né nové študijné odbory a špecializácie. MŠ SR bolschválený všeobecnovzdelávací volite¾ný predmet sieovétechnológie I. a II. pre stredné školy <strong>na</strong> báze CNA a programCNA bol úspešne akreditovaný akreditaènou komisiouMŠ SR <strong>na</strong> realizáciu rekvalifikaèného vzdelávaniav oblasti prípravy odborníkov <strong>na</strong> inštaláciu a prevádzkupoèítaèových sietí pre potreby úradov práce. AbsolvovanímCisco Networking Academy môe študent zí<strong>sk</strong>amedzinárodne uznávaný certifikát (CCNA alebo CCNP –Cisco certified network associate alebo partner). Sloven<strong>sk</strong>opatrí medzi <strong>na</strong>júspešnejšie krajiny, kde je tento programimplementovaný.Iné zaujímavé projekty sú <strong>na</strong>jmä e-learningové projekty<strong>na</strong> univerzitách a vysokých školách. V komerènej sféresa zatia¾ e-learningu nepodarilo prerazi a off-line školeniasú stále dominujúce.U sme informovali o 2. roèníku súae E-learningv praxi. Súailo spolu 36 projektov od autorov jednotlivcovaj riešite¾<strong>sk</strong>ých tímov zo SR a ÈR. Projekty hodnotila18-èlenná medzinárodná porota. Èlenmi poroty boli uznávaníodborníci v oblasti nových foriem vzdelávania (zástupcoviaakademickej sféry, neštátnych vzdelávacícha iných inštitúcií, IT spoloèností). Prihlasené súané projektyboli v zmysle propozícií súae rozdelené do trochkategórií – <strong>na</strong>jlepší on-line kurz, podporný materiál preon-line vzdelávanie a komplexný on-line vzdelávací systém.Blišie o <strong>na</strong>júspešnejších projektoch sa môete doèíta<strong>na</strong> spravodaj<strong>sk</strong>om serveri <strong>www</strong>. itnews.<strong>sk</strong>.NEKOMERÈNÉ VYUITIE E−LEARNINGUSo vstupom do Európ<strong>sk</strong>ej únie sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u otvárajúïalšie monosti. Jed<strong>na</strong> z nich je <strong>na</strong>príklad aj zí<strong>sk</strong>avaniegrantov pre vzdelávanie. Nedostatok kvalifikovaných uèite¾ov(<strong>na</strong>jmä v oblasti IT) sa dá do istej miery rieši aje-learningovými programami. Študenti by pravdepodobnelen ocenili, keby sa mohli vzdeláva prostredníctvomkvalitne vypracovaných študijných materiálov priamo <strong>na</strong>poèítaèi. Najvhodnejšie sa zdajú e-learningové kurzy týkajúcesa základných funkcií poèítaèa, administrácie systémovalebo programovania. Aj takéto projekty by monoboli vhodnou odpoveïou <strong>na</strong> vzrastajúci problém slabšej poèítaèovejgramotnosti hlavne iakov základných a strednýchškôl.Vo svete existuje u viacero akreditovaných strednýchaj základných škôl, ktoré vyuèujú aj prostredníctvome-learningu. Podobné školy dokáu <strong>na</strong>príklad pomôc hendikepovanýmdeom, ktoré vïaka e-learningu dostávajúmonos absolvova rov<strong>na</strong>ké vzdelanie ako rovesníci, ktorímôu chodi do školy. Rôzne e-learningové programy súbené <strong>na</strong>jmä v ekonomicky vyspelých krajinách, ako <strong>na</strong>príkladUSA alebo v krajinách západnej Európy. Mládetak prichádza <strong>sk</strong>oro do prirodzeného kontaktu s poèítaèoma chápe ho ako nástroj <strong>na</strong> dosiahnutie cie¾ov. Deti,ktoré sa <strong>na</strong>uèia ovláda poèítaè u v základnej škole, sapotom dokáu ove¾a rýchlejšie sústredi <strong>na</strong> zloitejšieúlohy a rýchlejšie <strong>na</strong>predova vo vzdelávaní ako ich rovesníci,ktorí túto monos nemajú.S e-learningom sa takisto experimentuje pri vzdelávaníobyvate¾ov ekonomicky a i<strong>na</strong>k zaostalých krajín. Jedenz <strong>na</strong>jväèších projektov sa práve zaèí<strong>na</strong> v Indii a zapojí sadoò pribline 4000 iakov. Predmety, v ktorých sa budúmôc vzdeláva, sú <strong>na</strong>pr. matematika, fyzika, chémia a biológia.Systém bude obsahova viac ako 5000 rôznych testov,ktoré majú efektívne mera výsledky tohto projektua majú tie pomôc uèite¾om zisti, èo treba študentomlepšie vysvetli. Program SCHOLAR si dáva za cie¾ vyuiprednosti