nejeme,s jedinou výnimkou – štedrák musí byť. Ale to väčšinou až naPrvý sviatok na raňajky. Recepty na všetky tieto jedlá sú notorickyznáme, veľmi v tejto oblasti počas sviatkov neexperimentujeme.Ale ten štedrák, keby sa tak dal upiecť bez cesta,...to by bolo.Pozývam vás na štedrák:Pripravte si klasické kysnuté cesto (najlepšie spracované sošľahačkovou smotanou), rozdeľte ho na 5 častí. Nachystátesi nejaký pikantný džem (ríbezle, šípky alebo brusnice),uvaríte makovú a orechovú plnku (musí byť fajnučká sladučkás mliekom a škoricou) a vymiešate nahladko tvaroh(s mliečkom alebo ešte lepšie smotanou a s kopou hrozienoka vanilky). Vymastíte plech, vyžehlíte prvé štyri diely cesta načo najtenšie. Prvý položíte - natriete džemom, druhý položíte- natriete makovou plnkou, tretí natriete orechovou plnkou,štvrtý tvarohom. Z piateho dielu ušúľate rukou šnúrky a urobítemriežku. Potriete rozšľahaným vajíčkom. Pečiete, kým tonebude hotové a bláznivo voňavé.A ako hovorím, najlepší by bol, keby v ňom nebolo to cesto....Dobrú chuť a šťastné sviatky želá Martin Čech,dopravný námestník ŽST Poprad - Tatry(al, sch)Foto: archív redakcie11 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

ZAUJALO NÁS2011ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/201012

ZAUJALO NÁSJanuár1 23 4 5 6 7 8 910 11 12 13 14 15 1617 18 19 20 21 22 2324 25 26 27 28 29 3031Máj12 3 4 5 6 7 89 10 11 12 13 14 1516 17 18 19 20 21 2223 24 25 26 27 28 2930 31September1 2 3 45 6 7 8 9 10 1112 13 14 15 16 17 1819 20 21 22 23 24 2526 27 28 29 30Február1 2 3 4 5 67 8 9 10 11 12 1314 15 16 17 18 19 2021 22 23 24 25 26 2728Jún1 2 3 4 56 7 8 9 10 11 1213 14 15 16 17 18 1920 21 22 23 24 25 2627 28 29 30Október1 23 4 5 6 7 8 910 11 12 13 14 15 1617 18 19 20 21 22 2324 25 26 27 28 29 3031Marec1 2 3 4 5 67 8 9 10 11 12 1314 15 16 17 18 19 2021 22 23 24 25 26 2728 29 30 31Júl1 2 34 5 6 7 8 9 1011 12 13 14 15 16 1718 19 20 21 22 23 2425 26 27 28 29 30 31November1 2 3 4 5 67 8 9 10 11 12 1314 15 16 17 18 19 2021 22 23 24 25 26 2728 29 30Apríl1 2 34 5 6 7 8 9 1011 12 13 14 15 16 1718 19 20 21 22 23 2425 26 27 28 29 30August1 2 3 4 5 6 78 9 10 11 12 13 1415 16 17 18 19 20 2122 23 24 25 26 27 2829 30 31December1 2 3 45 6 7 8 9 10 1112 13 14 15 16 17 1819 20 21 22 23 24 2526 27 28 29 30 3113 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

zaujalo násJožko má problémy s chôdzou kvôli svalovej dystrofii,a keďže je aj nevidomý, bez mamičky si neporadí.Natáčanie prebiehalo ešte počas letných dní. Radosť,ktorú mal z tohto daru Jožko, bola ale možnoväčšia ako z darčekov pod vianočným stromčekom.Televízny štáb, pozornosť okolo Jožka a jeho maminkysa malému chlapcovi veľmi páčili.Jožkovi sa splnil jehonajväčší sen – vypraviť vlak!Mať sen, po niečom túžiť je prirodzená vlastnosť každéhoz nás. Exotická dovolenka, krásne auto, veľký dom... To jesamozrejme len zlomok túžob, ktoré si pri plnom zdravímôžeme splniť, i keď sa to nemusí každému podariť. Akvšak zdravie pokrivkáva, aj tie „najbežnejšie“ sny sa námzačnú rúcať ako domčekz karát. Vtedy sa túžby, ale ajbežné veci prispôsobujú častoťažkej životnej situácii. Sny sastrácajú a stále väčšie obrátkynaberajú túžby po veciach,ktoré sú samozrejmosťou – aleiba pre zdravých.Príkladom je aj jeden obyčajný sen,po ktorom túžil 8-ročný Jožko Blažkoz Červeníka pri Hlohovci, ktorý trpínajťažšou formou svalovej dystrofie a jezrakovo postihnutý. Aj keď vôbec nevidí,inými zmyslami vníma život veľmiaktívne. Jeho najväčšou túžbou bolo byťaspoň na chvíľu železničiarom a vypraviťvláčik. Sen stať sa výpravcom sa musplnil: vypravil vlak v Čiernom Balogua celý železničiarskydeň si užilplnými dúškami.Jožkov sen sa naplnilvďaka reláciiModré z nebaa Čiernohronskejželeznici. Bolisme pri tom.C h l a p c o vosud a túžby sivšimla matkinakamarátka Alica,ktorej dcéraje tiež nevidomá.Vedela, po čomJožko túži, aj to,Aleš Bílek (vpravo), riaditeľ ČHZ, bol rád,že sa Jožkovi podarilo splniť sen právev Čiernom Balogu.