12.07.2015 Views

Lacné grafické karty - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Lacné grafické karty - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Lacné grafické karty - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

N O V I N K YNanotechnológiou za voòavejšie chodidláNanotechnológie by mali ¾udstvu pomôc posunú hrani−ce vedy a techniky, vybudova miniatúrne roboty, rých−lejšie mikroprocesory, odolnejšie materiály. ¼udstvo všaktrápia aj prozaickejšie problémy, ako je vedecký pokrok.Niektorým toti zapáchajú nohy. Spôsobujú to urèité typymikróbov. Aj v tomto prípade by mala pomôc <strong>na</strong>no−technológia.Spoloènos NanoHorizons ponúka svoj produkt, kto−rým sú špeciálne metalické <strong>na</strong>noèastice, obsahujúcestriebro, zlato a iné kovy, odpudzujúce mikróby spôso−bujúce zápach. Tieto <strong>na</strong>noèastice by sa mali stasúèasou výrobkov, ako sú ponoky alebo topánky. Pri−da kov do odevných a obuvníckych výrobkov mohli vý−robcovia u v minulosti, no dôsledkom boli výrobky s ve¾−kým obsahom kovov, ktoré boli aké, strácali elasticitua ïalšie potrebné vlastnosti. Nanoèastice však majúvïaka svojmu špeciálnemu tvaru pomerne ve¾ký povrcha pritom neafektujú vlastnosti výrobkov. NanoHorizonstvrdí, e ich <strong>na</strong>noèastice majú 20 a 100−násobne väèšíbaktericídny úèinok ako rov<strong>na</strong>ké mnostvá nespracova−Japon<strong>sk</strong>é Sony prestáva chrániaudio CDOd 17. novembra prestane Sony Japan priba¾ova ochranuk hudobným CD nosièom. Sony pouívalo vlastnú ochranu,predstavenú v januári 2003. Chránené médiá sa pôvodnev poèítaèoch nedali prehra vôbec, ne<strong>sk</strong>ôr iba v nišej kva−lite. Oficiálny dôvod znie, e japon<strong>sk</strong>í zákazníci u ove¾alepšie chápu záleitosti okolo autor<strong>sk</strong>ého práva a hudob−ného pirátstva, nové zákony tie zavádzajú prísnejšiepostihy. Neoficiál<strong>na</strong>, jednoduchšia pravda je, e Japonci sichránené CD neob¾úbili. Navyše oz<strong>na</strong>èova takéto médiáako Audio CD je minimálne di<strong>sk</strong>utabilné, pretoe sa anizïaleka nepribliujú špecifikácii uvedenej v tzv. Red Book,ktorú v roku 1980 prijalo zhodou okolností práve Sonya Philips.Natáèanie v kine bude zloèinPred nieko¾kými mesiacmi sme priniesli správu, e vïaka<strong>na</strong>táèaniu videa v kine prichádzajú filmové spoloènostio nemalé peniaze. Teraz by však tomu mal by koniec.Spojené štáty americké toti prijali zákon, ktorý hovorí, evyhotovovanie kópií filmu v kine pomocou akejko¾vek ka−mery umiestnenej v premietacej sále je federálny zloèin.Páchate¾, ktorý <strong>na</strong>plní <strong>sk</strong>utkovú podstatu takého èinu,môe by odsúdený maximálne <strong>na</strong> šes rokov nepodmie−neène.ných kovov. Tieto <strong>na</strong>noèastice budú dodávané v rozto−koch, prièom ce<strong>na</strong> za liter roztoku sa pohybuje od 100USD do 400 USD. Ve¾kos èastíc zlata a striebra pritomvariuje od 10 do 90 nm. Predpokladá sa, e „<strong>na</strong>nopo−noky“ budú <strong>na</strong> trhu v priebehu jedného roka. Ce<strong>na</strong> vý−robkov s antiodorovou úpravou by mala by oproti kla−sickým výrobkom vyššia iba o zhruba 20 %.Prvá hra plne vyuívajúca 64−bito−vé procesorySpoloènos Atari vydala 64−bitovú verziu akènej hry ShadowOps: Red Mercury. Hra je optimalizovaná pre èipy AMDAthlon 64. Pripravované boli aj 64−bitové verzie hier FarCry a Unreal Tour<strong>na</strong>ment 2004, ich vydanie sa však odkla−dá. Èaká sa <strong>na</strong> príchod 64−bitovej verzie OS Windows XP,ktorý sa predpokladá <strong>na</strong> rok 2005.Poèítaè budeme môc ovládanosomDmitrij Gorodnièi z Institiute of Information Technologyv Ottawe vytvoril <strong>na</strong>vigaèný systém poèítaèa vyuívajúci <strong>na</strong>riadenie pohybu kurzora pohyb pouívate¾ovho nosa.Systém vyuíva obyèajnú USB kameru a softvér, ktorý pravi−delne a<strong>na</strong>lyzuje fotografie tváre a vyh¾adáva v nich nos. Tenje ¾ahšie identifikovate¾ný ako iné detaily tváre. Kliknutie <strong>na</strong>¾avé, resp. pravé tlaèidlo myši je reprezentované murknu−tím ¾avým, resp. pravým okom. Tento <strong>na</strong>vigaèný systém saurèite zíde ¾uïom, ktorí sú hendikepovaní a nemôupouíva myš rukou, o širšom vyuití tohto vynálezu sa dis−kutuje. Aj keï niektorí tvrdia, e systém bude vyuite¾ný ajbenými pouívate¾mi pri práci alebo ovládaní hier, iní po−ukazujú <strong>na</strong> to, ako bude èlovek riadiaci poèítaè pohybminosa vyzera.Programy umoòujúce lokálnepreh¾adávanieGoogle uviedol <strong>na</strong> trh vyh¾adávací softvér GoogleDe<strong>sk</strong>top Search. Aplikácia má pouívate¾ovi umoni h¾a−da urèité pojmy v súboroch Microsoft Office i bených tex−toch, v e−mailoch, adresároch s internet history a chatmi<strong>na</strong> jeho pevnom di<strong>sk</strong>u. Podobný preh¾adávací prostriedoks porov<strong>na</strong>te¾nými monosami h¾adania v lokálne ulo−ených súboroch a elektronickej pošte ponúka aj Lycos sosvojím programom Hotbot De<strong>sk</strong>top. Na rov<strong>na</strong>kom riešenípracuje takisto Yahoo a aj Microsoft, ktorý v lete kúpilfirmu Lookout, špecialistu venujúceho sa tvorbe pomoc−ného programu <strong>na</strong> preh¾adávanie pošty v súborochOutlooku.Koneène Windows XP pre AppleG5 MacintoshSpoloènos Microsoft zaèala s distribúciou operaèného sys−tému Windows XP Professio<strong>na</strong>l, ktorý si môu <strong>na</strong>inštalovaaj pouívatelia Macintoshov. Pointou je vyuitie emulaènéhosoftvéru Virtual PC for Mac version 7. Program Virtual PC,technológie a know−how zí<strong>sk</strong>ala spoloènos Microsoft za−èiatkom roku 2003 <strong>sk</strong>úpením firmy Connectix. Vo verzii preMacintosh umoòuje <strong>na</strong> procesoroch G5 emulova systéms procesorom Pentium. V súèasnosti Microsoft ponúka ibacelý balík Virtual PC for Mac spolu s operaèným systémomWindows XP Professio<strong>na</strong>l za 249 USD, èo je suma len mier−ne prevyšujúca cenu samotného operaèného systému Win−dows XP. Do budúcnosti plánuje uvies kombá s operaènýmsystémom Windows XP Home, Windows 2000 a takisto ibasamotný emulaèný softvér Virtual PC for Mac. Uvedením ibaverzie kombo sa Microsoft s<strong>na</strong>í prichysta šav<strong>na</strong>tú náv<strong>na</strong>−du pre „jabåèkarov“. Tí sú však dobre známi <strong>na</strong>dštandard−nou lojalitou k svojmu Macu.Lacná verzia Windowsaj pre Ru<strong>sk</strong>oMicrosoft chce do konca roka pripravi lacnejší a funkène zo−štíhlený operaèný systém Windows aj pre Ru<strong>sk</strong>o. Verzia Win−Mobil, ktorý je pre kardiakov <strong>sk</strong>utoènou pomocouV Nemecku u podobný mobilný telefón poz<strong>na</strong>jú a blíi sak nám. Nie a tak blízko, ale bude <strong>na</strong>príklad dostupnýv Rakú<strong>sk</strong>u a mono <strong>na</strong> òom demonštrova <strong>sk</strong>velú kombi−náciu modernej technológie a zdravotníckeho systému.Aký je vlastne mobilný telefón, ktorý ¾uïom so srdcovýmiproblémami pomáha, a nie škodí? Spoloènos Flextronicsz mesteèka Althofen vyvinula model Vitaphone 2300, kto−rý sa prakticky nelíši od klasických, jednoduchých mobil−ných telefónov. Ale predsa len okrem telefónnych funkciíponúka jednu <strong>na</strong>vyše – <strong>na</strong> zadnej strane má integrovanémedené elektródy. Po priloení elektród <strong>na</strong> ¾ud<strong>sk</strong>ú hruïzaz<strong>na</strong>mená mobilný telefón v priebehu pribline 40 se−kúnd kompletný záz<strong>na</strong>m EKG (elektrokardiogram). Tietoúdaje po zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ní smerujú do <strong>na</strong>jblišieho servis−ného medicín<strong>sk</strong>eho centra. Pri aktivácii funkcie EKG savšetky sluby spojené s prenosmi signálov automatickyvypnú, aby neohrozili zdravie ¾udí, ktorí pouívajú srdco−vé prístroje. Keïe Vitaphone 2300 má integrovanýi modul GPS, odošle spolu s EKG i pozíciu pacienta s pres−nosou <strong>na</strong> 15 metrov. Pod¾a vyjadrení predstavite¾ovFlextronicsu u podobný mobilný telefón v Nemecku za−chránil nejeden ¾ud<strong>sk</strong>ý ivot. Aj keï ce<strong>na</strong> nie je ve¾mi prí−vetivá (799 eur, pribline 32 000 Sk), je moné si Vita−phone 2300 kúpi <strong>na</strong> lízing. Za záchranu ¾ud<strong>sk</strong>ého ivotavšak táto investícia <strong>sk</strong>utoène stojí. Doèkáme sa podob−ného prístroja niekedy i u nás?4 PC REVUE 11/2004


Softvér u pobeí <strong>na</strong> hocièomTak by bolo moné vo¾ne a v <strong>sk</strong>ratke interpretova to, s èím vstu−puje <strong>na</strong> trh zaèí<strong>na</strong>júca spoloènos Transitive Corp. Jej produkt,oz<strong>na</strong>èený ako QuickTransit, by mal umoni spusti program <strong>na</strong>akejko¾vek hardvérovej platforme. K¾úèová je v tomto prípaderýchlos, s akou aplikácia pobeí. Drvivá väèši<strong>na</strong> pouívate¾ovby nemala zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> iadny výkonnostný rozdiel. Preto saTransitive s<strong>na</strong>í, aby jej produkt nebol oz<strong>na</strong>èovaný ako emulá−tor, pretoe to sa v mysliach pouívate¾ov spája s nízkou rých−losou, ale zavádza nový výraz – virtualizátor hardvéru. No−vinárom spoloènos predviedla graficky nároènú hru Quake III,urèenú pre platformu Linux, beiacu <strong>na</strong> poèítaèi Apple Po−werBook. Problémom by nemalo by spúšanie hier pre konzo−lu Xbox s procesorom Intel <strong>na</strong> novej verzii Xbox II, ktorá by všaku mala by zaloená <strong>na</strong> procesore PowerPC. Softvér dokáerozoz<strong>na</strong> aplikáciu, ktorá nie je urèená pre daný hardvér,a automaticky sa spustí. Namiesto prekladu jednotlivých riad−kov poèas behu programu sa zameriava <strong>na</strong> preklad celých blo−kov kódu, <strong>na</strong>vyše tie <strong>na</strong>jpouívanejšie si odkladá, aby tým zvýši−la výkon. Tento spôsob práce mono prirov<strong>na</strong> k rozdielu medziprekladaèom a interpretom. Produkt bol uvo¾nený <strong>na</strong> trh minu−lý týdeò, dostupný je v súèasnosti pre procesory Itanium,Opteron, x86 a Power/PowerPC. Vïaka modularite pribudnúne<strong>sk</strong>ôr verzie pre ïalšie procesory. Spoloènos sa chce <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrzamera <strong>na</strong> trh serverov, kde vidí hlavný zdroj svojich príjmov,ne<strong>sk</strong>ôr sa však pustí aj do trhu osobných poèítaèov a spotreb−nej elektroniky. Firma deklarovala, e u má šes klientovz radov výrobcov PC, odmietla však konkretizova, o ktoré spo−loènosti ide.dows XP Starter Edition bola zatia¾ urèená pre Thaj<strong>sk</strong>o, Malajziu,Indonéziu a Viet<strong>na</strong>m. Lacný operaèný systém je súèasou úsilia Micro−softu v boji s poèítaèovým pirátstvom, hlavne v Ázii, kde plná ce<strong>na</strong>štandardnej verzie èasto presahuje monosti kupujúcich. Starter Edi−tion, ktorá má stá okolo 36 dolárov (necelých 1200 korún), obsahu−je menej funkcií. Pouívate¾ môe <strong>na</strong>raz spusti iba tri programy, bolaodstránená sieová podpora a maximál<strong>na</strong> rozlišovacia schopnos do−sahuje iba 800 × 600 obrazových bodov. Predáva sa bude iba spolus poèítaèmi, samostatne k dispozícii nebude.Roboty: Keï zvieratá inšpirujú armáduNajznámejším robotickým zvieratkom je psík AIBO spoloènostiSony, existujú však aj ïalšie komerèné projekty. Spomenú monopsíka iCybie alebo maèku Necoro. Aj akademická sféra sa zaoberákonštruovaním rôznych mechanických <strong>na</strong>podobenín zvierat, moti−váciou je predovšetkým zvládnutie rôznorodých spôsobov ich pohy−bu. Nezvyèajné preto nie sú robotické pavúky, hady, dokonca sli−máky alebo ryby a ïalšie. Robotické zvieratá inšpirujú aj armádu.Tá sa o ne zaèala zaujíma u v roku 1968, keï spoloènos GeneralElectric vyvinula pre armádu USA zariadenie poháòané benzínom,schopné pohybova sa kráèaním. (Na snímke: Marc Raibert a jehoštvornoec) „Vozidlo“ pripomí<strong>na</strong>júce slo<strong>na</strong> si však vyadovalo ope−rátora a jeho riadenie bolo zloité. V súèasnosti sa vývojom kráèajú−cich robotov vyuite¾ných armádou zaoberá spoloènos Tacom,ktorá <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>um vyèlenila sumu 1 mil. USD. Vo vývoji je robotickáverzia mula, ktorá by mala slúi ako mobilný dieselový generátor.Iná verzia by mala zabezpeèova prepravu materiálu, prièom bymala od¾ahèi vojakov, schopných absolvova dlhšie trasy pocho−dov. Pre Tacom vyvíja robotického psa spoloènos Yobotics. Tentorobot by sa mal sta sprievodcom vojakov a pomáha im prei krí−zové situácie. V súèasnosti sú kráèajúce zariadenia zatlaèené doúzadia kolesovými, resp. pásovými vozidlami, schopnými rýchlejšie−ho presunu.Francúz<strong>sk</strong>o mono povolí rušièkymobilných telefónovSledova film v kine èi telefonova? Onedlho sa vo Francúz<strong>sk</strong>unebudú da tieto dve èinnosti robi <strong>na</strong>raz. Francúz<strong>sk</strong>a vláda totischválila rozhodnutie, ktoré umoní <strong>na</strong>inštalova rušièky mobilnéhosignálu do kín, divadiel a koncertných hál pod podmienkou, estále bude moné u<strong>sk</strong>utoèni núdzové volania. Doteraz hrozila zapouitie rušièky pokuta a 30 000 eur (1 200 000 Sk) alebo šes−mesaèné väzenie. Francúz<strong>sk</strong>e médiá uvádzajú, e zariadenia sapravdepodobne <strong>na</strong>kúpia od brit<strong>sk</strong>ej spoloènosti Starport, jedno stojíasi 440 eur (17 600 Sk). Za povolenie inštalovania rušièiek takistobojujú riaditelia škôl a aj majitelia reštaurácií.Japonci vymysleli nový prístroj<strong>na</strong> prekladanieJapon<strong>sk</strong>í vedci vymysleli prístroj, ktorý umoòuje pouívate¾om roz−práva v inom jazyku, aj keï ho vôbec neovládajú. Zariadenie,ktoré vyvinula firma NEC, dokáe preklada z japonèiny do angliè−tiny a opaène. Pozostáva z programu <strong>na</strong> rozoznávanie reèi, prekla−dacieho softvéru a hlasového generátora. Na japon<strong>sk</strong>om trhu by samalo objavi v <strong>na</strong>jbliších mesiacoch. Prekladací softvér transfor−muje hovorené slovo do textu, ktorý ne<strong>sk</strong>ôr vyjadrí hlasový synte−tizátor. Celý proces trvá asi jednu sekundu. Prístroj je urèený preturistov alebo obchodníkov a bude si ho moné zaobstara iba <strong>na</strong>japon<strong>sk</strong>om trhu. Akitoshi Okumura, vý<strong>sk</strong>umník NEC−u, ktorý stojí zavývojom prístroja, tvrdí, e nevidí nijaký dôvod, preèo by prístrojnemohli adaptova aj <strong>na</strong> iné jazyky. Ïalej uviedol pre periodikumNew Scientist, e NEC momentálne pracuje <strong>na</strong> ïalšej verzii prístro−ja, ktorý dokáe preklada z japonèiny do èínštiny, a je moné, esa zamerajú aj <strong>na</strong> mobilné telefóny.High−tech boj proti škol<strong>sk</strong>ej šikanev SingapureSingapur sa rozhodol vyui moderné prostriedky <strong>na</strong> boj proti odve−kému problému − šikanovaniu v škole. Bohatý mest<strong>sk</strong>ý štát spustilkampaò prostredníctvom mobilných telefónov, <strong>na</strong>báda desatisíceškolákov, aby posielali ostatným SMS−ky v tvare: „Buï cool, nebuïnásilník.“ Oèakáva sa, e tým sa dosiahne zvýšený tlak <strong>na</strong> násilní−kov a viacerí od svojho agresívneho správania upustia. Takisto todá príleitos obeti priamo bojova s problémom tým, e pošle spo−472 hodín filmu <strong>na</strong> jednom DVD?Presne to¾ko by sa malo pod¾a vedcov z Imperial Collegev Londýne zmesti <strong>na</strong> jeden DVD di<strong>sk</strong> u v blízkej budúcnos−ti. Je to pribline stonásobok dnešných hodnôt a 472 hodínfilmu predstavuje o nieèo viac ako jeden terabajt dát. V sú−èasnosti pohltí jedno HD−DVD (High Definition DVD) maxi−málne 30 GB, <strong>na</strong>jväèší súper Blue−ray 50 GB. Vý<strong>sk</strong>umníciz brit<strong>sk</strong>ého ústavu však veria, e ich technológia zápisu dátumoní vytvori štvorvrstvové DVD, prièom kadá vrstva bu−de disponova kapacitou viac ako 250 GB (pribline 118 ho−dín filmu).Nová technológia nesie oz<strong>na</strong>èenie Multiplexed OpticalStorage (Mods) a plne vyuíva jednu z vlastností svetla –odraz. Súèasné CD i DVD di<strong>sk</strong>y nesú v kade jamke jednobi−tovú informáciu. Pod¾a vedcov však tieto jamky mono tvaro−va v presných uhloch, a to s takou presnosou, e odrazenésvetlo dokáe reprezentova a desa rôznych tvarov, èo by samalo rov<strong>na</strong> desabitovej informácii. Pod¾a vyjadrení predsta−vite¾ov vedcov by sa malo v <strong>na</strong>jbliších rokoch pracova <strong>na</strong>postupnom zdoko<strong>na</strong>¾ovaní tejto technológie, ktorá by mohlazavíta do komerèného sveta pribline v roku 2010.11/2004 PC REVUE 5


60 GB v mobileV minulosti by sme asi ako uverili tvrdeniam, e mobilný tele−fón bude onedlho disponova kapacitou i nieko¾ko gigabajtov.A keïe prednedávnom Samsung rozvíril hladinu predstavenímsvojho modelu SPH−V5400 so zabudovaným pevným di<strong>sk</strong>oms ve¾kosou 1,5 GB, nenechali optimistické predpoklady konku−rencie <strong>na</strong> seba dlho èaka.Hitachi spoloène s Intelom presadzujú vývoj nového rozhraniapre mobilné zariadenia s oz<strong>na</strong>èením CE−ATA (ConsumerElectronics Advanced Technology Attachment). Prvý pevný di<strong>sk</strong>s týmto rozhraním by mal by predstavený svetu v auguste roku2005. Nové rozhranie CE−ATA bude ma menej pinov, malo byspotrebova menej elektrickej energie a malo by by dokoncai lacnejšie v porov<strong>na</strong>ní s konkurenènými rozhraniami. Úplná špe−cifikácia by mala by kompletná u v júni 2005. K novému štan−dardu sa pridávajú i také firmy ako Toshiba a Seagate. To jehudba budúcnosti, èo však príde v <strong>na</strong>jbliších mesiacoch?Seagate by mal zaèa predáva jednopalcové di<strong>sk</strong>y s objemom2,5 a 5 GB u poèas prebiehajúceho tretieho kvartálu. Toshibavyvinula 1,8−palcový di<strong>sk</strong> s kapacitou 60 GB a do konca tohtoroku by sa mal <strong>na</strong> trhu objavi i 0,85−palcový di<strong>sk</strong> s maximálnoukapacitou 4 GB. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umu spoloènosti IDC sa do roku2008 predá viac ako 25 miliónov prenosných jednotiek.Jednotný štandard by teda nezaškodil a CE−ATA má tak jedineè−nú príleitos <strong>na</strong> presadenie sa.mí<strong>na</strong>nú SMS−ku práve agresorovi. Nie je však vylúèený efekt, e tonásilník bude bra ako provokáciu. V Singapure ijú pribline 4milióny ¾udí a pribline 80 % vlastní mobilný telefón. Denne sa pošlevyše 50 miliónov SMS−iek.Blu−ray di<strong>sk</strong> pod¾a Sony– 8 vrstiev a 200 GBDVD technológie sú v súèasnosti stále <strong>na</strong> výslní, ale u teraz sa vedúostré boje, kto v budúcnosti prevezme ezlo. Spoloènos Sony, sto−jaca za formátom Blu−ray, budúci mesiac predstaví v Junej Kóreiosemvrstvovú verziu Blu−ray di<strong>sk</strong>u, schopného uloi a 200 GB dát.Blišie podrobnosti o <strong>na</strong>sadení tejto technológie zatia¾ spoloènosnezverejnila, ale štvorvrstvové médiá s kapacitou 100 GB by maliby dostupné v roku 2007. Uvidíme, èím nás prekvapí konkurenènýtábor HD DVD.AIBO ERS−7M2 s mnohými zlepšeniamiSpoloènos Sony neustálepracuje <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>¾ovanísvojho robotického psíkaAIBO, ktorý je aktuálne uv tretej generácii, oz<strong>na</strong>èenejako ERS−7. V týchto dòochspoloènos informovalao <strong>na</strong>jnovšej verzii ERS−7M2,prinášajúcej mnoho zlepše−ní. Najvidite¾nejšia je zme<strong>na</strong>farby, AIBO bude k dispozíciiv bielej farbe pod oz<strong>na</strong>èenímERS−7M2/W a èiernej farbe s oz<strong>na</strong>èením ERS−7M2/B. Najdôleitejšouzmenou je však inovácia softvéru, v novej verzii <strong>na</strong>zvaného AIBOMIND 2. Zlepšené bolo rozoznávanie predmetov, AIBO ich dokáeidentifikova z väèšej dia¾ky ako doteraz a dokáe si ich nielen zapa−mäta, ale uloí si aj ich polohu, èo výrazne pomáha <strong>na</strong>vigácii.Skrátený bol èas potrebný <strong>na</strong> spracovanie hlasového povelu z pred−chádzajúcich 7 sekúnd <strong>na</strong> menej ako jednu sekundu. Novinkou jeaj mód, v ktorom sa AIBO stará o domácnos. Ak zachytí podozrivýpohyb alebo zvuk, dokáe <strong>na</strong>hra video alebo zvuk, prípadne foto−grafova a informácie odosla <strong>na</strong> preddefinovanú e−mailovú adre−su. Model ERS−7M2 bude dostupný v novembri 2004 za cenu 1899USD, èo je o 100 USD viac ako predchádzajúci model ERS−7.K modelu ERS−7 bude dostupný upgrade za 99 USD.Robot, ktorý sa dokáe pohybovav cievachNový mikro<strong>sk</strong>opický robot sa eventuálne dokáe pohybova ¾ud−<strong>sk</strong>ým krvným rieèi<strong>sk</strong>om a dá sa poui <strong>na</strong> vyèistenie tepien alebodopravu liekov. Plávajúceho robota, dlhého tri milimetre, vyvinulièín<strong>sk</strong>i vedci, informuje New Scientist. Vedec Tao Mei z Èín<strong>sk</strong>ej aka−démie vied u pracuje aj <strong>na</strong> verzii dlhej iba jeden milimeter. Mei pri−z<strong>na</strong>l, e projekt je zatia¾ iba v ranej fáze vývoja, no tvrdí, e dia¾kovoovládané roboty nájdu v zdravotníctve široké uplatnenie. „Radi bysme vyrobili robota, ktorý by bol ve¾ký iba jeden mikrometer, takeby sa dokázal pohybova krvným rieèi<strong>sk</strong>om. A mono ho dokáemespravi ešte menšieho pouitím <strong>na</strong>notechnológie,“ uviedol vedec.Mikro<strong>sk</strong>opická ponorka sa pohybuje, keï je zvonka vystavená mag−netickému po¾u. Ako dlho si však budeme musie poèka, kým robo−ta aplikujú do benej medicíny, vedec neuviedol.Auto, ktoré sleduje z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong>miestovodièaPomocný systém pre šoféra DAS (Driver Assistance System), vyvinu−tý v austrál<strong>sk</strong>ych laboratóriách NICTA, sleduje okrem cesty aj vo−dièa. Iba jed<strong>na</strong> z troch kamier pouitých v systéme sleduje cestu,ïalšie dve sledujú tvár vodièa a vyhodnocujú smer jeho poh¾adu.Okrem obrazu z kamier vyhodnocuje palubný poèítaè aj údajez tachometra. Cestná kamera je umiestnená <strong>na</strong> spätnom zrkadle.Vodièovu tvár sleduje dvojica kamier umiestených <strong>na</strong> palubnejdo<strong>sk</strong>e. Ak sa <strong>na</strong>príklad auto blíi k z<strong>na</strong>èke STOP, softvér ju pod¾acharakteristického tvaru a farieb rozozná. Potom pod¾a tachometra<strong>sk</strong>ontroluje, èi auto spoma¾uje, a vyhodnotí smer poh¾adu vodièa.V prípade, e auto nespoma¾uje a vodiè si zjavne z<strong>na</strong>èku nevšimol,upozorní ho <strong>na</strong> to. Naplánované ostré cestné <strong>sk</strong>úšky systému pre−veria jeho schopnos rozoznáva z<strong>na</strong>èky, jednu z k¾úèových vlastno−stí. Austrál<strong>sk</strong>i vývojári tvrdia, e vyvinú systém <strong>na</strong> rozoznávaniez<strong>na</strong>èiek pri rôznych svetelných podmienkach v reálnom svete boltvrdý oriešok. DAS preto vyuíva pri h¾adaní z<strong>na</strong>èiek ich symetrickýtvar a dokáe rozoz<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku bez oh¾adu <strong>na</strong> osvetlenie.Robot kráèajúci po vodeVedci sa èasto nechávajú pri konštruovaní technických zariadeníinšpirova prírodou, niekedy však iba ticho závidia. Tak je to <strong>na</strong>prí−klad pri pokoke delfí<strong>na</strong>, ktorá kladie vode minimálny odpor, alebolete vtákov, ktoré mávajú krídlami <strong>na</strong> rozdiel od dnešných lietadiel.Vedci z Massachusetts Institute of Technology a Carnegie MellonUniversity sa dnes môu pochváli úspechom, ktorým je robot pohy−bujúci sa po vodnej hladine, kopírujúci správanie hmyzu. Jeho telomá tvar obdånika, dlhého 13 mm, osem konèatín dlhých 5 cmz neho robí mechanického pavúka. K¾úèová je pre pohyb po vodnejhladine jeho hmotnos pod 1 gram. Vïaka nej sa mu toti daríneprerazi súdrnos vodnej hladiny a zosta <strong>na</strong> nej. Rov<strong>na</strong>ký prin−cíp pouíva aj hmyz. Robot nemá v súèasnosti iadny centrálny ria−diaci systém ani senzory, pohyb zabezpeèujú piezoelektrické mo−torèeky, <strong>na</strong>pojené <strong>na</strong> dve konèatiny, ktoré pouíva ako veslá. Vïakanim sa môe pohybova smerom dopredu a dozadu po pokojnejhladine stojatých vôd. Zostavenie tohto robota nepovaujú vedci za11/2004 PC REVUE 7


Aj vy chcete mobil, ktorý <strong>na</strong> jedno <strong>na</strong>bitie vydrí <strong>sk</strong>oro mesiac?Nový model od Philipsu <strong>sk</strong>utoène vydrí v pohotovostnom re−ime prijíma signál <strong>sk</strong>oro jeden mesiac. Primárne je urèený<strong>na</strong>jmä pre nároèných podnikate¾ov, ktorých prvoradým krité−riom pri výbere mobilného telefónu je práve výdr a nepotre−bujú bohaté multimediálne vybavenie. Práve všetky multime−diálne aplikácie, fotoaparát, farebné displeje sú príèinou níz−kej výdre batérie. Philips 650 ponúkne pouívate¾ovi mesiacpohotovostného reimu, prípadne reálnych 8,5 hodín telefo−novania – jeden z <strong>na</strong>jdlhších èasov medzi mobilnými telefónmivôbec. Ako dosiahol Philips takú obrov<strong>sk</strong>ú výdr? Predovšet−kým sú za tým batérie s ve¾kou kapacitou, no v neposlednomrade aj integrovaný ma<strong>na</strong>ment spotreby energie v mobile.Tento model však neprichádza iba s monosou telefonovania,ale ponúka celkom slušnú funkènú výbavu – 6 MB urèenýchpre pouívate¾a, monos uloi 1000 kontaktov, 20 MMSspráv a 300 SMS správ. Obsahuje integrovaný záz<strong>na</strong>mníks monosou <strong>na</strong>hrania pätnástich záz<strong>na</strong>mov, kadý s dåkoujednej minúty. Ve¾mi zaujímavou a netradiènou funkciou jeprehrávanie údajov v telefóne – poèas hovoru vám tak <strong>na</strong>prí−klad mobilný telefón „povie“ telefónne èíslo uloené v zoz<strong>na</strong>−me. Trojpásmový Philips 650 zobrazuje dvoje hodín, takepopri lokálnom presnom èase si môete necha zobrazi i tensvetový. Samozrejmá je monos synchronizácie. Displej dispo−nuje 65−tisíc farbami, je však vyrobený technológiou OLED,ktorá zaruèuje nízku spotrebu energie. Na trh by sa táto no−vinka mala dosta v októbri tohto roku za cenu pribline 279eur (pribline 11 500 Sk).Japan 2004. Prehrávaè bude patri do radu Joybee a svojimi funk−ciami sa zaradí pribline do priemeru všetkých hudobných prehrá−vaèov s pevným di<strong>sk</strong>om. Integrovaný by mal by di<strong>sk</strong> s pamäou4 GB, ale i slot <strong>na</strong> pamäové <strong>karty</strong> Secure Digital.Na prednom paneli bude domi<strong>na</strong>ntným prvkom <strong>na</strong>jmä TFTLCD displej, pod ktorým bude dotykový ovládací panel. Prehrávaèvychádza z redizajnu prototypu, ktorý bol uvedený <strong>na</strong> taiwan<strong>sk</strong>ejvýstave Computex zaèiatkom tohto roka. Svojím bielym vyhotove−ním, okrúhlym ovládacím viacúèelovým panelom asi a ve¾mi pri−pomí<strong>na</strong>l iPod, a tak sa dizanéri rozhodli pre mierne úpravy. Novýprehrávaè bude v striebornej farbe a miesto okrúhleho bude dis−ponova štvorcovým dotykovým ovládacím prvkom. Prehrávaèbude podporova formáty MP3, Windows Media Audio i WAV, aletakisto obrazový formát JPEG. Na pultoch predajní by sa mal obja−vi ešte pred Vianocami za cenu pribline 300 amerických dolárov(pribline 9900 Sk).samoúèelné, <strong>na</strong>šli hneï nieko¾ko moností jeho vyuitia. Po zabu−dovaní senzorov by mohol <strong>na</strong>príklad monitorova kvalitu vody. Akby sa <strong>na</strong>ò <strong>na</strong>montovala kamera, mohol by slúi <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>umnéalebo špionáne úèely. Pri zabudovaní ïalších mechanickýchsúèasti by sa mohol podie¾a aj <strong>na</strong> èistení vodnej hladiny. Vedci tvr−dia, e výrobná ce<strong>na</strong> nepresiahne hranicu 10 USD a do nieko¾kýchmesiacov sú schopní zostavi ove¾a zloitejšiu verziu. Pred desiatimirokmi by údajne nieèo také nebolo vôbec u<strong>sk</strong>utoènite¾né.EuroTel pod stopercentnoukontrolou ST!Slovak Telecom uzavrel definitívnu dohodu o odkúpení zostávajú−ceho 49−percentného podielu v spoloènosti EuroTel Bratislava odkonzorcia Atlantic West B.V. U<strong>sk</strong>utoènením transakcie sa podiel Slo−vak Telecomu v EuroTeli zvýši <strong>na</strong> 100 %. Kúpnu cenu uhradí spoloè−nos Slovak Telecom. Po ukonèení transakcie Slovak Telecom zí<strong>sk</strong>a<strong>na</strong>d EuroTelom výhradnú kontrolu. Zdroje z telekomunikaèného sek−tora pod¾a agentúry Reuters <strong>na</strong> zaèiatku tohto roku uvádzali, e hod−nota akvizície EuroTelu firmou ST by mohla by aspoò 250 mil. eur,tento odhad však bol vyslovený pred tým, ako EuroTel oznámil 90−percentný nárast èistého zi<strong>sk</strong>u za rok 2003.BenQ sa stane ïalším rivalompre iPodTaiwan<strong>sk</strong>ý výrobca hardvéru BenQ plánuje takisto uvies <strong>na</strong> sveto−vý trh digitálny prehrávaè hudby s integrovaným pevným di<strong>sk</strong>om.Uvedenia by sa mali hudobní <strong>na</strong>dšenci doèka koncom tohto roka.Predstavitelia spoloènosti to oznámili <strong>na</strong> svetovej výstave CeatecNový robot sa iví poieraním múchVedci z univerzity v anglickomBristole vyvinuli pravdepodob−ne úplne autonómneho robo−ta, ktorý sa bude ivi poiera−ním múch. EcoBot II má fun−gova tak, e priláka muchy <strong>na</strong>¾ud<strong>sk</strong>é exkrementy. Potom mu−chy zloitými chemickými reak−ciami „strávi“ – pouije chitín z ich vonkajšej kostry ako zdroj energie.Takýmto spôsobom dokáe vygenerova dos energie <strong>na</strong> dosiahnutierýchlosti pohybu pribline 10 cm/h. Síce ho zatia¾ jeho tvorcovia mu−sia „kàmi“, muchy dodáva manuálne, EcoBot II sa povauje za ïalšídôleitý krok k úplne autonómnym robotom. Ïalšou akou úlohoupre vý<strong>sk</strong>umníkov bude zabezpeèi, aby si robot vedel sám zí<strong>sk</strong>avapotravu. Zatia¾ èo pod¾a tvorcov projektu nie je aké muchy priláka,nedoriešená je otázka, ako ich chyti, aby mohli by ne<strong>sk</strong>ôr strávené.nVidia GeForce 6200 pre PCI ExpressnVidia uviedla <strong>na</strong> trh èip GeForce 6200 pre grafické <strong>karty</strong> so zber−nicou PCI Express. Na výber budú <strong>karty</strong> so 128 alebo 256 MBbenej DDR pamäte a predáva sa majú od novembra za 129a 149 dolárov (okolo 4300 a 4900 korún). Aké sú parametre èipu,vyrábaného 110 nm technológiou? Pracovná frekvencia 300 MHz,integrované 4 pipeline s 3 vertex modulmi, podpora vertex shader3.0, DirectX 9, pracovná frekvencia pamätí 275 MHz a 128−bitovápamäová zbernica. nVidia sa v prípade GeForce 6200 vzdalapodpory 64−bitových textúr a monosti prepojenia dvoch karietpomocou technológie SLI.11/2004 PC REVUE 9


R E V U E R E P O R T Á Nie je z<strong>na</strong>èka ako „z<strong>na</strong>èka“ Martin DrobnýZákazníci majú èasto ve¾kýproblém zorientova sav kvalite z<strong>na</strong>èiek produktovponúkaných <strong>na</strong> trhu IT.Okrem celosvetovo známychdodávate¾ov je <strong>na</strong> trhu totiobrov<strong>sk</strong>é mnostvo predajcov,ktorí pod vlastnou z<strong>na</strong>èkoupredávajú produkty inéhovýrobcu. Miera ich pridanejhodnoty je rôz<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>koako kvalita výrobkov èiperspektívnos budúcejexistencie. A zákazník máproblém rozpoz<strong>na</strong> tú správnuz<strong>na</strong>èku a správne sarozhodnú. Navyše niektorípredajcovia pôsobia lenv rámci jednej krajiny èimesta, iní v rámci väèšiehoregiónu èi celého kontinentu.Konkurencia je obrov<strong>sk</strong>á, preto je pomerneodváne v súèasnosti budova novú z<strong>na</strong>èkus celosvetovou pôsobnosou. O to je zaujímavejšie,keï sa takáto iniciatíva koncentruje <strong>na</strong>región východnej Európy. Pozreli sme sa preto <strong>na</strong>dve z<strong>na</strong>èky, ktoré majú práve takéto ambície.Pod z<strong>na</strong>èkou Canyon sa predávajú základnédo<strong>sk</strong>y pre procesory Intel aj AMD, postavené <strong>na</strong>èipových súpravách Intel a VIA, <strong>karty</strong> VGA postavené<strong>na</strong> grafických komponentoch ATI, pamäové<strong>karty</strong> USB, sieové komponenty pre LAN, ale ajmyši a klávesnice. Pripravujú sa aj ïalšie produkty,<strong>na</strong>pr. digitálne fotoaparáty. Obe z<strong>na</strong>èky patria <strong>sk</strong>ôrdo kategórie lacnejších produktov, ale presadi sachcú aj kvalitou a štýlovým dizajnom a ponúka èo<strong>na</strong>jlepší pomer výkon/ce<strong>na</strong>.Priamymi konkurentmi Canyonu sú z<strong>na</strong>èkySweex, Conceptronic, Trust èi Sitecom. Pod¾a predstavite¾ovCanyonu ich však predstihujú cenou,kvalitou alebo distribuènými kanálmi. Navyše stratégiouCanyonu je ma èo <strong>na</strong>jširšie spektrum produktov,ktoré momentálne „letia“ a <strong>na</strong> ktorých má<strong>na</strong>jväèšiu maru (ide <strong>na</strong>jmä o mainboardy, <strong>karty</strong>VGA, pamäte flash a príslušenstvo), ale pritom vdanej produktovej <strong>sk</strong>upine nejs príliš do håbky, aleopä sa koncentrova <strong>na</strong> <strong>na</strong>jpredávanejšie modely,ktoré generujú <strong>na</strong>jväèší obrat (mainboardy 19 %,VGA 35 %, LAN 11 %, pamäte flash 18 %, externédi<strong>sk</strong>y 4 %, príslušenstvo 13 %).Pri pamäových k¾úèoch USB sa ceny pohybujúod 25 USD za 128 MB verziu a do 229 USD za 2 GBmodel. Špecialitkou je pogumovaný model, urèenýaj <strong>na</strong> ve¾mi drsné zaobchádzanie (hádzanie o stenu,<strong>na</strong>máèanie do vody a pod.), ktorý pritom ponúkavýborné prenosové rýchlosti (18 MB/s read –11 MB/s write).Pri sieových prvkoch sa ceny5-portového switchu zaèí<strong>na</strong>jú u<strong>na</strong> 18 USD a 16-portový model sadá kúpi za 54 USD.Okrem zaujímavého dizajnuBluetooth Headset môe upúta ajnízkou hmotnosou (9 gramov),výdrou (6 hodín hovoru/100 hodínstand by reim) vïaka Li-Ion polymérovej135 mAh batérii èi súèasne obojsmernýmprenosom zvuku. Kombinácia klipu s èiastoènýmzasunutím do ucha umoòuje pevné uchytenie.Pri nenároèných pohyboch hlavy ho monopouíva aj bez klipu èi, <strong>na</strong>opak, poui klip beznutnosti vtlaèi príjmovú èas hlbšie do ucha. Ce<strong>na</strong>je 65 USD.Pod z<strong>na</strong>èkou Prestigio sa od roku 2003 predávajúLCD displeje, notebooky, LCD a plazmové televízory.V oblasti notebookov sa zameriava <strong>na</strong>jmä<strong>na</strong> tenké a ¾ahké notebooky, ktoré <strong>sk</strong>ladá z komponentovod technologických lídrov (ATI, Hitachi) vosvojej oblasti. Zameriava sa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> masový trh,ktorý chce oslovi aj primeranou cenou. Prestigiomá registrovaných viacero z<strong>na</strong>èiek pre rôzne trhovésegmenty: Nobile pre výkonné a tenké modelys dlhou výdrou <strong>na</strong> batérie, Visconte pre ultra¾ahkéa tenké modely pre <strong>na</strong>ozaj mobilných pouívate¾ova Cavaliere pre cenovo citlivých zákazníkov.10 PC REVUE 11/2004


R E V U EŠirokouhlý 15,4"displej 16:10s rozlíšením WUXGA1920 × 1200, ATiMobility RADEON 9700 (M11−P)s podporou pre DirectX9.0, pamäová kapacita a 2 GB DDR333 SDRAM, 100 GB HDD,Gigabit Ethernet, integrovaná webová kamera, Bluetooth, Digital audio / TV out, 4−hodinovávýdr pri práci <strong>na</strong> batérieNovinkou je model Prestigio Nobile158W.Poèas novembra chce Prestigiospusti E-Shop s funkcio<strong>na</strong>litou BTO(Built-to-order), kde si bude môc po<strong>sk</strong>ladakonfiguráciu pod¾a elaniaa následne zada priamo do výroby.V kategórii monitorov sa Prestigiozameriava výhradne <strong>na</strong> LCD a plazmovétechnológie displejov, nevyrábaklasické monitory, postavené <strong>na</strong> zastarávajúceja odchádzajúcej technológiiCRT. LCD panely berie odpopredných výrobcov s èo <strong>na</strong>jlepšímivlastnosami (<strong>na</strong>pr. latenciado 12 ms). Aj tu Prestigio promujerôzne z<strong>na</strong>èky: Emporio prehigh-end, Signore pre výkonnériešenia, Conte pre cenovo citlivýchzákazníkov a Viscontepre maloformátovéLCD TV.Novinkousú 17",20" a 26"modely LCD s integrovanýmTV prijímaèoma záz<strong>na</strong>mníkom <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> èiDVD. Model s 32" uhloprieèkou bymal prís <strong>na</strong> trh do konca roka 2004.Na koniec roka majú Prestigio ajCanyon pripravených viacero noviniek,ktoré vám budeme postupnepredstavova.Spoloènos Canyon Technologys centrálou v americkom Beavertonebola zaloená v roku 2000. Po presadenísa v USA sa rozhodla expandovado východnej Európy a Ru<strong>sk</strong>aa a následne sa presadi <strong>na</strong> trhochv západnej Európe. Pre z<strong>na</strong>èku Canyonbeí špeciálny program, kde súcelosvetovo kadý mesiac vylosovanídvaja zákazníci, ktorí si kúpili akýko¾vekprodukt z<strong>na</strong>èky Canyon. Firmaim za to zaplatí výlet do GrandCanyonu v USA. Do troch rokov saCanyon chce sa sta celosvetovýmlídrom v oblasti periférií pre notebookya de<strong>sk</strong>topy.Prestigio má hlavné sídlo v kórej<strong>sk</strong>omSoule a v súèasnosti má tri regionálnezastúpenia pre 25 krajín. Pôsobív Holand<strong>sk</strong>u pre západnú Európu,v ÈR prestrednú a východnúEurópua v Ru<strong>sk</strong>u. V súèasnosti Prestigiozamestnáva v týchto regionálnych zastúpeniachokolo 100 zamest<strong>na</strong>ncov.V roku 2003 dosiahlo Prestigio obratokolo 70 miliónov USD.Spoloènosti predávajúce obe z<strong>na</strong>èkysa vlani spojili do jednej, èo imumonilo rozšíri pôsobnos <strong>na</strong> ïalšietrhy. Paneuróp<strong>sk</strong>ym distribútoromoboch z<strong>na</strong>èiek je Asbis, ktorý máv súèasnosti okolo 38 zastupení v 25krajinách strednej a východnej Európy,<strong>na</strong> Blízkom východe a v Afrike.V roku 2003 dosiahol Asbis obrat 680miliónov USD.11/2004 PC REVUE 11


R E V U E R E P O R T Á Ako vyrába HP notebookya poèítaèe? Ondrej Macko, Francúz<strong>sk</strong>oSpolu so <strong>sk</strong>upinou novinárovsme <strong>na</strong>vštívili európ<strong>sk</strong>ucentrálu firmy HP pre osobnépoèítaèe, notebookya vreckové poèítaèe. Totocentrum sa <strong>na</strong>chádza vofrancúz<strong>sk</strong>om meste Grenoblea má <strong>na</strong> starosti 39 zastúpenív krajinách Európy, Strednéhovýchodu a Afriky (EMEA).Pod¾a predstavite¾ov HP ideo <strong>na</strong>jväèšiu IT spoloènosv tomto teritóriu, keïezamestnáva 42 000zamest<strong>na</strong>ncov a jej obratza posledných 12 mesiacovpredstavoval 29,4 miliardyUSD. Z h¾adi<strong>sk</strong>a segmentovpod¾a predstavite¾ov tejtofirmy patrí HP prvenstvo <strong>na</strong>teritóriu EMEA v predajiosobných i vreckovýchpoèítaèov. V segmentenotebookov je HP v Európe<strong>na</strong> druhom mieste zaspoloènosou Acer.Ako sme u <strong>na</strong> stránkach IT News krátko informovali,HP mení svoj predajný model preosobné poèítaèe a notebooky. Aj koncoví zákaznícisi budú môc svoj poèítaè objednáva priamov HP. Ide o tzv. program TopConfig, ktorý,v <strong>sk</strong>ratke povedané, pracuje pod heslom: „U iadne<strong>sk</strong>lady u distribútorov.“ Poèítaè z<strong>na</strong>èky HP sibudete môc pomocou špecializovanej stránky <strong>na</strong>webe presne prispôsobi svojim poiadavkám, a toaj pri odbere jedného kusa. Urèi môete typ procesora,kapacitu RAM, vybavenie grafickej <strong>karty</strong>,kapacitu pevného di<strong>sk</strong>u, ako i typ optickej mechaniky.K aplikácii TopConfig sa pouívate¾ nedostanecez internet, ale musí <strong>na</strong>vštívi predajcu. AplikáciaTopConfig je prepojená priamo s výrobným závodomHP, ktorý je umiestnený neïaleko francúz<strong>sk</strong>ehomesta Lyon.Na Sloven<strong>sk</strong>u zatia¾ TopConfig prevádzkuje spoloènosBGS Distribution. Koncový zákazník nebudeza dopravu plati nijaké ïalšie poplatky, platbaza PC bude moná <strong>na</strong> dobierku alebo s vyuitím onlineplatobných portálov. Týmto priamym spôsobombude HP obsluhova aj ve¾kých zákazníkov.Pre HP je okrem PC a notebookov dôleitý aj segmentvreckových poèítaèov. HP je pod¾a ich predstavite¾ovhlavným dodávate¾om vreckových poèítaèovv EMEA s podielom 43 %, <strong>na</strong> druhom mieste je firmapalmOne. Na koniec roka 2004 sa pripravili vynovenémodely – <strong>na</strong> jednej strane je to model rx3715(digitálne multimediálne zariadenie <strong>na</strong> prehrávanievidea) a <strong>na</strong> druhej h6340 (komunikaèný nástroj).Úplnou novinkou je séria hx2000, ktorá umoòujepracova vo virtuálnej kancelárii kdeko¾vek – v lietadle,v hoteli alebo taxíku. Po<strong>sk</strong>ytuje aplikácie, akosú okamité doruèovanie správ (IM), elektronickáPrototyp dokovacej stanice pre vreckový poèítaè – umoòujepripojenie klávesnice, optickej mechaniky a monitorapošta, prístup <strong>na</strong> podnikový server. Stratégiou dobudúcnosti je prístup k svojim zdravotným záz<strong>na</strong>momz PDA, ktoré umoní aj vykonáva komplexnéfi<strong>na</strong>nèné operácie, podnikový CRM a pod. Jednuz moností revolúcie v oblasti PDA prestavujeme <strong>na</strong>obrázku. Pripomeòme, e zatia¾ ide o prototyp, ktoréhouvedenie <strong>na</strong> trh sa zatia¾ neplánuje.Jednou z <strong>na</strong>jdôleitejších oblastí vyuitia vreckovýchpoèítaèov je v poslednom èase doprava.Sprievodcovia v holand<strong>sk</strong>ých vlakoch sú vybavenívreckovým poèítaèom s pripojením WiFi. To imumoòuje prístup <strong>na</strong> internet, predaj cestovnýchlístkov a ukladanie údajov o ceste. Pre cestujúcichpripojenie WiFi predstavuje monos, ako on-linezí<strong>sk</strong>a informácie o aktuálnom meškaní prípojov,podobe si môu priamo z vozòa objed<strong>na</strong> ubytovaniealebo film <strong>na</strong> elanie do svojho PDA alebonotebooku.Pripravuje sa aj projekt vybavenia všetkých zamest<strong>na</strong>ncovfirmy HP vreckovými poèítaèmi. Budútak ma monos synchronizova vybrané adresárea poštu s poèítaèom v kancelárii.K <strong>na</strong>jzaujímavejším èastiam programu patrilanávšteva výrobného závodu. Pre spoloènos HPosobné poèítaèe a notebooky vyrába firma Sanmi<strong>na</strong>-12 PC REVUE 11/2004


Vstupný <strong>sk</strong>lad so všetkými komponentmi PC –objem zásob a logistika objednávok je v tomtoodbore <strong>na</strong>jväèším umením; ceny sa menia èasto,a to hlavne smerom <strong>na</strong>dolDo prepraviek sa dostávajú komponenty pod¾a toho, ktoré z nich siobjed<strong>na</strong>l koncový zákazník cez program TopConfigTu sa komponenty PC montujú; montá trvá okolo 8 minút,všetky sériové èísla komponentov sa sledujú a ukladajú dodatabázyZmontované PC a notebooky po lokalizácii èakajú <strong>na</strong> odvozdo konkrétnej krajinySCI. Tá disponuje výrobnou halou, ktorá plochouzodpovedá asi 10 futbalovým ihri<strong>sk</strong>ám. Práve tu safi<strong>na</strong>lizujú produkty objed<strong>na</strong>né cez program Top-Config. Závod momentálne vybavuje asi 10 000 objednávokza mesiac, jeho kapacita je však vyššia.Výrobný proces sa zaèí<strong>na</strong> zostavením objednávok,prièom sa zo <strong>sk</strong>ladu pripravia jednotlivé komponentypoèítaèa. Tie potom postupujú k zoraïovaciemustredi<strong>sk</strong>u. Tu sa všetky komponenty spoluso <strong>sk</strong>rinkou PC vloia do kovovej prepravky a táputuje <strong>na</strong> montáne pracovi<strong>sk</strong>o. Pracovník (<strong>na</strong>jèastejšievšak pracovníèka) jednotlivé diely po<strong>sk</strong>ladá,prièom sériové èíslo kadého komponentu <strong>na</strong>èítaa vloí do „rodného listu“ PC. Poèas <strong>na</strong>šej návštevysme presne zmerali dobu zostavenia jedného osobnéhopoèítaèa – trvalo to 7 minút a 20 sekúnd. Týkasa to len <strong>sk</strong>ladania PC, jeho prvé zapnutiea následné testy sa realizujú <strong>na</strong> inom pracovi<strong>sk</strong>u.Podobne sa montujú aj notebooky, miniaturizácia všakspôsobuje predåenie montáe <strong>na</strong> 15 minútPo tom, ako poèítaè prejde všetkýmitestami úspešného zmontovania (zaberúviac ako hodinu), postupuje <strong>na</strong> tzv.lokalizáciu. HP dodáva k PC do Európypríruèky a softvér v 25 jazykoch, <strong>na</strong>výber je 34 klávesníc s rôznym národnýmrozloením a 10 typov <strong>na</strong>pájacíchkáblov. Po lokalizácii poèítaè opä prechádza<strong>na</strong> kontrolu, ktorá je zameraná<strong>na</strong> overenie jeho funkcie a kompletnostimontáe. Po úspešnom zmontovaníkonèí vo výstupnom <strong>sk</strong>lade, kde jeuloený do pozície pre kamión smerujúciku konkrétnemu distribútorovi.Podobne sa <strong>sk</strong>ladajú aj notebooky.Keïe montá je v tomto prípade o nieèo nároènejšia,vykonávajú ju len pracovníci s minimálne 3-roènou praxou pri montái PC. Pod¾a údajov vedeniavýrobného závodu je doba montáe jednéhonotebooku okolo 15 minút. Ïalší postup je podobnýako v prípade osobného poèítaèa, testy sú všakzamerané aj <strong>na</strong> kontrolu odolnosti otrasom a testkapacity batérie. Viac o montái sa dozviete z priloenýchobrázkov.Na záver pripomeòme, e podobný montányzávod by pokojne mohol existova aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.HP povauje prienik <strong>na</strong> východoeuróp<strong>sk</strong>y trh, a topredovšetkým do Ru<strong>sk</strong>a, za jeden z poprednýchcie¾ov svojej stratégie. Ostáva nám u len presvedèispoloènos, e dokáeme po<strong>sk</strong>ytnú dobrépodmienky nielen automobilkám, ale aj svetovýmvýrobcom poèítaèovej techniky.Nevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos HP11/2004 PC REVUE 13


R E V U E R E P O R T Á Konica Minolta: Chceme by No.1 Ondrej Macko, Španiel<strong>sk</strong>o, CádizSpoloènos Konica Minoltaoslavuje v tomto roku viacerovýroèí. U 10 rokov sa venujevývoju technológie spracovaniafarby Magicolor a je to práverok, èo sa spojili obidve firmy– Konica a Minolta.Predstavitelia spoloènostipreto v juhošpaniel<strong>sk</strong>omletovi<strong>sk</strong>u pripravili stretnutielokálnych zástupcov, dílerova novinárov. Poèas efektnejsvetelnej šou predstavili svojustratégiu a nové produkty.ANALÝZA TRHUPrvá èas prezentácie bola venovaná súèasnej situácii<strong>na</strong> trhu tlaèiaren<strong>sk</strong>ej techniky. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikovsa bude toti segment monochromatických laserovýchtlaèiarní postupne zmenšova. U v roku 2006sa má poèet predaných monochromatických tlaèiarníoproti súèasnosti zníi <strong>na</strong> polovicu. Tieto modelybudú vytláèa farebné laserové tlaèiarne a právetu sa Konica Minolta cíti silná. Najväèší nárast predajav rokoch 2005 a 2006 sa oèakáva práve v oblastifarebných laseroviek s rýchlosou tlaèe od 10 do24 str./min.Firme Konica Minolta sa v rámci Európy darív segmente farebných tlaèiarní predovšetkým <strong>na</strong>teritóriu strednej a východnej Európy vrátane Sloven<strong>sk</strong>a.V týchto krajinách jej patrí prvé alebodruhé miesto v podiele <strong>na</strong> trhu. Pod¾a prezidentaPrezident tlaèiaren<strong>sk</strong>ej divízie Konica Minolta pre Európu predstavuje oèakávané trendytlaèiaren<strong>sk</strong>ej divízie pre Európu je Konica Minolta<strong>na</strong>vyše vo farebných laserovkách za rok 2003 <strong>na</strong>druhom mieste v rámci celej Európy. Zaujala pozíciuhneï za firmou HP a pred spoloènosou Epson.Vedenie firmy vyzýva zamest<strong>na</strong>ncov urobivšetko pre to, aby sa v horizonte troch rokov KonicaMinolta stala jednotkou <strong>na</strong> celoeuróp<strong>sk</strong>omtrhu. Posilni sa musia hlavne trhy, v ktorých safirme zatia¾ príliš nedarí – paradoxne je to Španiel<strong>sk</strong>o,ïalej Talian<strong>sk</strong>o a ve¾kou výzvou je eštene<strong>na</strong>sýtený ru<strong>sk</strong>ý trh s obrov<strong>sk</strong>ým potenciálom.Okrem nárastu v oblasti farebných laserovýchtlaèiarní sa firma pripravuje aj <strong>na</strong> masový nárastzáujmu o multifunkèné zariadenia <strong>na</strong> farebné dokumenty.Na splnenie vytýèeného cie¾a firma pripravujemarketingové akcie, ïalej rozširuje produktovéportfólio a posilòuje spektrum podporných sluiebk produktom. Zákazníci sa môu teši <strong>na</strong> agresívneceny produktov, ale aj spotrebného materiálu. Za<strong>na</strong>jväèšiu výhodu oproti konkurencii predstaviteliafirmy Konica Minolta oz<strong>na</strong>èili to, e všetky komponentyich tlaèiarní sa vyrábajú vo vlastnej produkcii.Napríklad pre HP vyrába mechaniku tlaèiarne Cano<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ko sa podie¾a aj <strong>na</strong> produkcii tonera. PreEpson zasa mechaniku dodáva Xerox a takisto saMagicolor2400W jepripravená zauja cenovocitlivých pouívate¾ov vyadujúcich farebné dokumentyMagicolor 2430DL s integrovaným LCD panelomTlaèiareò Magicolor 5430DL je zameraná <strong>na</strong> nároènýchpouívate¾ov a masovú tlaè farebných dokumentov14 PC REVUE 11/2004


Fakty o spoloènostiKonica Minolta Centrála: Tokio, Japon<strong>sk</strong>o Konsolidovaný obrat: 4,8 miliardy eur Poèet zamest<strong>na</strong>ncov: 20 500 Oblas výroby: tlaèiarne, multifunkènézariadenia, faxy, optika, digitálne fotoaparáty,zdravotnícka technika, meracie prístroje Regionálne stredi<strong>sk</strong>á: Japon<strong>sk</strong>o, Európa+ Stredný východ + Afrika (Holand<strong>sk</strong>o),USA, Austrália, výrobné závody v Èíne Spojenie Konica a Minolta: oficiálne jún2003, úplná konsolidácia od októbra 2003 Najväèší trh pre monochromatickélaserové tlaèiarne: Európa (54 % predanýchkusov) Uvedenie prvej farebnej laserovejtlaèiarne: jún 1994, rozlíšenie 300 × 300dpi, rýchlos tlaèe 3 str./min. farebne,12 str./min. monopodie¾a <strong>na</strong> vývoji tonera. Konica Minolta tak má <strong>na</strong>jväèšíprofit z jednej predanej tlaèiarne, keïe sa,¾udovo povedané, nemusí s nikým deli. Môe si takdovoli aj agresívnejšie ceny produktov. V <strong>na</strong>jnovšíchmodeloch pouíva zlepšený polymerizovanýtoner umoòujúci vysokú kvalitu tlaèe.Priame prepojenie farebnej laserovej tlaèiarne s digitálnym fotoaparátom <strong>na</strong> priamutlaè fotografiíNOVÉ PRODUKTYK tomu <strong>na</strong>jzaujímavejšiemu <strong>na</strong> stretnutí, prirodzene,patrilo konkrétne rozšírenie produktovéhoportfólia. Do segmentu tlaèiarní pre obèasnú tlaèfarebných dokumentov pribúda rad magicolor2400W. Ide o karuselové tlaèiarne s rýchlosoufarebnej tlaèe 5 str./min. a 20 str./min. monochromaticky.Základný model je GDI a optické rozlíšenietlaèe je 2400 × 600 dpi. Oproti predchádzajúcemumodelu magicolor 2300W došlo k podstatnémuzmenšeniu pôdorysu, objem tlaèiarne sa zníilo 16 % a redukoval sa aj poèet èastí, ktoré tvoriaspotrebný materiál (nádoba <strong>na</strong> odpadkový toner sav tomto prípade u nepouíva). Odporúèaná ce<strong>na</strong>základného modelu je 12 990 Sk bez DPH.Vyšší model magicolor 2430DL má rov<strong>na</strong>ké rýchlostiaj kvalitu tlaèe. Jeho súèasou je však aj priamepripojenie <strong>na</strong> sie, podpora Mac OS a dokúpi sadá aj duplexná jednotka. Obzvláš zaujímavá bolapre nás integrácia portu PictBridge <strong>na</strong> prednej èastitlaèiarne. Je to pod¾a <strong>na</strong>šich z<strong>na</strong>lostí prvá laserovátlaèiareò, ktorá umoòuje priame prepojenie s fotoaparátoma tlaè fotografií z neho. Oproti predchodcovi(modelu magicolor 2400DL) opä došlo k zní-eniu rozmerov a podstavy. Odporúèaná koncováce<strong>na</strong> tohto modelu je 17 500 Sk bez DPH.V oblasti high-end produktov Konica Minoltaešte radikálnejšie útoèí <strong>na</strong> ceny. Prichádzajúci novýmodel nesie oz<strong>na</strong>èenie magicolor 5430 DL. Pod¾apredstavite¾ov firmy je to v súèasnosti <strong>na</strong>jlacnejšiafarebná laserová tlaèiareò s rov<strong>na</strong>kou rýchlosoufarebnej i èiernobielej tlaèe – 20 str./min. Jej koncováodporúèaná ce<strong>na</strong> má by pod 999 eur, odporúèanákoncová ce<strong>na</strong> pre Sloven<strong>sk</strong>o je 34 990 Skbez DPH.Ce<strong>na</strong> tejto tlaèiarne sa pritom pod¾a predstavite¾ovspoloènosti Konica Minolta rovná cene benejmonochromatickej tlaèiarne so zodpovedajúcimtlaèovým výkonom. Podobne má by <strong>na</strong> tom aj ce<strong>na</strong>spotrebného materiálu.Ešte pripájame nieko¾ko technických parametrovtejto novinky – doba tlaèe prvej strany je len14,1 s, optické rozlíšenie je opä 2400 × 600 dpi.Mesaène odporúèa výrobca tlaèi menej ako 60 000strán. Svojím <strong>na</strong>sadením je to teda typická kancelár<strong>sk</strong>atlaèiareò <strong>na</strong> masovú produkciufarebných dokumentov.Doplnkovú výbavu tvoria rozširujúcezásobníky <strong>na</strong> papiera duplexná jednotka. Pripojenieje moné pomocou portu USB2.0 aj ethernetom, zaujímavé je,e obe rozhrania môu tlaèenédáta prijíma <strong>na</strong>raz. Hoci ideo tlaèiareò typu GDI, podporovanýje operaèný systém MicrosoftWindows aj Linux. Aj tátotlaèiareò má zabudovaný portPictBridge. Súèasou dodávky jejednoroèná záruka, realizovaná<strong>na</strong> mieste inštalácie.Za hlavnú konkurenciu presvoju novinku firma povaujemodely HP Color Laserjet 3700(16 str./min., 600 dpi, PostScript3 a PCL6) a OKI C5400N (12 str./min. color, 20 str./min. mono,1200 dpi).Zdá sa, e Konica Minolta to myslí so stanovenímnových cenových štandardov vo farebnej tlaèiváne. Ceny nových modelov urèujú ïalšie hranice,ve¾mi dôleitá bude aj ce<strong>na</strong> vytlaèenej strany. Uvidíme,èi sa <strong>sk</strong>utoène podarí dosiahnu tejto firmeprvenstvo <strong>na</strong> celoeuróp<strong>sk</strong>om trhu. Všetky spomí<strong>na</strong>némodely budú <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh uvedené v novembritohto roka.Nevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos Konica Minolta11/2004 PC REVUE 15


R E V U E R E P O R T Á Ázij<strong>sk</strong>ý tigerPeter Orvi<strong>sk</strong>ýSpoloènos Acer sa pod¾aštatistík roku 2003 dostalamedzi desa <strong>na</strong>jväèších ITfiriem celosvetovo. Vrcholnípredstavitelia firmy súoèividne spokojní a otvorenehovoria o tom, e majú<strong>na</strong>mierené ešte vyššie. Z èohopramení to¾ký optimizmus a <strong>na</strong>èom je úspech firmy zaloený?Odpovede <strong>na</strong> tieto otázky sme mali monosspolu s tromi stovkami novinárov z dvadsiatichpiatich štátov h¾ada <strong>na</strong> tradiènomstretnutí novinárov s vedením spoloènosti Acer. Naòom spoloènos okrem zvyèajného predstavenianových produktov prezentovala aj svoje plány doblízkej i vzdialenejšej budúcnosti.Naši èitatelia poz<strong>na</strong>jú Acer <strong>na</strong>jmä ako producentanotebookov a LCD monitorov, v <strong>na</strong>šichkonèinách však nie je všeobecne známe, e tátofirma ponúka kompletné portfólio produktov, poèí<strong>na</strong>júcPDA cez osobné poèítaèe a notebooky apo servery.Acer vznikol v roku 1976 pod názvom Multitecha bol jednou z prvých taiwan<strong>sk</strong>ých spoloèností,ktoré sa zaèali zaobera mikroprocesorovou technikoua produkciou poèítaèov. Vtedy však nie podvlastnou z<strong>na</strong>èkou, ale ako OEM výrobca, u ktoréhosi nechávali svoje produkty vyrába viaceré poprednéspoloènosti. Zí<strong>sk</strong>al pri tom cenné <strong>sk</strong>úsenosti,jeho technologická úroveò výrazne stúpla a s èorazzvuènejšími me<strong>na</strong>mi zákazníkov rástla aj kvalitaproduktov. Od zistenia, e firma disponujedostatoèným vývojár<strong>sk</strong>ym zázemím a výrobnýmikapacitami, bol u len krok k rozhodnutiu predávaprodukty aj pod vlastnou z<strong>na</strong>èkou.Cesta k dosiahnutiu tohto cie¾a však nebolaúplne jednoduchá. Acer prešiel viacerýmizme<strong>na</strong>mi, aby sa z OEM producenta, ktorýchNajvyšší predstavitelia spoloènosti Acer J. T. Wang,Stan Shih a Gianfranco Lanci sa <strong>na</strong> budúcnos spoloènostipozerajú s ne<strong>sk</strong>rývaným optimizmom – zrejme vedia preèo,veï práve tejto trojici Acer vïaèí za to, kde v súèasnosti jeje v súèasnosti v Ázii nespoèetné mnostvo, stalauznávaná z<strong>na</strong>èka. Tento prerod mu trval viac akodesaroèie.Najvýz<strong>na</strong>mnejšiu úlohu pri zmene spoloènostizohrali dvaja vrcholní predstavitelia Stan Shih(predseda predstavenstva a CEO) a J. T. Wang (prezidentspoloènosti). Práve ich vízia a správ<strong>na</strong> mieramotivácie pomohli dosta Acer tam, kde je dnes.Acer plánuje globalizova nielen dostupnos produktov,ale aj firmu. Prvým krokom <strong>na</strong> tejto cestebude zme<strong>na</strong>, ku ktorej príde od prvého januára budúcehoroka. Do <strong>na</strong>jušieho vedenia firmy sa totipo prvý raz v jej takmer tridsaroènej histórii dostaneEurópan. Bude ním Talian Gianfranco Lanci,ktorý od nového roku <strong>na</strong>hradí vo funkcii prezidentaspoloènosti J. T. Wanga. Ten zároveò postúpi <strong>na</strong>miesto predsedu predstavenstva a CEO, z ktoréhoodchádza Stan Shih. Nástup Európa<strong>na</strong> do druhej<strong>na</strong>jvyššej pozície v taiwan<strong>sk</strong>ej spoloènosti je výrazomohodnotenia Lanciho práce, ktorú vyko<strong>na</strong>l vosvojej doterajšej pozícii. Európ<strong>sk</strong>y trh toti aktuálneabsorbuje 60 % produktov spoloènosti, prièomAcer Aspire 1360Acer si tu v druhom štvrroku tohto roka vydobylpozíciu jednotky v oblasti notebookov a výrazne sipolepšil aj v segmente LCD monitorov i IT dodávate¾ov.Gianfranco Lanci spomenul, e cie¾om spoloènostiv oblasti EMEA je udra si pozíciu jednotkyv dodávkach notebookov, sta sa trojkou v dodávkachde<strong>sk</strong>topov a štvorkou v dodávkach serverov.Acer však mieni úspešný model z európ<strong>sk</strong>ychtrhov prenies aj <strong>na</strong> ïalšie regióny. To <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èilStan Shih, ktorý prezradil, e firma chce <strong>na</strong> globálnomtrhu v roku 2006 preniknú medzi trojicu<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších dodávate¾ov poèítaèov (de<strong>sk</strong>top,notebook, server) a v príjmoch pokori hranicu10 miliárd USD.JESENNÁ SMRŠ NOVINIEKKorením akcie bolo predstavenie nových produktovspoloènosti, ktoré by sa <strong>na</strong> trhu mali objavi dokonca tohto roka.Notebooky sú výkladnou <strong>sk</strong>riòou tejto z<strong>na</strong>èky.Na prezentácii sme mali monos vidie reprezentatívnyvýber z takmer 60 nových modelov, ktoréAcer ponúka v pätnástich radoch. S oh¾adom <strong>na</strong>tento poèet sa nemono venova technickým detailom.Spomeòme aspoò tie k¾úèové a zaraïme ichpod¾a platforiem, <strong>na</strong> ktorých sú zaloené.Prestínym produktom v ponuke spoloènostiAcer sú nepochybne dizajnér<strong>sk</strong>e lahôdky Ferrari.V tejto triede pribudol model Ferrari 3400. MikroprocesormiAMD sú ešte vybavené modely v radochAspire 1360 (Sempron) a Aspire 1520(Athlon 64).Platforma Intel má ako tradiène prevahu a k dispozíciisú tak modely zaloené <strong>na</strong> Centrine, ako aj<strong>na</strong> mikroprocesoroch Pentium 4 a Celeron.Centrinovými radmi sú v Aceri aktuálne Aspire1410, 1680, 2026.Pre firemných zákazníkov sú urèené modely TravelMate2300, 4000, 4500, 3200 a 6000, 8000. Naplatforme Centrino je zaloená aj novinka v kategóriimininotebookov, modelový rad TravelMateAcer Veriton 7700GAcer TravelMate 320016 PC REVUE 11/2004


Tabu¾ka è. 1 Porov<strong>na</strong>nie rastu predaja zariadení z h¾adi<strong>sk</strong>a objemu a nárastu príjmov v roku 2003 a v prvom polroku 2004Rok 2003 Prvý polrok 2004nárast predaja nárast príjmov nárast predaja nárast príjmovNotebooky 94 % 88 % 92 % 82 %De<strong>sk</strong>topy 20 % 5 % 55 % 34 %Displeje 92 % 114 % 55 % 75 %Ïalšie produkty – 27 % – 50 %Spolu – 61 % – 67 %Tabu¾ka è. 2 Podiel regiónov <strong>na</strong> príjmoch spoloènosti Acer –porov<strong>na</strong>nie prvých polrokov2003 2004EMEA 57 % 65 %Ázia a Pacifik 19 % 11 %Amerika (celá) 8 % 7 %Èí<strong>na</strong> 16 % 17 %380 s hmotnosou 1,6 kg, èi trojica nových modelovz kategórie tablet PC Convertible TravelMate C112,301 a 302.Ak h¾adáte notebook zaloený <strong>na</strong> mikroprocesoreIntel Pentium 4, poobzerajte sa v radoch Aspire1670, 1800. Pre firemných zákazníkov sú urèenémodely TravelMate 2200, 2700.Portfólio obsahuje kompletný rozsah notebookovz poh¾adu výkonnosti a ïalších parametrov,poèí<strong>na</strong>júc ultraprenosnými modelmi a konèiacnotebookmi kategórie de<strong>sk</strong>top replacement.Acer AL 3271WPDA síce nepatria k tradiènému sortimentu firmy,aj v tomto segmente však pomaly, ale isto zí<strong>sk</strong>avaostrohy. Aktuál<strong>na</strong> novinka, ktorou je modelN30, sa môe pochváli 3,5" LCD, mikroprocesorom3C2410 pracujúcim <strong>na</strong> 266 MHz, 32 MB pamäteROM, 64 MB pamäte RAM, operaèným systémomMicrosoft Windows Mobile 2003, ale <strong>na</strong>jmä zabudovanýmadaptérom Bluetooth a prijímaèom GPS.To všetko pri hmotnosti 130 gramov.De<strong>sk</strong>topy tejto z<strong>na</strong>èky sa u nás vy<strong>sk</strong>ytujú ibazriedka. Aktuálnymi novinkami sú modely AspireRC950 (platforma Intel 915G a Pentium 4), AspireT130 (platforma AMD 64), Aspire T620 (platformaIntel 915P a Pentium 4), Veriton 7700 (platformaIntel 915G a Pentium 4), Power M2 (AMD AthlonXP), Power F1 (Intel Celeron D alebo Pentium 4).Najvýz<strong>na</strong>mnejšou novinkou v tejto oblasti je príklonspoloènosti Acer k trendu digitálnej domácnosti.Vstup do sveta digitálnej zábavy ponúkaAcer pre de<strong>sk</strong>topy radu Aspire T v podobe softvéruAcer e-Mode, ktorý spoloène s TV tunerom a dia¾kovýmovládaním premení rodinný poèítaè <strong>na</strong> centrumdomácej zábavy.Servery sú ïalšou produktovou <strong>sk</strong>upinou, kdeAcer vidí ve¾ký potenciál rastu. Aktuálnymi novinkamiv tejto oblasti sú nielen nové modely serverov(Altos R310, R710, G310, G520 a G710), ale aj sluby,ktoré bude po<strong>sk</strong>ytova Altos Solution Center,sídliaci v Lugane. Ich súèasou je aj návrh serverovéhoriešenia pre podniky z oblasti SMB <strong>na</strong> k¾úè.LCD sú po notebookoch druhou <strong>na</strong>jlepšie sa predávajúcoukomoditou tejto spoloènosti. Acer chceaj v budúcnosti ponúka LCD monitory s osvedèenýmiuhloprieèkami 17" a 19". Pritom postupne budeprechádza <strong>na</strong> širokouhlé modely s uhloprieèkami20" a viac. V budúcom roku sa majú objavi ajprvé monitory s uhlopreièkami <strong>na</strong> úrovni 30", vybavenéTV tunermi.Projektory sú zobrazovaèe, ktoré majú nesporneve¾kú budúcnos. Po páde cien sa toti postupnepresadzujú nielen vo firemnom prostredí, ale ajv domácnostiach. Acer sa rozhodol pre technológiuDLP a <strong>na</strong> jeseò pripravil päticu nových modelov,Acer AL 2671WLCD displeje sú silnou zbraòou spoloènosti, èo<strong>sk</strong>oro sa <strong>na</strong>trhu objavia aj ve¾koplošné TV prijímaèe <strong>na</strong> báze LCD, odktorých si Acer s¾ubuje ïalší prienik do <strong>na</strong>šich domácnostípostavených <strong>na</strong> tejto technológii: PD115, PD116,PD522, PD722 a PD725.Digitálne hraèky a doplnky. V rámci prezentáciísme mali monos vidie mnostvo doplnkov a drobností,ktoré dnes k poèítaèom akosi neodmyslite¾nepatria. Boli to modemy (a<strong>na</strong>lógové i digitálne), komponentypre siete WiFi, bluetoothové adaptéry,pamäové k¾úèe USB, MP3 prehrávaèe a digitálnefotoaparáty. V ponuke spoloènosti sa objavil ajadaptér umoòujúci vytvorenie poèítaèovej sieteprostredníctvom elektrických rozvodov, ktorýpod¾a predstavite¾ov firmy nájde uplatnenie <strong>na</strong>jmäv domácnostiach.ZÁVERÚspech, ktorý Acer dosiahol, má aj ïalší aspekt,dáva toti nádej ïalším ázij<strong>sk</strong>ým firmám. Ak savydajú rov<strong>na</strong>kou cestou (èo je pod¾a viacerých ibaotázkou èasu) a podarí sa im tento model <strong>na</strong>podobni,môeme by v oblasti IT èo<strong>sk</strong>oro svedkamivýz<strong>na</strong>mnej zmeny pomerov.11/2004 PC REVUE 17


R E V U E R E P O R T Á Testovanie Matúš Valter, Yvo<strong>na</strong>nd, Švajèiar<strong>sk</strong>oDVD médií v praxiZaèiatkom septembra smeprijali pozvanie švajèiar<strong>sk</strong>ehoproducenta CD a DVD médiíSky Media <strong>na</strong> pracovnéstretnutie venovanéproblematike továren<strong>sk</strong>éhotestovania DVD médií,zameraného <strong>na</strong> kvalitu.Médiá pripravené <strong>na</strong> balenie a expedíciuMeno spoloènosti Sky Media zaèiatkom tohtoroka zarezonovalo aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u potom, èo spoloènos oznámila zámer vybudovapri Novom Meste <strong>na</strong>d Váhom továreò <strong>na</strong> výrobuDVD médií.Továreò a centrála spoloènosti Sky Media sa<strong>na</strong>chádza v mesteèku Yvo<strong>na</strong>nd <strong>na</strong> západe Švajèiar<strong>sk</strong>a.V súèasnosti sa v továrni vyrábajú DVD médiá,predávané ïalej pod z<strong>na</strong>èkou SkyMedia, ale aj podz<strong>na</strong>èkami obchodných partnerov, <strong>na</strong>jmä po krajináchzápadnej Európy.Na zaèiatku workshopu mali novinári monosoboznámi sa s procesom výroby DVD médií priamov továrni. Výrobná hala je postavená ako „budovav budove“, èím sa zabezpeèujú lepšie izolaènévlastnosti a jednoduchšia údrba haly v prevádzkovomstave. Náplòou workshopu však bola <strong>na</strong>jmäprezentácia testovacích postupov, ktoré sprevádzajúvýrobu DVD od lisovania a po expedíciu.Testovacie procesy mono rozdeli <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny– takzvané on-line a off-line testy. Prvá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>prebieha priamo poèas výrobného procesu <strong>na</strong>výrobnej linke. Druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> testov prebiehav testovacích laboratóriách a spravidla ním prejdúiba reprezentatívne vzorky médií, odobraté priamoz výrobného procesu.Prvotná kontrola sprevádza médiá v továrni SkyMedia u pri lisovaní polykarbonátu. Ak sa <strong>sk</strong>enerunepozdáva jeden zo základných preddefinovanýchparametrov DVD média, polykarbonátový výlisokputuje „do odpadu“ ešte pred zaradením do ïalšejvýroby. Chybný polykarbonátový výlisok sa všakfyzicky nevyhadzuje, ale pouíva sa ako takzvanádummy layer DVD média (vrchná polykarbonátováèas DVD média, fyzicky chrániaca jeho odrazovúvrstvu).Èo sa vlastne pri DVD médiách testuje? Okremzákladných parametrov, ktoré sú zväèša zistite¾né ajkonvenènými pouívate¾<strong>sk</strong>ými metódami (hrúbkamédia, reflektivita, èitate¾nos dát), sa pouívajú <strong>na</strong>zistenie kvality DVD médií sofistikované zariadeniaodha¾ujúce celý rad vlastností testovaných médií.Parametre, o ktorých sa benému smrte¾níkovi pravdepodobneani nesnívalo, však môu spôsobi <strong>na</strong>jväèšieškody <strong>na</strong> médiu. Nehomogén<strong>na</strong> teplota lisupolykarbonátu, excentrické médium, nerovnomerné<strong>na</strong>nesenie reflexnej vrstvy èi príliš plytká alebo,<strong>na</strong>opak, hlboká stopa – to je len zlomok chýb, ktorémôu pri výrobe DVD médií vzniknú.18 PC REVUE 11/2004


R E V U EÈerstvo vylisované polykarbonátové di<strong>sk</strong>y putujú pásom <strong>na</strong> ïalšie spracovanie v továrni Sky MediaV rámci workshopu boli predstavené jed<strong>na</strong>k zariadenia,ktoré sa pravidelne pouívajú pri testovanímédií priamo v továrni, ale aj novinky z produkciepartnerov. Medzi testovacími zariadeniami nechýbalodvojmechanikové zariadenie z<strong>na</strong>èky Cats,ïalej novinka z dielní Dr. Schenk, ale ani multimechanikovézariadenie vlastnej výroby, urèené <strong>na</strong>praktické testovanie kompatibility DVD médií <strong>na</strong>dostupných DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkách. Drvivá väèši<strong>na</strong>výsledkov pochádzajúcich z testovacích zariadeníniè nepovie benému smrte¾níkovi, <strong>na</strong>opak, prevýrobcu médií sú vzácnym vodidlom <strong>na</strong> ceste kukvalitným médiám. Dôleitým faktorom v procesetestovania je aj spôsob podávania výsledkov. Nalokalizáciu problému vdy treba ma z testovacíchprocesov èíselné výstupy. Vizualizácia výsledkov savšak pre základnú a<strong>na</strong>lýzu výsledkov testovania vsúèasnosti stáva nevyhnutnou.Pod doh¾adom expertov z továrne si aj novinárimohli vy<strong>sk</strong>úša testovací proces v praxi. Zatia¾ èoprvá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pracovala so zariadeniami AudioDevCats DVD±R/RW PRO a Quantized SystemsProDVD±R, druhá <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> mala monos vy<strong>sk</strong>úšasi Datarius DVD±R/RW A<strong>na</strong>lyser a Dr. SchenkPROmeteus MT-146 DVD-R. Zdrojom <strong>na</strong> testy bolimédiá rôznych z<strong>na</strong>èiek s rôznymi chybami. Médiáboli korektne zakryté, aby nebolo spoz<strong>na</strong>te¾né, o akúz<strong>na</strong>èku ide. Novinári sa tak mohli presvedèi o <strong>na</strong>jèastejšíchchybách DVD médií priamo <strong>na</strong> mieste.Zaujímala nás, samozrejme, aj vízia o budúcnostispoloènosti Sky Media, <strong>na</strong>jmä aktivity spojenés plánovaným sloven<strong>sk</strong>ým závodom v NovomMeste <strong>na</strong>d Váhom. V tom sa pripravujú èinnostiúzko spojené s výrobou DVD médií a zároveò aktivitysmerujúce ku kompletizácii LCD TV. U v blízkejbudúcnosti by sa tak mohli populárne LCD TVpod z<strong>na</strong>èkou Sky Media pýši oz<strong>na</strong>èením „Made inSlovakia“.Poz<strong>na</strong>tky zí<strong>sk</strong>ané <strong>na</strong> workshope <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e jeaké jednoz<strong>na</strong>ène urèi hranicu medzi dobrýma zlým DVD médiom. Okrem toho sme sa mohlipresvedèi, e výsledky jedného média <strong>na</strong> viacerýchtestovacích zariadeniach síce nie sú úplne rov<strong>na</strong>ké,ale majú rov<strong>na</strong>ký trend. Dôleitým zistenímje aj fakt, e nie všetky <strong>na</strong>pa¾ovacie mechaniky bezproblémov spolupracujú so všetkými médiami –problém obyèajne býva vo firmvéri, ktorý obsahujeidentifikaèné z<strong>na</strong>ky médií. Ak <strong>na</strong>pa¾ovaèka nedokáesprávne identifikova vloené médium, nevieho zväèša ani korektným spôsobom <strong>na</strong>páli. Známejšiez<strong>na</strong>èky prekvapivo majú niekedy väèšieproblémy s médiami ako tie menej známe, ktoréaia práve zo širokej podpory médií.20 PC REVUE 11/2004


R E V U E R E P O R T Á Tlaèový atramentnie je len farebná voda Matúš Valter, Dublin, Ír<strong>sk</strong>oNa prelome septembraa októbra u<strong>sk</strong>utoènilaspoloènos HP akciu s názvomScience of Printing. Poèas nejsme mali monos zblízka saoboznámi s procesom výrobya vývoja atramentovýchtlaèových náplní.Takmer polovica zamest<strong>na</strong>ncov spoloènostiHP v Ír<strong>sk</strong>u pracuje práve v závode DublinInkjet Manufacturing Organisation (DIMO),ktorý je situovaný v mesteèku Leixlip.Tento závod je jediný v Európe, v ktorom sa vyrábajúoriginálne tlaèové náplne z<strong>na</strong>èky HP. Napriektomu, e výroba je takmer plnoautomatizovaná,závod zamestnáva takmer 2000 zamest<strong>na</strong>ncov.Zamest<strong>na</strong>nci sa starajú o dopåòanie surovín dozariadení, ich údrbu, no venujú sa <strong>na</strong>jmä manuálnejkontrole výstupov z výroby. Originálne tlaèovéatramenty nie sú len farebná voda – receptúraatramentov sa prísne strái a ide minimálne o takétajomstvo ako v prípade receptu <strong>na</strong> Coca-Colu. Výrobatlaèových atramentov podlieha mimoriadnymbezpeènostným opatreniam – kadá zo zloiekatramentu sa vyrába v inej továrni, take výslednýrecept nepozná ani jeden zo subdodávate¾ov.Opatrnos porov<strong>na</strong>te¾ná s chemickými vzorcamiliekov vo farmaceutických spoloènostiach je pochopite¾ná– vývoj tlaèového atramentu nie je lacnázáleitos. Vývoj novej generácie tlaèových atramentovpod¾a HP stojí pribline miliardu eur a vy-aduje si tri a pä rokov vý<strong>sk</strong>umu!Za posledných dvadsa rokov prešli tlaèové kazetyz<strong>na</strong>èky HP radikálnou zmenou. Zatia¾ èo ve¾kosvystre¾ovaných kvapiek sa zmenšila <strong>na</strong> jednu štyridsatinutoho, èo dokázali tlaèové kazety v rokuBudova Dublin Inkjet Manufacturing Organisation, situovaná neïaleko Dublinu, je postavená doslova <strong>na</strong> zelenej lúkeAutor reportáe pri pokuse s tlaèovými atramentmi1984, poèet dýz a objem atramentu v tlaèových kazetáchsa viacnásobne zvýšil. Èo sa týka dlhodobejstálosti farieb, HP si so svojimi atramentmi a papiermitrúfa aj <strong>na</strong> klasické fotografie. Tvrdí, e ichriešenie atramentovej fototlaèe vydrí aj viac ako100 rokov a preije tak aj klasické fotografie.Kvalita tlaèového atramentu závisí od viacerýchfaktorov, a ako sme mali monos presvedèi sa <strong>na</strong>vlastné oèi, v HP sa kontrole parametrov tlaèovýchatramentov venuje z<strong>na</strong>èná pozornos. Pri atramentocha tlaèových zásobníkoch sa kontroluje 50 – 80parametrov. Nechýba medzi nimi <strong>na</strong>príklad vi<strong>sk</strong>ozitaatramentu, jeho pH, vlastnosti a homogenitapouitého farbiva èi odolnos voèi vyblednutiu. Prizásobníkoch sa ešte špeciálnekontroluje odolnos – musia<strong>na</strong>príklad nielen bez ujmy pre-i dvojmetrový pád èi zmenuokolitého tlaku, ale by po vystavenítýmto extrémnym podmienkamschopné aj tlaèi.V továrni <strong>na</strong> výrobu atramentovmali novinári monosporov<strong>na</strong> niektoré vlastnostioriginálnych atramentovHP a atramentov niektorýchkonkurenèných z<strong>na</strong>èiek. Cie¾ombolo <strong>na</strong> nieko¾kých jednoduchýchpokusoch poukáza <strong>na</strong>rozdielne vlastnosti tlaèovýchatramentov rozlièných z<strong>na</strong>èiek.HP <strong>na</strong>priek tomu, e intenzívne presadzuje zásadupouívania originálnych atramentov vo svojichtlaèiaròach, nebráni pouívate¾om pouíva neoriginálnetlaèové kazety alebo náhradné náplne dotlaèových kaziet. V takom prípade sa však trebapripravi <strong>na</strong> to, e kvalita tlaèe nebude rov<strong>na</strong>ká akopri origináli. Navyše a desa percent tlaèových kazietpredávaných ako originály tvoria <strong>na</strong>podobeniny.Obyèajne ide o lacné falzifikáty, balené v obalochve¾mi podobných tým originálnym. Aj takýmtospôsobom môe by pouívate¾ nevedomky poškodený– preto je dobré oboznámi sa s ochrannýmiprvkami, ktoré sa pouívajú <strong>na</strong> originálnychobaloch (<strong>na</strong>pr. hologramy). O tom, ako rozoz<strong>na</strong> originálod <strong>na</strong>podobeniny, informuje HP okrem inéhoaj <strong>na</strong> svojich webových stránkach.Nevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos HP22 PC REVUE 11/2004


R E V U ESiete peer−to−peer,ako ich nepoznáte Juraj BednárPri predstave sietepeer−to−peer sa takmerkadému systémovémuadministrátorovi vybavia triveci: preaená linka, spywarea vírusy. Ve¾a zamestnávate¾ovsiete peer−to−peer povauje zarúta peòazí firmy (pre linkua menšie pracovné <strong>na</strong>sadeniezamest<strong>na</strong>ncov). Ako autoraobsahu alebo kódu by miurèite ako prvé <strong>na</strong>padlo: Pirátima oberajú o peniaze!Donedáv<strong>na</strong> som sa <strong>na</strong> tentofenomén pozeral dospodobne. Kým som ne<strong>na</strong>šieliné programy, vyuívajúcetechnológie peer−to−peerv pozitívnejšom zmysle.TROCHA HISTÓRIEV roku 1999 vtedy 18-roèný Shawn Fanning <strong>na</strong>písalprogram Napster, ktorý umoòoval zdie¾anie hudbya iných typov súborov novým spôsobom. ¼udiamali monos jednoducho zdie¾a súbory a sahovaich priamo od ostatných. Tento nový spôsobbol priamym útokom <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávací a ne<strong>sk</strong>ôr filmovýpriemysel. Nebolo koho postihnú, nebola jedináve¾ká firma, ktorá by porušovala zákon. Kadýmal šancu zdie¾a, èo chcel. A postihnú tisícky ¾udí<strong>na</strong>raz bol pomerne ve¾ký problém. Od èias Napsteravzniklo ve¾a podobných programov, ktoréumoòovali zdie¾a nevyuitú èas pásma <strong>na</strong> šíreniehudby, filmov a podobne.Po komplikovanom súdnom spore bol Napsterodkúpený a vlastne <strong>sk</strong>onèil. A s novými sieamipeer-to-peer (P2P) sa roztrhlo vrece. Prišli Gnutella,KaZaA, Morpheus a mnostvo ïalších. A zaèal saobjavova aj ïalší trend – priba¾ovanie spyware doprogramov P2P. Priekopníkom v tejto oblasti jeprogram Gator (distribuovaný s klientom KaZaA),sledujúci stránky, <strong>na</strong> ktoré pouívate¾ chodí, k¾úèovéslová, ktoré vyh¾adáva, a pod. Tieto informácie potomposiela do centrály. Gator takisto otvára rôzneokná s reklamami. Napríklad ak <strong>na</strong>vštívite stránkuAmerican Airlines, otvorí vám okno s reklamou <strong>na</strong>z¾avu v Delta Airlines. Spywarové programy idú takïaleko, e súèinnos viacerých programov nerazúplne znefunkèní poèítaè. Podobne ako biznis s antivírusmije zaloený <strong>na</strong> neustálom prísune novýcha nových vírusov, vznikol aj „antispyware“ biznis,ktorého azda <strong>na</strong>jznámejšími reprezentantmi sú produktyLavasoft Ad-Aware a Spybot Search andDestroy. Tie majú jediný cie¾ – nájs a znièi podobnéprogramy, ktoré si pouívatelia nevedomky<strong>na</strong>inštalujú. Ako správnemu linuxákovi mi <strong>na</strong>padá,e je dobré inštalova iba freeware, od ktorého mátezdrojové kódy. Väèši<strong>na</strong> linuxových distribúcií priamoalebo nepriamo obsahuje aj bezpeèných klientovpeer-to-peer, ktorí nijaký spyware neobsahujú.Siete P2P sa stali aj ïalším prirodzeným útoèi<strong>sk</strong>ompre nové druhy poèítaèových vírusov. Existujúdruhy vírusov, ktoré sa okrem e-mailov šíria aj posieach P2P, väèšinou pod názvami <strong>sk</strong>ladieb alebovideosúborov, ktoré sú èasto sahované (okrem prípony.exe).A búri sa aj Metallica a s òou celý americký <strong>na</strong>hrávacípriemysel. aloby <strong>na</strong> tvorcov sietí peer-topeera ich uívate¾ov sú <strong>na</strong> dennom poriadku. RIAA(Record Industry Association of America) a MPAA(Motion Picture Assiociation of America) dokoncav spolupráci s americkými základnými a strednýmiškolami vyvíjajú propagaèné aktivity, ktoré majúdeom vysvetli, ako ich ob¾úbené hviezdy zomrúod hladu, ak budú pouíva siete P2P. Typickýmpríkladom je „divadielko“, aké sme my zvykli robi<strong>na</strong> hodinách obèian<strong>sk</strong>ej náuky: simulácia súdu(sudca, obalovaný, porota, svedkovia...). V tomtoprípade sa však simuluje spor uívate¾a siete P2Pa heroizovaného autora hudby.KOPÍROVANIE HUDBYA DIGITÁLNY VEKNahrávacie štúdiá a vydavate¾stvá hovoria o sieachP2P ako o spôsobe, ktorý umoòuje kopírovaniehudby. Zabúda sa pri tom <strong>na</strong> fakt, e <strong>na</strong>príklad aj jasom u v detstve vlastnil nástroj <strong>na</strong> kopírovaniehudby – kazetový magnetofón. Osobne nepoznámnikoho, kto by mi ne<strong>na</strong>pálil hudobnú <strong>na</strong>hrávkuv prípade, e by som mal o òu záujem – zdie¾aniehudby, filmov, prípadne umenia je v nás dávnoa hlboko zakorenené. Je to dané aj tým, e autori,ktorí nieèo tvoria, majú väèšinou rados z toho, keïich „produkt“ robí rados èo <strong>na</strong>jväèšiemu poètu ¾udí.Ak, samozrejme, nejde o ve¾ké peniaze. Typický jepríklad môjho brata, ktorý chcel priate¾ke kúpicédeèká jej ob¾úbenej <strong>sk</strong>upiny. Išiel <strong>na</strong> stránku tejto<strong>sk</strong>upiny, kde svietil klasický, nechvalne známy reklamnýbanner: „Kopírovanie zabíja hudbu.“ Našiele-mailový kontakt <strong>na</strong> èlenov <strong>sk</strong>upiny a poslal ime-mail s otázkou, kde by mohol zoh<strong>na</strong> niektoréstaršie albumy. Odpoveïou bol ve¾mi milo prekvapený:cédeèká sú u vypredané, ale keby chcel, môumu ich <strong>na</strong>páli. Autori radi šíria svoju tvorbu, staèí,ak im vydavate¾stvá nehrozia, e zomrú od hladu.Aj ja sám som autor a zistil som, e kopírovaniea poièiavanie nie vdy musí z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> stratu príjmov(hoci v mojom prípade ako išlo o ve¾mi zis-24 PC REVUE 11/2004


R E V U Ekovú aktivitu). Èasto sa mi stalo, e si moju knikukúpil niekto, kto si ju preèítal od niekoho inéhoa rozhodol sa, e by rád mal jeden originálny exemplár.Ja som si tie ve¾a kniiek kúpil a po ich preèítaní.Podobne je to èasto aj s hudbou – myšlienkaje podobná ako shareware. Naèo si kupova hudbu,o ktorej neviem, èi sa mi bude páèi? (Mnohí by<strong>na</strong>mietali, e mám monos vypoèu si danú hudbuv rádiu, bohuia¾, nielen ja som typ èloveka, ktorémusa väèši<strong>na</strong> hudby hranej v rádiách vôbec nepáèia má v ob¾ube svoj vlastný štýl.)Démonizácia tohto spoloèen<strong>sk</strong>ého trendu ako nieèohozhubného nám nemá otvori ani tak oèi akopeòaenky. Myslím si však, e väèši<strong>na</strong> ¾udí nemáproblém podpori svojho ob¾úbeného autora. Rád bysom tu uviedol nieko¾ko vlastných postrehov: Okrem pár svetlých výnimiek si vydavate¾stváberú neprimeranú províziu za svoju èinnos (a somrád, e v rámci mojej krátkej autor<strong>sk</strong>ej aktivity sombol <strong>sk</strong>ôr výnimkou). Kúpou cédeèiek fi<strong>na</strong>ncujememiliónové reklamné kampane a kopec maškarády,ktorá by sa nemusela dia. Autori dostávajú za svojediela ve¾mi malé percentá z príjmov (a ešte ichvydavate¾stvá strašia, e ich nízke príjmy spôsobujenedostatok reklamy, a preto by mali obetovaviac peòazí <strong>na</strong> reklamu). Raz som si kúpil cédeèko jednej sloven<strong>sk</strong>ej <strong>sk</strong>upiny.Vloil som ho do mojej CD-ROM-ky a zistil som,e sa nedá prehra. Ne<strong>sk</strong>ôr som si všimol vzadu malúnálepku: „Chránené proti kopírovaniu.“ Èlovek si kúpiCD a nevie ho prehra. Keby som vtedy mal rýchlulinku ako teraz, neváham ani sekundu a stiahnem sicelé CD zo siete peer-to-peer. Pýtal som sa èlenov<strong>sk</strong>upiny, preèo pouívajú ochranu proti kopírovaniu,odpovedali mi, e im ju viac-menej <strong>na</strong>nútilo vydavate¾stvo.Tak som CD zobral, <strong>sk</strong>opíroval som ho <strong>na</strong>ved¾ajšom poèítaèi, kde sa dalo preèíta (mal som taminý druh CD mechaniky), a <strong>na</strong>pálil <strong>na</strong> médium CD-R.Takto som prišiel o celú „pridanú hodnotu“, ktorú mioriginálne CD malo da. Osobne si myslím, e aj originálneCD sú kú<strong>sk</strong>om umenia, ktoré stojí za to vlastni,pretoe dopåòajú celkový dojem z hudby. Obala potlaè cédeèka sú jeho neoddelite¾nou súèasou.Páèilo by sa vám, keby ste si kúpili obraz zaliatyv špi<strong>na</strong>vej reflexnej vrstve, ktorá by úplne znemonilafotografovanie alebo <strong>sk</strong>enovanie? Podotýkam,e ochra<strong>na</strong> proti kopírovaniu funguje ako vedomezavedené poškodenie cédeèka, ktoré sa musí riešiinterpoláciou <strong>na</strong> úrovni prehrávaèa. CD chránenéproti kopírovaniu je menej odolné a ¾ahšie sa znièí.Od tohto záitku som si CD od ve¾kého sloven<strong>sk</strong>éhovydavate¾stva nekúpil (hoci mono to spôsobilaaj zme<strong>na</strong> hudobných preferencií) a radšej podporujemmenšie vydavate¾stvá, ako <strong>na</strong>príkladDeadred Records alebo Slnko Records, ktoré minehádu polená pod nohy, a tak mám šancu podporiumelcov, o ktorých si myslím, e za to stoja. Nahrávacie spoloènosti si presadili „výpalné“za pamäové médiá a reprodukèné zariadenia.Z h¾adi<strong>sk</strong>a autorov je táto myšlienka urèite sèastilogická, osobne si však myslím, e je to dos nezdravýtrend v spoloènosti. Trestaní by mali by¾udia, ktorí spáchajú trestný èin, nie <strong>na</strong> základe nejakýchštatistík. Ako k tomu príde spoloènos, ktorá sizálohuje dáta <strong>na</strong> médiá DVD-R? Budeme plati 6 %z ceny pripojenia za internet SOZA, pretoe sa tak dází<strong>sk</strong>ava nelegálny obsah? Aký reálny prínos mátáto daò pre pouívate¾a médií a pre zákazníka?Dane sú obhájite¾né – štát nám za ne po<strong>sk</strong>ytuje istésluby. Takisto je obhájite¾né aj sociálne poistenie,zdravotné poistenie. Ale za èo platím 6 %, keï sikupujem médium <strong>na</strong> <strong>na</strong>pálenie linuxovej distribúcie?Okrem toho peniaze sa prerozde¾ujú <strong>na</strong> základehranosti v rádiách, televízii a <strong>na</strong> základe iných štatistíkSOZA. A èo autori poèítaèových programov? Típredsa tie prichádzajú kopírovaním o nemalézi<strong>sk</strong>y. Osobne by som bol ve¾mi rád, keby sa v <strong>na</strong>šejspoloènosti trestali <strong>na</strong>ozajstné priestupky, a nie fik-Rozhovor s autorom projektuGiftfile Johnom Belmontom Juraj: Navštívi ma priate¾ a spolu poèúvame hudbu.Jemu sa hudba zapáèi, a tak mu ju dám. Keïe samu páèi, prispeje jej autorovi, aby ocenil jeho prácu.Je toto prípad, pre ktorý vznikol projekt Giftfile? John: Áno, to je jeden moný scenár. Je ich všakove¾a viac. Napríklad firma pouíva softvérovúkninicu GUI, ktorá je pod slobodnou licenciou, vosvojom produkte <strong>na</strong> mobilnom telefóne. Keïebiznis tejto spoloènosti priamo závisí od tohtokú<strong>sk</strong>a slobodného softvéru, chcú podpori ïalšívývoj, ako <strong>na</strong>príklad opravy chýb, zrýchlenie a novévlastnosti. Projekt Giftfile to umoní priamoa bezbolestne.Je tu ešte jeden zaujímavý aspekt. Namiestotoho, aby si autor zobral peniaze za svoju prácu,môe ich posunú autorovi iného diela. V <strong>na</strong>šompríklade muzikant môe pouíva nejaký slobodnýsoftvér <strong>na</strong> spracovanie zvuku vo svojom štúdiu.Tak sa môe o èas svojho príjmu podeli s autoromtoho softvéru. Juraj: Dávanie peòazí je zabezpeèené cez nezi<strong>sk</strong>ovéorganizácie. Môem si vybra jednu, ktorá tietotransakcie za mòa vykoná. No ak jeden autor vyuívajednu organizáciu, iný druhú, musím odvies dva poèiatoènépríspevky dvom nezávislým organizáciámalebo je medzi nimi zabezpeèená istá forma klíringu? John: Ako podporovate¾ môeš alokova peniazeGiftfilu, aj keï autor pouíva inú organizáciu. V<strong>sk</strong>utoènosti oèakávame transakcie cez geografickéaj menové hranice. Nezi<strong>sk</strong>ové organizácie, <strong>na</strong>zývanégiftpooly, budú zodpovedné za nároènú prácuposielania peòazí cez tieto hranice. Nebude tovšak a také zlé, pretoe peniaze èakajúce <strong>na</strong> presunz jedného giftpoolu do iného môu by agregované,prípadne „zrušené“ reciproèným mnostvom.Giftpooly si peniaze <strong>sk</strong>utoène vymenia, akeï bude suma dostatoène ve¾ká <strong>na</strong> to, aby sa dalaefektívne presunú. Juraj: Je Giftfile bezpeèný? Ako sa uistím, e mojepeniaze prídu <strong>na</strong>ozaj autorovi, a nie niekomu inému? John: V rámci oblasti, <strong>na</strong> ktorú bol Giftfile <strong>na</strong>vrhovaný,je ve¾mi bezpeèný. Pouíva PGP kryptografiu.Len èo máte v systéme nejakú identitu, niktonemôe predstiera túto identitu a robi transakcieza vás – pokia¾, samozrejme, svoj tajný k¾úè<strong>na</strong>ozaj utajíte. Okrem toho si musíte vybra giftpool,ktorému veríte. Napríklad <strong>na</strong>ša organizáciaje 501(c)(3) nezi<strong>sk</strong>ová organizácia. V Spojenýchštátoch je to typ nezi<strong>sk</strong>ovej organizácie, ktorá pracujepod <strong>na</strong>jprísnejšími pravidlami a musí publikovasvoje fi<strong>na</strong>nèné informácie verejnosti.No preverovanie, èi publikujúci daného Giftfileje jeho „reálnym autorom“, presahuje zámerytohto systému. Nezabúdajte, e pri prácach uverejnenýchako public domain alebo pod neproprietárnoulicenciou autor dovolil komuko¾vek predávasvoju prácu.Zoberme si príklad hudobnej stopy – niekto jumôe remixova, ïalšia osoba spraví CD s kompiláciou,ïalšia ju pouije v poèítaèovej hre a ïalšiaju zasa zahrá so svojou <strong>sk</strong>upinou. Všetky tietopráce sú nové diela. Ak dám 25 centov autoroviremixu za jeho dielo, ako si ich má rozdeli s pôvodnýmautorom? A ešte som nespomenul jedenve¾mi dôleitý príklad – niekto môe jednoduchosprístupni pesnièku <strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong> internetebez akýchko¾vek zmien. Je z jeho strany etickézobra si peniaze za danú prácu? Uvaujte <strong>na</strong>dtým, e tie môe plati vysoké poplatky za prenosovépásmo, ktoré sa pouije <strong>na</strong> posielanie danéhosúboru. Ten tie môe ma dohodu s autoromo delení príjmu.Take pri danom diele je nieko¾ko ¾udí a organizácií,ktoré sa podie¾ajú <strong>na</strong> jeho produkcii. Neexistujealgoritmus opisujúci delenie peòazí – nemôemeto zautomatizova. Namiesto tohoakceptujeme, e systém Giftfile je len nástroj. Je<strong>na</strong> komunitách, ktoré pouívajú tento nástroj, abysi <strong>na</strong>d ním vytvorili sie dôvery. Jed<strong>na</strong> dobrá rada– PGP sprístupòuje ve¾a moností <strong>na</strong> modelovaniedôvery. Juraj: Aké aké je zaloi giftpool (nezi<strong>sk</strong>ovú organizáciu)?Èo je potrebné z technologického h¾adi<strong>sk</strong>a? John: Nezi<strong>sk</strong>ová organizácia sa zodpovedá verejnosti,take nesie ve¾kú zodpovednos. Tak akoakýko¾vek iný biznis je pomerne nároèná <strong>na</strong> zaloeniea <strong>na</strong> správu. Nechcem nikoho odradi –<strong>na</strong>opak, ve¾mi by sme chceli, aby iní ¾udia, hlavnemimo Spojených štátov, zaèali prevádzkova gift-26 PC REVUE 11/2004


R E V U Etívne a štatistické previnenia. Doveïme to do extrému:Budeme povinní hneï po <strong>na</strong>rodení si plati„väzen<strong>sk</strong>é poistenie“, ktoré zoh¾adòuje štatistickúpravdepodobnos, e sa staneme kriminálnikmi?Takýto prístup je postavený <strong>na</strong> hlavu. Nahrávaciespoloènosti by sa radšej mali venova pridanej hodnoteoriginálnych nosièov a iným formám legálnehopredaja hudby ako takýmto chorým štatistickýmpreventívnym opatreniam. Predaj CD pod¾a štatistík RIAA v USA rastie,rov<strong>na</strong>ko rastie aj pouívanie sietí peer-to-peer. Nieje to tak, e keï sa niekomu hudba páèi, èasto si kúpiaj originálny nosiè? Nie je to tak, e keï sa vámpáèi film, ktorý si stiahnete, radi si ho pozriete aj<strong>na</strong> ve¾kej obrazovke ki<strong>na</strong>? Vydavate¾stvá ignorujú výhody internetu.Povedzte mi, preèo by som si mal film, <strong>na</strong> ktorý sadlho teším, pozrie v kine, keï si ho o tri mesiace<strong>sk</strong>ôr môem stiahnu z internetu. Neraz sa <strong>na</strong> interneteobjavujú ve¾mi kvalitné verzie a so zlacnenímdomáceho ki<strong>na</strong> o niè neprídem. Vïaka zníenejcene širokopásmového internetu môem mafilm doma v priebehu pár hodín. Ak poèkám eštepár dní, <strong>na</strong> internete nájdem dokonca aj sloven<strong>sk</strong>étitulky. Väèši<strong>na</strong> ¾udí sa bez problémov nechá oèariinternetovou reklamou <strong>na</strong> film – a chce ho vidiehneï, nie a keï sa <strong>na</strong>šim distribútorom uráèiuvies ho aj do sloven<strong>sk</strong>ých kín.Nicholas Negroponte vo svojej populárnej knikeBeing Digital uvádza pekný príklad paradoxuinternetu. V jednoduchosti dostupný tovar delí <strong>na</strong>bity (informácie) a molekuly. Uvádza príklad èe<strong>sk</strong>ejminerálky, ktorú bolo treba doviez do Amerikyz Èiech. Má molekulovú povahu – minerálku cezinternet zatia¾ prepravi nevieme. Èo však s takýmfilmom, ktorý je v podstate sled bitov? Preèo honiekto musí vylisova <strong>na</strong> nosiè a posiela ako molekuly?Preèo hudobný a filmový priemysel doteraznedokázal spravi <strong>na</strong>ozaj reálnu, jednoduchú a fungujúcustránku, <strong>na</strong> ktorej by bolo moné legálnesahova celé albumy a filmy v plnej kvalite? Preèosa potom èudujú popularite sluieb, ktoré to dokáuspravi nelegálne? Dopyt po èiernom trhu jetoti a vtedy, keï „legálny“ trh nevyhovuje poiadavkámzákazníkov. Je to, samozrejme, urèené ajcenou (ktorá by sa v prípade sahovania cez internetmala radikálne zníi, veï väèšinu nákladov <strong>na</strong>distribúciu by si hradil sám klient, internetové pripojenienie je zadarmo). Otázka však je, èi by v takomtoprípade boli obhájite¾né preh<strong>na</strong>né ceny zaprodukt, keï nebude moné argumentova drahouvýrobou a distribúciou molekúl.Hudobný ani filmový priemysel doteraz neprinieslimonos legalizova obsah zí<strong>sk</strong>aný v sieach peerto-peer.Keï si uvedomíme, e práve tieto siete sú vdistribúcii obsahu ove¾a efektívnejšie ako distribuènéspoloènosti, preèo nie je monos takto <strong>na</strong>dobudnutýobsah jednoducho legalizova zaplatením primeranejsumy (vzh¾adom <strong>na</strong> to, e klient sa postaral o celú distribúciu,a teda distribuènej spoloènosti iadne zvýšenénáklady nevznikli, zároveò nemá nijakú garanciukvality daného diela) a dané dielo legálne pouíva?Hudobný a filmový priemysel mi vo svetle týchtoúvah <strong>na</strong>ozaj pripadá ako pštros, ktorý v prípadeblíiaceho sa nebezpeèenstva <strong>sk</strong>ryje hlavu do pie<strong>sk</strong>ua šomre si tam nieèo o svojich právach. Pri takomtoprístupe je ve¾mi aké poèúva, èo chcú zákazníci.Zároveò je to jediný priemysel, ktorý systematicky<strong>na</strong>páda alobami vlastných zákazníkova vymýš¾a pre nich nezmyselné obmedzenia. (Napríkladregionálne kódy <strong>na</strong> DVD-èkach – preèo bysom si nemohol doma pozrie DVD kúpené v Ázii?Preèo v stále sa globalizujúcom svete stoja DVDèkavšade <strong>na</strong> svete inú sumu peòazí?)INÉ VYUITIE SIETÍ PEER−TO−PEERAj <strong>na</strong>priek vzrastajúcemu odporu korporácií k sie-am peer-to-peer sa objavili aj iné moné vyuitiapooly. Na druhej strane nechcem, aby sa niektovydal <strong>na</strong> túto cestu v domnienke, e to bude jednoduché.Z technického h¾adi<strong>sk</strong>a prevádzka giftpooluzahàòa prevádzku servera, ktorý bude vies transakcie.Ako súèas projektu Giftfile sme vyvinulireferenèný softvér, ktorý je toho schopný. Okremtoho však bude mono potrebný ïalší softvér,ktorý bude robi rozhranie medzi giftfilovým serveroma bankovým úètom a akýmiko¾vek slubamivyuívanými pri prijímaní a posielaní peòazí.A ešte poznámka pre statoèných ¾udí, ktorí súodhodlaní <strong>na</strong> prevádzku druhého giftpoolu:Pripravte sa <strong>na</strong> prácu s <strong>na</strong>mi <strong>na</strong> vývoji protokoluzabezpeèujúceho komunikáciu medzi giftpoolmi☺. V <strong>sk</strong>utoènosti stále pracujeme <strong>na</strong> tom, aby smeprvý giftpool postavili <strong>na</strong> nohy. Vynechal sommnoho detailov, jednoducho preto, e mi zatia¾nie sú známe.Okrem vytvárania nových organizácií by smeboli radi, keby niektoré existujúce nezi<strong>sk</strong>ové organizáciezaèali prevádzkova giftpool. Kandidátommôe by akáko¾vek nezi<strong>sk</strong>ová organizácia, ktorámá priamy záujem <strong>na</strong> propagácii neproprietárnychdiel. Juraj: Myslíte si, e Giftfile – ak bude úspešný –umoní svojim pouívate¾om dáva peniaze z prenosnýchzariadení (autoprehrávaèe, MP3 a CD prehrávaèe),<strong>na</strong>príklad automaticky odvádza urèitémnostvo peòazí autorom pesnièiek, ktoré poèúvam<strong>na</strong>jèastejšie? John: To je, samozrejme, moné. Pravdepodobnevšak nebudete chcie dra svoj súkromný k¾úè<strong>na</strong> všetkých tých zariadeniach. Namiesto u<strong>sk</strong>utoèneniatransakcie priamo je ¾ahšie predstavite¾né,e tieto informácie sa budú uklada a potom sauploadujú <strong>na</strong> lokálny server. Ten zabezpeèí danétransakcie, a teda bude ma prístup k vášmu súkromnémuk¾úèu. Ïalšia monos je spravovaúèet zo zariadenia USB dongle, ktoré sa bude jednoduchovklada do týchto zariadení.Za pouitia bootovate¾ných linuxových livecédeèiek môeme u teraz robi videohry, ktoréautomaticky fungujú <strong>na</strong> akomko¾vek PC. Je toodpoveï komunity okolo slobodného softvéru <strong>na</strong>Playstation alebo Xbox. Èo<strong>sk</strong>oro prídu otvorenévreckové hracie zariadenia. V duchu starých 25-centových herných automatov by som ve¾mi rádprispel stlaèením jedného tlaèidla autorovi videohryvdy, keï som si dobre zahral. V <strong>sk</strong>utoènostisom autorom videohier, take som zainteresovaný<strong>na</strong> obidvoch stranách. Juraj: A èo <strong>na</strong>hrávací priemysel? Bude proti takejtoforme príspevkov autorom? Aká je jeho reál<strong>na</strong> pridanáhodnota k hudobnému produktu? Bude sa ma<strong>na</strong>hrávací priemysel horšie v prípade rozšírenia giftfilovéhohospodárenia? John: Keïe hudobníci v súèasnej situácii zarábajútak málo peòazí, nebude pre nich ve¾mi akévidie v Giftfile prínos. Hudobní fanúšikovia súverní a chcú podpori ob¾úbených umelcov. S ichdotáciami bude Giftfile ve¾mi efektívny. Ak toposunieme ešte ïalej: zoberte si nejaké komerènécédeèko a pozrite sa <strong>na</strong> copyright. Nepatrí autorovi,pretoe sa ho vzdal, keï podpisoval <strong>na</strong>hrávaciuzmluvu. V systéme Giftfile si autor môe ponechacopyright alebo môe svoje dielo zverejni akopublic domain. Obe monosti sú lepšie ako dávaho bohatému priemyslu, ktorý sa súdi s vlastnýmizákazníkmi.Nahrávací priemysel je v zloitej situácii. Nie jeto pre „nelegálne“ zdie¾anie súborov, ale preto, eneponúka niè uitoèné primerane tomu, ko¾ko percentsi berie. Ak som zaèí<strong>na</strong>júci muzikant, ktorý sachce sta známym po celom svete, uvo¾ním párkvalitných <strong>na</strong>hrávok pod slobodnou licenciou. Jedôleité, aby <strong>na</strong>hrávacia spoloènos za mòa minulapol milió<strong>na</strong> dolárov <strong>na</strong> reklamu?Mal by som zdôrazni, e nie sme proti sprostredkovate¾om.Úloha vydavate¾a (po<strong>sk</strong>ytovate¾a)je dôleitá. V <strong>sk</strong>utoènosti sú po<strong>sk</strong>ytovatelia jediní,ktorí sú priamo reprezentovaní <strong>na</strong> strane producentav giftfilovom systéme. V mnohých prípadochje po<strong>sk</strong>ytovate¾ a autor tá istá osoba. V inýchprípadoch však musíme zveri distribúciu príjmovmedzi tých, ktorí si to zaslúia, po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi. Juraj: Kedy sa môeme teši <strong>na</strong> prvé fungujúcepodnikanie zaloené <strong>na</strong> tomto projekte a venova peniazedielam, ktoré sa nám páèia? John: Implementácia giftfilového systému jejedineèná v tom, e je to neproprietárny systém,ktorý pracuje s reálnymi peniazmi. Prv ako hospustíme do ostrej prevádzky, chceme si by istí,e funguje správne, je bezpeèný a robustný. akopredpoveda, kedy dosiahneme potrebnú dávkuistoty. Èím viac pomoci od dobrovo¾níkov a dotáciízí<strong>sk</strong>ame, tým <strong>sk</strong>ôr sa to stane.Dovtedy je <strong>na</strong>ším ïalším mí¾nikom vytvoreniesystému, ktorý je <strong>sk</strong>utoèný vo všetkých oh¾adochokrem toho, e sa medzi pouívate¾mi a giftpoolomnebudú presúva <strong>sk</strong>utoèné peniaze. Je to nieèo akoekonomika s „fiktívnymi“ peniazmi. Dosiahnutietohto mí¾nika nie je len otázkou dokonèenia protokolua serverového softvéru, prípadne implementáciejednotlivých klientov – budeme potrebova <strong>sk</strong>utoènýchpouívate¾ov: producentov neproprietárnychdiel a ich podporovate¾ov. Budeme potrebova,aby sa Giftfile stal súèasou ich benej práces poèítaèom. Iba pomocou tohto druhu spoluprácebudeme schopní odhali a odstráni praktické problémy,ktoré urèite <strong>na</strong>stanú, a to nám dovolí ne<strong>sk</strong>ôrprejs <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné peniaze. Juraj: Ïakujem za rozhovor a prajem ve¾a úspechov.Juraj Bednár11/2004 PC REVUE 27


R E V U Etejto technológie. Azda prvým projektom z tejtokategórie je FreeNet (http://freenet.sf.net/). Je to projektsiete P2P, ktorá sa nezameriava <strong>na</strong> šíreniehudby alebo filmov, ale <strong>na</strong> slobodu slova.„Stále mám strach o svoje diea a internet, dokonca aj<strong>na</strong>priek tomu, e je ešte primladé <strong>na</strong> to, aby sa prihlásilo<strong>na</strong> sie. A tu je dôvod môjho strachu: bojím sa, eo 10 alebo 15 rokov príde ku mne a povie: 'Otecko,kde si bol, keï nám z internetu zobrali slobodutlaèe?'“Mike Godwin, Nadácia elektronického pohranièia(Electronic Frontier Foundation)Toto je hlavné motto projektu FreeNet. Ten tvorianezávislé bunky, ktoré sú <strong>na</strong>vzájom prepojenés inými bunkami. V prípade, e sa chcete pripojik freenetu, stiahnete si jednoduchého javovéhoklienta zo stránky, <strong>na</strong>konfigurujete ho a <strong>na</strong>smerujetesvoj webový prehliadaè <strong>na</strong> zabudovaný webovýserver freenetu. Takto máte monos pristupovak zatia¾ nie príliš bohatému, ale urèite zaujímavémuobsahu <strong>na</strong> freenete. Hlavnou myšlienkou je, e kadá„stránka“ alebo kadý objekt vo freenete má svoj jednoz<strong>na</strong>ènýidentifikátor. Ten môe by digitálne podpísaný,a tak máte monos overi si, èi je autoromstránky èlovek, ktorý ju <strong>na</strong>príklad robil predtým.Takto sa dá budova dôvera k obsahu. Autori obsahusú úplne anonymní. V prípade, e si nejaký obsahvyiadate, automaticky sa stávate aj jeho potenciálnymdistribútorom. Cenzúra obsahu, ktorý je iadaný,je tak nemoná. Nie je jedno miesto, odkia¾ by hobolo moné vymaza, kadý, kto si daný obsah vy-iada, ho môe prípadne šíri ïalej. Toto všetko prebiehapre pouívate¾a úplne transparentne.FreeNet tak umoní úplne anonymnú publikáciuobsahu bez monosti cenzúry. FreeNet v súèasnostinie je príliš stabilný, ale hlavne v poslednom èasevývoj pokraèuje mí¾ovými krokmi.BITTORRENTÏalším – ešte slávnejším – programom vyuívajúcimprístup peer-to-peer je Bittorrent, ktorý zjednodušujedistribúciu väèších súborov po internete.V poslednom èase ho èasto pouíva hlavne frivérovákomunita, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> šírenie linuxových distribúcií.Princíp je jednoduchý: v prípade, e chcetestiahnu nejaký súbor, pripojíte sa <strong>na</strong> tzv. tracker,ktorý obsahuje informácie o tom, kto ešte po<strong>sk</strong>ytujeten istý súbor, a takisto checksum daného súboru.Súbory si iadate priamo od ostatných sahujúcich,ktorí vám môu po<strong>sk</strong>ytnú tie ich èasti, ktoréu majú. Zároveò vy, ako zí<strong>sk</strong>avate stále väèšiuèas súboru, ju distribuujete ostatným uívate¾om.Takto <strong>na</strong>stáva zaujímavý efekt: èím viac ¾udí sahuje,tým je sahovanie rýchlejšie. Bittorrent malrieši – a myslím, e aj úspešne rieši – probléms nárazovým sahovaním dát, <strong>na</strong>príklad v prípadevydania novej verzie linuxovej distribúcie, ktorámôe pokojne ma nieko¾ko gigabajtov. V takomtonárazovom stave èasto FTP servery distribútoraa dokonca ani mirrory nestíhali obsluhova vzrastajúcepoiadavky <strong>na</strong> súbory. Bittorrent pomáhahlavne v takýchto nárazových situáciách, keï všetcisahujúci sami svojím prenosovým pásmom prispievajúk šíreniu daného súboru.Samozrejme, okolo Bittorrentu sa u utvorili aj<strong>sk</strong>upiny, ktoré pouívajú túto technológiu <strong>na</strong> distribúciunelegálneho obsahu. Legitímne vyuitie tuvšak stále ostáva a teší sa èoraz väèšej popularite.GIFTFILEJohn Belmonte, Anthony Carrico a Renee Carrico sarozhodli rieši problém odmeòovania autorov svoj<strong>sk</strong>ýmspôsobom. Rozhodli sa vybudova celú ekonomikuzaloenú <strong>na</strong> podpore autorov slobodného obsahu(hudba, programy, texty...). Súèasou projektuje jed<strong>na</strong>k modelový návrh, jed<strong>na</strong>k vzorová implementácia(samozrejme, pod slobodnou licenciou).Úmyslom je zaloi viac nezi<strong>sk</strong>ových organizácií,ktoré majú za úlohu podporova tvorbu nezávisléhoobsahu. Tie majú okrem bených výhod aj daòovévýhody (<strong>na</strong>príklad monos odpoèítania daní èi u násznáma monos po<strong>sk</strong>ytnú 2 % z dane z príjmu vybranejnezi<strong>sk</strong>ovej organizácii). Táto organizácia zavás prerozdelí fi<strong>na</strong>nèné prostriedky autorom diel,ktoré pouívate. Kadá z organizácií má pevne definovanépravidlá vrátane podielu, ktorý si za u<strong>sk</strong>utoènenietransakcie vezme (predsa len aj doruèovaniepeòazí nieèo stojí). Organizáciu, cez ktorú budeteprispieva autorom obsahu, si môete vybra. K súboromsa bude priba¾ova informácia o tom, kto jeautor súboru a ako mono prispie tomuto autorovi.V záujme bezpeènosti sa pouíva systém PGP. Takto<strong>na</strong>príklad pri free softvéri bude monos priamoz menu programu <strong>na</strong>pomôc jeho vývoj (keïe implementáciaprototypu sa dodáva ako kninica).Autori však myslia dopredu a chcú, aby bolo monéprispie aj autorom hudby, prípadne iných druhovautor<strong>sk</strong>ých diel. Domov<strong>sk</strong>á stránka projektu je http://<strong>www</strong>.giftfile.org/. Prinášame aj rozhovor s JohnomBelmontom, kde sa o projekte môete dozvedie viac.IP TELEFÓNIA A INÉ VYUITIAExistuje mnostvo iných moností legitímneho vyuitiasietí peer-to-peer. Ïalším príkladom je pouitieIP telefónie nezávislej od telekomunikaènejspoloènosti. Takto mono ušetri pomerne dos fi<strong>na</strong>nènýchprostriedkov, keïe širokopásmové pripojenie<strong>na</strong> internet je stále dostupnejšie. Existujúaj rôzne decentralizované riešenia <strong>na</strong> chatovanie,ktoré sa však zatia¾ ve¾mi nevyuívali. Ve¾mi zaujímavýprogram vyuívajúci paradigmu sietí peerto-peerbol <strong>na</strong>pr. Crowds z dielne AT&T ResearchLabs. Cie¾om bolo po<strong>sk</strong>ytnú pouívate¾om anonymitu<strong>na</strong> internete tak, e kadá poiadavka <strong>na</strong> prístup<strong>na</strong> web išla cez niekoho iného. Tak ste vybavovalipoiadavky <strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> web pre iných ¾udía oni vám <strong>na</strong> oplátku umonili pristupova <strong>na</strong> webcez seba. Tak ste sa vlastne „<strong>sk</strong>ryli v dave“.ZÁVERMonosti sietí peer-to-peer sú zatia¾ málo pre<strong>sk</strong>úmané.Isté však je, e ich netreba démonizova, ako torobia <strong>na</strong>hrávacie spoloènosti a Hollywood, a mali bysme sa ich pokúsi viac pre<strong>sk</strong>úma. Je mnostvo projektov,ktoré by bolo dobré zrealizova, aby sa sietepeer-to-peer dali vyuíva lepšie a úèinnejšie. Dokoncaaj v prípade distribúcie autor<strong>sk</strong>ých diel vidíme, esú tu monosti <strong>na</strong> zachovanie zi<strong>sk</strong>u autorov. Otázkouvšak zostáva, èi preijú <strong>na</strong>hrávacie spoloènosti v takejmiere ako doteraz a èi ich ne<strong>na</strong>hradia iné spôsoby distribúcieobsahu. Dra sa zubami-nechtami starýchmodelov v meniacom sa svete je síce prirodzené, alezároveò aj trošku komické. Svet sa mení a my by smesa mali meni s ním. Jedno je však isté: hladujúciautor iadny obsah nevytvorí, a teda si urèite nájdecestu, aby si svojou tvorbou zarobil. A <strong>na</strong>ozajstnýfanúšik v tom svojho autora urèite podporí.28 PC REVUE 11/2004


R E V U E I N T E R N E T O V Á R E K L A M APrezradia vás oèi!Branislav MadošSpätná väzba od zákazníkova klientov je pre výrobcova po<strong>sk</strong>ytovate¾ov sluieb ve¾midôleitá. Na jej základe samôu rozhodova, èo zmenivo svojom výrobnom programealebo portfóliu sluieb.Informácie od spotrebite¾ovmono zí<strong>sk</strong>ava rôznymispôsobmi. Bené sú súaespojené s cielenými otázkami,ankety, prie<strong>sk</strong>umy verejnejmienky a pod. Tieto spôsobyzí<strong>sk</strong>avania informácií všakprinášajú urèiténebezpeèenstvo.Zí<strong>sk</strong>ané údaje môu by zaaené chybami,súvisiacimi <strong>na</strong>príklad so zle formulovanouotázkou, nepresným chápaním výz<strong>na</strong>mu pojmovatï. Preto sa objavujú aj prístupy, ktoré sas<strong>na</strong>ia vyuitím <strong>na</strong>jmodernejšej techniky tieto nebezpeèenstváeliminova. Súèasne umoòujú zistiaj také <strong>sk</strong>utoènosti, ktoré sa dajú verbalizova lens ve¾kými akosami. Medzi takéto metódy patrí ajvý<strong>sk</strong>um EyeTrack. Jeho tretia verzia bola zameraná<strong>na</strong> internetové stránky publikujúce spravodajstvoa priniesla ve¾a prekvapivých a podnetných informácií.HISTÓRIAŠtúdia EyeTrack III je v poradí treou štúdiou zaposledných trinás rokov, ktorú u<strong>sk</strong>utoènil ThePoynter Institute v spolupráci s partnermis cie¾om zisti, ako pouívatelia èítajú médiá publikujúcespravodajstvo. Vý<strong>sk</strong>um EyeTrack I prebeholv rokoch 1990 a 1991. Zameral sa <strong>na</strong> èitate¾ovtlaèených médií a jeho výsledky boli publikovanév knihe Eyes on the News, ktorú mono kúpi online/1./. Vý<strong>sk</strong>um prebiehal v troch americkýchmestách a zúèastnilo sa <strong>na</strong> òom 90 dobrovo¾níkov,ktorým boli predloené 20-stranové výtlaèkynovín.EyeTrack II, u<strong>sk</strong>utoènený v rokoch 1999 a 2000,bol u zameraný <strong>na</strong> internetové médiá. Na vý<strong>sk</strong>umesa zúèastnilo 67 testovaných subjektov, ktorýmboli zobrazované reálne webové stránky publikujúcespravodajstvo. V rámci tejto štúdie boli dobrovo¾nícivyzvaní, aby si prezerali akéko¾vek webovéstránky, prièom im neboli dané nijaké ïalšie inštrukcie.A následne sa <strong>na</strong> základe a<strong>na</strong>lýz dát zis-ovali trendy.EyeTrack III, u<strong>sk</strong>utoèòovaný v rokoch 2003 –2004, bol znova zameraný <strong>na</strong> pouívate¾ov webu.O òom si povieme podrobnejšie.METODIKA A TECHNOLÓGIAEyetracking mono definova ako monitorovaciutechnológiu, ktorá sleduje, kam pouívate¾ zameriavasvoju pozornos. Staršie verzie si vyadovali,aby mal testovaný subjekt <strong>na</strong> hlave špeciálne zariadenies miniatúrnymi kamerami, zameranými <strong>na</strong>jeho oèi. Zosnímaný pohyb oèí spolu s polohou hlavypotom poèítaè vyhodnotil a urèil, kam sa pouívate¾pozerá. Nies toto zariadenie <strong>na</strong> hlaveObr. 1 Poh¾ad <strong>na</strong> testovacie pracovi<strong>sk</strong>onebolo pre <strong>sk</strong>úmané subjekty príjemné. Najnovšiaverzia u toto náhlavové zariadenie nepotrebuje.Kamera snímajúca pohyb oèí je umiestnená predtestovaným subjektom (obr. 1).V prípade testu EyeTrack III pozostávalo testovaciepracovi<strong>sk</strong>o zo 17" monitora, do ktorého spodnejèasti bola <strong>na</strong>montovaná kamera, klávesnicea myši. Testovaný subjekt sedel v kresle. Systémdokázal spo¾ahlivo identifikova oèi vtedy, ak sahlava <strong>na</strong>chádzala v priestore s rozsahom 30 × 30× 30 cm. Zariadenie dokázalo rozoz<strong>na</strong>, kam sapouívate¾ pozerá, s presnosou 1 cm <strong>na</strong> klasickomtienidle 17-palcového monitora. Poradilo si bezproblémov aj v prípade, ak pouívate¾ nosil kontaktnéšošovky, ale nie okuliare. Preto takíto pouívatelianeboli do testu zahrnutí. Z celkovéhopoètu 51 testovaných subjektov bolo <strong>na</strong>koniec trebavynecha výsledky šiestich z nich, pretoe tvarich oèí nevyhovoval testovaciemu zariadeniu a zí<strong>sk</strong>anédáta neboli relevantné.Poèas testovania boli jednotlivým subjektom sprístupnenéwebové stránky, prièom okrem toho, abysi ich prezreli, im neboli dané iadne ïalšie inštrukcie.Rozdiel oproti EyeTrack II bol v tom, e tentorazsi nemohli pouívatelia vybra stránky pod¾avlastného uváenia. Pouité boli starostlivo vybranéwebové stránky obsahujúce prvky a usporiadanie,ktorých vplyv <strong>na</strong> pozornos pouívate¾ov mal bypre<strong>sk</strong>úmaný. Poèas celého testu sa snímalo, kam sapozerajú, a tieto dáta sa zaz<strong>na</strong>menávali. Následneboli vytvorené trajektórie, po ktorých sa ich poh¾adpohyboval. Okrem toho sa zaz<strong>na</strong>menávali aj miesta,<strong>na</strong> ktorých sa ich zrak <strong>na</strong> chví¾u zastavil, ako aj trvanietejto zastávky. Spriemerovaním príslušných dátod všetkých testovaných subjektov boli vytvorenétzv. teplotné mapy. Teplotná mapa priraïuje kadémubodu plochy webového dokumentu farbu.Èervená farba indikuje, e <strong>na</strong> danom bode obrazovkyspoèinul zrak testovaných <strong>na</strong>jèastejšie. Farbypostupne prechádzajú cez oranovú, ltú, zelenú,svetlomodrú a k tmavomodrej, sig<strong>na</strong>lizujúcej, edaná oblas webu nebola pre pouívate¾ov vôbeczaujímavá a ich zrak <strong>na</strong> òu nezablúdil. Prekrytímpôvodného webového dokumentu a teplotnej mapyvznikajú ve¾mi zaujímavé interaktívne mapy, ktorési mono prezrie <strong>na</strong> internetovej stránke /1./ (obr.2). Ïalším sledovaným parametrom bol celkový èas,ktorý pouívate¾ <strong>na</strong> stránkach strávil, a poèet oblastí,ktoré ho zaujali <strong>na</strong>to¾ko, e <strong>na</strong> nich spoèinul jehozrak, ako aj èas, ktorý týmto jednotlivým oblastiamvenoval.AKO SA PREZERAJÚ STRÁNKYEyeTrack priniesol informácie o tom, ako si vovšeobecnosti pouívatelia prezerajú webové stránky.Trajektóriu, po ktorej sa pohybuje ich poh¾ad, simono pozrie <strong>na</strong> obr. 3a. Na obr. 3b mono vidie,akú prioritu majú pre pouívate¾ov jednotlivé plochywebu.Obr. 2 Teplotná mapaZaujímavým záverom vý<strong>sk</strong>umu je aj vzah ve¾kostipísma k pozornosti pouívate¾ov. Malé fontyich nútia èíta, èím väèší font je <strong>na</strong> webe pouitý,tým viac zvádza k tomu, aby bola stránka iba pre<strong>sk</strong>enovaná.30 PC REVUE 11/2004


