R E V U ESkype (nielen) pre Pocket PCNájdete <strong>na</strong> CD REVUEIste ste sa u s pojmom Skype stretli. Jehoautori ho definujú ako ve¾kú bezplatnúinternetovú telefónnu sie. V podstate ideo aplikáciu <strong>na</strong> prenos hlasu (telefonovanie) pointernete, ktorá je zadarmo. Skype existujev súèasnosti v štyroch edíciách, a to preoperaèný systém Microsoft Windows, Linux,Power PC, ale aj PDA (vreckové poèítaèe).Podpora pre vreckové poèítaèe sa objavila lennedávno a práve pre mobilnos pouitia týchtozariadení má Skype pred sebou <strong>na</strong>jväèšiuperpektívu rastu. Skype pre PDA je k dispozíciilen pre platformu Pocket PC.mová. Program je však zatia¾ k dispozíciiiba v anglickej verzii. Po registráciidostanete unikátne prihlasovaciemeno a heslo. Tieto údaje sú nezávisléod práve pouívanej platformy.Telefonova môete s ostatnýmiúèastníkmi siete Skype.Okrem beného bezplatného telefonovaniapo internete medzi mnohýmiúèastníkmi siete Skype existujeaj monos <strong>na</strong>zývaná SkypeOut.To je sluba, ktorá umoní prepojeniemedzi internetovým „telefónom“a klasickou pevnou èi mobilnoutelefónnou sieou. Pouitie tejtosluby u nie je bezplatné. Platí savšak nišia sadzba ako pri benýchtelefónoch. Sadzby SkypeOut súvdy rov<strong>na</strong>ké, bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èisa <strong>na</strong>chádzate v Bratislave, Prahe èiPo spustení si od vás program vypýtaprihlasovacie údaje. Pouívate¾<strong>sk</strong>éprostredie sa èlení <strong>na</strong> štyri záloky.V prvej – informaènej – je zobrazenýpoèet aktuálne prihlásených¾udí z vášho zoz<strong>na</strong>mu kontaktov, ïalejpoèet celkovo prihlásených pouívate¾ovsiete Skype a poèet ostávajúcichkreditov SkypeOut.Druhá poloka je urèená <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>mvšetkých vašich kontaktovspolu s aktuálnym stavom (on-line,off-line...). ia¾, ak pouívate Skypepre PC a máte u nejaké pridané kontakty,budete si ich musie do vreckovéhopoèítaèa znovu prida. Zatia¾sa toti kontakty medzi platformaminedajú zdie¾a.Tretia záloka predstavuje oknos vo¾bou volaného telefónneho èísla.Tá však funguje len vtedy, keï si kúpitekredity SkypeOut. Keï chcetevola inému uívate¾ovi v sieti Skype,kliknete <strong>na</strong> jeho meno v zoz<strong>na</strong>mekontaktov a z menu zvolíte polokuCall. Spojenie sa u<strong>sk</strong>utoèní v porov<strong>na</strong>nís klasickými telefónnymi sie-ami ve¾mi rýchlo. Samozrejme, závisíto od rýchlosti pripojenia obidvochstrán.Posledná záloka nesie oz<strong>na</strong>èenieLog a tu sú zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né všetkyu<strong>sk</strong>utoènené hovory spolu s èasoma dåkou ich trvania.Menu s <strong>na</strong>staveniami a nástrojmije <strong>sk</strong>romné, ale postaèujúce. Vcelkuhodnotíme Skype pre PDA ako kvalitnýVoIP softvér. Umoòuje zadarmotelefonova s inými aktuálne prihlásenýmiúèastníkmi siete Skype aleboza výhodnejších podmienok vola <strong>na</strong>pevnú alebo mobilnú linku.Minimálne poiadavky programusú operaèný systém Microsoft PocketPC 2003, 400 MHz procesor a, samozrejme,rýchle pripojenie <strong>na</strong> internet.Najlepšie je pripojenie cez WiFi.Volanie cez GPRS nie je moné, taktosa dajú posiela len instantné správySkype.Juraj BorzaÚvodná obrazovka po prihlásení sa k sietiSkypeÚvodná obrazovka <strong>na</strong> vo¾bu telefónnehoèíslaVolanie pomocou siete Skype a vreckovéhopoèítaèaH¾adanie pouívate¾ov v sieti SkypeProgram si mono stiahnu <strong>na</strong>domov<strong>sk</strong>ej stránke Skype(http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>ype.com/download_pda.html)a nájdete ho aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomCD REVUE v tomto èísle. Inštalaènýsúbor má ve¾kos 2,3 MB. Inštaláciaje jednoduchá a bezproblé-v Tokiu. Volania sú spoplatòovanéminútovou