Spýtali sme sa - Lesy SR š.p.

minuloroènú.BAANTSOJKAÏATE1⁄4RASTLINYFIALKAJESIENKAVETERNICAPRVOSIENKA je jarný lesný druh polosl ný a sl ný na vodu nenároèný.Rozírený je od pahorkatín a po horské pásma. Kvitnev marci a v júni. Ope3⁄4ujú ju vèely, èmeliaky a de né motýle.Je ozdobnou a lieèivou rastlinou. Zbiera sa kvet a koreò. Èajsa pouíva pri nespavosti, migréne, reume a kali.LESNÉ PLODYOSTRUINA ÈERNICAÈUÈORIEDKARUA ÍPOVÁJAHODA rastie v listnatých i ihliènatých lesoch na slneènýchmiestach. Kvitne od mája do jún a plod je sladká, duinatáèervená jahoda. Je lieèivá. Má bohatý obsah vitamínuC. Èaj z mladých listov napomáha látkovej premene a prichorobách moèových ústrojov.Lesník,časopis zamestnancov štátnehopodniku LESY Slovenskejrepubliky, Banská Bystricaredakčná radaIng. Ján Mičovský, CSc.,Ing. Jozef Marko,Ing. Lucia Hanková,Ing. Rudolf Bruchánik, PhD.,JUDr. Milan Vančo,predseda redakčnej radyIng. Jozef Djubekvýkonný redaktorMgr. Peter Gogola,www.lesy.sk,e-mail: peter.gogola@lesy.skrada stálych prispievateľovIng. Július Burkovský, Jiří Junek,Ing. Radoslav Ľorko,Ing. Igor Viszlai,Ing. Boris Pekarovič,Dáša Pavlovičová,Ing. Jaroslav Kobza,Ing. Jozef Sokol, Jozef Šabo,Ing. Ľuboš Tuľak, Ing. Marcel Fiala,Ing. Ladislav Dochán,Roman Podolinský, Ing. Ján Bulla,Ing. Marek Tabernaus,Ing. Peter Patay, Ing. Ján Vavrek,Dušan Dávid, Ing. Jozef Staško,Rudolf Halák, Ing. Karol Volentier,Martin Matysgrafická úpravaMária Gálová, Miloš SedláčekNárodné lesnícke centrum,T. G. Masaryka 22, 960 92 Zvolennáklad: 3000 výtlačkovfoto obálkaPeter GogolaIng. A. Melcerová z NLC skúša,ako funguje fínska pomôckana zalesňovanie – Pottiputki.adresa redakcieNámestie SNP č.8,975 66 Banská Bystrica,Tel.: 048/434 42 78,Fax: 048/434 41 91registráciaMK SR B 13 r. č. 3821/2007zo dňa 1.8.2007132 Obsah3 EditorialSpýtali sme sa...Téma mesiaca: Lesníctvo vo Fínsku4 Dobrý príkladInterview s doc. Ing. Jánom Ilavským, CSc.5 Základné údaje o lesoch FínskaRočenka 2007, METLA6 Porovnanie fínskehoa slovenského lesníctva7 Stromy a ľudia - Výstava tvorbyfínskych fotografiek8 Správa z prieskumu verejnejmienky10 Lesníci pri spracovaní kalamityneporušili zákon11 Pozitívne reakcielesníckej prevádzkyOZLT nasadil do prevádzkynový prebierkový harvester12 Lesy a ľudia oceneníChránený areál „Jubilejný les“13 Lesníci - řezbáři na valašsko -slovenském pomezí14 „Finančné krytie je dostatočné“Ing. Ondrejčák o boji proti zhoršovaniuzdravotného stavu smrečín15 Nutnosť tretiehotechnika na správeVedúci Lesnej správyRožňava Ján BUKOVINSKÝ16 Pozvánka: Lesnícke dni17 Nezamieňajme certifikáciuso systémom riadenia lesnýchzdrojovStromy extra: Borovica – bonsaj18 Obhospodarovanie lúčok pre zver19 Lesnícke kvarteto20 Lesník s kniplom„Môj život bol nesmierne zložitý...Ale zaujímavý!“4VTÁCIHLUCHÁÒ sa iví hmyzom a jeho larvami a kuklami, ktoré vyberá zotrbín stromov. Lozí po kmeòoch stromov, ktoré prehliadaz kadej strany, èím im prospieva. V jeseni a v zime saiví semenami borovíc a smrekov, aluïmi, bukvicamia bobu3⁄4ami. Hniezdi v dutinách starých stromov. Dutina jehlboká a kadý rok si vytesáva novú, zriedkakedy pouíva56Obsah22 Chcú ukázať, čo v nich je24 Vrásky z novej STNNa trhu s drevom je nevídaný pretlakhmoty25 Pozvánky26 Memoriál pohorelských rubárov27 Vzdelávanie28 Zásady hospodáreniapri obnovách LHP29 I. PRO SILVA a novodobéodumieranie smrečínPrírode blízke obhospodarovanie lesa30 Fotografia a slovoMúzeum ako na dlani31 Nová vodná paradigmaVíkend na lesníckej chateLESY pre oddych a dovolenku - LESY prevšetkých32 Lesné zamestnanie v prvejpolovici 20. storočia33 Na klavíri vie hrať aj hluchý.Na husliach nieO huslistovi Ing. Milanovi VOSKÁROVI34 Inzercia35 Omladenie áno. Ale nie zo dňana deňPointa: zbytočný (?) hurhajPrečo mám rád les36 Uveríte?Krížovka37 FilokartiaPoľovnícky receptár38 Pre deti39 Kalendár podujatíŽivotné jubileá40 44. ročník Venerovskéhomemoriálu22

editorial | anketaOpäť tu máme apríl – mesiac lesov. Mesiac, ktorý kladie pred nás opakovane veľkú výzvu: podruhýkrát spoja slovenskí lesníci svoje sily, aby pripravili Lesnícke dni. Druhý ročník Lesníckychdní je vyjadrením snahy odčiniť to, čo sme v uplynulých rokoch zanedbali – vysvetľovať a obhajovaťsvoju prácu. Preto splácame dlh verejnosti i sami sebe. Hovoriť a zdôrazňovať zmyselpráce lesníkov nie je ješitnosť neuznaných a nedocenených. Tu a teraz je viac než kedykoľvekpredtým dôležité vysvetľovať a argumentmi dokazovať, že v urbanizovanej krajine musí človekzasahovať do prírodných procesov. Áno, iste, ktosi by mohol namietať, že to nie je potrebné,príroda a les má predsa neuveriteľnú silu a schopnosť obnovy. Bezpochyby áno – dokážemejasne definovať a vyznačiť oblasti, ktoré by mali ostať nedotknuté, pretože to má svoj význam.V týchto lokalitách človek rezignuje a ponechá prírode priestor na samovývoj. Ale i miera potrebychrániť prírodu v najprísnejšom režime má svoje racionálne limity: homo sapiens na počiatkutretieho tisícročia sa nehodlá vrátiť do jaskýň, opásať sa kožušinou zo zabitého živočícha a venovaťsa zberu lesných plodov. Naopak – žije v ére informačných technológií, využíva najrôznejšiedopravné prostriedky a stále viac čerpá z prírodných zdrojov. Stav prírody a jej zachovaniepre budúce generácie je prioritou, nemal by však byť chápaný ako dogma: práve ľudský uma stupeň poznania prírodných javov a procesov sú nástrojmi, ktoréumožňujú manažment krajiny v súlade potrieb prírody i človeka.Aj o tom treba trpezlivo a vo vecnej rovine diskutovať s verejnosťou.Napríklad aj počas Lesníckych dní.Príjemný apríl všetkým čitateľom želáSpýtali sme sa:Navštívili ste už Lesnícky skanzen v Čiernom Balogu?AnketaIng. IgorPatráš,podnikateľ,prezidentZväzuspracovateľovdrevaVydrovskú dolinu somzatiaľ navštívil trikrát. Vždyto bolo pri príležitostiorganizovaných podujatís veľkým počtom ľudí. Nebolato tá správna príležitosťvychutnať a pochopiťatmosféru Lesníckehoskanzenu, na to sa ešte lenteším. O skanzene toho viempomerne dosť a vzdávamhold kolegom – lesníkomza takéto aktivity. Mámv pláne návštevu skanzenuformou pokojnej prechádzkys cieľom načerpania inšpiráciea oddychu v peknomlese. Určite na tento cieľvyužijem pozvánku z bulletinuViac dreva do života 2,opakovaného spoločnéhoprojektu nášho Zväzuspracovateľov dreva SRa štátneho podniku LESY SR.MiroslavDebnár,vedúciCentraspravodajstvaa publicistiky,Slovenský rozhlas, RádioRegina Banská BystricaLesnícky skanzen som navštívilhneď v prvom roku jeho života.Už vtedy som si povedal,aký je to vynikajúci nápada ako je fajn, že po jazdeČierhohronskom železničkoučaká návštevníka Vydrovskejdoliny ďalšia pútavá atrakcia,ktorá má navyše aj ďalší rozmer- priblížiť prácu lesníkovvo svojej pestrosti a náročnostis dôrazom na ochranu prírody.S potešením sledujem, ako sarozrastá skanzen i počet jehonávštevníkov.Ing.MiroslavTököly,lesník,Mestskélesy KošiceHanbímsa, ale ešte som v skanzenenebol. Dúfam, že to čoskoronapravím.Dr. PeterZemaník,žurnalistaÁno,navštívilsom ho užniekoľkokráta vždyma fascinovalo, čo všetkosa v ňom zmenilo a akosa rozvíja vo svojej formei obsahu. Naviac ma k lokalite,v ktorej sa nachádza viažu ajnezabudnuteľné spomienkyešte z čias táborov Stromuživota, ktoré som ako novinárpravidelne navštevoval.O Čiernohronskej železničkeani nehovoriac!Tatiana Rundesová,žurnalistka, HospodárskenovinyNavštívila som ho a bol tofantastický zážitok.Lenka Burdová, hovorkyňa,Štátne lesy TANAPuŽiaľ, zatiaľ nie. Možno už tietoletné prázdniny.JaroslavSlamečka,SlovenskécentrumpoľnohospodárskehovýskumuUMHZ, poľovníckepracovisko NitraLesnícky skanzen som navštívils rodinou a priateľmi preddvomi rokmi. Je naozajobdivuhodné, koľko prácesa podarilo vykonať. Celýkomplex je atraktívny ako predospelých, tak aj pre deti. Aksi dá návštevník záležať, žechce vidieť naozaj všetko, získabohatý program skoro na celýdeň a na konci bude prijemneunavený. Naučili sme sa mnohénove veci. Vstupne symbolické,personál ochotný a ústretový.Naozaj vydarené dielo.Ing. AlenaKaššáková,vedúca LSPovažskáBystricaSamozrejme,zatiaľdvakrát.Je to krásne dielolesníkov, kde som našlainšpiráciu ako lesnápedagogička, a aj pribudovaní Lesníckehonáučného chodníkana našom OZ. Ďakujemtvorcom, prajem im ďalšiedobré nápady.IvanDianiška,agentúraFOCUS,Centrumpresociálnua marketingovú analýzuSkvelý nápad na skvelommieste. Myslím však, že aspoňv Brezne a okolí by si zaslúžilvýraznejšie veľkoplošnéupútavky (ukazovatele smeru)a netváriť sa tak „prikrčene“.MiroslavTonhajzer,básnika milovníklesovÁno,navštívil, užniekoľkokrát. Pri prvej návšteve somsa nesmierne potešil, žev š.p. LESY SR myslia aj týmtosmerom a môj pohľad savýrazne zmenil. Dopomohlitomu aj jeho tvorcovia,ktorých som následne spoznal,ktorí myslia a cítia v dreve,v lese a vzduchu. Každémuskanzen rád odporúčam.ViliamBartuš,ochranár,VLKVýchodnéKarpatyÁno,trikrát. Bolovždy počas akcie Deňstromu, kde som realizovalinformačný stánok na trasenáučného chodníka. Bola tozastávka o mimovládnychorganizáciách a zastupovalsom Lesoochranárskezoskupenie VLK.Lesník 4–2008 3

téma mesiacaInterview s doc. Ing. JánomIlavským, CSc.Dobrý príkladLesníctvovo FínskuPeter GOGOLAdoc. Ing. Ján Ilavský, CSc.Moderná veda nepoznáhranice ani iné obmedzenia.Tobôž nie v treťom tisícročí,v ére elektronickej komunikácie.Konfrontácia skúseností,odovzdávanie modernýchpoznatkov, komunikácia, spolupráca.To sú základné kamenerozvoja vedy na medzinárodnejúrovni. Týka sa tovšetkých odvetví vedy a výskumu,i lesníctva. O tomtoa všeličom inom sme sa porozprávalis významným predstaviteľomslovenskej lesníckejvedy, ktorý v súčasnostipôsobí vo fínskom meste Joensuu,vo Fínskom lesníckomvýskumnom ústave METLA(Metsäntutkmuslaitos). Je nímdocent Ján Ilavský.Vaše pôsobenie vo Fínsku vámposkytuje cennú príležitosť soznalosťou slovenskej i fínskej realitykonfrontovať lesnícky sektorv oboch krajinách. Ak by sme saobmedzili len na základné faktya parametre, v čom vnímate principiálnyrozdiel?Jedným z hlavných rozdielov, ktorýupúta pozornosť, je množstvo lesov.Celková výmera lesov je vyše 23 mil. ha,teda viac ako jedenásť násobok výmerynašich lesov. Celková zásoba je okolo2200 mil. m 3 a ročný prírastok okolo100 mil. m 3 . Ročne sa ťaží blízko 60 mil.m 3 dreva a ďalších okolo 20 mil. m 3 tvoríimport surového dreva. Drevo a výrobkyz dreva predstavujú vyše 20 % z celkovéhoexportu Fínska. V lesníctve a priemyslespracúvajúcom drevo je zamestnanýchokolo 90 000 osôb. Lesy a drevospracujúcipriemysel sú teda významnýmprírodným, sociálnym aj ekonomickýmfaktorom života vo Fínsku. Aj keď pri približnerovnakom počte obyvateľov obochkrajín sú uvedené čísla väčšinou viac akodesaťnásobkom tých istých ukazovateľovna Slovensku, nepovažujem ich zaten najdôležitejší rozdiel. Hlavný rozdielvidím vo vzťahu jednotlivých ľudí aj celejspoločnosti k lesom. Správy o lesocha drevospracujúcom priemysle sú dennehádam vo všetkých médiach a nielenvtedy, keď sa nejakí extrémisti priväzujúk stromom, ako je to u nás. K vzťahujednotlivých ľudí uvediem jednu svojuskúsenosť. Fíni veľmi obľubujú opekaniešpekačiek v prírode. Keď sme s priateľmivychádzali na pikniky všimol som si, ževäčšinou brali so sebou do auta drevo.Raz som priateľovi povedal, v akomzmysle sa u nás používa spojenie „nosiťdrevo do hory“ a počudoval som sa nadtým, že nesieme drevo do lesa, kde je hovšade dostatok. On mi na to odpovedal,že ten les predsa niekomu patrí. Ľudia voFínsku žijú v lese, žijú s lesom a vážia siho. Kradnutie dreva, poškodzovanie lesova smetiská sú tu naozaj neznámymipojmami.V čom by sa slovenskí lesnícimohli podučiť od svojich fínskychkolegov?Jednou z vecí, z ktorých by sme si malibrať príklad, je vykonávanie zmien v odvetvílesníctva. Dlhodobé prírodné procesyv lesoch sa odrážajú aj v dlhodobomplánovaní a príprave zmien v legislatíve,organizácii odvetvia aj personálnej oblasti.Všetky tieto zmeny sa najprv podrobnezdôvodnia, prediskutujú, všetci majú možnosťdať svoje pripomienky a návrhy a ažpotom sa zmeny vykonajú. Pre nás sa tozdá byť zdĺhavé, ale konečný efekt je veľmidobrý v realizačnej fáze, lebo po takejtopríprave sú ľudia so zmenami stotožnení,sú premyslené do všetkých podrobnostía preto ich netreba robiť tak často.Za pozornosť stojí aj komplexnosťpohľadu na všetky činnosti v lesníctvev zmysle troch základných pilierov trvaleudržateľného rozvoja odvetvia, t. j. ekologického,ekonomického a sociálneho.Ani jeden nie je inému nadradený. Lesnéhospodárske plány obsahujú aj dôkladnúekonomickú analýzu navrhnutých opatrenía dopadov ich realizácie na vlastníkalesov.Opačné garde: v čom by sa Fínimohli učiť od nás?V súvislosti s globálnou klimatickouzmenou a jej vplyvom na lesné ekosystémymá Slovensko unikátnu možnosťsledovať na malom území zmeny s nadmorskouvýškou, ktoré sa na veľkých územiachbudú vyskytovať s postupom nasever. Myslím, že naše skúsenosti v tejtooblasti budú v krátkom čase zaujímavé ajpre fínskych kolegov.4Lesník 4–2008

téma mesiacaVaše výskumnícke ambície a kontaktyna Slovensku umožnili vašimfínskym kolegom v októbri 2005otestovať v našich podmienkach harvarderso stínacou hlavicou Narva--Grip 1000 – 23 (informáciu o tomtoprojekte sme čitateľom priniesliv aprílovom vydaní Lesníka v roku2006). Plánujete aj ďalšie spoločnéprojekty na Slovensku?Som rád, že tento projekt nezostaliba v štádiu skúšok hlavice a publikovaniavýsledkov v časopise Lesník. Veďv súčasnosti už pracujú v Lesoch SR š. p.štyri hlavice Narva-Grip. Myslím si, že jeto významná zmena technológií, ktoráumožňuje efektívne využívanie dreva ajz najmladších výchovných ťažieb. Hlavnev nadväznosti na program využívaniabiomasy na energetické účely. Tietojednoduché stínacie hlavice umožňujúefektívne využívať aj také zdroje energetickéhodreva, ktoré boli doteraz ekonomickynedostupné.Na Slovensku sme však mali aj ďalšiespoločné projekty. Spomeniem aspoň vypracovanieštúdie o dostupných zdrojochbiomasy a ich efektívnom zabezpečenína výrobu energie vo Zvolenskej teplárenskeja.s., ktorú vypracovali Fínskylesnícky výskumný ústav v Joensuu spoločnes Technickou univerzitou Zvolena Ústavom lesných zdrojov a informatikyNLC Zvolen. Aj v súčasnosti pripravujemepodobný spoločný projekt.Myslím si však, že aj viaceré výmenyodborníkov medzi našimi krajinami, ktorésom doteraz zorganizoval, dali možnosťšpecialistom z oboch strán lepšiespoznať problematiku lesného hospodárstvav druhej krajine a získať informáciepre zlepšenie práce doma. Najbližšie,začiatkom septembra, budem viesť naSlovensko skupinu fínskych špecialistovzameraných na inventarizáciu lesov a lesohospodárskeplánovanie. Počas tejtonávštevy plánujeme zorganizovať seminár,kde sa stretnú naši špecialisti z oblastiinventarizácie lesov a plánovanias fínskymi a vzájomne si vymenia skúsenostia názory.Vaša pozícia predsedu Európskejlesníckej komisie (ELK) FAO bola„kľúčom“ k usporiadaniu rokovaniatejto komisie na Slovensku. Vďakatomu sa renomovaní odborníci– oficiálni predstavitelia väčšiny eorópskychkrajín v ELK FAO – dostaliaj do nášho Lesníckeho skanzenupri Čiernom Balogu. Spomeniete si,ako reagovali na toto naše „open airmuseum“?Návšteva skanzenu, exkurzia v okolitýchlesoch, ako aj spoločenská časť naOdštepnom závode v Čiernom Balogu,mali veľmi pozitívnu odozvu. Exkurzie,pri ktorých sa ukáže iba les, s nejakýmpestovným opatrením alebo ťažboudreva, nemusia byť pre ľudí z rôznychklimatických podmienok vždy až takézaujímavé a väčšina na ne rýchlo zabúda.Takéto spojenie histórie lesníctva,lesa a človeka však osloví niečim väčšinuúčastníkov.Okrem pôsobenia vo Finnish ForestResearch Institute v meste Joensuuste činný aj na Slovensku akočlen Dozornej rady štátneho podnikuLESY SR. Ako hodnotíte svoje pôsobeniena tomto poste?Na hodnotenie po polroku činnosti jeešte asi zavčasu. Väčšina členov Dozornejrady je nových a treba určitý čas, pokiaľvnikneme do všetkých detailov a problémovv činnosti štátneho podniku. Dozornárada má svoje dôležité schvaľovaciea kontrolné funkcie, ktoré jej vyplývajúzo zákona o štátnom podniku. Vôbec nechcemtieto funkcie zľahčovať ak poviem,že za najdôležitejšiu považujem diskusiuo ucelenej koncepcii ďalšieho rozvojapodniku. Tá predošlá bola zameraná nazmenu štátneho podniku na akciovú spoločnosť.Nová stratégia rozvoja podnikuby mala odraziť zámery štátu v obhospodarovanísvojho najcennejšieho majetku,ktoré vyjadruje Programové vyhláseniesúčasnej vlády.Čo je vašou profesionálnou ambíciou?Moje dlhoročné pôsobenie v rôznychfunkciách v medzinárodných organizáciáchako FAO, EHK, Európsky lesníckyústav, aj súčasné skoro päťročné pôsobenievo Fínsku, mi umožnili poznávaťlesníctvo a jeho problémy v mnohýchkrajinách. Vždy som sa snažil na získanépoznatky a skúsenosti pozerať aj očamiich využitia v našom lesníctve. Na obrazsa treba vždy pozerať aj z blízka, aby smevideli detaily, aj z väčšej vzdialenosti, abysme videli celok a či náhodou nevisí nastene krivo. Myslím, že som mal možnosťpoznávať naše lesníctvo do detailov voviacerých funkciách počas môjho pôsobeniana Lesníckom výskumnom ústavevo Zvolene a zároveň som mal možnosťvidieť ho aj očami poznatkov zo zahraničia.Mojou ambíciou je uplatniť domaniektoré z tých zahraničných skúseností,o ktorých si myslím, že by nášmu lesníctvuprospeli. Na prvý pohľad veľmijednoduchá ambícia. Zároveň si všakuvedomujem, že je to aj ambícia narušiťplatnosť príslovia, že nikto nie je domaprorokom.Ďakujem Vám za rozhovor.Základnéúdajeo lesochFínska(Ročenka 2007, METLA)Celkové územieFínskaZ toho:Vodné plochySúšLesná pôda33,8 mil. ha3,4 mil. ha30,4 mil. ha26,3 mil. haZ toho územia ochranyprírody2,8 mil. haVlastníctvo lesov:Súkromné (rodinné) 51,8 %Súkromné priemyselných podnikov 7,7 %Štátne 35,2 %Ostatné verejné 5,3 %Drevinové zloženie:Borovica 65,5 %Smrek 23,7 %Ostatné ihličnaté 0,1 %Brezy (B. pendula + pubescens) 8,8 %Ostatné listnaté 0,7 %Dočasne nezalesnené 1,2 %Celková zásoba dreva 2 189 mil..m 3Priemerná zásoba na hektár 105 m 3 /haCelkový ročný prírastok 98,5 mil. m 3Priemerný ročný prírastok 105 m 3 /haDodávky dreva 57,8 mil. m 3Import dreva 20,0 mil. m 3Lesník 4–2008 5