Vodorovné odde¾ovacie èiary, ako ajpodèiarknuté písmo v prípade <strong>na</strong>dpisovspôsobovali neochotu pouívate¾ovvenova sa obsahu publikovanému podnimi, akoby boli pre nich tieto odde¾ovaèevýraznou bariérou.WEBOVÝ DIZAJNExperti sa pod¾a EyeTrack zhodujú <strong>na</strong>tom, e súèasné webové stránky publikujúcedenné spravodajstvo nepatriapráve k tým, ktoré by šli cestou inovatívnehodizajnu. Ïalším záverom je, emajú èasto zlú <strong>na</strong>vigáciu a nepreh¾adnúštruktúru. EyeTrack vybral z 250takýchto stránok 5 typických dizajnov,ktoré podrobil testovaniu. Kadý z nichbol ïalej rozdelený <strong>na</strong> dva, prvý obsahovalstruènejšiu verziu, druhý rozsiahlejšiuverziu daného webu. Sledovanýchbolo nieko¾ko parametrov:1. Ako dlho si úèastník testu prezeraldaný web2. Priemerný poèet fixácií, to z<strong>na</strong>menápoèet prípadov, keï sa oèi pouívate¾azastavili <strong>na</strong> urèitom miestewebuObr. 3b Mapa priority3. Priemerný poèet kliknutí pouívate¾a<strong>na</strong> odkazy <strong>na</strong> danom webeZ výsledkov testu vyplýva, e pouívatelia strávili <strong>na</strong>týchto webových stránkach v priemere od 12 do 16,4sekundy, prièom priemerný poèet fixácií oèí sa pohybovalmedzi 17,1 a 22,3. Priemerný poèet kliknutí bol vzácnevyrov<strong>na</strong>ný a pohyboval sa od 1,9 do 2,5 kliknutí <strong>na</strong> jednustránku.Obr. 3a Trajektória pohybu oèípouívate¾ov po webových stránkachÈLÁNKYEyeTrack sa zaoberal aj otázkou, ako udra pozornosnávštevníkov po tom, ako <strong>na</strong> hlavnej stránke klikli <strong>na</strong> odkaza dostali sa tak k urèitému èlánku. Z vý<strong>sk</strong>umu vyplynulonieko¾ko zaujímavých faktov.Ak mal èlánok úvodný odsek, 95 % pouívate¾ov si hopreèítalo celý alebo aspoò jeho èas. Tí, ktorí si preèítaliúvodný odsek celý, následne venovali menej èasu èítaniucelého èlánku. Tí, ktorí neèítali úvodný odsek vôbec, zvyèajnenevenovali pozornos ani èlánku. Krátke odsekyposme¾ovali pouívate¾ov k ïalšiemu èítaniu. Pod pojmomkrátky odsek pritom EyeTrack chápe odsek obsahujúcijednu a dve vety. Stredne dlhý odsek má dåku trochkrátkych odsekov a dlhý odsek má dåku troch strednedlhých odsekov. Èlánky s kratšími odsekmi fixovali poh¾addvakrát èastejšie ako èlánky s dlhými odsekmi.Ove¾a viac sa èítali èlánky prezentované v jedinom ståpciako tie, ktoré boli rozloené do viacerých ståpcov, pripomí<strong>na</strong>júcichformát klasických novín. Treba si uvedomi,e to tak môe by pre zvyklosti pouívate¾ov, ktorí <strong>na</strong>trojståpcové vysádzanie textu <strong>na</strong> internete nie sú zvyknutí.Toto nové usporiadanie musí by v budúcnosti podrobenéintenzívnejšiemu vý<strong>sk</strong>umu.Podtitulky nemali ve¾ký vplyv <strong>na</strong> tých, ktorí sa venovalièítaniu èlánkov systematicky od zaèiatku, no tí, ktoríèlánok zbene prezerali, fixovali <strong>na</strong> tieto pod<strong>na</strong>dpisy svojpoh¾ad.Keï sa pouívatelia dostali <strong>na</strong> stránku s textom èlánku,sústredili sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> jeho text a a následne sa zaèaliobzera po obrázkoch.Priemerná cesta pouívate¾ových oèí po stránkach viedlacez <strong>na</strong>sledujúce body:1. Predstavenie èlánku2. Nadpis3. Prvý odsek4. Meno autora5. Kategória alebo oz<strong>na</strong>èenie sekcie6. Pod<strong>na</strong>dpisy7. Odsek 28. Obrázky9. Odsek 310. Opis obrázkaOBRÁZKY A TVÁREVäèši<strong>na</strong> webov publikujúcich správypouíva <strong>na</strong> svojich stránkach ibamálo obrázkov v menšom rozlíšení,niektoré umoòujú po kliknutí zobrazijeho zväèšenú verziu.Otázkou, ktorú EyeTrack zodpovedal,je, èi pouíva väèšie formátyobrázkov. Odpoveï je kladná,dokáu viac priláka pozornos èitate¾ov.To isté platí aj vo vzahuk publikovaniu tvárí – èím ich jeviac, tým lepšie. Tváre prilákali pozornos60 % ÷ 70 % pouívate¾ov.Boli pritom spo¾ahlivým lákadlombez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi šlo o ve¾ký detailtváre alebo zaberali iba jejmenšiu èas.Menšie fotografie (v testoch mali rozmer 80 × 80 pixlov)takmer vôbec nepriahovali pozornos a pouívateliaich ignorovali. Rozdiel v poète tých, ktorí si prezrelistredne ve¾ké fotografie s rozmerom 210 × 230 pixlova ve¾ké fotografie s rozlíšením 365 × 240 pixlov, nebolve¾ký. Podobne nebol ve¾ký rozdiel ani v èase, ktorý imvenovali.Zaujímavým výsledkom vý<strong>sk</strong>umu je, e pouívateliaklikajú <strong>na</strong> obrázky bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi sú hyperlinkamialebo nie. Nie je to väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov, ale ide o pomernezaujímavý podiel. Potenciál obrázkov ako hypertextovýchodkazov by sa preto nemal ignorova. EyeTrack <strong>na</strong>vrhuje,aby obrázok vdy odkazoval <strong>na</strong> svoju väèšiu verziualebo bol hyperlinkom <strong>na</strong> èlánok, s ktorým je asociovaný.REKLAMAÚèinnos bannerovej reklamy sa <strong>na</strong> internete udáva akopercentuálny podiel kliknutí <strong>na</strong> celkovom poète zobrazení.Tento podiel neustále klesal, a preto sa di<strong>sk</strong>utovaloo jej efektívnosti. Tá však zrejme nemôe by meraná ibapoètom kliknutí, èasto toti <strong>na</strong> pouívate¾a zapôsobía reklamné posolstvo mu zostane v mysli aj <strong>na</strong>priek tomu,e <strong>na</strong> òu <strong>na</strong>koniec neklikol. Táto úèinnos však nie jemerate¾ná. EyeTrack III vniesol do problematiky trochuviac svetla. Pod¾a tohto vý<strong>sk</strong>umu poh¾ad pouívate¾ovzablúdi smerom k reklame v 14 % a 68 % prípadov. To jedobrá správa pre tých, ktorých cie¾om je budovanie z<strong>na</strong>èky.Ve¾mi dobre pritom dopadla reklama publikovanáv ¾avom ståpci, <strong>na</strong>sledovaná bannerom v hornej èasti obrazovky,menej atraktívny je pravý ståpec a <strong>na</strong>jmenej úèinnáje v dolnej èasti obrazovky. Viac informácií nájdetev tab. è. 1.Pouívatelia majú tendenciu ignorova reklamu vtedy,ak medzi òou a obsahom webu leí vizuál<strong>na</strong> bariéra buïv podobe prázdneho priestoru, alebo, <strong>na</strong>opak, ak je oddelenágrafikou.Ve¾mi dobre dopadla textová reklama, ktorú si v testochpozrelo a 82 % pouívate¾ov, prièom ich poh¾ad <strong>na</strong>11/2004 PC REVUE 31


Tab. 1 Rozloenie sledovanosti stranyPozícia¼avý ståpec 68 %Hore 55 %Pravý ståpec 34 %Dole 14 %Podiel videnostiTab. 2 Podiel sledovanosti internetovej reklamyRozlíšenie Poèet bodov Podiel videnosti160 × 800 128 000 68 %722 × 72 51 984 60 %468 × 60 * 28 080 53 %160 × 105 16 800 39 %184 × 90 16 560 35 %200 × 200 40 000 24 %468 × 60 ** 28 080 14 %* V hornej pozícii, ** V dolnej pozíciinej spoèinul a <strong>na</strong> 6,9 sekundy. Grafické banneryprilákali pozornos v priemere iba <strong>na</strong> 1,6 sekundy.Takisto dobre dopadla reklama formátu <strong>sk</strong>yscraper,ktorú si pozrelo a 68 % pouívate¾ov.Úplne pod¾a predpokladov je fakt, e väèšia reklamaupúta väèšiu pozornos. Percentuálny podielsi mono pozrie v tabu¾ke è. 2. Priemerný èas,ktorý sa pouívatelia dívali <strong>na</strong> reklamu, bol iba 0,6a 1,6 sekundy.Vý<strong>sk</strong>um ukázal, e reklama s rozmerom 300 ×250 pixlov, vloená do èlánku, je ve¾mi dobre videná.Jej sledovanos je v priemere 56 %, prièom prekonávaaj banner s ove¾a väèšími rozmermi, ako je<strong>na</strong>príklad polstránková reklama s rozmerom 368 ×850 pixlov s podielom videnia 38 %.V jednom z pokusov sa porovnávala klasickábannerová reklama s rozmermi 468 × 60 pixlovs reklamou s rov<strong>na</strong>kými rozmermi, ktorá sa všakv prípade, ak cez òu pouívate¾ prechádzal myšou,rozbalila do väèšieho rozmeru. V prvom prípade sa<strong>na</strong> banner pozrelo 40 % pouívate¾ov, v druhomprípade a 93 %. Všeobecne mono tvrdi, e reklamyumiestnené v ¾avej hornej èasti webu sú videnéèastejšie ako tie umiestnené v iných èastiach stránok.Zaujímavé je aj porov<strong>na</strong>nie, v ktorej sekunde povstupe do stránky pouívate¾ reklamu zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l.V ¾avej hornej èasti ju uvidel v priebehu piatichsekúnd po vstupe, v pravom ståpci medzi 12. a 45.sekundou, v dolnej èasti ju pouívatelia videli amedzi 29. a 96. sekundou. Tieto èasy sú však vypoèítavanéiba pre tých, ktorí sa òou zaoberali.Banner v spodnej èasti webu si pritom pozrelo iba10 % pouívate¾ov.Pop-up reklama s ve¾kosou 200 × 200 pixlovoslovila 70 % pouívate¾ov. Pouívatelia sa <strong>na</strong> òupozreli, prièom ju do troch sekúnd zavreli, iní juignorovali a do 25 sekúnd klikli i<strong>na</strong>m, vïaka èomuzmizla. Priemerne fixovala poh¾ad pouívate¾apo dobu jednej sekundy v dvoch alebo trochbodoch. Pop-up reklama tak nevykazovala signifikantnelepšie výsledky ako klasická bannerováreklama.EyeTrack ponúka v tejto súvislosti nieko¾ko rád:1. Reklama by mala stihnú ukáza pouívate¾ovivšetko dôleité v prvej sekunde.2. Reklama by nemala by umiestnená priïalekood názvu webu a nemala by by od neho oddelenábariérami v podobe ve¾kých bielych plôch aleboiného grafického obsahu.3. Reklama by mala zapadnú do webu ako jehointegrál<strong>na</strong> súèas, prièom by mala rešpektova svojoufarebnosou schému pozadia webu.4. Textové reklamy fungujú vzh¾adom <strong>na</strong> to, evyzerajú ako obsah webu, a teda dokáu prilákapozornos pouívate¾a.5. Ve¾kos reklamnej plochy nie je vdy priamoúmernávidenosti pouívate¾mi. Najlepšie je integrovareklamu do textu èlánkov.6. Ak chce zadávate¾ reklamy poui rozba¾ovaciureklamu, zí<strong>sk</strong>a lepšie výsledky, prièom je lepšiepouívate¾a <strong>na</strong> túto vlastnos reklamy urèitýmspôsobom upozorni. Ak je reklama pripravenátak, e sa rozbalí po prechode myšou po jej ploche,je vhodné umiestni ju do trajektórie, ktorá jepre kurzor obvyklá, aby k rozbaleniu reklamydošlo.MULTIMÉDIÁStránky publikujúce správy èasto publikujú multimédiá,èi u v podobe zvukových záz<strong>na</strong>mov, alebovideozáz<strong>na</strong>mov.EyeTrack sledoval, ako multimédiá vplývajú <strong>na</strong>pozornos pouívate¾ov. Multimediálne prezentácieupravil aj do klasickej textovej podoby a z pouívate¾ovvytvoril dve <strong>sk</strong>upiny. Jednej predostreldáta v multimediálnej podobe, druhej v textovejverzii.Následne bol pouívate¾om predloený kvíza hodnotilo sa, èi si dokáu spomenú <strong>na</strong> obsah.Zistené boli <strong>na</strong>sledujúce <strong>sk</strong>utoènosti:1. Pouívatelia dokázali zodpoveda otázky relevantnejšiev prípade, ak mali k dispozícii písanýtext.2. Pouívatelia textovej verzie si vedeli ove¾a lepšiespomenú <strong>na</strong> faktografické podrobnosti.3. Ak boli prezentované informácie o novýchpostupoch alebo procesoch, boli tí, ktorí dostali informáciuv multimediálnej podobe, úspešnejší.4. Medzi mumi a e<strong>na</strong>mi nebol iadny rozdiel.ZÁVERVý<strong>sk</strong>um EyeTrack sa zdá mnohým prínosný, jehometodika s¾ubná. Napriek tomu jeho výsledky sanepovaujú za smerodajné. Problém je v nízkompoète pouívate¾ov, ktorí sa <strong>na</strong> testovaní zúèastnili.Èasto sa tie <strong>na</strong>mieta, e v <strong>sk</strong>utoènosti nemeralto, èo je pre ¾udí prirodzené, ale to, <strong>na</strong> èo súpouívatelia zvyknutí. V kadom prípade je všakdobré, e takýto vý<strong>sk</strong>um sa u<strong>sk</strong>utoènil a jehovýsledky môu by pre mnohých podnetné. Pri<strong>na</strong>jmenšompotvrdzuje to, èo mnohí tušili a odporúèali,aj keï to nemohli podloi serióznym vý<strong>sk</strong>umom.EyeTracking má <strong>na</strong>pokon ove¾a širšie pole vyuitia,mono ním <strong>na</strong>príklad <strong>sk</strong>úma, ako sa pouívateliarozhliadajú po regáloch s tovarom aleboako si prezerajú obaly výrobkov.Zdroje:/1./ <strong>www</strong>.poynterextra.org/2./ http://estlowcenter.du.edu/3./ <strong>www</strong>.eyetools.com32 PC REVUE 11/2004


R E V U ESkype (nielen) pre Pocket PCNájdete <strong>na</strong> CD REVUEIste ste sa u s pojmom Skype stretli. Jehoautori ho definujú ako ve¾kú bezplatnúinternetovú telefónnu sie. V podstate ideo aplikáciu <strong>na</strong> prenos hlasu (telefonovanie) pointernete, ktorá je zadarmo. Skype existujev súèasnosti v štyroch edíciách, a to preoperaèný systém Microsoft Windows, Linux,Power PC, ale aj PDA (vreckové poèítaèe).Podpora pre vreckové poèítaèe sa objavila lennedávno a práve pre mobilnos pouitia týchtozariadení má Skype pred sebou <strong>na</strong>jväèšiuperpektívu rastu. Skype pre PDA je k dispozíciilen pre platformu Pocket PC.mová. Program je však zatia¾ k dispozíciiiba v anglickej verzii. Po registráciidostanete unikátne prihlasovaciemeno a heslo. Tieto údaje sú nezávisléod práve pouívanej platformy.Telefonova môete s ostatnýmiúèastníkmi siete Skype.Okrem beného bezplatného telefonovaniapo internete medzi mnohýmiúèastníkmi siete Skype existujeaj monos <strong>na</strong>zývaná SkypeOut.To je sluba, ktorá umoní prepojeniemedzi internetovým „telefónom“a klasickou pevnou èi mobilnoutelefónnou sieou. Pouitie tejtosluby u nie je bezplatné. Platí savšak nišia sadzba ako pri benýchtelefónoch. Sadzby SkypeOut súvdy rov<strong>na</strong>ké, bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èisa <strong>na</strong>chádzate v Bratislave, Prahe èiPo spustení si od vás program vypýtaprihlasovacie údaje. Pouívate¾<strong>sk</strong>éprostredie sa èlení <strong>na</strong> štyri záloky.V prvej – informaènej – je zobrazenýpoèet aktuálne prihlásených¾udí z vášho zoz<strong>na</strong>mu kontaktov, ïalejpoèet celkovo prihlásených pouívate¾ovsiete Skype a poèet ostávajúcichkreditov SkypeOut.Druhá poloka je urèená <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>mvšetkých vašich kontaktovspolu s aktuálnym stavom (on-line,off-line...). ia¾, ak pouívate Skypepre PC a máte u nejaké pridané kontakty,budete si ich musie do vreckovéhopoèítaèa znovu prida. Zatia¾sa toti kontakty medzi platformaminedajú zdie¾a.Tretia záloka predstavuje oknos vo¾bou volaného telefónneho èísla.Tá však funguje len vtedy, keï si kúpitekredity SkypeOut. Keï chcetevola inému uívate¾ovi v sieti Skype,kliknete <strong>na</strong> jeho meno v zoz<strong>na</strong>mekontaktov a z menu zvolíte polokuCall. Spojenie sa u<strong>sk</strong>utoèní v porov<strong>na</strong>nís klasickými telefónnymi sie-ami ve¾mi rýchlo. Samozrejme, závisíto od rýchlosti pripojenia obidvochstrán.Posledná záloka nesie oz<strong>na</strong>èenieLog a tu sú zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né všetkyu<strong>sk</strong>utoènené hovory spolu s èasoma dåkou ich trvania.Menu s <strong>na</strong>staveniami a nástrojmije <strong>sk</strong>romné, ale postaèujúce. Vcelkuhodnotíme Skype pre PDA ako kvalitnýVoIP softvér. Umoòuje zadarmotelefonova s inými aktuálne prihlásenýmiúèastníkmi siete Skype aleboza výhodnejších podmienok vola <strong>na</strong>pevnú alebo mobilnú linku.Minimálne poiadavky programusú operaèný systém Microsoft PocketPC 2003, 400 MHz procesor a, samozrejme,rýchle pripojenie <strong>na</strong> internet.Najlepšie je pripojenie cez WiFi.Volanie cez GPRS nie je moné, taktosa dajú posiela len instantné správySkype.Juraj BorzaÚvodná obrazovka po prihlásení sa k sietiSkypeÚvodná obrazovka <strong>na</strong> vo¾bu telefónnehoèíslaVolanie pomocou siete Skype a vreckovéhopoèítaèaH¾adanie pouívate¾ov v sieti SkypeProgram si mono stiahnu <strong>na</strong>domov<strong>sk</strong>ej stránke Skype(http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>ype.com/download_pda.html)a nájdete ho aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomCD REVUE v tomto èísle. Inštalaènýsúbor má ve¾kos 2,3 MB. Inštaláciaje jednoduchá a bezproblé-v Tokiu. Volania sú spoplatòovanéminútovou tarifikáciou. Kredity <strong>na</strong>telefonovanie si môete predplatipomocou medzinárodných platobnýchkariet. Minimálny kredit máhodnotu 10 eur. Pre <strong>na</strong>jpopulárnejšiedestinácie spoloènos Skype zvolilatarifikáciu oz<strong>na</strong>èovanú ako GlobalRate a my ju uvádzame v tabu¾ke.Minúta hovoru do uvedenýchkrajín stojí 0,017 eur (0,68 Sk). V ïalšejtabu¾ke uvádzame aj cenu volaní<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o a do ÈR.Ce<strong>na</strong> volaní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o a do Èe<strong>sk</strong>ej republikyCie¾ Euro/min. Sk/min.Sloven<strong>sk</strong>o – pevná linka 0,055 2,20Sloven<strong>sk</strong>o – mobilná sie 0,194 7,75Èe<strong>sk</strong>o – pevná linka 0,023 0,91Èe<strong>sk</strong>o – mobilná sie 0,178 7,12Pozn. Ceny sme prepoèítavali pod¾a kurzu 39,98 Sk/euroMinúta hovoru do uvedených krajín stojí 0,017 i / 0,68 Sk (SkypeOut)Argentí<strong>na</strong> (Buenos Aires), Austrália, Belgicko, Èile, Dán<strong>sk</strong>o, Francúz<strong>sk</strong>o, Holand<strong>sk</strong>o, Ír<strong>sk</strong>o,Ka<strong>na</strong>da (aj mobilné telefóny), Mexiko (Mexico City a Monterrey), Nemecko, Nový Zéland,Nór<strong>sk</strong>o, Portugal<strong>sk</strong>o, Rakú<strong>sk</strong>o, Ru<strong>sk</strong>o (Mo<strong>sk</strong>va, St. Petersburg), Španiel<strong>sk</strong>o, Švéd<strong>sk</strong>o,Talian<strong>sk</strong>o, Vatikán, Ve¾ká Británia, USA (aj mobilné telefóny, okrem štátov Aljaškaa Havaj<strong>sk</strong>é ostrovy)34 PC REVUE 11/2004


R E V U E T R E N D Y A T E C H N O L Ó G I Ee−learning: ŠKOLA CEZ INTERNET Daniel KederPojem e−learning pochádzaz angliètiny. E je známa<strong>sk</strong>ratka pre Electronic(elektronické) a druhá èasslova learning z<strong>na</strong>mená uèenie.Médiom odovzdávajúcimpoz<strong>na</strong>tky však nie sú knihyalebo hlas uèite¾a, aleelektronické médiá – CD nosièe,DVD, ale <strong>na</strong>jmä internet.E-learning sa zaèal ako pomerne jednoduchéprepísanie uèebných textov do elektronickejpodoby, vïaka èomu po<strong>sk</strong>ytoval výhodu ¾ahkéhovyh¾adávania. V súèasnosti je však e-learningu ove¾a dy<strong>na</strong>mickejší a interaktívnejší, po<strong>sk</strong>ytujeväèšiu flexibilitu, modularitu a ve¾a iných výhod.E-learning má ve¾a podôb a foriem. K <strong>na</strong>jjednoduchšímpatria prepísané <strong>sk</strong>riptá, doplnené odkazmi.Takáto forma však vyuíva potenciál elektronickéhovzdelávania nedostatoène a je pomernezastaraná. Novšie e-learningové študijné materiálykombinujú texty s názornými multimediálnymiukákami, vyuívajú 3D grafiku (<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zobrazovaniezloitejších schém) alebo pouívajú ivýkontakt s vyuèujúcim cez videokonferenciu. Okremelektronického obsahu, ktorý prináša celý rad výhod,umoòuje takýto systém vzdelávania neporov<strong>na</strong>te¾nelepší ma<strong>na</strong>ment uèenia sa.Jedným z priekopníkov e-learningu je JohnChambers zo spoloènosti Cisco. Projekt Cisco universityu pomohol mnohým ¾uïom zí<strong>sk</strong>a vyššievzdelanie z oblasti sieových technológií a ich ma<strong>na</strong>mentu.Cisco v súèasnosti v rámci svojho projektuponúka dokonca viacero svojich e-learningovýchriešení aj zadarmo. Na stránkach <strong>www</strong>.cisco.com môete <strong>na</strong>príklad zadarmo absolvovakurz (aj pre zaèiatoèníkov) bezpeènosti administráciesmerovaèov a prepí<strong>na</strong>èov Cisco.E−learning v <strong>sk</strong>ratkeVýhody: Úspora èasu – môete sa vzdeláva kdeko¾veka kedyko¾vek Úspora nákladov – je lacnejší ako klasickévzdelávanie v triede. Väèšinu nákladov všakušetríte vïaka jeho flexibilite – <strong>na</strong>jmä náklady<strong>na</strong> cestovné, èas strávený cestovaním, uèi samôete vtedy, keï to vyhovuje vám. Interaktivita – uèenie dostáva novú dy<strong>na</strong>mikua rozmer <strong>na</strong>príklad vïaka monosti otestovasa, prístupu do ïalších databáz s ïalšímiinformáciami alebo vïaka multimediálnymprvkom. Hyperlinky <strong>na</strong> ïalšie informácie Ma<strong>na</strong>ment a vyhodnocovanie vzdelávaciehoprocesuNevýhody: Chýbajúca interakcia so ivou bytosou. Tútonevýhodu sa však e-learning s<strong>na</strong>í obráti <strong>na</strong>výhodu tak, e umoòuje di<strong>sk</strong>usiu v internetovýchfórach, prípadne di<strong>sk</strong>utova <strong>na</strong>ivo v onlinechate. Je však pravda, e to ne<strong>na</strong>hradí ¾ud<strong>sk</strong>úprítomnos. Študijné materiály sú v elektronickej podobe.Z dnešných monitorov sa zle takétotexty èítajú a je pomerne nákladné a nepohodlnési následne texty tlaèi <strong>na</strong> benej tlaèiarni.Väèši<strong>na</strong> vzdelávacích inštitúcií, ktoré ponúkajúobsiahlejšie kurzy (<strong>na</strong>pr. vysoké školya univerzity), študijné materiály zasielajúosobitne.HISTÓRIA E−LEARNINGUHistória e-learningu vo ve¾kej miere kopíruje vzostupa pád internetu – internetovej bubliny. Prvávýz<strong>na</strong>mnejšie zmienka o vzdelávaní cez internetpochádza z roku 1996, keï vyšiel prvý èlánok Internetbased Training (Výuèba zaloená <strong>na</strong> internete).V roku 1998 bola zaloená prvá výz<strong>na</strong>mná onlineuniverzita NYU ako súèas známej New YorkUniversity. Nasledovalo zaloenie ïalších spoloèností,ako je Click2Learn.com, Smartforce, Headlighta mnoho iných. V roku 2000 bol predstavenýštandard pre e-learning, zaloený <strong>na</strong> XML – SCORMvo verzii 1.0, ktorý je dodnes prakticky štandardom<strong>na</strong> tvorbu e-learningových riešení.E-learning sa dostal <strong>na</strong> vrchol svojej popularityv roku 2000, keï záujem investorov o e-learningovéspoloènosti kulminoval. No ešte poèas roka 2000zaèal dramatický pokles záujmu o e-learningovéspoloènosti. Jeden z <strong>na</strong>jtvrdších pádov <strong>na</strong>príkladzaila spoloènos Headlight.com, ktorá bola nútenáprepusti všetkých 700 zamest<strong>na</strong>ncov. Nasledovalpád viacerých spoloèností, ako Pensare, Caliber,Peer3 a mnohých ïalších. E-learningové spoloènostivytriezveli a zaèalo sa presadzova tzv. blendede-learning vzdelávanie, ktoré kombinuje tradiènéoff-line vzdelávanie s on-line vzdelávaním. Koncomroka 2001 zavrela svoje virtuálne brány aj on-lineuniverzita NYU. E-learning sa dostal do nemilostiaj <strong>na</strong>priek predstaveným nových riešeniam, ako<strong>na</strong>príklad Learning Content Ma<strong>na</strong>gement System(LCMS) – Systém ma<strong>na</strong>mentu e-learningového obsahu.Dôraz sa prestal klás <strong>na</strong> technickú stránku školeniaa zameral sa viac <strong>na</strong> obsah. E-learning <strong>na</strong>bralreálnejšiu podobu, ktorá je zameraná prísne <strong>na</strong> zákazníka,a nie <strong>na</strong> fantastické a odváne vízie internetových<strong>na</strong>dšencov.E−LEARNING NA SLOVENSKUSloven<strong>sk</strong>o má nieko¾ko zaujímavých e-learningovýchprojektov. Zatia¾ <strong>na</strong>júspešnejším projektom jeprojekt CNAP (Cisco Networking Academy Program),ktorý funguje v spolupráci s Ministerstvom školstvaSR v partner<strong>sk</strong>ých stredných a vysokých školách.Za štyri roky èinnosti bola <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vybudovanásie kvalitne vybavených vzdelávacích centiere-learningových technológií pribline v 40stredných a vysokých školách, ktoré sa do programuzapojili. Aktuálny stav budovania siete CNAv SR v apríli 2004 boli 4 regionálne centrá (RCNA),44 lokálnych centier (LCNA), 147 vyškolených inštruktorova viac ako 2700 študentov študujúcichv rámci programu. Na báze programu boli zavede-Zdroj: e−learningguru.com36 PC REVUE 11/2004


né nové študijné odbory a špecializácie. MŠ SR bolschválený všeobecnovzdelávací volite¾ný predmet sieovétechnológie I. a II. pre stredné školy <strong>na</strong> báze CNA a programCNA bol úspešne akreditovaný akreditaènou komisiouMŠ SR <strong>na</strong> realizáciu rekvalifikaèného vzdelávaniav oblasti prípravy odborníkov <strong>na</strong> inštaláciu a prevádzkupoèítaèových sietí pre potreby úradov práce. AbsolvovanímCisco Networking Academy môe študent zí<strong>sk</strong>amedzinárodne uznávaný certifikát (CCNA alebo CCNP –Cisco certified network associate alebo partner). Sloven<strong>sk</strong>opatrí medzi <strong>na</strong>júspešnejšie krajiny, kde je tento programimplementovaný.Iné zaujímavé projekty sú <strong>na</strong>jmä e-learningové projekty<strong>na</strong> univerzitách a vysokých školách. V komerènej sféresa zatia¾ e-learningu nepodarilo prerazi a off-line školeniasú stále dominujúce.U sme informovali o 2. roèníku súae E-learningv praxi. Súailo spolu 36 projektov od autorov jednotlivcovaj riešite¾<strong>sk</strong>ých tímov zo SR a ÈR. Projekty hodnotila18-èlenná medzinárodná porota. Èlenmi poroty boli uznávaníodborníci v oblasti nových foriem vzdelávania (zástupcoviaakademickej sféry, neštátnych vzdelávacícha iných inštitúcií, IT spoloèností). Prihlasené súané projektyboli v zmysle propozícií súae rozdelené do trochkategórií – <strong>na</strong>jlepší on-line kurz, podporný materiál preon-line vzdelávanie a komplexný on-line vzdelávací systém.Blišie o <strong>na</strong>júspešnejších projektoch sa môete doèíta<strong>na</strong> spravodaj<strong>sk</strong>om serveri <strong>www</strong>. itnews.<strong>sk</strong>.NEKOMERÈNÉ VYUITIE E−LEARNINGUSo vstupom do Európ<strong>sk</strong>ej únie sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u otvárajúïalšie monosti. Jed<strong>na</strong> z nich je <strong>na</strong>príklad aj zí<strong>sk</strong>avaniegrantov pre vzdelávanie. Nedostatok kvalifikovaných uèite¾ov(<strong>na</strong>jmä v oblasti IT) sa dá do istej miery rieši aje-learningovými programami. Študenti by pravdepodobnelen ocenili, keby sa mohli vzdeláva prostredníctvomkvalitne vypracovaných študijných materiálov priamo <strong>na</strong>poèítaèi. Najvhodnejšie sa zdajú e-learningové kurzy týkajúcesa základných funkcií poèítaèa, administrácie systémovalebo programovania. Aj takéto projekty by monoboli vhodnou odpoveïou <strong>na</strong> vzrastajúci problém slabšej poèítaèovejgramotnosti hlavne iakov základných a strednýchškôl.Vo svete existuje u viacero akreditovaných strednýchaj základných škôl, ktoré vyuèujú aj prostredníctvome-learningu. Podobné školy dokáu <strong>na</strong>príklad pomôc hendikepovanýmdeom, ktoré vïaka e-learningu dostávajúmonos absolvova rov<strong>na</strong>ké vzdelanie ako rovesníci, ktorímôu chodi do školy. Rôzne e-learningové programy súbené <strong>na</strong>jmä v ekonomicky vyspelých krajinách, ako <strong>na</strong>príkladUSA alebo v krajinách západnej Európy. Mládetak prichádza <strong>sk</strong>oro do prirodzeného kontaktu s poèítaèoma chápe ho ako nástroj <strong>na</strong> dosiahnutie cie¾ov. Deti,ktoré sa <strong>na</strong>uèia ovláda poèítaè u v základnej škole, sapotom dokáu ove¾a rýchlejšie sústredi <strong>na</strong> zloitejšieúlohy a rýchlejšie <strong>na</strong>predova vo vzdelávaní ako ich rovesníci,ktorí túto monos nemajú.S e-learningom sa takisto experimentuje pri vzdelávaníobyvate¾ov ekonomicky a i<strong>na</strong>k zaostalých krajín. Jedenz <strong>na</strong>jväèších projektov sa práve zaèí<strong>na</strong> v Indii a zapojí sadoò pribline 4000 iakov. Predmety, v ktorých sa budúmôc vzdeláva, sú <strong>na</strong>pr. matematika, fyzika, chémia a biológia.Systém bude obsahova viac ako 5000 rôznych testov,ktoré majú efektívne mera výsledky tohto projektua majú tie pomôc uèite¾om zisti, èo treba študentomlepšie vysvetli. Program SCHOLAR si dáva za cie¾ vyuiprednosti e-learningu, no súèasne je jednou z jeho hlavnýchpriorít zachovanie pozície uèiete¾a ako <strong>na</strong>jdôleitejšiehoprvku vo vzdelávacom procese. E-learningové projektydo zaostalých krajín zavádza <strong>na</strong>príklad OSN. Nanešastietieto projekty sú zatia¾ ojedinelé, hoci sa o nichve¾mi èasto hovorí a píše.VYUITIE E−LEARNINGUV KOMERÈNEJ SFÉREPredstavme si úètovnú firmu, ktorá ponúka klientom ajdaòové poradenstvo. Pokia¾ si chce takáto firma zachovapotrebný stupeò profesio<strong>na</strong>lity, posiela svojich zamest<strong>na</strong>ncov<strong>na</strong> školenia minimálne 3 – 5-krát do roka, niekedyaj èastejšie. Daòová aj úètovná problematika sa toti neustálemení a vyvíja.Úètovnícka firma sa rozhodne zaplati kurz pre svojichvyaených zamest<strong>na</strong>ncov. Cestovanie by im zabralo dvehodiny, školia sa 4 hodiny a v práci <strong>na</strong>miesto 8 hodín strávialen dve. Do úvahy tak prichádza e-learningový kurz,<strong>na</strong>príklad cez internet, prípadne <strong>na</strong> CD-ROM médiu. Úèastníksa prihlási, keï mu to èas dovo¾uje, a urèuje si vlastnétempo školenia. Od zamestnávate¾a dostane len „deadline“<strong>na</strong> absolvovanie školenia – <strong>na</strong>príklad do 3 dní. Zamest<strong>na</strong>necsa školí <strong>na</strong> svojom pracovi<strong>sk</strong>u, èo z<strong>na</strong>mená, e<strong>na</strong>uèené môe okamite vyui v praxi. Školenie je doplnenéo interaktívne prvky, <strong>na</strong>príklad o krátke testy pokadej preštudovanej pasái. Študent má monos niektorépasáe pre<strong>sk</strong>oèi, iné si, <strong>na</strong>opak, zopakova. V prípadeproblému môe kontaktova lektora, ktorý mu dokáe <strong>na</strong>jeho otázky odpoveda. Po <strong>sk</strong>onèení školenia absolvujetest, ktorým preukáe úroveò dosiahnutých z<strong>na</strong>lostí.V prípade neúspechu mono test kedyko¾vek zopakovaalebo problémové veci sa douèi. Zamestnávate¾ dostanevýsledky testov svojich zamest<strong>na</strong>ncov a má tak istotu, eprostriedky za školenie boli vyuité efektívne. Pri správne<strong>na</strong>stavenom systéme motivácií je zamest<strong>na</strong>nec tie zainteresovanýdosahova èo <strong>na</strong>jlepšie výsledky testov a absolvovavšetky dostupné školenia.Spoloènos, ktorá by dokázala úspešne implementovatakýto systém uèenia, bude ma konkurenènú výho-PRE KOHO E−LEARNING ÁNO, PRE KOHO NIEE−LEARNING MÁ ZMYSELPre organizáciu, ktorá:má dostupné technológie, patriène vybavené poèítaèedokáe zabezpeèi primeranú podporu pre takýto projekttakéto riešenie podporuje väèši<strong>na</strong> vedúcich zamest<strong>na</strong>ncovNEMÁ ZMYSELak spoloènosto chce „vy<strong>sk</strong>úša“, prípadne pouíva len preto, lebo je to v módenemá potrebné technické vybavenie – dostatoène rýchly prístup <strong>na</strong> internet,vyriešenú bezpeènostnú problematiku, dostatoèné hardvérové vybavenienedokáe zabezpeèi podporný servis pre školiacich sa pracovníkov –e−learning toti vyaduje <strong>na</strong>jmä zo zaèiatku pomerne intenzívnu podporuzo strany administrátorov a technických pracovníkovPre študentov, ktorí:majú potrebné technické z<strong>na</strong>lostimajú dos èasu <strong>na</strong> štúdiumdostanú technickú podporu, keï ju budú potrebovaak študentimajú averziu k technike, resp. nie sú dos technicky zdatní,aby bolo pre nich takéto školenie prínosom, a nie príaouuprednostòujú tímovú prácu a názorné spôsoby školenia11/2004 PC REVUE 37


R E V U ERozhovor s Doc. Ing. Milanom Turèánim, CSc. PCR: Èo si od tohto projektu s¾ubujete a akú máprojekt budúcnos? M.T.: Naša katedra informatiky zabezpeèujevýuèbu v odbore uèite¾stvo akademických predmetov,špecializácia informatika – magister<strong>sk</strong>éštúdium, v neuèite¾<strong>sk</strong>om odbore aplikovaná informatika– bakalár<strong>sk</strong>e štúdium. Tretí stupeòštúdia zabezpeèujeme v odbore teória vyuèovaniainformatiky. Na základe uvedeného je zrejmé,e záujem o štúdium je dostatoèný a v odboreaplikovaná informatika nie sme v súèasnostischopní pokry záujem. To bol jeden z dôvodov<strong>na</strong> h¾adanie nových foriem vzdelávania s vyuitímnových informaèných technológií. Druhýmdôvodom bola s<strong>na</strong>ha rieši danú problematikunovými formami s vyuitím moností internetu.Po zí<strong>sk</strong>aní prostriedkov z MŠ SR sme zaèali riešiprojekt pod názvom DIVAI. V súèasnosti zavádzamejednotlivé kurzy postupne do výuèbyv prezenènej aj externej forme štúdia. Poèítame,e finál<strong>na</strong> verzia by mala by spustená v akademickomroku 2005/2006. PCR: Bude tento kurz v budúcnosti prístupný lenpre študentov vašej univerzity alebo plánujete e-learningspoplatni (<strong>na</strong>príklad pre verejnos)? M.T.: V poèiatoènej fáze <strong>na</strong>sadenia budemeoverova ivotaschopnos výsledkov projektu len<strong>na</strong> katedre informatiky. Po odladení a odstráneníchýb a nedostatkov by sme chceli spolupracovaaj s pracovi<strong>sk</strong>ami <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých univerzitácha univerzitách v Èechách. Zatia¾ v tejto etapeneuvaujeme o aplikácii v inom jazyku ako sloven<strong>sk</strong>om,prípadne èe<strong>sk</strong>om. So spoplatnením štúdiazatia¾ nemono ráta zo známych dôvodov. Poschválení platby zákonodarným orgánom budeštúdium pod¾a podmienok pravdepodobne spoplatnené,tak ako je to bené <strong>na</strong>pr. v západnejEurópe. PCR: Myslíte, e je reálne, aby sa študent pomocoue-learningu <strong>na</strong>uèil všetko to, èo študent denného alebodia¾kového štúdia? M.T.: V praxi sa ukazuje, e pre študentov<strong>na</strong>stupujúcich <strong>na</strong> štúdium je výhodnejšia prezenènáforma štúdia s podporou informaènýcha komunikaèných technológií. Pre študentov, ktoríštudujú popri zamest<strong>na</strong>ní, je výhodnejšia kombinovanáforma štúdia s urèitým pomerom priamejvýuèby a e-vzdelávania s vyuitím komunikaènýchmoností internetu. Je to dos individuálnepre kadý vek a schopnosti študujúcich. PCR: V zahranièí sú on-line e-learningové univerzitypomerne bené. Zrovnoprávnite denné a dia¾kovéštúdium s e-learningovým? M.T.: Dovolím si vyjadri svoj názor <strong>na</strong> tútoproblematiku. E-vzdelávanie má svojich priaznivcov,ale aj odporcov. Ja patrím k tým, ktorí sas<strong>na</strong>ia vytvori také podmienky a uèebné podpory,aby študenti mohli študova nezávisle od miestapobytu a nemuseli ma traumu z nedochví¾nosti,prípadne neumiestnenia sa <strong>na</strong> internáteškoly, kde študujú. Všetko závisí od kvality ¾udí,ktorí pripravujú výuèbové kurzy, a ochoty komisiíschváli takúto formu vzdelávania ako plnohodnotnúformu vysokoškol<strong>sk</strong>ého štúdia. V súèasnostipri urèitej absencii pripojenia <strong>na</strong> internet v širšomrozsahu sa prikláòam ku kombinovanej formeštúdia, ktorá by mohla by akceptovaná v celomrozsahu. Všetko <strong>na</strong>svedèuje tomu, e v oblasticeloivotného vzdelávania u je to plnohodnotnáforma, no v prípade dennej formy štúdia prezenènéhocharakteru budeme ešte dlho bojovas veternými mlynmi. Je to však úloha, ktorá násmotivuje v ïalšej práci pri zrovnoprávòovanítýchto foriem. Ïakujeme za rozhovor.du oproti inej, ktorá posiela svojich zamest<strong>na</strong>ncov<strong>na</strong> školenia iba nárazovo. Kvalitný e-learningovýsystém neustále sa uèiacej organizácie totidokáe identifikova potrebu vzdelávania ešte<strong>sk</strong>ôr, ako nedostatok informácií spôsobí poklesvýkonnosti.Organizácie, ktoré takýto komplexný systém <strong>na</strong>vrhujúpre individuálne potreby firiem, sú <strong>na</strong>pr.SkillSoft, Envision, DigitalThink, Saba a riešeniaponúkajú aj gigantic, ako <strong>na</strong>príklad Oracle aleboIBM. Na Sloven<strong>sk</strong>u firma, ktorá by sa špecializovala<strong>na</strong> <strong>na</strong>vrhovanie moderných e-learningovýchriešení, zatia¾ chýba.Nieko¾ko e-learningových riešení (školenia preprodukty MS Office) ponúka <strong>na</strong>príklad GOPAS aleboKontis.ON−LINE UNIVERZITYV súèasnosti pomocou e-learningu môete nielenúspešne absolvova kurz, ale aj „vyštudova“ univerzitu.Školu, v ktorej budete študova pomocoue-learningu, nemusíte pritom fyzicky <strong>na</strong>vštívi aniraz poèas celého svojho štúdia. Po úspešnom prijatí<strong>na</strong> univerzitu a vybraní špecializácie a kurzovdostanete prakticky všetky študijné materiály voforme kníh a takisto <strong>na</strong> optických nosièoch. NaCD/DVD bývajú zväèša multimediálne nároènejšiemateriály, ako <strong>na</strong>príklad prednášky alebo prezentácie.Aktualizované materiály si budete poèassemestra sahova z internetu. Väèši<strong>na</strong> on-line univerzítu zrovnoprávnila e-learningových študentovso študentmi študujúcimi formou denného štúdia.Vzdelanie a titul zí<strong>sk</strong>aný cez e-learning budúrov<strong>na</strong>ko platné, ako keby ste absolvovali danú univerzituformou denného štúdia.Študent zaradený do e-learningového kurzudostane svoju osobnú stránku, <strong>na</strong> ktorej môe sledovavzdelávací progres. Sú tu vypísané prednášky,ktoré ste <strong>na</strong>vštívili, testy, ktoré ste absolvovali,zoz<strong>na</strong>m domácich úloh, novinky a oz<strong>na</strong>my o kadompredmete a podobne. Jednou z <strong>na</strong>jdôleitejšíchsúèastí sú di<strong>sk</strong>usné fóra, kde máte monospredi<strong>sk</strong>utova jednotlivé študijné problémyso spoluiakmi a svojím profesorom. Kadý profesormá ïalej stanovené konzultaèné hodiny, poèa<strong>sk</strong>torých môete s vyuèujúcim konzultova svojeotázky.Ak si však myslíte, e štúdium on-line je jednoduchšieako denné štúdium, ste <strong>na</strong> omyle. Väèši<strong>na</strong>Slovníèek pojmov e−learningu LMSLearning Ma<strong>na</strong>gement System (Systémma<strong>na</strong>mentu vzdelávania) je systém, ktorý mápomôc spoloènosti riadi systém vzdelávaniavšeobecne. AICC štandardAviation Industry CBT Committee - štandard stanovenýAviation Industry (kontrolou pre leteckýpriemysel) pre Computer-Based Training (CBT -vzdelávanie zaloené <strong>na</strong> poèítaèoch). Tieto štandardysú akceptované mnohými tvorcami e-learningovýchriešení nielen v leteckom priemysle.Jadrom štandardu je integrácia CBT a LMS.Takmer všetci tvorcovia obsahu pre e-learning asystémov LMS vyuívajú tieto štandardy, ktoréumoòujú e-learningové riešenia nielen cezvytvorené klient<strong>sk</strong>e aplikácie, ale aj cez internetovéprehliadaèe. SCORMSharable Content Object Reference Model(zdie¾ate¾ný obsah objektového referenènéhomodelu) je podobný ako AICC. SCORMpredstavuje referenèný model, ktorý definujespoluprácu zloiek kurzu, dátových modulova protokolov, aby bol e-learningový obsahzdielate¾ný medzi rôznymi systémami, ktoré súpostavené <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom modeli. SCORM vyuívaXML. IMSIMS predstavujú otvorené štandardy zaloenéspoloènosou IMS Global Learning Consortium,ktoré sa vyuívajú <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> garantovaniekompatibility jednotlivých e-learningovýchriešení. IMS Global Learning Consortium jenezi<strong>sk</strong>ová organizácia, ktorej prispievajúcimièlenmi sú rôzne softvérové a hardvérovéspoloènosti s<strong>na</strong>iace sa nájs štandardy pree-learning. Blended LearningZmiešané uèenie. Vyuíva prednosti e-learningu,ako je <strong>na</strong>príklad monos otestovania sa, èasovúflexibilitu alebo monos urèi si vlastné tempoštúdia, a súèasne vyuíva aj štandardnú formuškolenia, a to <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ivú komunikáciu soškoliacim a spoluiakmi. Saba publisherNástroj <strong>na</strong> tvorbu e-learningového obsahu odfirmy Saba. Viac <strong>na</strong> <strong>www</strong>.saba.com. MacromediaSpoloènos vydávajúca viacero nástrojov pree-learning. Flash je len jed<strong>na</strong> z týchto aplikácií.38 PC REVUE 11/2004


univerzít, ktoré ponúkajú aj on-line štúdium, <strong>sk</strong>racuje pretýchto študentov semester a o polovicu (<strong>na</strong>miesto 16 týdòovtrvá semester len 8 týdòov), a preto je táto formaštúdia relatívne nároèná. Odporúèaná doba štúdia <strong>na</strong>jeden predmet je asi 8 – 10 hodín štúdia týdenne. On-lineformu štúdia ponúka aj viacero prestínych univerzít.Najviac vysokých škôl a univerzít, kde môete študovaon-line, je v Spojených štátoch a v Anglicku, ale nájdu sauniverzity aj v iných krajinách EÚ. Viac informácií nájdete<strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.eLearners. com, <strong>www</strong>.campusdirt.com(platné len pre USA).Na Sloven<strong>sk</strong>u zatia¾ nemáme iadnu vysokú školu aniuniverzitu, ktorá by ponúkala akreditovanú výuèbu aj formoue-learningu s výnimkou programu CNA, o ktoromsme sa u zmienili. Existuje však viacero zaujímavých projektov,ktoré majú <strong>na</strong>štartova on-line výuèbu. Medzi tie<strong>na</strong>jambicióznejšie patrí projekt <strong>na</strong> nitrian<strong>sk</strong>ej UniverziteKonštantí<strong>na</strong> Filozofa <strong>na</strong> Katedre informatiky Fakulty prírodnýchvied. Otcom projektu je Doc. Ing. Milan Turèáni,CSc. (M.T.), ktorému sme poloili nieko¾ko otázok.Medzi ïalšie vzdelávacie inštitúcie, ktoré experimentujús e-learningom <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, patria aj Ekonomická univerziav Bratislave, Technická univerzita v Košiciacha ilin<strong>sk</strong>á univerzita, ktorej e-learningový program je pod¾aprezentovaného materiálu zatia¾ <strong>na</strong>jobsanejší.iad<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>á vzdelávacia inštitúcia však zatia¾ neponúkasystém e-learningového vzdelávania, ktorý by bolúplne porov<strong>na</strong>te¾ný, pokia¾ ide o obsah a kvalitu, so štandardnevyuèovanými predmetmi. E-learning síce nie jepravdepodobne vhodný pre absolventa strednej školy,ktorý sa chce prihlási <strong>na</strong> vysokú školu, ale je pod¾a doterajších<strong>sk</strong>úseností vïaka svojim prednostiam vhodný <strong>na</strong>jmä<strong>na</strong> kontinuálne vzdelávanie pracujúcich. E-learning jevhodný <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> ïalšie vzdelávanie, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> doktorand<strong>sk</strong>éštúdium, programy MBA a podobne. Pracujúcièlovek toti potrebuje flexibilitu, aby dokázal zladi svojepracovné, rodinné a študijné povinnosti. Práve táto flexibilitaje hlavnou výhodou e-learningu. E-learning je vhodnýaj ako doplnková forma vyuèovania pre denných študentov.Môu si tak <strong>na</strong>príklad zopakova prednášku aleboabsolvova cvièenie formou krátkeho testu.Ak ovládate cudzí jazyk, <strong>na</strong>jlepšie anglický, sú vámdvere otvorené takmer <strong>na</strong> kadej on-line univerzite. Mô-ete si vybra z celého radu prestínych školení, kurzovalebo si z pohodlia domu spravi MBA <strong>na</strong> niektorej z prestínychuniverzít. Hoci poplatky za on-line formu štúdiabývajú väèšinou takmer identické, ako keby ste osobnev danej vzdelávacej inštitúcii študovali, podstatné úsporydosiahnete tým, e nemusíte nikam cestova, pre<strong>na</strong>jímasi internát. A hlavnou výhodou pre pracujúcich a ichzamestnávate¾ov je, e nemusíte odís z práce.TECHNOLÓGIETechnológie sú pre e-learning k¾úèové. Nie sú to však lenhardvérové parametre, ako <strong>na</strong>príklad rýchlos internetovéhopripojenia alebo bezpeènos spojenia a podobne,ale <strong>na</strong>jmä jednoduchos a praktickos vyuitia. Problémomnie sú technológie pre koncových pouívate¾ov(študentov), ale pre tvorcov obsahu – školite¾ov. Úspešnýa efektívny e-learningový program môe zhotovi lentaká inštitúcia, ktorá má prepracovaný systém uchovávaniaz<strong>na</strong>lostí, technicky zdatných školiacich a potrebnéhardvérové a <strong>na</strong>jmä softvérové vybavenie. Prinášamevám preh¾ad <strong>na</strong>jpouívanejších nástrojov <strong>na</strong> tvorbue-learningových riešení.Systémov <strong>na</strong> tvorbu e-learningového obsahu je, samozrejme,ove¾a viac, vymenovali sme len niektoré z nich. Aksa rozhodnete zavies vo vašej firme niektoré e-learningovériešenie, jed<strong>na</strong> zo základných otázok by mala znie:Podporuje toto riešenie existujúce štandardy? Vzdelávanieje toti nikdy nekonèiaci proces a vy si musíte by istí,e vaše e-learningové riešenie bude vyuite¾lné aj v budúcnostia kompatibilných dodávate¾ov e-learningovýchriešení budete ma èo <strong>na</strong>jviac.ZÁVERE-learning má jednoz<strong>na</strong>ène budúcnos ešte pred sebou.Jeho výhody ho predurèujú <strong>na</strong> to, aby sa stal <strong>na</strong>jvyuívanejšouformou vzdelávania zamest<strong>na</strong>ných ¾udí. E-learningje tie vhodný nástroj pre firmy, ktoré sa rozhodli sta sa„permanentne sa uèiacimi organizáciami“. Vhodný je aj<strong>na</strong> vzdelávanie v zaostalejších regiónoch alebo ako nástrojvýuèby telesne postihnutých ¾udí.E-learning však ešte pravdepodobne èaká dlhá cesta,kým dosiahne širšie uz<strong>na</strong>nie. K jeho širšiemu uplatneniuprispeje <strong>na</strong>jmä rýchlejší internet a dostupnos kvalitnýchkurzov, jednoduchých <strong>na</strong> ovládanie. A samozrejme, prispôsobeniecenových hladín jednotlivých riešení monostiambených podnikov.Novinkou je pripravovaný softvér Captivate (predtýmRoboDemo), ktorý <strong>na</strong>hráva dianie <strong>na</strong> obrazovke priamodo Flash animácií. Macromedia ponúka sústavu produktov<strong>na</strong> e-learning s názvome-learning Suite (viac <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.macromedia.com/software/e-learningsuite/). Ce<strong>na</strong> tohto balíka je 3420 EURa zahàòa <strong>na</strong>sledujúce produkty: Authorware 7,Macromedia Flash MX 2004 Professio<strong>na</strong>la Dreamweaver MX 2004. LERSUSSoftvér od nemeckej spoloènosti, ktorý umoòuje tvorbue-learningových produktov aj pre pouívate¾ov,ktorí nie sú profesionálmi v oblasti IT. Nástroj <strong>na</strong> tvorbue-learningového obsahu stojí 499 EUR. Viac <strong>na</strong><strong>www</strong>.lersus.de. e−learning Server IntrafinityLMCS systém od firmy Intrafinity. Ponúka komplexnúsprávu vzdelávania vo ve¾kých aj malých firmách. Cenysú závislé od ve¾kosti organizácie. Viac <strong>na</strong>http://<strong>www</strong>.intrafinity.com. eDoceoSystém vyvinula èe<strong>sk</strong>á firma Tra<strong>sk</strong> solutions. Do sloven<strong>sk</strong>éhojazyka ho lokalizovala spoloènos Lomtec.Systém je úplne kompatibilný so štandardmi IMSa AICC. Ak teda dodávatelia e-learningových školenídodajú e-školenia kompatibilné s uvedenými štandardmi,máte silný systém, porov<strong>na</strong>te¾ný s inýmiLMS systémami, pouívanými vo svete. Viac <strong>na</strong><strong>www</strong>.edoceo.<strong>sk</strong>. MoodleSoftvérový balík <strong>na</strong> tvorbu on-line kurzov. Tento systémvyuíva aj ilin<strong>sk</strong>á univerzita alebo UniverzitaKonštantí<strong>na</strong> Filozofa. Je to open source project, a tedaje chránený licenciou GPL, èo okrem iného z<strong>na</strong>mená,e je zadarmo. Moodle obsahuje modul štandarduSCORM.11/2004 PC REVUE 39


R E V U EDigitálny Aristoteles Branislav MadošGrécky filozof, uèite¾ a vedecAristoteles bol známy tým, ejeho z<strong>na</strong>losti zahàòali všetkydostupné vedecké poz<strong>na</strong>tky tejdoby. Jeho ïalšou prednosoubola schopnos poda tietopoz<strong>na</strong>tky tak, e im poslucháèiporozumeli. Dnes by u sotvamohol niekto ma takútoambíciu. Mnostvo vedeckýchpoz<strong>na</strong>tkov aj v úzkošpecializovaných vednýchodboroch prekraèuje kapacituvedcov, ktorí sa týmitoodbormi zaoberajú. Èasto unie je v ich silách ani sledovaobjavy iných, a tak sa èastostáva, e sa to isté vyvíjadvakrát alebo sa jednoduchonové poz<strong>na</strong>tky prehliadnu.Vedci si preto poloili otázku: Ak nemôe maiadny èlovek ambíciu sta sa Aristotelomsúèasnosti, dokázal by to poèítaè? Aby zí<strong>sk</strong>aliodpoveï, vznikol Projekt Halo. Jeho úlohou jevytvori „digitálneho Aristotela“ súèasnosti,program, ktorý by dokázal a<strong>na</strong>lyzova vetu zadanúv prirodzenom jazyku, pomocou bázy z<strong>na</strong>lostísformuloval správnu odpoveïa prezentoval ju pouívate¾oviprirodzeným jazykom.VULCANProjektov s ambíciou vybudovaumelú inteligenciu je ve¾a. SpoloènosVulcan Inc., zaoberajúcasa projektom Halo, je však v nieko¾kýchsmeroch výnimoèná. Jejzakladate¾om je Paul Allen, niekdajšíspoluzakladate¾ spoloènostiMicrosoft. Vulcan môe <strong>na</strong>projekt vyèleni relatívne ve¾a Paul Allenfi<strong>na</strong>nèných prostriedkov a vïakaštedrým dotáciám vývoj softvéru mnohonásobneurýchli. Ïalším dôvodom <strong>na</strong> optimizmus je spoluprácaso špièkovými svetovými pracovi<strong>sk</strong>amiv odbore z<strong>na</strong>lostného ininierstva. SpoloènosVulcan sa s<strong>na</strong>í, aby projekt Halo nebol zaèleòovanýmedzi ostatné projekty umelej inteligencie, <strong>sk</strong>ôrdo oblasti z<strong>na</strong>lostného ininierstva a expertnýchsystémov. Cie¾om toti nie je <strong>na</strong>podobni rozhranímprogramu èloveka v zmysle a<strong>na</strong>lýzy a syntézyreèi, rozoznávania obrazu atï., ale sústredi sa <strong>na</strong>informácie a ich interpretáciu. Blišie informácieo spoloènosti Vulcan mono nájs <strong>na</strong> stránke<strong>www</strong>.vulcan.com.HALOProjekt Halo sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých fáz. Prvá z nichtrvala pol roka a bola úspešne ukonèená v máji2003. Na jej realizácii participovali tri tímy, vedenéspoloènosami Cycorp Inc., Ontoprise GmbHa SRI Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l. Kadý z tímov pracoval <strong>na</strong>úlohe samostatne, aby sa ich výsledky dali porov<strong>na</strong>.Cie¾om tejto fázy bolo za šesmesiacov zostavi dokumentobsahujúci všetky pravidlá, ktorýmisa riadi anorganická chémia.Extrémne akým urobilaprojekt podmienka, pod¾a ktorejmusel by tento text zrozumite¾nýpoèítaèu. Ce<strong>na</strong> za uloenieinformácií v poadovanej forme,z ktorej poèítaè dokáe odvodzovaodpovede <strong>na</strong> otázky, sa <strong>na</strong>pokonukázala ako pomerne vysoká.Kadá zo 71 stránok dokumentusi vyiadala náklady 10 000 USD.Druhá fáza projektu, ohlásená vofebruári tohto roka, má za cie¾ pripravi systém,ktorý by umoòoval aj nepoèítaèovým odborníkomvklada do Digitálneho Aristotela vedomosti.Doktorandi a postdoktorandi by takisto zí<strong>sk</strong>alimonos rozširova vedomosti systému, prièom byu neboli nutné konzultácie so z<strong>na</strong>lostnými ininiermi.Týmto postupom by sa mala zníi ce<strong>na</strong> zazadávanie informácií a <strong>na</strong> sumy, ktoré sú porov<strong>na</strong>te¾nés cenou prípravy klasickej odbornej publikácie.Druhá fáza projektu je rozvrhnutá <strong>na</strong> 30mesiacov, prièom sa <strong>sk</strong>ladá z troch podúloh: Vytvorenie systému – trvanie šes mesiacov Implementácia systému – trvanie pätnás mesiacov Dolaïovanie – trvanie devä mesiacovDo realizácie druhej fázy projektu boli zahrnutéopä tri tímy, disponujúce potrebnými z<strong>na</strong>losamiz odboru inteligentných systémov, schopných zí<strong>sk</strong>avaniaz<strong>na</strong>lostí, ich reprezentácie, inferencie, akoaj komunikácie v prirodzenom jazyku. Konkrétneide o tím SRI Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l, Ontoprise a ISX. Tieto40 PC REVUE 11/2004


R E V U Etri tímy zahàòajú èlenov z celkového poètu 11 organizácií.Podcie¾om druhej fázy projektu je pripravi systém<strong>na</strong> maturitné <strong>sk</strong>úšky, ktoré v USA prebiehajúformou testov. Digitálny Aristoteles by tak mal byschopný zmaturova z chémie, biológie a fyziky.Aktuálne výsledky ukazujú, e pri poloení 168 otázokz chémie systém dosiahol výsledky, ktoré bymu staèili <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie známky 3 zo škály 1 a 5. Pritestoch sa súèasne ukázali jeho prednosti aj slabiny.Odpoveï <strong>na</strong> otázku: „Aké bude pH roztoku,ktorý pripravíme zmiešaním dvoch konkrétnychchemikálií?“ nájde pomerne spo¾ahlivo. I<strong>na</strong>k je tovšak pri otázkach typu: Preèo je chemicky zneèistenávoda lepším vodièom elektrického prúdu akodestilovaná voda?Tretia fáza projektu bude zrejme <strong>na</strong>jnároènejšiaz kapacitných a organizaèných dôvodov. Jej úlohoubude <strong>na</strong>plni Aristotela všetkými dostupnými informáciamia udriava jeho databázu v èo <strong>na</strong>jaktuálnejšomstave.DOWNLOADJednou z predností projektu je, e nejde o privátnuinvestíciu s motívom zi<strong>sk</strong>u, ale o projekt, ktorý bymal prinies prospech všetkým. V súlade s tým sa<strong>na</strong> jeho stránkach objavili výsledky prvej fázy. Kadýz troch tímov dostal za úlohu vytvori dva druhysoftvéru. Jeden je urèený odborníkom <strong>na</strong> problematikutvorby z<strong>na</strong>lostných systémov a mal bypomôc pri prípadných pokusoch o vytvorenie podobnýchprojektov, druhý súbor programov jeurèený pouívate¾om, ktorí by chceli iba pasívnevyuíva Aristotela pri svojej práci alebo štúdiu.Stiahnutie programov je vo¾né, ale rozhodne nejdeo malé objemy dát. Programy majú ve¾kos od 38MB do 310 MB, po rozbalení zaberajú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u nieko¾konásobneviac miesta.Na rýchlu orientáciu je moné priamo <strong>na</strong> stránkachprojektu poui prehliadaè výsledkov, v ktorommono vidie otázky a odpovede systému, akoaj jeho myšlienkové postupy. Ïalšia prístupnádokumentácia vo formáte PDF obsahuje informácieo otázkach, kódovaní vedomostí, odpovediacha chybách, ktorých sa systém dopúša.ZÁVERProjekt Halo je dôleitý nielen preto, e môe daodpoveï <strong>na</strong> otázku, èi je vôbec takýto projekt u<strong>sk</strong>utoènite¾nýz technickej a fi<strong>na</strong>nènej stránky, ale ajz dôvodu potenciálneho <strong>na</strong>sadenia v praxi.V súèasnosti sa mnoho vedeckých poz<strong>na</strong>tkov vynára<strong>na</strong> rozhraní viacerých vedných disciplín a bádanieje za takýchto podmienok pomerne nároèné,vyaduje si pochopenie väèšieho mnostva poz<strong>na</strong>tkov,dlhšiu prípravu <strong>na</strong> pokusy, tímy ¾udí z rôznychodborov, stretnutia a konzultácie.Keby sa podarilo vytvori Digitálneho Aristotela,vedci by zí<strong>sk</strong>ali silného „spolupracovníka“,s ktorým by mohli konzultova kedyko¾vek, nepretriteo predmete svojho <strong>sk</strong>úmania. Nemuseli byzahàòa do svojho vedeckého tímu mnostvo špecialistova informácie by zí<strong>sk</strong>avali ove¾a rýchlejšie.Druhou ve¾kou <strong>sk</strong>upinou pouívate¾ov by bolištudenti, ktorí by si poèas štúdia mohli overovasvoje vedomosti a <strong>na</strong>dobúda nové bez nutnostikonzultácií s profesormi.V súèasnosti sa nevie, èi projekt Halo dosiahneštádium, v ktorom ho bude moné efektívne vyuíva.K dispozícii sú však takmer neobmedzenézdroje <strong>na</strong> jeho realizáciu a predpokladá sa, e jehodolaïovanie môe trva aj nieko¾ko desaroèí. Nakonci tohto úsilia mono dostane veda a ¾udstvoneocenite¾ného pomocníka.Ïalšie informácie <strong>na</strong> internete/1./ <strong>www</strong>.projecthalo.com/2./ <strong>www</strong>.sri.com/3./ <strong>www</strong>.cyc.com/4./ <strong>www</strong>.ontoprise.com11/2004 PC REVUE 41


R E V U E A K O N A T O C E Z I N T E R N E TTéma: Webové kameryKAMERY.TISCALI.CZ Ján GéciWebové kamery v súèasnostipredstavujú ve¾mi ob¾úbenýa èasto pouívaný doplnok<strong>na</strong> relatívne jednoduchéspestrenie internetovýchstránok. S minimom nákladovmono oivi predstaveniemesta, obce, ale aj firemnúalebo aj osobnú webovúprezentáciu o ivé poh¾ady.Prvá webová kamera bola <strong>na</strong>montovaná v poèítaèovomlaboratóriu Cambridge<strong>sk</strong>ej univerzityv roku 1991 a snímala kanvicu s kávou.Dnes sa s nimi stretávame bene, sú <strong>na</strong>montované<strong>na</strong> rôznych miestach, zvyèajne <strong>na</strong> budovách,niekedy aj v interiéroch. V pravidelnýchintervaloch zhotovujú snímky, ktoré sa následneobjavujú <strong>na</strong> internete.V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku sa pozrieme <strong>na</strong> niektoréinternetové stránky s kamerami a v druhej èasti sipovieme aj o tom, èo treba ma, ak sa èlovek rozhodnepre vlastnú kameru vo webe.ZOZNAM.SKHOLIDAYINFO.SKTieto kamery poznáte z televízie, kde sprostredkúvajúpoh¾ad <strong>na</strong>jmä do hor<strong>sk</strong>ých stredí<strong>sk</strong> a súèasneinformujú o poveternostných podmienkach.V internete je to podobné, niektoré odlišnosti vyplývajúz vyuitia webových daností. Nesledujetevideo, ale prijímate jednotlivé snímky. Súèasne súk dispozícii staršie zábery (interval jed<strong>na</strong> hodi<strong>na</strong>),doplnené o teplotu vzduchu. Momentálne je <strong>na</strong>výber 25 lokalít, kde popri poh¾ade z kamery nájdeteaj informáciu o <strong>na</strong>dmor<strong>sk</strong>ej výške a aktuálnejteplote.Link: <strong>www</strong>.holidayinfo.<strong>sk</strong>/kamery_let_lst.phpCANEX.SKStránka má kamery rozdelené do desiatich tematických<strong>sk</strong>upín. Obsahuje nielen Èe<strong>sk</strong>ú republiku,ale aj rôzne zaujímavosti zo sveta, <strong>na</strong>vyše exotikua vesmír s aktuálnym interaktívnym poh¾adom <strong>na</strong>Zem z výšky takmer 36 000 kilometrov. Zemegu¾umono digitálne rotova, pribliova a odïa¾ova.Za pozornos stoja takisto neobvyklé kamery,umiestnené <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> stoiaroch plávajúcichlodí, <strong>na</strong> plavárni, v chladnièke <strong>na</strong> pivo alebo <strong>na</strong> pristávacejploche leti<strong>sk</strong>a.Link: http://kamery.tiscali.czWEBCAMS.CZNa tejto stránke nájdete zoz<strong>na</strong>m kamier, abecednezoradený pod¾a ich lokalizácie a doplnený o krátkyopis. Venuje sa hlavne Sloven<strong>sk</strong>u a Èe<strong>sk</strong>u, doplnkovoulokalitou je Chorvát<strong>sk</strong>o s nieko¾kými dovolenkovýmistredi<strong>sk</strong>ami. Stránka nepo<strong>sk</strong>ytuje vysvetlenia,nevenuje sa ani technickej stránke, blišíminformáciám o konkrétnom mieste, ale je topraktický a hlavne ve¾mi preh¾adný zoz<strong>na</strong>m moností,kde sa cez kameru dá pozrie. Ku kamerámsa <strong>na</strong> stránke Zoz<strong>na</strong>m dostanete postupným klikaním<strong>na</strong> Poèítaèe a Internet –> Internet a WWW –>Online kamery alebo priamym vloením uvedenejadresy.Link: <strong>www</strong>.zoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>/katalog/Pocitace_a_Internet/WWW/WebkameryStránka je zaujímavá nielen snímkami z kamier, alepredovšetkým detailnými informáciami, ktoré sazídu pri inštalácii vlastnej sieovej (IP) kamery.Rov<strong>na</strong>ko tu nájdete aj ponuku všetkých komponentov,ktoré sú potrebné pri profesionálnom vyuitísieových kamier.V menu nás zaujal odkaz Riešenia –> Nástroje <strong>na</strong>dve ve¾mi praktické kalkulaèky. Prvá slúi <strong>na</strong> výpoèetzáae di<strong>sk</strong>u a siete. Druhá kalkulaèka pomáhapri zistení potrebnej ohni<strong>sk</strong>ovej vzdialenosti objektívu.Vyui mono takisto podrobné návody a radyv podobe súborov typu PDF, venujúce sa konfiguráciikamery a potrebným <strong>na</strong>staveniam v rámcisiete.Link: <strong>www</strong>.canex.<strong>sk</strong>Táto stránka sa venuje iba Èe<strong>sk</strong>ej republike. V èase<strong>na</strong>šej návštevy bolo <strong>na</strong> nej k dispozícii 212 rôznychwebových miest, pokrytých kamerou. Linky <strong>na</strong> ne súrozdelené do <strong>sk</strong>upín pod¾a krajov. Nájdete aj odkazy<strong>na</strong> privátne kamery, ale tie nie sú vdy pripojené,take <strong>na</strong> stránkach sa vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>sk</strong>ôr staršie uloenésnímky. Páèila sa nám monos jednotlivé kameryohodnoti. V zoz<strong>na</strong>me odkazov <strong>na</strong> ïalšie kamery vosvete sme ne<strong>na</strong>šli ani jednu zo Sloven<strong>sk</strong>a.Okrem podrobného návodu <strong>na</strong> vlastnú kameruv internete sú <strong>na</strong> stránke k dispozícii aj ïalšie uitoènérady, doplnené o postrehy autora.Link: <strong>www</strong>.webcams.czWEBCAM−NAVIGATOR42 PC REVUE 11/2004


R E V U ENemecká stránka ponúka ve¾a moností, venovanáje celému svetu (pribline 1000 kamier) a vesmíru(10 kamier). Popri nieko¾kých satelitoch má link aj<strong>na</strong> stránku Hubblovho tele<strong>sk</strong>opu (<strong>www</strong>.hubblesite.org). Zo Sloven<strong>sk</strong>a prevádzkovate¾ stránky zaradilpoh¾ad <strong>na</strong> Ban<strong>sk</strong>ú Bystricu z kamery v UniverziteMateja Bela a zábery z vysielacieho štúdia rozhlasovejstanice Fun Radio.Link: <strong>www</strong>.netcamera.deWEBCAM CENTRALNa výber sú lokality z 95 krajín sveta, rozdelené do50 rôznych kategórií – <strong>na</strong>príklad hory a sopky,školy a univerzity, rozhlasové a televízne štúdiá,mosty, hrady. Zo Sloven<strong>sk</strong>a boli v ponuke štyrimonosti – HolidayInfo, Belehrad<strong>sk</strong>á ulica v Košiciach,Kyjev<strong>sk</strong>é námestie v Ban<strong>sk</strong>ej Bystricia Trojièné námestie v Tr<strong>na</strong>ve.Link: <strong>www</strong>.camcentral.comSNOWEYE.COMPokrýva 2598 kamier v lyiar<strong>sk</strong>ych stredi<strong>sk</strong>ách 37krajín. Z toho vyše 1800 kamier je v Európe. Zo Sloven<strong>sk</strong>aje zastúpená iba stránka HolidayInfo.Snoweye.com sa venuje hlavne Európe. Zo SevernejAmeriky sú zaradené USA a Ka<strong>na</strong>da, z ÁzieJapon<strong>sk</strong>o a Juná Kórea a z junej pologule Austrália,Nový Zéland, Argentí<strong>na</strong>, Chile a Juhoafrická republika.Link: <strong>www</strong>.snoweye.comEARTHCAM.COMPonúka 12 tematických <strong>sk</strong>upín, <strong>na</strong>príklad kamery<strong>na</strong> mostoch, cestách, v dopravných prostriedkoch,snímajúce rôzne mestá, hlavne v USA, fotografiez mobilných telefónov, obrázky zo škôl, zvierat. Zaujalanás špeciál<strong>na</strong> ponuka poh¾adov kamier predeti a monos pozera snímky z mobilov, ktoré sapo registrácii dajú <strong>na</strong> stránku aj vklada.Link: <strong>www</strong>.earthcam.comSEKAINOMADO.COMVybera mono zo 41 internetových stránok s kameramipo celom Japon<strong>sk</strong>u. Treba však ráta s tým,e japon<strong>sk</strong>ý èas je osem hodín dopredu oproti nášmu.Ak sa <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>é kamery pozriete <strong>na</strong> obedalebo ne<strong>sk</strong>ôr, zvyèajne tam uvidíte iba tmu. Ïalšímproblémom je <strong>sk</strong>utoènos, e nie všetky stránkymajú angliètinu a v japon<strong>sk</strong>ej verzii sa asi nezorientujete.Zaujímavý projekt (<strong>www</strong>.htokai.ac.jp)predstavuje škol<strong>sk</strong>ý areál AsahikawaUniversity Hokkaido Tokai v Sappore.Kamera v Asahikawa kadých 5 minútsníma trávnik s kríkmi a stromèekmi poèascelého roka. Fotografie sú <strong>na</strong> internetezverejnené aj èasovo zoradené s hodinovýmintervalom. Autori projektu pouiliformu kalendára, v ktorom mononájs obrázky od roku 1995 a dodnes.Oplatí sa pozrie aj linky <strong>na</strong> horuFudi, <strong>na</strong>príklad <strong>www</strong>.sunplus.com/fuji/livee.htm. Na internete existuje ve¾a fotografií horyFudi a v sekainomado.com je viacero odkazov <strong>na</strong>stránky s kamerami snímajúcimi tento symbol Japon<strong>sk</strong>a.Link: <strong>www</strong>.sekainomado.com/index-e.htmlPRAKTICKY: VLASTNÁ KAMERANa vytvorenie vlastnej prezentácie webovej kamerytreba ma v prvom rade vhodnú kameru. Dnes<strong>na</strong>jpraktickejším, <strong>na</strong>jlacnejším a <strong>na</strong>jjednoduchšímriešením je zariadenie s monosou pripojenia <strong>na</strong>port USB. Tieto kamery sú <strong>na</strong>jrozšírenejšie, <strong>na</strong>hobby pouitie <strong>na</strong>jvhodnejšie a ani ich inštaláciaa pripojenie k poèítaèu nespôsobia väèšie akosti.Okrem kamery potrebujete aj softvér. Existujú dvemonosti pouitia, ktoré sa odlišujú pod¾a toho, èichcete publikova jednotlivé obrázky alebo video(stream). Jednotlivé snímky z kamery program zvyèajnecez protokol FTP alebo niekedy aj HTTP ukladáv urèených pravidelných intervaloch <strong>na</strong> poèítaè,prípadne webový server. Takéto programy sa <strong>na</strong>stavujúpomerne jednoducho a zvládne to aj zaèiatoèník.Pri vyuití streamingu (dátového toku) je<strong>na</strong>stavenie programov nároènejšie. Navyše trebama pevnú adresu IP, pretoe návštevníci sa pripájajúpriamo <strong>na</strong> váš poèítaè. Výber niektorých vhodnýchprogramov pre hobby riešenie sme zaradili dotabu¾ky.Ak vám záleí <strong>na</strong> kvalite obrazu, môete siahnuaj po klasickej videokamere. Z<strong>na</strong>mená to však podstatnevyššie výdavky a aj komplikovanejšie sprevádzkovanie.Existujú aj sieové kamery (v drôtovom aj bezdrôtovomvyhotovení), tie u predstavujú profesionálneriešenie. Patria do vyššej cenovej aj kvalitatívnejúrovne a disponujú vlastnou adresou IP, prípadnezabudovaným webovým serverom. Urèenésú pre nároèných domácich pouívate¾ov a <strong>na</strong>vyuitie vo firemnom prostredí. Pripájajú sa priamodo IP siete (LAN/intranet/internet), majú integrovanýoperaèný systém – <strong>na</strong>jèastejšie niektorúdistribúciu Linuxu, pracujú autonómne, po<strong>sk</strong>ytujúvysokú kvalitu obrazu (maximálne rozlíšenie a1280 × 1024) a snímkovaciu frekvenciu do 30/25obrázkov za sekundu (NTSC/PAL). Na svoju základnúfunkciu – snímanie a posielanie obrázkov –nepotrebujú softvér. Ten sa uplatní a vtedy, keïmáte ïalšie konkrétne poiadavky <strong>na</strong> vyuitie zí<strong>sk</strong>anýchsnímok. Kamery v závislosti od modelu pracujús formátom Motion JPEG, MPEG-2 a MPEG-4,niektoré podporujú aj viacero formátov <strong>na</strong>raz.Z bených poèítaèových kamier <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u nieje problém kúpi výrobky <strong>na</strong>príklad od firiem Logitech,Genius, Creative, Labtec, Philips, Aver Mediaako riešenie USB alebo sieové od výrobcov Axis,Edimax, Vivotek.Program Skúšobná Ce<strong>na</strong> Adresaverzia (USD)JEDNOTLIVÉ SNÍMKYConquercam Áno 10 <strong>www</strong>.theill.com/conquercamVisionGS Nie 24,95 <strong>www</strong>.visiongs.comTinCam Áno 19 <strong>www</strong>.tincam.comPryme – vo¾ný <strong>www</strong>.hilo.dkSTREAMING (VIDEO)Windows Media Encoder – vo¾ný <strong>www</strong>.microsoft.comChiLLCAM Nie 25/50 * <strong>www</strong>.chillcam.comWebcam32 Áno 39,95 <strong>www</strong>.webcam32.com* Verzia single/multiPre viac informácií odporúèame stránku <strong>www</strong>.webcamworld.com, kde sú všetky dôleité informácieo prevádzke webovej kamery. Podobným zdrojomv èeštine je stránka <strong>www</strong>.webcams.cz.Upozoròujeme, e pri pouívaní webovej kamerymusíte ma <strong>na</strong> pamäti, e ¾udí nesmiete v tomtoprípade sníma bez ich súhlasu. Take lepšie je zaz<strong>na</strong>menávaniecelkov, vyhýbanie sa detailom jedobrá prevencia pred prípadnými alobami. Riešenímje takisto vyuitie nišieho rozlíšenia v prípade,ak kameru nemono upevni dostatoène vysoko<strong>na</strong>d ulicou, chodníkom èi námestím.ZÁVERInternetové stránky ponúkajú bohatý výber kamiers poh¾admi <strong>na</strong> <strong>na</strong>jrôznejšie miesta <strong>na</strong> zemeguli.Myslíme si, e kadý tu môe nájs nieèo zaujímavé.Ak chcete webové kamery inštalova, odporúèamevám do pozornosti aj test webových kamiertypu USB v PC REVUE è. 5/2004, ako i èlánokv PC REVUE è. 9/2004, ktorý sa venoval bezpeènostnýmkamerovým systémom.44 PC REVUE 11/2004


R E V U ESoftvérové Marek Ondíkprehrávaèe DVD videaDVD mechanika je dnes benásúèas osobného poèítaèa. Hociboje o nástupnícke kreslo poformáte DVD sú u v plnom prúde,súèasná domáca filmová zábava sanesie jednoz<strong>na</strong>ène v z<strong>na</strong>mení DVDvidea. Podrobne sme sa pozreli <strong>na</strong>monosti softvérových DVDprehrávaèov, aké funkcie, komfortovládania a za akú cenu po<strong>sk</strong>ytujúpouívate¾om.Vy<strong>sk</strong>úšali sme štyri komerèné DVD prehrávaèe, jedenvo¾ne dostupný open source a ich funkcie sme porov<strong>na</strong>lis integrovaným prehrávaèom Windows MediaPlayer. Ako je známe, ten sa dodáva priamo s operaènýmsystémom Windows XP a tvorí tak akúsi referenènúhladinu.Podmienky <strong>na</strong> zaradenie softvéru do nášho preh¾aduboli jednoduché – prehrávaè mal umoni sledovanie DVDvideofilmov bez nutnosti inštalácie ïalších doplnkov. Pripomeòme,e Microsoft Windows Media Player túto podmienkunespåòa, pretoe vyaduje inštaláciu externéhoDVD dekodéra.Od DVD prehrávaèa bený uívate¾ oèakáva, edokáe prehra všetky DVD videodi<strong>sk</strong>y. S dekódovanímobrazu nebýva problém, ale dôleité je zisti, aké zvukovéformáty prehrávaè podporuje. Otáz<strong>na</strong> býva obzvlášpodpora viackanálového zvuku vo formáte DTS (DigitalTheater System), ktorá je pod¾a špecifikácie DVD Videanepovinná.Niektoré zvukové <strong>karty</strong> majú hardvérové dekodéry a dokáuprehráva rôzne zvukové formáty, štandardne cezrozhranie S/P-DIF (Sony/Philips Digital Interchange Format).Nerozkódovaný zvuk sa posiela priamo do <strong>karty</strong>,ktorá ho potom ïalej spracúva. Výhodou sú nišie nároky<strong>na</strong> procesor v poèítaèi a je dobré, ak softvérový prehrávaèpodporuje rozhranie S/P-DIF.Pri prehrávaní širokouhlých filmov <strong>na</strong> benom monitorealebo televízore s pomerom strán 4:3 niektorým pouívate¾omprekáa, e <strong>na</strong>d aj pod obrazom sú ve¾ké nevyuitéplochy a film zaberá iba strednú èas obrazovky.Väèši<strong>na</strong> prehrávaèov ponúka reim Pan&Scan, v ktoromsa obraz proporène roztiahne tak, aby vypåòal celú obrazovku.To má za následok, e presahujúce boèné èasti saocitnú mimo obrazu. Pár prehrávaèov však okrem tohtoreimu prináša aj vlastné riešenia.Prehrávaèe sme <strong>sk</strong>úšali pod operaèným systémom MicrosoftWindows XP s <strong>na</strong>inštalovaným opravným balíkomSP2 <strong>na</strong> poèítaèi s procesorom AMD Athlon XP 1700+, 256MB operaènej pamäte a zvukovou kartou Sound BlasterLive 5.1. Windows Media Player 10Najnovšia verzia prehrávaèa Windows Media Player(WMP) je vo¾ne dostupná <strong>na</strong> webových stránkach spoloènostiMicrosoft. Zásadné zmeny pri prehrávaní DVD Videaoproti predošlej verzii sa však neu<strong>sk</strong>utoènili. Aby WMPdokázal prehra DVD film, musí by do systému doinštalovanýsoftvérový dekodér. V prípade, e ste takýto dekodérnezí<strong>sk</strong>ali spolu s DVD mechanikou alebo iným spôsobom,treba si ho zakúpi zvláš. Spoloènos Microsoft ponúka<strong>na</strong> svojich webových stránkach odkazy <strong>na</strong> predajcovtýchto balíkov, ce<strong>na</strong> sa pohybuje okolo 15 USD. Nemá pretozmysel hodnoti jeho podporu zvukových formátov, tázávisí od pouitého dekodéra.Po úspešnej inštalácii po<strong>sk</strong>ytuje WMP v úlohe DVD prehrávaèaiba <strong>na</strong>jzákladnejšie monosti. Väèši<strong>na</strong> jeho funkcií,ako <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavenie kontrastu a jasu obrazu, ktorésú normálne dostupné pri prehrávaní ostatných multimediálnychsúborov, je v prípade DVD filmov nepouite¾ná.Reim Pan&Scan pri širokouhlých filmoch, vlastné záloky,uloenie aktuálnej snímky z filmu ako obrázka <strong>na</strong>di<strong>sk</strong> – niè z toho WMP priamo nepodporuje.Tab. 1 Preh¾ad softvérových DVD prehrávaèovNázov produktu Autor Ce<strong>na</strong> v USD WWWInterVideo WinDVD 6 InterVideo Gold – 49,95, Platinum – 69,95 <strong>www</strong>.intervideo.comCyberLink PowerDVD 5 CyberLink Standard – 49,95, DeLuxe – 62,95 <strong>www</strong>.gocyberlink.comMedia Player Classic 6.4 open source zadarmo <strong>www</strong>.sourceforge.net/project/guliverkli/Nero ShowTime Ahead Software celý balík Nero 6 – 59,99 <strong>www</strong>.nero.comSonic CinePlayer 1.5 Sonic 49,95 <strong>www</strong>.cineplayer.comWindows Media Player 10 Microsoft zadarmo <strong>www</strong>.microsoft.com/windows/windowsmedia/mp10/46 PC REVUE 11/2004


R E V U EWMP tak ostáva vo¾bou pre pouívate¾ov, ktorí sú spokojnís jeho funkciami v iných oblastiach a chcú prehrávavšetky médiá „pod jednou strechou“.Link <strong>na</strong> stiahnutie:http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows/windowsmedia/mp10/Hodnotenie: Minimálne monosti prehrávania DVD filmovProgram nám takisto neumonil meni poèas prehrávaniazvukovú stopu, bolo potrebné preklika sa do príslušnéhomenu <strong>na</strong> DVD di<strong>sk</strong>u a v òom zmeni zvukovú stopu.Program je schopný uloi snímku z filmu ako obrázok.Pouívate¾ má monos presmerova zvukový výstup <strong>na</strong>rozhranie S/P-DIF. Trocha nám chýbala monos <strong>na</strong>stavisi záloku <strong>na</strong> ob¾úbené miesto vo filme.Zrátané a podèiarknuté, program pod¾a nášho názorunedosahuje kvalitu prehrávaèa Media Player Classic (tenje <strong>na</strong>vyše zadarmo) a <strong>na</strong> rozdiel od CinePlayera podporujezvukový formát DTS. Ak vám táto podpora nechýba, zarov<strong>na</strong>kú sumu kúpite WinDVD 6 Gold alebo PowerDVD 5Standard s komfortnejším ovládaním a väèším mnostvomfunkcií.Link <strong>na</strong> stiahnutie <strong>sk</strong>úšobnej verzie: Skúšobnú verziumomentálne spoloènos oficiálne nepo<strong>sk</strong>ytujeHodnotenie: Málo muziky za ve¾a peòazí Media Player Classic 6.4Jediný frivérový prehrávaè v <strong>na</strong>šom preh¾ade sa funkciamipri<strong>na</strong>jmenšom vyrovná svojim komerèným náprotivkom.Sparan<strong>sk</strong>é rozhranie i názov zámerne vyvolávajú dojemstaruèkého Windows Media Playera 6.4. Tvorcovi Classicusa zjavne nepáèi trend, ktorý <strong>na</strong>sadila spoloènos Microsoft,poènúc siedmou verziou svojho prehrávaèa.Media Player Classic (MPC) nevyaduje nijakú inštaláciu,celý prehrávaè tvorí jediný exe súbor s ve¾kosou necelých1,5 MB. Hneï po jeho spustení je prehrávaè pripravený<strong>na</strong> èinnos. Napriek svojim nenároèným poiadavkamako jeden z mála v <strong>na</strong>šom preh¾ade podporuje všetkyzvukové formáty uvedené v špecifikácii DVD Video,a to vrátane viackanálového zvuku vo formáte DTS.Ovládanie je príjemné, dôleité funkcie sú ¾ahko dostupné.Priamo v prehrávaèi sú vstavané všetky potrebnézvukové aj obrazové dekodéry. Classic okrem toho podporujepresmerovanie zvuku <strong>na</strong> externý dekodér pomocourozhrania S/P-DIF.Pri sledovaní filmu môete obraz ¾ubovo¾ne <strong>na</strong>tiahnua posunú ktorýmko¾vek smerom, <strong>na</strong>stavi si vlastné zväèšeniealebo vyui niektorý z preddefinovaných pomerov.Úplne vo vašej réii sú aj <strong>na</strong>stavenia kontrastu, jasu a sýtostiobrazu.Prehrávaè podporuje <strong>na</strong>stavenie záloiek <strong>na</strong> ob¾úbenéscény, takisto umoòuje uloi si scénu z filmu ako obrázok<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. A ak sa vám nechce pri pozeraní filmuklika myškou, môete <strong>na</strong>konfigurova klávesové <strong>sk</strong>ratky<strong>na</strong> všetky èinnosti prehrávaèa.Ak h¾adáte kvalitný DVD prehrávaè s podporou zvukovéhoformátu DTS a neplánujete investova do pokroèilýchfunkcií programov WinDVD alebo PowerDVD, urèitevy<strong>sk</strong>úšajte Media Player Classic 6.4. Aktuálnu verziu nájdete<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD, prípadne si ju môete stiahnu priamo<strong>na</strong> adrese uvedenej v tabu¾ke.Link <strong>na</strong> stiahnutie: http://sourceforge.net/projects/guliverkli/Hodnotenie: Profesionálny open source prehrávaè zanulovú cenu Sonic CinePlayer 1.5Tento prehrávaè od spoloènosti Sonic by mohol patrik dobrému priemeru, ale nemotorné ovládanie a drobnéchybièky tomu bránia.Ak chcete zapnú alebo vypnú reim Pan&Scan pre širokouhlýfilm, z nepochopite¾ných príèin sa vyaduje reštartprehrávaèa. Vlastnos u<strong>na</strong>vuje o to viac, e po takomtoreštarte sa DVD di<strong>sk</strong> spustí opä od zaèiatku. Nero ShowTimeSpoloènos Ahead Software v priebehu vývoja rozšírilaprogram Nero, pôvodne slúiaci iba <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie médií,o mnostvo ïalších doplnkov. Pozreli sme sa <strong>na</strong> programNero ShowTime, dodávaný s <strong>na</strong>jnovšou verziou Nero 6.Podpora záloiek, pohodlné ovládanie, ukladanie filmovýchsnímok <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, to všetko prehrávaè po<strong>sk</strong>ytuje.Okrem toho podporuje zvukové rozhranie S/P-DIF. Monoszmeni vzh¾ad prehrávaèa je milé spestrenie.Našou jedinou závanejšou výhradou je absencia podporypre viackanálový zvukový formát DTS. Ináè je tentoprehrávaè príjemným prekvapením. Hoci ai<strong>sk</strong>o balíkaNero 6 leí v jeho <strong>na</strong>pa¾ovacích funkciách, ShowTime urèiteneplní iba funkciu príve<strong>sk</strong>u.Nero ShowTime ako prehrávaè DVD Videa do bodkyspåòa oz<strong>na</strong>èenie dobrý štandard. V <strong>na</strong>šom preh¾ade všakmá trochu špecifické postavenie, pretoe sa predáva ibaako súèas balíka Nero 6. Absencia podpory zvuku DTS hokladie <strong>na</strong> úroveò prehrávaèov PowerDVD 5 Standard, prípadneWinDVD 6 Gold. Oba však po<strong>sk</strong>ytujú bohatšie monostiprehrávania za nišiu cenu ako balík Nero 6. No situáciasa mení, ak vlastníte <strong>na</strong>pa¾ovaciu mechaniku. Kúpoubalíka Nero 6 zí<strong>sk</strong>ate okrem kvalitného <strong>na</strong>pa¾ovaciehosoftvéru ve¾mi slušný softvérový DVD prehrávaè.11/2004 PC REVUE 47


R E V U ELink <strong>na</strong> stiahnutie <strong>sk</strong>úšobnej verzie:http://<strong>www</strong>.nero.com/en/nero-prog.phpHodnotenie: Výborná vo¾ba pre majite¾ov <strong>na</strong>pa¾ovacíchmechaník CyberLink PowerDVD 5Prehrávaè PowerDVD z dielne spoloènosti CyberLink máza sebou nieko¾koroèný vývoj a vidie to <strong>na</strong> òom. Spolus programom WinDVD 6 patrí v <strong>na</strong>šom preh¾ade k tomulepšiemu. PowerDVD sa dodáva v dvoch verziách – Standarda DeLuxe. Zásadný rozdiel medzi nimi je hlavnev podpore zvukového formátu DTS, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje ibaverzia DeLuxe.Práca so zálokami, ukladanie obrázkov z filmu, reimPan&Scan pri prezeraní širokouhlých formátov a podporarozhrania S/P-DIF sú funkcie, ktoré dnes oèakávame odkadého štandardného softvérového prehrávaèa. To všetkoPowerDVD ponúka. Jeho špecialitou je však prehrávanieviackanálového zvuku <strong>na</strong> dvoch reproduktoroch, prípadneslúchadlách. Na výber máte sedem rôznych technológií,kadú s bohatými monosami <strong>na</strong>stavenia. Urèitevás aspoò jed<strong>na</strong> uspokojí.PowerDVD umoòuje <strong>na</strong>stavi kontrast, sýtos a jas.Pre pohodlných divákov prináša dy<strong>na</strong>mický reim CLEV,v ktorom sa tieto parametre automaticky prispôsobujúobrazu poèas prehrávania. Výsledok tejto funkcie všakzávisí od filmu a môe sa sta, e farby budú príliš sýte,ba a nereálne.Ïalšou funkciou, ktorú iné prehrávaèe bene nepodporujú,je inteligentné roztiahnutie širokouhlého obrazu. Narozdiel od reimu Pan&Scan sa nezväèší celý obraz rovnomerne,ale iba v strednej èasti. Presahujúce boèné kraje sústlaèené, ale vidite¾né. Výsledok vzdialene pripomí<strong>na</strong> filmovýefekt <strong>na</strong>zývaný rybie oko. PowerDVD tak ponúkaspolu tri monosti zobrazenia širokouhlého filmu.Pri tomto prehrávaèi dostanete za svoje peniaze zodpovedajúcukvalitu. PowerDVD dokonca ako jediný prehrávaè(okrem Windows Media Playera) komunikuje s pouívate¾omv slovenèine. Pred koneèným rozhodnutím bysme vám odporúèali vy<strong>sk</strong>úša aj prehrávaè WinDVD 6. Akvás odrádza vyššia ce<strong>na</strong> za verziu DeLuxe s podporouviackanálového zvuku, odporúèame vám <strong>sk</strong>úsi MediaPlayer Classic.Link <strong>na</strong> stiahnutie <strong>sk</strong>úšobnej verzie:http://<strong>www</strong>.gocyberlink.comHodnotenie: Prehrávaè s pokroèilými funkciami, ktorývás osloví po sloven<strong>sk</strong>y InterVideoWinDVD 6Najvyspelejší softvérový prehrávaèDVD videa v dnešnom preh¾ade sinás zí<strong>sk</strong>al mnostvom pridaných funkcií. Ponúka sav dvoch verziách – Gold a Platinum. Rozdiel medzi nimi jepodobne ako pri prehrávaèi PowerDVD v podpore viackanálovéhozvuku DTS, ktorú obsahuje iba verzia WinDVD 6Platinum.Ak špecialitou PowerDVD boli monosti <strong>na</strong>staveniazvuku, WinDVD jednoz<strong>na</strong>ène vedie pri obrazových funkciách.Ako jediný prehrávaè v <strong>na</strong>šom preh¾ade ponúkaobrazové filtre, uitoèné sú <strong>na</strong>príklad Sharpness (zostrenieobrazu), prípadne Refine (zjemnenie). Obzvláš peknývýsledok s nimi dosiahnete pri obrazovkách s vysokýmrozlíšením. Filtre svojou funkcio<strong>na</strong>litou prevyšujú automatickýreim CLEV z prehrávaèa PowerDVD a <strong>na</strong> rozdielod neho sa dá intenzita kadého filtra <strong>na</strong>stavova. Kadýfilter môete aplikova iba <strong>na</strong> polovicu obrazu a vidie takrozdiel medzi pôvodným a upraveným obrazom.Inteligentné roztiahnutie širokouhlého filmu má pouívate¾takisto pod kontrolou. Môe si urèi, ktorá èas obrazubude ne<strong>sk</strong>reslená, a <strong>na</strong>stavi jej šírku.Väèši<strong>na</strong> rozširujúcich efektových funkcií je prístupnácez vysúvacie boèné menu <strong>na</strong> hlavnom paneli. Okrem spomenutýchobrazových funkcií tam nájdete aj zvukovéefekty. Monosti prevodu viackanálového zvuku <strong>na</strong> dvareproduktory alebo slúchadlá sú podobné ako v prípadePowerDVD. Posunutie všetkých zvukov o zopár poltónovvyššie alebo nišie zaruèene oiví kadé pozeranie domácichDVD filmov z dovolenky, aj keï autori asi poèítali s jehovyuitím pri vašich karaoke kreáciách.Zakúpením tohto prehrávaèa rozhodne nestratíte, širokémonosti pri prehrávaní filmov a obrazové filtre si vásrýchlo zí<strong>sk</strong>ajú. Ak pred kúpou vy<strong>sk</strong>úšate konkurenènýprehrávaè PowerDVD, urèite niè nepokazíte.Link <strong>na</strong> stiahnutie <strong>sk</strong>úšobnej verzie:http://<strong>www</strong>.intervideo.com/jsp/WinDVD_Download.jspHodnotenie: Svojimi obrazovými filtrami a komfortomovládania si právom zí<strong>sk</strong>al ocenenie Tip redakcieZÁVERAk to s prehrávaním DVD filmov <strong>na</strong> poèítaèi myslíte váne,mali by ste si vybra niektorý prehrávaè s podporouviackanálového zvuku DTS. V tomto prípade je jediný frivérovýprehrávaè Media Player Classic 6.4 z nášho preh¾aduurèite dobrou vo¾bou.V prípade, e vás oslovili rozšírené funkcie, po<strong>sk</strong>ytovanéprehrávaèmi WinDVD 6 Platinum a PowerDVD 5, ako jeinteligentné roztiahnutie širokouhlého obrazu <strong>na</strong> ve¾kosbenej obrazovky, prípadne obrazové filtre, a nie je prevás problém investova do ich nákupu, <strong>sk</strong>úste pred koneènýmrozhodnutím vy<strong>sk</strong>úša oba. Nás <strong>na</strong>koniec presvedèilprogram WinDVD 6 Platinum, a to <strong>na</strong>jmä <strong>sk</strong>velýmobrazom pri vyuití svojich obrazových filtrov.Zlému filmu nepomôu nijaké pokroèilé funkcie prehrávaèa.Dúfame však, e náš preh¾ad vám pomôe vybrasi prehrávaè, ktorý umocní vaše filmové záitky z týchkvalitných filmov.48 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R E T E S T O V A L I S M ELacnélaserovétlaèiarne Ondrej MackoVízia bezpapierovejkancelárie sa porokoch ukázala akoilúzia. Kancelárie,úrady, ale ajdomácnosti produkujúèoraz viac výtlaèkov,a to aj <strong>na</strong>priek tomu,e takmer všetkyinformácie majúv elektronickejpodobe. Zdá sa teda,e tlaèiaren<strong>sk</strong>ýpriemysel má predsebou budúcnos.Mnostvo potlaèenéhopapiera v kanceláriitoti <strong>na</strong>pr. pod¾aspoloènosti Gartnervzrastie kadý roko 21 %.Pred prvým pouitím tlaèovej kazety obyèajne treba odstráni poistkuAk hovoríme o tlaèidokumentov v masovomrozsahu,do úvahy prichádza monochromatickálaserová tlaè. Tádosahuje oproti farebným atramentovýmtlaèiaròam, ob¾úbenýmhlavne v domácnosti, podstatne vyššiurýchlos. Nespornou výhodou súnišie prevádzkové náklady pri laserovýchmodeloch.Argument vyššej <strong>na</strong>dobúdacej cenylaserových tlaèiarní u platí lenèiastoène. V <strong>na</strong>šom teste sme malimodel, ktorý stojí menej ako 5000 Skbez DPH. Z<strong>na</strong>mená to, e ceny laserovýcha (lepšie vybavených) atramentovýchtlaèiarní sa zaèí<strong>na</strong>jú pribliova.Podobný trend mono badaaj pri farebných laserových tlaèiaròach.Na <strong>na</strong>šom trhu u existujúfarebné laserovky s cenou pod 10 000Sk bez DPH, stredná trieda týchtomodelov leí v cenovej hladine okolo15- a 18-tisíc Sk bez DPH.TECHNOLOGICKÉ TRENDYJednoz<strong>na</strong>èným trendom je zvyšovaniekvality vyhotovenia tlaèiarní.Dnešná konštrukcia umoòuje mesaènýobjem tlaèe aj v lacnejších modelochod 10- do 50-tisíc strán a tlaèiarneza svoj ivot dokáu v pohodevytlaèi okolo 300 000 výtlaèkov. Privýbere konkrétneho modelu si všakdajte pozor <strong>na</strong> vhodný pomer medzivýkonom vybranej tlaèiarne a jej prevádzkovýminákladmi. Nákup lacnejlaserovej tlaèiarne <strong>na</strong> masovú produkciudokumentov by vás moholManipuláciapri výmene spotrebnéhomateriálu je jednoduchá, nie súpotrebné mimoriadne manuálne zruènostiv celkových nákladoch <strong>na</strong> vlastníctvovyjs poriadne draho. Laserové tlaèiarnes vyššou cenou mávajú totinišie prevádzkové náklady.Z h¾adi<strong>sk</strong>a opotrebenia tlaèiarneplatí pravidlo, e laserová tlaèiareòzostarne <strong>sk</strong>ôr morálne ako fyzicky.Interval obnovy laserových tlaèiarníje pod¾a a<strong>na</strong>lýz v západnej Európeokolo troch rokov. Starostlivos o tlaèiarneje v podstate ve¾mi jednoduchá,staèí doplòova tonerovú náplò,prípadne vymeni optický valec. Obidvetieto èinnosti môe vykonávabený pouívate¾, nevyadujú sa špeciálnezruènosti alebo nástroje.Problém môe <strong>na</strong>sta vtedy, ak satlaèiareò nesprávne pouíva. Typickýmpríkladom je tlaè <strong>na</strong> papieri, <strong>na</strong>ktorom je spí<strong>na</strong>cia svorka alebo inýkovový prvok. Môe sa to sta vtedy,ak chcete šetri papier a tlaèítez opaènej strany <strong>na</strong> u raz pouitýpapier s kancelár<strong>sk</strong>ou sponkou. Ak sato stane, obyèajne kovový materiál nenávratnepoškodí optický valec a budeteho musie vymeni. Dajte si <strong>na</strong>takéto prípady pozor, ce<strong>na</strong> valca alebotlaèovej kazety nie je práve <strong>na</strong>jnišiaa záruka to iste nepokryje. Prizakladaní spotrebného materiálu nezabudniteani <strong>na</strong> odstránenie poistnejpá<strong>sk</strong>y, ktorá uvo¾òuje toner z prepravnejpozície do pracovnej.Laserové tlaèiarne stále pouívajúosvedèený princíp s vyuitím elektrostatickéhoprenosu tonera (jemnéhoprášku) zo zásobníka <strong>na</strong> valec. Taktovytvorená kresba sa prenesie <strong>na</strong> papiera následne sa fixuje pomocoutlaku a teploty vo fixaènej jednotke.Kresba sa <strong>na</strong> valci vytvorí pomocoulaserového lúèa, ktorý sa otoèným mechanizmomdostane z generátora <strong>na</strong>celú plochu valca. Pripomeòme, edo <strong>sk</strong>upiny laserových tlaèiarní sadnes u úplne bene poèítajú aj LEDtlaèiarne, ktoré pouívajú <strong>na</strong> vytvoreniekresby <strong>na</strong> valci svetlo emitovanémnostvom LED diód.50 PC REVUE 11/2004


Tlaèová hlava laserovej tlaèiarne – generovaný lúè je rozmetávaný po celej plocheoptického valcaRozširujúci podávaè sa kupuje zvláš a inštaluje sa obyèajne zo spodnej èasti tlaèiarne(model Lexmark E232)Papier je v tlaèiarni uloený vovstupnom zásobníku, jeho kapacitabýva dnes od 150 listov vyššie. Obyèajnesa dá rozšíri doplnkovým podávaèom,ktorý zí<strong>sk</strong>ate za príplatok.Doplnkový podávaè sa k tlaèiarni pripájak spodnej èasti, jeho kapacita jezvyèajne okolo 500 listov. Pre pouívate¾ato z<strong>na</strong>mená výhodu v tom, enemusí tak èasto doplòova papierdo zásobníka. Navyše kapacita zásobníka<strong>na</strong>d 500 listov umoòuje do tlaèiarnevloi <strong>na</strong>raz celý balík papiera.Postupne sa aj v <strong>sk</strong>upine lacnejšíchtlaèiarní zaèí<strong>na</strong> objavova automatickáduplexná jednotka. Tá zabezpeèujetlaè <strong>na</strong> obidve strany papierabez toho, aby do tlaèového procesuzasahoval pouívate¾. To výraznezniuje náklady <strong>na</strong> papier. Tlaè <strong>na</strong>obidve strany papiera je moná praktickypri všetkých tlaèiaròach pomocou<strong>na</strong>stavenia ovládaèa, v polovicitlaèovej úlohy však pouívate¾ musíu vytlaèené strany vloi do vstupnéhozásobníka opaènou stranou.Problém <strong>na</strong>stane vtedy, ak sa niektorástra<strong>na</strong> pri tlaèi zasekne a trebarieši otázku, ako vytlaèi <strong>na</strong>sledujúcestrany <strong>na</strong> správne hárky. Automatickúduplexnú jednotku monok niektorým modelom dokúpi dodatoène.Zadný panel laserovej tlaèiarne – v tomtoprípade je zobrazená typická situácialacnejších modelov – paralelný a USB port(model Konica Minolta PP 1300W)Rýchlos tlaèe sa dnes pohybuje ajpri <strong>na</strong>jlacnejších modeloch od 12 vytlaèenýchstrán za minútu vyššie. Takátorýchlos tlaèe bola zhruba preddvoma rokmi charakteristická pre tlaèiarnestrednej a vyššej triedy. Dnespre takýto segment tlaèiarní zodpovedárýchlos okolo 24 str./min.Na vysokej rýchlosti tlaèe sa podpisujepohonná mechanika tlaèiarne,ale aj výkon zabudovanej elektronickejvýbavy. Jej základom je procesorRISC s taktom typicky okolo 133 MHz.Optické rozlíšenie tlaèe (hustotatlaèených bodov) je pre posudzovanýsegment <strong>na</strong>jèastejšie 600 × 600 dpi,väèši<strong>na</strong> výrobcov pouíva softvérovétechnológie <strong>na</strong> zlepšenie kvality tlaèe.V <strong>na</strong>šom teste však máme aj tlaèiarnes optickým rozlíšením 1200a 2400 dpi.Typickým pripojením osobnej laserovejtlaèiarne je port USB. Na rozdielod atramentových tlaèiarní sistarší paralelný port <strong>na</strong>ïalej udriavasvoje miesto v laserových modeloch.Jeho zakomponovanie však umá výz<strong>na</strong>m len z h¾adi<strong>sk</strong>a podporystarších operaèných systémov a pripojenýchpoèítaèov. Pri drahších modelochexistuje aj pripojenie <strong>na</strong> poèítaèovúsie, èasto sa však dodáva akodoplnkové vybavenie.Z h¾adi<strong>sk</strong>a vybavenia tlaèovým jazykomsú v posudzovanej <strong>sk</strong>upine tlaèiarnímodely GDI, PCL 5 a 6, ale ajs podporou PostScriptu. Tlaèiarne GDIobyèajne pracujú len s operaènýmsystémom Microsoft Windows (pripomeòme,e sa pripravujú tlaèiarneGDI s podporou Linuxu) a spracovanietlaèových údajov sa realizuje v poèítaèi.Pri dnešnom výkone poèítaèov tov podstate nie je problém. V minulostibol toti slabšie vybavený poèítaèúplne vyaený spracovaním údajova pri zadaní tlaèovej úlohy s ním nebolomoné dlhší èas plnohodnotnepracova. Práve tento nedostatok odstraòujetlaèový jazyk PCL, ktorýumoòuje spracova tlaèovú úlohuv tlaèiarni. Navyše je takto zaistená ajtlaè jemných detailov <strong>na</strong> komplikovanýchobrázkoch. Pouitie takejto tlaèiarneje moné aj v iných operaènýchsystémoch. PostScript je univerzálnytlaèový jazyk, ktorý zabezpeèuje vytlaèenie<strong>sk</strong>utoène verných detailov tlaèenýchobrázkov. Ve¾mi èasto sa Post-Script vyuíva v profesionálnom <strong>na</strong>sadení,a to hlavne pri platforme AppleMacintosh.DIZAJNÉRSKE TRENDYKonštruktéri tlaèiarní venujú návrhudizajnu ve¾kú pozornos. Väèši<strong>na</strong>pouívate¾ov si toti vyberá svoj modelpod¾a toho, ako vyzerá <strong>na</strong>pr. vovýklade supermarketu alebo špecializovanejpredajne. Overi si spôsobovládania, kvalitu a <strong>sk</strong>utoènú rýchlostlaèe tlaèiarne pred jej nákupomsa asi podarí málokomu.Farebným hitom je kombináciasvetlo- a tmavosivej farby s pomernejednoduchým pouívate¾<strong>sk</strong>ým panelom.LCD displej <strong>na</strong> podrobnejšiezobrazovanie údajov je <strong>sk</strong>ôr výsadoudrahších modelov.Dôleitou stránkou dizajnu jezmenšovanie rozmerov laserovýchtlaèiarní, pretoe hlavne modely <strong>na</strong>osobné pouitie sa èasto musia zmesti<strong>na</strong> pracovný stôl.11/2004 PC REVUE 51


H A R D W A R ELacnejšiu laserovú tlaèiareò je teraz moné umiestni aj <strong>na</strong> pracovnom stoleOptický valec tvorí jednu zo súèastí spotrebného materiálu; buï je integrovaný s tonerovýmzásobníkom, alebo sa mení samostatne – zobrazená je situácia s oddeleným optickým valcom,do ktorého sa vkladá tonerová kazeta (Brother HL−5140)Spotrebný materiál sa èasto dodáva v obale, ktorý je doko<strong>na</strong>le oddelený od vonkajšiehoprostredia a zabraòuje aj prístupu vzduchu (HP Laserjet 1010)Ovládací panel s animáciou pohybu papierapri tlaèi a detailnými informáciami o dobe<strong>sk</strong>onèenia tlaèe (Canon LBP−3200)Monosti <strong>na</strong>stavenia jasu a kontrastu pritlaèi (OKI B4250)SPOTREBNÝ MATERIÁLZ h¾adi<strong>sk</strong>a spotrebného materiálu súdve ve¾ké <strong>sk</strong>upiny – modely s integrovanoutlaèovou kazetou a modely s oddelenýmvalcom a zásobníkom <strong>na</strong> toner.V prvom prípade pouívate¾ po spotrebovanítonera vymieòa zásobník ajoptický valec <strong>na</strong>raz ako jeden kus.V druhom prípade sa mení zásobník<strong>na</strong> toner a optický valec sa vymieòalen po vytlaèení väèšieho poètu strán.Ce<strong>na</strong> za vytlaèenú stranu sa rôznipri rozlièných modeloch tlaèiarní.Výrobcovia <strong>na</strong>jèastejšie udávajú spotrebupri 5-percentnom pokrytí strany,v praxi však väèši<strong>na</strong> tlaèenýchstrán má vyššie pokrytie. V poslednomèase sa viacerí výrobcovia laserovýchtlaèiarní dohodli <strong>na</strong> inej metodológiipri urèovaní spotreby tonera.Blišie sa tejto téme venujemev samostatnom èlánku.Ak uvaujeme spomí<strong>na</strong>né 5-percentnépokrytie, ce<strong>na</strong> za vytlaèeniejednej strany sa pohybuje pri lacnýchlaserových tlaèiaròach od 0,65 do1,30 Sk (0,55 do 1,09 Sk bez DPH),a to bez zarátania ceny papieraa spotrebovanej elektrickej energie.Náplne sa èasto dodávajú zabalenév obale, ktorý je oddelený od vonkajšiehoprostredia. Z<strong>na</strong>mená to, etoner v pôvodnom nepoškodenomobale vám vydrí aj nieko¾ko rokov.Pokia¾ si môete vybra, <strong>na</strong>kupujeteprodukty s èo <strong>na</strong>jväèším tonerovýmzásobníkom. Je to toti v koneènomdôsledku lacnejšie.SOFTVÉROVÝ OVLÁDAÈSoftvérová výbava obsahuje vdy ovládaè(<strong>na</strong>jèastejšie v rozlièných jazykoch,slovenèi<strong>na</strong> je takmer vdy obsiahnutá)a pomocné programy. Èasto ide o monitortlaèe, ktorý umoòuje aj <strong>na</strong> dia¾kuzobrazi aktuálny priebeh tlaèovejúlohy. Obsahuje tak <strong>na</strong>pr. aj animáciupohybu papiera v tlaèiarni, zobrazenieèasu ostávajúceho do <strong>sk</strong>onèenia tlaèovejúlohy, niekedy sa uvádza aj menopouívate¾a, ktorý práve tlaèí, a názovtlaèeného súboru.Iné pomocné programy slúia <strong>na</strong><strong>na</strong>stavenie systémových parametrovtlaèiarne. Napríklad ide o dobu prechodudo systému šetriaceho energiu,<strong>na</strong>stavenie kalibraèných hodnôt atï.Ïalšie monosti sa <strong>sk</strong>rývajúv ovládaèi tlaèiarne. Jed<strong>na</strong>k sa dá <strong>na</strong>stavikvalita tlaèe a ovplyvni môeteaj kontrast, jas a pod. Výhodná jeaj monos tlaèe viacerých strán <strong>na</strong>jeden hárok alebo obojstrannej tlaèe.V týchto prípadoch výrazne ušetríte<strong>na</strong> spotrebovanom papieri.Norma <strong>na</strong> urèenieprevádzkovýchnákladovVzorová stránka <strong>na</strong> výpoèet spotreby náplnía prevádzkových nákladovBene sa <strong>na</strong> výpoèet prevádzkovýchnákladov pouíva údaj výrobcu tlaèiarneo spotrebe pri pokrytí 5 %.Problém je v tom, e rôzni výrobcoviadoposia¾ pouívali <strong>na</strong> meranievýanosti tonerových kaziet rozdielnemetodológie. Rozhodujúci výrobcovialaserových tlaèiarní sa všakpred èasom dohodli <strong>na</strong> spoloènejnorme.Ide o normu ISO/IEC 19752 s názvomMeranie výanosti èiernychtonerových kaziet urèených do èiernobielychlaserových tlaèiarní. Prihlásilisa k nej spoloènosti HP, Canon,Epson a Lexmark. Túto normubudú pouíva pri všetkýchbudúcich modeloch èiernobielychlaserových tlaèiarní a niektoré firmyju budú uvádza aj pre staršiemodely.Norma jednoz<strong>na</strong>ène definujek¾úèové atribúty, ktoré vplývajú <strong>na</strong>tlaèovú kapacitu kaziet, a zavádzajednotnú metodiku <strong>na</strong> jej meranie.Základom je štandardný <strong>sk</strong>úšobnýdokument pod¾a priloeného obrázka.Tlaèí sa pri implicitnom (defaultnom)<strong>na</strong>stavení tlaèiarne. Testuje saminimálne devä kusov z kadéhodruhu kaziet a dovtedy, kým tlaèiareòz dôvodu spotrebovania toneracelkom neprestane tlaèi. Toumoòuje spo¾ahlivý odhad <strong>na</strong>jnišejpredpokladanej výanostis 95-percentnou štatistickou spo-¾ahlivosou.Na troch rozdielnych tlaèiaròachsa testujú minimálne tri kazety,aby sa tak predišlo odchýlke spôsobenejvariabilitou jednotlivých tlaèiarní.Tlaèové prostredie musí maustálenú teplotu a vlhkos.Tento spôsob má prinies zákazníkovivernejší obraz o monostiachdanej tlaèovej kazety tým, e zoh¾adòujevýrobné variácie týchtokaziet a tlaèiarní.Normu mono vyuíva pri vyhodnocovanítlaèovej kapacity originálnychOEM tonerových kaziet,repasovaných i refilovaných tonerovýchkaziet.52 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EVÝVOJ DO BUDÚCNOSTIPod¾a nášho názoru sa segment lacných monochromatickýchlaserových tlaèiarní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u eštenejaký èas udrí. Oèakávame pokles <strong>na</strong>dobúdacíchcien aj pod hranicu 3000 Sk bez DPH. Z<strong>na</strong>mená tomonos prieniku takýchto modelov aj do domácnosti.V podnikovom segmente však u oèakávamepríklon k farebným laserovým tlaèiaròam a multifunkènýmzariadeniam. Ak vás zaujíma konkrét<strong>na</strong>ponuka <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu, preèítajte si <strong>na</strong>dväzujúcitest.Testovali smeV <strong>na</strong>sledujúcom teste predstavíme konkrétnu ponukumonochromatických laserových tlaèiarní <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu. Ich <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> je typicky nišiaako 20 000 Sk s DPH. Mali sme k dispozícii modelyod ôsmich firiem, spolu sme testovali 10 tlaèiarní.Z dôleitých hráèov sme do testu nezahrnuli modelyod firmy Kyocera. Dôvod je jednoduchý – firma pripravujenové modely a všetky staršie modely sme uv <strong>na</strong>šich testoch predstavili. Pripomeòme, e tlaèiarnez<strong>na</strong>èky Kyocera vdy zaujali <strong>na</strong>šu pozornos hlavnenízkymi prevádzkovými nákladmi.Model Brother HL-6050 s <strong>na</strong>dobúdacou cenoumierne presahujúcou 20 000 Sk s DPH sme sa rozhodlido testu zaradi hlavne preto, aby bolo jasnejšie,aký je rozdiel v technických parametroch v porov<strong>na</strong>nís lacnejšími modelmi.Technické a obchodné parametre testovanýchtlaèiarní nájdete v tab. 1.Tab. 1: Technické a obchodné parametre testovaných tlaèiarní. Zodpovednos za ceny nesú dodávatelia, ide o odporúèané koncové ceny bez DPHModel tlaèiarne/parameter Brother Brother Canon HP LaserJet HP LaserJet Lexmark Konica OKI Pa<strong>na</strong>sonic XeroxHL−5140 HL−6050 LBP−3200 1010 1320 E232 Minolta B4250 KX−P7305 Phaser 3420PagePro1300WMaximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe [strán A4 za minútu] 20 24 18 12 21 21 16 22 18 20Maximálne rozlíšenie (optické) [dpi] 2400×600 1200×1200 600×600 600×600 1200×1200 600×600 1200×1200 1200×600 1200×600 1200×1200Maximálne rozšírené rozlíšenie [dpi] 2400 1200 1200 1200 1200 2400 1200 1200 1200 1200Maximál<strong>na</strong> doba tlaèe prvej strany [s] 10 11 10 10 8 8,5 13 6,2 10 N/ADoba zahrievania [s] N/A N/A 8 N/A N/A 40 13 35 15 13Tlaèový jazyk PCL 6 PCL 6, PS 3 CAPT GDI PCL 6, 5e, PCL 6e, GDI PCL 6, 5e PCL 6, PS2 PCL 6PS2 PS 3 (Mac)Kapacita pamäte štandard/max. 16/144 32/160 2 8 16/144 16/80 8 16/272 16/48 16/144Procesor 133 MHz, 200 MHz, N/A 133 MHz 133 MHz, 200 MHz 48 MHz, 266 MHz, 100 MHz, 166 MHz,Fujitsu Aurora RISC Motorola Naltec N1 PowerPC RISC RISCSPARClite SPARClite V4 ColdfireMesaèný objem tlaèe [strán] 20 000 60 000 10 000 5000 10 000 10 000 15 000 30 000 20 000 50 000Kapacita vstupného podávaèa [strán] 250 500 250 150 250 250 150 250 250 500Kapacita multifunkèného podávaèa [strán] 1 100 1 1 1 1 0 1 1 100Kapacita výstupného podávaèa hore/dole [strán] 150 250 100 100 125 150 100 150 150 250Povolená gramá médií [g/m 2 ] 60 ÷ 161 60 ÷ 161 64 ÷ 163 60 ÷ 105 60 ÷ 163 60 ÷ 163 60 ÷ 163 60 ÷ 105 60 ÷ 1056Zabudovaný duplex nie nie nie nie áno nie nie nie ánZabudované rozhrania USB 2.0, USB 2.0, USB 1.1 USB 2.0 USB 2.0, USB 2.0, USB 1.1, USB 2.0, Uparalelný paralelný paralelný paralelný paralelný petLCD displej nie áno nie nie nie nie nie niOddelite¾ný zásobník tonera a optický valec áno áno nie nie nie áno áno áno áno ánoPodporovaný operaèný systém Windows 9x, Windows 9x, Windows 98, Windows 98, Windows 9x, Windows 98, Windows Windows 9x, Windows 9.x,Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, Me, 2000, XP Me, 2000, XP Me, 2000, XP, Me, 2000, XP, 98SE, Me, Me, 2000, XP, MMax OS 8.6, Max OS 8.6, Server 2003, Server 2003, 2000, XP SMac OS X 10.1 Mac OS X 10.1 Max OS 8.6, Mac OS X 10.2 MMac OS X 10.3,MLMS−DOSRozmery [mm] 382×252×383 400×310×425 367×376×245 370×230×208 350×355×256 353×396×249 385×257×250 200×355×39539Hmotnos [kg] 10,5 20,3 6,1 5,9 10,5 9,98 7,8 9 1Spotreba poèas tlaèe [W] 460 600 360 214 345 370 220 3603Doplnky zásobník sieové rozhra− sieové rozhra− 550−listový si<strong>na</strong> 250 listov nie, zásobník nie, zásobník podávaè ni<strong>na</strong> 500 listov <strong>na</strong> 250 listov <strong>na</strong>Ce<strong>na</strong> tlaèiarne [Sk bez DPH] 10 990 17 490 7386 6990 14 250 6290 4990 10 100 8690 1Ce<strong>na</strong> zásobníka <strong>na</strong> toner/integrovanej kazety 3190 3300 2176 2180 4150 2236 3990 1260 2490 5490[Sk bez DPH]Kapacita zásobníka <strong>na</strong> toner/integrovanej 6700 7500 2500 2000 6000 2500 6000 2500 5000 10 000kazety [strán pri pokrytí 5%]Ce<strong>na</strong> samostatného optického valca [Sk bez DPH] 5300 3950 N/A N/A N/A 2015 2900 6258 4590 N/AVýdr samostatného optického valca [strán] 20 000 30 000 N/A N/A N/A 30 000 20 000 25 000 20 000 N/ACe<strong>na</strong> vytlaèenia jednej stany 0,74 0,57 0,87 1,09 0,69 0,96 0,81 0,75 0,73[Sk bez DPH pri pokrytí 5 %]Záruka [mesiacov] 24 24 24 24 24 24 36 242Zapoièala firma Columbex Columbex Canon HP Slovakia HP Slovakia CEEmark Konica OKI SysInter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Slovakia CS Slovakia Minolta (CSloN/A – nepodarilo sa zisti alebo údaj sa neuplatòujeTab. 2: Namerané doby tlaèe pri rozlièných tlaèových úloháchTlaèiareò/Nameraný údaj Brother Brother Canon HP LaserJet HP LaserJet Lexmark Konica OKI B4250 Pa<strong>na</strong>sonic XeroxHL−5140 HL−6050 LBP−3200 1010 1320 E232 Minolta KX−P7305 Phaser 3420PagePro1300W1 komplikovaná str. Word [mm:ss] 0:00:12 0:00:12 0:00:11 0:00:14 0:00:22 0:00:17 0:00:18 0:00:08 0:00:13 0:00:231 jednoduchá str. Word [mm:ss] 0:00:11 0:00:11 0:00:09 0:00:10 0:00:10 0:00:10 0:00:14 0:00:07 0:00:10 0:00:1350 strán Word [mm:ss] 0:02:36 0:02:05 0:02:56 0:04:17 0:02:25 0:02:33 0:03:20 0:02:23 0:03:02 0:02:425 strán Excel [mm:ss] 0:00:24 0:00:23 0:00:43 0:00:44 0:00:34 0:00:25 0:01:10 0:00:18 0:00:38 0:00:266 strán PowerPoint [mm:ss] 0:00:30 0:00:28 0:00:34 0:00:39 0:01:10 0:00:35 0:00:37 0:00:30 0:01:33 0:01:402 strany Acrobat [mm:ss] 0:00:16 0:00:19 0:00:15 0:00:22 0:01:17 0:00:33 0:00:24 0:00:13 0:00:38 0:00:5610 strán Acrobat [mm:ss] 0:00:38 0:00:33 0:00:40 0:00:55 0:00:38 0:00:39 0:00:48 0:00:30 0:00:42 0:00:41Rýchlos opakovanej tlaèe [str./min.] 19,23 24,00 17,05 11,67 20,69 19,61 15,00 20,98 16,48 18,52Priemerná rýchlos tlaèe [str./min.] 11,07 12,12 9,96 7,77 8,68 10,06 7,73 13,56 8,04 8,2454 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EZabezpeèená tlaè1. Zobrazenie digitálnej peèiatkyv základnej podobe...2. ...a jej podoba po priloení <strong>sk</strong>líèka;funguje to bez <strong>na</strong>pájania a jednoduchoÈoraz dôleitejším sa stáva zabezpeèitlaè pred neoprávnenou manipuláciou.Predstavme si situáciu, keïsa v podniku tlaèia dôverné dátao zamest<strong>na</strong>ncoch alebo klientocha dôjde k ich zneuitiu. Existujú dvemonosti zneuitia – buï <strong>na</strong> ceste dotlaèiarne, alebo neoprávneným èítanímdokumentu po jeho vytlaèení.Dostupné sú však riešenia, ktoré šifrujúdáta prenášané medzi poèítaèoma tlaèiaròou. Na zamedzenie neoprávnenéhoèítania tlaèiareò nevytlaèíelané dokumenty okamite, ale apo zadaní osobného autorizaènéhokódu majite¾a dokumentu. Takétotlaèiarne obsahujú pevný di<strong>sk</strong> a <strong>na</strong>òsa ukladajú dôverné tlaèové úlohy.Existujú aj tlaèové systémy, ktoré<strong>na</strong>pr. neumonia tlaè z webovýchstránok s definovaným obsahom alebocelkom zrušia tlaèovú úlohu, ako vytlaèenie nepoiada majite¾ v stanovenomèase atï. Takto sa dá eliminovamnostvo potlaèeného papiera,rozhádzaného okolo tlaèiarne, o ktorézrazu nikto nejaví záujem.V poslednom èase s rozvojom kopírovacejtechniky sa stáva zaujímavouaj otázka zabezpeèenia pravostidokumentu. V podstate nie je ve¾kýproblém z certifikaèného dokumentu,vstupeniek èi darèekových kupónovprebra ochranné prvky, modifikova<strong>na</strong>pr. meno, sumu alebo dátumya takýto dokument následnevydáva za pravý. Na ochranu predtakýmto poèí<strong>na</strong>ním sa nedávno objavilatechnológia s oz<strong>na</strong>èením JetCAPSSafe Paper, ktorú vyvinula spoloènosHP.V podstate ide o tlaè akejsi digitálnejpeèiatky pomocou laserovýchtlaèiarní HP Laserjet 4200 a 4300 <strong>na</strong>benom papieri a pouitím benéhotonera. Peèiatka sa dá èíta pomocoujednoduchého optického zariadenia,ktorý nevyaduje nijaké <strong>na</strong>pájanie.Ak toto „<strong>sk</strong>líèko“ priloíte <strong>na</strong> vyhradenémiesto, objaví sa v prípade pravéhodokumentu kód. Práve tentokód je jednoz<strong>na</strong>èným dôkazom pravostidokumentu. Na falšovanom dokumentesa neobjaví nijaký kód. KódJetCAPS je uloený do modulu DIMMv tlaèiarni a je nezávislý od tlaèovejúlohy alebo komunikaèného protokolu.Pomocou príslušnej aplikácie satento kód dá zmeni.Tento princíp tlaèe sme si vy<strong>sk</strong>úšali.Na obr. 1 je zobrazený dokuments digitálnou peèiatkou v stave,ako ju vidí bený pouívate¾ dokumentu.Na obr. 2 je jej podoba popriloení èítacieho <strong>sk</strong>líèka (v podstatepolarizaèného filtra). Ako vidíte,zobrazí sa tu kód, ktorý sig<strong>na</strong>lizujepravos dokumentu.AKO SME TESTOVALI?Testovali sme <strong>na</strong> poèítaèi vybavenom procesoromIntel Pentium 4 Prescott s taktom 3 GHz a 512 MBRAM. Pouili sme operaèný systém MicrosoftWindows XP vo verzii Professio<strong>na</strong>l s <strong>na</strong>inštalovanýmSP2. Testovali sme tlaè z aplikácií z balíkaMicrosoft Office 2003 a z Adobe Acrobatu vo verzii6. V kadom prípade sme <strong>na</strong>inštalovali anglickéedície operaèného systému i aplikácií.Ïalej sme pre kadú tlaèiareò <strong>na</strong>inštalovali pod¾apokynov výrobcu ovládaè a vy<strong>sk</strong>úšali sme kontrolnútlaè. Následne sme pristúpili k meraniu dobytlaèe z jednotlivých aplikácií. Túto dobu sme zaz<strong>na</strong>menávalielektronickými stopkami s presnos-ou <strong>na</strong> 0,1 sek. V kadom prípade sme pouili predefinovanúkvalitu tlaèe.Najprv sme tlaèili jednu komplikovanú stranuz Wordu, ktorá obsahovala testovaciu ruicu, obrázoka viacero textov v rozlièných ve¾kostiach. Tentovýtlaèok sme potom pouívali ako jeden z <strong>na</strong>jdôleitejšíchpri vyhodnocovaní kvality tlaèe.Nasledovala tlaè jednej ve¾mi jednoduchej stranyz Wordu (tzv. list Dr. Grauerta). Dobu tlaèe tejto stranysme povaovali za preverovanie doby tlaèe prvejstrany, udávanej prevanou väèšinou výrobcov.Na meranie ustálenej rýchlosti tlaèe sme pouili50-stranovú výroènú správu hypotetickej firmy,ktorá obsahovala hlavne text, nieko¾ko obrázkov,ale aj tabuliek. Túto správu sme tlaèili z Wordu.Namerané hodnoty pre opakovanú tlaèa priemernú rýchlos tlaèeMerali sme dobu tlaèe aj z ostatných aplikácií,<strong>na</strong>pr. komplikovanejšie tabu¾ky z Excelu alebo prezentáciez PowerPointu. Aby sme nezostali len pri balíkuMicrosoft Office, pridali sme aj kontrolné meranierýchlosti a kvality tlaèe z Adobe Acrobatu. Tlaèilisme <strong>na</strong>jprv dvojstranový plagát a potom 10 kópií testovaciehovýtlaèku <strong>na</strong> meranie spotreby tonera.Všetky <strong>na</strong>merané doby nájdete v tabu¾ke tab. 2.Tu je uvedená aj reprezentatív<strong>na</strong> rýchlos tlaèe prekonkrétnu tlaèiareò. Uvádzame dve rýchlosti –rýchlos opakovanej tlaèe vychádza z meraniadoby tlaèe 50-stranovej výroènej správy z Wordu.Priemerná rýchlos tlaèe vychádza z aritmetickéhopriemeru rýchlosti tlaèe vo všetkých testovacíchvýtlaèkoch. V grafickej podobe je potom rýchlosopakovanej tlaèe i jej <strong>na</strong>meraná priemerná hodnotazobrazená <strong>na</strong> ved¾ajšom obrázku.Pri hodnotení kvality tlaèe sme postupovali porovnávacímspôsobom. Vytlaèené výtlaèky smeuloili ved¾a seba a <strong>na</strong>vzájom sme hodnotili ichkvalitu. Pripúšame, e toto hodnotenie je subjektívne,ale i<strong>na</strong>k sa kvalita tlaèe nedala v <strong>na</strong>šich podmienkachvyhodnoti.Ïalej sme hodnotili doplnkovú výbavu tlaèiarní– do úvahy sme brali <strong>na</strong>pr. integráciu tlaèovéhojazyka PCL èi PostScript, mesaèný objem tlaèe odporúèanývýrobcom, kapacitu vstupného podávaèa,integráciu duplexnej jednotky a sieového pripojenia,systém s oddeleným tonerovým zásobníkoma valcom a koneène 3-roènú záruku.Nezabudli sme ani <strong>na</strong> hodnotenie <strong>na</strong>dobúdacejceny a prevádzkových parametrov tlaèiarní. Upozoròujeme,e všetky ceny sme si overovali u dodávate¾ova oni berú zodpovednos za ich správnos.V kadom prípade sme od nich iadali odporúèanékoncové ceny. Tie sme si overovali 4. októbra 2004,keï sme fi<strong>na</strong>lizovali tento test.Bodové hodnotenie za posudzované kategóriesme uviedli vdy za opisom tlaèiarne.Brother HL−5140Rýchla tlaèiareò za relatívne dobrú cenu – taká jeasi základná charakteristika tohto modelu. Na pravejstrane tlaèiarne je pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel – dvetlaèidlá a štyri LED diódy. Farebné ladenie je v klasickejkancelár<strong>sk</strong>ej sivej. Výhodou je jasné tlaèidlo<strong>na</strong> prerušenie prebiehajúcej tlaèe. Papier je uloenýv spodnom uzatvorenom zásobníku, <strong>na</strong> ktorom jevýrazný ukazovate¾ ostávajúceho papiera. V prednejèasti je odklápací multifunkèný zásobník.Pri teste sme zistili ve¾mi dobrú kvalitu tlaèe, èomá <strong>na</strong> svedomí aj vysoké optické rozlíšenie. Rýchlostlaèe patrí k lepším v <strong>na</strong>šom teste. Azda lenrýchlos tlaèe prvej strany by mohla by vyššia.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 13 078 Sk (10 990 Sk bez DPH)Zapoièal: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOGGGPrevádzkové náklady:OOOOGRýchlos opakovanej tlaèe:OOOOGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOOGDoba tlaèe prvej strany:OOOGGDoplnková výbava:OOGGGKvalita tlaèe:OOOOOVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOGG56 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EBrother HL−6050Táto tlaèiareò mierne prekraèuje stanovenú cenovúhranicu a je to <strong>na</strong>jdrahší model z nášho testu.V konkurencii lacnejších zariadení si z h¾adi<strong>sk</strong>a svojichparametrov preto poèí<strong>na</strong>la výborne. Na pouívate¾<strong>sk</strong>ompaneli sa <strong>na</strong>chádza aj podsvietený LCDpanel, ktorý dobre informuje o prevádzkovom stave.Vo výbave je aj kombinované tlaèidlo <strong>na</strong> lepšiu<strong>na</strong>vigáciu v menu. Zásobník <strong>na</strong> papier má vysokúkapacitu a bezpeène zavádza papier do zásobníka.V <strong>na</strong>šom teste sme dosiahli <strong>na</strong>jvyššiu rýchlosopakovanej tlaèe, výborné sú aj prevádzkové parametre.Kvalita tlaèe je ve¾mi dobrá, v jednom listez prezentácie však tlaèiareò nevytlaèila stranukompletne. Chýbali však len detaily.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 20 813 Sk (17 490 Sk bez DPH)Zapoièal: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové náklady:Rýchlos opakovanej tlaèe:Priemerná rýchlos tlaèe:Doba tlaèe prvej strany:Doplnková výbava:Kvalita tlaèe:Výkon/ce<strong>na</strong>:OGGGGOOOOOOOOOOOOOOGOOOGGOOOOGOOOOGOOGGGCanon LBP−3200Priestorovo úsporná, ¾ahká <strong>na</strong> prenos, urèená <strong>na</strong>osobné pouitie v podniku alebo domácnosti – to jeCanon LBP-3200. Ponúka všetko, èo cie¾ový pouívate¾potrebuje, ale niè <strong>na</strong>vyše. Farebné ladenie jecelkom ivé – kombinácia svetlosivej a modrej farby.Dizajn je prispôsobený menšej podstave. Pri zostavovanívstupného pre<strong>sk</strong>leného podávaèa smemuseli <strong>na</strong>hliadnu do manuálu, ale po zaloení fungovalbez problémov. Hardvérový pouívate¾<strong>sk</strong>ýpanel <strong>na</strong> tomto modeli nenájdete, jediné tlaèidlo je<strong>na</strong> zapí<strong>na</strong>nie tlaèiarne. Páèil sa nám však softvérovýovládaè, ktorý ukazuje odhadovanú dobu ukonèeniatlaèe, ako aj detailné informácie o tlaèovejúlohe. Rýchlos tlaèe bola <strong>na</strong> dobrej úrovni.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 8789 Sk (7386 Sk bez DPH)Zapoièal: Canon SlovakiaH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové náklady:Rýchlos opakovanej tlaèe:Priemerná rýchlos tlaèe:Doba tlaèe prvej strany:Doplnková výbava:Kvalita tlaèe:Výkon/ce<strong>na</strong>:OOOGGOOOGGOOOOGOOOOGOOOOGGGGGGOOOGGOOOGGHP Laserjet 1010Z<strong>na</strong>èková tlaèiareò za nízku cenu – asi takto by smemohli charakterizova Laserjet 1010. Na prvýpoh¾ad zaujme efektná kombinácia svetlo- a tmavosivejfarby. Papier sa vkladá aj vyberá z rov<strong>na</strong>kejstrany tlaèiarne, môete ju teda da <strong>na</strong>pr. do polièkydo knihy. Umoòujú to aj pomerne malé rozmerytejto tlaèiarne. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel <strong>na</strong> ¾avej straneobsahuje dve tlaèidlá a tri LED diódy. Ïalšiavýbava je u <strong>sk</strong>romnejšia, je to predsa len stroj <strong>sk</strong>ôr<strong>na</strong> osobné pouitie. Vo výbave nie je paralelný port– pozor <strong>na</strong> to pri staršom poèítaèi.S kvalitou tlaèe sme boli pri <strong>na</strong>šich testoch spokojní,podobne to bolo aj a posudzovaním dobytlaèe prvej strany. Rýchlos tlaèe však patrí <strong>sk</strong>ôrk niším.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 8318 Sk (6990 Sk bez DPH)Zapoièal: Hewlett-Packard SlovakiaH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOOOGPrevádzkové náklady:OOOGGRýchlos opakovanej tlaèe:OOGGGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOGGDoba tlaèe prvej strany:OOOOGDoplnková výbava:GGGGGKvalita tlaèe:OOOOGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOGG11/2004 PC REVUE 57


