R E V U E R E P O R T Á Tlaèový atramentnie je len farebná voda Matúš Valter, Dublin, Ír<strong>sk</strong>oNa prelome septembraa októbra u<strong>sk</strong>utoènilaspoloènos HP akciu s názvomScience of Printing. Poèas nejsme mali monos zblízka saoboznámi s procesom výrobya vývoja atramentovýchtlaèových náplní.Takmer polovica zamest<strong>na</strong>ncov spoloènostiHP v Ír<strong>sk</strong>u pracuje práve v závode DublinInkjet Manufacturing Organisation (DIMO),ktorý je situovaný v mesteèku Leixlip.Tento závod je jediný v Európe, v ktorom sa vyrábajúoriginálne tlaèové náplne z<strong>na</strong>èky HP. Napriektomu, e výroba je takmer plnoautomatizovaná,závod zamestnáva takmer 2000 zamest<strong>na</strong>ncov.Zamest<strong>na</strong>nci sa starajú o dopåòanie surovín dozariadení, ich údrbu, no venujú sa <strong>na</strong>jmä manuálnejkontrole výstupov z výroby. Originálne tlaèovéatramenty nie sú len farebná voda – receptúraatramentov sa prísne strái a ide minimálne o takétajomstvo ako v prípade receptu <strong>na</strong> Coca-Colu. Výrobatlaèových atramentov podlieha mimoriadnymbezpeènostným opatreniam – kadá zo zloiekatramentu sa vyrába v inej továrni, take výslednýrecept nepozná ani jeden zo subdodávate¾ov.Opatrnos porov<strong>na</strong>te¾ná s chemickými vzorcamiliekov vo farmaceutických spoloènostiach je pochopite¾ná– vývoj tlaèového atramentu nie je lacnázáleitos. Vývoj novej generácie tlaèových atramentovpod¾a HP stojí pribline miliardu eur a vy-aduje si tri a pä rokov vý<strong>sk</strong>umu!Za posledných dvadsa rokov prešli tlaèové kazetyz<strong>na</strong>èky HP radikálnou zmenou. Zatia¾ èo ve¾kosvystre¾ovaných kvapiek sa zmenšila <strong>na</strong> jednu štyridsatinutoho, èo dokázali tlaèové kazety v rokuBudova Dublin Inkjet Manufacturing Organisation, situovaná neïaleko Dublinu, je postavená doslova <strong>na</strong> zelenej lúkeAutor reportáe pri pokuse s tlaèovými atramentmi1984, poèet dýz a objem atramentu v tlaèových kazetáchsa viacnásobne zvýšil. Èo sa týka dlhodobejstálosti farieb, HP si so svojimi atramentmi a papiermitrúfa aj <strong>na</strong> klasické fotografie. Tvrdí, e ichriešenie atramentovej fototlaèe vydrí aj viac ako100 rokov a preije tak aj klasické fotografie.Kvalita tlaèového atramentu závisí od viacerýchfaktorov, a ako sme mali monos presvedèi sa <strong>na</strong>vlastné oèi, v HP sa kontrole parametrov tlaèovýchatramentov venuje z<strong>na</strong>èná pozornos. Pri atramentocha tlaèových zásobníkoch sa kontroluje 50 – 80parametrov. Nechýba medzi nimi <strong>na</strong>príklad vi<strong>sk</strong>ozitaatramentu, jeho pH, vlastnosti a homogenitapouitého farbiva èi odolnos voèi vyblednutiu. Prizásobníkoch sa ešte špeciálnekontroluje odolnos – musia<strong>na</strong>príklad nielen bez ujmy pre-i dvojmetrový pád èi zmenuokolitého tlaku, ale by po vystavenítýmto extrémnym podmienkamschopné aj tlaèi.V továrni <strong>na</strong> výrobu atramentovmali novinári monosporov<strong>na</strong> niektoré vlastnostioriginálnych atramentovHP a atramentov niektorýchkonkurenèných z<strong>na</strong>èiek. Cie¾ombolo <strong>na</strong> nieko¾kých jednoduchýchpokusoch