že miluje vlaky a všetko, čo je s nimi spojené.Dokonca ovláda naspamäť aj cestovnýporiadok železníc. Mimochodom,rovnako ako Matěj Brzica, chlapec, ktorýsa zas objavil v Talentmánii.Kamarátka Alica teda neváhala a napísalado Modrého z neba. Železničiarskysen mu vysnívalapriamo pred televíznymikamerami. – Neviem sipredstaviť, že by som torobil, keďže nevidím, aleveľmi by ma to bavilo, –priznal Jožko, ktorý sastal na jeden deň výpravcomna Čiernohronskejželeznici. – Že je JožkoS Jožkom sa osud veľmi nemazná. Láskamatky a dobrých priateľov mu však nechýba.chorý, sme zistili, keď mal rok ajtrištvrte a začal stále častejšie padať.Berie to však statočne, nič mu neprekáža.Už si zvykol aj na to, že nevidí, – povedalao Jožkovej chorobe jeho mamina.Lekári však nie sú príliš optimistickí.– Postupne v puberte môže Dodko prestaťchodiť, bude maťproblémy s dýchaním,skrátka, všetky orgánysa mu budú oslabovať, –aj o tejto nemilej prognózenás informovala silnámatka. Nateraz všakmatka ani Jožko nemysliana to, čo bude, a berúživot taký, aký je. Jožkomá za sebou splnenýsen, výpravcovská čiapkaa výpravka mu veľmi pristali.Možnosť, ktorú muposkytli železničiari, je nanezaplatenie. Veď blaženýúsmev a spokojný výrazchlapca hovorili za všetko.A tak bol tento malý-veľký muž prevšetkých zúčastnených krásnym daromjedného obyčajného dňa.Ivana KAPRÁLIKOVÁFoto: TV MarkízaRadosť, ktorú mal Jožko z pobytu na železnici, sapreniesla aj na celý štáb a všetkých prítomných.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010Na natáčanie v Čiernom Balogu budú ľudia ešte dlho spomínať.14

Jesenný triptychželezničných filmárovStredisko internátnej prípravy v Strečne sa stalo stabilnouzákladňou na prezentáciu filmovej tvorby železničiarovzdružených vo FISAICu v sekcii Film a video. Vedenie ÚIVPa SIP Strečno vychádza týmto propagátorom železnícna filmových pásoch v ústrety a vďaka primeranýmpriestorom a technickým možnostiam sa tu pracuje navysokej úrovni. Železničiari – filmári – sa za túto podporuodvďačujú peknými filmami, ktorých úroveň stále rastie.Prejavuje sa to na domácich, ale aj zahraničnýchsúťažiach v rámci Európy.Októbrové stretnutie sa nieslo v miernomnapätí, keďže sa konala národná súťaž,z ktorej sa filmy nominujú na súťaž medzinárodnú.Tá budúcoročná bude v Belgicku.Porota v zložení Ladislav Munk, RóbertBíro, Mária Mrvová a Jozef Lehockýbola doplnená filmármi z publika o VladimíraOlšavského a Františka Babína.Rozhodovanie nebolo ľahké, ale pomohlidlhoročné skúsenosti lektora FISAICu,režiséra a scenáristu Ladislava Munka.Súťaž bola rozdelená na dve kategórie: železničnúa neželezničnú.V prvej kategórii boli udelené dve 1.miesta: Štefanovi Bartkovi za film Spanilájazda stejšna a Emilovi Chlebničanoviza dielo Komu zvoní zvon. Druhé miestosa neobsadilo a 3. miesto obsadil FrantišekBabín za film Kysucká úvraťová železnica.Neželezničná kategória mala bohatšiezastúpenie, a tak sa udelili dve prvé a dvedruhé miesta v tomto poradí:Štefan Bartko: Fašengy, Turíce, Veľkánoc ide,Marek Valovčin: Čo sa stalo do 10-tejhodiny,Emil Chlebničan: Posledná vôľa aVladimír Olšavský: Spiš Rescue 2010.Tretie miesto sa ušlo Štefanovi Bartkoviza film Slovensko na Spiši. Ceny súťažiacimodovzdal námestník GR pre ľudskézdroje Ján Žačko.Filmy našich kolegov dominovali ajv ČecháchTri týždne po slovenskej súťaži sa konalseminár českých kolegov z ČD v ČeskejTřebovej, kam pravidelne recipročnepozývajú aj slovenských filmárov.Aj keď českí kolegovia mali niekoľkorokov pred slovenskými určitý náskok,v súčasnosti už môžeme pozorovať, žesa to vyrovnáva. Produktivitou sú dokoncanaši kolegovia filmári o niečo vpredu.Je to spôsobené aj generačnou výmenou,ktorá sa z času na čas podpíše pod zmeny.Z našich kolegov dominoval najmä EmilChlebničan, ktorý si asi zmýlil povolanie.Produkuje možno viac filmov ako STV.Nezainteresovaným