H A R D W A R EHP Laserjet 1320Toto je <strong>sk</strong>ôr podniková tlaèiareò, hlavne po doplnenío sieové rozhranie. Optické rozlíšenie 1200 dpi spolus doplnkovými technológiami je garanciou ve¾midobrej kvality tlaèe. Aj v <strong>na</strong>šom teste sa kvalita tlaèepotvrdila, povaujeme ju toti za <strong>na</strong>jlepšiu v teste.Tvar tlaèiarne je <strong>na</strong> rozdiel od minulosti kompaktnejší,farebná kombinácia je svetlo- a tmavosivá.Zaujímavo je ukrytý manuálny podávaè. Otvára sao nieèo obanejšie, ako sme si predstavovali.Rýchlos tlaèe patrí k tým lepším v <strong>na</strong>šom teste,celkom dobrá je aj doplnková výbava. Pozdávali sanám aj prevádzkové náklady, ktoré sú nišie, ako tobývalo v minulosti. Široký je aj rozsah podporovanýchoperaèných systémov.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 16 957 Sk (14 250 Sk bez DPH)Zapoièal: Hewlett-Packard SlovakiaH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOGGGPrevádzkové náklady:OOOOGRýchlos opakovanej tlaèe:OOOOGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOGGDoba tlaèe prvej strany:OOOOGDoplnková výbava:OOOGGKvalita tlaèe:OOOOOVýkon/ce<strong>na</strong>:OOGGGLexmark E232Táto tlaèiareò ponúka za rozumnú cenu <strong>na</strong>ozajdobrú výbavu – jazyk PostScript pre operaèný systémMac OS a vysokú rýchlos. Vyhotovenie tlaèiarneje neprehliadnute¾né – ako jediná v teste bolacelá v tmavom dizajne. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel sa<strong>na</strong>chádza v prednej pravej èasti a je klasický – dvetlaèidlá a pä LED diód. Vstupný podávaè je v spodnejèasti, je uzavretý a disponuje ukazovate¾omostávajúceho papiera. Nad ním je multifunkènýpodávaè, zaujímavo sa vyklápa èas výstupnéhopodávaèa.Ako sme spomí<strong>na</strong>li, tlaèiareò patrí k <strong>na</strong>jrýchlejšímv <strong>na</strong>šom teste a zistili sme aj dobrý pomervýkon/ce<strong>na</strong>. Kvalita tlaèe bených materiálov je <strong>na</strong>dostatoènej úrovni, testovacia ruica však mohlaby o nieèo jemnejšia.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 7485 Sk (6290 Sk bez DPH)Zapoièal: CEEmark CS SlovakiaH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOOOGPrevádzkové náklady:OOOGGRýchlos opakovanej tlaèe:OOOOGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOOGDoba tlaèe prvej strany:OOOOGDoplnková výbava:OOGGGKvalita tlaèe:OOOOGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOGKonica Minolta PagePro1300WNajlacnejšia tlaèiareò v <strong>na</strong>šomteste, pritom má celkom dobrúvýbavu – to je základný modelpomer výkon/ce<strong>na</strong>od firmy Konica Minolta s oz<strong>na</strong>èenímPagePro 1300W. Opä ide o relatívne malútlaèiareò, s ktorou pohodlne manipuluje aj jed<strong>na</strong>osoba. Vstupný aj výstupný panel sa pred pouitímtlaèiarne otvárajú. Ide o tlaèiareò GDI a dása poui len s operaèným systémom MicrosoftWindows.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili hlavne vysokýpomer výkonu vzh¾adom <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu.Rýchlos tlaèe a doba tlaèe prvej strany patrí presnedo stredu testovacieho po¾a, kvalita <strong>na</strong> benépouitie s preh¾adom postaèuje. Výhodou je aj 36-mesaèná záruka (pri pouití originálneho spotrebnéhomateriálu).Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 5938 Sk (4990 Sk bez DPH)Zapoièal: Minolta SlovakiaH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOOOOPrevádzkové náklady:OOOGGRýchlos opakovanej tlaèe:OOOGGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOGGDoba tlaèe prvej strany:OOOGGDoplnková výbava:OOGGGKvalita tlaèe:OOOOGVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOOOKI B4250OKI B4250 je tradièná LEDtlaèiareò s vysokou rýchlosoutlaèe. Zároveò je vybavená procesoroms <strong>na</strong>jvyšším taktom v<strong>na</strong>jlepší výkon<strong>na</strong>šom teste. Rov<strong>na</strong>ko je vysoký aj maximálnymesaèný objem tlaèe. Tlaèiareò sa dodáva v sivejfarbe s modrým panelom. Zásobník je v spodnejèasti tlaèiarne a je uzavretý.V <strong>na</strong>šom teste táto tlaèiareò dosiahla <strong>na</strong>jvyššiupriemernú rýchlos tlaèe zo všetkých testovanýchmodelov. Okrem tlaèe 50-stranového dokumentusme vo všetkých iných testoch dosiahli v rýchlostis OKI B4250 rekordy. Rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong>jkratšia bola ajdoba tlaèe prvej strany. Ak si k tomu pripoèítateve¾mi dobrú kvalitu výtlaèkov, máte riešenie kancelár<strong>sk</strong>ejtlaèe pri väèšom <strong>na</strong>sadení.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 12 019 Sk (10 100 Sk bez DPH)Zapoièal: OKI Systems (Czech and Slovak)H O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOGGGPrevádzkové náklady:OOOOGRýchlos opakovanej tlaèe:OOOOGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOOODoba tlaèe prvej strany:OOOOODoplnková výbava:OOGGGKvalita tlaèe:OOOOOVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOGG58 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EPa<strong>na</strong>sonic KX−P7305Charakteristickými z<strong>na</strong>kmi tejto tlaèiarne sú duplexnájednotka, integrácia PostScript Level 2 a vysokámaximál<strong>na</strong> mesaèná záa. Okrem tohto vyhotoveniaexistuje aj model KX-P7310 so sieovou kartou.Tvar tlaèiarne je kompaktný, farebné vyhotovenieje v klasickej sivej farbe s modrými polohovacímprvkami zásobníka. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel tvoríjedno tlaèidlo a tri LED. Softvérový ovládaè je vybavenýaj zvukovým sprievodom a umoòuje <strong>na</strong>stavenieviacerých parametrov.Pri tlaèi sme boli spokojní hlavne s kvalitou tlaèe– páèil sa nám kontrast i tlaè jemných detailov.Rýchlos tlaèe by však mohla by o trochu vyššia.V celkovom hodnotení je to model s ve¾mi dobrýmpomerom výkon/ce<strong>na</strong>.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 10 341 Sk (8690 Sk bez DPH)Zapoièal: Pa<strong>na</strong>sonic SlovakiaH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOOGGPrevádzkové náklady:OOOOGRýchlos opakovanej tlaèe:OOOGGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOGGDoba tlaèe prvej strany:OOOOGDoplnková výbava:OOOOGKvalita tlaèe:OOOOOVýkon/ce<strong>na</strong>:OOOOGXerox Phaser 3420aj kvalita tlaèe. Dizajn tohto modelu je <strong>sk</strong>ôr konzervatívny,rozmery sú pomerne ve¾ké. Na pravejstrane je pouívate¾<strong>sk</strong>ý panel obsahujúci aj LCDpanel. Do zásobníka v spodnej èasti dáte <strong>na</strong>raz celýbalík kancelár<strong>sk</strong>eho papiera. Pomocou softvérovéhoovládaèa sa dá <strong>na</strong> dia¾ku <strong>na</strong>stavi mnostvodetailných parametrov – <strong>na</strong>pr. doba, po ktorej prejdetlaèiareò do šetriaceho reimu, èinnos pozaseknutí papiera a pod. Rov<strong>na</strong>ko sa nám páèili aj<strong>na</strong>jnišie prevádzkové náklady tohto modelu, èovýrazne kompenzuje trochu vyššiu <strong>na</strong>dobúdaciucenu.Nadobúdacia ce<strong>na</strong>: 17 671 Sk (14 850 Sk bez DPH)Zapoièal: Xerox Sloven<strong>sk</strong>oNajlepšia doplnková výbava v teste, zabudovanýsieový port, pripravenos <strong>na</strong> masovú tlaè – to súvýhody modelu Xerox Phaser 3420. Vyhovujúca jeH O D N O T E N I ENadobúdacia ce<strong>na</strong>:OOGGGPrevádzkové náklady:OOOOORýchlos opakovanej tlaèe:OOOOGPriemerná rýchlos tlaèe:OOOGGDoba tlaèe prvej strany:OOOGGDoplnková výbava:OOOOOKvalita tlaèe:OOOOOVýkon/ce<strong>na</strong>:OOGGGZÁVER A VYHODNOTENIETlaèiarne z nášho testu nás vo všeobecnosti príjemneprekvapili. Za cenu, ktorá umoòuje ichnákup pre benú kanceláriu alebo aj domácnos,vám umoòujú tlaèi vo vysokej kvalite a oprotiatramentovým tlaèiaròam aj podstatne rýchlejšie.Kadá z tlaèiarní z nášho testu má svoje výhody,treba len odhadnú konkrétne poiadavky pouívate¾ov.My sme pri vypracovaní zadania tohto testuako ideál mali <strong>na</strong> mysli tlaèiareò, ktorá má nízkucenu, ale súèasne po<strong>sk</strong>ytuje vysoký výkon. Pri hodnotenísme sa <strong>na</strong>koniec rozhodli pre dve kategórie.Prvou je výkon reprezentovaný rýchlosou, kvalitou,dobou tlaèe prvej strany, bohatosou doplnkovejvýbavy a, prirodzene, èo <strong>na</strong>jnišími nákladmi(nákupnou cenou i prevádzkovými nákladmi).V tejto kategórii pod¾a <strong>na</strong>šich prepoètov patríprvenstvo modelu OKI B4250. Na druhom miestev tejto kategórii sa umiestnila tlaèiareò BrotherHL-6050, tretia prieèka patrí modelu Xerox Phaser3420.Druhou posudzovanou kategóriou je pomer výkon/ce<strong>na</strong>.Výkon sme poèítali podobne ako v predchádzajúcomprípade, lene sme doò nezapoèítalibody za <strong>na</strong>dobúdaciu cenu tlaèiarne. Cenu tlaèiarnesme pouili v menovateli vyhodnocovanéhozlomku. V tejto kategórii je víazom testu modelKonica Minolta PagePro 1300W. Na druhé miestosa prepracovala tlaèiareò Lexmark E232 a tretímoceneným modelom je Pa<strong>na</strong>sonic KX-P7305.11/2004 PC REVUE 59


H A R D W A R E T E S T O V A L I S M ELacné grafické <strong>karty</strong> Samuel KrošlákV predošlom èísle smesa obšírnejšie venovali<strong>na</strong>jvýkonnejším grafickýmkartám <strong>na</strong> trhu. Tentoraz smepre vás pripravili test lacnýchgrafických kariet. Lacnégrafické <strong>karty</strong> sa síce svojímvýkonom a funkciami zväèša<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> nišíchprieèkach, ale v poètepredaných kusov stále tvoriaväèšinu. Kupujú si ichpouívatelia, ktorí sícenepotrebujú maximálny výkonpre <strong>na</strong>jnovšie hry, ale <strong>na</strong>druhej strane im grafické èipyintegrované do základnýchdosiek nevyhovujú. Test jeurèený takým pouívate¾om,ako sú <strong>na</strong>pr. konštruktérialebo dizajnéri, ale aj benípouívatelia v kancelárii.Sú to grafické <strong>karty</strong>,ktoré sú zároveò urèené prenenároèných alebo obèasnýchhráèov poèítaèových hier.Kritériom výberu grafických kariet do testubola <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>, ktorá sa mala pohybovapribline <strong>na</strong> úrovni 2500 a 3000 Skbez DPH. To je typická oblas, v ktorej sa zvyknepohybova bený pouívate¾. Jedinou výnimkouz cenového rozsahu zadania testu bola karta nVidiaGeForce MX440 s cenou 1745 Sk bez DPH, ktorúsme do testu zaradili <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie staršej generáciegrafických kariet (s podporou maximálne DirectX8) s novšou (DirectX 9).DÔLEITÉ POJMY A POSTREHYV OBLASTI GRAFICKÝCH KARIETPri výbere grafickej <strong>karty</strong> sa musíme predovšetkýmriadi tým, <strong>na</strong> èo sa bude poèítaè pouíva. Ak je poèítaèurèený len <strong>na</strong> prácu v takzvanom 2D reime,bude mu úplne staèi akáko¾vek grafická karta. Mô-ete poèíta s investíciou rádovo 1000 a 2000 Skbez DPH, prípadne sa uspokoji s grafickou kartouintegrovanou do základnej do<strong>sk</strong>y. Ak však potrebujeteaspoò obèas pouíva 3D reim <strong>na</strong> svojompoèítaèi, mali by ste sa zamyslie <strong>na</strong>d investíciou dolepšej grafickej <strong>karty</strong>. Aplikácie pracujúce v 3D re-ime sú také, ktoré pri svojej èinnosti pouívajú niektoréz funkcií aplikaèných rozhraní DirectX aleboOpenGL. Sú to <strong>na</strong>jèastejšie hry, architektonické programytypu CAD alebo iné aplikácie vyuívajúcevirtualizaèné techniky pomocou týchto rozhraní.Väèši<strong>na</strong> ostatných aplikácií pracuje v 2D reime.Výkon grafickej <strong>karty</strong> môeme chápa dvomaspôsobmi. Pri prvom spôsobe sa za výkon povaujeschopnos <strong>karty</strong> vygenerova èo <strong>na</strong>jväèšie mnostvosnímok za sekundu – udáva sa v FPS (FramesPer Second). Èím je táto hodnota vyššia, tým lepšie,prièom vo všeobecnosti pokladáme hranicu 25 FPSza plynulý pohyb. Vyplýva to zo zotrvaènosti ¾ud<strong>sk</strong>éhooka.Hodnota FPS závisí od ve¾kého mnostva údajov,<strong>na</strong>pr. od pracovnej frekvencie jadra grafickej <strong>karty</strong>a pamätí, šírky pamäovej zbernice, poètu pipelinesatï. V neposlednom rade sa <strong>na</strong> tejto hodnoteodrazia aj <strong>na</strong>stavenia ovládaèov alebo grafickejaplikácie.Druhá stránka kvality grafickej <strong>karty</strong> súvisís tým, aké kvalitné budú snímky. Ak neberieme doúvahy <strong>na</strong>stavenia ovládaèov, kvalita snímok závisí<strong>na</strong>jmä od konštrukcie GPU (jadro/výpoètová jednotkagrafickej <strong>karty</strong>), teda od toho, aké funkcie <strong>na</strong>zlepšenie kvality obrazu podporuje. V <strong>na</strong>staveniachovládaèov môeme zmeni správanie <strong>karty</strong>Konektor VGA z obidvoch strántak, aby dosahovala lepšiu kvalitu, no za cenu zní-enia poètu FPS. Zatia¾ teda treba vdy <strong>na</strong>stavovavlastnosti grafickej <strong>karty</strong> v ovládaèoch konkrétnepre kadú aplikáciu.Spoloènos ATI však u ohlásila v pripravovanejverzii ovládaèov Catalyst schopnos automatickyrozpoz<strong>na</strong> a zvoli <strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong>stavenie prerôzne aplikácie. V budúcnosti sa teda budú ovládaèegrafických kariet pravdepodobne ubera týmtosmerom.Balenie drahších grafických kariet býva zvyèajneve¾mi pestré a vy<strong>na</strong>liezavé. Je to zrejme preto, lebotieto grafické <strong>karty</strong> sú urèené predovšetkým presegment hráèov poèítaèových hier. Vybavenie<strong>karty</strong> býva priamoúmerné cene, nájdu sa však ajvýnimky. Štandardnou súèasou balenia a zároveòaj nevyhnutnosou je CD médium s ovládaèmi.Ïalej sa v balení èasto <strong>na</strong>chádzajú káble buï S-Video,alebo RCA <strong>na</strong> výstup z grafickej <strong>karty</strong> (<strong>na</strong>jèastejšieTV). Niekedy je pribalená aj redukcia DVI –>VGA, keby ste potrebovali výstup <strong>na</strong> dve zariadeniaVGA.Pod¾a vyhotovenia <strong>karty</strong> u aj menej <strong>sk</strong>úsenýpouívate¾ môe odhadnú cenovú reláciu, v ktorejsa pohybuje. Najvýraznejšou èrtou grafických karietje spôsob chladenia. Menej nároèné lacnejšie<strong>karty</strong> majú obyèajne iba pasívny chladiè, podobnýtomu <strong>na</strong> èipovej súprave základnej do<strong>sk</strong>y. Grafické<strong>karty</strong>, ktoré produkujú väèšie mnostvo tepla, upotrebujú aktívny chladiè, ktorý môe ma rôznerozmery – od miniatúrneho ventilátora a po celoplošnýmasívny chladiaci systém, aký môeme vidie<strong>na</strong>príklad pri karte nVidia GeForce 6800 Ultra.V tomto prípade chladiè niekedy zasahuje aj dopriestoru susedného slotu PCI. Vo všeobecnostiplatí, e grafické <strong>karty</strong> s èipom z produkcie firmyATI vyprodukujú menšie mnostvo tepla ako <strong>karty</strong>s èipovou súpravou od spoloènosti nVidia.Z toho vyplýva, e grafické <strong>karty</strong> ATI nie sú ataké nároèné <strong>na</strong> chladenie, <strong>na</strong> rozdiel od konkurenciesi v niektorých prípadoch vystaèia aj s pasívnymchladením. Výhodoupasívneho chladenia je predovšetkýmnišia hluènos, èo jevítané pri zostavách, kde záleí<strong>na</strong> tichej prevádzke –<strong>na</strong>pr. pri poèítaèi v podobecentra domácej zábavy.Zadný panel takmer všetkýchgrafických kariet akoby zodpovedalštandardu. Výstup VGA, S-Video a DVI majútakmer všetky súèasné grafické <strong>karty</strong>. Pri niektorýchnovších kartách však môete nájs usporiadanieDVI, S-Video, DVI a v tomto prípade budetemusie <strong>na</strong> pripojenie VGA výstupného zariadenia(<strong>na</strong>jèastejšie CRT monitor) poui u spomí<strong>na</strong>núredukciu.Ako poslednú spomenieme softvérovú výbavugrafických kariet. To, e výrobcovia dodávajú kukartám rôzny softvér a hry, je síce lákadlo pre zákazníkov,pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností však väèšine èitate¾ovnevyhovuje takéto balenie, pretoe nemajú60 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EPorov<strong>na</strong>nie konektorov <strong>na</strong> zadnom paneli grafickej <strong>karty</strong> – výstupy z¾ava: VGA, S−Video a DVImonos výberu a v koneènom dôsledkubudú musie za softvér pribalenýku karte aj tak zaplati. Výhodoutakéhoto riešenia je, e ce<strong>na</strong> softvéru,ktorý je ku karte pribalený, je ibazlomkom ceny produktu zakúpenéhoindividuálne. V <strong>na</strong>sledujúcich riadkochopíšeme základné funkciea schopnosti grafických kariet tejtokategórie.Konektor VIVO <strong>na</strong> zadnom paneli grafickej<strong>karty</strong> – podobá sa <strong>na</strong> výstup S−Video, mávšak viac pinovVIVOIde o funkciu u dobre známu väèšinepouívate¾ov. V predchádzajúcomodseku sme spomí<strong>na</strong>li, e zadný panelgrafických kariet zvyèajne obsahujevýstupy VGA, DVI a S-Video. Prikartách s funkciou VIVO sa však <strong>na</strong>miestovýstupu S-Video pouíva špeciálny9-pinový konektor VIVO, ktorýmmono a<strong>na</strong>lógové video z <strong>karty</strong>nielen vysiela, ale aj prijíma. Do konektoraVIVO sa zasunie kábel, ktorýspojí buï S-Video, alebo RCA vstupya výstupy (<strong>na</strong> obrázku).Grafické <strong>karty</strong>, ktoré disponujúfunkciou VIVO, sú <strong>na</strong> trhu stálev menšine, aj keï ich popularitaKábel VIVO <strong>na</strong> vstup a výstup a<strong>na</strong>lógovéhovidea (variant s konektormi S−Video aj RCA)vzrastá. Dobrý dôvod <strong>na</strong> kúpu grafickej<strong>karty</strong> s VIVO majú <strong>na</strong>jmä pouívateliavlastniaci a<strong>na</strong>lógovú videokameru.Èo sa týka TV signálu, ten nemás funkciou VIVO niè spoloèné.Karta s funkciou VIVO dokáe prijímaiba a<strong>na</strong>lógový videosignál, no <strong>na</strong>spracovanie TV signálu je potrebnýTV tuner. Grafické <strong>karty</strong> s integrovanýmTV tunerom sú obyèajne mohutnejšiea drahšie ako bené grafické<strong>karty</strong>. Z produkcie ATI je to <strong>na</strong>príkladpopulár<strong>na</strong> séria kariet All-in-Wonder.Z <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností však väèši<strong>na</strong>pouívate¾ov preferuje kombináciuklasická grafická karta + samostatnýTV tuner.DirectX a OpenGLDirectX je aplikaèné rozhranie,ktoré podporujú všetky súèasné grafické<strong>karty</strong> <strong>na</strong> trhu. Grafické aplikaènérozhranie je vlastne akýmsi sprostredkovate¾ommedzi programátormipoèítaèových hier a grafickýmikartami. Grafické <strong>karty</strong> sa rozde¾ujúdo tried pod¾a toho, akú verziuDirectX podporujú. V dnešnej dobesa <strong>na</strong> trhu vy<strong>sk</strong>ytujú poväèšine <strong>karty</strong>podporujúce DirectX 9.0 (prípadne9.0b alebo 9.0c – líšia sa lenv podpore funkcií Pixel a Vertex Shaderv2, resp. v3). Ojedinele sa v cenníkochpredajcov ešte vy<strong>sk</strong>ytnú grafické<strong>karty</strong> nVidia GeForce 4 Ti aleboMX440. Tie podporujú maximálnerozhranie DirectX 8.1. V rôznychverziách DirectX, samozrejme, fungujespätná kompatibilita. To z<strong>na</strong>mená,e <strong>na</strong> karte pre DirectX 9 bezproblémov spustíte kadú hru <strong>na</strong>písanúpre DirectX nišej verzie. Akvšak spustíte hru <strong>na</strong>písanú pre DirectX9.0 s grafickou kartou, ktorápodporuje maximálne DirectX 8.1,hra síce pobeí, ale budete ochudobnenío niektoré grafické detailya „vychytávky“, ktoré priniesla verzia9 oproti verzii 8.1. V poslednomèase sa oz<strong>na</strong>èenie verzií DirectX trochu<strong>sk</strong>omplikovalo, pretoe firmyATI a nVidia sa vybrali kadá trochuiným smerom. Doteraz vývoj aplikaènéhorozhrania DirectX riadilMicrosoft, no v blízkej budúcnostizrejme bude vyvíja kadá firma vyrábajúcaèipy grafických kariet svojevlastné aplikaèné rozhrania. Adresa<strong>na</strong> stiahnutie <strong>na</strong>jnovšej verzie DirectXje: http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows/directx.11/2004 PC REVUE 61


H A R D W A R EParametre testovaných grafických karietCanyon Radeon Asus Radeon Gigabyte MSI GeForce ManLi GeForce Inno3D GeForce Sapphire Radeon9250 9600SE GeForce FX5500 FX5700 TD128 FX5700 LE MX440 9200Jadro RV280 RV350 NV34 NV36 NV36 NV18 RV280Pracovná frekvencia jadra 238 MHz 325 MHz 300 MHz 300 MHz 225 MHz 275 MHz 250 MHzŠírka pamäovej zbernice 128 bit 64 bit 128 bit 64 bit 128 bit 128 bit 128 bitPamä 128 MB DDR 128 MB DDR 128 MB DDR 128 MB DDR 256 MB DDR 128 MB DDR 128 MB DDREfektív<strong>na</strong> pracovná frekvencia pamäte 400 MHz 400 MHz 500 MHz 500 MHz 400 MHz 330 MHz 400 MHzSpôsob chladenia <strong>karty</strong> pasívne aktívne aktívne aktívne aktívne pasívne pasívneVýstup VGA / DVI / S−Video 1 / 1 / 1 1 / 1 / 1 1 / 1 / 1 1 / 1 / 1 1 / 1 / 1 1 / 1 / 1 1 / 1 / 0Funkcia VIVO nie nie nie nie nie nie ánoSoftvér – – Tomb Raider: The Duke Nukem: Manhattan Project, – – –Angel of Darkness, Ghost Recon, Morrowind EN,PowerDVD v5 WinDVD Creator, WinDVD,VirtualDrive, RestoreIT!, 3DNA De<strong>sk</strong>topVýsledky grafických kariet v testoch Canyon Asus Gigabyte MSI ManLi Inno3D SapphireRadeon Radeon GeForce GeForce GeForce GeForce Radeon9250 9600SE FX5500 FX5700 FX5700 MX440 9200TD128 LEQuake 3 Are<strong>na</strong>640 × 480 × 16 222 238 213 248 245 240 2461280 × 1024 × 32 90 69 142 128 130 99 913DMark 20011024 × 768, 32 bitov 6935 6491 8003 8592 8699 5966 70901024 × 768, 32 bitov, 4×AA 2004 3837 3880 4645 6107 2105 20293DMark 20031024 × 768, 32 bitov 1137** 1755 1768 2258 2123 291* 1168**1024 × 768, 32 bitov, 4×AA – 909 936 1278 1327 – –Aquamark 3640 × 480 × 32, minimálne detaily 48 60 60 63 60 22 50640 × 480 × 32, maximálne detaily 16 25 16 29 23 9,4 17640 × 480 × 32, maximálne detaily, 4×AA – 20 13 21 19 – –1280 × 1024 × 32, minimálne detaily 27 31 31 34 28 16 291280 × 1024 × 32, maximálne detaily – 12 8,1 15 12 6,8 101280 × 1024 × 32, maximálne detaily, 4xAA – 8,8 5,3 8,5 8 – –GL Excess – 1280 × 1024, 16 bitov640 × 480 × 16 11905 10368 16107 12047 12367 9917 121111280 × 1024 × 16 6009,00 5132 6966 5744 6037 5005 6077CodeCreatures Benchmark1024 × 768 15 15 16 22 20 – 161024 × 768, 4×AA 6,20 7,7 8,3 14 14 – 6,41280 × 1024 12 11 10,9 16 14 – 121280 × 1024, 4×AA 7,3 5,7 5,7 9,3 9,5 – 7,4** podporuje iba 3 zo 4 testov, * podporuje iba 1 zo 4 testovDruhé <strong>na</strong>jpouívanejšie rozhranie po DirectX jeOpenGL, to sa však v hrách pouíva pomenej a vovšeobecnosti je výkon grafických kariet pri prácis týmto rozhraním podobný výkonu v DirectX.OpenGL je štandard, ktorý je rozšírený <strong>na</strong> viacerýchplatformách ako DirectX. Orientuje sa predovšetkým<strong>na</strong> oblas profesionálnej 3D grafiky, kde jedomi<strong>na</strong>ntným štandardom. Zastúpenie v súèasnýchpoèítaèových hrách je <strong>sk</strong>ôr symbolické. Za všetkyhry spomenieme <strong>na</strong>jznámejšie: Call of Duty, Descent3, Doom 3, Half-Life, Hitman 2, Soldier ofFortune alebo dobre známy RTCW. Ovládaèe prerozhranie OpenGL netreba zvláš inštalova, sú totiobsiahnuté v ovládaèoch ku grafickej karte. Vynikajúcimzdrojom informácií o OpenGL je oficiál<strong>na</strong>stránka <strong>www</strong>.opengl.org.AKO NASTAVI OVLÁDAÈEGRAFICKEJ KARTYTakmer vdy platí, e èím viac funkcií zlepšujúcichobraz pouijete, tým pomalšie bude karta vykres¾ova3D scénu. To sa môe, ale aj nemusí vidite¾neprejavi v hrách. Preto je <strong>na</strong> pouívate¾ovi, abyv ovládaèoch <strong>na</strong>šiel to správne <strong>na</strong>stavenie pre konkrétnuhru. Hru <strong>na</strong>jviac ovplyvòuje pouité rozlíšenie.Spustenie hry s rozlíšením 800 × 600 bodovby malo väèšine pouívate¾om staèi aj <strong>na</strong> 17"monitore, no ak vlastníte monitor s väèšou uhloprieèkou,bude lepšie zvoli vyššie rozlíšenie, ale<strong>na</strong> úkor zníenia úrovne detailnosti scény. Tototvrdenie však platí pre lacné grafické <strong>karty</strong>. Grafické<strong>karty</strong> vyššej kategórie sú obyèajne <strong>na</strong> prácuvo vyšších rozlíšeniach lepšie prispôsobené a dosahujúv nich ove¾a lepšie výsledky. Najlepší obrazo tom, aké <strong>na</strong>stavenia máme poui, nám ponúkajúvýsledky z testu Aquamark 3, ktorým sme testovaligrafické <strong>karty</strong> v šiestich <strong>na</strong>staveniach. Len pripomí<strong>na</strong>me,e anti-aliasing slúi <strong>na</strong> vyhladzovaniehrán objektov v hre a anizotropné filtrovanie zasezlepšuje kvalitu textúr, keï sa <strong>na</strong> ne pozerámez ostrého uhla. Skúste sa niekedy poèas hry pozrie<strong>na</strong> nejakú pravidelnú textúru pod ostrým uhlom(<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> podlahu) a uvidíte, e vzdialené bodyvám budú pripada rozmazanejšie. Anizotropné filtrovanie,zjednodušene povedané, zvyšuje ostrostextúr. Kvalita anti-aliasingu aj anizotropného filtrovaniasa obyèajne <strong>na</strong>stavuje v násobkoch 2×,4× atï. Existuje aj ve¾a iných <strong>na</strong>stavení, ktoréovplyvnia rýchlos <strong>karty</strong> v hre, tie však nemajú ataký ve¾ký vplyv ako rozlíšenie a anti-aliasing. Je to<strong>na</strong>príklad kvalita a rozlíšenie textúr, pouitie tieòova rôzne iné zlepšenia. Neexistuje univerzálne<strong>na</strong>stavenie ovládaèov pre kadého, pretoe sa <strong>na</strong>stavujú<strong>na</strong> kadú poèítaèovú zostavu „<strong>na</strong> mieru“.Inteligentná vo¾ba <strong>na</strong>stavení grafickej <strong>karty</strong> je zatia¾otázkou budúcnosti.AKO SME TESTOVALI?Grafické <strong>karty</strong> sme sa rozhodli podrobi podobnejsérii testov, ako to bolo pri výkonných grafickýchkartách v septembrovom èísle PC REVUE. V èasetestovania u síce bol k dispozícii aj test 3Dmark2005, no ten <strong>na</strong> svoje spustenie vyaduje v grafickejkarte minimálne Shader verzie 2.0, take nievšetky testované <strong>karty</strong> ho podporujú. Navyše firmaATI tesne pred uvedením testu <strong>na</strong> svojej webovejstránke sprístupnila ovládaèe Catalyst 4.9, ktorév tomto teste dosahujú s kartami ATI lepšie výsledky.Spoloènos ATI uvádza, e táto verzia ovládaèovrieši kritickú chybu v riadení pamäte pri kartáchs 256 MB RAM. Èi nejde zo strany ATI o neférovúoptimalizáciu ich kariet <strong>na</strong> tento test, to ukáe èas.K takémuto ko<strong>na</strong>niu u v minulosti raz prišlo, a totak zo strany ATI, ako aj nVidie.Test 3DMark bol vdy <strong>na</strong>èasovaný tak, e v èasevydania novej verzie <strong>na</strong> nej pracovali <strong>na</strong>jvýkonnejšiegrafické <strong>karty</strong> <strong>na</strong> hrane svojich moností. Nie je toi<strong>na</strong>k ani s <strong>na</strong>jnovšou verziou. Je to <strong>sk</strong>ôr test, ktorýudáva, aký výkon bude ma grafická karta v <strong>na</strong>jnovšíchhrách v horizonte <strong>na</strong>jbliších dvoch rokov.Skóre, ktoré zí<strong>sk</strong>ate z týchto programov, však ukazujeèisto teoretický hrubý výkon grafickej <strong>karty</strong>. Tonie vdy zodpovedá praktickému <strong>na</strong>sadeniu v poèítaèovýchhrách, ktoré sa èasto uberajú iným smerom.Spoloènou èrtou všetkých 3DMarkov od spoloènostiFuturemark je s<strong>na</strong>ha o izolovanie a zmeranievýkonu grafickej <strong>karty</strong> tak, aby ju èo <strong>na</strong>jmenejovplyvnilo pouitie ostatných komponentov v poèítaèi.To je <strong>na</strong> jednej strane výhoda, pretoe vovýsledku dostane nezávislý výkon grafickej <strong>karty</strong>. Nadruhej strane to výsledky <strong>karty</strong> posúva ešte ïalej odreálneho výkonu v hrách. Výsledky z 3DMarku mô-eme teda povaova len za orientaèné, rov<strong>na</strong>ko akoje to aj pri ostatných syntetických testoch.Všetky testy, ktoré uvádzame ïalej, sme <strong>na</strong> testovanýchgrafických kartách spustili trikrát a bralisme do úvahy priemer <strong>na</strong>meraných hodnôt. Testovalisme <strong>na</strong> pracovnej zostave, ktorej parametresú pribline <strong>na</strong> takej istej cenovej úrovni ako testovanégrafické <strong>karty</strong>. Základ zostavy tvorí osvedèenázákladná do<strong>sk</strong>a MSI KT4AV, urèená pre platformu62 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EGraf priemerného FPS v hre Quake 3 Are<strong>na</strong>Výsledky testu 3DMark 2001 SEAMD. Procesor Athlon 2600+ pracuje s taktovacoufrekvenciou 1,92 MHz. Na základnej do<strong>sk</strong>e bol osadenýjeden 512 MB pamäový modul typu DDRSDRAM. Na túto zostavu sme <strong>na</strong>inštalovali anglickúverziu operaèného systému Windows XPProfessio<strong>na</strong>l. Systém sme aktualizovali pomocouSP1 a všetkými ostatnými záplatami ku dòu testovania(SP2 sme neinštalovali, pretoe neriešiiadne funkcie ovplyvòujúce grafický výkon). Pretestované grafické <strong>karty</strong> sme pouili ovládaèe <strong>na</strong>jnovšíchverzií – Catalyst 4.9 a ForceWare 61.77,ktoré boli oficiálne <strong>na</strong> stránkach výrobcu dostupné.Pre úplnos len pripomí<strong>na</strong>me, e sme testovalilen rýchlos grafických kariet, a nie ich kvalitu zobrazenia,pretoe tá sa môe medzi jednotlivýmikartami líši a dá sa zatia¾ hodnoti len subjektívne.Problematika kvality zobrazenia scény pri rov<strong>na</strong>kých<strong>na</strong>staveniach s rôznymi grafickými kartamipresahuje rámec tohto èlánku. Kvalita zobrazeniazáleí predovšetkým <strong>na</strong> architektúre jadra grafickej<strong>karty</strong>, zatia¾ èo výkon (rýchlos) grafickej <strong>karty</strong>urèuje súhra všetkých jej komponentov.Grafické <strong>karty</strong> sme testovali v rôznych rozlíšeniacha <strong>na</strong>staveniach úrovní detailov a anti-aliasingu<strong>na</strong>jmä preto, aby si pouívate¾ vedel zvoliv ovládaèoch optimálne <strong>na</strong>stavenia pre konkrétneaplikácie. Quake 3 Are<strong>na</strong> – v dnešnej dobe sa tomutotestu právom pride¾uje prívlastok „kultový“. Ide totio herný test z rovnomennej hry, <strong>na</strong> základe ktorejje zaloené ve¾ké mnostvo súèasných hier.V hre sme pomocou konzoly spustili timedemo 1.To sme spustili v dvoch rôznych <strong>na</strong>staveniach.Hodnota, ktorá je uvedená v tabu¾ke, vyjadrujepriemerný poèet FPS (snímok za sekundu), dosiahnutýv deme. Quake 3 Are<strong>na</strong> testuje schopnostigrafickej <strong>karty</strong> spracúva inštrukcie rozhraniaDirectX 8. Na stránkach výrobcu nájdete aj demoverziuvo¾ne prístupnú <strong>na</strong> stiahnutie.Link <strong>na</strong> test: <strong>www</strong>.idsoftware.com 3DMark 2001 SE build 330 – druhý test je syntetickýa testuje grafickú kartu takisto ako Quake 3Are<strong>na</strong> pod DirectX 8. Na otestovanie <strong>karty</strong> pouívaštyri „herné“ testy. Grafické <strong>karty</strong> sme testovaliprvýkrát vo východi<strong>sk</strong>ovom <strong>na</strong>stavení a druhýkrátso zapnutým 4×AA (4-násobný anti-aliasing). Testmá vynikajúcu výpovednú hodnotu <strong>na</strong>jmä preto,e je u dlhší èas <strong>na</strong>jèastejšie pouívaný <strong>na</strong> testovaniegrafických kariet. Na stránke výrobcu je stálek dispozícii vo¾ne stiahnute¾ná verzia.Link <strong>na</strong> test: <strong>www</strong>.futuremark.com 3DMark 2003 build 340 – novšia verzia syntetickéhotestu od Futuremark je tentoraz urèená <strong>na</strong>otestovanie <strong>karty</strong> v DirectX 9. Takisto obsahuje štyriherné testy s rôznymi vzorovými scenármi, ktorésa môu vy<strong>sk</strong>ytnú pri hraní poèítaèových hier.Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade 3DMark 2001 sme pouilivýchodi<strong>sk</strong>ové <strong>na</strong>stavenie a <strong>na</strong>stavenie so zapnutým4×AA. Má jednoduché ovládanie a výsledky simôete porov<strong>na</strong> so širokou škálou výsledkov rôznychzostáv <strong>na</strong> internete. Obmedzená verzia tohtotestu je takisto <strong>na</strong> stránkach výrobcu.Link <strong>na</strong> test: <strong>www</strong>.futuremark.com Aquamark 3 – tento test je distribuovaný akosamostatná aplikácia. Je zaloený <strong>na</strong> reálnej hreAquanox 2 Relevation a radí sa tak medzi hernétesty. V tomto teste sa v dobrom pomere striedajúefekty z aplikaèných rozhraní DirectX 8 a 9, takejeho výsledky majú ve¾kú výpovednú hodnotu.Preto sme sa aj rozhodli otestova grafické <strong>karty</strong>11/2004 PC REVUE 63


H A R D W A R Etýmto testom dôkladnejšie. Testovali sme <strong>karty</strong>v rozlíšeniach 640 × 480 a 1280 × 1024 s farebnouhåbkou 32 bitov. Na stránkach výrobcu jezadarmo k dispozícii obmedzená verzia, ktorádokáe testova len v pevne danom rozlíšení1024 × 768 × 32.Link <strong>na</strong> test: <strong>www</strong>.aquamark3.com GL Excess 1.2v – testuje grafickú kartuv reime OpenGL. Je u staršieho dátumu vydania,ale <strong>na</strong> testovacie úèely je plne postaèujúci. Pri mimoriadnevýkonných kartách je u však menejpouite¾ný, pretoe jeho výsledky v tomto prípademôu by <strong>sk</strong>reslené. Testovali sme v rozlíšení 1280× 1024 a 640 × 480 pri farebnej håbke 16 bitov.Pri niších rozlíšeniach je u tento test závislý ajod ostatných komponentov v zostave.Link <strong>na</strong> test: <strong>www</strong>.glexcess.com Codecreatures Benchmark Pro 1.0v – syntetickýtest orientovaný podobne ako 3DMark2001. V deme je obsiahnutý kus prírody s èlenitýmterénom a rôznymi aktívnymi prvkami. Idetakisto o kvalitný test s dobrou výpovednou hodnotou.Jeho výsledok môeme prirov<strong>na</strong> <strong>na</strong>pr.k výkonu grafickej <strong>karty</strong> v oblasti hier ánru RPG.Testovali sme v štyroch rôznych <strong>na</strong>staveniach.Link <strong>na</strong> test: downloads.guru3d.comVýsledky grafických kariet sú v tabu¾ke a ponúkamevám aj dva grafy porovnávajúce výsledkykariet v testoch Quake 3 Are<strong>na</strong> a 3DMark 2001SE. Z grafu testu Quake 3 Are<strong>na</strong> vyplýva, e výkonvšetkých testovaných kariet (vrátane Ge-Force MX440) je ve¾mi vyrov<strong>na</strong>ný.VYHODNOTENIEVyhodnotenie kariet a udelenie ocenenia Tip redakciekomplikoval fakt, e išlo o <strong>karty</strong> èasto ve¾mirozdielnych typov a parametrov. Zišlo sa tu sedemlacných grafických kariet, z ktorých boli tri zalo-ené <strong>na</strong> èipe od firmy ATI a štyri <strong>na</strong> èipe nVidia.Jed<strong>na</strong> karta disponovala funkciou VIVO a väèši<strong>na</strong>kariet podporovala aplikaèné rozhranie DirectX 9.Tri <strong>karty</strong> boli chladené pasívne a ostatné štyriaktívne. V oblasti výkonu kariet v aplikaènom rozhraníDirectX 9 (<strong>na</strong>jnovšie hry) boli výkony karietpribline vyrov<strong>na</strong>né. Karty s èipom GeForceFX5700 dosahovali v <strong>na</strong>šich testoch mierne lepšievýsledky. V oblasti výkonu v DirectX 8 a OpenGLboli rozdiely u markantnejšie.Najlepší pomer výkon/ce<strong>na</strong> dosiahla jednoz<strong>na</strong>ènekarta ManLi GeForce FX5700 LE. Paradoxneišlo o kartu, ktorá mala komponenty taktované <strong>na</strong><strong>na</strong>jnišej frekvencii spomedzi všetkých.Ak sa zameriame <strong>na</strong> hluènos, môeme vámjednoz<strong>na</strong>ène odporúèa grafické <strong>karty</strong> s èipomATI Radeon 9200 alebo 9250, ktoré sú vïaka pasívnymchladièom prakticky nehluèné.Na záver môeme zhodnoti všetky <strong>karty</strong> akodobré <strong>na</strong> hranie starších hier a slabšie <strong>na</strong> hranienových hier. So zvyšujúcou sa cenou rastie výkonpomerne rýchlym tempom, take ak to myslítes hraním poèítaèových hier <strong>na</strong>ozaj vánea chcete si vychut<strong>na</strong> kadý detail, budete samusie porozhliadnu po vyššej kategórii kariet.Ak však patríte k obèasným alebo menej nároènýmhráèom, urèite si z tejto ponuky vyberiete.V ïalšom èísle nášho magazínu nás èaká porov<strong>na</strong>niegrafických kariet strednej vyššej triedy:GeForce 6600 a Radeon X700.Canyon Radeon 9250Obidva hlavné tábory ve¾kých výrobcov èipov dografických kariet u dlhší èas nedodrujú logickúschému: vyššie modelové èíslo = vyšší výkon.V tomto prípade firma ATI vydala staronový èip Radeon9250, kde je u z pouitého kódového názvujadra jasné, e ide o takmer totoný èip s modelom9200. Má len paradoxne o nieèo niší výkon, je toteda vlastne krok spä. Stále však ide o zaujímavýkúsok. Výbavu tvorí netradiène jeden kábel RCAa redukcia S-Video –> RCA. Bohuia¾, s touto kartourov<strong>na</strong>ko ako aj s kartou Radeon 9200 sa námnepodarilo spusti niektoré testy, ktoré sú urèenépre test pod DirectX 9.Ce<strong>na</strong>: 2963 Sk (2490 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: Asbis SKAsus Radeon 9600SEPrívlastok SE v názve <strong>na</strong>povedá, e ide o kartu ochudobnenúoproti pôvodnému modelu Radeon 9600.V tomto prípade padla za obe šírka pamäovej zbernice,ktorá je iba 64 bitov, èo je dnes sotva postaèujúce.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa pohybujeme v kategóriilacných (a teda aj menej výkonných) grafických kariet,nemá táto nevýhoda a taký ve¾ký vplyv. Vovyššej kategórii by sa však u tento nedostatok prejavil<strong>na</strong>plno. Chladenie <strong>karty</strong> je síce aktívne, ale ajve¾mi tiché. Chladiè je striebornej farby a je ve¾mimalý, s tenkým kovovým lemovaním. V škatuli smeokrem <strong>karty</strong> a manuálu v angliètine <strong>na</strong>šli iba dveredukcie: DVI –> VGA a S-Video –> RCA (cinch).Karta je nezvyèajne úzka a dlhá. Neobvyklé je ajumiestnenie pamäte a vyhotovenie vnútorného výstupu<strong>na</strong> VGA pomocou kábla.Ce<strong>na</strong>: 3180 Sk (2672 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: WestechGigabyte GeForce FX5500Grafická karta od firmy Gigabyte má vzh¾adom <strong>na</strong>cenu pomerne ve¾kú škatu¾u, v ktorej je o nieèo viackomponentov, ako je zvykom v tejto kategórii grafickýchkariet. Spomedzi príslušenstva sa v nej<strong>na</strong>chádza u štandardne redukcia DVI –> VGA a S-Video –> RCA. Súèasou dodávky je hra TombRaider: Angel of Darkness a softvér <strong>na</strong> prehrávanieDVD di<strong>sk</strong>ov PowerDVD od Cyberlink. Karta dosiahladobré výsledky aj vïaka kvalitným a vysoko taktovanýmkomponentom. Vyhotovenie je dobré,karta však vyaduje aktívne chladi jadro ventilátoromstrednej ve¾kosti. Karta sa umiestnila <strong>na</strong>prvom mieste v teste GLExcess, ktorý overuje výkonv OpenGL.Ce<strong>na</strong>: 3350 Sk (2815 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: WestechMSI GeForce FX5700TD128Firma MSI je u nás známa predovšetkým ako výrobcazákladných dosiek. Èasto však môete <strong>na</strong>trafi aj<strong>na</strong> grafické <strong>karty</strong> vo vyhotovení od MSI. GeForceFX5700 je ve¾mi vydarená grafická karta a v testochdosiahla vynikajúce výkony takmer vo všetkýchkategóriách. Zaujímavé je <strong>na</strong>jmä softvérové vybavenie,ktoré je ve¾mi bohaté. Patrí doò aj ve¾mi zaujímaváaplikácia s názvom 3DNA De<strong>sk</strong>top, ktorávám umoní ovláda nieko¾ko základných funkciíoperaèného systému v umelo vytvorenom trojrozmernompriestore. Slúi <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> pobavenie, alev kadom prípade je to zaujímavý a originálny spôsobovládania poèítaèa. Škoda je úzkej pamäovejzbernice, ktorá mierne degraduje výkon <strong>karty</strong>.Ce<strong>na</strong>: 3927 Sk (3300 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: Agem64 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EManLi GeForce FX5700 LETáto karta disponuje ve¾mipodobným výkonomako predchádzajúca Ge-Force FX5700 TD128. Ce<strong>na</strong>je však pribline o 1000 Sknišia a to z nej robí lepšiuvo¾bu. Je to <strong>na</strong>jmä vïakatomu, e táto karta má128-bitovú zbernicu. Nadruhej strane má síce nišietaktované komponenty,ale šírka pamäovejzbernice je ove¾a dôleitejšíparameter. V <strong>na</strong>šomteste tak táto karta dosiahla <strong>na</strong>jlepší pomer výkon/ce<strong>na</strong>. Škoda len, e ku kartesa nedodáva iadny softvér (okrem ovládaèov) ani príslušenstvo. To však niektorýmpouívate¾om vôbec nemusí prekáa.Ce<strong>na</strong>: 2951 Sk (2480 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: AgemInno3D GeForce MX440Na tejto karte nás <strong>na</strong> prvýpoh¾ad zaujal pasívny chladiè,ktorý je dizajnér<strong>sk</strong>yve¾mi vydarený. Pokrývasèasti aj pamäte a jehodômyselné rebrovanie odvádzadostatoèné mnostvotepla <strong>na</strong> prevádzku.Ide síce o grafickú kartu,ktorá sa u dlhší èas osadzujelen do tých lacnejšíchpoèítaèových zostáv, stálevšak má èo ponúknu. Akovyplýva z výsledkov, dominuje<strong>na</strong>jmä v oblasti starších poèítaèových hier. Pozitívne sme hodnotili ajintegráciu výstupu DVI. Cenovo je síce trochu mimo oblasti vymedzenej v zadanítestu, ale zaradili sme ju <strong>na</strong>jmä pre porov<strong>na</strong>nie s ostatnými kartami. Ide totistále o ve¾mi dobre predávaný model.Ce<strong>na</strong>: 2077 Sk (1745 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: BGS DistributionSapphire Radeon 9200Typický zástupca lacnýchgrafických kariet z portfóliaATI. Jeho energetickú nenároènosprezradzuje pouitiepomerne malého pasívnehochladièa, ktorý je ve¾mipodobný chladièu <strong>na</strong>northbridgei èipovej súpravy.Na jednej strane je sícepravda, e <strong>karty</strong> Radeon92xx majú pri rov<strong>na</strong>kej ceneoproti riešeniu od nVidiepomerne niší výkon, <strong>na</strong>druhej strane sú vyh¾adávané pouívate¾mi, ktorí vyadujú od poèítaèa predovšetkýmnízku hluènos. Ïalšou výhodou je integrovanie funkcie VIVO, èov tejto cenovej kategórii dáva karte pridanú hodnotu.Ce<strong>na</strong>: 3082 Sk (2590 Sk bez DPH)Záruka: 2 rokyZapoièal: BGS Distribution11/2004 PC REVUE 65


H A R D W A R E T E S T O V A L I S M EKlient<strong>sk</strong>e WiFiadaptéry Michal HolešPopularita bezdrôtových sietí(WiFi) u nás rapídne <strong>na</strong>rastá.Ceny zariadení, ktoré ponúkajúmonos bezdrôtovéhospojenia, toti klesli <strong>na</strong> takúúroveò, e si ich môu dovoliaj ¾udia s hlbšími vreckami.Tento fakt však so sebouprináša aj ve¾a otáznikovo kvalite týchto zariadení.V aprílovom vydaní PC REVUEsme vám priniesli porovnávacítest prístupových bodovu<strong>sk</strong>utoèòovaný v budovách.Teraz sme sa pozreli, ako sibudú <strong>karty</strong> poèí<strong>na</strong> „pod holýmnebom“, teda pri prenosemedzi budovami.Vkrátkosti pripomenieme, <strong>na</strong> èo je dobrá technológiaWiFi. Zjednodušene povedané, bezdrôtovásie vytvorená pod¾a normy IEEE802.11b/g je vhodná <strong>na</strong> zdie¾anie prístupu <strong>na</strong> internetèi prenos súborov. Vyui ju mono podobneako klasickú káblovú LAN v domácom i pracovnomprostredí.Takáto sie môe by z h¾adi<strong>sk</strong>a topológie vytvorenádvoma spôsobmi. Môe by zloená z dvochrovnocenných zariadení (reim peer-to-peer) aleboz jedného prístupového bodu (AP – access point), kuktorému sa pripája viacero klientov. Rýchlos prenosudát v takejto sieti sa môe pohybova pod¾anormy, ktorú pouívajú sieové adaptéry. Norma802.11b ponúka maximálnu rýchlos 11 Mbit/s,kým pomocou 802.11g mono prenáša dáta rýchlosou54 Mbit/s. Druhá spomenutá norma je vhodná<strong>na</strong> vytvorenie menej rozsiahlej, ale rýchlejšejsiete. Pomocou 802.11b dáta mono prenáša pomalšie,no <strong>na</strong> väèšiu vzdialenos. Pri pouívate¾<strong>sk</strong>ommeraní rýchlosti si však treba dáva pozorešte <strong>na</strong> jednu drobnos – maximálne teoretickérýchlosti obidvoch noriem sú udávané v reimehalf-duplex. Èie reál<strong>na</strong> rýchlos vystúpi maximálne<strong>na</strong> poloviènú hodnotu.IDEÁLNY BEZDRÔTOVÝ ADAPTÉRPoh¾ad<strong>na</strong> blišíprístupovýbodPoh¾ad <strong>na</strong> testovacie antény. V¾avo anté<strong>na</strong> smerujúca <strong>na</strong>vzdialený prístupový bod, vpravo dole <strong>na</strong> zábradlí je anté<strong>na</strong><strong>na</strong>smerovaná <strong>na</strong> bliší AP.Pod¾a <strong>na</strong>šich prie<strong>sk</strong>umov sa WiFi adaptéry v sloven<strong>sk</strong>ýchpodmienkach vyuívajú hlavne <strong>na</strong> vytvoreniebezdrôtových sietí medzi budovami, prípadne<strong>na</strong> pripojenie do internetu. Z toho vyplýva, akýby mal by ideálny adaptér – nemal by by drahý,mal by ma èo <strong>na</strong>jvyššiu citlivos, dáta by mal prenášaèo <strong>na</strong>jrýchlejšie a mal by ma podporu ope-


H A R D W A R ETabu¾ka 1 Výsledky testu prenosových rýchlostíBlízkyVzdialenýZ<strong>na</strong>èka Typ Èipová súprava Konektor Download Upload Download Upload Poèet Umiestnenie Ce<strong>na</strong>(kB/s) (kB/s) (kB/s) (kB/s) nájdených AP v teste rýchlosti (Sk bez DPH)ASUS WL−138G Marvel SMA rp 573,2 289,1 515,6 297,9 12 3 1170Canyon CN−WF511 Ralink SMA rp 536,1 313,5 169,9 201,2 6 8 1110Compex WL 11B+ Hermes 2 MC card 512,7 213,9 511,7 184,6 8 7 1290D−Link DWL−G520 TI SMA rp 420,9 249 35,2 2,4 25 12 2170Microcom PCI Card WiFi 11g TI SMA rp 440,4 289,1 152,3 37,1 21 11 1428Micronet SP906BB Realtek SMA rp 452,1 226,6 530,3 347,7 11 4 960MSI PC54G2 Ralink SMA rp 536,1 272,5 569,3 407,2 13 1 1010Netifo 11g Broadcom SMA rp 436,5 228,5 268,6 129,9 13 9 690Sparklan WL−360R Ralink SMA rp 330,1 212,9 253,9 199,2 23 10 710Wline W360R Realtek SMA rp 369,1 218,8 497,1 354,5 13 6 850Z−COM XI−626 Prism 2.5 SMA rp 449,2 222,7 498 319,3 13 5 1890ZyXEL ZyAIR B−320 ZyDAS SMA rp 513,7 271,5 532,2 364,3 10 2 1840raèného systému Microsoft Windows i ovládaèev Linuxe. Tomu sa podriadili aj podmienky, ktorésme zaruèili kadému adaptéru.AKO SME TESTOVALI?Test bol zameraný <strong>na</strong> výber èo <strong>na</strong>jvýhodnejšiehoriešenia, ponúkajúceho monos vytvorenia sietev otvorenom priestore tak z výkonnostného, ako ajz efektívneho a fi<strong>na</strong>nèného h¾adi<strong>sk</strong>a. Preto sme dotestu prijímali zariadenia, ktoré dokáu pracovaako klient. Mohli sa v òom teda zúèastni všetkyzariadenia vrátane tých, ktoré dokáu pracova akoprístupové body (access point) alebo smerovaèe(routery). Takisto sme <strong>na</strong> dodávate¾ovi ponechávalivýber typu podporovanej normy – mohol dodazariadenie podporujúce pomalšiu normu 802.11balebo rýchlejšiu 802.11g.V prvej èasti testu sme sa zamerali <strong>na</strong> <strong>karty</strong>,ktoré sa zasúvajú do poèítaèa – teda tie, ktorévyuívajú zbernicu PCI alebo PC card. Náš záujemsa sústredil hlavne <strong>na</strong> prenosovú rýchlos, ale ajcitlivos klient<strong>sk</strong>eho prijímaèa. Priemernú prenosovúrýchlos sme testovali pomocou programu TotalCommander prenosom súboru ve¾kosti 28 MB <strong>na</strong>server i zo servera FTP priamo pripojeného k vzdialenémuaccess pointu. Pri testoch sme vyuívalipoèítaè so základnou do<strong>sk</strong>ou Via Epia MiniITXs procesorom taktovaným <strong>na</strong> 800 MHz, <strong>na</strong> ktorejbolo osadených 256 MB RAM s <strong>na</strong>inštalovanýmMicrosoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l a SP1. Dátasme prenášali medzi dvoma prístupovými bodmi.Prvý, v tabu¾ke oz<strong>na</strong>èený ako vzdialený, bol vzdušnouèiarou umiestnený pribline 4,5 km ïaleko,prièom spoj prechádzal po<strong>na</strong>d bratislav<strong>sk</strong>é centrum.Pri komunikácii sme v tomto prípade vyuívali<strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ej strane anténu Pacific WirelessPW 19 so zi<strong>sk</strong>om 19 dB a vyarovacím uhlom 17stupòov, <strong>na</strong> strane prístupového bodu bola umiestnenáanté<strong>na</strong> CSAT ISM 22 HP so zi<strong>sk</strong>om 22 dB a vy-arovacím uhlom 9 stupòov. Od klient<strong>sk</strong>ej antényviedol 3-metrový kábel s celkovým útlmom <strong>na</strong> kábli1,6 dB + pigtail s útlmom 1,5 dB. Druhý prístupovýbod, v tabu¾ke oz<strong>na</strong>èený ako blízky, bol vzdialenýnecelých 300 metrov. V tomto prípade sme <strong>na</strong>obidvoch stranách vyuívali anténu Micro 8 s priemerom13 cm, ktorej zi<strong>sk</strong> je 6,9 dB a vyarovacíuhol 40 stupòov. Od antény urèenej pre tento prístupovýbod viedol 5-metrový kábel s útlmom <strong>na</strong>vodièi a <strong>na</strong> koncovkách 3,95 dB. Týmto testom smezaruèili komplexné sledovanie latencie, stratovostipaketov i prenosovej rýchlosti.Skúmali sme však aj citlivos prijímaèa jednotlivýchadaptérov. Zisovanie prebiehalo v softvériNetStumbler verzie 0.4.0, kde sme sledovali poèetnájdených prístupových bodov, ktoré dokázalakarta zachyti pomocou antény urèenej pre blišíprístupový bod.Vy<strong>sk</strong>úšali sme však aj monos vyuitia jednotlivýchadaptérov v tzv. domácich a kancelár<strong>sk</strong>ychlinuxových distribúciách, teda Mandrakelinux10.1 Community. V tomto teste sme kartu zasunulido PC a <strong>na</strong>štartovali sme operaèný systém.Ïalej sme sa pokúsili vytvori nové pripojeniebezdrôtovej siete, ktoré by nebolo moné, kebyv konkrétnej distribúcii neboli zabudovanéovládaèe. No tento test nevypovedal o podporeadaptérov v Linuxe všeobecne – pre drvivú väèšinukariet toti ovládaèe existujú. Treba ich všakstiahnu z internetu a prida ich kompilácioualebo inštaláciou do OS ruène. Poïme sa terazblišie pozrie <strong>na</strong> jednotlivé zariadenia, ktoré smezoradili pod¾a názvu výrobcu.Asus WL−138GAdaptér patriaci do rodiny zariadení podporujúcichnormu IEEE 802.11g sa vyz<strong>na</strong>èoval priemernou citlivosou<strong>na</strong> signál – <strong>na</strong>šiel presne 12 AP. Pri testochprenosovej rýchlosti sa ukázalo, e pri sahovaní dátzo servera patrí medzi elitu – zo vzdialenejšieho prípojnéhobodu dokázal prenáša dáta <strong>na</strong>jrýchlejšie.Horšie to však bolo pri uploade – tu sa jeho výkonyzaradili do mierne lepšieho priemeru. Pri zapájanísme <strong>na</strong>trafili <strong>na</strong> zaujímavý jav – ak bola karta odpojenáod antény, neodpovedala <strong>na</strong> pingy. Tento faktpri benom pouívaní nijako neovplyvòuje prácu, pririešení problémov so signálom WiFi však svojmumajite¾ovi ivot rozhodne neu¾ahèí. Pre pouívate¾ovje zaujímavý fakt, e ovládaèe <strong>karty</strong> netreba inštalovaruène – staèí vypnú poèítaè a do vo¾nej šachtyPCI zasunú kartu. Následne po <strong>na</strong>štartovaní MicrosoftWindows XP staèí vloi CD do mechaniky a inštalátorovládaèov zabudovaný v OS si vyberie správnesúbory – takto by to pod¾a nášho názoru malo bypri všetkých kartách. Kto sa však nechce spolieha <strong>na</strong>ovládaèe Windows, môe si z CD <strong>na</strong>inštalova doplnkovýprogram, pomocou ktorého mono <strong>na</strong>stavovaparametre prenosu èi monitorova silu signálu


H A R D W A R E– v decibeloch, miliwattoch i percentách. V programesme nikde ne<strong>na</strong>šli monos regulácie sily výstupnéhosignálu.Ce<strong>na</strong>: 1392 Sk s DPH (1170 Sk bez DPH)Dodávate¾: Libra Electronics SlovakiaH O D N O T E N I E☺ Monitorovanie sily signálu v percentách, dB i mW☺ Automatická inštalácia ovládaèov po zasunutí <strong>karty</strong>☹ Nemonos <strong>na</strong>stavenia sily výstupného signáluCanyon CN−WF511 13Ïalšie zariadenie podporujúce WiFi s monosouprenosu 54 Mb/s half-duplex (802.11g) sa dodávas malou anténkou, ktorá je spojená s kartou pomocoukáblika dlhého pribline 30 cm. Pre niekoho mô-e by menej príjemné, e pred vloením <strong>karty</strong> trebavo Windows <strong>na</strong>inštalova doplnkový softvér.Ten umoòuje nielen prepí<strong>na</strong>nie rozlièných rýchlostí,ale aj <strong>na</strong>stavenie sily výstupného signálu. Primeraní rýchlosti prenosu, konkrétne pri sahovanídát zo vzdialenejšieho prístupového bodu, táto kartapatrila medzi elitu. Z blišieho AP však k nej dátaprúdili pomalšie ako v opaènom smere. Takistodokázala nájs <strong>na</strong>jmenší poèet prístupových bodovspomedzi všetkých. Svedèí to o fakte, e zosilòovaèprijímaného signálu v karte patrí medzi slabšie.Ce<strong>na</strong>: 1321 Sk s DPH (1110 Sk bez DPH)Dodávate¾: Asbis SKH O D N O T E N I E☺ Monos regulácie vysielacieho výkonu☺ Vynikajúca prenosová rýchlos sahovania pri pouitívýkonnej antény☹ Úzke schopnosti v spojení s málo výkonnou anténouCompex WL 11B+Táto PC karta sa pod¾a nášho názoru prieèi základnýmprincípom pouívania kariet do notebookov.Ak sme toti chceli dodra kroky odporúèanév manuáli, museli sme pred zasunutím <strong>karty</strong> doslotu notebook vypnú. Po zasunutí sme ho <strong>na</strong>štartovalia mohli sme <strong>na</strong>inštalova ovládaèe. Pochváliju však musíme za monosti pouitia v rôznychoperaèných systémoch. Vïaka èipovej súpraveHermes 2.5, kompatibilnej s kartami Orinoco, sa totibez problémov rozbehla aj v Linuxe. Samozrejmosoubola monos regulácie výstupného výkonui prenosovej rýchlosti. Pri testoch nás karta prekvapilaz<strong>na</strong>ène nevyrov<strong>na</strong>nými rýchlosami – sahovaladáta <strong>na</strong>dpriemernou rýchlosou, pre nízkurýchlos uploadu sa však v hodnotení rýchlostiumiestnila a <strong>na</strong> siedmom mieste. V celkovom hodnotenísa odrazil aj fakt, e karta dokázala nájs iba8 prístupových bodov.Ce<strong>na</strong>: 1535 Sk s DPH (1290 Sk bez DPH)Dodávate¾: NetconsH O D N O T E N I E☺ Monos regulácie výstupného výkonu☹ Nevyrov<strong>na</strong>ný pomer rýchlosti sahovania a odosielania dát☹ Nízky poèet nájdených prístupových bodovD−link DWL−G520 12Táto karta síce bola <strong>na</strong> prvom mieste vo vyh¾adávanídostupných prístupových bodov, v testochrýchlosti však rozhodne nedopadla dobre. S blišímaccess pointom dokázala komunikova rýchlosou,ktorú mono oz<strong>na</strong>èi za priemernú, ak sa pozrieme<strong>na</strong> rýchlosti jej testovaných konkurentov. Vovyhodnotení prenosových rýchlostí sa však <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> <strong>na</strong>jnišej prieèke – <strong>na</strong> vzdialenejší prístupovýbod toti odosielala dáta rýchlosou 2,4 kB/s, èoje menej ako v prípade prenosu cez mobilný telefónpomocou GPRS. Test prenosovej rýchlosti s blišímAP však dokázal, e sila <strong>karty</strong> spoèíva v komunikáciipomocou antény s malým zosilnením signálu.Dokladuje to aj fakt, e òou mono prenášadáta pomocou normy 802.11g, ktorá je urèená takmervýluène <strong>na</strong> komunikáciu vnútri budov. Ïalšífakt, ktorý nás nemilo prekvapil, bola neschopnosspolupráce <strong>karty</strong> s niektorými PC. Konkrétne v testovacomPC s do<strong>sk</strong>ou Via MiniITX sa síce ovládaèe<strong>na</strong>inštalovali bez problémov, rov<strong>na</strong>ko prebehlo ajvyh¾adanie dostupných sietí, pri pokuse o pripojeniek prístupovému bodu však poèítaè úplne zmrzol.Keï sme pouili základnú do<strong>sk</strong>u MSI s procesoromAMD Athlon XP 2200+, mohli sme testy vyko<strong>na</strong>bez problémov.Ce<strong>na</strong>: 2582 Sk s DPH (2170 Sk bez DPH)Dodávate¾: BGS DistributionH O D N O T E N I E☺ Monos prenosu dát rýchlosou 108 Mb/s half-duplex☹ Prenosové rýchlosti so vzdialeným prístupovým bodom☹ Najhorší pomer ceny a výkonu v testeMicrocom PCI Card WiFi 11gTento adaptér rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúci umoòujeprenos dát rýchlosou 108 megabitov za sekundu,èo bola v tomto teste nevýhoda. Aj tentomodel je toti primárne urèený <strong>na</strong> prevádzku v budovách,èo sa prejavilo <strong>na</strong> prenosovej rýchlosti <strong>na</strong>


H A R D W A R Eve¾kú vzdialenos. Schopnos nájs 21 prístupovýchbodov je však <strong>na</strong>dpriemerná, rov<strong>na</strong>ko aj zasielaniedát <strong>na</strong> bliší access point. Inštalácia ovládaèova <strong>karty</strong> prebiehala pouívate¾<strong>sk</strong>y menej príjemnýmspôsobom. V prvom rade bolo treba <strong>na</strong>inštalovaz priloeného CD ovládaèe a a po tomto krokusme mohli pristúpi k hardvérovej inštalácii.Ce<strong>na</strong>: 1700 Sk s DPH (1428 Sk bez DPH)Dodávate¾: FincomÏalšiu kartu, ktorá podporovala výluène normu802.11b, sme <strong>na</strong>šli v pomerne nenápadnom balení.Menej nenápadné boli priemerné prenosové rýchlosti,ktoré sme s touto kartou dosiahli. Sahovaniedát z blišieho prístupového bodu síce prebiehalomierne podpriemernou rýchlosou, vysoko <strong>na</strong>dpriemernévýkony pri komunikácii so vzdialenejšímAP ju však zaradili v hodnotení rýchlosti <strong>na</strong>štvrtú prieèku. Pripájanie <strong>na</strong> prístupový bod smemohli vyko<strong>na</strong> pomocou ovládacieho panela systémuMicrosoft Windows XP. Poui sme však mohliaj ovládací program <strong>na</strong>inštalovaný pred zasunutím<strong>karty</strong> do PC. Trochu nás <strong>sk</strong>lamalo, e sme nímmohli <strong>na</strong>stavi iba tri reimy vysielacieho výkonu.Vybra sme si mohli medzi energeticky <strong>na</strong>júspornejším,<strong>na</strong>jrýchlejším a priemerným. Aj pri <strong>na</strong>stavení<strong>na</strong>jmenej úsporného reimu sa však kartepodarilo nájs podpriemerných 11 prístupovýchbodov. Nízka ce<strong>na</strong> spolu s vyššou prenosovou rýchlosouvšak túto kartu umiestnili v celkovom hodnotení<strong>na</strong> tretie miesto.Ce<strong>na</strong>: 1142 Sk s DPH (960 Sk bez DPH)Dodávate¾: AgemH O D N O T E N I E☺ Ve¾mi dobrý výkon <strong>na</strong> ve¾kú vzdialenos☺ Ve¾mi dobrý pomer ceny a výkonu☹ Mierne podpriemerný poèet nájdených APNetifo 11gH O D N O T E N I E☺ Monos prenosu dát rýchlosou 108 Mb/s half-duplex☹ Prenosové rýchlosti so vzdialeným prístupovým bodom☹ Neprítomnos akéhoko¾vek tlaèeného manuálu v základnejdodávkeMicronet SP906BBMSI PC54G2Táto karta patrila v teste medzi <strong>na</strong>jlepšie. Hardvérovái softérová inštalácia prebehla pod¾a štandardnéhopostupu – <strong>na</strong>jprv sme zasunuli kartua ovládaèe i doplnkový softvér sme inštalovali apo štarte poèítaèa. Pozitívne nás prekvapil aj fakt,e pomocou doplnkového softvéru mono z tejto<strong>karty</strong> vytvori softvérový prístupový bod èi bránu,pomocou ktorej sa môu iní pouívatelia pripájado internetu. Po <strong>sk</strong>úsenostiach s inými kartamipodporujúcimi 802.11g sme sa pred testom prenosovejrýchlosti domnievali, e tento model dostanenálepku „priemerný“. Opak je však pravda – všetkyprenosy karta zvládla vysoko <strong>na</strong>dpriemernou rýchlosou,a tak sa zaradila <strong>na</strong> prvé miesto. Ešte lepšieto však bolo, ak sme vypoèítali pomer ceny a výkonu– vïaka pomerne nízkej cene i vysoko <strong>na</strong>dpriemernémuvýkonu sa zaradila <strong>na</strong> prvé miesto.Ce<strong>na</strong>: 1202 Sk s DPH (1010 Sk bez DPH)Dodávate¾: AgemH O D N O T E N I E☺ Najrýchlejšie celkové prenosy dát v teste☺ Najlepší pomer ceny a výkonu v teste☺ Monos vytvorenia softvérového AP a brány do internetu☹ Priemerný poèet nájdených prístupových bodovTáto karta sa v testoch prenosovej rýchlosti zaradilado strednej triedy. Nepodávala síce oslnivé výkony,no nebola ani pomalá. Ako u jej oz<strong>na</strong>èenie <strong>na</strong>povedá,patrí do rodiny rýchlejších zariadení podporujúcich802.11g. Pred inštaláciou nás nemiloprekvapil struèný návod. Hlavnú informáciu, emáme ovládaèe inštalova pred hardvérovou inštaláciou,sme sa však z neho dozvedeli. Naopak, pozitívnenás prekvapila schopnos zobrazova siluprijímaného signálu v decibeloch, monos regulácievysielacieho výkonu sme však v ovládacom programene<strong>na</strong>šli.Ce<strong>na</strong>: 821 Sk s DPH/690 Sk bez DPHDodávate¾: AgemH O D N O T E N I E☺ Monos vyuitia 802.11g☹ Mierne podpriemerné prenosové rýchlosti☹ Menší poèet nájdených APSparklan WL−360R 3Toto <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu tradièné zariadenie tie nepatrilomedzi <strong>na</strong>jlepšie adaptéry v teste. V rýchlostnejèasti testu sa toti umiestnilo <strong>na</strong> desiatejprieèke. Priemer prenosových rýchlostí zaostávalo 83,42 kB za sekundu. Pozoruhodné nie sú aniovládaèe – nemono v nich <strong>na</strong>stavi prakticky nièa prijímaný signál sa dá sledova iba pomocouovládacieho panela siete v OS Windows. Skrátka,


H A R D W A R Eak spoloènos Sparklan neprinesie výrazne lepšímodel, urèený pre bených domácich pouívate¾ov,z pamäti potenciálnych nákupcov sa definitívnevytratí.Ce<strong>na</strong>: 845 Sk s DPH (710 Sk bez DPH)Dodávate¾: Ferimex ITH O D N O T E N I E☹ Podpriemerné hodnoty prenosovej rýchlosti☹ Podpriemerný poèet nájdených prístupových bodovWline W360RS touto kartou máme celkom dobré <strong>sk</strong>úsenostiz dlhodobej prevádzky. V teste rýchlosti nedopadla<strong>na</strong>jlepšie, umiestnila sa v strede rebríèka. Jej výkonyv komunikácii so vzdialenejším prístupovýmvšak boli <strong>na</strong>dpriemerné a vcelku vyrov<strong>na</strong>ný bol ajpomer odosielania a prijímania dát z blišiehoaccess pointu. Trochu nás zamrzel fakt, e pomocouovládacieho programu sme sa dozvedeli údajo sile prijímaného signálu iba v percentách. Pri<strong>na</strong>stavovaní smerovania WiFi antény sme však ocenilimonos prehliadania grafu rýchlosti prijímaniaa odosielania dát v ovládacom programe. Vòom mono <strong>na</strong>stavi aj vysielací výkon a fragmentáciujednotlivých paketov èi typ autentifikácie.Ce<strong>na</strong>: 1012 Sk s DPH (850 Sk bez DPH)Dodávate¾: Wificentrum.comH O D N O T E N I E☺ Široké monosti <strong>na</strong>stavenia parametrov prenosu☺ Nadpriemerné prenosové rýchlosti so vzdialenejším AP☹ Slabšie prenosové rýchlosti s bliším APZ−Com XI−626 2Èipová súprava Prism 2,5 patrí k <strong>na</strong>jširšie podporovanýmv oblasti mikrovlnných kariet. Svedèí o tomzabudovanie ovládaèov priamo do Linuxu. Toto zariadenietoti bolo jediné, ktoré sa v Mandrakelinuxe10.1 Community rozbehlo bez inštalácie èikompilácie ovládaèov. Test prenosovej rýchlostivšak dopadol horšie – karta sa umiestnila <strong>na</strong> piatejprieèke. Celková priemerná rýchlos pri komunikáciis prístupovými bodmi bola síce o 40 kB/s vyššia,ako je priemer, aby sa však stala víazom testu,chýbalo jej 74 kB/s. Boli sme za<strong>sk</strong>oèení monosamiovládacieho programu – okrem sledovania silyprijímaného signálu toti neumoòoval niè, ani pripojeniesa k inému prístupovému bodu. Tento úkonsme museli vykonáva pomocou ovládacieho panelav OS Windows. Nie je nám jasný dôvod takýchtoúzkych moností <strong>na</strong>stavenia, veï v Linuxe monotúto kartu <strong>na</strong>stavova do úplných detailov.Ce<strong>na</strong>: 2250 Sk s DPH (1890 Sk bez DPH)Dodávate¾: Wificentrum.comH O D N O T E N I E☺ Podpora Linuxu☺ Nadpriemerná rýchlos komunikácie so vzdialenejším AP☹ iadne monosti <strong>na</strong>stavenia prenosu v OS MS WindowsZyXEL ZyAIR B−320Adaptér od výrobcu usadeného <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omtrhu u ve¾mi dlho sa v testoch prenosovejrýchlosti umiestnil <strong>na</strong> druhej prieèke.Nemal toti problém s vysokorýchlostnýmprenosom dát <strong>na</strong> malú èi ve¾kú vzdialenos,èo svedèí o dobrej odladenosti prijímaceji vysielacej èasti. Doplnkový programvšak okrem sledovania sily prijímanéhosignálu v percentáchi decibelochneponúka nijaké monosti<strong>na</strong>stavenia. Pochváli nemôeme ani schopnostiprijímacej èasti – karte sa toti podarilo nájsiba desa prístupových bodov, èo bol tretí <strong>na</strong>jhoršívýkon spomedzi všetkých úèastníkov testu.Ce<strong>na</strong>: 2190 Sk s DPH (1840 Sk bez DPH)Dodávate¾: DataH O D N O T E N I E☺ Druhá <strong>na</strong>jvyššia priemerná prenosová rýchlos☹ Malý poèet nájdených prístupových bodov☹ Ce<strong>na</strong>ZÁVERNa záver môeme konštatova, e v prípade karietWiFi treba pred inštaláciou pozorne preèítapouívate¾<strong>sk</strong>ú príruèku. Softvér k niektorým kartámje toti potrebné inštalova pred hardvérovouinštaláciou, kým <strong>sk</strong>opírovanie potrebných súborovk iným kartám prebieha a po hardvérovej èastiinštalácie. Trochu nás prekvapili výsledky meraniarýchlosti. Pred testovaním sme oèakávali, e <strong>na</strong>trhu tradièné typy èipových súprav (Prism 2,5 èiZyDAS) nebudú ma konkurenciu. Opak bol všakpravda – vcelku nová èipová súprava Ralink, ktorábola obsiahnutá v karte MSI PC54G, bezkonkurenènevyhrala. Nestalo sa tak iba vïaka výbornémupomeru ceny a výkonu, ale aj vïaka rýchlosti prenosudát. Ani tu sa však jej klady nekonèia – podporujenormu WiFi 802.11g, vïaka ktorej monoprenáša dáta rýchlosou 54 Mbit/s, a dokoncaz nej mono spravi prístupový bod.Nielen cenou je zaujímavá aj karta Wline Wl360,ktorá sa vïaka pomeru ceny a výkonu umiestnila<strong>na</strong> druhom mieste. Jej prenosové rýchlosti boli pomernevyrov<strong>na</strong>né a ovládací program vcelku zrozumite¾ný.Karta Micronet SP906BB bola síce v teste rýchlosti<strong>na</strong> štvrtom mieste, vïaka pomerne nízkej cenesa však umiestnila v celkovom vyhodnotenío jednu prieèku vyššie.Pochváli musíme kartu Z-COM XI-626 – bol tototi jediný model, ktorý sme bez akejko¾vek ïalšejinštalácie ovládaèov mohli pouíva v Mandrakelinuxe.Nez<strong>na</strong>mená to však, e by ostatné <strong>karty</strong> boliv Linuxe nepouite¾né – k mnohým existujú ovládaèe,ktoré sa dajú stiahnu z internetu. Túto monossme nevyuili zámerne – <strong>karty</strong> sme chceli vy<strong>sk</strong>úšaz h¾adi<strong>sk</strong>a pouívate¾<strong>sk</strong>ej príjemnosti. Niekadý pouívate¾ Linuxu toti zvládne vyh¾adaniea kompiláciu doplnkových ovládaèov.Tieto problémy odpadávajú pri pouití adaptérov,ktoré sa spájajú s poèítaèom pomocou sieovej<strong>karty</strong>. Porovnávací test týchto zariadení prinesiemev <strong>na</strong>sledujúcom vydaní PC REVUE.Akú anténu poui a neporušova licenèné podmienky?Pouívanie všetkých zariadení, ktoré akýmko¾vekspôsobom produkujú rádiový signál, by mal schváliTelekomunikaèný úrad SR. Keïe u dávnejšiebolo známe, e sie WiFi bude pomerne masovo pouívaná,bolo jasné, e TÚ SR nebude môc vydáva<strong>na</strong> kadú jednu kartu povolenie. Vydal preto Všeobecnépovolenie è. VPR – 01/2001 <strong>na</strong> prevádzkovanievysielacích rádiových zariadení malého výkonupre prenos dát, pracujúcich <strong>na</strong> princípe rozprestretéhospektra. Toto povolenie oprávòuje fyzické, akoaj právnické osoby zriadi a prevádzkova uvedenézariadenia bez akéhoko¾vek ïalšieho povolenia zapodmienok, e budú pracova <strong>na</strong> frekvencii 2400 –2483,5 MHz a ekvivalentný izotropický vyiarenývýkon (e.i.r.p.) nepresiahne 100 mW. Zjednodušenemono poveda, e vyiarený výkon nesmie presiahnuhodnotu 20 dB.Pri výpoète tejto hodnoty však treba bra oh¾ad<strong>na</strong> viacero faktorov. Mikrovlnná karta èi anté<strong>na</strong> vy-iarený výkon zvyšujú, kým káble, konektory, pigtailyèi ble<strong>sk</strong>oistka ho zniujú. Ak <strong>na</strong>príklad pouijeteanténu so zosilnením 24 dB, ku ktorej pripojítesieovú kartu so zosilnením 15 dB, ble<strong>sk</strong>oistkus útlmom 1 dB, kábel dlhý 10 m, ktorého útlmje 5 dB, pripoèítate aj útlm <strong>na</strong> pigtaily (2 dB) a konektory(1 dB), môete by stíhaní TÚ SR. Z vašejantény toti vychádza iarenie s výkonom 30 dB,èo je o 10 dB viac, ako je <strong>na</strong>jvyššia povolená hodnotaTÚ SR. Z<strong>na</strong>mená to teda, e musíte zmenianténu za takú, ktorej zosilnenie je o 10 dB menšie,poui dlhší kábel, ktorého útlm bude väèší,alebo zníi výkon sieovej <strong>karty</strong>.Toto obmedzenie netreba podceòova. Jed<strong>na</strong>kochraòuje zdravie všetkých ¾udí, ktorí sú v dosahuvyprodukovaného iarenia – WiFi pracuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kejfrekvencii ako mikrovlnné rúry, ktorýchúèinky pozná kadý. Takisto však u¾ahèuje ivotiným „mikrovlnkárom“ – prisilný vyiarený signáltoti môe ruši signál iných ¾udí, ktorých dátovéprenosy sú potom menej kvalitné. V neposlednomrade netreba zabúda ani <strong>na</strong> fakt, e TÚ SR môekedyko¾vek prís <strong>na</strong> kontrolu a spôsobi vám nemaléproblémy.70 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EVreckový poèítaè / Dell Axim X3iFirma Dell má v ponuke okremvreckového poèítaèa Axim X5(recenzia v PCR è. 11/2003) ajmodel Axim X3. Ten sa dodávav troch rôznych konfiguráciách.Prvá je vybavená procesoroms taktom 300 MHz, 32 MB RAMa 32 MB ROM, 2,8 MB pamäteflash ROM je pre pouívate¾a.Druhá konfigurácia má procesors taktom 400 MHz, 64 MBRAM, 64 MB ROM a 34,8 MB vo¾nejpamäte ROM. Tretí model jeAxim X3i, ktorý má rov<strong>na</strong>ké parametreako predošlý a <strong>na</strong>vyšeobsahuje podporu pre bezdrôtovúkomunikáciu. Na otestovaniesme dostali model Axim X3i.Srdcom Aximu X3 je procesorIntel Xscale. Ten umoòuje pre maximalizáciudobu výdre batérie zníi takt <strong>na</strong> polovicu.Zabudovaný je kombinovaný slot pre pamäové <strong>karty</strong>SecureDigital/MMC. Takisto podporuje aj komunikaènétechnológie Bluetooth a WiFi. Dáta sa dajú prenášaaj cez infraèervený port.Súèasou balenia je vreckový poèítaè, <strong>na</strong>pájacízdroj, synchronizaèná kolí<strong>sk</strong>a, manuál, ochranné puzdroa CD so softvérom. Medzi volite¾nými doplnkamije <strong>na</strong>príklad externá klávesnica, ochranné krytyèi batéria s väèšou kapacitou.Na prvý poh¾ad zaujme displej s uhloprieèkou3,5 palca. Jeho kontrast je ve¾mi dobrý, èitate¾ný jeaj pri horších svetelných podmienkach. Mieru podsvieteniamono upravova. Nad displejom je umiestnenáštrbi<strong>na</strong> vstavaného mikrofónu. Pod displejomsa <strong>na</strong>chádza sedem tlaèidiel. Prostredné je <strong>na</strong>vigaènéštvorsmerové tlaèidlo. Dve krajné slúia <strong>na</strong> aktivovaniezáz<strong>na</strong>mu zvuku a zapnutie bezdrôtovej komunikácie.Zostávajúce štyri tlaèidlá slúia <strong>na</strong> rýchlespúšanie aplikácií. Navrchu poèítaèa je umiestnenýspomí<strong>na</strong>ný slot pre pamäové <strong>karty</strong>, infraèervenýport a antény Bluetooth aWiFi, ktoré sú spojené do jednéhoprvku. Ten trochu vyènievaz Aximu, ako sa môetepresvedèi <strong>na</strong> obrázku. V¾avoje <strong>na</strong>vigaèná páèka a konektor<strong>na</strong> slúchadlá. Vzadu sa<strong>na</strong>chádza odnímate¾ná batériaa tlaèidlo Reset.Axim X3 si k poèítaèu pripojítepomocou kolí<strong>sk</strong>y cezport USB. Kolí<strong>sk</strong>a je vyrobenáz umelej hmoty, po pripojenído elektrickej siete <strong>na</strong> nej svietilogo Dell. Kolí<strong>sk</strong>a takistoumoòuje <strong>na</strong>bíja ïalšiu batériusamostatne.Pri teste sme zistili, eAxim X3 vydrí a 3 dni pribenom pouívaní a pri nároènýchaplikáciách (prehrávanievidea, zloité hry) vydrí pribline 2,5 hodiny. Sozapnutou bezdrôtovou komunikáciou WiFi a aktívnympouívaním internetu s minimálnym podsvietenímdispleja vydral nieèo vyše štyroch hodín.Axim X3 je vybavený operaèným systémomPocket PC 2003 Premium, obsahuje bené aplikácie.Špecialitou je program SwitcherBar, ktorý jeakousi obdobou ma<strong>na</strong>éra úloh. Umoòuje vámtoti rýchlo ukonèi akúko¾vek spustenú aplikáciu,s èím <strong>na</strong> platforme Pocket PC zvyèajne bývajúproblémy.Pripojenie sa do bezdrôtovej siete je <strong>na</strong>ozaj jednoduché.V prípade, e sa pripájate <strong>na</strong> vysielaè,ktorý je verejný a nevyaduje iadne overovanieuívate¾a, staèí, ak sa <strong>na</strong>chádzate v dosahu vysielaèa,a poèítaè sa sám pripojí. Ak vysielaè nie jeverejný, pripojenie sa u<strong>sk</strong>utoèní po zadaní potrebnýchparametrov, <strong>na</strong>príklad autorizaèného kódu.Pri zapnutom WiFi bliká dióda umiestnená v anténe<strong>na</strong> pravom hornom rohu Aximu. Pod¾a frekvencieblikania sa dá zisti stav pripojenia. Prizapnutom pripojení Bluetooth svieti druhá dióda.V Axime sú zabudované aj diagnostické aplikácie,ktoré pri problémoch s pripojením môete vyui.Na internet sa dá pripoji aj pomocou Bluetoothu,ak máte mobilný telefón alebo iné zariadenie,ktoré umoní ïalšiemu zariadeniu (v <strong>na</strong>šom prípadeAximu X3) pripojenie sa do siete. Prenos súborovcez Bluetooth a infraèervený port je tie bezproblémový.Vcelku hodnotíme Axim X3 ako zaujímavý auitoèný doplnok pre tých, ktorí chcú by mobilnívdy a všade.Ce<strong>na</strong>: v èase uverejnenia je dostupný novší model s taktomprocesora 624 MHz a oz<strong>na</strong>èením AXIM X30. Stojí 18 445 Sk(15 500 Sk bez DPH)Zapoièal: ZeroJuraj BorzaTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel Xscale PXA263, 400 MHzROM: 64 MB, pre pouívate¾a vo¾ných 34,8 MBRAM: 64 MBDisplej: uhloprieèka 3,5 palca, 240 × 320 pixlov, 65 536fariebSlot pre pamäové <strong>karty</strong>: SD/MMCAudio: AC97, zabudovaný mikrofón a reproduktor, konektor<strong>na</strong> slúchadláKomunikácia: WiFi 802.11b, Bluetooth, infraèervený portBatéria: Li−Ion <strong>na</strong>bíjate¾ná, odnímate¾ná, 950 mAhOperaèný systém: Pocket PC 2003 PremiumRozmery: 116,4 × 14,9 × 77,2 mmHmotnos: 142 g11/2004 PC REVUE 71


H A R D W A R ETlaèový server / Axis OfficeBasic USB WirelessBezdrôtová doba je definitívne tu. Vidnoto <strong>na</strong> výbave notebookov, vreckovýchpoèítaèov alebo mobilných telefónov.Bezdrôtová forma komunikáciepritom èoraz èastejšie preniká ajdo oblasti tlaèiarní. Ak vaša tlaèiareònie je ešte vybavená bezdrôtovou komunikáciou,stále existuje monos rozšírenia.Jedným z riešení je OfficeBasicUSB Wireless od firmy Axis.Náš prvý dojem je jednoz<strong>na</strong>èný –tento tlaèový server je mimoriadne malý.Zmestí sa <strong>na</strong>pr. do dlane, <strong>na</strong>pájacíadaptér <strong>na</strong> externé <strong>na</strong>pájanie je pritomtakmer väèší ako samo zariadenie.Na prednej strane sa <strong>na</strong>chádzajú dveLED diódy, tlaèidlo <strong>na</strong> reset a jedenInštalácia pomocou funkcií Microsoft Windows XP SP2Na tomto zariadení vás zaujmú malérozmery a bezdrôtové pripojenieprepí<strong>na</strong>è reimu prevádzky.LED diódy oz<strong>na</strong>èujú prevádzkua komunikáciu, tlaèidlomreset sa <strong>na</strong>stavujevýchodi<strong>sk</strong>ová konfiguráciaalebo sa tlaèí testovacia stránka<strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni.Prepí<strong>na</strong>è vyuijete pri diagnostikezariadenia a jeho inštalácii. Axis OfficeBasicUSB Wireless sa k tlaèiarni pripájapomocou pribaleného portu USB.Pod¾a výrobcu je kompatibilný s tlaèiaròamiz<strong>na</strong>èky Brother, Canon, Epson,HP, IBM, Kyocera, Lexmark, Minolta,OKI, Ricoh, Star, Xerox a pod. My smetento bezdrôtový tlaèový server <strong>sk</strong>úšalis tlaèiaròou HP Laserjet 1010. S poèítaèmiv redakcii sme tak mohli komunikovabezdrôtovo. Z<strong>na</strong>mená to, epomocou tohto zariadenia môete vofirme tlaèi z ¾ubovo¾ného miesta.Pravdupovediac, inštalácia nebola<strong>na</strong>jjednoduchšia. Pouili sme metódubezdrôtového pripojenia ad hoc, v re-ime infrastructure sme toti neboliúspešní. Je ve¾kou výhodou, e sloven<strong>sk</strong>ýdodávate¾ pridáva k tomuto zariadeniupodrobný návod <strong>na</strong> pripojenie.Navyše návod nie je mechanicky preloenýdo sloven<strong>sk</strong>ého jazyka, ale ideo <strong>sk</strong>utoènú príruèku vychádzajúcu zpraxe. Ak sa ho budete presne dra,pripojenie sa vám podarí.Pokia¾ pouívate operaèný systémMicrosoft Windows XP, odporúèamevyui pripojenie bezdrôtovej sietepomocou nových moností obsiahnutýchv balíku SP2. OfficeBasic USB Wirelessumoòuje <strong>na</strong>stavi pevnúadresu IP, ale aj DHCP.Po <strong>na</strong>inštalovaní sme mohli vyuívatlaèový server <strong>na</strong>plno. Z notebookovvybavených bezdrôtovoukomunikáciou WiFi (802.11b)sme tak tlaèili z rozlièných kancelárií.Pri komunikácii sme nemali iadneproblémy, vyuívali sme ho v zastavanýchpriestoroch s celkovým dosahomdo 35 metrov cez dve prieèky.Hodnotenie:☺ Funkèná výbava☺ Nízke rozmery☺ Podpora DHCP☹ Obanejšia inštaláciaCe<strong>na</strong>: 6224 Sk (5230 Sk bez DPH)Zapoièal: CanexVýrobca: Axis, Švéd<strong>sk</strong>oOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPodporované operaèné systémy: MicrosoftWindows 98, Me, NT, 2000, XP a 2003Správa servera: interná webová stránkas monosou monitorovania a upgrade firmvéruBezdrôtové pripojenie: IEEE 802.11b DSSSs infrastructure a ad hocHardvérová výbava: procesor ARM7 RISC500 MHz, 1 MB Flash ROM, 2 MB RAMRozmery: 29 × 65 × 74 mmHmotnos: 60 gramov72 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EMinipoèítaè / Asus Terminátor2Do redakcie dorazil minipoèítaèz<strong>na</strong>èky Asus s oz<strong>na</strong>èením Termi<strong>na</strong>tor2. Ide o multimediálne zariadenie,ktoré dokáe okrem benýchfunkcií poèítaèa prehrávaaj hudobné CD èi pouíva FMtuner bez štartu operaèného systému.Dodáva sa v podobe barebone,to z<strong>na</strong>mená bez procesora,pamätí èi pevného di<strong>sk</strong>u. Jetrochu väèší ako bené systémySFF.Dodávka obsahuje samotný Termi<strong>na</strong>tor,CD s ovládaèmi, manuál,<strong>na</strong>pájací kábel, nieko¾ko náhradných<strong>sk</strong>rutiek a anténu k FM rádiu.Vyhotovenie tohto zariadenia jeprecízne. Na prednom paneliupúta LCD displej s menšími rozmermi,ktorý ukazuje aktuálny èas. V prípade prehrávaniahudobného CD zobrazuje informácie o prehrávanom médiu.Ak máte <strong>na</strong>ladené FM rádio, displej zobrazuje frekvenciupráve <strong>na</strong>ladenej stanice.Predný panel je zhotovený z lešteného hliníka, sú <strong>na</strong>òom ovládacie tlaèidlá k multimediálnej èasti poèítaèa aviacero dvierok. Za nimi sa <strong>na</strong>chádzajú ïalšie zariadenia,ako optická a di<strong>sk</strong>etová mechanika, kombinovaná èítaèkapamäových kariet typu CompactFlash, Memory Stick, SecureDigital/MMC a SmartMedia a výstup SPDIF. Na prednýpanel sú vyvedené aj výstupy zo zvukovej <strong>karty</strong> a dvaporty USB 2.0. Na zadnom paneli sú umiestnené základnévstupno-výstupné porty, (PS/2, LAN 10/100, 4× USB 2.0,Namerané výsledky v testochSandra CPU 11 130Sandra Memory 6336Sandra File System 40 082Sandra Multimedia 46 0143D Mark 2001 45573D Mark 2003 553Quake 3 640 × 480 × 1673,5 fpsQuake 31 280 × 1024 × 3240,5 fpssériový, paralelný port a výstup VGA).Takisto je tam prípojka <strong>na</strong> FM anténu.Poèítaè disponuje dvoma pozíciamipre pamäte DDR RAM, rozhraním Ultra-ATA133, jedným slotom PCI a pripojisa dá aj grafická karta do slotu AGP8×. Podporované procesory sú IntelPentium 4 Northwood a Prescott s maximálnoufrekvenciou 3,4 GHz, Termi<strong>na</strong>tormôete vybavi a 2 GB RAM.Pri testovaní sme do poèítaèa <strong>na</strong>inštalovaliprocesor Intel Pentium 4Prescott s taktom 2,8 GHz, 1 GB RAMa pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 80 GB. Ponechalisme integrovanú grafickú kartus èipom ATI Radeon 9100 a pamäou64 MB. Treba ešte spomenú, e poèítaèje vybavený integrovanou zvukovoukartou SoundMAX s podporou systému5.1 a výstupom SPDIF.Multimediálny výkon je uspokojivý,tento poèítaè môe dokonca bezproblémov plni funkciu domáceho ki<strong>na</strong> zapredpokladu, e ho doplníte vhodnou ozvuèovacousústavou a zobrazovacím zariadením. Nevýhodouje absencia výstupu TV-OUT, take bez doplnkovejTV <strong>karty</strong> si televízne vysielanie <strong>na</strong> tomto poèítaèi nepozriete.Výsledky testov zameraných <strong>na</strong> výpoètový výkon nájdetev tabu¾ke. Kancelár<strong>sk</strong>y výkon je uspokojivý, trochu nás<strong>sk</strong>lamal výkon v 3D, ktorý bol zapríèinený pouitím slabšiehografického èipu. Ak potrebujete vysoký grafickývýkon, v moderných hrách si budete musie Termi<strong>na</strong>torosadi výkonnejšou grafickou kartou.Asus Termi<strong>na</strong>tor 2 má dobre riešený chladiaci systém,<strong>na</strong>priek jeho menším rozmerom vzduch vnútri cirkuluje aväèši<strong>na</strong> komponentov sa neprehrieva. Teplota procesorasa pri pravidelnej záai pohybovala okolo 40 °C, a aj keïsme pri testoch zaaili procesor <strong>na</strong>plno, jeho teplota nepresiahla50 °C. Otáèky chladièa CPU sa menia pod¾a potreby,pri ve¾kej záai je u dos hluèný.VYHODNOTENIE. Multimediálny poèítaè Asus Termi<strong>na</strong>tor 2je dizajnovo ve¾mi vydarené riešenie, ktoré by sa isto vynímalovo vašej obývaèke. Vïaka prijate¾nej cene môemekúpu tohto zariadenia odporúèa.Ce<strong>na</strong>: 6057 Sk (5090 Sk bez DPH)Zapoièal: AgemJuraj BorzaTECHNICKÉ PARAMETRECPU: P4 Northwood/Prescott do 3,4 GHzRAM: 2 sloty DDR SDRAM PC3200 do 2 GBHDD: 2× SATA 150, 2× PATA 100Prídavné sloty: 1× PCI, 1× AGP 8×Rozmery [mm]: 310 × 190 × 300Èipová súprava: Intel Springdale i865G + ICH5Audio: Realtek ALC650 AC97 5.1LAN: Realtek 8100C 10/100Zdroj: 200 W Delta Electronic11/2004 PC REVUE 73


H A R D W A R ERýchly k¾úè USB / Verbatim Store 'n' Go Professio<strong>na</strong>lDnes sa <strong>na</strong> prenášanie dát, fotografií, programova iných súborov èoraz èastejšie pouívajúk¾úèe USB, oz<strong>na</strong>èované aj ako flash di<strong>sk</strong>yalebo USB Stick. Aj Verbatim, ako tradiènývýrobca médií, má vo svojom súèasnomvýrobnom portfóliu produktový rad k¾úèovUSB.Store 'n' Go Professio<strong>na</strong>l sa dodáva vo vyhotovenís ve¾kosou 256 a 512 MB, 1 a 2 GB. My smemali monos vy<strong>sk</strong>úša 256 MB verziu. V móde USB2.0 (High Speed) sa dáta technicky <strong>na</strong>èítavajú rýchlosoudo 23 MB/s a zapisujú do 14 MB/s. Takecelých 256 MB kapacity flash di<strong>sk</strong>u mono zaplniza menej ako 17 sekúnd a rov<strong>na</strong>ké mnostvo dát sadá <strong>na</strong>èíta za necelých 13 sekúnd. K¾úè USB je kompatibilnýaj s USB 1.1, v tomto reime však rýchloszápisu aj èítania dosahuje iba 1 MB/s.Po pripojení k poèítaèu systém spoz<strong>na</strong>l nové zariadeniea automaticky ho <strong>na</strong>konfiguroval. V systémesa objavilo ako výmenný di<strong>sk</strong> VBTM Store 'n' GoPro USB. Pripojenie <strong>na</strong> port USB 2.0 sig<strong>na</strong>lizujemodrá LED, rozsvietenie èervenej oz<strong>na</strong>èuje pripojenie<strong>na</strong> USB 1.1. Ak sig<strong>na</strong>lizaèná LED bliká pomaly,z<strong>na</strong>èí to, e di<strong>sk</strong> je síce pripojený, ale neaktívny. Akkontrolka bliká rýchlo, z k¾úèa USB sa èítajú dátaalebo sa <strong>na</strong>ò zapisujú.Softvérové vybavenie dodávané so Store 'n' GoProfessio<strong>na</strong>l predstavujú dva programy. V-Key poslúipri kopírovaní a kompletnej synchronizáciizvolených súborov a adresárov medzi pevným di<strong>sk</strong>oma k¾úèom USB. Na výber sú poloky SynchronizeFolder, Synchronize My Favorites, Synchronize MyDocuments a Create Perso<strong>na</strong>l Folders. V <strong>na</strong>staveniachsi okrem vo¾by niektorej z piatich jazykových verziímenu pre ovládacie okno mono vybra jednu z 10rôznych ikoniek (ïalšie sa dajú doplni individuálne)<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie di<strong>sk</strong>u a takisto 10 zvukov (takistos monosou individuálneho doplnenia), sluiacich<strong>na</strong> akustickú sig<strong>na</strong>lizáciu vloenia flash di<strong>sk</strong>u doportu USB poèítaèa. Navyše sa dá poui softvérováochra<strong>na</strong> proti zápisu <strong>na</strong> flash di<strong>sk</strong>, hardvérová všakchýba. Na kopírovanie súborov a adresárov, prirodzene,mono vyui aj spôsob Drag and Drop.V-Key súèasne informuje, ktorá oblas – osobnáalebo vo¾ná – je práve aktív<strong>na</strong>, ako aj o stupni ich zaplneniadátami. Program V-Safe je urèený <strong>na</strong> vytvorenieosobnej zóny, do ktorej je prístup chránenýheslom a ktorá slúi <strong>na</strong> bezpeèné uloenie citlivýchúdajov a dokumentov alebo osobných dát. Pre zákazníkov,ktorí ešte stále pouívajú operaèný systémMicrosoft Windows 98 SE, je priloený nevyhnutnýovládaè pre tento systém.Všetky programy, texty a návody sa dodávajúpriamo <strong>na</strong> k¾úèi USB, staèí ich prekopírova doadresára pod¾a svojho výberu a mono zaèa pracova.Treba to však urobi ešte pred vytvorenímosobnej zóny, pretoe pri formátovaní sa všetkydáta stratia. V-Safe je <strong>na</strong>šastie k dispozícii <strong>na</strong> adrese<strong>www</strong>.verbatim-europe.com, odkia¾ si ho monostiahnu. Nájs sa spoloène s programom V-Key dáaj <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.verbatim.com.Vytvorenie privátnej zóny je jednoduché – urèilisme si ve¾kos, vloili heslo a softvér di<strong>sk</strong> sformátoval.Ak sme chceli prejs do tejto súkromnej zóny,zadali sme heslo a pracovali v chránenej oblasti.Všetky súbory v chránenej èasti sú podfarbené dooranova, aby pouívate¾a upozornili, e pracujev privátnej zóne. Keï sme potrebovali prejs do vo¾neprístupnej èasti, v Exploreri sme klikli <strong>na</strong> odkazLogout Privacy Zone a dostali sme sa do Public Zone.Vstupova do chránenej oblasti a vystupova z nejumoòuje aj poloka Login Privacy Zone a LogoutPrivacy Zone v menu V-Key.Práca so Store 'n' Go Professio<strong>na</strong>l bola ve¾mi jednoduchá,aj bez návodu sme základné funkcie zvládliintuitívne. Vïaka malým rozmerom sa k¾úè USB¾ahko prenáša (<strong>na</strong>pr. vo vrecku) a predstavuje praktickéa bezpeèné riešenie <strong>na</strong> transport dát.Hodnotenie:☺ Rýchlos èítania a zápisu☺ Priloený softvér☺ Monos vytvori chránenú oblas☺ Jednoduchá obsluha☹ Nemá hardvérový zámokCe<strong>na</strong>: 1630 Sk (1370 Sk bez DPH)Zapoièal: EuromediaJán GéciTECHNICKÉ PARAMETRERozhranie: USB 2.0 (High Speed), USB 1.1 (Full Speed)Napájanie: cez USBSpotreba: Standby 790 µA (typicky), 1.0 mA (max.)èítanie/zápis – High Speed: 105 mA (typicky), 125 mA (max.)Full Speed: 75 mA (typicky), 105 mA (max.)Prenosová rýchlos: èítanie – High Speed do 23 MB/s, FullSpeed do 1 MB/s, zápis – High Speed do 14 MB/s, Full Speeddo 1 MB/sPodporované operaèné systémy: Microsoft Windows 98 SE,2000, Me, XP, Mac OS 9.x, 10.x, Linux (kernel 2.6.x)Rozmery: 79 × 18 × 11 mmVzdialené i lokálne KVM / Roline KVM extenderTento prepí<strong>na</strong>è KVM (Keyboard-Video-Mouse)ponúka v porov<strong>na</strong>ní so svojimi konkurentmimonos lokálneho i vzdialeného ma<strong>na</strong>mentu poèítaèa.Celá súprava KVM sa <strong>sk</strong>ladá z dvochzariadení. Èas oz<strong>na</strong>èená akoLocal unit (miest<strong>na</strong> jednotka)sa pomocou dvochkáblov PS/2 a jednéhoVGA pripájapriamo k PC. K nejmono pripoji lokálnymonitor, myš iklávesnicu. Na bokutejto èasti sa však <strong>na</strong>chádzakonektor pre ethernetový kábelSTP kategórie 5, aký sa vyuíva <strong>na</strong>príkladpri tvorbe sietí LAN. Vïaka nemu mono umiestnizariadenie oz<strong>na</strong>èené Remote unit (vzdialenájednotka) do vzdialenosti a 150 metrov. Pod¾ašpecifikácie výrobku, uvedenej v návode <strong>na</strong> pouitie,toti KVM Extenderdo tejto vzdialenosti dokáeprenáša signál monitora v rozlíšení1024 × 768. My sme takýtokábel nemali k dispozícii. Po pripojenímonitora, myši a klávesnice <strong>na</strong> vzdialenújednotku sme však bez problémov mohli spravovapoèítaè s <strong>na</strong>staveným rozlíšením 1024 ×768 pixlov <strong>na</strong> 40-metrovom, ale menej kvalitnomkábli.Prepí<strong>na</strong>nie správy z lokálnej <strong>na</strong> vzdialenú prebiehavýluène <strong>na</strong> lokálnej jednotke. To môe spôsobipri zábudlivosti správcu menšie problémy- ak toti administrátor zabudne stlaèikláves Select, umiestnený <strong>na</strong> lokálnej jednotke,nebude môc poèítaè spravovavzdialene.Na túto drobnos si však mono pomernerýchlo zvyknú a vyuíva tak monostilokálnej i vzdialenej správy poèítaèa.Pre domácich pouívate¾ov s <strong>na</strong>jväèšoupravdepodobnosou bude toto zariadenie nedostupné.Jeho cenu toti urèite nemono <strong>na</strong>zvanízkou.-mh-TECHNICKÉ PARAMETRESpráva lokálneho a vzdialeného PC, monos pripojenia myši aklávesnice PS/2, monitora, maximálne rozlíšenie 1024 ×768 pixlov v <strong>na</strong>jväèšej vzdialenosti 150 metrov pri pouitíkábla STP kategórie 5Ce<strong>na</strong>: 11 512 Sk (9674 Sk bez DPH)Zapoièal: PC BusinessTECHNICKÉ PREDSTAVENIE74 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R ESmerovaè / Cisco Router 836Poh¾ad zozadu – pripojenie klient<strong>sk</strong>ych PC, ADSL linky a ISDNToto zariadenie má dos podobné urèenieako Linksys Wireless-G, ktorý smepredstavili v predošlom èísle PC REVUE.Je urèené pre malú a strednú firmu akocentrálny bod poèítaèovej siete. Obsahujerouter a pripojenie <strong>na</strong> internet pomocoulinky ADSL. Nepodporuje sícebezdrôtové pripojenie, ale <strong>na</strong> druhejstrane umoòuje vyuitie <strong>na</strong> vysokokvalitnýprenos obrazu a zvuku. Podobnesa pri tomto produkte ve¾ký dôrazkladie <strong>na</strong> bezpeènostnú politiku pripripojení <strong>na</strong> internet. Inštalácia CiscoRouter 836 pozostáva v postate z vybaleniaproduktu, pripojenia prepojovacíchkáblov a minimálnej softvérovejkonfigurácie.Smerovaè Cisco 836 vo všeobecnostiumoòuje bezpeèné pripojenie podnikovýchsietí k internetu a takistovzájomné prepojenie sietí medzi poboèkami.Ponúka aj jednoduchú vzdialenúsprávu s vyuitím dodávanéhosoftvérového vybavenia.Zariadenie obsahuje aj ADSL modem,ktorý podporuje ADSL cez ISDN(špecifikácia UR-2), pouívané aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Na zadnom paneli sa <strong>na</strong>chádzajúporty <strong>na</strong> pripojenie štyroch PC.Pripojením z niektorého poèítaèa dozadného portu sa dá spusti konfiguraènýprogram <strong>na</strong> vopred definovanejadrese (10.10.10.1). Zariadenie má ajintegrovaný port ISDN BRI S/T <strong>na</strong> zálohovaciealebo ma<strong>na</strong>ovacie úèely.Konfiguraèný program je CRWS –Cisco Router WebSet Tool. V òom <strong>na</strong>pripojenie <strong>na</strong> internet treba vyko<strong>na</strong>len minimálne <strong>na</strong>stavenia – prihlasovaciemeno a heslo pre spojenie ADSL.Ako zálohu mono v tomto prípade pripojiaj linku ISDN a <strong>na</strong> dátovom kanálipotom realizova záloné pripojenie.Na vysokokvalitný prenos obrazu azvuku má smerovaè Cisco 836 prispôsobenúsoftvérovú výbavu. Údaje prislúchajúcek obrazu a zvuku majú priprenose <strong>na</strong>stavite¾nú prioritu oprotibeným dátam.Zaistenie pokroèilej bezpeènostiumoòujú sluby, ako je šifrovanieúdajov pomocou 3DES alebo hardvérovopodporovaný IPSecurity. Nastavimono aj filtráciu vybraných adriesURL, zabudovaný firewall chráni predútokmi typu DoS, škodlivými Javaapletmi a vo všeobecnosti neautorizovanýmprístupom do siete. Cisco 836ponúka aj stateful firewall <strong>na</strong> zvýšeniebezpeènosti pripojenia k internetu. Ïalšiefunkcie sú Cisco Easy VPN Remote(softvérová funkcia <strong>na</strong> správu VPN), PKI<strong>na</strong> zabezpeèenie prístupu s vyadovanýmidigitálnymi certifikátmi, ïalejIPSec NAT transparency <strong>na</strong> vytvorenieIPSec tunela cez NAT alebo PAT. Výhodnáje aj funkcia <strong>na</strong> sledovanie bezpeènostiv reálnom èase <strong>na</strong> základe 101vzoriek <strong>na</strong>jbenejších útokov CiscoIntrusion Detection System, AES enkrypciaa ïalšie. Jednoducho Cisco 836prináša pre malé firmy zabezpeèenie svyuitím <strong>na</strong>jmodernejších metód.Pri testovaní sme toto zariadenievy<strong>sk</strong>úšali za pripojenia pomocou linkyADSL. Poèas pracovného týdòa smepotom vyuívali jeho sluby, prièomsme simulovali niektoré bené útokyzvonka. V <strong>na</strong>šom teste smerovaè Cisco836 odolával takýmto útokom. Vcelkuje to teda zariadenie, ktoré sa stará obezpeèné pripojenie <strong>na</strong> internet.Ce<strong>na</strong>: 25 486 Sk (21 417 Sk bez DPH)Zapoièal: ALEF NulaOndrej Macko, Rastislav FukasTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Motorola RISCPamä RAM: štandardne 32 MBWAN: ADSL over ISDNLAN: 4× 10/100 Base−TNapájanie: externý zdrojZáruka: 36 mesiacov


H A R D W A R EVýkonná grafická karta / XFX GeForce 6800 GTGrafickú kartu s takýmto èipom sme mali v redakciiu nieko¾kokrát. Tentoraz k nám prišla vo vyhotovenífirmy XFX, ktorá sa v oblasti základnýchdosiek síce orientuje väèšinou <strong>na</strong> tie menej výkonnémodely, v oblasti grafických kariet to však zjavneneplatí.Na prvý poh¾ad zaujme netradièné mnohouholníkovébalenie, karta je však vyhotovená pomernekonzervatívne a nevyboèuje z referenèného dizajnunVidie. Jediný rozdiel je v umiestnení pamätí –sú iba z jednej strany <strong>karty</strong>, ktorá je chladená. Chladenieje vyriešené ve¾mi dobre a hluènos je nišiaako pri niektorých konkurenèných kartách. Testovanýmodel disponoval výstupom <strong>na</strong> S-Video, VGAa DVI, no existuje aj variant s dvoma konektormi DVI.Èip nVidia GeForce 6800 GT má výkonom, cenoua parametrami ve¾mi blízko k èipu GeForce 6800Namerané výsledky v testoch <strong>sk</strong>óre3DMark 2003 112813DMark 2003, 4× AA 81193DMark 2001 19337Aquamark 3Procesor 9771Grafická karta 8562Celkom 59545GL Excess – 1280 × 1024 × 16 15792CodeCreatures Benchmark1280 × 1024 631024 × 768 70Quake 3 Are<strong>na</strong>640 × 480 × 16 3431280 × 1024 × 32 331Ultra. Najdôleitejšími odlišnosamisú zníenie poètu pipeline zo 16<strong>na</strong> 12 a zníenie taktu jadra a pamätí<strong>na</strong> 350/500 MHz. Zjednodušenepovedané, ide o druhú<strong>na</strong>jvýkonnejšiu kartuz produkcie nVidie.GeForce 6800GT je medzistupeòmedzi 6800a 6800 Ultra (verziaUltra je priblineo 70 % drahšia ako 6800).Zároveò je 6800 GT priamym konkurentomX800 Pro a dá sa poveda, e sú z výkonnostnejaj cenovej stránky pribline <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kejúrovni. Tento model disponuje kapacitou pamäte256 MB GDD3 RAM. Samozrejmosou v tejto kategóriije pouitie 256-bitovej šírky pamäovej zbernice.Èo sa týka vybavenia, XFX k tejto karte štandardnedodáva tri úplné hry, ktoré síce nepatriamedzi <strong>na</strong>jnovšie hity, ale ide o kvalitné tituly. Kukarte sa u tradiène dodáva redukcia DVI -> VGA akábel RCA. Na inštalaènom CD sa <strong>na</strong>chádzajú ovládaèeForceWare verzie 61.21. Kartu sme testovali s<strong>na</strong>jnovšou verziou ovládaèov 61.77.Ide o zaujímavé vyhotovenie grafickej <strong>karty</strong> GeForce6800 GT od XFX s dobrou výbavou a vynikajúcimvýkonom. Ak si ju spätne porovnáte s tabu¾kou vteste výkonných grafických kariet v septembrovomPC REVUE, zistíte, evo väèšine testov prekonávapriamu konkurenciuATI Radeon X800Pro a v niektorých parametrochsa vyrovná aj Ge-Force 6800 Ultra. Pripomí<strong>na</strong>mevšak, e ak ju chcete <strong>na</strong>plno vyui,musíte zainvestova aj doostatných komponentov (<strong>na</strong>jmä procesoraa pamäte). Ak vám neprekáavyššia ce<strong>na</strong> ako u konkurencie, nevidímedôvod, preèo by sa práve táto karta nemalaobjavi aj vo vašej zostave.Ce<strong>na</strong>: 19 159 Sk (16 100 Sk bez DPH)Zapoièal: Ared CompSamuel KrošlákTECHNICKÉ PARAMETREJadro: NV40Zbernica: 256−bit.Frekvencia GPU: 350 MHzFrekvencia pamäte: 1000 MHz (2 × 500 MHz)Kapacita RAM: 256 MB GDDR 3Rozhranie: AGP 8×Softvér: X2: The Threat, Commandos 3: Desti<strong>na</strong>tion Berlin,MotoGP76 PC REVUE 11/2004


Základná do<strong>sk</strong>a pre výkonný poèítaè / MSI 915P Neo2 Platinium EditionZákladná do<strong>sk</strong>a od MSI s èipovou súpravou IntelGrantsdale je urèená do výkonného poèítaèa. Z pouitejèipovej súpravy vyplýva, e pri výbere komponentovsa budete musie orientova <strong>na</strong> technologickénovinky, ako sú pamäte DDR2, procesor Intelv pätici LGA775 (Prescott alebo Extreme Edition) agrafická karta s rozhraním PCI-Express x16. Parametramiaj vzh¾adom sa ve¾mi podobá <strong>na</strong> výkonnejšiuverziu s èipovou súpravou i925.Zvláštnosou <strong>na</strong> niektorých nových základnýchdo<strong>sk</strong>ách od MSI je èip CoreCell, ktorý monitoruje<strong>na</strong>pätie a taktovaciu frekvenciu komponentov.Dokáe aj v reálnom èase pod¾a zí<strong>sk</strong>anýchúdajov pretaktova (prípadne podtaktova) systém– obdobná funkcia je pri do<strong>sk</strong>ách od Asusu snázvom NOS. V BIOS-e v špeciálnej zloke Cellmenu,urèenej <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong>pätia a taktu komponentov,sa <strong>na</strong>chádza aj vo¾ba Dy<strong>na</strong>mic overclocking,ktorá má šes pred<strong>na</strong>stavených profilov pretaktovaniav rozmedzí 1 a 15 %. Samozrejme,takt systémovej zbernice sa dá <strong>na</strong>stavi aj manuálne,a to od 200 do 500 MHz. Maximál<strong>na</strong> dosiahnute¾náfrekvencia FSB je teda 2 GHz efektívne.Vo všeobecnosti je nová záloka Cellmenuspracovaná ve¾mi preh¾adne. Pri <strong>na</strong>stavovaní <strong>na</strong>pätiakomponentov sú hodnoty dokonca farebneodlíšené. Sivá z<strong>na</strong>mená východi<strong>sk</strong>ové <strong>na</strong>stavenie,biela z<strong>na</strong>mená v norme, ltá oz<strong>na</strong>èuje vyšší výko<strong>na</strong> èervená z<strong>na</strong>èí <strong>na</strong>stavenie, pri ktorom by u mohliby komponenty nestabilné (neodporúèa sa).V BIOS-e takisto nájdete funkciu CPU Smart Fan,ktorá pod¾a názvu v reálnom èase upravuje otáèkyventilátora <strong>na</strong> dosiahnutie poadovanej teploty procesora.Na výber sú monosti od 40 do 70 °C v krokupo 5 stupòov.Integrovaný pamäový radiè podporuje iba pamätetypu DDR 2, ktoré sa zatia¾ objavujú v cenníkochpredajcov výpoètovej techniky len sporadicky.Samozrejmosou je podpora zapojenia v re-ime Dual-channel. Podpora po¾a RAID z di<strong>sk</strong>ovP-ATA a S-ATA je vynikajúca. Na oboch rozhraniachmôete zostavi pole RAID typu 0, 1 a 10(P-ATA) alebo Matrix (S-ATA). Nemono utvárakombinácie di<strong>sk</strong> P-ATA + S-ATA, no takéto poleRAID je zriedkavosou. Integrovaná zvuková kartavyhovuje špecifikácii HD Audio a pre predný panelpodporuje inteligentné rozpoznávanie zariadenípripojených do audiojacku.Ostatné parametre sú podobné ako pri ostatnýchzákladných do<strong>sk</strong>ách s touto èipovou súpravou:tri porty FireWire 1394a, osem portov USB2.0 a po jednom porte LPT a COM. Softvérová výbavaje <strong>na</strong> kartu tejto kategórie trochu <strong>sk</strong>romnejšia,èo môe by pre niektorých pouívate¾ov ajvýhoda, pretoe v koneènom dôsledku sa za všetkoplatí. Pri základnej do<strong>sk</strong>e tejto kategórie sazrejme predpokladá, e softvérovú výbavu si budevedie lepšie vybra sám pouívate¾. Okrem kabeláe,ktorá pozostávala z dvoch káblov P-ATA, štyrochkáblov S-ATA, jedného kábla FDD a <strong>na</strong>pájacíchkáblov S-ATA, sme v škatuli <strong>na</strong>šli u len CD adi<strong>sk</strong>etu s ovládaèmi a manuál.V koneènom dôsledku ide o základnú do<strong>sk</strong>u,ktorá prináša ve¾a technologických noviniek <strong>na</strong>platforme Intel. Najviac sa nám <strong>na</strong> nej pozdávalafunkcia pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivého pretaktovania vreálnom èase pomocou èipu CoreCell. Pozitívnesme hodnotili aj umiestnenie pasívnych chladièov<strong>na</strong> regulátoroch <strong>na</strong>pätia (môete ich vidie <strong>na</strong>obrázku vpravo hore). Niektorým pouívate¾omvšak môe prekáa trochu vyššia ce<strong>na</strong> a absenciaH A R D W A R Epribaleného softvéru. Túto do<strong>sk</strong>u môeme odporúèa<strong>na</strong> zostavenie výkonného poèítaèa.Ce<strong>na</strong>: 6990 Sk (5874 Sk bez DPH)Zapoièal: EmsonicSamuel KrošlákTECHNICKÉ PARAMETREÈipová súprava: Intel i915P + ICH6RRozmery: ATX (305 × 230 mm)Pätica procesora: Socket T (LGA775)Podpora procesorov: Pentium 4 (Prescott, Extreme Edition)a Celeron D pre Socket TPodpora Hyper−Threading: ánoFront Side Bus (FSB): 800 MHz (4x 200 MHz)Pamä RAM: DDR2 3200/4200/4800 (400/533/600 MHzefektívne)Poèet slotov RAM: 4Najvyššia moná kapacita RAM: 4 GBPodpora Dual−channel: ánoChladenie èipovej súpravy: pasívneUSB 2.0: 8Rozhranie ATA: 3× P−ATA100, 4× S−ATAPodpora P−ATA RAID: RAID 0, 1, 10Podpora S−ATA RAID: RAID 0, 1, MatrixSloty pre prídavné <strong>karty</strong>: 3× PCI, 2× PCI−E, 1× PEGIntegrovaná zvuková karta: Realtek, 8 kanálov, SPDIF out(koaxiálny aj optický)Integrovaná grafická karta: nieIntegrovaná sieová karta: Broadcom Gigabit LAN1394a FireWire (400 Mb/s): 31394b FireWire (800 Mb/s): nieVýstup <strong>na</strong> WiFi: nieGameport: nieSériový/paralelný port: 1 / 1P−ATA 66/100 dátový kábel: 2FDD dátový kábel: ánoS−ATA <strong>na</strong>pájací kábel: 2× rozdvojka molex −> 2× S−ATAS−ATA dátový kábel: 4Softvér: nie11/2004 PC REVUE 77


H A R D W A R EZáklad lacného poèítaèa / XFX MACH4 KT600−ALXTáto základná do<strong>sk</strong>a je postavená <strong>na</strong> populárnejèipovej súprave Via KT600. Pätica Socket A (Socket462) nám <strong>na</strong>povedá, e ide o základnú do<strong>sk</strong>u urèenú<strong>na</strong> stavbu lacného poèítaèa. Do<strong>sk</strong>a XFX MACH4však túto èipovú súpravu vyuíva takmer <strong>na</strong>plno.Pri poh¾ade do tabu¾ky parametrov zistíte, e niektoréhodnoty sa bez problémov vyrov<strong>na</strong>jú aj výkonnejšíma drahším do<strong>sk</strong>ám, v iných oblastiachsú rezervy (<strong>na</strong>pr. menšie monosti pri stavbe po¾aRAID, absencia portu FireWire alebo slabšia zvukováèi sieová karta). Firma XFX ako výrobca základnýchdosiek je u nás pomerne neznáma, vo svete saorientuje <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> lacné modely základných dosiek.Do<strong>sk</strong>a je urèená pre procesory Athlon, AthlonXP, Duron a Sempron. Prítomnos pätice Socket Asíce z<strong>na</strong>mená, e do<strong>sk</strong>a je urèená do <strong>na</strong>jlacnejšíchzostáv, v iadnom prípade to však nie je „výbehová“pätica. AMD plánuje vydáva stále nové procesoryAthlon XP a Sempron aj pre túto päticu.Všetky parametre prakticky zodpovedajú špecifikáciièipovej súpravy. Maximál<strong>na</strong> efektív<strong>na</strong> frekvenciaRAM je 400 MHz, do<strong>sk</strong>a obsahuje 8 portov USB2.0 a sieová a zvuková karta sú z produkcie Via.S vyhotovením do<strong>sk</strong>y sme boli spokojní. No ak<strong>na</strong>inštalujete rozmerovo dlhšiu grafickú kartu,pravdepodobne ju budete musie vybra pri manipuláciis pamäou RAM. To však nie je výraznýnedostatok, pretoe takýto problém má väèši<strong>na</strong>dosiek staršej konštrukcie. Batéria CMOS je umiestnenáve¾mi blízko slotov PCI, take ak pouívateviac prídavných kariet PCI, budete musie pri manipuláciis batériou niektoré z nich vybra.Okrem základnej do<strong>sk</strong>y sme v škatuli <strong>na</strong>šli ibatie <strong>na</strong>jpotrebnejšie veci. Dodávaná kabelá je ve¾mi<strong>sk</strong>romná. Na pripojenie di<strong>sk</strong>ov S-ATA máte k dispozíciiiba dva dátové a nijaký <strong>na</strong>pájací kábel, prizariadeniach P-ATA iba jeden dátový. Ak teda plánujetevyui všetky monosti do<strong>sk</strong>y, kúpe dodatoènejkabeláe sa pravdepodobne nevyhnete. Nazadný panel sú vyvedené štyri porty USB 2.0 (vrátanedvoch portov v rámèeku). Manuál je iba vangliètine, to je však, bohuia¾, zvykom pri všetkýchzákladných do<strong>sk</strong>ách <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.Na záver môeme <strong>sk</strong>onštatova, e ide o základnúdo<strong>sk</strong>u, ktorá má vynikajúci pomer ce<strong>na</strong>/výkon.Za nízku <strong>na</strong>dobúdaciu cenu sa dá <strong>na</strong> nej vybudovapoèítaè so slušným výkonom.Ce<strong>na</strong>: 2792 Sk (2346 Sk bez DPH)Zapoièal: Ared CompSamuel KrošlákTECHNICKÉ PARAMETREÈipová súprava: Via KT600 + VT8237Rozmery: ATX (305 × 230 mm)Pätica procesora: Socket A (Socket 462)Podpora procesorov: Athlon, Athlon XP, Duron, SempronFront Side Bus (FSB): 200/266/333/400 MHzPamä RAM: DDR 1600/2100/2700/3200(200/266/333/400 MHz efektívne)Poèet slotov RAM: 3Podpora Dual−channel: nieChladenie èipovej súpravy: pasívneUSB 2.0: 8Rozhranie ATA: 2× P−ATA133, 2× S−ATAPodpora P−ATA RAID: niePodpora S−ATA RAID: RAID 0, 1Sloty pre prídavné <strong>karty</strong>: 6× PCI, 1× AGPIntegrovaná zvuková karta: Via AC'97, 6 kanálovIntegrovaná grafická karta: nieIntegrovaná sieová karta: Via VT6103, 10/100 Mbps1394a FireWire (400 Mb/s): nie1394b FireWire (800 Mb/s): nieVýstup <strong>na</strong> WiFi: nieGameport: ánoSériový/paralelný port: 2/1Dátový kábel P−ATA 66/100: 1Dátový kábel FDD: ánoNapájací kábel S−ATA: nieDátový kábel S−ATA: 2Softvér: nie78 PC REVUE 11/2004


NovinkyNový iPod: uloí 60 GB, zobrazí obrázky a pripojíte ho k TVApple predáva svoj produkt iPod úspešne u viac ako triroky a poèas tohto obdobia sa stal synonymom pre digi−tálny prehrávaè s pevným di<strong>sk</strong>om. Do jedného, maxi−málne dvoch mesiacov by sa mala <strong>na</strong> trhu objavi novágenerácia (v poradí u piata) prehrávaèa. Integrovanýbude 1,8−palcový 60 GB pevný di<strong>sk</strong> od Toshiby. Najväèšiunovinku však tvorí integrovaný dvojpalcový LCD displejs vyšším rozlíšením, funkcia iPhoto synchronization a audio/video−out konektor. Predajná ce<strong>na</strong> bola stanovená <strong>na</strong>499 amerických dolárov (asi 16 500 Sk). Nový iPod sav súèasnosti pripavuje <strong>na</strong> produkciu v Ázii, pretoe To−shiba výrazne meškala i mešká s dodávkou pevnýchdi<strong>sk</strong>ov. V balení form factor bude prakticky identický so sú−èasnou štvrtou generáciou 40 GB verzie – bude o dvamilimetre uší, no o nieèo aší. Dvojpalcový displej jerozmerovo síce identický so súèasnými, bude však dis−ponova väèším rozlíšením, urèeným <strong>na</strong> prezeranie foto−grafií. Úprava fotografií v zariadení by pod¾a niektorýchzdrojov nemala by moná. Funkcia iPhoto by malaumoni prezentáciu fotografií vo forme slideshow, pri−èom v pozadí bude môc hra hudba. Takisto by mal bynový iPod vybavený vstavanou èítaèkou pamäových kariet.Plextor PX−716A uloí <strong>na</strong> DVD 8,5 GB dátU aj Plextor do svojej ponuky zaradil <strong>na</strong>pa¾ovaèku DVD,podporujúcu dvojvrstvové médiá s kapacitou 8,5 GB.Na DVD±R <strong>na</strong>pa¾uje 16× rýchlosou a pri vyuití maxi−málnej kapacity média, <strong>na</strong>príklad pri uloení štvorhodi−nového filmu, <strong>na</strong> to potrebuje 15 minút. Pri zápise <strong>na</strong>dvojvrstvové DVD+R DL (Double−Layer) je <strong>na</strong>jvyššia rých−los 4×. Mechanika pri práci s médiami DVD+RW do−sahuje 8× rýchlos, s DVD−RW 4×, CD−R 48×, CD−RW24×. Plextor PX−716A èíta DVD−ROM 16× a CD−ROM48× rýchlosou.Podporuje, ako je pri produktoch Plextor u bené, tech−nológie Buffer Underrun Proof, GigaRec, Intelligent Re−cording, SecureRecording, Silent Mode, Q−Check, VariRec,Lossless Linking, Zero Link a Background Formatting. Na−pa¾ovaèka s rozhraním E−IDE (ATAPI), vyrovnávacou pa−mäou 8 MB, digitálnym zvukovým výstupom SPDIF sa došpecializovaných obchodov dostane koncom októbra a más daòou stá 130 eur (pribline 5330 korún).Vibrujúce slúchadlá nielen pre hráèovNové slúchadlá s podporou 5.1 priestorového zvuku odTEAC prinášajú novinku: zabudovaný vibraèný efekt.V pravom i ¾avom slúchadle sú umiestnené štyri repro−duktory – stredový, pravý, ¾avý a vibraèný (v rozsahu frek−vencie 20 a 120 Hz). Prídavný mikrofón (súèas dodáv−ky) môete poui i <strong>na</strong> to, aby ste informovali svojichspoluhráèov, e ste stále <strong>na</strong>ive.Zosilòovaè s integrovaným 5.1 dekodérom je kom−patibilný s väèšinou zvukových zdrojov, t. j. DVD, PC, VCD,CD, TV, MP3 a CD−R. Je vybavený AUX vstupom (stereo) a5.1 DVD vstupom. Súèasne sa takisto môete spoji so sys−témom podporujúcim 5.1 priestorový zvuk. Je dokoncamoné pripoji ešte jednu zostavu 5.1 slúchadiel.3,33 GHz mobilné Pentium 4M u <strong>na</strong> trhuIntel uviedol <strong>na</strong> trh <strong>na</strong>jnovší procesor urèený pre note−booky. Nové Pentium 4M taktované <strong>na</strong> 3,33 GHz pod−poruje technológiu HyperThreading. Jeho jadro je vyro−bené z 90−<strong>na</strong>nometrového derivátu Prescotta, ktorémusekunduje cache L2 s ve¾kosou 1 MB. V „mobilných“ pro−cesoroch Intelu je samozrejmosou aj podpora techno−lógie Enhanced SpeedStep. Pri objednávke viac ako tisíckusov bude musie <strong>na</strong>kupujúci zaplati za jeden tentoprocesor presne 262 USD (pribline 8516 Sk).Nový iRiver – s farebnou obrazovkou, podporou WMP10a HDDSpoloènos iRiver America predstavuje dva nové prenos−né prehrávaèe s farebným displejom a podporou pre−hrávania piesní <strong>sk</strong>omprimovaných technológiou WindowsMedia Player 10. Toto umoní ich väèšiu kompatibilitu sviacerými on−line obchodmi s hudbou. Modely nesú oz<strong>na</strong>−èenie iRiver H320 s 20 GB di<strong>sk</strong>om a iRiver H340 so 40GB di<strong>sk</strong>om. Prehrávaèe sú schopné prehráva formátyMP3, WMA, ASF, Ogg Vorbis a WAV a umoòujú <strong>na</strong>hrá−vanie do formátov MP3 alebo WAV zo vstavaného mik−rofónu èi externého zdroja. Vedia tie zobrazova obáz−ky vo formátoch JPEG a BMP. Takisto majú zabudovanýFM Tuner a Li−Ion batériu s výdrou a 16 hodín. Roz−mery sú 103 × 62 × 22 mm a majú hmotnos 183 g(H320) a 203 g (H340). Ceny boli stanovené <strong>na</strong> 330USD (H320) a 430 USD (H340).Šestnásrýchlostné vypa¾ovanie <strong>na</strong> DVD s Asus DRW−1604PSpoloènos ASUSTeK Computer uviedla <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trhnovú optickú mechaniku Asus DRW−1604P, umoòujú−cu vypa¾ova <strong>na</strong> jednovrstvové i dvojvrstvové DVD mé−diá. Asus DRW−1604P vie <strong>na</strong> DVD zapisova a 16−ná−sobnou rýchlosou, <strong>na</strong> dvojvrstvové DVD médiá umo−òuje zapisova štvornásobnou rýchlosou. Retailové ba−lenie dostanete zhruba za cenu 3000 Sk bez DPH, jehosúèasou je aj softvér Nero V6.3.1.18F a Disc Creator.Pre pokroèilejších pouívate¾ov je urèené bulk balenie kto−ré obsahuje iba samostatnú optickú mechaniku a dosta−nete ho za 2700 Sk bez DPH.11/2004 PC REVUE 79