poukáza <strong>na</strong>rozdielne vlastnosti tlaèovýchatramentov rozlièných z<strong>na</strong>èiek.HP <strong>na</strong>priek tomu, e intenzívne presadzuje zásadupouívania originálnych atramentov vo svojichtlaèiaròach, nebráni pouívate¾om pouíva neoriginálnetlaèové kazety alebo náhradné náplne dotlaèových kaziet. V takom prípade sa však trebapripravi <strong>na</strong> to, e kvalita tlaèe nebude rov<strong>na</strong>ká akopri origináli. Navyše a desa percent tlaèových kazietpredávaných ako originály tvoria <strong>na</strong>podobeniny.Obyèajne ide o lacné falzifikáty, balené v obalochve¾mi podobných tým originálnym. Aj takýmtospôsobom môe by pouívate¾ nevedomky poškodený– preto je dobré oboznámi sa s ochrannýmiprvkami, ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> originálnychobaloch (<strong>na</strong>pr. hologramy). O tom, ako rozoz<strong>na</strong> originálod <strong>na</strong>podobeniny, informuje HP okrem inéhoaj <strong>na</strong> svojich webových stránkach.Nevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos HP22 PC REVUE 11/2004
R E V U ESiete peer−to−peer,ako ich nepoznáte Juraj BednárPri predstave sietepeer−to−peer sa takmerkadému systémovémuadministrátorovi vybavia triveci: preaená linka, spywarea vírusy. Ve¾a zamestnávate¾ovsiete peer−to−peer povauje zarúta peòazí firmy (pre linkua menšie pracovné <strong>na</strong>sadeniezamest<strong>na</strong>ncov). Ako autoraobsahu alebo kódu by miurèite ako prvé <strong>na</strong>padlo: Pirátima oberajú o peniaze!Donedáv<strong>na</strong> som sa <strong>na</strong> tentofenomén pozeral dospodobne. Kým som ne<strong>na</strong>šieliné programy, vyuívajúcetechnológie peer−to−peerv pozitívnejšom zmysle.TROCHA HISTÓRIEV roku 1999 vtedy 18-roèný Shawn Fanning <strong>na</strong>písalprogram Napster, ktorý umoòoval zdie¾anie hudbya iných typov súborov novým spôsobom. ¼udiamali monos jednoducho zdie¾a súbory a sahovaich priamo od ostatných. Tento nový spôsobbol priamym útokom <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávací a ne<strong>sk</strong>ôr filmovýpriemysel. Nebolo koho postihnú, nebola jedináve¾ká firma, ktorá by porušovala zákon. Kadýmal šancu zdie¾a, èo chcel. A postihnú tisícky ¾udí<strong>na</strong>raz bol pomerne ve¾ký problém. Od èias Napsteravzniklo ve¾a podobných programov, ktoréumoòovali zdie¾a nevyuitú èas pásma <strong>na</strong> šíreniehudby, filmov a podobne.Po komplikovanom súdnom spore bol Napsterodkúpený a vlastne <strong>sk</strong>onèil. A s novými sieamipeer-to-peer (P2P) sa roztrhlo vrece. Prišli Gnutella,KaZaA, Morpheus a mnostvo ïalších. A zaèal saobjavova aj ïalší trend – priba¾ovanie spyware doprogramov P2P. Priekopníkom v tejto oblasti jeprogram Gator (distribuovaný s klientom KaZaA),sledujúci stránky, <strong>na</strong> ktoré pouívate¾ chodí, k¾úèovéslová, ktoré vyh¾adáva, a pod. Tieto informácie potomposiela do centrály. Gator takisto otvára rôzneokná s reklamami. Napríklad ak <strong>na</strong>vštívite stránkuAmerican Airlines, otvorí vám okno s reklamou <strong>na</strong>z¾avu v Delta Airlines. Spywarové programy idú takïaleko, e súèinnos viacerých programov nerazúplne znefunkèní