téma mesiacaPorovnanie fínskeho a slovenského lesníctvaNávšteva skupiny fínskych odborníkov, členov Správnejrady Lesníckeho centra Severnej Karélie z Joensuu, bolazdrojom zaujímavej konfrontácie názorov a skúseností. Najednej strane fínske lesníctvo, radiace sa k európskej špičke,na druhej strane slovenské lesníctvo s významnou histórioua tradíciami, ale zároveň prekonávajúce problémy s reštitúciami,zmenou legislatívy a rozpoltenosťou v názorochodbornej verejnosti na mieru zasahovania štátu do hospodáreniaprostredníctvom striktnej legislatívy a podrobnýchLHP. O poznatkoch a dojmoch fínskych odborníkov z cestypo Slovensku sme sa porozprávali s Markkom Heikkinenom,predsedom Správnej rady a s Arim Niiranenom, riaditeľomLesníckeho centra Severnej Karélie.Pri výstupe na Solisko v doprovode Ing. Petra Fleischera, CSc, vedúceho Výskumnej stanice Štátnych lesov TANAPu.6Na úvod predstavte našim čitateľomLesnícke centrum, jeho úlohya postavenie.Lesnícke centrá sú regionálnymiorgánmi štátnej správy lesného hospodárstva,ktoré podliehajú Ministerstvupoľnohospodárstva a lesníctva. Boli založenév roku 1929. Celkove je v krajine13 takýchto centier a naše centrum v SevernejKarélii je najvýchodnejším z nich.Majú dve úlohy – postavenie štátnej správya zároveň sú poradenskými strediskamipre vlastníkov lesov. Zodpovedajú za trvaloudržateľné obhospodarovanie a využívanielesov, zachovanie biodiverzity a inéčinnosti zamerané na rozvoj lesníctva.V náplni majú tiež kontrolu dodržiavanialegislatívy pri všetkej činnosti v lesoch.Avšak poradenská činnosť je dôležitejšiaako kontrolna. Používanie pozitívnycha preventívnych metód práce, ako lesnéhospodárske plánovanie, výchova, poradenstvoa finačné stimuly znižujú potrebukontroly dodržiavania legislatívy.Aký je rozsah činnosti Lesníckehocentra a spôsob jeho financovania?Lesnícke centrumSevernej Karélie pokrývaLesník 4–2008územie s výmerou lesov 1,5 mil. hektárovs viac ako 20 000 vlastníkmi lesov. Mámeokolo 70 zamestnancov. Využívame tiežslužby kontraktorov a v lete brigádnikov.Náš ročný rozpočet je okolo 6,5 mil. €,z čoho okolo 50 % je zo štátneho rozpočtu.Druhú polovicu zdrojov získavamevykonávaním služieb pre vlastníkovlesov. Ide hlavne o vypracúvanie lesnýchhospodárskych plánov, melioračné odvodňovanie,výstavbu ciest, poradenskéa plánovacie služby a realizáciu rozvojovýchprojektov cestnej siete a bioenergetiky.Lesnícke centrá taktiež stanovujúopatrenia na podporu činností trvaléhoobhospodarovania lesov a rozsah ich financovaniazo štátnych prostriedkov.Vo Fínsku je väčšina lesov, skoro60% rozlohy lesov, v rukách súkromnýchvlastníkov (tzv. rodinné lesníctvo).Z tohto dôvodu by mohlo byťpre vlastníkov lesov na Slovenskuzaujímavé poznať fínsku lesníckupolitiku vo vzťahu vlastníka a štátu,pričom štát plní regulačnú, poradenskúa kontrolnú úlohu.V doprovode vedúceho Lesnej správy Gabčíkovo Ing. Jozefa Bielika priprehliadke lužných lesov na Dunaji. Zľava Ing. Bielik, Markku Vainio,Marjatta Asikainen, Sami Honkanen, vedúci LO Kráľová Lúka VladimírSchalek, Pekka Lihavainen, Heija Kuosmanen, Markku Heikkinen, MattiSaramäki a vedúci skupiny Doc. Ilavský.Foto: Ari NiiranenPeter GOGOLANajvýznamnejšími zákonmi, týkajúcimisa lesníctva vo Fínsku, sú Lesný zákona Zákon o financovaní trvale udržateľnéholesníctva. Lesný zákon predstavujezáklad trvalo udržateľného lesa a jehomanažment a využívanie. Účelom obochzákonov je získať uspokojivý prínos z lesníctvapri zachovaní biodiverzity lesnýchekosystémov. Ďalším zámerom je zabezpečeniepredpokladu multifunkčnéhovyužívania lesov a krajiny.Lesný zákon obsahuje všeobecnéustanovenia, týkajúce sa metodiky ťažby,zabezpečenia produkcie dreva, obnovyporastov a zachovania biodiverzity lesov.Každej ťažbe dreva na komerčné účelymusí predchádzať deklarácia spôsobuobhospodarovania lesa, ktorú musí vyplniťvlastník lesa a doručiť na príslušnéLesnícke centrum.Po ukončení ťažby je vlastník lesapovinný zabezpečiť založenie porastovv záujme zachovania ekonomického potenciálu.Charakteristiky určitých biotopov,ktoré sú zvlášť hodnotné vzhľadomna ich zriedkavú alebo požadovanú flórua faunu, majú byť chránené prostredníctvomhospodárskych opatrení. Úlohoulesníckych centier je podporovať implementáciuzámerov lesného zákona a monitorovaťsúlad praxe so zákonom.Fínska vládna politika podporujetrvalo udržateľnú produkciou drevav súkromných lesoch a zachovanie biodiverzityv hospodárskych lesoch. Lesníckecentrá každoročne určujú opatrenia, ktorémajú byť aplikované a rozsah pridelenýchdotácií.Dotácie môžu byť pridelené na nasledujúcečinnosti:- obnova lesa (ak sa nejedná o bežné zalesňovaniepo holorubnej ťažbe)- plánované vypaľovanie lesov- výchovné zásahy v porastoch- ťažba energetického dreva- prihnojovanie za účelom zvyšovania bonitypôdy- melioračné odvodňovanie- budovanie lesných ciestAk zvýšená ochrana biodiverzity

téma mesiacalesných ekosystémov alebo prírody nadbežný rámec spôsobí dodatočné nákladyalebo finančné straty, môžu byťvlastníkovi lesa čiastočne alebo úplnekompenzované z verejných fondov (environmentálnygrant).So súhlasom vlastníka môžu byť veľképrojekty, súvisiace s ochranou lesnýchekosystémov, multifunkčného využívanialesa a jeho mimoprodukčných funkcií, financovanéz verejných zdrojov.Ako vnímate vašu návštevuna Slovensku?Úprimne nás potešila príležitosťspoznať slovenské lesníctvo. Počas našejnávštevy sme mohli konštatovať, ženiektorými charakteristickými črtami salesníctvo u vás a u nás zhodujú. Konkrétneprehľadná organizácia lesníctva, ťažbapodľa plánu, čiastočne spoločenstevnévlastníctvo lesov, dodávateľský spôsobťažby a dopravy dreva, približne rovnakéceny dreva (i keď u niektorých sortimentovje situácia veľmi špecifická). Ako zásadnerozdielne vnímame nasledovné fakty: štátzohráva významnú rolu ako vlastník a obhospodarovateľlesov, lesné hospodárskeplány sú záväzné (vo Fínsku tomu tak nieje), vlastníctvo lesných pozemkov je v mnohýchprípadoch nevyjasnené, efektivitalesného hospodárstva je relatívne nízka,príjmy vlastníkov lesa sú nízke, podmienkypre ťažbu dreva sú mimoriadne náročné,obzvlášť v horských oblastiach a množstvomanipulovaných sortimentov dreva na Slovenskuje vyššie. A ešte nás prekvapil fakt,že lesníci na Slovensku nosia uniformy.Viete si predstaviť spoluprácuv oblasti lesného hospodárstva medziFínskom a Slovenskom na vyššejúrovni? Ak áno, čo by mohlo byťpredmetom spoločného záujmu? Jemožné definovať spoločné záujmypri implementácii doktríny Lesníckehoakčného plánu EÚ?Určite áno. Domnievam sa, že spoločnýmzáujmom by mohla byť produkciaenergie z biomasy na úrovni podnikateľskýchsubjektov, dohľad nad uplatňovanímzáujmov súkromných vlastníkovlesov, otázky výskumu, výmeny odborníkov(i keď vnímame problematickosťs ohľadom na výrazne odlišné podmienky)v oblasti ťažbových technológií, plánovaniaa riadenia, skúmania vplyvovklimatických zmien a ich dopadu na výskytveterných kalamít.Stromy a ľudia- Výstava tvorby fínskych fotografiekPeter GOGOLAStredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici v spolupráci s Nadáciou Zelená nádejpripravilo výstavu „Stromy a ľudia“ o lesoch a stromoch vo fínskych mýtoch a tradíciách,autoriek Sanni Seppo a Ritvy Kovalainen, ktorá vznikla v rokoch 1993-1997.Na slávnostnom otvorení výstavy vo štvrtok 3. apríla sa zúčastnil aj radca Fínskehoveľvyslanca v Slovenskej republike Marko Laine a generálny riaditeľ š.p. LESY SR JozefMinďáš.K tejto práci Sanni Seppo a Ritvu Kovalainen priviedol stav extenzívneho hospodárskehovyužívania lesov vo Fínsku. Tiež si uvedomili, ako tento proces ovplyvňujeľudskú dušu, ktorá je spätá s prírodou a v roku 1997 získali prestížne ocenenie Suomi„Finland“ Prize.Lesník 4–2008 7

téma mesiacaSprávaz prieskumuverejnejmienkyIvan DIANIŠKA, Peter GOGOLAKorene vzťahu človeka k lesom nachádzame už v bájnych dobách. Stromy hralivýznamnú úlohu v živote našich predkov. Fotografie zobrazujú miesta a stromy, ktorésú spojené s rituálmi predkov a ukazujú aj vzťah dnešných ľudí k stromom. Výstavapozostáva zo šiestich častí. Fotografie návštevníka postupne sprevádzajú lesom, jehoduchmi a posvätnými lesohájmi. Zobrazujú posvätné stromy, ktoré rozprávajú o celýchgeneráciách, ale aj fotografie stromov a ľudí, ktorí sú s nimi spätí i v dnešnej dobe.Výstava „Stromy a ľudia“je výletom do starej fínskejmytológie, za starýmifínskymi tradíciami a výletomdo dôb, v ktorých lesynemali hranice a tiahli savšetkými smermi.Sprievodným programomvýstavy sú tvorivédielne pre deti i dospelých,počas ktorých si môžunávštevníci zhotoviť svojvlastný rodostrom, ochrannéhostromového mužíčka,porozprávať sa o významestromov u starých Slovanovči Keltov, a tak viac preniknúťdo obsahu posolstvavýstavy.Výstava potrvá do1. júna 2008.Foto: J. BedríkováPotreba hodnotiť úspešnosťa efektivitu práce s verejnosťousi vyžaduje systematickésledovanie vývinuverejnej mienky. Štandardnýmnástrojom, slúžiacim natento účel, je prieskum verejnejmienky. Agentúra FOCUSna základe zadania Odborupráce s verejnosťou š.p. LESYSR uskutočnila v dňoch od29.1. do 5.2. 2008 reprezentatívnykvantitatívny prieskumna reprezentatívnej vzorke1 038 obyvateľov SR vo vekuod 18 rokov.Údaje boli zozbierané metódou štandardizovanýchrozhovorov. Respondentiboli vyberaní kvótnym výberom. Výberovýmiznakmi boli pohlavie, vek, vzdelanie,národnosť, veľkosť sídla a región(kraj) bydliska. Vzorka respondentov jereprezentatívna pre populáciu SR vo vekuod 18 rokov.Veľkosť výberovej vzorky umožňujezovšeobecniť základné výsledky prieskumuna populáciu SR vo veku od 18 rokovs maximálnou odchýlkou ±3%.NÁVŠTEVNOSŤ LESOVFrekvencia návštevnosti lesov sav porovnaní s predošlými rokmi takmernemení. Podľa aktuálneho prieskumu,do lesa chodí často – t.j. aspoň raz dotýždňa – 14% dospelých obyvateľov SR.Ďalších 29% chodí do lesa aspoň razmesačne a 24% aspoň raz za pol roka.Aspoň raz za rok sa do lesa vyberie 8%opýtaných. Menej často než raz za rokchodí do lesa 13% respondentov a 12%nechodí do lesa vôbec.SPONTÁNNE ASOCIÁCIES POJMOM „ŠTÁTNE LESY“Pod slovným spojením ŠTÁTNE LESY8Lesník 4–2008

lesnícke spravodajstvosa respondentom spontánne vybaviapredovšetkým dve kategórie asociácií:príroda resp. príjemné životné prostredie(napr.: stromy, lesný porast, čerstvývzduch, zver, prechádzky v prírode, príroda,zbieranie húb, prechádzka lesom,lesné plody) – uviedlo 33% respondentov,a vlastníctvo či majetok štátu, občanov(napr.: štátny majetok, lesy patriaceštátu) – uviedlo 32% respondentov.V oveľa nižšej miere už boli uvádzanéiné kategórie asociácií so „štátnymi lesmi“:ochrana lesov, prírody (12%), ťažbadreva (10%), drevo (8%), lesníci (horári,hájnici – 7%), lesný podnik (6%), kalamitav Tatrách (6%), kšeftovanie z drevom,rozkrádanie lesov (5%), devastácia prírody(5%), hospodárenie štátu s lesmi(4%), Tatry (4%), chránené krajinné oblasti,národné parky (4%), atď.NÁZORY NA HOSPODÁRENIEŠTÁTNYCH A NEŠTÁTNYCH LESOVPri porovnávaní hospodárenia štátnychlesov a neštátnych lesov si 44%opýtaných myslí, že hospodária približnenarovnako (čo je rovnaký počet v porovnanís rokmi 2006 a 2005).20% respondentov uviedlo, že lepšiehospodária štátne lesy (čo je miernemenej – o 3% - než v roku 2006 resp.2005) a takmer rovnaký počet, 19% respondentov,si myslí, že lepšie hospodárianeštátne lesy (čo znamená mierny pokleso 4 percentuálne body v porovnanís rokom 2006 ale až 7 percentný poklesoproti roku 2005).17% opýtaných nevedelo na tútootázku odpovedať, čo predstavuje nárasto 6% v porovnaní s rokom 2006, resp.7% oproti roku 2005.HODNOTENIE ČINNOSTI ŠTÁTNYCHLESOV V OBLASTI OCHRANY PRÍRODYZa ochranu prírody by štátnym lesomdali najlepšiu známku t.j. „jednotku“ 5%respondentov (čo je takmer rovnaký početako v roku 2006 a 2005). Necelá štvrtinaopýtaných (23%) hodnotila aktivityštátnych lesov v oblasti ochrany prírodyznámkou „2“, čo je na rovnakej úrovniako v rokoch 2006 a 2005. Priemernouznámkou „3“ hodnotilo štátne lesy 39%opýtaných.Známku „4“ dalo štátnym lesom14% opýtaných (pokles o 4% v porovnanís rokom 2006) a „päťkou“ hodnotiličinnosť štátnych lesov 6% respondentov(nárast o 4% v porovnaní s rokom 2006).Na túto otázku nevedelo odpovedať13% respondentov, čo je o 7% viac, akov rokoch 2006 a 2005.Priemerná známka hodnotenia v roku2008 je 2,9 a je rovnaká, ako v rokoch2006 a 2005.NÁZORY NA ČINNOSŤ ŠTÁTNEHOPODNIKU LESY SRPri výbere názorov, ktoré podľa respondentovnajlepšie vystihujú činnosťštátneho podniku LESY SR, aj v roku2008 zväčša prevažujú pozitívne názory.Viac ako polovica respondentov simyslí, že štátny podnik LESY SR má profesionálnyprístup k pestovaniu a ochranelesa (51%). Podľa necelej polovicerespondentov podnik využíva modernétechnológie (48%), zachováva lesy prebudúce generácie (47%) a má zodpovednýprístup voči prírode a spoločnosti(44%). Oveľa menej opýtaných si už alemyslí, že Štátny podnik LESY SR dbá naslušnosť v komunikácii s verejnosťou(32%), že v obchodovaní s drevom konátransparentne (22%), že má dôveryhodnémeno a predstaviteľov (21%). Neutrálnynázor – „je tam príliš nebezpečnápráca“ - uviedla polovica respondentov(50%).Z negatívnych názorov vystihujúcichčinnosť štátneho podniku LESY SR bolrelatívne najčastejšie uvádzaný názor,že štátny podnik LESY SR drancuje lesyzvyšovaním objemu vyťaženého dreva(34%). 31% opýtaných si myslí, že štátnypodnik LESY SR hospodári podozrivo,rovnaký počet uvádza korupčné správaniepri obchodovaní z drevom. Konfliktnýprístup k ochrancom prírody uvádza30% respondentov. Necitlivý prístupk prírode má štátny podnik LESY SR podľa17% respondentov a nekorektne saspráva k zamestnancom podniku podľa10% respondentov.V porovnaní s hodnotením v r. 2006sú posuny v názoroch verejnosti veľminevýrazné (oscilujúce na hranici štatistickejchyby), resp. žiadne. V porovnaníz rokom 2006 sa však zvýšil počet respondentov,ktorí nemali názor na činnosťš.p. LESY SR (z 9% na 14%).DÔVERYHODNOSŤ LESNÍCKEHOPOVOLANIAPodľa viac ako polovice respondentov(53%) je povolanie lesníka (úplne aleboskôr) dôveryhodné. Približne tretina opýtaných(35%) toto povolanie považuje ajza dôveryhodné, aj za nedôveryhodné.8% respondentov ho považuje za (skôralebo úplne) nedôveryhodné.V rebríčku dôveryhodnosti povolanísa tak spomedzi vybraných povolaní lesnícis 53% dôverou zaraďujú za hasičov(91%), učiteľov (76%), vojakov (72%)a vodičov MHD (65%) na takmer rovnakúpriečku s lekármi (54%).V dôveryhodnosti povolania za lesníkminasledujú predavači (41%), policajti(29%), novinári (24%) a sudcovia(22%).RESUMÉZásadným poznatkom, získanýmna základe výsledkov prieskumu verejnejmienky je fakt, že pohľad verejnostina štátny podnik LESY SR sa zauplynulých päť rokov zásadne nemení,resp. že posun vo vnímaní je len veľmimalý. Skúsenosti sociológov však exaktnepotvrdzujú, že na vybudovanie kredituspoločensky zodpovednej a efektívnehospodáriacej spoločnosti je potrebnéomnoho dlhšie obdobie. Napriek tomu,že v poslednom období kladie štátnypodnik LESY SR veľký dôraz na prácus verejnosťou (náučné chodníky, lesnéinformačné kancelárie, lesná pedagogika,atď.), výsledky vo vnímaní verejnosťousa zatiaľ nedostavili – i keď je celkommožné a reálne, že v prípade, že by LESYSR nejavili záujem o komunikáciu s verejnosťou,ich kredit by nestagnoval, aleklesal.Hodnotenie činnosti štátnych lesov v oblasti ochrany prírodyDôveryhodnosť lesníckeho povolania(v kontexte vybraných povolaní)Lesník 4–2008 9

lesnícke spravodajstvoLesníci pri spracovaníkalamity neporušili zákonPeter GOGOLAAgentúrna správa z 27. marca konštatujefakt: Štátne lesy Tatranského národnéhoparku pri spracovaní vetrovejkalamity z roku 2004 neporušili zákon.Slovenská inšpekcia životného prostredianepotvrdila opodstatnenosť podaní Lesoochranárskehozoskupenia Vlk a niektorýchďalších mimovládnych ochranárskychorganizácií, týkajúcich sa porušovaniaustanovení zákona o ochrane prírodya krajiny Štátnymi lesmi TANAP ani v jednomprípade. Posledné rozhodnutiev prípade údajného porušenia zákona prispracovaní kalamity v Národnej prírodnejrezervácii Mokriny dostali lesníci z Tatiertesne pred Veľkou nocou.Pre neopodstatnenosť bolo zastavenýchaj 27 oznámení na Štátne lesy TA-NAPu od mimovládnych ochranárskychorganizácií a jednotlivcov, podanýchv priebehu spracovania vetrovej kalamity.„Mrzí nás, že namiesto prác v kalamitnomúzemí sme veľkú pozornosťmuseli venovať predmetným konaniam.Viac ako trojročná agenda násstála viac ako štyri milióny korún,“uviedol námestník riaditeľa ŠL TANAPuMarian Šturcel. Za túto sumu mohli lesníciv kalamitnom území vysadiť približne250 000 sadeníc rôznych druhov drevínna takmer 100 hektároch vetrom či lykožrútompoškodeného územia.Mimovládne ochranárske organizáciepodali na Slovenskú inšpekciu životnéhoprostredia v súvislosti so spracovanímvetrovej kalamity v území Tatranskéhonárodného parku v správe Štátnych lesovTANAPu počas troch rokov podania,týkajúce sa porušenia zákona o ochraneprírody a krajiny a poškodenia prírodnéhoprostredia v 42 lokalitách kalamitnéhoúzemia národného parku. SIŽP aniorgány činné v trestnom konaní nezistiliporušenie ustanovení zákona o ochraneprírody a krajiny ani v jednom prípade.Ako ste sa pripravili na nákup novéhoharvestera po stránke zabezpečeniakvalifikovanej obsluhy?- S dostatočným časovým predstihomsme riešili nielen výber operátorov, ale ajtechnologické náležitosti prevádzkovaniaharvestera - výber vhodných pracovíska porastov. Krátko pred dodaním strojasa uskutočnila teoretická časť školenianašich operátorov v školiacom strediskuspoločnosti Merimex v Českej republike.Ihneď po prebratí stroja na Slovenskuprebehla praktická časť školenia na OZBeňuš - v poraste aj na manipulačno--expedičnom sklade, za prítomnostiškoliaceho technika zo Švédska. Po konečnomprevzatí stroja do prevádzkybol harvester JOHN DEERE 1070 D počasposledných dní roka 2007 prevádzkovanýna manipulačno-expedičnom sklade, kdevypomáhal v manipulácii drevnej hmoty.Ktoré pracovisko ste vybrali prenový harvestor ako prvé v ostrej lesníckejprevádzke?- Od januára 2008 bol už kompletnýharvesterový uzol podľa plánu nasadenýna Odštepný závod (OZ) Prievidza – Lesnáspráva (LS) Duchonka. Môžem povedať,že hneď na začiatok to bola náročnázaťažkávacia skúška. Pre samotný stroji pre operátorov! Išlo o prvú prebierkuv zmiešanom poraste vo veku takmer30 rokov. S ohľadom na väčší rozsah práca dostupnosť terénu sa rozhodli lesnícina LS Duchonka uprednostniť zásah harvesterovoutechnológiou.VYSOKO HODNOTENÁ PROFESIONA-LITA A ODBORNOSŤ OPERÁTOROVMáte aj spätnú väzbu od kolegovz LS Duchonka, ako hodnotilinasadenie stroja, jeho výkon a prácuoperátorov?- Harvester vyrábal dva sortimentyz ihličnatého dreva – konkrétne z borovice.Z listnatej časti bola produkovanábiomasa. Spolu s mojimi kolegami z OZLTsme radi, že hodnotenia z úst pracovníkovLS Duchonka pri našich vonkajšíchkontrolách na pracovisku boli pozitívne.Vedúci správy Ing. Dušan Mikuš nám povedal,že práca harvestera bola dobrá,linky porast nijako výrazne „nerozbili“ani nepoškodili. Podľa toho, čo hovorilpredpokladá, že v priebehu piatich ro-10Lesník 4–2008

lesná technikaOZLT nasadil do prevádzky nový prebierkový harvesterPozitívne reakcielesníckej prevádzkyVo vedení š.p. LESY SR bol svojho času schválený materiál s návrhompodielu kapacít Odštepného závodu lesnej techniky (OZLT)pre práce v lesníckych činnostiach. V časti venovanej ťažbovej činnostiokrem iného zadefinoval aj zvýšenie podielu harvesterovýchtechnológií. V súlade s týmto materiálom bol pre rok 2007 naplánovanýnákup jedného harvestera do neskorších prebierok (predrubnéúmyselné a predrubné náhodilé – kalamitné ťažby) pre potrebyOZLT Banská Bystrica, s následným využívaním v rámci celého š.p.LESY SR. V decembri minulého roka bola zrealizovaná dodávkasamotného stroja – harvestera JOHN DEERE 1070D, ktorý prevádzkujemev technologickom uzle s vyvážacou súpravou JOHN DEERE810 D. O prvých skúsenostiach s novým strojom sme hovorili s riaditeľomOZLT Ing. Miroslavom Slottom.kov sa porast v korunách zapojí. V čase,keď bola pôda ešte zamrznutá, nedošloprácou harvestera k poškodeniu zvážnicani liniek. Iné to už bolo po následnomoteplení, pri dokončovaní porastu. Harvesternechal za sebou koľaje, ktoré saale dali tolerovať. Podľa Ing. Mikuša boliv únosnej miere. Priznal sa nám, že saobával poškodzovania porastu, najmäpri nakladaní na vývoznú súpravu. Poskončení prác bol rád, že jeho obavy nebolinamieste. Potešiteľné sú aj reakcie zostrany vodičov kamiónov, ktorí si pochvaľovalitriedenie a prípravu hmoty, aleaj reakcie obsluhy štiepkovačov z OZBiomasa, ktoré boli takisto s prípravouenergetickej hmoty na štiepkovanienavýsosť spokojní.Kam putovala nová technológiapo ukončení prác na LSDuchonka a aké ohlasy stezískali na jej prácu z ďalšíchpracovísk?- Po ukončení prác na LS Duchonka,sme kompletnú technológiupresunuli začiatkomfebruára 2008 na LS TurčianskeTeplice, OZ Žilina. Nasadenábola do ihličnatých prebierokJozef MARKOv porastoch s vekom nad 50 rokov, čo súpreň priaznivejšie podmienky. Tomu zodpovedaliaj jeho denné výkony na úrovnipribližne 110 m³. Teší nás aj ďalšie pozi-Ing. Miroslav Slottatívne hodnotenie, tentokrát z úst vedúcehoLS Turčianske Teplice Ing. JaroslavaMališa. Ten mal skúsenosti z minuléhoroka s väčším typom harvestera JOHN DE-ERE 1270 D v prebierkových porastoch.Vysoko hodnotil profesionalitu a odbornosťoperátorov harvesterov, ale aj spoluprácus naším odštepným závodom.Máte už ujasnené, kde bude novátechnológia nasadzovaná v priebehutohto roka?- Pre celý rok 2008 je spracovaný harmonogramnasadzovania tejto progresívneja určite aj ekologickej technológiepre odštepné závody po celom Slovensku- od OZ Prievidza, OZ Žilina, OZ Námestovo,OZ Beňuš, OZ Čierny Balog, OZ Kriváňaž po OZ Revúca. Tento fakt, spolu s kvalitnouprácou našich operátorov, vytvárapredpoklady pre jeho rentabilné využívaniev podmienkach lesníckej prevádzkyš.p. LESY SR. Na základe našich dvojročnýchskúseností so zabezpečovaním harvesterovýchtechnológií si dovolím v tejtosúvislosti vysloviť jeden zásadný poznatok:Všade, kde bolo pracovníkmi vonkajšejprevádzky potenciálne nasadenie tejtotechnológie prijímané zo začiatku s istýmiobavami, bola po vykonaní týchto prácvyjadrovaná jednoznačná spokojnosť.Harvester v prvej prebierke zmiešaného porastuSortimenty a energetické drevo pripravené harvesteromLesník 4–2008 11

lesnícke spravodajstvoChránený areál „Jubilejný les“Ľudovít ŠURINAFoto: Ing. Vladimír VeverkaLesy a ľudiaoceneníPeter GOGOLAKlub fotopublicistov Slovenskéhosyndikátu novinárov a Štátna vedeckáknižnica v Banskej Bystrici každoročnevyhlasuje súťaž o najkrajší kalendára najkrajší propagačný materiál o Slovensku.V kategórii Firemné knihy s tematikouSlovenska porota ocenila podnikovúpropagačnú publikáciu štátneho podnikuLESY SR Lesy a ľudia. Publikácia je dielomfotografov Vladimíra Bartu a VladimíraBártu ml. (otec a syn), autoromtextovej časti je Ján Mičovský.Vyhodnotenie oboch súťaží a otvorenievýstavy víťazných kalendárov a publikáciísa uskutočnilo 12. marca v Štátnejvedeckej knižnici v Banskej Bystrici. Víťaznékolekcie kalendárov i propagačnýchmateriálov budú počas roka vystavenévo vybraných slovenských mestách.Lesné porasty v okolí Šaštína sú začlenenédo Chránenej krajinnej oblastiZáhorie. Pieskové presypy Záhoria boliprvou nížinnou CHKO.Chránený areál „Jubilejný les“ o rozlohe10 300 m štvorcových, sa rozprestierana juhozápadnom okraji neďalekoŠaštína. Priamo nadväzuje na najstaršiuchránenú prírodnú pamiatku Dubníko rozlohe 89 900 m 2 , ktorý bol vysadenýešte za bývalého Rakúsko - Uhorskav roku 1897. Ochrana tohto dubovéhoporastu je 250 rokov, takže obdivovaťho môžu ešte aj naši potomkovia a prapotomkovia.O histórii „Jubilejného lesa“ obecnákronika Šaštína hovorí: „v roku 1928 bolv lese Gazárka v polesí Šaštín založenýJubilejný háj a postavený bol žulový pamätníkna pamiatku 10-ročného trvaniaČSR.“ Na jeho okraji sa nachádza žulovýkameň, na ktorom je vykresaný čs. štátnyznak a rok založenia Jubilejného lesa– 1928.Prvá chránená prírodná pamiatkaDubník je vysádzaná výlučne iba listnáčmi– najviac dubmi, Jubilejný les jevysadený prevažne ihličnanmi a tvorí hozaujímavý lesný porast. Sú tu rôzne druhynielen z celého Slovenska, i zo zahraničia.Nachádza satu borovica hladká(vejmutovka),smrekovec opadavý,smrek obyčajný,borovica sosnai čierna, ale aj dubmočiarny, gaštanjedlý, buk, dub,breza bradavičnatá,orech čierny,lieska a iné. Stanovišťomsú vlhké rašelinné piesky, veľmihlboké a výživné, vhodné i pre najnáročnejšiedreviny. V objekte je umelo vyhĺbenýpotôčik a umelo založená malá vodnáplocha, zarastená vodnými rastlinamia obkolesená krovinami. Z bylín sa tunachádza perovník pštrosí, tôňovka dvojlistá,konvalinka vonná, kokorík mnohokvetý,pľúcnik úzkolistý a zo zástupcovríše húb tu rastie suchohríb hnedý, kozákbrezový, kuriatko jedlé, muchotrávka červenái zelená, drevokazné huby a i.Jubilejný les priamo súvisí s rekreačnouoblasťou Gazárka a v minulosti bol,ale aj dnes, je vystavený priamemu, veľminegatívnemu vplyvu človeka – turistickýruch a kvôli tomu bola dokonca i jehočasť vyrúbaná pre parkovisko.Ľudovít Šurina (vzadu uprostred) ako lesnýpedagóg na vychádzke s deťmi v Jubilejnom leseV tom čase,teda v roku 1928boli jubilejné hájevysádzané po celomvtedajšomúzemí Česko – Slovenska.Jednýmz nich je aj právespomínaný Jubilejnýles pri Šaštíne.Jeho významje o to väčší, žez takto založených jubilejných hájov sadosiaľ zachovalo v pôvodnom stave ibaniekoľko z nich (napr. na Tatárskej lúkepod Sitnom a čiastočne zachovaný lesOZ Beňuš, neďaleko lesnej škôlky Drakšiar).Ostatné buď zanikli, alebo splynulis okolitými porastmi.Z úcty k našim predkom, ktorí tentojubilejný háj vysadili, z úcty k histórii,ktorú sám o sebe predstavuje a z úctyk budúcim pokoleniam, pretože je jednýmz mála zachovaných na Slovensku,by sme mali, tento náš prírodný skvost– „Jubilejný les“, zachovať nielen akocelok, ale aj v jeho pestrej, druhovejskladbe.Ľudovít Šurina, lesník vo výslužbe,lesný pedagóg OZ Šaštín12Lesník 4–2008

zo zahraničiaTáta a syn Brlicovi dokončují hodiny kukačky.Lesníci – řezbáři na valašsko – slovenském pomezíKolíbka z Francovy LhotyPři cestě rychlíkem z hraničního sedlana Střelné do Horní Lidče, obcí na pomezíValašska a Slovenska, po pravé straně aninepostřehnete údolí, které se táhne až podvrch Makytu. V tomto údolí stojí na pokrajiobce dřevěná tabule s nápisem „Vítajte veFrancově Lhotě“. Není to ledajaká Lhota.Obec je upravená, ve stráni stojí památnáKobzova lípa, z rozhledny na Čubově kopcipřehlédnete téměř půl Valašska, na Slovenskobývá výhled až k Rozsutci. Ve FrancověLhotě si můžete všimnout dřevěných sošeka úlů – klátů. Jsou dílem zdejších řezbářů– otce a syna Brlicových. Aby se to nepletlo,oba jsou nositeli krásného českého jména– Jan. Les a dřevo mají po předcích „v krvi“.Praděda byl pasečan ze zdejší osady BíláVoda těsně u slovenské hranice, byl hraběcímhajným. Děda byl obecním hajným, zaválky převáděl pronásledované příslušníkyčeské inteligence na Slovensko. Táta pracovaljako dělník u Lesního závodu Brumova mladý Brlica je lesník.Malé putování po Hornolidečsku za využitímdřeva v tomto regionu jsme s revírníkemLČR, s. p., LS Luhačovice Janem Brlicou,působícím na revíru Střelná jak jinak nežna samém pomezí Valašska a Slovenska,zahájili v Lidečku. Jednou z dominanttohoto kraje jsou Čertovy skály nadLidečkem. Proto co jiného vyrobitpro okrasu obce než dřevěného čertav nadživotní velikosti? Pan revírník Brlicasi na něj opatřil dřevo až na Kroměřížsku.Objevil tam v lužním lese třiroky starý dubový vývrat a připravil z nějvýřez 4 m dlouhý a 80 cm široký. Nejprve jejopracoval motorovou pilou a práci dokončilhrubým dlátem.Pokračovali jsme spolu do Pulčína,valašské horské osady známé Pulčinskýmiskalami, která je součástíFrancovy Lhoty. Zde vás uvítajídřevěné informační tabule, kteréstejně jako na jiných místech v tomtokraji vyrobil táta pana Brlicy. Jeho synnezůstal pozadu, vyřezal dřevěný „špagátový“barometr. Znáte ty legrácky, kde jenapříklad napsáno, že je-li barometr i sešpagátem na zemi, je zemětřesení!Po krásných výhledech nad Pulčínema Francovou Lhotou nás již čekala dílnaa příbytek Brlicových.U domu měli složeno několik výřezůmodřínového dřeva, které je určeno k výroběalpských šindelů. Není to sice nášpůvodní typ šindele, pochází z oblasti Tyrol,ale v současnosti je u nás žádaný. Byl jsemzvědavý a tak jsem se nechal panem Brlicoustarším poučit:Jaký je rozdíl mezi alpským a valašskýmšindelem?Jiří JUNEK„Rozdíl je v použitém dřevu – alpskýšindel se vyrábí z modřínového a valašskýze smrkového dřeva. Rozdíl je i ve výrobě– tyrolský nemá drážky a na střeše se pokládápřes sebe jako rybí šupiny, valašský máboční drážky a pasuje se do sebe. Na Valašskuale smrk nebyl původní, byly zde jedlobukovélesy. Proto jak dřevěné stavby takšindele se vyráběly z jedlového dřeva.“Táta a syn Brlicovi mají práce se dřevemrozděleny. Táta se zabývá zejména většímizakázkami spojenými s výrobou a kladenímšindele a většími kusy nábytku, syn se věnujepřevážně řezbářství a výrobě menších kusů.Jan Brlica mladší mě ukázal dřevěné hodiny„kukačky“ se soškou tetřeva, které byly téměřhotové, vyřezané z lipového dřeva.Zeptal jsem se, „jaké lipové dřevo jena dřevořezby nejvhodnější:“„Lípa by měla růst v lese v zápoji v porostu,ne jako solitér. Před použitím k řezběby mělo lipové dřevo 4 – 5 let schnout. Noa tyto hodiny jsem vyřezával asi deset dní.“K nedávným pracem revírníka pana Brlicypatří i reliéf, představující práce v lese.Udělá radost člověku až z Berouna, ovšempůvodem z Valašska.Na dřevěné kolébce z lipového dřevapracovali otec se synem společně. Vyrobili jipodle staré kolébky z Francovy Lhoty.Abychom nezapomněli, k nejvýznamnějšímdřevořezbám táty a syna Brlicovýchpatří reliéf Sv. Sarkandra, dar farníků svatémuotci Janu Pavlu II. v roce 1994. A prolidi z dědiny každoročně vyřezávají dřevěnéhříbky se „skrýší pro dva poldecáky“ pro vítězehoubařské soutěže.Pan revírník si v současné době připravujedubovou spárovku na výrobu 14 reliéfůkřížové cesty pro obec Ořechov u UherskéhoHradiště, která bude obeczdobit ještě v letošním roce.V tomto článku jsme psalio rodině řezbářů Brlicových.Ve Francově Lhotě je však ještěněkolik truhlářů a dalších zpracovatelůdřeva. „Dřevo pro život“ zde opravdu nenípouhým sloganem.Lesník 4–2008 13

aktualitaIng. Ondrejčák argumentujeIng. Ondrejčák o boji proti zhoršovaniuzdravotného stavu smrečín:„Finančné krytie jedostatočné“Vláda SR na výjazdovom zasadnutív Čiernom Balogu v novembriminulého roka uložila ministrovipôdohospodárstva zabezpečiťv roku 2008 finančné prostriedkyna zabránenie zhoršovania zdravotnéhostavu lesných porastovs prevládajúcim zastúpením smrekavo výške 355 mil. Sk z Programurozvoja vidieka SR a zo zdrojov MPSR. Aký objem financií sa podarilona tento účel vyčleniť?- Existuje aktívny záujem vlastníkova užívateľov lesa riešiť problém hynutiasmrečín, resp. finančne sa podieľaťna jeho riešení. Rozsah a charakter hynutiavšak vyžaduje taký objem finančnýchprostriedkov, s akým jednotlivéskupiny vlastníkov a užívateľov lesanedisponujú. Preto je nereálne predpokladať,že bez intenzívnej finančnejpodpory zo strany štátu je možné súčasnúkritickú situáciu zastaviť aleboaj zlepšiť. Vláda SR uznesením č. 990z 21. novembra 2007 schválila aj objemyfinančných prostriedkov určenýchna podporu porastov s prevládajúcimzastúpením smreka. Na rok 2008 jeschválený objem finančných prostriedkovv celkovej výške 355 mil. Sk, z toho255 mil. Sk z Programu rozvoja vidiekaSR 2007 – 2013 a 100 mil. Sk z rozpočtuMP SR.Od akého termínu a podľaakých pravidiel budú môcť uchádzačičerpať vyčlenené finančnéprostriedky? Aké kritériá budúmusieť títo uchádzači a ich projektyspĺňať? Je pripravený transparentnýmechanizmus čerpaniaJozef MARKOIba deň po tom, akoboli na MinisterstvepôdohospodárstvaSR schválené pravidláčerpania finančnýchprostriedkov určenýchna záchranu a revitalizáciusmrekových porastov v kalamitnýchoblastiach VysokýchTatier, Oravy, Kysúc,Spiša, Horehronia, Liptovaa Gemera, poskytol časopisuLESNÍK rozhovorna túto tému generálnyriaditeľ Sekcielesníckej MPSR Ing. Marián ON-DREJĆÁK.a kontroly použitia týchto účelovoviazaných prostriedkov?- Poskytovanie finančnýchprostriedkov vrátane termínov a kritériípre poskytnutie podpory z Programurozvoja vidieka SR 2007 – 2013 sariadi pravidlami uverejnenými v Príručkepre žiadateľa o poskytnutienenávratného finančného príspevkuz Programu rozvoja vidieka SR 2007– 2013, ktorá je uverejnená na webovejstránke Pôdohospodárskej platobnejagentúry www.apa.sk. Finančnéprostriedky z rozpočtu MP SR budúposkytované podľa § 23 Nariadeniavlády Slovenskej republiky č. 369/2007Z. z. o niektorých podporných opatreniachv pôdohospodárstve. Transparentnosťmechanizmu čerpaniaa kontroly použitia týchto účelovoviazaných prostriedkov je garantovanáv spomínaných predpisoch, podľaktorých budú finančné prostriedky poskytované.ÚSPECH ZÁVISÍ OD VÔLEVLASTNÍKOVA OBHOSPODAROVATEĽOV LESALesníci si uvedomujú, že akmajú byť finančné prostriedky vyčlenenéna zastavenie chradnutiasmrečín u nás efektívne použité,budú musieť byť použité v lesníckejprevádzke predovšetkým včasa komplexne. Stihnú to podľavášho názoru už pred prvým rojenímpodkôrneho hmyzu, očakávanomna prelome apríla a májatohto roka?- Podpory poskytované z ProgramuRozhovorrozvoja vidieka SR 2007 – 2013 majúcharakter refundácie žiadateľom vynaloženýchnákladov na podporovateľnúčinnosť. Podpory – dotácie poskytovanéz rozpočtu MP SR prostredníctvom§ 23 Nariadenia vlády Slovenskej republikyč. 369/2007 Z. z. o niektorýchpodporných opatreniach v pôdohospodárstvebudú v roku 2008 poskytovanépo prijatí novely predmetného nariadenia,čiže pravdepodobne po termíneprvého rojenia podkôrneho hmyzu.Nemyslím však, že by táto skutočnosťvo väčšej miere nepriaznivo ovplyvnilarealizáciu opatrení na zabránenie hynutiasmrečín. Predmetné opatreniasú subjekty obhospodarujúce lesy povinnévykonávať v zmysle ustanovenízákona č. 326/2005 o lesoch v zneníneskorších predpisov. Refundácia vynaloženýchnákladov je len pomocouštátu k uľahčeniu plnenia tejto nie ľahkejúlohy, ktorá slovenských lesníkovočakáva v nasledujúcom období.Máte informácie o tom, do akejmiery sú štátni a neštátni lesníciv lesných oblastiach zasiahnutýchnovodobým odumieraním smrečín,pripravení odborne, kapacitnea technicky využiť získanéfinančné prostriedky na realizáciukonkrétnych opatrení, ktoré majúzabrániť ďalšiemu zhoršovaniuzdravotného stavu smrekovýchporastov?- O odbornej, kapacitnej a technickejpripravenosti štátnych lesníkovv lesných oblastiach zasiahnutýchnovodobým odumieraním smrečín,o schopnosti využiť získané finančnéprostriedky na realizáciu konkrétnychopatrení, ktoré majú zabrániť ďalšiemuzhoršovaniu zdravotného stavusmrekových porastov, máte zrejmelepšie vedomosti ako pracovníci Sekcielesníckej MP SR. Pokiaľ ide o neštátnysektor, tento väčšinu nosných činnostísúvisiacich so zabránením zhoršovaniazdravotného stavu lesných porastovs prevládajúcim zastúpením smrekazabezpečuje dodávateľsky. Početnosťako i profesionalita firiem etablovanýchna trhu lesníckych činností garantujeúspešné použitie poskytnutýchfinančných prostriedkov.Na záver by som chcel povedať,že úspešnosť boja proti zhoršovaniuzdravotného stavu smrekových porastovzáleží v prvom rade od vôlevlastníkov a obhospodarovateľov lesa.Finančné krytie spomínaných aktivít jepre roky 2007 - 2013 dostatočné. Trebalen zabezpečiť včasné podanie kvalitnepripravených žiadostí a táto povinnosťje v rukách vlastníka resp. obhospodarovateľalesa.14Lesník 4–2008

lesnícky portrétVedúci Lesnej správy Rožňava Ján BUKOVINSKÝNutnosť tretiehotechnika na správeJozef MARKOVedúcemu LS Rožňava Jánovi Bukovinskémuostával v čase nášho stretnutia do šesťdesiatky necelýmesiac. S úsmevom hovorí, že niekedy sú tak nervóznedni, že by najradšej odišiel do dôchodku v priebehu hodiny.Inokedy si zasa nevie predstaviť, že bude žiť bez lesníckehokolektívu. Rodák z Dobšinej prežil celý svoj život na Gemeria prešiel počas neho viacerými lesníckymi pozíciami. V roku1969 začínal u taxátorov na Lesnom závode KrásnohorskéPodhradie, v roku 1973 vznikol z troch malých lesnýchzávodov jeden veľký – OLZ Rožňava. J. Bukovinský v rámcitohto závodu postupne pracoval ako lesník, technik polesiaa správy a správca v Štítniku. Začiatkom 90-tych rokov savrátil do prostredia pod hradom Krásna Hôrka. Pri plánovaníposlednej organizačnej zmeny dostal ponuku od riaditeľana pozíciu ťažbára odštepného závodu. „Po toľkých rokochv lesníckej prevádzke sa zavrieť do kancelárie? To by mazabilo!“, zdôvodňuje svoje rozhodnutie prijať inú funkciu- vedúceho LS v Rožňave. Skrátka, lesnícky praktik teloma dušou.Pri spomienke na svoje začiatky Ján Bukovinskýtvrdí, že existencia polesí v 70-tychrokoch bola najideálnejším organizačnýmriešením. Prečo? „Na polesí sme boli dvaja- z toho jeden bol vedúci polesia. Malisme štyroch lesníkov a jednu motorku.Každý lesník mal svoju partiu žien, s ktoroukaždé ráno vyšliapal do lesa. My smezo správy, podľa toho ako sme stíhalikancelársku prácu, chodili za nimi. Malisme k sebe skrátka bližšie ako dnes. Anitie vzdialenosti neboli také veľké akov súčasnosti, keď sa lesník potrebuje dopraviťna svoj úsek 30 až 40 kilometrov.Lesníci poznali detailne ľudí, s ktorýmirobili – po pracovnej i osobnej stránke,čo je podľa mňa veľmi dôležité, aby vedeli,ako majú ku komu pristupovať. Noa v mojich začiatkoch bol neporovnateľnemenší objem administratívnej agendy,akým sme zahltení dnes.“LESNÍCI SA SKUTOČNEMUSIA UČIŤ CELÝ ŽIVOTZaujíma ma, čím všetkým musel JánBukovinský prejsť v lesníckej praxi, aby simohol povedať, že je už natoľko skúsený,aby mohol odovzdávať svoje skúsenostimladým, začínajúcim kolegom. „Viete, aniteraz by som si netrúfol o sebe tvrdiť, žesom skúsený. Žijeme totiž v dobe, ktoránám neustále prináša niečo nové, nepoznané.Iste, nejaké skúsenosti mám,ale stále ma dokážu zaskočiť niektorénové veci. Napríklad počítačovéprogramy. Ale odhliadnuc od nich,prechádzame neustále nejakýmiorganizačnými zmenami, ktoréprinášajú pohyb ľudí. Tí sa ocitajúv nových pozíciách, ktoré sú vždyniečím nové a ľudia potrebujúčas, aby sa zžili s novými podmienkamia prostredím. Pre náslesníkov skutočne platí do písmena,že sa učíme celý život.“Veľký vplyv na lesnícku prevádzku máv regióne, v ktorom J. Bukovinský pôsobí,ochrana prírody. Vníma to tak, že ochranárizačali diktovať lesníkom aj tam, kde to nie jevôbec potrebné a žiaduce. Pritom sú to väčšinoumladí chlapci, ktorí hneď po skončeníškoly poučujú starých harcovníkov, čo v lesemôžu a čo nie. Lesníci na OZ Rožňava súv takej situácii, že ak by boli na jeho teritóriuvyhlásené pôvodne navrhnuté chránenévtáčie územia s obmedzeniami pre lesníckučinnosť, tak by to znamenalo prakticky konieczávodu.A aký je názor J. Bukovinského na aktuálnuorganizačnú zmenu? Určite veľmizaujímavý, ktorý stojí za zamyslenie. Posúďtesami: „V predchádzajúcom organizačnomčlenení bolo postavenie OLH a lesníkariešené podľa môjho názoru dosť nešťastne.Ťažba od pestovania sa jednoduchonedá oddeliť. Na úseku musí byťzákonite jeden človek,ktorý zaň zodpovedá. Povšetkých stránkach. Čosa týka samotných vzťahovmedzi OLH a lesníkmi,aj v bývalom modelito väčšinou medzi nimiklapalo. V súčasnom organizačnomusporiadanítakisto musí platiť, že- športovou terminológioupovedané – hrámeza jeden mančaft. Nemámobavy z toho, že by nebolitechnici alebo ci schopní zabezpečovať časť úloh, zalesníktorésom zodpovedný ja ako správcaa OLH v jednom. Nikto sa nemôže hraťlen na vlastnom piesočku. Každý z násako sme tu, musí chodiť po lese s dokoránotvorenými očami a registrovať,kde je nevyčistená priekopa, kde jebalvan na ceste, alebo ak nie je niekdedobre robená ťažba, aby mi to povedal.Dnešní technici a lesníci sú všestranní.Majú síce svoju agendu a úlohy, ale súschopní posúdiť aj takéto veci. Navyše,ak niektorý z nás vypadne, ďalší musíbyť schopný ho nahradiť.“ŠTÁT SI NEVIE OCHRÁNIŤ MAJETOKDve podstatné záležitosti sa mohli podľajeho názoru v reorganizácii riešiť inak – početlesných obvodov a nutnosť tretieho technikana správe. LS Rožňava obhospodaruje výmeru8 900 hektárov v rámci piatich LO, ktorémajú rôzny objem úloh. Napríklad jeden vedúciLO má na starosti oblasť od Jelšavy, cezGemerskú Hôrku po Svinicu na 2 500 hektárochs roztrúsenými porastmi a okremochrany nemá takmer žiadne úlohy. Tak jehoby J. Bukovinský videl radšej na správe na pozíciitechnika s tým, že úlohy v ochrane lesaby mohol robiť lesník z ďalšieho LO. „Niktonechce pochopiť, že pri rozrastajúcejagende, ktorou sa musia lesníci zaoberaťod nakladania s odpadmi až po správudrobných vodných tokov, je tretí technikna správe nevyhnutnosťou. Riešenímnie je poverenie lesníka, aby bol zacelú túto agendu zodpovedný na svojomúseku. Východisko nie je ani v rozdeleníúloh medzi dvoch technikov, ktorí majúna starosti pestovnú a ťažbovú činnosť,pretože tí sa potom nedostanú do lesa.Už teraz majú málo času na to, aby sadostali do porastov.“Na záver našej debaty sa pýtam J. Bukovinského,ktorý problém v slovenskomlesníctve považuje v súčasnosti za najvážnejšía aký názor má na jeho riešenie? „Najväčšíproblém, ktorý sa týka aj lesníctvaje ten, že štát sa nevie postarať o svojmajetok. Nemá potrebnú legislatívu,aby sme mohli aj my lesníci účinne prispieťk ochrane štátneho majetku. Mámna mysli krádeže dreva a vrátim sa domôjho bývalého pôsobiska v KrásnohorskomPodhradí. Choďte sa pozrieť doporastov za hradom, ako ich zdevastovalimiestni Rómovia! Roky sme sa snažilinejako tomu zabrániť, zvolávali smerôzne rokovania, ale s problémomsme nepohli. Nie, že by nebola ochotazo strany polície, alebo obecných úradov.Ale právomoci dané legislatívousú nedostatočné. Nám lesníkom tamneostalo iné ako počítať vyrúbanéstromy. Ostali sme na problém samia to je mi úprimne ľúto. S tým by malštát niečo reálne robiť.“Lesník 4–2008 15

