Lacné grafické karty - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Lacné grafické karty - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
Lacné grafické karty - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
60 GB v mobileV minulosti by sme asi ako uverili tvrdeniam, e mobilný tele−fón bude onedlho disponova kapacitou i nieko¾ko gigabajtov.A keïe prednedávnom Samsung rozvíril hladinu predstavenímsvojho modelu SPH−V5400 so zabudovaným pevným di<strong>sk</strong>oms ve¾kosou 1,5 GB, nenechali optimistické predpoklady konku−rencie <strong>na</strong> seba dlho èaka.Hitachi spoloène s Intelom presadzujú vývoj nového rozhraniapre mobilné zariadenia s oz<strong>na</strong>èením CE−ATA (ConsumerElectronics Advanced Technology Attachment). Prvý pevný di<strong>sk</strong>s týmto rozhraním by mal by predstavený svetu v auguste roku2005. Nové rozhranie CE−ATA bude ma menej pinov, malo byspotrebova menej elektrickej energie a malo by by dokoncai lacnejšie v porov<strong>na</strong>ní s konkurenènými rozhraniami. Úplná špe−cifikácia by mala by kompletná u v júni 2005. K novému štan−dardu sa pridávajú i také firmy ako Toshiba a Seagate. To jehudba budúcnosti, èo však príde v <strong>na</strong>jbliších mesiacoch?Seagate by mal zaèa predáva jednopalcové di<strong>sk</strong>y s objemom2,5 a 5 GB u poèas prebiehajúceho tretieho kvartálu. Toshibavyvinula 1,8−palcový di<strong>sk</strong> s kapacitou 60 GB a do konca tohtoroku by sa mal <strong>na</strong> trhu objavi i 0,85−palcový di<strong>sk</strong> s maximálnoukapacitou 4 GB. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu spoloènosti IDC sa do roku2008 predá viac ako 25 miliónov prenosných jednotiek.Jednotný štandard by teda nezaškodil a CE−ATA má tak jedineè−nú príleitos <strong>na</strong> presadenie sa.mí<strong>na</strong>nú SMS−ku práve agresorovi. Nie je však vylúèený efekt, e tonásilník bude bra ako provokáciu. V Singapure ijú pribline 4milióny ¾udí a pribline 80 % vlastní mobilný telefón. Denne sa pošlevyše 50 miliónov SMS−iek.Blu−ray di<strong>sk</strong> pod¾a Sony– 8 vrstiev a 200 GBDVD technológie sú v súèasnosti stále <strong>na</strong> výslní, ale u teraz sa vedúostré boje, kto v budúcnosti prevezme ezlo. Spoloènos Sony, sto−jaca za formátom Blu−ray, budúci mesiac predstaví v Junej Kóreiosemvrstvovú verziu Blu−ray di<strong>sk</strong>u, schopného uloi a 200 GB dát.Blišie podrobnosti o <strong>na</strong>sadení tejto technológie zatia¾ spoloènosnezverejnila, ale štvorvrstvové médiá s kapacitou 100 GB by maliby dostupné v roku 2007. Uvidíme, èím nás prekvapí konkurenènýtábor HD DVD.AIBO ERS−7M2 s mnohými zlepšeniamiSpoloènos Sony neustálepracuje <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>¾ovanísvojho robotického psíkaAIBO, ktorý je aktuálne uv tretej generácii, oz<strong>na</strong>èenejako ERS−7. V týchto dòochspoloènos informovalao <strong>na</strong>jnovšej verzii ERS−7M2,prinášajúcej mnoho zlepše−ní. Najvidite¾nejšia je zme<strong>na</strong>farby, AIBO bude k dispozíciiv bielej farbe pod oz<strong>na</strong>èenímERS−7M2/W a èiernej farbe s oz<strong>na</strong>èením ERS−7M2/B. Najdôleitejšouzmenou je však inovácia softvéru, v novej verzii <strong>na</strong>zvaného AIBOMIND 2. Zlepšené bolo rozoznávanie predmetov, AIBO ich dokáeidentifikova z väèšej dia¾ky ako doteraz a dokáe si ich nielen zapa−mäta, ale uloí si aj ich polohu, èo výrazne pomáha <strong>na</strong>vigácii.Skrátený bol èas potrebný <strong>na</strong> spracovanie hlasového povelu z pred−chádzajúcich 7 sekúnd <strong>na</strong> menej ako jednu sekundu. Novinkou jeaj mód, v ktorom sa AIBO stará o domácnos. Ak zachytí podozrivýpohyb alebo zvuk, dokáe <strong>na</strong>hra video alebo zvuk, prípadne foto−grafova a informácie odosla <strong>na</strong> preddefinovanú e−mailovú adre−su. Model ERS−7M2 bude dostupný