e-learningu, no súèasne je jednou z jeho hlavnýchpriorít zachovanie pozície uèiete¾a ako <strong>na</strong>jdôleitejšiehoprvku vo vzdelávacom procese. E-learningové projektydo zaostalých krajín zavádza <strong>na</strong>príklad OSN. Nanešastietieto projekty sú zatia¾ ojedinelé, hoci sa o nichve¾mi èasto hovorí a píše.VYUITIE E−LEARNINGUV KOMERÈNEJ SFÉREPredstavme si úètovnú firmu, ktorá ponúka klientom ajdaòové poradenstvo. Pokia¾ si chce takáto firma zachovapotrebný stupeò profesio<strong>na</strong>lity, posiela svojich zamest<strong>na</strong>ncov<strong>na</strong> školenia minimálne 3 – 5-krát do roka, niekedyaj èastejšie. Daòová aj úètovná problematika sa toti neustálemení a vyvíja.Úètovnícka firma sa rozhodne zaplati kurz pre svojichvyaených zamest<strong>na</strong>ncov. Cestovanie by im zabralo dvehodiny, školia sa 4 hodiny a v práci <strong>na</strong>miesto 8 hodín strávialen dve. Do úvahy tak prichádza e-learningový kurz,<strong>na</strong>príklad cez internet, prípadne <strong>na</strong> CD-ROM médiu. Úèastníksa prihlási, keï mu to èas dovo¾uje, a urèuje si vlastnétempo školenia. Od zamestnávate¾a dostane len „deadline“<strong>na</strong> absolvovanie školenia – <strong>na</strong>príklad do 3 dní. Zamest<strong>na</strong>necsa školí <strong>na</strong> svojom pracovi<strong>sk</strong>u, èo z<strong>na</strong>mená, e<strong>na</strong>uèené môe okamite vyui v praxi. Školenie je doplnenéo interaktívne prvky, <strong>na</strong>príklad o krátke testy pokadej preštudovanej pasái. Študent má monos niektorépasáe pre<strong>sk</strong>oèi, iné si, <strong>na</strong>opak, zopakova. V prípadeproblému môe kontaktova lektora, ktorý mu dokáe <strong>na</strong>jeho otázky odpoveda. Po <strong>sk</strong>onèení školenia absolvujetest, ktorým preukáe úroveò dosiahnutých z<strong>na</strong>lostí.V prípade neúspechu mono test kedyko¾vek zopakovaalebo problémové veci sa douèi. Zamestnávate¾ dostanevýsledky testov svojich zamest<strong>na</strong>ncov a má tak istotu, eprostriedky za školenie boli vyuité efektívne. Pri správne<strong>na</strong>stavenom systéme motivácií je zamest<strong>na</strong>nec tie zainteresovanýdosahova èo <strong>na</strong>jlepšie výsledky testov a absolvovavšetky dostupné školenia.Spoloènos, ktorá by dokázala úspešne implementovatakýto systém uèenia, bude ma konkurenènú výho-PRE KOHO E−LEARNING ÁNO, PRE KOHO NIEE−LEARNING MÁ ZMYSELPre organizáciu, ktorá:má dostupné technológie, patriène vybavené poèítaèedokáe zabezpeèi primeranú podporu pre takýto projekttakéto riešenie podporuje väèši<strong>na</strong> vedúcich zamest<strong>na</strong>ncovNEMÁ ZMYSELak spoloènosto chce „vy<strong>sk</strong>úša“, prípadne pouíva len preto, lebo je to v módenemá potrebné technické vybavenie – dostatoène rýchly prístup <strong>na</strong> internet,vyriešenú bezpeènostnú problematiku, dostatoèné hardvérové vybavenienedokáe zabezpeèi podporný servis pre školiacich sa pracovníkov –e−learning toti vyaduje <strong>na</strong>jmä zo zaèiatku pomerne intenzívnu podporuzo strany administrátorov a technických pracovníkovPre študentov, ktorí:majú potrebné technické z<strong>na</strong>lostimajú dos èasu <strong>na</strong> štúdiumdostanú technickú podporu, keï ju budú potrebovaak študentimajú averziu k technike, resp. nie sú dos technicky zdatní,aby bolo pre nich takéto školenie prínosom, a nie príaouuprednostòujú tímovú prácu a názorné spôsoby školenia11/2004 PC REVUE 37