treba povedať, že tietofilmy sa pohybujú od 1 do 30 minút. Ibaobčas je film dlhší. Treba vysvetliť aj to, žečím je film kratší, tým je jeho spracovanienáročnejšie. Najmä kvôli výpovednej hodnote.Vzájomné slovensko-české a česko--slovenské semináre všeobecne obohacujúoba tvorivé kolektívy. Pre všetkých boloOcenení slovenskí železniční filmári ukazujú na putovný pohár, ktorý dostáva Skokan roka za najlepšífilm a je snom všetkých zúčastnených.zaujalo násSpoločné stretnutie českých a slovenskýchfilmárov v Českej Třebovej.Vyhlasovanie výsledkov Railfilm. Eugen Takács(celkom vľavo) jeden z organizátorovakcie.Námestník GR pre ľudské zdroje Ján Žačkogratuluje najproduktívnejšiemu filmároviv rámci FISAICu na Slovensku Emilovi Chlebničanoviza prítomnosti prezidentky FISAICuSone Kubincovej.hodnotné vystúpenie lektorov LadislavaFrantiša a Miroslava Tuščáka, odborníkovna amatérsky film v Česku. Súčasťou seminárav Českej Třebovej bolo aj voľné filmovaniena Jabkancovej pouti a návštevakaplnky sv. Kataríny Alexandrijskej, patrónkyslovenských železničiarov.RAILFILMTreťou akciou z oblasti železničnéhofilmu bolo vyhlásenie výsledkov a galavečerRailfilmu v Budapešti 4. decembra.Filmári zo Slovenska, Maďarska, Švajčiarska,Nemecka a Poľska si dali rendezvousv Múzeu dopravy. Slovensko malo v tejtosúťaži taktiež zastúpenie. Filmom satu prezentoval Štefan Bartko a v poroteRailfilmu prvýkrát zasadol náš dlhoročnýlektor Ladislav Munk. Podľa slov hlavnéhoorganizátora Eugena Takácsa je tohtoročnýfilm poznačený krízou, ale svojichambícií sa nevzdávajú. Prvé miesto obsadilfilm poľského kolegu Gdyby nie kolej...– Keby neboli koľaje. Viac informácií jemožné získať na www.railfilm.net.Jozef LEHOCKÝ, foto: autor15 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

aj toto sme myJe revízorom mostných konštrukcií,a zároveň jediným železničnýmKontrolovať oceľové a betónové konštrukcie, mosty, oceľové lávky, žeriavy a ešte ďalšiestavby je úlohou kontrolórov alebo revízorov mostných konštrukcií. Skupina chlapovz VVÚŽ z prešovského úseku prevádzky sa tejto náplni venuje na železnici po celomSlovensku. Do ich skupiny patrí aj Ján Povec zo Spišských Tomášoviec. A práve o ňombudú ďalšie riadky. Nielen preto, že je revízorom mostných konštrukcií, ale aj preto, žeako jediný železničiar môže kontrolovať tieto stavby aj vo vode. Janko, okrem toho, že jerevízorom, čatárom, vodičom, horolezcom, je totiž aj potápačom.Ján Povec si v roku 2008 do pracovnej náplne,v ktorej má činnosť revízora, čatára, vodiča,horolezca, doplnil aj o potápača.jediný v ŽSR má potápačskýAko kurz, ktorý ho oprávňuje vykonávaťrevízie mostov aj pod vodou.Ako mladý muž skromne poznamenáva:– Môžem to robiť iba v sprievodeprofesionálnych potápačov a somiba začiatočníkom. Jeho šéf Bc. ŠtefanKlobušovský, prednosta sekcie ŽTS naÚseku prevádzky v Prešove, VVÚŽ, mávšak na Jankovu skromnosť iný názor:– Sme radi, že máme aj potápača. Eštev čase, keď revízori mostov a mostompodobných konštrukcií – mostári – patrilik mostným obvodom, sme sa častozaoberali otázkou, ako vyzerajú našemostné opory a piliere pod vodnou hladinou.Neskôr, keď boli revízori a ichčinnosť preradení k bývalej TÚI, správcoviamostov vyjadrili potrebu posunúťsa v tejto činnosti dopredu. To bol dôvod,aby sme mali v našich radoch niekoho,kto bude môcť tieto stavby kontrolovaťaj vo vode. Vytypovali sme sidvoch schopných mladých mužov, alez finančných dôvodov prešiel iba jeden– revízor (čatár so skúškami majstra)Ján Povec. On bez problémov absolvovalkurz potápača a v júni 2008 získalaj potrebný certifikát, – hovorí o začiatkocha potrebách železničného potápačaŠtefan Klobušovský.Za zmienku na túto tému stojí aj to,že železničná história doposiaľ nezaznamenaladiagnostiku mostov pod vodnouhladinou. – Je to určite ojedinelosť,lebo pri rozhovoroch so zahraničnýmikolegami, napríklad aj z Čiech, vieme,že takú činnosť ešte doposiaľ nevykonávali,– informuje prednosta sekcie. Naadresu nášho kolegu Janka, ale aj ďalšíchrevízorov nedá dopustiť, je rád, že mámešikovných ľudí, lebo ako hovorí: – Revíziamostov pod vodou nám už problémnerobí. Naši revízori sú šikovní, veď napríkladvo vodnej nádrži PalcmanskáMaša je potrebné pohybovať sa a dokumentovať(fotiť a filmovať) v hĺbke od 7do 11 metrov, – vyzdvihuje prácu tímurevízorov Štefan Klobušovský a jednýmdychom dodáva: – Pri poslednej takejtoprehliadke na pilieri DŽM v rieke Dunajpotápačom pomáhali štyria horo-S inštruktorom a v súčasnosti aj sprievodcompri potápaní Marekom Kanašom (stojí).Spolupráca s ďalšími kolegami je nesmierne dôležitá pri každom potápaní.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/201016

aj toto sme myčatárom, vodičom, horolezcompotápačom – Ján POVEClezci, ktorí museli vykonať množstvoprípravných prác. Za zmienku stojí ajfakt, že v tomto roku sme čakali asi šesťmesiacov, kým hladina toku Dunajabola najnižšia (asi 4 metre), ale silaprúdu vody je stále rovnaká, čo sťažujeprácu potápača. Ján Povec je aj naprieksvojej skromnosti už skúseným borcomv tejto oblasti. Skúsenosti s potápanímzačal zbierať iba niekoľko týždňov pozískaní oprávnenia, keď sa zúčastnilpodrobných prehliadok trvale zatopenýchmostných objektov vo vodnýchnádržiach Krpeľany, Krompachy a Dedinky.Odvtedy to bolo už častokrát. Akonám prezradil, okrem toho, že táto jehopráca je zaujímavá, je aj veľmi náročnáa zodpovedná. – To, čo robím, nerobímsám, ale s partiou dobrých odborníkova ešte lepších kamarátov. V našej náplnipráce je najmä kontrola oceľovýcha betónových konštrukcií, ktoré kontrolujemeaj lanovou technikou, – objasňujeJanko svoju náplň práce.Medzi železničiarov sa zaradil v roku1990, hneď po skončení SOU železničnéhov Košiciach. Štúdium na tejto školesi vybral najmä po vzore otca a staréhootca, ktorí tiež patrili k modrej armáde. –Najprv som pracoval na Mostnom obvodeKošice. Po 14 rokoch nás preradili doPrešova, kde vznikla Technická ústredňainfraštruktúry. A teraz zase patrímepod VVÚŽ – Žilina,robím však stále toisté, moja pracovnánáplň sa nemení, –vysvetľuje Ján Povecsvoje pôsobenie naželeznici. Za prácoua povinnosťami partiachlapov z prešovskéhopracoviskačasto cestuje ajmimo domova, a tozvyčajne na týždňovky.Ubytovaní nie súv hoteloch, ale v zrekonštruovanýchubytovacíchvagónocha to nie je žiadny luxus.Ale aj keď to nieje prvá trieda, nesťažujúsa. – Máme tusvoje pohodlie, zvyklisme si a je to takýnáš druhý domov, –hovorí Janko. Keďženás zaujíma najviacjeho funkcia potápača,tak vyzvedáme,ako to bolo v začiatkochjeho potápania.- Na potápaniesom sa dal najmä preto, že bola príležitosťv práci, i keď netajím to, že somsi túžil pobyt pod vodouaj vyskúšať. Potápačskýkurz som absolvoval predvyše dvoma rokmi v Prešove,kde bol mojím inštruktoromMarek Kanaš.Všetko, čo som potrebovalna tento kurz, mi poskytolKontrola oceľových a betónovýchkonštrukcií, ktorékontrolujú naši kolegovia ajlanovou technikou, je ďalšoučinnosťou v náplni práce revízorov.Dobrá spolupráca celého tímurevízorov je dôležitá vo výškach,vo vode, ale aj na zemi...práve on, či to boli fľaše, alebo neoprén.Potápať sa môžem iba v jeho sprievode.Prístroje, ako foťák, kamera či svetlo,to všetko nám aj naďalej poskytuje Marek.Takto vo dvojici sme hodnotili užniekoľko mostov, a to najmä tie, ktorémajú opory pod vodou. Nie je ich na Slovenskuveľa, ale aj tu je revízia veľmidôležitá. Naposledy to bol DŽM (diaľnično-železničnýmost) ponad riekuDunaj v Bratislave, kde sme vykonalidiagnostiku piliera DŽM pod vodnouhladinou v tečúcej vode, – rozhovoril sanáš kolega.Okrem obdivu a istého rešpektu, ktorývoči Jankovi pociťujeme, keď námo svojej práci pod vodou rozpráva, sme ajpatrične pyšní, že v radoch železničiarovmáme aj potápača, aj keď iba jedného,ale o to vzácnejšieho.– Človek, keď je pod vodou, takokrem toho, že myslí na povinnosť a pozorneprezerá mosty a ich časti, vidí to,čo väčšina ľudí, kým sa nepotopí, nikdyneuvidí. Je to zaujímavý, niekedyprekrásny svet, kde sú rôzne podvodnérastliny alebo ryby, ktoré plávajú okolo,a vy ich môžete len tak pohladiť, –s pokorou v hlase, ale aj určitou dávkouromantiky povedal na záver nášho zaujímavéhorozhovoru jediný železničnýpotápač Ján Povec.Dana SCHWARTZOVÁFoto: archív Jána POVECA a VVÚŽ17 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