H A R D W A R EMultifunkèné zariadenie / HP PSC 2355 all−in−oneToto zariadenie <strong>sk</strong>utoène plní viacerofunkcií – dokáe <strong>sk</strong>enova, kopírova,tlaèi (všetky tieto úlohy farebne). Mázabudovanú èítaèku pamäových kariet,podporuje priame prepojenie s digitálnymfotoaparátom, je vybavenégrafickým LCD displejom a dokáerozpoznáva typ vloeného papiera.Jednoducho – je to multitalent.Zariadenie má vzh¾adom <strong>na</strong> mnostvofunkcií kompaktný tvar a je celkom malé.Zmestí sa <strong>na</strong> bený pracovný stôl. Jevyhotovené vo farebnej kombinácii tmavoasvetlosivej, <strong>na</strong> pravej strane sa <strong>na</strong>chádzapouívate¾<strong>sk</strong>ý panel. Na òom je u spomí<strong>na</strong>ný LCDdisplej, spolu a 26 tlaèidiel a jed<strong>na</strong> LED dióda. Pri<strong>na</strong>šich testoch sa stalo po prvýkrát, e multifunkènézariadenie prišlo do redakcie so sloven<strong>sk</strong>ýmpopisom tlaèidiel. Väèšinou sa toti dodáva hlavneèe<strong>sk</strong>ý popis.K PSC 2355 sa dodáva program HP Image Zone,ktorý umoòuje komplexne manipulova s obrázkami(úprava, tlaè, výber urèitej èasti, tvorba albumu...).Najväèší poèet tlaèidiel je urèený <strong>na</strong> prácu s pamäovýmikartami vloenými do èítaèky. Môetelistova medzi obrázkami <strong>na</strong> karte, vo viacerýchkrokoch <strong>na</strong>stavi mierku zobrazenia, rotova ich.Ïalej sú tu tlaèidlá <strong>na</strong> úpravu fotografií, <strong>na</strong>pr. priamov tlaèiarni existuje monos odstránenia efektuèervených oèí, <strong>na</strong>stavenia príslušného rámèeka fotografie,výberu ve¾kosti fotografie a ich indexu.Na <strong>sk</strong>enovanie existuje uitoèná vo¾ba Skenovado. Pri inštalácii PSC 2355 sa potom do multifunkènéhozariadenia dostane zoz<strong>na</strong>m aplikácií, ktoré sú<strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong> pouitom poèítaèi. V <strong>na</strong>šom prípadesme tak mali vo¾by Skenova do: Microsoft Word,HP Document Viewer, HP Image Zone, HP InstantShare, Email, Paint, MS PowerPoint, Save to File a Pamäovákarta.Pri urèovaní volieb kopírovania pomocou tlaèidieldokáete zada mierku zväèšenia/zmenšenia kópie,poèet kópií a kvalitu kopírovania. Kopírova mô-ete monochromaticky alebo farebne.Vo všeobecnosti je PSC 2355 <strong>sk</strong>utoène multifunkènézariadenie, ktoré sa plnohodnotne dá pouívabez spojenia s poèítaèom – len pomocou zabudovanýchtlaèidiel.Tlaèový systém v štandardnej dodávke pozostávaz èiernej a farebnej náplne (obe generácie 2).Èiernu náplò mono vymeni za farebnú fotografickúnáplò a zí<strong>sk</strong>a tak väèší farebný priestor <strong>na</strong>realizáciu fotografie.Funkciu tohto zariadenia sme si overili pri tlaèifotografií z pamäovej <strong>karty</strong> a aj pri tlaèi a kopírovaníbených dokumentov. Tlaè štyroch fotografií9 × 13 cm <strong>na</strong> hárku A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong>špeciálnom fotopapieri nám trvala presne 6 minút.Na vytlaèenie 10 strán beného textu s farebnýmzvýraznením v predvolenej (strednej) kvalite smeèakali 3 minúty a 48 sekúnd (prepoèítaná rýchlostlaèe je 2,63 str./min.). Kópia 10 strán trvala primonochromatickom reime necelé 4 minúty, prifarbe bola úloha hotová za 7 minút a 28 sekúnd.Skúšali sme ešte tlaè fotografie ve¾kosti 10 × 15 cmv <strong>na</strong>jlepšej kvalite z pamäovej <strong>karty</strong>. Zí<strong>sk</strong>ali smecelkom dobrú kvalitu podania a <strong>na</strong> vytlaèenúfotografiu sme museli èaka o nieèo viac akominútu.V celkovom hodnotení je HP PSC 2355univerzálne tlaèové, <strong>sk</strong>enovacie a kopírovaciezariadenie, o ktoré sa bude zaujímapouívate¾ poadujúci aj pokroèiléspracovanie fotografií. Zaujme svojimirozmermi, vyhotovením, ale hlavne kompletnouvýbavou funkcií.Ondrej MackoCe<strong>na</strong>: 8789 Sk (7386 Sk bez DPH)Zapoièal: Hewlett−Packard, Sloven<strong>sk</strong>oTECHNICKÉ PARAMETREMaximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe: mono – 23 str./min., color –18 str./min.Maximálne rozlíšenie: 1200 × 1200 dpi (so špeciálnympapierom 4800 dpi)Maximálne mesaèné zaaenie: 3000 stránKapacita pamäte: 32 MBRozlíšenie <strong>sk</strong>enera: opticky 1200 dpiMaximál<strong>na</strong> rýchlos kopírovania: mono – 23 str./min., color– 18 str./min.Maximál<strong>na</strong> kapacita vstupného zásobníka: 100 listovMaximál<strong>na</strong> kapacita výstupného zásobníka: 50 listovPriame prepojenie digitálneho fotoaparátu: PictBridgeÈítaèka pamäových kariet: 5 typov karietDiagonála farebného displeja: 1,8 palcaPrepojenie s poèítaèom: USBPodporovaný operaèný systém: Microsoft Windows XP, 2000,Me, 98 SE, Mac OS X a Mac OS 9.1Prevádzkové parametre: èier<strong>na</strong> náplò v cene 660 Sk bez DPHvydrí <strong>na</strong> 450 strán (pokrytie 5 %), farebná náplò v cene1085 Sk bez DPH vydrí <strong>na</strong> 450 strán (pokrytie 15 %).Fotografická náplò vydrí <strong>na</strong> tlaè 135 fotografií 10 × 15 cma je v cene 830 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe èiernej strany: 600/450= 1,33 Sk bez DPH/1,59 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnejstrany: 1085/450 = 2,41 Sk bez DPH/2,87 Sk s DPH80 PC REVUE 11/2004


Výkonná kopírka/tlaèiareò / Kyocera FS−1018Ide o multifunkèné zariadenie, ktoré spracúva dokumenty<strong>na</strong>jmä v monochromatickej prevádzke. Pouívasa predovšetkým v kancelár<strong>sk</strong>om prostredí, <strong>na</strong> èo ju predurèujerýchlos, povolený objem tlaèe, spôsob pripojeniaa kapacita vstupných zásobníkov. Hlavné funkcie FS-1018MFP sú tlaè, kopírovanie a <strong>sk</strong>enovanie. Všetky tietoèinnosti môe vyuíva kadý pouívate¾ v sieti, pokia¾zariadenie pripojíte do poèítaèovej siete. Ako je u v prípadefirmy Kyocera zvykom, prevádzkové parametre súvýhodné. Dôvodom je dlhodobá ivotnos optického valcaa zaeh¾ovacej jednotky, èo dodávate¾ garantuje zárukou.Zariadenie je vyhotovené v klasickej sivej farbe. Vspodnej èasti sú umiestnené vstupné zásobníky, vlastnátlaèová jednotka a spotrebný materiál. Vrchná èas predstavujepouívate¾<strong>sk</strong>ý panel a <strong>sk</strong>enovaciu jednotku. Centrompouívate¾<strong>sk</strong>ého panela je ve¾ký LCD displej, ktorýinformuje o práve vykonávanej èinnosti. Okolo neho súsústredené ovládacie tlaèidlá, urèené <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> zmenumierky kopírovaného dokumentu, ïalej urèenie kvality<strong>sk</strong>enovania a poètu zhotovovaných dokumentov a pod.Na pripojenie slúia tri porty – paralelný, USB 2.0(full speed) a výhodou je integrovaný sieový port 10/100 Base-TX.Cez menu sa dostanete aj k podrobným vo¾bám tohtozariadenia. Ide <strong>na</strong>pr. o <strong>na</strong>stavenie adresy IP, tlaè stavovejstránky s percentuálnym urèením ostávajúceho tonerav zásobníku, ale aj poèet vytlaèených a <strong>sk</strong>enovanýchstrán.Skenovanie je farebné, s optickým rozlíšením 600 dpi.Dá sa vyui <strong>na</strong>pr. funkcia <strong>sk</strong>enovania dokumentov priamodo elektronickej pošty a jej odoslania pomocou SMTP(pri pripojení <strong>na</strong> sie). Na prednom paneli sú tlaèidlá,ktorým sa dajú priradi <strong>na</strong>jèastejšie vyuívané elektronickéadresy. Pri kopírovaní sa <strong>na</strong>stavuje reim prácepod¾a toho, ako vloíte papier do <strong>sk</strong>enera, existuje monosmanuálneho alebo automatického <strong>na</strong>staveniakontrastu a jasu. FS-1018MFP podporujeoptimalizáciu kvality tlaèe alebo <strong>sk</strong>enovania <strong>na</strong>text, grafiku alebo zmiešaný dokument.Zariadenie mono rozšíri o vstupné zásobníky,k dispozícii je aj model s automatickýmpodávaèom vstupných dokumentov pri <strong>sk</strong>enovaní,ale hlavne kopírovaní. Na pohodlné umiestnenieFS-1018MFP sa za príplatok dodáva aj spodnýmodul (tzv. kabinet), ktorý poslúi <strong>na</strong>pr. aj <strong>na</strong> odkladaniepapiera.Hlavne v podnikovom prostredí je ve¾mi dôleitérozšírenie o automatický podávaè vstupných dokumentov– výrobca toto zariadenie oz<strong>na</strong>èuje ako DocumentProcessor. Ten zjednodušuje prácu pri hromadnomkopírovaní dokumentov.Pri testovaní sme si overovali kvalitu a rýchlos tlaèea kopírovania. Pri hodnotení kontrolného výtlaèku smezistili kontrastnú a presnú tlaè textu, správne boli zobrazenéaj farebné prechody. Aj <strong>na</strong>jašia èas kontrolnejtlaèe – testovacia ruica – bola vytlaèená správne a bezdeformácií, v strede však bada trochu hrubšie èiary.Pri meraní rýchlosti tlaèe sme dosiahli <strong>na</strong>sledujúcehodnoty. Tlaè 50 kombinovaných strán bola hotová za2:55, prepoèítaná rýchlos tlaèe je teda 17,14 str./min. Vy<strong>sk</strong>úšalisme aj kopírovanie, prièom sme kopírovali jednustranu 10-krát. Táto èinnos bola hotová za 41 sekúnd, zèoho vyplýva priemerná rýchlos 14,6 kópie/ min.V celkovom hodnotení je Kyocera FS-1018 MFP zariadenie,ktoré dokáe spracúva viacero úloh <strong>na</strong>raz. Naše<strong>sk</strong>úšky v podstate potvrdili rýchlos tlaèe deklarovanúvýrobcom. Ako sme spomí<strong>na</strong>li, za výhodné povaujemenízke prevádzkové náklady.Ce<strong>na</strong>: základný model 29 738 Sk (24 990 Sk bez DPH),automatický podávaè 3500 Sk bez DPHDodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lOndrej MackoOvládací panelTECHNICKÉ PARAMETRETechnológia: ECOSYS, monochromatická laserová tlaèMaximál<strong>na</strong> rýchlos: 18 str./min.Maximálne rozlíšenie tlaèe: Fast 1200 dpi (1800 × 600 dpi)Doba tlaèe prvej strany: do 8 sDoba tlaèe kópie prvej strany: do 10 sDoba zahrievania: 30 sKapacita vstupného podávaèa: 250 stránKapacita výstupného podávaèa: 150 stránDoplnkový automatický podávaè: 50 stránUrèenie poètu kopírovaných strán: 1 ÷ 999Optické rozlíšenie <strong>sk</strong>enera: 600 dpiMaximálne mesaèné zaaenie: 10 000 stránProcesor: PowerPC 750CXRKapacita pamäte RAM: 96 MB, max. 320 MBEmulácia: PCL 6/PCL 5e, KPDL (PostScript L3)Pripojenia: paralelné, USB 2.0, 10/100 Base TXNastavenie mierky: 50 ÷ 200 %Spotreba elektrickej energie pri tlaèi: 409 WHluènos pri tlaèi: 65 dBARozmery: 496 × 421 × 385 mmHmotnos: 14,5 kgPrevádzkové parametre: tonerová kazeta s kapacitou 7200 stránpri pokrytí 5 %. Ce<strong>na</strong> kazety je 3240 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèeniajednej strany: 3240/7200 = 0,45 Sk bez DPH/0,53 Sk s DPH. Tonerovákazeta v dodávke má kapacitu <strong>na</strong> 3600 strán.Záruka: 24 mesiacov <strong>na</strong> zariadenie, 36 mesiacov alebo 100 000vytlaèených strán11/2004 PC REVUE 81


H A R D W A R EMP3 prehrávaè s dlhou výdrou / Transcend JetFlash MP3V <strong>na</strong>šej redakcii sa u objavilo nejednopamäové médium so z<strong>na</strong>èkouTranscend. JetFlash MP3 síce tiepatrí do tejto <strong>sk</strong>upiny, <strong>na</strong>vyše všakponúka monos poèúvania hudby.JetFlash MP3 patrí do tzv. flashovej<strong>sk</strong>upiny zariadení. Ich hlavnánevýhoda tkvie v cene za megabajt,zatia¾ èo výhoda spoèívav rozmeroch a hmotnosti.V základnej dodávke saspolu s prehrávaèom <strong>na</strong>chádzapribline metrový kábelUSB, klasické „štup¾ové“ slúchadlá,návod <strong>na</strong> pouívanie, šnúrka<strong>na</strong> krk, alkalická batéria a CD sovládacím softvérom. Slúchadlá sú,ako je v podobných výrobkoch zvykom,kapitola sama osebe. V základnombalení sme <strong>na</strong>šli dve podušky,vïaka ktorým môu by slúchadláumiestnené v uchu mierne pohodlnejšie.Úroveò ich hlasitosti bola sícepostaèujúca, prehrávané výšky námvšak z<strong>na</strong>ène trhali uši aj pri <strong>na</strong>staveníekvalizéra <strong>na</strong> hodnotu classic,ktorá spomenutú oblas zvuku miernestíši. Vyjadrova sa o kvalite prehrávanýchbasov ani nemá cenu –poz<strong>na</strong>júc základné fyzikálne zákony,ani sme neoèakávali, e budeme poèukvalitné hlboké tóny.Po pripojení kvalitných slúchadielbol reprodukovaný zvuk vcelku príjemný.Pri <strong>na</strong>stavení štandardnéhoekvalizéra bol síce mierne plytký a výškyaj <strong>na</strong>ïalej príliš hlasné, po zmene<strong>na</strong>stavenia hlasitosti jednotlivých pásiemsme však boli spokojní. Pripomienkymáme aj k ovládaniu. Nie-eby bolo menu nezrozumite¾né, ale<strong>na</strong> obrázku sami vidíte, e tlaèidlá sújednoducho primalé. O nieèo lepší jepäsmerový joystick, no pomocoutohto prvku nemono vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong>príkladzapnutie èi vypnutieprehrávaèa, spustenie alebozastavenie prehrávania.Z<strong>na</strong>ène nepohodlné boloi zapí<strong>na</strong>nie zámku klávesnice.Posuvné tlaèidlo,ktorým mono túto funkciuzapnú èi vypnú, jeumiestnené dos hlbokov zadnej strane prehrávaèa.Tu sa <strong>na</strong>še pripomienky konèia. Navšetky vymenované nedostatky smesi toti rýchlo zvykli. Rádio èi MP3 smepouívali nepretrite poèas desiatichhodín. Ani spomenutý èasový úsekvšak nepostaèoval <strong>na</strong> vybitie batérie.Napriek tomu, e sme takmer osemhodín poèúvali MP3, prehrávaè sa vypola po ïalšom desahodinovom maratóne.Pri pouití 650 mAh akumulátorasa však vypol u po deviatichhodinách prehrávania MP3.Ak pouívame oz<strong>na</strong>èenie prehrávaè,nie sme úplne presní. JetFlashMP3 toti mono poui aj ako diktafón.Nahráva síce dokáe iba do formátuWAV, ale umoòuje výber vzorkovacejfrekvencie, a tak sme mohliv závislosti od <strong>na</strong>stavenej kvality <strong>na</strong>hrávapoèas štyroch, ôsmich alebošestnástich hodín.Vcelku teda môeme tento prehrávaècharakterizova ako dobrý výrobok.Hlavné i vnorené menu boli zrozumite¾né,<strong>na</strong> ve¾kos tlaèidiel sme si zvyklipomerne rýchlo i výdr bola postaèujúca.Hodnotenie:☺ Výdr☺/☹ Ce<strong>na</strong>☹ Kvalita slúchadielCe<strong>na</strong>: 4230 Sk (3555 Sk bez DPH)Zapoièal: Asbis SKMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREPrepojenie: s PC pomocou USB 2.0Rozmery: 86 × 36 × 17 mmHmotnos: 25 gramov (bez batérie), batériaAAA (prehrávaè nedokáe <strong>na</strong>bíja)Odstup signál/šum: 90 dBVýstupná frekvencia: 20 Hz – 20 kHzMonos prehrávania: MP3 a WMAPodporovaná šírka dátového toku:32 – 320 kb/sVýdr pod¾a výrobcu: 15 hodínNahrávanie: do formátu ADPCM (WAV) monoVýber vzorkovacej frekvencie pri <strong>na</strong>hrávaní:8/16/32 kHzPrehrávanie: FM rádia, MP3, WMA, WAVMonos uloenia: 10 staníc do pamäte,<strong>na</strong>hrávanie z FM rádia82 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EMP3 do auta / Orava AR−102Snom azda kadého šoféra je ma kdispozícii <strong>na</strong>raz èo <strong>na</strong>jviac pesnièiekbez potreby vymieòa CD èi prídavnédi<strong>sk</strong>y. Pomerne jednoduchým i cenovodostupným riešením je autorádios podporou formátu MP3.Orava AR-102 je dizajnér<strong>sk</strong>y vydarenéautorádio s podporou MP3 s dostatoènýmvýkonom i funkènosou,ktoré nestojí viac ako pätisíc korún.Pri testoch nás však zaujalo aj pomerneširokou funkènou výbavou a vcelkukvalitným spracovaním.Aby sme mohli zariadenie otestova,museli sme ho v prvom rade zabudovado auta. Pravdupovediac, <strong>na</strong>tento krok sme sa odhodlávali pomernedlho. Do tejto èinnosti sme sapustili sami, prièom sme ho <strong>na</strong>montovalido auta z<strong>na</strong>èky Daewoo. Povyòatí nášho autorádia sme všakzistili, e má rov<strong>na</strong>ký konektor akoOrava AR-102. Preto sme ho mohli<strong>na</strong>montova pomerne jednoducho.Predtým sme však z testovaného výrobkuodòali kovový pás, ktorý smepomocou ohybných plieškov pripevnili<strong>na</strong> rámik v aute. Následne smepripojili spomí<strong>na</strong>ný konektor, doïalšej zásuvky sme vloili konektorantény a rádio sme vloili do rámika.Dizajnér<strong>sk</strong>y môeme AR-102 hodnotivcelku kladne. Odnímate¾nýpredný panel je vyhotovený z èiernehoplastu, ktorý dopåòajú vysokole<strong>sk</strong>létlaèidlá v hornej èasti a v neposlednomrade aj farba podsvieteniadispleja. Tá však nie je definitívneurèená výrobcom – po zapnutí sazaène plynule meni od èervenej cezzelenú, modrú, ltú, a tak sme simohli vybra odtieò pod¾a aktuálnejnálady. Najèastejšie sme si všakvyberali tyrkysovú – vtedy toti displejpríliš neiaril, èo sa pri pouitíiných farieb nedalo poveda. Trochunám prekáalo, e autorádio si „nezapamätalo“,ktorú farbu sme sizvolili pred vybratím panela. Aby safarba po kadom zapnutí prestalameni, museli sme pri zobrazení po-adovanej farby stlaèi kláves oz<strong>na</strong>èenýVRD.Na prednom paneli je síce ove¾aviac ovládacích prvkov, v spodnejèasti nás však prekvapila prítomnosiba šiestich èíselných tlaèidiel –u dopredu nám bolo jasné, e prepí<strong>na</strong>nie<strong>sk</strong>ladieb je moné aj pod-¾a ich èísel. Výrobca však túto drobnosvyriešil po svojom. Skladby,v ktorých sa <strong>na</strong>chádza èíslo 7, 8, 9alebo 0, mono zvoli po zatlaèeníklávesu AMS, umiestneného <strong>na</strong>¾avood èíselných tlaèidiel.Ak odhliadneme od tejto drobnosti,môeme charakterizova ovládanieako jednoduché.Mimochodom, mohli sme prehráva<strong>sk</strong>utoène akéko¾vek CD. Prehrávaèsi toti poradil s klasickýmilisovanými i <strong>na</strong>pálenými Audio CD,CD-R i CD-RW. Na posledných dvochdruhoch médií mohli by MP3 s maximálnoušírkou dátového toku320 kb/s, ale aj s VBR (premenlivášírka dátového toku). Ve¾kos vyrovnávacejpamäte je pre Audio CD 10sekúnd a pre MP3 100 sekúnd. Ajvïaka tomu pri jazde rozbitými bratislav<strong>sk</strong>ýmicestami neprestalo CDnikdy hra.Displej s rozmermi 90 × 18 milimetrovnie je pouitý bezdôvodne.Na zobrazenie názvu <strong>na</strong>ladenej staniceby síce postaèoval, pri prehrávanísa však <strong>na</strong> òom <strong>na</strong>chádzajú informáciez ID3 tagu, konkrétne názov<strong>sk</strong>ladby a meno interpreta. Trochunás zamrzelo, e AR-102 nedokáezobrazova z<strong>na</strong>ky s diakritikou, tentofakt sme však ospravedlnili schopnosouzobrazovania prakticky všetkýchúdajov z ID3 tagu po stlaèeníklávesu Disp. Mohli sme vidie <strong>na</strong>príkladnázov albumu, rok, v ktorom vyšiel,èi áner <strong>sk</strong>ladby.Spokojní sme boli aj s kvalitou prehrávania– ani pri vypnutom motoresme nezaèuli nijaké rušivé zvuky.Výkon tie môeme hodnoti kladne– 4 × 40 wattov je v súèasných autorádiáchštandardom. Rov<strong>na</strong>ko štandardnésú aj ïalšie funkcie – zobrazovanienázvu <strong>sk</strong>ladby RDS, prepí<strong>na</strong>niedo reimu prehrávania rádia pripríjme dopravných správ èi automatickévyh¾adávanie alter<strong>na</strong>tívnychfrekvencií.Vcelku teda môeme poveda, einvestova do tohto rádia sa oplatí.Disponuje prakticky všetkými funkciami,ktoré v súèasnosti mono odtakéhoto prístroja poadova, <strong>na</strong>vyšeje dostupné za ve¾mi dobrú cenu.Hodnotenie:☺ Ce<strong>na</strong>☺ Funkèná výbava☹ Nutnos zmeny podsvietenia po kadomzapnutíCe<strong>na</strong>: 4999 Sk (4200 Sk bez DPH)Zapoièal: OravaMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREMP3/CD prehrávaè, zobrazovanie ID3 tagu,zobrazovanie a monos preh¾adávania adresá−rov, monos èítania CD−R/ CD−RW, autodetek−cia formátu Audio CD/MP3, vyh¾adávanie <strong>sk</strong>la−dieb MP3 aj v adresároch, prehrávanie súborovMP3 s dátovým tokom VBR alebo max. 320kb/s, výkon 4 × 40 wattov, odnímate¾ný èelnýpanel + puzdro, LCD s grafickým ekvalizérom,elektronická regulácia basov, výšok, hlasitosti,rovnováhy, hodiny, výstupy RCA, tuner PLL sfunkciou RDS−EON, automatické uloenie náj−dených staníc do pamäte, vyh¾adávanie alter<strong>na</strong>−tívnych frekvencií, monosautomatického/manuálneho ladenia, vyrovná−vacia pamä pre Audio CD 10 sekúnd, pre MP3100 sekúnd


H A R D W A R ENielen MP3 prehrávaè / MSI Mega Player 515Portfólio spoloènosti Microstar u dávno nezahàòalen hardvér urèený <strong>na</strong> stavbu PC. Najnovšie sa spoloènosvýrazne orientuje aj <strong>na</strong> multimediálne zariadenia.Jedným z nich je MSI Mega Player s blišímoz<strong>na</strong>èením 515. Ide o minimalistické zariadenie,ktoré v sebe <strong>sk</strong>åbilo funkciu MP3 prehrávaèa, diktafónu,rádia a k¾úèa USB.VYHOTOVENIE. Testovaný model disponoval 256-megabajtovou kapacitou pamäte flash, èo monov súèasnosti <strong>na</strong> tomto poli povaova za štandard.Prehrávaè svojimi rozmermi nedosahoval anive¾kos štandardného mydla, a tak sa pri trochešastia zmestí aj do väèšieho „hodinovéhovrecka“ dínsovýchnohavíc. Spolu s prehrávaèomsa dodávajúaj dva obaly.Jeden má podobu mieškaa poslúi vám pri prenosezariadenia. Druhý obal je prispôsobenýaj <strong>na</strong> prehrávanie <strong>sk</strong>ladieb,neexistuje však spôsob, ako hopripevni <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> opasok. Treou monosou,ako prenáša prehrávaè, je nosi ho zavesený<strong>na</strong> krku, tak ako sa to robí s mobilnými telefónmi.Výhodou prenosného obalu je jeho vyhotovenie– prieh¾adná hmota pevne obopí<strong>na</strong> prehrávaè,èím ho chráni pred poškriabaním, ale zároveòdovo¾uje ovládanie prehrávaèa.Prehrávaè je <strong>na</strong>pájaný z batérie, ktorá je integrovanáv tele zariadenia a nie je pouívate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾ná.Nabíjanie prebieha cez komunikaènýport USB alebo cez <strong>na</strong>bíjaèku USB – klasický adaptér,dodávaný s prehrávaèom, ktorý má <strong>na</strong>päovývýstup upravený ako konektor USB.S prehrávaèom sa dodáva aj struèný viacjazyènýnávod, ktorý okrem iných jazykov obsahuje aj èeštinu.Na dodávanom CD sa popri návode vo formátePDF <strong>na</strong>chádza aj nástroj <strong>na</strong> konverziu hudobnýchCD <strong>na</strong> súbory MP3.FUNKCIE. Ihneï po prvom zapnutí pouívate¾a prekvapíjasný OLED displej, ktorý je ideálny <strong>na</strong>jmä vprípade, e prehrávaè pouívate v horších svetelnýchpodmienkach. Displej toti funguje <strong>na</strong> opaènomprincípe ako klasické LCD displeje – zatia¾ èoLCD displeje zatieòujú podsvietenie, technológiaOLED zabezpeèuje emitovanie svetla jednotlivýmibodmi, ktorými sú písmená tvorené. Displej je<strong>na</strong>priek malým rozmerom prehrávaèa dostatoèneve¾ký – zaberá toti takmer 50 % povrchu prehrávaèa.Nevýhodu technológie pouitej pri výrobeprehrávaèa spoznáte, len èo vyjdete <strong>na</strong> ulicu – jasokolia toti prearuje jas displeja a ten je potomlen ako èitate¾ný. V prípade slneèného poèasia sitak musíte displej riadne zacloni, aby ste z nehonieèo preèítali. Nevýhodou displeja je aj takzvanýšetriè obrazovky, ktorý sa spúša u po nieko¾kýchsekundách neèinnosti.Funkcie 515-ky v úlohe MP3 prehrávaèazahàòajú zauívaný štandard v tejtooblasti. Takmer všetky príkazysa prehrávaèu zadávajúprostredníctvompäsmerového ovládaciehoprvku, okrem neho sa<strong>na</strong> prehrávaèi <strong>na</strong>chádza eštetlaèidlo vyvolávajúce <strong>na</strong>hrávaniea prepí<strong>na</strong>è uzamykajúci klávesy,zabraòujúci ich náhodnému stlaèeniu.Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, prehrávaè disponujepamäovou kapacitou 256 MB. Dáta sa doò prenášajúprostredníctvom portu USB, ktorý podporujelen štandard 256 MB. Okrem hudobných súborovvo formáte MP3 a WMA, ktoré prehrávaè podporuje,mono v pamäti prehrávaèa prenáša aj súbory.Okrem prehrávania zariadenie umoòuje aj <strong>na</strong>hrávaniezvukov, no iba do formátu WAV prostredníctvomvstavaného mikrofónu. Kompresia sa zabezpeèujezníením vzorkovacej frekvencie záz<strong>na</strong>mu,èo, otvorene povedané, nevedie k takému dobrémupomeru kvality a kompresie, ktorý by sa dosiaholv prípade, keby sa pouil kompresný formátMP3.Výrobca v priloenom návode deklaruje monos„perso<strong>na</strong>lizova prehrávaè“ tak, aby ste sa odlišovaliod ostatných. V praxi to však z<strong>na</strong>mená ibamonos zmeni si logo zobrazované pri štarte prehrávaèa.Vlastné úvodné logá mono vytvára ajv programe, ktorý sa dodáva <strong>na</strong> CD spolu s prehrávaèom.Ak sa chcete pochváli, e máte MP3 prehrávaè,ktorý sa odlišuje od ostatných, poukazujteradšej <strong>na</strong> funkciu hodín zobrazovaných <strong>na</strong> displeji,tá je v prípade MP3 prehrávaèov <strong>na</strong>ozaj nezvyèajná.SKÚSENOSTI. Skúsenosti s prehrávaním <strong>sk</strong>ladiebmono charakterizova ako dobré. Prehrávaè prešielvšetkými <strong>na</strong>šimi internými testami uspokojivo.V niektorých prípadoch však funkènos muselaustúpi štýlu, <strong>na</strong>príklad pri podpore adresárovejštruktúry pamäte prehrávaèa – tá síce funguje, aleprehrávaè nedovolí vybera <strong>sk</strong>ladby priamo z adresárov,<strong>na</strong>miesto toho ich radí pod¾a abecedy zaseba. Pouívate¾ je pri výbere <strong>sk</strong>ladby nútený pohybovasa medzi nimi preklikávaním sa, èo je v prípade,e máte v prehrávaèi uloených vyše 30 <strong>sk</strong>ladieb,pri<strong>na</strong>jmenšom ú<strong>na</strong>vné.Zvukové kvalitatívne parametre mono oz<strong>na</strong>èitakisto za dobré. Prehrávaè má dobrý výstupnývýkon, take ak máte kvalitné slúchadlá s vyššoucitlivosou (to sa nedá poveda o tých dodávanýchs prehrávaèom), s hlasitosou reprodukcie nebudetema problém ani v hluènejšom prostredí. Prehrávaèmá mierny deficit v prehrávaní výšok, ktorýnemono odstráni ani pouitím jedného z pred<strong>na</strong>stavenýchprofilov ekvalizéra (normal, rock, jazz,classical, pop). Vlastné <strong>na</strong>stavenie ekvalizéra neexistuje,a tak je dobré pouíva <strong>na</strong>stavenie „normal“,ktoré je <strong>na</strong>jvyváenejšie.Štýlový prehrávaè MSI Mega Player 515 je urèenýpredovšetkým tým, ktorí sa chcú odlíši – èi uve¾kosou prehrávaèa, alebo niektorými jeho vlastnosami.Takýto pouívate¾ však musí oelie niektoréfunkcie, ktoré sú pri iných prehrávaèoch samozrejmosou,ale to nepredstavuje väèšiu prekákuv pohodlnom pouívaní prehrávaèa.Hodnotenie:☺ Zaujímavý dizajn☺ Ve¾kos, hmotnos☹ Nemono vyuíva adresárovú štruktúru☹ Vstavaná batéria☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 5093 Sk s DPH (4280 Sk bez DPH)Zapoièal: Agem ComputersMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETREKapacita pamäte prehrávaèa: 256 MBTyp pamäte: FlashTyp batérie: Li−Ion, zabudovaná v tele prehrávaèa,pouívate¾<strong>sk</strong>y nevymenite¾náVstupy: zabudovaný mikrofónVýstupy: slúchadlový (3,5 mm jack konektor)Podporované formáty: <strong>na</strong>hrávanie – WAV,prehrávanie – MP3, WMAEkvalizér: iba továren<strong>sk</strong>ý, pä reimov (normal, rock, jazz,classical, pop)Displej: OLEDRozmery [mm]: 60,5 × 49,5 ×16Hmotnos [g]: 48 (aj s batériou)84 PC REVUE 11/2004


Televízia aj <strong>na</strong> cesty / TV Walker miniIde o novinku v oblasti externých TVkariet, ktorú vyrába firma LifeWalk.Toto „multifunkèné“ zariadenie má minimálnuhmotnos a rozmery. Je decentnéa nenápadné, take <strong>na</strong> pracovnomstole nepôsobí rušivo. Zariadenieje nehluèné, hoci obsahuje ventilátor<strong>na</strong> chladenie. Stav zariadenia (zapnuté,vypnuté) zobrazuje svetelná dióda,ktorá sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> „chrbte“ TV Walkera.Kábel USB, ktorý je súèasou balenia,okrem dátového prenosu medzipoèítaèom a TV kartou plní aj funkciu<strong>na</strong>pájania. Priame zapojenie do elektrickejsiete teda nie je potrebné. Napripojenie vstupných zariadení sú kdispozícii tri typy konektorov. Prvý konektorslúi <strong>na</strong> spracovanie televíznehosignálu z antény. Konektor S-Videomono pripoji k DVD prehrávaèualebo kamere, vïaka èomu môemesledova záz<strong>na</strong>m priamo <strong>na</strong> monitorepoèítaèa. Kábel pre audio treba pripojiako samostatný prvok iba pri vyuitíS-videa. Súèasou balenia produktuje aj anglický manuál. Ten okremopisu jednotlivých funkcií zariadeniaponúka aj grafické zobrazenie panelanástrojov a práce s ním.Inštalácia zariadenia prebehla bezproblémov. CD s inštalaèným softvéromsa po vloení do mechaniky spustíautomaticky a zobrazí úvodné menu.Softvérová dodávka obsahuje nástroje<strong>na</strong> pohodlnú prácu. Jedným znich je Video ToolBox, schopný prehrávaa komprimova video do formátuMPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4 primaximálnom rozlíšení 720 480 bodov.Tento softvér <strong>na</strong>chádza uplatnenie ajpri manuálnej úprave videa, a to vïakamonosti strihania. Ovláda funkcieTV Walkera mono okrem priamej manipuláciecez poèítaè aj pomocoudodávaného dia¾kovéhoovládaèa. Kábel senzora jeprimerane dlhý, má 106 cm.Môete tak manipulova sozariadením a nestráca pritom schopnos dia¾kovo ovládaTV Walker.V celkovom hodnotení je TVWalker mini praktické zariadenie,ktoré ocenia predovšetkým majitelianotebookov. Na svojich cestách istevyuijú monos prehráva videozáz<strong>na</strong>mpriamo <strong>na</strong> poèítaèi a komprimovaho do jedného z ponúkanýchformátov.Test sme realizovali hlavne za pomocikamery. Testovali sme dobu konvertovaniaobrazu do formátu MPEG-1,presnejšie do 352 × 240 high quality,a formátu MPEG-2 v kvalite low prirozlíšení 720 × 480 bodov. Pouili smevideo vo formáte AVI s objemom súboru706 MB. Prehrávanie videa <strong>na</strong> poèítaèiso zdrojom záz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> kamereprebehlo bez problémov a bez pozorovate¾néhoèasového one<strong>sk</strong>orenia.Samozrejme, v tomto prípade je podstatné<strong>na</strong>jmä hardvérové vybaveniepoèítaèa. My sme pouili poèítaè sprocesorom Intel Celeron 2 GHz s 512MB RAM a základnou do<strong>sk</strong>ou MS845PE.Zámerne sme TV Walker testovali aj<strong>na</strong> takmer <strong>na</strong>jnišej hardvérovej konfigurácii,prezentovanej dodávate-¾om. Všímali sme si rýchlos vykonávanýchoperácií a monos reálnehovyuitia pri práci. Pouili sme aj zostavus procesorom AMD Duron850 MHz so 128 MB RAM a výsledkytestu boli o poz<strong>na</strong>nie horšie. Prejavovalosa to predovšetkým pri rýchlostispracúvania dát. Rozdiel bolvýrazný pri záz<strong>na</strong>me zachytávanomkamerou, ale aj v reálnom èase prehrávanom<strong>na</strong> poèítaèi. Napriek tomubola práca so zariadením plynulá.Hodnotenie:☺ Jednoduchá obsluha a manipulácia☺ Nízke hardvérové nároky☹ Súèasou balenia je iba anglická verziamanuáluCe<strong>na</strong>: 3855 Sk (3240 Sk bez DPH)Dodávate¾: Opal MultimediaMichal PreisingerTECHNICKÉ PARAMETREMinimál<strong>na</strong> hardvérová konfigurácia:PIII 800 MHz 128 MB RAMPodporované videoformáty: MPEG−1,MPEG−2, MPEG−4Rozmery: 10 × 4 cmHmotnos: 88 g11/2004 PC REVUE 85


H A R D W A R ENapájanie cez ethernet / OvisLink PoE, Planet PoETieto zariadenia ponúkajú implementáciunormy IEEE 802.3af, vïaka ktorejs nimi mono vyrieši problém s<strong>na</strong>pájaním rôznych sieových zariadení.Tie toti bývajú umiestnené nieko¾kodesiatok metrov od <strong>na</strong>jblišejelektrickej zásuvky. Medzi takétoprístroje môu patri rôzne sieovézariadenia, ktoré sa èasto montujú <strong>na</strong>strechu obytného domu.Napájanie po ethernetovom káblinie je nová vec. Napríklad prepí<strong>na</strong>èeCisco takto mono <strong>na</strong>pája unieko¾ko rokov. Spomenutá firma sivšak vytvorila vlastný štandard. Viacako pred rokom však bola schválenášpecifikácia IEEE 802.3af (Data Termi<strong>na</strong>lEquipment Power via the MediumDependent Interface), ktoráumoòuje transparentné prenášanieelektrického prúdu po vedení UTP,známom ako ethernetový kábel.Napájanie integrované v takomtokábli (Power over Ethernet, PoE) zjednodušujeinštaláciu siete, zniujespotrebu <strong>na</strong>pájacích káblov a zásuviek,vïaka èomu je fi<strong>na</strong>nène úspornejšie.Táto norma slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájaniepripojených zariadení, <strong>na</strong>pr. prístupovýchbodov bezdrôtových sietíOvisLink PoE(802.11), prepí<strong>na</strong>èov, routerov èi IPtelefónov.Riešenie PoE podporuje i zariadenias vyššou spotrebou energie (max.15,4 W), medzi ktoré patria bezpeènostnékamery, detektory pohybu,Planet PoEsnímaèe kariet èi duálne prístupovébody.Dá sa tie poveda, e 802.3af jeprvou globálnou normou pre <strong>na</strong>pájanie.Zatia¾ èo bené elektrické zariadeniav rôznych krajinách pouívajúrôzne zásuvky, frekvencie èi <strong>na</strong>pätiav sieti, táto norma pouíva vdy rov<strong>na</strong>kézásuvky i <strong>na</strong>pätie.Na prvý poh¾ad sa tento opis zdázloitý, v reálnom ivote však prebehlozapojenie zariadení úplne jednoducho.Do jedného vstupu zariadenia,oz<strong>na</strong>èeného ako injector (spájaè),sme zapojili elektrický adaptér, druhý,oz<strong>na</strong>èený ako Ethernet, sme spojiliso sieovou kartou. Z výstupu oz<strong>na</strong>èenéhoEthernet+DC sme viedli priblinestometrový kábel a ku konektorusplittera (rozboèovaèa), ktorýbol oz<strong>na</strong>èený Ethernet+DC. Na druhejstrane tohto rozboèovaèa staèilopripoji krátky ethernetový kábel k sie-ovému rozhraniu a rov<strong>na</strong>ko krátkymkáblikom sme mohli <strong>na</strong>pája accesspoint. Práve pre tento fakt sú potrebnédva káble <strong>na</strong>vyše – treba totispoji splitter i injector s koncovýmizariadeniami.Napätie bolo v prípade zariadeniaPlanet takéto: 230 voltovstriedavého <strong>na</strong>pätia z elektrickejsiete zmenil adaptér <strong>na</strong> jednosmerné<strong>na</strong>pätie v úrovni +15 V. Následneprebehla v injectore zme<strong>na</strong> <strong>na</strong>pätia<strong>na</strong> úroveò +48 V, ktoré bolo v splitterizníené <strong>na</strong> úroveò <strong>na</strong>stavite¾núpouívate¾om. Vybra sme si mohli12, 7,5 alebo 5 voltov. ZariadenieOvisLink vynechávalo prvý krok –<strong>na</strong>pätie z elektrickej siete priamo previedlopomocou adaptéra <strong>na</strong> +48 V,ktoré splitter zníil <strong>na</strong> +9 V.Všetko pracovalo bez <strong>na</strong>jmenšíchproblémov. Vïaka jednoz<strong>na</strong>ènýmopisom sme všetky zariadenia spojili<strong>na</strong> prvýkrát správne, a tak sme po necelýchpiatich minútach mohli <strong>na</strong>pájaaccess point, vzdialený 100 metrov,výluène prostredníctvom ethernetovéhokábla.Hodnotenie:☺ Jednoduchos inštalácie☺ Monos <strong>na</strong>pájania prostredníctvomethernetového kábla☹ Potreba dvoch ethernetových káblov <strong>na</strong>vyšeCe<strong>na</strong>:Súprava OvisLink PoE: 1404 Sk(1180 Sk bez DPH)Súprava Planet PoE: 2451 Sk(2060 Sk bez DPH)Zapoièal: Wificentrum.comMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREPodpora normy IEEE: 802.3afVýstupné <strong>na</strong>pätie: OvisLink +9 V,Planet +5 V, +7,5 V, +12 VReplikátor portov / Dicota Harbour 2.0Pouívate notebook doma ajv práci? A po príchode dopráce dlho bojujete <strong>sk</strong>opou káblov, ktorémáte pripoji k svojimexterným zariadeniam– myši, klávesnici,tlaèiarni èiexternej zvukovej karte?Tento problém vyrieši replikátorportov ku konkrétnemu notebooku,ale univerzálnym riešením je externádokovacia stanica s pripojením USB.Presne takéto je urèenie produktus tajomným názvom Harbour 2.0.V podstate je to malá škatu¾kaz odolnej umelej hmoty. K poèítaèusa pripája pomocou portu USB 2.0 asúèasou výbavy je aj externý <strong>na</strong>pájacízdroj. Na jej jednej strane súumiestnené tri porty USB 2.0, dvaporty PS/2 pre myš a klávesnicu apripojenie poèítaèovej siete.Nad kadým z troch portov USB jezelená LED. Tá urèuje dodatoèné<strong>na</strong>pájanie príslušného portu. Nadruhej strane je sériový a paralelnýport, ako aj port USB <strong>na</strong> pripojenieHarbour 2.0.Po pripojení k poèítaèu treba<strong>na</strong>inštalova príslušné ovládaèe prevšetky nové porty v poèítaèi a v podstatemôete zaèa pracova. Zariadeniefungovalo v <strong>na</strong>šichtestoch <strong>na</strong> prvé zapojenie,výhodou je, e<strong>na</strong> pridanom sie-ovom porte mô-ete ma <strong>na</strong>konfigurovanéúplne iné <strong>na</strong>stavenieako <strong>na</strong> sie-ovom porte v notebooku.Ak <strong>na</strong>príklad doma pouívateDHCP a v práci máte fixnéIP <strong>na</strong>stavenie, u ho nemusíte manuálneprepisova. Zariadenie smevy<strong>sk</strong>úšali pouíva s tlaèiaròou, myšoupripojenou <strong>na</strong> PS/2 i sériovýport, sieovým portom a <strong>sk</strong>eneromzapojeným <strong>na</strong> jeden z portov USB.Boli sme úspešní. Dokonca Harbour2.0 èiastoène funguje aj bez sieového<strong>na</strong>pájania – pracujú všetkyporty okrem USB. Pokia¾ sú <strong>na</strong> tietoporty pripojené zariadenia vyadujúceaj urèité <strong>na</strong>pájanie, mali by stebez sieového adaptéra problémy.Vcelku toto zariadenie hodnotímeako šikovnú pomôcku hlavne premajite¾ov notebookov.-om-TECHNICKÉ PARAMETREVstupno−výstupné porty: 2× PS/2, 3× USB2.0, 10/100 Base−TX (Ethernet), 1× LPT,1× RS−232Prepojenie s poèítaèom: USB 2.0Elektrická spotreba: 450 mANapájacie <strong>na</strong>pätie: 5 VRozmery: 91 × 135 × 34 mmHmotnos: 145 gramovCe<strong>na</strong>: 5927 Sk (4980 Sk bez DPH)Dodávate¾: EntroTECHNICKÉ PREDSTAVENIE86 PC REVUE 11/2004


H A R D W A R EVýkonný CD duplikátor s jednoduchým ovládaním / DIplexOvládací panelDuplikátor CD médií sa zdá väèšine¾udí ešte stále ve¾mi nedostupný, èiu z technickej, alebo fi<strong>na</strong>nènej stránky.My sme si v rámci testu CD médií,ktorý ste si mohli preèíta v predošlomèísle, vy<strong>sk</strong>úšali aj pouívate¾<strong>sk</strong>úduplikáciu CD médií s duplikátoromsloven<strong>sk</strong>ej produkcie s názvomDIplex.DIplex sa vyrába vo viacerýchmodifikáciách a dodáva sa ako duplikátorCD aj DVD médií (závisí odtypu dodaných mechaník). My smemali monos vy<strong>sk</strong>úša si duplikátors ôsmimi mechanikami Plextor,urèený <strong>na</strong> duplikáciu CD médií.DIplex <strong>na</strong> prvý poh¾ad vyzerá akobená PC <strong>sk</strong>rinka s ôsmimi mechanikami.Hneï <strong>na</strong> zaèiatku treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>,e táto <strong>sk</strong>rinka je o poz<strong>na</strong>niemohutnejšia ako v súèasnosti predávanénízkonákladové PC <strong>sk</strong>rinky.Zariadenie má toti hmotnos vyše15 kilogramov. Zapojenie a inštaláciaduplikátora je maximálne jednoduchá– staèí ho vybali, pripoji dozásuvky a zapnú.DIplex sa podobne jednoducho ajovláda – jediné ovládacie prvky sa<strong>na</strong>chádzajú v hornej èasti zariadenia– ide o súbor štyroch <strong>na</strong>vigaèných advoch funkèných tlaèidiel a podsvietenéhomonochromatického displeja.Toto riešenie má jednu výhodu –k zariadeniu netreba pripája nijakúexternú klávesnicu.Súèasou vybavenia testovanéhoduplikátora bol okrem ôsmich mechaníkz<strong>na</strong>èky Plextor aj pevný di<strong>sk</strong>,<strong>na</strong> ktorý mono uloi a 100 obrazovCD médií. Tie sa potom dajúkedyko¾vek v prípade potreby vyvolaa zduplikova. Jednotlivé obrazyje moné pomenova, ale aj toto pomenovaniesa robí prostredníctvompár tlaèidiel, ktoré sa <strong>na</strong> duplikátore<strong>na</strong>chádzajú, take vyukávanie dlhšíchnázvov je zdåhavé. Ovládanieduplikátora nie je nároèné a po krátkomzácviku ho zvládne aj poèítaèovýlaik. O jednoduchosti ovládaniasvedèí aj dodávaná rýchla referenènápríruèka v slovenèine, ktorá všetkypodstatné informácie týkajúce saovládania ponúka <strong>na</strong> dvoch stránkach,svoj úèel však plní doko<strong>na</strong>le.Pouívate¾ je schopný ovláda duplikátorv podstate hneï po jej preèítaní.Pouívate¾<strong>sk</strong>á jednoduchos všakv tomto prípade nez<strong>na</strong>mená, e duplikátornemono detailne <strong>na</strong>stavi.Okrem toho, e jednotlivé mechanikysa dajú softvérovo vypnú, jemoné zvoli si zdrojovú mechaniku<strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie Master média, samozrejmosousú funkcie spojené s <strong>na</strong>pa¾ovacímprocesom (výber <strong>na</strong>pa-¾ovacej rýchlosti, overenie zápisu...).Pri duplikácii si môete vybra z dvochspôsobov <strong>na</strong>pa¾ovania – reim easycopy umoòuje kopírova masterdi<strong>sk</strong> priamo <strong>na</strong> cie¾ové CD médiá,druhý reim duplikuje obraz uloený<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u duplikátora.V duplikátore je takisto moné hromadnémazanie di<strong>sk</strong>ov CD-RW. V prípade,e v niektorej mechanike sane<strong>sk</strong>onèí duplikácia úspešne, duplikátorto dá <strong>na</strong>javo hlasným neprerušovanýmtónom, informáciou <strong>na</strong>displeji a zároveò po <strong>sk</strong>onèení cykluzostanú zavreté dvierka mechanikys chybným médiom. Na displeji satie dozviete, ko¾ko di<strong>sk</strong>ov ste uvypálili z daného obrazu.Výkon duplikátora závisí hlavneod mnostva duplikovaných dát. Vprípade duplikácie „plných“ 700 MBCD rýchlosou 16× je kapacita duplikácieasi 40 CD za hodinu. Napríkladpri duplikácii obrazu CD s ve¾kosou100 MB je hodinová kapacitaviac ako 200 CD.Hoci dnešné médiá a mechanikydeklarujú maximálnu rýchlos zápisu52×, aby bola zaruèená maximál<strong>na</strong>kvalita zápisu, dodávate¾ odporúèaduplikova konštantnou uhlovourýchlosou (CLV), èo je rýchlosmaximálne 20×. Aj z nášho testuCD-R médií, uverejneného v predchádzajúcomèísle PCR, vyplýva, emédiá zapísané 16× vykazujú menejchýb oproti zápisu maximálnoudeklarovanou rýchlosou.Duplikátor DIplex je výkonný duplikátor,<strong>na</strong> ktorého ovládanie nepotrebujetešpeciálne školenie. Je vhodnýpredovšetkým do menších pracovných<strong>sk</strong>upín, softvérových firiem,ale aj všade tam, kde potreby malosériovéhokopírovania optických di<strong>sk</strong>ovpresahujú monosti dvoch mechaníkv PC.Ce<strong>na</strong>: 70 210 Sk s DPH (59 000 Sk bez DPH)Zapoièal: Di<strong>sk</strong>usMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETREVýkon 40 CD (700 MB/80')/hod.: pri rýchlostizápisu 16×Podporované médiá: CD−R, CD−RWPodporované formáty: CD−ROM, CD−ROM XA,CD−DA, CD extra


H A R D W A R EInteligentný vreckový jukebox a kninica <strong>na</strong> cesty / XCLEF HD−800Z<strong>na</strong>èka Xclef zatia¾ nie je v <strong>na</strong>šichkonèinách ve¾mi známa – ak predsa,tak jedine di<strong>sk</strong>ovým MP3 prehrávaèomHD-500, ktorý sa predával aj unás. Jeho generaèným nástupcom jemodel HD-800. O spoloènosti Xclef,známej aj pod názvom MultiChannelLabs, mono poveda, e je v branimultimediálnej hardvérovej výbavyúspešným nováèikom. Firma totivznikla pred dvanástimi rokmi, ale zaten èas intenzívne vyvíjala rôznemultimediálne aplikácie svojich produktov.Za zmienku stojí fakt, e odroku 2000 táto spoloènos dodávaroène takmer štvr milió<strong>na</strong> èipovýchsúprav slúiacich <strong>na</strong> výrobu automobilovýchCD MP3 prehrávaèov prenemecký Philips.VYHOTOVENIE. Testovaný prehrávaèXclef disponoval pevným di<strong>sk</strong>oms kapacitou 20 GB (reál<strong>na</strong> kapacita je18,6 GB). Vïaka pouitému pevnémudi<strong>sk</strong>u s priemerom 1,8" rozmery tohtojukeboxu pripomí<strong>na</strong>jú menší kazetovýprenosný prehrávaè. Telo jukeboxuje vyrobené z plastu, ktorý sa¾ahko ošúcha, a preto je lepšie nosiho zabalený v dodávanom obale.Obal síce nie je <strong>na</strong>jkrajší (výrobca sav tomto prípade ani nes<strong>na</strong>il <strong>na</strong>podobnikou), zariadeniu však po<strong>sk</strong>ytnezákladnú ochranu pred nepriazòouokolitého prostredia a pouívate¾ovimonos pripevni zariadenie<strong>na</strong> opasok.Sivé telo prehrávaèa nie ve¾mi ladís jasnomodrými diódami, ktoré podsvecujútlaèidlá <strong>na</strong> boku zariadenia.Podsvietenie displeja je takisto modréa mono ho oz<strong>na</strong>èi za dostatoèné.Monochromatický LCD displej,ktorým je zariadenie vybavené, jedostatoène ve¾ký (160×105 bodov) adobre èitate¾ný aj <strong>na</strong> slnku. Podsvieteniudispleja pravdepodobne neprospieva,e je <strong>na</strong>príklad v priebehu<strong>na</strong>bíjania zapnuté a nemono ho vtedyvypnú.OVLÁDANIE. Ovládanie HD-800 jemoné prostredníctvom kombinácieštvorsmerového tlaèidla pod displejomv kombinácii s tlaèidlami <strong>na</strong> bokuzariadenia. Trojsmerový kolí<strong>sk</strong>ovýovládaè (jog key) <strong>na</strong> boku zariadeniazastáva úlohu kurzorového ovládaèaa tlaèidla odsúhlasujúceho úkony,zvyšné tlaèidlá <strong>na</strong> boku zariadeniazabezpeèujú ovládanie hlasitosti,vyvolanie menu a <strong>na</strong>hrávanie. Vzh¾adom<strong>na</strong> viaceré parametre zariadenia(ve¾kos, hmotnos, odolnos) výrobcamyslel aj <strong>na</strong> pouívate¾ov, ktorí chcúzariadenie pouíva ako prenosnýprehrávaè miesto klasického urèeniajukeboxu, a mono si k nemu doobjed<strong>na</strong>aj dia¾kové ovládanie. To, ktorésa však distribuuje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,je funkène chudobnejšie oproti tomu,ktoré je zobrazené v návode <strong>na</strong> pouitie.Uspokoji sa tak budete musies jednoduchým dia¾kovým ovládaním,s ktorým vykonáte základnéúkony (prehrávanie, prerušenie prehrávania,zastavenie prehrávania, pretoèenie<strong>sk</strong>ladby), je však nedostatoènév oblasti <strong>na</strong>vigácie – nemá totiLCD displej, v adresárovej štruktúresa tak nebudete môc orientova.FUNKCIE. Okrem prehrávania hudbyXclef viac ne dobre poslúi ako dátovábanka <strong>na</strong> prenos väèšieho mnostvadát. Xclef sa v operaènom systémehlási ako bený pevný di<strong>sk</strong> a tak sním mono aj operova. Pevný di<strong>sk</strong> je<strong>na</strong>formátovaný <strong>na</strong> súborový systémFAT 32. Proti rýchlosti, s akou sa dáta<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> <strong>na</strong>hrávajú, nemono mavýhrady. Jediné, èo nám prekáalo,bola slabá výdr batérie, ak sme jukeboxpouívali v úlohe pevného di<strong>sk</strong>u.V takom prípade vydrí Xclef operovaiba nieko¾ko hodín, v krajnýchprípadoch iba 1,5 hodiny. V iných prípadochje výdr batérie postaèujúca– prehrávanie testovacej série <strong>sk</strong>ladiebv sluèke zvládol <strong>na</strong> úrovni 13,5hodín. K pouitej lítiovo-iónovej batériimono ma len jednu výhradu –nie je pouívate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾ná. Keïsa opotrebuje, musíte ju necha odbornevymeni. Pod¾a <strong>na</strong>šich informáciívšak zatia¾ <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u neexistujeautorizované servisné stredi<strong>sk</strong>o, ktoréby batérie v týchto jukeboxoch vymieòalo.Pouívate¾ tak má <strong>na</strong> výber– alebo si nechá batériu vymeni neodborne,èím príde o záruku <strong>na</strong> prístroja, samozrejme, môe dôjs k jehopoškodeniu, nechá si batériu vymeniv zahranièí, alebo jednoduchopo opotrebení batérie prestane jukeboxpouíva...Funkèná výbava väèšiny MP3 prehrávaèovsa konèí niekde za prehrávanímMP3 <strong>sk</strong>ladieb, prenosom <strong>sk</strong>ladieba funkciou rádia. Tvorcovia prehrávaèaXclef išli ešte ïalej a pokúsilisa do prehrávaèa implementova ajfunkciu, ktorá by umonila èíta <strong>na</strong>jeho displeji textové súbory èi <strong>na</strong>hrávazvukový záz<strong>na</strong>m z externýchzdrojov do formátu MP3.SKÚSENOSTI. Naše <strong>sk</strong>úsenosti s Xclefomboli v podstate len kladné. Problémompri jukeboxe s takýmto ve¾kýmdi<strong>sk</strong>ovým priestorom býva orientácia88 PC REVUE 11/2004


<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Tá je v tomto prípade vyriešenáuspokojivo – okrem klasickejplochej orientácie v adresároch mô-ete poh¾ad <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ladby prepnú aj dostromového reimu zobrazovaniaadresárov. V <strong>sk</strong>ladbách a adresárochmôete vyh¾adáva aj pod¾a abecedy,nie je to však <strong>na</strong>jpohodlnejší spôsob.Prístroj <strong>na</strong>ozaj nemono reálne vyuiako prenosný prehrávaè do vreckaalebo <strong>na</strong> opasok. Naopak, dobreho vyuijete ako spoloèníka <strong>na</strong> dlhécesty. S Xclefom treba zaobchádzaopatrnejšie, ako ste pravdepodobnezvyknutí pri flashových prehrávaèoch.Vy<strong>sk</strong>úšali sme si všetky jehofunkcie a nespokojnos musíme vyjadrilen v prípade funkcie prehliadaèatextov. Prehliadaè dokáe preèítalen súbory TXT, bohuia¾, diakritikev nich nerozumie. Zvuková kvalitaje <strong>na</strong> dobrej úrovni, ako vdy všakodporúèame investova do slúchadielminimálne o dve triedy lepších, akosú tie dodávané s prehrávaèom. Príjemnenás prekvapila aj podporahudobného kompresného formátuOGG a WMA. Prehrávaè sa vyz<strong>na</strong>èovalsolídnou kvalitou zvuku s vyvá-enými basmi aj výškami v základnom<strong>na</strong>stavení ekvalizéra <strong>na</strong> hodnoteNormal. Ak vám nevyhovuje ani jedenz predvolených ekvalizérových<strong>na</strong>stavení, máte monos vytvori sivlastný profil prostredníctvom 5-pásmovéhoekvalizéra v menu hudobných<strong>na</strong>stavení. Ocenili sme tienenieprehrávaèa – poèas behu pevnéhodi<strong>sk</strong>u ani poèas podsvietenia displejanebolo poèute¾né iadne rušenie,ktoré je pri hudobných prehrávaèochcite¾né.Xclef HD-800 nemono pri koneènomhodnotení ani pri hodnoteníceny chápa ako bený MP3 prehrávaè.Okrem beného prehrávaniatoti ponúka ešte priehrštie ïalšíchfunkcií, ako je <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>hrávaniehudobného záz<strong>na</strong>mu aj z externýchzdrojov a priama kompresia zvukovéhozáz<strong>na</strong>mu. Za cenu necelých11 000 korún tak zí<strong>sk</strong>ate inteligentnýkompaktný jukebox, do ktorého vtesnátecelú svoju di<strong>sk</strong>ografiu.Hodnotenie:☺ Kapacita☺ Výdr <strong>na</strong> batérie☺ Kvalita zvukového výstupu☹ Pouívate¾<strong>sk</strong>y nevymenite¾ná batéria☹ Dia¾kové ovládanie nie je súèasouzákladnej výbavy☹ Dostupné dia¾kové ovládanie nemá displej☹ Zariadenie nepodporuje zobrazovaniediakritiky v textových súborochCe<strong>na</strong>: 10 817 Sk (9090 Sk bez DPH)Dia¾kové ovládanie 298 Sk s DPH(250 Sk bez DPH)Zapoièal: Agem ComputersMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETREKapacita pamäte prehrávaèa: 20 GB (reál<strong>na</strong>kapacita 18,6 GB)Typ pamäte: 1,8" HDDTyp batérie: Li−Ion, zabudovaná v tele prehrá−vaèa, pouívate¾<strong>sk</strong>y nevymenite¾náVstupy: zabudovaný mikrofón, optický vstupkombinovaný s 3,5 mm konektorom jackVýstupy: slúchadlový (3,5 mm jack konektor)Podporované formáty: <strong>na</strong>hrávanie – MP3,prehrávanie – MPEG 1 – MPEG 3, WMA,OGG, WAVEkvalizér: pä továren<strong>sk</strong>ých reimov (normal,rock, jazz, classical, Ultra−Bass), jeden vlastný5−úrovòovýDisplej: modro podsvietené monochromatickéLCDRozmery [mm]: 66,5 × 99,5 × 22Hmotnos [g]: 180 (aj s batériou)Pouívanie PC vzdialeného 60 metrovRoline Console Extender CE−120TECHNICKÉ PREDSTAVENIEPredlovací kábel k myši, klávesnicièi monitoru je dobrávec – poslúi v prípadoch, keïkáble od spomenutých zariadenínedosiahnu k poèítaèu. Dåkatakýchto káblov je však obmedzená<strong>na</strong> nieko¾ko metrov.Roline Console Extender síceobmedzenie dåky úplne nezrušil,umonil však pracova spoèítaèom vzdialeným šesdesiatmetrov, akoby sme boli priòom.Zapojenie prebieha jednoducho –do vidite¾ne oz<strong>na</strong>èenej èasti trebazasunú kábel PS/2 vedúci od myšii klávesnice (obidva konektory súoz<strong>na</strong>èené rov<strong>na</strong>kou farbou ako konektory<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e) a kábelmonitora. Do prednej strany sa pripojí<strong>na</strong>päový adaptér, predlovacíkábel a káble pre myš a klávesnicu.Po zapojení všetkých èastí zaène zariadenieokamite fungova ako zosilòovaèsignálu spomenutých zariadenía mono pomocou neho zaèapracova.To je jeho hlavná, ale aj jedináfunkcia. Na prvý poh¾ad by samohlo zda, e zaplati za takétojednoúèelové zariadenie o nieèoviac ako desatisíc korún je prive¾a.Sú však situácie, keï nemono poèítaèadministrova priamo – hlavne zbezpeènostných dôvodov. K niektorýmserverom je toti fyzický prístupprísne zakázaný, k iným môevies cesta cez nebezpeèné prostredie.A k väèšine takýchto poèítaèovsa nedá pristupova ani cez sie – ajvnútropodniková LAN priemyselnéhopodniku toti môe by potenciálnenebezpeèná.Pravdupovediac, keï sme dostalitoto zariadenie <strong>na</strong> redakèný stôl,pozerali sme sa <strong>na</strong>ò z<strong>na</strong>ène podozrievavo.Z praxe sme toti vedeli,e šesdesiatmetrový kábelVGA utlmí signál tak, e <strong>na</strong>monitore nie je moné zazrieèitate¾ný obraz. Pri <strong>na</strong>šomteste sme však boli prekvapení,e obraz <strong>na</strong> monitorevzdialenom šesdesiat metrovbol èitate¾ný a pouívanierov<strong>na</strong>ko vzdialenej klávesnicei myši bolo úplne bezproblémové.Mono teda poveda, eRoline Console Extender CE-120 plnísvoju úlohu bez <strong>na</strong>jmenších akostí.Pre svoju cenu sa s <strong>na</strong>jväèšoupravdepodobnosou nezaradímedzi masovo pouívané výrobky,svoj nákupný potenciál však urèitemá.-mh-TECHNICKÉ PARAMETREMonos predåenia káblov <strong>na</strong> 60 metrov, 2×port PS/2,1× port VGA; pouite¾ný pre SVGA, VGA amultisync monitory, automatický prechod doúsporného reimu po vypnutívzdialeného PCCe<strong>na</strong>: 9401 Sk (7900 Sk bez DPH)Zapoièal: PC Business11/2004 PC REVUE 89


H A R D W A R ETlaè vo ve¾kom / HP Designjet 130 nrDetail tlaèových zásobníkova tlaèových hlávCelkový poh¾ad <strong>na</strong> DesignJet 130 nrDesignjet 130 nr spolu so stojanoma zachytávaèom <strong>na</strong> výtlaèkyChcete vyprodukova ve¾ké výtlaèky,ktoré sa budú pouíva<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> prezentáciu firmyalebo nejakej udalosti?Potom potrebujete tzv. ve¾koformátovútlaèiareò. Medzitaké patrí aj séria HPDesignjet 130. Ide o tlaèiareò,ktorá dokáe tlaèi <strong>na</strong>médiá široké 24 palcov, tedazhruba 610 mm. Vie tlaèi <strong>na</strong> rolkupapiera, ale aj samostatné médiá, ktoré sadajú vklada do tlaèiarne z oboch strán.Ve¾kou výhodou je to, e Designjet 130 zvládne tlaènielen <strong>na</strong> ve¾ké, ale aj malé formáty – vytlaèíte sitak formát od A6 (poh¾adnica) a po A1+. Špeciálneovládaèe sa dodávajú pre AutoCAD. Tlaèiareò sadá poui v operaènom systéme Microsoft Windows,ale aj Mac OS.Tlaèový systém obsahuje šes atramentov –èierny, azúrový, purpurový, ltý, svetloazúrovýa svetlopurpurový. Všetky sú individuálne vymenite¾né,oddelené sú aj tlaèové hlavy. Azúrovýa purpurový zásobník majú oproti ostatnýmnáplniam polovièný objem.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, aké ve¾ké dokumenty dokáetáto tlaèiareò vytlaèi, nie je a takározmerná. Na manipuláciu s òou pri <strong>na</strong>šomteste postaèovali dvaja ¾udia,prièom zabrala asi polovicu benéhopracovného stola.Vyhotovenie tlaèiarne je v tmavej farbe,<strong>na</strong> ¾avej strane je umiestnený LCDpanel. Na òom je zobrazený ostávajúciobjem atramentu v kadom zo zásobníkov.Ïalej je tu zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo, tlaèidlo <strong>na</strong>zavádzanie papiera do tlaèiarne a <strong>na</strong>pokon èervenétlaèidlo <strong>na</strong> okamité ukonèenie tlaèovéhoprocesu.Do štandardného vstupného zásobníka môetevloi a 100 listov papiera, <strong>sk</strong>úšali sme doò vloiaj formát A3. Ïalej je tu aj manuálny podávaè, kdemôete vyui maximálnu šírku 610 mm, vloivšak môete <strong>na</strong>raz len jeden hárok papiera. Prehrubšie médiá (300 g/m 2 ) je lepšie vyui zadnýpodávaè. V tomto prípade sa toti papier pri tlaèineohýba a postupuje cez tlaèiareò priamym smerom.V prípade, e pouijete rolku, máte o starosmenej, môete prakticky bez dotyku papiera tlaèinepretrite. Pripomeòme, e súèasou Designjet130 je aj rezací nô, take nemusíte zápasi ani snonicami. Jednoducho zadáte tlaè viacerých výtlaèkov<strong>na</strong>pr. aj cez noc a ráno si len prídete po ne.Ako rozšírenie mono doda samostatne stojacipodstavec, ktorý zároveò slúi ako zachytávaè <strong>na</strong>vytlaèené papiere.Pripojenie <strong>na</strong> poèítaè je moné pomocou portuUSB (ia¾ len 1.1), paralelného portu alebo sieovéhoportu (len v prípade modelu 130 nr).S vyuitím doplnkového RIP softvéru Designjetdokáe zaisti kalibráciu pre systém PANTONE,CMYKplus a emuláciu ofsetovej tlaèe. RIP softvéroptimálne dávkuje mnostvo atramentu <strong>na</strong> papiera zabezpeèuje tak èo <strong>na</strong>jnišie prevádzkové náklady.Ïalšia zaujímavá vlastnos Designjetu je automatickákalibrácia. Tlaèiareò po vytlaèení èasti obrazusníma výsledok a pod¾a neho upravuje tónovaniefarby. Dokáe tak reagova aj <strong>na</strong> jemné odchýlkypri tlaèi v rôznych okolitých podmienkach.My sme pri <strong>na</strong>šom testeDesignjet 130 <strong>sk</strong>úšali pritlaèi reklamných plagátovvo ve¾kosti A1, ktorésme tlaèili <strong>na</strong> rolkuSemigloss fotografickéhopapiera. Vytlaèeniejednej takejto stranytrvalo zhruba 8 minútv <strong>na</strong>jvyššej rýchlostitlaèe, 13,5 minúty vštandardnej kvalite a 21 minút v <strong>na</strong>jvyššejkvalite tlaèe. Po <strong>sk</strong>onèení tlaèetlaèiareò èakala <strong>na</strong> zaschnutie atramentu ïalších5 minút (tento èas sa dá <strong>na</strong>stavi) a potom pokraèovalav tlaèi ïalšej strany. Tak sa zabezpeèilo, e anispodná èas obrázka (vytlaèená akoposledná) nebola rozmazaná. Vytlaèenývýsledok bol kontrastný a pribenom pouívaní odolný.Budúceho pouívate¾a iste zaujíma,ko¾ko bude za svoj výtlaèokplati. Zaujímavé informácie sa <strong>na</strong>chádzajú<strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.hpdesignjet.cz. Tu si vyberáte v siedmich krokochtyp tlaèiarne, typ papiera a formátu a,prirodzene, pokrytie. Na záver takto zí<strong>sk</strong>avatecelkovú cenu výtlaèku. Len pre zaujímavos:výtlaèok vo formáte A1 <strong>na</strong> rolkelepšieho papiera pri pokrytí 5 percent stojíokolo 20 Sk bez DPH. Pravdae, výtlaèkypri praktickom vyuití tejto tlaèiarnebudú ma asi vyššie pokrytie ako5 %. Ce<strong>na</strong> výtlaèku vo formáte A1 <strong>na</strong>fotografickom papieri tak môe prekroèiaj 100 Sk.Spolu s touto tlaèiaròou boli uvedené ajnové typy papierov a atramentov. Vo výsledkutak pouívate¾ zí<strong>sk</strong>a výtlaèok, ktorý dosahujedefinitívnu stabilitu farieb u po 1 hodinea zároveò si výtlaèok udrí farebné podanie podobu 70 rokov.V celkovom hodnotení je Designjet 130 nr zaujímavézariadenie, ktoré sa vyuije hlavne <strong>na</strong> efektnútlaè ve¾koplošných obrázkov. Dokáe pracovabez zásahu pouívate¾a, a tak sa dajú pripravi materiály<strong>na</strong>pr. cez noc.Ce<strong>na</strong>: 102 328 Sk (85 990 Sk bez DPH)Zapoièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRERozlíšenie tlaèe: 2400 × 1200 dpiTechnológia tlaèe: HP PhotoREt IVObjem generovanej kvapky: 4 plKapacita pamäte: 64 MBPodporovaný operaèný systém: Mac OS 9.1, 9.2, Mac OS X10.2, 10.3, Microsoft Windows 95, 98, Me, NT 4.0, 2000, XPPrevádzkové náklady: èier<strong>na</strong> náplò 1170 Sk bez DPH, azúrováa purpurová náplò: 1060 Sk bez DPH; ltá, svetloazúrová, svetlo−purpurová – 1090 Sk bez DPH, èier<strong>na</strong> tlaèová hlava – 1066 Skbez DPH, všetky ostatné tlaèové hlavy 1250 Sk bez DPH90 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R EElektronický album / PicasaNedávno sa <strong>na</strong> internete objavilanová verzia u pomerne dos známehoprogramu Picasa 1.6. Ide o program,ktorý si u od prvých verziímôete stiahnu zadarmo <strong>na</strong> stránkevýrobcu. Program je urèený <strong>na</strong> správua prezeranie obrázkov, digitálnychfotografií a dokáe prehra ajvideo. Ve¾kou výhodou pri pouitíPouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu Picasaprogramu v <strong>na</strong>šich podmienkach jeto, e preò existuje èe<strong>sk</strong>á lokalizácia.Tá sa týka ovládania programu, súbors pomocníkom nie je lokalizovaný.Tak program, ako aj èe<strong>sk</strong>ú lokalizáciunájdete <strong>na</strong> CD REVUE v tomto èísle.Po <strong>na</strong>inštalovaní a spustení programPicasa automaticky vyh¾adá všetkyfotografie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Následne ichzoradí pod¾a dátumu zhotovenia.Táto funkcia vám ne<strong>sk</strong>ôr pomôe prijednoduchom zoraïovaní rodinnéhoalbumu.Dizajn pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostrediapripomí<strong>na</strong> niektoré programy preoperaèný systém Mac OS. Rozhraniesa <strong>sk</strong>ladá zo štyroch základných èastí.V hlavnej – prostrednej – èasti saSlideshow so spodnou lištouobrázky zobrazujú v zmenšenej podobe.Zoradené sú pod¾a èasovej osi ave¾kos miniatúry sa dá pouívate¾<strong>sk</strong>y<strong>na</strong>stavi. Pouívate¾ si môe vybraobrázok a ten zobrazi v maximálnomformáte.V tejto èasti si budete môc aj vytvoriseparátne albumy a do nichvklada obrázky pod¾a vlastnéhovýberu. Pokia¾ to potrebujete, môetemeni aj dátum vytvorenia obrázka ajeho názov. Obrázky sa dajú ïalejotáèa obidvoma smermi. Takisto simôete necha zobrazi prieèinok,v ktorom sa obrázok <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>utoène<strong>na</strong>chádza.Na ¾avej strane pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania sa <strong>na</strong>chádza tzv. kalendárprogramu. Obrázky, ktoré máte vlo-ené v prieèinkoch, sa usporiadajú dotohto kalendára pod¾a dátumu vytvoreniaprieèinka.Ïalšou èasou pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhraniaje spodný panel. Tu sa vám vzmenšenej podobe objavia oz<strong>na</strong>èenéobrázky, s ktorými budete ïalej manipulova.Ved¾a oz<strong>na</strong>èených obrázkovsa toti <strong>na</strong>chádzajútlaèidlá <strong>na</strong> ich spracovanie.Asi <strong>na</strong>jdôleitejšíma <strong>na</strong>jpouívanejšímje Tlaè. Tu nájdeteprepracované menu<strong>na</strong> tlaè, v ktorom simôete zvoli ve¾kosvýtlaèku. Ïalej urèujete,èi má program obrázokpri tlaèi orezaalebo vytlaèi v základnomrozlíšení. Nasledujúcimtlaèidlom budetemôc obrázokNa CD REVUE nájdete:úplná verziaodosla elektronickou poštou. Tretietlaèidlo slúi <strong>na</strong> kopírovanie obrázka,prièom pri kopírovaní si môete ajmeni (zmenšova) rozlíšenie výslednéhoobrázka (vo¾ba Zmeni DPI). Poslednétlaèidlo je venované nákupuobrázkov z internetu.V hornom paneli nájdete funkciuÈasová os. Tu sa vaše obrázky a fotografieobjavia zatriedené v <strong>sk</strong>upináchv animovanom poloblúku. Obrázkysú zoradené pod¾a dátumu a v pozadísa objaví jeden zväèšený obrázokreprezentujúci <strong>sk</strong>upinu. Ïalej vámprogram ponúkne vo¾bu <strong>na</strong> prezentáciu,ktorá môe by teraz doplnená ajhudobným sprievodom. Novinkou vtejto monosti je spodná lišta, ktorúvyvoláte kliknutím do ¾ubovo¾nejèasti obrázka. Tu nájdete monoszmeny èasu zobrazenia obrázka a tlaèidlo<strong>na</strong> rýchly presun k funkciioz<strong>na</strong>èenej ako Úprava obrázkov. Jejsúèasou je korekcia efektu èervenýchoèí, pri ktorej pouívate¾ urèuje<strong>na</strong> snímke èervené oèi fotografovanejosoby a tie sa následne vypåòajú hnedoufarbou.Poslednou funkciou hornej lištyprogramu je Vylepšenie, kde mátemonos snímku automaticky vyjasni,stmavi alebo upravi farby alebokontrast tak, aby bol obrázok èo <strong>na</strong>jjasnejší.Ïalšie monosti editovaniaobrázka sú <strong>na</strong>pr. automatická preme<strong>na</strong>farebného obrázka <strong>na</strong> èiernobiely,objednávanie profesionálnej tlaèeobrázkov cez internet.Poslednou funkciou horného panelaje vyh¾adávanie. Výhodou je, epracuje priebene – ak zaènete zadávapísmená z me<strong>na</strong> h¾adaného súboru,priebene sa objavujú obrázky,ktoré spåòajú vami zadné podmienkyvyh¾adávania. Okrem me<strong>na</strong> súborumôete h¾ada aj pomocou k¾úèovýchslov, ktoré ste pridali k obrázku.V celkovom hodnotení ide o program,ktorý si ob¾úbite pri spracovanífotografií z dovoleniek a iných príleitostí.Pomocou neho môete snímkyzlepši, usporiada do albumov,rýchlo vyh¾adáva a prezentova.Ve¾kou výhodou je <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>,ktorá je nulová. Je tak priamou konkurenciouprogramu Adobe PhotoshopAlbum. Oproti tomuto programumá Picassa výhodu hlavne v prepracovanejšíchfunkciách v oblasti prezentácie,prínosná je aj celkom dobráèe<strong>sk</strong>á lokalizácia. Vïaka vypracovanémupouívate¾<strong>sk</strong>ému rozhraniu jePicasa ve¾mi preh¾adný program s jednoduchýmpouívaním.Kalendár <strong>na</strong> jednoduché zoraïovanie obrázkovHodnotenie:☺ Po spustení program sám vyh¾adá všetkyobrázky v poèítaèi☺ Je zadarmo a existuje èe<strong>sk</strong>á lokalizácia☹ Program nespolupracuje so iadnymprogramom <strong>na</strong> úpravuobrázkovCe<strong>na</strong>: freewareVýrobca: Picasa Inc.Peter MackoTECHNICKÉ PARAMETREPodporovaný operaèný systém:Microsoft Windows 98/Me/NT/2000/XPPodporované formáty: jpeg, tiff, gif, bmp,psd, png, avi, mpg, asf a wmvMinimálne poiadavky <strong>na</strong> pouitie: poèítaè sprocesorom Intel Pentium 300 MHz, 64 MBRAM (odporúèa sa 128 MB), 50 MB vo¾néhopriestoru <strong>na</strong> inštaláciu, Microsoft InternetExplorer 6.0, DirectX 7.0Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.picasa.com,<strong>www</strong>.picasa.net, http://<strong>www</strong>.download.com/Picasa/3000−2193−10248255.html? tag=lst−0−111/2004 PC REVUE 91


S O F T W A R EŠifrovanie súborov / BestCrypt 7.10Azda <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u kadého pouívate¾asa nájdu súbory, ktoré by sa nemalidosta do rúk nepovolaným osobám.Najlepším spôsobom, ako sa proti neopravnémuprístupu k údajom bráni,je zašifrova ich. Ak chcete svojesúbory zašifrova, môete poui <strong>na</strong>príkladPGP, ktoré disponuje dostatoènesilným algoritmom šifrovania, ktorýnemono v bených podmienkach prelomi.Šifrovanie jednotlivých súborovmá však aj svoje nevýhody – súbormusíte pred kadým pouitím dešifrovaa po pouití zase zašifrova.Pri pár súboroch to nie je problém,pri ich ve¾kom poète je však toto riešenienepouite¾né, lepším riešenímje vytvorenie celého šifrovaného súborovéhosystému, <strong>na</strong>príklad pomocouprogramu BestCrypt.DOWNLOAD A INŠTALÁCIA. ProgramBestCrypt si môete v aktuálnejverzii 7.10 stiahnu z jeho domov<strong>sk</strong>ejstránky (<strong>www</strong>.jetico.com). Po inštaláciiprogramu a následnom reštarte vámpribudne v správcovi zariadení emulovanézariadenie BestCrypt bus controllera v oz<strong>na</strong>movacej oblasti panelaúloh iko<strong>na</strong> programu, pomocou ktorejmôete spusti BestCrypt ControlAplikáciaDi<strong>sk</strong>zápis/èítanieDi<strong>sk</strong>ovýovládaèOperaènýsystémObr. 1 Èinnos programu bez programuBestCryptObr. 3 Šifrovaný súborový systém je aplikovaný <strong>na</strong> partíciu K:dát (9 moných kombinácií).BestCrypt vyuíva algoritmusRijandel v móde Cipher BlockChaining.Twofish – šifrovací algoritmus odBrucea Schneiera, Joh<strong>na</strong> Kelseya,Chrisa Halla, Nielsa Ferguso<strong>na</strong>,Davida Wagnera a Douga Whitinga.Je to symetrický algoritmus, vyuívajeden k¾úè <strong>na</strong> šifrovanie aj dešifrovanie,umoòuje poui k¾úè do dåky256 bitov <strong>na</strong> 128-bitové bloky dát.Panel alebo priamo <strong>na</strong>montova niektorýšifrovaný súborový systém.MONOSTI PROGRAMU. ProgramBestCrypt primárne slúi <strong>na</strong> vytváraniešifrovaných súborových systémov.Pri šifrovaní si môete vybrajeden z algoritmov, všetky majú dåkuk¾úèa 256 bitov. Takto vytvorenýšifrovaný súborový systém je rýchly azároveò bezpeèný. Ak chce útoèníkzí<strong>sk</strong>a prístup k dátam, potrebuje(okrem programu BestCrypt) poz<strong>na</strong>aj heslo, pretoe útok hrubou silou(brute force) nemá pri rozumne zvolenomhesle šancu <strong>na</strong> úspech.PRINCÍP ÈINNOSTI. Ak nie je programBestCrypt <strong>na</strong>inštalovaný, všetkyvstupno-výstupné operácie sú vykonávanéoperaèným systémom prostredníctvomdi<strong>sk</strong>ového ovládaèa,ktorý je väèšinou súèasou operaènéhosystému (obr. 1).Ak je program BestCrypt <strong>na</strong>inštalovaný,jeho ovládaè monitoruje všetkyvstupno-výstupné operácie <strong>na</strong> šifrovanomsúborovom systéme a vykonávašifrovanie a dešifrovanie prenášanýchdát v reálnom èase (obr. 2).Pri šifrovaní si mono zvoli jedenzo štyroch algoritmov:Blowfish – rýchly šifrovací algoritmusod Brucea Schneiera. Je rýchlejšíako GOST alebo DES, špeciálne<strong>na</strong>vrhnutý <strong>na</strong> šifrovanie údajov <strong>na</strong>32-bitových procesoroch. BestCryptvyuíva algoritmus Blowfish v módeCipher Block Chaining s dåkou k¾úèa256 bitov a v 16 opakovaniach.GOST – pôvodne vládny šifrovacíštandard v ZSSR, dnes však dostupný<strong>na</strong> verejné pouitie. Štandard GOST28147-89 zahàòa spätnú väzbuvýstupu a šifrovací mód limitovaný<strong>na</strong> 64-bitové bloky a mód <strong>na</strong> produkovanieautentifikaèných kódov.Rijandel – šifrovací algoritmus odJoa<strong>na</strong> Daeme<strong>na</strong> a Vincenta Rijme<strong>na</strong>umoòuje pouitie 128-, 192- alebo256-bitového k¾úèa <strong>na</strong> zašifrovanie128-, 192- alebo 256-bitového blokuAplikáciaDi<strong>sk</strong>zápis/èítanieDi<strong>sk</strong>ovýovládaèObr. 2 Zakomponovanie programu BestCryptBestCrypt vyuíva Twofish s dåkouk¾úèa 256 bitov v 16 opakovaniach.SKÚSENOSTI S POUÍVANÍM.Všetky operácie sa vykonávajú v prostredíBestCrypt Control Panel, ktorýspustíte pomocou zástupcu v ponukeštart alebo kliknutím <strong>na</strong> ikonu v oz<strong>na</strong>movacejoblasti panela úloh. Prvýmkrokom k šifrovanému súborovémusystému je vytvorenie kontajnera po-adovanej ve¾kosti <strong>na</strong> niektorej z di<strong>sk</strong>ovýchpartícií, zvolenie poadovanéhošifrovania (Blowfish, Twofish, Rijandelalebo GOST) a hesla. Tento kontajnerbude fyzicky predstavova šifrovanýsúborový systém a jeho ve¾kossa u nebude da zmeni. Maximál<strong>na</strong>ve¾kos kontajnera, a teda ajšifrovaného súborového systému jezávislá od pouívaného súborovéhosystému, pre NTFS je to 512 GB, preFAT32 však len 4 GB. Tento kontajnerteraz môete s pouitím správnehohesla <strong>na</strong>montova ako klasickú di<strong>sk</strong>ovúpartíciu, <strong>na</strong>príklad K: (obr. 3), azaèa ju normálne pouíva, tedavykonáva štandardné vstupno-výstupnéoperácie ako s klasickou di<strong>sk</strong>ovoupartíciou. Takýto šifrovaný súborovýsystém po sprístupnení monovyuíva aj v sieti, prièom sa dá knemu pristupova z poèítaèov s operaènýmsystémom Windows aj Linux.Po <strong>sk</strong>onèení pouívania šifrovanéhosúborového systému ho musíte odmontova.Ak <strong>na</strong> to zabudnete, stanesa tak automaticky po odhlásení.ZÁVER. Program BesctCrypt predstavujedobré riešenie pre všetkých, ktorýmnie je bezpeènos ich citlivýchúdajov ¾ahostajná a poadujú pohodlnýprístup k väèšiemu mnostvu šifrovanýchsúborov.Download: <strong>www</strong>.jetico.comLicencia: shareware, 30−dòová <strong>sk</strong>úšobná dobaIgor KulmanOperaènýsystémBestCryptovládaèBestCryptControl Panel92 PC REVUE 11/2004


Testovanie grafiky / 3DMark 2005Syntetický test grafických kariet3DMark od spoloènosti Futuremark(donedáv<strong>na</strong> známa ako MadOnion.com) má u pomerne dlhý rad kvalitnýcha úspešných predchodcov. Aknerátame verzie 99 a 2000, ktoré save¾mi nerozšírili, k <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšímsa radia 3DMark 2001 (SE) a 3DMark2003. Verzia 2001 je zaloená <strong>na</strong> DirectX8.0, verzia SE pridáva podporuDirectX 8.1 a 3DMark 2003 vyuívafunkcie DirectX 9. Najnovší prírastok,oz<strong>na</strong>èený èíslovkou 2005, vyuívafunkcie DirectX 9.0c a 9.0b.Syntetický test z<strong>na</strong>mená asi to¾ko,e jeho výsledok môeme bra akoteoretický hrubý výkon grafickej <strong>karty</strong>.To síce nie je ideálne <strong>na</strong> zmeranieReturn to Proxyconvýkonu v hrách (<strong>na</strong> to sú urèené hernétesty), ale <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie grafickýchkariet medzi sebou je tento test ideálny.Po absolvovaní všetkých podtestovdostanete ako výsledok jednotné<strong>sk</strong>óre, ktoré sa dá jednoducho porovnáva.Pri 3DMarku 2003 ve¾a pouívate¾ovkritizovalo zníenie poètu hernýchtestov <strong>na</strong> štyri. 3DMark 2005obsahuje len tri herné testy, no tiespolu trvajú pribline 4,5 minúty. Samozrejme,program disponuje aj ïalšímiteoretickými testami, ktoré testovaniepredåia pribline <strong>na</strong> 10 minút,ale <strong>na</strong> dosiahnutie jednotného<strong>sk</strong>óre ich netreba absolvova. Rov<strong>na</strong>koako pri predchádzajúcich verziáchsa dôraz kladie <strong>na</strong> grafickú kartu, tak-e pouitý procesor a pamäte by nemalivýsledok ve¾mi ovplyvni.Okrem klasických herných testov,z ktorých sa generuje <strong>sk</strong>óre, v ponukenájdete aj tzv. Fillrate, CPU a Shadertesty. Fillrate z<strong>na</strong>mená rýchlosFirefly Forestvyplòovania pixlov. Test CPU a<strong>na</strong>logickytestuje grafický výkon procesora.Ide o ve¾mi zaujímavý test. 3DMarkspustí testy Canyon Flight a Returnto Proxycon v nízkom rozlíšení a vtakých <strong>na</strong>staveniach, aby ich èo <strong>na</strong>jmenejovplyvòovala grafická karta.Zostáva funkcia Image Quality, ktorázaz<strong>na</strong>mená do súboru .bmp snímkuzo zvolenej scény a slúi <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>niekvality obrazu. Upozoròujeme, etoto je dos di<strong>sk</strong>utovaná téma, keïekvalita stáleho obrazu nemusí by priamoúmernákvalite pohyblivej scény.Pribudla zaujímavá funkcia exportuvýsledkov testovania do grafu v Exceli.Graf sa dá následne ¾ubovo¾ne editovaa upravova a môete si vybraz viacerých hodnôt.Hardvérové nároky 3DMark 2005sú pomerne vysoké. Aby ste testmohli spusti, budete potrebova grafickúkartu s kapacitou videopamäteminimálne 128 MB a s podporouminimálne Shader v2.0. V podstatetak hovoríme o testovaní kariet sèipovou súpravou ATI Radeon 9500 avyššou alebo GeForce FX/6xxx.Procesor musí by taktovaný minimálne<strong>na</strong> 2 GHz a zostava musí byvybavená minimálne 512 MB operaènejpamäte. Nakoniec treba ešte 1,5GB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a <strong>na</strong>inštalovanýoperaèný systém MicrosoftWindows 2000/XP.Vydanie novej verzie 3DMarku bolovdy èasovo zladené s novou verziouDirectX. No keïe posledná verziaDirectX je s malými obme<strong>na</strong>mi <strong>na</strong>trhu u <strong>sk</strong>oro dva roky, rozhodol saFuturemark vyda 3DMark 2005, ktorýtestuje všetky inštrukcie DirectX9.0 (b aj c) do håbky. Mono sa zdá, erozdiel medzi DirectX 9.0 a 9.0c (resp.9.0b) nie je ve¾ký, ale verzia 2005 prinášaz<strong>na</strong>èné obohatenie škály testovanýchfunkcií grafických kariet.Tomu zodpovedá aj fakt, e aj <strong>na</strong>jvýkonnejšiegrafické <strong>karty</strong> majú problémudra aspoò zdanlivú plynulosherných testov v <strong>na</strong>jnovšom vydaní3DMarku.Na záver zhrnieme <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úsenostis týmto testom do nieko¾kých viet.Niektorí síce môu <strong>na</strong>mieta, e hernétesty z 3DMarku 2003 sa príliš nepodobajúdnešným hrám, museli smevšak pripusti, e 3DMark 2005 posúvaúroveò poèítaèovej grafiky o z<strong>na</strong>ènýkus dopredu. Za pomoci modelovprehustených miliónmi polygónov abohatého vyuívania efektov Shadersa výrobcovi podarilo zase <strong>na</strong> istý èaspredbehnú dobu. Nako¾ko bude výkongrafických kariet v tomto testezodpoveda ich reálnemu výkonu vhrách, to ukáu a <strong>na</strong>sledujúce roky.Samuel Krošlák11/2004 PC REVUE 93


Databáza / Advantage Database Server 7.1Keï sa povie databáza, väèši<strong>na</strong> vývojárov si predstavíbuï Oracle, alebo SQL Server, tí <strong>na</strong>klonenejšíopen source softvéru zasa s hrdosou pomyslia <strong>na</strong>MySQL èi FireBird. Advantage Database Server patrík tým menej známym databázam, no v závislostiod poiadaviek môe by reálnou alter<strong>na</strong>tívou k spomenutýmriešeniam. Verzia 7.1 prináša ve¾ké mnostvozlepšení, niektoré z nich majú pod¾a nášhonázoru takmer revoluèný výz<strong>na</strong>m.CHARAKTERISTIKA. Hoci <strong>na</strong>jdôleitejšie èrty produktuAdvantage Database Server sme predstaviliu v PC REVUE è. 1/2004, predsa len nebude <strong>na</strong>škodu zrekapitulova si niektoré k¾úèové fakty,keïe tento server je v <strong>na</strong>šich konèinách dos zriedkavý.Advantage patrí do kategórie tzv. embeddeddatabáz, ktoré síce nedokáu pracova s desiatkamiterabajtov dát a tisíckami pouívate¾ov, <strong>na</strong> druhejstrane však majú nišie nároky <strong>na</strong> hardvér, ich administráciaje jednoduchšia a ce<strong>na</strong>, pochopite¾ne, prijate¾nejšia.Advantage pracuje <strong>na</strong> platformách Windows,Linux a Novell NetWare.NOVINKY VERZIE 7.1. Nová verzia prináša pomerneve¾ké mnostvo výz<strong>na</strong>mných zlepšení, ktorémono zhrnú do <strong>na</strong>sledujúcich bodov: Generátor <strong>sk</strong>riptov Pole, ktoré nie je citlivé <strong>na</strong> ve¾kos písmen SQL Execution Plan Doèasné tabu¾ky Podpora parametrov utilitou Data Architect Zlepšenia v oblasti SQLHoci <strong>na</strong> oficiálnom zoz<strong>na</strong>me noviniek je generátor<strong>sk</strong>riptov a <strong>na</strong> jedenástom mieste, pod¾a nášhonázoru ide o <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie zdoko<strong>na</strong>lenie. Predstavmesi, e potrebujeme vytvori doèasnú tabu¾ku,ktorá má rov<strong>na</strong>kú štruktúru ako iná tabu¾kav <strong>na</strong>šej aplikácii. Nie je problém urobi toruène, no ak má tabu¾ka <strong>na</strong>pr. 50 polí, bude jejopätovné manuálne vytváranie priam utrpením.Takisto treba pamäta <strong>na</strong> to, e prípadné zmeny vdefinícii polí v prvej tabu¾ke musíme ruène zapracovaaj do druhej tabu¾ky, no ak má zdrojovátabu¾ka aj indexy, všetko bude ešte komplikovanejšie.Vo verzii 7.1 staèí databázu otvori nástrojomAdvantage Data Architect, príslušnútabu¾ku oz<strong>na</strong>èi a z kontextového menu vybraGenerate SQL Script. Program následne vygenerujesekvenciu príkazov SQL, ktoré vygenerujú tabu¾kuso štruktúrou rov<strong>na</strong>kou ako zdrojová tabu¾ka(obr. 1). Takýmto spôsobom mono generova<strong>sk</strong>ripty nielen pre tabu¾ky, ale aj náh¾ady,objekty referenènej integrity alebo dokonca ajcelú databázu. Hoci takto vygenerované <strong>sk</strong>riptynie vdy fungovali spo¾ahlivo, po menších úpraváchsa nám ich vdy podarilo sprevádzkova.Privítali sme špeciálny typ textového po¾a, ktorénie je citlivé <strong>na</strong> ve¾kos písmen. Podobne ako pridoèasných tabu¾kách aj v tomto prípade sa môezda, e ide o zbytoènos, realita je však iná. Navigaènýprístup ISAM, známy z èias dBase a Paradoxu,umoòoval vyh¾adáva reazce nezávisleod ve¾kosti písmen, vo svete SQL je však u všetkoi<strong>na</strong>k. Nie je veru ¾ahké databázový stroj presvedèi,aby ve¾kos písmen ignoroval – príkaz SE-LECT je v tomto smere nekompromisný. Len prezaujímavos: v knihe Mastering Delphi 7 je riešeniutohto problému v prostredí Interbase venovanásamostatná podkapitola.Riešenie ponúkal systém Advantage u v predchádzajúcichverziách, no tentoraz je všetko eštejednoduchšie – pokia¾ vývojár nepotrebuje rozlišovave¾ké a malé písmená, staèí, keï v definíciištruktúry databázy pouije pole typu CICHARACTER.Pre úplnos dodávame, e hoci sa toto pole v angliètineoz<strong>na</strong>èuje termínom Case Insensitive Field Type,ve¾kos písmen vdy zostane zachovaná, v iadnomprípade nedochádza k automatickej konverziitextu <strong>na</strong> malé èi ve¾ké písmená.Obr. 1Od verzie 7.1 je z nášho poh¾adu SQL ExecutionPlan diagnostickým nástrojom èíslo 1, pretoe dokáegraficky znázorni jednotlivé kroky, <strong>na</strong> ktoré databázovýstroj rozloí váš dopyt SQL èi <strong>sk</strong>ript (obr. 2).Vývojár má tak monos dopyt SQL odlaïova aoptimalizova, èi u jeho prepísaním, alebo pridanímindexov. Sekvencia krokov môe by znázornenábuï graficky prostredníctvom nástroja AdvantageData Architect, alebo ako výsledok dopytuSQL – staèí do klauzuly SELECT vloi reazecSHOW PLAN FOR.Druhým zlepšením sú doèasné tabu¾ky. Na prvýpoh¾ad sa môe zda, e je to úplná zbytoènos,keïe doèasné tabu¾ky môe vývojár pouíva nezávisleod pouitého databázového riešenia. Vytvorikópiu tabu¾ky je zdanlivo malièkos, pri komplexnýchaplikáciách však ¾ahko môe dôjs ku konfliktumien – inými slovami, urèitá ruti<strong>na</strong> sa pokúsivytvori tabu¾ku s u existujúcim menom a problémje <strong>na</strong> svete. Advantage podporuje doèasné tabu¾ky,vidite¾né iba pre špecifické pripojenie, èím saspomenutý problém eliminuje. Môete ma aj desadoèasných tabuliek <strong>na</strong>zvaných TEMP, ale keïekadá „sídli“ v inom pripojení, vzájomne sa nevidia, ateda ich názvy nekolidujú. Ïalšou ve¾kou výhodouje, e tieto tabu¾ky sa po odhlásení pouívate¾a automatickyvymaú, no v prípade potreby ich monoodstráni aj manuálne. Doèasné tabu¾ky sa od klasickýchlíšia iba tým, e ich názov sa zaèí<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kommrieka (#).Pri tvorbe <strong>na</strong>jmä zloitejších dopytov SQL prídevhod ich <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr otestova, a potom poui v programe.V prípade, e dopyt SQL pouíva parametre,to však nemusí by a také jednoduché, pretoe <strong>na</strong>úèely testovania dopytov èi <strong>sk</strong>riptov nástrojom94 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R EObr. 2 Obr. 3Advantage Data Architect treba parametre odstránia <strong>na</strong>hradi ich <strong>sk</strong>utoènými hodnotami, no a pootestovaní opä <strong>na</strong>hradi hodnoty parametrami.V novej verzii spomenutého nástroja staèí pouívaiba parametre – pri pokuse o spustenie dopytu SQLsi program automaticky zistí ich názvy a následnezobrazí dialógové okno, v ktorom môe pouívate¾vyplni typy parametrov a ich hodnoty (obr. 3). Vývojártak bude ušetrený od neustáleho prepisovaniadopytu SQL, èo je v prípade komplexnejších <strong>sk</strong>riptovpriam poeh<strong>na</strong>ním.Jadro SQL prešlo nieko¾kými úpravami a odstránilisa niektoré – pre komplexnejšie aplikácie pomernenepríjemné – obmedzenia, za všetky spomeòme<strong>na</strong>pr. 64-kilobajtový limit ve¾kosti dopytu SQL,nemonos pouíva vnorené <strong>sk</strong>ripty v klauzuleFROM èi nemonos pouíva alter<strong>na</strong>tívne názvypolí v klauzulách GROUP BY a ORDER BY. Pribudlaaj monos monitorova a zastavova dopyty SQL,ktoré server práve vykonáva.ZÁVER. Verziu 7.1 hodnotíme ve¾mi pozitívne, pretoezlepšenia, ako je <strong>na</strong>pr. generátor <strong>sk</strong>riptov èišpeciálne textové pole, dokáu ušetri ve¾ké mnostvoú<strong>na</strong>vnej (a nudnej) práce. Program AdvantageData Architect nás síce pomerne èasto zasypávalchybovými hláseniami, nepovaujeme to však zaprive¾ký nedostatok, pretoe databáza pracovala spo-¾ahlivo. Advantage spolupracuje prakticky so všetkýmipopulárnymi vývojovými prostrediami a v závislostiod poiadaviek zákazníka môe by zaujímavoua cenovo priaznivejšou náhradou za Oracleèi SQL server.Hodnotenie:☺ Generátor <strong>sk</strong>riptov☺ Špeciálne textové pole☹ Obèas nefunkèné <strong>sk</strong>riptyCe<strong>na</strong>: verzia pre dvoch pouívate¾ov: 267 eur; verzia pre 100pouívate¾ov: 4817 eur; neobmedzený poèet pouívate¾ov:8032 eur (ceny sú orientaèné)Download: http://<strong>www</strong>.advantagedatabase.comIvan Zernovác ml.11/2004 PC REVUE 95


S O F T W A R EViac ako „ohòová ste<strong>na</strong>“ / Kerio WinRoute Firewall 6Spoloènos Kerio Technologies nie jev oblasti sieovej bezpeènosti nováèikom.Programy Kerio WinRoute Firewalla Kerio Mail Server, svoje vlajkovélode, nedávno uviedla <strong>na</strong> trh uv šestkovom rade. Prvý z dvojice, KerioWinRoute Firewall 6, sme dôsledneotestovali a vy<strong>sk</strong>úšali monosti, aképonúka administrátorom pri správepoèítaèovej siete.Aj keï v minulosti spoloènos Kerioponúkala e-mailový server a firewallspoloène ako jeden program podnázvom Kerio WinRoute Pro 4, rozhodlasa ïalej ich vyvíja ako dva samostatnéprodukty. Pri poh¾ade <strong>na</strong><strong>na</strong>jnovšiu verziu Kerio WinRoute Firewall6 sa toto rozhodnutie zdá akokrok správnym smerom.VENI, VIDI, WINROUTE. V súèasnostiu preko<strong>na</strong>né bezstavové firewallyumoòovali <strong>na</strong>stavi pravidlá iba <strong>na</strong><strong>na</strong>jjednoduchšej úrovni. Dokázali pritompovoli alebo zakáza komunikáciupod¾a pouitých portov alebo pod-¾a adries IP. Moderné firewally okremtohto (dnes u povinného) vybaveniaprezerajú aj obsah prenášaných sieovýchpaketov a po<strong>sk</strong>ytujú ove¾a komfortnejšiesluby <strong>na</strong> správu a udraniebezpeènej siete, ktorá sa urèite nekonèízabezpeèením servera proti vonkajšiemuprístupu k zakázaným portom.Dôleitým prvkom je sledovanieodchádzajúcej a hlavne prichádzajúcejkomunikácie cez povolené porty.Na túto úlohu je Kerio Firewall vybavenývstavaným transparentným httpa ftp proxy serverom s bohatými filtraènýmimonosami a podporouKonzolové ovládanie Kerio WinRoute Firewall 6ôsmich antivírusových programov,DHCP serverom, prekladaèom sieovýchadries a vedením podrobných záz<strong>na</strong>mov.Bonusom sú e-mailové upozornenia.Správca si môe <strong>na</strong>stavi, <strong>na</strong>akú adresu a pri ktorej udalosti sa máposla výstraná e-mailová správa.Inštalácia i spustenie sú bezproblémové,program si rozumie s operaènýmisystémami Microsoft Windows2000 a vyššími. Celé ovládanie firewalluje riešené cez správcov<strong>sk</strong>ú konzolu.Tá môe by <strong>na</strong>inštalovaná aj <strong>na</strong>inom poèítaèi ako <strong>na</strong> tom, kde beí firewall.Rozdelenie ovládacieho panelaje preh¾adné, jednotlivé funkcie súprístupné cez rozba¾ovacie stromovémenu v pravej strane ok<strong>na</strong>, podrobné<strong>na</strong>stavenia kadej funkcie sa zobraziav hlavnej èasti.Aj keï je program orientovaný <strong>na</strong>správcov sietí a pouívate¾<strong>sk</strong>á prítulnossa v takomto prípade nepokladáza rozhodujúci faktor, ovládanie vámrýchlo „sadne“ do ruky. Drobnos, ktoráurèite poteší, je sprievodca. Ten saspustí automaticky po <strong>na</strong>inštalovanía v pár krokoch <strong>na</strong>staví <strong>na</strong>jzákladnejšiefunkcie. Jediná <strong>na</strong>ša drobná výhradak ovládaniu sa týka zadávania novýchkomunikaèných pravidiel. Oprotitrocha „preklikanému“ postupu bybolo pod¾a nášho názoru jednoduchšiecelé pravidlo zada cez jediný konfiguraènýdialóg.Okrem primárneho sieového rozhraniaslúiaceho <strong>na</strong> pripojenie do internetumôe správca <strong>na</strong>konfigurovaaj záloné spojenia, môe ním by <strong>na</strong>príkladklasické vytáèané spojenie. Zálonéspojenie sa aktivuje v prípade výpadkuprimárneho spojenia. Na zistenievýpadku spojenia umoòuje KerioFirewall <strong>na</strong>stavi jednu alebo viacejadries IP poèítaèov a v pravidelných intervalochpomocou príkazu ping potomoveruje ich dostupnos.Firmy, ktoré potrebujú bezpeèneprepoji viaceré poboèky alebo umoniprístup vzdialeným uívate¾omocenia vstavanú podporu VPN (viruálnychprivátnych sietí). Integrovaný VPNserver v Kerio Firewalle podporuje dvareimy: typ server-server slúi <strong>na</strong> prepojeniepoboèiek vybavených Kerio Firewallom,typ server-klient zase umoòujepripojenie do lokálnej siete ajuívate¾om mimo poboèky s vyuitímaplikácie Kerio VPN Client. Okremvlastného VPN riešenia však Kerio Firewallpodporuje aj komunikáciu protokolomPPTP, vyvinutým spoloènosouMicrosoft a rodinu protokolov IPSec.RAZ STRELIL, SEDEM ICH TRAFIL.Okrem vstavaného antivírusu podporujeKerio Firewall ïalších sedem antivírusovýchprogramov. Transparentne<strong>na</strong> pozadí sleduje prezerané stránky,prichádzajúcu aj odchádzajúcu poštua ftp spojenia. Takto pokrýva <strong>na</strong>jèastejšiezdroje vírusovej nákazy, akosú infikované e-maily alebo záškodníckewebové stránky.Pri prezeraných stránkach (protokolHTTP) umoòuje okrem antivírusovejkontroly obsahu <strong>na</strong>stavi pravidláaj pre ostatné problematické oblasti,ako sú objekty ActiveX, <strong>sk</strong>riptyalebo vy<strong>sk</strong>akovacie (pop-up) okná. Samozrejmosousú filtre stránok pod¾aadresy URL alebo vý<strong>sk</strong>ytu urèitýchslov. Pri ftp spojeniach umoòuje<strong>na</strong>stavi nielen zakázané/povolenétypy súborov, ale aj priamo zakázané/povolenépríkazy protokolu FTP.Okrem reimu transparentnéhoproxy umoòuje KWF6 zapnú aj klasickýproxy server. Ukladacia pamä cacheje spoloèná pre oba reimy. Správcamôe okrem jej ve¾kosti <strong>na</strong>stavi dobuivotnosti jednotlivých stránok v nej,prípadne <strong>na</strong>stavi výnimky pre konkrétneadresy URL alebo akceptova dobuivotnosti stránky po<strong>sk</strong>ytnutú jejzdrojovým serverom.ZRKADIELKO, POVEDZ MI... Èastouotázkou správcu siete (alebo <strong>sk</strong>ôr èastouotázkou <strong>na</strong> správcu siete zo stranyvedenia firmy) býva, aké stránky<strong>na</strong>vštevujú zamest<strong>na</strong>nci, ktorí z nichsú notorickými sahovaèmi a aký jeokamitý stav vyaenosti linky.Odpovede <strong>na</strong> všetky otázky ponúkapreh¾adný štatistický modul. Nie jeproblém zisti aktívnych pouívate¾ov,ich spojenia a pouité protokoly vrátaneaktuálnych hodnôt prenosovýchrýchlostí. Spracované štatistiky potomumoòujú pri kadom pouívate¾ovipreh¾ad o vyaenosti linky v priebehudòa, týdòa alebo mesiaca. Pri štatistickýchúdajoch však chýba monosexportova, prípadne aspoò vytlaèizobrazené údaje. Tým sa trocha zniujehodnota celého štatistického modulu.Podrobné záz<strong>na</strong>my sa ukladajú v lokálnychlog súboroch. Výhodou je monos<strong>na</strong>stavi postupné prepisovanietohto súboru, ak jeho ve¾kos presiahneurèitú hranicu alebo maximálny poèetzáz<strong>na</strong>mov. Druhou monosou jenecha uklada záz<strong>na</strong>my <strong>na</strong> server sospustenou slubou Syslog.Doplnkovou platenou funkciou jeISS Orange Web Filter, ktorý triedi <strong>na</strong>vštívenéstránky pod¾a obsahu do viacerýchkategórií, ako je zábava, zamest<strong>na</strong>nie,informaèné technológiealebo <strong>na</strong>hota.Pouívanie aplikácií P2P èasto z<strong>na</strong>menáintenzívne vyuívanie dostupnéhointernetového spojenia <strong>na</strong> úkorostatných zamest<strong>na</strong>ncov. Kerio Firewallv tomto prípade po<strong>sk</strong>ytuje viacerériešenia. Prvým z nich je monos <strong>na</strong>stavidenné a mesaèné kvóty pre kadéhopouívate¾a <strong>na</strong> prenesené údaje.Ak pouívate¾ kvótu vyèerpá, správcamôe <strong>na</strong>stavi automatické zablokovanieïalšej komunikácie, prípadne si nechaposla upozornenie a zisti príèinytohto stavu.Druhou monosou je vyuitie funkcieP2P Elimi<strong>na</strong>tor. V tomto prípadeKerio Firewall sleduje komunikáciu <strong>na</strong>typických portoch vyuívaných klientmiP2P. V prípade, e zistí pouívanietakýchto sluieb, automaticky môe<strong>na</strong> zadaný èas odstavi celú sieovú komunikáciutakéhoto poèítaèa aleboiba zakáza tieto sluby. Opä má správcamonos <strong>na</strong>stavi si <strong>na</strong> túto udalosupozornenie.Jediná funkcia, ktorá nám chýbala,bola monos <strong>na</strong>stavova prenosovérýchlosti pre jednotlivé sluby alebopouívate¾ov. Pod¾a údajov výrobcumá by táto vlastnos doplnená v <strong>na</strong>jblišíchaktualizáciách programu.ZÁVER. Kerio WinRoute Firewall 6svojimi funkciami uspokojí potreby ve¾kýchaj menších firiem. S vyuitím konzolovéhoovládania ho môete pohodlnekonfigurova nielen z poèítaèa, <strong>na</strong>ktorom je <strong>na</strong>sadený. Podpora antivírusovejochrany a podrobné záz<strong>na</strong>my ovšetkých èinnostiach firewallu po<strong>sk</strong>ytujúsilný nástroj <strong>na</strong> ochranu a riadeniepodnikovej siete.Marek Ondík96 PC REVUE 11/2004


Mac OS X a jeho technológie / 3. èas: Bundle – preh¾adná štruktúra adresárovS O F T W A R EV predošlej èasti seriálu sme vysvetlilizákladné princípy technológie Quick-Time a jej výhody a schopnosti v porov<strong>na</strong>nís konkurenènými produktmi<strong>na</strong> spracovanie multimédií. V tejto èastisa odkloníme od grafiky a multimédiía budeme sa v nej venova tzv.Bundle, štruktúre aplikácií a súborovv Mac OS X.Zobrazenie obsahu aplikácie uloenejako packageAplikácia iTunes a štruktúra jej bundleProblémom operaèných systémovdnešnej doby je ich prive¾ká komplikovanosa zloité ovládanie. K problémompatrí nepreh¾adná štruktúraadresárov a súborov potrebných prekadú aplikáciu. Napríklad v operaènomsystéme Microsoft Windowsdochádza k nepríjemnej dileme: Ktorýsúbor zo systému môem vyhodi,aby som nieèo nepoškodil? Pridajmek tomu mnostvo kniníc .dll,nepreh¾adné registre – a katastrofaje <strong>na</strong> svete. Odinštalovanie aplikáciísa stáva noènou morou, aj keï beriemedo úvahy program <strong>na</strong> odinštalovanieaplikácií v operaènom systéme.Veï ko¾kokrát si aplikácie ponechávajúzáz<strong>na</strong>my v registroch a mnostvokniníc v systéme? Operaènýsystém Linux <strong>na</strong> tom tie nie jeove¾a lepšie.V Mac OS X je riešenie problémušalamún<strong>sk</strong>e – vïaka tomu, e Mac OS Xje postavený <strong>na</strong> operaènom systémeNeXTStep, zí<strong>sk</strong>al princípy ukladanialogicky prepojených súborovako bundle.O èo vlastne ide? Bundle má zadefinovanýspôsob ukladania pod¾a urèitejštruktúry. Takto je moné, e <strong>na</strong>miestomnostva súborov potrebnýchpre aplikáciu, rozhádzaných po celomsystéme, sú všetky potrebné súboryuloené do jedného spoloènéhoadresára pod¾a vopred definovanejšablóny. Takto si kadá aplikácia sosebou nesie všetko potrebné, èi sú toobrázky, textové reazce, zvuky, kninice,spustite¾ný kód, súbory pomocníkaatï.Na tom by nebolo niè prevratné,keby... Kadá aplikácia distribuovanáako bundle si toti so sebou nesie ajsvoje jazykové reazce, tie sú uloenéoddelene od seba. Aplikácia tak nemusíby vdy samostatná pre kadújazykovú mutáciu, ale obsahuje všetkyjazyky, v ktorých sa distribuuje. Prepí<strong>na</strong>niejazyka aplikácie má <strong>na</strong> starostisystém pod¾a svojho <strong>na</strong>stavenia,pouívaný jazyk však mono <strong>na</strong>stavipre kadú aplikáciu i<strong>na</strong>k. Správca takTextový súbor RTF s vloeným obrázkom, uloený ako súbor rtfd......a jeho vnútorná štruktúra so samostatným obrázkom a textommôe pouíva angliètinu, ïalší pouívate¾slovenèinu, iný povedzme japonèinu,všetko v rámci jedinej aplikácie.Lokalizácia danej aplikáciepotom spoèíva len v doinštalovaní jazykovéhobalíka, ktorý má minimálnuve¾kos.Výhody bundle sa tu však nekonèia– kadá aplikácia je zároveò aj tzv. package,ktorý sa tvári ako jed<strong>na</strong> ve¾káaplikácia.Pripomeòme si princíp bundle, o ktoromsme sa u zmienili – jeden adresárs mnostvom podadresárov a súborov,ma<strong>sk</strong>ovaný pre beného uívate¾aako package – jediný súbor,<strong>na</strong> ktorý mono kliknú a spustiaplikáciu. Takisto prebieha inštaláciaa deinštalácia aplikácie – staèí juhodi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, do koša alebo premiestni<strong>na</strong> iné miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u èima ju uloenú v rámci zdie¾anýchdi<strong>sk</strong>ov <strong>na</strong> sieti.Bundle však nie je obmedzený len<strong>na</strong> aplikáciu, podobnú štruktúru majúaj FrameWorks, zásuvné modulykernela, ale aj komplikovanejšie súbory,<strong>na</strong>pr. textový editor TextEditukladá súbory RTF s obrázkami do packagertfd. Pri blišom pre<strong>sk</strong>úmaní zistíme,e jeden súbor je vlastne bundle,ktorý obsahuje obrázky a text.Objasnime si štruktúru celého bundle,v tomto prípade aplikácie. Na hlavnejúrovni sa <strong>na</strong>chádza súbor, <strong>na</strong>zvaný<strong>na</strong>pr. Aplikacia.app. V òom sa <strong>na</strong>chádzaadresár Contents, kde je ukrytýobsah celej aplikácie. V adresáriContents sa ukrývajú väèšinou dvaadresáre MacOS, Resources a pár súborovXML. V tých sa <strong>na</strong>chádza opisaplikácie, jej názov, dátum vznikua iné informácie. V adresári MacOS jeuloený spustite¾ný kód aplikácie,v adresári Resources sú uloené všetkypotrebné súbory – obrázky, zvuky,ikony, kninice, adresáre s lokalizáciamiatï.Takáto štruktúra je ve¾mi preh¾adná.Pred ne<strong>sk</strong>úseným pouívate¾omsú tak ukryté všetky potrebné súboryaplikácie, ktoré by ho len miatli. Pokroèilýpouívate¾ èi programátor mô-e vstúpi priamo do aplikácie a vyko<strong>na</strong>nevyhnutné zmeny.Jozef Remeò11/2004 PC REVUE 97


S O F T W A R ECAD (nielen) pre konštruktérov / AutoCAD 2005 a AutoCAD 2005 LTSprávca súpravy listovU dlhé roky firma Autode<strong>sk</strong> prináša<strong>na</strong> softvérový trh program s názvomAutoCAD. V minulosti sa vyvíjal hlavne<strong>na</strong> kreslenie strojár<strong>sk</strong>ych výkresov.AutoCAD sa však zdoko<strong>na</strong>¾ovanímpostupne dostal do všetkýchodvetví, kde je poiadavka <strong>na</strong> výkresovúdokumentáciu.Na jar tohto roku predstavila firmaAutode<strong>sk</strong> novú verziu programu Auto-CAD 2005. Dnes u existuje aj èe<strong>sk</strong>ámutácia tohto produktu, ktorej recenziuvám prinášame v tomto èlánku.STRATÉGIA AUTOCAD 2005. Auto-CAD v staršej verzii v podstate predstavovalnástroj, ktorý slúil <strong>na</strong> jednoduchúa rýchlu tvorbu výkresov.Obsahoval ve¾a funkcií <strong>na</strong> kresleniea úpravu jednotlivých objektov výkresu,no vdy sa pracovalo len <strong>na</strong>úrovni jedného výkresu. Toto je všaku minulosou. V dnešnej dobe, keïsa produkujú obrov<strong>sk</strong>é mnostvá elektronickýchdát, sa stále väèší dôrazkladie <strong>na</strong> archiváciu a prenos týchtodát medzi pouívate¾mi. Preto je aj novýAutoCAD 2005 obohatený hlavneo jednoduchú správu, publikovanie,zdie¾anie a komentovanie výkresov.SPRÁVCA SÚPRAVY LISTOV. Naprvý poh¾ad <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšou novinkouv AutoCAD-e 2005 je funkcia Správcasúpravy listov. Pouívate¾ ju vyuijehlavne pri tvorbe rozsiahlych projektovs mnostvom výkresov. Správcasúpravy listov umoòuje vytvára hierarchickyusporiadané štruktúry jednotlivýchvýkresov. Môe obsahovaïalšie „podsúpravy“ listov, ktoré sa dajúvytvára <strong>na</strong> základe poiadaviekspracúvaného projektu.Súprava listov môe vzniknú <strong>na</strong>èítaníminformácií u hotových výkresovDWG, kde sa importujú tlaèovérozloenia z jednotlivých výkresov.Ïalšou monosou je vytvorenieštruktúry projektu ruène. Následnesa k jednotlivým listom pripájajú tlaèovérozloenia z existujúcich výkresov,prípadne sa iniciuje vytvorenienového tlaèového rozloenia.Jednou z funkcií súpravy listov jeimplicitná šabló<strong>na</strong> <strong>na</strong> vytváranie novýchlistov a adresár, kam budú tietolisty ukladané. Súprava listov nepracujelen s tlaèovými rozloeniami výkresov,umoòuje aj preh¾adné uloeniepoh¾adov vytvorených vo výkresoch.Takto môe by jeden výkres vsúprave prezentovaný nieko¾kými tlaèovýmirozloeniami a mnostvompoh¾adov, ktoré pouívate¾ pre danývýkres vytvorí. Jednotlivé poh¾ady súv súprave prezentované menom, tak-e orientácia v nich je preh¾adná apouívate¾ len kliknutím <strong>na</strong> meno poh¾aduho dokáe otvori a ïalej upravova.Funkcia súpravy listov má aj ïalšiemonosti. Je to <strong>na</strong>príklad priraïovanieporadových èísel a názvov jednotlivýmvýkresom, doplni sa vdy dá ajkrátky opis. Tieto údaje môu byzobrazené vo výkresoch formou polía po ich zmene ich dokáe AutoCADautomaticky aktualizova. Zároveò sivšak môe pouívate¾ vytvori titulnústránku projektu (tabu¾ka so zoz<strong>na</strong>momvýkresov), kde sa zmenené údajetakisto automaticky aktualizujú.Správca súpravy listov umoòujeinicializova aj tlaè projektu. Pouívate¾si môe zvoli tlaè celého projektu<strong>na</strong>raz alebo pod¾a jednotlivých listov.Novinkou je tlaè <strong>na</strong> pozadí, priktorej pouívate¾ môe nerušene pracovaa po <strong>sk</strong>onèení si môe prehliadnuzáz<strong>na</strong>m o priebehu tlaèe. Tlaè samôe realizova buï <strong>na</strong> tlaèiarni, alebodo viacstránkového súboru DWF. Pokia¾do súboru DWF zahrnieme aj titulnústránku projektu, program automatickyvytvorí hypertextové odkazyk jednotlivým výkresom.SPRÁVCA SÚPRAV PRIPOMIENOK.AutoCAD 2005 umoòuje komentovaniea pripomienkovanie výkresov projektukorektorom. V praxi to fungujetakto: pouívate¾ AutoCAD-u 2005 publikujevýkres alebo celý projekt dosúboru DWF a odošle ho <strong>na</strong> pripomienkovaniekorektorovi, ktorý pouíva aplikáciuDWF Composer (nemusí tedavlastni celý program AutoCAD 2005).Ten si výkresy prehliadne, pridá svojepripomienky a odošle ho spä. V Auto-CAD-e je potom moné takýto súborznovu <strong>na</strong>èíta a jednotlivé pripomienkybudú jasne zobrazené.ARCHIVÁCIA PROJEKTU, ETRANS−MIT. Funkcia Archivácia je moná pomocouSprávcu súpravy listov. V ktoromko¾vekštádiu kreslenia môemejednoduchým kliknutím myšou archivovacelú súpravu listov bez toho,aby sme súbory prácne h¾adali <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u.Program pritom „zbalí“ do ziparchívu všetky súbory, ktoré prislúchajúpráve spracúvanému projektu.Pouívate¾ však môe v menu aj sámvybra, èo sa do archívu zahrnie a èonie. Dôsledným a pravidelným pouívanímtejto funcie si nielen chránimea zálohujeme dáta, ale v prípade potrebysa vieme vráti k niektorémuz predchádzajúcich verzií projektu.U v nieko¾kých verziách Auto-CAD-u patrí k praktickým zlepšeniamfunkcia eTransmit. V AutoCAD-e 2005je mierne zdoko<strong>na</strong>lená – dokáe pracovas celou súpravou listov <strong>na</strong>raz.Táto funkcia opä umoòuje vytvorimnoinu <strong>na</strong> prenos všetkých súborov,ktoré sa týkajú projektu. Medzimonosami <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie funkcieteraz nájdete nové <strong>na</strong>stavenia (<strong>na</strong>staviimplicitný plotter <strong>na</strong> „iadny“, zahrnúdo prenosu <strong>na</strong>stavenia súpravylistov – súbory DST a implicitné šablónyvýkresov). Medzi uitoèné <strong>na</strong>staveniapatrí aj Prenos písiem, kde sú doprenosu zahrnuté aj fonty pouitév projekte. Tak sa príjemcovi u nestane,e by niektorý font nemal k dispozícii.TABU¼KY, TEXTOVÉ POLIA. Koneènesa do AutoCAD-u dostáva funkcia,ktorá dokáe pracova s tabu¾kami. Pouívate¾u nie je odkázaný <strong>na</strong> tvorbutabuliek pomocou sústavy èiar a textovýchokienok, èo bola zdåhavá práca.V AutoCAD-e 2005 je tvorba tabu¾kypomocou novej funkcie jednoduchá.Pouívate¾ si môe buï vybraponúkaný formát tabu¾ky, alebo si vytvorivlastný. Mono zadáva poètyriadkov a ståpcov, typy a farby èiartabu¾ky, farby textov a podobne. Ta-98 PC REVUE 11/2004


u¾ka sa dá aj po vytvorení a umiestnenído výkresu editova. Na to slúianástroje, ktoré sú známe aj z inýchprogramov (zlúèi bunky, rozdeli bunky,prideli formáty a pod.). Vytvorenátabu¾ka sa dá exportova do súborutypu CSV a dá sa tak <strong>na</strong>èíta viných programoch (<strong>na</strong>pr. MicrosoftExcel).Ïalšou novinkou v AutoCAD-e 2005sú textové polia. Takéto pole môemeprirov<strong>na</strong> k premennej, ktorej hodnotasa dokáe automaticky aktualizova.Kedyko¾vek pri písaní textu alebo privyplòovaní hodnoty atribútu sa dápomocou pravého tlaèidla myši vyvolafunkcia <strong>na</strong> vloenie po¾a. AutoCADMenu funkcie eTransmit s jednotlivými <strong>na</strong>staveniamiMenu <strong>na</strong> vloenie novej tabu¾ky do výkresuponúkne preddefinované typy polí, atak do textu môeme vloi <strong>na</strong>príkladèíslo listu, èas, dátum, názov výkresu,autora, prípadne iné preddefinovanépole. Okrem preddefinovaných polí sadá vloi vlastné pole, ktoré <strong>na</strong>definujemes vyuitím systémových premennýchAutoCAD-u. Takto vloenépolia sa potom aktualizujú vdy pootvorení daného výkresu. Textovépolia môeme takisto vklada do buniektabuliek.ZLEPŠENIE EXISTUJÚCICH FUNK−CIÍ. Pre pouívate¾ov AutoCAD-u súzlepšenia základných funkcií èastoove¾a dôleitejšie ako nové funkcie.Pre rutinných pouívate¾ov to z<strong>na</strong>menárýchlejšiu a efektívnejšiu prácu svýkresom. A AutoCAD 2005 je <strong>na</strong> „novinky“podobného charakteru <strong>sk</strong>utoènebohatý. Programátori Autode<strong>sk</strong>u sazamerali <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> tieto funkcie: nový správca hladín – <strong>sk</strong>upinya filtre hladín prekrytie pozadia textu maximalizácia a minimalizáciavýrezov v rozvrhnutí nové monosti funkcie poradie monos ignorovania uchopeniašráf, orezávanie šráf, toleranciamedzier šrafovania ve¾a ïalších drobností, potrebnýchpri tvorbe výkresuAUTOCAD 2005 VERZUS AUTO−CAD 2005 LT. Spolu s AutoCAD-om2005 prichádza <strong>na</strong> trh aj jeho jednoduchšiaverzia AutoCAD 2005 LT. Auto-CAD LT je urèený profesionálnym návrháromzo všetkých odvetví, ktorí potrebujúnástroj <strong>na</strong> presné rysovaniev 2D (rovine) s plnou podporou súborovéhoformátu DWG. Aj AutoCAD2005 LT je oproti svojej predchádzajúcejverzii obohatený o niektorézlepšenia a novinky. Spomedzi nichspomeòme tieto: zjednodušený dialóg vykres¾ovania zlepšenie dialógu <strong>na</strong>staveniastránky rozšírený formát DWF rozšírenie palety nástrojov rozšírenie kresliacich nástrojov(<strong>na</strong>príklad funkcia tvorby tabu¾ky) zlepšenie nástrojov produktivity(správa hladín, výrezy, zoomovanieobjektov a mnohé ïalšie)ZÁVER. Z verzií AutoCAD-u, ktoré optimalizovalitvorbu jediného výkresu,sa postupným pridávaním funkcií aich zdoko<strong>na</strong>¾ovaním stáva nástroj <strong>na</strong>vytváranie a správu celých súborovvýkresov. Vo výkresových súborochsú uloené dáta, ktoré pouívate¾oviumoòujú efektívne komunikovaa zaisova <strong>na</strong>jvyššiu kvalitu projektuv priebehu celého ivotného cyklu.AutoCAD 2005 prináša podstatnéa aj menej podstatné zlepšenia. Vítame,e výrobca nestavil len <strong>na</strong> zmenurozhrania programu, ale zameriavasa <strong>na</strong> zlepšenie starých a pridanieuitoèných nových funkcií. Výhodoupre domácich pouívate¾ov je èe<strong>sk</strong>áedícia obidvoch programov. Preloenéje nielen menu, ale aj pomocník.Autorom èe<strong>sk</strong>ej verzie by sme mohlivyèíta len absenciu lokalizácie <strong>sk</strong>rátenýchpríkazov, pouívaných prikreslení, ktoré doteraz nechýbali vanglickej verzii.Hodnotenie:☺ Efektív<strong>na</strong> práca☺ Univerzálnos pouitia☺ Práca so súpravou návrhov☹ V èe<strong>sk</strong>ej verzii absencia <strong>sk</strong>rátených príkazov☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: AutoCAD LT 2005: 1100 eur bez DPHAutoCAD 2005: 4300 eur bez DPH + 400 eurbez DPH za roèné predplatné <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu verziuZapoièal: Autode<strong>sk</strong>, ÈRPeter ValachovièTECHNICKÉ PARAMETRESystémové poiadavky pre oba produkty operaèný systém Microsoft Windows XP(Professio<strong>na</strong>l, Home Edition, Tablet PC),Microsoft Windows 2000 Microsoft Internet Explorer 6.0 SP1 –inštalácia je súèasou dodávky Procesor Intel Pentium III 800 MHz, kapacitapamäte RAM 256 MB, grafická karta s podporou1024 × 768 Truecolor, 300 MB <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u, CD−ROM, myšProdukty sme testovali <strong>na</strong> poèítaèi s procesoromAthlon 1600+, grafickou kartou MicrostarGeForce2 64 MB, 256 MB RAM, operaènýmsystémom Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l.Programy beali bez problémov (aj obidva<strong>na</strong>raz). Na pohodlnú prácu je vhodný aspoò17−palcový monitor, prípadne väèší.11/2004 PC REVUE 99