pozvánkaLesnícke dniForestry dayspod zátitou ministerky pôdohospodárstva SRLESY SPÁJAJÚ GENERÁCIE22. apríl - 1. máj2008....Lesy sú viac ako lenprírodné zdroje, predstavujúhodnoty, ktoré môu by vïakapráci lesníkov zachovanépre budúce generácie........Lesníci sú pripraveníreagova na také významnévýzvy a riziká ako sú produkciazelenej energie, zvyovaniebiodiverzity, ochrany vodya pôdy, klimatické zmeny...Lesnícke dni: druhý roèník celoslovenskej akcie urèenej deom, mládei a irokejverejnosti nadväzujú na tradíciu APRÍL MESIAC LESOV pripájajúsa k oslave Dòa Zeme - zaèínajú symbolicky 22.apríla prebiehajúpod zátitou ministerky pôdohospodárstva SRLesnícke dni: prináajú informácie o význame a funkciách lesa pre spoloènos pribliujú prácu lesníkov a úlohy lesného hospodárstva zdôrazòujú potrebu osobnej zodpovednosti na ochranu hodnôt lesaPOZÝVAME VÁS DO LESA, PRESVEDTE SA, E JE V DOBRÝCH RUKÁCH!SLÁVNOSTNÉ OTVORENIE:Zvolen, námestie SNP- 22. apríl 2008Poprad, námestie sv. Egídia- 22. apríl 2008Koice areál Alpínka Koice - Sever- 24. apríl 2008Bratislava, Partizánska lúka- 27. apríl 2008PRIPRAVOVANÉ CELOSLOVENSKÉ PODUJATIAV DÒOCH 22.4. 1.5.Celoslovenský projekt Stromy poznania - výsadba stromèekov v základných koláchProgram lesnej pedagogiky pre deti a mláde Zelená kvapka krviVedomostné, výtvarné a literárne súae pre deti Otvorenie lesníckych náuènýchchodníkov a èistenie lesa Lesnícke informaèné stánky a ukáky lesníckych èinnostíDni otvorených dverí v lesníckych intitúciách Výstavné expozície v Lesníckoma drevárskom múzeu vo Zvolene Spomienka na významné lesnícke osobnostía odovzdávanie lesníckych ocenení Odborný seminár a diskusné fórum o lesníctveTlaèové konferencie Lesnícky deò na Pustom hrade a Èervenom modokýi pri ZvoleneUkonèenie LESNÍCKYCH DNÍSlávnostné otvorenie sezóny Lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline v ÈiernomBalogu - 1. máj 2008 Slávnostné otvorenie sezóny na Vyhliadkovej vei Hradováa náuèných chodníkov Z histórie Koického hradu a Zvieratká v lese - 1. máj 2008Podrobný program a termíny jednotlivých podujatíLesníckych dní nájdete na stránke:www.lesnickedni.skHLAVNÍ ORGANIZÁTORI PODUJATÍ: Ministerstvo pôdohospodárstva SR Národné lesnícke centrum Lesy SR, .p. tátne lesy TANAP-u Vojenské lesy a majetky SR .p. Technická univerzita vo Zvolene Stredné lesnícke koly a stredné odborné uilitia lesnícke Rada zdruení vlastníkovnetátnych lesov Slovenska Mestské lesy Koice, a.s., Mestské lesy Bratislava a aliemestské a obecné lesy Zdruenie zamestnávateov v lesnom hospodárstve Slovenská lesnícka komora16Lesník 4–2008

eagujeteNezamieňajme certifikáciuso systémom riadeniakvality lesných zdrojovFrantišek ŠTULAJTERPri stretnutiach s kolegami z lesníckej prevádzky a niekedyaj na stránkach nášho podnikového časopisu sa stretávamso zamieňaním si pojmov a procesov súvisiacich s trvalo udržateľnýmobhospodarovaním lesov (TUOL), prírode blízkymobhospodarovaním lesov (Pro Silva), riadením kvality a certifikáciou.Naposledy vo vydaní Lesníka č. 2/2008. Považujempreto za potrebné súvislosti medzi týmito procesmi vysvetliť.Strategickým cieľom š.p. LESY SR je zabezpečenieTUOL vo vlastníctve štátu a ostatnýchužívaných lesov tak, aby sa pri dodržanívšetkých princípov trvalo udržateľného rozvojazlepšovala funkčnosť a maximalizovalo dosahovaniepozitívnych efektov hospodárenia.Cieľom trvalej udržateľnosti nie je len trvalývýnos dreva, ale širšie chápanie hodnoty lesatak, ako je definované v rezolúciách paneurópskychministerských konferencií o ochranelesov v Európe. LESY SR š.p. pre napĺňaniepolitického záväzku Slovenskej republiky, akosignatárskeho štátu, k trvalo udržateľnémuobhospodarovaniu európskych lesov prijalvlastnú, samostatnú politiku TUOL. Koncepčnézámery a ciele kvality pri trvalo udržateľnomobhospodarovaní lesov sú v š.p.LESY SR prijaté v podobe základného strategickéhodokumentu s dlhodobou platnosťou.Definujú smery a oblasti rozvíjania a zdokonaľovaniapraktických postupov a metód TUOL.Ich neoddeliteľnou súčasťou sú aj cielea postupy prírode blízkeho obhospodarovanialesov tak, ako ich definuje voľnézdruženie Pro Silva na Slovensku a sú realizovanév podmienkach nášho podniku.Predmetom trvaloudržateľnosti je okremnepretržitej tvorby lesa aj starostlivosť o chránenéa vzácne lesné ekosystémy, optimalizáciaprodukcie dreva a ostaných nedrevných produktov,udržiavanie infraštruktúry v prevádzkyschopnomstave, plnenie ochranných funkciílesa, starostlivosť o zamestnancov, bezpečnosťpri vykonávaní lesníckych činností a otvoreniesa verejnosti. Spôsob a prostriedky, akým súprocesy TUOL zabezpečované, určuje systémriadenia kvality lesných zdrojov. Jehocieľom je zavedenie a udržiavanie stabilnéhoa homogénneho systému riadenia, vrátaneprocesov jeho trvalého zlepšovania tak, abyho všetci zamestnanci pokladali za súčasťsvojej práce. Je v ňom stanovený a popísanýpostup riadenia procesov lesníckychčinností v našom podniku. Popisujekompetenčné vzťahy a určuje zodpovednosť,metodicky upravuje a zjednocuje základnérámce a postupy vykonávania lesníckych činností,riadi procesyzískavaniaa prerozdeľovaniazdrojovp o t r e b n ý c hpre vykonávanielesníckychčinností a určujemetódyk o n t r o l i n g upre zlepšovaniestavu lesaa riadenia procesov.Akousikuchárskou príručkoupre jehoIng. František Štulajter, CScp r e v á d z k o v úaplikáciu je manuál pre overovanie kvalitylesných zdrojov.Certifikácia je nástroj, ktorýmpreukazujeme všetkým okolo nás, ževýsledky našej činnosti zodpovedajú medzinárodneuznaným štandardom TUOLa sú dosahované prostredníctvom efektívnehoa logického systému riadenia. Vlastnéhodnotenie (audity) vykonáva nezávislá tretiastrana, ktorá je pre túto činnosť spôsobiláa akreditovaná. V prípade, že sú výsledkynašej činnosti v súlade s požiadavkami alebosú zistené odstrániteľné nezhody a je priestorna zlepšovanie stavu lesa, vydá akreditovanýcertifikačný orgán potvrdenie o zhode– certifikát. Proces certifikácie v žiadnomprípade nie je možné chápať ako spôsobriadenia lesníckych činností alebo postupyobhospodarovania lesa. Týmto jeuž spomínaný systém riadenia kvality lesnýchzdrojov, v ktorom majú svoje miesto a hrajúdôležitú úlohu všetky zložky podniku v menespoločného cieľa: nepretržitého vytváranialesov, ktoré svojou štruktúrou, drevinovýmzložením, zakmenením a vitalitouzodpovedajú svojmu stanovišťu a veku,pričom plnia očakávané funkcie.Ing. František Štulajter, CSc.je vedúcim Odboru lesníckej politiky a certifikácielesov na GR š.p. LESY SRStromyextraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy extra Stromy eextra Stromy extra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromy extra Stromyextra Stromy extra Stromy extra Stromy extrStromy extra Stromy extra Stromy extra Strmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy extStromy extra Stromy extra Stromy extra Stmy extra Stromy extra Stromy extra Stromextra Stromy extra Stromy extra Stromy exStromy extra Stromy extra Stromy extra Smy extra Stromy extra Stromy extra Stroextra Stromy extra Stromy extra Stromy eStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Strextra Stromy extra Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extramy extra Stromy extra Stromy extra Stextra Stromy extra Stromy extra StromStromy extra Stromy extra Stromy extrmy extra Stromy Stromy extra StromyStromy extra Stromy extra Stromy extmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StroStromy extra Stromy extra Stromy exmy extra Stromy extra Stromy extraextra Stromy extra Stromy extra StrStromy extra Stromy extra Stromy emy extra Stromy extra Stromy extrextra Stromy extra Stromy extra StStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy extextra Stromy extra Stromy extra SStromy extra Stromy extra Stromymy extra Stromy extra Stromy exextra Stromy extra Stromy extraStromy extra Stromy extra Strommy extra Stromy extra Stromy etromy extra Stromy extray extra StroyBorovica– bonsajĽudovít ŠURINAPri svojej práci lesného pedagógasom sa stretol na vychádzkach s deťúrencamipo lesných zákutiach s rôznyminevšednými prírodnými výtvormi.Na jednej takejto vychádzke do CHKOZáhorie sme sa, okrem najstaršej chránenejprírodnej pamiatky Dubník a Jubilejnéholesa v Šaštíne, vydali aj postope tzv. borovice „bonsaj“.Vo chvíli, keď prejdeme Novoveskoucestou z námestia v Šaštíne cezželezničné priecestie smerom ku Zváčom,k našej borovici nám treba urobiťuž len 60 – 70 krokov. V roku 1897 tubol vysadený borový les, z ktorého popožiaroch, a aj vďaka ľudskej nesvedomitosti(najmä pasenie kôz), ostali ibatri zakrpatené borovice. Pamätníci spomínajú,že keď jedna z nich – borovica„bonsaj“ mala 40 rokov, nebola o ničvyššia ako je teraz, sotva 4 m, iba čo odtej doby pribrala na hrúbke. Zvláštnosťouborovice „bonsaj“ je, že jej konárev korune nerastú k nebu, ale sa kloniak zemi ako smutná vŕba.Keby vedela rozprávať, iste byspomenula, ako vedľa nej pochodovalipešo i na bicykloch žiaci z Mikulášovaa Lakšárskej Novej Vsi do meštianskejškoly v Šaštíne. Boli to časy, keďsa v zime po okolí rozliehali roľničkyna koňoch, ktoré ťahali sane naloženédrevom do Šaštína a naspäť - do Lakšára Mikulášova, sa vracali s tovarom. Bolito časy romantiky, ktoré sa stratili kdesiv nenávratne a nám ostali po nich ibaspomienky a táto borovica „bonsaj“.Možno práve preto, aby sme na tiečasy celkom nezabudli...Ľudovít Šurina, lesník v.v.,lesný pedagóg OZ ŠaštínLesník 4–2008 17

poľovníctvoObhospodarovanie lúčok pre zverEkosystémy trvalých trávnych porastov(TTP) spolu s lesnými ekosystémami v silvopastorálnejkrajine, pestrými geograficko--klimatickými, reliéfnymi a pedologickýmipodmienkami predstavujú prírodné dedičstvos nenahraditeľným genofondom. TTPako trávno-bylinné fytocenózy patria k poloprírodnýmtrvalým trávnym porastoms bohatou diverzitou, ak sú obhospodarovanédlhšie obdobie (spravidla viac ako20 rokov). Sú zdrojom tradičných rastlinnýchdruhov, prírodného bohatstva krajiny(génovej banky) a svojou rôznorodosťoupredstavujú najvyššiu diverzitu rastlinnýchdruhov na poľnohospodárskej pôde.Sprievodným, ale negatívnym javompoľnohospodárstva, sú zanedbané trávneporasty. Táto situácia mení spôsob obhospodarovaniaa náhľad na trávne porasty,predovšetkým z hľadiska potreby ovplyvneniaa zachovania ich mimoprodukčnýchfunkcií. Ide o ochranu pôdy, vody, biodiverzity,tvorbu a ochranu leso-poľnohospodárskejkrajiny.Zníženie stavov hospodárskych zvieratpo roku 1990 v mnohých poľnohospodárskychpodnikoch podhorských a horskýchoblastiach spôsobilo nárast nevyužívanýcha spustnutých TTP. Dôsledkom extenzívnehovyužívania alebo ponechania plôchtrávnych porastov bez obhospodarovaniaje hromadenie stariny a zníženie druhovejdiverzity. Po ústupe krmovinársky hodnotnýchdruhov a vytvorení prázdnych miestnastupuje zarastanie plôch trvalých trávnychporastov vzdialenejších od fariemkonkurenčne silnými burinovými druhmia postupná zaburinenosť. U dlhodoboponechaných porastov bez využívania dochádzaprostredníctvom náletov semienkríkov a stromov k zakriačovaniu až samozalesňovaniu.Je potrebné obnoviť porušené biologickézdroje v ekosystémoch, navrhnúť ichrevitalizáciu, udržanie životaschopnostipôvodnej flóry a trvalo udržateľné hospodárskevyužívanie, aby sa buriny ďalej nešírilisusedné plochy a trvalé trávne porastyprinášali úžitok nielen súčasnej generácie,ale aby sa udržali aj pre budúce generácie.V kultúrnej krajine s intenzívnym poľnohospodárstvomnachádza zver pôvodnúflóru už iba v obmedzenej miere a to sa týkaako počtu rastlinných druhov, tak aj pokryvnosti.Lúky nie sú vo väčšine prípadov obhospodarovanéa ich botanické zloženie jez pravidla nežiaduce. Pre zver sa stali taktomenej lákavé a zároveň menej výživné.Lúčky pre zver sú finančne i pracovnemenej náročné na obhospodarovanie. Lúčkytreba riadne obhospodarovať, tzn. vykášaťnedopasky, prípadne aj pravidelne kosiťalebo mulčovať, prihnojovať, rigolovať aksú podmáčané, vyrovnávať krtince a diviačierýpaniská, podľa potreby dosievaťďatelinotrávnu zmes atď. Toto sú základnépratotechnické opatrenia. Bez ich pravidelnejrealizácie lúčky pre zver nemôžuuspokojivo plniť svoju funkciu. Treba si aleuvedomiť, že potravu z lúčok pre zver viacvyužívajú veľké, čriedové druhy prežúvavejzveri (muflonia, jelenia, danielia a srnčia).Pre srnčiu sú lúčky optimálne vtedy, keď jev TTP dostatočné zastúpenie ďatelinovín,sladkých tráv a chutných, širokolistých bylín,napr. ako púpavy. Samozrejme, takétokvalitné TTP sú vhodnejšie aj pre ostatnúprežúvavú zver, ale tá sa v prípade potrebyuspokojí aj s menej kvalitnými lúkami.Políčka pre zver podľa pestovanej kultúryrozdeľujeme predovšetkým na monokultúrnea polykultúrne (ak sa na nichpestuje miešanka). V súčasnosti sa propagujúnajmä miešanky, lebo poskytujú zveripestrejšiu potravu a po dlhší čas ako monokultúry.Monokultúry sú na políčko vhodnénajmä vtedy, keď jeho hlavným účelom jedopestovanie krmiva na zimné prikrmovanie,inakje vhodnejšiep e s t o v a n i emiešanky.Nízky podielprodukčnýchdruhovtráv a ďatelinovínje príčinounízkejp r o d u k c i ea kvality trávnejfytomasy.Z uvedenéhodôvodu robímeobnovutrávneho porastu.Ú p l n áobnova TTPz n a m e n áz n i č e n i epôvodného trávneho porastu a založenietrávneho porastu nového. Likvidáciupôvodného porastu môžeme robiť orbou(na orateľných stanovištiach), prípadne tanierovýmnáradím (na neorateľných stanovištiach).Pre porasty v poľovných revírochdoporučujeme používať pásikový prísev domačiny prisiatim produkčných druhov, najmäďatelinovín a tráv s rýchlym vývojom.Podstatou prísevu je vytvorenie ryhy aleboúzkej štrbiny v trávnom poraste do ktorejsú uložené semená prikryté pôdou, prípadneutužené prítlačným valcom. Prísevy dotrávnych porastov vykonávame špeciálnymisejačkami. Jedná sa o sejačky s diskovýma rotačným spôsobom spracovania mačiny.Prisievanými strojmi môžeme zapracovaťdo mačiny semená ďatelinotrávnych miešaniekpre jeleniu a srnčiu zver.Do mačiny trávneho porastu sa semenáďatelinotráv vysejú bezorbovým sejacímstrojom. Pred výsevom je vhodné metódouprojektívnej dominancie zhodnotiť pôvodnýtrávny porast z hľadiska zastúpeniadruhov tráv, ďatelinovín a bylín a tiež povýseve, na odrastenom poraste. Podľa doterajšíchvýsledkov, prísevom ďatelinotrávnejmiešanky pre jeleniu aj srnčiu zver sav poraste zvýšilo plošné zastúpenie prisiatychdruhov v porovnaní s kontrolou, ktoránebola prisievaná (obnovovaná).Zloženie ďatelinotrávnej miešanky pre jeleniu a srnčiu zver (osivo v kg)Miešanka pre jeleniu Miešanka pre srnčiuRastlinný druh OdrodazverzverVýsev (kg.ha-1)Ľadenec rožkatý Polom - 2Ďatelina lúčna Margot - 4Ďatelina lúčna Kvarta 3 -Ďatelina plazivá Rinendal - 2Ďatelina plazivá Ovčák 3 -Lipnica lúčna Slezanka 4 4Mätonoh trváci Metropol 3 5Kostrava lúčna Levočská 6 4Kostrava trsteníkovitá Kora - 2Timotejka lúčna Levočská - 6Timotejka lúčna Timola 6 -Reznačka laločnatá Milona 4 -MRH Perun 6 6Spolu 35 kg.ha-1 35 kg.ha-1Poznámka: MRH – medzirodový hybridEmília CITÁROVÁ, Elemír TIŠLIAR18Lesník 4–2008

poľovníctvolesná pedagogikaOšetrovanie pred prísevom – čo najviacredukovať a oslabiť pôvodný porast preduskutočnením prísevu. Prísev do vysokýcha hustých porastov je neúspešný. Prísev sanajlepšie zapájal v najnižších a najredšíchporastoch. Termín prísevu závisí od vhodnýchpôdnych podmienok pre uskutočnenieprísevu, ako aj od priemernej teplotya vlhkosti pre klíčenie semien. Prisievameskoro na jar, akonáhle je pôda dosť vlhkáa teplá. Stredným obdobím je koniec májaa začiatok júna najmä pre hory a pahorkatiny.Aby sa konkurencia starého porastu,čo najviac redukovala, obmedzuje sa hnojeniedusíkom, alebo sa pri príseve hnojído riadkov. Celkové hnojenie sa odkladádovtedy, kým prísev nie je dobre uchytený.Prisiate trávne porasty ošetrujemeprekosením trávneho porastu, hlavne prijarnom termíne prísevu, kedy pôvodnýtrávny porast je silne konkurenčný. Prisiateďatelinoviny sa môžu kosiť, keď rastlinymajú 3-5 trojlístkov. U mladších rastlín jeriziko zlého obrastania, prípadne odumretiarastlín. Na prisiatych pasienkoch jepotrebné citlivo posudzovať prvé pasenie,pretože je riziko vytrhávania mladých,málo zakorenených rastlín. Dobre zapojenéprísevy s podielom ďatelinovín nad40 % nie je potrebné v úžitkových rokochhnojiť N hnojivami, pretože ďateliny majúschopnosť fixácie atmosferického dusíka(účinok rhizobiálneho dusíka sa rovná cca150 kg.ha -1 ). Po ústupe ďateliny je potrebnéplné NPK hnojenie (120 kg.ha -1 + PK) zapredpokladu, že v porastoch je dostatokkultúrnych tráv.PRODUKCIA A KVALITA KRMUNa prisievaných poloprírodných lúkachsa účinnosť prísevu prejavuje zvýšením úrodysušiny o 2 až 4 t.ha -1 v porovnaní s neprisievanýmipoloprírodnými lúkami. V sušineprisievanej krmoviny hodnoty obsahu dusíkatýchlátok (NL) dosahujú 160 g.kg -1 až210 g.kg -1 . Dopestovaná krmovina je energetickyhodnotným krmivom s hodnotenímPDI (skutočne stráviteľné NL v tenkomčreve) 99,1 g.kg -1 ; NEL (netto energia laktácie)6,37 MJ; NEV (netto energia výkrmu)6,36 MJ. Prísevom sa zvyšujú úrody a zlepšujesa energetická hodnota krmiva.Na základe experimentálnych prác riešenýchv rôznych výrobných podmienkachsa dospelo k nasledovným podmienkam:• Technologické postupy bezorebnéhoprísevu umožňujú racionálnu výrobutrávnej biomasy pri plnom rešpektovaníprírodných zákonitosti, tvorbe a ochraneživotného prostredia.• Technológie bezorebného prísevu je možnovyužiť pri zintenzívňovaní poloprírodných,siatych; erózne ohrozených porastov.• Podľa súčasnej floristickej skladby a budúcehovyužitia používať ďatelinotrávnemiešanky, alebo samostatné odrody ďatelíntak, aby v prisiatom trávnom porastebolo ich zastúpenie 40 % - 60 % plošných.Takéto zastúpenie môže pútať dostatokdusíka v biologicky nezávadnej forme prisúčasnom zvýšení kvalitatívnych ukazovateľovtrávnej biomasy.Ing. Elemír Tišliar, CSc.Emília CitarováSlovenské centrum poľnohospodárskehovýskumuVÚTPHP Banská BystricaLesnékvartetoPeter GOGOLANová pomôcka pre lesných pedagógov– lesné kvarteto – je elegantným spojenímznámej detskej kartovej hry s problematikoufauny a flóry slovenských lesov, lesníctvaa lesnej techniky. Grafické spracovanieje výsledkom práce výtvarníčky Anny Rakytovej.Jej kresby sú detskému oku lahodiace,pritom realistické. Karty sú zabalenév papierovej krabičke s návodom. Lesnípedagógovia s troškou tvorivosti a fantáziemôžu túto kartovú hru využiť nielen ako klasické kvarteto, ale i na množstvo inýchhier, pričom môžu spolu s deťmi triediť karty s obrázkami živočíchov podľa vonkajšíchznakov tela, druhu prijímanej potravy, hrať sa s deťmi hry na pozornosť a postreha mnoho, mnoho iných. Je možné tieto herné aktivity vykonávať na vychádzke v lesei pri činnosti v triede, klubovni a pod.Hra Lesné kvarteto je vítaným obohatením zatiaľ nie príliš širokej palety pomôcokpre lesných pedagógov. Myšlienka vytvoriť kvarteto vznikla v Národnom lesníckomcentre vo Zvolene. Je potešiteľné, že NLC venuje tejto problematike sústavnú pozornosť.1 STROMY DUBJED1⁄4ASMREKBUK je naim najrozírenejím listnatým stromom. Drevo máiroké vyuitie v nábytkárstve, na výrobu preglejok a dýh,eleznièných podvalov a parkiet, na výrobu celulózy.Citlivý je na sucho, trvalé zamokrenie, zaplavenie, neskoréa extrémne zimné mrazy. Najèastejie listy buka pokodzujúhúsenice motý3⁄4ov.4 VTÁCI HLUCHÁÒBAANTSOJKAÏATE1⁄4 sa iví hmyzom a jeho larvami a kuklami, ktoré vyberá zotrbín stromov. Lozí po kmeòoch stromov, ktoré prehliadaz kadej strany, èím im prospieva. V jeseni a v zime saiví semenami borovíc a smrekov, aluïmi, bukvicamia bobu3⁄4ami. Hniezdi v dutinách starých stromov. Dutina jehlboká a kadý rok si vytesáva novú, zriedkakedy pouívaminuloroènú.2 PLODY STROMOV ALUÏALUÏIKA JEDLEIKA SMREKABUKVICA je po 2-3 kusoch ukrytá v pukajúcej èiake. Je ostrotrojhranná, tuhostenná, lesklá a èervenohnedá. Dozrievav septembri a októbri. Rastie na buku, ktorý dorastá dovýky 25-30 m a má svetlo sivú kôru. Púèiky sú postavenépirálovito a sú koricovohnedej a èervenohnedej farbyso sivastým okrajom. Listy sú vajcovité, s hladkým okrajoma vrchná strana je lesklá. Kvitne v máji.5 RASTLINY FIALKAJESIENKAVETERNICA3 ZVER JELEÒ nie je pôvodným druhom naej zveri. Bol k nám dovezenýz Ázie. Daniel má na hlave parohy, ktoré majú lopatovitýtvar a nazývajú sa lopaty. Daniel ich zhadzuje v máji a novélopaty si vytåka v auguste a v septembri. Danielia rujaprebieha v mesiaci október a daniele sa vtedy ozývajú prene typickým chàkaním. Danielici sa narodí najèastejie jednodanielèa v júni.PRVOSIENKA je jarný lesný druh poloslnný a slnný na vodu nenároèný.Rozírený je od pahorkatín a po horské pásma. Kvitnev marci a v júni. Ope3⁄4ujú ju vèely, èmeliaky a denné motýle.Je ozdobnou a lieèivou rastlinou. Zbiera sa kvet a koreò. Èajsa pouíva pri nespavosti, migréne, reume a kali.7 HUBYHUBYHRÍB DUBOVÝMUCHOTRÁVKA ÈERVENÁMUCHOTRÁVKA ZELENÁKOZÁK OSIKOVÝ je blízky príbuzný kozákov brezového a hrabového.Odliuje sa farebnosou a tvrdosou duiny. Mäsitýpologu3⁄4ovitý hrdzavo - pomaranèový klobúk sedí na hruboma tuhom hlúbiku pokrytom hnedými upinkami. Je výbornájedlá huba. Rastie v listnatých alebo zmieaných lesoch,najmä tam, kde sú osiky.6LESNÉ PLODYDANIELSRNECMUFLÓNOSTRUINA ÈERNICAÈUÈORIEDKARUA ÍPOVÁJAHODA rastie v listnatých i ihliènatých lesoch na slneènýchmiestach. Kvitne od mája do júna a plod je sladká, duinatáèervená jahoda. Je lieèivá. Má bohatý obsah vitamínuC. Èaj z mladých listov napomáha látkovej premene a prichorobách moèových ústrojov.8LESNÍ POMOCNÍCILESNÝ KOLESOVÝ TRAKTORNÁKLADNÉ AUTOKÔÒMOTOROVÁ PÍLA je najpouívanejí mechanizaèný prostriedok v lesníctve.Slúi na stínku, odvetvovanie a prerezávanie kmeòovstromov. Práca s motorovou pílou patrí medzi fyzickynároèné a rizikové práce. Pracovníci s motorovou píloumusia by peciálne vykolení.Lesník 4–2008 19