v novembri 2004 za cenu 1899USD, èo je o 100 USD viac ako predchádzajúci model ERS−7.K modelu ERS−7 bude dostupný upgrade za 99 USD.Robot, ktorý sa dokáe pohybovav cievachNový mikro<strong>sk</strong>opický robot sa eventuálne dokáe pohybova ¾ud−<strong>sk</strong>ým krvným rieèi<strong>sk</strong>om a dá sa poui <strong>na</strong> vyèistenie tepien alebodopravu liekov. Plávajúceho robota, dlhého tri milimetre, vyvinulièín<strong>sk</strong>i vedci, informuje New Scientist. Vedec Tao Mei z Èín<strong>sk</strong>ej aka−démie vied u pracuje aj <strong>na</strong> verzii dlhej iba jeden milimeter. Mei pri−z<strong>na</strong>l, e projekt je zatia¾ iba v ranej fáze vývoja, no tvrdí, e dia¾kovoovládané roboty nájdu v zdravotníctve široké uplatnenie. „Radi bysme vyrobili robota, ktorý by bol ve¾ký iba jeden mikrometer, takeby sa dokázal pohybova krvným rieèi<strong>sk</strong>om. A mono ho dokáemespravi ešte menšieho pouitím <strong>na</strong>notechnológie,“ uviedol vedec.Mikro<strong>sk</strong>opická ponorka sa pohybuje, keï je zvonka vystavená mag−netickému po¾u. Ako dlho si však budeme musie poèka, kým robo−ta aplikujú do benej medicíny, vedec neuviedol.Auto, ktoré sleduje z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong>miestovodièaPomocný systém pre šoféra DAS (Driver Assistance System), vyvinu−tý v austrál<strong>sk</strong>ych laboratóriách NICTA, sleduje okrem cesty aj vo−dièa. Iba jed<strong>na</strong> z troch kamier pouitých v systéme sleduje cestu,ïalšie dve sledujú tvár vodièa a vyhodnocujú smer jeho poh¾adu.Okrem obrazu z kamier vyhodnocuje palubný poèítaè aj údajez tachometra. Cestná kamera je umiestnená <strong>na</strong> spätnom zrkadle.Vodièovu tvár sleduje dvojica kamier umiestených <strong>na</strong> palubnejdo<strong>sk</strong>e. Ak sa <strong>na</strong>príklad auto blíi k z<strong>na</strong>èke STOP, softvér ju pod¾acharakteristického tvaru a farieb rozozná. Potom pod¾a tachometra<strong>sk</strong>ontroluje, èi auto spoma¾uje, a vyhodnotí smer poh¾adu vodièa.V prípade, e auto nespoma¾uje a vodiè si zjavne z<strong>na</strong>èku nevšimol,upozorní ho <strong>na</strong> to. Naplánované ostré cestné <strong>sk</strong>úšky systému pre−veria jeho schopnos rozoznáva z<strong>na</strong>èky, jednu z k¾úèových vlastno−stí. Austrál<strong>sk</strong>i vývojári tvrdia, e vyvinú systém <strong>na</strong> rozoznávaniez<strong>na</strong>èiek pri rôznych svetelných podmienkach v reálnom svete boltvrdý oriešok. DAS preto vyuíva pri h¾adaní z<strong>na</strong>èiek ich symetrickýtvar a dokáe rozoz<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku bez oh¾adu <strong>na</strong> osvetlenie.Robot kráèajúci po vodeVedci sa èasto nechávajú pri konštruovaní technických zariadeníinšpirova prírodou, niekedy však iba ticho závidia. Tak je to <strong>na</strong>prí−klad pri pokoke delfí<strong>na</strong>, ktorá kladie vode minimálny odpor, alebolete vtákov, ktoré mávajú krídlami <strong>na</strong> rozdiel od dnešných lietadiel.Vedci z Massachusetts Institute of Technology a Carnegie MellonUniversity sa dnes môu pochváli úspechom, ktorým je robot pohy−bujúci sa po vodnej hladine, kopírujúci správanie hmyzu. Jeho telomá tvar obdånika, dlhého 13 mm, osem konèatín dlhých 5 cmz neho robí mechanického pavúka. K¾úèová je pre pohyb po vodnejhladine jeho hmotnos pod 1 gram. Vïaka nej sa mu toti daríneprerazi súdrnos vodnej hladiny a zosta <strong>na</strong> nej. Rov<strong>na</strong>ký prin−cíp pouíva aj hmyz. Robot nemá v súèasnosti iadny centrálny ria−diaci systém ani senzory, pohyb zabezpeèujú piezoelektrické mo−torèeky, <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong> dve konèatiny, ktoré pouíva ako veslá. Vïakanim sa môe pohybova smerom dopredu a dozadu po pokojnejhladine stojatých vôd. Zostavenie tohto robota nepovaujú vedci za11/2004 PC REVUE 7