poèítaè. Podobne ako biznis s antivírusmije zaloený <strong>na</strong> neustálom prísune novýcha nových vírusov, vznikol aj „antispyware“ biznis,ktorého azda <strong>na</strong>jznámejšími reprezentantmi sú produktyLavasoft Ad-Aware a Spybot Search andDestroy. Tie majú jediný cie¾ – nájs a znièi podobnéprogramy, ktoré si pouívatelia nevedomky<strong>na</strong>inštalujú. Ako správnemu linuxákovi mi <strong>na</strong>padá,e je dobré inštalova iba freeware, od ktorého mátezdrojové kódy. Väèši<strong>na</strong> linuxových distribúcií priamoalebo nepriamo obsahuje aj bezpeèných klientovpeer-to-peer, ktorí nijaký spyware neobsahujú.Siete P2P sa stali aj ïalším prirodzeným útoèi<strong>sk</strong>ompre nové druhy poèítaèových vírusov. Existujúdruhy vírusov, ktoré sa okrem e-mailov šíria aj posieach P2P, väèšinou pod názvami <strong>sk</strong>ladieb alebovideosúborov, ktoré sú èasto sahované (okrem prípony.exe).A búri sa aj Metallica a s òou celý americký <strong>na</strong>hrávacípriemysel. aloby <strong>na</strong> tvorcov sietí peer-topeera ich uívate¾ov sú <strong>na</strong> dennom poriadku. RIAA(Record Industry Association of America) a MPAA(Motion Picture Assiociation of America) dokoncav spolupráci s americkými základnými a strednýmiškolami vyvíjajú propagaèné aktivity, ktoré majúdeom vysvetli, ako ich ob¾úbené hviezdy zomrúod hladu, ak budú pouíva siete P2P. Typickýmpríkladom je „divadielko“, aké sme my zvykli robi<strong>na</strong> hodinách obèian<strong>sk</strong>ej náuky: simulácia súdu(sudca, obalovaný, porota, svedkovia...). V tomtoprípade sa však simuluje spor uívate¾a siete P2Pa heroizovaného autora hudby.KOPÍROVANIE HUDBYA DIGITÁLNY VEKNahrávacie štúdiá a vydavate¾stvá hovoria o sieachP2P ako o spôsobe, ktorý umoòuje kopírovaniehudby. Zabúda sa pri tom <strong>na</strong> fakt, e <strong>na</strong>príklad aj jasom u v detstve vlastnil nástroj <strong>na</strong> kopírovaniehudby – kazetový magnetofón. Osobne nepoznámnikoho, kto by mi ne<strong>na</strong>pálil hudobnú <strong>na</strong>hrávkuv prípade, e by som mal o òu záujem – zdie¾aniehudby, filmov, prípadne umenia je v nás dávnoa hlboko zakorenené. Je to dané aj tým, e autori,ktorí nieèo tvoria, majú väèšinou rados z toho, keïich „produkt“ robí rados èo <strong>na</strong>jväèšiemu poètu ¾udí.Ak, samozrejme, nejde o ve¾ké peniaze. Typický jepríklad môjho brata, ktorý chcel priate¾ke kúpicédeèká jej ob¾úbenej <strong>sk</strong>upiny. Išiel <strong>na</strong> stránku tejto<strong>sk</strong>upiny, kde svietil klasický, nechvalne známy reklamnýbanner: „Kopírovanie zabíja hudbu.“ Našiele-mailový kontakt <strong>na</strong> èlenov <strong>sk</strong>upiny a poslal ime-mail s otázkou, kde by mohol zoh<strong>na</strong> niektoréstaršie albumy. Odpoveïou bol ve¾mi milo prekvapený:cédeèká sú u vypredané, ale keby chcel, môumu ich <strong>na</strong>páli. Autori radi šíria svoju tvorbu, staèí,ak im vydavate¾stvá nehrozia, e zomrú od hladu.Aj ja sám som autor a zistil som, e kopírovaniea poièiavanie nie vdy musí z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> stratu príjmov(hoci v mojom prípade ako išlo o ve¾mi zis-24 PC REVUE 11/2004