ľudia a lesy„Môj život bol nesmiernezložitý... Ale zaujímavý!“Lesníks kniplomEmil FILOJán MIČOVSKÝStojíme pred domčekomna jednej z tichých topoľčianskychulíc. Kolega, s ktorýmsa máme stretnúť, príde každúchvíľu. Vzhľadom na rok narodenia- 1921 – očakávam pánaprichádzajúceho rozvážnymkrokom. Pred domom však zastavujefiatka, z ktorej svižnevystupuje statný chlap.Hneď na dvore otvára bez prípravyprvú z množstva kapitolsvojho neobvyklého života. Jedeväť predpoludním a ja prestávamregistrovať čas. Precitnemaž „o chvíľu“ – čosi potretej! Nie, že by nášmu hostiteľoviuž dochádzala reč, vôbecnie, ale mne, a tuším ajIng. Dušanovi Mikušovi, vedúcemuLS Duchonka, ktorý totostretnutie sprostredkoval, začínabyť – hoci aj vo vetrovkách- na poľovníckej verande zima.Nášmu hostiteľovi v ľahkej poľovníckejveste však zjavne nie.Uvedomujem si súvislosť, ktorámi napadla pri podobnýchstretnutiach už viackrát: Ľudia,ktorí v živote preukazujú psychickúsilu, sú obyčajne aj fyzickyzdatní. O Emilovi FILOVIto platí stopercentne. Posúďte!.... vždy ma zaujímala história. Poľovnícipovažujú za svojho patróna Huberta, ale toje chyba! Oveľa originálnejším patrónom jebiblický Nimród, syn Noeho, ktorý po pristaníkorábu dostal na starosť práve poľovníctvo.Viete, ja mám bibliu vždy po ruke a čítam siju celý život. Viedli nás k tomu v evanjelickejškole v Uhrovci, kde som sedel v jednej laviciso Šaňom Dubčekom. To bol kamarát! Veľasme sa navystrájali. Azda najviac v paličkárni– opustenej, no dobre stráženej továrni napalice. Všetky vchody boli zapečatené. Všetky,okrem jedného! Chodili sme dnu cez veľkýkomín. Dodnes počujem, ako sa v haláchvýstražne ozývala drevená noha strážnika.Lákali nás tam „cvingle“ – parádne mosadznéhlavice na vychádzkové palice.A ešte viac olovo z vaní v ktorýchsa tie palice ohýbali. Vyrábalisme si z neho muníciu dogumipušiek. Raz somchcel pomstiť kamarátku, ktorú pohrýzol pes. Presnou ranou som olovkomzostrelil majiteľovi vzácny svietnik a svoje dostal aj pes. Otec musel vtedykravu predať, aby tú škodu zaplatil....Azda to bol prvý prejav vášho puškárskeho majstrovstva, ktorépoľovníci poznajú pod značkou „E.FILO“?To prišlo až neskôr, no technike som vždy rozumel. Rukami mi v životeprešli tisícky pušiek. Viem opraviť každú, nech by bola akokoľvek zvláštna.Najviac si vážim tamtú lancasterku na stene, patrila môjmu dedovi ŠtefanoviČukanovi, ktorý bol horárom v Radiši. Strelil ňou aj medveďa. Vtedy horárinemali guľové zbrane, ale hrubými brokmi dokázali uloviť všetko. Dedo brokyzalieval voskom do špeciálneho košíka, ktorý si sám vyrábal z plechu. Ajmňa to naučil... Ozaj, viete aká je krivka poklesu tlaku v hlavni po výstrele?Je v tom jedno z tajomstiev pušiek, ak chcete nakreslím vám graf... Puškáromsom sa stal vďaka barónovi Stimmerovi. Nastúpil som ako lesný praktikantv roku 1937 na jeho majetok na Kulháni, s mesačným platom 50 korún.Správcom tam bol Hubert Bezačinský, neskorší známy lesnícky profesor. Razsom si v lese opravoval montáž na fűrlingu (ak to neviete, tak ako som toani ja nevedel – ide o malú guľovničku), keď sa pri mne zastavili barón sosprávcom. Stimmer, ktorý vlastnil 70 zbraní a mal aj vlastného zbrojára tozaujalo: „Pán praktikant a nechceli by ste sa u mňa za puškára vyučiť?“. Že,či?! Tak som nastúpil k majstrovi Centlicherovi do Tovarník. To bol môj puškárskyzačiatok. No asi mi k takémuto postupu pomohlo aj to, že ešte predtým som v lese našiel po barónovi puknutú nábojnicu a upozornil som hona nutnosť opravy guľovej komory jeho zbrane. A poviem vám, že barónbol veľmi ľudský. Keď ma napríklad našiel v lese pri poľovačke zmoknutého– a to sa poľovalo v kuse aj tri týždne - vytiahol z koča kožuch so slovami: jamám takých kožuchov veľa, ale ty máš zdravie iba jedno... Kedysi som presviedčalSZPB, aby nerušili pomenovanie ulice po barónovi. Nesúhlasili. Dnesvšak v Topoľčanoch Stimmerovu ulicu opäť nájdete.A čo ste vy a gróf mali spoločné s partizánmi?Dosť. Do môjho lesného obvodu v Uhrovci patril aj Jankov vŕšok. Tu smesa starali o partizánov už od 43 – tieho roka. Robil som zásobovača i spojkua na jeseň 1944 som sa stal riadnym členom skupiny Stalin. Spolupracovalsom aj s tromi sestrami Chuťkovými – Margitu a Katku Nemci popravili, Helenaprežila, vydala sa po vojne za Litvaja, určite ste o nej počuli.... Aj mňaNemci chytili a odtransportovali do lágru pri Norimbergu. Za jeden vagón nalámanéhokameňa, čo boli 2 kubíky, sme dostali dva uvarené zemiaky a večerpolievku zo žihľavy.... Vedel som po nemecky a to mi pomohlo – jeden NemecV dielni20Lesník 4–2008Dedova lancasterka

Parádny autobusPásový traktor TDT-40s návesom na vývozrov. dreva na polesíPodhradiemi ukázal,ktorá časť elektrickéhoplota je vypnutá. Keď somho preliezol, začul som divéhusi. „Tam bude močiar“,pomyslel som si. A aj bol. Stálsom v ňom po prsia vo vodeasi šesť hodín až do tmy. Pu-toval som potom domov 800 km pešo. Cez deň som sa skrýval a spal, v nocisom postupoval podľa hviezd. Bolo by to veľmi dlhé rozprávanie....A to ste sa tak dobre dokázali v cudzej krajine orientovať lenpodľa hviezd?Ešte som vám nehovoril? V roku 1939 som absolvoval v Trenčíne pilótnyvýcvik, znalosť nočnej oblohy bola nevyhnutnosť. Lietal som na malých lietadlácha po vojne som si dokonca kúpil aj vlastné lietadlo, americký strojNORDSMAN.Horári vari vtedy zarábali tak dobre, že si mohli aj lietadlo kúpiť?Nie, ale po vojne som sa dal trocha na podnikanie. Jeden môj kamarátodovzdal cez Povstanie partizánom svoje auto a za to si mohol neskôr vybraťjeden zo skonfiškovaných strojov. Kus ako kus, tak som mu poradil aby si vybralparádny, kožou tapacírovaný, zánovný autobus, ktorý mal byť pôvodnezaradený na linku Budapešť – Györ. Napadlo mi, že dolinou do Prašíc chodiavšetci pešo, a tak som mu navrhol, aby mi autobus predal, že to skúsim sosúkromnou autobusovou prepravou, to bola vtedy veľká novinka. Predalmi ho za 500 tisíc, zobral som si naň úver. A mal som šťastie: V tej dolinesa zjavila Panna Mária, začali tam prúdiť tisícky pútnikov. Autobusom sompendloval takmer bez prestávky – mal som za deň tržbu aj 50 tisíc! Tak somsi zarobil aj na lietadlo, ktoré k nám prišlo v rámci UNRY - americkej povojnovejpomoci. A nebola to zlá kombinácia - ak sa mi autobus pokazil, sadolsom v Baťovanoch do lietadla a letel do Prahy alebo Bratislavy pozháňaťsúčiastky. Autobus mi v roku 1948 znárodnili, lietadlo som stihol darovaťaeroklubu a lietal s ním naďalej. Bol som zmluvným pilotom Elektrokarbonua Baťových závodov. Lietal som pre nich s poštou a na porady s riaditeľmi.Raz ma požiadali, aby som odviezol do Bratislavy jedného komunistickéhofunkcionára, Švelka sa volal. Mal doručiť na ústredie vyplnené prihlášky dostrany. Leteli sme na Zlíne 384, išlo o stroj určený na akrobaciu. Bol jasný deň,tak som mu chcel ukázať Bratislavu. Zatočil som vo výške veľký oblúk, pričomv diaľke bolo vidieť aj siluetu Viedne. „Sme tam za 10 minút, ideme?“ spytujemsa môjho pasažiera. No, to som nemal – vytiahol na mňa pištoľ. Nenapadlomi vtedy nič iné ako urobiť takú vývrtku, že môj pištoľník tresol hlavouo kabínu.... Trvalo mi dlhšie, kým som ho presvedčil, že som iba žartoval.Neskôr sme sa však celkom skamarátili a neraz mi aj pomohol.Akosi ste od lesov priďaleko odleteli....Ale vôbec nie, veď hneď v roku 1945 som si odobril svoju lesnícku praxštátnou horárskou skúškou. Keď ma do za pilota ako zamestnanca napokonnevzali, nastúpil som v roku 1949 na okres do Topoľčian, kde som mal nastarosti správu neštátnych lesov. Neskôr ma prehovorili nastúpiť na závoddo Nitrianskej Stredy za plánovača, urobil som si maturitu na lesníckej školev Hrádku i skúšky lesného hospodára a napokon som sa stal technológomna závode v Topoľčanoch, kde som vydržal až do dôchodku. Tam som moholsvoj vzťah k technike naplno využiť. Spolu s kolegami sme vymysleli viaczlepšovákov, ktoré sa celkom ujali. Napríklad vozík na rovnané drevo zapásový traktor TDT – 40, ktorý umožnil vyviesť 20 metrov dreva. Alebo kôšna lanovku Lasocabel, ktorý rovnako slúžil k približovaniu rovnačky. Vyrobilisme si aj vlastnú drezínu na lesnú železnicu Topoľčany – Duchonka....Prepáčte, ale na Duchonke sa vraj kedy drevo približovalo aj unikátnoujednokoľajkou. Neviete o nej niečo?Akoby nie! Za mojich čias bola táto železnička v plnej prevádzke. Na lokaliteHiršgrab sa vtedy drevo dopravovalo volmi k mokrej rizni a od nejlesnou železnicou s rozchodom 760 mm. Pri pni však ostávalo veľa rovnačkya práve tú navrhol inžinier Bezačinský, ktorý rozumel nielen lesu, ale aj technike,približovať k železničke po sánkárňach, tak nazývali tú jednokoľajku.Išlo o jednu koľaj pripevnenú do stredu podvalov po ktorej premával vozíks kolieskami uprostred. Kolieska mali profil hlbokej drážky, ktorá zapadalado koľajnice, teda koliesko nemohlo zbehnúť z koľaje ani na jednu stranu.Partizánsky preukazľudia a lesyPriečnu stabilitu brzdeného vozíkazabezpečovali klzáky na bokoch jehopodvozku, ktoré sa šmýkali po podvaloch.Význam takéhoto riešeniabol v jednoduchosti a ľahkej pre-staviteľnosti systému.Vaši kolegovia čosi povrá-vajú aj o lietadle na strechepolesia....Aha... (s úsmevom), vtedy somich naozaj trocha vystrašil... stalo sato na Nitrianskej Strede. Padlo tamneďaleko malé lietadlo. Motor savrátil z expertízy rozobratý do poslednejšrauby a ja som ho na povalepolesia skúsil poskladať. Bol somzvedavý, či sa mi to naozaj podarilo,nuž som kvapol do karburátoratrocha benzínu a zatočil vrtuľou.Chytil...! Ešte šťastie, že som motorvopred primontoval o hradu, inakby bol celú strechu roztrepal. Aleaj tak sa všetko triaslo. Kolega vybehol vons krikom: „Emil, dáke lietadlo nám spadlo nastrechu...! Bol taký vystrašený, že som nemalodvahu hneď sa priznať a radšej som sa tvárilrovnako prekvapene....Ak predpokladáte, že EmilFilo žije už len spomienkamna svoj pestrý život, mýlitesa. Čas má rozdelený medzipuškársku dielňu, ktorá vybavenímpripomína malú továreňa lesom, kde stále aktívnepoľuje. „Vyskúšal som všetkykalibre, najlepšie sú osmičky.Rýchlejšie gule tlakom zbytočneznehodnocujú divinu“,odpovedá na otázku o svojejnajobľúbenejšej zbrani.Jeho puškárske majstrovstvopoznajú mnohí a občasho preverí aj samotná príroda.Ako napríklad diviaky, ktorépo roku vyryli zo zeme stratenýpuškohľad s montážouznačky “E. FILO“. Stačilo očistiťa montáž zaklapla presne,po hrdzi ani stopy. „Nuž, trebapoužiť tú správnu oceľ“, hovorís úsmevom Emil Filo.„Isteže, majstre. Ale predovšetkýmtreba mať takéšikovné ruky ako máte vy“,dodávame úprimne s kolegomMikušom.Tak, nech vám to eštedlho vydrží!VyznamenaniaLesník 4–2008 21

eportáž z LSChcú ukázať,čo v nich jeJozef MARKODnesz LSPodsúľováOrganizačná zmena znamenala pre Odštepný závod Rožňavaokrem iného aj vznik dvoch nových lesných správ – Podsúľováa Ľadová. Riaditeľ OZ Ing. Arpád Kavečanky hovorí,že do reorganizácie fungovala LS Betliar, rozdelením ktorejLS Podsúľová vznikla, ako malý závod. Z celkového objemuťažby OZ Rožňava v roku 2007 vo výške 180 000 m³ totižpripadla na betliarsku správu až polovica. Opodstatnenosťvzniku LS Podsúľová dokazuje jej postavenie v rámci závoduz hľadiska plánovaných objemov na rok 2008 – na jej teritóriuje naplánovaný spomedzi všetkých správ OZ Rožňavanajväčší objem ťažby, najväčší objem kalamitnej ťažby a najväčšíobjem úloh v pestovnej činnosti.Časť osady PodsúľováLS Podsúľová je výnimočná aj inak.Jej sídlo ostalo v Betliari, pretože osadaPodsúľová, v ktorej sa nachádza niekoľkobudov patriacich štátnym lesom, nemápokrytie signálom mobilného operátora.No a bez internetového spojenia a možnostipoužiť mobilné telefóny sa dnesuž pracovať nedá. Ďalším zaujímavýmfaktom je, že vekový priemer pracovníkovsprávy je rekordne nízky. VedúcimLS je 38-ročný Ing. Ján Borčík. Technici -Ing. Ján Rabas (26) a Patrik Pitka (27), ktorýštuduje popri zamestnaní na lesníckejfakulte vo Zvolene – nemajú ani 30 rokov.Medzi lesníkmi sú takisto traja mladíci,traja chlapi sú v strednom veku a dvajalesnícki matadori majú pred penziou. Ktovie, či je na Slovensku v štruktúre š.p.LESY SR lesná správa, ktorej osadenstvomá taký nízky alebo ešte nižšívekový priemer? Pochybujem.V LESE BYŤ ČO NAJVIACIng. Borčík ale určite nepatrímedzi žiadnych nováčikov.Šesť rokov pracoval ako správcacirkevného lesného majetku s výmerouvyše 2 200 hektárov a riadil všetko odvýroby po predaj dreva. Na ústredí OZRožňava pôsobil sedem rokov na pozíciiťažbára. Ing. Kavečanky si spomína nachvíľu, keď oznámil vedúcemu lesníckejvýroby Ing. Fehérovi, že jeho podriadenýprijal ponuku robiť správcu na novozriadenejLS Podsúľová. „Nepotešilsa, lebo stratil schopného človeka,“dodáva riaditeľ závodu. Ing. Borčíka sapýtam, prečo sa rozhodol z relatívnepokojnej pozície odísť a skúsiť niečo inéa určite rizikovejšie. „Vždy som túžilpracovať vonku, v lesníckej prevádzkea ako ťažbár som sa dostal do terénukaždým rokom čoraz menej. Činemám obavy? Už na prvej pracovnejporade sme si na správe povedali,za akých podmienok budeme spoluvychádzať. Na prvé miesto kladiemdôveru, vzájomný rešpekt a plneniedohodnutých vecí. Viem, je krátkyčas na hodnotenie, ale zatiaľ tofunguje a v osadenstve sa vzájomnerešpektujú mladí i tí starší,“ tvrdí Ing.Borčík.Spoľahlivosť, zodpovednosť a spoluprácuvšetkých pracovníkov LS Podsúľovábude od nich vyžadovať nielen správca, aleaj objem úloh, ktorý ich čaká. Lesníci sa tupripravujú na zalesňovanie. Tohto roku jeplánovaná obnova lesa na 32 ha. V niekoľkýchďalších rokoch to bude okolo 100 haročne. Pritom niektorí lesníci doteraz nemalimožnosť poznať na svojom lesnomobvode viac ako umiestnenie odvoznýchmiest. Takže si budú musieť tie svoje úse-Zľava technik LS P. Pitka, lesník Ľ. Gál a a ďalší technik Ing. Rabas22Lesník 4–2008

eportáž z LSky podrobne prejsť.Zistiť, kde majú prirodzenézmladenie,kam, koľko a akýchsadeníc bude trebavysadiť. Správcapodčiarkuje, že ajod oboch technikovbude vyžadovať,aby boli v lese čonajviac. Podľa nehozáleží len od nichsamotných, do akejmiery budú mať záujemstráviť v terénedostatok časuna to, aby zvládalisvoje úlohy na požadovanejúrovni.„Myslím si, že myvšetci na novejIng. Ján Borčík pri porastovej mapespráve, ak skutočnechceme pracovať v lese, mámeteraz veľkú príležitosť ukázať, čov nás je,“ zdôrazňuje Ing. Borčík. V duchusi pomyslím, že ak takto presvedčivoV popredí mladé, v pozadí kalamitné porastya zanietene rozpráva na túto tému aj sosvojimi kolegami, tak nemám obavu o to,že by novovytvorená lesná správa nefungovala.UDRŽAŤ SMREČINY VŠADE TAM,KDE TO EŠTE PÔJDEZvlášť, keď majú oporu vo vedenízávodu. Prejavuje sa aj takým detailom,ako je možnosť vytvorená pre lesníkovz Podsúľovej (vlastne z Betliara), že pokiaľnebudú mať nainštalovaný na správerýchlejší internet, môžu využívať pri zasielanívyžadovaných informácií a údajovpočítač na ústredí OZ, ktorý je vyčlenenýiba pre nich. Dozvedám sa, že aby tohonemali pracovníci z LS Podsúľová dosť, súv desiatom roku platnosti LHP a v tomtoroku ich čaká jeho obnova. V jej rámcichcú konzultovať s odborníkmi z NLC ajdrevinové zloženie v porastoch na teritóriuLS. S bukom vo 4. lesnom vegetačnomstupni problémy nemajú – výbornezmladzuje, bukové porasty sú relatívnezdravé a stabilné. Iná je situácia so smrekom.Aj ten pomiestne dokáže zmladiť,ale v hrebeňových častiach zasiahnutýchvetrovou o podkôrnikovou kalamitou,zvedú tunajší lesníci tvrdý zápas o udržaniesmreku aspoň na tých lokalitách,kde to bude len trochu možné. „Mámeuž vybrané porasty a vytipované plochy,v ktorých plánujeme zrealizovaťintenzívne a pravidelné zásahy, vrátanepozemnej aplikácie chemickýchprípravkov. V nej kladieme na prvémiesto včasnosť, pretože inak nebudúefektívne v boji s podkôrnikmi zazachovanie tunajších smrečín. Len napozemnú aplikáciu chémie vynaložímeviac ako tri milióny korún, ďalšieprostriedky si vyžiada asanáciakalamitného dreva na odvoznýchmiestach, inštalácia lapačov, odparníkov,“informuje ma Ing. Borčík.Dostávame sa spolu von. Smerujemez Betliara do Gemerskej Polomy. Z nejsmerom na Spišskú Novú Ves odbočujemepo pár kilometroch doprava a sme v bývalejlesníckej osade Podsúľová. Dodnesje v nej aj bývalá jedáleň pre 60 ľudí, ktorísa tu kedysi kvôli práci v lesoch pohybovalia stravovali. Kde sú tie časy! Určitouvýhodou hospodárenia v miestnom lesnomkomplexe je, že zo 4 708 hektárovobhospodarovaných LS Podsúľová pripadána neštátne neodovzdané lesy iba85 hektárov. Na druhej strane treba alepovedať, že 90 percent výmery správy jev 2. alebo 3. pásme hygienickej ochranyvodného zdroja. Presúvame sa Krátkoudolinou do Krátkeho sedla, prechádzamecez Nižný a Vyšný Tisov. Pod namije časť viac ako päť kilometrovej Dlhejdoliny, v ktorej je naplánovaná tohtoroku rekonštrukcia údolnej lesnej cestyz prostriedkov EU. Nad ukrytou obcouBetliar sa vyníma vrch Turecká, obdivujemStolicu, hrebeň Volovca. V diaľke saešte bielou čiapkou pýši Kráľova Hoľa.Pohľad na Gemer je skrátka úchvatný.Okolité smrečiny ale trpia.Pred pár dňami do nich vnikla silnáveterná smršť a narobila poriadnuTvrdá práca v lese. Pre človeka i pre koňapaseku. Ďalšiu sa chystajú urobiťpodkôrniky, ak im v tom lesníci včasnezabránia. Už teraz je v porastochrušno. Stretávame partiu chlapovz Gemerskej Polomy s tromakoníkmi a motorovými pílami.Drú ľudia i zvieratá. Ich symbiózaje obdivuhodná. O párstovák metrov ďalej zasav prudkom dlhom svahu ťažiaa približujú drevo lanovkári.Začína sa boj s časom. Boj zazachovanie tunajších porastov.Boj, v ktorom miestni lesnícivynaložia množstvo časua energie. Prejavia odhodlanie,uplatnia všetky svoje vedomostia schopnosti. Len tak môžubyť úspešní. Držím im pevnepalce.ROZSAH ÚLOH LS PODSÚĽOVÁNA ROK 2008:celková ťažba: 60 000 m³prebierky do 50r.: 74 haobnova lesa: 32 haprerezávky + výseky: 108 havyžínanie:98 haLesník 4–2008 23