R E V U ERozhovor s Doc. Ing. Milanom Turèánim, CSc. PCR: Èo si od tohto projektu s¾ubujete a akú máprojekt budúcnos? M.T.: Naša katedra informatiky zabezpeèujevýuèbu v odbore uèite¾stvo akademických predmetov,špecializácia informatika – magister<strong>sk</strong>éštúdium, v neuèite¾<strong>sk</strong>om odbore aplikovaná informatika– bakalár<strong>sk</strong>e štúdium. Tretí stupeòštúdia zabezpeèujeme v odbore teória vyuèovaniainformatiky. Na základe uvedeného je zrejmé,e záujem o štúdium je dostatoèný a v odboreaplikovaná informatika nie sme v súèasnostischopní pokry záujem. To bol jeden z dôvodov<strong>na</strong> h¾adanie nových foriem vzdelávania s vyuitímnových informaèných technológií. Druhýmdôvodom bola s<strong>na</strong>ha rieši danú problematikunovými formami s vyuitím moností internetu.Po zí<strong>sk</strong>aní prostriedkov z MŠ SR sme zaèali riešiprojekt pod názvom DIVAI. V súèasnosti zavádzamejednotlivé kurzy postupne do výuèbyv prezenènej aj externej forme štúdia. Poèítame,e finál<strong>na</strong> verzia by mala by spustená v akademickomroku 2005/2006. PCR: Bude tento kurz v budúcnosti prístupný lenpre študentov vašej univerzity alebo plánujete e-learningspoplatni (<strong>na</strong>príklad pre verejnos)? M.T.: V poèiatoènej fáze <strong>na</strong>sadenia budemeoverova ivotaschopnos výsledkov projektu len<strong>na</strong> katedre informatiky. Po odladení a odstráneníchýb a nedostatkov by sme chceli spolupracovaaj s pracovi<strong>sk</strong>ami <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých univerzitácha univerzitách v Èechách. Zatia¾ v tejto etapeneuvaujeme o aplikácii v inom jazyku ako sloven<strong>sk</strong>om,prípadne èe<strong>sk</strong>om. So spoplatnením štúdiazatia¾ nemono ráta zo známych dôvodov. Poschválení platby zákonodarným orgánom budeštúdium pod¾a podmienok pravdepodobne spoplatnené,tak ako je to bené <strong>na</strong>pr. v západnejEurópe. PCR: Myslíte, e je reálne, aby sa študent pomocoue-learningu <strong>na</strong>uèil všetko to, èo študent denného alebodia¾kového štúdia? M.T.: V praxi sa ukazuje, e pre študentov<strong>na</strong>stupujúcich <strong>na</strong> štúdium je výhodnejšia prezenènáforma štúdia s podporou informaènýcha komunikaèných technológií. Pre študentov, ktoríštudujú popri zamest<strong>na</strong>ní, je výhodnejšia kombinovanáforma štúdia s urèitým pomerom priamejvýuèby a e-vzdelávania s vyuitím komunikaènýchmoností internetu. Je to dos individuálnepre kadý vek a schopnosti študujúcich. PCR: V zahranièí sú on-line e-learningové univerzitypomerne bené. Zrovnoprávnite denné a dia¾kovéštúdium s e-learningovým? M.T.: Dovolím si vyjadri svoj názor <strong>na</strong> tútoproblematiku. E-vzdelávanie má svojich priaznivcov,ale aj odporcov. Ja patrím k tým, ktorí sas<strong>na</strong>ia vytvori také podmienky a uèebné podpory,aby študenti mohli študova nezávisle od miestapobytu a nemuseli ma traumu z nedochví¾nosti,prípadne neumiestnenia sa <strong>na</strong> internáteškoly, kde študujú. Všetko závisí od kvality ¾udí,ktorí pripravujú výuèbové kurzy, a ochoty komisiíschváli takúto formu vzdelávania ako plnohodnotnúformu vysokoškol<strong>sk</strong>ého štúdia. V súèasnostipri urèitej absencii pripojenia <strong>na</strong> internet v širšomrozsahu sa prikláòam ku kombinovanej formeštúdia, ktorá by mohla by akceptovaná v celomrozsahu. Všetko <strong>na</strong>svedèuje tomu, e v oblasticeloivotného vzdelávania u je to plnohodnotnáforma, no v prípade dennej formy štúdia prezenènéhocharakteru budeme ešte dlho bojovas veternými mlynmi. Je to však úloha, ktorá násmotivuje v ïalšej práci pri zrovnoprávòovanítýchto foriem. Ïakujeme za rozhovor.du oproti inej, ktorá posiela svojich zamest<strong>na</strong>ncov<strong>na</strong> školenia iba nárazovo. Kvalitný e-learningovýsystém neustále sa uèiacej organizácie totidokáe identifikova potrebu vzdelávania ešte<strong>sk</strong>ôr, ako nedostatok informácií spôsobí poklesvýkonnosti.Organizácie, ktoré takýto komplexný systém <strong>na</strong>vrhujúpre individuálne potreby firiem, sú <strong>na</strong>pr.SkillSoft, Envision, DigitalThink, Saba a riešeniaponúkajú aj gigantic, ako <strong>na</strong>príklad Oracle aleboIBM. Na Sloven<strong>sk</strong>u firma, ktorá by sa špecializovala<strong>na</strong> <strong>na</strong>vrhovanie moderných e-learningovýchriešení, zatia¾ chýba.Nieko¾ko e-learningových riešení (školenia preprodukty MS Office) ponúka <strong>na</strong>príklad GOPAS aleboKontis.ON−LINE UNIVERZITYV súèasnosti pomocou e-learningu môete nielenúspešne absolvova kurz, ale aj „vyštudova“ univerzitu.