S O F T W A R EKomerèné firewally / Niet <strong>na</strong>d bezpeènosNa CD REVUE nájdete:Zonealarm Suite, Bitdefender 8V èlánku Firewall pre PC zadarmo ste sa doèítali o riešeniachproblematiky bezpeènosti, ktoré prispejú kzabezpeèeniu vášho súkromia pri práci s poèítaèoma nestoja vás ani korunu. Tieto riešenia boli vhodné<strong>sk</strong>ôr pre domácich pouívate¾ov. Tí zväèša neoèakávajúvysoko sofistikované riešenia, no poadujú jednoduchéa kvalitné zabezpeèenie svojich poèítaèov.V <strong>na</strong>sledujúcom èlánku vám predstavíme platenéalter<strong>na</strong>tívy, ktoré ponúkajú vyššie funkcie.Okrem rozšírených moností produkty majú aj kvalitnútechnickú podporu. Profesionálne firewally potomu neobsahujú len strohé blokovanie sieovej prevádzky<strong>na</strong> urèitých portoch, ale pridávajú aj ïalšiefunkcie <strong>na</strong>vyše. Je to <strong>na</strong>príklad antivírusový program,antispamová ochra<strong>na</strong>, ochra<strong>na</strong> proti pop-up oknám,ale aj ochra<strong>na</strong> proti rôznym druhom spyware. Ïalšoufunkciou môe by tzv. rodièov<strong>sk</strong>ý zámok, vhodný <strong>na</strong>zamedzenie spúšania stránok s nevhodným obsahom.Odstraòujú aj spyware, èo je hlavne v poslednomèase z<strong>na</strong>èný problém vo ve¾kých podnikoch.Vo všeobecnosti kadý poèítaè pripojený do sieteby dnes mal ma <strong>na</strong>inštalovaný firewall. Bez inštalácietohto ochranného prostriedku by ste nemali pripájapoèítaè do siete. Otázkou však je, ktorý firewallvybra. My sme sa pozreli <strong>na</strong> bezpeènostné riešeniafirmy Symantec a ZoneLabs, ktoré majú vosvojom portfóliu komerèné softvérové firewally. Pridalisme aj program BitDefender 8 Professio<strong>na</strong>l Plus,ktorý je síce <strong>sk</strong>ôr antivírusovým riešením, ale obsahujeaj výkonný firewall. Špecializované riešeniebezpeènostných otázok od firmy Kerio predstavujemev samostatnom èlánku v tomto èísle PC REVUE.Pre porov<strong>na</strong>nie krátko zopakujeme aj monosti štandardnezabudované do operaèného systému MicrosoftWindows XP s opravným balíkom SP2.WINDOWS XP SP2 FIREWALLO tomto spôsobe zabezpeèenia ste sa mohli doèítav PC REVUE è. 10/2004. Pre úplnos len dodávame,e centrum zabezpeèenia obsiahnuté v <strong>na</strong>jnovšomopravnom balíku pre operaèný systém Windows XPnerieši bezpeènostnú situáciu komplexne. WindowsXP SP2 Firewall v podstate bez problémov ochráni vášpoèítaè pred <strong>na</strong>padnutím zvonku, nerieši však otázkukontroly v smere od vášho poèítaèa do internetu.Ce<strong>na</strong>: zadarmo pre vlastníkov operaènéhosystému Microsoft Windows XPNORTON INTERNET SECURITYTento nástroj predstavuje ucelené riešenie. Obsahujeaj antispamovú a antivírusovú ochranu. Preh¾ado aktuálnosti a funkènosti jednotlivých modulovpo<strong>sk</strong>ytuje preh¾adné prostredie.Modul <strong>na</strong>zvaný Perso<strong>na</strong>l Firewall slúi <strong>na</strong> ochranupoèítaèa pred neelanými útokmi zo siete. V jehomonostiach nájdete blokovanie <strong>sk</strong>riptov a prvkovActiveX <strong>na</strong> internetových stránkach, spravovaniepravidiel <strong>na</strong> prístup jednotlivých programov dosiete internet. Pouívate¾ môe definova poèítaèev sieti, ktoré môu a nemôu pristupova <strong>na</strong> vášpoèítaè, rov<strong>na</strong>ko nechýba ani ochra<strong>na</strong> proti trój<strong>sk</strong>ymkoòom a programom, ako sú Back Orifice 2000, Net-Bus a iné. V prípade, e by niektorý z programovAj táto verzia obsahuje preh¾adné prostredie <strong>na</strong> ovládanie,typické pre produkty firmy SymantecPre kadý profil mono <strong>na</strong>stavi prístup do internetu jednot−livým programom zvlášpoadoval prístup do siete internet, Perso<strong>na</strong>l Firewallsa pouívate¾a spýta èi povo¾uje prístup. Konkrét<strong>na</strong>èinnos sa dá <strong>na</strong>stavi aj <strong>na</strong>trvalo a ne<strong>sk</strong>ôr jupouívate¾ môe zmeni.Okrem toho je poèítaè chránený aj pred programamitypu Exploit, ktoré vyuívajú bezpeènostnénedostatky systému. Programov tohto typu je ve¾kémnostvo, no Symantec pripravil ich rozsiahly zoz<strong>na</strong>m.V zoz<strong>na</strong>me nájdete aj aplikácie ako MSSQL,MSN Messenger èi mIrc. Nechýba ani kontrola odosielanýchúdajov vo formulároch prostredníctvominternetových prehliadaèov a rodièov<strong>sk</strong>ý zámok.Modul Privacy Control môe svojím pomenovanímpouívate¾a poplies. Práve vïaka nemu sa hodítento firewall do firiem, kde chceme zablokovaurèité internetové adresy. Norton Internet Security(NIS) ide v oblasti zabezpeèenia ešte ïalej a po<strong>sk</strong>ytujeochranu aj pred prihlásením sa do di<strong>sk</strong>usných<strong>sk</strong>upín, ktoré obsahujú preddefinované k¾úèové slová.Všetky druhy ochrany sa dajú vypnú alebo úplneprispôsobi pod¾a potrieb pouívate¾a.Ve¾kou výhodou tohto firewallu je monos definícieviacerých profilov, medzi ktorými sa staèí lenprepnú. Všetky <strong>na</strong>stavenia sa pritom zmenia <strong>na</strong>aktuálne zapnutý profil.Balíky programov od firmy Symantec sú povestnésvojou aktualizáciou LiveUpdate. Prostredníctvomnej stiahnete okrem antivírusových a bezpeènostnýchaktualizácií aj zlepšenia, po<strong>sk</strong>ytujúce <strong>na</strong>príkladnové zoz<strong>na</strong>my pre rodièov<strong>sk</strong>ý zámok. Takýtoobsah potom zahàòa <strong>na</strong>jnovšie adresy internetovýchstránok s nevhodným obsahom. Okrem ichblokovania môete zakáza <strong>na</strong>pr. aj obyèajné stránkys témou cestovania.Štatistika o celkovej prevádzke a poète zablokovanýchpripojení je zobrazená preh¾adne v jednomokne spolu so zoz<strong>na</strong>mom modulov. NIS umoòujestlaèením jedného tlaèidla vypnú sieovú prevádzkupoèítaèa.Modul Norton AntiSpam pri spustení MicrosoftOutlooku zistí, èi si ho eláte integrova do tohtoe-mailového klienta. Hneï potom mono definovapoštové správy, ktoré budú posudzované ako spam.Tento produkt umoòuje aj kontrolu spamu <strong>na</strong> poštovomserveri Yahoo v definovanom èase. Blokovaniepop-up okien a reklamných bannerov je samozrejmos.Zaujímavá je aj monos pri vypnutí firewalludefinova dobu, po ktorej sa má opä automatickyzapnú.Ce<strong>na</strong>: úplná verzia: 84,95 eurSkúšobná verzia: 15−dòová verziaZONEALARM SUITEV predošlom èísle PC REVUE sme vám predstavili produkts názvom ZoneAlarm od firmy ZoneLabs. Terazsa pozrieme <strong>na</strong> ucelenejší balík s názvom Zone-Alarm Security Suite. Po <strong>na</strong>inštalovaní sa zobrazísprievodca, ktorý zistí, aké funkcie si pouívate¾praje zapnú. Medzi hlavné funkcie tohto balíkapatria antivírusová ochra<strong>na</strong>, firewall, ochra<strong>na</strong> protispyware a zabezpeèenie komunikácie prostredníctvomprogramov IM.V prípade, e u máte v systéme <strong>na</strong>inštalovanýnejaký antivírusový program, Security Suite vás <strong>na</strong> toupozorní a odporúèa jeho odinštalovanie. Pri <strong>na</strong>šich<strong>sk</strong>úškach sme mali <strong>na</strong>inštalovaný program NortonAntiVirus 2005 a povolili sme aj antivírus v tomtobezpeènostnom balíku. Poèas testovania sme nezistilinijaké konflikty. Tu zabudovaný antivírus (produktfirmy Computer Associates) toti po<strong>sk</strong>ytuje len <strong>sk</strong>utoènezákladné stupne ochrany. Nájdete tu ochranupre vašu e-mailovú komunikáciu, plánovanie, heuristickúa<strong>na</strong>lýzu, ale aj monos <strong>sk</strong>enova pevný di<strong>sk</strong> <strong>na</strong>úrovni bajtov. Túto monos však výrobca príliš neodporúèa,pretoe výrazne spomalí systém.Program preh¾adne zobrazuje stav jednotlivýchmodulov a ich aktuálnos. Do štatistiky patria ajúdaje o zablokovaných prístupoch <strong>na</strong> váš poèítaè,poète e-mailov umiestnených do karantény, nechýbaani preh¾ad o poète <strong>sk</strong>enovaných správ, pri-Stav jednotlivých modulov firewallu je zobrazenýv hlavnom okne100 PC REVUE 11/2004


Tieto monosti ocenia hlavne experti,zaèiatoèníkom neodporúèame s nimimanipulovajatých prostredníctvom niektoréhoz podporovaných IM.Firewall po<strong>sk</strong>ytuje preh¾ad o programoch,ktoré sa pokúsili pripoji <strong>na</strong>internet, spolu s indikáciou ich práv<strong>na</strong> pouívanie internetu. Zobrazenésú aj jednotlivé kninice programova máte monos selektívne zakázaim prístup do internetu. Pravidlo mô-ete <strong>na</strong>stavi aj tak, e Security Suitebude oz<strong>na</strong>mova prístup kninice <strong>na</strong>internet.Okrem štandardných <strong>na</strong>staveníprogram po<strong>sk</strong>ytuje aj monosti preexpertov. Tie zahàòajú podrobnúkonfiguráciu protokolov, ako <strong>na</strong>príkladTCP/UDP, s monosou definíciepovolených portov. To všetkoosobitne pre dve zóny – bezpeènúa internetovú. Firewall po<strong>sk</strong>ytujevýbornú monos vypnú celú internetovúprevádzku v systéme stlaèenímjedného tlaèidla. Okrem zastaveniacelej internetovej prevádzkysystému môete prepnú programdo reimu Stealth, èo spôsobí znevidite¾nenievášho poèítaèa v internete.Výhodou je aj ma<strong>sk</strong>ovanie adresyIP. Program po<strong>sk</strong>ytuje ve¾a <strong>na</strong>stavení,ktoré môu vies k nefunkènostiinternetového pripojenia v systéme.Preto sa nám páèila monos jednoduchouvies program do základného<strong>na</strong>stavenia. V prípade akejko¾veknezrov<strong>na</strong>losti tak nemusíte resetovacelý program.Ïalšou ochranou je blokovaniepop-up okien, <strong>sk</strong>riptov, prvkov ActiveXalebo objektov MIME. Samozrejmosouje ochra<strong>na</strong> komunikácie prostredníctvome-mailu. Tu môete definovamonosti odosielaných správ.Napríklad v prípade, e má e-mail viacako 50 príjemcov, nebude vôbec odoslaný.Takto sa vyhnete riziku, e vášpoèítaè sa bude zneuíva <strong>na</strong> úèelynejakého malware. V prípade potrebysa dá táto hodnota upravi.Ce<strong>na</strong>: 59,95 USDSkúšobná verzia: 15−dòová verzia,neobsahuje podporu aktualizácieRýchle a preh¾adné prostredie firewallu a antivírusu v jednomBITDEFENDER 8PROFESSIONAL PLUSToto je program obsahujúci firewalla antivírus v jednom balíku. Má preh¾adnéprostredie, vhodné aj pre zaèiatoèníkov.Všetko sa <strong>na</strong>stavuje v jednomokne. Ochráni aj poèítaè predtelefonickým pripojením <strong>na</strong> nepovolenéèísla s vysokou tarifikáciou. Natento úèel slúi aj freewarová utilitaOptimAccess Dial.Programy, ktoré budú môc komunikovaprostredníctvom siete LANalebo internetu, definujete <strong>na</strong> základedopytu firewallu. Tak ako aj priostatných programoch máte monosnecha danú odpoveï zapamätapre budúcnos. Okrem automatickéhoreimu si môete vopred pripravizoz<strong>na</strong>m aplikácií a <strong>na</strong>definovaim podrobnejšie pravidlá pri sieovejkomunikácii. Výhodou je, e takýtozoz<strong>na</strong>m môete uloi do súboru apoui pri viacerých poèítaèoch. Medzifunkcie firewallu sa dá zaradi aj sledovanie<strong>sk</strong>riptov a cookies z rôznych domén.Pri definovaní aplikácie nechýbadefinovanie jej prístupných portova protokolov, ktoré môe poui.Zaujímavou funkciou antivírusovejèasti programu je <strong>sk</strong>enovanie systémovéhoregistra. Program pri tomsleduje, èi niektorý program nepo-aduje zápis do sekcií slúiacich <strong>na</strong>spúšanie programov po štarte systému.Monosti <strong>na</strong> definíciu vlastností<strong>sk</strong>enovania sú však menšie ako v prípadeMcAfee VirusScan.Okrem toho antivírusový modulobsahuje aj preh¾adný záz<strong>na</strong>m v podobezoz<strong>na</strong>mu <strong>sk</strong>enovaných súborovspolu s grafickým znázornením poètu<strong>sk</strong>enovaných súborov za urèitý èas.Plánovanie vyh¾adávania vírusov jetie spracované preh¾adne. Programuvšak musíme vytknú ve¾mi slabémonosti pri definícii oblasti <strong>sk</strong>enovania.Na výber sú buï všetky lokálnedi<strong>sk</strong>y, alebo len konkrétne adresáre.Nemáte monos urèi, ktoré podadresárenechcete zahrnú do <strong>sk</strong>enovania.Ïalším modulom je antispamový filter.Ten obsahuje pä úrovní a mátemonos definova zoz<strong>na</strong>m e-mailovýchadries a domén, ktoré filter budepovaova za spam èi za normálnupoštu.Nechýba ani preh¾adná štatistika oprijatom spame z celkového poètu prijatýchmailov. Integrácia do Outlooku(aj Outlook Express) je samozrejmos-ou. V Microsoft Outlooku pribudne noválišta, pomocou ktorej môete ve¾mijednoducho pridáva odosielate¾ovspráv v doruèenej pošte buï do zoz<strong>na</strong>muspamerov, alebo tzv. priate¾ov.Program, ia¾, nekontroluje vzájomneobsah zoz<strong>na</strong>mu pre spamerov a priate¾ov,a tak sa môe sta, e rov<strong>na</strong>kúe-mailovú adresu pridáte do oboch zoz<strong>na</strong>mov.Ce<strong>na</strong>: 44,95 USDSkúšobná verzia: 30−dòová verziaVYHODNOTENIE. V <strong>na</strong>šom teste pôsobilako <strong>na</strong>jucelenejšie a <strong>na</strong>jvýkonnejšieriešenie Norton Internet Security,a to hlavne pre integráciu antivírusua mnohých modulov rozširujúcichfirewall. Monosti jeho <strong>na</strong>staveniaboli <strong>na</strong> vysokej úrovni. Jednoz<strong>na</strong>ènúpozíciu spomedzi recenzovanýchfirewallov mu urèuje aj automatickévytváranie pravidiel <strong>na</strong> prístup<strong>na</strong> internet pre také populárneprogramy, ako je Microsoft Outlookalebo aj Internet Explorer.Skúsenejší pouívatelia môu vyuiaj ZoneLabs Security Suite, ktorý sa vyz<strong>na</strong>èovalve¾kou monosou konfigurácie.Pouívate¾om, ktorí pouívajúaj iné riešenia <strong>na</strong> zabezpeèenie poèítaèaa nepotrebujú príliš objemný firewalls mnohými modulmi (spyware,rodièov<strong>sk</strong>ý zámok a iné), odporúèamevy<strong>sk</strong>úša BitDefender Professio<strong>na</strong>l.Všetky produkty sú úplne kompatibilnés SP2 pre Microsoft WindowsXP. Skúšobné verzie jednotlivých programovnájdete aj <strong>na</strong> CD.Michal REITERAplikácia zachytila pokuso pravidelnú kontrolupošty prostredníctvomprogramu MicrosoftOutlook11/2004 PC REVUE 101


S O F T W A R EBezpeèný internet / Panda Platinum 8.0 Internet SecurityPanda Platinum 8.0 Internet Securityje produkt španiel<strong>sk</strong>ej spoloènostiPanda Software, urèený pre operaènésystémy rodiny Microsoft Windows.Program po<strong>sk</strong>ytuje ochranu proti rozliènýmdruhom infiltrácií, ktoré sa šíriainternetom (vírusy, èervy, pirát<strong>sk</strong>eprogramy, dialery), <strong>na</strong>vyše obsahujeintegrovaný firewall, filtrovanie internetovýchstránok a detekciu spamu.Na rozdiel od verzie Titanium je Pandavo verzii Platinum vhodná aj pre<strong>sk</strong>úsených pouívate¾ov, ktorí si pod-¾a potreby prispôsobujú <strong>na</strong>stavenieprogramu.INŠTALÁCIA. Panda Platinum 8.0 InternetSecurity sa dodáva škatuli vofarbe kovu, obsahujúcej inštalaèné CD,príruèku, heslo <strong>na</strong> aktualizáciu cezinternet a kartu s kontaktmi <strong>na</strong> technickúpodporu. Predpokladom úspešnejinštalácie Panda Platinum 8.0 InternetSecurity je splnenie minimálnychpoiadaviek <strong>na</strong> systém. Programpoaduje procesor aspoò Pentium300 MHz, 128 MB RAM, 60 MB miesta<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, CD-ROM mechaniku, InternetExplorer 5.01 a novší, operaènýsystém Windows 95/98/Me/NT/2000/Zablokovanie prístupu <strong>na</strong> pornostránku filtrom internetového obsahuXP a pripojenie do internetu. Pre WindowsNT 4.0 treba ma <strong>na</strong>inštalovanýService Pack 6. Pri inštalácii vo Windows2000 Pro, XP a NT Workstationtreba ma pri inštalácii oprávneniesprávcu systému. Pri inštalácii firewalluvo Windows 95 musí by <strong>na</strong>inštalovanéWinsock2 a Dun 1.3. (Dial-Up Networking).Inštalácia z inštalaèného CD prebiehabez problémov. Mono pri nejvybra jazyk, v ktorom má programkomunikova. Inštalácia môe prebehnúako typická, s minimálnympoètom zásahov pouívate¾a, prípadnemono pri nej meni celý rad parametrov.Pokia¾ je poèas inštalácie zistenýiný antivírusový program, PandaPlatinum 8.0 Internet Securityupozorní <strong>na</strong> potrebu jeho odstránenia,aby sa predišlo moným konfliktom.Úplné odstránenie iného antivírusovéhoprogramu nie je nevyhnutné,treba však bezpodmieneène zabezpeèi,aby sa do pamäte nezaviedli jehorezidentné moduly. Poèas inštalácieje štandardne <strong>na</strong>stavené <strong>sk</strong>ontrolovaniepamäte a mono volite¾ne <strong>sk</strong>ontrolovaaj pevný di<strong>sk</strong>. Obe tieto monostisa dajú vypnú.Pri inštalácii mono <strong>na</strong>inštalovaaj firewall a filter internetového obsahu.Firewall v Panda Platinum 8.0Internet Security je nekompatibilnýs programom Sygate Perso<strong>na</strong>l Firewall,ktorý treba odinštalova alebo aspoòzakáza spustenie jeho rezidentnéhokomponentu. Poèas inštalácie sa takistomono zaregistrova, èo sprístupníïalšie sluby po<strong>sk</strong>ytované výrobcom.Po inštalácii sa v spúšacom menuautomaticky vytvorí programová <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>,ktorá ponúka prístup k licenènejzmluve, kontaktným údajom distribútorov,odinštalovaniu èi spusteniuprogramu, k vytvoreniu záchrannýchdi<strong>sk</strong>iet a k pomocníkovi programu.Štandardné <strong>na</strong>stavenie programuz<strong>na</strong>mená, e sa aktivuje rezidentnáOkno s údajmi o udalostiach programu po<strong>sk</strong>ytuje potrebné informácieochra<strong>na</strong>, èo sa prejaví prítomnosouikony s hlavou Pandy v lište úloh ved-¾a hodín so systémovým èasom.POUÍVANIE SYSTÉMU. Prístupk funkciám Panda Platinum 8.0 InternetSecurity zabezpeèuje jediné oknos centrálnou správou všetkých funkcií.Toto hlavné okno umoòuje prístupk aktualizácii databáz programu, globálnym<strong>na</strong>staveniam, logom a zoz<strong>na</strong>muvírusov. Všetky tieto funkcie súprístupné cez ikonky. Okrem toho satu <strong>na</strong>chádza ešte Control Panel, ktorýumoòuje zisti stav systému, vyko<strong>na</strong>antivírusovú kontrolu, zisti stavautomatických ochrán, stav karanténya prístup k slubám.Aktualizácia je ve¾mi jednoduchá,prebieha automaticky, ale ju monospusti aj manuálne cez ikonu v hlavnomokne. Panda Platinum 8.0 InternetSecurity sa aktualizuje kadý deò.Globálne <strong>na</strong>stavenia systému sasprístupnia po kliknutí <strong>na</strong> ikonuSettings. Otvorí sa rovnomenné okno,ktoré obsahuje všeobecné <strong>na</strong>stavenia,<strong>na</strong>stavenia pošty, aktualizácie,zvukov a <strong>na</strong>stavenie obmedzení. Vovšeobecných <strong>na</strong>staveniach monopovoli a zakáza kontrolu integrityprogramu, reguláciu zaaenia CPU(ak dosiahne pri kontrole zaaenieCPU 90 %, program <strong>na</strong> chví¾u pozastavísvoju èinnos), <strong>sk</strong>enovanie bootsektorov pri štarte systému a <strong>sk</strong>enovaniepoštových prieèinkov a databázIBM Lotus Notes. Pri <strong>na</strong>staveniachpošty Panda Platinum 8.0 Internet Securityumoòuje <strong>na</strong>stavi pre Outlookaj pre Outlook Express profil, ktorý sabude pouíva. Nastavenie aktualizáciesa dá ve¾mi prune prispôsobova.Aktualizáciu mono <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> automatickú,s notifikáciou, ale aj <strong>na</strong> manuálnu.Aktualizova sa dá cez internet(v tom prípade treba heslo a prihlasovaciemeno <strong>na</strong> aktualizaèný server),ale aj z di<strong>sk</strong>ety, iného prenosnéhomédia alebo <strong>na</strong>definovaného adresára.Nastavenie zvukov umoòuje priradisystémovým udalostiam (<strong>na</strong>príkladzachyteniu vírusu) rozlièné zvuky.Zvuky sú však štandardne vypnuté.V paneli <strong>na</strong>stavenia obmedzení sa<strong>na</strong>stavuje heslo supervízora, ktoré trebazada <strong>na</strong> zmenu niektorých <strong>na</strong>stavenísystému alebo <strong>na</strong> prístup k urèitýmèastiam systému. Prístup monoobmedzi selektívne, èo je vhodné <strong>na</strong>odlíšenie pouívate¾ov pod¾a miery ichzdatnosti.Záz<strong>na</strong>my všetkých systémovýchudalostí sú sústredené v jednom okne,v ktorom je moné vyh¾adávanie afiltrovanie. Ikonka Virus list sprístupnídatabázu základných údajov o vírusoch.V tejto databáze mono ¾ahkovyh¾ada, aké vlastnosti má príslušnývírus alebo èerv.Cez Control panel je ve¾mi ¾ahkýprístup ku všetkým súèastiam PandaPlatinum 8.0 Internet Security. V tomtookne sú k dispozícii vo¾by Status, Fullscan, Automatic protection, Quarantinea Services.Status je vlastne preh¾ad o stavesystému – informuje o dátume poslednejaktualizácie, <strong>na</strong>inštalovanýchkomponentoch systému a celkovejúrovni zabezpeèenia poèítaèa.Vo¾ba Full scan v Control centreumoòuje vyko<strong>na</strong> antivírusovú kontrolupoèítaèa. Po jej aktivácii sa sprístupnia<strong>na</strong>jbenejšie <strong>sk</strong>enovacie úlohy.Dá sa tie <strong>na</strong>voli <strong>sk</strong>enovanie pamätepri spustení Windows alebo <strong>sk</strong>enovaniedatabáz Outlooku pri jeho spustení.Vo¾ba Quarantine umoòuje prezrie,aké programy boli zachytené aakú akciu s nimi Panda Platinum 8.0Internet Security <strong>na</strong>vrhuje vyko<strong>na</strong>.Vo¾ba Services dokáe manuálnestiahnu aktualizácie vírusových databáz,manuálov, programových komponentov,pristupova k technickej podpore,informáciám o vírusoch a zasielapodozrivé súbory výrobcovi. Monotu takisto dáva návrhy <strong>na</strong> zlepšenieprogramu a prihlási sa <strong>na</strong> odber bulletinov.Monos flexibilne <strong>na</strong>stavova jednotlivésúèasti systému dáva vo¾baAutomatic protection. Jej základnýmpilierom je antivírusová ochra<strong>na</strong>. Tása dá konfigurova osobitne pre poštua pre ostatné moné brány infekcie.V oboch prípadoch mono <strong>na</strong>stavipredvolenú akciu (<strong>na</strong>príklad auto-102 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R EPanda Platinum 8.0Internet Securityúspešne detegovala zachytil všetkytestované vírusymatické odstránenie, upozornenie)a ovláda zobrazenie varovania. Štandardnesa v oboch prípadoch detegujúaj hoaxy, hacker<strong>sk</strong>é nástroje a potenciálnenebezpeèné súbory sú zablokované.Pre antivírusovú kontrolumono tie <strong>na</strong>konfigurova poèetnévýnimky z antivírusovej kontroly (jednotlivésúbory, adresáre a urèité prípony).Pri kontrole pošty je štandardnekontrolovaná prichádzajúca aj odchádzajúcapošta, komprimované prílohya detegujú sa aj tzv. jokes. Kontrolavšetkých prípon nie je štandardnezapnutá, kontrolujú sa len nebezpeènéprípony. Pri antivírusovej kontroleje štandardne vypnutá heuristikaa kontrolujú sa len vybrané druhysúborov. Podobne ako pri iných antivírusovýchprogramoch ani tu rezidentnáochra<strong>na</strong> nekontroluje komprimovanésúbory. To však mono zmeni.Novinkou je pouitie technológiíTruPrevent, ktoré umoòujú detekciua zablokovanie programov, ktoré bymohli by infikované neznámymi vírusmi<strong>na</strong> základe a<strong>na</strong>lýzy èinnosti procesov,ako i zablokovanie pokusovo preteèenie zásobníka.V súlade s <strong>na</strong>jnovšími trendmiv ochrane obsahuje Panda Platinum8.0 Internet Security integrovaný firewall.Nastavenia firewallu sú rozdelenédo dvoch záloiek – Accessa Security. V záloke Access monourèi programy, ktoré budú môc pristupovado internetu. Jednotlivýmprogramom sa dá prístup povoli,zakáza alebo sa firewall zakadýmspýta pouívate¾a, èi prístup povolíalebo zakáe. V programe je pred<strong>na</strong>stavenýsúbor štandardných programovs takýmto oprávnením, èo ušetrípoèiatoèné <strong>na</strong>stavovanie, ktoré je priiných produktoch bené. Pokroèilé<strong>na</strong>stavenia umoòujú <strong>na</strong>vyše špecifikovaadresu a port <strong>na</strong> prístup dosiete. Je tu tie monos vytvára pravidlápre správu prístupu do siete azo siete. Samozrejmosou je tvorbapravidiel v závislosti od adresy IP,adresy MAC a pouitého portu.Záloka Security umoòuje regulovaprístup k zdie¾aným adresárom –pouívate¾ sa môe rozhodnú, èiiným povolí prístup k svojim zdie¾anýmadresárom alebo nezablokujeprístup k zdie¾aným adresárom ostatnýchpouívate¾ov. Tento prístup mô-e by konfigurovaný osobitne pre kadúsieovú kartu <strong>na</strong>inštalovanú v poèítaèi.Takisto je tu monos povolinotifikáciu prístupov <strong>na</strong> chránenýpoèítaè z vonkajšieho sieového prostredia.Ochra<strong>na</strong> proti spyware umoòujezapí<strong>na</strong> a vypí<strong>na</strong> ochranu proti rozliènýmnástrojom <strong>na</strong> špehovanie.Táto ochra<strong>na</strong> je rozdelená <strong>na</strong> ochranuelektronickej pošty a ochranu pevnýchdi<strong>sk</strong>ov.Ochra<strong>na</strong> proti dialerom detegujerozlièné utility, ktoré presmerovanímpripojenia do internetu môu od¾ahèivašu peòaenku. Program tieumoòuje zadefinova telefónne èísla,<strong>na</strong> ktoré sa poèítaè môe pripája.Pokusy o volanie <strong>na</strong> akéko¾vek iné èíslaako povolené budú automatickyukonèené.Antispamový filter je urèený <strong>na</strong> filtráciupošty. Podozrivé správy sa dopredmetu oz<strong>na</strong>èia textom „This couldbe spam“. Ak je poštovým klientomMicrosoft Outlook, Panda Platinum8.0 Internet Security do lišty pridá tritlaèidlá a vytvorí prieèinok SPAM. Tlaèidlamimôete sami urèi, èi ide alebonejde o spam. No ak pouívate inéhoklienta ako Outlook, text indikujúcinevyiadanú poštu sa pridáva do telasprávy spolu s odkazom <strong>na</strong> klasifikáciu.Filtrovanie internetového obsahuumoòuje zablokova prístup <strong>na</strong> stránkys neelaným obsahom. Prístup k <strong>na</strong>staveniamfiltra je chránený heslom.Prístup mono konfigurova pre rozliènýchpouívate¾ov. K dispozícii súvopred <strong>na</strong>konfigurované filtre, oz<strong>na</strong>èenéako štandardný, zamest<strong>na</strong>necký,tee<strong>na</strong>ger<strong>sk</strong>ý a det<strong>sk</strong>ý. Okrem tohosi mono <strong>na</strong>definova aj vlastné filtre,ktoré umoòujú vybra kategóriestránok, ku ktorým nebude prístup zchráneného poèítaèa. Na výber súkategórie od <strong>na</strong>hoty a po medicínu,drogy a podobne. Všetky aplikovanéfiltre mono posilni aplikáciou blacklistu,obsahujúceho stránky, <strong>na</strong> ktoréje zakázaný prístup bez oh¾adu <strong>na</strong>pouitý filter. Pravidlá umoòujeobís whitelist, ktorý obsahuje stránkys povoleným prístupom. Na rýchlejšie<strong>na</strong>stavovanie Panda Platinum8.0 Internet Security umoòuje filtreimportova a exportova do súboru.PRAKTICKÝ TEST. Pri testovaníschopností Panda Platinum 8.0 InternetSecurity v praxi bol tento produkt<strong>na</strong>sadený poèas dvoch týdòov <strong>na</strong> poèítaèivyuívanom <strong>na</strong> prístup do internetu,<strong>na</strong> ktorom sa prijíma a odosielanieko¾ko sto správ elektronickejpošty denne. Poèas pouívania bolprogram pravidelne aktualizovanýnovými databázami vzoriek.Poèas pouívania Panda Platinum8.0 Internet Security zachytil nieko¾kodesiatok vírusov, <strong>na</strong>jèastejšie z rodínNet<strong>sk</strong>y a Bagle. Spamový filtertie fungoval spo¾ahlivo. Niekedy sasíce pomýlil, èo je prirodzené, ale doplneniezoz<strong>na</strong>mu dôveryhodnýchodosielate¾ov vyriešilo situáciu. Pritestovaní filtrovania webového obsahusom sa pokúšal s det<strong>sk</strong>ým filtrompreniknú <strong>na</strong> niektoré populárnestránky s obsahom len pre dospelých.Filter fungoval spo¾ahlivo.Schopnosti antivírusového programusom otestoval <strong>na</strong> zbierke úplnefunkèných a replikujúcich sa vírusova èervov, ktoré sa pod¾a The WildListOrganisation (<strong>www</strong>.wildlist.org) šírilimedzi pouívate¾mi poèítaèov v auguste2004. Testovacia súprava obsahovalavírusy obsiahnuté v hlavnom zoz<strong>na</strong>meWildlistu. Ich zoz<strong>na</strong>m je <strong>na</strong>poiadanie k dispozícii v redakcii.Program detegoval všetkých 464vírusov a èervov v teste. Odstránil znich 459, zvyšných 9 kusov boot vírusov,ktoré boli vo forme obrazov bootsektorov, premiestnil do karantény.Kompletné otestovanie poèítaèa(1 boot sektor a 1 196 900 súborov)odhalilo spolu 6410 vírusov a èervov(treba poveda, e pouitý poèítaè nieje práve typický príklad beného pouívate¾<strong>sk</strong>éhopoèítaèa). Tento testzabral nieèo vyše 13 minút.ZÁVER. Panda Platinum 8.0 InternetSecurity je program urèený pre pouívate¾ov,ktorí potrebujú ochránipoèítaè pred komplexnými hrozbamidnešného internetu. Program po inštaláciis <strong>na</strong>stavením „zo škatule“ mô-e fungova v reime „inštaluj a zabudni“,èo je výhodné <strong>na</strong>jmä pre menejzdatných pouívate¾ov. Pre týchostatných však obsahuje dostatoènémonosti ovplyvni <strong>na</strong>stavenie programua zvýši tým výslednú ochranu.Cenou, ktorú pouívate¾ zaplatíza ochranu, je v urèitých okamihochmierne spomalenie poèítaèa. Programbude k dispozícii aj v slovenèine.Program je certifikovaný nezávislýmibezpeènostnými organizáciamiICSA (<strong>www</strong>.icsa.net) a West Coast Labs– certifikát Checkmark (<strong>www</strong>.westcoastlabs.org).Èo sa týka úèasti v štandardnýchtestoch špecializovaného periodikaVirus Bulletin (<strong>www</strong>.virusbtn.com), výrobca svoj produkt od júlaroku 2002 do testov nezaslal, takechýba monos presnejšieho porov<strong>na</strong>nias konkurenciou a hlavne hodnoteniedlhodobej úspešnosti programuv týchto testoch.Štandardne zapnutá heuristickádetekcia neznámych vírusov by prinieslazlepšenie produktu. Celkovéhodnotenie mono zhrnú do výroku:„Slušná ochra<strong>na</strong> za slušnú cenu.“Ce<strong>na</strong>: program s aktualizáciou <strong>na</strong> 1 rok:3546 Sk (2980 Sk bez DPH)Zapoièal: proNETIXMilan Peterka11/2004 PC REVUE 103


S O F T W A R E A K O N A T O ?Núdzové CD <strong>na</strong> záchranu dátUrèite sa vám to u stalo. Prídete kpoèítaèu, zapnete a... ne<strong>na</strong>štartuje.Ak <strong>na</strong> to vopred nemyslíte, mohla byvás takáto havária operaèného systémuz akéhoko¾vek dôvodu zastihnúnepripravených. Vtedy sa vám zídezáchranné štartovacie CD, ktoré umoníspusti poèítaè a zachráni dôleitédáta. O jednom zo spôsobov jehoprípravy si povieme v tomto èlánku.Grafická <strong>na</strong>dstavba, nijaké pamä-ové obmedzenie, jednoduchá konfiguráciasiete, podpora dlhých názvovsúborov, prístup <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>y NTFS. Tietovýhody ponúka <strong>na</strong>príklad bezplatnýtool Bart's PE Builder (<strong>www</strong>.nu2.nu).Umoòuje jednoducho vytvori ISOImage bootovate¾ného CD so všetkýmipotrebnými nástrojmi <strong>na</strong> záchranudát a pre prípadný pokus o zreparovaniehavarovaného operaènéhosystému. V jeho základnom vybavenísú <strong>na</strong>príklad editor WordPad, súborovýma<strong>na</strong>ér, program <strong>na</strong> testovaniepevných di<strong>sk</strong>ov, softvér <strong>na</strong> rozdeleniefyzického di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> nieko¾kologických. Pouívate¾ si <strong>na</strong>vyše môedoplni bezplatnú antivírusovú utilituMcAfee Stinger alebo svoje osvedèenéprogramy.ÈO NA TO TREBA. Na vytvorenienúdzového CD popri programe Bart'sNa zaèiatku riadka treba odstráni bodkoèiarku, aby štandardne bola k dispozícii sloven<strong>sk</strong>áklávesnicaMedzi úvodzovky <strong>na</strong> koncoch riadka treba <strong>na</strong>písa registraèné údajePE Builder v prvom rade potrebujeteoriginálne inštalaèné CD s operaènýmsystémom Microsoft Windows XP Home/Professio<strong>na</strong>l,integrované s SP1.Pod¾a licenèných podmienok si mô-ete vytvori jednu zálonú kópiuinštalaèného CD operaèného systémua z toho faktu autor programu PEBuilder vychádza.Nainštalujte program a spustiteho. V prvom okne treba vybra mechanikus inštalaèným CD obsahujúcimoperaèný systém alebo adresár,kam sme ho <strong>sk</strong>opírovali, a zvoli miesto,kde sa má uloi vytvorený ISOImage. Po úspešnej kontrole správnostioperaèného systému vyberáteïalšie funkcie a programy, ktoré máobsahova záchranné CD. Ak programzistí, e inštalaèné CD neobsahujeService Pack 1, ïalej nepokraèuje a<strong>na</strong> danú <strong>sk</strong>utoènos vás upozorní.Jednotlivé funkcie, ovládaèe a programysa konfigurujú ako tzv. plugin,keï sa v programe vyberie poadovanáfunkcia a stlaèením tlaèidla E<strong>na</strong>ble/Disable povolí èi zakáe. Existujú dvadruhy pluginov. Prvé sú plnohodnotnéa po aktivácii aj schopné pouitia.Druhým chýbajú potrebné súbory atie musí doplni pouívate¾, prípadnepri niektorých upravi aj konfiguraènýsúbor. Ak sa v príslušnom podadresári(\plugin\... <strong>na</strong> mieste, kde je<strong>na</strong>inštalovaný Bart's PE Builder) ne<strong>na</strong>chádzapotrebný ovládaè aleboprogram, PE Builder vás <strong>na</strong> to pripokuse o aktiváciu upozorní. Po doplneníchýbajúcich súborov môetepotom funkciu zapnú. Podrobnejšieinformácie sa <strong>sk</strong>rývajú za tlaèidlomPluginHelp – kliknite <strong>na</strong>ò a ukáe saopis funkcií príslušného pluginu.V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch nájdeteopis postupu pri konfigurácii niektorýchfunkcií a pri pouití vlastnýchnástrojov.ANTIVÍRUSOVÁ KONTROLA. Vo¾nýantivírusový program sa dá stiahnuz adresy http://vil.<strong>na</strong>i.com/vil/stinger.Stinger od Network Associates (NAI/McAfee) nie je plnohodnotná náhradaprotivírusovej ochrany, <strong>na</strong> základnúkontrolu však staèí. Pre<strong>sk</strong>úma, èipoèítaè neobsahuje <strong>na</strong>jèastejšie savy<strong>sk</strong>ytujúce vírusy. V èase písania tohtoèlánku ich vo svojej databáze mal46. Súbor stinger.exe treba <strong>sk</strong>opírovado podadresára \plugin\stinger aaktivova pouitie.SLOVENSKÁ KLÁVESNICA. Ak pritvorbe núdzového CD chcete ma kdispozícii sloven<strong>sk</strong>ú klávesnicu, trebaurobi zásah do súboru keyboard.inf, uloeného v podadresári \plugin\keyboard. Otvorte ho v editore, <strong>na</strong>pr.v Notepade, a v poloke [Default.Add-Reg] h¾adajte riadok, v ktorom je slovoSlovak. V <strong>na</strong>sledujúcom riadku odstráòte<strong>na</strong> zaèiatku bodkoèiarku, abysa zaèí<strong>na</strong>l z<strong>na</strong>kmi 0×1, a súbor ulote.Zmeni pouívanú klávesnicu sapo spustení poèítaèa z CD, vytvorenéhoprogramom PE Builder, dá kliknutím<strong>na</strong> GO a v menu potom cezpoloku System -> Keyboard Layout.V otvorenom okne postupujte pod¾anávodu, zadajte pre príslušnú klávesnicudvojz<strong>na</strong>kový kód a stlaète Enter.NAPÁLENIE ZÁLOHY DÁT. Na záchrannýdi<strong>sk</strong> môete integrova aj<strong>na</strong>pa¾ovací program Nero 6 a potomho poui <strong>na</strong> núdzovú zálohu dát.Napa¾ovací program sa dá logicky vyuiiba vtedy, keï máte v PC dve mechanikyCD. Z prvej spustíte záchrannéCD a druhú – <strong>na</strong>pa¾ovaèku –vyuijete <strong>na</strong> vytvorenie zálohy dôle-itých dát.Najprv musí by Nero <strong>na</strong>inštalovanýv poèítaèi, štandardne býva v adresári\Program Files\Ahead <strong>na</strong> logickomdi<strong>sk</strong>u C. Z podaresára Nero treba<strong>sk</strong>opírova všetky súbory a adresáredo podadresára \plugin\neroburning rom. Následne treba upravisúbor penero.inf, uloený <strong>na</strong> tomistom mieste. Otvorte ho a odstráòtebodkoèiarku <strong>na</strong> zaèiatku všetkýchriadkov v poloke [Software.AddReg]a aj pred òou. Potom <strong>na</strong> príslušné miesta<strong>na</strong>píšte svoje registraèné údaje kNeru 6, súbor ulote a povo¾te pouitie<strong>na</strong>pa¾ovacieho programu v PEBuilder.OVLÁDAÈE PRE RADIÈ. Ak pouívatepevný di<strong>sk</strong> (pevné di<strong>sk</strong>y) pripojený<strong>na</strong> radiè IDE typu RAID aleboradiè SATA <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e èi v podobe<strong>karty</strong> PCI, treba do pluginu pridaovládaèe, urèené pre tento konkrétnyradiè. Pri štandardnom radièi<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e staèí podpora, obsiahnutáv programe Bart's PE Builder.Z adresy <strong>www</strong>.xppe.com/files/xppe.zip si stiahnete súbor s rôznymi doplòujúcimipluginmi. Tu nájdete kompletnúpodporu pre <strong>na</strong>jèastejšie pouívanéradièe aj s ovládaèmi. Aleboh¾adajte <strong>na</strong> domácej stránke Bart's PEBuilder, kde sú odkazy <strong>na</strong> rôzne inézdroje.104 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R EPracovná plocha, ako ju pouívate¾ vidí po štarte z CDPODPORA PRE SIE. Aj sieové <strong>karty</strong> budú pravdepodobnepotrebova inštaláciu vlastných ovládaèov.PE Builder síce ponúka u hotový plugin preštyri druhy sieových kariet, ale ak v PC máte odlišnýtyp s inou èipovou súpravou, musíte plugin <strong>na</strong>konfigurovamanuálne. Ak sa chcete spomí<strong>na</strong>nejú<strong>na</strong>vnej konfigurácii vyhnú, <strong>sk</strong>úste si pozriezoz<strong>na</strong>m stránok <strong>na</strong> konci èlánku, èi tam nenájdetevyhovujúci plugin. Vhodný je u spomí<strong>na</strong>ný súborxppe.zip.V prípade sieovej <strong>karty</strong> Intel Pro 100/1000ulote ovládaè do podadresára \plugin\nic_intelpro\files.Funkciu aktivujte v programe stlaèenímtlaèidla E<strong>na</strong>ble/Disable pre príslušný plugin. Eštetreba povoli integrovaný Network Support, aby samohla poui podpora pre sie, ktorá sa aktivujehneï po boote z CD a umoòuje jej konfiguráciu.Ak sie po štarte nepotrebujete pouíva, <strong>na</strong> otázkuDo you want to start network support now? odpovedztezáporne. Prípadne plugin úplne vypnite pri<strong>na</strong>stavovaní poadovaných funkcií pred vytvorenímISO Image.ZAKOMPONOVANIE VLASTNÝCH PROGRA−MOV. Vyui môete svoje ob¾úbené nástroje –programy, ktoré sa vám osvedèili a o ktorých predpokladáte,e sa vám zídu v prípade havárie systému.Mono to bude Drive Image alebo PartitionMagic, hotové pluginy pre ne nájdete <strong>na</strong> niektorejz adries uvedených ïalej. Ak medzi pripravenýmipluginmi nie je konkrétne ten pre váš ob¾úbenýprogram, môete si ho urobi aj sami. Tvoria ho trièasti: súbor .htm s pomocníkom, súbor .inf s inštrukciami,ako program PE Builder má pluginyintegrova <strong>na</strong> CD, a súbor .xml, v ktorom je uloené<strong>na</strong>stavenie obsahu a vzh¾adu vlastného menu (náhradaza menu vo Windows). Návod <strong>na</strong> tvorbu pluginovobsahuje pomocník v adresári \doc\ a ïalšieinformácie môete zí<strong>sk</strong>a aj <strong>na</strong> internetovej stránke<strong>www</strong>.xppe.com/plugins.html. Takisto pomôe,keï si pozriete niektorý z hotových pluginov a pod-¾a neho si pripravíte vlastný.Ako tip <strong>na</strong> programy, ktoré by sa vám mohli zís,odporúèame webovú stránku <strong>www</strong>.pcgo.de/downloads/cm/themenseiten/service_cd/notfalltools.php.Okrem opisu (v nemèine) obsahuje aj odkazy <strong>na</strong>download spomí<strong>na</strong>ných programov. Medzi nimi jepraktický a hlavne bezplatný Clone maxx, slúiaci<strong>na</strong> vytváranie klonov logických di<strong>sk</strong>ov. PartitionImage 2.2e pomôe uloi image vytvorený z logickéhodi<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> iný di<strong>sk</strong> – pre domácich pouívate¾ovIntegrovaný jednoduchý súborový ma<strong>na</strong>ér A43je zadarmo. Zís sa môe aj PC Inspector File Recovery(takisto je zadarmo) pri rekonštrukcii súborovz pevných di<strong>sk</strong>ov s poškodeným boot sektoromalebo FAT. Namiesto Nera sa dá poui bezplatnýCDBurnerXP Pro zo stránky <strong>www</strong>.pcgo.de/downloads/cm/themenseiten/service_cd/system_basics.php.Ïalšou alter<strong>na</strong>tívou je <strong>www</strong>.pcgo.de/downloads/cm/themenseiten/service_cd/virenschutz.php, zameraná<strong>na</strong> antivírusovú, adwarovú a spywarovú ochranu.Do pozornosti mono odporúèa programy„a² Perso<strong>na</strong>l“, Ad-Aware, AntiVir Perso<strong>na</strong>l Edition,Bazooka, BiDefender Free Edition – všetky súvo¾né.VYTVORENIE ISO IMAGE. Po <strong>na</strong>stavení a aktiváciivšetkých poadovaných pluginov treba kliknú <strong>na</strong>Next, PE Builder vytvorí adresár a doò uloí všetkysúbory, ktoré budú obsiahnuté <strong>na</strong> štartovacomzáchrannom CD, a následne vytvorí ISO Image.Hotové Image môete <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD hociktorým<strong>na</strong>pa¾ovacím programom, podporujúcim tútomonos, <strong>na</strong>pr. WinOnCD, Nero alebo bezplatnýmCDBurnerXP Pro.Na <strong>na</strong>sledujúcich internetových stránkach popriprograme PE Builder nájdete ïalšie informácie,rôzne doplnky a odpovede <strong>na</strong> èasté otázky.<strong>www</strong>.nu2.nu<strong>www</strong>.pecd.net<strong>www</strong>.xppe.com<strong>www</strong>.oion.net/qnd/bootcdplugindepot.shtml<strong>www</strong>.911cd.net/forumsV tomto okne sa po štarte konfiguruje sieJán Géci11/2004 PC REVUE 105


S O F T W A R ESpracovanie fotografií / Zoner Photo Editor 7 Professio<strong>na</strong>lPremiéra novej verzie programu <strong>na</strong> archiváciu akomplexné spracovanie digitálnych fotografií saodohrala iba pár dní pred vydaním tohto èísla –<strong>na</strong> Invexe. Zmien bolo <strong>na</strong>koniec to¾ko, e programdostal po druhý raz v histórii nové meno – ZonerPhoto Editor 7.Pamätníkov èi pouívate¾ov prvej aplikácie z dielnespoloènosti Zoner Software, urèenej <strong>na</strong> správu aprezeranie obrázkov, Zoner Archív (1995) bude asipomenej. U o rok ne<strong>sk</strong>ôr sa tento program stalzákladom aplikácie Zoner Media Explorer. Pod týmtomenom sa <strong>na</strong> trhu objavilo šes verzií programu.Predstavitelia spoloènosti Zoner sa netaja tým, e kpremenovaniu produktu siahli <strong>na</strong>jmä z marketingovéhoh¾adi<strong>sk</strong>a. Doplnením nových funkcií (viacHlavné okno programu aj pod novým názvom doz<strong>na</strong>lo iba kozmetických úprav. V ¾avej dolnej èasti môe by volite¾ne zobra−zený náh¾ad obrázku, informácie z EXIF, alebo histogramNa CD REVUE nájdete:trial verziuako tri desiatky) sa toti radikálne mení, rozširujeoblas <strong>na</strong>sadenia produktu a práve tento momentlepšie vystihuje nový názov produktu.ZLEPŠENÝ EDITOR. Editor je podstatne zdoko<strong>na</strong>lený– pribudli také nástroje ako digitálny ble<strong>sk</strong>,štvorbodová korekcia perspektívy, nástroj <strong>na</strong> nelineárnyvýber oblasti obrázka, filter miešania kanálov apriama <strong>na</strong>dväznos <strong>na</strong> program Zoner Calisto 5.Zo všetkých noviniek v editore bude pravdepodobne<strong>na</strong>jväèším lákadlom funkcia digitálneho ble<strong>sk</strong>u,teda „prejasnenia tieòov", ako ju <strong>na</strong>zýva výrobca.Ide o funkciu, ktorú síce mono dosiahnu voviacerých editoroch, vdy je to však otázka experimentovaniaa h¾adania optimálnych <strong>na</strong>stavení.V prípade Photo Editora je funkcia implementovaná<strong>na</strong> úrovni zrozumite¾nej aj pouívate¾ovi s minimálnymigrafickými zruènosami. Navyše funkciuocení prakticky kadý majite¾ digitálneho fotoaparátu(s výnimkou majite¾ov prístrojov od HP,ktoré ju majú integrovanú). Asi kadému sa totiz èasu <strong>na</strong> èas podarí exponova snímku, <strong>na</strong> ktorejnevidno v tmavších pasáach detaily.Ve¾mi sa mi páèi aj funkcia štvorbodovej korekcieperspektívy. V porov<strong>na</strong>ní s klasickým nástrojom,korigujúcim iba vertikálne línie, môete s týmtokorigova aj horizontálne línie. Ide o mocný nástroj,ktorý príde vhod <strong>na</strong>jmä pri upravovaní snímokz prezentácií.Filter miešania kanálov oceníte, keï budete chciezatraktívni snímky prevodom <strong>na</strong> èiernobiele. Vïakaspomí<strong>na</strong>nému filtru toti máte výsledok tohtoprocesu pod kontrolou.NOVINKY V PREHLIADAÈI. Na prvý poh¾ad saprehliadaè prakticky nezmenil. Azda <strong>na</strong>jvýraznejšouzmenou prešla práca s k¾úèovými slovami. Tá je v novejverzii ove¾a pohodlnejšia ako v predošlej. Jednoduchšieje nielen ich priraïovanie a zobrazenie,ale oceni treba aj monos ich èlenenia do stromovejštruktúry. Pri pár desiatkach fotografií monovýhodu k¾úèových slov neoceníte. Ak však máváš archív nieko¾ko tisíc fotografií, je ich podpora<strong>na</strong> nezaplatenie.Rozšírená je podpora práce s údajmi EXIF. V novejverzii mono upravova viaceré parametre (ISO,clo<strong>na</strong>, expozícia).Úplnou novinkou je zabudovanie hodnotenia kvalitysnímok, èím si ¾ahko môete vybera <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>oršiepouitie tie <strong>na</strong>jkvalitnejšie snímky.ÏALŠIE NOVINKY. Prvá poèetná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> noviniekPhoto Studia sa viae k tlaèi fotografií a ich publikovaniu.V zoz<strong>na</strong>me moností nájdete dy<strong>na</strong>mickékalendáre (obdobie definuje pouívate¾), tlaè indexova šetriè papiera (program vám ponúkne optimálnerozloenie fotografií <strong>na</strong> hárku papiera).106 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R ENová funkcia prejasni tiene príde vhod, keï budete chciev snímkach zvýrazni detaily pôvodne ukryté v tieòoch,ukáková snímka je fotografovaná v ja<strong>sk</strong>yni v protisvetlePri chybnom <strong>na</strong>stavení fotoaparátu alebo za zlých svetel−ných podmienok sa v snímkach èasto stretneteso šumom, Zoner Photo Editor 7 si s ním hravo poradípomocou funkcie odstráni šum, i keï ani tá nie je všemocnású v distribúcii ešte verzie Home a Classic. Pre multilicenènýchzákazníkov z podnikovej sféry a školstvaje k dispozícii verzia Enterprise.ZÁVER. Zoner Photo Studio 7 je v súèasnosti robustnáaplikácia oplývajúca mnostvom pokroèilých funkcií,ktorá po<strong>sk</strong>ytne amatér<strong>sk</strong>emu fotografovi dostatoènýpriestor <strong>na</strong> spracovanie, archiváciu a zdie¾aniefotografií. Vïaka niektorým unikátnym funkciám(digitálny podpis) má Photo Studio dobré šance <strong>na</strong>uplatnenie aj vo firemnej èi profesionálnej oblasti.Aj <strong>na</strong>priek výraznému posilneniu editaènýchfunkcií programu nemá Photo Editor ambíciu konkurovaprofesionálnym aplikáciám <strong>na</strong> úpravu obrázkov,ako je Adobe Photoshop. Sila tohto programuspoèíva v jeho univerzálnosti a pokrytí všetkýchèinností, ktoré pouívatelia obyèajne s digitálnymifotografiami vykonávajú.Ako však vraví klasik, ko¾ko ¾udí, to¾ko chutí.Aby ste mohli zisti, èi vám Zoner Photo Studio 7„padne do oka“ rov<strong>na</strong>ko ako nám, ponúkame vámÏalšími pridanými funkciami sú prechodovéefekty pri premietaní obrázkov, nové monostizobrazenia informácií o obrázku.Výrazne zlepšená je funkcia <strong>na</strong>èítania snímokz digitálnych fotoaparátov a iných zariadení. Programtoti automaticky rozpoznáva typ pripojenéhozariadenia (toto ocenia <strong>na</strong>jmä pouívatelia digitálovz<strong>na</strong>èky Canon).Profesionálom a pravdepodobne aj pri <strong>na</strong>sadenívo firemnom prostredí zrejme príde vhod monosdigitálneho podpisu snímok. Na tento úèel sa vyuívaklasický digitálny podpis, pridelený certifikaènouautoritou. Pri takto oz<strong>na</strong>èených fotografiáchnebude v budúcnosti problematické dokazovaniepravosti a pôvodnosti snímky. Okrem profesionálnychfotografov by mohla táto novinka nájsuplatnenie aj v poisovniach a u polície.Zlepšená je aj podpora formátu RAW (to je formát,v ktorom sú zapísané údaje v rov<strong>na</strong>kej forme, ako ich<strong>na</strong>sníma CCD). Photo Studio dokáe importova azobrazova prakticky všetky známe verzie tohto formátu.Neumoòuje však ich editáciu v takom rozsahuako programy dodávané výrobcami digitálnych fotoaparátov.Mono však Zoneru aj v tejto oblasti svitne<strong>na</strong> lepšie èasy. Tesne pred premiérou tejto verzie totiNovinkou je aj funkcia štvorbodovej korekcie „padajúcich línií“, ktorá sa osvedèí pri úprave nejednej snímky s architektúrou(v¾avo pôvodná snímka, vpravo „korigovaná“)uviedla firma Adobe formát DNG, ktorý by mohol bycestou k univerzálnosti spracovania proprietárnychformátov RAW. Pod¾a informácií predstavite¾ov spoloènostiZoner sa aktuálne preverujú monosti zaradeniapodpory DNG do Photo Studia a v tejto fáze nieje zrejmé, èi bude doplnená do aktuálnej verzie alebosa objaví a v budúcej verzii.VERZIE. Zoner u tradiène ponúka program voviacerých verziách, líšiacich sa dostupnými funkciami.Okrem <strong>na</strong>mi testovanej verzie Professio<strong>na</strong>lmonos vy<strong>sk</strong>úša si novú verziu, <strong>na</strong> CD REVUEnájdete jeho freewarovú verziu.Hodnotenie:☺ Funkcie, komplexnos☺ Jednoduchos, ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: Profesio<strong>na</strong>l: 2399 Sk s DPHHome: 999 Sk s DPHClassic: 499 Sk s DPHPeter Orvi<strong>sk</strong>ý


S O F T W A R EAdobe Video Collection Professio<strong>na</strong>lPre profesionálnych záujemcov o prácus digitálnym videom ponúka spoloènosAdobe ucelenú kolekciu nástrojov.Niektoré z nich sme u <strong>na</strong><strong>na</strong>šich stránkach predstavili samostatne,preto sme vy<strong>sk</strong>úšali, aký komfortpo<strong>sk</strong>ytuje ucelený balík všetkýchproduktov z tejto oblasti.Balík Adobe Video Collection sa ponúkav dvoch variantoch – Standarda Professio<strong>na</strong>l. V oboch balíkoch nájdete<strong>na</strong>jnovšie verzie produktov AdobePremiere Pro 1.5, Adobe Audition 1.5a Adobe Encore DVD 1.5, rozdiel je vpribalenej verzii produktu AdobeAfter Effects 6.5, ktorá je rov<strong>na</strong>ká akotyp balíka – takisto Standard aleboProfessio<strong>na</strong>l. Kolekcia Professio<strong>na</strong>lokrem toho obsahuje aj Adobe PhotoshopCS.Adobe Premiere Pro 1.5Srdcom celého balíka je bezpochybysoftvér <strong>na</strong> editáciu a nelineárny strihvidea. A <strong>na</strong>jnovší Premiere sa v tejtoúlohe cíti dobre. Zme<strong>na</strong> poradovéhoèísla <strong>na</strong> verziu 1.5 <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, enejde o úplne nový produkt, ale <strong>sk</strong>ôro plynulý pokrok a doladenie funkciípredchádzajúcej verzie Premiere Pro.Novinkou je podpora formátu 24P/24PA, pouívaného v nových kameráchspoloènosti Pa<strong>na</strong>sonic. PremierePro 1.5 si lepšie rozumie s formátmiAAF (Advanced Authoring Format) aEDL (Edit Decision List) a umoòujeich import aj export.Príjemným rozšírením funkcií jeProject Ma<strong>na</strong>ger. Má dvojaké vyuitie.Ak v projekte vyuívate viac zdrojovýchsúborov v rozlièných adresároch,Project Ma<strong>na</strong>ger vám všetkypotrebné súbory môe sústredi dojedného adresára a vytvorí k nimpríslušný projekt s upravenými linkami.Okrem toho Project Ma<strong>na</strong>ger dokáevylúèi z projektu nevyuité súborya sústredi <strong>na</strong> jedno miesto <strong>sk</strong>utoèneiba to, èo je potrebné. V kombináciis dávkovým spracovaním mono<strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>èíta jednotlivé videáv nízkej kvalite, vytvori projekt, vylúèinevyuité scény pomocou ProjectMa<strong>na</strong>gera a <strong>na</strong> záver <strong>na</strong>èíta vovysokej kvalite u iba tie potrebné.Do verzie 1.5 spoloènos Adobepridala aj zopár nových efektov.Celkom pekný výsledok pri snímkachso zlým osvetlením dosiahnete vyuitímefektu Shadow/Highlight (Tieò/Jas), známeho uívate¾om PhotoshopuCS, ktorý upraví príliš tmavé alebojasné oblasti bez zmeny ostatnýchèastí obrazu.Pracovné prostredie Premiere Pro pri strihaní filmuFinálne spracovanie filmu s doplnením efektov v nástroji After EffectNa lepšie ovládanie pri práci s efektmiprináša <strong>na</strong>jnovšia verzia Bézierovuinterpoláciu medzi k¾úèovýmisnímkami a umoòuje tak podrobnúkontrolu <strong>na</strong>d priebehom efektu.V prípade, e ako výstupný formátplánujete poui di<strong>sk</strong> DVD Video,Premiere Pro ponúka monos priamo<strong>na</strong>páli celý projekt <strong>na</strong> médiumuloené v DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèke. Vytvorenémédium však bude obsahova ibasamotný film. Ak plánujete pridaovládacie menu alebo chcete podrobnejšiukontrolu <strong>na</strong>d vytvorenýmDVD, hotové stopy je lepšie vyexportovapomocou nástroja Adobe VideoEncoder. K tomuto nástroju nemámevýhrady, ponúka pripravené šablóny,ktoré pod¾a výstupného média (DVD,SVCD a pod.) <strong>na</strong>stavia typ kompresie,bitový tok, rozmery videa a pomerstrán. Tieto parametre si však môete<strong>na</strong>stavi aj sami a takisto si z nichvytvori vlastné šablóny.Trocha nás zaráa, e v cene balíkanie je zahrnutý kodek <strong>na</strong> tvorbuviackanálového zvuku vo formáteDolby Digital (AC-3) <strong>na</strong>priek tomu, ePremiere Pro umoòuje import a prácus viackanálovým zvukom. Dodávanériešenie SurCode od spoloènostiMinnetonka je iba <strong>sk</strong>úšobná verziaumoòujúca tri spustenia. Po ich vyèerpanísi musíte kúpi úplnú verziuproduktu za 295 USD. Táto podporamohla by pod¾a nášho názoru zahrnutáaspoò do verzie Adobe VideoCollection Professio<strong>na</strong>l.Prepojenos s ostatnými produktmispoloènosti Adobe je výrazná,priamo z Premiere Pro si môete <strong>na</strong>príkladvytvori obrázok vo formátePSD, spusti Photoshop a editova obrázokv òom. Podobne mono z prostrediaPremiere Pro spusti AdobeAudition 1.5 a editova konkrétnuzvukovú stopu. Premiere tie dokáevyuíva efekty z programu AdobeAfter Effects, ktorý vie zase bez problémovimportova projekty priamoz Premiere Pro. Medzi oboma programamidokonca funguje kopírovanie avkladanie objektov cez schránku.Premiere Pro je v celkovom hodnotenívyspelý nástroj <strong>na</strong> prácu s videom.Adobe sa aj zahrnutím podporyformátov EDL a AAF s<strong>na</strong>í dostaho zo škatu¾ky „poloprofesionálneho“editovacieho nástroja. Výhodou <strong>na</strong>strane Premiere Pro v tomto boji je ajmnostvo dostupných pluginov odostatných firiem.Adobe After Effects 6.5Professio<strong>na</strong>lTento postprodukèný nástroj takistonie je nijaký nováèik a spolu s programomPremiere má za sebou uviacroènú pú. Názov jasne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujezameranie produktu – ide nielen obalík efektov rozširujúcich monostistrine Premiere Pro, ale aj programumoòujúci upravova a retušovavideo.Ako novinku prináša monosuloenia celej animácie vrátane parametrovtransformácie, pouitých efektovalebo masiek ako šablóny <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>.Tú môete kedyko¾vek vyvola beznutnosti <strong>na</strong>stavenia k¾úèovej snímky.Integrácia s ostatnými produktmisa zlepšila a pri importe obrazovýchsúborov z programov Photshop CS aIllustrator CS mono zachova jednotlivévrstvy. Dokáe spolupracovaaj s programom Encore DVD pri tvorbemenu a tlaèidiel.Medzi novinkami nás potešilo, eväèši<strong>na</strong> efektov u podporuje 16-bitovúfarebnú håbku. Nové filtre umoòujúkontrolova a <strong>na</strong>stavi okremzrnenia aj celkové farebné podanie obrazu.Adobe After Effects je tak vítanýmspoloèníkom editovacieho programuPremiere Pro a urèite vyuijete monosti,ktoré ponúka pri dolaïovaní finálnehovzh¾adu vášho projektu.Adobe Audition 1.5Ak ste pracovali s viacerými produktmiAdobe, urèite si všimnete, e nástrojAudition sa od nich odlišujesvojím ovládaním. Dôvod je jednoduchý:spoloènos Adobe sa rozhodla vmáji roku 2003 kúpi firmu SyntrilliumSoftware, tvorcu populárnehoeditovacieho programu Cool Edit Pro,a zlepši tak svoje zastúpenie v oblastispracovania digitálneho zvuku.Cool Edit Pro sa stal súèasou portfó-108 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R Elia pod novým názvom Adobe Audition.Po necelom roku od <strong>sk</strong>úpenia prišla<strong>na</strong> trh prvá verzia z dielne Adobe.Ostali osvedèené vlastnosti, ako jemonos pracova <strong>na</strong>raz so 128 zvukovýmistopami, vstavaný viackanálovýzvukový enkodér <strong>na</strong> tvorbu priestorovéhozvuku a silné nástroje <strong>na</strong>a<strong>na</strong>lýzu a obnovu poškodeného zvuku,ako je odstránenie šumu, sykaviek,pukania.Okrem toho nová verzia 1.5 prinášapodporu pre VST (Virtual StudioTechnology), efektové pluginy a umoòujeuívate¾ovi ïalej rozširova funkènosprogramu. VST štandard vytvorilaspoloènos Steinberg a v súèasnostije <strong>na</strong> trhu široký výber týchto pluginov.Ïalšou monosou, ako rozšírifunkcie programu, je podporatechnológie ReWire z dielne spoloènostiPropellerhead, ktorá definujepravidlá <strong>na</strong> zvukové prepojenie dvochaplikácií. Jed<strong>na</strong> aplikácia posiela zvukovédáta v reálnom èase do druhejaplikácie, ktorá ich ïalej spracúva.Bonusom je monos <strong>na</strong>pa¾ova audioCD priamo z prostredia Adobe Audition.Je výhodou, e ani po odkúpení savývoj programu nezastavil. Práca sprogramom je príjemná, ovládanie, ajkeï nie je v štýle ostatných produktovAdobe, vám sadne do ruky a monostiprogramu sú <strong>sk</strong>utoène rozsiahle.Malá výhrada smeruje k vstavanémuviackanálovému enkodéru. Chýbanám monos vyexportova viackanálovýzvuk do formátu Dolby Digital(AC3), pouívaného vo filmoch DVDVideo. Jediná monos je uloi viackanálovýzvuk v inom formáte, importovaho do Premiere Pro a s vyuitímu spomenutého riešenia SurCode houloi vo formáte Dolby Digital (AC-3). Trocha nepraktické, ak plánujetetento zvuk poui priamo v produkteAdobe Encore DVD.Adobe Encore DVD 1.5Nástroj <strong>na</strong> autoring, t. j. tvorbu kompletnéhodi<strong>sk</strong>u DVD Video spolu súvodným menu, vhodne dopåòa celúkolekciu. Na ovládanie si treba zvyknú,program uívate¾a pri tvorbevýsledného di<strong>sk</strong>u rozhodne „nevedieza ruku“ a predpokladá z<strong>na</strong>losti o štruktúredi<strong>sk</strong>u DVD Video. Naproti tomupo<strong>sk</strong>ytuje <strong>sk</strong>utoènú vo¾nos pri tvorbevýsledného DVD Videa.Adobe Encore DVD je úzko prepojenýs ostatnými nástrojmi v balíkuAdobe Video Collection. Ako vstupnépodklady vyaduje hotové filmy, v obrazovomrozlíšení a snímkovej frekvenciispåòajúcej štandard PAL aleboNTSC pre di<strong>sk</strong> DVD Video, prípadnezvukové stopy alebo obrázky. Potešilonás, e Encore DVD dokáeimportova viackanálový zvuk vo formáteDolby Digital (AC-3).Ak si chcete vytvori vlastné ovládaciemenu, nevyhnutnosou jevyuitie Photoshopu, v ktorom simusíte vytvori kompletný grafickýnávrh, Encore DVD umoòuje ibazmeni textové popisy objektov, akosú <strong>na</strong>príklad tlaèidlá menu. Titulkymôete vytvori ruène v programe,ale jednoduchšie je asi importovaich z textového súboru so zadanouštruktúrou. Ten môe obsahovapriamo text s príslušnými èasmi aleboodkazy <strong>na</strong> externé obrázky, ktoréobsahujú u priamo vyrenderovanétitulky.V programe Adobe Encore DVD nieje problém vytvori film s viacerýmizvukovými stopami a viacerými titulkamivrátane kompletnej <strong>na</strong>vigácie.Dobrou pomôckou pri tom je funkcia,ktorá <strong>sk</strong>ontroluje projekt a vypíše zistenéchyby v odkazoch a iných oblastiach.Encore DVD umoòuje vy<strong>sk</strong>úšacelý projekt vo vstavanom prehliadaèia výsledný produkt priamo<strong>na</strong>páli <strong>na</strong>pa¾ovaèkou alebo vytvoriDVD štruktúru v zadanom adresári.Adobe Encore DVD sa do celéhobalíka vyslovene hodí. Nesupluje zbytoènefunkcie ostatných programov,èo môe, nechá <strong>na</strong> druhých. Svojuprácu si však vykoná poctivo. Tátosparan<strong>sk</strong>os trocha zmenšuje monostijeho vyuitia ako samostatnéhoprogramu.Adobe Photoshop CSU z predchádzajúcich riadkov jezrejmé, e Photoshop CS nie je v balíkuzaradený iba <strong>na</strong> okrasu. Ak potrebujetevytvori pekný <strong>na</strong>dpis, zdoko<strong>na</strong>listatický záber alebo vytvoriZostavenie úvodného menu pomocou Encore DVDPouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie programu Audition, ktoré sa odlišuje od ostatných nástrojovod firmy Adobe<strong>na</strong>vigáciu di<strong>sk</strong>u DVD Video, Photoshopje <strong>na</strong> túto úlohu pripravený.Najdôleitejšou zmenou z h¾adi<strong>sk</strong>aspracovania a úpravy digitálnehovidea je monos priamo upravovaobrázky aj s inými pomermi strán,ako je klasický štvorcový pomer 1:1.Táto funkcia podstatne u¾ahèujeprácu s digitálnym videom. A pretoepomery strán pre <strong>na</strong>jrozšírenejšievideoformáty sú vopred <strong>na</strong>stavené,vytvori proporène správny obrázoku nie je problém.Adobe Premiere Pro aj Encore DVDumoòujú vola Photoshop priamo zosvojho prostredia a dokáu pracovas obrazovým formátom PSD. AfterEffects <strong>na</strong>vyše vie <strong>na</strong>importova aj jednotlivévrstvy.Vytvorenie menu DVD projektualebo tlaèidla <strong>na</strong> vyuitie v programeAdobe Encore DVD je jednoduché,staèí dodra vyadovanú konvenciupri pomenovaní vrstiev a ich zo<strong>sk</strong>upovaní.Adobe Encore DVD umoòujezmeni textovú vrstvu, preto je výhodnévytvori jedno tlaèidlo a vyuiho ako šablónu pre ostatné.Ïalšou monosou vyuitia Photoshopuje úprava digitálnych fotografií,ktoré pouijete ako statické snímkyvo svojom filme. Pre majite¾ov digitálnychfotoaparátov prináša Photoshoppodporu nespracovaného formátuRAW, nový retušovací nástrojColor Replacement Tools (náhradafarby), ktorý zachová vzorku a tieòovaniepodkladu, a u spomenutý nástrojShadow/Highlight (Tieò/Jas), ktorýupraví svetelné pomery v príliš jasnýchalebo tmavých oblastiach bezzmeny ostatných èastí obrazu.Ak vás oslovil balík Adobe VideoCollection a plánujete vytvára di<strong>sk</strong>yDVD Video, odporúèame vám balíkProfessio<strong>na</strong>l, ktorý obsahuje aj PhotoshopCS.ZÁVER. Adobe Video Collection jeucelený balík programov, zameraný<strong>na</strong> <strong>sk</strong>úsenejších a nároènejších uívate¾ov,a tomu zodpovedá aj jeho ce<strong>na</strong>.Ako sme spomenuli, je pre nás nepochopite¾né,e výrobca núti uívate¾adokupova externé riešenia pre viackanálovýzvuk v norme AC-3. Takistoby táto podpora mohla by zahrnutápriamo do balíka Adobe Audition.Táto výhrada však nezatieni fakt, epri spracovaní digitálneho videa balíkpo<strong>sk</strong>ytuje bohaté monosti, èi u plánujetesvoj projekt <strong>na</strong>hra <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u,optické médium, alebo publikova <strong>na</strong>webe.Ce<strong>na</strong> balíka Adobe Video Collection:Video Collection 2.5 Standard: 46 840 Kè(59 490 Sk bez DPH)Video Collection 2.5 Professio<strong>na</strong>l: 68 480 Kè(86 970 Sk bez DPH)Zapoièal: Amos SoftwareMarek Ondík11/2004 PC REVUE 109


S O F T W A R E P R E H ¼ A D A T E S TOchra<strong>na</strong> pred nevhodným obsahomNa CD REVUE nájdete:Testované programyInternet je bohatý zdroj informácií a hlavne deti dokáu pri òom vydra celéhodiny. Nie je však nijakým tajomstvom, e tu nájdete aj mnostvo pornografiea násilia. Nebezpeèenstvo predstavujú aj nevyiadané maily a spamy snevhodným obsahom. V tomto èlánku nájdete návod <strong>na</strong> to, ako chráni detipred násilím a obscénnymi výjavmi. I keï <strong>na</strong> dnešnom trhu neexistuje úplnedoko<strong>na</strong>lý program <strong>na</strong> filtrovanie internetových stránok, mono nájs mnostvodobrých riešení, závislých od konkrétnych potrieb. Z ve¾kého mnostva vo¾nedostupných frivérových programov sme vybrali pä – pod¾a nášho názoruvhodných – nástrojov. Preh¾ad ich funkcií nájdete v tabu¾ke.Vysvetlenie niektorých pojmov v tabu¾ke:Algoritmus filtra: filtraèné procedúry a vzorce <strong>na</strong> urèenie obsahu stránky,ktorý sa porovnáva s individuálnymi <strong>na</strong>staveniami pouívate¾a.Objektová a<strong>na</strong>lýza: schopnos filtrova alebo blokova stránky zaloené <strong>na</strong>špecifických objektoch, umiestnených spoloène <strong>na</strong> stránke. Napríklad poèítadlonávštevnosti je doplnené mnostvom ïalších odkazov <strong>na</strong> producentov pornografickýchstránok.URL: schopnos filtrova alebo blokova stránky zaloené <strong>na</strong> ich URL.K¾úèové slová: schopnos filtrova alebo blokova špecifické slová, ktorémôu stránky obsahova.Funkcia Contentprotect Cyber sitter chico2004 parent tools PctimecopAlgoritmus filtraObjektová M F F F Fa<strong>na</strong>lýzaURL M M M F MK¾úèové slová M F M M MDy<strong>na</strong>mická M M M M MkategorizáciaVlastnosti filtraKategórie 22 30 slová 10 12Editovanie M M M M Mzoz<strong>na</strong>muFilter chatu F M F F FFilter e−mailu F M F F FMonitor chatu M M F M FBlokovanie:– chatu M M F M F– <strong>sk</strong>upín M M F F F– P2P M M F F F– FTP F M M F M– pop−up F M F F F– e−mailu F M F F FVlastnosti záz<strong>na</strong>muVzdialené M F F F Fzí<strong>sk</strong>anieHistória:– celkom M F M M M– detailne M M M F M– poslanie M M M F Fe−mailuDy<strong>na</strong>mická kategorizácia: schopnos blokova alebo uvo¾òova stránkyzaloené <strong>na</strong> meniacom sa obsahu stránky, ktorá je opakom URL. Napríkladniektoré materiály <strong>na</strong> stránke sú doobeda bez nevhodného obsahu, alepoobede pri nových správach môu stránky u ponúka nevhodný obsah.Vlastnosti filtra/kategórie: mnostvo kategórií, <strong>na</strong> ktoré môe program rozdeliobsah stránky, <strong>na</strong>pr. správy, pornografia, šport, násilie atï.Editovanie zoz<strong>na</strong>mu: monos úpravy zoz<strong>na</strong>mu stránok alebo k¾úèových slova ich blokovanie alebo uvo¾nenie.Filter chatu, e-mailu: filtrovanie obsahu chatu, e-mailu pod¾a obsahu.Monitor chatu: monitorovanie a záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>písaných slov poèas chatovania.Blokovanie P2P: umoòuje blokovanie alebo uvo¾nenie aplikácií, ako súGnutella, KaZaA, Morpheus a iné, ktoré sa pouívajú hlavne <strong>na</strong> stiahnutiealebo zdie¾anie súborov s nevhodným obsahom.Vlastnosti záz<strong>na</strong>mu, vzdialené zí<strong>sk</strong>anie: schopnos prezera záz<strong>na</strong>my zovzdialeného poèítaèa, pripojeného <strong>na</strong> internet.História celkom, detailne: sumarizovanie celkovej a detailnej aktivity pod¾aprístupov, blokovania, násilia, <strong>na</strong>vštívených stránok atï.Poslanie e-mailu: poslanie záz<strong>na</strong>mu aktivity <strong>na</strong> špecifickú e-mailovú adresu.Vlastnosti ovládania, individuálny profil: monos úpravy <strong>na</strong>stavenia filtrovpre kadého pouívate¾a internetu.Kontrola hesla: <strong>na</strong>stavenie hesla <strong>na</strong> zmenu <strong>na</strong>stavenia alebo uvo¾nenia blokovanejstránky a pri odinštalovaní programu.Vzdialené: kontrola <strong>na</strong>stavenia a hesiel zo vzdialeného poèítaèa s internetovýmprístupom.Rôzne varovania: <strong>na</strong>miesto toho, aby sa blokoval prístup <strong>na</strong> stránku s nevhodnýmobsahom, zobrazia sa varovania pred prístupom <strong>na</strong> predmetnústránku.Denný limit: monos <strong>na</strong>stavi denný limit pripojenia pouívate¾a <strong>na</strong> internet.Content protect home suite 1.8Ide o súbor nástrojov <strong>na</strong> internetovú ochranu. Výkonné administratívne a záz<strong>na</strong>movénástroje akceptujú všetky <strong>na</strong>jpouívanejšie internetové prehliadaèe.Môete sledova aktivitu kadého pripojeného pouívate¾a a dajú sa vytvárarôzne rodinné profily. Program je rýchly a má vo¾ne dostupnú technickú podporu.Pôsobivé sú funkcie vzdialeného ovládania a zí<strong>sk</strong>ania záz<strong>na</strong>mov. Tietofunkcie umoòujú prezera záz<strong>na</strong>my aktivít a realizova zmeny v <strong>na</strong>staveníprogramu, kdeko¾vek sa <strong>na</strong>chádzate. Staèí <strong>na</strong> to pripojenie <strong>na</strong> internet a, prirodzene,heslo. Páèili sa nám podrobné záz<strong>na</strong>my v grafickej podobe. Contentprotect má zaujímavú funkciu dy<strong>na</strong>mického filtrovania. Mono teda blokovaurèitú stránku v stanovených hodinách z dôvodu zobrazovania násilných správa o hodinu ne<strong>sk</strong>ôr po zmene obsahu túto stránku uvo¾ni. Program má aj funkciuvarovania – zobrazia sa varovania, ale ïalšia práca je bez obmedzenia alebopod¾a <strong>na</strong>staveného filtra. Rodièia môu by <strong>na</strong>vyše nepretrite informovaní cezGrafický M F F F Fzáz<strong>na</strong>mVlastnosti ovládaniaIndivid. profil M F M M MVzdialené M M F F MKontrola hesla M M M M MIné funkcieRôzne M F M F MvarovaniaDenný limit M M M M MSurfovanie M M M F FPomocník/podporaPomocník M M M M MDokumentácia M M M M MTech. podpora M M M M MOperaèný 98−XP 95−XP 95−XP 95−XP 95−XPsystémHodnotenie ***** **** *** * **M áno, F nie110 PC REVUE 11/2004


e-mail o stránkach, ktoré si deti sahujú v ich neprítomnosti.Program je zo všetkých recenzovanýchprogramov <strong>na</strong>jjednoduchší <strong>na</strong> pouívanie a pri <strong>na</strong>šomteste dokázal blokova aj stránky, ktoré inéprogramy blokova nevedeli.Hodnotenie:☺ Mnostvo funkcií☺ Jednoduchý <strong>na</strong> pouívanie a <strong>na</strong>stavenie☺ Efektívne filtre☹ Inštalácia s pripojením <strong>na</strong> internet a potreba k¾úèapred inštaláciouObmedzenie <strong>sk</strong>úšobnej verzie: 14−dòová <strong>sk</strong>úšobná doba.Ïalej je potrebný k¾úè, ktorý zí<strong>sk</strong>atepri inštalácii zadaním vlastnej e−mailovej adresy.Autor: ContentWatch CorporateLink <strong>na</strong> stiahnutie: <strong>www</strong>.contentwatch.comVe¾kos: 10,5 MBCe<strong>na</strong> úplnej verzie: 29,99 USDAutor: Solid Oak softwareLink <strong>na</strong> stiahnutie: <strong>www</strong>.cybersitter.comVe¾kos: 1,7 MBCe<strong>na</strong> úplnej verzie: 39,95 USDChild Control 2004Program umoòuje definova prístup pre definovanýchpouívate¾ov. Prístup <strong>na</strong> internet má viacerotypov limitovania. Môe sa <strong>na</strong>stavi individuálny èasprístupu pre kadý deò v týdni alebo mesiaci. Pouplynutí <strong>na</strong>staveného limitu sa pouívate¾ovi zobrazívarovanie, po ktorom sa poèítaè vypne. Táto funkciapracuje aj vtedy, ak medzitým poèítaè reštartujete.Cyber sitter 9.0Program je vytvorený pre domácich pouívate¾ov,školy a malých podnikate¾ov. Je urèený pre ne<strong>sk</strong>úsených,ale aj pokroèilých pouívate¾ov, ktorí vyuijúrozšírené funkcie. Umoòuje <strong>na</strong>definova viacako 30 kategórií filtrov, ktoré sú automaticky aktualizované.Rodièia môu meni blokované stránky,pridáva vlastné, stanovova èas pripojenia <strong>na</strong>internet a zisova podrobné záz<strong>na</strong>my aktivít svojichdetí <strong>na</strong> internete. Program tie dokáe posielasprávy o èinnosti cez e-mail.Oproti ïalším recenzovaným programom mámonos vyko<strong>na</strong> po inštalácii prehliadku celéhosystému a vyh¾ada u prevzaté stránky s nebezpeènýmobsahom. Ïalej obsahuje zabudované ovládaniefiltrovania e-mailu, vyh¾adáva programy typuspyware. Program beí di<strong>sk</strong>rétne <strong>na</strong> pozadí a monoho <strong>na</strong>stavi ako nevidite¾ný pre pouívate¾a (die-a), ale prístupný rodièom. Program má zabudovanúe-mailovú podporu, ktorá zisuje problémya odovzdáva ich výrobcovi. V <strong>na</strong>šom teste blokovaniestránok pracovalo <strong>na</strong> štandardnej úrovni. Prisahovaní blokovanej stránky sa objaví biela obrazovkaalebo oz<strong>na</strong>m, e stránka nebola nájdená. Toje výhodné, lebo takto diea èasto ani nezaregistruje,e je obsah filtrovaný. Overte si však, èi mátezapnuté <strong>na</strong>stavenie filtrov.Hodnotenie:☺ Mnostvo funkcií☺ Jednoduché pouívanie☺ Efektívne filtre☹ Zloitejšie <strong>na</strong>stavenieObmedzenie <strong>sk</strong>úšobnej verzie: 10−dòová <strong>sk</strong>úšobná doba,nedá sa zaheslova <strong>na</strong>stavenieNastavenie je grafické v tabu¾ke ako pri predchádzajúcomprograme. Okrem <strong>na</strong>stavenia denných limitovsa dá <strong>na</strong>stavi aj spustenie akejko¾vek aplikácie.Pri prístupe <strong>na</strong> internet sú kategórie filtra obmedzenélen <strong>na</strong> zakázané (k¾úèové) slová. Pre kadéhopouívate¾a sa dá <strong>na</strong>stavi iný zoz<strong>na</strong>m slov. V prípadezobrazenia stránky so zakázaným slovom v adresesa internetový prehliadaè ukonèí alebo sa presmeruje<strong>na</strong> inú stránku pod¾a ïalšieho <strong>na</strong>stavenia.Máte takisto monos zakázané slová <strong>sk</strong>ry. Funkcieprogramu umoòujú zdie¾a „èiernu listinu“s inými pouívate¾mi. Zaujímavé je ukrytie a blokovanievybraných prieèinkov pre kadého z pouívate¾ov.Ich ukrytie je <strong>sk</strong>utoène doko<strong>na</strong>lé.Program po<strong>sk</strong>ytuje širokú škálu rôznych záz<strong>na</strong>mov:beiace programy, <strong>na</strong>stavenie èasových limitov,sledovanie internetu, história aplikácií, <strong>na</strong>vštívenýchstránok atï. Správu o aktivitách <strong>na</strong> PC monozí<strong>sk</strong>a aj cez e-mail.Child Control umoòuje <strong>na</strong>stavenie rôznehozabezpeèenia ako pri IE. Pri inštalácii sa zadávaheslo, ktoré budete potrebova aj pri odinštalovaníprogramu. Pred vlastným pouívaním programuodporúèame preèíta si pomocníka týkajúceho sa<strong>na</strong>stavení èasových limitov. Pri nesprávnom <strong>na</strong>stavenítoti budete musie preinštalova celý operaènýsystém.Hodnotenie:☺ Široká škála záz<strong>na</strong>mov aktivít☺ Ukrytie programu☹ Obmedzené filtre pre internet☹ Zloité <strong>na</strong>stavenieObmedzenia pre <strong>sk</strong>úšobnú verziu: 30−dòová <strong>sk</strong>úšobnádoba, pri kadom spustení sa zobrazí oz<strong>na</strong>m s poiadavkou<strong>na</strong> registráciuAutor: Salfeld.comLink <strong>na</strong> stiahnutie: http://<strong>www</strong>.salfeld.com/parental_control_overwiew.htmVe¾kos: 2,7 MBCe<strong>na</strong>: 29,90 USD11/2004 PC REVUE 111


S O F T W A R EParent Tools 2.0.14Parent Tools je urèený len <strong>na</strong> monitorovanie a kontroluprogramu AOL Instant Messenger a chatu. Sjeho pomocou mono utajene zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> konverzáciu,blokova rôzne aktivity a <strong>na</strong>stavova èasové limitypripojenia <strong>na</strong> internet. Uloené záz<strong>na</strong>my sú <strong>sk</strong>ryté,<strong>sk</strong>omprimované a šifrované. Nastavenie èasovýchlimitov pre pouívate¾ov je jednoduchšie ako priprograme Child Control. Dobre je prepracované blokovaniechatu pod¾a <strong>na</strong>stavených slov alebo fráz.Vynikajúca je funkcia ukrytia spusteného programua viacero zabudovaných mechanizmov <strong>na</strong> ochranupred vypnutím programu ostatnými pouívate¾mi.Páèil sa nám aj prepracovaný pomocník.Hodnotenie:☺ Integrovaný pomocník☺ Jednoduché <strong>na</strong>stavenie limitov☹ Obmedzenie len <strong>na</strong> chat a AOLObmedzenia pre <strong>sk</strong>úšobnú verziu: <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie je 10 dní,pri kadom spustení sa zobrazí oz<strong>na</strong>m s poiadavkou <strong>na</strong> registrá−ciu a odpoèet dní <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie programuAutor: Ignite SoftwareLink: <strong>www</strong>.Parent−Tools.comVe¾kos: 4,1 MBCe<strong>na</strong>: 29,95 USDPC TimeCop 8.1Program je urèený <strong>na</strong> kontrolu èasu, ktorý stráviapouívatelia pred poèítaèom. Monitorujú sa spustenéaplikácie, èinnosti <strong>na</strong> internete a k¾úèové slová.Oproti iným programom vykonáva snímkovanieobrazovky v <strong>na</strong>stavených èasoch a jej ukladanie voformáte JPG.TimeCop má tri úrovne bezpeènosti: normál<strong>na</strong>,vysoká <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie èasových obmedzení a monitoringbez èasového limitu. Pri funkcii <strong>na</strong>staveniebezpeènosti sú široké monosti zákazu spusteniaprogramov v štartovacom menu, v riadiacom paneli,di<strong>sk</strong>ov a klávesnice atï.Hodnotenie:☺ Snímkovanie obrazovky☺ Monitoring spustenej aplikácie☺ Vysoká bezpeènos☹ Málo filtrov <strong>na</strong> interneteObmedzenia pre <strong>sk</strong>úšobnú verziu: 30−dòová <strong>sk</strong>úšobnádoba, po spustení programu upozornenie <strong>na</strong> registráciuAutor: Computer Time Ma<strong>na</strong>gement SoftwareLink: http://pctimecop.com/pc_timecop.htmlVe¾kos: 7,3 MBCe<strong>na</strong>: 35 USDZÁVER. Hodnotenie programov nájdete v tabu¾ke.Pod¾a <strong>na</strong>šich testov je program Content Protect<strong>na</strong>jlepší <strong>na</strong> pouívanie, hoci jeho inštalácia je èasovonároènejšia. Zabezpeèuje komplexnú ochranu prednevhodnými stránkami a e-mailmi. Program Cybersitter tie spåòa poiadavky moderného elektronickéhoochrancu. Má dobre prepracovanú on-line technickúpodporu, ktorá poèas chodu programu zisujeproblémy a odosiela ich výrobcovi programu <strong>na</strong>riešenie. Ak potrebujete <strong>na</strong>stavi blokovanie aj inýchaplikácií okrem internetu, môete poui Child Controlalebo PC Time Cop. Tieto programy majú pekneprepracovanú funkciu rôznych záz<strong>na</strong>mov aktivítpouívate¾a PC a <strong>na</strong>vyše PC Time Cop umoòuje snímkovanieobrazovky a uloenie vo formáte obrázka. Pri<strong>sk</strong>úšaní programu Child Control si však pozorne preèítajtepomocníka, lebo sa môe sta, e poèítaè prizlom <strong>na</strong>stavení u nespustíte. Program Parent Toolsje urèený len <strong>na</strong> blokovanie AOL a chatu, neumoòujeblokovanie internetových stránok.Andrej Luchava112 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R ESharewarové okienkoAdobe Reader Speed−up v1.29Opis: nástroj <strong>na</strong> urýchlenie štartu aplikácie AdobeAcrobat Reader 3.0 – 6.0.2 pre Win95-XPVlastnosti: základná funkcia programu spoèíva vo volite¾nejredukcii poètu zásuvných modulov spúšaných prištarte aplikácie Adobe Acrobat Reader, ktoré sabene nepouívajú; jednotlivé moduly sa dajúselektívne pridáva, resp. odstraòova zo zoz<strong>na</strong>muspúšaných modulov, prièom program ponúkapredvolené minimálne odporúèané kombinácie;k jednotlivým modulom po<strong>sk</strong>ytuje program ichstruèný opis program umoòuje aj realizova ïalšie zmenyvnútorného <strong>na</strong>stavenia prehliadaèa, ako <strong>na</strong>pr. zobrazovaniereklamného nápisu, blokovanie automatickéhoupdate a pod.èasu s èasovým normálom, ako aj odosielanie SMS<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>é a èe<strong>sk</strong>é mobilné siete formou elektronickejpošty alebo cez webové rozhranie viacjazyèná podpora vrátane èeštiny a slovenèinyAutor: E+P Studio, ÈRŠtatút programu: shareware, neregistrovaná verzia zobrazujereklamné prúkyCe<strong>na</strong> registrácie: 180 Sk pre zákazníkov zo Sloven<strong>sk</strong>aDom. stránka: <strong>www</strong>.conmet.czNájdete <strong>na</strong> CD REVUESkladové hospodáøství v3.0Opis: program <strong>na</strong> evidenciu tovaru v maloobchodnejpredajni pre Win95-XPVlastnosti: program po<strong>sk</strong>ytuje evidenciu <strong>sk</strong>ladových zásob,príjem a výdaj tovaru, prièom môe by konfigurovate¾nýpre platcov aj neplatcov DPH;umoòuje tlaè pokladnièných bloèkov a faktúr pripredaji s rozlíšením platby v hotovosti a platobnoukartou k údajom uloeným v programe môu s rôznymiprávami pristupova majite¾ obchodu a jehozamest<strong>na</strong>nci (predavaèi); majite¾ má právo pridávaa modifikova všetky poloky, zamest<strong>na</strong>ncimôu pridáva len nové obraty, objednávkya rezervácie, resp. èíta vybrané tabu¾ky program po <strong>na</strong>plnení databázy odberate¾ov adodávate¾ov a výrobkov umoòuje realizova evidenciunákupov a predajov tovaru vrátanemonosti definície èasovo obmedzených zliav,reklamácie, výmeny, resp. vrátenia tovaru a pod.;program môe spolupracova s èítaèkami èiarovéhokódu, schopnými emulova klávesnicu kedyko¾vek mono obnovi <strong>na</strong>stavenia pred<strong>na</strong>stavenévýrobcom prehliadaèaAutor: Joseph Cox, Ve¾ká BritániaŠtatút programu: freeware s dobrovo¾ným príspevkomDom. stránka: <strong>www</strong>.tnk−bootblock.co.ukConnection Meter v5.7.8Opis: nástroj <strong>na</strong> tarifikáciu internetového pripojenias doplnkovými funkciami pre Win95-XPVlastnosti: program umoòuje tarifikáciu pripojenia prostredníctvoma<strong>na</strong>lógového modemu, ISDN, ADSL,CDMA, GPRS, WiFi alebo káblového televíznehorozvodu; <strong>na</strong> meranie mnostva prenesených údajovcez pevný spoj autor po<strong>sk</strong>ytuje špecializovanýprogram pod názvom Traffic Meter neustále aktualizované tarify za pripojenie urôznych po<strong>sk</strong>ytovate¾ov sú k dispozícii <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ejstránke programu; výpoèet ceny pripojeniapodporuje existenciu vo¾ných minút v definovanýchèasových pásmach program po<strong>sk</strong>ytuje jed<strong>na</strong>k okamitú informáciuo èase, cene spojenia a objeme prenesených údajov,jed<strong>na</strong>k po<strong>sk</strong>ytuje preh¾ady uvedených údajovza zvolené èasové obdobie v textovej aj grafickejpodobe funkcia cenových limitov umoòuje odpoji spojeniepo prekroèení zvolenej cenovej hranice, resp.mono preruši spojenie aj v urèený èas èi v prípadeneaktivity spojenia medzi doplnkové funkcie patrí kontrola vytáèanýchèísel s monosou zamedzenia spojenia <strong>na</strong>zahranièné platené telefónne èísla; takisto je vstavanýklient NSTP <strong>na</strong> synchronizáciu systémovéhoMP3 Doctor v5.11Opis: nástroj <strong>na</strong> realizáciu rôznych korekciísúborov WAV a MP3 pre Win95-XPVlastnosti: program umoòuje spracúva jednotlivésúbory alebo <strong>sk</strong>upinu súborov v dávkovomreime; v druhom prípade saukladá aj záz<strong>na</strong>m o priebehu spracovaniado textového súboru zvolený súbor MP3 (WAV) mono normalizova(rôznymi spôsobmi štandardizovajeho hlasitos) a odstraòova tichépasáe v úvode a v závere <strong>sk</strong>ladby; dá sarealizova aj obojsmerná konverzia formátu MP3a WAV, ich prevzorkovanie a úprava spektrálnychvlastností pomocou 12-pásmového ekvalizéra <strong>sk</strong>úšobne sú do programu zabudované aj dvenové funkcie – karaoke <strong>na</strong> odstránenie vokálovzo <strong>sk</strong>ladby a zme<strong>na</strong> tempa <strong>sk</strong>ladby bez zmeny jejtóniny (resp. aj opaène)Autor: Arias Ricardo, Argentí<strong>na</strong>Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia po<strong>sk</strong>ytuje obmedzený poèetoperáciíCe<strong>na</strong> registrácie: 22 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.mp3doctor.com v rámci poloky Kontrola trieb mono prezrieštruktúru predaja za zvolené èasové obdobie vrátanerozlíšenia predavaèov, ktorí obrat realizovali,prièom zostava sa dá exportova do externéhosúboru, resp. vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni program umoòuje jednoduchú realizáciu inventarizáciea inventúry, ako aj identifikáciu tovaru,ktorý chýba <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lade program má viacjazyèné prostredie vrátaneslovenèinyAutor: Ing. Boleslav Vraný, ÈRŠtatút programu: sharewareCe<strong>na</strong> registrácie: 999 CZK + DPHPredaj v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Dom. stránka: <strong>www</strong>.bolekvrany.czPeter Hubin<strong>sk</strong>ýRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>AVIR11/2004 PC REVUE 113


S O F T W A R Edo<strong>sk</strong>y s ešte èudnejšími výjavmi. Zvedavosdoh<strong>na</strong>la hlavného archeológa kštúdiu a ne<strong>sk</strong>ôr aj k uvo¾neniu jednéhoz anjelov. Objav z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l pre archeológiuobrov<strong>sk</strong>ý <strong>sk</strong>ok, ale pre svet hrozbu.Jeho spoveï sa okamite ocitla<strong>na</strong> papieri v heslovitej forme a list bolodoslaný bratovi, bývalému oldnierovi.Ten u nieko¾ko nocí nemôe pokojnespáva a budí sa v realistických snochv neznámom prostredí. Po preèítaní listusa okamite vydáva <strong>na</strong> miesto stretnutias bratom. Na elezniènej staniciho však nevíta známa tvár, ale podozrivéticho. Nikde ani nohy, iba vietor sapohráva s opadaným lístím. Brat sa dostaldo problémov, niekto za to poriadnezaplatí, ale ja to nebudem!Intenzív<strong>na</strong> akcia tvorí základ celejhry, sekundujú jej rôzne prvky adventurea RPG. Charakteristika hry balansujeniekde medzi zabíjaním nepriate-Shade: Wrath Of AngelsHistória titulu Shade je rov<strong>na</strong>ko bohatá akojeho príbeh. Koncept tejto hry sa poèas trojroènéhovývoja nieko¾kokrát prepracoval a<strong>na</strong>koniec po dohode s vydavate¾om, spoloènosouCenega, sa zmenil názov z Nefandus <strong>na</strong> Shade:Wrath Of Angels a z izometrickej RPG sa stala 3rdperson akcia s hororovými prvkami. Rov<strong>na</strong>ko aj3D engine prešiel nieko¾kými úpravami a do dnešnejpodoby s podporou DX9. Pouitými hernýmimechanizmami vo vás Shade evokuje spomienky<strong>na</strong> nieko¾ko starších úspešných titulov. Keby smemali vybra priamu konkurenciu, bol by to TheSuffering. Uvo¾nená zloba vs. uvo¾nený anjel. Shademá s The Suffering ve¾a spoloèného, ale niektorýmiprvkami sa od seba odlišujú. Rozdiely všaknie sú priepastné.V dávnych dobách, keï vesmíru vládli bohoviaa svet bol v podobe, v akej ho nepoznáme, existovalibytosti (anjeli), ktoré sa dostali k obrov<strong>sk</strong>ejsile, akou nedisponovali ani samotníbohovia. Ich hlad poväèšej moci odštartoval sériuvojen, <strong>na</strong> ktorej konci boli anjeliuväznení v magických artefaktoch(hearts) a tie sa <strong>na</strong>koniecrozbili <strong>na</strong> tri èasti, abynebolo moné uvo¾ni anjela.Po tisícroèia zostávalo ich tajomstvopochované pod zemou.A dodnes, keï sa tím archeológovprepracoval pri benomprie<strong>sk</strong>ume podzemných priestorovdo katakomb, kde <strong>na</strong> stenáchviseli èudesné kovové¾ov a prekonávaním prekáok a la PrinceOf Persia. Zme<strong>na</strong> prostredia spoloènes rôznymi logickými hádankami a prekonávanieprekáok oivujú hru, a takShade nepatrí medzi obyèajné akcie.Hlavnú postavu, bezmenného oldniera,pri prie<strong>sk</strong>ume podzemných katakombpristihne jeden z anjelov, ktorýmu po<strong>sk</strong>ytne pomoc pri h¾adaní brataa obdarí ho démonickým pomocníkom114 PC REVUE 11/2004


S O F T W A R Ea magickým meèom. Shade sa výhradnešpecializuje <strong>na</strong> pouívanie seèných zbraní<strong>na</strong>blízko a kombinuje ich s mágiou. Daryanjela ve¾mi rýchlo vystriedajú prvú zbraò,pišto¾ a <strong>na</strong>hradí ich mnostvo chladnýchzbraní od rôznych meèíkov cez kladivá, kopije,halapartne a po obojruèné aké sekery.Zbrane zí<strong>sk</strong>avate od padlých nepriate¾ov,ale do inventára si ich nemôeteuloi. Magický meè sa tak stáva ultimátnouzbraòou proti takmer kadému nepriate¾ovi.Arzenál zbraní oldniera sa dy<strong>na</strong>mickymení, no je trocha nešastné, e magickýmeè prevyšuje silu ostatných èepelí apo zí<strong>sk</strong>aní kuše sa u nebudete obaovazdvíhaním akéhoko¾vek kovu zo zeme.Kuša je podobne ako magický meè ve¾misilná a efektná hlavne <strong>na</strong> dia¾ku. Jej nevýhodaspoèíva v pomalom <strong>na</strong>bíjaní a nedostatkušípov. Strelivo treba šetri, pretoeku koncu zmiznú z hry lukostrelci a šípynebude moné doplni. Ïalšie zbrane tvoríspomí<strong>na</strong>ná pišto¾, ktorá sa uplatní iba <strong>na</strong>zaèiatku, náboje v stredoveku by ste do nejh¾adali ve¾mi ako a objaví aj mocný démonickýdráp (claw). Je to v podstate magickýbiè a jeho sila spoèíva v udraní nepriate¾aod tela. Poslednou zbraòou je sámoldnier, ktorý sa môe premeni v <strong>na</strong>d-¾ud<strong>sk</strong>y silného démo<strong>na</strong> so smrte¾nými údermi.oldnier má zbrane a démon mágiu.V premenenej forme môete meta firebally,zdvíha aké kamenné bloky, znehybòovanepriate¾a, zosiela vybuchujúce lebkyalebo vyèari doèasnú nezranite¾nos preoldniera. Démon zí<strong>sk</strong>ava kúzla v špeciálnychobchodoch za slzy, ktoré sú vo¾ne porozhadzovanév leveloch. Slzy sú poschovávanév rôznych vázach, urnách alebo <strong>na</strong>prvý poh¾ad nedostupných miestach. V podobedémo<strong>na</strong> sa môete pohybova iba limitovanýèas, ktorý urèuje stami<strong>na</strong> hlavnejpostavy. Zo staminy sa èerpá aj ivot a magickásila démo<strong>na</strong> a pri kadom zraneníklesá jej hodnota.Súboje prebiehajú výhradne <strong>na</strong>blízko, keïsa treba oháòa meèom a dobre cielenýmiúdermi posla nepriate¾a <strong>na</strong> zem. Shade neobsahujekomplikované ani krkolomnékombinácie klávesov. Pri boji vám postaèítlaèidlo úderu a blok <strong>na</strong> vykrytie útoku. Poèeta sila nepriate¾ov rastie s poètom absolvovanýchlevelov. Budete èeli rôznym zombie,rytierom, kúzelníkom, múmiám, strácomhrobiek, nevidite¾ným pavúkom, škorpiónom,ba aj samotným bohom. AI nepriate¾ovneprekvapuje, dokáu sa kry a bránia,ale ich správanie je rov<strong>na</strong>ké a predvídate¾né.Nedokáu prekroèi prah dverí, atak ich môete z dia¾ky ostre¾ova šípmialebo fireballmi. Vo väèších <strong>sk</strong>upinkách máve¾ké problémy aj pomaly sa pohybujúcidémon a nepomáha ani doèasné kúzlo nesmrte¾nosti.V <strong>sk</strong>upinách majú presilu, aleak sa ocitne nepriate¾ sám, nemá šancu.Vcelku je obanos vybalansovaná tak, abybola vyzývavá, èomu prispieva aj checkpointovéukladanie pozície <strong>na</strong> portáloch.Tie sú <strong>na</strong> niektorých miestach rafinovaneukryté, a ak sa predsa rozhodnete znovuuloi pozíciu, budete musie prekonávaprekáky smerom k checkpointu. ivot v Shadesi dopåòate magickým meèom z trhlín vzemi, ktoré vám dodajú energiu kedyko¾vek,tá je však limitovaná.Temný fantasy príbeh, starší ne ¾udstvosamo, vedie cez 30 levelov, rozdelených doštyroch èasových období: súèasnos, stredovek,starý Egypt a mystický Shadowlands.Medzi jeho nedostatky patrí ¾ahká predvídate¾nos,èo vás ochudobní o koneèné vyvrcholenie.Na druhej strane vás neustáledrí v <strong>na</strong>pätí a núti vás hra ïalej. Stavbajednotlivých úrovni sa odlišuje vlastnou <strong>sk</strong>upinounepriate¾ov, mnostvom prekáok ajednoduchých logických hádaniek. Budetezapa¾ova debny, aktivova spí<strong>na</strong>èe, rozsvecovafakle <strong>na</strong> stenách, presúva s démonomaké kamenné bloky, zostavova kombináciezo symbolov, h¾ada k¾úèe alebo<strong>sk</strong>ryté miestnosti so slzami. Podobne ako vPrince Of Persia budete pre<strong>sk</strong>akova z plošiny<strong>na</strong> plošinu, podlieza prekáky a rúèkovavo vysoko poloených miestach.Rýchlos pohybu oldniera môete korigovakolie<strong>sk</strong>om <strong>na</strong> myši. Pri volení rýchlostipohybu však niekedy dochádza k chybe,keï sa oldnier odmietne rozbehnú, èo sadá vyrieši iba zastavením a opätovnýmrozbehnutím. Ak vám <strong>na</strong> krk dýcha démon,toto riešenie sa konèí smrou. Ïalšou kozmetickouchybou je nemonos tasi meèpoèas pohybu.Grafika Shade je detailná, <strong>na</strong> kovovýchobjektoch mono vidie odrazy, efekty kúziela ohòa sú realistické. Na svet sa dívatez poh¾adu tretej osoby s monosou prepnúsi poh¾ad z vlastných oèí. Tento poh¾adsa osvedèil iba pri mierení projektilovouzbraòou, keï sa dívate cez mieridlá.Shade toti nemá zameriavací krí. Pohybpostáv je verný a oldnier dostal do vienkaširokú paletu úderov. Medzi nedostatkygrafického spracovania patrí prílišné pouívaniehmly hlavne poèas cut scén, keïkamera krúi vo ve¾kej výške a <strong>na</strong> obrazovkevidie iba siluety objektov. Shade: WrathOf Angels je ve¾mi chutná kombinácia ánrovs príjemným dizajnom poèetných úrovnía s dlhou hracou dobou (15 – 20 hodínèistého herného èasu). Neby nevyváenostimnostva zbraní a drobných chybièiek krásy,hodnotenie by bolo podstatne vyššie.Platforma: PCVýrobca: Black Element SoftwareDistribútor: Cenega PublishingDomov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.shade−game.comHodnotenie: 78 % NOVINKY U prvé dni predaja oèakávaného pokraèovania <strong>na</strong>jpredá−vanejšej hry všetkých èias Sims <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovali moný komerènýúspech. Vydavate¾ EA však netušil, k akému èíslu sa dostanepo prvých 10 dòoch predaja. Predajnos Sims 2 presiahla potomto období rekordný milión kópií s viac ako 50 % predaj−nosou v Európe. Titul Sims 2 sa tak postaral o interný rekordspoloènosti EA, keï bola jeho predajnos oz<strong>na</strong>èená za <strong>na</strong>j−väèší úspech v 22−roènej histórii EA. Niet sa èomu èudova, <strong>na</strong>Sims 2 èakala nieko¾komiliónová základòa fanúšikov takmerštyri roky. Tvorcovia série Battlefield Digital Illusions oznámili predajtechnológie Battlefield 2 spoloènosti AerotechTelub. Tá vyuijetechnológiu <strong>na</strong> vytváranie tre<strong>na</strong>érov, urèených pre švéd<strong>sk</strong>uarmádu. AerotechTelub zvolili technológiu Battlefield 2, pre−toe dokáe simulova roz¾ahlé exteriéry. Licencovanie enginuušetrilo ve¾a prostriedkov <strong>na</strong> vývoj, ktoré sa môu investovado vytvárania tre<strong>na</strong>érov. Digital Illusion predali Battlefield 2technológiu za 4 milióny švéd<strong>sk</strong>ych korún a zmluva zahàòa ajtechnickú podporu. Nezávislý vývojár<strong>sk</strong>y tím Stardev Studio sídliaci v Bosne aHercegovine chce dokáza svojím prvým titulom Project: X,e aj vo východnej Európe mono vytvori titul schopný kon−kurova tým <strong>na</strong>jlepším v danom ánri. Project: X (pracovnýnázov) bude inovatívny FPS titul so špièkovou vizualizáciou apokroèilými hernými mechanizmami. Bude postavený <strong>na</strong>engine vlastnej výroby. Autori budú v <strong>na</strong>sledujúcich mesia−coch postupne uvo¾òova obrázky spolu s ïalšími informá−ciami. Stardev Studio plánujú vyda Project: X zaèiatkomroka 2006. SCi Games si zaistili práva <strong>na</strong> herné spracovanie úspešnejfilmovej z<strong>na</strong>èky Highlander. Prvý zo štyroch celoveèerných fil−mov sa objavil <strong>na</strong> striebornom plátne v roku 1986. V rovno−mennom filme si zahral hlavnú postavu Christopher Lambertspolu so Seanom Connerym. Highlander bol spracovaný aj akoTV seriál a do podoby nieko¾kých kartových hier (celkový zárobokcelej z<strong>na</strong>èky sa odhaduje <strong>na</strong> 100 miliónov dolárov). Zo spolu−práce SCi Games s produkènou spoloènosou David PanzerProductions vznikne pravdepodobne nieko¾ko multiplatformo−vých titulov aiacich z bohatého sveta Highlander, v ktorom sapohybujú nesmrte¾ní bojovníci, h¾adajúci jeden druhého, aby sastretli v boji, kde víazom môe by iba jediný z nich. Obe stranysú zo spolupráce <strong>na</strong>dšené, zatia¾ èo SCi teší licencia, DavidPanzer Productions poteší zvidite¾nenie Highlandera. Prvá hra slicenciou Highlander sa <strong>na</strong> trh dostane pravdepodobne a v roku2006. Vydavate¾<strong>sk</strong>á/vývojár<strong>sk</strong>a spoloènos Acclaim zatvorila svojedvere koncom augusta po fi<strong>na</strong>nèných problémoch. Osud firmyzobral do rúk bývalý riadite¾ Rod Cousens, ktorý sa spojil sEuroplay Capital Advisers LLC a spoloène sa stali majite¾mi štúdií<strong>sk</strong>rachovanej spoloènosti v Cheltenhame a Manchestri. Týmtoobchodom sa dostali Europlay a Cousens k z<strong>na</strong>èkám Heist aInterview With a Made Man, osud oèakávaneho racing tituluJuiced zatia¾ nie je známy, povráva sa o jeho vydaní pod hlaviè−kou Take Two. V oboch štúdiách (Cheltenham, Manchester) budezamest<strong>na</strong>ná väèši<strong>na</strong> z pôvodných 160 zamest<strong>na</strong>ncov a spoloè−nos bude fungova pod novým názvom. Šéfmi „nového“ Acclai−mu budú Barry Jafrato a Rod Cousens.11/2004 PC REVUE 115


I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/039Študenti sú ne<strong>sk</strong>utoène škodoradostní jedinci. Nièich viac nepoteší ako pedagóg v problémoch, ne−tušiaci, kam z konopí. Tento prvok študent<strong>sk</strong>ej po−vahy sa vybrusuje postupne celé roky – od základ−nej školy cez gymnázium a po tie u nás <strong>na</strong>jvychy−tenejšie univerzity, kde u dosahuje mimoriadnudoko<strong>na</strong>los prejavu.Lene všetko sa zmení akoby otoèením èarov−ného prsteòa v momente, keï sa musíte postavi <strong>na</strong>opaènú stranu barikády. Keï <strong>sk</strong>rátka zaènete poabsolvovaní „výšky“ uèi. Môete si všetko tisíckrátpremyslie a <strong>na</strong>plánova, aj tak to dopadne pod¾aMurphyho zákonov. Viem to z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti.Pred pár rokmi som zaèal strúha prednášate¾a– hi−tech borca. To z<strong>na</strong>mená, e dlhé zimné veèe−ry som trávil pred poèítaèom, obklopený knihami.Nasledoval boj s PowerPointom a s<strong>na</strong>ha zreduko−va poèet slajdov <strong>na</strong> prijate¾nú úroveò. Výsledok –prednášky plné obrázkov a preklepov, ktoré opra−vujem dodnes. Celá s<strong>na</strong>ha o odstránenie prekle−pov je már<strong>na</strong> – pretoe s kadou úpravou predná−šok v nich vytváram nové kreatívno−preklepovéèudá. Na ve¾kú srandu študentov, ktorí sa <strong>na</strong> nichdobre zabávajú.Na poznámky študentov o niektorých prekle−poch som si u dávno zvykol. Na zákernosti osuduv súvislosti s pouívaním notebooku a digitálnehoprojektora si však zvyknú neviem. V kadom prí−pade urèite tušíte, e hi−tech prednášky vyznievajúve¾mi efektne – pokia¾ všetko patriène funguje...Lene tak je to len obèas. Osud èi entropia sú totive¾mi, ale ve¾mi zlomyse¾né velièiny.Niekedy vás za<strong>sk</strong>oèí úplná malichernos – pro−jektor mal pred vami kolega a zabudol – akademikjeden! – k nemu vráti kábel <strong>na</strong> prepojenie s note−bookom. Sprostos, ale <strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>rýchlo zoh<strong>na</strong> hociaj v Bratislave videokábel VGA s dvoma samcami <strong>na</strong>koncoch. To nerozchodíte.... Ak aj je pri projektorekábel, urèite sa vám niekedy stane nieèo iné – <strong>na</strong>prí−klad iarovka v úbohom projektore vypustí svojudigitálnu a dos drahú svietiacu dušièku.Osobitnou kapitolou je aj celkom obyèajné <strong>na</strong>−pájanie z elektrickej siete. Bez neho to nejde. Skús−te si zaprednáša len tak ako <strong>na</strong> stredovekej uni−verzite. Tým mám <strong>na</strong> mysli v novembri o pol sied−mej veèer, pokia¾ zo zásuvky nevyteèie ani jedenjediný mikroampérik. To nedopadne „ve¾mo dob−re“, drahí súdruhovia. S problémami s <strong>na</strong>pájanímsúvisí aj ïalší kus potrebného hardvéru – obyèajnápredlovaèka. V poslucháròach sú <strong>na</strong> vhodnýchmiestach zásuvky ešte z èias diaprojektorov, nopokia¾ prednášate v nejakej novej seminárnej miest−nosti, radšej u vopred poèítajte s tým, e jedinádostupná zásuvka je <strong>na</strong> mieste, odkia¾ sa nedá do−cieli to, aby obraz z projektora bol <strong>na</strong> stene èi <strong>na</strong>plátne. Prípadne ak tam aj bude zásuvka, urèitetam bude problém v tom, e buï nefunguje, aleboje tam det<strong>sk</strong>á ochranná záslepka, ktorá sa nedáodstráni, ani keï si <strong>na</strong> pomoc zoberiete pár volov(mimoriadne fyzicky disponovaných študentov). Aaj samotná predlovaèka môe i<strong>sk</strong>ri, môe z nejstúpa rôznofarebný dym a podobne.A to ešte nie je všetko – ak pouívate bezdrô−tovú klávesnicu a váš notebook je v oprave, urèitezoeniete náhradný. Lene ten s vašou klávesni−cou, ktorá je pripravená <strong>na</strong> Din èi PS2 konektor,nebude spolupracova, pretoe má len USB.Take hor' sa do pedagogického boja s hi−techhraèkami. Nech sa študenti dobre zabávajú...Peter KováèNet & Security newsKliknite si <strong>na</strong> reklamu v èasopise!Japon<strong>sk</strong>á spoloènos Dainippon Printing v súèasnosti testujev tlaèených médiách monos, ktorá je prebraná z webu.Èitatelia si budú môc <strong>na</strong> reklamu v èasopise alebo novináchkliknú a budú presmerovaní priamo <strong>na</strong> webovú stránku za−dávate¾a reklamy. Ako je to moné? Reklama v èasopise bu−de nies tzv. QR kód. V òom je zakódovaná URL webu, <strong>na</strong>ktorý reklama odkazuje. Èitate¾ kód preèíta pomocou mobil−ného telefónu a zobrazí sa mu webová stránka spoloènosti,ktorá sa <strong>na</strong> danej adrese <strong>na</strong>chádza. Zadávatelia reklamy takzí<strong>sk</strong>ajú nieko¾ko výhod. Okrem toho, e tlaèená reklama budedoplnená mnostvom ïalších informácií z webu, budú môcpouívatelia ihneï on−line objednáva tovar. Bude tak mo−né vyui okamité rozhodnutie pre kúpu, ktoré je v predajitovaru ve¾mi dôleité. Inzerenti tie zí<strong>sk</strong>ajú monos objek−tívnejšie hodnoti záujem èitate¾ov a realizovate¾ný bude ajnový model platieb – plati sa bude iba za poèet kliknutí <strong>na</strong>reklamu, prípadne a za poèet zrealizovaných objednávok,tak ako to dovo¾uje v súèasnosti internetová reklama. U vminulosti existovali pokusy s touto technológiou, boli všakobmedzené pouitím špecializovaných zariadení <strong>na</strong> èítaniekódov. Pouitie mobilných telefónov otvára v tomto smeremonosti širšieho vyuitia a dáva väèšie šance <strong>na</strong> úspech.Nemci budú potrebova povolenie<strong>na</strong> pozeranie TV cez poèítaèRada pre rozhlasové a televízne vysielanie v Nemecku roz−hodla, e poplatky za pozeranie televízie budú plati aj maji−telia televíznych kariet v poèítaèoch. Skôr ako však k tomutorozhodnutiu dospela, si overila, e televízor sa dá pozera ajcez poèítaè. Poplatok sa bude vybera v závislosti od toho, èidotyèný èlovek alebo organizácia pripojená <strong>na</strong> internet máTV kartu, alebo nie. Nový zákon <strong>na</strong>dobudne platnos 1. januá−ra 2007. Poplatky by sa mali pohybova v rozmedzí od 33 do645 sloven<strong>sk</strong>ých korún.Google testuje SMS vyh¾adávanieGoogle umoòuje vyh¾adáva vo svojom vyh¾adávaèi aj pro−stredníctvom krátkych správ. Sluba v súèasnosti fungujebezplatne v Spojených štátoch, pouívate¾ po odoslaní poia−davky dostane takisto prostredníctvom krátkej správy výsled−ky vyh¾adávania. Nedostane však linky <strong>na</strong> stránky, ale priamotext vyh¾adávania. Odpovede sú zatia¾ obmedzené <strong>na</strong> prvé trinájdené výsledky. V USA je momentálne sluba v štádiu betatestovania, po úspešnom otestovaní by mala by plne prí−stupná ne<strong>sk</strong>ôr i v Európe. Èi a ako bude sluba spoplatnená,zatia¾ nie je známe.Mesaène pribudne milión novýchwebov, Apache stále vedieZa uplynulých pä mesiacov pribudlo <strong>na</strong> internete 5 miliónovnových webov. Tempo rastu si tak udriava u <strong>sk</strong>oro rok sta−bilnú úroveò milión nových webov mesaène. V <strong>na</strong>jnovšomoktóbrovom prie<strong>sk</strong>ume spoloènos Netcraft zistila 55 388 466aktívnych webov. Napriek tomuto impozantnému nárastu sapodiel pouívaných webových serverov za posledný rok menílen o desatiny percenta. Open source webový server Apachesi udriava podiel <strong>na</strong> úrovni <strong>sk</strong>oro 70 %, druhou <strong>na</strong>jvyuíva−nejšou platformou je IIS (Internet Information Services) odspoloènosti Microsoft s podielom okolo 21 %. Malé obhliad−nutie do internetovej histórie – prvý prie<strong>sk</strong>um spoloènostiNetcraft v auguste roku 1995 zistil 18 957 aktívnych webov.Po Open−Source aj Open−Contentsa teší záujmu internetovej komunitySlobodná a verejne prístupná internetová encyklopédia Wi−kipedia preko<strong>na</strong>la hranicu milió<strong>na</strong> èlánkov. Wikipedia vznik−la v roku 2001 ako vo¾ný projekt dobrovo¾ných autorov a pod−¾a informácií Wikimedia Foundation je celosvetovo <strong>na</strong>jväèšoua <strong>na</strong>jrýchlejšie rastúcou ponukou typu Open−Content (s otvo−reným obsahom). S textom mono vo¾ne pracova, ïalej hošíri a kopírova, pretoe èlánky sú publikované pod licen−ciou GFDL (GNU Free Documentation License). Encyklopédiasa kadý deò rozširuje o 3000 nových èlánkov v 100 jazykocha pribline desanásobný poèet èlánkov je doplnených o ïal−šie informácie. Wikipedii pod¾a údajov Alexa.com v súèas−nosti patrí desiate miesto <strong>na</strong> svete medzi <strong>na</strong>job¾úbenejšímiencyklopédiami v internete a zaraïuje sa medzi 500 <strong>na</strong>jèas−tejšie <strong>na</strong>vštevovaných webových stránok. Kadodenným zvlád−nutím dopytov takmer 900 000 návštevníkov je zamest<strong>na</strong>−ných vyše 20 serverov. Technický základ projektu predstavu−je program Wiki, ktorý kadému autorovi umoòuje meniobsah encyklopédie. Klasická redakcia neexistuje, všetkyzmeny sú okamite vidite¾né. Rôzni dobrovo¾níci sú neustáleon−line a kontrolujú príspevky iných autorov. Všetko sa reen−zuje a hodnotí takmer v reálnom èase <strong>na</strong> rovnocennej úrov−ni (Peer−Review – rovnocenná kontrola). Najväèší podiel èlán−kov v encyklopédii tvoria anglické príspevky (350 000), <strong>na</strong>sle−dujú nemecké (140 000), japon<strong>sk</strong>é (70 000), francúz<strong>sk</strong>e(51 000), švéd<strong>sk</strong>e (39 000), po¾<strong>sk</strong>é (37 000), holand<strong>sk</strong>é (35 000),španiel<strong>sk</strong>e (29 000), talian<strong>sk</strong>e (23 000), dán<strong>sk</strong>e (20 000) aportugal<strong>sk</strong>é (15 000). Nechýba esperanto (14 000), èínšti<strong>na</strong>(13 000) a hebrejèi<strong>na</strong> (10 000) a ani slovenèi<strong>na</strong> (2500).Google pracuje <strong>na</strong> internetovomprehliadaèiInternetový vyh¾adávací portál Google prišiel po poštovomkonte Gmail a novinách Gnews s ïalšou novinkou v podobeinternetového prehliadaèa Gbrowser, informovala BBC. Je zná−me, e spoloènos Google zí<strong>sk</strong>ala štyroch ¾udí z Microsoftu,ktorí pôvodne pracovali <strong>na</strong> <strong>na</strong>jpouívanejšom prehliadaèi In−ternet Explorer. Spoloènos tieto informácie odmietla komen−tova a uviedla, e nemá v tejto oblasti iadne plány. Google siv apríli zaregistroval doménu gbrowser.com, odborníci sa za−mýš¾ajú, èi Gbrowser bude spomí<strong>na</strong>ný nový internetový pre−hliadaè alebo len program <strong>na</strong> vyh¾adávanie hudby a obrázkov.Môe to by len verejný názov pre osobný vyh¾adávací programs kódovým oz<strong>na</strong>èením Puffin, <strong>na</strong> ktorom Google v súèasnostipracuje. Pod¾a pozorovate¾a a webového dizajnéra spoloènostiJasso<strong>na</strong> Kotkeho práca, ktorú vyvíja Google v súvislosti s pro−duktmi Gmail alebo Blogger, je s<strong>na</strong>hou spoloènosti definitívnesa preorientova z priestoru internetu do pracovných plôch <strong>na</strong>domácich poèítaèoch.Trón P2P: <strong>na</strong>jprv KaZaA, teraz eDonkeyKaZaA, kedysi <strong>na</strong>jobávanejší nepriate¾ <strong>na</strong>hrávacích spo−loèností a filmových štúdií, pomaly stráca svoju doteraznikým neohrozenú pozíciu krá¾a P2P softvérov. Firmyzaoberajúce sa sledovaním sietí a softvéru toti oznámi−li, e konkurenèná aplikácia eDonkey bola poèas sep−tembra <strong>na</strong>jpouívanejším softvérom <strong>na</strong> výmenu sú−borov. KaZaA zaèala stráca svoju vedúcu pozíciu upred viac ako rokom, keï RIAA zaèala podáva obaloby<strong>na</strong> jednotlivých uívate¾ov. Mnohí pozorovatelia však tvr−dia, e KaZaA jednoducho nekráèa s dobou, jej jadro jetoti nieko¾ko rokov staré. Predstavite¾ kaliforn<strong>sk</strong>ej firmyBayTSP, ktorá okrem iného sleduje dianie <strong>na</strong> takýchtosieach, povedal: „Vedeli sme, aký trend prichádza. Je tolen otázka èasu. eDonkey je ove¾a lepši protokol pre ve¾késúbory.“ Rozšírenie širokopásmových pripojení <strong>na</strong> internet,DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky a èoraz lepšie kompresné technológie. Tovšetko umonilo zvýši on−line dopyt po videách vrátane fil−mov v plnej dåke. Donedáv<strong>na</strong> drvivú väèšinu premávky <strong>na</strong>P2P sieach tvorila hudba vo formáte MP3. Nieko¾ko novýchtechnológií, ako <strong>na</strong>príklad eDonkey, bolo priamo vytvore−ných <strong>na</strong> zrýchlenie prenosu ve¾kých súborov. Ïalší populár−ny softvér <strong>na</strong> výmenu dát Bittorrent si takisto ve¾mi rýchlozí<strong>sk</strong>al zástupy priaznivcov, dokonca aj niektoré renomova−né programy si je moné oficiálne sahova cez Bittorrent.Pri tomto softvéri však nie je ¾ahké spoèíta uívate¾ov. Spo−loènos monitorujúca sie CacheLogic zistila, e Bittorrentpodstatne predbehol P2P KaZaA v objeme prenesenýchdát. Pod¾a firmy BayTSP mal eDonkey v septembri pribline2,54 milió<strong>na</strong>, zatia¾ èo KaZaA priemerne 2,48 milió<strong>na</strong>uívate¾ov denne. Poèty sa, samozrejme, denne menia, razje <strong>na</strong> vrchole eDonkey, raz KaZaA, no toto je prvý mesiac,keï celkovo viedol eDonkey.116 PC REVUE 11/2004


I N T E R N E TMomentálnou základòou Al−Káidy je internetPo tom, ako bol zlikvidovaný reim Talibanu v Afga−nistane, stratila Al−Káida fyzický priestor <strong>na</strong> budovaniesvojich výcvikových táborov. V iadnej krajine u nemô−e pôsobi s tichým súhlasom vlády. Preto presunulasvoje aktivity <strong>na</strong> internet a ten sa stal jej základòou. Takto tvrdí Peter Bergen, expert <strong>na</strong> terorizmus.Na základe poz<strong>na</strong>tkov, ktoré sa zí<strong>sk</strong>ali z vypoèúvaniaMohameda Naema Noora Kha<strong>na</strong>, experta Al−Káidy <strong>na</strong> in−formaèné technológie, ktorého sa podarilo zadra v júlitohto roka, vyhlásil Tom Ridge, minister pre vnútornú bez−peènos USA, e jeho zadraním boli zí<strong>sk</strong>ané obrov<strong>sk</strong>ézdroje informácií, potenciálne ide o milióny stránok textu,ktoré ešte neboli úplne dešifrované a spracované. Vyplývaz nich, e Al−Káida disponuje vysokou úrovòou informa−tizácie. V Khanovom notebooku sa <strong>na</strong>šli zoz<strong>na</strong>my spolu−pracovníkov teroristickej siete a niektorí reportéri dokoncatvrdia, e pracoval proti nej, keï rozposielal správy a traso−val ich, aby zistil údaje o <strong>sk</strong>utoèných adresátoch. Tietoinformácie však oficiálne nie sú potvrdené. Teroristickáorganizácia vyuíva internet <strong>na</strong> šírenie svojich myšlienokprostredníctvom propagandistických webových stránok.Prostredníctvom siete sa šíri <strong>na</strong>príklad aj EncyklopédiaDihádu, ktorej objem ide do tisícov stránok. Internet jedôleitý aj pre komunikáciu. Pod tlakom bola Al−Káida pri−nútená k decentralizácii. Na riadenie takejto štruktúry jeinternet mimoriadne vhodný nástroj. Napriek tomu je lenmálo informácií potvrdzujúcich, e by internetom prúdilipriame príkazy od špièiek tejto teroristickej organizácie.Predpokladá sa, e príkazy majú <strong>sk</strong>ôr náz<strong>na</strong>kovitú formu,sú v nich všeobecnejšie špecifikované ciele s predpokla−dom, e jednotlivé bunky zareagujú a autonómne u<strong>sk</strong>u−toènia teroristické útoky. Teroristická sie pouíva aj e−mail,prièom jej èlenovia sú inštruovaní, ako predís odhaleniu.Pouívajú internetové kaviarne <strong>na</strong> rýchle rozoslanie krát−kych e−mailovyæh správ, prièom e−mailová adresa je zvyèaj−ne pouitá iba pre jedinú správu, potom zostane u <strong>na</strong>vdynevyuitá. Web sa vyuíva nielen <strong>na</strong> propagandistickéúèely, ale aj ako zdroj inštrukcií a virtuálny výcvikový tábor.Teroristi môu <strong>na</strong> špecifických webových stránkach zí<strong>sk</strong>ainformácie o tom, ako vies teroristický útok, chráni sapred odpoèúvaním, zostavova a odpa¾ova rakety alebopoui mobilný telefón ako aktivátor bômb.minútu. Reálny prípad SPIT−u zatia¾ nebol zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný,èo sa dáva do súvisu s nízkym poètom potenciálnych prí−jemcov týchto nevyiadaných správ. Tak ako sa ich poèetbude zvyšova, problém môe <strong>na</strong>dobudnú väèšie rozme−ry a sta sa ványm. Spoloènos Qovia si dala patentovúprihlášku <strong>na</strong> systém schopný tieto nevyiadané správyidentifikova a blokova. Súèasne by sa tak malo zabrániprípadným DoS útokom <strong>na</strong> VoIP servery. Patent pokrýva ajmonos rozposielania správ v prípade núdzových situácií.Treti<strong>na</strong> spamu pochádzaz „unesených“ poèítaèovVyše treti<strong>na</strong> spamu dnes prichádza z tzv. unesených poèí−taèov, èo je <strong>na</strong>jnovšie vyuívaná metóda. Uviedli to odbor−níci firmy Sophos <strong>na</strong> odbornej konferencii venovanej témepoèítaèová bezpeènos. Konferenciu zorganizovala spo−loènos IDC v nemeckom Frankfurte <strong>na</strong>d Mohanom. Akounesené sa oz<strong>na</strong>èujú poèítaèe, ktoré spameri ovládli po−mocou vírusov alebo èervov a vyuívajú ich bez vedomiavlastníkov <strong>na</strong> šírenie nevyiadanej reklamy. Pod¾a a<strong>na</strong>lýzIDC je kadý tretí e−mail v Európe spam. Tento rok by po−èet nevyiadaných reklám <strong>na</strong> starom kontinente mal do−siahnu 17 miliárd, do roku 2007 sa má toto èíslo zvýši <strong>na</strong>23 mld. Vzh¾adom <strong>na</strong> celosvetový dosah, a pretoe spam samôe šíri z ktoréhoko¾vek miesta <strong>na</strong> zemeguli, nevyhnut−nosou sú medzinárodné dohody <strong>na</strong> jeho likvidáciu.Kaliforn<strong>sk</strong>ý terminátor – hasta lavista, zdie¾aèi!Guvernér štátu Kalifornia Arnold Schwarzenegger podpí−sal zákon, ktorý definuje nový trestný èin. Ak v Kaliforniiniekto elektronicky po<strong>sk</strong>ytne chránený autor<strong>sk</strong>ý materiálviac ako 10 ¾uïom, musí k nemu pripoji svoju e−mailovúadresu a názov tohto diela. Za nedodranie tohto <strong>na</strong>ria−denia bude dotyèná osoba èeli pokute do výšky 2500USD a a roènému väzeniu. Èo robi v prípade, e niektoškodoradostne uvedie cudziu e−mailovú adresu a dotyè−ného neboráka zbalí hollywood<strong>sk</strong>a protipirát<strong>sk</strong>a úderka,to zákon nespresòuje.Spam, Spim a teraz u aj SPITRozposielanie nevyiadanej pošty zasahuje èoraz viackomunikaèných kanálov. Po e−mailoch a instant messa−gingu by sa cie¾om mohla sta aj technológia Voice overInternet Protocol (VoIP). Odborníci dali tomuto fenoménuu aj názov, malo by ís o Spam over Internet Telephony,v <strong>sk</strong>ratke SPIT. Spoloènos Qovia sa rozhodla demonštro−va monos zneuitia telefonovania cez internet a <strong>na</strong>pí−sala softvér pre dva hlavné systémy VoIP, pomocou kto−rého sa jej podarilo v simuláciách rozosla do odkazovýchschránok fiktívnych klientov 1000 zvukových odkazov zaAktuálne zmeny <strong>na</strong> trhu s digitálnou hudbouSpoloènos Yahoo oznámila kúpu Musicmatch – on−line predajcu hudby. Ce<strong>na</strong> je 160 miliónov USD. Taktosa Yahoo stal konkurenciou serverov Apple iTunes,RealNetworks a nového obchodu s hudbou od Mic−rosoftu. Yahoo to spojí s technológiou, ktorú zí<strong>sk</strong>alkúpou spoloènosti Launch Media v roku 2001. Za 12miliónov USD zí<strong>sk</strong>al internetové rádiá, hudobné infor−mácie, videokanály a di<strong>sk</strong>usné fóra. Yahoo takisto ne−dávno predstavil nové internetové rádiá, ktoré ponú−kajú viacero staníc, lepšiu kvalitu zvuku. No za ichpoèúvanie bude treba plati. To ¾udia príliš neuvítajú,pretoe nie je všeobecným zvykom za príjem rádiaplati. Takisto zatia¾ <strong>na</strong> týchto rádiách nemono kupo−va a následne sahova <strong>sk</strong>ladby. Yahoo tento nedosta−tok chce odstráni práve akvizíciou Musicmatchu.Musicmatch zaèal minulý rok predáva songy za jed−notnú cenu 99 centov za jednu <strong>sk</strong>ladbu. Niektorýma<strong>na</strong>lytikom sa ce<strong>na</strong> 160 miliónov USD za Musicmatch,ktorého roèný zi<strong>sk</strong> predstavuje 50 miliónov USD, zdáprivysoká. Yahoo však tvrdí, e suma je primeraná a jedôleité vlastni podiel <strong>na</strong> rýchlo sa rozvíjajúcomhudobnom trhu. Musicmatch má takmer 55 miliónovregistrovaných uívate¾ov. Yahoo dúfa, e im budeúspešne predáva ïalšie songy. Ïalšia novinka pochá−dza od firmy Sony, tá nedávno oznámila, e pridá <strong>na</strong>−tívnu podporu formátu MP3 do svojich prenosných hu−dobných prehrávaèov. Doteraz podporovali len vlastnýformát, <strong>na</strong>zvaný Atrac. Týmto krokom chce Sony zvýšisvoju konkurencieschopnos. Aká je celková situácia <strong>na</strong>trhu on−line hudby? Bez pochýb je lídrom iTunes s pri−bline 4 miliónmi zákazníkov. Ïalej <strong>na</strong>sleduje RealNet−works s 550 000, America Online (AOL) s 260 000a Musicmatch s 225 000 zákazníkmi. Napster poèetzákazníkov nezverejnil. Jednotlivé servery sa takistolíšia v poète ponúkaných <strong>sk</strong>ladieb, tu tie vedie iTuness vyše jedným miliónom piesní, potom je Napster so750 000, Microsoft MSN Music s 700 000, RealNet−works so 600 000 <strong>sk</strong>ladbami.11/2004 PC REVUE 117