zaujme vásNa trhu s drevom je nevídaný pretlak hmotyVrásky z novej STNRecesia sa po určitom čase nevyhne prakticky žiadnemuodvetviu ekonomiky. Súčasnosť na trhu s drevom na Slovenskuje však dramatickejšia ako po novembrovej kalamitez roku 2004. Na presýtený trh s neustále rastúcim pretlakomdreva, aký si lesníci už dávno nepamätajú, mali, majú a budúmať vplyv opakujúce sa vetrové a postupujúce podkôrnikovékalamity nielen u nás, ale aj v Českej republike, Rakúskua ďalších krajinách. U našich západných susedov už producentidrevnej hmoty boli nútení zareagovať na aktuálny stavrapídnym znížením cien – u niektorých sortimentov až o 600korún za kubík. Niektorí odborníci dokonca predpokladajú,že situácia dotlačí lesníkov tak ďaleko, že budú musieť predávaťdrevo za jednotnú cenu... Na Slovensku navyše platíod 1. mája minulého roka nová Slovenská technická norma(STN) č. 480055 a 480056. V porovnaní s dovtedajšou normou,ktorá bola v platnosti od roku 1983, sprísnila kritériázatrieďovania dreva v jednotlivých akostných triedach. Čoto spôsobilo v lesníckej prevádzke v rámci š.p. LESY SR?Poznatky a skúsenosti z implementácienovej STN v praxi zhrnulriaditeľ OZ Rožňava Ing. Arpád Kavečankydo týchto slov: „Nové kritériáv zatrieďovaní dreva do akostnýchtried nám spôsobujú vážnyprepad v tržbách. Napríkladv prípade sortimentov ihličnatejguľatiny, hmotu pôvodne zaraďovanúdo akostnejtriedy III.Amusíme po novomzaradiť donižšej akostnejJozef MARKO„Nová STN nie je záväzná,ale je nevyhnutná“triedy III.B aleboniekedy dokoncado III.C. Doterajšia„céčková“ hmotamusí byť zatrieďovanádo vlákniny.V prípade nášhoOZ v dôsledku aplikácienovej STNpoklesol podiel„áčky“ pod desaťpercent! Prepadv cenách a tržbáchsa prejavuje predovšetkýmu kalamitnýchzávodov,medzi ktoré patríaj náš OZ. Riešenievidím v tom, žeby sme mali maťna odštepných závodochmožnosťupravovať zmluvnépodmienkys jednotlivými odberateľmina základevzájomnejdohody a nie sapaušálne pridržiavaťpravidiel, ktorénás vo vzťahuk našim obchodnýmpartneromznevýhodňujú.“Ing. Arpád KavečankyTieto výhrady sú pochopiteľnéo to viac, že slovenský trh s drevomcharakterizuje vysoký, až 80-percentnýpodiel spracovateľov, ktorímajú záujem o odber menej kvalitnejhmoty. Preto svoje požiadavkyna odber dreva prirodzene tlačia donižších akostných tried a spôsobujútak vrásky na čelách nám lesníkom.Nás zaujímala aj reakcia vedúcehoOdboru obchodu a logistiky na generálnomriaditeľstve š.p. LESY SRIng. Jána Grolmusa a jeho komentárk aktuálnej situácii. „SchválenímSTN, o ktorej je reč, bolo zavŕšenétrojročné úsiliezmeniť tútotechnickú normua priblížiťju ku kritériámzahraničnýchodporúčanýchpravidiel a uzancií. Tvorcovia normytak reagovali na požiadavkuspracovateľov dreva na Slovensku,ale treba povedať, že tátozmena nesplnila účel, pre ktorýbola zrealizovaná. Zámerom bolo,aby nová STN zohľadňovala zmenupodmienok na trhu s drevoma jeho zatrieďovania do všetkýchIng. Ján Grolmus24Lesník 4–2008Foto: Ing. B. Pekarovič

zaujme váspozvánkyakostných tried, v ktorých sarealizuje predaj dreva. To sa alenestalo. Nová STN síce nie je záväzná,ale je nevyhnutná preto,aby sme sa všetci riadili podľanejakých, jasne stanovených kritérií.“Aj vtedy, keď sú pre lesníkovzvlášť v kalamitných závodoch reálnenevýhodné?„Riaditelia OZ sú na základe rozhodnutiaProtimonopolného úraduSR kompetentní určovať cenydreva. Majú možnosť v kúpnychzmluvách – samozrejme vychádzajúcz platnej STN – uviesť špecifikáa odlišnosti, ktoré môžu podohode oboch zmluvných strán ajzrealizovať. Napríklad ak v akostnejtriede III.C (ihličnatá guľatinasmrek) je určitý podiel mäkkejhniloby, ak sa vyskytujú hrče nad8 cm, krivosť nad 2% a v kúpnejzmluve s obchodným partneromje dohodnuté a uvedené, že tietokvalitatívne znaky budú z jehostrany akceptované, môže riaditeľOZ takýto kontrakt uzatvoriť aj sostanovením zodpovedajúcej ceny.Tu ale treba zdôrazniť, že taktodohodnuté pravidlo musí byť známeaj ostatným zákazníkom, abysme sa vyhli podozreniam z klientelizmu.Chcem tým zdôrazniť,že uplatnenie rozdielnych kritériímusí byť vo všetkých smerochtransparentné.“V rámci š.p. LESY SR bola nováSTN implementovaná do praxe až od1. januára 2008. Prečo?„Nová norma prináša toľkozmien v kritériách zatrieďovaniadreva do akostných tried, žesme museli venovať pol roka časuškoleniam všetkých pracovníkovštátneho podniku, ktorí s ňoupracujú a prichádzajú do kontaktu– od manipulantov na ES až poobchodníkov. Bude ešte určitý častrvať, kým sa dokážu v každodennejprevádzke so všetkými zmenamivyrovnať, zžiť sa s nimi. Takéniečo nejde zo dňa na deň.“Nezakrývajme si oči pred faktom,že situácia je vážna a vyžadujesi promptné riešenia a reakciena vývoj na trhu. Osobitne preto,že nová STN nám lesníkom životskutočne skomplikovala. Aj preto,že jej tvorcovia vychádzali z predpokladu,že kvalitnejšie drevo sabude po vstupe novej normy doplatnosti predávať za tú istú cenuako dovtedy. Lenže cenové relácieaj kvalitných sortimentov sa zmenili.Museli sa zmeniť. A spomínanévrásky na čelách lesníkov satak ďalej prehlbujú...Lesník 4–2008 25

lesnícke spravodajstvoMemoriálpohorelských rubárovJán POMPURAV sobotu 8. marca 2008 si celá obecPohorelá pripomenula smutné výročie –52 rokov od tragickej udalosti - lavínovéhonešťastia pohorelských a telgártskychrubárov v Dolnej Lehote, v Kulichovej doline.Obeťami tejto katastrofy bolo deväťlesných robotníkov z Pohorelej a sedemz Telgártu.Obecný úrad v Pohorelej v spoluprácis Občianskym združením OPORA Pohorelá,Volejbalovým spolkom GAD Pohorelá,štátnym podnikom LESY SR a UrbáromPohorelá už tradične poriada na pamiatkuobetí tohto nešťastia spomienkovýdeň.Ráno od ôsmej hodine v kostole SedembolestnejPanny Márie celebrovalzádušnú svätú omšu vdp. Mgr. MiroslavFabiny a po jej skončení si obyvateliaPohorelej uctili pamiatku tragickyzosnulých spoluobčanov, ktorízaplatili krutú daň horám, položenímvencov, zapálením sviečoka modlitbami v miestnom cintorínepri spoločnom pomníku pri hrobochpohorelských rubárov – obetí lavínovéhonešťastia za účasti predstaviteľov ObcePohorelá, zástupcov OZ OPORA Pohorelá,š.p. LESY Slovenskej republiky, UrbáruPohorelá, pozostalých a miestnychobyvateľov.Súčasťou spomienkového dňa bol ajmemoriál pohorelských rubárov – MajstrovstváPohorelej v nohejbale trojčlennýchdružstiev. Už štrnásty ročník tohtoturnaja sa uskutočnil taktiež túto sobotuod v miestnej telocvični v Základnej školePohorelá. Športovcov, divákov a sponzorovprivítali predseda OZ OPORA Pohoreláa riaditeľ turnaja Ján Pompura,starosta obce Ing. Jozef Kalman, zo š.p.LESY SR Ing. Martina Kovalčíková a hlavnýrozhodca Ľubo Lihan.O tom, že kvalitný nohejbal má užobci dlhoročnú tradíciu, sa mohli presvedčiťi hosťujúce družstvá z Heľpy a Brezna.Turnaj sa tentokrát konal bez účasti družstievz Pohorelskej Maše. V kvalitnýcha „nervy drásajucich“ súbojoch o každýbod predviedlo svoje majstrovstvo osemtrojčlenných družstiev. Víťazom turnajasa napokon stalo družstvo OBK pred druhýmMAJK tretím LESY a štvrtým GACO-PERI (M. Buvala, J. Hazák ml., L. Janoškast.). Najlepšími hráčmi v poli boli vyhláseníM. Skladaný a M. Buvala, najlepšímsmečiarom bol Ľ. Lihan.Spokojnosť s priebehom aj organizačnýmzabezpečením turnaja ocenilina záver všetci prítomní hráči aj divácimohutným potleskom.Ján Pompura je predseda OZ OPORAa riaditeľ turnajafoto: P. Brenčič26Lesník 4–2008

vzdelávanieLesník 4–2008 27

pre praxZásady hospodáreniapri obnovách LHPObdobie jarných mesiacov je termínomúvodných konaní pri obnováchlesných hospodárskych plánov. ObnovámLHP predchádza komplexné zisťovaniestavu lesa, ktoré je východiskom preurčovanie modelov hospodárenia. Tedazákladných rozhodnutí, cieľov a zásadhospodárenia, podľa ktorých zariaďovateľpostupuje pri podrobnom plánovanítak, aby sa v konkrétnych podmienkachzabezpečili princípy trvalo udržateľnéhoobhospodarovania lesných zdrojov. Modelysú vytvárané pre skupiny porastov,na základe hospodársko úpravníckejtypizácie, a nie je v nich možné zachytiťvšetky špecifiká konkrétnych porastov.Práve tento priestor je potrebné vyplniťtak, aby pri podrobnom plánovaní bolido konkrétnych predpisov zakomponovanéopatrenia zabezpečujúce plneniecieľov kvality pri trvalo udržateľnom obhospodarovanílesov. Nie je to vytváranieopatrení nad rámec bežného hospodáreniav lesoch, ale cieľavedomé určeniepostupov a parametrov pri obhospodarovaníkonkrétnych porastov vedúcek integrovanému zabezpečovaniu plneniaenvironmentálnych, ekonomickýcha sociálnych funkcií lesov.Na ich presadenie je potrebná zodpovedajúcapríprava a kvalifikovaná argumentáciapri rokovaniach s orgánmištátnej správy lesného hospodárstva, ktorésú správnym orgánom, ako aj s orgánmištátnej správy životného prostredia,ktorých vyjadrením je viazané schválenielesných hospodárskych plánov. Veľmidôležitá je úzka súčinnosť so samotnýmivyhotovovateľmi lesných hospodárskychplánov, aby tieto požiadavky boli akceptovanéa zapracované do plánu v procesejeho tvorby.V priloženom súbore sme špecifikovalizásadné požiadavky na implementáciudo rozhodnutí, cieľov a zásadhospodárenia, ktoré kvalitu LHP priamoovplyvňujú a chyby pri určovaní sú najčastejšímpredmetom neskorších úpravalebo zmien predpisov LHP.ZABEZPEČOVANIE MLADÝCHLESNÝCH PORASTOV• Veľkoplošné kalamity:– predĺžiť dobu zalesnenia s cieľomvytvoriť podmienky pre štrukturálnu diverzituzakladaných porastov, na základeosobitného harmonogramu obnovy lesa(§ 20 ods. c) písm.4) Zákona č. 326/2005Z.z. o lesoch)– predĺžiť dobu na zabezpečenie mladýchlesných porastov, diferencovanepodľa potrieb v jednotlivých porastoch– pri obnove využívať prípravné dreviny,najmä na stanovištiach s nižšou produkčnouschopnosťou a ochranného rázuFrantišek ŠTULAJTER, Peter ZIMA• zmiešanie drevín :- pri zakladaní porastov uprednostňovaťtaké zmiešanie drevín (skupinky, hlúčiky),aby sa dosiahla čo najväčšia druhová diferenciácia- pri zakladaní porastov umelou obnovounevytvárať monokultúry• uplatňovať hornú hranicu limitu zastúpeniadrevín zvyšujúcich hodnotovúprodukciu porastov- pri zakladaní porastov umelou obnovouje potrebné pri zastúpení drevín zvyšujúcichhodnotovú produkciu porastovuplatňovať hornú hranicu limitu, ktorýstanovujú modely hospodárenia, tak, abyboli dodržané kritériá na posudzovaniezabezpečeného lesného porastu (§ 26Vyhlášky č. 453/2006 Z.z. o HUL)VÝCHOVA PORASTOV• Intenzita hospodárskych zásahov, hlavnev čase začínajúcej hmotovej produkcii- intenzitu výchovných zásahov stanovovaťpodľa potrieb a stavu porastovtak, aby sa minimalizovalo prekračovaniehmotového objemu plánovanéhovýchovného zásahu v porastoch do 50 ajnad 50 rokov• Rozčlenenie porastov s prihliadnutímna očakávané environmentálne priaznivétechnológie (technologický prvok)- rozčleňovanie porastov (rozostupa šírka približovacích liniek) plánovaťs ohľadom na použite environmentálnepriaznivej technológie• Úprava drevinového zloženia- úpravu drevinového zloženia plánovaťv prospech horizontálnej a vertikálnejrôznorodosti porastov a ich druhovej diverzity- v hospodárskych lesoch hospodárskezásahy smerovať k podpore drevín zvyšujúcichhodnotovú produkciu porastovOBNOVA PORASTOVPO NADOBUDNUTÍ ZRELOSTI• veľkosť (forma) obnovného prvku- veľkosť a tvar obnovných prvkovprispôsobovať ekonomicky akceptovateľnýma environmentálne priaznivýmtechnológiám- na základe rozpracovanosti porastova existencie prirodzenej obnovy úpravouLHP meniť formu hospodárskeho spôsobu• diferencované rubné a obnovné doby(rubný vek)- v porastoch so zastúpením kvalitnýchlistnáčov predlžovať rubné doby s ohľadomna dosiahnutie maximálnej kvalitatívnejprodukcie- v porastoch so zníženým odolnostnýmpotenciálom znižovať rubné doby a skracovaťobnovné doby diferencovane podľastupňa ich poškodenia• málo produktívne lesy – energeticképorasty- vo vhodných lokalitách uplatňovaťmožnosť zaradenia lesných porastov doenergetických porastov- do energetických porastov zaraďovaťnajmä porasty tvaru lesa nízkeho, hrabiny,agátiny, breziny a všetky rýchlorastúcedreviny.• rekonštrukcie fenotypicky nekvalitnýchporastov- fenotypovo nevhodné porasty navrhovaťpri obnove LHP na rekonštrukciu• ponechanie dreva pre rozvoj biodiverzity- porastové zvyšky prirodzeného charakteru(pôvodných drevín), ktorých ťažbaby mohla poškodiť následné porasty nepredpisovaťdo ťažby a ponechať na dožitie(bez zásahu)• kategorizácia lesov- pre zabezpečenie trvalosti plneniaochrannej funkcie v ochranných lesochje nutné plánovať v týchto lesoch obnovuporastov- požiadať o preradenie častí ochrannýchlesov, ktoré nespĺňajú kritériá ochrannýchlesov, do kategórie lesov hospodárskychOBHOSPODAROVANIE CENNÝCHLESNÝCH EKOSYSTÉMOV• v biotopoch EV a NV plánovať hospodárskeopatrenia vedúce k udržaniu alebozlepšeniu ich stavu• Vyňať z obhospodarovania obzvlášťcitlivé prvky v miestnych lesných ekosystémoch(s výskytom vzácnych druhovrastlín a živočíchov, prameniská, mokrade,skalné formácie, rokliny ...)- v prípade jasnej identifikácie týchtoplôch ich vyňať z porastovej plochy a zaradiťdo im zodpovedajúceho druhu lesnéhopozemku (pozemky so špecifickýmzameraním, neúrodné lesné pozemky,iné lesné pozemky)LESNÉ POZEMKY• Čierne plochy- pozemky pri obnove LHP identifikovanév C-KN ako lesné a v skutočnostipoľnohospodársky využívané je potrebnériešiť v spolupráci s príslušnou ŠS LHa správou katastra tak, aby tieto pozemkyneboli zariaďované do porastovej plochyako holiny s predpisom zalesňovania• Fixovanie majetkovej hranice lesnéhomajetku štátu- pred obnovou LHP identifikovať a stabilizovaťpozemky vo vlastníctve štátu- tieto pozemky zariadiť ako samostatnúplánovaciu a evidenčnú jednotku – dielec- v prípade potreby plánovať v rámcirozčlenenia porastov prerúbanie majetkovejhranice novovzniknutej JPRLIng. Peter ZimaIng. František Štulajter CSc.Odbor lesníckej politiky a certifikácielesov, GR š.p. LESY SR28Lesník 4–2008

pro silva slovakiaPrírode blízke obhospodarovanie lesaI. PRO SILVA a novodobéodumieranie smrečínVladimír FLOREKSom lesníkom na LS Paráč a v nasledujúcichriadkoch by som chcel kolegov oboznámiťs uplatňovaním princípov prírodeblízkeho obhospodarovania v obhospodarovanínášho objektu Pro Silva, ktorý bolzriadený z génovej základne smreka obyčajnéhoa má výmeru 745 ha. V drevinovomzložení dominuje smrek (94 %), jedľa (4%),buk (2%), z hľadiska vekovej štruktúry prevládaIV. a V. veková trieda (59 %), geologicképodložie tvorí treťohorný flyš s hnedoulesnou pôdou. Cieľové drevinové zloženievychádza z najviac zastúpených skupín lesnýchtypov, ktorými sú FaP a FA. Celý objektsa nachádza na troch lesných obvodoch,pričom jeho najväčšia časť sa nachádza namojom lesnom obvode a základné princípyprírode blízkeho obhospodarovania tu naplnouplatňujem od roku 2002.ZÁSADA ZMIEŠANÝCH LESOVRozpracovanie tejto a ďalších základnýchzásad Pro Silvy do našej praktickej činnostiuskutočňujeme v súčasnosti nielen v objektePro Silva, ale na celom území lesnej správy,pretože už prvé čiastkové výsledky dosiahnutév tomto objekte dokazujú, že smena správnej ceste ktorej cieľom je prebudovarovnovekých smrekových porastov lesa vekovýchtried. Skôr, ako sme pristúpili k realizáciítejto zásady , vykonali sme analýzu súčasnéhostavu v otázke drevinového zloženia jednotlivýchvekových stupňov a ich zastúpeniepo jednotlivých lesných obvodoch a sumárneza LS. Východiskovým rokom bol rok obnovyLHP (2002) a ďalším porovnávacími rokmibudú roky ďalších obnov LHP. Ďalším krokombolo stanovenie dlhodobého cieľového drevinovéhozloženia najmä zastúpenia smreka,ktorého chceme mať na úrovni max. 50 %. Prisnahe znížiť súčasné zastúpenie smreka a absenciíiných drevín v materských porastoch sajediným spôsobom ako dosiahnuť stanovenýcieľ javí plošné a systematické uplatňovaniepodsadieb iných drevín najmä buka, jedle,v menšej miere skúšame brest a na odtienenýchplochách javor, osiku a čerešňu vtáčiu. S vykonávaním podsadieb máme už dlhoročnéskúsenosti, no kým predtým sme ichprevádzali hlavne v obnovných prvkoch priuplatňovaní podrastového hospodárskehospôsobu, v súčasnosti sa sústreďujeme napredrubné porasty.ZÁSADA TRVALOSTIA PRIRODZENÉHO ZMLADENIAPri realizácií obnovných postupov vychádzamez individuálnej rubnej zrelosti reprezentovanejcieľovou hrúbkou, pretože rubnázrelosť stanovená pre celý porast na základeveku neplatí pre mnoho jednotlivých stromovporastu a tým dochádza k strate na hodnotovejprodukcii. Vyhýbame sa k uplatňovaniuobnovy na obnovných prvkoch, obnovnerozpracujeme celý porast na základe zásadjednotlivého výberu, kde kritériom výberu jecieľová hrúbka a zdravotný stav jedinca.Trvalá existencia lesa na každej plocheje základnou podmienkou vykonania zásahu,to znamená, že nerealizujeme fázudorubu na predtým rozpracovaných obnovnýchprvkoch, pretože pri každom prudkomodclonení dochádza k zmene mikroklimatickýchpodmienok so všetkými nepriaznivýmivplyvmi otvorenej plochy. Práve na taktoprudko odclonených plochách dochádzak zväčšenému hynutiu tých stromov, ktorésa bezprostredne nachádzajú v porastovejstene. Nejakú väčšiu redukciu stromov robímelen na niektorých menších skupinách (do1000 m 2 ) s cieľom rastovej podpory nasledujúcehoporastu, ktorý vznikol podsadboualebo prirodzene. V tejto fáze prebudovyrovnovekých porastov je naším cieľom ichvýškovo a plošne rozdiferencovať cez existenciurôzne veľkých a vekovo odlišnýchrastových fáz lesa rozmiestnených po plochevedľa seba. Prirodzené zmladenie, ktorébezprostredne vzniká ako následok taktovedenej obnovy nie je naším cieľom, ale jejprirodzenou súčasťou. Porasty sa snažímečo najdlhšie udržiavať v zápoji, celá obnovaa príprava na ňu prebieha pod clonou materskéhoporastu.ZÁSADA EKOLOGIZÁCIEŤAŽBOVEJ ČINNOSTIVšetky doteraz spomenuté pracovnépostupy by nebolo možne zrealizovať bezdôkladnej technologickej prípravy každéhoporastu a jeho rozčlenenia na pracovné poliao šírke max. do 50 m. Ťažba je prevádzanácez krátenie surových kmeňov s následnýmpoužitím koní a približovacieho prostriedku.Oproti iným porastom sa kladie dôrazna smerovú stínku s prípadným jednotlivýmvyťahovaním a prepínaním surových kmeňov,prípadne ich častí. Obrovskou nevýhodouoproti iným vyspelým krajinámje nízka hustota lesných ciest. S jednouúdolnou cestou a 800 metrovými svahmije prakticky veľmi obtiažne realizovaťprírode blízke hospodárenie.PRAKTICKÝ PRÍKLAD V DIELCI 294 10Vek 100 r., výmera 17,71 ha, sm 95 %, jd3%, bk 2%, celková zásoba 10500 m 3 z toho590 m 3 /ha. Predpis LHP: cloný rub v pásochv dvojfázovom prevedení 5000 m 3 (282 m 3 /ha – 48 %), zalesňovanie 7,00 ha z toho5,70 ha umele, obnovná doba 40 r.Zmena predpisu: účelový výber na celejploche 3500 m 3 ( 197 m 3 /ha – 33 %), zalesňovanie:podsadba 4 ha.Po celkovej technologickej prípraveporastu bola existujúca približovacia sieťdoplnená 6 novými približovacími linkamio priemernej šírke pracovných polí 45 m, vybudovanédva nové výjazdy na odvoznú cestua zrekonštruované dva odvozné miesta.V prvom zásahu bola prevedená ťažbana celom dielci o sile 96 m 3 /ha – 16 %.(1700 m 3 ). Hlavným kritériom rubnej zrelostije stanovená cieľová hrúbka 50 cm. Pri realizáciíprvého zásahu v tomto, ale aj inýchpodobných porastoch sa stretávam s pomerneveľkým výskytom poškodených úrovňovýchaj podúrovňových jedincov. Je toodraz nevykonávaných výchovných zásahovv predrubných porastoch, ktoré sú neustáleodsúvané na úkor napadnutej kalamitya v tomto prípade plne platí, že nevykonanímťažby sa narobí viac zla ako jej prevedením.Takže na prvý zásah boli odstránenévšetky výrazne poškodené jedince bez ohľaduna výškové postavenie a hrúbku. Porastbol následne podsadený drevinami buk, jedľaa brest na plánovanej ploche.V ďalšom zásahu (s dobou návratu 4 – 6rokov) bude posúdený stav porastu po vykonanomprvom zásahu a predmetom ťažbybudú všetky jedince o hrúbke 50 cm pri intenzite101 m 3 /ha – 17%.(1800 m 3 ). Pri vyznačovaníťažby budem najviac dbať na to, abynedochádzalo k rovnomernému odrastaniuspodnej vrstvy cez regulovaný prísun svetla.Vladimír Florek je lesník na LS Paráč,OZ NámestovoLesník 4–2008 29