AJ TOTO SME MYPrecestoval takmer celú Európu,no najviac ho očarili BenátkyPredstavy o dovolenke a cestovaní má každý z nás pravdepodobnerozdielne. Kým jedni po hektickom a možno aj stereotypnom rokuvyhľadávajú pokoj, slnko, teplé letné pláže a lahodné ničnerobenie,iní radi spoznávajú krajiny, ich históriu či zaujímavosti, ktoré indenenájdu. A presne taký je aj 57-ročný Ing. Vladimír Miartuš, vedúcireferent na RR ÚŽI Zvolen, ktorému do zbierky z európskych ciestchýbajú už len dve krajiny – Španielsko a Portugalsko.Cestovateľská vášeň sa u Ing. Miartušaprebudila hneď po skončení vysokejškoly. Na začiatku svojich ciest začínalešte ako bežný turista. Slnko, more, plážea už spomínané leňošenie patrili neodmysliteľneaj k jeho dovolenke. Neskôrho ale začali zaujímať aj ľudia, krajinamiestne zvyklosti a hlavne skryté zákutia,za ktorými treba veľakrát vyliezťs vyplazeným jazykom až na kopec. –Rumunsko je nádherná krajina s krásnou,neobyčajnou prírodou. Bol somtam tesne po revolúcii, vládla tam veľkáchudoba, no z týchto ciest mám veľmidobrý dojem a veľa pekných zážitkov, –rozplýva sa Ing. Miartuš nad krajinou,nad ktorou by iní možno ohŕňali nosom.Pravda je však taká, že práve soľné ložiskávyvierajúce až na povrch zeme a bahennésopky sú rumunským pokladom.Naopak, tento cestovateľ, ktorý takmercelý život robí na železnici, prekvapujedojmom z Izraela, zo zeme odkiaľ viaceríodchádzajú očarení práve atmosférou.– Aj táto krajina je veľmi zaujímavá,no moje očakávania boli asi väčšie akodojmy, ktoré som si nakoniec priniesoldomov na Slovensko, – skonštatoval nášcestovateľ. Škandinávia, Belgicko, Holandsko,Luxembursko, Veľká Británia,Francúzsko, Rusko, Grécko, Taliansko.Zaujímavé, ale zároveň aj veľmi rozdielnekrajiny, v ktorých by si cestovateľ akoVladimír Miartuš určite našiel neobyčajnémiesto, ktoré by teraz mohol hodnotiťako svoju srdcovku. On však trochuprekvapuje, predstavte si, jemu učarovaliBenátky. Áno, tie Benátky, o ktorýchviacerí hovoria ako o zapáchajúcom kanálialebo meste, ktoré okrem karnevaluvlastne ani nič iné nemá. – Mal somobdobie, keď som do Benátok chodilIng. Vladimír Miartuš rád cestujea fotografuje. Jeho albumysú plné nádherných miest Európy.každý rok. Myslím, že to bolo 5 rokovza sebou. A kým na iné cesty som chodilvždy s partiou, do mesta na vodesom chodil sám. Tie neobyčajné uličky,staré zničené domy a neobyčajný pocitz mesta, ktorý som mal, ten mi zostaldoteraz, – sumarizuje pozitívne stránkyBenátok Ing. Miartuš, ktorý okrem inéhovyzdvihol aj neuveriteľnú bezpečnosťmesta. Väčšinu svojich ciest absolvujenáš kolega železnicou. Poslednú tohtoročnúcestu absolvoval v septembri, keďbol aj s členmi z klubu železničných cestovateľovv Maďarsku a spolu išli po stopáchuhorských kráľov.Ak by ste sa k nim chceli niekedypridať, bližšie informácie získate natelefónnom čísle 045/532 12 66 alebo045/530 32 51.Ivana KAPRÁLIKOVÁfoto: autorka a archív Vladimíra MiartušaV Anglicku, pred domomWiliama Shakespeara.Vladimír v Rumunsku,pred domom pustovníkazo 16. storočia.Želania kolegýň zo ŽSR napísanéna kúsku papiera vložil VladimírMiartuš presne sem, do stenymúru nárekov v Izraeli.Aj takéto malebné môžubyť obľúbené Benátky.Drevené sochyv Benátkach na pláži.Takmer neuveriteľné.Železnica vedie tunelomaž takmer na vrchol horyEiger vo Šva jčiarsku.ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/201018