tarifikáciou. Kredity <strong>na</strong>telefonovanie si môete predplatipomocou medzinárodných platobnýchkariet. Minimálny kredit máhodnotu 10 eur. Pre <strong>na</strong>jpopulárnejšiedestinácie spoloènos Skype zvolilatarifikáciu oz<strong>na</strong>èovanú ako GlobalRate a my ju uvádzame v tabu¾ke.Minúta hovoru do uvedenýchkrajín stojí 0,017 eur (0,68 Sk). V ïalšejtabu¾ke uvádzame aj cenu volaní<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o a do ÈR.Ce<strong>na</strong> volaní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o a do Èe<strong>sk</strong>ej republikyCie¾ Euro/min. Sk/min.Sloven<strong>sk</strong>o – pevná linka 0,055 2,20Sloven<strong>sk</strong>o – mobilná sie 0,194 7,75Èe<strong>sk</strong>o – pevná linka 0,023 0,91Èe<strong>sk</strong>o – mobilná sie 0,178 7,12Pozn. Ceny sme prepoèítavali pod¾a kurzu 39,98 Sk/euroMinúta hovoru do uvedených krajín stojí 0,017 i / 0,68 Sk (SkypeOut)Argentí<strong>na</strong> (Buenos Aires), Austrália, Belgicko, Èile, Dán<strong>sk</strong>o, Francúz<strong>sk</strong>o, Holand<strong>sk</strong>o, Ír<strong>sk</strong>o,Ka<strong>na</strong>da (aj mobilné telefóny), Mexiko (Mexico City a Monterrey), Nemecko, Nový Zéland,Nór<strong>sk</strong>o, Portugal<strong>sk</strong>o, Rakú<strong>sk</strong>o, Ru<strong>sk</strong>o (Mo<strong>sk</strong>va, St. Petersburg), Španiel<strong>sk</strong>o, Švéd<strong>sk</strong>o,Talian<strong>sk</strong>o, Vatikán, Ve¾ká Británia, USA (aj mobilné telefóny, okrem štátov Aljaškaa Havaj<strong>sk</strong>é ostrovy)34 PC REVUE 11/2004
R E V U E T R E N D Y A T E C H N O L Ó G I Ee−learning: ŠKOLA CEZ INTERNET Daniel KederPojem e−learning pochádzaz angliètiny. E je známa<strong>sk</strong>ratka pre Electronic(elektronické) a druhá èasslova learning z<strong>na</strong>mená uèenie.Médiom odovzdávajúcimpoz<strong>na</strong>tky však nie sú knihyalebo hlas uèite¾a, aleelektronické médiá – CD nosièe,DVD, ale <strong>na</strong>jmä internet.E-learning sa zaèal ako pomerne jednoduchéprepísanie uèebných textov do elektronickejpodoby, vïaka èomu po<strong>sk</strong>ytoval výhodu ¾ahkéhovyh¾adávania. V súèasnosti je však e-learningu ove¾a dy<strong>na</strong>mickejší a interaktívnejší, po<strong>sk</strong>ytujeväèšiu flexibilitu, modularitu a ve¾a iných výhod.E-learning má ve¾a podôb a foriem. K <strong>na</strong>jjednoduchšímpatria prepísané <strong>sk</strong>riptá, doplnené odkazmi.Takáto forma však vyuíva potenciál elektronickéhovzdelávania nedostatoène a je pomernezastaraná. Novšie e-learningové študijné materiálykombinujú texty s názornými multimediálnymiukákami, vyuívajú 3D grafiku (<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zobrazovaniezloitejších schém) alebo pouívajú ivýkontakt s vyuèujúcim cez videokonferenciu. Okremelektronického obsahu, ktorý prináša celý rad výhod,umoòuje takýto systém vzdelávania neporov<strong>na</strong>te¾nelepší ma<strong>na</strong>ment uèenia sa.Jedným z priekopníkov e-learningu je JohnChambers zo spoloènosti Cisco. Projekt Cisco universityu pomohol mnohým ¾uïom zí<strong>sk</strong>a vyššievzdelanie z oblasti sieových technológií a ich ma<strong>na</strong>mentu.Cisco v súèasnosti v rámci svojho projektuponúka dokonca viacero svojich e-learningovýchriešení aj zadarmo. Na stránkach <strong>www</strong>.cisco.com môete <strong>na</strong>príklad zadarmo absolvovakurz (aj pre zaèiatoèníkov) bezpeènosti administráciesmerovaèov a prepí<strong>na</strong>èov Cisco.E−learning v <strong>sk</strong>ratkeVýhody: Úspora èasu – môete sa vzdeláva kdeko¾veka kedyko¾vek Úspora nákladov – je lacnejší ako klasickévzdelávanie v triede. Väèšinu nákladov všakušetríte vïaka jeho flexibilite – <strong>na</strong>jmä náklady<strong>na</strong> cestovné, èas strávený cestovaním, uèi samôete vtedy, keï to vyhovuje vám. Interaktivita – uèenie dostáva novú dy<strong>na</strong>mikua rozmer <strong>na</strong>príklad vïaka monosti otestovasa, prístupu do ïalších databáz s ïalšímiinformáciami alebo vïaka multimediálnymprvkom. Hyperlinky <strong>na</strong> ïalšie informácie Ma<strong>na</strong>ment a vyhodnocovanie vzdelávaciehoprocesuNevýhody: Chýbajúca interakcia so ivou bytosou. Tútonevýhodu sa však e-learning s<strong>na</strong>í obráti <strong>na</strong>výhodu tak, e umoòuje di<strong>sk</strong>usiu v internetovýchfórach, prípadne di<strong>sk</strong>utova <strong>na</strong>ivo v onlinechate. Je však pravda, e to ne<strong>na</strong>hradí ¾ud<strong>sk</strong>úprítomnos. Študijné materiály sú v elektronickej podobe.Z dnešných monitorov sa zle takétotexty èítajú a je pomerne nákladné a nepohodlnési následne texty tlaèi <strong>na</strong> benej tlaèiarni.Väèši<strong>na</strong> vzdelávacích inštitúcií, ktoré ponúkajúobsiahlejšie kurzy (<strong>na</strong>pr. vysoké školya univerzity), študijné materiály zasielajúosobitne.HISTÓRIA E−LEARNINGUHistória e-learningu vo ve¾kej miere kopíruje vzostupa pád internetu – internetovej bubliny. Prvávýz<strong>na</strong>mnejšie zmienka o vzdelávaní cez internetpochádza z roku 1996, keï vyšiel prvý èlánok Internetbased Training (Výuèba zaloená <strong>na</strong> internete).V roku 1998 bola zaloená prvá výz<strong>na</strong>mná onlineuniverzita NYU ako súèas známej New YorkUniversity. Nasledovalo zaloenie ïalších spoloèností,ako je Click2Learn.com, Smartforce, Headlighta mnoho iných. V roku 2000 bol predstavenýštandard pre e-learning, zaloený <strong>na</strong> XML – SCORMvo verzii 1.0, ktorý je dodnes prakticky štandardom<strong>na</strong> tvorbu e-learningových riešení.E-learning sa dostal <strong>na</strong> vrchol svojej popularityv roku 2000, keï záujem investorov o e-learningovéspoloènosti kulminoval. No ešte poèas roka 2000zaèal dramatický pokles záujmu o e-learningovéspoloènosti. Jeden z <strong>na</strong>jtvrdších pádov <strong>na</strong>príkladzaila spoloènos Headlight.com, ktorá bola nútenáprepusti všetkých 700 zamest<strong>na</strong>ncov. Nasledovalpád viacerých spoloèností, ako Pensare, Caliber,Peer3 a mnohých ïalších. E-learningové spoloènostivytriezveli a zaèalo sa presadzova tzv. blendede-learning vzdelávanie, ktoré kombinuje tradiènéoff-line vzdelávanie s on-line vzdelávaním. Koncomroka 2001 zavrela svoje virtuálne brány aj on-lineuniverzita NYU. E-learning sa dostal do nemilostiaj <strong>na</strong>priek predstaveným nových riešeniam, ako<strong>na</strong>príklad Learning Content Ma<strong>na</strong>gement System(LCMS) – Systém ma<strong>na</strong>mentu e-learningového obsahu.Dôraz sa prestal klás <strong>na</strong> technickú stránku školeniaa zameral sa viac <strong>na</strong> obsah. E-learning <strong>na</strong>bralreálnejšiu podobu, ktorá je zameraná prísne <strong>na</strong> zákazníka,a nie <strong>na</strong> fantastické a odváne vízie internetových<strong>na</strong>dšencov.E−LEARNING NA SLOVENSKUSloven<strong>sk</strong>o má nieko¾ko zaujímavých e-learningovýchprojektov. Zatia¾ <strong>na</strong>júspešnejším projektom jeprojekt CNAP (Cisco Networking Academy Program),ktorý funguje v spolupráci s Ministerstvom školstvaSR v partner<strong>sk</strong>ých stredných a vysokých školách.Za štyri roky èinnosti bola <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vybudovanásie kvalitne vybavených vzdelávacích centiere-learningových technológií pribline v 40stredných a vysokých školách, ktoré sa do programuzapojili. Aktuálny stav budovania siete CNAv SR v apríli 2004 boli 4 regionálne centrá (RCNA),44 lokálnych centier (LCNA), 147 vyškolených inštruktorova viac ako 2700 študentov študujúcichv rámci programu. Na báze programu boli zavede-Zdroj: e−learningguru.com36 PC REVUE 11/2004