výstavylesnícke spravodajstvoMúzeum ako na dlaniPeter GOGOLAZľava J. Minďáš, Z.Kramplová, M.DolňanFotografiaa slovoJán MIČOVSKÝHlas profesora Križa sa pod gotickou klenbouHorehronského múzea v Brezne rozlieha 4. aprílamocne, priam ako v Opere. Pieseň je smutná,ale asi to tak má aj byť. Nasledujúci príhovor MilanaDolňana núti k zamysleniu. Riaditeľ tunajšíchmestských lesov najprv v dlhom, predlhomúvode menovite víta rezortnú ministerku, štátnychtajomníkov, generálneho riaditeľa, župana,primátora, riaditeľov, prednostov... Pokračujevetou, ktorá úprimne rozosmeje „...viete, niesom priateľ dlhých privítaní...“, aby vzápätívšetkých zvážnil: „...v tom množstve mimoriadnychhostí, ktorí prijali pozvanie, vidímdôkaz pochopenia, že katastrofa sa netýkalen Vysokých Tatier... ďakujem všetkým lesníkom,ktorí prekonali sami seba... netajím,že napriek obrovskému úsiliu nie je eštekalamita celkom spracovaná...nemuselotomu tak byť, škoda, že tí čo toľko hovoriao potrebe chrániť, robia v skutočnosti pravýopak...“ Šéf VÚC Milan Murgaš ešte pritvrdzuje:“...nad ekologickým terorizmom musí zvíťaziťhistorická skúsenosť generácií...“, abynásledne vpustil do zelektrizovaného priestoruskepsu „...tušenia chamtivosti..“Čoho sme to tu vlastne svedkami? FotografPeter Berčík, hlavná postava podujatia, odpovedáúsporným gestom – načo reči, za mňa hovoriafotografie...! A práve o tie ide. Sme na vernisáživýstavy Tri roky po..., ktorou známy fotografpribližuje nielen likvidáciu kalamity z novembra2005, ale predovšetkým ľudský rozmer tejtoudalosti. Udalosti, ktorá neoklamateľne preverilahranicu medzi rečami a činmi. Už po krátkej prechádzkepomedzi vystavenými dielami pozornýnávštevník zistí, komu predovšetkým patrí autorovasympatia. Kráse hôr. A ľudskej húževnatosti,ktorú neodveje žiadny víchor.Z hostí oslovím dvoch prominentných. MilanMurgaš kuloárne ďalej rozvíja svoj príhovor:„Som už dosť starý na to, aby som sa nebálhovoriť pravdu. Les tu vždy žil a živil. Vzdávamúctu lesníkom. Im patrí rozhodovaťo ňom!“.Pani Zdenky Kramplovej, v ktorej príhovorezaznel aj prísľub toho, že “...Bratislava na tentoskúšaný kraj určite nezabudne“ sa spytujem,či by ťažkú zákopovú vojnu v našich lesochmedzi lesníkmi a ochranármi nepomohlo ukončiťnepochopiteľne dlho odkladané vyhlásenie zonácielesov. „Celkom iste, no chcem vám pripomenúť,že potrebujeme dostávať čo najviacpodnetov priamo od vašich lesníkov. Potomsa aj nám ľahšie hýbe vecami...“Mestským kolegom z Brezna treba poďakovať.Za vernisáž, ktorá zapôsobila, za výstavu,ktorá zaujala, za podujatie, ktoré Brezno – a jehorázovitú okolicu – priblížila o ďalší krok k nepísanémutitulu kultového miesta slovenskéholesníctva.Prvý aprílový deň bol dňom slávnostného otvorenia výstavy, ktorou sa v budovegenerálneho riaditeľstva š.p. LESY SR predstavuje Lesnícke a drevárske múzeum voZvolene.Táto inštitúcia je od prvého januára organizačnou jednotkou generálneho riaditeľstva.Tento fakt bol prvotnou motiváciou pre rozhodnutie predstaviť múzeumtým najprirodzenejším spôsobom – výstavou. Nápad dostal konkrétnu podobu a taksa vďaka výstave môžu o histórii i súčasnosti LDM dozvedieť viac zamestnanci GR, odštepnýchzávodov i návštevníci. Vďaka prehľadnej, esteticky i priestorovo veľmi dobrezvládnutej prezentácii tak majú múzeum „ako na dlani“. V krátkom príhovore na úvodslávnostného otvorenia vedúca múzea Mgr. Ľubica Miľanová konštatovala, že „prvýnávrh na vytvorenie lesníckeho múzea sa zrodil práve v budove Riaditeľstva štátnychlesov a statkov v Banskej Bystrici v roku 1924 a jeho pôvodcom bol Július Barták. Tým,že sa múzeum stalo súčasťou generálneho riaditeľstva, sa pomyselný kruh symbolickyuzatvára.“Výstava potrvá do 30. apríla.Kolektív pracovníkov Lesníckeho a drevárskeho múzea30Lesník 4–2008

do vašej knižnicelesy pre oddychNová vodnáparadigmaJozef MARKOSú knihy, ktoré akoby nevedeli, čo chcúpovedať, ale sú aj knihy, ktoré majú ambíciuzmeniť svet. K druhej skupine patrí knihapod názvom “Voda pre ozdravenie klímy- Nová vodná paradigma” publikovanáv septembri minulého roku kolektívom autorovzdružených okolo MVO Ľudia a voda.Na rozdiel od väčšiny publikácií, ktoré sazaoberajú dopadom klimatickej zmeny naobeh vody v krajine, táto kniha si všímai opačný vzťah, t.j. dopad zmien obehu vodyv krajine na regionálnu klímu.Človek mení obeh vody v krajine mnohorakým,avšak takmer vždy škodlivým spôsobom.Les zadrží, vsiakne a odparí viac vodyako poľnohospodárska pôda. Preto sa pri premenelesa na poľnohospodársku pôdu zvyšujeodtok vody z krajiny. Tento trend je ešte oveľavýraznejší pri premene poľnohospodárskejpôdy na urbanizovanú plochu. Zníženie vsakuznamená zníženie dopĺňania podzemnýchvôd. Zníženie výparu znamená menšie ochladzovaniepovrchu a teda jeho prehrievanie.Jediné, čo sa drasticky zvyšuje, je podiel vody,ktorá bez úžitku odtečie do mora.Vyparená voda teda z hľadiska tejto knihy,najmä pri súčasnom trende otepľovaniaklímy, vôbec nie je stratená. Vyparená vodavyššie v atmosfére vplyvom chladu kondenzujea vytvára oblaky, ktoré odrážajú slnečnéžiarenie a vracajú sa späť v podobe dažďa.Opakovanie tohto procesu sa podobá sa dômyslenémuchladiarenskému zariadeniu. Oblakya výpar sú podľa NASA zodpovedné za66.5% celkového ochladzovania zemegule.Osud slnečného žiarenia, ktoré dopadnena krajinu taktiež závisí od prítomnosti či neprítomnostivody. Ak je voda v krajine v príslušnommnožstve prítomná, môže sa meniťna vodnú paru. Slnečná energia viazaná vovodnej pare sa prenáša ďalej a uvoľňuje saaž pri jej kondenzácii na chladných miestach.Ak voda v krajine nie je prítomná, veľká časťslnečnej energie sa mení na citeľné teploa teplota prostredia sa prudko zvyšuje. Kýmsa v odvodnenej krajine až 60 % prichádzajúcejradiácie mení na citeľné teplo, v krajinedostatočne zásobenej vodou môže byť až80 % radiácie viazané do skupenského teplavýparu vody a na citeľné teplo sa mení lenpodstatne menšia časť slnečného žiarenia.Vôbec sa nejedná o malé množstvá tepla.Pokles výparu o 1 mm za deň na celkovejLESY pre oddych a dovolenku - LESY pre všetkýchVíkend na lesníckej chateLucia HANKOVÁPOD VRCHOLOM TRIBEČANeďaleko mesta Topoľčianky, pod vrcholom Tribeča, podľa ktorého je pomenovanécelé pohorie, sa v malebnom prírodnom prostredí nachádza chata Tribeč. Chataoznačovaná aj ako prevádzkové účelové zariadenie - PUZ Tribeč, bola postavená v roku1979 a v minulosti slúžila na štátnu reprezentáciu poľovníctva. V roku 2006 bolazrekonštruovaná a patrí do kategórie veľmi obľúbených chát. Ubytovacia kapacita je13 lôžok s možnosťou ďalšej prístelky. Izby sú vybavené samostatnými sociálnymi zariadeniami.Chata ponúka stravovanie a ubytovanie v dvojlôžkových a trojlôžkovýchizbách a v jednom dvojlôžkovom apartmáne. Jedáleň so štýlovou poľovníckou výzdobouje často využívaná pri firemných školeniach, seminároch prípadne pri rozličnýchspoločenských akciách pre cca. 40 osôb.Tip na výlet: Návštevník by nemal obísť iba niekoľko kilometrov vzdialenú jedinečnúzubriu zvernicu. Za návštevu stoja aj samotné Topoľčianky, kde nájdete poľovníckyzámok s priľahlým parkom a originálnymi troma sochami Alojza Štróbla, Topoľčianskykaštieľ Národný žrebčín a Múzeum koní s možnosťou prehliadky. Vo vinárskych závodochTopoľčianky na vás čaká ochutnávka kvalitného vína. Pre milovníkov turistiky dávamedo povedomia vychádzky k zrúcaninám Hrušovského alebo Gýmešskeho hradua k Jeleneckej gaštanici. Z najvyššieho vrchu Veľkého Tribeča (829 m n.m.) sa Vám naskytnepanoramatický výhľad na celý región.Objednávky pobytov: LESY SR, š. p. Banská Bystrica, Odštepný závod Topoľčianky,www.lesy.sk, 037/ 640 34 24, 0918 333 779.PUZ Tribečploche Slovenska spôsobuje uvoľnenie citeľnéhotepla cca 35 000 GWh za jediný slnečnýdeň. Toto množstvo tepla presahuje celoročnývýkon všetkých elektrární v SR.Kniha vyzdvihuje klimatizačnú úlohurastlín, najmä stromov. Strom s priemeromkoruny 10 m, ak je dobre zásobený vodou,vyparí za slnečný deň 400 l vody. Na premenuvody z kvapalného skupenstva na vodnúparu spotrebuje 280 kWh slnečnej energie.Toto množstvo energie predstavuje rozdielmedzi tieňom stromu a tieňom slnečníkas rovnakým priemerom. V priebehuslnečného dňa takýto strom chladí výkonom20 – 30 kW, čo je výkon porovnateľný s viacnež 10 klimatizačnými jednotkami. Strom jepritom „poháňaný“ iba slnečnou energiou,je z recyklovateľných materiálov, vyžadujesi minimálnu údržbu a výdaj vodnej paryv každej sekunde optimalizujú milióny prieduchov,ktoré reagujú na teplotu a vlhkosťv okolí. V porovnaní s chladničkou alebo klimatizačnýmzariadením strom pracuje úplnenehlučne, naopak, hluk a prach pohlcujea viaže CO 2.Ambíciou kolektívu autorov knihy jezmeniť súčasnú prax odvodňovania veľkýchúzemí odlesňovaním, poľnohospodárskoučinnosťou či kanalizovaním dažďových vôdv mestách. Riešenie vidia v pomerne jednoduchýchvodozádržných opatreniach, akéľudia u nás i v iných častiach sveta aplikovalipo stáročia a tisícročia. Slúžili na získavanienových zdrojov vody a často sú totožnés protipovodňovými a protieróznymi opatreniami.Pri masovom použití môžu znásobiťmnožstvo vody využiteľnej pre ľudí,prírodu a výrobu. Zároveň môžu zmierniťmikro- a makroklimatické problémy spôsobenéodvodňovaním krajiny, a tak prispieťk ozdraveniu klímy.Kniha “Voda pre ozdravenie klímy- Nová vodná paradigma” vzbudila v odbornýchkruhoch značnú pozornosť, čohonajviditeľnejším výrazom bolo udelenie prestížnejceny NEF Hospodárskeho klubu “Zlatýbiatec” vo februári tohto roku vedúcemukolektívu autorov Ing. Michalovi Kravčíkovi.LESY SR prispeli k otvoreniu dverí do svetapublikácii tým, že promptne finančne podporilijej vydanie v anglickom jazyku.Kniha začína vzbudzovať pozornosť vosvete, naposledy v Bruseli na konferenciio Európskej vodnej politike 7. marca 2008v Európskom parleamente. Slovenská verziapublikácie je na www.vodnaparadigma.sk.Lesník 4–2008 31

z múzeaLesné zamestnanie v prvejpolovici 20. storočiaV predchádzajúcom číslesme čitateľa zoznámilis dotazníkovou akciou Slovenskéhonárodného múzeav Martine v roku 1943,ktorú viedol etnograf AndrejPolonec. Zameranábola na lesné zamestnanieslovenského ľudu a archívnymateriál prezrádza, žesa jej zúčastnilo sedemnásťlesných správ (pre podobnosťnázvov niektorých lesnýchspráv uvádzame ichďalšie pomenovanie v texte):Správy Štátnych lesovSlovenská Ľupča, SprávyŠtátnych lesov Sv. Ondrej,Správy Štátnych lesov Jaseniev Predajnej (ďalej Jasenie),Správy Štátnych lesovv Predajnej (ďalej Predajná),Správy Štátnych lesovHronec v Štiavničke (ďalejHronec), Správy Štátnychlesov v Štiavničke (ďalejŠtiavnička), Osrblianskejsprávy štátnych lesovv Hronci, Správy Štátnychlesov Krám, p. Čierny Balog,Správy Štátnych lesovZávadka nad Hronom, SprávyŠtátnych lesov v Dobroči,Správy Štátnych lesov v Beňuši(ďalej Beňuš), SprávyŠtátnych lesov Bacúch v Beňuši(ďalej Bacúch), SprávyŠtátnych lesov PohorelskáMaša, Správy Štátnych lesovČervená Skala, SprávyŠtátnych lesov v Starých Horách,Správy Štátnych lesovBanská Bystrica a SprávyŠtátnych lesov Michalová.Tatiana FIGUROVÁPrvé čítanie z týchto dotazníkovsme v predchádzajúcom čísle skončilistínkou stromu. Pracovné úkony, ktorépo zoťatí stromu nasledovali – okliesneniekonárov a odkôrnenie - časťpisateľov v dotazníkoch zhrnula dojedinej vety, ale viacerí z nich im dokázalivenovať relatívne veľký priestor.V dotazníku z Hronca čítame: Po zoťatístromu sa tento ďalej spracuje dľatoho, či ide o výrobu guľatiny alebopaliva. Pri výrobe dlhého úžitkovéhodreva „kláty“ strom sa zbaví haluzí sekerou„okliesni sa“, načo drevorubačprikročí pri ihličnatom dreve k odkôrneniualebo z listnatého dreva vyrežesúci klát. V Dobroči boli ešte detailnejší:Po zoťatí prídu robotníci „rámači“a strom „obrámu“ (odvetvia). Zatými prídu v lete, keď sa kôra lúpe„bieľači“ (lúpači) a v jeseni „škrabáči“.Bieľači smrekového stroma„orajzujú“ (okrúžkujú) na dĺžkuvyrábanej smrekovej – trieslovejkôry „stykami“ (lupákmi) „zapažitia“(rozpáru) a „obieľa“ (olúpajú).V jasennej a zimnej dobe„škrabáči“ strom „oškrabú“. V SlovenskejĽupči bieliači v lete zbaviastrom kôry pomocou štilcov. Zimnéškrabanie sa od letného v Ľupči líšitým, že stromy sa zbavujú kôry širokýmisekerami tešlicami. V Beňuši v letelúpali kôru štikmi, v zime obsekávalisekerou, Jasenie píše, že odlupovaniekôry na jar za mliadzgy menujúbielením a prevádzajú ho tzv.lupákmi. V zime používajú sekeryalebo škrabáky. V Závadke uvádzajú,že kôra sa odstraňuje v dobe letnej„na miazge“ lúpaním, v zimnejdobe strúhaním pomocou „styku“a keď je kôra veľmi zamrznutáodsekávaním kôry sekerou, to jetzv. „kresanie“. K tejto informáciipriložili aj kresbu styku-škrabáku. Kresaniepovažovali za najnepríjemnejšiurobotu a celú prácu spojenú s výrobouguľatiny označovali týmto pojmom.V Hronci dodali, že na odkôrnenietenšej guľatiny alebo žrďovinypoužíva sa oberučný nôž zvaný„Ošnik“.Nie vždy strom odkôrnili priamona mieste stínky. Ako píše Osrblianskaspráva štátnych lesov v Hronci,ak sa malo drevo spúšťať zo strmýchsvahov, odkôrňovalo sa až potom,aby nedosahovalo veľkú rýchlosťa nepoškodilo sa: Pred spúšťanímdreva (kmeňov) silnejší koniec sa„zašaruje“...poťažne zakreše sahrubší koniec po celom obvodeaž na 1⁄4 priemeru, aby sa drevopri spúšťaní neštiepalo a pôdasa rozrytím nepoškodila... Neskôrzašarovanú čiastku kmeňa (kánik)odrežú. V Závadke hovorili, že drevosa zakání, v Dobroči zašaruje nahrušku, v Čiernom Balogu nazývalitaké drevo šarované a hrubý koniecvolali káň. V Beňuši uviedli: Stromysa spúšťajú tenším koncom nadol.Strom sa neokliesňuje celkom dotenšieho konca, necháva sa malývrchovčok, čím sa docieľuje toho,že sa guľatina tak veľmi nelámepri spúšťaní. Okrem toho, keď jeponechaný vrchovec, drevo skorejvyschne. Na rozdiel od nich v ČiernomBalogu napísali, že keď náhodouide niektorý kmeň tenkým koncomObr. 1Obr. 3Obr. 6Obr. 4Obr. 7Obr. 2Obr. 532Lesník 4–2008

z múzeanelesníckydolu, dosahuje väčšiu rýchlosť, častomení smer a je nebezpečnejší pre spolurobotníkovpracujúcich dole. Pretoužívajú tunajší robotníci zvláštnehovarovného zvolania „varuj saveršeňa!“. V Červenej Skale spúšťalistrom hrubším koncom dolu, čiže húzerom(územkom) a len vo výnimočnýchprípadoch vrchovcom.Nie vždy sa drevo hneď po zoťatíspúšťalo dole. V Slovenskej Ľupči obriadenéstromy sa obyčajne nechávajúna mieste, najmä vo svahochvyschnúť a po 1 – 3 mesiacochsa prikročí k obracačke, poťažnek spúšťačke. V Štiavničke sa tvrdépalivové drevo uložilo pri pni cez leto,aby uschlo a až potom sa sbližovalo.V Slovenskej Ľupči sa ihličnany spúšťalihneď dole, z listnáčov sa najprvvybrali stromy súce k porezu aleboiné špeciálne kusy a tie sa spustilina miesta prístupné vozom. Zvyšoksa, ak to poloha dovoľovala, spracovalhneď na mieste na palivo. Pisateľv dotazníku takto opisuje postup výrobypaliva: Traja rubáči tvoria jedencelok. Dvaja režú stromy na jedenmeter dlhé kusy a tretí porezanédrevo s pomocou obyčajnej sekerya „špaldy“ (klinovka) kálakláty na polená, pričom používaešte drevených klinov a „kyjaňu“alebo „okovanec“,... A dodáva: Veľmodôležité je, kde má rubáč klátazapočať, lebo od toho závisí tempopráce. Nečudo potom, keď starýrubáč na smrteľnej posteli mal premladého syna len jeden odkaz a to:„Syn môj, kláta si ber vždy len odtenšieho konca“.(Pokračovanie nabudúce)Tatiana Figurová,Lesnícke a drevárske múzeum ZvolenKRESBY:Obr.1: Škrabák-styk, tak ako ho nakresliliv ZávadkeObr. 2: Tvary škrabačiek z ČervenejSkalyObr. 3: Oberučný nôž – kresba zoZávadkyObr. 4: Kánik v dotazníku z Osrblianskejsprávy štátnych lesov v HronciObr. 5: Sekery, medzi nimi sekera-špalda,nakreslené v Starých Horách s nasledovnýmpopisom: Špalda je druh sekery,ktorý sa používa pri kálaní paliv. dreva.Líce špaldy býva drsné, za tým účelom,aby pri štiepaní dreva nebola špalda vyhadzovaná.Sekery tu uvedených druhovväčšinou zhotovovali miestni kováči.Obr. 6: Okovanec, tak ako ho nakreslilia popísali v Dobroči: Okovanec sapoužíva na kálanie (bitie na špaldu) a mátú výhodu, že nepoškodzuje „špáldu“.Obr. 7: Špalda – kálačka z Dobroče:Používa sa pri kálaní dreva – výhodumá, že ma široký „obuch“ a preto sanekazí „okovanec“.O huslistovi Ing. Milanovi VOSKÁROVINa klavíri vie hrať ajhluchý. Na husliach nieJozef MARKOUrpín, Partizán, Bystrina,Marína, Mladosť. To sú názvyiba niektorých súborov a zoskupení,v ktorých doterazhrával oblastný kontrolór š.p.LESY SR pre Banskobystrickýkraj Ing. Milan Voskár. Od roku2001 je primášom, teda prvýma vlastne jediným huslistomv ľudovej hudbe Vrštek, ktorázvykne na pozvanie hrávaťIng. Voskár a jeho huslena svadbách, plesoch, zábavách,firemných a rodinných oslavách,ale aj na pohreboch. Ing. Voskár hovorí, že keď sa akcie, na ktorýchhrá Vrštek v zostave štyroch – piatich muzikantov nahromadia, tak jetoho aj na ich manželky viac ako dosť a zašomrú si. „Ale viete ako toje. Niekto čumí doma na telku, niekto chodí do krčmy na pivo a ja sichodím zahrať. Každý chlap by mal mať nejakého koníčka.“Súhlasím, určite je lepšie hrať na hudobnýnástroj a rozdávať vlastnoručne vyludzovanýmitónmi a melódiami radosť, ako hľadieť v zafajčenompohostinstve na dno pohárika a nadávaťna všetko a na všetkých okolo seba. Obľúbenýmnástrojom Ing. Voskára sú husle. Prečo?„V husliach sa tvorí tón. Nie sú na nichžiadne gombíky, pražce, alebo vyvŕtanédierky. Napríklad na klavíri sa naučí hrať ajhluchý, ale na husliach veru nie. Stačí daťprst o milimeter vedľa a ťažko sa to počúva,“vysvetľuje s úsmevom Ing. Voskár. Keď saho pýtam, či má vzácne alebo drahé husle, taksa zasmeje druhýkrát a ešte hlasnejšie. Dodáva,že jeho nástroj pochádza z obdobia socializmua vie na ňom zahrať iba on. Skutočne kvalitnéhusle sú mimoriadne drahé a Ing. Voskár je rád,ak si môže kúpiť nové struny.Ing. Voskára viedla odmalička k hudbe jehomama. Od siedmich rokov navštevoval ľudovúškolu umenia a vystupoval v rôznych súboroch.Postupne sa u neho vyprofiloval najbližší vzťahk folklóru. Slovenský folklór považuje za svetovýklenot, ktorý je podľa jeho názoru Slovákminedocenený. Spomína si napríklad na časy, keďhral v uznávanom súbore Partizán. Raz sa s nímzúčastnil na festivale vo Walese so 6,5 tisíc účastníkmia Partizán vyhral svoju kategóriu. „Toľkopodpisov som v živote nerozdal. Dokoncaani na doklady počas zátvoriek! Boli smevšetci zo súboru prekvapení a zaskočenízáujmom o nás. Ľudia nás pristavovali,chceli podpisy, robili si s nami spoločnéfotografie. Niečo také sme na Slovenskunikdy nezažili,“ hovorí Ing. Voskár.Žiaľ, dnes už ani špičkové a kvalitnéfolklórne súbory nemajú takú finančnú podporuako pred pár rokmi. A cestovať na zájazdya festivaly v rámci dovolenky nie je z rodinnýchdôvodov pre Ing. Voskára a iných zanietenýchfolkloristov únosné. Láska k hudbe je ale silnejšiaa ako už bolo spomenuté, Ing. Voskársa realizuje v ľudovej hudbe Vrštek, ktorá jeschopná zahrať ľudovky, swing, ale aj Bielykvet od Žbirku alebo hity od Elánu. „Požiadavkyna akciách sú niekedy neadekvátnezloženiu kapely. Jedna podgurážená paniraz od nás chcela, aby sme zahrali nejakúpieseň od Madonny... Alebo keď sme hralina Silvestra v Poľsku a vtedy sme ešte bolirepertoárovo zameraní len na ľudovú hudbu,fanynka Whitney Houston silou-mocouchcela, aby sme zahrali niečo od nej,“ opäťsa usmieva Ing. Voskár.Hudobníci z kapely Vrštek videli užz pódií, na ktorých vystupujú, všeličo.V baviacich sa spoločnostiach ľudí sa odohrávajúvšakovaké mikropríbehy. Muzikantisa nechtiac stávajú niekedy ich súčasťou.Napríklad vtedy, keď sa solventný manželopije a prestane si všímať svoju polovičku.Tej nenapadne nič lepšie, ako sa opiť tieža vyvolať prostredníctvom švárnych a šikovnýchmuzikantov žiarlivú scénu. Životje autor, ktorého nepretromfne žiadnydramatik alebo spisovateľ. Tí predsa musiapísať príbehy, ktoré znesie aj papier, nie toešte čitatelia Lesníka JĽudová hudba VrštekLesník 4–2008 33