AJ TOTO SME MYKulturistika si vyžaduje poriadne sebazaprenie.Igor v posilňovni pri pravidelnom cvičení.Igor v práci kontroluje traťa vo voľnom čase dvíha činkyČakajú nás chvíle pohody a pokoja. Každý využijenasledujúce vianočné dni po svojom. Mnohí z nás asi úplne„vypneme“ a oddáme sa oddychu. Niektorí zase zrelaxujúpri vychádzkach do prírody, iní pri sledovaní televízie čičítaní kníh. A pritom sa nezabudneme ani dobre najesť. A posviatkoch zrazu zistíme, že...tie kilá nám akosi vybehli hore.Problémy s nadváhou rieši tiež každýindividuálne. My vám dnes predstavímečloveka, ktorý si zo dňa na deň ráznepovedal – a ide sa chudnúť! – No, asi taknejako to začalo, – spomína na nedávnuminulosť Igor Vlačuha, kontrolór tratezo SMS AO Žiar nad Hronom, s pracoviskomv Hronskej Dúbrave, kde sme ho navštívili.– Dlho som bol so svojou váhouspokojný, až raz prišiel deň, keď som siuvedomil, že zrazu mám problémy priobúvaní, že sa mi ťažšie dýcha, že aj táchôdza už nie je taká, aká bývala. Pohľadna váhu, ručička ktorej sa zastavilana 105 kilogramoch, ma dorazil. Pri mojejvýške 170 cm a veku, no čosi hrozné, –hovorí Igor. A tak začal hľadať možnosti,ako schudnúť. Vyskúšal viacero odporúčaní,no ani diéty, ani klasické športovanienepomáhali. A tak sa rozhodol pre kulturistiku.Šport, ktorý vyžaduje veľa úsiliaa telesného vypätia, no pri správnom cvičenísa dostaví aj výsledok. – Začiatkyboli zaujímavé. Najprv som si musel uvedomiť,že nadváha nepôjde dole samaod seba, ale musím čosi pre to urobiť.A tak som začal najprv bicyklovať a neskôrsom k tomu pripojil i posilňovňu.Nakoniec som ostal pri činkách. Akobysom sa vrátil do čias, keď som mal osemnásťa venoval sa športovej kulturistike.Priznávam, začiatky boli ťažké, bolii skryté myšlienky, že sa na to vykašlem.Dnes na to spomínam s úsmevom. Somrád, že som vydržal a výsledok sa nebadane,ale predsa dostavil. Keď som sarozhodoval, akej kulturistike sa venovať,voľba padla na naturálnu. Možno i preto,že vlastne i jej názov hovorí, že symbolizuječistotu športu, – hovorí o svojejTakto Igora Vlačuhu poznajú kolegoviaz práce. Ako kontrolóra trate s pracoviskomv Hronskej Dúbrave. My sme ho nafotili primeraní geometrickej polohy koľajnicovýchpásov.záľube Igor. Húževnatosť a disciplína hopriviedli k tomu, že začal aj súťažiť. Po nesmelýchzačiatkoch sa vo svojej kategóriivypracoval na jedného z najlepších naturálnychkulturistov na Slovensku, nodobre známy je i v Česku. V tohtoročnejjarnej sezóne stihol vyhrať pohárovú súťažVictoria natural cup vo Veľkom Grobe,obsadil druhé miesto na Medzinárodnýchmajstrovstvách ČR a tretie miesto na Medzinárodnýchmajstrovstvách SR, odkiaľsa nominoval do reprezentačného výberu.A hneď aj na Majstrovstvá Európy v naturálnejkulturistike, ktoré sa konali v Marseillevo Francúzku. – Nováčikovská daňsi vyžiadala svoje, ale i deviate miestov mojej hmotnostnej kategórii nebol zlýzačiatok, – hodnotí Igor Vlačuha.Kulturistika je náročný šport, nielenfinančne, pretože každú účasť na súťaži sihradí zo svojho, ale jej náročnosť spočívaaj v pocite zodpovednosti. – Niekoľkokrátsom to už chcel celé nechať, ale nedá mito. Nielenže sa cítim lepšie po zdravotnejstránke, je to zároveň aj určitá skúškavytrvalosti a previerka mojich schopností,– hovorí a na záver dodáva: – Kulturistikuby som odporúčal každému, ktochce robiť niečo so svojou postavou. Stačípohľad na mňa, ešte prednedávnom 105kilogramov a dnes je to už naozaj iné.V priemere som sa zbavil asi 35 kilogramov,takže súťažím vo váhovej kategóriido 70 kilogramov. A to už je podstatnýrozdiel. Skúste, neoľutujete.Vladimír SALZERFoto: autor, archív Igora VLAČUHU Fotografiaz francúzskehoMarseille, kde sakonali MajstrovstváEurópy v naturálnejkulturistike, na ktorýchIgor skončil na deviatommieste. Igor Vlačuha(vpravo) spolu so svojímtrénerom, manažéroma „realizačným tímom“v jednej osobe MartinomKaššom, majstromz SMÚ ŽTS TO Zvolen.19 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