Školu, v ktorej budete študova pomocoue-learningu, nemusíte pritom fyzicky <strong>na</strong>vštívi aniraz poèas celého svojho štúdia. Po úspešnom prijatí<strong>na</strong> univerzitu a vybraní špecializácie a kurzovdostanete prakticky všetky študijné materiály voforme kníh a takisto <strong>na</strong> optických nosièoch. NaCD/DVD bývajú zväèša multimediálne nároènejšiemateriály, ako <strong>na</strong>príklad prednášky alebo prezentácie.Aktualizované materiály si budete poèassemestra sahova z internetu. Väèši<strong>na</strong> on-line univerzítu zrovnoprávnila e-learningových študentovso študentmi študujúcimi formou denného štúdia.Vzdelanie a titul zí<strong>sk</strong>aný cez e-learning budúrov<strong>na</strong>ko platné, ako keby ste absolvovali danú univerzituformou denného štúdia.Študent zaradený do e-learningového kurzudostane svoju osobnú stránku, <strong>na</strong> ktorej môe sledovavzdelávací progres. Sú tu vypísané prednášky,ktoré ste <strong>na</strong>vštívili, testy, ktoré ste absolvovali,zoz<strong>na</strong>m domácich úloh, novinky a oz<strong>na</strong>my o kadompredmete a podobne. Jednou z <strong>na</strong>jdôleitejšíchsúèastí sú di<strong>sk</strong>usné fóra, kde máte monospredi<strong>sk</strong>utova jednotlivé študijné problémyso spoluiakmi a svojím profesorom. Kadý profesormá ïalej stanovené konzultaèné hodiny, poèa<strong>sk</strong>torých môete s vyuèujúcim konzultova svojeotázky.Ak si však myslíte, e štúdium on-line je jednoduchšieako denné štúdium, ste <strong>na</strong> omyle. Väèši<strong>na</strong>Slovníèek pojmov e−learningu LMSLearning Ma<strong>na</strong>gement System (Systémma<strong>na</strong>mentu vzdelávania) je systém, ktorý mápomôc spoloènosti riadi systém vzdelávaniavšeobecne. AICC štandardAviation Industry CBT Committee - štandard stanovenýAviation Industry (kontrolou pre leteckýpriemysel) pre Computer-Based Training (CBT -vzdelávanie zaloené <strong>na</strong> poèítaèoch). Tieto štandardysú akceptované mnohými tvorcami e-learningovýchriešení nielen v leteckom priemysle.Jadrom štandardu je integrácia CBT a LMS.Takmer všetci tvorcovia obsahu pre e-learning asystémov LMS vyuívajú tieto štandardy, ktoréumoòujú e-learningové riešenia nielen cezvytvorené klient<strong>sk</strong>e aplikácie, ale aj cez internetovéprehliadaèe. SCORMSharable Content Object Reference Model(zdie¾ate¾ný obsah objektového referenènéhomodelu) je podobný ako AICC. SCORMpredstavuje referenèný model, ktorý definujespoluprácu zloiek kurzu, dátových modulova protokolov, aby bol e-learningový obsahzdielate¾ný medzi rôznymi systémami, ktoré súpostavené <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom modeli. SCORM vyuívaXML. IMSIMS predstavujú otvorené štandardy zaloenéspoloènosou IMS Global Learning Consortium,ktoré sa vyuívajú <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> garantovaniekompatibility jednotlivých e-learningovýchriešení. IMS Global Learning Consortium jenezi<strong>sk</strong>ová organizácia, ktorej prispievajúcimièlenmi sú rôzne softvérové a hardvérovéspoloènosti s<strong>na</strong>iace sa nájs štandardy pree-learning. Blended LearningZmiešané uèenie. Vyuíva prednosti e-learningu,ako je <strong>na</strong>príklad monos otestovania sa, èasovúflexibilitu alebo monos urèi si vlastné tempoštúdia, a súèasne vyuíva aj štandardnú formuškolenia, a to <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ivú komunikáciu soškoliacim a spoluiakmi. Saba publisherNástroj <strong>na</strong> tvorbu e-learningového obsahu odfirmy Saba. Viac <strong>na</strong> <strong>www</strong>.saba.com. MacromediaSpoloènos vydávajúca viacero nástrojov pree-learning. Flash je len jed<strong>na</strong> z týchto aplikácií.38 PC REVUE 11/2004