inzercia34Lesník 4–2008

PostrehGlosaOmladenie áno.Ale nie zo dňa na deňNa niektorých odštepných závodocha lesných správach viac,na niektorých menej riešia naši kolegoviaproblém generačnej výmeny,okysličenia lesníckej krvi mladýmiprírastkami so záujmom o prácu v lesea pre les. Kolegovia z lesníckejprevádzky sa väčšinou zhodujú v tom,že nie je núdza o lesných inžinierov.Nedostatok je absolventov strednýchodborných lesníckych škôl, ktorí byobsadili voľné miesta lesníkov na lesnýchobvodoch a technikov na lesnýchsprávach. Na OZ Rožňava ma zaujaliný aspekt tohto problému. Nejdelen o samotné obsadenie pracovnýchpozícií, ktoré vznikajú prirodzenýma pokračujúcim odchodom staršíchkolegov do starobného dôchodku.Našou spoločnou snahou by malo byťich obsadenie kvalitnými odborníkmi,pripravenými plnohodnotne zvládnuťobsah a rozsah úloh, ktoré prevezmúpo odchádzajúcich kolegoch.Prečo spomínam v tejto súvislostipráve OZ Rožňava? Riaditeľ závoduIng. Arpád Kavečanky totiž dáva určiteinšpirujúci návod aj pre iné odštepnézávody a ich pracovníkov zodpovednýchza túto oblasť. Po nástupe dofunkcie pred viac ako rokom zistil,názory, postoje, komentáreJozef MARKOže v priebehu niekoľkých mesiacovmá odísť do dôchodku až dvanásťzamestnancov. „Uvedomil som si, žeskúsených ostrieľaných kolegov nebudemožné len tak nahradiť, že to nepôjdezo dňa na deň. A tak som začals prijímaním a presunmi mladých perspektívnychpracovníkov na pozície, naktorých mali možnosť sa zapracovať,pripraviť sa na to, čo ich čaká, aby bolich prechod na uvoľnené pozície plynulýa bez vážnejších problémov,“ povedalmi riaditeľ rožňavského závodu.A ešte niečo je okrem prezieravostisympatické na jeho postupe. V priebehuminulého roka prijal do stavuzamestnancov tri ženy lesníčky. Dve naústredie OZ - na pozície pestovateľkya referentky vnútornej správy a tretiuna Lesnú správu Ľadová. Myslím sitotiž, že tak, ako by sme medzi ústavnýmičiniteľmi a politikmi privítali vovšeobecnosti viac príslušníčok nežnéhopohlavia kvôli ich slušnejšiemu a racionálnejšiemuvystupovaniu a spôsoburiešenia problémov akého sme schopnímy muži, tak mi asi nebudete oponovaťak napíšem, že lesnícky stav by oživiloviac žien v zelenom. A vôbec nieiba preto, že by im lesnícka uniformapristala viac ako nám mužom...Pointa: zbytočný (?) hurhajInformácia, ktorú priniesli agentúryv posledný marcový štvrtok, je jasná akofacka: všetky podnety, vznesené mimovládnymiochranárskymi organizáciami,voči postupu lesníkov zo Štátnych lesovTANAPu pri likvidácii následkov veternejkalamity z novembra 2004 boli neoprávnené.K tomuto záveru prišla inšpekciaživotného prostredia aj orgány činnév trestnom konaní: nezistili porušenieustanovení zákona o ochrane prírodya krajiny ani v jednom prípade. Správičkazanikla v záplave iných, bola takpovediac„kopnutá pod koberec“. Žiadasa však dodať jedno: ak si verejnosťpamätá na emocionálne nabité posolstvábulvárnychmédií,musí byťsklamaná.Na čo bolPeter GOGOLAdobrý celýten hurhaj?V mene čoho mladí ľudia riskovalisvoje zdravie (životy?) pri blokovaníťažby v Tichej a Kôprovej doline? Komposlúžili svojim odhodlaním? Nech jeodpoveď akákoľvek, jedno je isté: celýcirkus bol zbytočný. Komu to pomohlo?Ochranárom? Lesníkom? Lesu? Asi nie.Neposlúžilo to žiadnemu zmysluplnémucieľu. Len zopár karieristov sa zviditeľnilo.K celej záležitosti mi ostáva dodaťjedno: vysoko si ctím a vážim každého,komu leží na srdci stav našich lesov. Zároveňvšak tvrdím, že laici, nech by bolaich snaha posvätená tými najúprimnejšímia najčestnejšími úmyslami, nemajúrozhodovať tam, kde musia nastúpiť profesionália odborníci. Posúdiť, rozhodnúťa konať. A samozrejme, niesť za rozhodnutiazodpovednosť. A všetkých mudrlantov,„vševedkov“ a tlčhubov, čo robialen hurhaj, by som hnal z lesa drúkom.Aspoň by mal bulvár o čom písať...Prečo mámrád lesprof. Milan Križobývalý vysokoškolský pedagóg,lesník a folkloristaAko lesník – vedec a pedagóg,som sa počas svojej vedeckej kariéryvenoval botanike. Les vnímam akoútvar, ktorý po ústupe severskéhoľadovca z územia strednej Európyobsadil takmer celé toto územie.Prejavil neuveriteľnú životaschopnosťa životodarnosť. Stal sa dominantnýmsystémom v krajine. Bezlesa, bez zelených rastlín by nebolmožný život nás – heterofágov, ktorísme závislí na príjme organickýchlátok. Les udržiava vyrovnanosť klímy,vodný režim krajiny a mnoho,mnoho ďalších faktorov. Preto jeles útvar, ktorý stojí za to, aby smeho študovali, aby sme poznali jehomiesto v krajine a jeho význam prečloveka. Nie je to fantastické? A týmnajúžasnejším miestom pre mňa jePoľana. Je to miesto, ktoré mi nadosmrtiprirástlo k srdcu. Prirástlomi k srdcu ako vedcovi, lesníkovii Slovákovi, pochádzajúcemu z Hrochote,z Podpoľania.Lesník 4–2008 35

krížovka| humorUveríte?V stredu 19. marca v nočných hodinách sa vedcom zPočítačového ústavu Akadémie vied podarilo uskutočniťnajrýchlejší prenos dát v dejinách ľudstva - 300 terrabit/sec.Podarilo sa nám zistiť podrobnosti úspechu:Počas oslavy menín riaditeľa ústavu mierne podnapitývedec František Taraba narazil hlavou do skrine, na ktorej bola krabica s harddiskami. Následne40 harddiskov Seagate Barracuda 500 GB padlo na zem z výšky 1,5 metra. Vedci na nasledujúci deňexaktne určili, že rýchlosť prenosu údajov pri tejto operácii dosiahla až 300 terrabit/sec.Rubriku pripravuje: Ferko TárajkoSedia dve sovy v noci na stromea jedna spraví:„Huuuu!“Druhá na to: „Si blbá ...čo mastrašíš?!“Ide chlap na Harleyi, čiernakožená bunda, čierna prilbaa frčí si to 250 km/h a zrazu vidí,priamo oproti nemu letí vrabec.Za pár sekúnd PRÁSK - vrabecnarazí do prilby.Omráčený vrabec leží na zemi,motorkár zastaví, vezme hodo ruky a hovorí si:„Chudák vrabec, čo terazs nim.“ Tak ho vezme domov,dá ho do klietky, dá mutam mištičku s vodou, kúsokchleba a nechá ho tak.Vrabec sa asi po dvochhodinách preberie, rozhliadne saa hovorí si:„Mreže ... voda ... chleba ...dofrasa, ja som ho zabil !!!“Mierne pripitý študent lesníckejfakulty vojde do kabinetuprofesora a pýta sa:- Pán profesor, môže miernepripitý študent prísť na skúšku?- No dobre. Čo už s vami...Môže! - odvetí profesor.- Chlapci, - študent sa obrátismerom k dverám a kričí - prinesteho!Dilema ochranára:Čo spravíš, keď zákonomchránené zviera žerie zákonomchránenú rastlinu?V lese„Stoj, lebo strelím !“„Stojím.“„Strieľam !!!“Tajnička krížovky z marcového vydania Lesníka znie: „...mám dosť času hľadať ihlu v kopesena“. Z úspešných lúštiteľov sme tentokrát vyžrebovali nášho pravidelného lúštiteľa krížoviek GerhardaDernscha z Prievidze. Víťazovi blahoželáme a posielame mu publikáciu Lesy a ľudia.redakciaTo roprávaj vieš komu, že nehoda! Nikdy si moju mamu nemal rád!36Lesník 4–2008

FilokartiaHistória pohľadnicePostupom času sa malá kartička,vyrobená z papiera, výnimočnez drevenej dýhy, celuloidu,kože, textilu, kovovej fólie,neskôr napríklad aj vo formegramofónovej platne, stala nielenkomunikačným médiom preprenos krátkych správ, pozdravovči obchodných informácií, aleaj zaujímavým historickýmprameňom. Menila sa nielen ichvizuálna úprava, ale aj spôsobvýroby. Najstaršie vydaniaboli zhotovené litografiou(kameňotlačou, to znamená,že obrázok bol prenesený priamona litografickú kamennú alebozinkovú platňu). Predlohy pretúto techniku boli samozrejmečierno-biele. Litografickí majstrimuseli preto farby dotváraťv ateliéri. Na každú farbu bolpotrebný samostatný kameň.Keďže litograf väčšinou nepoznaloriginálne farby spracovávanéhonámetu, koloroval pohľadnicupodľa vlastnej úvahy či vkusu.Výsledkom bol obrázok, pôsobiacipriam umelecky, avšak farbynezodpovedali realite. Farebnáhodnovernosť pohľadníc sadosiahla až zavedením novýchtlačiarenských technológií, akokníhtlač, hĺbkotlač či ofset.Tieto postupy síce zvyšovalidokumentačnú hodnotupohľadníc, no zberateľsky strácalina svojej pôvodnej „atmosfére“.Už na prelome storočí sapohľadnice stali predmetomzberateľského záujmu. Počiatok„filokartie“, čo je odbornývýraz pre zbieranie pohľadníc,možno hľadať v rodinnýcharchívoch. Mnohé z nich malidôležitú výpovednú hodnotuaj pre textovú časť. Dnešnékolekcie sú však budovanéprevažne podľa námetov, niepodľa adresáta.Text: Vladimír Turčan(Pamiatky a múzeá 3/2003)V seriáli o filokartii nám akozdroj vyobrazení historickýchpohľadníc s námetmipoľovníctva, lovu a zveriposlúžila publikácia LOVUZDAR! Pohľadnice pochádzajúzo zbierky Ing. JiříhoDorta. Knihu v roku 2006vydalo nakladateľstvoLesnická práce. Reprodukciepublikujeme s láskavýmsúhlasom vydavateľa.Záujemci o publikáciu si jumôžu objednať na adrese:LEŠTÁCHOVO KNÍHKUPECTVONámestie SNP č. 496001 ZvolenhobbyPoľovníckyreceptárSrnčie stehnona smotaneSuroviny:75 dkg srnčieho alebo jeleniehostehna, 8 dkg slaniny na špikovanie,5 dkg masti a 5 dkg cibule na dusenieMoridlo: 1/3 l vody, 10 dkg koreňovejzeleniny, 5 dkg cibule, soľ,10 zrniek čierneho korenia, malýbobkový list, na špičku noža rasce,asi 10 borievok, 1 dl octu, 1 kávovályžička cukruOmáčka: 1/4 l kyslej smotany,3 kávové lyžičky krupicovej múkyPostup prípravy:Moridlo:Do vody dáme variť na kolieska pokrájanúmrkvu, zeler, petržlen, cibuľu,soľ, čierne korenie, bobkový list, rascua borievky. Keď je zelenina mäkká, pridámeocot.Mäso:Srnčie alebo jelenie mäso dáme dostudeného moridla, kde ho denne obraciame.Po 3-6 dňoch mäso vyberieme,prešpikujeme slaninou a dáme na masťs cibuľou opiecť zo všetkých strán. Potommäso do polovice podlejeme moridlom,pridáme všetku zeleninu aj s koreníma do mäkka udusíme. Mäkké mäso vyberieme,do šťavy pridáme smotanu zmiešanús múkou, omáčkou dobre povarímea pridáme upálený a s vodou rozvarenýcukor. Omáčku precedíme, prelisujemedo nej zeleninu a podľa potreby ešte rozriedime,dosolíme a dosladíme.Dobrú chuť!Recept do redakcie poslal Rastislav Špankaz Národného lesníckeho centra.Lesník 4–2008 37

pre detiPuzzle „srnka Trnka a králik Mišo“Vystrihni a poskladaj obrázok srnky a králika. Vymysli, o čom sa zvieratká rozprávajúa rozhovor mi pošli. Najvtipnejší zvierací rozhovor uverejníme a víťazovi pošlemehru „Výlet do Lesníckeho skanzenu“.Ahoj kamaráti,pošlite mi správneodpovede. Jednéhoriešiteľa odmenímdarčekom.Za vtipné riešenie posielam odmenu – spoločenskúhru Výlet do Lesníckeho skanzenu – môjmu kamarátoviJakubovi Švecovi z Banskej Bystrice.Ahoj a dovidenia nabudúce!Vaša veverička Ryška38Lesník 4–2008

spoločenská kronikaKalendár podujatí4. aprílTRI ROKY PO...Otvorenie výstavyHorehronské múzeum v Brezne6. - 10. aprílSILVA REGINA 2008Mezinárodní lesnický a myslivecký veletrhVýstavisko Brno, Česká republika12. aprílMIESTO POĽOVNÍCTVA V SPOLOČNOSTI,POĽOVNÍCKA LEGISLATÍVA, ETIKA A KULTÚRAodborný seminárDom kultúry Družba, Levice13. aprílDETI A POĽOVNÍCI POD HRADOMLevice, areál hradu a hradného parku17. – 18. aprílAKTUÁLNE PROBLÉMYV OCHRANE LESA 2008seminárKongresové centrum, Kúpele Nový Smokovec22. apríl – 1. máLESNÍCKE DNI25. aprílOTVORENIE LESNÉHO NÁUČNÉHOCHODNÍKA TAJCHOZ Prešov, LS Hanušovce27. aprílLESNÍCKY DEŇ V BRATISLAVEPartizánska lúka29. aprílOTVORENIE VÝZNAMNÉHOLESNÍCKEHO MIESTA„ŠÚTOVSKÁ SKALA“OZ Žilina1. májSLÁVNOSTNÉ UKONČENIELESNÍCKYCH DNÍOTVORENIE SEZÓNYV LESNÍCKOM SKANZENELesnícky skanzen, OZ Čierny BalogŽivotnéjubileáAPRÍL 200850 rokovIng. Pavkov Bartolomej,nar. 11. 4. 1958, vedúci LS, LS Skýcov– OZ TopoľčiankyKobza Ivan, nar. 24. 4. 1958, vedúci LO,LS Košeca – OZ Považská BystricaGalan Jozef, nar. 5. 4. 1958, OLH,LS Liptovská Osada – OZ Liptovský HrádokMočilan Juraj, nar. 7. 4. 1958,pestovateľ, LS Liptovská Osada– OZ Liptovský HrádokIng. Schönová Danica, nar. 27. 4. 1958,hlavný účtovník – OZ Čierny BalogSedláček Jozef, nar. 12. 4. 1958, vedúciLO, LS Staré Hory – OZ Slovenská Ľupča60 rokovAdamička Vladimír, nar. 21. 4. 1948,vedúci LO, LS Púchov – OZ PovažskáBystricaCubínek Ján, nar. 2. 4. 1948, vedúci LO,LS Oravská Polhora – OZ NámestovoKubizniak Emil, nar. 5. 4. 1948, vedúciLO, LS Ďumbier – OZ Čierny BalogVlček Jozef, nar. 8. 4. 1948, vedúci LO,LS Krám – OZ Čierny BalogIng. Novák Stanislav, nar. 25. 4. 1948,vedúci LS, LS Jelšava – OZ RevúcaBukovinský Ján, nar. 8. 4. 1948, vedúciLS, LS Rožňava – OZ RožňavaSpišiak Štefan, nar. 8. 4. 1948, vedúciLO, LS Podsúľová – OZ RožňavaIng. Beluško Matej, nar. 21. 4. 1948,technik, LS Stará Voda – OZ KošiceIng. Juhás Vincent, nar. 24. 4. 1948,vedúci LS, LS Jasov – OZ KošiceMalik Rudolf, nar. 17. 4. 1948, referentdopravy a mechanizácie – OZ VranovGajdoš Ján, nar. 21. 4. 1948, technik,LS Udavské – OZ VranovOdchod do predčasnéhostarobného dôchodkuKaras Ondrej, nar. 4. 8. 1946, vedúci ES,ES Betliar – OZ RožňavaKučera Karol, nar. 18. 9. 1946, technikoperačného nasadenia lesnej techniky– OZLT BBOdchod do starobného dôchodkuPsica Viliam, nar. 23. 12. 1945, vedúciLO, LS Majdán – OZ SmoleniceIng. Štefančík Michal, CSc.,nar. 1. 5. 1946, VORŠ– vedúci kontrolór – GR BBIng. Michálik Jozef, nar. 2. 5. 1946,VOR – oblastný kontrolór – GR BBIng. Helena TurskáLesník 4–2008 39

44. ročníkVenerovskéhomemoriáluPeter SLOBODNÍKV dňoch 16.-18. marca sa na Štrbskom Pleseuskutočnil 44. ročník Venerovského memoriálu– medzinárodných majstrovstiev Slovenska v lyžovaní– kombinácie behu na lyžiach so streľboua obrovského slalomu.Už tradičnou býva účasť reprezentantovdružstva štátneho podniku LESY SR, za ktoréštartovali zástupcovia 10 odštepných závodov a ústredia podniku. Účasť pretekárov z Poľska, Českej republiky a pozorovateľovz Ukrajiny dávajú tomuto najstaršiemu lesníckemu športovému podujatiu punc medzinárodných pretekov.Nepriaznivá zima z hľadiska možnosti prípravy najmä na bežeckú časť pretekov, čerstvý mokrý sneh a ťažké tatranské trate preverilivšetkých účastníkov azda najviac za posledných niekoľko rokov. Mráz a čerstvý sneh „pomohli“ organizátorom pripraviť optimálnutrať pre všetkých účastníkov obrovského slalomu.V previerke športového majstrovstva popredné umiestnenia obsadili aj pretekári podniku, medzi ktorými sa po dlhšom časepredstavil aj azda najstarší lyžujúci lesník - horár spod Krížnej, Benjamín Strmeň. Je pravdou, že o generáciu mladší súperi v jehokategórii mužov nad 60 rokov ho nepustili na „bedňu“ v behu, ktorý je jeho srdcovou disciplínou. Z ostaných pretekárov suverénnesi počínali stredne „mladí“ muži, ktorý v najsilenejšie obsadenej kategórii obsadili prvých päť miest. Osobitne treba tiež spomenúťvýsledky Andrei Machyniakovej z OZ Čierny Balog a Dušana Gereka z OZ Liptovský Hrádok, ktorý nedali súperom šancu, keď vyhraliobidve kombinačné disciplíny.Z výsledkov našich pretekárov v dvojkombinácii, kde za menom uvádzame príslušnosť k OZ:Kat. muži do 35. rokov1. Peter Diča (TANAP)Kat. muži 36 – 50 roční1. Ján Maduda (OZ L. Hrádok)2. Milan Krajči (OZ L. Hrádok)3. Ľubomír Machyniak (GR)4. Marian Jagerčík (GR)5.Vlastimil Meniar(OZ Slov. Ľupča)Kat. muži 51 – 60 roční1. Dušan Gerek (OZ L. Hrádok)2. Peter Slobodník (GR)3. Drahoslav Kobr (KRNAP– ČR)Kat. muži 61 a viac roční:1. Miroslav Šebeň (Euroforest Zvolen)2. Karol Chvála (OZ Beňuš)3. Dušan Zacharovský (OZ Žilina)Kat. ženy 11. Andrea Machyniaková (OZ Č. Balog)2. Janka Jagerčíková (GR)3. Irena Figura (Poľsko)Kat. ženy 21. RNDr. Zuzana Kyseľová (TANAP)2. Jana Herchlová (MPL Medzev)3. Jozefína Kučeríková (Námestovo)Pri hodnotení výsledkov treba vysloviť uznanie „starejpartii“ - starému kolektívu pretekárov, ktorí si individuálnymprístupom k príprave a k tréningu vo svojej záľube udržujúa zdokonaľujú športové majstrovstvo a prispievajú tak k šíreniudobrého mena podniku. Istú nostalgiu pri hodnotení vyvolávaskutočnosť, že tradícia lesníckeho lyžiarske športu sa strácav najmladších ročníkoch, kde výkonnosť adeptov na reprezentáciupodniku zaostáva. Ak čítajú tieto riadky adepti lesníckeholyžiarskeho športu, nech je to pre nich výzva k zvyšovaniusvojho majstrovstva aj v tomto smere...Ing. Peter Slobodník, GR LESY SR, š.p.