oznamyKrásne životnéjubileum, 40 rokov,oslávil v minulýchdňoch náš kolegaa priateľIng. Peter OROL,ktorý na železnicipracuje od roku1989, v súčasnostiako vodič na ORKošice.Veľa pohody, šťastné náhody, žiadnenehody, významné dohody, úžasné príhody,duchovné hody, partnerské zhody a ďalšievýhody! A že Ťa všetci stále radi máme,tento veršík Ti na štyridsiatku posielame.Kolegovia z OR Košice, priateliaa kamarátiKrásne životnéjubileum, 50rokov, oslávila30. novembrazamestnankyňaSMÚ OZT Košice– JuhDanielaJUSKOVÁ.Pri tejto príležitostijej želáme veľa zdravia, šťastia, pohoduv práci aj v rodinnom kruhu.Kolektív spolupracovníkov SMÚ OZTKošice – Juh a ZV OZŽ pri OZT Košicea priateliaPoslednýdecembrovýdeň bude ajdňom rozlúčkys pracoviskompre nášhozamestnanca,zámočníkakoľajovýchkonštrukciíJozefa MACEKA,ktorý oslávi 6. januára budúceho roku62 rokov, čím odchádza do starobnéhodôchodku. Aj touto cestou mu chcemepoďakovať za vykonanú prácu.Kolektív SMÚ ŽTS TO BratislavaKrásne životnéjubileum,50 rokov, oslávil13. decembra náškolegaJaroslav LISÝ.Na stole päťdesiatčervených ruží,nech Ti zdravíčkonaďalej slúži Zdvihnime poháre, pozrimeku dnu, zvlhčime hrdlá skôr, než očizvlhnú. Všetko najlepšie k Tvojmu sviatku,veľa zdravia, šťastia pohody a spokojnostido ďalších rokov.Kolektív SMÚ SZ Vrútky, SMÚ ETLiptovský Mikuláš, SMS ET LiptovskýMikuláš, SMS SZ ŽilinaKrásne životné jubileum, 60 rokov, oslávil8. decembra náš spolupracovníkJozef CETÖ.Pri tejto príležitosti mu srdečne blahoželámea prajeme pevné zdravie, šťastie, lásku, veľaoptimizmu a elánu do ďalších rokov života.Kolektív zamestnancov AO Trebišov,odvetvie EEBlahoželámeKrásne životnéjubileum, 60rokov, oslávil náškolega, dlhoročnýpracovníkzabezpečovaceja oznamovacejtechnikyRudolfPETRUŠEK.Touto cestou Ti k narodeninám prajeme,ako to už zvykom býva, aby sa Ti splnilo, čoTvoje srdce skrýva. Veľa ďalších rokov, veľašťastných krokov, veľa dobrých vecí, želámeTi všetci. Veľa zdravia, šťastia, lásky, žiadnestarosti a žiadne vrásky. Radosť z vnúčat,z rodiny, krásne narodeniny.Kolegovia, spolupracovníci z AO TrenčínPo 44 rokochnepretržitej službyv radoch železnícv odvetví OZTpo dosiahnutí 62rokov odchádza17. decembrana zaslúžilýdôchodok náš kolega, koordinátor SMS KT,MichaľanyŠtefan PERHÁČ.Pri tejto príležitosti mu chceme úprimnepoďakovať za jeho dlhoročnú obetavú prácuna železnici v odvetví OZT a do ďalšiehoživota mu želáme hlavne veľa zdravia,šťastia, lásky, rodinnej pohody a životnéhooptimizmu.Kolektív spolupracovníkov SMS a SMÚKT Michaľany, všetci kolegovia a priateliaz AO odvetvie OZT Trebišov a ZV OZŽTrebišovV decembri oslavuje svoje krásne životnéjubileum, 50 rokov, majster MDS TrebišovMarián FIRKAĽ.Milý Marián, všetko len to najlepšie, čoživot Ti môže dať, chceme Ti k Tvojmusviatku zaželať. Vykroč teda na ďalšiužitia púť, život aj v zrelosti môže maťsladkú chuť. Čože je to päťdesiatka,aká je to výšina? Z nej sa len kus krajavidí, výstup iba začína. Prijmi od násčo najsrdečnejšiu gratuláciu a prianiebohatého zdravia, lásky, pohody a vždydobrej nálady.Spolupracovníci MDS Trebišov a ZV OZŽpri SŽTS TrebišovV decembrioslávi krásneživotné jubileumnaša kolegyňa,verná pracoviskuMDS Trebišov,kamarátkaa predsedníčka ZVOZŽ pri SpŽTSVierka KACINOVÁ.Vierka, dnes krásny sviatok máš,50 rokov v živote spoznávaš. Život Ti dal, čoposiaľ dať Ti mal, niekto Ťa potešil, niektooklamal. No pred Tebou je života plná púť,na ktorej Ti prajeme – šťastná buď. A že Ťavšetci stále radi máme, tento veršík Ti zosrdca posielame.Kolektív spolupracovníkov odvetvia ŽTS,ZV OZŽ pri SŽTS Trebišov, kamarátia priateliaKrásne životnéjubileum, 62rokov, oslávil16. decembraa zároveň po 43rokoch prácev ŽSR odchádzado dôchodku náškolega, priateľa vzor, vedúciprevádzky,Jozef KREMPASKÝ.K jubileu mu gratulujeme a za jeho kvalitnúa odbornú prácu, obetavosť, ľudskosťa ochotu pomáhať mu vyslovujeme veľkéĎAKUJEME. Do ďalšieho života mu želámeveľa zdravia, pohody a príjemne strávenýchchvíľ v kruhu rodiny.Kolektív SMÚ Údržba budov PopradPoslednýmtohtoročnýmsilvestrovskýmdňom končí svojuželezničiarskupúť po viacako tridsiatichodpracovanýchrokoch odchodomdo starobnéhodôchodku dozorca výhybiekFrantišek KOVÁČ.Hore Stopcom mašina píska a odfukuje, tonášho Ferka na dôchodku pozdravuje.Na jeho ďalšej života púti mu všetkonajlepšie želajúprednosta ŽST Kozárovce a všetcispolupracovníci.Do predčasnéhodôchodkuodchádzajúkoncomdecembra našikolegovia, správcaželezničnejinfraštruktúry AONové ZámkyImrich BÓRIK,ktorý na železnici odpracoval nepretržite42 rokov a aj inžinier železničnej dopravyFrantišek GRÓF,ktorý na železnici odpracoval nepretržite41 rokov.Pri tejto príležitosti im za dlhoročnú prácusrdečne ďakujeme a do ďalších rokovna zaslúženomodpočinku prajemepevné zdravie,veľa krásnych dní,plných pohodya životnéhooptimizmu.Kolektív AO NovéZámkyVýznamnéživotné jubileumoslávil náš kolegaa priateľIng. Ivan TYUCH.Na železnicunastúpilv roku 1980ako výpravca,od roku 1987vykonával funkciu inšpektora pre školenie– preprava na IVP- až do roku 1996,odkedy bol prednostom stanice –zálohaOR. Od roku 1997 nepretržite pracuje akonámestník prednostu pre krízové riadeniea civilnú ochranu v železničnej staniciPrievidza. Pri tejto príležitosti mu srdečneblahoželáme a prajeme všetko najlepšie doďalších rokov.Kolektív ŽST PrievidzaRozlúčkaS veľkýmzármutkomsme prijalisprávu o náhlomtragickomodchode nášhokoleguLadislavaSOKOLA,ktorý nás pri výkone svojho povolaniaopustil 1. decembra vo veku 48 rokov. Naželezničnú stanicu v Košiciach nastúpil24. apríla 1995 a pracoval na nej vofunkcii vedúceho posunu.Dotĺklo srdce šľachetné, keď najviacchcelo sa mu žiť, nezostalo mu však veľačasu posledné zbohom nám dať a s namisa rozlúčiť. Jeho rodina a my, kolegovia,sme stratili snaživého, zo života saradujúceho spolupracovníka, ktorý spĺňalnaše nádeje. Všetci si uvedomujemeneodvolateľné rozlúčenie spolu s jehorodinou.Vedenie ŽST Košice a bývalí kolegoviaS hlbokýmzármutkomoznamujemevšetkýmkolegom,priateľoma známym,že naša drahámama, babkaa prababkaMária PECÁROVÁ,bývalá pracovníčka železničnej staniceRača, skonala 21. novembra.Venujte jej tichú spomienku.Smútiaca rodinaVo veku 59 rokovnás náhle, bezslova rozlúčkyopustil traťovýrobotník SMÚ TOTrebišovĽudovít VAŇO.Odišiel tam,odkiaľ nietnávratu. I keď srdce krváca a fyzicky užnie je medzi nami, predsa je stále tu.V našich spomienkach ostane ako dobrýkamarát a skvelý človek.Lúčia sa spolupracovníci TO Trebišova ZV OZŽ pri SŽTS TrebišovS hlbokým zármutkom oznamujeme, že27. novembra tragická udalosť ukončilaživotnú púť kolegu a kamarátaJaroslava HATALUvo veku 47 rokov. V ŽSR pracoval od roku1989 vo funkcii zámočníka koľajovýchkonštrukcií a tiež vodiča na pracoviskuTO Ružomberok. Poznali sme ho akodobrého človeka, starostlivého otcaa manžela, výborného muzikantaa obetavého kamaráta. A takýmto ostanev našich spomienkach navždy. Venujtemu, prosím, spomienku spolu s nami.Spolupracovníci a kamarátiMesačník pre zamestnancov Železníc SR. Vydáva Generálne riaditeľstvo Železníc SR • Šéfredaktorka: Ing. Dana SCHWARTZOVÁ (žel. tel. 910/3203, e-mail:schwartzova.dana@zsr.sk) • Adresa redakcie: Košice, 040 01, Štefánikova 60, fax: 055/2293205, email: zsemafor@zsr.sk, http://www.zsr.sk// • Redaktori: aktuálnesprávy, spoločenské oznamy a inzertná služba: Vladimír SALZER (žel. tel. 910/3204, e-mail: salzer.vladimir@zsr.sk)., Ing. Martin BALKOVSKÝ (žel. tel. 910/3202,e-mail: balkovsky.martin@zsr.sk), Bc. Ivana KAPRÁLIKOVÁ, redakcia Banská Bystrica, Ul. 29. augusta 35 (žel. tel. 939/6491, e-mail: kapralikova.ivana@zsr.sk) • Nevyžiadané rukopisy redakcianevracia. • Grafická úprava: Roland Torsten Advertising s.r.o., Bratislava, Tlač: Slovenská Grafia a.s., Bratislava • Index č. 49 931, registr. č.BMP-1521 ŽELEZNIČNÝ SEMAFOR 12/2010

Šťastné a veselé vianočné sviatky,splnené túžby aj želaniaa úspešný nový rok prajeredakcia.