I N T E R N E TA K O N A W E BAko <strong>na</strong> web VII. – animovaný GIFV predošlých èastiach seriálu sme sa zaèali zaobera roz−siahlou problematikou webovej grafiky. Povedali sme sinieèo o statických obrázkoch vo formáte JPEG a GIF. GIFponúka webovým dizajnérom ïalšiu mimoriadne atraktív−nu monos, ktorou je tvorba animácií. Animované GIF−y saèasto vyuívajú, preto sme im vyhradili špeciálnu èasseriálu.Animovaný GIFFormát GIF umoòuje do jediného súboru uloi hneïnieko¾ko obrázkov. Túto jeho vlastnos mono vyui nie−len <strong>na</strong> úsporu miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ale priam sa núka myš−lienka zobrazova ich postupne. Dostatoène rýchlym strie−daním jednotlivých snímok mono dosiahnu vzh¾ad ani−mácie. GIF však nedospel do štádia, e by boli jeho pred−nosti vyuité <strong>na</strong> ukladanie sekvencií v kvalite, ktorá by sadala poklada za video. Animácia, ktorá by mala by fil−movou sekvenciou, si vyaduje zobrazovanie väèšiehopoètu snímok, <strong>na</strong>vyše v pravidelných èasových interva−loch. Benou hodnotou je <strong>na</strong>príklad 25 snímok za sekun−du. V prípade GIF−u je zobrazovaných podstatne menej sní−mok a kadá z nich môe by zobrazovaná rôzny, presnedefinovaný èas. Ten sa udáva v stotinách sekundy. Teore−ticky by mohlo by zobrazovaných a 100 snímok zasekundu, stáva sa však, e snímka zotrváva <strong>na</strong> obrazovke ajnieko¾ko sekúnd a povaha animovaného GIF−u sa v tom prí−pade mení z videosekvencie <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> prezentáciu.Pri definovaní animovaného GIF−u sa dá špecifikova, èichceme sekvenciu prehra iba raz, urèený poèet krát, prí−padne chceme, aby bola zobrazovaná v nekoneènej sluè−ke. Ak sa tvorca animovaného GIF−u rozhodne prehra ani−máciu viackrát, mal by sa postara aj o to, aby koniec ani−mácie a jej zaèiatok plynulo <strong>na</strong>dväzovali. Nemalo by tedadochádza k rušivému, násilnému pre<strong>sk</strong>oku <strong>na</strong> zaèiatokanimácie pri opätovnom prehrávaní. Na obr. è. 1 si mo−no prezrie pripravenú animáciu lopty <strong>sk</strong>áèucej po pod−loke, ktorá túto poiadavku spåòa.VyuitieAnimovaný GIF mono vyui pri tvorbe animovaných pik−togramov, menu a pod. Uívatelia internetu sa tak môustretnú so schránkami pohlcujúcimi listy, šípkami krútia−cimi sa <strong>na</strong> všetky spôsoby, aby upozornili <strong>na</strong> nieèodôleité, a pod. Treba si uvedomi, e v mnohých prípa−doch sú animované GIF−y kontraproduktívne. Okrem toho,e pôsobia väèšinou gýèovito, èasto priahujú pozornosa príliš spo¾ahlivo a strhávajú ju <strong>na</strong> seba, èím zatláèajú doúzadia to dôleité, èo chce webová stránka návštevníkoviprezentova. Odporúèame preto, pokia¾ je to moné,tento druh grafiky <strong>na</strong> webe nepouíva. Ve¾ké spoloènos−ti sa <strong>na</strong> internete prezentujú <strong>sk</strong>ôr seriózne a animovanéGIF−y <strong>na</strong> ich stránkach mono nájs len zriedkavo.To, èo je pre piktogramy nevýhodou, teda vzbudzova−nie preh<strong>na</strong>nej pozornosti, je viac ako výhodné pre inter−netovú reklamu. Jej cie¾om je zauja návštevníka stránky aprinúti ho kliknú <strong>na</strong> reklamu. Na ostatnom obsahu strá−nok, <strong>na</strong> ktorých je publikovaná, jej nezáleí. Prvoradouúlohou je odláka návštevníka z danej webovej lokality <strong>na</strong>inú. Preto sa reklama s<strong>na</strong>í by èo <strong>na</strong>jnápadnejšia, pouívave¾a farieb a ich zmenu, pohyb a pod. Bannery, ktoré súanimované, dosahujú väèšiu úèinnos. Aj tu však trebadba <strong>na</strong> to, aby sa neprekroèila urèitá miera vkusu, anes<strong>na</strong>i sa priláka návštevníkov za kadú cenu.ObmedzeniaTvorcovia animácií pre televíziu alebo film majú z technic−kej stránky takmer neobmedzené monosti. Vyuívajúvysoký poèet snímok prehrávaných za jednotku èasu,úplnú farebnú paletu a maximálne rozlíšenie, ktoré je k dis−pozícii. Tvorcovia animácií pre web majú z tohto h¾adi<strong>sk</strong>azviazané ruky. Ako sme aj doteraz zdôrazòovali, viac prenich platí, e treba strái ve¾kos súboru, v ktorom je ani−mácia uloená. Vzniká tu protichodná poiadavka èo <strong>na</strong>j−kvalitnejšej animácie <strong>na</strong> èo <strong>na</strong>jmenšom priestore. Musí savyui nízke vertikálne aj horizontálne rozlíšenie, zreduko−va poèet farieb a <strong>na</strong>jmä poèet snímok, take animáciaje <strong>sk</strong>ôr náz<strong>na</strong>kovitá ako plynulá. Najmä v prípade rekla−my sa mono stretnú <strong>sk</strong>ôr s vyuitím animovanéhoGIF−u <strong>na</strong> prezentaèné úèely, keï sa striedaním nie−ko¾kých plôch docieli prezentovanie rozsiahlejšiehoreklamného posolstva.RedukciaKvalitná, plnofarebná animácia s ve¾kým poètom snímok,ktorú by sme radi vtes<strong>na</strong>li do animovaného GIF−u, sivyaduje z<strong>na</strong>ènú redukciu svojich parametrov. V rámci nejmono vyui nieko¾ko prirodzených postupov, týkajúcichsa okliešovania vidite¾nej stránky animácie, ale aj techni−ky, ktoré sa vizuálneho vnímania netýkajú. To isté platí ajpri úprave u existujúceho animovaného GIF−u.V prípade redukovania videosekvencií v plnej kvalitepatrí k <strong>na</strong>jviac zredukovaným parametrom rozlíšenie.Naopak, pri úpravách u existujúceho GIF−u spravidla srozlíšením nemono príliš manipulova. Piktogramy majúzvyèajne doslova pár desiatok pixlov a internetové rekla−my majú svoje presne definované rozmery, ktoré ne−mono meni.Obrov<strong>sk</strong>á úspora sa dosahuje redukciou poètu snímokv animácii. Ich poèet môe v prípade reklamy dosahova1 a 2 <strong>na</strong> sekundu alebo ešte menej. Piktogramy môuobsahova ove¾a viac snímok s vyššou frekvenciou, to všakvzh¾adom <strong>na</strong> ich nízke rozlíšenie nepredstavuje preve¾kos súboru vány problém.Ïalšou monosou je redukcia poètu farieb. Zníi satak nielen priestor potrebný <strong>na</strong> uloenie snímky, ale aj jejObr. 2Obr. 3Obr. 42a2b2c2d3a3b3c3d4a4b4c4dfarebnej palety. Tá môe by rôz<strong>na</strong> pre kadú snímku ani−mácie alebo môe by pouitá jediná, tzv. globál<strong>na</strong> pale−ta. S výhodou mono pouíva aj transparentnú farbu,vïaka ktorej staèí, aby bol bohatší motív iba <strong>na</strong> prvejsnímke animácie, ostatné snímky majú prieh¾adné oblas−ti, ktorými motív podkladu „presvitá“.Obr. 1Z technických postupov sa dá poui odstránenie pre−kladaného zobrazovania jednotlivých snímok a odstráne−nie polí komentárov, ktoré v animácii zbytoène zaberajúpriestor.Ako <strong>na</strong> to?Na webe sa animované GIF−y publikujú rov<strong>na</strong>kým spôso−bom ako statické obrázky. A internetový prehliadaèzabezpeèí správne zobrazovanie animácie. Príkladom môeby <strong>na</strong>sledujúci príkaz, ktorý zabezpeèí zobrazenie animo−vaného GIF−u s názvom anim.gif:Všetky internetové prehliadaèe korektne zobrazujú ani−mované GIF−y ako animovanú sekvenciu, podobne je to ajs prehliadaèmi obrázkov. I<strong>na</strong>k je to však v prípade, akchceme animovaný GIF editova. V tom prípade sa tie edi−tory, ktoré nevedia plnohodnotne pracova s animovaný−mi GIF−mi, uspokoja s editovaním prvej snímky sekvenciea tvária sa, akoby šlo o obyèajný GIF.Ak teda chceme vytvori nový animovaný GIF, budemepotrebova v zásade dva grafické editory. Klasický grafic−ký editor pouijeme <strong>na</strong> tvorbu jednotlivých snímok sek−vencie, druhý, špecializovaný <strong>na</strong> tvorbu animovanýchGIF−ov, vyuijeme <strong>na</strong> ich pospájanie do animácie. Špecia−lizovaný editor mono vyui aj pri editovaní animovanýchGIF−ov zí<strong>sk</strong>aných z externého prostredia.PríkladAby sme dokumentovali monosti vyuitia animovanéhoGIF−u v praxi, uvádzame príklad vytvorenia jednoduchéhoreklamného prúka plnej ve¾kosti, oz<strong>na</strong>èovaného ako fullbanner. Jeho rozlíšenie je z praktických dôvodov štandar−dizované <strong>na</strong> 468 × 60 bodov. Maximálny poèet farieb jedaný pouitím formátu GIF a predstavuje 256 farieb. Vý−menné reklamné systémy, ako aj obchodníci s reklamouobmedzujú maximálnu ve¾kos súboru, v ktorej je animá−cia uloená, <strong>na</strong> urèitú hodnotu. Tá môe by v kadomprípade iná. My sme zvolili hranicu 20 kB. Z dôvodu rých−leho zobrazenia reklamy je však dôleité, aby bol súbor èo<strong>na</strong>jmenší, èo je aj v záujme klienta zadávajúceho tvorbureklamy. Dlhý súbor sa toti sahuje z internetu dlhšie amôe sa sta, e prv, ne sa zobrazí, pouívate¾ sa u zostránky presunie i<strong>na</strong>m. V tom prípade by sa reklamaúplne minula úèinkom a to ako jej tvorcovia nemôemedopusti.Na obr. è. 2 môeme vidie jednotlivé políèka animácietvoriacej reklamu. Políèka sa zobrazujú za sebou v neko−neènej sluèke, kadé z nich sa zobrazuje <strong>na</strong> 150 stotínsekundy. V animácii boli pouité tri farby – purpurová,èier<strong>na</strong> a biela. Na zakódovanie kadého bodu grafiky jepreto potrebné poui dva bity. Potenciálne sa nám otvá−ra monos poui ïalšiu farbu bez zväèšenia ve¾kostisúboru. Ak si tieto štyri obrázky podrobne prezrieme, uve−domíme si, e ich ¾avá polovica je úplne rov<strong>na</strong>ká. Je tedazbytoèné zapisova ju do súboru štyrikrát. Preto <strong>na</strong> obr. è. 3vidíme modifikovanú verziu nášho reklamného prúka.Obr. 3a sa nelíši od 2a, i<strong>na</strong>k je to v prípade ostatných118 PC REVUE 11/2004


I N T E R N E Ttroch. Tu je toti zredukovaný poèet pouívaných farieb<strong>na</strong> dve, transparentnú, v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èenú bie−lou farbou, a èiernu farbu. Na zakódovanie kadéhobodu grafiky je v tomto prípade potrebné poui u lenjeden bit. Jednoduchší motív grafiky <strong>na</strong>vyše pomáhakompresnému algoritmu dosiahnu lepšie výsledky,keïe sa v obrázkoch <strong>na</strong>chádzajú homogénne plochyjednej farby.Ak sa spýtate, preèo publikova prázdne plochy v ¾avejpolovici posledných troch snímok animácie, idete správ−nym smerom. Preto existuje aj tretia monos, ako uspo−riada animáciu nášho reklamného prúka. Ako vidno zobrázka è. 4, jej podstatou je orezanie obrázkov 4b, 4c a4d <strong>na</strong> polovicu. Animácia sa zobrazuje <strong>na</strong> ploche zodpo−vedajúcej ve¾kosti prvého políèka animácie, kadé ïalšiepolíèko môe by <strong>na</strong> tejto ploche umiestnené pomocoudefinovania súradníc ¾avého horného bodu. Teda nie jeproblém umiestni ich <strong>na</strong> ¾ubovo¾né miesto plochy animá−cie. V niektorých prípadoch takto mono dosiahnu z<strong>na</strong>è−né úspory kapacity súboru.MS GIF AnimatorJednoduchou pomôckou <strong>na</strong> tvorbu animovaných GIF−ovje <strong>na</strong>pr. Microsoft GIF Animator. Tento softvér umonízákladnú prácu s jednotlivými obrázkami tvoriacimi ani−máciu, ako je ich <strong>na</strong>èítanie, usporiadanie do správnehoporadia a <strong>na</strong>stavenie èasovania animácie, ako aj <strong>na</strong>stave−nie poètu opakovaní.Program ponúka monosti <strong>na</strong>stavenia týkajúce sa fa−rebnej palety, umoòuje poui globálnu paletu aleboosobitnú paletu pre kadú snímku, prípadne farebnú pa−letu importova z externého zdroja. Osobitne mono roz−hodnú o tom, aká forma ditheringu sa pouije <strong>na</strong> pre−zentovanie zvolenej farebnej palety.Program umoòuje pri jednotlivých snímkach špecifi−kova umiestnenie ¾avého horného rohu v rámci plochy,<strong>na</strong> ktorej sa animovaný GIF bude zobrazova. Ku kadejsnímke animácie umoòuje prida komentár. Výsledkypráce si mono prezrie vo vstavanom prehliadaèi beznutnosti ich priebeného ukladania.Od programu však nemono oèakáva komplexnejšieoptimalizaèné postupy s monosou <strong>na</strong>stavovania úrovníoptimalizácie, tak ako to robia vyspelejšie programy, špe−cializované <strong>na</strong> tvorbu animovaných GIF−ov.GIF Movie GearProdukt spoloènosti Gamani, <strong>na</strong>zvaný GIF Movie Gear, jekomerèný softvér, mono si ho však <strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>úšanie stiah−nu z internetu <strong>na</strong> 30 dní zadarmo. Trial verzia je úplnefunkèná.Okrem klasických funkcií, ako je <strong>na</strong>èítanie celej animá−cie, resp. <strong>na</strong>èítanie jednotlivých snímok tvoriacich budúcuanimáciu a <strong>na</strong>stavovanie èasov ich zobrazovania, disponujeaj dôleitými optimalizaènými funkciami.Program umoòuje meni vlastnosti všetkých snímok<strong>na</strong>raz, take nie je problém zmenši rozlíšenie alebo upra−vi èas zobrazovania všetkých snímok. K dispozícii je ajglobál<strong>na</strong> optimalizácia farebnej palety, tú však monooptimalizova aj pre kadú snímku osobitne.Keby sme v animácii pouili techniku, ktorá zbytoènezobrazuje viacero rov<strong>na</strong>kých snímok za sebou, programvie túto situáciu rozoz<strong>na</strong> a nepotrebné snímky vynechá.Trochu surovou metódou optimálizácie je aj monosautomaticky vynecha kadú n−tú snímku. Mono tieodstráni prekladanie snímok a manipulova s komen−tármi k nim.Program dokáe porovnáva dve po sebe <strong>na</strong>sledujúcesnímky a tam, kde sa zhodujú, <strong>na</strong>hradí v <strong>na</strong>sledujúcej sním−ke príslušnú farbu transparentnou farbou. Docieli sa takv mnohých prípadoch ve¾ká redukcia poètu farieb, ako ajzloitosti motívov snímok a ve¾kosti súboru. Ten sa èastomôe scvrknú a <strong>na</strong> tretinu svojej pôvodnej ve¾kosti.Vynikajúce je, e program dokáe vypoèíta, ako sajednotlivé optimalizaèné kroky prejavia <strong>na</strong> ve¾kosti súbo−ru. K dispozícii je aj simulácia, ktorá ukáe, ako sa <strong>na</strong> vý−slednej animácii prejaví redukcia poètu farieb, a aj mo−nos túto redukciu vyko<strong>na</strong>.Program umoòuje spusti animáciu aj odzadu dopre−du a vytvori tzv. pingpongový efekt. Pri òom sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôranimácia prehrá priamym smerom a potom sa spustí spät−ne. Takto mono z kadej animácie vytvori uzavretúsluèku, ktorá sa prehráva plynulo.Okrem tvorby animovaných GIF−ov umoòuje softvér ajvytváranie animácií AVI v 256 farbách a ikon pre operaè−ný systém Microsoft Windows XP, èo však nie je predme−tom tohto seriálu.ZáverDúfame, e táto krátka exkurzia do animovaného GIF−ubude prínosom. Akoko¾vek je však animovaný GIF rozšíre−ním statickej grafiky, treba si uvedomi, e neprekroèí svojtieò. Mono to vidie porovnávaním reklamy vytvorenej vanimovanom GIF−e a technológiu Macromedia Flash. V nie−ktorej z ïalších èastí seriálu sa preto pozrieme blišie aj <strong>na</strong>animácie vo Flashi. V tej <strong>na</strong>sledujúcej však budeme pokraèo−va v preh¾ade uitoèných programov, vyuite¾ných pri gra−fických úpravách, ktoré sú špecifické pre webový dizajn.Branislav MadošZdroje:/1./ <strong>www</strong>.moviegear.com11/2004 PC REVUE 119


I N T E R N E T A K O N A T O ?H¾adanie ovládaèov a ich zálohovanieUrèite poznáte <strong>na</strong>sledujúcu situáciu: máteu starší poèítaè alebo niektorý z kompo−nentov a potrebujete preinštalova operaènýsystém. Stratili ste však originálnu di<strong>sk</strong>etuèi CD, prípadne sú poškodené a nedajú sa<strong>na</strong>èíta. Alebo novším ovládaèom by stechceli zvýši výkon zariadenia a poviete si,veï existuje internet.Ak sa <strong>na</strong> stránke výrobcu podarí nájsvhodný ovládaè, je vyhrané. Keï ho všakvýrobca <strong>na</strong> svojom webovom serveri nemáalebo sa vám konkrétny driver nedarí nájs,meno a heslo. Potom kliknite <strong>na</strong> odkaz Mem−ber Login, vlote údaje, ktoré ste <strong>na</strong>šli v elek−tronickej pošte, a h¾adanie sa môe zaèa.Na stránke sa dá h¾ada viacerými spô−sobmi. Napríklad vyberte si Driver SearchWizard, kde je 20 <strong>sk</strong>upín pod¾a druhu za−riadenia, a následným klikaním postupujteïalej tak, ako vás stránka povedie. Zaèamono aj od me<strong>na</strong> výrobcu, následne v zo−z<strong>na</strong>me nájdete názov komponentu a opäpostupujete ïalej, a kým nenájdete po−trebný ovládaè.Úvodnástra<strong>na</strong>softvéruDriverGuideToolkitV tomto okneprogramu MyDrivers súzobrazenévšetky<strong>na</strong>inštalovanéovládaèeDriverGuide obsahuje aj rozsiahle fó−rum (poloka Forum), kde sa môete zveriso svojimi problémami s hardvérom a po−tom dúfa, e niekto iný pozná riešenie aodpovie vám. Mnoho známych akostí s<strong>na</strong>jrôznejšími zariadeniami je tam u opí−saných, a pretoe stránky sú vybavené full−textovým vyh¾adávaním, odpoveï môeteve¾mi rýchlo nájs. Pod zálokou ResourcesNasledujúcu monos predstavuje Dri−verzone (<strong>www</strong>. driverzone.com) s rov<strong>na</strong>−kou logikou aj podobnou ponukou slu−ieb. Ovládaèe sú zaradené do 14 <strong>sk</strong>upín,k tomu patrí archív <strong>na</strong> h¾adanie staršíchovládaèov alebo takých, ktoré sa dajú a−ko nájs. Okrem h¾adania pod¾a názvu spo−loènosti a pomenovania výrobku sa dá po−ui aj FCC ID. Ak sa <strong>na</strong>priek všetkému úsi−je to u horšie. Takisto sa vám môe sta,e výrobca komponentu u neexistuje a pod−pora jeho produktov sa u <strong>sk</strong>onèila. Tentoèlánok vám poradí, ako postupova v tých−to prípadoch, a zároveò sa dozviete, ako siurobi zálohy u <strong>na</strong>inštalovaných ovládaèov.Špecializované stránkyPri h¾adaní ovládaèa, prirodzene, zaènite<strong>na</strong> stránke výrobcu. Pokúste sa h¾ada pod¾anázvu produktu, prípadne rodiny produk−tov. Ak ste neúspešní, zaènite h¾ada <strong>na</strong>špecializovaných stránkach, ktoré sú za−merané <strong>na</strong> ovládaèe. Hlavné funkcie tých−to stránok sú vzájomne podobné, odlišnostisú <strong>sk</strong>ôr v detailoch. Vyberáte si postupne zmoností, ktoré jednotlivé webové portálypo<strong>sk</strong>ytujú – abecedné h¾adanie pod¾a vý−robcu a následné h¾adanie konkrétnehozariadenia. Èasto sa vy<strong>sk</strong>ytuje monos vý−beru operaèného systému a <strong>na</strong>pokon je kdispozícii stiahnutie súboru s ovládaèom.Alter<strong>na</strong>tívou je priame vloenie názvuzariadenia do vyh¾adávaèa èi kliknutie <strong>na</strong>link niektorej zo <strong>sk</strong>upín, do ktorých súzariadenia rozdelené. Moností je viacero,ale s kadou máte šancu dopracova sa aku konkrétnemu ovládaèu.Jednou z takýchto špecializovaných po−núk je DriverGuide (<strong>www</strong>.driverguide.com), kde sa pod¾a tvrdenia prevádzkova−te¾a <strong>na</strong>chádza viac ako stotisíc <strong>na</strong>jrôznej−ších ovládaèov. Na tejto stránke si podrob−nejšie opíšeme rôzne spôsoby vyh¾adávania.Prístup zí<strong>sk</strong>ate a po povinnej registrá−cii (treba kliknu <strong>na</strong> poloku Join for FREE),kde sa vypåòa meno, e−mail, stupeò poèíta−èovej gramotnosti, PSÈ, kraji<strong>na</strong>. Ïalšie po−núkané sluby nemusíte prija. Na zadanúmailovú adresu následne príde prístupovéNavyše máte aj monos fulltextovéhopreh¾adávania databázy, ktoré je rýchlej−šie. Kliknite preto <strong>na</strong> odkaz Simple (prípad−ne Basic alebo Advanced), ktorý je umiest−nený v sekcii oz<strong>na</strong>èenej ako Drivers. Vlotecelý názov zariadenia a výsledok môetespresni tým, e zvolíte typ zariadenia a po−adovaný operaèný systém.Poslednou monosou, ako v databázeservera DriverGuide h¾ada, je poui od−kaz Browse Drivers. Na zobrazenej pod−stránke sa objaví obsiahly zoz<strong>na</strong>m výrob−cov zariadení, po kliknutí <strong>na</strong> odkaz príslu−šného výrobcu sa zobrazí ïalší zoz<strong>na</strong>mvýrobkov. H¾ada sa však dá aj pod¾a kóduFCC ID. Kód je pätnásmiestne èíslo, zlo−ené z písmen abecedy a èíslic od 0 do 9.Prvé tri z<strong>na</strong>ky predstavujú kód (GranteeCode), pridelený americkou vládnou agen−túrou Federal Communications Commi−ssion (FCC). Pod¾a Grantee Code sa <strong>na</strong> in−ternetovej adrese <strong>www</strong>.fcc.gov/oet/fcciddá zisti konkrétny výrobca. Kód všakzí<strong>sk</strong>a iba výrobok, ktorý úspešne absolvo−val predpísaný test. Pouívate¾ tak má zá−ruku, e zariadenie vyhovuje základnýmelektronickým štandardom. Zvyšných 12z<strong>na</strong>kov FCC kódu tvorí Equipment Pro−duct Code a slúi <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie konkrét−neho výrobku.Preh¾ad základných funkcií vybraných stránokV ïalšom okne DriverGuide Toolkit si mono vybra zoz<strong>na</strong>m buï všetkých ovládaèov,alebo iba tých, ktoré sú od iných firiem ako Microsoftsú ïalšie zaujímavé zdroje informácií z ob−lasti poèítaèov.Podobnou stránkou je DriveSearch(<strong>www</strong>.driversearch.com), ktorá rov<strong>na</strong>koako všetky <strong>na</strong>sledujúce nevyaduje regis−tráciu. Ponúka monosti h¾ada ovládaèe zo−radené do 19 tematických <strong>sk</strong>upín pod¾a jed−notlivých druhov zariadení, periférií. Tak−isto po<strong>sk</strong>ytuje rozšírené h¾adanie a fórum.liu nepodarilo ovládaè nájs, pomôc bymohol Message Board, ako sa <strong>na</strong>zýva po−uívate¾<strong>sk</strong>é fórum <strong>na</strong> tejto stránke.Karl's Driver Site (<strong>www</strong>.karldavis.com)je ïalšia príleitos <strong>na</strong> h¾adanie ovládaèov.Obsahuje aj rady, fórum, FAQ (èasto opa−kované otázky), výber diagnostických a tes−tovacích programov, linky <strong>na</strong> rôzne zaují−mavé stránky.Názov stránky Link Poèet Pouívanie Podpora Podporakategórií bez registrácie FCC ID pouívate¾. fóraDriveSearch <strong>www</strong>.driversearch.com 19 áno nie ánoKarl's Driver Site <strong>www</strong>.karldavis.com 8 áno nie ánoPerfectdrivers <strong>www</strong>.perfectdrivers.com nie áno áno ánoDriverzone <strong>www</strong>.driverzone.com 14 áno áno ánoTotallyDrivers <strong>www</strong>.totallydrivers.com 17 áno nie ánoDriverGuide <strong>www</strong>.driverguide.com 20 nie áno áno120 PC REVUE 11/2004


Perfectdrivers (<strong>www</strong>.perfectdrivers.com) je <strong>na</strong>sledujúca stránka, umoòujúcanájs ovládaèe. Jej špecialitou je farebnéoz<strong>na</strong>èenie jednotlivých odkazov, ktoré <strong>na</strong>prvý poh¾ad zorientuje, èi uverejnená stránkav poslednom èase fungovala alebo nie.Obsahuje aj h¾adanie pod¾a kódu FCC ID,fórum a odpovede <strong>na</strong> niektoré poèítaèovéproblémy.TotallyDrivers (<strong>www</strong>.totallydrivers.com) delí ovládaèe do 17 <strong>sk</strong>upín. Jednotli−vé sekcie obsahujú aj krátky opis, <strong>na</strong>pr. vèasti USB sa hovorí, èo to je USB, ako fun−guje, ktoré zariadenia mono pripoji, jed−noducho po<strong>sk</strong>ytuje všetky základné infor−mácie. Nechýbajú fórum a FAQ.Zálohovanie ovládaèovDobrú slubu po inštalácii operaèného sys−tému a ovládaèov <strong>na</strong> konkrétny poèítaèpo<strong>sk</strong>ytujú programy, ktoré presne zma−pujú, aké ovládaèe sú pouité, a urobiaz nich zálohu. Keby potom po inštaláciinovšej verzie ovládaèa <strong>na</strong>stali problémy,môete sa jednoducho vráti k pôvodnej.Túto funkciu má zabudovanú u aj ope−raèný systém Microsoft Windows XP. To−muto integrovanému riešeniu však chýbamonos jednoducho a rýchlo obnovi všet−ky ovládaèe po havárii, reinštalácii aleboupgrade systému.V <strong>na</strong>sledujúcom texte predstavíme prog−ramy, ktoré vám pomôu pri ne<strong>sk</strong>oršejstrate alebo poškodení originálnych médiís ovládaèmi od výrobcu. Štandardné ovlá−daèe z Microsoft Windows XP, prirodzene,nemusíte zálohova. Ak ste však doplnilinovšie verzie ovládaèov, ich zálohovanie jevhodné.Krátky opis rozhrania USB <strong>na</strong> stránke TotallyDriversMy Drivers je softvér <strong>na</strong> jednoduchúdetekciu, zálohovanie a obnovu ovládaèov.Jediným kliknutím môete ma po <strong>na</strong>dvä−zujúcom reštarte obnovené všetky ovláda−èe, ktoré boli poèas pouívania poèítaèapoškodené alebo vymazané. Podobne sa vjednom kroku systém doplní o <strong>na</strong>jnovšieovládaèe po reinštalácii. Program obsahu−je databázu zariadení a s òou porovnávaaktuálne pouívané ovládaèe. Následne <strong>na</strong>internete vyh¾adáva novšie verzie ovláda−èov a ponúka ich inštaláciu.Zálohu ovládaèov z poèítaèa je, samo−zrejme, výhodné umiestni <strong>na</strong> CD alebo inéprenosné médium, ako <strong>na</strong>pr. k¾úè USB.Link <strong>na</strong> stiahnutie: <strong>www</strong>.zhangduo.comLicencia: shareware <strong>na</strong> 15 dníCe<strong>na</strong> úplnej verzie: 39 USD alebo 39 eurDriverGuide Toolkit je prepojený s uspomí<strong>na</strong>nou stránkou DriverGuide, takistodokáe urobi zálohu a má aj databázu<strong>na</strong>inštalovaných zariadení. Opä k nimdokáe vyh¾ada nové ovládaèe a uloí ich<strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. V <strong>sk</strong>utoènosti ide o nástup−cu bývalého programu WinDriversBackup,ktorý bol šírený ako freeware. DriverGuideToolkit podporuje aj zálohovanie ovlá−daèov <strong>na</strong> vzdialenom poèítaèi v rámci sietes operaèným systémom Microsoft Windows2000/XP. Pri starších systémoch (Windows95/98/ Me) je potrebné <strong>na</strong>inštalova RemoteRegistry Service. Program však zálohunedokáe vráti, uloené ovládaèe sa dajúpoui iba ako záloná kópia pri oprave,reinštalácii alebo novej inštalácii systému.Je však aj dobrým pomocníkom pri identi−fikácii neznámych zariadení.Link <strong>na</strong> stiahnutie:<strong>www</strong>.driverguidetoolkit.comLicencia: shareware <strong>na</strong> 2 dniCe<strong>na</strong> úplnej verzie: 30 USDZáverŠpecializované stránky s ovládaèmi zrej−me nebudú zaujíma pouívate¾ov <strong>na</strong>j−novších poèítaèov, ktorým všetko funguje<strong>na</strong> úplnú spokojnos. Vyuijú ich <strong>sk</strong>ôr ma−jitelia starších PC, prípadne starších kom−ponentov v kombinácii s novšími operaè−nými systémami, ak v nich chýbajú ovlá−daèe pre zariadenie, ktoré by radi eštepouívali.Programy <strong>na</strong> zálohovanie ovládaèov súako prevencia pre prípad núdze vhodnépre predvídavých a opatrných, ktorí sú spo−kojní iba vtedy, keï sa zabezpeèia. Spomí−<strong>na</strong>ný softvér je z kategórie shareware, alemono sa vám niekde podarí objavi ajvo¾ný, no starší WinDriversBackup. Jednou zmoností je adresa <strong>www</strong>.techportal.it/dl/wdrvbck1.exe, ktorá v èase písania tohtoèlánku bola ešte funkèná.Ján Géci11/2004 PC REVUE 121


I N T E R N E TSkutoèný hacking prakticky / 6. èas: Sniffing (III. pokraèovanie)VAROVANIE: Autor èlánkuani redakcia PC REVUEnezodpovedajú za akéko¾vekškody spôsobené pouívanímprogramov uvedenýchv tomto seriáli. Takistonezodpovedajú za <strong>na</strong>rušeniesúkromia a únik súkromnýchinformácií pouívaním týchtoprogramov.V predchádzajúcich dvoch èastiach sme sazaoberali teóriou sniffingu, v tomto a <strong>na</strong>−sledujúcom pokraèovaní si teoretické po−z<strong>na</strong>tky overíme v praxi, dokonèíme roz−právanie o programe ettercap a <strong>na</strong> záveruvedieme nieko¾ko dobrých rád týkajúcichsa sniffovania <strong>na</strong> sieti. Dúfam, e vás po−nuka zaujala, a preto sa bez ïalších zby−toèných slov pustíme do teórie a praxesniffingu.Sniffujeme s ettercapomAko sme u uviedli, ettercap mono spus−ti v rôznych pouívate¾<strong>sk</strong>ých rozhraniach,ako <strong>na</strong>pr. ncurses alebo GTK, prípadne vèisto textovom móde. Pri vysvet¾ovaní sabudeme opiera <strong>na</strong>jmä o rozhrania GTK ancurses, tie toti po<strong>sk</strong>ytujú pouívate¾ovi<strong>na</strong>jväèší komfort, ale <strong>na</strong> druhej strane sa vnich pouívate¾ <strong>na</strong> prvýkrát nemusí zo−rientova. Vdy dopredu upozorníme,o aké pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie ide.Poïme sa teda pozrie <strong>na</strong> zúbky snif−fingu programom ettercap v grafickomrozhraní. Je jedno, aký grafický ma<strong>na</strong>érpouívate, podstatná je prítomnos Xser−vera. Spustenie programu vykonáme z gra−fického terminálu pod pouívate¾om roottakýmto spôsobom:root@trypanosoma:~# ettercap −G // //A h¾a, zobrazilo sa nám okno etterca−pu, ktoré sme presne opísali v predošlejèasti. Nachádzame sa teda <strong>na</strong> pracovnejstanici s jednou sieovou kartou, take spus−tíme mód Unified sniffing výberom z me−nu alebo klávesovou <strong>sk</strong>ratkou +. Ako sme spomenuli v predchádza−júcej èasti, po výbere sieového zariade−nia, pomocou ktorého chceme sniffova,sa nám ponuka menu rozšíri hneï o nie−ko¾ko moností týkajúcich sa sniffingu.Dajme tomu, e sme v sieti so switchom achceme <strong>na</strong> túto sie poui útok MITM,konkrétne ARP poisoning, ktorý sme opi−sovali vo štvrtej èasti nášho seriálu. Najprvmusí ettercap vedie, s ktorými adresamiIP a MAC má v danej sieti LAN do èinenia,preto treba pre<strong>sk</strong>enova celú sie výberomv menu Hosts−>Scan for hosts alebo stla−èením klávesovej <strong>sk</strong>ratky +.Po výbere tejto poloky sa objaví malédialógové okno s aktuálnym priebehom<strong>sk</strong>enovania siete. Po jej ukonèení si mô−eme prezrie zoz<strong>na</strong>m adries IP cez stlaèe−nie klávesu alebo výberom polokyHosts list v menu Hosts. V tomto menumôeme vybrané adresy IP/MAC pridávamedzi ciele sniffingu, keïe sme ich prispustení programu blišie nešpecifikovali.Keby sme tak neuèinili, ettercap by sniffo−val všetky spojenia, ktoré <strong>na</strong> sieti existujú.Zoz<strong>na</strong>m hostov si môeme trochu roztrie−di monosou odstráni vybranú adresuIP zo zoz<strong>na</strong>mu a pre prípad budúcehopouitia uloi zoz<strong>na</strong>m do súboru.Keï u ettercap vie o poèítaèoch v okolí,môeme spusti sniffovanie uvedenímsieovej <strong>karty</strong> do promi<strong>sk</strong>uitného reimuvýberom poloky Start Sniffing alebo klá−vesovou <strong>sk</strong>ratkou +. Abysme však v sieti so switchom nevideli lendáta odchádzajúce a prichádzajúce <strong>na</strong> nášpoèítaè, musíme spusti niektorý z útokovMITM, ktorý ettercap dokáe vykonáva.To vyberieme v menu MITM. Dajme tomu,e vyuijeme <strong>na</strong>jrozšírenejší a nám u dobreznámy ARP spoofing útok. V dialógovomokne, ktoré sa nám zobrazí po výberetohto útoku, zvolíme, èi chceme odpoèú−va aj konekcie <strong>na</strong> vzdialené poèítaèealebo chceme sniffova iba jednosmerne.Po spustení ARP spoofingu u môemevidie konekcie výberom z menu View−>Connections alebo klávesovou <strong>sk</strong>ratkou+.V tomto okne sú pekne po poriadkuvypísané všetky dátové toky, ktoré putujúsieou, prièom sú v zoz<strong>na</strong>me vypísané zdro−jové adresy spolu s portom, cie¾ová adre−sa spolu s portom, protokol, ktorého pa−ket bol odchytený, stav paketu (idle, acti−ve killed) a ve¾kos v bajtoch. Pri sieti s ve¾−kou premávkou tento zoz<strong>na</strong>m paketov<strong>na</strong>rastie ohromnou rýchlosou, preto si homono zoradi pod¾a ¾ubovo¾ného krité−ria, buï vzostupne, alebo zostupne.Dvojklikom <strong>na</strong> vybraný paket sa zobra−zia odchytené dáta, pekne rozdelenépod¾a toho, èi pochádzajú zo zdrojovejalebo cie¾ovej adresy. Pod zobrazenými dá−tami sa <strong>na</strong>chádzajú štyri tlaèidlá. Prvé znich slúi <strong>na</strong> spojenie obidvoch „poh¾a−dov“ <strong>na</strong> odchytené dáta do jednej súvislejpodoby. Druhé a tretie tlaèidlo ponúkajúve¾mi zaujímavú vo¾bu, a síce vkladanievlastných dát do konekcie. Je to ve¾mi ne−bezpeèná vlastnos programu, <strong>na</strong>jmä vprípade nez<strong>na</strong>losti formátu prenášanýchdát. No táto technika sa dá poui aj <strong>na</strong>porušenie konzistencie prenášaných dát,èo môe ma za následok <strong>na</strong>pr. chybnýsúbor prenesený cez protokol FTP aleboHTTP. Takisto ve¾mi nebezpeèné je poui−tie vkladania dát <strong>na</strong>pr. v prípade, e obeje pripojená <strong>na</strong> vzdialený poèítaè pomo−cou nekryptovaného protokolu, ako je<strong>na</strong>pr. telnet alebo u spomí<strong>na</strong>ný protokolFTP. Útoèník môe takto ve¾mi jednodu−cho vyko<strong>na</strong> príkazy <strong>na</strong> vzdialenom systé−me a <strong>na</strong>robi menšie nepríjemnosti. Tretietlaèidlo sa od druhého líši iba tým, e dokonekcie vloí pouívate¾om zadaný súbor<strong>na</strong> rozdiel od druhého, ktoré vloí pouí−vate¾om zadaný text. Posledné tlaèidlovyvolá aj pomerne nebezpeènú akciu, a tozrušenie konekcie. To sa dá urobi iba sprotokolmi z rodiny TCP/IP, ako <strong>na</strong>pr. HTTP,FTP, ale aj SMTP, POP3 a pod. V prípadepaketov rodiny protokolu UDP sa takátokonekcia nedá ukonèi, pretoe tento pro−tokol nie je uspôsobený <strong>na</strong> riadenie toku akorekciu chýb. V prípade protokolov TCP/IPsa tento zákerný krok udeje vyslaním faloš−ného RST (reset) paketu, ktorý povie obeti oukonèení spojenia. Toto tlaèidlo sa <strong>na</strong>−chádza aj v zoz<strong>na</strong>me konekcií, take je¾ahké (a aj nebezpeèné) ukonèi konekciuzvoleného paketu aj odtia¾. Ak sa u po−maly nevyznáme v zoz<strong>na</strong>me konekcií, mô−eme ich vymaza stlaèením tlaèidla Expun−ge connections.Pod zoz<strong>na</strong>mom konekcií sa <strong>na</strong>chádzavýpis paketových chýb a správ ettercapupre pouívate¾a, ako <strong>na</strong>pr. informácia, ebol spustený Unified Sniffing a pod. Tietoinformácie môeme zaz<strong>na</strong>menáva do lo−gov výberom v menu Logging −>Log UserMessages alebo pre tých pohodlnejšíchstaèí stlaèi kláves M. Ettercap sa pomo−cou dialógového ok<strong>na</strong> opýta, aký má bynázov daného súboru. Tu si treba dapozor, pretoe aj keï sme spúšali etter−cap pod pouívate¾om root, jeho právo−moci sú potrebné <strong>na</strong> uvedenie sieovej<strong>karty</strong> do promi<strong>sk</strong>uitného reimu. V záuj−me bezpeènosti ettercap tieto práva „za−hodí“ a ïalej pokraèuje ako štandardnýpouívate¾ nobody a ten nemá prístupvšade. Preto je vhodné pouvaova <strong>na</strong>dtým, kde chceme log uloi, aby doò mo−hol program zapisova. Ideálnym úloi<strong>sk</strong>omsa zdá adresár /tmp, kde si ostatné prog−ramy zapisujú svoje údaje, a teda tu mo−no uloi aj log súbor programu ettercap.Logova však môeme nielen pouí−vate¾<strong>sk</strong>é informácie, ale aj odchytené dá−ta. Tu sa <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytujú hneï dve monosti, èosa má logova: buï bude ettercap logovavšetky dáta s informáciami, alebo mô−eme logova iba pasívne informácie o pa−ketoch. Z vlastnej <strong>sk</strong>úsenosti odporúèampoui vo¾bu v menu s názvom Com−pressed file, ktorá zaruèí, e daný súbornebude zabera obrov<strong>sk</strong>ý priestor <strong>na</strong> dis−ku. Ak sa však <strong>na</strong>koniec pozriete <strong>na</strong> logo−vací súbor, zistíte, e nie je príliš èitate¾ný.Na èítanie logov so zachytenými dátamislúi súèas balíèka ettercap, ve¾mi zaují−mavý program etterlog, ktorý je urèený <strong>na</strong>a<strong>na</strong>lýzu zachytených dát. O tomto prog−rame si povieme ne<strong>sk</strong>ôr.Zásuvné modulyZásuvné moduly podstatne rozširujú mo−nosti programu ettercap o rôzne doda−toèné, v mnohých prípadoch aj záškodníc−ke funkcie. V základnom balíku programuje pribalených hneï nieko¾ko funkèných apomerne zaujímavých modulov, v prípa−de, e poadovaný modul neexistuje, nieje problém <strong>na</strong>programova si vlastný. Sta−èí <strong>na</strong> to z<strong>na</strong>los programovania pod OSLinux a z<strong>na</strong>los štruktúry zásuvných mo−dulov pre ettercap. Záujemcom odpo−rúèam pozrie domov<strong>sk</strong>ú stránku projektuhttp://ettercap.sourceforge.net, kde sa<strong>na</strong>chádza aj fórum pre vývojárov.Keïe niektoré zásuvné moduly sú<strong>na</strong>ozaj uitoèné a zaujímavé, <strong>na</strong>sledujúceriadky budú patri im. Opíšeme ich funk−ciu, pri niektorých aj formát konfiguraè−ného súboru. Ak sa chceme dozvedie,aké pluginy má ettercap k dispozícii, staèístlaèi klávesovú <strong>sk</strong>ratku +,prípadne vybra v menu poloku Plugins −> Ma<strong>na</strong>ge the plugins. Medzi <strong>na</strong>jzaujíma−vejšie pluginy patria <strong>na</strong>pr.:arp_cop – ve¾mi uitoèný plugin, ktorývie zisti prílišnú aktivitu protokolu ARPa odhali tak aj potenciálneho útoèníkaautoadd – tento plugin ve¾mi pomáhaútoèníkovi, pretoe pridáva do zoz<strong>na</strong>muobetí nové poèítaèe, ktoré sa práve pri−pojili do siete. Jeho princíp je ve¾mi jed−noduchý – sleduje ARP pakety od ostat−ných hostov, a ak zistí, e niektorý paketje z adresy IP, ktorú nemá v zoz<strong>na</strong>me,pridá ju doò.dns_spoof – u z názvu vyplýva, e slúi<strong>na</strong> pozmeòovanie poiadaviek DNS. Pluginmonitoruje poiadavky DNS, porovnávaich so svojou databázou v súbore /usr/share/ettercap/etter.dns, a keï nájde zho−du, odpovie falošnou adresou IP, zadanouv databáze. Formát „databázy“ je ve¾mijednoduchý:Zo zápisu je zrejmé, e adresa IP pred−stavuje adresu, ktorá bude falošnouodpoveïou <strong>na</strong> poiadavku DNS týkajúcusa danej domény. Medzi týmito záz<strong>na</strong>ma−mi treba uvies ako odde¾ovaè z<strong>na</strong>k tabu−látor, ináè to program „nezoerie“ ☺. Na122 PC REVUE 11/2004


I N T E R N E Tozrejmenie si zadáme príklad falšovaniapoiadaviek DNS pre doménu <strong>www</strong>.nieco.<strong>sk</strong> tak, aby ettercap falšoval odpo−vede DNS a presmeroval tak pouívate¾ov<strong>na</strong> adresu 123.321.222.333:123.321.222.333 <strong>www</strong>.nieco.<strong>sk</strong>dos_attack – o DoS útokoch sme si eštenehovorili, no len tak v krátkosti spome−nieme, e DoS (denial of service) útok jezaloený <strong>na</strong> maximálnom zaaení poèí−taèa, èo má v niektorých prípadoch zanásledok buï jeho úplné <strong>sk</strong>olabovanie,alebo vyradenie jednej alebo viacerých zponúkaných sluieb z èinnosti. Tentoplugin sa pokúša o podobný jednoduchýDoS útok. Najprv pre<strong>sk</strong>enuje, ktoré portymá otvorené obe, a zaène <strong>na</strong> ne posielaobrov<strong>sk</strong>é mnostvo paketov SYN,pouívajúc falošnú adresu IP. Potom sapomocou falošných paketov ARP s<strong>na</strong>ízachyti pakety SYN−ACK od obete prefalošnú adresu IP. Ak sa tak stane, pošlepaket ACK, èím vytvorí stále spojenie. Prive¾kom poète takýchto spojení a dokoncaaj z falošnej adresy IP sa zaènú diaèudné veci ☺. Bohuia¾, osobne som toz bezpeènostných dôvodov ne<strong>sk</strong>úšal, alemedze sa v tomto nekladú. Pamätajtevšak <strong>na</strong> upozornenie zo zaèiatku èlánku.find_ettercap – takisto zaujímavý plugin,ktorý však nepracuje so stopercentnouúspešnosou. Jeho poslaním je h¾ada <strong>na</strong>sieti, poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých je spustenýprogram ettercap. Robí to pod¾a a<strong>na</strong>lýzysekvenèných èísel a podobných príz<strong>na</strong>kovpaketov TCP/IP. ia¾, ako sme u uviedli,nepracuje úplne spo¾ahlivo, pretoe sasem−tam <strong>na</strong> sieti môe pritrafi aj paket,ktorý vyzerá ako od ettercapu, ale pritomnie je.find_ip – nájde prvú nepouitú adresu IPv sieti, èo sa môe hodi <strong>na</strong>jmä v prípade„neprebádanej“ siete LAN. Pre správnefungovanie treba ma tabu¾ku hostov vsieti, èo sa vykoná ve¾mi jednoducho spô−sobom, ktorý sme opisovali <strong>na</strong> zaèiatkutejto èasti.finger a s ním spojený finger_submit –ako sme u spomí<strong>na</strong>li pri fingerprintingu,existujú dva jeho typy, pasívny a aktívny,prièom ettercap má implementovanépasívne fingerprintovacie rutiny. Pomo−cou tohto pluginu si ettercap zistí tzv.fingerprint (odtlaèok prsta) zloený z via−cerých vlastností paketov TCP/IP. Po jehozí<strong>sk</strong>aní si ettercap porovná aktuálny fin−gerprint so svojou databázou a ohlásipravdepodobný operaèný systém, ktorýbeí <strong>na</strong> cie¾ovom poèítaèi. No ak vo svo−jej databáze daný špecifický odtlaèoknenájde, môeme ho prida <strong>na</strong> webovýserver ettercapu pomocou pluginu fin−ger_submit. To mono urobi iba v prípa−de, ak urèite vieme, aký operaèný systémpouíva daný poèítaè. I<strong>na</strong>k by išlo oklamné informácie.gw_discover – ve¾mi dobre poslúi v prí−pade, e sa útoèník <strong>na</strong>chádza v cudzejsieti LAN a nepozná adresu IP gateway.Princíp h¾adania gateway je zaloený <strong>na</strong>posielaní paketov SYN <strong>na</strong> vzdialenú adre−su IP, ale s adresou MAC poèítaèa v sietiLAN. Ak z adresy MAC daného poèítaèapríde paket SYN−ACK, môeme tvrdi, edaný poèítaè je gateway pre sie. Natento spôsob h¾adania treba ma zoz<strong>na</strong>madries MAC v sieti LAN, èo urobíme uspomenutým spôsobom <strong>sk</strong>enovaniasiete, zameraným <strong>na</strong> h¾adanie hostovv sieti.isolate – plugin vhodný, keï útoèníkpotrebuje odpoji obe zo siete. Útoèníkdoslova „otrávi“ tabu¾ku ARP obete sadresami MAC obete pre kadý host,ktorý chce obe kontaktova. Nech sateda obe akoko¾vek s<strong>na</strong>í, dáta do sietenevyšle.remote_browser – pouitie tohto modu−lu má <strong>na</strong>ozajstný efekt ako v hollywood−<strong>sk</strong>ych filmoch. Ettercap ním monitorujehttp GET poiadavky <strong>na</strong> webové stránkya URL daných stránok priamo zobrazujev prehliadaèi urèenom v konfiguraènomsúbore etter.conf. Autori programu,pochopite¾ne, varujú, aby tento pluginnepouívali <strong>na</strong> vlastné konekcie ☺.search_promisc – v prípade, e mámezlé tušenie, e nám niekto sleduje komu−nikáciu po sieti, môeme poui tentoplugin <strong>na</strong> zistenie, èi niektorý z poèítaèovv sieti nemá sieovú kartu v promi<strong>sk</strong>uit−nom reime. Plugin pošle <strong>na</strong> kadý poèí−taè dva chybné pakety ARP. Ak z danejadresy IP príde odpoveï, je viac−menejisté, e sieová karta <strong>na</strong> danom poèítaèije uvedená do promi<strong>sk</strong>uitného reimu.Toto je len výber zásuvných modulov,i keï pomerne široký. Ettercap disponujeaj ïalšími modulmi, ktoré sú pre inýchzaujímavejšie ako uvedené. Z tohto výbe−ru teda môeme usúdi, e pomocou zá−suvných modulov mono prida tomuto<strong>sk</strong>velému sniffovaciemu programu funk−cio<strong>na</strong>litu od výmyslu sveta. Ak nám nieke−dy zvýši èas, urobíme menšie odboèenieod témy a ukáeme si, ako sa zásuvné mo−duly do ettercapu programujú.ZáverHoci som v predošlej èasti s¾úbil, e totopokraèovanie seriálu Skutoèný hackingprakticky bude o nieèo dlhšie, èasovo ajfyzicky to nebolo moné. Z toho dôvodusi odloíme rozprávanie o programeettercap <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcu èas, prièomkapitolu o sniffingu ukonèíme u spomí−<strong>na</strong>ným zhrnutím a nieko¾kými dobrýmiradami týkajúcimi sa bezpeènosti <strong>na</strong>sieti. V príprave je aj menšie intermezzo,ktoré pravdepodobne uzrie svetlo sveta vjanuári a prinesie menší oddych od sie−ových a bezpeènostných pojmov. Viacneprezradím, nechajte sa teda prekvapi.Ak máte akéko¾vek otázky alebo konš−truktívnu kritiku, pošlite ich <strong>na</strong> mailovúadresu, ktorú nájdete v tirái. Teším sa<strong>na</strong> <strong>na</strong>še ïalšie stretnutie.Lukáš Staòa11/2004 PC REVUE 123


I N T E R N E TNA POTULKÁCHMatúš Valter <strong>www</strong>.vyzivne.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.dochodok.gov.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.darkthrone.comVe¾avravná domé<strong>na</strong> hodnotne informuje o problematike vý−ivného. Server prináša odborné èlánky, rozhodnutia súdovo výivnom, vzory podaní, návrhov a alôb <strong>na</strong> ko<strong>na</strong>nie predsúdom, slovník dôleitých pojmov, s ktorými sa v priebehuko<strong>na</strong>nia stretáva jeho úèastník, a ïalšie dôleité informáciesúvisiace s vyivovacou povinnosou. V prípade, e potrebuje−te pomôc, môete sa obráti <strong>na</strong> právnikov v di<strong>sk</strong>usnom fóre.Originálny web s vysokou úitkovou hodnotou. <strong>www</strong>.univerzita.netAj vás zaujíma pojem piliere dôchodkového systému, prípad−ne máte v pojmoch v oblasti nového dôchodkového systémuzmätky? Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny pripra−vilo pre všetkých, ktorých sa dôchodok týka (rozumej prevšetkých), <strong>na</strong> štátny orgán a prekvapivo preh¾adnú a grafic−ky vydarenú stránku. Stránky opisujúce prerod dôchodko−vého systému sú spracované precízne, s dôrazom <strong>na</strong> zrozu−mite¾nos aj pre beného smrte¾níka. Odporúèame všetkým. <strong>www</strong>.photopost.czNikdy som si nemyslel, e by ma mohla zauja hra typu RPG.Ak som si u mal zahra nejakú hru <strong>na</strong> PC, vybral som si buïakèný, alebo taktický áner. O to viac ma prekvapila dobráhrate¾nos on−line RPG menom Dark Throne. Výhodou hry jeahový systém, ktorý však nenudí, a monos hra z akého−ko¾vek PC pripojeného <strong>na</strong> internet. Ak máte tímového ducha,môete spoji sily a do hry sa zapoji v rámci aliancie, <strong>na</strong>prí−klad aj tej sloven<strong>sk</strong>ej, ktorá tu vystupuje pod názvom Slovakia. <strong>www</strong>.vysledky.<strong>sk</strong>Èaká <strong>na</strong> vás rozhodnutie, <strong>na</strong> ktorú vysokú školu sa prihlá−si? Skúste sa pozrie <strong>na</strong> server univerzita.net, ktorý zhro−maïuje internetové odkazy <strong>na</strong> všetky sloven<strong>sk</strong>é a èe<strong>sk</strong>éuniverzity a vysoké školy. Škoda, e si autori nedali viacpráce s týmto uitoèným serverom a nezhromadili infor−mácie o kadej vysokej škole. Takto sa projekt degradoval<strong>na</strong> úroveò katalógového vyh¾adávaèa vysokých škôl. <strong>www</strong>.scenta.co.uk/reverse/Uverejnite svoje amatér<strong>sk</strong>e fotografie <strong>na</strong> internete a pozrite,ako vám ich ostatní zhodia... ehm, zhodnotia. Na stránkachphotopost nájdete široké spektrum fotografií od autorov <strong>na</strong>rôznych schopnostných úrovniach, hodnotené návštevníkmia tiefotografmi. Mono tu nájs inšpiráciu, „ako sa to robimá“, ale aj pouèenie z cudzích chýb, ktoré vám môe priniesbezplatné zlepšenie vlastného fotografického portfólia. <strong>www</strong>.getannoyed.comTúto slubu ocenia pravdepodobne <strong>na</strong>jmä tipujúci majite−lia mobilných telefónov. Stránka <strong>www</strong>.vysledky.<strong>sk</strong> pravi−delne a aktuálne prináša prostredníctvom svojej WAP−ovejdcéry (wap.vysledky.<strong>sk</strong>) výsledky výz<strong>na</strong>mných športovýchpodujatí. Sluba funguje zadarmo a dokáe relatívne ¾ahko alacno <strong>na</strong>hradi pomerne drahé informaèné servisy, po<strong>sk</strong>y−tované mobilnými operátormi. <strong>www</strong>.timeticker.comTáto hra vám zaruèene minimálne zamotá hlavu. Jej cie¾ jejednoduchý – dosta sa s urèeným bodom <strong>na</strong> druhú stranurelatívne jednoduchého bludi<strong>sk</strong>a. Bod ovládate pohybommyši. Zatia¾ to vyzerá jednoducho, nie? Áno, je to jednodu−ché do momentu, kým vám neprezradíme, e pohyby, kto−rými sa hýbe myš, a reálne pohyby bodu sú vymenené. Ak samyšou <strong>na</strong>príklad pohnete do¾ava, bod uteká doprava a po−dobne. Hmm, príjemnú zábavu, <strong>na</strong>jmä vo vyšších leveloch.124 PC REVUE 11/2004Síce struèná, ale v podstate úsmevná stránka v angliètine,ktorá prináša nieko¾ko zaruèených návodov, ako <strong>na</strong>štva ¾udí.Postup, ako to urobi vo výahu, u mono poznáte, v minu−losti sa šíril aj sloven<strong>sk</strong>ým internetom. Ak nemáte dostatokkreativity <strong>na</strong> vlastné výèiny, <strong>sk</strong>úste si rozšíri obzor o nápady,ako dosta do zúfalstva donáškovú slubu pizze, spolucestu−júcich v MHD, ako <strong>na</strong>štva policajta (všetko <strong>na</strong> vlastnú zod−povednos, pochopite¾ne).Server o èase. Ak si <strong>na</strong>ò spravíte minútku èasu, budete si môcspravi lepší obraz o svetových èasových pásmach èi o aktuál−nom èase vo svete. Celá stránka v podstate pozostáva z jedi−nej animácie typu flash, èo však nez<strong>na</strong>mená, e by mala byinformaène chudobná. Práve <strong>na</strong>opak – okrem u spomí<strong>na</strong>−ných funkcií dokáe <strong>na</strong>stavi presný lokálny èas <strong>na</strong> PC (v prí−pade, e pouívate internetový prehliadaè Internet Explorer)èi hlasovo interpretova aktuálny èas vo formáte Real Media.


I N T E R N E TSVETOM WWWVaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> <strong>www</strong>.mytrashmail.com <strong>www</strong>.pranicka.cz <strong>www</strong>.mineraly.<strong>sk</strong>Jedným zo spôsobov, ako bojova proti spamu, je s<strong>na</strong>i sa oprevenciu. Dobré je ma takzvané odpadové e−mailové konto,do ktorého si nechávate posiela mailing listy èi e−maily potvr−dzujúce registráciu. Väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov je však lenivá vytvo−ri si takéto odpadové konto, nieto si ešte zapamäta jeho pri−hlasovacie meno a heslo. Práve <strong>na</strong> to slúi sluba mytrash−mail.com, <strong>na</strong> ktorej pouívanie netreba iadnu registráciu,iadne heslá... <strong>www</strong>.getfirefox.comA pri názve domény tohto projektu si pravdepodobne uve−domíte, ako v niektorých prípadoch stredoeuróp<strong>sk</strong>emu inter−netu chýba diakritika. Pøáníèka – to je ozajstný názov projek−tu, cez ktorý autori umoòujú poslanie elektronickej poh¾ad−nice zadarmo. Od iných serverov sa odlišuje <strong>na</strong>jmä tým, e doz<strong>na</strong>ènej miery prináša vlastný obsah – fotografie posielanéako poh¾adnice sú poväèšine vlastnej výroby, preh¾adne roz−triedené do viacerých kategórií. titanic.wz.czStránka sa do håbky zaoberá sloven<strong>sk</strong>ými minerálmi a horni−<strong>na</strong>mi. Skrýva sa tu prekvapivo obsaný zdroj informácií o slo−ven<strong>sk</strong>ých mineráloch a horninách. Autor <strong>na</strong> stránkach pri−náša aj zoz<strong>na</strong>m mineralogicky výz<strong>na</strong>mných lokalít, registre,vznik minerálov a opis ich vlastností. Komu by sa málilo pre−hrabáva sa v internetovej databáze minerálov a hornín, mô−e si od autora za zaujímavú cenu objed<strong>na</strong> solídne spraco−vané CD, ktoré umoní prehliada atlas aj off−line. <strong>www</strong>.ad−awards.comNa poli internetových prehliadaèov pre operaèný systém Win−dows to istý èas vyzeralo dos monopolne. Malú revolúciu vosvete internetu spôsobil a prehliadaè Firefox. Jeho hlavnýmivýhodami sú okrem iného bohatá monos konfigurácie, ni−šie nároky <strong>na</strong> operaènú pamä a široké spektrum zásuvnýchmodulov a modifikácií pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania. <strong>www</strong>.testbox.<strong>sk</strong>Jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jobsanejších stránok o Titanicu <strong>na</strong> svete. Autor sis touto stránkou dáva prácu u vyše pä rokov a stále pravi−delne ju aktualizuje novými informáciami a materiálmi. Autornezbiera len suché fakty, ale ide <strong>na</strong>ozaj do håbky, nikdy by miani ne<strong>na</strong>padlo, e by som tu <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>šiel podrobný zo−z<strong>na</strong>m zásob, ktoré boli <strong>na</strong> Titanic <strong>na</strong>lodené. <strong>www</strong>.dimensionsmagazine.com/dimtext/kjn/people/heaviest.htmTelevíz<strong>na</strong> reklama je v niektorých prípadoch prezentáciou bri−lantného kreatívneho koncentrátu, vtes<strong>na</strong>ného do nieko¾kýchsekúnd. Práve tie <strong>na</strong>jlepšie z ideí, zhmotnené do reklamy, simôete prezrie <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nom serveri. Jed<strong>na</strong> z výhod je, edrvivá väèši<strong>na</strong> reklám je zahranièných, a tak nehrozí, e <strong>na</strong>letí−te niektorej z „<strong>na</strong>voòaných zdochlín“, dostupných u nás. <strong>www</strong>3.telus.net/jefmil/stairwaybackwards.htmTestBox je vedomostná súa zo sloven<strong>sk</strong>ej dielne – prebiehaformou on−line testu, ktorý sa <strong>sk</strong>ladá z 20 otázok z rôznychtematických okruhov (história, šport, zemepisné rekordy, mý−ty a legendy, hudba, film a pod.). Za kadú správne zodpo−vedanú otázku dostáva súaiaci body pod¾a rýchlosti svojejodpovede. Na víazstvo nemusíte ma rýchle pripojenie, ponovom vám postaèí stiahnu si aplikáciu do vášho PC, kde siotázky v pokoji zodpoviete aj bez pripojenia <strong>na</strong> internet.Upozornenie: <strong>na</strong>sledujúca stránka nie je vhodná pre slabéalúdky. Ak sa budete unúva prepísa celú adresu týchto strá−nok do vášho internetového prehliadaèa, dostanete sa <strong>na</strong>stránky mapujúce ivot <strong>na</strong>jtuènejších ¾udí sveta. Chorobne tuè−ní ¾udia sú objemovo a hmotnostne zavše aj desanásobneväèší ako bený smrte¾ník. Príbehy o ¾uïoch, ktorí potrebujú <strong>na</strong>taký bený úkon, ako je otoèenie <strong>na</strong> posteli, <strong>na</strong> ktorú sú pri−pútaní, regiment desiatich ¾udí, sú <strong>sk</strong>ôr smutné ako úsmevné...Ukrývanie tajných odkazov v piesòach bolo doménou <strong>na</strong>jmä60. rokov. Azda <strong>na</strong>jznámejší prípad <strong>sk</strong>rytého tajného odkazuje pieseò Stairway to heaven od <strong>sk</strong>upiny Led Zeppelin. V pies−òach sa obyèajne <strong>na</strong>chádzajú odkazy, ktoré objavíte a priprehraní záz<strong>na</strong>mu pospiatky. Zakódovanie odkazov bolo po−trebné, vzh¾adom <strong>na</strong> ich obsah by toti pravdepodobne bolizakázané. Ukáky <strong>sk</strong>rytých odkazov v známych piesòach simôete vypoèu <strong>na</strong> tejto stránke.11/2004 PC REVUE 125


I N T E R N E TPracujeme so štýlmi / 8. èasV ôsmom pokraèovaní nášho seriálu uzavrieme tému vizuálneho formátovacieho mode−lu, spomenieme vizuálne efekty a prejdeme <strong>na</strong> generovaný obsah, automatické èíslova−nie a zoz<strong>na</strong>my.Šírka: vlastnos widthwidthHodnota: | | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy okrem ne<strong>na</strong>hradite¾ných riadkových elementov, riadkovtabu¾kyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> šírku obsahujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnos width urèuje šírku kontajnera.Vysvetlenie: – pevná šírka – šírka vzh¾adom <strong>na</strong> obsahujúci kontajnerauto – automatická šírkaPríklad:P {width: 100px;}Minimál<strong>na</strong> a maximál<strong>na</strong> šírka: vlastnosti min−widtha max−widthmin−widthHodnota: | Poèiatoèná: závislá od prehliadaèaVzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy okrem ne<strong>na</strong>hradite¾ných riadkových elementov,elementov tabu¾kyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> šírku obsahujúceho kontajneraMédiá: vizuálnemax−widthHodnota: | | nonePoèiatoèná: iad<strong>na</strong>Vzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy okrem ne<strong>na</strong>hradite¾ných riadkových elementov,elementov tabu¾kyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> šírku obsahujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnosti min−width a max−width slúia <strong>na</strong> definovanie minimálnej a maximálne šírkykontajnera.Vysvetlenie: – pevná maximál<strong>na</strong> alebo minimál<strong>na</strong> šírka – maximál<strong>na</strong> alebo minimál<strong>na</strong> šírka vzh¾adom <strong>na</strong> obsahujúci kontajnernone – iadny limit ve¾kosti (iba pri max−width)Výška: vlastnos heightheightHodnota: | | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy okrem ne<strong>na</strong>hradite¾ných riadkových elementov,elementov tabu¾kyZdedená: niePercentá: vzh¾adom <strong>na</strong> výšku obsahujúceho kontajneraMédiá: vizuálneVlastnos height urèuje výšku kontajnera.Vysvetlenie: – pevná výška – výška vzh¾adom <strong>na</strong> obsahujúci kontajnerauto – automatická výškaPretekanie a vyrezanieObsah blokového kontajnera je obmedzený jeho hra<strong>na</strong>mi, v niektorých prípadoch všakmôe obsah preteka cez tento kontajner, teda lea èiastoène alebo úplne mimo kontaj−nera.Ak takýto prípad <strong>na</strong>stane, to, ako bude obsah z kontajnera vyrezaný, urèuje vlastnosoverflow. Vlastnos clip urèuje ve¾kos a tvar vyrezanej oblasti.Pretekanie: vlastnos overflowoverflowHodnota: visible | hidden | scroll | autoPoèiatoèná: visibleVzahuje sa <strong>na</strong>: blokové a <strong>na</strong>hradite¾né elementyZdedená: niePercentá: N/AMédiá: vizuálneTáto vlastnos urèuje, kedy je obsah kontajnera vyrezaný, ak preteká cez tento kontajner.Vysvetlenie:visible – obsah nie je vyrezanýhidden – obsah je vyrezaný a jeho zobrazenie nezabezpeèuje iadny rolovací mechaniz−mus; pouívate¾ nebude ma k tomuto obsahu prístup. Ve¾kos a tvar vyrezanej oblastiurèuje vlastnos clip.scroll – obsah je vyrezaný, ak prehliadaè nepouije iadny rolovací mechanizmus, ktorýje vidite¾ný <strong>na</strong> obrazovke (<strong>na</strong>pr. scrollbar), tento mechanizmus by mal by zobrazenýpre kontajner bez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi je jeho obsah vyrezaný alebo nie. Tým sa predchádzaproblémom so scrollbarmi, ktoré sa objavujú a miznú v dy<strong>na</strong>mickom prostredí.auto – výsledok pouitia tejto vlastnosti je závislý od prehliadaèa, mal by však byzabezpeèený rolovací mechanizmus pre kontajner.Vyrezanie: vlastnos clipclipHodnota: | autoPoèiatoèná: autoVzahuje sa <strong>na</strong>: blokové a <strong>na</strong>hradite¾né elementyZdedená: niePercentá: N/AMédiá: vizuálneVlastnos clip mono aplikova <strong>na</strong> elementy, ktoré majú vlastnos overflow <strong>na</strong>stavenú <strong>na</strong>hodnotu inú ako visible.Vysvetlenie:auto – vyrezaný obsah má rov<strong>na</strong>kú ve¾kos aj polohu ako kontajner elementu – v CSS2 je jediná povolená hodnota rect ( ), kde , , a udávajú vzdialenos od príslušnejhrany., , a môu ma udanú presnú èíselnú alebo percen−tuálnu hodnotu alebo hodnotu auto (ekvivalentná hodnote 0).Vidite¾nos: vlastnos visibilityvisibilityHodnota: visible | hidden | collapsePoèiatoèná: inheritVzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementyZdedená: niePercentá: N/AMédiá: vizuálneVlastnos visibility urèuje, èi má by kontajner vygenerovaný elementom renderovaný.Layout ovplyvòujú aj nevidite¾né kontajnery.Vysvetlenie:visible – vygenerovaný kontajner je vidite¾nýhidden – vygenerovaný kontajner nie je vidite¾ný (je úplne transparentný), ale stáleovplyvòuje layoutcollapse – táto vlastnos sa pouíva v spojení so <strong>sk</strong>riptmi <strong>na</strong> vytváranie dy<strong>na</strong>mickýchefektovGenerovaný obsah, automatické èíslovanie a zoz<strong>na</strong>myV niektorých prípadoch môe autor poadova, aby prehliadaè renderoval obsah, ktorýnepochádza zo stromu dokumentu. Príkladom môe by èíslovaný zoz<strong>na</strong>m, ktorémunepriradí èíslovanie autor, ale èíslovanie vygeneruje prehliadaè automaticky. Iným príkla−dom môe by vkladanie èísel kapitol pred ich názvy.Pseudoelemnety :before a :afterAutor môe špecifikova štýl a pozíciu generovaného obsahu pomocou pseudoele−mentov :before a :after. Ako <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú ich názvy, pseudoelementy :before a :after urèu−jú pozíciu obsahu pred alebo za elementom zo stromu dokumentu.Príklad:P.note:before { content: "Poznámka: " }P.note { border: solid green }Tento kód zabezpeèí vkladanie slova Poznámka pred kadý odsek triedy note a okolocelého odseku bude zelený okraj.Pri pseudoelementoch :before a :after budú všetkým nezdedeným vlastnostiam prira−dené poèiatoèné hodnoty.Prehliadaè musí ignorova tieto vlastnosti s pseudoelementmi :before a :after : posi−tion, float, vlastnosti zoz<strong>na</strong>mu a vlastnosti tabuliek.Igor Kulman126 PC REVUE 11/2004


Technológie&biznis newsSoftvérová chyba spôsobilaletecký chaos v KaliforniiChyba v serverovej aplikácii zapríèinila spoloène s ¾ud<strong>sk</strong>ouchybou letecký chaos, ktorý sa mohol <strong>sk</strong>onèi tragicky. Poúplnom výpadku serverov zostalo vyše 800 lietadiel vovzdušnom priestore junej Kalifornie <strong>na</strong> tri hodiny bez rá−diového kontaktu s riadiacou veou v Palmdale v blízkostiLos Angeles. V troch prípadoch <strong>na</strong>stalo prekroèenie mini−málneho odstupu lietadiel. Aj keï pracovníci riadiacehocentra situáciu mohli pozorova <strong>na</strong> radare, nemali akovarova pilotov lietadiel.V Air Route Traffic Control Center, jednom z 21 leteckýchcentrálnych kontrolných stanovíš v USA, prišlo k výpadkusiete serverov, kde beal Windows Server 2000. Koncom90. rokov bol v komunikaènom stredi<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>inštalovanýVoice Switching and Control System (VSCS) <strong>na</strong> unixovejbáze. Po prechode <strong>na</strong> Windows Server 2000 (<strong>na</strong> serverochdodávaných spoloènosou Dell) bol vyko<strong>na</strong>ný takisto upgra−de VSCS systému <strong>na</strong> báze Windows. Krátko po inštalácii savšak prišlo <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, e softvér VSCS obsahuje integ−rované poèítadlo, ktoré má zabráni vo Wiindows preteèe−niu zásobníka a presne po 49,7 dòoch sa systém automa−ticky reštartuje – pre vyprádznenie zásobníka a celkovúobnovu systému. Tým sa však zamedzí monos pouívaniakompletného hlasového systému. Aby sa tak zabránilotýmto automatickým reštartom, vykonávali pracovníci pravi−delný „ruèný“ reštart kadých 30 dní. Jeden z technikovvšak <strong>na</strong> túto drobnos zabudol a mesaèný reštart nevyko<strong>na</strong>l.A tak sa po <strong>na</strong>sledujúcich 19,7 dòoch systém automatickyreštartoval, no pre ïalšiu systémovú chybu a chybu backupsystému sa nepodarilo <strong>na</strong>hodi ani záloný server. Obnovibezproblémovú prevádzku sa podarilo a po <strong>na</strong>sledujúcichtroch hodinách. Technici zatia¾ pracujú <strong>na</strong> riešení s pravi−delným reštartom, riešenie zostalo <strong>na</strong> provizórnej úrovni –po 30 dòoch sa spustí alarm, ktorý má pracovníkom pripo−menú, aby vyko<strong>na</strong>li reštart.Vo firemných sieach striehnunebezpeèenstváSystémoví administrátori venujú sieam s prístupom do in−ternetu podstatne viacej pozornosti ako systémom bez pre−pojenia <strong>na</strong> web. Vyplýva to zo štúdie Laws of Vulnerabilities(Zákonitosti bezpeènostných medzier) firmy Qualys, venujú−cej sa riešeniu bezpeènostných problémov. Štúdia sa opie−ra o a<strong>na</strong>lýzu údajov zhromadených z tisícov poèítaèovýchsietí vo svete. Pod¾a nej firmy potrebujú v priemere 62 dní<strong>na</strong> to, aby uzatvorené siete dostali <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšiu bezpeè−nostnú úroveò. Naproti tomu systémy s priamym prístupomdo internetu sú zabezpeèené priemerne za 21 dní. Tentotrend ukázala a<strong>na</strong>lýza takmer 4 miliónov bezpeènostnýchmedzier, zistených pri 6,5 milió<strong>na</strong> bezpeènostných kontrol,u<strong>sk</strong>utoènených v období dva a pol roka. Bezpeènos firem−ných sietí proti prienikom zvonku sa v uplynulom roku pod−statne zvýšila. Hrozivo však pôsobí zistenie, e èasový úsekmedzi objavením bezpeènostnej medzery a jej zneuitím sa<strong>sk</strong>racuje rýchlejšie ako medzi zistením a odstránením bez−peènostného problému.Sun ponúka výpoètovú kapacituza jeden dolárV spoloènosti Sun sa rozhodli pre jednoduchú platobnúpolitiku pri pre<strong>na</strong>jímaní a licenèných poplatkoch za JavaEnterprise System. Tento produkt slúi ako doplnok k JavaDe<strong>sk</strong>stop System a spája pracovné monosti viac akodesiatky serverových produktov. Mono si ho zakúpi za100 dolárov <strong>na</strong> rok a pouívate¾a. Linuxový Java De<strong>sk</strong>topSystem stojí iba polovicu. A ak sa v budúcnosti rozhodnúpouívatelia týchto produktov vyui výpoètové kapacity ser−verov v Sune, zaplatia iba jeden dolár za hodinu.Servisné centrum SAP u ajv ÈíneSpoloènos SAP rozšírila sie svojich zákazníckych a servis−ných centier v Rakú<strong>sk</strong>u, Indii, Španiel<strong>sk</strong>u a Ír<strong>sk</strong>u, keï v Èíneotvorila nové centrum. Bude sa stara o vyše 4200 zákazní−kov z Èíny, Japon<strong>sk</strong>a, Junej Kórey a celej ázij<strong>sk</strong>o−pacifickejoblasti. Pracovný tím tvorí 130 doterajších a nových zamest−<strong>na</strong>ncov, ktorých materin<strong>sk</strong>ou reèou je èínšti<strong>na</strong>, japonèi<strong>na</strong>,kórejèi<strong>na</strong> alebo anglièti<strong>na</strong>.AMD: Opteron s ôsmimi jadrami!AMD v ír<strong>sk</strong>om Dubline predstavilo servery s mikroprocesor−mi Opteron, ktoré disponovali štyrmi a ôsmimi jadrami <strong>na</strong>jednom èipe. Servery beali <strong>na</strong> operaènom systéme SuSELinux. Stalo sa tak v rámci konferencie systémových integrá−torov System Builder Summit. Predstavite¾ AMD <strong>na</strong> spomí−<strong>na</strong>nej akcii uviedol, e mikroprocesory bude moné imple−mentova do súèasných základných dosiek s päticou Socket940, jedinou úpravou je zme<strong>na</strong> BIOS−u.Procesor s 96 jadrami <strong>na</strong> jednomèipeBrit<strong>sk</strong>á spoloènos vyrábajúca procesory ClearSpeed ozná−mila, e dokázala umiestni a 96 jadier <strong>na</strong> jeden èip, zatia¾èo dnes sa <strong>na</strong> trh dostávajú dvojjadrové mikroprocesory.Zariadenie s oz<strong>na</strong>èením CSX600 obsahuje 96 nezávislýchinterných jednotiek, špecializovaných <strong>na</strong> riešenie istých ty−pov matematických problémov. CSX600 je dizajnovaný akokoprocesor pre PC, servery a klastre, predpokladané vyui−tie je okrem iného aj vo fi<strong>na</strong>nèných, vedeckých a vojen<strong>sk</strong>ýchaplikáciách. Spoloènos takisto k produktu dodáva špeciál−ny kompilátor jazyka C a vývojár<strong>sk</strong>e nástroje.Technické špecifikácie: Výkon: 50 Gflops – Max. dátový tok96 GB/s v rámci èipu – Priepustnos 11 GB/s – 64−bitovévirtuálne adresovanie, 48−bitové fyzické adresovanie –Energetická spotreba 5 W – 0,13−mikrónový výrobný procesNový èip má by uvedený <strong>na</strong> trh v prvom štvrroku 2005.Presná ce<strong>na</strong> zatia¾ stanovená nebola, no predpokladá sa,e pracovná stanica s koprocesormi CSX600 bude stá pri−bline 50 000 USD.VIA pripravuje 64−bitový x86procesorV kaliforn<strong>sk</strong>om San José sa u<strong>sk</strong>utoènilo Mikroprocesorovéfórum, teda <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšia odborná akcia výrobcov mik−roprocesorov. Prvá výz<strong>na</strong>mná správa, ktorá z tejto akcieprišla, bola z tábora spoloènosti VIA Technologies. Jej pred−stavitelia prezradili, e spoloènos aktuálne pracuje <strong>na</strong> 64−bitovom mikroprocesore <strong>na</strong> báze x86. Pod¾a predbenýchinformácií by prvá verzia tohto mikroprocesora mala byvyrábaná 90 nm technológiou v IBM Microelectronics. De−taily o predpokladanom termíne uvedenia ani o vnútornejarchitektúre èipu zatia¾ neboli zverejnené.Microsoft predstavil plány novéhozálohovacieho serveraMicrosoft plánuje uvies v druhej polovici roku 2005 <strong>na</strong> trhnový zálohovací server, zaloený <strong>na</strong> klasických pevných dis−koch. Pod¾a Microsoftu by malo ís o samostatne inštalova−ný serverový systém, ktorý by mal zautomatizova proceszálohy a obnovy dát. Nový systém by mal by i stabilnejšíako tie súèasné. Data Protection Server bude <strong>na</strong> zaèiatkupodporova operaèné systémy Windows Server 2000, Ser−ver 2003 a Storage Server 2003. Ne<strong>sk</strong>ôr by mal by úplnekompatibilný i so všetkými ostatným serverovými verziamiWindows. Ceny sú zatia¾ pre verejnos nedostupné.Superpoèítaè MACH5 štartujeSpoloènos COLSA oznámila ukonèenie výstavby superpoèí−taèa MACH5, postaveného <strong>na</strong> 1566 dvojprocesorovýchI N F O W A R E11/2004 PC REVUE 127


I N F O W A R Eserveroch Apple XServe G5 s operaènýmsystémom MacOS X Server. Superpoèítaèmá špièkový výkon viac ne 25 TFlops a je−ho ce<strong>na</strong> je 5,8 milió<strong>na</strong> USD. Slúi bude <strong>na</strong>simulácie letu pri <strong>na</strong>dzvukových rýchlos−tiach, jeho výkon však bude moné si ajpre<strong>na</strong>ja. Pre porov<strong>na</strong>nie, japon<strong>sk</strong>ý EarthSimulator, momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejší su−perpoèítaè, má výkon špièkovo 40 TFlops(reálne 36 TFlops) a jeho ce<strong>na</strong> je 350 mi−liónov USD. MACH5 by sa mal sta druhým<strong>na</strong>jvýkonnejším superpoèítaèom <strong>na</strong> svete,aspoò do príchodu iného, ktorý má byvystavaný pre NASA spoloènosami SGIa Intel.Superpoèítaè MACH5 zaberá priestor55,7 m 2 a jeho hmotnos je 110 ton. Cel−kový príkon je maximálne 400 KW. Poèítaèbol po dodaní serverov <strong>sk</strong>ompletovanýv rekordne krátkom èase – iba za 8 dní.Spoloènos COLSA patriaca pod U. S. Armyzvaovala viacero moností, medzi nimi ser−very s procesormi AMD Opteron a Athlon,Intel Itanium 2 a Xeon. Ani jedno zo spo−menutých riešení však nespåòalo poadova−né parametre – vysoký výkon, spo¾ahlivos,nízku spotrebu a cenu zároveò. Pripomeò−me, e procesory G5 s výrobným oz<strong>na</strong>èe−ním IBM PowerPC 970 (a zlepšeným mode−lom FX) sú menšia verzia procesora IBMPower4, ktorý sa pouíva v takmer polovicisúèasných superpoèítaèov.Pozor <strong>na</strong> záplavumailov! Existujúriešenia, ako <strong>na</strong> to...Spoloènos IDC odhaduje, e budúci rokbude <strong>na</strong> celom svete odoslaných 35 miliárde−mailov. Preto pre mnoho firiem sa ve¾kouvýzvou stáva úschova <strong>na</strong>zhromadenejelektronickej pošty. Vyplýva to zo <strong>sk</strong>utoè−nosti, e ve¾ký poèet mailov má prílohuv podobe dokumentov, tabuliek, prezentá−cií, ale aj obrázkov a videa. Takáto pošta sivyaduje z<strong>na</strong>èné pamäové kapacity <strong>na</strong>ukladanie. Podobné <strong>sk</strong>úsenosti mali aj v ne−meckej firme BASF, a tak sa rozhodli urobi„ve¾ké upratovanie“. Vymazali 28 miliónovstarých mailov, èím si uvo¾nili 2700 GB dis−kovej kapacity. Aby sa v budúcnosti prediš−lo podobnej akumulácii elektronických lis−tov, firma prijala nieko¾ko rozhodnutí. Pra−covníkov vyškolili, aby lepšie pracovalis elektronickou poštou, poštové schránkyrozšírili o archivaèné funkcie a mailové prí−lohy uloili <strong>na</strong> cenovo <strong>na</strong>jvýhodnejšie mé−diá, ako <strong>na</strong>príklad pá<strong>sk</strong>y a CD. Ïalej zá−väzne urèili, ktoré dáta sa majú archivovaa ktoré po spracovaní majú <strong>sk</strong>onèi v koši.Na automatizáciu archivovania pošty uexistujú rôzne štandardné softvérové rieše−nia, zabezpeèujúce ukladanie prichádzajú−cich a odchádzajúcich mailov do centrálne−ho archívu. Pouívate¾ má k svojej pošteprístup ako predtým, v poèítaèi má však ibaakýsi obal a celý mail aj s prípadnou prílo−hou je uloený <strong>na</strong> špeciálnom archivaènomserveri. Týmto riešením sa od¾ahèí poštovýserver. Do spomí<strong>na</strong>nej kategórie progra−mov patria <strong>na</strong>príklad EmailXtender, Enter−prise Vault a k nim sa pridali aj softvéry za−merané <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ment dokumentov, ktoréponúkajú rozšírenia <strong>na</strong> archiváciu mailov.Sú to <strong>na</strong>príklad DocuWare, SERiMail, COI−BusinessArchive, IXOS.Švajèiar<strong>sk</strong>o testujevirtuálnu demokraciuv praxiV Švajèiar<strong>sk</strong>u úspešne otestovali internetovéhlasovanie v národnom referende. Úradysa rozhodli zavies tento spôsob hlasovaniapo šnúre úspešných miestnych interneto−vých hlasovaní v eneve a ïalších mestách.V súèasnosti majú oprávnení volièi dvemonosti hlasovania. Iba málo z nich hla−suje tradiène zaškrtnutím papiera za plen−tou, výrazná väèši<strong>na</strong> z nich posiela svoj hlaspoštou. Niet sa èomu èudova – v krajine sakoná nieko¾ko referend roène a okrem zá−leitostí národnej bezpeènosti sa hlasuje<strong>na</strong>príklad aj o novom parkovi<strong>sk</strong>u v meste.Internetové hlasovanie má pomôc zdvihnúklesajúcu úèas volièov, ktorá zriedkavopresiahne 50 %. Hlasova internetom mohliobyvatelia štyroch enev<strong>sk</strong>ých štvrtí. Opráv−není volièi dostali poštou kartu s tromimonosami, ako hlasova. Na karte bol aj16−z<strong>na</strong>kový osobný ID kód. Na odkrytieštyroch z<strong>na</strong>kov bezpeènostného kódu bolopotrebné zotrie kryciu vrstvu. Oba kódypotom volièi mohli vyui <strong>na</strong> špeciálnej we−bovej stránke, kde vyplnením on−line hlaso−vacieho formulára odovzdali svoj hlas.Jednotný register volièov zabezpeèil, e ka−dý mohol hlasova iba raz, èi u osobne,poštou, alebo on−line.Záplava e−mailovzaauje zamest<strong>na</strong>ncovÈoraz väèší poèet e−mailov neúmerne za−auje pracovníkov. Navyše bezobsané,zle sformulované a bezvýz<strong>na</strong>mné elektro−nické správy spoma¾ujú, niekedy a zne−moòujú obchodné rozhodnutia. Vyplýva tozo štúdie, ktorú <strong>na</strong> objednávku palmOnepripravila spoloènos Dy<strong>na</strong>mic Markets.Odborníci <strong>na</strong> vý<strong>sk</strong>um trhu kládli otázky750 zamest<strong>na</strong>ncom ve¾kých firiem v Ne−mecku, Ve¾kej Británii, Francúz<strong>sk</strong>u, Španiel−<strong>sk</strong>u a Talian<strong>sk</strong>u.Kadý desiaty úèastník prie<strong>sk</strong>umu sa sa−oval, e vzh¾adom <strong>na</strong> kadodennú zápla−vu elektronickej pošty u iba z h¾adi<strong>sk</strong>aèasu nie je schopný odpoveda <strong>na</strong> všetkysprávy. Vyše 20 percent opýtaných vo Ve¾−kej Británii a Španiel<strong>sk</strong>u uviedlo, e sa hro−zia návratu do práce po dovolenke. Presnevedia, aké mnostvo e−mailov ich tam èa−ká. Vý<strong>sk</strong>um ukázal, e dôsledkom je igno−rovanie pošty. Pribline 25 percent (v Ta−lian<strong>sk</strong>u dokoca a 70 %) opytovaných pri−z<strong>na</strong>lo, e sú pozadu pri odpovedaní <strong>na</strong>polovicu prijatých správ a ne<strong>sk</strong>ôr to musiadoháòa. Ïalší problém predstavuje bez−myšlienkovité posielanie kópií e−mailov(funkcia Cc:) aj ¾uïom, ktorých sa vlastnenetýkajú. Postihuje to 30 percent príslušní−kov vyššieho ma<strong>na</strong>mentu.Linux bude zí<strong>sk</strong>avav malých firmáchSpoloènos The Yankee Group vydala sprá−vu, pod¾a ktorej je zastúpenie Linuxu akooperaèného systému de<strong>sk</strong>topových poèíta−èov v malých firmách do 500 zamest<strong>na</strong>n−128 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R Ecov nízke, nepredstavuje ani 1 percento.Potešite¾né pre linuxovú komunitu však je,e tento podiel by mal v <strong>na</strong>sledujúcich ro−kov zaz<strong>na</strong>menáva nárast.Windows je v súèasnosti jednoz<strong>na</strong>ènýmvládcom trhu operaèných systémov v tomtosegmente, ale softvér je pomerne zastara−ný. Iba 46 % firiem pouíva Windows XP,25 % firiem zostalo pri pouívaní Windows98 a 2 % pouívajú Windows 95. Maléfirmy prejavujú menšiu ochotu prispôsobo−va sa inovaèným cyklom a s<strong>na</strong>ia sa vyuisvoj hardvér a softvér èo <strong>na</strong>jdlhšie. Do 12mesiacov však väèši<strong>na</strong> z týchto firiem plá−nuje upgrade <strong>na</strong> novší systém. Keïe sútieto spoloènosti nákladovo senzitívne,predpokladá sa, e by z tejto situácie mo−hol ai Linux. Z vý<strong>sk</strong>umu vyplýva, e v roz−medzí 6 a 12 mesiacov plánuje <strong>na</strong> Linuxprejs 3 a 5 % firiem, v dlhšom èasovomhorizonte by to dokonca mohlo by od 4 ado 10 %. Menšie firmy do 20 zamest<strong>na</strong>n−cov prejavujú v tomto oh¾ade <strong>na</strong>jväèší entu−ziazmus. Navyše pre tieto firmy bude pre−chod <strong>na</strong> Linux jednoduchší ako v prípadeve¾kých spoloèností, pretoe ich informaènýsystém je podstatne jednoduchší.Sun J2SE: <strong>sk</strong>ok z verzie1.4 <strong>na</strong> 5.0Sun vydal novú verziu Java 2 PlatformStandard Edition s poradovým èíslom 5.0.Skok z pôvodnej verzie 1.4 má by zvesouo ve¾kých zmenách v novej edícii. Pod¾a Su−nu by nová J2SE mala po<strong>sk</strong>ytnú vyšší vý−kon, zníený štartovací èas a utilitu autopri−spôsobenia výkonu pod¾a špecifikácií jed−notlivých platforiem. Zlepšenia sa dotklii syntaxe a vývojári nezabudli ani <strong>na</strong> grafic−ký vzh¾ad. Nové GUI by malo by jednodu−cho lokalizovate¾né a vyuíva OpenGL. Ja−va 2 Standard Edition 5.0 si môete vo¾nestiahnu pre operaèné systémy Windows,Linux (x86 a AMD64) i Solaris (x86 a Sparc)<strong>na</strong> tejto adrese – http://<strong>www</strong>.java.sun.com/j2se/1.5.0/download.jsp.Novell uvádza SuSELinux 9.2SuSE Linux Professio<strong>na</strong>l 9.2 teraz podporu−je aj Bluetooth, ACPI a aj zlepšenú podpo−ru bezdrôtových sietí. Obsahuje vyše 3500balíèkov. Novinky: KDE 3.3, kernel 2.6.8,GNOME 2.8, OpenOffice.org 1.1.3, gra−fický editor GIMP 2, editor vektorovej grafi−ky Inkscape, nový prekladaè GCC 3.3.4a glibc 2.3.3, predizajnované prostredie <strong>na</strong>ešte jednoduchšie <strong>na</strong>stavovanie sieovýchsluieb. Predajná ce<strong>na</strong> balíka SuSE LinuxProfessio<strong>na</strong>l 9.2 (5 CD, 2 DVD, príruèkauívate¾a a administrátora) má by 89,95eur (pribline 3600 Sk), balík pre študentova majite¾ov predošlých verzií bude stá59,95 eur (pribline 2400 Sk).Netscape Server budeOpen SourceRed Hat od AOL zí<strong>sk</strong>al Netscape produktyDirectory Server a Certificate Ma<strong>na</strong>gementSystem. Red Hat v <strong>na</strong>jbliších dvanástichmesiacoch plánuje obidve zloky NetscapeEnterprise Suite uvies <strong>na</strong> trh ako súèasvlastnej architektúry Open Source. Sú−èasou obchodu, ktorý pre Red Hat pred−stavuje dlhodobú strategickú hodnotu, bolICETA 2004V dòoch 16. – 17. 9. 2004 sa v Ko−šiciach ko<strong>na</strong>l 3. roèník medzinárodnejkonferencie ICETA 2004(Medzinárodná konferencia o <strong>na</strong>jnov−ších telekomunikaèných technológiácha aplikáciách). Nosnou témou konfe−rencie bolo u tradiène vyuitie <strong>na</strong>j−novších informaèných a komunikaènýchtechnológií vo vzdelávaní.Konferencia bola organizovanáv spolupráci s Technickou univerzitouv Košiciach, pod osobnou záštitouministra dopravy, pôšt a telekomuniká−cií Ing. Pavla Prokopovièa a rektoraTechnickej univerzity v Košiciach prof.Ing. Juraja Si<strong>na</strong>ya, DrSc. a v úzkej spo−lupráci s jednou z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšíchsvetových organizácií, zdruujúcichininierov z celého sveta – IEEE.Ïalšie detailné informácie o konfe−rencii, o jej odbornom programe, pre−zentovaných príspevkoch, ale aj zborníkkonferencie s viac ako 100 publikova−nými príspevkami v anglickom jazykumono zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> sekretariáte organizaè−ného výboru konferencie ICETA 2004.aj prechod takmer 50 programátorov.Pod¾a firmy Sun zí<strong>sk</strong>al Red Hat „staroitný“softvér, pretoe Sun kúpil èasti Netscape uv roku 1998 a zvyšok prenechal AOL. RedHat zareagoval argumentom, e odvtedysa programy ïalej vyvíjali.Databáza, ktorá sasama uèí <strong>na</strong> základeminulých <strong>sk</strong>úsenostíSpoloènos IBM oznámila dostupnos prvé−ho softvéru v odvetví, ktorý bez ¾ud<strong>sk</strong>éhozásahu automaticky spravuje a <strong>na</strong>stavujedatabázy s k¾úèovými podnikovými infor−máciami. Firmy tak budú schopné rých−lejšie spravova, spracúva a vyh¾adávak¾úèové dáta, <strong>na</strong>príklad históriu zákazní−kov, ceny produktov alebo dostupnos pro−duktov, èo im ušetrí èas a peniaze. DB2Universal Database s kódovým oz<strong>na</strong>èenímStinger prináša autonómne funkcie, ktoréumoòujú organizáciám dokonèova zloitéúlohy a sedemkrát rýchlejšie ako doteraz.Zároveò <strong>sk</strong>racuje èas strávený administra−tívnymi èinnosami a o 65 percent. Vïakanovým funkciám databázy DB2 u nemusísprávca databázy pravidelne aktualizovaoptimalizaèné štatistiky pre správny výberstratégie optimalizovania poiadaviek.Technológia DB2 LEO zároveò neustáleaktualizuje štatistiky poiadaviek o tom,ako sa databáza pouíva, kde uschovávainformácie a aký má výkon. DB2 tak do−káe vytvára a spúša lepšie plány <strong>na</strong>automatický prístup k dátam bez zásahuadministrátora databázy. Vyh¾adávanieinformácií, ktoré v minulosti trvalo aj nie−ko¾ko dní, zaberie s vyuitím tejto prelomo−vej technológie iba nieko¾ko sekúnd. Na−príklad typická databáza môe obsahova1000 poiadaviek, z ktorých 100 môe vy−adova poldenné <strong>na</strong>stavovanie – èo má zanásledok 50−dòové omeškanie.KONFERENCIEIT SUMMIT 2004IT Asociácia Sloven<strong>sk</strong>a (ITAS) usporiada23. 11. 2004 v hoteli Danubev Bratislave tretí roèník konferencieo aktuálnych témach IT sektora s náz−vom IT summit 2004Cie¾om podujatia je po<strong>sk</strong>ytnú pries−tor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>usiu o aktuálnych témach <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om IT trhu. Je urèené <strong>na</strong>jmävedúcim predstavite¾om IT spoloèností, ITma<strong>na</strong>érom a špecialistom vo všetkýchoblastiach podnikania a verejnej správy.Témy IT summitu 2004:1. ICT trh <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u – èísla a trendy– prie<strong>sk</strong>umy IDC, PC Revue, Trend2. Vplyv legislatívy <strong>na</strong> IT biznis– aktuál<strong>na</strong> legislatíva – zákon o infor−maèných systémoch verejnej správy,štát<strong>na</strong> politika informatizácie spoloè−nosti, stratégia informatizácie, zákono odpadoch, autor<strong>sk</strong>ý zákon3. ¼ud<strong>sk</strong>é zdroje a IT firma – neustálavýzva– hodnota IT firmy verzus ¾ud<strong>sk</strong>é zdroje– platové pomery v IT firmách <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u– zmeny <strong>na</strong> lokálnom trhu práceK¾úèový je obsahObsah je k¾úèovou otázkou telekomunikaè−ného priemyslu. Zhodli sa <strong>na</strong> tom úèastnícimedzinárodnej konferencie i−com, ktorejtémou bolo Sloven<strong>sk</strong>o vysokou rýchlosouv Európe alebo Širokopásmové sluby. Nakonferencii vystúpili aj zástupcovia „ve¾kejtrojky“. Pod¾a slov prezidenta Slovak Tele−comu (ST) Miroslava Majoroša ST má <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u postavenie incumbenta. Ako ïa−lej dodal, incumbenti prevádzkujú výluènepevné linky a sú fi<strong>na</strong>nène obmedzení kle−sajúcim objemom výnosov z hlasových slu−ieb, <strong>na</strong> druhej strane však vidia príleito<strong>sk</strong>ompenzova straty vo výnosoch prostred−níctvom širokopásmových sluieb. Pod¾agenerálneho riadite¾a spoloènosti EuroTelBratislava Roberta Chvátala mobilná alter−<strong>na</strong>tíva broadbandu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u tak <strong>sk</strong>oronebude a súèasná technológia UMTS je preSloven<strong>sk</strong>o neekonomická. Ani túto techno−lógiu však R. Chvátal nepovauje za širo−kopásmovú. EuroTel sa pod¾a jeho slov bu−de venova <strong>na</strong>jmä technológii EDGE, ktoráumoòuje pripojenie do internetu. Cie¾omspoloènosti Orange Sloven<strong>sk</strong>o je pod¾a Ka−rola Flaka, ktorý má <strong>na</strong> starosti širokopás−mové sluby, zamera sa <strong>na</strong> obsah. Ako prí−klad uviedol Junú Kóreu, kde penetráciaširokopásmového pripojenia v domácnos−tiach prekroèila 73 %. To je pod¾a neho ces−ta, ktorou by sme sa mali ubera. Celosve−tovo <strong>na</strong>jrozšírenejšou širokopásmovou tech−nológiou je DSL. Globálne túto technológiuvyuíva 73 miliónov uívate¾ov. Tento poèetby však mal do konca roka 2005 vzrás <strong>na</strong>200 mil. Na Sloven<strong>sk</strong>u je momentálne po−d¾a M. Majoroša pribline 26−tisíc uívate−¾ov DSL, prièom ich poèet by mal do koncaroka dosiahnu pribline 38−tisíc.Atomárny register –ïalší krok ku kvantovýmpoèítaèomDominikovi Schraderovi a jeho kolegom <strong>na</strong>Univerzite v Bonne sa podaril výz<strong>na</strong>mnýúspech, ktorým sa veda dostáva o krokblišie k realizácii kvantových poèítaèov.Prvýkrát v histórii bol realizovaný register,základný pamäový prvok poèítaèov, <strong>na</strong>atomárnej úrovni. Pouité boli atómy cézia,spomalené a zachytené pomocou lasero−vých lúèov. Mikrovlnným iarením sa dojednotlivých atómov darilo zapisova tak, eboli menené kvantové stavy ich elektrónov.Kontrola zapísanej informácie bola vyko−<strong>na</strong>ná ïalším laserovým lúèom. Ïalším kro−kom vo vývoji, ktorý by chceli vedci u<strong>sk</strong>u−toèni v priebehu <strong>na</strong>sledujúcich dvoch ro−kov, je vytvorenie logického hradla, v kto−rom by spolupráca dvoch alebo viacerýchatómov umoòovala vykonávanie jednodu−chých výpoètov. To si však vyaduje, aby siatómy <strong>na</strong>vzájom odovzdávali informáciuo svojich kvantových stavoch. Vedci pred−pokladajú, e sa to dá docieli ich excitáci−ou, ktorá povedie k výmene fotónov. Pod¾aSea<strong>na</strong> Barretta, vý<strong>sk</strong>umného pracovníkaHewlett−Packard Laboratory v Bristole, jeproblémom pri konštruovaní akéhoko¾vekkvantového logického hradla nutnos za−bráni atómom v interakcii s okolím.Nové distribútorstváSWS Distribution20. septembra 2004 sa spoloènos SWSDistribution, a. s., stala distribútorom kopí−rovacích strojov a laserových tlaèiarní Ko−nica Minolta pre Sloven<strong>sk</strong>ú republiku. Od1. októbra 2004 je SWS Distribution, a. s.,distribútorom Fujitsu Siemens pre Sloven−<strong>sk</strong>ú republiku.11/2004 PC REVUE 129


I N F O W A R ELetecký deò spoloènosti K+KitkomunitaKonferencia: ITAPA 2004Súèasou medzinárodného kongresu o informatizácii verejnej správy ITAPA 2004bola aj súa úspešne realizovaných modernizaèných projektov, ako aj súa o<strong>na</strong>jlepšie webové stránky samospráv Zlatý erb 2004 – po prvýkrát vyhlásenáÚniou miest Sloven<strong>sk</strong>a. V troch kategóriách súae Ce<strong>na</strong> ITAPA 2004(Zlepšovanie procesov, Nové sluby a Vzdelávanie) bolo vo ve¾mi vyrov<strong>na</strong>neja tvrdej konkurencii hodnotených 21 zaujímavých riešení. Ceny boli odovzdané<strong>na</strong> slávnostnom galaveèere v bratislav<strong>sk</strong>om Carltone. Na konferencii aj slávnostnomodovzdávaní sa zúèastnili predstavitelia verejnej správy, ako aj dodávateliaIT riešení – pozri fotoreportá.Bratislav<strong>sk</strong>é leti<strong>sk</strong>o Vajnory sa jeden septembrový piatok stalo miestom stretnutiaspoloènosti K+K, a. s., so svojimi zákazníkmi. Hostia mali monos obdivovaBratislavu z vtáèej perspektívy pri vyhliadkovom lete, <strong>sk</strong>úsi let vo vetronialebo zdie¾a pocity pilota pri leteckej akrobacii. Málo adre<strong>na</strong>línu? Tak<strong>sk</strong>úsme ešte vo¾ný pád v tandemovom zo<strong>sk</strong>oku padákom z výšky 3000 m –intenzívnos záitku sa všetkým odválivcom zrkadlila <strong>na</strong> tvári ešte dlho pozo<strong>sk</strong>oku.Konferencia i2sZ¾ava: Zsolt Lukáè, štátny tajomník Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR, LuciaMušková, generál<strong>na</strong> riadite¾ka ITAPA, Ferdi<strong>na</strong>nd Vítek, prezident Únie miest Sloven<strong>sk</strong>a,Marián Mi<strong>na</strong>roviè, generálny sekretár Únie miest Sloven<strong>sk</strong>aZ¾ava: Mikuláš Kaèaljak, štátny tajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií,Beáta Bresten<strong>sk</strong>á, poslankyòa Národnej rady SR, Paul Timmers, vedúci úseku eGovernment,DG Informaèná spoloènos, Európ<strong>sk</strong>a komisiaRadek Smolík, SYMANTEC Èe<strong>sk</strong>á republika3. roèník konferencie i2s, ktorý sa u<strong>sk</strong>utoènil 7. – 8. októbra 2004 v GrandHoteli Praha v Tatran<strong>sk</strong>ej Lomnici, sa aj tentoraz venoval horúcim témam informatizácie<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Di<strong>sk</strong>usia s úèastníkmi sa dotkla <strong>na</strong>jmä oblasti èerpaniaeurofondov a elektronického podpisu, ktorému bola venovaná jed<strong>na</strong> zosekcií konferencie.Pod¾a predstavite¾ov kompetenène zodpovedného ministerstva informatizácie<strong>na</strong>ïalej chýba výraznejšia politická podpora, ujasnenie kompetencií, inštitucionálnezabezpeèenie a fi<strong>na</strong>nèné prostriedky. Za nevyhnutné pokladajú dobudovanielegislatívneho prostredia, v rámci ktorého by sa mali upravi aj podmienky<strong>na</strong> pouite¾nos dokumentov v elektronickej podobe.Na konferencii i2s sa v tomto roku zúèastnilo viac ako 150 odborníkov zovšetkých oblastí hospodárstva, verejnej správy i záujmových zdruení a organizácií.Z¾ava: Marko Hren, zástupca štátneho tajomníka, Ministerstvo pre informaènú spoloènos,Slovin<strong>sk</strong>o, Andrus Aaslaid, poradca estón<strong>sk</strong>eho ministra pre ekonomické záleitostia komunikáciu, Estón<strong>sk</strong>o, Laurie Sweezey, vedúca úseku eGovernment, Úrad regionálnejvlády provincie Ontario, Ka<strong>na</strong>da, John Gilbert, nezávislý konzultant, Ka<strong>na</strong>da130 PC REVUE 11/2004


R E P O R T Á I N F O W A R EVISIT 2004 European IT Forum:Inovatívnos a osoh pre zákazníkovPracovným mottom spoloènosti Fujitsu SiemensComputers (FSC) je vývoj produktov a sluieb,prièom centrom všetkého je klient. Táto téza bolaaj heslom konferencie VISIT 2004 European ITForum, ktorá sa ko<strong>na</strong>la v nemeckom Augsburgu.FSC <strong>na</strong> tejto konferencii ukázal rad nových produktov,riešení a sluieb. Okrem FSC sa <strong>na</strong> VISIT 2004svojimi výrobkami prezentovalo vyše 70 ïalšíchvystavovate¾ov a <strong>na</strong> podujatí sa zúèastnilo okolo7000 návštevníkov z celého sveta.Prezident a CEO Fujitsu Siemens Computers <strong>na</strong>tlaèovej konferencii prezentoval výsledky firmy zaprvý polrok aktuálneho fiškálneho roku.Spoloènos FSC pod¾a neho po prvý raz vo svojejpäroènej histórii zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v prvom polrokurast obratu. Obrat sa v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kýmobdobím minulého obchodného roku zvýšil o 15percent a pod¾a predbených údajov dosiahol 2,56miliardy eur. Nové výrobky a riešenia, predstavenéFujitsu Siemens <strong>na</strong> VISIT 2004 European IT Forum,mono rozdeli do dvoch oblastí: firemné a spotrebite¾<strong>sk</strong>éprodukty.FIREMNÉ PRODUKTYRiešenie FlexFrame for mySAP Business Suite, vyvinutéspoloène so SAP a Network Appliance, predstavujeIT infraštrukturálnu realizáciu funkcio<strong>na</strong>litySAP Adaptive Computing, ako aj prvé konkrétneu<strong>sk</strong>utoènenie architektúry grid. FlexFrame je konkrétnypríklad stratégie TRIOLE, ktorou sa FSC usilujeo optimalizáciu IT.Ïalšou inováciou sú servery PRIMERGY S2,umoòujúce pracova tak s 32-bitovými, ako aj 64-bitovými aplikáciami. FSC, ako jeden z prvýchvýrobcov, má v ponuke procesorovú techniku IntelXeon-Dual s Extended Memory 64-Technology(EM64T).Adaptive Services Control Center (ASCC), k¾úèovýprvok stratégie TRIOLE pre optimalizovanéIT, má umoni vytváranie koncentrovaných servisnýchriešení IT-Ma<strong>na</strong>gement <strong>na</strong> automatizovanieService Level Agreements (SLA). SúèasouTRIOLE je aj CentricStor 3.0, predstavujúci rozsiahlerozšírenie zálohovacieho systému CentricStora <strong>na</strong>jmä zlepšenie výkonu pri zálohovaní a zrýchlenieobnovy dát.Pre rastúce potreby pamäových kapacít malýcha stredných firiem je urèený nový systém FibreCATN20i. Podporuje iSCSI (Internet SCSI) a disponujepamäovou kapacitou 1 terabajt <strong>na</strong> báze pevnýchdi<strong>sk</strong>ov SATA so schopnosou Hot-Swap.Prínosom k ekológii je SCENIC C620 Green PC,spájajúci technológie šetrné k ivotnému prostredius pokrokovým vyuívaním energie a nehluènýmchodom. LIFEBOOK T4010 je prvý ultraprenosnýnotebook s hmotnosou pod 2 kilogramy <strong>na</strong>svete. Otoèením displeja sa ¾ahko zmení <strong>na</strong> tabletPC, má modulárnu šachtu a s dvoma akumulátormimôe 8,5 hodiny pracova nezávisle od elektrickejsiete.ACTIVY umoòuje sledova televíziu, surfova v internete,zaz<strong>na</strong>menáva a reprodukova videoPocket LOOX sa s programom NAVIGON premení <strong>na</strong> mobilný<strong>na</strong>vigaèný systém GPSSPOTREBITE¼SKÉ VÝROBKYDomáce digitálne centrum zábavy ACTIVY MediaCenter integruje do jedného zariadenia DVD rekordérs pevným di<strong>sk</strong>om, a<strong>na</strong>lógový aj digitálny príjemtelevízie s elektronickým programovým preh¾adom,širokopásmový internet a domácu sie.Nové poèítaèe SCALEO T, P a C sú multimediálnePC pre domácich pouívate¾ov. Hlavne SCALEOC so svojím moderným dizajnom v striebornomladení dobre zapadne do domácej zostavy. Predstavujespojenie multimediálneho poèítaèa so stereoreceiverom,televíznym prijímaèom a DVD rekordérom.Softvér <strong>na</strong> GPS <strong>na</strong>vigáciu NAVIGON premeníPocket LOOX <strong>na</strong> komfortného a doko<strong>na</strong>lého pomocníkapri orientácii v meste, <strong>na</strong> dia¾nici alebo ceste av prírode. NAVIGON je súèasou modulárneho systémuMobileNavigator 4, umoòujúceho jehorozširovanie pod¾a vlastných potrieb.Konferencia VISIT 2004 v oblasti firemných produktov<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èila jednoz<strong>na</strong>èný trend optimalizácieIT so súèasným zvyšovaním výkonnosti a zniovanímnákladov pri rešpektovaní ekologickýchpoiadaviek. V ponuke pre domácich spotrebite¾ovpokraèuje tendencia digitalizácie a integráciesamostatných komponentov do jedného celku sozlepšovaním komfortu obsluhy.Ján Géci, Nemecko, AugsburgNevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos Fujitsu SiemensComputers.11/2004 PC REVUE 131


I N F O W A R E S E R I Á LDATAWARE V.Klient<strong>sk</strong>y prístup k výsledkom a<strong>na</strong>lýzV doterajších pokraèovaniach seriálu sme ukázalinávrh multidimenzionálnej kocky OLAP v prostredíOracle 10g a pripravené máme aj ukáky návrhua<strong>na</strong>lytických databáz v prostrediach ïalších databázovýchserverov s integrovanou funkcio<strong>na</strong>litouOLAP – IBM DB2 v8.2 Stinger a Microsoft SQL Server2005 Yukon. Nesmieme však zabudnú ani <strong>na</strong> sprístupnenievýsledkov a<strong>na</strong>lýz. Pouitá architektúraklient – server umoní rozdeli procesy <strong>na</strong> prístupk údajom a ich spracovanie medzi servery a klient<strong>sk</strong>epoèítaèe, <strong>na</strong> ktorých sa vykonáva lokálne spracovanie.Na návrh multidimenzionálnych databáz savyuívajú grafické návrhové nástroje, dodávanés databázovými servermi, pretoe túto èinnos vykonávajúhlavne databázoví administrátori.Pri klient<strong>sk</strong>om prístupe je potrebné uvaovao inej filozofii. Zo <strong>sk</strong>úseností toti vieme, e dátovéDB2 verzie 8.2 (Stinger) je balík IBM Office ConnectA<strong>na</strong>lytics Edition Version 4.0. Ako vidíme <strong>na</strong> obr. 1,môeme v prípade nehomogénneho IT prostredia<strong>na</strong>montova obidva doplnky (prípadne ešte nejakéïalšie, ktoré sme netestovali).Aby sme si uvedomili, akým univerzálnym nástrojomsa stal po <strong>na</strong>inštalovaní doplnkov programExcel, vymenujme heslovite súhrn jeho moností.1. Vlastný OLAP engine umoòujúci a<strong>na</strong>lýzuexcelov<strong>sk</strong>ých údajov alebo údajov v pripojenýchdatabázach2. Vytvorenie kocky OLAP zo záz<strong>na</strong>mov vrátenýchSQL dopytom3. Monos práce v odpojenom reime <strong>na</strong> kockáchOLAP uloených v súboroch4. Klient a<strong>na</strong>lytických sluieb databázových serverovMS SQL Server vo verziách 2000 a 2005MS Excel„vyzbrojený“doplnkami IBMOffice Connecta Oracle OLAPSpreadsheetAdd−In5. Klient a<strong>na</strong>lytických sluieb databázového serveraOracle 10g6. Klient a<strong>na</strong>lytických sluieb databázového serveraIBM DB2 v8.2 StingerMusíme si uvedomi, e v posledných trochvariantoch Excel vystupuje voèi OLAP serveru akoklient, to z<strong>na</strong>mená, e ak uloíme pracovný hároka ne<strong>sk</strong>ôr ho otvoríme a budeme chcie <strong>na</strong>príkladmeni rozsah alebo presnos dimenzií, podarí sanám to len za predpokladu, e budeme ma spojenie<strong>na</strong> OLAP server. Filozofia je vo všetkých trochprípadoch rov<strong>na</strong>ká. Ak sa pomocou Excelu pripojímek OLAP, zosumarizované hodnoty vypoèítavaOLAP server, klient<strong>sk</strong>a aplikácia tieto údaje lenzobrazuje, prípadne ïalej spracúva alebo ukladáako poh¾ady. Pri zobrazení alebo zmene zostavy sapreto medzi OLAP serverom a klient<strong>sk</strong>ou aplikáciouposiela pomerne málo údajov. Excel bol <strong>na</strong> tentoúèel vybraný nielen pre rozšírenos, ale do hryvstupujú aj ïalšie dve nemenej podstatné <strong>sk</strong>utoènosti:podpora kontingenèných tabuliek a OfficeWeb Components <strong>na</strong> prístup z webu. Kontingenènátabu¾ka (po anglicky Pivot Table) má <strong>na</strong> rozdielod klasickej tabu¾ky nieko¾ko špeciálnych vlastností.Napríklad umoòuje urèitú rotáciu, teda výmenuriadkov a ståpcov, kombináciu a hierarchickúštruktúru riadkov a ståpcov. Vzh¾adom <strong>na</strong> tietovlastnosti sa mimoriadne hodí <strong>na</strong> zobrazenie údajovz multidimenzionálnych databáz. Do obdånikapre polia údajov umiestnime fakty a do obdånikovpre polia riadkov a ståpcov umiestnime príslušnédimenzie. V zostave kontingenènej tabu¾ky alebokontingenèného grafu sa z kadej dimenzie stávamnoi<strong>na</strong> polí, v ktorých mono rozbali a zbalipodrobnosti <strong>na</strong> jednotlivých úrovniach hierarchií.Údajové polia sú polia zo zdrojového zoz<strong>na</strong>mu,tabu¾ky alebo databázy, ktoré obsahujú údaje zosumarizovanév zostave kontingenènej tabu¾ky alebokontingenèného grafu. Údajové polia zvyèajneobsahujú èíselné údaje, <strong>na</strong>príklad štatistické údajealebo sumy predaja.EXCEL AKO KLIENT MS SQLSERVERAV hlavnom menu programu Excel zvolíme polokumenu Data → Importova externé údaje → Novýdatabázový dopyt. Zobrazí sa dialóg <strong>na</strong> pripojeniesa k externému zdroju údajov so zálokami Databázy,Dopyty a Dátové kocky OLAP. Po pomenovanízdroja údajov a výbere sprostredkovate¾a (implicitneMicrosoft OLE DB Provider for OLAP Services)sa prepracujeme do sústavy dialógových okien <strong>na</strong>zadanie údajov potrebných pre vybraného sprostredkovate¾a.Môeme sa pripoji priamo <strong>na</strong> OLAPserver alebo môeme <strong>na</strong>èíta údaje kocky OLAP zosúboru. Po vytvorení zdroja údajov príde <strong>na</strong> rad ichzobrazenie, keï mono vyui sluby sprievodcukontingenènou tabu¾kou.Definovaním pripojenia a návrhom rozloeniahárka sa monosti programu MS Excel zïalekanekonèia. Staèí <strong>na</strong>príklad kliknú <strong>na</strong> ikonu grafua máme výsledky a<strong>na</strong>lýzy v preh¾adnej forme kontingenènéhografu, ktoré môeme predloi príslušnémuma<strong>na</strong>érovi.<strong>sk</strong>lady a a<strong>na</strong>lytické databázy sú v podnikovom priestoreefektívne len vtedy, ak ich môu ¾ahko a jednoduchovyuíva príslušní klienti, <strong>na</strong>príklad ma<strong>na</strong>-éri, a<strong>na</strong>lytici a podobne. Kadý z nich potrebuje inýsegment údajov, iný typ prístupu a i<strong>na</strong>k prezentovanéúdaje. Z poh¾adu pouívate¾a je <strong>na</strong>jlepšiaklient<strong>sk</strong>a aplikácia taká, ktorú dôverne pozná, tedaideálny prípad je integrácia prístupu k a<strong>na</strong>lytickýmslubám do aplikácií, s ktorými klienti dosia¾ pracujú.Na jednej strane to môe by prehliadaè webovéhoobsahu ako univerzálny tenký klient, protipólomsú rôzne špeciálne jednoúèelové aplikácie. Aksa zamyslíme <strong>na</strong>d tým, aký typ softvéru sa <strong>na</strong>klient<strong>sk</strong>ych poèítaèoch <strong>na</strong>jèastejšie pouíva, bezpochybyzvíazia kancelár<strong>sk</strong>e balíky. Túto filozofiu siuvedomil jed<strong>na</strong>k Microsoft, ktorý v pomerne ve¾komrozsahu integroval podporu a<strong>na</strong>lytickýchsluieb do svojho kancelár<strong>sk</strong>eho balíka MicrosoftOffice, hlavne do programu Excel, ale aj firmyOracle a IBM. Firma Oracle vytvorila produkt OracleOLAP Spreadsheet Add-In (v èase písania èlánkuv neverejnej beta verzii). Doplnkom databázy IBMPRÁCA S ÚDAJMI OLAP V REIMEOFF−LINEKocky OLAP uloené v súboroch s príponou .CUB <strong>na</strong>pevnom di<strong>sk</strong>u poèítaèa nám umonia pracovav reime off-line, teda aj po odpojení od serveraOLAP. Na základe týchto údajov môeme vytvorizostavu kontingenènej tabu¾ky alebo kontingenènéhografu.INTEGROVANÝ OLAP ENGINE –vytvorenie kocky OLAP zo záz<strong>na</strong>movvrátených dopytom SQLExcel obsahuje <strong>na</strong> úèely a<strong>na</strong>lýzy OLAP slubu PivotTable Service. Pre niektoré typy zdrojových údajovje moné vytvori kocku OLAP zo záz<strong>na</strong>mov vrátenýchdopytom SQL. Vytvorením kocky OLAP z dopytuSQL sa hierarchicky neèlenená mnoi<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>movzmení <strong>na</strong> súbor s hierarchickou štruktúrou,ktorá umoòuje sústredi sa v zostave <strong>na</strong> po-adovanú úroveò detailov.K dispozícii je sprievodca vytvorením dátovejkocky OLAP, ktorý umoòuje vytváranie dvochtypov kociek. Prvým typom je definícia údajovejkocky, ktorá potom bude uloená do súboru s príponou.OGY. Po otvorení zostavy zaloenej <strong>na</strong>132 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R Etomto type súboru sa údajová kocka doèasnevytvorí v pamäti. Druhým typom je súborúdajových kociek v reime off-line, ktorýumoòuje pokraèova v práci s údajmi aj poodpojení zo siete. Pri aktualizácii pôvodnejdatabázy mono obnovi obidva typy kocieka zahrnú do nich nové alebo zmenenéúdaje, ktoré spåòajú kritériá pôvodného dopytu.ORACLE OLAP SPREADSHEETADD−INTento doplnok umoòuje priamu <strong>na</strong>vigáciuOracle OLAP údajov prostredníctvom programuExcel. Podporuje nielen zobrazovanievýsledkov a<strong>na</strong>lýz, èi u v grafickej, alebo tabu¾kovejforme, ale aj návrh formulárov a ïalšiespracovanie údajov zí<strong>sk</strong>aných z a<strong>na</strong>lýz pomocoufunkcio<strong>na</strong>lity programu Excel. Samozrejme, tabu¾kya grafy mono vyuíva aj v ostatných aplikáciáchbalíka Office. Oracle OLAP Spreadsheet Add-In po<strong>sk</strong>ytuje slušné monosti aj pri návrhu dimenziía dopytov do databáz OLAP.Pri klient<strong>sk</strong>ych nástrojoch je dôleitý aj objemprenášaných údajov. Pri dnešnej globalizácii ekonomikyje úplne bená firma, ktorá má dátový<strong>sk</strong>lad v centrále alebo v poboèke, kde má <strong>na</strong>jkvalitnejšíchIT odborníkov. V ostatných poboèkách budújed<strong>na</strong>k údaje pre dátový <strong>sk</strong>lad vznika a takistotam budú konzumenti údajov. Predstavme si firmu,ktorá má centrálu v USA, dátový <strong>sk</strong>lad v Èe<strong>sk</strong>ejrepublike a poboèky v Èíne, Nigérii a Argentíne.Z poboèiek v Èechách, Èíne, Nigérii a Argentínebudú prúdi údaje do dátového <strong>sk</strong>ladu. V Èecháchto bude po lokálnej sieti, v ostatných poboèkáchPrincíp Oracle OLAP Spreadsheet Add−Inpôjde síce o dátovú komunikáciu, no údaje budúprúdi kontinuálne v malých objemoch. Samozrejme,poèas rokov prevádzky sa ich v dátovom <strong>sk</strong>ladezozbiera obrov<strong>sk</strong>é mnostvo. Preto je nemyslite¾né,aby údaje tvoriace podklady <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzy prúdili<strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>e poèítaèe v poboèkách. Pri poh¾adeDefinovanie parametrov <strong>na</strong> pripojenie k OLAP serveru<strong>na</strong> schému architektúry Oracle OLAPSpreadsheet Add-In vidíme, e z klient<strong>sk</strong>ychpoèítaèov <strong>na</strong> server smerujú jed<strong>na</strong>k údaje,ktoré sú výsledkom návrhových dialógov,teda dopyty v textovom formáte, èo predstavujezanedbate¾ný objem údajov. Serverpotom pre klient<strong>sk</strong>y poèítaè generuje výsledkya<strong>na</strong>lýz. Keby server poslal údaje precelú kocku OLAP, pre všetky hierarchie dimenzií,predstavovalo by to obrov<strong>sk</strong>ý, komunikaènenezvládnute¾ný objem údajov.A bolo by to úplne zbytoèné. Veï pri prehliadanívýsledkov a<strong>na</strong>lýz si vystaèíme s prenosomhypertextového obsahu jednej jedinejaktuálnej obrazovky, prièom prediktívnemôeme prenies ešte nieko¾ko <strong>na</strong>sledujúcichstránok zobrazovanej zostavy. Podobne je toaj pri generovaní tlaèových zostáv. Keby si aj vy-iadali nieko¾kotisícstranovú zostavu, vo formátePDF to bude stále len nieko¾ko megabajtov.Sprievodca dopytmi (Oracle OLAP Query Wizard)umoòuje definova obsah a rozloenie poh¾adu <strong>na</strong>údaje v multidimenzionálnej databáze. Ve¾mi prí-Pripojenie sa ku konkrétnej schéme11/2004 PC REVUE 133


I N F O W A R EVýber faktov a dimenziíVýber a konfigurácia dimenziíZobrazenievýsledkova<strong>na</strong>lýzyOLAP, reali−zovanej <strong>na</strong>platformeOracle 10gprostred−níctvomprogramuExcelNávrh kontingenènej tabu¾kyjemne prekvapí jeho sloven<strong>sk</strong>á lokalizácia,ktorá v dôsedku toho, eExcel doplnený o Oracle OLAPSpreadsheet Add-In je urèený prebených klientov, nesporne prispejek popularite tohto nástroja. Sprievodcadopytmi je vybudovaný <strong>na</strong>technológii Oracle Business IntelligenceBeans Query Wizard, èo zaruèujejednotný vzh¾ad a ovládaniesprievodcov tohto typu v celom prostredíaplikácií Oracle. Dokonca aj privývoji vlastných špecializovanýchklient<strong>sk</strong>ych aplikácií <strong>na</strong> netypicképouitie sú k dispozícii Oracle BusinessIntelligence Beans.Èinnos sprievodcu je rozdelenádo nieko¾kých krokov. V prvom krokupouívate¾ vyberie merné jednotkya dimenzie, ktoré chce zahrnú dopoh¾adu. Následne <strong>na</strong>vrhne rozloeniea organizáciu dát v poh¾ade. Prekadú dimenziu treba vybra prvkydimenzie <strong>na</strong> zahrnutie do poh¾adu,a to zadaním názvov prvkov, podmienok<strong>na</strong> vyh¾adávanie prvkov alebozadaním mnoiny prvkov z uloenéhovýberu.Sprievodca po týchto krokochumoní <strong>na</strong>vrhnú rozmiestnenie prvkovkontingenènej tabu¾ky a definíciuhierarchií dimenzií. Pri definovanídimenzií máme pomerne širokémonosti, môeme <strong>na</strong>príklad vyadova5 <strong>na</strong>jpredávanejších produktovv kadom meste. Monosti návrhua<strong>na</strong>lytických zostáv rozširuje aj sprievodcanávrhom kalkulácií.Po ukonèení návrhu multidimenzionálnehodopytu môeme zobrazivýsledky a<strong>na</strong>lýz. Týmto krokom samôe celý proces <strong>sk</strong>onèi, no vo väèšineprípadov sa pokraèuje v modifikovanízostavy, prièom sa vyuívajúmonosti Excelu hlavne v oblasti grafov,prípadne môeme vytvára súètyståpcov, rôzne pomocné kalkuláciea podobne.Výsledok a<strong>na</strong>lýzy môeme zobrazi<strong>na</strong> ploche excelov<strong>sk</strong>ého hárka,prièom tento hárok mono ako statickýdokument uloi do súboru XSL.Spoluprácu Excelu s databázovýmserverom IBM DB2 v8.2 Stinger uká-eme v èasti venovanej tomuto serveru.¼uboslav Lacko134 PC REVUE 11/2004


STORAGE RIEŠENIAšetria èas, peniaze a nervy II.S E R I Á L I N F O W A R EENTERPRISE STORAGE RIEŠENIA –ROZDELENIE Z H¼ADISKA VYUITIADÁTAk si storage systémy z h¾adi<strong>sk</strong>a vyuitia dát rozdelíme<strong>na</strong> primárne (on-line alebo operatio<strong>na</strong>l data),archívne (fixed content) a záloné (backup data),vieme jasne pre kadú <strong>sk</strong>upinu definova po-iadavky tak <strong>na</strong> operabilitu, ako aj <strong>na</strong> fyzickú vrstvu(typ média, prenosová cesta…).ON−LINE STORAGEK¾úèovými poiadavkami sú vysoká transakènárýchlos a priepustnos dát, krátka doba prístupua vysoká dostupnos. Ve¾ký dôraz sa kladie <strong>na</strong> zachovanieintegrity dát. Systém musí by rozšírite¾ný,správa a monitorovanie systémumusia by jednoduché a jednoz<strong>na</strong>ènevypovedajúce o stave HW akapacitných zdrojov. Na on-line storagesystéme budú celkom urèite uloené dátadatabáz podnikových systémov, mailboxy,súbory zdie¾ané pracovnými <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>mia mnohé iné dáta, ktoré sú produktomalebo zdrojom aktívnej èinnosti pouívate¾ov.Na fyzickej vrstve úloného média si tumono typicky predstavi vysokovýkonnéa spo¾ahlivé Fibre channel (FC) di<strong>sk</strong>y(high-end systémy) alebo di<strong>sk</strong>y SCSI (midrangesystémy), spravidla zaradené do<strong>sk</strong>upín RAID a vymenite¾né za behu systému(hot-swap). Èo sa týka rozhraní a prenosovýchciest, štandardom sú FC, SCSI,TCP/IP, iSCSI protokoly a príslušné rozhraniaa prenosové médiá (optické vlákno,metalické vedenie...).FIXED CONTENT STORAGEU pod¾a názvu bude takýto systém dlhodobo udr-iava dáta v nemennom stave bez monosti prepisu,proti ktorému musí by prenosové médiumzabezpeèené èi u <strong>na</strong> úrovni technológie záz<strong>na</strong>mu,alebo <strong>na</strong> úrovni aplikácie (SW). Neraz ide o dlhodobéuchovávanie dát. Doba reakcie vzh¾adom <strong>na</strong> povahuzáz<strong>na</strong>mu nie je kritická a pohybuje sa rádovood stoviek milisekúnd a po sekundy. Keïe voväèšine prípadov ide o „produkèné“ dáta, vyadujesa aj vysoká dostupnos. Typickým príkladom takéhototypu dát je archív e-mailov, archív úètovnýchdokumentov a pod.Ako záz<strong>na</strong>mové médiá sa hlavne v prípade po-iadavky <strong>na</strong> WORM (Write-Once, Read-Many) vyuívajústaré dobré MO (Magneto-optical) di<strong>sk</strong>y.Tento typ média sa udomácnil v profesionálnomsegmente a momentálne by sa vraj jeho nástupcommal sta „modrý laser“ zhruba s trojnásobkomkapacity (asi 27 GB oproti súèasným 9 GB preMO). Èi to tak bude, to závisí momentálne odštandardizácie, schopnosti a ochoty výrobcov implemetovaa akceptova „modrý laser“ ako profesionálnuplatformu. Klasické CD a DVD ne<strong>na</strong>šli<strong>na</strong>jmä pre svoju nespo¾ahlivos v profesionálnejoblasti uplatnenie. Hlavne v poslednom èase sav archívnych aplikáciách <strong>na</strong>sadzujú aj di<strong>sk</strong>y SATA(Serial ATA), ktoré ponúkajú pre danú aplikáciupostaèujúcu rýchlos a ve¾kú kapacitu (bená jev tomto segmente kapacita 250 GB). Prípadnáochra<strong>na</strong> proti prepisu sa tu potom rieši <strong>na</strong> aplikaènejúrovni.Obr. 1 Server pripojený do SAN musí disponova FCcontrollerom (HBA)BACKUPVo všeobecnosti pri backup aplikáciách nehrá dobaprístupu prím, takisto nie je kritická ani vysokádostupnos systému. Skôr sa kladie dôraz <strong>na</strong> kvalitu,spo¾ahlivos a niekedy portabilitu média. Keï-e backup storage obsahuje kópiu „ivých“ dát,staèí, ak je prípadná havária backup systému odstránenádo <strong>na</strong>jblišieho zálohovania, resp. zároveòs prípadnou potrebou obnovy dát. O backupriešeniach sa dá <strong>na</strong>písa samostatná kapitola (budetema monos preèíta si ju v niektorom z ïalšíchèísel) a nedá sa generálne poveda, e zálohovaciezariadenie je vdy pomalé, vdy pozostávaz pá<strong>sk</strong>ovej mechaniky a média, prípadne „changera“.To, akou prístupovou dobou, priepustnosou,dostupnosou dát a pod. zálohovacie zariadeniedisponuje, je urèené spravidla aplikáciou a konkrétnoupoiadavkou <strong>na</strong> maximálnu dobu obnovypo havárii.Na hardvérovej úrovni je v súèasnosti k dispozíciiširoká škála zariadení rôznych technológií.Najèastejšie pouívané sú urèite pá<strong>sk</strong>ové mechanikyLTO/LTO2, SDLT, DAT, ale aj di<strong>sk</strong>y SATA (D2Da D2D2T backup), zaujímavé charakteristickýmvýhodným pomerom ce<strong>na</strong>/GB, umocneným <strong>na</strong>vyšerelatívnou spo¾ahlivosou a rýchlosou. Èo satýka rozhraní a prenosových ciest, štandardom súSCSI a FC.Uvedené rozdelenie storage systémov celkomjasne hovorí, <strong>na</strong> akú aplikáciu ktorú platformu poui.V benej praxi sa však tieto platformy vhodnekombinujú, resp. tvoria jeden komplexný systém.Ako nájs „spoloènú cestu“, ktorá pouívate¾a dovediek vytýèenému cie¾u, spo¾ahlivému, výkonnému,vysokodostupnému systému s dobre vypracovanýmbackup/restore plánom, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èia <strong>na</strong>sledujúceriadky.11/2004 PC REVUE 135


I N F O W A R EZ h¾adi<strong>sk</strong>a konektivity rozlišujemetri druhy storage topológií: DAS(Direct Attached Storage), SAN (StorageArea Network) a NAS (Network AttachedStorage). O DAS sme si u povedali, èobolo treba, zamerajme sa <strong>na</strong> súèasnýtrend vo svete storage, <strong>na</strong> technológie,ktoré prinášajú rad výhod, ale ajnevýhod, <strong>na</strong> technológie, z ktorých ojedinej sa nedá poveda, e je stopercentnelepšia alebo horšia ako tá druhá,a ktoré dokonca môu pri vhodnomnávrhu fungova spolu.SANV tejto topológii je storage systémtypicky pripojený cez FC (FibreChannel) rozhranie. Fyzicky to nez<strong>na</strong>menájedine optické vlákno, pouívasa (väèšinou v rámci storagesystému) aj metalické FC „vedenie“. Prenášanýmiobjektmi sú bloky dát. Medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšievýhody FC SAN sa radí hlavne bezpeènos,spo¾ahlivos a rýchlos FC prenosu. Za bezpeènosa spo¾ahlivos dosaïme elektromagneticky nerušenýprenos dát <strong>na</strong> ve¾kú vzdialenos, za rýchlosmomentálnych 2 Gb/s v plnoduplexnom re-ime. Nespornou výhodou riešení SAN je <strong>sk</strong>utoènos,e èasto objemné dáta <strong>na</strong>pr. poèas backupprocesu alebo vzdialenej replikácie nezahlcujúLAN (Local Area Network). Ïalej je tu fakt, evšetky vrstvy protokolu sú obsiahnuté v HBA(Host Bus Adapter), èím sa šetria CPU zdroje servera.Súèasou SAN sú aj FC prepí<strong>na</strong>èe, ktoré dávajúSAN monos expanzie a preh¾adnej správy.Aby sme SAN nevideli iba v ruovom, nevýhodousú vyššie obstarávacie náklady a závislos zdie¾anejlogickej oblasti od OS (file systém je <strong>na</strong> serveri, nie<strong>na</strong> storage systéme).Obr. 2 Principiálne rozdiely medzi DAS, NAS a SANNASTypické pripojenie v prípade NAS je realizovanéklasickou IP sieou LAN, prípadne WAN. Prenášanýmiobjektmi sú súbory (v prípade klasického prenosuprotokolom TCP/IP) alebo bloky dát (iSCSI).Výhodou riešení NAS je univerzálnos, resp.zdie¾anie v sieti, nezávislé od OS (NAS storage mávlastný filesystem), ïalej jednoduchá inštaláciaa prevádzka. Spomenuté jednoduché zdie¾aniev sieti sa deje prostredníctvom štandardizovanýchprotokolov HTTP, CIFS alebo NFS. Týmto sú zariadeniatohto typu priam predurèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenieako fileserver. Nevýhodou riešení NAS je fakt, eprenos ve¾kých objemov dát môe výrazne ovplyvnipriepustnos LAN, a teda výkon celého systému,ale aj nespo¾ahlivos prenosu TCP/IP, <strong>na</strong>vyše s monosourušenia pouitých metalických trás inýmizariadeniami.Podotýkam, e v oboch prípadoch (SAN aj NAS)ide len o akýsi „hrubý“ zoz<strong>na</strong>m výhod a nevýhod,ostatné „za“ a „proti“ urèuje oblas a úèel <strong>na</strong>sadenia.Navyše toto porovnávanie neustále ovplyvòujeaj dianie <strong>na</strong> trhu technológií a ich smerovaniev blízkej èi vdialenejšej budúcnosti. Myslím, e celkomobjektívne sa nedá zhodnoti ani technologickábudúcnos zariadení SAN alebo NAS. Veï <strong>na</strong>pr.Linley Group tvrdí: „Predaj FC zariadeníby mal v <strong>na</strong>jbliších rokoch rása siete SAN zaloené <strong>na</strong> IP by mali prevziaezlo v roku 2007, prièom práveiSCSI by mal by pre FC <strong>na</strong>jväèším konkurentom...“Zároveò je tu IDC so svojímvýrokom: „Nepredpokladáme, eby Fibre Channel (FC) v priebehu 5 – 8rokov mal by <strong>na</strong>hradený SoIP (Storageover Internet Protocol), a to z nieko¾kýchdôvodov: po prvé FC vtrhol do hornejtriedy, zatia¾ èo SoIP sa stretávals dohadmi oh¾adne štandardov, optimálnychcien a produktov. Po druhéargument o úsporách v oblasti školení,plynúcich z vyuitia známej IP technológie,sa zdá menej presvedèivý preväèšie firmy, ktoré disponujú vlastnýmišpecialistami <strong>na</strong> ukladanie dát, ktorí sau zameriavajú <strong>na</strong> FC…"Ak sa predsa len budeme dra faktov, je známe,e SCSI má by <strong>na</strong>hradené SAS (Serial SCSI), 2 Gb FCsa bude ubera cestou 4 Gb a ambícia je dokonca<strong>sk</strong>oèi rovno po 10 Gb/s, <strong>na</strong> svete u v podstatemáme FCIP a iFCP, z 1 Gb Ethernetu môeme „prestúpi“<strong>na</strong> 10 GB/s… Take nech si kadý vyberiez toho to, èomu sám viac drí palce. My sa zameriame<strong>na</strong> jednotlivé topológie v praxi. A prax je taká,e málokedy existujú samostatne, väèšinou sadopåòajú a po<strong>sk</strong>ytujú tak celému systému ako komplexuprunos, výkonnos, spo¾ahlivos a úsporunákladov. Reè bude o konsolidácii, centralizáciia heterogénnom prostredí.Andrej Gur<strong>sk</strong>ýStorage Specialist Siemens Business ServicesAutor sa zaoberá tvorbou systémovej architektúry, <strong>na</strong>vrhovanímstorage riešení pre oblas business critical computing, unixovýmisystémami, supportom a konzultáciami136 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R EDatabázový server FireBirdUrèite sa vám u ve¾a ráz stalo, e stepotrebovali kvalitný databázový server.FireBird je SQL server zaloený<strong>na</strong> InterBase 6.0 od spoloènosti Borland.InterBase bol pôvodne šírenýzadarmo, dokonca aj s dostupnýmzdrojovým kódom, a to a do verzie6.0. To bola posledná vo¾ne šírite¾náverzia a všetky novšie verzie simôete kúpi za nemalý peniaz.No open source komunita nenechala<strong>na</strong> seba dlho èaka a rozhodlasa pokraèova vo vývoji InterBase podoz<strong>na</strong>èením FireBird.Open source databázy trpia zvyèajnedvoma závanými nedostatkami:1. buï vyadujú dos ve¾a miestaako PostgreSQL alebo MySQL,2. alebo trpia nedostatkom rôznychdoplnkov a dokumentácie ako HypersonicSQLa McKoi.FireBird <strong>na</strong>šastie netrpí ani jednýmz týchto nedostatkov. RPM binárkazaberá pribline 2,6 MB. To z Fire-Birdu robí ideálnu „embedded databázu“,balík aplikaèného serveraa aplikácie. FireBird ïalej obsahujemnostvo doplnkov, ako <strong>na</strong>príkladuloené procedúry, triggery, generátory.Ak ste niekedy pouívali PostgreSQLalebo DB2, viete, e syntax jeve¾mi podobná rov<strong>na</strong>ko ako dátovétypy a apostrofy pri reazcoch.FireBird je relaèný databázový server,šírený pod licenciou IPL (Inter-Base Public License). Domov<strong>sk</strong>ástránka tohto projektu je http://<strong>www</strong>.firebirdsql.org a FireBird sa dá stiahnuz adresy http://<strong>www</strong>.sourceforge.net/project/firebird. K dispozícii sú,samozrejme, zdrojové kódy a binárkypre Linux, FreeBSD, Mac OS X, Solaris,Windows. K verzii pre Windowssi môete stiahnu aj administraènérozhranie GUI, verzia administraènéhorozhrania pre PHP savolá ibWebAdmin, je však potrebnéma v PHP prikompilovanú podporuFireBirdu.Stiahnu si môete dve verzie Fire-Birdu, a to SuperServer (SS) aleboClassicServer (CS). Základný rozdielmedzi týmito dvoma verziami je ten,e SuperServer vyuíva thready.INŠTALÁCIAV tomto èlánku budeme opisova inštaláciua pouívanie <strong>na</strong> OS Linux.Postup inštalácie: V konzole pod pouívate¾omroot spustíte <strong>na</strong>sledujúcepríkazy:# echo localhost.localdomain >>/etc/hosts.equiv# rpm −ivh FirebirdSS−1.xxxxx.i386.rpm# echo 'exportFIREBIRD_HOME=/opt/firebird' >>/etc/profile# echo 'export PATH=$PATH:$FIRE−BIRD_HOME/bin' >> /etc/profile# rebootAk všetko prebehlo v poriadku, máteFireBird <strong>na</strong>inštalovaný.ADMINISTRAÈNÉNÁSTROJEFireBird pouíva <strong>na</strong> administráciudva programy: isql – interaktívny SQL klient gsec – bezpeènostný command-lineadministrátor <strong>na</strong> pridávanie, modifikovaniea mazanie pouívate¾ova zmenu hesielgSECPo <strong>na</strong>inštalovaní FireBirdu je predvolenépouívate¾<strong>sk</strong>é menu administrátora'sysdba' a heslo 'masterkey'.Najprv spustite gsec v root alebonon-root reime:$ gsec −user sysdba −password masterkeyTeraz sa vám zobrazí 'GSEC>' prompt.Po zadaní príkazu:GSEC> displaysa vám zobrazí zoz<strong>na</strong>m pouívate-¾ov, ktorý momentálne obsahuje lenjedného pouívate¾a, a to pouívate¾a'sysdba'. Na zmenu hesla pouívate¾a'sysdba' zadáte <strong>na</strong>sledujúci príkaz:GSEC> modify SYSDBA −pw novehesloNa vytvorenie nového pouívate¾a slú-i príkaz:GSEC> add menouzivatela −pw heslo −f<strong>na</strong>me meno −l<strong>na</strong>me priezvi<strong>sk</strong>oa <strong>na</strong> zmazanie pouívate¾a slúi príkazGSEC> del menouzivatelaiSQL – interactive SQLProcessorProgram isql sa v Unixe po <strong>na</strong>inštalovaníFireBirdu <strong>na</strong>chádza v adresári/opt/firebird/bin (spolu s gsec). Pospustení programu sa nám objavíïalší prompt SQL>. Najprv vytvorímenovú datbázu <strong>na</strong>sledujúcim príkazom:SQL> CREATE DATABASE'/home/igor/test.fdb' USER 'sysdba' PAS−SWORD 'masterkey'CON> DEFAULT CHARACTER SETISO8859_2;SQL>Ne<strong>sk</strong>ôr, ak sa chceme pripoji k databáze,musíme uvies úplnú cestu k jejsúboru, pokia¾ nepouijeme aliases.conf. Ak chceme k databáze pristupova<strong>na</strong>pr. len slovom 'test', musímeeditova súbor /opt/firebird/aliases.conf, a to <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom. Prekadý nový alias zadáme do riadka:test = /home/igor/test.fdbFireBird podporuje tieto údajové typy: INTEGER – celé èíslo (-2e31 a 2e31) NUMERIC(m,n) – desatinné èíslo(m – poèet èíslic, n – poèet desatinnýchmiest) CHAR(n) – reazec pevnej dåkys maximálnou ve¾kosou 255 z<strong>na</strong>kov VARCHAR(n) – reazec premenlivejdåky s maximálnou ve¾kosou255 z<strong>na</strong>kov DATETIME – dátum a èas DATE – dátum TIME – èas BLOB SUB_TYPE 0 – ¾ubovo¾nýdátový typ neobmedzenej dåky BLOB SUB_TYPE 1 – text neobmedzenejdåkyÏalej poznáme rôzne prvky dátovejintegrity: DEFAULT – pouijesa definovaná hodnota, pokia¾pouívate¾ iadnu nezadal NOT NULL – hodnota musí byzadaná povinne PRIMARY KEY – primárny k¾úè,jeho hodnota musí by jedineèná FOREIGN KEY – cudzí k¾úè, slúi<strong>na</strong> väzbu medzi tabu¾kamia udrovanie dátovej integrity UNIQUE – jedineèná hodnotaTeraz spustime iSQL# ./isqlOtvorme databázu testSQL>CONNECT testa vytvorme nejakú tabu¾ku:CREATE TABLE perso<strong>na</strong>l (id INTEGER NOT NULL,meno VARCHAR(20) NOT NULL,priezvi<strong>sk</strong>o VARCHAR(20) NOT NULLadresa VARCHAR(100),PRIMARY KEY(id));Pokia¾ by sme chceli <strong>na</strong>stavi id, abysa vdy po pridaní nového záz<strong>na</strong>muautomaticky inkrementovalo, ako topoznáme z MySQL a klauzuly 'auto_increment', musíme <strong>na</strong>jprv vytvorigenerátor èísel a potom trigger. Urobímeto <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom:CREATE GENERATOR GEN_perso<strong>na</strong>l;SET GENERATOR GEN_pero<strong>na</strong>l TO 0;SET TERM || ;CREATE TRIGGER TRIGGER_perso<strong>na</strong>lFOR perso<strong>na</strong>l ACTIVE BEFOREINSERT POSITION 0 ASBEGINNEW.id = GEN_ID(GEN_perso<strong>na</strong>l,1);END ||SET TERM ; ||V predchádzajúcom texte som <strong>na</strong>jprvvytvoril generátor GEN_perso<strong>na</strong>l,ktorý som potom inicializoval príkazomSET GENERATOR <strong>na</strong> nulu. Potomsom pomocou príkazu SET TERM<strong>na</strong>stavil, aby <strong>na</strong> potvrdzovanie príkazovneslúila bodkoèiarka, ale dverúry, z toho dôvodu, e bodkoèiarkuobsahuje poiadavka SQL. Ïalej somvytvoril TRIGGER TRIGGER_perso<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavil som ho tak, aby sa spustilvdy po vloení dát do tabu¾ky.NEW.id je automaticky vytvorenápremenná, do ktorej sa ukladá hodnota'id', a GEN_ID() je funkcia, ktorápo zadaní daných parametrov zvýšihodnotu generátora o 1.Ako ste si mohli všimnú, SQL syntax(myslím tým funkcie) sa a nápadnepodobá <strong>na</strong> syntax Pascalu. ☺Vkladanie dát do tabu¾ky prebiehaklasicky, <strong>na</strong>pr.:INSERT INTOperso<strong>na</strong>l(0,'Belo','Kopko','Vranov');Updatovanie, mazanie atï. prebiehaklasicky ako pri MySQL.Nabudúce si ukáeme, ako pouiFireBird v <strong>sk</strong>riptoch PHP a PERL.Igor Lengvar<strong>sk</strong>ý11/2004 PC REVUE 137


I N F O W A R EVírusový radarVIRUS BULLETIN 2004Najdôleitejšia tohtoroèná antivírusová akcia, konferencia brit<strong>sk</strong>ého èasopisuVirus Bulletin, sa ko<strong>na</strong>la v meste mrakodrapov, blues a mafie, v Chicagu.Zúèastnilo sa <strong>na</strong> nej 330 delegátov z celého sveta a sponzorovali ju ComputerAssociates, Eset, Microsoft a Trend Micro. Tradiène si organizátori vybrali hotelzo siete Fairmont (<strong>na</strong> fotografii jed<strong>na</strong> z vyšších budov v strede). Neviem, èi tobola <strong>na</strong>jšastnejšia vo¾ba, pretoe ak opomeniem mne nepríjemnú, teatrálnepompéznu výzdobu interiéru, všetkých úèastníkov otravovali v tejto cenovejkategórii nedôstojné problémy s internetovou konektivitou v izbách a v salónikoch.Niektorí oukanejší jedinci to riešili pripojením sa <strong>na</strong> niektorú z desiatoknechránených sietí Wi-Fi, vyarujúcich z mrakodrapov v okolí. Ach, tá bezpeènos...Takto v <strong>sk</strong>utoènosti vyzerá americký bezpeènostný agentPoh¾ad <strong>na</strong> miesto ko<strong>na</strong>nia konferencie zo Sears TowerPred otvorením vlastného programu konferencie sa ko<strong>na</strong>lo viac menšíchstretnutí rôznych záujmových <strong>sk</strong>upín antivírusovej komunity, <strong>na</strong>príklad stretnutiereportérov Wildlistu alebo schôdza èlenov zdruenia producentov antivírusovýchprogramov (AVPD – pozri foto).Na <strong>na</strong>posledy menovanej bola prezentovaná iniciatíva US-CERT (UnitedStates Computer Emergency Readiness Team) <strong>na</strong> vytvorenie unifikovanýchidentifikátorov softvérových infiltrácií. Je to jeden z prvých signálov, e saštátne orgány zaèí<strong>na</strong>jú zaujíma o riešenie problémov v antivírusovej oblasti.Je <strong>na</strong> poèudovanie, e a teraz, ale lepšie ne<strong>sk</strong>oro ako nikdy. Som zvedavý,kedy <strong>na</strong>ša kraji<strong>na</strong> zaène s koordináciou ochrany <strong>na</strong>šej èasti kybernetickéhoTomáš Kaláb, Andrew Lee a Pavel Luka – èas výpravy Esetu pred závereèným galaveèerompriestoru. Predpokladám, e a po tom, èo ju k tomu dotlaèí Európ<strong>sk</strong>a únia.Eštee tú úniu máme...Vlastný program konferencie bol relatívne ve¾mi kvalitný. Samozrejme,vy<strong>sk</strong>ytnú sa „humorné“ príspevky typu „vplyv vírusových epidémií <strong>na</strong> cenuakcií antivírusových firiem“ od kolektívu vedcov z Washington<strong>sk</strong>ej univerzityalebo hodnotenie kvality antivírusu pod¾a ve¾kosti jeho update súborov, èo boljeden z nezmyslov, ktoré obsahovala prednáška A. Marxa z Nemecka. Na to siu všetci dávno zvykli.Potešilo ma, e Eset bol vybraný ako jediný zástupca antivírusových firiem<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>usný panel o nutnosti uívate¾<strong>sk</strong>y zrozumite¾ných definícií malware.Hovorila za nás <strong>na</strong>ša nová posila –Andrew Lee z Anglicka.Konferencia bola zakonèená galaveèerom,<strong>na</strong> ktorom sa hralo <strong>sk</strong>veléChicago blues. Ïalším pozitívom bolo,e celý èas sa neobjavila to¾ko oèakávanámafia, take vo všeobecne dobrejnálade sa antivírusoví odbornícirozlietli po svete, kde budú i šastnea do smrti. Pardon, len do <strong>na</strong>sledujúcejVB konferencie, ktorá bude o rokv Dubline.Zástupcovia antivírusových firiem <strong>na</strong> schôdzi AVPDMiroslav Trnka138 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R EMicrosoft SharePoint Portal Server 2003Domov<strong>sk</strong>á stránka portálu riadenia kvality v plzen<strong>sk</strong>om PrazdrojiZoz<strong>na</strong>m dokumentov portálu riadenia kvality v plzen<strong>sk</strong>om PrazdrojiV predošlom èísle sme v pilotnomèlánku opísali princípy a kategorizáciupodnikových portálov. Postupnevo vo¾nej sérii èlánkov predstavímeportálové riešenia firiem Microsoft,Oracle, IBM a SAP. V tomto èlánku sabudeme venova Microsoft Share-Point Portal Server 2003 (SPPS2003).Aplikácia SPPS2003 umoòujepodnikom vyvinú inteligentné portálovériešenie s flexibilnými nástrojmi<strong>na</strong> zavedenie a správu. Obsahujetechnológie <strong>na</strong> webové portályhlavne ve¾kých firiem a organizácií.Podnikový portál vybudovaný<strong>na</strong> technológiách SharePoint prepojujeosoby, tímy, informáciea z<strong>na</strong>losti v rámci podnikových procesov.U¾ahèuje tým spoluprácukoncových pouívate¾ov a po<strong>sk</strong>ytujeim informácie, a to v perso<strong>na</strong>lizovanejforme prostredníctvom nástrojov<strong>na</strong> individuálne <strong>na</strong>stavenia a prispôsobenie.Portál umoòuje pouívate¾omvyuíva pokroèilé vyh¾adávanieinformácií a ich agregáciu.Monos perso<strong>na</strong>lizácie a prispôsobeniaobsahu publikovaného <strong>na</strong> portáli,ako aj jeho rozloenia umoòujepouívate¾om rýchlo sa zorientovav informáciách. Organizácie majúmonos definova cie¾ové <strong>sk</strong>upinypouívate¾ov, pre ktoré sú informácie,programy a aktualizácie urèené,<strong>na</strong> základe ich pozícií v organizácii,èlenstve v riešite¾<strong>sk</strong>ých tímoch,okruhu záujmov, zaradeniado <strong>sk</strong>upín v rámci bezpeènostnej politiky,resp. ¾ubovo¾ných ïalších definovate¾nýchkritérií.SharePoint Portal Server 2003predstavuje vstupnú bránu <strong>na</strong> prístupdo rôznych systémov, <strong>na</strong>príkladMicrosoft Office System, MicrosoftExchange Server, IBM Lotus Notesa aplikácií <strong>na</strong> podporu riadenia projektov,èi u od Microsoftu, aleboiných výrobcov. Škálovate¾ná distribuovanáarchitektúra umoòuje portálurás s oh¾adom <strong>na</strong> vzrastajúcepoiadavky organizácie. Firemnéportály vybudované <strong>na</strong> technológiiSharePoint môu prekroèi rámecfirmy a <strong>na</strong>príklad sprístupni zákazníkoma partnerom lokality pre tímy,dokumenty a schôdze. Okrem podporyškálovate¾nosti a interoperabilityvystupuje do popredia aj rozšírite¾nos,keï si pouívatelia môu pomocouaplikácie Microsoft Visual Studio.NET vyvinú vlastné doplnky <strong>na</strong>princípe technológie Web Parts.Oprávnení pouívatelia si môu vybrapoadované èasti v galériácha tie potom pod¾a potreby prida <strong>na</strong>portálové stránky. Administrátoriportálu majú monos cielene„uzamknú“ konkrétne webové èastia zóny stránok, aby mohli organizácieprostredníctvom portálu distribuovadôleité informácie všetkýmzamest<strong>na</strong>ncom.Obsah spravovaný portálom Share-Point Portal môeme <strong>na</strong>jjednoduchšiespravova pomocou súborovéhoma<strong>na</strong>éra, pomocou ktorého sa dajúmeni názvy kategórií, maza aumiestòova dokumenty a podobne.Najjednoduchšie môeme umiestnidokument <strong>na</strong> portál tak, e ho exportujemev niektorom programe súpravyOffice do virtuálneho adresáraportálu.SLUBA WINDOWSSHAREPOINT SERVICESProdukt SPPS2003 nájde uplatnenie<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr pre ve¾ké podnikové portály,no dá sa vyui aj pri menších firmáchèi štruktúrach. Súbene soSPPS2003 Microsoft dodáva slubuWindows SharePoint Services akodoplnok Microsoft Windows Servera2003 a produkt SharePoint TeamServices ako súèas kancelár<strong>sk</strong>eho balíkaMS Office 2003.Sluba Windows SharePoint Servicesje urèená <strong>na</strong> budovanie webovýchaplikácií umoòujúcich zdie-¾anie informácií a tímovú spoluprácupri príprave dokumentov. Slubadokáe úzko spolupracova s balíkomMicrosoft Office System od prípravya uloenia súboru a po zdie¾anie140 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R E Úlohy tímu monousporiada priradenímúloh k príslušným èlenom.Dá sa urèi priorita poloieka sledova priebehplnenia.Verejný informaèný portál <strong>www</strong>.obcan.<strong>sk</strong>informácií. Logicky sa ponúka otázka: Aký je rozdielmedzi SharePoint Portal Serverom a slubouWindows SharePoint Services? Na zlú otázku bysme však nikdy nedokázali sformulova dobrúodpoveï. Správne sformulované porovnávacie kritériumtoti je, ako tieto dva produkty <strong>na</strong>vzájomsúvisia. Zjednodušene povedané, sluba WindowsSharePoint Services po<strong>sk</strong>ytuje weby <strong>na</strong> tímovú spoluprácua SharePoint Portal Server 2003 tieto miestaprepojuje jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong>vzájom a takisto s osobamia podnikovými procesmi, èím vytvára integrovanýpodnikový portál. Vyuíva sa pri tom technológiaWeb Parts. Naz<strong>na</strong>èená integrácia výrazne <strong>sk</strong>racujeèas potrebný <strong>na</strong> vývoj, školenie, <strong>na</strong>sadenie a podporuprevádzky, èím výrazne zniuje súvisiaceinvestièné náklady. Tímový portál môe pozostávaz viacerých èastí a zón, prièom typické sú<strong>na</strong>jmä: Oznámenia – zó<strong>na</strong> je urèená <strong>na</strong> publikovanie<strong>na</strong>jnovších oznámení. Zoz<strong>na</strong>m oznámení je zobrazený<strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke servera. Udalosti slúia <strong>na</strong> publikovanie informáciío schôdzkach, konferenciách a iných udalostiach.Podobne ako zoz<strong>na</strong>m oznámení aj zoz<strong>na</strong>m udalostíje umiestnený <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke servera. Odkazy obyèajne slúia <strong>na</strong> zobrazenie odkazov<strong>na</strong> webové stránky èlenov tímu, prípadne inézaujímavé stránky. Zdie¾ané dokumenty umoòujú umiestni <strong>na</strong>tímový webový server vlastné súbory. Ak súbor uexistuje, umiestnime ho <strong>na</strong> server pomocou odkazuUloi dokument. Pomocou programu kompatibilnéhoso slubou SharePoint Team Services (<strong>na</strong>príkladprostredníctvom aplikácie Microsoft Word,ktorá je súèasou balíka Office XP) mono vytvoria publikova nový dokument. Súbor sa ukladá akowebová stránka do zloky so zdie¾anými dokumentmi. Všeobecná di<strong>sk</strong>usia umoòuje publikova témy,<strong>na</strong> ktoré môu èlenovia tímu odpoveda. Výslednépostupnosti di<strong>sk</strong>usií môu slúi poèas celéhoprojektu ako archív rozhodovacích procesov. Kontakty slúia <strong>na</strong> zdie¾anie telefónnych èísel,adries elektronickej pošty a ïalších kontaktnýchinformácií subjektov, ktoré s tímom spolupracujú(<strong>na</strong>príklad dodávatelia, klienti a konzultanti).PRÍKLADYNASADENIAPrvý príklad vychádzaz atraktívneho prostrediaplzen<strong>sk</strong>ého pivovaru Prazdroj,druhý je verejný informaènýportál obcan.<strong>sk</strong>.Plzen<strong>sk</strong>ý Prazdroj vyuívatúto technológiu v oblastiriadenia kvality <strong>na</strong>implementáciu informaènéhosystému slúiaceho<strong>na</strong> automatizovanú podporuriadenej dokumentácie.Informaèný systém pokrýva výrobu sladu a piva,údrbu výrobných a technologických zariadenía nákup strategických materiálov. Predtým bolatáto dokumentácia uschovávaná v papierovejpodobe a v tejto podobe prebiehal aj celý processchva¾ovania a pripomienkovania. Hlavným cie¾ompri budovaní informaèného systému okrem u¾ahèeniaon-line práce s dokumentmi bola otvoreno<strong>sk</strong> ïalším èastiam celopodnikového informaènéhosystému (ERP, perso<strong>na</strong>listika, agenda právnychpredpisov...) a monos importu existujúcej dokumentácievo formátoch Microsoft Office a LotusNotes. Samozrejmým predpokladom bola aj otvorenossystému s oh¾adom <strong>na</strong> prípadné rozširovanie.Pomocou technológie SharePoint mono budovanielen podnikové portály, ale aj webové informaènéportály. Príkladom je verejný informaènýportál <strong>www</strong>.obcan.<strong>sk</strong>.Sloven<strong>sk</strong>á republika sa pripojila k programueEurope+. Cie¾om projektu bolo vybudovanie jednotnéhovstupného miesta pre obèanov a podnikate¾<strong>sk</strong>ésubjekty, cez ktoré by mali s verejnou správoukomunikova.Vývoj projektu sa realizoval v programovacomjazyku C#.NET pomocou Microsoft Visual Studio.Neta Microsoft Visual SourceSafe. Údaje súuloené v databáze servera Microsoft SQL 2000,prièom prístup k nim je sprostredkovaný uloenýmiprocedúrami. Prostredníctvom produktuSPPS2003 boli <strong>na</strong>indexované vybrané servery sloven<strong>sk</strong>ejštátnej a verejnej správy. Portál umoòujevyh¾adávanie <strong>na</strong>d týmto indexom, prièom údajez indexu sa posielajú vo forme XML a následne zobrazujúpomocou XSL.Hlavnou výhodou portálovej technológie Share-Point sa nám zdala prepojenos s operaèným systémomWindows Server 2003 a technológiou .NET.Z toho vyplýva monos vývoja špecializovanýchmodulov <strong>na</strong> prispôsobenie špeciálnym poiadavkám.Tretím príkladom vyuívania Windows SharePoint Services je aj <strong>na</strong>ša redakcia PC REVUE, kdevyuívame toto riešenie ako èas intranetovéhoriešenia.¼uboslav Lacko11/2004 PC REVUE 141


I N F O W A R EMicrosoft Visual Web Developer a SQL Server Express EditionZaujímavá alter<strong>na</strong>tíva k PHP a MySQLPo reportái z vývojár<strong>sk</strong>ej konferencie Tech Ed2004 zaèí<strong>na</strong>me postupne recenzova prezentovanénovinky. Zaèneme z nášho poh¾adu<strong>na</strong>jzaujímavejšou novinkou – novými verziamipouívate¾<strong>sk</strong>y nenároèných aplikácií prevývojárov, ktorých hobby je vytváraniewebových aplikácií.Keby sme sa pokúšali o kategorizáciu webovýchaplikácií, jedným zo zaujímavých kritérií môeby rozdelenie <strong>na</strong> komerèné a hobby aplikácie. Dodruhej <strong>sk</strong>upiny hobby aplikácií, ktorá bude predmetomzáujmu tohto èlánku, patria stránky podporujúce<strong>na</strong>jrôznejšie záujmy, zberate¾<strong>sk</strong>é aktivitya podobne. Slúia <strong>na</strong> sprostredkovanie informáciív urèitej väèšej alebo menšej komunite a asinepreenieme, ak budeme tvrdi, e v súhrneoslovujú nás všetkých. Veï kto by sa nedal pod¾asvojich záujmov zaradi aspoò do jednej zo <strong>sk</strong>upín,ktoré zbene vymenujeme – zberate¾ èohoko¾vek,záhradkár, chovate¾, domáci majster...Vymenova všetky zá¾uby azda ani nie je moné.Sem patria aj stránky študentov a rôznych záujmovýchorganizácií. V tejto <strong>sk</strong>upine vývojárova prevádzkovate¾ov webových aplikácií je zrejme<strong>na</strong>jviac tvorivého potenciálu, ale asi <strong>na</strong>jmenejfi<strong>na</strong>ncií. Nieèo sa dá zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> reklamách, no <strong>na</strong>nákup profesionálneho komerèného vývojovéhoprostredia to nestaèí, o databázových serverochani nehovoriac. Preto logicky v segmente hobbyaplikácií kra¾ujú vo¾ne šírite¾né produkty, prièomazda <strong>na</strong>jèastejšie sa vyuíva kombinácia operaènéhosystému Linux, webového servera Apache,databázového servera MySQL a <strong>sk</strong>riptového systémuPHP. Toto je aj obsah ponukových balíèkovväèšiny webhostingových firiem. Po tom, ako sapred rokmi podarilo Microsoftu obsadi so svojimiklient<strong>sk</strong>ymi operaènými systémami Windowsa prehliadaèom webových stránok InternetExplorer rozhodujúci podiel <strong>na</strong> trhu, sa teraz spoloènoss<strong>na</strong>í presadi sa aj <strong>na</strong> strane serverov,veï webovú stránku má dnes nielen kadá firma,ale aj ve¾a jednotlivcov takto prezentuje svojezáujmy. Navyše tieto kategórie sa, samozrejme, ajprelí<strong>na</strong>jú, veï <strong>na</strong>príklad úspešný ma<strong>na</strong>ér ve¾kejfirmy môe by aj zanieteným pestovate¾om kaktusov,chovate¾om exotických ivoèíchov a podobne.Pozícia vývojár<strong>sk</strong>ych nástrojov Microsoftu prepodnikové internetové a intranetové aplikácie jevïaka vývojovému prostrediu Visual Studio .NET2003 (a pripravovanej verzii 2005 s kódovýmoz<strong>na</strong>èením Whidbey) pomerne pevná. No keïetakéto vývojové prostredie stojí nieko¾ko desatisíckorún, hobby sféru, samozrejme, v tejto podobenijako neosloví.Microsoft je jedným z <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších hráèovaj <strong>na</strong> databázovom trhu vïaka SQL Serveru2000. Aj dosia¾ síce existovala od¾ahèená verziajeho databázového jadra s oz<strong>na</strong>èením MSDE, noobmedzenie maximálne <strong>na</strong> 5 súèasných prístupovjeho vyuitie vo webových aplikáciách dos limitovalo.TECHNOLÓGIE MICROSOFTU PREHOBBY VÝVOJÁROVKeïe Microsoft disponoval kvalitnými nástrojmipre podnikovú sféru, v s<strong>na</strong>he oslovi hobby vývojárovzaèal vyvíja „od¾ahèené“ verzie vývojár<strong>sk</strong>ychnástrojov a databázového servera. Prvým krokom<strong>na</strong> poli „hobby“ vývojár<strong>sk</strong>ych nástrojov bol v nedávnejminulosti projekt Web Matrix, doplnenýo ASP.NET Starter Kit. Web Matrix mal v porov<strong>na</strong>nís Visual Studiom pomerne ve¾a obmedzení, hlavneto, e nebol projektovo, ale súborovo orientovanýInštalácia Visual Web DeveloperaInformaèný dialóg beta verzie Visual Web Developeraa projekt vlastne tvorilo viac spolupracujúcich stránokASP.NET v jednom adresári. Na druhej stranezasa ponúkal ve¾a šablón pre jednotlivé typy stránok,<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> zobrazovanie obsahu databázovýchtabuliek a podobne. Tento projekt bol všakutlmený (mono sa <strong>na</strong> webe objavia jeho zdrojovkya z WebMatrixu bude prototypová aplikácia.NET) a <strong>na</strong>hradil ho projekt Visual Web Developer2005. Webová aplikácia bez databázy však nemáprive¾ký výz<strong>na</strong>m, a preto vývojové prostredie pretakéto aplikácie bez databázového servera by boloz<strong>na</strong>ène obmedzené. V prípade Visual Web Developera2005 sa problémov s databázou nemusímeobáva. Edícia Express obsahuje síce v obmedzenomrozsahu, no prakticky celé portfólio vývojár<strong>sk</strong>ychaplikácií a patrí sem aj SQL Server 2005(kódové oz<strong>na</strong>èenie Yukon) Express Edition. Vzh¾adom<strong>na</strong> rozsah produktov Express Edition v tomtoèísle predstavíme „dvojèatá“ <strong>na</strong> vývoj webovýchaplikácií Visual Web Developer a SQL Server 2005Express Edition. Nabudúce sa budeme venova produktomVisual Basic a Visual C# <strong>na</strong> vývoj „rich“aplikácií, teda takých, ktoré sa spúšajú priamo <strong>na</strong>klient<strong>sk</strong>om poèítaèi.TECHNOLOGICKÁ INOVÁCIA .NETFRAMEWORK 2.0Pod¾a predstavite¾ov Microsoftu je ASP.NET v súèasnosti<strong>na</strong>jrýchlejšie (mono a prirýchlo) sa rozvíjajúcouwebovou platformou. Ve¾a vývojárov eštelen nedávno prešlo z verzie technologickej platformy1.0 <strong>na</strong> verziu 1.1 a práve študujú jej zlepšenia.Ale tak to u býva, pokrok je nezadrate¾ný, a kýmsa technologický preview .NET Frameworku 2.0dopracuje do produkènej verzie, treba popri štúdiunových technológií pracova s produkènou verziou.Samozrejme, teši sa, e v budúcnosti u budemema s osvojovaním si nových technológií pokoj, jescestné. S novou verziou vývojového prostredias kódovým oz<strong>na</strong>èením Orcas pre operaèný systémLonghorn urèite príde aj prírastok inkrementálnejverzie .NET Frameworku. Pokrok, samozrejme,„trápi“ aj konkurenciu, <strong>na</strong>príklad priaznivci PHPpráve prechádzajú <strong>na</strong> novú verziu PHP 5 s prepracovanýmobjektovým jadrom Zend. InováciaASP.NET vo verzii 2.0 je v porov<strong>na</strong>ní s verziou 1.0<strong>na</strong>to¾ko rozsiahla, e sa jej budeme venova v samostatnomseriáli. Aj <strong>na</strong>priek podstatnému rozšíreniuovládacích prvkov a funkcií došlo paradoxnek zjednodušeniu vývoja, pretoe <strong>na</strong>jèastejšie pouívanésúèasti webových aplikácií sú riešené akokomplexné moduly.VISUAL WEB DEVELOPER 2005EXPRESS EDITIONNa základe <strong>sk</strong>úseností z obidvoch typov vývojovýchprostredí bol do nového vývojového prostrediazakomponovaný blok Visual Web Developer„Whidbey“. Je to nástroj <strong>na</strong> vývoj internetovýcha intranetových aplikácií a webových sluieb vyuívajúcichtechnológie webových formulárovASP.NET. Visual Web Dveloper vyuíva rov<strong>na</strong>ké IDEako ostatné èasti vývojového prostredia. V <strong>na</strong>šejtestovanej alfa verzii mu ešte chýbalo nieko¾ko èàt,ktoré budú dostupné ne<strong>sk</strong>ôr, no u <strong>na</strong> základeprvých <strong>sk</strong>úseností to bude silný nástroj <strong>na</strong> vývojwebových aplikácií. Visual Web Developer sa budepod¾a informácií obsiahnutých v dokumentácii dodávaaj ako samostatný produkt pre vývojárov zameranýchvýhradne <strong>na</strong> webové aplikácie, ktorý budemoné <strong>na</strong>inštalova a pouíva bez ostatnýchèastí Visual Studia. Tento produkt bude mono nástupcomèoraz populárnejšieho Web Matrixu, prípadnebudú tieto produkty koexistova. WebMatrix ako nástroj <strong>na</strong> vývoj aplikácií ASP.NET, prevanetypu hobby, a Visual Web Developer akonástroj pre profesionálnych vývojárov webovýchaplikácií. Obsahuje pokroèilejšie monosti ladeniaa interaktívneho pomocníka poèas písania kódu –Intellisense. Dokumentáciu MSDN Express Libraryfor Visual Web Developer Express Edition zatia¾zodpovedne posúdi nedokáeme, pretoe v beta142 PC REVUE 11/2004


verzii je mnostvo prázdnychstránok s odkazom, e budúdoplnené vo finálnej verzii.INŠTALÁCIAPRODUKTOVVzh¾adom <strong>na</strong> úzku spoluprácuwebovej aplikácie s databázovýmserverom budeme vo väèšineprípadov inštalova VisualWeb Developer spolu s databázovýmserverom. Tak jekoncipovaný aj úvodný dialóginštalaèného programu VisualWeb Developera. Záujemcoviao <strong>na</strong>inštalovanie Express produktov,ktorí nedisponujúrýchlym pripojením <strong>na</strong> web,sa mono potešia tomu, e inštalaènésúbory všetkých týchtoproduktov majú len okolo2,5 megabajtov. Zatia¾ èo všakinštalaèný súbor s ve¾kosou pribline 1,5 MB priWeb Matrixe obsahoval prakticky celú inštaláciu(doinštalova bolo treba len technologickú platformu.NET Framework), pri produktoch Expresstieto malé súbory len inicializujú inštaláciu a zvyšok(pri typickej inštalácii asi 240 MB) sa stiahnez webu poèas procesu inštalácie. Inštalaèný procesje po špecifikovaní súèastí, ktoré si elámePonúkané typy projektov pre jednotlivé programovacie jazykyPerso<strong>na</strong>l Web Site Starter KitPracovná obrazovka vývojového prostredia<strong>na</strong>inštalova, úplne v réii sprievodcu inštaláciou.Jednou z prvých vlastností, ktoré sme po <strong>na</strong>inštalovaníproduktov Express so záujmom otestovali,bola koexistencia Visual Web Developera so súèasnoukomerènou verziou vývojového prostrediaVisual Studio 2003. Test dopadol úspešne.Visual Web Developer Web ServerVYTVORENIE NOVÉHOPROJEKTUPretoe beta verzia Visual WebDevelopera je dostupná <strong>na</strong> webea kadý záujemca sa s òou môeoboznámi, zameriame aj totopredstavenie viac prakticky.V ponuke <strong>na</strong> vytvorenie novejwebovej aplikácie je nielen stránkaASP.NET, webová sluba,prázd<strong>na</strong> stránka, ale aj komplexnýprojekt <strong>na</strong> vytvorenie osobnejwebovej stránky – Perso<strong>na</strong>l WebSite Starter Kit. Po vytvorení novéhoprojektu typu ASP.NET WebSite vo svojom ob¾úbenom jazyku(Visual Basic, Visual C# alebo VisualJ#) je výhodné v okne SolutionExplorer vytvori nový podadresárs názvom Code. Vývojovéprostredie takýto podadresár rozpoznávaa umiestòuje doò kód,ktorý je oddelený (code behind) odnávrhu formulárov a ostatnýchdizajnových prvkov <strong>na</strong> stránkachASP.NET. Projekt bude implicitnefyzicky umiestnený do adresáraWebSites a podadresára zhodnéhos názvom projektu. Prístupnýje vo virtuálnom adresáris identickým názvom, ako jenázov projektu.Po ukonèení procesu vytvorenianového projektu sa mô-eme oboznámi so základnýmrozloením pracovnej obrazovkyvývojového prostredia, ktoréje do istej miery variabilnév závislosti od typu projektu.V ¾avej èasti je k dispozíciiToolbox s bohatou ponukoukomponentov, v strednej èastije pracovné okno, v ktorom mô-eme ma zobrazený buï zdrojovýkód, alebo návrhové zobrazenie,a v pravej èasti vidímedve okná: Solution Explorera Properties. Pri vývoji aplikáciesa v strednej èasti vývojovéhoprostredia <strong>na</strong>jèastejšie prepí<strong>na</strong>memedzi návrhovým zobrazenímformulára a aplikaèným kódom. Variabilitamoností integrovaného vývojového prostredia sa,samozrejme, nekonèí vizuálnym návrhom aplikaènýchformulárov a písaním kódu. Web Developerpo<strong>sk</strong>ytuje široké monosti <strong>na</strong> prácu s databázamivrátane ich vytvárania a editovania údajov v databázovýchtabu¾kách a podobne.Po ukonèení etapy návrhu základných aplikaènýchformulárov a èasti aplikaènej logiky <strong>na</strong>stane„osudový“ okamih, keï ideme s koou <strong>na</strong> trh a zaèí<strong>na</strong>meaplikáciu ladi. Na tento úèel bude aktivovanýsamostatný webový server, ktorý je integrálnousúèasou vývojového prostrediaPERSONAL WEB SITE STARTER KITAk si pozrieme <strong>na</strong> webe osobné stránky a informaènéstránky zamerané <strong>na</strong> hobby, zábavu a podobne,zistíme, e sú si do z<strong>na</strong>ènej miery podobné.Na tomto poli málokto vymyslí nieèo nové, a tak sakadý okrem zopár kreatívne zameraných ¾udí,ktorí sa budú s<strong>na</strong>i prís s úplne novou koncepciouosobných stránok, pustí do návrhu klasickéhodizajnu takejto stránky. Skrátka a dobre – návrhkostry takejto aplikácie by sme a do okamihu, keïju zaèneme modifikova do podoby, ktorá vyplývaz obsahových kritérií, povaovali za nudnú zále-itos, jednoducho nutné zlo. Samozrejme, môemepoui a zmodifikova ve¾ké mnostvo príkladova prototypových aplikácií dostupných <strong>na</strong>webe (asp.net), no tvorcovia nového vývojovéprostredia mali <strong>na</strong> mysli jeho <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong>sadeniedo oblasti personálnych stránok a doplnili typaplikácie Perso<strong>na</strong>l Web Site Starter Kit. Prototypováaplikácia je preh¾adne rozèlenená do sekcií<strong>na</strong> administráciu a prihlasovanie sa pouívate¾ov,publikovanie textových a obrazových informácií,prácu s albumom fotografií, a keïe ide o betaverziu, tvorcovia v manuáli s¾ubujú rozšírenieo ïalšie funkcie. Modifikácia je ve¾mi jednoducháa preh¾adná. Postup konfigurácie a administráciejadra osobnej aplikácie je opísaný <strong>na</strong> úvodnejstránke projektu, ktorá sa zobrazí po jeho vytvorenív pracovnom okne vývojového prostredia. Potomu staèí len zmodifikova odkazy a texty (implicitneje tam <strong>sk</strong>omolený text Cicerovho citátu„Lorem ipsum...“) a prvá funkèná verzia osobnejstránky je <strong>na</strong> svete.11/2004 PC REVUE 143


I N F O W A R EADMINISTRÁTORSKÝNÁSTROJ PRE APLIKÁCIUASP.NETVisual Web Developer má integrovanýaj administrátor<strong>sk</strong>ý nástroj pre vyvíjanúaplikáciu ASP.NET. Aktivujeme ho v konkrétnomprojekte prostredníctvom menuWebsite – ASP.NET Configuration.Administrátor<strong>sk</strong>ý nástroj je webováaplikácia, prièom jednotlivé slubya funkcie sú preh¾adne usporiadané doštyroch záloiek. Security – záloka integruje funkcie<strong>na</strong> vytváranie a editovanie rolí, pouívate¾ova prístupových práv k aplikácii. Mô-eme <strong>na</strong>stavi prístup len z lokálnej sietealebo z celého webu. Výhodou hlavne prezaèí<strong>na</strong>júcich administrátorov jemonos vyui sprievodcu zabezpeèenímaplikácie, kde sú jednotlivéadministrátor<strong>sk</strong>é úkony rozdelenédo siedmich <strong>na</strong>dväzujúcich krokov,take ak sa necháme viessprievodcom, máme istotu, e pri<strong>na</strong>stavovaní zabezpeèenia aplikácie<strong>na</strong> niè dôleité nezabudneme. Profile – záloka slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenieprofilov, ktoré môu byuloené separátne pre kadéhonávštevníka vyvíjanej aplikácie.Výz<strong>na</strong>m to má hlavne pri podnikovýchportáloch. Application Configuration –v tejto záloke mono <strong>na</strong>stavi parametre<strong>na</strong> ladenie aplikácie a <strong>na</strong>konfigurovapoèítadlo a záz<strong>na</strong>mštatistiky o návštevnosti jednotlivýchstránok. Podrobnos štatistikysa dá <strong>na</strong>stavi vo ve¾mi širokomintervale – od jedného záz<strong>na</strong>mu zadeò a po jeden záz<strong>na</strong>m kadú minútu. Provider Configuration – azda <strong>na</strong>jdôleitejšiazáloka <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie spôsobu ukladania údajov,ktoré slúia <strong>na</strong> administráciu webovej aplikácie.Implicitne je <strong>na</strong> tento úèel vyhradená databáza <strong>na</strong>zvanáAspNetDB.mdb vo formáte programu Access(súèas kancelár<strong>sk</strong>eho balíka MS Office). Tento databázovýsúbor je uloený v adresári projektuv zloke Data. Ak vyuívame iný databázový server,<strong>na</strong>príklad SQL Server Express, môeme <strong>na</strong>staviukladanie konfiguraèných a administrátor<strong>sk</strong>ýchúdajov do tejto databázy.Administrátor<strong>sk</strong>ý nástroj pre aplikáciu ASP.NETPráca s databázou SQL Servera 2005 Express priamo z Visual Web DeveloperaSQL SERVER 2005 EXPRESSEDITIONSQL Server Express je „od¾ahèená“ verzia novéhodatabázového servera SQL Server 2005 <strong>na</strong> budovaniejednoduchých dy<strong>na</strong>mických aplikácií, ktorépredpokladajú ukladanie údajov a manipulácius nimi. Poiadavky <strong>na</strong> spo¾ahlivos, bezpeènosa jednoduchú administráciu, ktoré sú úplne samozrejmépri drahých komerène dostupných databázovýchserveroch, prenikajú aj do sféry hobby aplikácií.Zo svojho „ve¾kého“ brata s kódovým oz<strong>na</strong>èenímYukon si táto zjednodušená verzia ponechalavynikajúcu podporu <strong>na</strong>jrozšírenejšieho formátudokumentov <strong>na</strong> medziplatformovú výmenuinformácií – XML, dy<strong>na</strong>mické ladenieparametrov databázy. Najvýz<strong>na</strong>mnejšounovinkou je však podporareportovacích sluieb, èo podstatnezjednoduší návrh, správu grafických reportova ich publikovanie <strong>na</strong> webovýchstránkach. Obmedzenia v porov<strong>na</strong>nís úplnou verziou SQL Servera 2005 sadajú zhrnú do troch bodov podpora jedného procesora (produktsíce mono <strong>na</strong>inštalova aj <strong>na</strong> viacprocesorovýserver, no vyuíva sa budelen jeden procesor) podpora max. 1 GB pamäte RAM maximál<strong>na</strong> ve¾kos databázy 4 GBSami vidíte, e k týmto limitujúcimparametrom sa pri hobby (a anipri mnohých iných) aplikáciáchani zïaleka nepriblíime.Administrácia, návrh databázovýchštruktúr a práca s údajmiv databáze sa vykonáva priamoz prostredia Visual WebDevelopera. Po vytvorení novejdatabázy v zloke Data SolutionExplorera sa po kliknutí <strong>na</strong> názovdatabázy do ok<strong>na</strong> SolutionExplorera pridá záloka DatabaseExplorer. Prakticky všetkyúkony spojené s návrhom databázovýchštruktúr (vytváranietabuliek, poh¾adov, uloenýchprocedúr) a tvorbou dopytov <strong>na</strong>výber údajov mono realizovapomocou interaktívnych grafickýchdialógov.ZÁVERAzda <strong>na</strong>jzaujímavejšia informáciabude ce<strong>na</strong> produktu. Pod¾a vyjadrení odborníkovz Microsoftu produkty Express Edition budúvo¾ne stiahnute¾né z webu (momentálne je taktoprístupná recenzovaná beta verzia) alebo budú zasymbolický poplatok (ce<strong>na</strong> média + poštovné) distribuované<strong>na</strong> CD.Download a ïalšie informácie:http://lab.msdn.microsoft.com/express/vwdhttp://msdn.microsoft.com/sql/express¼uboslav Lacko144 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R EMicrosoft Virtual Server 2005Po akvizícii firmy Connectix sa spoloènos Microsoftzaèala intenzívne venova problematike virtuálnychpoèítaèov. Po produktoch Virtual PC 2004(recenzia v marcovom PC REVUE) a Virtual PC forMac, ktoré boli urèené <strong>na</strong> vytváranie virtuálnychpoèítaèov <strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ych staniciach,prichádza teraz <strong>na</strong> trhVirtual Server 2005. Tento produktje urèený pre rodinu serverovýchoperaèných systémovWindows Server 2003 (<strong>na</strong> testovacieúèely funguje aj <strong>na</strong>benom PC s operaèným systémomWindows XP). Hlavnouúlohou produktu Virtual Server2005 je konsolidácia viacerýchdoteraz pouívaných fyzickýchArchitektúra Virtual Server 2005Princíp virtuálnych serverovserverov (pod týmto pojmom rozumieme hardvéra softvér) <strong>na</strong> virtuálne servery umiestnené <strong>na</strong> jedenfyzický hardvérový server. Kadý z virtuálnych serverovje pritom doko<strong>na</strong>le oddelený, presne ako kebybeal <strong>na</strong> samostatnom hardvéri.Výhody takéhoto riešenia nás <strong>na</strong>padnú okamite,poènúc úsporami nákladov <strong>na</strong> energiu, úsporoumiesta, ale hlavne úsporami vyplývajúcimi z jednoduchejadministrácie a prevádzky. Obrov<strong>sk</strong>ou výhodoutakéhoto konsolidovaného riešenia je aj jednoducháobnova po páde systému. Jednotlivé virtuálneservery sú fyzicky realizované ako súbory s obsahomich pevných di<strong>sk</strong>ov, take tieto súbory monove¾mi jednoducho zálohova, archivova a následneaj presúva <strong>na</strong> iné hardvérové servery. Na <strong>na</strong>sadeniea vyuitie Virtual Servera 2005 existujú dva hlavnéscenáre.Konsolidácia aplikaèných serverov, <strong>na</strong> ktorýchbeia staršie aplikácie, prièom tieto servery síce niesú ve¾mi intenzívne vyuívané, ale <strong>na</strong> prevádzkupodniku sú potrebné (<strong>na</strong>príklad so staršími operaènýmisystémami Windows 2000, Windows NT). Nazefektívnenie tohto scenára výrobca pripravujesprievodcu automatickou konverziou takýchtostrojov z fyzického servera <strong>na</strong> virtuálny.Pri tomto scenári <strong>na</strong>sadenia sa, samozrejme,treba zamyslie <strong>na</strong>d nákladmi <strong>na</strong> hardvér. Pri povrchnommyslení by sa mohlo zda, e umiestnenímviacerých doteraz separátnychserverov <strong>na</strong> jeden výkonnejšíhardvér ušetríme. Opak jevšak pravda. Je všeobecne známe,e jeden výkonný server jerádovo drahší ako nieko¾ko menejvýkonných, prièom súèet výkonovtýchto serverov zodpovedávýkonu drahého špièkovéhoservera. Na tejto myšlienke jezaloený aj distribuovaný computing.Testovacie prostredie – <strong>na</strong>príklad replika prevádzkovýchserverov, kde potrebujeme otestovarôzne záplaty a upgrade pred <strong>na</strong>sadením <strong>na</strong> ostrýserver, vývojár<strong>sk</strong>e servery, simulácie štandardnýchde<strong>sk</strong>topových konfigurácií <strong>na</strong> testovanie opravnýchbalíèkov a pod.Migrácia trojserverovej konfigurácie <strong>na</strong> virtuálne serveryvyuívajúce jeden hostite¾<strong>sk</strong>ý poèítaèPomocou aplikácie Virtual Server 2005 Ma<strong>na</strong>gementPack pre Microsoft Operations Ma<strong>na</strong>ger 2005dokáeme centrálne monitorova a riadi viacerovirtuálnych aj fyzických serverov tvoriacich firemnúinfraštruktúru.Princíp fungovania virtuálnych poèítaèov jepomerne jednoduchý. Na primárny poèítaè <strong>na</strong>inštalujemesoftvér <strong>na</strong> vytváranie a beh virtuálnychstrojov. Tento softvér bude vlastne emulova hardvérvirtuálneho poèítaèa.Aby sme sa vedeli v problematike virtuálnychpoèítaèov a serverov lepšie zorientova, usporiadalisme základné pojmy z tejto oblasti spolu s ichvysvetlením do preh¾adnej tabu¾ky.Súbory tvoriace ¾ubovo¾ný virtuálny server mô-eme kedyko¾vek zazálohova <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> DVD, a to èiu v <strong>na</strong>tívnej, alebo komprimovanej podobe. Súboryniektorých virtuálnych PC sú dos rozsiahle,<strong>na</strong>príklad poèítaè obsahujúci Windows Server 2003a vývojové prostredie Visual Studio .NET má vyše4 GB. Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností sa súbor virtuálnehoPC dá <strong>sk</strong>omprimova pribline v pomere 1:3. Po prípadnej„nehode“ staèí virtuálny poèítaè vypnú, vymazajeho súbory, obnovi ich zo zálohy a po ïalšomzapnutí máme virtuálny poèítaè „ako nový“.Alebo môeme súbory tvoriace virtuálny poèítaèprenies <strong>na</strong> úplne iný hostite¾<strong>sk</strong>ý poèítaè a tam hobez problémov spusti. Program Virtual PC toti <strong>na</strong>¾ubovo¾nom hostite¾<strong>sk</strong>om poèítaèi emuluje vdyrov<strong>na</strong>ký hardvér.Jed<strong>na</strong> zo základných otázok, ktorú si èitate¾ poloí,smeruje k rozdielom medzi Virtual PC 2004a Virtual Server 2005. Sú to hlavne odlišné poiadavky<strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>u stanicu a server. Pri klient<strong>sk</strong>ejstanici vystupujú do popredia okrem výpoètovéhovýkonu aj rýchlos a kvalita zobrazovania, prípad-PojemOpisVirtuálny poèítaèProstredie virtuálneho hardvéru vytvárané pomocou Virtual ServeraHostite¾<strong>sk</strong>ý OSOperaèný systém <strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> fyzickom poèítaèiFyzický poèítaè Hardvér s <strong>na</strong>inštalovaným softvérom Virtual Server 2005Hosujúci OSOperaèný systém <strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> virtuálnom poèítaèiVirtuál<strong>na</strong> sieSie vytvorená pomocou softvéruVirtual Machine Additions Softvér dodatoène doinštalovaný <strong>na</strong> hosujúci operaèný systém, ktorý zlepšuje jeho funkciea výkon, <strong>na</strong>príklad v oblasti grafiky a zvukuVirtuál<strong>na</strong> CD−ROMCD−ROM jednotka vytvorená softvérovo buï <strong>na</strong>d súborom ISO, alebo zdie¾anou fyzickoumechanikouAdministrátor<strong>sk</strong>á webová stránka Webová stránka <strong>na</strong> administráciu virtuálneho serveraMaster Status PageAdministrátor<strong>sk</strong>é rozhranie <strong>na</strong> prístup ku všetkým virtuálnym poèítaèomVMRCVirtual Machine Remote Control je protokol <strong>na</strong> dia¾kové ovládanie virtuálnych strojovVMRC klientWindows klient<strong>sk</strong>a aplikácia umoòujúca dia¾kový prístup k virtuálnym poèítaèomVHDVirtual Hard Di<strong>sk</strong> (VHD) je súbor <strong>na</strong> fyzickom poèítaèi, ktorý slúi <strong>na</strong> emulovanie pevnéhodi<strong>sk</strong>u virtuálneho poèítaèaVMCVirtual Machine Configuration (VMC) je súbor <strong>na</strong> uloenie konfiguraèných parametrovvirtuálnych poèítaèov11/2004 PC REVUE 145


I N F O W A R Ene zvukového výstupu. Pri serveroch zostáva otázkavýkonu takisto prvoradá, no rýchlos a kvalitazobrazovania ustupuje poiadavke dia¾kového prístupu.Preto sa pracovná obrazovka virtuálnehoservera zobrazuje pomocou prehliadaèa webovýchstránok so všetkými obmedzeniami. Ide hlavneo podstatné spomalenie rýchlosti obnovovaniaobrazovky, ktoré je limitované rýchlosou sieovejkonfigurácie.Inštalácia Virtual Server 2005 zaberie <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u servera zhruba 50 GB. Implicitným adresárom<strong>na</strong> inštaláciu je C:\Program Files\MicrosoftVirtual Server a administrácia je moná cez prehliadaèwebových stránok, v <strong>na</strong>šom prípade <strong>na</strong> adreseURL http://ncll:80/VirtualServer/VSWebApp.exe?view=1, kde ncll je názov poèítaèa.Prostredníctvom Virtual Server 2005 monovytvori maximálne 256 virtuálnych strojov, prekadý z nich môeme vyhradi a 3,6 GB operaènejpamäte RAM. Všetko, samozrejme, závisí od hardvérovejkonfigurácie hostite¾<strong>sk</strong>ého servera. Platíjednoduché pravidlo, e súèet pamätí všetkých súèasnespustených virtuálnych poèítaèov plus pamäpre hostite¾<strong>sk</strong>ý operaèný systém (minimálne256 MB) nesmie prekroèi kapacitu fyzicky <strong>na</strong>inštalovanejpamäte <strong>na</strong> hostite¾<strong>sk</strong>om poèítaèi.Vo väèšine prípadov aktuál<strong>na</strong> inštalácia a konfiguráciawebového servera Internet InformationServices (IIS) nepovo¾uje viacnásobné webovéstránky. Preto sa v priebehu inštalácie Virtual Servera2005 tento server doplní o modul Virtual ServerAdministration Website. Modul sa integrujeako virtuálny adresár do existujúcej štruktúry webovýchstránok. Dodatoènú konfiguráciupre spoluprácu s virtuálnymiservermi vyaduje ajfirewall. Túto konfiguráciu musívyko<strong>na</strong> pod¾a pokynov v dokumentáciiadministrátor servera.Optimálnu konfiguráciu kadéhovirtuálneho servera a ichvzájomnú súhru dosiahnemevhodným <strong>na</strong>stavením konfiguraènýchparametrov. Klient<strong>sk</strong>erozhranie <strong>na</strong> tento úèel ponúkaširoké monosti a prepracovanépouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie.Pri <strong>na</strong>šich testoch sme <strong>na</strong>inštalovali Virtual Server2005 <strong>na</strong> notebook (Pentium M 1,6 GHz, 1 GBHostite¾<strong>sk</strong>ý OS Minimum RAM Minimum di<strong>sk</strong>Windows Small Business Server 2003 256 MB 4 GBWindows Server 2003, Standard Edition 256 MB 2 GBWindows Server 2003, Enterprise Edition 256 MB 2 GBWindows Server 2003, Datacenter Edition 512 MB 2 GBViacdi<strong>sk</strong>ová konfiguráciaRAM) pod operaèným systémom Windows XP a následnevytvorili jeden virtuálny poèítaè s WindowsXP a druhý s beta verziou Longhornu. K obrazovkámvirtuálnych poèítaèov sme pristupovali v oknewebového prehliadaèa pripojeného k Virtual Serveru,a to jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> hostite¾<strong>sk</strong>ej platforme WindowsXP, ale aj z iného notebooku, pripojenéhopomocou bezdrôtovej LAN. Fungovanie tejto konfiguráciebolo bezproblémové a spomalenie rýchlostizobrazovania sa takmer nedalo postrehnú. S virtuálnymipoèítaèmi sme pritom vykonávali len rôzneadministrátor<strong>sk</strong>é úkony a písali texty.Výhody virtuálnej architektúry sa prejavia nielenpri zálohovaní a klonovaní serverov. Na obrázkuvidíme príklad pouitia viacerých rozdielnychvirtuálnych di<strong>sk</strong>ov. Na kadom z nich je ten istýoperaèný systém Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l, nos rozdielnou verziou prehliadaèa webových stránok.Medzi diferenciálnymi virtuálnymi di<strong>sk</strong>ami jehierarchická väzba typu rodiè – potomok.Virtual Server 2005 by mal by k¾úèovým produktominiciatívy Dy<strong>na</strong>mic Systems Initiative(http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windowsserversystem/dsi/default.mspx), ktorej cie¾om je èo <strong>na</strong>jväèšie zjednodušeniea automatizácia <strong>na</strong>vrhovania, implementáciea prevádzky distribuovaných systémov. Bude sadodáva v dvoch verziách – Standard a EnterpriseEdition. Rozdiel je v poète podporovaných procesorov.Verzia Standard podporuje maximálne 4 procesory,zatia¾ èo pri verzii Enterprise sa tento poèetšplhá a <strong>na</strong> 32.Úplná verzia by mala by dostupná v októbri,prièom ce<strong>na</strong> edície Standard bude okolo 16 000 SkDPH, pri verzii Enterprise sa bude ce<strong>na</strong> pohybovaokolo 30 000 Sk.http://<strong>www</strong>.microsoft.com/virtualserverSkúšobnú verziu produktu mono zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> adresehttp://<strong>www</strong>.microsoft.com/windowsserversystem/virtualserver/evaluation/trial/default.mspx¼uboslav LackoVirtuálne „XP−èko“ v okne webového prehliadaèa pripojeného k Virtual Serveru <strong>na</strong>hostite¾<strong>sk</strong>ej platforme Windows XPMonosti konfigurácie virtuálneho poèítaèa146 PC REVUE 11/2004


I N F O W A R EService Oriented ArchitecturePravdepodobne u kadé IT oddelenie vzdalo s<strong>na</strong>huo udranie homogénneho IT prostredia. Pri èorazèastejších zmenách v podnikate¾<strong>sk</strong>om prostredíje akéko¾vek úsilie o udranie jednotnéhoprostredia aplikácií odsúdené <strong>na</strong> neúspech.Uvádzanie nových produktov, ïalších distribuènýchkanálov a podobne vytvára tlak <strong>na</strong> okamitévytvorenie informaènej podpory a zvyèajným riešenímje pridanie ïalšej aplikácie do existujúcehoprostredia. A len èo sa vo firemnom prostredí objavíviacero rôznych aplikácií, <strong>na</strong>stane problémvýmeny dát medzi systémami.Najjednoduchším spôsobom výmeny dát je <strong>na</strong>písasamostatný program pre kadú výmenudát. Takto postupne vzniknú rozhrania spájajúcekadú aplikáciu, ktorá vytvára dáta, s kadouaplikáciou, ktorá príslušné dáta pouíva. A keïeväèši<strong>na</strong> podnikových aplikácií pouíva viacerodruhov dát, obyèajne nevznikne len jedno rozhraniepre kadé dve aplikácie, ale aj pre kadýdruh dát, ktoré si vymieòajú. Pre takýto prístupsa ujalo oz<strong>na</strong>èenie „špagetová“ integrácia.Ïalšou monosou v riešení integrácie aplikáciíbýva vyuitie dátového <strong>sk</strong>ladu. Obvykle má firmavytvorený centrálny dátový <strong>sk</strong>lad, do ktoréhosa zbiehajú informácie zo všetkých systémov.V takomto <strong>sk</strong>lade existujú dáta v jednotnej podobe,a teda ïalšie systémy môu priamo èerpa informácie.Takéto riešenie odstráni z<strong>na</strong>èné mnostvorozhraní. Zavádza však jedno zásadné obmedzenie.Dátový <strong>sk</strong>lad dáta nielen vymieòa, ale aj<strong>sk</strong>laduje. Akáko¾vek poiadavka <strong>na</strong> zmenu vymieòanýchdát vyaduje zmenu schémy dátového<strong>sk</strong>ladu.Architektúra orientovaná<strong>na</strong> sluby – SOA (Service OrientedArchitecture)Aktuálnym trendom je riešenie týchto problémovpouitím architektúr orientovaných <strong>na</strong> slubyintegrácie – SOA (Service Oriented Architecture).V ponímaní takejto architektúry je kadý softvérovýbalík súborom sluieb, ktoré môu ostatné aplikácievyuíva. Integrácia sa dostáva <strong>na</strong> vyššiu úroveò– u nehovoríme len o výmene dát, ale priamoo vyuívaní funkcio<strong>na</strong>lity u existujúcich aplikácií.SOA nie je prvý pokus o vytvorenie architektúry,ktorá umoní zdie¾anie funkcio<strong>na</strong>lity. DCE,CORBA, DCOM a podobné mali rov<strong>na</strong>ké ciele. SOApôvodne tie nebola príliš úspešná, ale s rastúcoupopularitou XML a WebServices (s protokolomSOAP) sa takáto architektúra dostala do popredia.Spojenie medzi WebServices a SOA sa dostalo ado takej roviny, e sa objavili vysvetlenia SOAP(Simple Object Access Protocol) ako Service OrientedArchitecture Protocol.Èo sú základné parametre SOA v oblasti integrácieaplikácií? Definované rozhranie – aplikácie sú <strong>na</strong>písanétak, aby pouívali otvorené definované rozhrania.Nevyadujú sa síce štandardné formáty(<strong>na</strong>pr. ebXML), ale ich vyuitie, kde to je moné,zásadne zjednoduší ïalší rozvoj aplikácie. Bezstavové volania – aplikácie by mali po<strong>sk</strong>ytovastavové sluby, len ak to je nevyhnutné. Prinávrhu aplikácie sú definované len sluby, ale niespôsob ich vyuitia. Riadenie stavu v rámci procesuby teda mala prevzia aplikácia, ktorá tietosluby vyuíva. Oddelenie volania sluby od lokality, kde jevykonávaná – spôsob vyh¾adania príslušnejsluby je oddelený od volania sluby. Pouitímadresárových sluieb protokolu UDDI sa umoníjednoduchá zme<strong>na</strong> spôsobu vykonávania sluby– <strong>na</strong>pr. z externého po<strong>sk</strong>ytovate¾a <strong>na</strong> internúaplikáciu. Flexibilita – ktoráko¾vek aplikácia môe byvymenená bez zmeny ostatných èastí infraštruktúry.Pokia¾ nová aplikácia bude dodriava definovanérozhranie <strong>na</strong> komunikáciu, všetky aplikáciebudú fungova ïalej bez zmeny.Aplikovaním princípov SOA sa celopodnikováarchitektúra rozloí <strong>na</strong> sluby, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje.To, èi tieto sluby po<strong>sk</strong>ytuje jed<strong>na</strong> aplikácia aleboviacero, je spoèiatku nepodstatné. Postupom èasuvšak prístup zaloený <strong>na</strong> slubách vytvára novépríleitosti <strong>na</strong> doplnenie ïalších aplikácií.Kadá nová aplikácia môe vyui u existujúcisúbor sluieb. Takýto stav umoòuje vyui investíciedo jestvujúcich aplikácií. Nišie náklady<strong>na</strong> vývoj nových aplikácií umoòujú vznik mnostvaïalších aplikácií.Pri rozširujúcom sa poète aplikácií rastie dôle-itos riadenia procesov. V prípade monolitnýchaplikácií sa jednotlivé kroky obchodných procesovvykonávajú v jednom prostredí. Dokumentáciav rámci jednej aplikácie je postaèujúca <strong>na</strong>pokrytie celého procesu. Ak procesy prechádzajúmedzi viacerými aplikáciami, dokumentácia ichpriebehu len v samotných aplikáciách strácazmysel. Integraèná platforma obyèajne slúi aj <strong>na</strong>zmapovanie a udriavanie dokumentácie o podnikovýchprocesoch.Rozdelenie väèších aplikaèných celkov z¾ahèujeaj potenciálne zmeny programového vybaveniav organizácii. Výme<strong>na</strong> alebo doplnenie malej èastije neporov<strong>na</strong>te¾ne jednoduchšie ako výme<strong>na</strong> podstatnejèasti infraštruktúry. Napríklad výme<strong>na</strong>balíka ERP v celej funkcio<strong>na</strong>lite (od úètovníctva,riadenia logistiky a po mzdové agendy) z<strong>na</strong>menápre firmu ve¾kú záa nielen z fi<strong>na</strong>nènej stránky,ale aj v zmysle spotreby interných zdrojov. Zme<strong>na</strong>procesov, preškolenie z<strong>na</strong>èného poètu pouívate-¾ov a pod. obsadzuje zdroje, ktoré sa nemôu poui<strong>na</strong> riadny chod firmy. V prípade postupnýchzmien je vdy zaaovaná len èas organizácie.A <strong>na</strong>príklad pridanie aplikácie <strong>na</strong> výpoèet pohyblivejzloky mzdy si môu zamest<strong>na</strong>nci všimnú len<strong>na</strong> výplatných pá<strong>sk</strong>ach.Zavádzanie SOA v podnikovej sfére má pre ITspoloènosti jeden závaný dôsledok. Keïe aplikáciesa môu relatívne ¾ahko vymieòa, zniujesa viazanos firmy <strong>na</strong> konkrétneho dodávate¾a.To vedie k postupnej komoditizácii softvéru. Postupnákomoditizácia odvetvia povedie nielenk nišej profitabilite, ale aj ku koncentrácii odvetvia,t. j. zanikaniu malých firiem a preberaniutrhu väèšími spoloènosami.Notár<strong>sk</strong>e centrálne registreNa adrese <strong>www</strong>.notar.<strong>sk</strong> nájdete všeobecné informácieo Notár<strong>sk</strong>ej komore SR, súvisiacu legislatívu,informácie všeobecného charakteru, zoz<strong>na</strong>m notárova ich kontaktné údaje a tzv. registre. Registreobsahujú údaje, ktoré notár zaregistroval do notár<strong>sk</strong>ehosystému. Registre sa aktualizujú on-line, vïakaèomu sú údaje vdy aktuálne. Samozrejme, idelen o tie údaje, ktoré môu by zverejnené. Na stránke<strong>www</strong>.notar.<strong>sk</strong> je zverejnených pä registrov: Register záloných práv – obsahuje všetky zálonépráva, ktoré notári zaregistrovali do systému.Slúi <strong>na</strong> preverenie, èi daná osoba má registrovanézáloné právo alebo èi urèitá vec nebola zaloená.Vyh¾adávanie v tomto registri je umonené buïpod¾a èísla a roku zápisu záloného práva, alebopod¾a identifikátorov zálocu, verite¾a alebo zálohu.Výsledkom vyh¾adávania je výpis z registra zálonýchpráv, ktorý okrem iného obsahuje hlavné identifikátoryzáloného práva, ïalej zálocu, verite¾a,poh¾adávku a záloh. Zároveò obsahuje aj linky <strong>na</strong>iné registrácie, ak sú spojené s týmto záloným právom.Vïaka tomu pouívate¾ rýchlo zistí, èi konkrétnyzáloca má registrované záloné právo aleboèi vec, ktorú práve kupuje, nie je náhodou u zaloená. Overenie pravosti podpisu <strong>na</strong> listine – k údajomv tomto registri sa dostane len ten, kto má v rukáchoverovaciu doloku, ktorú vydal notár, aleboten, kto pozná všetky potrebné údaje o danom overení.Po zadaní èísla a roku overenia, priezvi<strong>sk</strong>aa me<strong>na</strong> obèa<strong>na</strong> a jeho rodného èísla systém preveruje,èi daný podpis <strong>na</strong> listine bol <strong>na</strong>ozaj overenýnotárom, alebo nie. Môete si tak preveri, èi podpis<strong>na</strong> listine bol <strong>na</strong>ozaj osvedèený notárom. Zároveò sadozviete aj to, ktorý notár tento podpis osvedèoval. Overenie pravosti notár<strong>sk</strong>ej zápisnice – úèeltohto registra je ve¾mi podobný ako v prípade podpisov.Pouívate¾ má monos po zadaní poradovéhoèísla notár<strong>sk</strong>ej zápisnice a dátumu spísania dokumentuoveri si, èi v rukách drí pravú notár<strong>sk</strong>uzápisnicu alebo falzifikát. Register urèených právnických osôb – registerobsahuje všetky organizácie, ktoré boli u notárazaregistrované ako poberatelia dvojpercentnej èastidane z príjmov. Register dobrovo¾ných draieb – podobneako v prípade záloného práva ide o monos vyh¾adávaniamedzi zaregistrovanými drabami.H¾ada môete pod¾a èísla a roku zápisu, identifikátorovdraobníka, predmetu draby alebo pod¾amiesta ko<strong>na</strong>nia draby. Výsledkom vyh¾adávaniasú identifikaèné údaje dobrovo¾nej draby, informácieo <strong>na</strong>vrhovate¾ovi, draobníkovi, vydraite-¾ovi a dokonca je umonené aj prezretie draobnejlistiny.Notár<strong>sk</strong>a komora SR v súèasnosti pripravuje novýregister archívu listín, ktorý by do ostrej prevádzkymal by spustený 1. januára 2005. Register by malzabezpeèi elektronické archivovanie tak notár<strong>sk</strong>ychlistín, ako aj iných listín, o ktoré verejnospoiada. Zároveò ponúkne monos vyda uloenúlistinu z archívu v hociktorom notár<strong>sk</strong>om úrade <strong>na</strong>území SR po splnení podmienok <strong>na</strong> vydanie.11/2004 PC REVUE 147


I N F O W A R EDatabáza Oracle 10g z poh¾adu aplikácií malých firiemSoftvér – jeho nákup, prevádzka a zaškolenieobsluhy – patril vdy medziinvestiène <strong>na</strong>jnároènejšie poloky. Ajmedzi jednotlivými kategóriami podnikovéhosoftvéru sú z<strong>na</strong>èné rozdiely.Bolo zauívané, e databázové serverypatrili do <strong>na</strong>jvyššej cenovej triedy.Postupom èasu sa však pomyselnéalebo <strong>sk</strong>utoèné bariéry medzi ve¾kýma malým biznisom zaèali rúca a prefirmy dodávajúce podnikový softvér sastávali zaujímavými aj malé a strednéfirmy. Monoe objem IT investícií jednejtakejto firmy nie je príliš zaujímavý,no firiem tejto ve¾kosti sú tisícea z poh¾adu globálnej ekonomiky státisíce.A tak sa u stáva tradíciou, epodnikový softvér sa dodáva vo viacerýchverziách, aby pokryl celú škálupotenciálnych oblastí <strong>na</strong>sadenia.Databáza Oracle doteraz rozhodnenepatrila k lacným riešeniam. Na nekomerènéúèely, <strong>na</strong>príklad pre študent<strong>sk</strong>éprojekty alebo <strong>na</strong> vývoj aplikácií,bola, <strong>na</strong>opak, ve¾mi dostupná,pretoe takmer všetky produktyOracle mono v úplných verziáchstiahnu z webu. Licenèné poplatkysa platia a pri komerènom <strong>na</strong>sadení.Inštalácia, hardvérové nároky a základnáadministrácia predchádzajúcichverzií databáz Oracle síce vyhovovaliaj pre malé projekty, no problémbol s investiènou nároènosou.Nová licenèná politika a ešte jednoduchšiaadministrácia otvára novémonosti <strong>na</strong>sadenia produktu aj v malýcha stredných firmách. Verziudatabázy Oracle 10g Standard EditionOne pre maximálne dva procesorymono kúpi za necelých 6000 USD<strong>na</strong> procesor alebo 195 USD <strong>na</strong> pouívate¾apri minimálnom poète 5 pouívate¾ov.Základná ce<strong>na</strong> databázyv tejto minimálnej konfigurácii satak dostala pod 1000 USD.Oracle Enterprise Ma<strong>na</strong>ger – základná obrazovkaHlavné obmedzenie verzie StandardOne spoèívajúce v podpore maximálnedvoch procesorov sme uspomenuli. Obmedzené alebo samostatnelicencované sú ešte niektoréfunkcie pre ve¾ké biznis riešenia. Výhodysú viaceré, zaèneme multiplatformovosou.Databázu mono prevádzkovapod operaènými systémamiAIX, Linux, Solaris, HP-UXa Windows.Dokumenty sa dajú ukladav rôznych formátoch (text, HTML,XML, dokumenty Office, PDF a pod.)a následne vyh¾adáva aj pod¾a obsahu.Okrem údajov sa v podnikovomprostredí uplatní aj riadenie procesov.Komponent Workflow monopoui tak pri práci s dokumentmi,ako aj s relaènými dátami, <strong>na</strong> riešenieschva¾ovacích èi iných procesovv aplikáciách aj pri integrácii aplikácií.Hitom pri výmene informáciív heterogénnom prostredí je podporaXML. Databáza Oracle okrem podporyXML ako <strong>na</strong>tívneho formátuobsahuje aj funkcie <strong>na</strong> transformáciea validácie XML alebo dopytovaniepomocou XPath. Výhodná je aj monosvo¾ne prechádza medzi relaèným(SQL), objektovým a XML prístupomk dátam bez oh¾adu <strong>na</strong> to, v akejpodobe sú uloené. Zaujímavou èrtouje Oracle Locator, ktorý podporuješirokú škálu operácií <strong>na</strong> prácu s geografickýmipolohopisnými dátami. Ajv tejto edícii tak môete efektívneuklada a a<strong>na</strong>lyzova údaje, ako <strong>na</strong>príkladrozmiestnenie zákazníkov.Okrem benej prevádzky nesmiemezabúda ani <strong>na</strong> krízové situácie, keïsa bude hodi „krok spä“. Táto technológiamá v Oracli názov Flashback.Umoní rýchlo obnovi stratené dátabez toho, aby bolo treba obnovova celúdatabázu zo zálohy alebo prerušiprácu pouívate¾ov s databázou.iSQL* Plus – SQL príkaz zadaný cez konzoluMonosti inštalácie databázy Oracle 10gJednoduchá administráciaa dopytovanie cez webovérozhranieSúèasou databázy je komponentHTML DB, ktorý umoòuje ¾ahkútvorbu jednoduchých webových aplikáciíprostredníctvom sprievodcovpriamo v prostredí webového prehliadaèa.Takisto administrátor<strong>sk</strong>énástroje a klient<strong>sk</strong>a konzolová aplikáciaboli kompletne prevedené dowebovej podoby.Aplikácia Oracle Enterprise Ma<strong>na</strong>ger(OEM) nám po<strong>sk</strong>ytne <strong>na</strong>jkomplexnejšiemonosti <strong>na</strong> správu databázovéhoservera Oracle 10g aj podrobnéinformácie o stave, v akom sa databázovýserver momentálne <strong>na</strong>chádza,prípadne sú sig<strong>na</strong>lizované potenciálneproblémy. K OEM sa musíme prihlásizo správcov<strong>sk</strong>ého úètu, <strong>na</strong>príkladSYS. Po úspešnom prihlásení sa<strong>na</strong>chádzame <strong>na</strong> hlavnej stránke OEM.Táto stránka zahàòa štyri záloky: Home Performance Administration Mainte<strong>na</strong>nce (údrba)„Domov<strong>sk</strong>á“ stránka Oracle EnterpriseMa<strong>na</strong>gera umoòuje jed<strong>na</strong>kzisti základné parametre databázy,jed<strong>na</strong>k sledova záa CPU a stav aktívnejsession.Databázová platforma Oracle 10gobsahuje nieko¾ko klient<strong>sk</strong>ych konzolovýchaplikácií: SQLPLUS SQL * Plus (Windows aplikácia) iSQL * Plus (Webová aplikácia)Výz<strong>na</strong>m písme<strong>na</strong> g v oz<strong>na</strong>èení databázyje ¾ahko identifikovate¾ný(GRID). Predchádzajúce verzie databázymali oz<strong>na</strong>èenie Oracle 9i a predtýmOracle 8i. Aj výz<strong>na</strong>m písme<strong>na</strong>i v oz<strong>na</strong>èení <strong>na</strong>posledy menovanejkonzolovej aplikácie je ¾ahko identifikovate¾ný– z<strong>na</strong>mená INTERNET. Abybolo moné jednoducho pracovas databázou <strong>na</strong> dia¾ku pomocou príkazovSQL, je súèasou dodávky databázy10g aj webová konzola iSQL*Plus. Opä sa mení len druh prístupucez webový prehliadaè a vzh¾ad aplikácie,princíp prihlasovania a práces údajmi pomocou príkazov SQL zostávarov<strong>na</strong>ký.InštaláciaDatabázu mono <strong>na</strong>inštalova z jedinéhoCD zhruba za 20 a 30 minút. Pokia¾chceme vytvori aj implicitnú databázu,musíme zada heslo <strong>na</strong> jej administráciu,teda heslo pre úèty SYS,SYSTEM, SYSMAN a DBSNMP. U v proceseinštalácie je markantná s<strong>na</strong>hao bezpeènos. Ak sa pouívatelia budús<strong>na</strong>i zada klasické, notoricky známeimplicitné heslá, <strong>na</strong>príklad CHAN-GE_ON_INSTALL alebo MANAGER, inštalaènáruti<strong>na</strong> ich <strong>na</strong> túto záleitosstriktne upozorní. Pokia¾ <strong>na</strong>inštalujemedatabázu Oracle 10g s vyuitímimplicitných volieb, bude situácia <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u a s adresami URL <strong>na</strong>sledujúca:Konfiguraèné súbory sú v adresáriC:\oracle\product\10.1.0Komponenty inštalácie sa <strong>na</strong>chádzajúv adresáriC:\oracle\product\10.1.0\Db_1Adresa URL pre iSQL*Plus a EnterpriseMa<strong>na</strong>ger: http://ncll:5560/isqlplusAdresa URL Enterprise Ma<strong>na</strong>ger:http://ncll:5500/em (ncll bol v <strong>na</strong>šomprípade názov poèítaèa)Naše pokusy s databázou Oracle10g ukázali, e svojou jednoduchos-ou a spo¾ahlivosou bude predstavovadobré riešenie <strong>na</strong> ukladanie údajovaj pre malé firmy za pomerne rozumnúcenu, prièom zostane zachovanámonos horizontálnej aj vertikálnejškálovate¾nosti. Veï ktorá firmaby nemala za svoj hlavný cie¾ vlastnýrast a rozvoj?Databázu Oracle 10g Standard EditionOne <strong>na</strong> CD aj s tutoriálom monobezplatne objed<strong>na</strong> <strong>na</strong> adresehttp://<strong>www</strong>.oracle.com/global/<strong>sk</strong>/database/one/index.html.¼uboslav Lacko148 PC REVUE 11/2004


L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pre Linux TinyMCEAk ste autorom interaktívnych webových stránokalebo ste pracovali <strong>na</strong> CMS (Content Ma<strong>na</strong>gementSystem, teda <strong>na</strong> systéme správy obsahu), pravdepodobneste sa dopracovali k <strong>na</strong>sledujúcej situácii:stránku èi redakèný systém potrebujete pripravitak, aby s òou mohli pracova aj ¾udia nez<strong>na</strong>lí technológiíHTML a CSS, ktorí potrebujú <strong>na</strong>písa èlánokèi upútavku <strong>na</strong> nový produkt vrátane tabuliek, rôznychzvýraznení textu, obrázkov, hypertextovýchodkazov a podobne. Jedným z riešení by mohol by<strong>na</strong>príklad import dokumentu HTML, ktorý by siuívate¾ jednoducho vyexportoval <strong>na</strong>príklad z Wordu.Tento dokument by sme <strong>na</strong> strane servera trocha„oèistili“ a uloili hoci do tabu¾ky. Nikomu všakasi netreba zdôrazòova nepraktickos takéhotoriešenia, nehovoriac o nemonosti vklada obrázkya o problémoch pri editácii u publikovanéhotextu.Na opisovaný problém sa hodí <strong>na</strong>príklad Tiny-MCE (Moxiecode Content Editor). Ide o JavaScript,ktorý premení známy HTML tag TEXTAREA <strong>na</strong> editor<strong>na</strong> úrovni windowsového WordPadu – a s týmsa u èo-to dá <strong>na</strong>písa. Jednoduchým spôsobom simôete zvoli, ktoré monosti formátovania chcetepouívate¾om sprístupni. Patria medzi ne <strong>na</strong>príkladtuèné, šikmé, podèiarknuté písmo, všetky štyritypy zarovnávania (v¾avo, <strong>na</strong> stred, vpravo, do bloku),stupeò <strong>na</strong>dpisu (H1 a H6), odsek, predformátovanýtext (PRE), èíslovaný a neèíslovaný zoz<strong>na</strong>m,rôzne stupne odsadenia, hypertextové odkazy (a ajnávestia). Ïalej môete vklada obrázky, vodorovnéèiary (HR) a tabu¾ky – tie môete aj ne<strong>sk</strong>ôr editova(pridáva a maza ståpce aj riadky). Ostalinám ešte horný a dolný index a mapa z<strong>na</strong>kov, pomocouktorej môete do textu vloi z<strong>na</strong>k, ktorý samomentálne <strong>na</strong> vašej klávesnici ne<strong>na</strong>chádza (povedzmefrancúz<strong>sk</strong>e èi nemecké z<strong>na</strong>ky s diakritikou).Uitoèné je aj tlaèidlo, ktoré z oz<strong>na</strong>èenéhotextu odstráni akéko¾vek formátovanie. No a vhodpríde aj monos editova priamo zdrojový kódHTML, ktorý TinyMCE dosia¾ vyprodukovalo. Takmôete ma <strong>na</strong>d textom ešte väèšiu kontrolu. Benýmpouívate¾om bez z<strong>na</strong>losti HTML však ostatnéfunkcie istotne vystaèia, a keby aj nie, nemali byste ma problém prida do <strong>sk</strong>riptu ïalšiu funkcio<strong>na</strong>litu.Vcelku ide o vydarený projekt, ktorý vámmôem iba odporúèa...Web: http://tinymce.moxiecode.com/ XfeXfe, teda X File Explorer, je ïalší z radu správcovsúborov. Mono sa opýtate, èo viedlo autora k jehovytvoreniu, keï tu máme Nautilus, Konqueror èiKrusader. Jedným z dôvodov je iste pamäová„nenároènos“ spomí<strong>na</strong>ných programov èi nutnosma <strong>na</strong>inštalované prostredia, pre ktoré boli vytvorené(teda Gnome, resp. KDE). Xfe vyuíva úspornúgrafickú kninicu (Fox), jeho pouitie teda nie jeobmedzené prítomnosou spomí<strong>na</strong>ných gigantickýchprostredí.Z grafickej stránky pripomí<strong>na</strong> známy Total Commanderz prostredia Windows, Xfe je však „programmnohých tvárí“: okrem klasického dvojpanelovéhousporiadania si môete zvoli aj jednopanelovéalebo rozloenie podobné Exploreru (v¾avo jeadresárový strom a vpravo je zoz<strong>na</strong>m súborov),alebo dokonca trocha nezvyèajné strom + dva panely.Z grafickej stránky spomeòme ešte monoszmeny farebnej schémy.Program má integrovaný textový prehliadaè a ajnástroj <strong>na</strong> prezeranie obsahu balíkov RPM, ktorýich dokáe aj inštalova a odinštalova. Okrem balíkovRPM sú podporované aj archívy tar, zip, gzipa bzip2. Ich vytváranie sa tak stane ve¾mi jednoduchým,rov<strong>na</strong>ko aj rozba¾ovanie. Samozrejmosou jeasociácia prípon súborov s programami. V kontextovommenu nájdete <strong>na</strong>juitoènejšie funkcie. Patriamedzi ne aj zme<strong>na</strong> atribútov súboru (read, write,execute) a monos vytvori symbolické linky(odkazy). Tie môete vytvori aj iným, ve¾mi jednoduchýmspôsobom. Keïe program podporuje drag& drop, staèí podra Alt a aha súbor do cie¾ovéhoadresára a <strong>na</strong> miesto presunutia sa vytvorí odkaz.Ak podríte Ctrl, súbory sa <strong>sk</strong>opírujú, ak Shift, budúsa presúva. Urèite sa hodí aj monos priamo zprostredia pripája a odpája súborové systémy. Pri„prechádzkach“ vašimi di<strong>sk</strong>ami sa môu zís ajzáloky, ktoré program takisto podporuje. Ak <strong>na</strong>trafíte<strong>na</strong> súbor s dlhším názvom, program ho zobrazív bublinovej pomoci. Istotne sa hodí aj zobrazenieobrázkov ako náh¾adov. No a poslednoufunkciou, ktorú si spomenieme, je monos pridávamultimediálne súbory pri otváraní do frontu.Web: http://roland65.free.fr/xfe/ I−ManI-Man z<strong>na</strong>mená Information and Contact Ma<strong>na</strong>ger.Ide o webovú aplikáciu, <strong>na</strong>písanú v jazyku PHP.Ako <strong>sk</strong>ladi<strong>sk</strong>o dát si môete zvoli MySQL, PostgreSQL,SQLite alebo FireBird. Jeho poslaním je <strong>na</strong>hradirôzne poznámkové bloky èi známe lté lístoèky,poprilepované kdekade po kancelárii. Keïeide o webovú aplikáciu, jej hlavnou výhodou oprotipodobným programom je to, e si svoje poznámkyèi kontakty ¾ahko prezriete všade, kde je prístupk internetu. Nestane sa vám u, e si v kanceláriinecháte papierik s dôleitou poznámkou, ku ktorejste sa chceli doma vráti.Program je ve¾mi jednoduchý a preh¾adný. Poznámkysi môete zatriedi do rôznych kategórií(tie si, samozrejme, môete sami vytvára a meni).Ïalším plusom je fulltextové vyh¾adávanie a výpispod¾a kategórií. Èo však pri bených (newebových)aplikáciách asi sotva nájdete, je monos pripoji sik poznámke súbor. Takto zí<strong>sk</strong>ate jednoduchý systém<strong>na</strong> ukladanie dôleitých súborov – oceníte hohlavne vtedy, ak v práci èi v škole zistíte, e prisebe nemáte k¾úè USB ani di<strong>sk</strong>etu, a jednoducho nemáteako prenies svoju prácu (dokumenty...) domov.Web: http://<strong>www</strong>.mind.lu/~yg/i-man/ KrecipesAko u názov <strong>na</strong>povedá, ide o program/databázukuchár<strong>sk</strong>ych receptov. Jeho prostredie je preh¾adnéa jednoduché, èo je pri programoch podobnéhozamerania dos dôleité. Nie kadý kuchár je totiautomaticky aj linuxový guru (platí aj opaène,všake ☺). Program samostatne eviduje surovinypotrebné <strong>na</strong> prípravu príslušného jedla, èo ho posúvaz pozície obyèajného katalógu kúsok ïalej.Napríklad v sekcii Ingredient matcher zaškrtnete,ktoré suroviny máte k dispozícii, a Krecipes vámvyfiltruje recepty, o ktorých môete uvaova zadanej situácie v chladnièke. Alebo vám vytlaèí nákupnýlístoèek. Ïalšou nemenej uitoènou vlastnosouje databáza nutrièných hodnôt, vïaka ktorejdokáe jednoducho vypoèíta nutrièné hodnotyjedla (kalórie, tuky...). Podobne vie <strong>na</strong>vrhnú jedlopre zvolený typ diéty. Samozrejmosou je monosvytlaèi si celý recept, aby ste si nemuseli zašpininotebook v kuchyni. Dokonca si môete sami upraviformát (rozloenie <strong>na</strong> stránke), ako bude vytlaèenýrecept vyzera. Nakoniec spomeniem praktickýkonvertor metrických a imperiálnych jednotiek.Ako databázový stroj sa v súèasnosti pouívaMySQL. To umoní autorom v budúcnosti implementovave¾mi zaujímavý nápad, ktorý <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili <strong>na</strong>svojej stránke. Je ním KSN – Krecipes Servers Network.☺ Takto si budete môc jednoducho vymieòazaujímavé recepty s ¾uïmi po celom svete...Web: http://krecipes.sourceforge.net/Oto Komiòák11/2004 PC REVUE 149


L I N U X W A R ELinux praktickyTak ako minule aj táto èas seriálu je spoloèná pre obidve <strong>sk</strong>upiny – pre serveristovaj pre de<strong>sk</strong>topistov. A preèo? To pochopíme z tejto lekcie.Prednedávnom sme potrebovali pre jednu novú kancelár<strong>sk</strong>u silu pripravipoèítaè. Niè nároèné, len aby zvládal benú kancelár<strong>sk</strong>u agendu, ako je písanietextov a tvorba tabuliek, no a aby zvládal pripojenie k internetu. Lene novýpoèítaè nebol. A tak sme v zásuvkách po<strong>na</strong>chádzali staršie diely, ktoré pozostávaliz predchádzajúcich repasácií. Dali sme to dokopy v tejto zostave:Pentium I, 75 MHz, 24 MB RAM, 540 MB pevný di<strong>sk</strong>, di<strong>sk</strong>etová mechanika,sieová karta a grafika S3 4 MB PCI. Skutoène to nebolo ktovieèo... Radšej nemenovanýoperaèný systém by sa vliekol, nešlo by urobi niè poriadne a <strong>na</strong>dôvaok vedúci nemal nijaké fi<strong>na</strong>nèné prostriedky v poloke Softvér. Keïesme u mali v sieti slušný linuxový server, <strong>na</strong>stal èas <strong>na</strong> vytvorenie linuxovejde<strong>sk</strong>topovej stanice v podobe tenkého klienta... Ako sme to urobili, to si terazukáeme. Uvidíte, e to bude celkom jednoduché.Hoci by sme u princíp tenkého klienta mali poz<strong>na</strong>, pripomeòme si v struènostijeho podstatu. Na strane linuxového hlavného poèítaèa (ktorému budemehovori aplikaèný server) prebieha všetok operaèný výkon – programy (aplikácie)leia <strong>na</strong> jeho pevnom di<strong>sk</strong>u a spúšajú sa v jeho operaènej pamäti. Výsledkyaplikácie sa posielajú <strong>na</strong> obrazovku linuxového tenkého klienta a ten zase posielareakcie klávesnice a myši k serveru. Z tohto dôvodu sa nekladú ve¾ké nároky<strong>na</strong> výkonnos de<strong>sk</strong>topového klienta a môe to by aj starší poèítaè. Je samozrejmé,e k jednému serveru môe by pripojených viac tenkých klientov. Prejednoduchos budeme tenkému linuxovému de<strong>sk</strong>topovému klientovi hovori Xterminál. Pouívate¾a sediaceho za X terminálom budeme <strong>na</strong>zýva vzdialenýpouívate¾, pouívate¾a sediaceho za klávesnicou (konzolou) aplikaèného serverabudeme <strong>na</strong>zýva lokálny pouívate¾.Okrem aplikaèného servera a X terminálu musíme ma k dispozícii sie. Nieje vyslovene nevyhnutné, aby táto sie bola <strong>na</strong>jrýchlejšia a <strong>na</strong>jmodernejšia. Vystaèímesi aj so staršou sieou s rýchlosou 10 Mb/s a je jedno, èi bude zaloená<strong>na</strong> koaxiálnom kábli alebo <strong>na</strong> štruktúrovanej kabelái. Prax potvrdzuje, e10 Mb/s sie postaèuje pribline pre 40 tenkých klientov.Samozrejme, môeme úspešne poui aj bezdrôtovú wi-fi sie. Tá pod¾a normy801.11b pracuje do rýchlosti 11 Mb/s a pod¾a normy 801.11g do rýchlosti55 Mb/s. Technické prostriedky obidvoch noriem sú u cenovo ve¾mi prístupnéa to, ako sa sprevádzkujú pod Linuxom, sme si u v predošlých èastiach – de<strong>sk</strong>topovejaj serverovej – ukázali.Na strane aplikaèného servera je <strong>na</strong>inštalovaná Fedora Core1 (FC1), <strong>na</strong> stranuX terminálu sme dali takisto FC1. Zatia¾ èo aplikaèný server je <strong>na</strong>inštalovanýv pozícii plnokrvného servera vrátane systému X Window a X aplikácií,X terminál je <strong>na</strong>inštalovaný v minimálnej de<strong>sk</strong>topovej konfigurácii. Je všakiba <strong>na</strong> nás, akú distribúciu Linuxu pouijeme, princípy <strong>na</strong>stavenia sú rov<strong>na</strong>ké,môu sa líši v malých detailoch v cestách k jednotlivým konfiguraènýmsúborom.Prvé, èo musíme ma <strong>na</strong> dvojici aplikaèný server a X terminál funkèné, jevzájomná komunikácia po poèítaèovej sieti. Ak pripájame X terminál do u fungujúcejsiete, vyberieme vhodnú adresu IP a ma<strong>sk</strong>u, prípadne poiadameo pomoc správcu siete. Ak budujeme novú X-terminálovú sie od základov, poèítames vhodnými adresami IP. Funkènos siete overíme príkazom ping. Ak sanám pingy vracajú, je sie v poriadku.SPRÁVCA PRIHLÁSENIA – DISPLAY MANAGERPamätáte si <strong>na</strong> úplne prvé lekcie o prostredí X Window? V teórii o èinnostitohto grafického prostredia sme si povedali, ako to pribline funguje. K všetkýmtým rôznym správcom okien – window ma<strong>na</strong>gerom – ešte prináleí aj inýsprávca, ktorého úlohou je zabezpeèi prihlásenie sa do grafického systému.Tento správca prihlásenia sa <strong>na</strong>zýva display ma<strong>na</strong>ger. Má grafickú podobu(akoe ináè) a nieko¾ko konfiguraèných súborov.Ako postupoval vývoj prostredia X Window, vyvíjali sa aj rôzni správcoviaprihlásenia.V podstate existujú tieto <strong>na</strong>jznámejšie display ma<strong>na</strong>gery: xdm – X Display Ma<strong>na</strong>ger gdm – Gnome Display Ma<strong>na</strong>ger kdm – K Display Ma<strong>na</strong>gerxdm je <strong>na</strong>jstarší z nich. Je síce súèasou kadej väèšej linuxovej distribúcie,ako SERVER aj DESKTOP / 15. èasale dnes sa u pouíva iba <strong>na</strong> menších de<strong>sk</strong>topových distribúciách Linuxu, kdesa pouívajú iní – menší správcovia okien.gdm – ako u z názvu vyznieva, je súèasou prostredia Gnome a kdm zasesúèasou prostredia KDE.Poznámka: Je <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> nás, ktorý display ma<strong>na</strong>ger si vyberieme. Všetkydokáu spusti poadované grafické prostredie, èi u Gnome, alebo KDE.Preto nie je vyslovene nevyhnutné, e musíme pouíva kdm, keï chceme pouíva<strong>na</strong> X termináli KDE.VÝBER DISPLAY MANAGERAV <strong>na</strong>šej situácii sme sa rozhodli vybra gdm – Gnome Display Ma<strong>na</strong>ger. Nieleneje vzh¾adovo príjemný, ale je pomerne jednoduchý <strong>na</strong> konfiguráciu. Preto tuuvedený postup je šitý <strong>na</strong> mieru tomuto display ma<strong>na</strong>geru. V závere spomeniemestruèný postup <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie ostatných dvoch typov display ma<strong>na</strong>gera.NASTAVENIE APLIKAÈNÉHO SERVERAZákladom správnej èinnosti tenkého klienta je <strong>na</strong>stavenie aplikaèného servera.Nastavenie môeme zhrnú do nieko¾kých krokov: inštalácia a <strong>na</strong>stavenie základu systému Linux inštalácia a <strong>na</strong>stavenie systému X Window tak, aby bol schopný bea <strong>na</strong>konzole aplikaèného servera inštalácia a <strong>na</strong>stavenie X aplikácií, ktoré budeme pouíva <strong>na</strong> X termináli pridanie jednotlivých (aj vzdialených) pouívate¾ov <strong>na</strong>stavenie a od<strong>sk</strong>úšanie sietea prípadne (volite¾ne) <strong>na</strong>stavenie a od<strong>sk</strong>úšanie tlaèiarní <strong>na</strong>stavenie pripojenia do internetu <strong>na</strong>stavenie ïalších serverových úloh, <strong>na</strong>pr. webový server, proxy server, poštovýserver a podobne.a <strong>na</strong>koniec úprava konfiguraèných súborov display ma<strong>na</strong>gera úprava konfiguraèných súborov aplikaèného serveraMono nás prekvapí, èo všetko od jedného linuxového servera poadujeme,ale verte, e to nie je niè nemoné a Linux to všetko zvládne.Poznámka: To, èi všetko ponecháme <strong>na</strong> jednom jedinom stroji, záleí iba<strong>na</strong> poète pripojených X terminálov. Ak máme malý poèet vzdialených tenkýchklientov, <strong>na</strong>pr. 10 – 15 v menšej firmièke, postaèí iba jeden linuxový server <strong>na</strong>všetky serverové úlohy. Ak však prevádzkujeme 400 X terminálov (ako vzor pouijemfirmu Largo, USA), je efektívnejšie a bezpeènejšie poui <strong>na</strong> prevádzku X terminálovjeden èi nieko¾ko samostatných aplikaèných serverov a <strong>na</strong> ostatné serverovéúlohy pouijeme iný samostatný linuxový server. Pozor! Všetky úkony <strong>na</strong> aplikaènomserveri vykonávame ako root!Ak máme <strong>na</strong>stavený základ operaèného systému Linux, prejdeme k <strong>na</strong>staveniusystému X Window. To, èi systém <strong>na</strong>ozaj beí, overíme prihlásením sa <strong>na</strong> konzoleaplikaèného servera príkazom startx.Aplikácie, s ktorými chceme pracova <strong>na</strong> X termináloch, musíme ma <strong>na</strong>inštalovanéa <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> aplikaènom serveri. Je logické, e konkrétnu aplikáciustaèí ma <strong>na</strong>inštalovanú pre všetkých vzdialených aj lokálnych pouívate¾oviba raz! Zvyšok zabezpeèí jadro Linuxu, veï je to viacúlohový a viacpouívate¾<strong>sk</strong>ýsystém!Nesmieme zabudnú prida do systému všetkých pouívate¾ov. Pridelímeloginy a <strong>na</strong>stavíme heslá. Zároveò kadému pouívate¾ovi upravíme základnývzh¾ad grafického prostredia pod¾a jeho potrieb vrátane pozadia, rozlíšeniaa iné. Ostatné si môe <strong>na</strong>stavi pouívate¾ sám priamo cez X terminál. Od<strong>sk</strong>úšamesie pingom a <strong>sk</strong>ontrolujeme, èi všetko funguje, tak ako má. Nesmiemezabudnú <strong>na</strong> internetové <strong>na</strong>stavenia, ako je brá<strong>na</strong>, DNS server a podobne,aby sme mohli z X terminálov pouíva aj internetové pripojenie. Toto všetkood<strong>sk</strong>úšame <strong>na</strong> konzole aplikaèného servera. Ak to bude fungova <strong>na</strong> konzole,s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou to bude fungova aj <strong>na</strong> X termináli. Ak to všakneoveríme, nebudeme ma istotu, kde je vlastne chyba – èi <strong>na</strong> serveri, v sieti,alebo v X termináli.150 PC REVUE 11/2004


L I N U X W A R EÚPRAVA KONFIGURAÈNÝCH SÚBOROV DISPLAYMANAGERAKonfiguraèné súbory gdm display ma<strong>na</strong>gera sa <strong>na</strong>chádzajú v adresári/etc/X11/gdm/. Tu sa <strong>na</strong>chádza ve¾mi dôleitý súbor gdm.conf. Otvoríme ho vovhodnom textovom editore. Vyh¾adáme sekciu XDMCP – výpis è. 1.# GDM Configuration file. You can use gdmsetup program to graphically# edit this, or you can optio<strong>na</strong>lly just edit this file by hand. Note that# gdmsetup does not tweak every option here, just the ones most users# would care about. Rest is for special setups and distro specific..(<strong>sk</strong>rátené)..# Have fun! − George[daemon]# Automatic login, if true the first local screen will automatically logged..(<strong>sk</strong>rátené).[security]# If any distributions ship with this one off, they should be shot..(<strong>sk</strong>rátené).[xdmcp]# Distributions: Ship with this off. It is never a safe thing to leave# out on the net. Setting up /etc/hosts.allow and /etc/hosts.deny to only# allow local access is another alter<strong>na</strong>tive but not the safest.# Firewalling port 177 is the safest if you wish to have xdmcp on.# Read the manual for more notes on the security of XDMCP.E<strong>na</strong>ble=true# Honour indirect queries, we run a chooser for these, and then redirect# the user to the chosen host. Otherwise we just log the user in locally.HonorIndirect=true..(<strong>sk</strong>rátené).[gui]# The 'theme'. By default we're using the default gtk theme..(<strong>sk</strong>rátené).[greeter]# Greeter has a nice title bar that the user can moveTitleBar=false..(<strong>sk</strong>rátené).1 v príslušnom runleveli vytvorímesymbolickú linku a jednoduchý <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong>spúšanie sluby (vzor, ako sa to robí,sme si u ukázali a nebudeme sa k tomuvraca).Po týchto úpravách spustíme (ruènealebo automaticky) Gnome Dispay Ma<strong>na</strong>ger.Na obrazovke aplikaèného serverasa objaví prihlasovacie okno – obr. è. 2. Niè nevyplòujeme, niè nezadávame,neprihlasujeme sa! Len sme overili funkènos display ma<strong>na</strong>gera gdm.NASTAVENIE X TERMINÁLUAj <strong>na</strong>stavenie X terminálu môeme rozdeli do nieko¾kých krokov: inštalácia a <strong>na</strong>stavenie základu systému Linux inštalácia a <strong>na</strong>stavenie systému X Window tak, aby bol schopný bea <strong>na</strong>konzole X terminálu <strong>na</strong>stavenie a od<strong>sk</strong>úšanie siete úprava konfiguraèných súborov X terminálu prevádzka X termináluNa rozdiel od aplikaèného servera inštalácia X terminálu pozostáva z minimasúèastí. Nesmieme zabudnú, e aj v de<strong>sk</strong>topovej podobe je dobré pouíva odkladacíswapovací súbor. Ten by mal ma ve¾kos rov<strong>na</strong>júcu sa dvojnásobku operaènejpamäte X terminálu, take my sme zvolili 50 MB <strong>na</strong> swapovací priestor.Pri inštalácii je dôleité, aby sme <strong>na</strong>inštalovali systém X Window, teda iba X servervrátane príslušných komponentov. Neinštalujeme nijaké grafické <strong>na</strong>dstavby,ako je Gnome, KDE a podobne! Neinštalujeme ani iadne aplikácie! Nebudeme topotrebova (tie budeme spúša z aplikaèného servera). (Najzákladnejšia inštaláciaX servera sa zmestí <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong> do 80 MB, ba aj <strong>na</strong> jedinú di<strong>sk</strong>etu!)Poznámka: Zaèiatoèník môe ma zo zaèiatku problém rozhodnú, ktorékomponenty treba alebo netreba inštalova. Niè sa nestane, keï <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úškuzadáme inštaláciu pre de<strong>sk</strong>top alebo úplnú inštaláciu – pravda, ak máme dostatoèneve¾ký pevný di<strong>sk</strong>! Ak nám X terminál funguje, môeme pristúpi k odstraòovaniujednotlivých programov a utilít, a sa dopracujeme k rozumnej ve¾kosti – ajja som to tak robil.Zatia¾ poèítaè k sieti nepripájame! Na poèítaèi, ktorý bude slúi ako X terminál,máme iba jedného pouívate¾a, ktorým je root. Iných pouívate¾ov nepridávame(tí sú u <strong>na</strong>definovaní <strong>na</strong> aplikaènom serveri). Heslo pre roota si mô-eme zvoli ¾ubovo¾ne (ale z bezpeènostného h¾adi<strong>sk</strong>a by to nemalo by to istéheslo, ktoré má root <strong>na</strong> aplikaènom serveri!).!Pozor! Aj <strong>na</strong>stavenia X terminálu vykonávame ako root.Štandardne je vzdialené prihlasovanie zo vzdialených terminálov zakázané,preto upravíme polokuE<strong>na</strong>ble=false <strong>na</strong> E<strong>na</strong>ble=trueSúbor uloíme. A to je všetko! Veï som vám s¾úbil, e to bude ve¾mi jednoduché...ÚPRAVA KONFIGURAÈNÝCH SÚBOROV APLIKAÈNÉHOSERVERAU sme si povedali, e <strong>na</strong> zabezpeèenie prihlásenia sa do grafického prostrediaslúi správca prihlásenia display ma<strong>na</strong>ger. Preto <strong>na</strong>jprv musíme zabezpeèi,aby bol display ma<strong>na</strong>ger spustený. Ak sme si vybrali Gnome Display Ma<strong>na</strong>ger,budeme ho spúša pomocou príkazu gdm, teda <strong>na</strong>príklad[root@rubin root]# /usr/bin/gdmalebo jednoducho[root@rubin root]# gdmNajlepšie by bolo, keby sa gdm spúšalo automaticky pri štarte operaèného systému.To môeme zabezpeèi nieko¾kými spôsobmi. do súboru /etc/rc.d/rc.local pripíšeme riadok:/usr/bin/gdm211/2004 PC REVUE 151


L I N U X W A R EPo inštalácii vy<strong>sk</strong>úšame spusti X server príkazom startx. Ak sme <strong>na</strong>inštalovaliúplný de<strong>sk</strong>top, objaví sa klasické grafické prostredie. Ak sme inštalovali iba mininum,teda len X server, zobrazí sa sivá obrazovka s kurzorom myši.X server ukonèíme stlaèením klávesov Crtl-Alt-Backspace. (Niekedy trebatento trojhmat opakova viackrát...). Vrátime sa do reimu príkazového riadka.(V prípade, e X terminál neštartuje do príkazového riadka, upravíme súbor/etc/inittab.) Pripojíme konektor sieového pripojenia a <strong>na</strong>stavíme sie. Po <strong>na</strong>staveníoveríme funkènos siete príkazom ping. Ak je sie priechodná, prikroèímek pripojeniu X terminálu k aplikaènému serveru.PRIPOJENIE K APLIKAÈNÉMU SERVERUPripojenie tenkého klienta k aplikaènému serveru vykonáme pomocou príkazuX −query ip_adresa_serveraTeda ak je adresa IP nášho aplikaèného servera 192.168.10.1, príkaz bude[root@rubin root]# X −query 192.168.10.1Ak sme všetko <strong>na</strong>stavili správne, <strong>na</strong> obrazovke nášho X terminálu sa objaví prihlasovacieokno, podobné tomu <strong>na</strong> obrázku è. 2. Heuréka! Spojenie funguje! Ajtu X server „killneme“ trojhmatom Crtl – Alt – Backspace.ÚPRAVA KONFIGURAÈNÝCH SÚBOROV X TERMINÁLUDoteraz sme sa <strong>na</strong> X termináli logovali ako root. Vieme, e to nie je správne,lebo to môe vies k nechcenému poškodeniu systémových súborov. Zároveò simusíme uvedomi, e root <strong>na</strong> X termináli nie je totoný s rootom <strong>na</strong> aplikaènomserveri. Sú to v podstate dve rozdielne existencie, hoci to mono je fyzickytá istá osoba!A vôbec, my sa nepotrebujeme do systému Linuxu <strong>na</strong> X termináli logova.To bolo iba vtedy, keï sme robili prvotné <strong>na</strong>stavenia. Na <strong>sk</strong>utoènú prácu sapotrebujeme <strong>na</strong>logova do aplikaèného servera – práve pomocou X terminálu.Pozor! Musíme si uvedomi, e logovacia obrazovka X terminálu je v <strong>sk</strong>utoènostivzdialená obrazovka aplikaèného servera. V jednoduchosti – monitor,klávesnica a myš X terminálu sú akoby vzdialené súèasti aplikaèného servera.Pamätajme <strong>na</strong> to!Preto musíme zabezpeèi, aby sa logovacie okno spustilo hneï po štarte systémuLinux (pouijeme podobný spôsob ako pri štarte display ma<strong>na</strong>gera <strong>na</strong> aplikaènomserveri). Vytvoríme si štartovací <strong>sk</strong>ript, ktorý pomenujeme xtermi<strong>na</strong>l.Jeho obsah bude vyzera takto:#!/bin/shEcho "Spustam X termi<strong>na</strong>l"/usr/X11R6/bin/X −query 192.168.10.1Súbor uloíme <strong>na</strong> vhodné miesto, <strong>na</strong>pr. /etc/X11/, a upravíme jeho atribúty príkazom[root@rubin X11]# chmod 755 xtermi<strong>na</strong>lPotom upravíme súbor /etc/rc.d/rc.local, kde <strong>na</strong> jeho koniec pripíšeme riadok:/etc/X11/xtermi<strong>na</strong>lSúbor uloíme. Vykonáme reštart celého systému X terminálu.34!PRÁCA NA X TERMINÁLIAk sme všetko riadne <strong>na</strong>stavili, po<strong>na</strong>bootovaní celého systému saautomaticky spustí X terminál. Objavísa úvodná logovacia obrazovka,tak ako ju poznáme z obrázka è. 2.Na celej obrazovke je pre nás <strong>na</strong>jdôleitejšieokno v prostriedku obrazovky.Zadáme meno – obr. è. 3.Stlaèíme Enter a zadáme heslo. Zadámetaké meno a heslo, ktoré je <strong>na</strong>definovanév aplikaènom serveri! Poodsúhlasení sa vykoná klasický štartgrafického prostredia – obr. è. 4. Tútoobrazovku u poznáme, je to klasickýštart grafického prostrediaGnome alebo KDE <strong>na</strong> distribúcii FedoraCore 1 (tí, ktorí pouijú inú distribúciu,dostanú inú obrazovku).Po kompletnom spustení grafickéhoprostredia, ktoré bolo danému pouívate¾ovivopred <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong>aplikaènom serveri, sa <strong>na</strong> obrazovkemonitora X terminálu zobrazí pracovnáplocha daného prostredia.Len pripomí<strong>na</strong>m, e to môe by5pokojne aj KDE, hoci sme <strong>na</strong> logovaniepouili Gnome Display Ma<strong>na</strong>ger.A tak je to aj v <strong>na</strong>šom prípade – obr.è. 5. Teraz u môeme normálnepracova. To, e aj <strong>na</strong> slabšom strojimôeme pouíva KDE, ma otvorenéviaceré okná, ako je internetovýprehliadaè Mozilla so stránkouPC REVUE, program <strong>na</strong> èítanie elektronickejpošty Ximian Evolution a6ešte k tomu grafický program Gimp,dokazuje obrázok è. 6 (a to som chcel otvori ešte viac okien, ale u sa minevpratali <strong>na</strong> obrazovku).Musíme uz<strong>na</strong>, e keby sme to chceli urobi <strong>na</strong> sólovom de<strong>sk</strong>topovom poèítaèi,potrebovali by sme podstatne silnejší stroj!NASTAVENIE SPRÁVCOV PRIHLÁSENIA XDM A KDMTeraz si v struènosti ukáeme, ako sa <strong>na</strong>stavujú ostatné dva display ma<strong>na</strong>gery.Princípy sú podobné, líšia sa len v jednotlivých konfiguraèných súboroch.xdm. Aby sme mohli pouíva pre vzdialených pouívate¾ov správcu prihláseniaxdm, musíme v adresári /etc/X11/xdm/ upravi tieto súbory (<strong>na</strong> aplikaènomserveri): Xaccess xdm-configSúbor Xaccess. Tento súbor zeditujeme vhodným editorom a vyh¾adámepribline 40. riadok – výpis è. 7 (iadaný riadok je zvýraznený):# $XConsortium: Xaccess,v 1.5 91/08/26 11:52:51 rws Exp $..(<strong>sk</strong>rátené).# * #any host can get a login window..(<strong>sk</strong>rátené).#* CHOOSER %hostlist #Našou úlohou je odkomentova, teda odstráni z<strong>na</strong>k # <strong>na</strong> zaèiatku danéhoriadka, aby riadok vyzeral takto:* #any host can get a login windowTým sme povolili, aby ¾ubovo¾ný vzdialený poèítaè mohol dosta logovaciu obrazovku.Súbor uloíme.Súbor xdm−config. Aj tento súbor zeditujeme. Prejdeme <strong>na</strong> posledné tririadky <strong>na</strong> konci súboru (sú zvýraznené <strong>na</strong> výpise è. 8).! $XConsortium: xdm−conf.cpp /main/3 1996/01/15 15:17:26 gildea $! $XFree86: xc/programs/xdm/config/xdm−conf.cpp,v 1.6 2000/01/3119:33:43 dawes Exp $DisplayMa<strong>na</strong>ger.errorLogFile: /var/log/xdm−errorsDisplayMa<strong>na</strong>ger.pidFile:/var/run/xdm−pidDisplayMa<strong>na</strong>ger.keyFile:/etc/X11/xdm/xdm−keysDisplayMa<strong>na</strong>ger.servers:/etc/X11/xdm/XserversDisplayMa<strong>na</strong>ger.accessFile: /etc/X11/xdm/Xaccess..(<strong>sk</strong>rátené).! SECURITY: do not listen for XDMCP or Chooser requests! Comment out this line if you want to ma<strong>na</strong>ge X termi<strong>na</strong>ls with xdmDisplayMa<strong>na</strong>ger.requestPort: 0Tentoraz <strong>na</strong> zaèiatok posledného riadka vloíme výkrièník:! DisplayMa<strong>na</strong>ger.requestPort: 0Súbor uloíme. Správcu prihlásenia xdm spúšame príkazom xdm. Tak ako prigdm aj tu môeme príslušným spôsobom upravi štartovacie <strong>sk</strong>ripty aplikaènéhoservera, aby sa xdm spúšalo automaticky pri štarte systému. Na straneX terminálu vykonáme tie isté zmeny ako pri gdm.kdm. Tento správca prihlásenia pouíva tieto konfiguraèné súbory: Xaccess kdmrc78152 PC REVUE 11/2004


L I N U X W A R EObidva sa <strong>na</strong>chádzajú v tom istom adresári /etc/X11/xdm/. Súbor Xaccess upravímetak ako pri xdm.Poznámka: Mono sa niekde doèítate, e <strong>na</strong> konfiguráciu kdm sa pouívajúiné súbory v iných adresároch. Nedajte sa zmias. To sú len linky <strong>na</strong>tu spomí<strong>na</strong>né súbory!Súbor kdmrc. Tento súbor otvoríme v editore a prejdeme <strong>na</strong> sekciu [Xdmcp]– výpis è. 9. Vyh¾adáme poloku E<strong>na</strong>ble a <strong>na</strong>stavíme ju <strong>na</strong> E<strong>na</strong>ble=true (štandardneje <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> false). Súbor uloíme. Správcu prihlásenia kdm spúš-ame príkazom kdm. Aj tu môeme upravi štartovacie <strong>sk</strong>ripty aplikaèného servera,aby sa kdm spúšalo automaticky pri štarte systému. Na strane X termináluvykonáme tie isté zmeny ako pri gdm.DROBNOSTIMono vám <strong>na</strong>padne otázka: Akoe sme to inštalovali Linux <strong>na</strong> X terminál, keïtento poèítaè nemá mechaniku CD-ROM? Aj toto je ve¾mi jednoduché – vzalisme mechaniku z iného poèítaèa, <strong>na</strong> chví¾u pripojili k X terminálu a po <strong>na</strong>inštalovanísme ju zase vrátili spä. e to nie je pravé linuxové? Dobre, môemesi vy<strong>sk</strong>úša aj inštaláciu Linuxu po sieti, ale o tom <strong>na</strong>budúce.Miroslav Oravec# KDM configuration example.# Note, that all comments will be lost if you change this file with# the kcontrol frontend...(<strong>sk</strong>rátené).[De<strong>sk</strong>top0]BackgroundMode=VerticalGradient..(<strong>sk</strong>rátené).[General]# If "false", KDM won't daemonize after startup. Use this, if you start..(<strong>sk</strong>rátené).[Xdmcp]# Whether KDM should listen to XDMCP requests. Default is true.E<strong>na</strong>ble=true# The UDP port KDM should listen on for XDMCP requests. Don't change the 177.#Port=177..(<strong>sk</strong>rátené).# Greeter config for 1st local display[X−:0−Greeter]# See above#PreselectUser=Default# See above#DefaultUser=johndoe9/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD XI.Bezpeènos sieových sluiebOperaèný systém FreeBSD je vyvíjaný v prvom radeako sieový server a <strong>na</strong> tento úèel sa aj <strong>na</strong>jèastejšiepouíva. Internet však u dávno nie je priate¾<strong>sk</strong>ákomunita ¾udí, ktorí si <strong>na</strong>vzájom dôverujú, pomáhajúa neškodia, ako to bolo v èase jeho vzniku.Práve <strong>na</strong>opak, internet je zlý, zákerný a plný nepriate¾ov.Zabezpeèenie sieových sluieb je <strong>na</strong> kadomserveri také dôleité, e sa mu venuje prevanáväèši<strong>na</strong> èasu administrácie serverov. Operaènýsystém FreeBSD po<strong>sk</strong>ytuje ve¾a nástrojov <strong>na</strong> zabezpeèeniením po<strong>sk</strong>ytovaných sieových sluieb.Nijaký všeobecne platný spôsob <strong>na</strong> zabezpeèeniepoèítaèa pred útokom zo siete neexistuje. Rov<strong>na</strong>kosa ani o jednom operaènom systéme nedá definitívnepoveda, e je bezpeènejší ako iný. Zabráni vyko<strong>na</strong>niuakejko¾vek neiaducej aktivity je v prevanejmiere vec konfigurácie operaèného systému a programovpo<strong>sk</strong>ytujúcich sluby. Zároveò platí, e systémje taký bezpeèný, aké je bezpeèné jeho <strong>na</strong>jmenejbezpeèné miesto. Preto sa odporúèa budova zabezpeèenie<strong>na</strong> princípe cibule, pod¾a ktorého sa slubyoba¾ujú vrstvami zabezpeèenia, aby útoèníka, ktorýsa dostane cez vonkajšiu vrstvu, zachytila ïalšia,vnútorná vrstva. Odhliadnuc od zabezpeèenia poèítaèa<strong>na</strong> úrovni správy celej siete (demilitarizovanézóny, virtuálne privátne siete, konfigurovate¾né sie-ové prepí<strong>na</strong>èe spolu s pride¾ovaním adresy IP <strong>na</strong> základehardvérovej adresy sieovej <strong>karty</strong>, odtieneniesiete za transparentný proxy server èi preklad sieovýchadries a pod.), je moné pomocou nástrojov <strong>na</strong>chádzajúcichsa priamo v operaènom systéme Free-BSD vytvori hneï nieko¾ko vrstiev zabezpeèenia:1. Filtrovanie paketov – zabezpeèenie <strong>na</strong> sie-ovej vrstve. Umoòuje kontrolova prebiehajúcukomunikáciu <strong>na</strong> úrovni paketov a ve¾mi úèinne obmedzovarozsah po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb.2. Kontrola spojení – ïalšie zabezpeèenie <strong>na</strong>sieovej vrstve. Umoòuje definova pravidlá,pod¾a ktorých sa <strong>na</strong>dväzujú alebo odmietajú spojeniaalebo sa vykonávajú rôzne akcie pri vý<strong>sk</strong>ytešpecifických udalostí pri uzatváraní spojenia.3. Konfigurácia sluieb – väèšinu bezpeènostnýchproblémov spôsobujú samy aplikácie po<strong>sk</strong>ytujúcekonkrétne sluby (webový server, mailovýserver, FTP server, klient siete peer-to-peer). Kadá<strong>na</strong>vonok po<strong>sk</strong>ytovaná sluba potrebuje jasne stanovenépravidlá pouívania a jej konfigurácia vdyvyaduje individuálny prístup.4. Jail – oddelenie procesov do samostatnýchvirtuálnych priestorov, ktoré má za cie¾ minimalizovamoné škody pri prelomení ochrany jednejz viacerých po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb.5. Bezpeènostné úrovne behu systému – znemonenievyko<strong>na</strong>nia urèitých zásahov do <strong>na</strong>staveniaoperaèného systému v prípade neoprávnenéhozí<strong>sk</strong>ania oprávnenia niektorého z pouívate¾ov alebodokonca administrátora.Kým prvé tri vrstvy zabezpeèenia, ktorým sa budev krátkosti venova táto èas seriálu, sú urèené <strong>na</strong>zabránenie prieniku do systému zvonku, posledné dvespomí<strong>na</strong>né majú dva ciele: minimalizova škody spôsobenépri preko<strong>na</strong>ní ostatných vrstiev a zabráni preniknutiudo systému, zároveò slúia <strong>na</strong> obmedzenierozsahu pôsobnosti lokálnych pouívate¾ov.FILTROVANIE PAKETOVPravidlami filtrovania paketov mono ve¾mi efektívnedefinova, ktoré sluby a v akom rozsahu sabudú po<strong>sk</strong>ytova. Dobrými pravidlami filtrovaniapaketov mono zamedzi <strong>sk</strong>enovanie portov, saiurèovanie typu operaèného systému alebo èeli niektorýmtypom útokov, zaloeným <strong>na</strong> vlastnostiachsietí TCP/IP.S podporou filtrovania paketov je <strong>na</strong> tom operaènýsystém FreeBSD ve¾mi dobre. V èase písania tohtoèlánku stabilná vetva FreeBSD obsahuje dva paketovéfiltre, ipf(8) a ipfw(8). V èase, keï budete èítatento èlánok, však u bude s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou<strong>sk</strong>utoènosou stabilná vetva FreeBSD 5,v ktorej k spomí<strong>na</strong>ním dvom paketovým filtrom pribudnepf z OpenBSD. Všetko sú to ve¾mi kvalitné stavovépaketové filtre, ktoré dokáu paket doslovaobráti <strong>na</strong>ruby a pod¾a zistených <strong>sk</strong>utoèností s ním<strong>na</strong>loi mnohorakými spôsobmi.Pri riešení otázky, ktorý paketový filter poui,sa treba spýta, <strong>na</strong> aký úèel má by pouitý. V zásadekadý z uvedených paketových filtrov dokáeuspokoji poiadavky väèšiny aplikácií a špeciálneèrty niektorého z nich sa ukáu výhodné a priz<strong>na</strong>ène špecifických poiadavkách. Rozhodujúcimfaktom pri výbere jedného z nich je èasto spôsobzápisu pravidiel filtrovania pod¾a preferencií administrátora.Navyše mono pouíva aj viacero znich súèasne (týka sa to minimálne ipf(8) a ipfw(8)).Pre podrobnejšie informácie pozri man 7 firewall,man 8 ipf, man 8 ipfw a v nich uvedené manuály.KONTROLA SPOJENÍPod týmto sloven<strong>sk</strong>ým opisným názvom sa <strong>sk</strong>rývaanglický termín TCP wrapppers, niekedy do slovenèinyprekladaný ako obálky TCP. Obálky TCP <strong>sk</strong>utoèneakýmsi spôsobom oba¾ujú sieové spojenie a môuho povoli èi zakáza. Napriek prítomnosti me<strong>na</strong> protokoluTCP v názve dokáe FreeBSD implementáciakontroly spojení pracova aj s UDP „spojeniami“(UDP je nespojovaný protokol, a teda nijaké spojeniasa pri òom nevytvárajú; pod¾a urèitých heuristík všakmono definova nieèo ako spojenie UDP medzidvoma stra<strong>na</strong>mi komunikujúcimi datagramami).Princíp tohto bezpeènostného mechanizmu jev tom, e pri uzatváraní spojenia sa robí podrobnákontrola iniciátora tohto spojenia a <strong>na</strong> základe zistených<strong>sk</strong>utoèností sa pod¾a urèených pravidiel reaguje.Zisované informácie sú podrobnejšie ako pripaketovom filtri. Robí sa spätný preklad adresy IP,pokúša sa zisti meno pouívate¾a <strong>na</strong> vzdialenomsystéme, ktorý poiadavku <strong>na</strong> spojenie inicializoval,a podobne.Na základe zistených <strong>sk</strong>utoèností o poiadavke <strong>na</strong>spojenie a pravidiel pre TCP wrappers sa dá spojenienielen povoli alebo odmietnu, ale mono <strong>na</strong>ò reagovaaj inými spôsobmi. Pri odmietnutí spojenia monoiniciátorovi spojenia odosla krátku správu, zvyèajneso struèným zdôvodnením odmietnutia spojenia(tým môe by <strong>na</strong>príklad nesprávne <strong>na</strong>konfigurovanýjeho DNS server). Informácie o niektorých spojeniachmono logova a ne<strong>sk</strong>ôr a<strong>na</strong>lyzova, prièomsa dá poui buï systémové logovanie, alebo si urobivlastné. V princípe mono pri príchode kadej po-11/2004 PC REVUE 153


L I N U X W A R Eiadavky <strong>na</strong> spojenie vyko<strong>na</strong> ¾ubovo¾nú akciu: TCPwrappers umoòujú <strong>na</strong> príchod poiadavky reagovaspustením akéhoko¾vek programu alebo <strong>sk</strong>riptu.Kontrola poiadavky <strong>na</strong> spojenie prebieha ešte<strong>sk</strong>ôr, ako sa táto poiadavka dostane ku konkrétnejpoadovanej slube. Táto sluba však musí by <strong>na</strong>programovanátak, aby obálky TCP podporovala.Väèši<strong>na</strong> sieových sluieb, ktoré sú súèasou operaènéhosystému FreeBSD, túto podmienku spåòa. Akopríklad mono uvies sshd(8), ftpd(8) alebo send−mail(8). Najèastejšie sa s pojmom TCP wrappersspája program inetd(8). Pre podrobnejšie informáciepozri man 5 hosts_access.Linux&newsKONFIGURÁCIA SLUIEBZatia¾ èo bezpeènostné chyby v operaènom systémeFreeBSD sú zriedkavé, chyby v rôznych aplikáciáchpo<strong>sk</strong>ytujúcich sieové sluby sa objavujú ve¾mi èasto.Je to dané tým, e tieto aplikácie niekedy podstupujúdos búrlivý vývoj, menia sa a zme<strong>na</strong>mi sa zavádzajúdo ich kódu nové chyby. Po<strong>sk</strong>ytované sluby súve¾mi rôznorodé a rozlièné sú aj aplikácie zabezpeèujúcetieto sluby. Je povinnosou kadého administrátorasledova webové stránky a elektronickékonferencie programov, ktoré jeho server pouíva.V prípade objavenia chyby ju treba pohotovo odstráni,prípadne slubu <strong>na</strong> nevyhnutný èas do uverejneniaspôsobu opravy presta po<strong>sk</strong>ytova.Keïe preruši po<strong>sk</strong>ytovanie sluby môe byniekedy ve¾mi nepríjemné alebo dokonca <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýšneiaduce, je potrebné s moným objavením bezpeènostnejchyby v aplikácii poèíta u pri jej výbere,kompilácii, inštalácii a konfigurácii. Všeobecneplatný postup by sa h¾adal len ako, ale mono sadra niektorých odporúèaní. Výber aplikácie – ak existuje viacero programov,ktoré vedia po<strong>sk</strong>ytova poadovanú slubu,treba jeden z nich starostlivo vybra. Pri tomto výbereje nevyhnutné zvái viacero faktov. Dôleitéje, aby sa pouívala aplikácia v stabilnej verzii, ktoráje u do urèitej miery od<strong>sk</strong>úšaná a ne<strong>na</strong>šli sa v nejchyby. Nemenej dôleité je, aby išlo o aplikáciu, ktorása aktívne udriava, t. j. nejde o aplikáciu, ktorejsa nikto nieko¾ko rokov ani nedotkol. K tomuto pravidlu– ako ku kadému pravidlu – môu existovaaj výnimky. Na tomto mieste treba ako príkladuvies mailový server qmail, ktorý je u viac rokovbez zmien. Zmeny však neboli potrebné preto, lebotento program plní funkcio<strong>na</strong>litu, ktorú mu jehoautor Daniel J. Bernstein stanovil, pridávanímnových èàt pôvodným autorom sa qmail ïalej nevyvíjaa bezpeènostnú chybu, ktorú by program obsahovala vyadovala by opravu, zatia¾ nikto neobjavil.Ïalšie kritérium výberu aplikácie sa týka jej minulosti.Tí, ktorí testujú poèítaèové programy, vedia, echyby v programoch majú tendenciu zo<strong>sk</strong>upova sa.Ak teda niektorý program v minulosti obsahovalve¾a chýb, je pravdepodobné, e sa ešte nejaké objavia.Toto zhlukovanie chýb je zvyèajne spôsobenézlým štýlom programovania autora alebo autorovprogramu. Strom portov v operaènom systémeFreeBSD ponúka <strong>sk</strong>utoène pestrý výber programovpo<strong>sk</strong>ytujúcich mnohé sieové sluby. Niektorésieové sluby (FTP, NTP, SMTP, SSH) sú dokoncaintegrované do operaèného systému FreeBSD. Kompilácia aplikácie – v operaènom systémeFreeBSD je bené inštalova aplikácie zo stromuportov. Pri kompilácii zvyèajne mono urèi, ako samá daná aplikácia <strong>sk</strong>ompilova, ktoré podsystémysa do aplikácie nemajú zahrnú alebo ktoré èrtyaplikácie majú zosta vypnuté. Ako príklad monouvies POP3 server qpopper, pri ktorého kompiláciimono zvoli, aby sa medzi podporované èrty nezahrnulamonos meni jeho globálnu konfiguráciuindividuálnymi pouívate¾<strong>sk</strong>ými <strong>na</strong>staveniami. Inštalácia aplikácie – pre niektoré aplikácie je Pravdepodobne 4. – 5. decembra sa u<strong>sk</strong>utoèníu 11. víkend s Linuxom (známy ako Lugcon).Tentoraz sa bude ko<strong>na</strong> v Košiciach. Viac informáciísa dozviete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>lug.<strong>sk</strong>/lugcon11/,kde by sa mal v èase, keï budete èíta tietoriadky, objavi aj zoz<strong>na</strong>m prednášok. Roman Benko spustil sloven<strong>sk</strong>ú stránku o projekteDebian <strong>na</strong> adrese http://debian.acid.<strong>sk</strong>/. Nájdetetam okrem iného základné informácie o projekteDebian, sloven<strong>sk</strong>é preklady Debian WeeklyNews a bezpeènostných oznámení a monos prihlásisa <strong>na</strong> e-mailové odoberanie Debian WeeklyNews. Pre tých, ktorí pouívajú Debian, je to pomernepekný zdroj. Debian Weekly News obsahujúdôleité informácie o aktuálnom vývoji Debianu.Mne osobne sa obzvláš páèi rubrika s informáciamio zaujímavých balíèkoch, ktoré nemusiaby úplne známe.V prípade, e by ste si chceli vy<strong>sk</strong>úša novýDebian Installer a poui Debian ako svoj de<strong>sk</strong>top,odporúèam pozrie sa <strong>na</strong> èlánok http://<strong>www</strong>.bioinformatics.nl/debinstall1.php.Je tam opis jednoduchejinštalácie Debianu <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>top spolu s niektorýmipotrebnými balíkmi mimo Debianu (<strong>na</strong>príkladbinárne ovládaèe nVidia alebo ATI). Tento mesiac som objavil projekt MySQL administrator.Nejde o nijakú novinku, ale doteraz somo òom nevedel. Je to administraèný nástroj preMySQL, ktorý umoòuje meni <strong>na</strong>stavenia aplikácieza chodu, sledova zaaenie <strong>na</strong> grafoch, kontrolovasieovú replikáciu a podobne. Tento milýprogram nájdete <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.mysql.com/products/administrator/index.html. Program SpamAssassin, bojovník za právae-mailových schránok, sa dostal do verzie 3.0. Noviniekje pomerne ve¾a, azda <strong>na</strong>jdôleitejšou ještandardná implementácia surbl.org blacklistu, èoje blacklist <strong>na</strong> URL vy<strong>sk</strong>ytujúce sa v spamoch.Èasto toti spamy odkazujú <strong>na</strong> nejakú konkrétnustránku (to je predsa ve¾a ráz výz<strong>na</strong>m spamu).SURBL je blacklist, ktorý obsahuje zoz<strong>na</strong>m takýchtostránok, šírených v spamoch. Takto je monépredís zase o èosi väèšiemu poètu spamov. Osobnevšak odporúèam poèka <strong>na</strong> verziu od autoravašej distribúcie, pretoe v niektorých situáciáchmá SpamAssassin 3.0 problémy s pamäou. Novúverziu nájdete <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke projektuSpamAssassin: http://spamassassin.apache.org/ Zaujímavý èlánok o pouití Linuxu a benedostupného hardvéru <strong>na</strong> bezpeènostné monitorovanienejakej oblasti (<strong>na</strong>príklad domu alebo bytu)som <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong> serveri NewsForge (http://software.newsforge.com/software/04/10/11/1758211.shtml?tid=152&tid=78&tid=137&tid=126). Joe Barr v èlánkupíše o programe ZoneMinder a wi-fi kamerách.Spolu ide o celkom slušné zabezpeèenie domu alebobytu. Program vie detegova pohyb a dá sa sledovaz internetu.vhodné zvái, èi budú inštalované beným spôsobomalebo sa <strong>na</strong> ne pouije dodatoèné zabezpeèenie,<strong>na</strong>príklad ich uzavretím do jailu (pozri ïalej),ako sa obmedzí monos prístupu k nim pomocoufiltrovania paketov, aké pravidlá pre ne monodefinova pomocou TCP wrappers. Konfigurácia aplikácie – kadú aplikáciu po<strong>sk</strong>ytujúcusieové sluby mono zvyèajne rôznymispôsobmi konfigurova. Nikdy sa netreba uspokoji,ak sluba <strong>na</strong>inštalovaná pod¾a jednoduchého návoduv manuáli „nejako“ funguje. Treba sa oboznámis jej vo¾bami, monosami obmedzení funkcio<strong>na</strong>litya pod. a tie aplikova. Ak má aplikácia modulárnuarchitektúru, vdy treba poui èo <strong>na</strong>jmenší poèetmodulov, ktoré ešte dokáu zabezpeèi poadovanúfunkcio<strong>na</strong>litu. Jedným príkladom za všetky môe bywebový server Apache, ktorý má mnostvo modulov,z ktorých <strong>na</strong> prevádzku jednoduchého serverastaèí len nieko¾ko málo. Ak sa <strong>na</strong> prevádzku pouijelen málo základných, dobre od<strong>sk</strong>úšaných modulov,je ve¾mi pravdepodobné, e ve¾a bezpeènostnýchchýb nájdených v „super-experimentálno-kozmetických“moduloch sa prevádzky servera vôbec nebudetýka. Tým sa zníi riziko <strong>na</strong>padnutia sluby, ako ajèas nedostupnosti sluby poèas odstraòovania prípadnenájdenej chyby.Operaèný systém – akýko¾vek – po<strong>sk</strong>ytuje zabezpeèenie<strong>na</strong> všeobecnej úrovni. Naproti tomu jednotlivéaplikácie disponujú (alebo by aspoò malidisponova) špecifickými mechanizmami <strong>na</strong> zaistenievlastnej bezpeènosti a zabránenie zneuitiu.Ani ve¾mi dobre zabezpeèený operaèný systém nieje niè platný, ak nedbanlivo <strong>na</strong>konfigurovanýwebový èi mailový server otvorí do systému ¾ahkozneuite¾nú bezpeènostnú dieru.O jaile a bezpeènostných úrovniach behu systémubude <strong>na</strong>sledujúce pokraèovanie seriálu.Jozef Babjak V prípade, e ste hudobníci, urèite vás zaujmevydanie novej verzie distribúcie AGNULA. Verzia1.2.0 je zaloená <strong>na</strong> aktuálnom Debian Sarge(spolu s ich aktuálnym Debian Installerom). Tátoverzia sa líši od klasického Debianu len málo, noèlovek si èo<strong>sk</strong>oro všimne, e sa v nej <strong>na</strong>chádzavýrazne väèšie mnostvo programov s tematikouhudby a multimédií. Túto distribúciu vytvárajúumelci, ktorí ju reálne pouívajú (to isté platí ajo mnohých programoch), a osobne som sa stretols hudobníkom, ktorý ju pouíval <strong>na</strong> kompletnútvorbu hudby. Fedora Core 3 (nástupca distribúcie Red Hat)zaèala implementova rozšírenia SELinux od NSA.Ide o bezpeènostný modul do kernela spolu s obslunýmsoftvérom, ktorý dovo¾uje implementovarôzne bezpeènostné politiky. Fedora Core 3 jeprvá mainstreamová distribúcia, ktorá zaèalaSELinux implementova. Štandardne obsahuje dvesecurity policies: targeted a strict. Targeted policyobsahuje základné bezpeènostné <strong>na</strong>stavenia predevä daemonov. Strict je policy, ktorá sa s<strong>na</strong>ípokry celú škálu aplikácií, ale pre inú ako štandardnúinštaláciu bude pravdepodobne potrebovaosobitné <strong>na</strong>stavenia. Dúfam, e ïalšie distribúciebudú Fedoru èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong>sledova.Juraj Bednár154 PC REVUE 11/2004


L I N U X W A R ELokalizácia linuxových programovNa sloven<strong>sk</strong>om internete mono nájs nieko¾kopostupov, ako preklada linuxové programy do slovenèiny.Ani jeden z nich však nie je dostatoèneaktuálny. Práve preto vám prinášame návod, akopostupova pri preklade.Linux by v súèasnosti nebol <strong>na</strong>to¾ko rozšírený,keby nestál <strong>na</strong> základoch tvorených komunitou prispievate¾ov.V tejto <strong>sk</strong>upine sú ¾udia, ktorí sa akýmko¾vekspôsobom aktívne podie¾ajú èi podie¾ali <strong>na</strong>vývoji èi preklade jednotlivých programov. Do tejtokomunity sa môe zaradi úplne kadý, kto má <strong>na</strong> tochu (v niektorých prípadoch aj odvahu ☺) a chce systémom„pomô ty mne, pomôem aj ja tebe“ prispiesvojou troškou do mly<strong>na</strong>. Dá sa poveda, e väèši<strong>na</strong>bených programov pre Linux u existuje, a tak jev súèasnosti <strong>na</strong>jlepšie (a <strong>na</strong>jjednoduchšie) pomôcs prekladom u existujúceho softvéru do slovenèiny.V prvom rade vám odporúèame prihlási sa doe-mailovej konferencie pomocou webového formulára,umiestneného <strong>na</strong> http://lists.linux.<strong>sk</strong>/mailman/listinfo/<strong>sk</strong>-i18n, a chví¾u sledova, o èom v nej èlenoviadi<strong>sk</strong>utujú. Zle však nespravíte ani vtedy, ak sa v spomenutejkonferencii predstavíte a <strong>na</strong> rovinu <strong>na</strong>píšete,e máte trochu vo¾ného èasu, ktorý by ste mohli investovado prekladov. Tento krok však mono pre<strong>sk</strong>oèia priamo sa pozrie <strong>na</strong> stránku http://<strong>sk</strong>-i18n.linux.<strong>sk</strong>, ktorá je rázcestníkom pre všetky distribúcielokalizované do slovenèiny. Nachádzajú sa <strong>na</strong> nejvšetky programy, ktoré u boli preloené, ich prekladje momentálne rozpracovaný alebo zatia¾ iba èakajú,kým sa ich niekto ujme. V prvej – <strong>na</strong>jväèšej – tabu¾kesú názvy programov pouite¾ných v ktorejko¾vek distribúcii,ïalej sa <strong>na</strong>chádzajú tabu¾ky pre konkrétnedistribúcie èi projekty. Pre <strong>na</strong>stávajúcich prekladate-¾ov sú dôleité štyri ståpce – prvý a predposledné tri.V prvom nájdete názov programu, z ktorého hyperlinkvedie <strong>na</strong> jeho podrobnejší opis s odkazom <strong>na</strong>miesto, <strong>na</strong> ktorom mono nájs súbor s príponou .po.Ten sa dá otvori v klasickom textovom editore (<strong>na</strong>príkladVi). V tomto èlánku sa však budeme zaoberaove¾a komfortnejšími programami – Kbabel a POedit.Najprv si však ozrejmíme nieko¾ko základných faktova pravidiel. Ak chcete nieèo preklada, <strong>na</strong>píšte dokonferencie, ktorej adresu sme u uviedli. Mohlo bysa toti sta, e by ste zbytoène strácali èas, keïeniekto iný u <strong>na</strong> preklade pracuje. Jednotlivé príkazy,poloky v menu a pod. prekladajte v neurèitku (správne:Otvori súbor, nesprávne: Otvorenie súboru). Prioslovovaní pouívajte malé zaèiatoèné písmeno(správne: zápis do vášho súboru, nesprávne: zápis doVášho súboru), a ak neviete, ako správne preloi konkrétnupoloku, pozrite sa <strong>na</strong> http://telka.<strong>sk</strong>/linux/<strong>sk</strong>l10n/slovnik.html,http://<strong>www</strong>.mozilla.<strong>sk</strong>/l10n/slovnik.html alebo <strong>na</strong> <strong>www</strong>.slovnik.<strong>sk</strong>. Pri prekladaní môete<strong>na</strong>trafi aj <strong>na</strong> nepresne preloenú poloku. Takto súoz<strong>na</strong>èené poloky, ktoré niekedy boli preloené, privývoji novšej verzie programu však s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosoustratili platnos. Ešte pridávame jednudobrú radu – ak prekladáte program, ktorý u predvami niekto prekladal, kontaktujte vášho predchodcu.Môe vám da uitoèné informácie. Hotové preloenésúbory odosielajte buï do e-mailovej konferencie<strong>sk</strong>-i18n@lists.linux.<strong>sk</strong>, alebo <strong>na</strong> adresu tzv. maintainera,ktorú nájdete pri názve programu. To¾ko tedateória, poïme sa venova konkrétnym programom.KbabelV okne, ktoré sa vám zobrazí po prvom spustení, sitento program vyiada základné <strong>na</strong>stavenia. Môeteich potvrdi bez zmeny – sú toti urèené pre „fajnšmekrov“.Vo vrchnom páse hlavného ok<strong>na</strong> programuvšak kliknite <strong>na</strong> poloku Projekt (Project) a následne<strong>na</strong> Vlastnosti projektu (Project Properties).Tam vyplòte vaše meno bez diakritiky i s òou, e-mailovúadresu, úplný názov jazyka (Slovak), kód jazyka(Sk) a adresu mailing listu pre jazyk (<strong>sk</strong>-i18n@lists.linux.<strong>sk</strong>). Následne zmeòte v Kontrole pravopisuslovník <strong>na</strong> „Medzinárodný ispell“ a kódovanie <strong>na</strong>8859-2 aj <strong>na</strong>priek tomu, e v Linuxe sa pouíva UTF-8. Pri prekladaní sme však niekedy mali s programomKbabel menšie problémy – nechcel toti kontrolovapravopis niektorých súborov. Po tejto krátkejprocedúre môete otvori súbor s príponou .poa zaèa s prekladaním. Tento proces prebieha ve¾mijednoducho – v ¾avej hornej èasti ok<strong>na</strong> programu vidíteoriginálne znenie poloky, do dolnej èasti máte<strong>na</strong>písa preloený text.Medzi všetkými polokami sa môete presúvapomocou myši alebo klávesmi Page Up èi Page Down.No ak budete preklada èiastoène preloený súbor,môete sa medzi jednotlivými nepreloenými a èiastoènepreloenými polokami presúva pomocou klávesovej<strong>sk</strong>ratky CTRL + SHIFT + Page Up alebo CTRL+ SHIFT + Page Down.Preklepov pri prekladaní sa nemusíte bá – ak máte<strong>na</strong>inštalovaný sloven<strong>sk</strong>ý Ispell, program poèasprekladania automaticky kontroluje pravopis. Poukonèení prekladania môete súbor priamo odoslae-mailom alebo ho uloi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> a pomocou e-mailovéhoklienta odtia¾ odosla.POeditStrohé pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie a malé monosti<strong>na</strong>stavenia automaticky vykonávaných operácií <strong>na</strong>povedajú,e tento program je urèený pre miernepokroèilejších pouívate¾ov. Kbabel <strong>na</strong>príklad automatickyupravuje hlavièky editovaných súborova pridáva do nich vaše kontaktné údaje, èo nezvládaPOedit. Problémy s kontrolou pravopisu smevšak s POedit nemali nikdy – automaticky toti zaènevykonáva kontrolu pravopisu. Prv je však potrebnév menu Katalog-Nastavenia <strong>na</strong>stavi jazyk<strong>na</strong> Slovak a krajinu <strong>na</strong> Slovakia.Hlavné okno programu je rozdelené podobneako v Kbabel, mono však nájs menšie rozdiely.Všetky poloky sú zoradené vo vrchnej èasti ok<strong>na</strong> –nepreloené sú <strong>na</strong>jvyššie, nišie sú nepresné a <strong>na</strong>jnišiesú preloené poloky. Presúva sa medzi nimimôete klikaním myšou alebo klávesovou <strong>sk</strong>ratkouCTRL + šípka hore alebo <strong>na</strong>dol. Pri presune pomocouklávesnice však musíte ma kurzor umiestnenýv okne urèenom <strong>na</strong> preloenú poloku.Pozitív<strong>na</strong> vlastnos tohto programu tkvie v automatickejkompilácii preloených poloiek. Tátomonos sa dá vyui pri kontrole vašej práce.S právami roota toti súbory mono <strong>na</strong>kopírova doadresára /usr/share/locale/<strong>sk</strong>/LC_MESSAGES/, ktorýje centrálnym úloi<strong>sk</strong>om všetkých preloených súborov– v tomto prípade sloven<strong>sk</strong>ých. Tento programje dokonca dostupný aj pre Windows.ZÁVERPrekladanie programov v Linuxe je v súèasnosti ve¾mijednoduchá úloha. Obidva programy nájdete <strong>na</strong><strong>na</strong>šom CD alebo <strong>na</strong> serveri patriacom vašej distribúcii.Ich zdrojové kódy nájdete aj <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ýchstránkach. Obidva uvedené programy sú dostupnézadarmo pod licenciou GNU GPL. Staèí si nájs trochuèasu, ovláda angliètinu a môete prispie svojoutroškou do mly<strong>na</strong>.Domáca stránka Kbabel: http://i18n.kde.org/tools/kbabel/Domáca stránka POedit: http://poedit.sourceforge.net/download.phpMichal HolešNájdete <strong>na</strong> CD REVUEHlavné okno KbabelHlavné okno Kbabel11/2004 PC REVUE 155


P R O G R A M U J E M EPHP je vo finále / 7. èas: Práca s údajmi zapísanými v XMLNa CD REVUE nájdete:zdrojové kódyPiata verzia <strong>sk</strong>riptovacieho stroja PHP priniesla ve¾a noviniek <strong>na</strong> rozšírenie moností objek−tovo orientovaného programovania. Bolo to urèite dané aj tým, e uplatnením objektovoorientovaného programovania sa zvyšuje nielen efektívnos práce programátorov, alevýsledné programové diela vykazujú spravidla vyššiu spo¾ahlivos a monos ¾ahšej údrbyne diela vytvorené neobjektovými prístupmi. Aby PHP mohlo zosta konkurencieschop−ným s takými jazykmi, ako je Java èi C#, tvorcovia PHP museli zoh¾adni <strong>na</strong>rastajúce tlakypoadujúce monos uplatnenia objektovo orientovaného programovania. Existuje všakaj iný fenomén, ktorý nemohol by nezoh¾adnený v novej verzii PHP. Je ním XML – eXten−sible Markup Language. Èoraz viac sa tento jazyk pouíva <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie údajov rôz−neho druhu. XML sa pouíva <strong>na</strong> zápis konfiguraèných údajov aplikácií, preniká do kance−lár<strong>sk</strong>ych balíkov aj databázových strojov. Domov<strong>sk</strong>ým prostredím XML však bol a aj zostalweb. Je to preto, lebo hlavným poslaním XML je umoni taký zápis údajov, ktorému byrozumeli rôznorodé poèítaèe a ich programy. Súèasne je to taký zápis, ktorý je èitate¾nýaj ¾uïmi. Na prácu s údajmi zapísanými v XML existuje viacero moností. V tomto èlánkuukáeme SAX, DOM, XPath a SimpleXML. Prvé tri <strong>sk</strong>ratky predstavujú monosti, ktoré súznáme aj z iných prostredí ne PHP a boli pouite¾né aj v starších verziách PHP. SimpleXMLje novinka zavedená v PHP5.ÈO BUDEME RIEŠI. Našou úlohou bude zí<strong>sk</strong>a kurz zadanej meny z kurzového líst−ka Národnej banky Sloven<strong>sk</strong>a. Na oficiálnej stránke tejto inštitúcie je kurzový lístok k dis−pozícii aj vo formáte XML. Ukazuje ho obr. 1. Koreòovým prvkom tohto dokumentu XMLje nbsDailyFxRateList. Nás bude zaujíma zoz<strong>na</strong>m kurzov – prvok rateList. Budeme v òomh¾ada taký prvok rate, ktorý bude ma prvok ccyCode so zadanou hodnotou. Úlohou jezisti hodnotu prvkov value a amount. Vytvoríme viaceré webové aplikácie, ktoré riešiaVýpis 1: Kostra webovej aplikácie <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie kurzu zadanej meny12345678910111213141516171819202122232425262728293031323334353637383940414243444546474849Kurzy XXXKurzy XXXNajdiKurz($Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>);}function NajdiKurz($Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>){// Vyh¾adanie kurzu – je závislé od pouitej metódy}// Funkcie potrebné <strong>na</strong> pouitie metódy XXX}$Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>="";if (isset($_REQUEST["ccyCode"])) $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>=$_REQUEST["ccyCode"];echo "Kód meny";if ($Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>!=""){$Kurz = new CKurzXXX($Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>);echo "$Kurz−>value SK za $Kurz−>amount $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong> ";}?>postavenú úlohu. Ich vzh¾ad vidie <strong>na</strong> obr. 2. Do vstupného textového po¾a je zadaný kódmeny a po stlaèení tlaèidla sa zí<strong>sk</strong>a jej kurz. ¼avá snímka ukazuje údaje po nájdení kurzu,pravá – zadaná me<strong>na</strong> v kurzovom lístku nie je.Na vyriešenie tejto úlohy pouijeme: SAX – jednoduché aplikaèné programové rozhranie pre XML (Simple API for XML), DOM – objektový model dokumentu (Document Object Model), XPath – jazyk <strong>na</strong> vytváranie podmienok výberu èasti dokumentu XML, SimpleXML – nová monos práce s údajmi XML v PHP 5.KOSTRA RIEŠENIA. Skôr ne zaèneme rozobera osobitosti jednotlivých prístupov,uvedieme kostru výslednej webovej aplikácie. Je vo výpise 1.Podstata riešenia je v implementácii formulára – riadky 31 a 38. Z neho zí<strong>sk</strong>avamehodnotu premennej $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>. Ak je táto hodnota iná ne prázdny reazec, z<strong>na</strong>me−ná to, e poadovaný kód meny bol zadaný vo vstupnom poli formulára. Vtedy vytvorí−me objekt $Kurz triedy CKurzXXX. Symbolom XXX je tu <strong>na</strong>hradená <strong>sk</strong>ratka pouitej metó−dy, t. j. SAX, DOM, XPath, SimpleXML. Poadované údaje z hodnôt èlen<strong>sk</strong>ých premenných– vlastností objektu $Kurz – sú vypísané do obsahu prvku div v riadku 43.Vyh¾adanie údajov z kurzového lístka zabezpeèí trieda CKurzXXX – pozri riadky 10 a29. Táto trieda obsahuje èlen<strong>sk</strong>é premenné <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie vyh¾adaných údajov – ichmená sú zhodné s názvami prvkov dokumentu XML. Konštruktor preberá kód meny, kto−rej kurz treba vyh¾ada. Vlastné vyh¾adanie sa realizuje v èlen<strong>sk</strong>ej metóde NajdiKurz. Vy−h¾adanie poadovaných údajov, prirodzene, závisí od pouitej metódy. Zaèneme opisomriešenia metódy SAX.SAX. Metóda SAX s¾ubuje jed−noduché aplikaèné programo−vé rozhranie pre XML. Poz<strong>na</strong>júcostatné riešenia, zistíme, eprogramová realizácia SAX je<strong>na</strong>jzloitejšia.Podstata spracovania súbo−ru XML, uplatnená pri progra−movej realizácii triedy CKurz−SAX, je v tom, e pri postup−nom prechode súborom sakontroluje jeho obsah. Progra−mový prostriedok, ktorý sa pritom pouíva, sa zvykne <strong>na</strong>zý−va XML parser (a<strong>na</strong>lyzátor).Programátor aplikácie vytvorífunkcie, ktorých mená odovzdáparseru. Ak pri prechode doku−mentom parser dosiahne urèitémiesto, volaním príslušnej funk−cie oznámi vznik udalosti. Ob−sluné funkcie sú urèené <strong>na</strong> spra− Obr. 1 Kurzový lístok vo formáte XMLcovanie údajov, ktoré parservyberie zo spracúvaného textu. Mono obsluhova tieto udalosti: Vý<strong>sk</strong>yt poèiatoèného oz<strong>na</strong>èenia prvku – obslunej funkcii parser v argumentochodovzdá názov prvku a pole atribútov prvku. Vý<strong>sk</strong>yt obsahu prvku – obslunej funkcii parser odovzdá celý text obsahu alebo jeho èas. Vý<strong>sk</strong>yt koncového oz<strong>na</strong>èenia prvku – obslunej funkcii parser odovzdá názov prvku.Je zrejmé, e programátor musí vdy zoh¾adòova, akú úlohu rieši. Pod¾a toho <strong>na</strong>vr−huje funkcie <strong>na</strong> obsluhu udalostí a vytvára špecializované automaty.Staèilo teórie, pozrime sa <strong>na</strong> konkrétnu programovú realizáciu triedy CKurzSAX, ktoráje vo výpise 2 a nájdete ho <strong>na</strong> priloenom CD REVUE.V riadku 57 sa zaèí<strong>na</strong> funkcia startElement, ktorá je urèená <strong>na</strong> obsluhu udalosti – vý−<strong>sk</strong>yt poèiatoèného oz<strong>na</strong>èenia prvku. V riadku 63 sa zaèí<strong>na</strong> funkcia endElement, urèená <strong>na</strong>obsluhu vý<strong>sk</strong>ytu koncového oz<strong>na</strong>èenia prvku. V riadku 88 je funkcia Data – parser ju volápri <strong>na</strong>razení <strong>na</strong> obsah prvku.Funkcia startElement je tu aj <strong>na</strong>priek tomu, e v <strong>na</strong>šom riešení nie je potrebná. Uvede−ná je preto, aby bolo vidie, aké argumenty preberá. Sú to $parser – XML a<strong>na</strong>lyzátor,$<strong>na</strong>me – meno prvku, ktorého poèiatoèné oz<strong>na</strong>èenie bolo <strong>na</strong>èítané, $attrs – pole atribú−tov prvku. Funkcia startElement je uitoèná <strong>na</strong>jmä vtedy, ak prvok má atribúty. Kurzovýlístok NBS atribúty nemá, a tak sa bez tejto funkcie zaobídeme – je prázd<strong>na</strong>.Funkcia endElement zí<strong>sk</strong>ava vo svojich argumentoch identifikátor parsera, ktorý juvolá ($parser), a meno prvku ($<strong>na</strong>me), <strong>na</strong> ktorého koncové oz<strong>na</strong>èenie parser <strong>na</strong>razil. V tej−to funkcii je odkladaný obsah prvku z èlen<strong>sk</strong>ej premennej $data do premennej zodpove−dajúcej danému prvku. Takisto sa vyhodnocuje, èi boli zí<strong>sk</strong>ané poadované údaje. Je tovtedy, keï je splnená podmienka v riadku 75. Vtedy je <strong>na</strong>stavený príz<strong>na</strong>k konca. V opaè−nom prípade sú anulované zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né údaje. Ak u bol poz<strong>na</strong>èený príz<strong>na</strong>k konca,údaje u boli vyh¾adané, a tak je urobený návrat z funkcie – riadok 68.156 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M EObr. 2Zí<strong>sk</strong>anie kurzu zadanej menyFunkcia Data je jednoduchá – obsah argumentu $cdata odloí do èlen<strong>sk</strong>ej premennej.Jadro spracovania súboru XML je vo funkcii NajdiKurz (riadky 19 a 55). V argumentepreberá kód h¾adanej meny. Odloí ho do èlen<strong>sk</strong>ej premennej $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong> (riadok 21).XML parser je vytvorený v riadku 23. Funkcia xml_parser_set_option (riadky 25, 26) jepouitá <strong>na</strong> definovanie vlastnosti parsera, ktorou sa mu prikazuje ponecha ve¾kosti pís−men z<strong>na</strong>èiek tak, ako sa vy<strong>sk</strong>ytujú v a<strong>na</strong>lyzovanom texte. Bez definovania uvedenej vlast−nosti by parser transformoval názvy z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> ve¾ké písmená. V riadku 28 parseru oz<strong>na</strong>−mujeme, v ktorom objekte má h¾ada funkcie <strong>na</strong> spracovanie udalostí – odovzdaný mu jeobjekt danej triedy – $this. Funkcia xml_set_element_handler je pouitá <strong>na</strong> to, aby sme par−seru oznámili mená èlen<strong>sk</strong>ých funkcií danej triedy, ktoré sú urèené <strong>na</strong> spracovanie uda−losti vý<strong>sk</strong>ytu poèiatoèného a koncového oz<strong>na</strong>èenia prvku – sú to funkcie startElement aendElement (ich názvy môu by aj iné). Funkciou xml_set_character_data_handler oz<strong>na</strong>−mujeme parseru meno funkcie urèenej <strong>na</strong> spracovanie obsahu prvku – je to funkcia Data.V riadkoch 36 a 40 je otvorený súbor aktklsl.xml – zí<strong>sk</strong>ame premennú $fp (file poin−ter). Ak je otvorenie súboru neúspešné, do èlen<strong>sk</strong>ej premennej $m_Chyba je zapísaný oz<strong>na</strong>mo chybe a príkazom return je prerušené vykonávanie ïalšej postupnosti príkazov.Vlastné spracovanie súboru XML sa u<strong>sk</strong>utoèòuje v cykle while – riadky 42 a 50. Pod−mienkou <strong>na</strong> zotrvanie v tomto cykle je, e funkcia fread vráti hodnotu rôznu od false asúèasne èlen<strong>sk</strong>á premenná $Koniec hodnotou false indikuje, e kurz zadanej meny eštenebol zistený. Výsledok èítania zo súboru (maximálne 4096 bajtov – môe by aj iná hod−nota) je v premennej $CastSuboru. Obsah tejto premennej je odovzdaný funkcii xml_parse (riadok 44). Tretí argument tejto funkcie preberá hodnotu, ktorá oz<strong>na</strong>muje, èi ideo poslednú èas spracúvaného súboru (hodnota vrátená funkciou feof je true pri dosiah−nutí konca súboru). Funkcia xml_parse vráti hodnotu false, ak pri spracovaní vzniklachyba. Vtedy je do èlen<strong>sk</strong>ej premennej $m_Chyba zapísaná informácia o tom, v ktoromriadku súboru chyba vznikla, a aj vlastný opis chyby. Tieto údaje sú zí<strong>sk</strong>ané funkciamixml_get_current_line_number, resp. xml_error_string. Pri vzniku chyby sa vykonávaniecyklu while preruší príkazom break (riadok 48). Po <strong>sk</strong>onèení cyklu spracovania súboru jeXML parser uvo¾nený (riadok 52) a vlastný súbor je zatvorený (riadok 54). XML parser prispracovaní textu súboru funkciou xml_parse volá funkcie startElement, endElement aData.DOM. Objektový model dokumentu XML je definovaný v odporúèaní W3C (World WideWeb Consortium). Sú v òom definované objekty, ich vlastnosti a metódy, ktoré umoòujúmanipulova s obsahom dokumentu ako celkom aj jeho èasami, <strong>na</strong>pr. s jednotlivými prv−kami, názvami aj obsahom prvkov. Vyuijeme to <strong>na</strong> realizáciu funkcie NajdiKurz triedyCKurzDOM:function NajdiKurz($Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>){$dom = new DomDocument();$dom−>load("aktklsl.xml");$Kurzy = $dom−>getElementsByTagName("rate");foreach($Kurzy as $Kurz){foreach ($Kurz−>childNodes as $Polozka){if ( $Polozka−>nodeName == "ccyCode")$this−>ccyCode = $Polozka−>textContent;if ( $Polozka−>nodeName == "value")$this−>value = $Polozka−>textContent;if ( $Polozka−>nodeName == "amount")$this−>amount = $Polozka−>textContent;}if ($this−>ccyCode == $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>) return;}$this−>ccyCode = "";$this−>amount = "−";$this−>value = "???";}Vytvorený je objekt $dom typu DomDocument. Metódou load je zavedený do nehoobsah súboru. Zoz<strong>na</strong>m objektov, ktoré zodpovedajú prvkom rate, zí<strong>sk</strong>ame metódou get−ElementsByTagName. V cykle foreach potom prechádzame prvkami tohto po¾a v podobeobjektu $Kurz. Z jeho det<strong>sk</strong>ých uzlov (childNodes) vyberieme obsah (textContent) a v zá−vislosti od me<strong>na</strong> uzla (nodeName) ho zapíšeme do zodpovedajúcej èlen<strong>sk</strong>ej premennej.Ak hodnota èlen<strong>sk</strong>ej premennej $ccyCode obsahuje kód h¾adanej meny, príkazom returnje h¾adanie <strong>sk</strong>onèené. Ak sa príkaz return neuplatní, k zadanej mene v spracúvanom súbo−re XML nie sú údaje o jej kurze. Preto sú za cyklom foreach anulované hodnoty èlen<strong>sk</strong>ýchpremenných. Kompletné riešenie triedy CKurzDOM nájdete <strong>na</strong> sprievodnom CD v súboreKurzyDOM.php. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e existujú aj iné riešenia zadanej úlohy. Jedno z nichje <strong>na</strong> CD v súbore KurzyDOM1.php. Ukazuje zí<strong>sk</strong>anie objektu rodièov<strong>sk</strong>ého prvku (parent−Node).XPATH. V predošlom riešení sme z objektu typu DomDocument zí<strong>sk</strong>ali zoz<strong>na</strong>m objek−tov prvkov urèitého me<strong>na</strong>. Existuje však monos definova aj zloitejšie podmienky <strong>na</strong> vý−ber urèitej podmnoiny prvkov. Pravidlá pre zápis takých podmienok definuje odporúèa−nie XPath konzorcia W3C. V <strong>na</strong>šom príklade môeme poui podmienku:/nbsDailyFxRateList/rateList/rate[ccyCode='CZK']Vyjadrujeme òou elanie vybra prvok: nbsDailyFxRateList – koreòový prvok nášho dokumentu, v òom nájs prvok rateList, a tam nájs prvok rate, ktorý má prvok ccyCode s obsahom CZK – me<strong>na</strong> <strong>na</strong>šichzápadných susedov.Je zrejmé, e <strong>na</strong>miesto CZK tam môe by hodnota premennej $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>.Výsledné riešenie s pouitím XPath môe by ve¾mi podobné ako predošlý príklad rieše−nia s DOM. Staèí, ak <strong>na</strong>miesto tretieho riadka funkcie NajdiKurz pouijeme:$xp = new domxpath($dom);$Kurzy = $xp−>query("/nbsDailyFxRateList/rateList/rate[ccyCode='".$Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>."']");Vytvorili sme objekt $xp typu domxpath. Konštruktoru je odovzdaný objekt $dom náš−ho dokumentu. Metódou $xp−>query, ktorej je odovzdaná podmienka výberu, zí<strong>sk</strong>amezoz<strong>na</strong>m uzlov aj v prípade, e zadanej podmienke vyhovuje iba jeden prvok.SIMPLEXML. Podstata SimpleXML spoèíva v tom, e je vytvorený taký objekt repre−zentujúci dokument, ktorého vlastnosti zodpovedajú prvkom dokumentu. Príklad riešeniafunkcie NajdiKurz je takýto:function NajdiKurz($Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>){$xml = simplexml_load_file("aktklsl.xml");foreach ($xml−>rateList[0]−>rate as $Kurz){if ($Kurz−>ccyCode == $Hlada<strong>na</strong>Me<strong>na</strong>){$this−>ccyCode = $Kurz−>ccyCode;$this−>amount = $Kurz−>amount;$this−>value = $Kurz−>value;return;}}$this−>ccyCode = "";$this−>amount = "−";$this−>value = "???";}Objekt $xml sa zí<strong>sk</strong>al zavedením súboru. Tento objekt reprezentuje koreòový prvoknášho dokumentu. V òom nás zaujíma prvok rateList. Aj keï je iba jeden taký prvok,musíme sa k nemu dosta ako k nultému prvku rovnomenného po¾a ($xml−>rateList[0]). V òom nás budú zaujíma prvky rate, s ktorými v cykle foreach manipu−lujeme v podobe objektu $Kurz. Ak vlastnos $Kurz−>ccyCode bude obsahova zadanúmenu, údaje o kurze zapíšeme do èlen<strong>sk</strong>ých premenných a príkazom return <strong>sk</strong>onèímeh¾adanie.ZÁVER. Predstavili sme štyri metódy manipulácie s údajmi zapísanými v XML. Nezame−rali sme sa <strong>na</strong> podanie vyèerpávajúcich informácií o jednotlivých metódach. Namiesto to−ho sme <strong>na</strong> jednoduchom príklade ukázali ich podstatu. Aj z toho však vidie, e metó−da SimpleXML po<strong>sk</strong>ytuje <strong>sk</strong>utoène elegantné riešenie. Preto mono oèakáva, e v mno−hých prípadoch bude jej pouitie <strong>na</strong>jvhodnejšie. Metóda DOM bude uitoèná <strong>na</strong>jmä vspojitosti s XPath vtedy, keï bude treba pracova s urèitou podmnoinou, pre ktorúdokáeme vytvori podmienku výberu. Metóda SAX, aj keï sa vyz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>jzloitejšímriešením, môe by uitoèná preto, lebo <strong>na</strong> rozdiel od ostatných metód nevyadujezavedenie celého dokumentu do pamäte. To môe by výhodné <strong>na</strong>jmä pri spracovanírozsiahlych dokumentov.Imrich Buran<strong>sk</strong>ý11/2004 PC REVUE 157


P R O G R A M U J E M EWildTangent Web Driver a <strong>na</strong> èo slúi? / 2. èasNa CD REVUE nájdete:príkladV prvej èasti seriálu venovaného WildTangent Web Driver sme vám predstavili široké mo−nosti aplikácie tohto API. Na úvodnom príklade sme ukázali prácu s týmto API a základnékroky pri vytváraní 3D scény. V tomto pokraèovaní úvodný príklad ïalej rozšírime. Ukáemesi aplikáciu textúr a zo<strong>sk</strong>upovanie objektov. Ïalej sa budeme venova formátom exter−ných mediálnych súborov, ktoré Web Driver podporuje.TEXTÚRY. Pomocou textúr pridáme 3D objektu dojem detailnejšieho a realistického po−vrchu. Dosiahneme tak vzh¾ad komplexnejšieho objektu bez toho, aby bol objekt príliš zlo−itý. Textúrou „obalíme“ objekt tak, ako <strong>na</strong>príklad tapeta pokrýva všetky steny miestnosti.Skôr ne pomocou mechanizmu mapovania textúr aplikujeme textúru <strong>na</strong> náš 3D ob−jekt, musíme ju pripravi. Keïe textúra nie je niè viac ne 2D obrázok, bitová mapa, po−staèí nám <strong>na</strong> to ¾ubovo¾ný grafický program, pomocou ktorého vytvoríme textúru podob−nú, ako je zobrazená <strong>na</strong> obrázku è. 1.Obr. 1Textúrapre 3D objektNáš model pozostáva zo šiestich strán. Na ka−dú stranu chceme aplikova inú textúru. Je dob−rým zvykom umiestòova textúry pre všetky stra−ny modelu do jedného súboru. Nie je to nevy−hnutné, no <strong>na</strong> jednej strane to zvyšuje výkon,pretoe <strong>na</strong>hranie jedného väèšieho súboru trvámenej ako ve¾kého mnostva malých, a <strong>na</strong> druhejstrane zí<strong>sk</strong>ame jednoduchšiu štruktúru a menej sú−borov pri zloitejších projektoch.Všimnite si celú plochu obrázka znázoròujúceho textúru. Schválne je orámovaný, abyste videli štruktúru textúry, a teda i s vo¾nou plochou. Takmer všetky riadiace programy3D sveta, ktoré i<strong>na</strong>k <strong>na</strong>zývame 3D engine, pracujú rýchlejšie so štvorcovými textúrami, ktoréokrem iného majú ve¾kos strany rovnú výsledku mocniny dvoch, ako <strong>na</strong>príklad 32 pixlov(2^5) alebo 64 px (2^6). Naša textúra pozostáva zo šiestich elementov s ve¾kosou 32 px,take celková ve¾kos textúry je 128 × 128 px. Keï máme bitmapu hotovú, pouijeme uti−litu WildConvert, ktorá je súèasou WildTangent SDK, <strong>na</strong> konverziu bitmapy z jedného zovstupných formátov (*.jpg alebo *.png) do formátu *.wpg, t. j. formátu kompatibilné−ho s Web Driverom. Viac o podporovaných formátoch si povieme ne<strong>sk</strong>ôr.Teraz, keï máme textúru v správnom formáte, jednoduchým riadkom kódu aplikuje−me textúru <strong>na</strong> objekt.model.setTexture(wt.createBitmap("tex1.wpg"));Týmto jedným riadkom sme <strong>na</strong>jprv z bitmapy pomocou metódy WT.createBitmap(path ) vytvorili objekt WTBitmap. Objekt WTBitmap predstavuje 2D obrázok, ktorý mo−no poui ako textúru, prípadne v asociácii s kamerou ako popredie èi pozadie scény. Ná−sledne metódou WTModel.SetTexture( image ) aplikujeme textúru <strong>na</strong> model. V tomtoprípade sme obe operácie vyko<strong>na</strong>li v jednom riadku, a tak nemáme k dispozícii referen−ciu <strong>na</strong> objekt WTBitmap, ktorú teraz nepotrebujeme. No tento objekt po<strong>sk</strong>ytuje celý radmetód <strong>na</strong> ïalšiu úpravu bitmapy, o ktorých sa zmienime ne<strong>sk</strong>ôr.Ïalším dôleitým bodom je prístup k súborom <strong>na</strong> lokálnom poèítaèi èi vzdialenom ser−veri. Všetky mediálne súbory obsahujúce 3D modely, bitmapy a iné musia by umiestne−né v aktuálnom adresári príslušnej webovej stránky alebo v jeho ¾ubovo¾nom podadresá−ri. Toto obmedzenie platí z bezpeènostných dôvodov a vzahuje sa <strong>na</strong> všetky externé sú−bory, ku ktorým Web Driver pristupuje.Keï teraz pridáte tento riadok <strong>sk</strong>riptu <strong>na</strong> koniec príkladu z predchádzajúcej èasti seriá−lu, mali by ste dosiahnu podobný výsledok ako <strong>na</strong> obrázku è. 2.Celá plocha textúry je mapovaná <strong>na</strong> kadú stranukocky. Toto však nie je výsledok, ktorý oèakávame. V<strong>sk</strong>utoènosti chceme, aby <strong>na</strong> kadú stranu modelu bolamapovaná príslušná èas textúry. Aby sme to vedelidosiahnu, musíme si poveda nieèo o súradnicovomsystéme textúry a systéme mapovania textúr. Textúry,s ktorými budeme pracova, sú podobne ako bitmapydvojrozmerné polia obsahujúce hodnoty farby jednot−livých bodov – pixlov. Tieto hodnoty <strong>na</strong>zývame ele−menty textúry (texture element), <strong>sk</strong>rátene texel. KadýObr. 2 Textúrovaný objekt texel teda predstavuje jedineènú adresu <strong>na</strong> textúre.Tieto súradnice oz<strong>na</strong>èujeme aj ako u, v súradnice.WildTangent pri mapovaní textúr vyuíva všeobecnú adresnú schému, pri ktorej adresytexelov sú v intervale od 0,0 do 1,1 vrátane. Potom staèí jednoducho u, v súradnicamiurèi èas textúry, ktorú chceme <strong>na</strong> príslušnú plochu 3D modelu mapova.Vo väèšine prípadov budeme 3D modely vytvára v externých 3D nástrojoch, ako je<strong>na</strong>príklad 3D Studio Max, a súradnice textúr budú súèasou definície 3D modelu. Potombude postaèova jednoduché volanie metódy WTModel.SetTexture( image ) a textúrabude mapovaná správne. No ak 3D model zostrojíme pomocou vnútorných nástrojov APIWildTangent, súradnice texelov musíme urèi ruène pomocou metódy WTModel.SetTextureRect( face, u1, v1, u2, v2 ). Táto metóda pomocou dvoch párov u, v súradníc<strong>na</strong>staví štvorec textúry, ktorý bude mapovaný <strong>na</strong> príslušnú stranu kocky. Samozrejme,takýmto spôsobom textúrujeme len základné geometrické útvary. Pre komplexnejšie 3Dmodely sa pouívajú sofistikovanejšie metódy, <strong>na</strong>príklad metódy kubického, sférického èicylindrického mapovania textúr.// správne mapovanie textúry <strong>na</strong> model kockymodel.setTextureRect("front", 0, 0, .25, .25);model.setTextureRect("back", .25, .25, .5, .5);model.setTextureRect("top", .25, 0, .5, .25);model.setTextureRect("bottom", 0, .25, .25, .5);model.setTextureRect("left", .5, 0, .75, .25);model.setTextureRect("right", .75, 0, 1, .25);model.setTexture(wt.createBitmap("tex1.wpg"));Pre pochopenie príkladu pozrite obrázok è. 3.Na príslušnú stranu kocky odkazujeme pomocou názvov front, back, left... Naša textú−ra je teda štvorec 128 × 128 px. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, súradnice texelov sú v intervaleod 0 do 1. Preto štvorec pre prednú èas kocky má súradnice 0,0 (¾avý horný roh štvorca)a 0.25, 0.25 (pravý dolný roh štvorca).ZOSKUPOVANIE OBJEKTOV. Ako som sa zmienil v predchádzajúcej èasti, kadý3D model <strong>na</strong> scéne musí by umiestnený v rámci <strong>sk</strong>upiny èi kontajnera triedy WTGroup.To tie umoòuje preh¾adnejšiu organizáciu komplexnejších 3D objektov. Skupi<strong>na</strong> WTGroupje teda akýsi kontajner obsahujúci ïalšie a ïalšie modely èi <strong>sk</strong>upiny modelov. Takisto rotá−cia èi pohyb, aplikované <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinu,sa prejavia <strong>na</strong> kadom objekte vnútri<strong>sk</strong>upiny. To z<strong>na</strong>mená, e ak vytvorí−me model automobilu pozostávajúciz viacerých samostatných èastí, akokaroséria a kolesá, ktoré umiestnimev rámci <strong>sk</strong>upiny, nepotrebujeme <strong>na</strong>pohyb auta manipulova s kadouèasou zvláš, ale len s objektom <strong>sk</strong>u−piny. Teraz modifikujeme náš prí−klad. Ako prvé vloíme <strong>na</strong> scénu ïalšiu inštanciu kocky pomocou existujúcej referenciemodel. Take <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> group bude obsahova jeden model kocky a <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> group2 druhýmodel. Kadú <strong>sk</strong>upinu necháme rotova okolo vlastnej osi, pre trochu variabilnosti kadúiným smerom. Nakoniec vytvoríme <strong>sk</strong>upinu group3 obsahujúcu obe predchádzajúce <strong>sk</strong>u−piny. Jej rotáciou dosiahneme výsledný poadovaný efekt. Pre preh¾adnos som oz<strong>na</strong>èil novopridané riadky kódu hrubým písmom.// model umiestnime v rámci <strong>sk</strong>upinygroup = wt.createGroup();group2 = wt.createGroup();group.attach(model);group2.attach(model);group3 = wt.createGroup();group3.addObject(group);group3.addObject(group2);// vloíme <strong>sk</strong>upinu <strong>na</strong> scénustage.addObject(group3);// oivenie scénymodel.setColor(150, 50, 255);group.setPosition(−1, 0, 0);group2.setPosition(1, 0, 0);group.setConstantRotation(1, 1, 1, 120);group2.setConstantRotation(−1, −1, −1, 120);group3.setConstantRotation(−1, 1, 0, 120);Tab. è. 1 Podporované formátyTyp súboru Zdrojový Formátformát pre Web Driver3D model .x .wtbitmapa .png .wpg.jpg.wjpzvuk .mid .wwv.wav.wav ( ADPCM )vlastné dáta .cfg .wcfg.dat.wdat.ini.wini.txt.wtxtObr. 3Stanovenie u, vsúradníc hraniè−ných bodovjednotlivýchèastí textúryTým je náš úvodný príklad hotový.Kompletný kód scény nájdete <strong>na</strong>priloenom CD REVUE.PREH¼AD PODPOROVANÝCHFORMÁTOV. Skôr ako zaèneme pra−cova so zloitejšími 3D modelmi, tex−túrami a zvukmi, pozrieme sa <strong>na</strong> jed−notlivé druhy formátov týchto exter−ných mediálnych súborov, podporo−vaných Web Driverom. Všetky pod−porované mediálne formáty sú uve−dené v tabu¾ke è. 1. No <strong>sk</strong>ôr ne mô−ete niektorý z týchto formátov po−158 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M ETab. è. 2 Export komplexných modelov ui, musí by príslušný súbor konverto−Prípo<strong>na</strong> súboru Druh definícievaný a <strong>sk</strong>omprimovaný do zodpoveda−.wsadobjekt (actor)júceho formátu WildTangent. Konverziu.wsgomesh a UVW mapadosiahneme pomocou utility WildCom−.wsmopohybpress, ktorá je súèasou vývojovej súpravy.WildCompress ïalej vykoná dodatoènú.wsbmmateriálkompresiu <strong>na</strong> kompaktné preberanie astreaming týchto externých súborov.Názvy prípon, ako <strong>na</strong>príklad .wt, slúia len <strong>na</strong> preh¾adnos a informujú o tom, e zdro−jový súbor bol konvertovaný pomocou WildCompress. Web Driver dokáe rozpoz<strong>na</strong>, o akýsúbor ide, iným spôsobom, preto dodriavanie týchto názvov prípon nie je nevyhnutné.Súèasou vývojovej súpravy sú aj utility <strong>na</strong> export hotových modelov a definícií jeho kom−ponentov, ako mesh, UVW mapa, animácia a materiály z prostredí 3D Studio Max a Maya.Web Driver bol vytvorený pre web, preto je pouívate¾<strong>sk</strong>y priate¾<strong>sk</strong>é a asynchrónne pre−beranie externých mediálnych súborov ve¾mi dôleité. Na druhej strane kompresia a šif−rovanie umoòujú chráni vaše zdrojové súbory pred pouitím v iných aplikáciách. Zdro−jové súbory, s ktorými vie Web Driver pracova, môu obsahova: 2D obrázky, 3D modely, komplexné 3D objekty (actor), schémy prostredia (level), materiály, zvuky, textové súbory.Nástrojmi <strong>na</strong> prípravu týchto zdrojových súborov sú okrem grafických a 3D modelova−cích nástrojov i WTStudio, WildCompress a utility <strong>na</strong> export 3D objektov.2D OBRÁZKY. Grafiku v podobe 2D obrázkov môete poui v súvislosti s Web Drive−rom tromi spôsobmi. Prvým spôsobom je <strong>na</strong>èíta zodpovedajúci formát priamo z kóduaplikácie, druhým spôsobom je poui ich ako materiál vo WTStudiu a <strong>na</strong>koniec exporto−va ich priamo s 3D modelom ako jednu z moných vrstiev textúr pomocou exportéra zod−povedajúceho 3D modelovaciemu nástroju.V predchádzajúcom príklade sme pouili prvý spôsob, teda 2D obrázok sme <strong>na</strong>èítali vkóde aplikácie a pouili ako objekt WTBitmap.Preto potrebujeme zdrojový súbor vo formáte PNG alebo JPG. Formát JPG je vhodnépoui pri grafike typu fotografie, teda pri striedaní ve¾kého mnostva farieb <strong>na</strong> ve¾kej plo−che. Na druhej strane formát PNG mono poui pre všetky ostatné aplikácie, ako <strong>na</strong>prí−klad alfa mapy (èie mapy transparentnosti) vyz<strong>na</strong>èujúce sa ve¾kou plochou zaplnenoumenším poètom farieb.V druhom kroku pouijeme utilitu WildCompress <strong>na</strong> konverziu do formátu podporo−vaného Web Driverom. V kóde aplikácie potom metódou wt.createBitmap() <strong>na</strong>èítamepríslušný súbor, ktorý potom môeme poui okrem iného ako textúru èi vrstvu pre sur−face shader (pokroèilejšia úprava povrchu 3D objektu).Web Driver tie obsahuje nieko¾ko základných kresliacich nástrojov. Takto môeme dy−<strong>na</strong>micky vytvára alebo modifikova 2D grafiku prostredníctvom metódy wt.createBlankBitmap() a celým radom metód objektu WTBitmap.3D MODELY. Ako sme u uviedli, 3D modelom rozumieme 3D geometrický útvar. Mô−eme ich vytvori základnými metódami, ako wt.createBox(), alebo importova príslušnýwt súbor, ktorý vytvoríme <strong>na</strong>sledujúcim spôsobom: základom je zí<strong>sk</strong>a súbor vo formáte .X. Ide o formát 3D geometrického útvaru preMicrosoft Direct 3D. To z<strong>na</strong>mená, e potrebujete buï externý 3D modelovací nástroj,ktorý ukladá modely priamo vo formáte .X, alebo príslušný konvertor. Napríklad premodel .3ds, teda vo formáte 3D Studio Max existuje nieko¾ko vo¾ne dostupných konver−torov, <strong>na</strong>príklad conv3ds.exe, ktorý je súèasou DirectX SDK, vo¾ne stiahnute¾néhoz <strong>www</strong>.msdn.microsoft.com. v druhom kroku pouijeme utilitu WildCompress <strong>na</strong> konverziu z formátu .X do formá−tu .wt. V kóde aplikácie potom <strong>na</strong>èítame tento model pomocou metódywt.createModel().ACTOR. Actor je podobne ako model 3D geometrický útvar, oproti modelu sa však vy−z<strong>na</strong>èuje ïalšími vlastnosami. K tým dôleitejším patria: <strong>sk</strong>eletová animácia, pod ktorou môeme rozumie pohyb urèitou <strong>sk</strong>upinou vertexov.Naproti tomu modely umoòujú len segmentovú animáciu èie pohyb, rotáciu a scalingcelých 3D modelov, optimalizácia úrovne detailov LOD (Level Of Detail) – spolu so vzïa¾ovaním objektuod kamery sa postupne mesh zjednodušuje redukovaním poètu polygónov. Na vyuitietejto vlastnosti treba oz<strong>na</strong>èi príslušné vertexy ako kandidátov <strong>na</strong> odstránenie. jednoduchá konverzia objektu actor do poadovaného formátu .wt pomocou 3dsMax alebo Maya export utility.Komplexný objekt actor v kóde aplikácie <strong>na</strong>èítame pomocou metódy wt.createActor().SCHÉMA PROSTREDIA. Súbor so schémou prostredia (level), ktorý vytvoríme po−mocou WTStudia, môe obsahova kamery, svetlá a, samozrejme, objekty actor. Vytvo−renie takéhoto súboru obsahujúceho väèšinu 3D sveta, v ktorom sa budeme pohybova,je ideálne <strong>na</strong> detekciu kolízií, osvetlenie a riadenie vidite¾nosti objektov. Pomocou súbo−rov level je vo Web Driveri implementovaná i tzv. metóda binárneho èlenenia priestoru[Bi<strong>na</strong>ry Space Partitioning Tree (BSP−Tree)]. Touto metódou sa vo všeobecnosti rieši prob−lém zobrazovania rozsiahlych 3D svetov. Metóda spoèíva v rozdelení 3D sveta <strong>na</strong> nieko¾koèastí a pod¾a polohy aktívnej kamery sa urèí, ktorá èas sveta sa vypoèítava a zobrazuje aktorá nie. Definície levelu vytvorené prostredníctvom WTStudia sú zakódované súbory.wssc. V kóde aplikácie <strong>na</strong>èítame level pomocou metódy wt.createGroupFromFile().MATERIÁL MODELU. Materiálom v 3D grafike <strong>na</strong>zývame pokroèilejšie textúry, ktoré ob−sahujú ïalšie vlastnosti, ako UV posun, odraz prostredia (reflection mapping) èi vrstvenie tex−túr. Materiály môeme vytvori vo WTStudiu a exportova vo formáte .wbmt alebo môu bysúèasou objektu actor. V kóde aplikácie predstavuje materiály objekt WTSurfaceShader.ZVUKY. Zvuky sa rov<strong>na</strong>ko ako objekty actor môu prida <strong>na</strong> scénu v kóde aplikácie alebopomocou WTStudia sa môu sta súèasou komplexného súboru level. V kóde <strong>na</strong>èítamezvuk konvertovaný utilitou WildCompress do formátu .wwv pomocou metódy wt.createAudioClip().TEXTOVÉ SÚBORY. Ak potrebujete pre svoju aplikáciu uloi ¾ubovo¾né dáta v texto−vom formáte, môete poui utilitu WildCompress <strong>na</strong> zakódovanie a kompresiu súborov.txt, .ini, .dat, .cfg. Tieto súbory potom preèítate metódou readFile().V ïalších èastiach seriálu sa budeme postupne hlbšie oboz<strong>na</strong>mova s metódami APIWeb Driver pri vývoji demonštraènej multimediálne aplikácie. Pôjde o jednoduchú 3D hru,<strong>na</strong> ktorej si ukáeme základné postupy pri zostavovaní 3D scény, obsluhu udalostí, jed−noduché algoritmy detekcie kolízií, animácie a ve¾a ïalšieho.Andrej LuchavaJava 2 Enterprise Edition pod lupou / 5. èas : Sessions v J2EEV závere predchádzajúcej èasti ste mali monos oboznámi sa so sessions, so spôsobomich fungovania a úèelom vyuitia. Šlo však zatia¾ len o teoretické informácie, ktoré maliobjasni výz<strong>na</strong>m sessions vo svete bezstavového protokolu HTTP. Tentoraz sa budemevenova u tomu, ako konkrétne sa so sessions v J2EE pracuje a akým spôsobom ich imple−mentova do svojich aplikácií.J2EE A SESSIONS. V špecifikácii J2EE je session reprezentovaná objektom triedyodvodenej od rozhrania HttpSession. Takýto objekt zí<strong>sk</strong>ate volaním metódy getSession()triedy poiadavky, teda HttpServletRequest. Ako parameter jej odovzdáte logickú hodno−tu v závislosti od toho, èi chcete, aby v prípade neexistencie session (<strong>na</strong>pr. pri úplne prvomprístupe uívate¾a) bola session vytvorená, alebo nie. Ak ako parameter zadáte hodnotutrue, bude vrátený objekt session s tým, e v prípade, e neexistuje, bude <strong>na</strong>jprv vytvore−ný a následne bude vrátený odkaz <strong>na</strong> túto inštanciu triedy implementujúcej rozhranieHttpSession. Ak zadáte ako parameter hodnotu false, bude vrátený objekt session alebo vprípade jeho neexistencie bude vrátený prázdny ukazovate¾ null. Z toho vyplýva, e pokia¾vdy zavoláte metódu getSession() s parametrom false, zabránite pouívaniu session vô−bec. Èastejšie však budete potrebova volanie tejto metódy s parametrom true, a pretopo<strong>sk</strong>ytuje rozhranie HttpServletRequest ešte preaenú verziu tejto metódy bez paramet−ra, ktorej volanie je ekvivalentné volaniu getSession() s parametrom true.Vytvorenie objektu session, samozrejme, nemusí vdy staèi <strong>na</strong> uchovanie stavu apli−kácie medzi jednotlivými poiadavkami klienta. V prípade, e klient má povolené pouíva−nie cookies, je situácia jednoduchá – webový kontajner sa postará o zachovanie sessionsám. Problémy však môu <strong>na</strong>sta vtedy, keï klient cookies nepodporuje alebo má zaká−zané ich pouívanie. Vtedy treba prenáša session ID pomocou parametra GET, z èohovyplýva, e nesmiete zabudnú zakódova kadý odkaz, ktorý klientovi zašlete, metódouencodeURL() rozhrania HttpServletResponse. V prípade, e k niektorému odkazu zabud−nete prida informáciu o session ID a uívate¾ tento odkaz aktivuje, bude to, samozrejme,z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> stratu session a informácií s òou zdruených. Preto je dôleité nezabúda odka−zy kódova spomí<strong>na</strong>nou metódou encodeURL().Keï sa postaráte o identifikáciu a priradenie série poiadaviek ku konkrétnemu klien−tovi, po<strong>sk</strong>ytuje u rozhranie HttpSession dostatoèné prostriedky <strong>na</strong> definovanie a modifi−kovanie stavu aplikácie a <strong>na</strong> zachovanie jeho perzistencie medzi jednotlivými poiadavka−mi. Na tento úèel slúia <strong>na</strong>jmä metódy setAttribute() a getAttribute(). Tieto metódy fun−gujú podobne ako rovnomenné metódy rozhrania poiadavky ServletRequest. Prvá meno−vaná preberá ako prvý parameter meno atribútu a ako druhý parameter referenciu <strong>na</strong>objekt, ktorý chcete do session uloi. Meno atribútu slúi podobne ako k¾úè v hešovejtabu¾ke <strong>na</strong> následný ne<strong>sk</strong>orší prístup k objektu. Ak atribút so zadaným menom u v ses−11/2004 PC REVUE 159


P R O G R A M U J E M Epresnosou). V prípade, e by vás zaujímal aj èas vytvorenia session (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> zistenie cel−kovej dåky aktuálneho prihlásenia), môete to zisti metódou getCreationTime(), ktorávracia rov<strong>na</strong>ko ako getLastAccesedTime() timestamp.PRÍKLAD POUITIA SESSION. Predpokladám, e po z<strong>na</strong>ènej dávke teórie si radivy<strong>sk</strong>úšate nejaký príklad týkajúci sa pertraktovanej témy, teda session. V <strong>na</strong>šom príkladevytvoríme opä jednu stránku HTML, kde však tentoraz zadáte len svoje meno, a násled−ne dva servlety, ktoré si pomocou session toto meno budú uchováva. Kód HTML je jed−noduchý a vyzerá takto:Obr. 1sion existuje, bude jemu pridruený objekt <strong>na</strong>hradený novým objektom (ktorého odkazste zadali v parametri). Objekt, ktorý je takýmto spôsobom pridaný do session, je ucho−vávaný aj medzi jednotlivými poiadavkami, teda uchováva svoj stav. Súbor všetkých atri−bútov v session teda uchováva celkový stav aplikácie. Zí<strong>sk</strong>a atribút v session mono pro−stredníctvom metódy getAttribute(). Ako parameter jej odovzdáte meno atribútu, <strong>na</strong>ktorý chcete zí<strong>sk</strong>a odkaz, a návratovou hodnotou je objekt typu Object, ktorý musítenásledne pretypova pod¾a potreby. Pri zí<strong>sk</strong>aní odkazu <strong>na</strong> objekt uloený v session nie jetento objekt zo session odstránený. Pokia¾ tak chcete uèini, musíte to spravi explicitnemetódou removeAttribute(), ktorej opä ako parameter odovzdáte meno atribútu, ktorýsa má zo session odstráni. Rov<strong>na</strong>ký efekt má pouitie metódy setAttribute() pri odo−vzdaní prázdneho ukazovate¾a (null) ako druhého parametra.Kadá aplikácia, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje uívate¾ovi monos prihlásenia sa do systému, bymala umoòova aj jeho odhlásenie. Z aspektu session to v podstate z<strong>na</strong>mená jej zruše−nie a aj zrušenie všetkých objektov (atribútov), ktoré k nej boli pridruené. Zrušenie ses−sion má <strong>na</strong> starosti metóda invalidate() rozhrania HttpSession.Pokia¾ by ste chceli zisti, èi ide o novú (v aktuálnej poiadavke práve vytvorenú) ses−sion, môete <strong>na</strong> to poui metódu isNew(), ktorá vracia logickú hodnotu urèujúcu, èi ideo novovytvorenú session, alebo nie. Reazec obsahujúci session ID môete zí<strong>sk</strong>a metó−dou getId(), ale pravdepodobne samo session ID vás zaujíma nebude, pretoe všetkulogiku <strong>na</strong> zachovanie session medzi poiadavkami v sebe zapuzdruje webový kontajner.Keby ste potrebovali prístup ku kontextu servletu, poslúi vám <strong>na</strong> tento úèel metódagetServletContext(), ktorá vráti odkaz <strong>na</strong> objekt kontextu servletu. Tomu sa ešte v tomtoseriáli budeme venova.PLATNOS SESSION. Dåka platnosti session, samozrejme, nie je neobmedzená, i<strong>na</strong>kby to toti z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo neúmerné zaaenie servera a aj zníenie bezpeènosti (èím dlhšiesession existuje, tým vyššie môe by riziko jej odcudzenia). Existencia session môe by<strong>sk</strong>onèená dvoma spôsobmi – buï explicitne volaním metódy invalidate(), <strong>na</strong>príklad priodhlásení uívate¾a, alebo pri vypršaní èasového limitu stanoveného ako maximál<strong>na</strong>moná doba neèinnosti. Webový kontajner si uchováva zoz<strong>na</strong>m sessions a pravidelnekontroluje dobu ich neaktivity. Dobou neaktivity rozumieme èas, ktorý uplynul od posled−ného pouitia session, teda od poslednej poiadavky, ktorá k sebe mala pridruenú danúsession. Pokia¾ je doba neaktivity vyššia ako povolená hranica, webový kontajner pred−pokladá, e klient u nebude zasiela nijaké poiadavky (<strong>na</strong>príklad zavrel okno prehlia−daèa), a session je zrušená. Maximál<strong>na</strong> moná doba neaktivity session sa dá <strong>na</strong>stavi indi−viduálne, a to metódou setMaxI<strong>na</strong>ctiveInterval(). Ako parameter jej odovzdáte celé èíslo,ktoré urèuje èas v sekundách, za ktorý vyprší platnos session, pokia¾ jej platnos nebudeobnovená ïalším prístupom. Takto špecifikujete maximálnu monú dobu neèinnosti prekonkrétnu session. Odporúèaná dåka tejto doby závisí od typu aplikácie. Ak <strong>na</strong>príkladpôjde o internetový magazín, kde èitatelia budú ma monos prihlásenia sa do nejakejprivátnej sekcie, bude táto doba asi vysoká, pretoe musíme poèíta s tým, e uívate¾poèas èítania èlánku nebude klika <strong>na</strong> iné odkazy, a teda obnovova session. Opaènýmprípadom môe by chat, kde uívate¾ aktívne komunikuje alebo aspoò pravidelne auto−maticky zasiela poiadavky <strong>na</strong> zaslanie nových príspevkov do di<strong>sk</strong>usie (vykonáva tzv. re−fresh), take interval medzi jednotlivými poiadavkami bude v priemere dos krátky a tak−isto aj maximál<strong>na</strong> doba neèinnosti. Ako parameter metódy setMaxI<strong>na</strong>ctiveInterval()mono zada aj záporné èíslo, èím <strong>na</strong>stavíte maximálnu monú dobu neèinnosti <strong>na</strong> neko−neèno, teda v praxi to z<strong>na</strong>mená, e session nikdy nevyprší platnos. Z uvedených dôvo−dov by som vám však neodporúèal túto monos vyuíva.Aktuálne <strong>na</strong>stavenie maximálnej monej doby neèinnosti môete zisti metódougetMaxI<strong>na</strong>ctiveInterval() rozhrania HttpSession.Samozrejme, môe sa sta, e platnos session vyprší, aj keï uívate¾ má ešte stáleotvorené okno browsera a klikne <strong>na</strong> odkaz, ku ktorému nemajú prístup neprihláseníuívatelia, resp. majú k nemu prístup len uívatelia s platnou session. V takomto prípadesa tento uívate¾ povauje u za neprihláseného a stránka (resp. webový komponent) schráneným prístupom musí pri pokuse o neautorizovaný prístup nejakým spôsobomuívate¾ovi oznámi, e prístup k stránke majú len prihlásení uívatelia, a v prípade, e pri−hlásený bol, tak pravdepodobne vypršala platnos jeho session a musí sa prihlási znovu.Keby ste potrebovali zisti o nejakej konkrétnej session èas jej posledného pouitia,teda èas posledného prístupu, môete <strong>na</strong> to poui metódu getLastAccessedTime(), ktorávráti tento èas v podobe timestampu. Timestamp je èas reprezentovaný poètom milise−kúnd od polnoci 1. januára 1970 (teda v podstate ako unixový timestamp, ale s vyššouZadanie me<strong>na</strong>Vaše meno: Odkazujeme tu <strong>na</strong> servlet s aliasom welcome, ktorý bude ma za úlohu overenie me<strong>na</strong>(teda èi tento parameter <strong>na</strong>ozaj v poiadavke existuje a èi neobsahuje iba prázdnyreazec). Zdrojový kód takéhoto servletu môe vyzera takto:import javax.servlet.*;import javax.servlet.http.*;import java.io.*;public class WelcomeServlet extends HttpServlet {protected void doPost (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throwsServletException, IOException {String <strong>na</strong>me = request.getParameter("meno");PrintWriter out = response.getWriter();out.println("Prihlásenie");if ((<strong>na</strong>me == null) || <strong>na</strong>me.equals("")) {out.println("Nebolo zadané meno!");}else {HttpSession session = request.getSession();session.setAttribute("<strong>na</strong>me", <strong>na</strong>me);out.println("Ahoj " + <strong>na</strong>me + ".Pokraèuj kliknutím sem.");}out.println("");out.close();}protected void doGet (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throwsServletException, IOException {doPost(request, response);}}Ako vidíte, pri nevyplnení me<strong>na</strong> vo formulári HTML alebo pri pokuse o priamy prístupk servletu (nie cez formulár HTML) je vypísaná chyba. Pokia¾ meno bolo zadané korektne,výstupom servletu je pozdrav a odkaz <strong>na</strong> stránku (servlet) s informáciami o èase vytvore−nia a èase posledného prístupu k session. Jeho zdrojový kód vyzerá takto:import javax.servlet.*;import javax.servlet.http.*;import java.io.*;import java.util.Date;public class InfoServlet extends HttpServlet {protected void doPost (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throwsServletException, IOException {PrintWriter out = response.getWriter();out.println("Info");HttpSession session = request.getSession();String <strong>na</strong>me = (String) session.getAttribute("<strong>na</strong>me");if ((<strong>na</strong>me == null) || <strong>na</strong>me.equals("")) {out.println("Nebolo zadané meno!(Je moné, e vaša session u vypršala.)");}else {out.println("Ahoj " + <strong>na</strong>me + ".");160 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M Eout.println("Èas vytvorenia session: " + new Date(session.getCreationTime()) + ".");out.println("Èas posledného prístupu: " + new Date(session.getLastAccessedTime()) +".");}out.println("");out.close();}protected void doGet (HttpServletRequest request, HttpServletResponse response) throwsServletException, IOException {doPost(request, response);}}Tento servlet <strong>na</strong>jprv otestuje, èi nejde o prístup, v ktorého session neexistuje atribút<strong>na</strong>me. V takomto prípade vypíše chybovú správu. I<strong>na</strong>k je výstupom opä pozdrav a infor−mácie o èase vytvorenia session a èase posledného prístupu k nej. Túto stránku môete<strong>sk</strong>úsi obnovova vo vašom prehliadaèi a sledova, ako sa mení èas posledného prístupu,prièom èas vytvorenia, samozrejme, zostáva rov<strong>na</strong>ký. Ako môe výstup tohto servletuvyzera, to vidíte <strong>na</strong> obrázku 1.V tomto príklade budete pri vytváraní aplikácie postupova rov<strong>na</strong>ko ako v predchá−dzajúcich príkladoch. Malý rozdiel spoèíva v tom, e archív WAR vašej webovej aplikáciebude obsahova u dva servlety. Pri vytváraní archívu WAR jednoducho <strong>na</strong>jprv pridáte ser−vlet WelcomeServlet a následne pridáte aj InfoServlet u do existujúceho archívu WAR tak,e v nástroji Deploytool pri pridávaní nového webového komponentu vyberiete monosAdd to existing WAR module tak, ako to vidíte <strong>na</strong> obrázku 2.Všetky zdrojové kódy aj v <strong>sk</strong>ompilovanej podobe budú k dispozícii aj <strong>na</strong> webe PCREVUE.POSLUCHÁÈI A UDALOSTI SESSION. Na záver tejto èasti sa ešte zmienim o tom,aké udalosti sa môu vy<strong>sk</strong>ytnú pri pouívaní session a akých poslucháèov <strong>na</strong> ich obslu−hu môete poui.V súvislosti so session v J2EE poznáme a štyri typy poslucháèov: HttpSessionListener,HttpSessionActivationListener, HttpSessionAttributeListener a HttpSessionBindingListener.Najzaujímavejšie sú pre nás HttpSessionActivationListener a HttpSessionBindingListener.Poslucháè HttpSessionActivationListener sa pouíva pri aktivácii a deaktivácii session.Pouite¾ný je teda <strong>na</strong>jmä v distribuovaných aplikáciách, keï treba prenáša session medzirôznymi JVM (beiacimi <strong>na</strong> jednom alebo viacerých rôznych poèítaèoch). K tejto téme saešte ne<strong>sk</strong>ôr vrátime. Rozhranie poslucháèa HttpSessionBindingListener môu implemen−tova triedy, ktorých inštancie budete pouíva ako atribúty vašich session. Vdy, keï jeobjekt pridávaný alebo odoberaný zo session, <strong>sk</strong>ontroluje kontajner, èi tento objekt (resp.Obr. 2jeho trieda) má implementované rozhranie HttpSessionBindingListener, a pokia¾ áno, vdypred jeho pridaním do session zavolá jeho metódu valueBound() a pred jeho odobranímzo session metódu valueUnbound(). Ako parameter je odovzdaná týmto metódam in−štancia triedy HttpSessionBindingEvent, pomocou ktorej môete zí<strong>sk</strong>a ïalšie potrebnéinformácie (objekt session, o ktorú ide, alebo meno atribútu). Vïaka tomuto poslucháèo−vi teda môete zabezpeèi dodatoènú explicitnú inicializáciu alebo deinicializáciu (uvo¾−nenie prostriedkov) objektu pridávaného do session.ZÁVER. V tejto èasti sme sa venovali téme session a po jej preštudovaní by vám unemalo robi problémy ich pouívanie v J2EE. Urèite ste si všimli, e pouitie session jeve¾mi jednoduché aj <strong>na</strong>priek tomu, e ide o mocný nástroj. Bez sessions by nemohla exis−tova väèši<strong>na</strong> webových aplikácií, èi u by šlo o jednoduché weby s monosou prihláse−nia uívate¾ov, alebo komplexné business aplikácie.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa <strong>na</strong>ïalej budeme venova servletom, konkrétne servletovémukontextu, spolupráci servletov a ne<strong>sk</strong>ôr zreazeniu a filtrom. Dovtedy dovidenia.Andrej ChuC++ v .NET / 3. èasV predchádzajúcej èasti seriálu C++ v .NET sme si povedali o primitívnych hodnotovýchdátových typoch, s ktorými môu programátori v riadenom C++ pracova. V tomtopokraèovaní <strong>na</strong>dviaeme <strong>na</strong> prebranú problematiku a predstavíme si ïalších zástupcovhodnotových dátových typov – pôjde o enumeraèné typy (__value enum), hodnotovéštruktúry (__value struct) a hodnotové triedy (__value class). V <strong>na</strong>sledujúcich èastiach sabudeme venova odkazovým typom, prièom preberieme primitívne odkazové typy abokom, samozrejme, nezostanú ani pouívate¾<strong>sk</strong>y definované odkazové typy.ENUMERAÈNÉ TYPY. Enumeraèné typy predstavujú pouívate¾<strong>sk</strong>y definované hod−notové dátové typy, ktoré mono poui <strong>na</strong> úschovu konštantných hodnôt istej kolekcieèlenov. Èleny enumerácie sa <strong>na</strong>zývajú aj enumerátory: Ide o pomenované konštanty,ktoré tvoria telo enumeraèného typu a ktoré môe programátor v prípade potreby po−ui. Enumeraèné typy vy<strong>sk</strong>ytujúce sa v <strong>na</strong>tívnom (neriadenom) C++ sa deklarujú pomo−cou k¾úèového slova enum:enum Farby{};Cerve<strong>na</strong> = 10,Zele<strong>na</strong> = 20,Modra = 30Uvedený fragment programového kódu definuje enumeraèný typ s názvom Farby,ktorý obsahuje tri èleny, alebo ak chcete, tri enumerátory: Cerve<strong>na</strong>, Zele<strong>na</strong> a Modra.Enumerátory sú konštanty, prièom však nie je rozhodujúce, èi ich inicializáciu u<strong>sk</strong>utoèníprogramátor alebo túto èinnos zverí do rúk kompilátoru. V prípade enumerácie Farbysú všetky enumerátory explicitne inicializované celoèíselnými hodnotami. Pokia¾ by prog−ramátor èleny enumeraèného typu neinicializoval, nedošlo by k chybe, pretoe, ako smeu uviedli, v tejto situácii by enumerátory inicializoval kompilátor prostredníctvom impli−citných hodnôt pod¾a matematických pravidiel aritmetickej postupnosti s diferenciou 1 azaèiatkom v nulovom bode. To z<strong>na</strong>mená, e prvý enumerátor by mal hodnotu 0, druhý1, tretí 2 atï. Ak sú enumerátory inicializované kompilátorom, vo všeobecnosti platí, ehodnota <strong>na</strong>sledujúceho enumerátora je o jednotku väèšia ako hodnota predchádzajúce−ho enumerátora. Samozrejme, je moné a za urèitých okolností dokonca i ve¾mi prospeš−né kombinova oba typy inicializácie enumerátorov. Pod¾a tohto postupu môe niektoréèleny enumeraèného typu inicializova programátor, zatia¾ èo ostatné budú inicializova−né za pomoci kompilátora:Jednotlivé enumerátory majú teraz tieto inicializaèné hodnoty: Cerve<strong>na</strong> = 0, Zele<strong>na</strong>= 20, Modra = 21, Oranzova = 15, Zlta = 16. Hodnotu enumerátora mono priradido externej celoèíselnej premennej, <strong>na</strong>príklad takto:int Farba = Farby::Zlta;enum Farby{};Cerve<strong>na</strong>,Zele<strong>na</strong> = 20,Modra,Oranzova = 15,ZltaDoposia¾ sme hovorili o enumeraèných typoch v <strong>na</strong>tívnom C++. V riadenom C++patria enumerácie medzi hodnotové dátové typy a táto <strong>sk</strong>utoènos si vyiadala i zásah dospôsobu ich definície. Enumeraèné typy sa preto v tomto prostredí definujú pomocouspojenia k¾úèových slov __value enum, èím sú programátori ihneï upozornení <strong>na</strong> to, edeklarujú hodnotový enumeraèný typ. Vsunutie k¾úèového slova __value pred k¾úèovéslovo enum je však z vizuálneho h¾adi<strong>sk</strong>a jediná podstatná zme<strong>na</strong>, ktorá sa týka deklará−cie enumerácií. Spôsob inicializácie zostáva i v jazyku C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions rov<strong>na</strong>−ký. Keby sme teda mali z predstaveného enumeraèného typu Farby vytvori hodnotovýenumeraèný typ <strong>na</strong> pouitie v riadenom C++, výsledok by mal túto podobu:11/2004 PC REVUE 161


P R O G R A M U J E M E__value enum Farby{Cerve<strong>na</strong> = 10,Zele<strong>na</strong> = 20,Modra = 30};V riadenom kóde by ste mali pouíva iba hodnotové enumeraèné typy deklarovanéako __value enum. Presnejšie povedané, akýko¾vek enumeraèný typ, ktorý bude dekla−rovaný v telách hodnotových štruktúr (__value struct) èi odkazových štruktúr (__gcstruct) alebo v telách hodnotových tried (__value class) èi odkazových tried (__gc class),by mal by deklarovaný pomocou k¾úèových slov __value enum.Poznámka: Deklarácia klasického enumeraèného typu jazyka C++, ktorá sa <strong>na</strong>chádza vtele riadeného dátového typu, vyvolá chybovú výnimku, <strong>na</strong> ktorú vás kompilátor upo−zorní. Problém vyriešite tak, e <strong>na</strong>tívny enumeraèný typ prevediete do jeho riadenejpodoby za asistencie k¾úèových slov __value enum.Inštancie hodnotových enumeraèných typov jazyka C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions sú od−vodené od triedy System::Enum (tá je zasa odvodená od triedy System::ValueType).Hodnotový enumeraèný typ vdy pracuje s bázovým dátovým typom, ktorým je vo väèši−ne prípadov typ int, teda System::Int32. Bázový dátový typ enumeraèného typu definu−je charakter jednotlivých enumerátorov, èo z<strong>na</strong>mená, e ak neuvediete iný, bude impli−citne zvolený bázový dátový typ System::Int32. Hodnotové enumeraèné typy sa od svo−jich predchodcov z klasického C++ líšia v tom, e v riadenom C++ mono výslovne urèibázový typ enumeraèného typu, zatia¾ èo v <strong>na</strong>tívnom C++ je situácia iná. Ak budeme chciedeklarova enumeráciu, ktorá bude ako bázový typ pouíva dátový typ char, budemepostupova takto:__value enum DniVTyzdni : char{Pondelok, Utorok, Streda, Stvrtok, Piatok,Sobota, Nedela};Na prvý poh¾ad to mono vyzerá, ako keby bol enumeraèný typ DniVTyzdni odvode−ný od typu char, ale to je len zdanie. Operátor dvojbodka (:) v tomto zápise vraví, e enu−merátory enumeraèného typu môu uchováva celoèíselné hodnoty, ktoré sú platné predátový typ char. Keby niektorý z enumerátorov uchovával hodnotu, ktorá by presahova−la povolený celoèíselný interval typu char (), kompilátor by vygeneroval va−rovanie druhej úrovne s èíselnou identifikáciou C4309. K takejto situácii dôjde <strong>na</strong>príkladv uvedenom kóde:__value enum DniVTyzdni : char{Pondelok, Utorok, Streda, Stvrtok, Piatok,Sobota, Nedela = 200};Ako si môete všimnú, do enumerátora Nedela bola uloená hodnota 200, ktorá všakevidentne presahuje maximálnu hranicu prípustných celoèíselných hodnôt. KompilátorVisual C++ .NET 2003 zobrazí varovanie, v ktorom vás oboznámi s tým, e hodnotadaného èle<strong>na</strong> enumerácie bude orezaná. Ak pouijeme <strong>na</strong>sledujúci kód a aplikáciu spus−tíme, v okne so správou sa objaví hodnota −56.char x = DniVTyzdni::Nedela;MessageBox::Show(x.ToString());Okrem toho, e hodnoty enumerátorov môeme priraïova do premenných adekvátnychdátových typov, mono uplatni i opaèný prístup: Môeme uloi zodpovedajúcu celoèíselnúhodnotu do inštancie enumeraèného typu. V tomto prípade sa však nevyhneme povinnej rea−lizácii konverzných operácií. Pozrite sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci výpis zdrojového kódu:DniVTyzdni Den = (DniVTyzdni)4;System::Object * obj = __box(Den);MessageBox::Show(obj−>ToString());Prvý riadok deklaruje premennú Den enumeraèného typu DniVTyzdni. Tento typobsahuje sedem èlenov, ktoré sú implicitne inicializované hodnotami 0−6. Hodnotu 4môeme do vytvorenej inštancie priradi, no musíme ju správne pretypova <strong>na</strong> typ enu−merácie. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e chceme zí<strong>sk</strong>a textovú reprezentáciu hodnoty premennejDen, pouijeme techniku boxing, pomocou ktorej zabezpeèíme zjednotenie dátovýchtypov (hodnotový typ bude konvertovaný <strong>na</strong> objekt odkazového typu, <strong>na</strong> ktorý smerujeriadený (__gc *) ukazovate¾ obj).Poznámka: O technike boxing, ako aj opaènom procese s názvom unboxing si poviemeniekedy <strong>na</strong>budúce. V tejto chvíli vám staèí vedie, e obe tieto techniky sú súèasou tak−zvaného mechanizmu zjednotenia dátových typov, ktorý umoòuje obojsmerné konver−zie medzi inštanciami hodnotových a odkazových dátových typov. Na rozdiel od niekto−rých iných programovacích jazykov .NET, <strong>na</strong>príklad Visual Basicu èi jazyka C#, nie sú tech−niky boxing a unboxing v riadenom C++ realizované implicitne, ale treba, aby si prog−ramátor ich u<strong>sk</strong>utoènenie sám vynútil. Dôvodom takéhoto správania sa je <strong>sk</strong>utoènos, ekonverzné operácie sú vdy zdrojom potenciálnych výkonnostných pe<strong>na</strong>lizácií, ako sipovieme v niektorej z budúcich èastí tohto seriálu.Ak je inštancia enumeraèného typu zaboxovaná, môeme poui metódu ToString()<strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie textovej informácie. V dialógu bude zobrazený reazec „Piatok“, èo je v po−riadku, pretoe hodnota 4 zodpovedá práve tomuto èlenu enumerácie DniVTyzdni.HODNOTOVÉ ŠTRUKTÚRY A HODNOTOVÉ TRIEDY. Tak hodnotové štruktú−ry, ako aj hodnotové triedy patria do <strong>sk</strong>upiny hodnotových dátových typov, èo z<strong>na</strong>mená,e nominál<strong>na</strong> alokaèná kapacita ich inštancií nie je ve¾ká, take tieto typy sú vhodné <strong>na</strong>prácu s nenároènými kolekciami dát. Keïe hovoríme o hodnotových typoch, ich inštan−cie nie sú vytvárané <strong>na</strong> riadenej hromade (ako je to v prípade odkazových, resp. riadenýchtried a štruktúr), ale svoje miesto <strong>na</strong>jèastejšie <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> zásobníku vlák<strong>na</strong> spoloènes inštanciami ostatných hodnotových typov.Poznámka: V prípade, ak sa definícia hodnotovej štruktúry alebo hodnotovej triedy<strong>na</strong>chádza v tele odkazovej štruktúry alebo odkazovej triedy, môe by inštancia hodno−tovej štruktúry, resp. triedy uloená spoloène s inštanciou <strong>na</strong>dradeného odkazového typu<strong>na</strong> riadenej hromade, a nie <strong>na</strong> zásobníku vlák<strong>na</strong>.Hodnotové štruktúry a triedy sa definujú pomocou k¾úèových slov __value struct,resp. __value class. V prostredí programovacieho jazyka C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensionsneexistujú zásadné sémantické rozdiely medzi štruktúrami a triedami. (Skúsme túto <strong>sk</strong>u−toènos porov<strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad s jazykmi Visual Basic a C#, kde sú pojmy štruktúra a triedave¾mi rozdielne: Štruktúry sú vdy zástupcami hodnotových typov, zatia¾ èo triedy,<strong>na</strong>opak, vdy predstavujú odkazové dátové typy.) Ak teda programujete v riadenomC++, rozhodujúce pre vás bude, èi pracujete s hodnotovými alebo odkazovými štruktú−rami a triedami. Odkazové štruktúry a triedy sa definujú pomocou k¾úèových slov __gcstruct, resp. __gc class a ich inštancie sú ukladané <strong>na</strong> riadenú hromadu. Podrobnejšiuexkurziu do sveta týchto odkazových typov si ponecháme <strong>na</strong> inokedy.Pozrime sa teraz <strong>na</strong> jednoduchú hodnotovú štruktúru s názvom Formular:#include "StdAfx.h"#using __value struct Formular{Formular(){System::Windows::Forms::Form __gc * frm =new System::Windows::Forms::Form;frm−>Text = S"Formulár z Windows Forms.";frm−>Show();}};Hodnotová štruktúra Formular obsahuje jeden bezparametrický konštruktor, v ktoré−ho tele dochádza k inštantácii triedy Form z menného priestoru System::Windows::Forms.Hoci sme sa ešte podrobne nezaoberali vytváraním riadených objektov, urèite nezaškodí,ak si malú ukáku predvedieme u teraz. Zrod riadených objektov sa vo všeobecnosti riadipod¾a <strong>na</strong>sledujúcich pravidiel:1. Inštanciu riadenej triedy, teda riadený objekt, uloí po jeho vytvorení spoloèné beho−vé prostredie platformy .NET Framework do vyhradenej oblasti operaènej pamäte poèí−taèa, ktorej sa vraví riadená hromada (ma<strong>na</strong>ged heap).2. Na riadený objekt smeruje riadený (__gc *) ukazovate¾, pomocou ktorého je objekt zprostredia .NET aplikácie dosiahnute¾ný. Riadený ukazovate¾ sa od štandardného ukazo−vate¾a líši tým, e je typovo bezpeèný a môe by <strong>na</strong>smerovaný jedine <strong>na</strong> platné inštancieriadených programových entít.3. Riadený ukazovate¾ sleduje automatická správa pamäte, ktorá kontroluje objektyu<strong>sk</strong>ladnené <strong>na</strong> riadenej hromade. Len èo nebude objekt z programového kódu .NET apli−kácie dosiahnute¾ný, automatický správca pamäte ho z riadenej hromady odstráni.(Proces uvo¾òovania riadených objektov z pamäte je však ove¾a komplikovanejší, <strong>na</strong>prí−klad aj v závislosti od toho, èi budú pred likvidáciou objektov volané aj ich fi<strong>na</strong>lizaènémetódy, alebo nie.)Grafickú ilustráciu vzahu riadených (__gc *) ukazovate¾ov a inštancií odkazových(__gc) tried môete vidie <strong>na</strong> obr. 1.Hodnotové štruktúry a triedy sú odvodené od triedy System::ValueType, ktorá zasadedí svoje charakteristiky od bázovej triedy System::Object. Keïe existuje vzájomná väz−162 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M EHTML + TIME9. èas: Video s titulkamiNa CD REVUE nájdete:príkladyObr. 1ba medzi hodnotovými typmi a triedou System::ValueType, je moné, aby hodnotovéštruktúry alebo triedy prekrývali metódy tejto bázovej triedy. Keby sme <strong>na</strong>príklad chceliprekry metódu ToString() triedy System::ValueType, mohli by sme poui tento postup:Pouitie hodnotových štruktúr a tried je v zásade rov<strong>na</strong>ké, no mali by ste ma <strong>na</strong> pamä−ti <strong>sk</strong>utoènos, e obe tieto entity ponúkajú inú úroveò implicitného prístupu k svojim èle−nom. Ak budete v tele hodnotovej štruktúry definova funkciu, tá bude implicitne verejneprístupná, a teda bude vidite¾ná i z poh¾adu klient<strong>sk</strong>eho kódu. Na druhej strane, ak budetá istá funkcia definovaná v tele hodnotovej triedy, bude implicitne privát<strong>na</strong>, èo z<strong>na</strong>me−ná, e nijaký kód okrem kódu, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v tele tejto triedy, nebude ma k defi−novanej funkcii prístup. Vidite¾nos jednotlivých èlenov hodnotových štruktúr èi tried všakmôete upravi pouitím vhodných modifikátorov prístupu.__value struct A{String * ToString(){return S"Štruktúra A";}};Hodnotové štruktúry a triedy sú implicitne zapeèatené, èo z<strong>na</strong>mená, e nemôu pôso−bi ako bázové entity, od ktorých by boli odvodené ïalšie hodnotové štruktúry alebo triedy.Poznámka: Jazyk C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions zavádza nové k¾úèové slovo __sealed. Ak jevloené pred definíciu podporovanej entity, spôsobí, e táto entita bude zapeèatená.Aplikácia k¾úèového slova __sealed nie je pri hodnotových štruktúrach a triedach nevy−hnutná, pretoe tie sú u „od výroby“ definované ako zapeèatené. Napriek tomu kompi−látor akceptuje vý<strong>sk</strong>yt tohto k¾úèového slova v rámci definície hodnotových typov, a pretomôeme poveda, e uvedená štruktúra je definovaná správne://Explicitné uvedenie k¾úèového slova __sealed v definícii štruktúry.__sealed __value struct A{//Kód tela štruktúry je vynechaný...};Hodnotové štruktúry a triedy nemôu by odvodené od iadneho iného hodnotovéhoalebo odkazového typu, môu však implementova ¾ubovo¾ný poèet riadených (__gc) roz−hraní. Ak sa hodnotový typ rozhodne implementova isté rozhranie, musí u<strong>sk</strong>utoèni defi−nície všetkých èlenov tohto rozhrania.Ako sme si pred chví¾ou ukázali, v tele hodnotového typu sa môe <strong>na</strong>chádza aj riade−ný ukazovate¾ <strong>na</strong> objekt riadenej triedy (pozri uvedenú štruktúru Formular). Za týchtopodmienok je inštancia hodnotového typu uloená <strong>na</strong> zásobníku vlák<strong>na</strong> a objekt, <strong>na</strong> ktorýsmeruje riadený ukazovate¾, sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> riadenej hromade. Ak však hodnotový typneobsahuje __gc * ukazovate¾ <strong>na</strong> objekt riadenej triedy, môe by jeho inštancia vytvore−ná i <strong>na</strong> štandardnej, teda neriadenej hromade pomocou operátora __nogc new. V tomtoprípade je však potrebné inštanciu hodnotového typu z neriadenej hromady vo vhodnomokamihu explicitne odstráni, pretoe i<strong>na</strong>k by došlo ku vzniku „pamäovej diery“, tedazávanej a ve¾mi ako identifikovate¾nej programovej chybe.Ján HanákVzah riadených ukazovate¾ov a riadených objektovAk <strong>na</strong>zrieme do slovníka cudzích slov, pod heslom médium nájdeme vysvetlenie, eide o sprostredkujúcu osobu pri špiritistických a okultistických javoch. Prvok medianemá niè spoloèné s vyvolávaním duchov ani s <strong>na</strong>dprirodzenými tajnými silami, s kto−rými môu prís do styku iba „vyvolení“. Je to prvok definovaný v SMIL (SynchronizedMultimedia Integration Language). Pod touto<strong>sk</strong>ratkou sa <strong>sk</strong>rýva odporúèanie konzorcia W3C,ktorého cie¾om je tvorba noriem pre web.Podmnoi<strong>na</strong> SMIL <strong>na</strong>šla uplatnenie vo webovýchprehliadaèoch Internet Explorer firmy Microsoft odverzie 5.5 a nesie pomenovanie TIME. Nejde o slovos výz<strong>na</strong>mom „èas“, hoci s plynúcim èasom súvisí,ale je to <strong>sk</strong>ratka odvodená od Timed InteractiveMultimedia Extensions. Na stránkach PC REVUEsme sa problematike TIME, ktoré rozširuje pôvodnémonosti HTML, venovali u vo viacerých èlánkoch.Ale a v tomto èlánku sa dostávame k problemati−ke interaktívnej synchronizácie multimédií. Totozaujímavé rozšírenie HTML má väèši<strong>na</strong> pouívate¾ovosobných poèítaèov monos overi si bez investíciedo vývojového prostredia. Staèí <strong>na</strong> to obyèajný tex−tový editor (<strong>na</strong>pr. notepad.exe) a webový prehlia−daè Internet Explorer.ÈO BUDEME RIEŠI. V <strong>na</strong>šom výklade sasústredíme <strong>na</strong> monos prehrávania videa a jehosprevádzania písomným textovým komentárom –titulkami. Výsledné riešenie zachytáva obrázok 1.Riadenie prehrávania je umonené štyrmi tlaèid−lami. Ich pouitie je závislé od aktuálnej situácie. Akvideo beí, prehrávanie mono pozastavi tlaèidlomPauza alebo <strong>sk</strong>onèi tlaèidlom Stop, tlaèidlá Štart aPokraèuj vtedy nie sú aktívne. Zachytáva to prvásnímka. Pri pozastavení sú aktívne tlaèidlá Pokraèuja Stop – pozri druhú snímku. V spodnej èasti stránky je text, ktorý je komentárom k prí−slušnej èasti videa. Je zrejmé, e tu ide o synchronizáciu vypisovaného textu s behomvidea. V <strong>na</strong>šom príklade je pouitý krátky videozáz<strong>na</strong>m z návštevy zoologickej záhrady.ZÁKLAD RIEŠENIA. Základom riešenia je prvok media. Jeho pouitie je ve¾mijednoduché. Na prvý poh¾ad sa podobá štandardnému prvku img, ktorým sa <strong>na</strong>stránku HTML vkladá obrázok. Vidie to v kóde, ktorý je vo výpise 1.Výpis 1: Pouitie prvku media – media1.html123456789101112Obr. 1 Prehrávanie videas titulkami <strong>na</strong> webovejstránkeMédiá 1


P R O G R A M U J E M EOpísaný kód stránky nerieši monos riadenia prehrávania videa tlaèidlami, nie je tamvyriešený ani výpis sprievodného textu. Uvedený kód je však dostatoèný <strong>na</strong> to, aby sa <strong>na</strong>stránke prehralo video – obraz aj zvuk. Bude základom <strong>na</strong> doplnenie tlaèidiel a výpis titul−kov. Ak ho <strong>sk</strong>úšame <strong>na</strong> lokálnom poèítaèi, reakcia je dostatoène rýchla. Pri pouití v reál−nom webe však budeme musie uvaova so zdraním. Je dané ve¾kosou súboru videa areálnou prenosovou rýchlosou, ktorá v <strong>na</strong>šich podmienkach nie je vdy uspokojivá.DOPLNENIE OVLÁDACÍCH TLAÈIDIEL. Ovládacie tlaèidlá <strong>na</strong> riadenie prehráva−nia videa môeme doplni medzi riadky 10 a 11 kódu vo výpise 1. Aby sme však mohlidáva príkazy prvku media, potrebujeme definova hodnotu jeho atribútu id. Štart Pauza Pokraèuj Stop Priradený identifikátor prvku media nám umoòuje s týmto prvkom manipulova v po−dobe objektu Medium. Vyuívame jeho metódu beginElement <strong>na</strong> odštartovanie, pause−Element <strong>na</strong> pozastavenie, resumeElement <strong>na</strong> pokraèovanie a endElement <strong>na</strong> <strong>sk</strong>onèenieprehrávania videa. Všetky štyri tlaèidlá sú však vdy aktívne. Preto sa dá poui tlaèidloPokraèuj aj poèas prehrávania, Stop, keï sa video <strong>sk</strong>onèilo, a podobne. Našou úlohou je,aby aktivita jednotlivých tlaèidiel bola povolená iba vtedy, ak má zmysel.ZMENA AKTIVITY TLAÈIDIEL. Aby sme mohli programovo manipulova s tlaèid−lami, musíme zí<strong>sk</strong>a prístup k ich objektom. Najjednoduchšie to dosiahneme, ak tlaèidlámpriradíme identifikátory – hodnoty atribútu id. Nech sú to hodnoty: butStart, butPauza,butPokracuj a butStop. Zakázanie aktivity tlaèidla dosiahneme <strong>na</strong>stavením jeho vlastnos−ti disabled <strong>na</strong> hodnotu true. Tlaèidlo povolíme, ak jeho vlastnos disabled <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong>hodnotu false. Môeme tak urobi v obsluhe udalostí onbegin, onpause, onresume aonend prvku media. Tento prvok môe by takýto:Je v òom pouitý atribút begin. Jeho hodnotou indefinite urèujeme, e nie je defino−vaný èas zaèiatku plynutia èasu tohto prvku. To <strong>na</strong>stane a po stlaèení tlaèidla Štart. Po−èiatoèné zakázanie aktivity tlaèidiel Pauza, Pokraèuj a Stop dosiahneme doplnením atri−bútu disabled="true".Samozrejme, uvedené riešenie nie je jediné moné. Môeme <strong>na</strong>príklad vytvori funkciu:function Tlacidla(Start, Pauza, Pokracuj, Stop){butStart.disabled=(Start==0);butPauza.disabled=(Pauza==0);butPokracuj.disabled=(Pokracuj==0);butStop.disabled=(Stop==0);}Jej volaním:Tlacidla(0,1,0,1);zakáeme prvé a tretie tlaèidlo (Start a Pokracuj) a povolíme druhé a štvrté tlaèidlo (Pauzaa Stop). Pouitie tejto funkcie umoòuje vyhnú sa potrebe uvádza obsluhu udalostíprvku media. Súèasne s ovládaním videa môeme vola aj funkciu Tlacidla. Riešenie náj−dete <strong>na</strong> sprievodnom CD v súbore media4.html.SLEDOVANIE PLYNUTIA ÈASU. Na vyriešenie monosti vypisovania sprievodnéhotextu potrebujeme monos sledova plynutie èasu. Doplòme do kódu <strong>na</strong>šej stránky:Od štartu: &nbsp;&nbsp;Èas média: Je to prvok span, ktorý má „nezvyèajné“ atribúty – dur, repeatCount, fill, begin a onre−peat. Sú to atribúty, ktoré sú súèasou rozšírenia TIME. Ich pouitie umoníme vtedy, akprvku prikáeme akceptova rozšírenie TIME. Dosiahneme to <strong>na</strong>príklad priradenímtakéhoto predpisu štýlu:#Info { behavior: url(#default#time2); }Prvku s identifikátorom Info (má ho náš prvok span) predpisujeme správanie pod¾arozšírenia TIME. Výz<strong>na</strong>m pouitých atribútov a ich hodnôt je takýto: begin – zaèiatok plynutia èasu pre tento prvok. Hodnotou indefinite stanovujeme,e zaèiatok nie je definovaný. dur – èas trvania aktivity tohto prvku v sekundách (jed<strong>na</strong> desati<strong>na</strong> sekundy). repeatCount – poèet opakovaní aktivity prvku. Hodnotou indefinite urèujemenekoneèný poèet opakovaní. fill – urèuje, èo sa má udia po <strong>sk</strong>onèení èasovej aktivity prvku. Hodnota holdz<strong>na</strong>mená, e sa má udra dosiahnutý stav. onrepeat – urèuje, èo sa má urobi pred zaèiatkom opakovania èasovej aktivity prvku,t. j. v <strong>na</strong>šom prípade kadú jednu desatinu sekundy. V hodnote tohto atribútu je pred−písané vola funkciu VypisInfo.Opísanými atribútmi prvku span dosiahneme opakované volanie funkcie VypisInfo. Jejúlohou je zisti èasy objektov Info a Medium, ktoré uplynuli od odštartovania videa, avypísa ich.function VypisInfo (){T0.innerText=parseInt(Info.currTimeState.activeTime);T1.innerText=parseInt(Medium.currTimeState.activeTime);}Funkciou parseInt zí<strong>sk</strong>avame z reálneho èísla celé èíslo. Je to èas aktivity objektu Info(náš prvok span) a objektu Medium (náš prvok media).Odštartovanie plynutia èasu prvku span nech je rov<strong>na</strong>ké ako odštartovanie videa. Toz<strong>na</strong>mená, e v obsluhe stlaèenia tlaèidla Štart treba vola nielen Medium.beginElement(),ale aj Info.beginElement().Opísaný kód nám umoní zisti, ako je to s plynutím èasu prvku media pri pozastave−ní prehrávania videa. Zistíme, e vtedy èas tomuto prvku neplynie, zatia¾ èo èas prvkuspan sa nezastaví.VÝPIS SPRIEVODNÉHO TEXTU. Uvedený spôsob sledovania èasu prvku média mô−eme vyui, aby sme zistili èasy, keï treba zmeni sprievodný text. Pre video v <strong>na</strong>šom prí−klade môeme zí<strong>sk</strong>a èasovú os, kde uvedené èíslo zodpovedá èasu v sekundách a za nímje text, ktorý chceme v danom èase zobrazi: 0 .. Príchod do ZOO, 4 .. irafa, 7 .. Hye<strong>na</strong>, 10 .. Medveï.Aj <strong>na</strong>priek tomu, e opísaný experiment s plynutím èasu nám dáva dôvod <strong>na</strong> opatrnospri riešení riadenia sprievodného textu k prehrávanému videu, ukáeme zjednodušenériešenie – neuvaujme o pozastavení videa. Na takéto zjednodušenie môeme dosiahnupostupný výpis textu pomocou prvku seq z rozšírenia TIME takto: Príchod do ZOO irafa Hye<strong>na</strong> Medveï Prvky div v tele prvku seq sú hodnotou atribútu class zaradené do triedy "T". Pre tútotriedu prvkov v tabu¾ke štýlov predpíšme správanie pod¾a rozšírenia TIME:.T { behavior: url(#default#time2); }Pre prvky triedy T nás to oprávòuje poui atribút dur. V jeho hodnote je predpísanádoba trvania èasu aktuálnosti tohto prvku. Tak prvý prvok div bude trva štyri sekundy. Poich uplynutí sa dostanú k slovu postupne ïalšie prvky – kadý <strong>na</strong> tri sekundy. To, e ide opostupnos, predpisuje prvok seq. Jeho zaèiatok je nedefinovaný (indefinite). PríkazomInfo.beginElement() ho odštartujeme práve vtedy, keï aj video.Uvedené riešenie, ktoré nájdete <strong>na</strong> sprievodnom CD v súbore media7.html, je jedno−duché, ale nezoh¾adòuje pozastavenie videa. Jedno z moných riešení núkajúcich sa <strong>na</strong>odstránenie tohto problému je sledovanie plynutia èasu videa. Prvky div v postupnostipredpísanej prvkom seq nech majú krátky èas trvania (<strong>na</strong>príklad jednu desatinu sekundy).Po uplynutí tohto èasu nech je volaná funkcia Stop. Tá vyhodnotí èas videa a rozhodne,èi sa pre daný prvok div má <strong>sk</strong>onèi doba jeho aktivity, aby sa dostal k slovu ïalší prvok –s iným sprievodným textom. Výsledné riešenie, ktoré nájdete <strong>na</strong> CD v súbore media8.html,môe by takéto: Príchod do ZOO irafa Hye<strong>na</strong> Medveï Funkcia Stop sa v kadom prvku div opakovane volá s periódou jednej desatiny sekun−dy. Preberá objekt daného prvku div – je predpísaný k¾úèovým slovom this. Druhý argu−164 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M Ement funkcie Stop je èas, ktorý má uplynú v prehrávaní videa, aby sa <strong>sk</strong>ryl text danéhoprvku div. Vlastná funkcia Stop je jednoduchá:function Stop (Co, Kedy){if (Medium.currTimeState.activeTime>Kedy) Co.endElement();}Skontroluje èas aktivity objektu Medium (náš prvok media). Ak jeho èas prekroèil hod−notu v argumente Kedy, aktivita prvku div je ukonèená metódou endElement.SYNCHRONIZÁCIA. Opísané riešenie funguje, ale urèite tušíme, e takáto synchro−nizácia výpisu textu s videom je nešikovná. V názve odporúèania SMIL je slovo Synchro−nized. To dáva nádej, e jedným z cie¾ov normotvorcov bolo zabezpeèi synchronizáciumultimédií. Je to <strong>sk</strong>utoène tak. Prvok media môeme poui takto:Hodnotou true atribútu syncMaster urèujeme, e prvok media bude vystupova v rolemaster – hlavného prvku synchronizácie. Hodnotou locked atribútu syncBehavior urèuje−me, e sa má èaka <strong>na</strong> prípadné pozastavenie.Ak pouijeme tieto dva atribúty, vyhneme sa potrebe zamýš¾a sa <strong>na</strong>d svojimi vlastnými syn−chronizaènými funkciami, ako je uvedená funkcia Stop. Prvok seq a jeho det<strong>sk</strong>é prvky div sosprievodným textom môu by potom vo svojej pôvodnej podobe. Na zabezpeèenie synchro−nizácie je potrebné, aby náš prvok t:media a prvok t:seq so sprievodným textom mali spoloè−ného „èasovacieho“ rodièa. Môe ním by prvok t:par – zdruuje prvky s paralelne beiacimèasom. Kód cie¾ového riešenia nájdete <strong>na</strong> CD v súbore media9.html.INÉ MÉDIÁ. V <strong>na</strong>šom príklade sme riešili prehrávanie videa. Pouili sme prvok t:media.Rozpoz<strong>na</strong>nie druhu média sa u<strong>sk</strong>utoènilo pod¾a prípony wmv pouitého zdrojového súboru. VTIME sú definované viaceré synonymá pre prvok t:media. Mono poui aj názvy t:animation,t:audio, t:img, t:ref a t:video. Všetky tieto prvky majú rov<strong>na</strong>kú implementáciu. Ich pouitie saodporúèa pre lepšiu èitate¾nos programu. Tak aj v <strong>na</strong>šich príkladoch by sme <strong>na</strong>miesto t:mediamohli poui t:video.Imrich Buran<strong>sk</strong>ýProgramujeme v PHP / 10. èas: Grafika v PHP II.Na CD REVUE nájdete:zdrojové kódyPredošlá èas bola úvodom do pouívania kninice GD, vytvorenej <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>mické ge−nerovanie grafiky priamo v <strong>sk</strong>ripte PHP. V tejto èasti si ukáeme, ako pracova s farbami.Ani v tomto smere nás kninica GD ne<strong>sk</strong>lame. Farby sa v HTML zadávajú v tvare RGB akoèasti troch základných farieb (èervenej, zelenej a modrej). Najvyššia povolená hodnotakadej z týchto troch farieb je 255 a <strong>na</strong>jnišia 0.ImageColorAllocate je <strong>na</strong>jdôleitejšia funkcia práce s farbami. Pouíva sa <strong>na</strong> priraïovaniefarieb jednotlivým objektom, obrázkom. Vyh¾adá prvý dostupný index farby v zadanom obráz−ku, <strong>na</strong>staví hodnoty èervenej, zelenej a modrej farby pod¾a zadania a vráti index poloky novejfarby v tabu¾ke. Pri vytváraní nového obrázka, respektíve pri prvom pouití tejto funkcie <strong>na</strong>sta−vujeme pozadie daného obrázka. Vracia sa identifikátor farby predstavujúci farbu <strong>sk</strong>ladajúcusa zo zloiek RGB. Argument obrazok sa vracia z funkcie ImageCreate(). FunkciuImageColorAllocate treba zavola pre kadú pouívanú farbu v danom obrázku.Int ImageColorAllocate(int obrazok, int cerve<strong>na</strong>, int zele<strong>na</strong>, int modra);ImageColorAt nám zistí farbu akéhoko¾vek bodu v danom, u existujúcom obrázku. Tátofunkcia vracia index farby pixla <strong>na</strong> mieste urèenom súradnicami x a y v obrázku obrazok.Int ImageColorAt(int obrazok, int x, int y);Pomocou tejto funkcie nie je problém <strong>na</strong>písa <strong>sk</strong>ript, ktorého úlohou by bolo zisti farbupozadia obrázka a automaticky prispôsobi farbu pozadia celej zobrazovanej stránky.ImageColorClosest je funkcia, ktorá nám dokáe urèi, èi obrázok obsahuje nejakúfarbu, prípadne aká farba v palete obrázka je tej <strong>na</strong>šej <strong>na</strong>jviac podobná. Na tento úèelmôeme poui funkciu ImageColorClosest a ImageColorExact.Int ImageColorClosest(int obrazok, int cerve<strong>na</strong>, int zele<strong>na</strong>, int modra);Funkcia vracia index farby v palete obrázka, ktorá je <strong>na</strong>jpodobnejšia zadanej hodnoteRGB. Podobnos medzi poadovanou farbou a kadou farbou v palete sa vypoèíta tak,ako keby jednotlivé farebné zloky RGB boli bodmi v trojrozmernom priestore. FunkciaImageColorClosest() preh¾adáva farby, ktoré v danom obrázku boli definované. Ak vobrázku ešte neboli alokované nijaké farby, vráti táto funkcia hodnotu −1.ImageColorExact vracia index zadanej farby, urèenej hodnotami RGB v palete obrázka. Aktakáto farba v palete neexistuje, je vrátená hodnota rovná −1.Zdrojový kód hovorí, e obrázok môe obsahova èervenú farbu. Ak áno, ušetrímejednu pozíciu v tabu¾ke farieb. Funkciou ImageColorExact sme sa ju pokúsili nájs priamo.Prvá podmienka zahàòa monos, e èervená v obrázku nie je. Vtedy ju môeme alokovafunkciou ImageColorAllocate. Ak nám došli farby, nájdeme si <strong>na</strong>jblišiu susednú farbu.Nakoniec vykreslíme èiaru z ¾avého horného rohu do pravého dolného. Daný obraz „vytla−èíme“ <strong>na</strong> monitor a uvo¾níme pamä.ImageColorResolve je podobná funkcia ako predchádzajúca. Umoòuje nám vyhnúsa nieko¾kým z uvedených krokov.Int ImageColorResolve(int obrazok, int cerve<strong>na</strong>, int zele<strong>na</strong>, int modra);Táto funkcia preh¾adá farby definované v danom obrázku a vráti index prvej farby shodnotami RGB zodpovedajúcimi poiadavke. Ak iad<strong>na</strong> farba nespåòa zadané kritériá,funkcia sa pokúsi alokova presnú farbu. Nikde však nie je <strong>na</strong>písané, e v tabu¾ke fariebbude vo¾né miesto. Vtedy funkcia ImageColorResolve vráti <strong>na</strong>jblišiu farbu. Tým je zabez−peèený typ vrátenej hodnoty, ktorý je vdy indexom farby. Predchádzajúci príklad v pre−písanej podobe s pomocou funkcie ImageColorResolve() bude vyzera takto:ImageColorSet pouijeme vtedy, ak chceme <strong>na</strong>hradi jednu farbu v celom obrázku inou.Bool ImageColorSet(int obrazok, int index, int cerve<strong>na</strong>, int zele<strong>na</strong>, int modra);Táto funkcia <strong>na</strong>stavuje zadaný index v palete <strong>na</strong> urèenú farbu. Je uitoèná pri vytváraníefektov podobných tým z ma¾ovania ☺. Výhodou je, e sa hodnota daného indexu <strong>na</strong>stavuje<strong>na</strong> farbu, ktorou má by výplò zobrazená. Tento proces nie je a taký nároèný ako vyplòovadaný objekt po pixloch. Ak takáto farba v palete neexistuje, bude vrátená hodnota −1.ImageColorsForIndex. Urèite ste si všimli, e spomí<strong>na</strong>né funkcie vracajú jediné celéèíslo, a nie tri hodnoty RGB. Hodnota vrátená týmito funkciami je farba v palete obrázka,take potrebujeme funkciu, ktorá zistí, o akú farbu <strong>sk</strong>utoène ide.Array ImageColorsForIndex(int obrazok, int index);Funkcia vráti asociatívne pole s k¾úèmi èervenej, zelenej a modrej zloky, samozrejme,v tvare RGB. Niekedy sa nám môe prida funkcia urèená <strong>na</strong> zistenie poètu farieb v pale−te zadaného obrázka ImageColorTotal(int obrazok).PREKLADANIE A PRÁCA S JEDNOTLIVÝMI PIXLAMI. Aj keï sa vám monozdá, e u sme vyèerpali všetky monosti práce s obrázkami, musím vás uisti, e to takani zïaleka nie je. Monosti, ktoré nám kninica GD v spojení s PHP dáva, vidíme aj v ïal−šej èasti. Môeme pracova s obrázkami <strong>na</strong> úrovni jednotlivých pixlov.ImageSetPixel nám umoòuje <strong>na</strong>stavi farbu ¾ubovo¾ného <strong>na</strong>mi zadaného pixla v ob−rázku. Funkcia kreslí pixel <strong>na</strong> x a y. V obrázku obrazok farbou farba.


P R O G R A M U J E M EImagePng($obrazok);ImageDestroy($obrazok);?>ImageInterlace urèuje spôsob uloenia obrázka, èo následne ovplyvòuje vizuálny efektpri <strong>na</strong>hrávaní obrázka do prehliadaèa. Funkcia ImageInterlace sa pouíva <strong>na</strong> urèenie, èi sadaný obrázok má uloi lineárne (riadky sa budú objavova od prvého do posledného)alebo prekladane (obrázok bude zaostrova viacerými prechodmi).Int ImageInterlace(int obrazok, int [prekladanie]);Funkciou ImageInterlace sa prekladanie zapí<strong>na</strong> alebo vypí<strong>na</strong>. Ak je parameter prekla−danie <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 1, vykres¾ovaný obrázok bude prekladaný. Ak parameter prekladanieje <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> 0, prekladanie bude vypnuté.POSTSCRIPT. Postscript je riadiaci jazyk tlaèiarní, ktorý opisuje vzh¾ad textu a grafiky<strong>na</strong> tlaèenej èi zobrazovanej stránke.ImagePSLoadFont. Ak chceme poui ¾ubovo¾né post<strong>sk</strong>riptové písmo, musíme ho <strong>na</strong>j−prv <strong>na</strong>hra pomocou tejto funkcie.Int ImagePSLoadFont(string <strong>na</strong>zov_suboru);Ak je volanie tejto funkcie úspešné, vráti sa platný index písma, ktorý mono poui vïalších funkciách preberajúcich argument indexu písma. V opaènom prípade funkcia vrátihodnotu false a vytlaèí chybové hlásenie opisujúce problém.ImagePSFreeFont ruší <strong>na</strong>hrané písmo.Void ImagePSFreeFont(Int index_pisma);Funkcia uvo¾ní <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>hrané písmo z pamäte. Parameter index_pisma sa vracia akovýsledok predchádzajúceho volania funkcie ImagePSLoadFont().ImagePSEncodeFont. Post<strong>sk</strong>riptové písma môu obsahova viac ne 256 z<strong>na</strong>kov, nodostupných ich môe by v <strong>sk</strong>utoènosti iba 256. Aktuálne dostupné z<strong>na</strong>ky sa oz<strong>na</strong>èujú zavektor písma. Na <strong>na</strong>stavenie tohto vektora sa pouíva funkcia ImagePSEncodeFont().Int ImagePSEncodeFont(string kodovaci_subor);Funkcia <strong>na</strong>hrá vektor kódovania z<strong>na</strong>kov zo súboru a <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> nich kódovací vektorpísma. Uitoèný opis súborov kódovania je v príslušnej dokumentácii dostupný aj <strong>na</strong> in−ternete. Kódovanie mono zmeni aj pomocou direktívy ps.defaault_encoding v konfigu−raènom súbore php.ini.ImagePSText sa pouíva <strong>na</strong> vykreslenie textu v post<strong>sk</strong>riptovom písme <strong>na</strong> obrázok.Array ImagePSText(int obrazok, string text, int pismo, int velkost, int popredie, int pozadie,int x, int, y, int [medzera], int [prekladanie], float [uhol], int [vyhladenie]);Táto funkcia kreslí textový reazec pod¾a zvoleného post<strong>sk</strong>riptového písma. Argumentvelkost je zadaný v pixloch. Popredie je farba, ktorou sa má text <strong>na</strong>kresli, a pozadie jefarba, <strong>na</strong> ktorú sa text pri vyhladzovaní pokúša prejs. Súradnice definujú pôvod, aleboak chcete, referenèný bod prvého z<strong>na</strong>ku (¾avý spodný roh z<strong>na</strong>ku). Pozor <strong>na</strong> malièkú zme−nu, pretoe pri pouití funkcie ImageString sa súradnicami x a y myslí pravý horný rohprvého z<strong>na</strong>ku. Parameter medzera nám umoòuje zmeni ve¾kos z<strong>na</strong>ku medzery. Tátohodnota sa pridá k normálnej hodnote a môe by tak kladná, ako aj záporná. Takistomono meni medzery medzi z<strong>na</strong>kmi pomocou parametra prekladanie. Ten nám dovo¾ujeriadi mnostvo prázdneho priestoru medzi z<strong>na</strong>kmi (zadaná hodnota sa pripoèíta k nor−málnej šírke z<strong>na</strong>ku, prièom môe by tak kladná, ako aj záporná). Tieto parametre sazadávajú v jednotkách z<strong>na</strong>kových medzier, kde 1 jednotka zodpovedá 1/1000 šírky pís−me<strong>na</strong> „m“; uhol zadáva uhol, pod akým sa zadaný text vytlaèí, a urèuje sa v stupòoch.Posledným parametrom tejto funkcie je vyhladenie. To nám dovo¾uje riadi poèet fariebpouívaných <strong>na</strong> vyhladenie písma. Moné hodnoty sú 4 a 16. Vyššia hodnota sa odpo−rúèa pre ve¾kos textu 20 a menej, kde je vplyv tohto efektu <strong>na</strong> kvalitu textu ve¾mi vidi−te¾ný. Pri vyšších ve¾kostiach je lepšie poui hodnotu vyhladenia 4, pretoe je menej ná−roèná <strong>na</strong> prostriedky.ImagePSBBox sa podobá funkcii ImageTTFBBox().Array ImagePSBBox(string text, int pismo, int velkost, int medzera, int prekladanie, floatuhol);Funkcia vracia súradnice ohranièujúceho rámca post<strong>sk</strong>riptového textu. Parametrevelkost, medzera a uhol zodpovedajú tým vo funkcii ImagePSText(). Súradnice vrátenétouto funkciou sa môu nepatrne odlišova od <strong>sk</strong>utoèných výsledkov po <strong>na</strong>kreslenítextu.V predošlej a v tejto èasti sme sa blišie pozreli <strong>na</strong> problematiku dy<strong>na</strong>mického vytvá−rania a úprav obrázkov <strong>na</strong> strane servera za pomoci PHP a kninice GD. Tým sme gene−rovanie obrázkov a prácu s nimi ukonèili. Dúfam, e vám to mnohé u¾ahèí. Nabudúce sabudeme venova konektivite PHP v rôznych smeroch. U teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnu−tie s vami.Jozef KOZÁK ml.Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II6. èasV novembrovom vydaní nášho seriálu spoloène pre<strong>sk</strong>úmame dva zaujímavé programá−tor<strong>sk</strong>é experimenty: Prvý z nich je venovaný charakteristike softvérovej sluby GarbageCollection, ktorá je realizátorom automatickej správy pamäte v riadenom prostredí plat−formy .NET Framework. V druhom experimente si zasa „posvietime“ <strong>na</strong> rotáciu rastrovýchobrázkov prostredníctvom aplikaèného programového rozhrania GDI+.Experiment è. 10: Charakteristika èinnosti automatickej správy pamäteprostredníctvom softvérovej sluby Garbage CollectionVedomostná nároènos:Èasová nároènos:Urèené pre profesionálovExperiment je stredne èasovo nároènýJednou z noviniek, ktorú priniesla platforma .NET Framework, je softvérová sluba spo−loèného behového prostredia s názvom Garbage Collection (GC), ktorá sa stará o auto−matickú správu rezervovaného úseku operaènej pamäte poèítaèa, ktorý je známy ako ria−dená hromada. Automatická správa pamäte sa teda týka len riadenej hromady a objek−tov, ktoré sú <strong>na</strong> nej alokované. (Predmetom èinnosti sluby GC preto nie je zásobník prog−ramového vlák<strong>na</strong>, keïe táto dátová štruktúra pracuje samostatne a automaticky <strong>na</strong> prin−cípe LIFO. Nie je preto potrebná iad<strong>na</strong> jej ïalšia regulácia.) Riadená hromada predstavu−je sústavu troch generácií riadených objektov. Ide o generácie 0, 1 a 2. Nultá generácia jevyhradená pre novovytvorené objekty a pre tie objekty, pri ktorých sa predpokladá krát−ky ivotný cyklus. Kadý nový objekt, ktorý je vytvorený z prostredia ¾ubovo¾ného progra−movacieho jazyka kompatibilného s .NET, je alokovaný v generácii 0 riadenej hromady.Generácia 1 riadenej hromady slúi <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>ladnenie objektov so strednodobým ivotnýmcyklom, zatia¾ èo posledná generácia (2) je urèená pre objekty, ktoré „ijú“ <strong>na</strong>jdlhšie,prièom ivotný cyklus tejto kategórie objektov sa môe kry so ivotným cyklom aplikácie.NET. Pre kadú generáciu riadenej hromady je vyhradený priestor, do ktorého monouklada vytvorené riadené objekty. Grafickú ilustráciu jednotlivých generácií riadenej hro−mady môete vidie <strong>na</strong> obr. 1. V tomto prípade sa v generácii 0 <strong>na</strong>chádzajú dva objekty,v generácii 1 jeden objekt a v generácii 2 tri objekty.Ak je kapacita rezervovaného priestoru generácie 0 vyèerpaná a <strong>na</strong>priek tomu príde odaplikácie poiadavka <strong>na</strong> alokáciu ïalšieho priestoru pre nový objekt, správca automatickejsprávy pamäte (Garbage Collector) aktivuje softvérovú slubu Garbage Collection. GC pre−h¾adá prvú generáciu (0) a zistí, èi sa v tejto generácii <strong>na</strong>chádzajú nedosiahnute¾né objekty.Rozhodovanie o tom, èi je príslušný objekt dosiahnute¾ný, alebo nie, realizuje GC pomocoutzv. stromu referencií. Strom referencií predstavuje hierarchicky usporiadanú dátovú štruktú−ru odkazov, ktoré sú uloené v referenèných premenných a ktoré smerujú <strong>na</strong> istý objekt, prí−padne objekty. GC pravidelne aktualizuje strom referencií, a preto vdy mono urèi, èi jeobjekt pouívaný, alebo nie. Ak <strong>na</strong> objekt nie sú <strong>na</strong>smerované nijaké referencie, GC ho oz<strong>na</strong>èíza nedosiahnute¾ný z programového kódu. Objekt, ktorý je oz<strong>na</strong>èený ako nedosiahnute¾ný,môe by z riadenej hromady uvo¾nený, pretoe neexistuje podstatný dôvod, aby i <strong>na</strong>ïalejalokoval cenný pamäový priestor. Výsledkom èinnosti sluby Garbage Collection je zoz<strong>na</strong>mobjektov generácie 0 riadenej hromady, ktoré mono zlikvidova. Po vytvorení zoz<strong>na</strong>mudochádza k ïalšej fáze, ktorou je zber nepotrebných objektov a ich deštrukcia. Keïe GC rea−lizuje nedeterministickú fi<strong>na</strong>lizáciu, budú deštruktory objektov, resp. príslušné fi<strong>na</strong>lizaènémetódy aktivované v nešpecifikovanom okamihu pred likvidáciou objektov.V závislosti od pozície nepotrebných objektov v nultej generácii riadenej hromadybude táto èas pamäte po ich odstránení viac alebo menej fragmentovaná. Jednoduchopovedané, po zlikvidovaných objektoch ostanú prázdne miesta, ktoré však treba v záuj−me èo <strong>na</strong>jrýchlejšej práce algoritmu GC odstráni. GC preto zaèí<strong>na</strong> s „defragmentáciou“generácie 0. Tento proces spoèíva v presune aktuálne existujúcich objektov (teda tých,166 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M EObr. 1Generácie riadenej hromadyktoré boli v èase kolekcie dosiahnute¾né z programového kódu) a ich usporiadaní do jed−ného súvislého segmentu. Takáto kompozícia generácie 0 zaruèuje z h¾adi<strong>sk</strong>a rýchlosti prí−stupu k alokovaným objektom optimálne riešenie. Po presune objektov však musí <strong>na</strong>−sledova i aktualizácia odkazov <strong>na</strong> tieto objekty, pretoe po u<strong>sk</strong>utoènení presunu by„staré“ odkazy neboli platné. Platí teda jednoduché pravidlo: Ak je zmenená pozícia ob−jektu v nultej generácii, je vdy aktualizovaný i odkaz <strong>na</strong> tento objekt. Aktualizácia objek−tových odkazov zabezpeèí, aby bolo moné k týmto objektom i <strong>na</strong>ïalej pristupova po−mocou príslušných referenèných premenných. Výsledkom èinnosti softvérovej sluby Gar−bage Collection je sprístupnenie pamäte v nultej generácii riadenej hromady, èo z<strong>na</strong>me−ná, e spoloèné behové prostredie môe túto oblas poui <strong>na</strong> alokáciu nových objektov.Predpokladajme však, e situácia bude o nieèo komplikovanejšia: sluba GC nenájde vgenerácii 0 iadne nedosiahnute¾né objekty, ktoré by bolo moné podrobi likvidácii. V tomtoprípade sú všetky objekty nultej generácie dosiahnute¾né z programového kódu, a tedamôeme predpoklada, e ich ivotný cyklus bude dlhší, ako sme si pôvodne mysleli. Aby bolomoné sprístupni miesto v generácii 0, treba niektoré objekty prenies do generácie 1, tedado generácie, v ktorej sa pod¾a špecifikácie budú <strong>na</strong>chádza objekty so strednodobým ivot−ným cyklom. GC u<strong>sk</strong>utoèní presun objektov do generácie 1, èím sa uvo¾ní potrebný priestor vgenerácii 0. Ak bude doruèená poiadavka <strong>na</strong> vytvorenie nového objektu, bude garantované,e tento objekt bude moné vytvori v nultej generácii riadenej hromady.Ak sa však po <strong>sk</strong>onèení a<strong>na</strong>lýzy generácií 0 a 1 nezí<strong>sk</strong>a dostatok miesta <strong>na</strong> tvorbunových objektov, bude preverená i <strong>na</strong>jstaršia generácia, teda generácia 2 (budú teda pre−verené všetky tri objektové generácie). Objekty z generácie 0 budú premiestnené do gene−rácie 1 a objekty z generácie 1 budú presunuté do generácie 2. Dosiahnute¾né objekty ge−nerácie 2 v tejto generácii zostanú, pretoe iad<strong>na</strong> ïalšia generácia u neexistuje. Ak sau<strong>sk</strong>utoèní kolekcia objektov a bude nevyhnutný ich presun do vyššej generácie, vdy sau<strong>sk</strong>utoèní i presun objektov a aktualizácia odkazov <strong>na</strong> tieto objekty.Automatická správa pamäte vykonáva svoju èinnos <strong>na</strong> základe nieko¾kých pravidiel:1. Je vdy rýchlejšie a<strong>na</strong>lyzova a usporadúva iba jednu generáciu objektov ako všetkygenerácie objektov riadenej hromady.2. Predpokladá sa, e novovytvorené objekty budú disponova kratším ivotným cyklomako ich starší kolegovia.3. Medzi novovytvorenými objektmi èasto existujú vzájomné interakèné väzby, èo z<strong>na</strong>−mená, e je moné, aby ivotný cyklus jedného objektu bol spätý so ivotným cyklominého objektu.Nastal èas, aby sme si predviedli malú ukáku práce softvérovej sluby Garbage Collec−tion. Ukáka bude spoèíva v tom, e vytvoríme nieko¾ko tisíc inštancií vopred pripravenejtriedy A a pomocou inštancie komponentu Timer budeme sledova hodnotu zdie¾anéhodátového èle<strong>na</strong> tejto triedy, ktorá bude odráa aktuálny poèet objektov <strong>na</strong> riadenej hro−made. Trieda A má <strong>na</strong>sledujúcu podobu:Public Class APublic Shared PoèetObjektov As IntegerPublic Sub New()PoèetObjektov += 1End SubProtected Overrides Sub Fi<strong>na</strong>lize()PoèetObjektov −= 1MyBase.Fi<strong>na</strong>lize()End SubEnd ClassUvedený programový kód definuje tri entity:1. Verejne prístupný zdie¾aný dátový èlen PoèetObjektov typu Integer, ktorý námpomôe zisti aktuálny poèet objektov triedy A <strong>na</strong> riadenej hromade.2. Bezparametrický konštruktor, implementovaný pomocou verejne prístupnej procedúrySub s názvom New (konštruktor musí by definovaný pomocou modifikátora prístupuPublic, pretoe i<strong>na</strong>k by išlo o privátny konštruktor a inštancie triedy by nebolo monévytvori). V tele konštruktora dochádza k inkrementácii hodnoty dátového èle<strong>na</strong>PoèetObjektov. K inkrementácii bude dochádza pri vytvorení kadého ïalšieho objektutriedy A.3. Bezparametrický fi<strong>na</strong>lizér, ktorý je implementovaný ako chránená prekrytá procedúraSub s názvom Fi<strong>na</strong>lize. Metóda Fi<strong>na</strong>lize originálnej triedy (System.Object) neprodukujev <strong>sk</strong>utoènosti iadnu èinnos, a preto ju musíme, ak ju, samozrejme, chceme poui,prekry. Modifikátor Protected <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e procedúru bude moné poui iba v origi−nálnej a odvodených triedach. Na rozdiel od iných jazykov platformy .NET Framework,ako je <strong>na</strong>príklad riadené C++ èi C#, Visual Basic .NET 2003 nedefinuje deštruktory, alefi<strong>na</strong>lizéry. Fi<strong>na</strong>lizér je metóda, ktorá je aktivovaná pred likvidáciou objektu pomocousluby Garbage Collection, no presný èasový okamih aktivácie metódy nie je definovaný.(Existujú však výnimky, keï nie je garantované, e GC fi<strong>na</strong>lizér <strong>sk</strong>utoène zavolá.) V telefi<strong>na</strong>lizéra dochádza k dekrementácii hodnoty dátového èle<strong>na</strong> PoèetObjektov, èo jeoperácia, ktorá sa bude realizova pred ukonèením èinnosti objektu. Nakoniec volámemetódu Fi<strong>na</strong>lize bázovej triedy (k¾úèové slovo MyBase), teda triedy System.Object.Náš experiment bude <strong>na</strong>sledujúci: Vytvoríme dostatoèný poèet objektov triedy A <strong>na</strong> riade−nej hromade a pomocou inštancie komponentu Timer budeme sledova ich poèet. Na for−mulár pridajte jedno tlaèidlo a do jeho spracovate¾a udalosti Click vlote uvedený kód:For x As Short = 1 To 5000Dim obj_A As New ANextKód vytvára pätisíc objektov triedy A, ktoré sú po svojom zrodení umiestnené <strong>na</strong> riadenúhromadu (do generácie 0). Okrem 5000 objektov je vytvorený i rov<strong>na</strong>ký poèet odkazových pre−menných, ktoré sú umiestnené <strong>na</strong> zásobník programového vlák<strong>na</strong>. Keï sa <strong>sk</strong>onèí èinnos spra−covate¾a udalosti, všetky objektové premenné sa dostanú mimo svojho oboru platnosti, èoz<strong>na</strong>mená, e budú zlikvidované. Keïe tieto premenné obsahovali odkazy <strong>na</strong> vytvorené objek−ty, je logické, e po ich likvidácii dôjde takisto k deštrukcii objektových referencií. Objekty <strong>na</strong>riadenej hromade sú teda nedosiahnute¾né z programového kódu a môu sa sta „hltom“ preautomatickú správu pamäte. Prv ako GC uvo¾ní objekt z riadenej hromady, bude aktivovanýfi<strong>na</strong>lizér tohto objektu, èím dôjde k zníeniu hodnoty zdie¾aného dátového èle<strong>na</strong>. Kontroluhodnoty tohto èle<strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoèníme v procedúre Timer1_Tick (<strong>na</strong>sledujúci kód predpokladá, e<strong>na</strong> formulári sa <strong>na</strong>chádza inštancia Label1):Private Sub Timer1_Tick(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles Timer1.TickLabel1.Text = "Poèet alokovaných objektov: " & _A.PoèetObjektovEnd SubAk spustíte aplikáciu a klepnete <strong>na</strong> tlaèidlo, bude vytvorených 5000 riadených objek−tov. V závislosti od mnostva dostupnej a alokovate¾nej pamäte bude <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr akti−vovaná automatická správa pamäte, ktorá zaène a<strong>na</strong>lyzova a postupne uvo¾òova objek−ty z riadenej hromady. Po uplynutí urèitej èasovej doby budú uvo¾nené všetky alokovanéobjekty a v inštancii Label1 sa zobrazí text „Poèet alokovaných objektov: 0“.Poznámka: V závislosti od dostupnej pamäovej kapacity a štýlu práce sluby GarbageCollection môu by všetky objekty uvo¾nené za rôzne dlhý èas (môe ís aj o desiatkysekúnd). Keïe GC pracuje zvyèajne ako nízkoúrovòové vlákno, jeho priorita nie je vyso−ká, no èím viac zdrojov je alokovaných, tým viac stúpa i priorita GC. Ak sa však nebude−te chcie prispôsobi algoritmu práce GC, môete zavola zdie¾anú metódu Collect triedyGC a explicitne <strong>na</strong>riadi automatickú správu všetkých pamäových generácií riadenej hro−mady. Výsledkom aktivácie metódy Collect bude a<strong>na</strong>lýza všetkých generácií a uvo¾nenienájdených nepotrebných objektov. V tomto prípade sa v inštancii Label1 takmer okam−ite objaví text „Poèet alokovaných objektov: 0“.Experiment è. 11: Rotácia rastrových obrázkov v GDI+Vedomostná nároènos:Èasová nároènos:Urèené pre zaèiatoèníkovExperiment nie je èasovo nároènýAPI GDI+ dovo¾uje programátorom u<strong>sk</strong>utoèòova mnohé operácie s grafickými dáta−mi, ako je <strong>na</strong>príklad translácia, rotácia, zme<strong>na</strong> grafického formátu èi <strong>na</strong>stavenie inter−polácie. Keïe všetky tieto èinnosti mono vykonáva priamo v riadenom kóde, je isté,11/2004 PC REVUE 167


P R O G R A M U J E M Ee ve¾a vývojárov si nové grafické rozhranie rýchlo ob¾úbi. Pravdupovediac, rozhranie GDI+je <strong>na</strong>to¾ko rozsiahle, e by nebol vôbec problém venova mu celú jednu publikáciu, a to i<strong>na</strong>priek <strong>sk</strong>utoènosti, e ide v zásade „iba“ o sústavu funkcií <strong>na</strong> prácu s dvojrozmernou poèí−taèovou grafikou.Poznámka: Keby ste radi vyvíjali 3D grafické aplikácie, môete siahnu po grafickom roz−hraní DirectX 9 spoloènosti Microsoft. Pomocou Direct3D, èo je vstavaný komponentDirectX API, mono vytvára okrem základných grafických primitív i ve¾kolepé trojroz−merné svety, aké môete vidie v takmer kadej súèasnej poèítaèovej hre èi vyspelej mul−timediálnej aplikácii.V tomto experimente si ukáeme, ako otoèi obrázok o 90 stupòov. Predpokladáme,e <strong>na</strong> formulári aplikácie sú umiestnené tri tlaèidlá (s názvami btnNaèítaObrázok,btnVymazaObrázok a btnRotovaObrázok), z ktorých prvé bude slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanieobrázka do inštancie PictureBox1, pomocou druhého bude moné <strong>na</strong>èítaný obrázokvymaza a koneène posledné tlaèidlo bude realizova rotáciu obrázka o zvolený poèetstupòov. Ïalej sú uvedené fragmenty programového kódu, ktoré vypåòajú spracovate¾ovudalostí Click tlaèidiel.'Spracovate¾ udalosti Click tlaèidla btnNaèítaObrázokPrivate Sub btnNaèítaObrázok_Click(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles btnNaèítaObrázok.Click'Vytvorenie novej inštancie triedy OpenFileDialog.Dim openDialog As New OpenFileDialog'Nastavenie súborového filtra.openDialog.Filter = "Grafické súbory (*.bmp, *.jpg, *.png)|*.bmp; *.jpg; *.png"'Overenie správne vybratej cesty k súboru po aktivácii tlaèidla OK.If openDialog.ShowDialog = DialogResult.OK ThenIf Len(openDialog.FileName) 0 Then'Vytvorenie nového grafického objektu.imgObrázok = Image.FromFile(openDialog.FileName)'Zobrazenie grafických dát v inštancii PictureBox1.PictureBox1.Image = imgObrázokEnd IfEnd IfEnd Sub'Spracovate¾ udalosti Click tlaèidla btnVymazaObrázokPrivate Sub btnVymazaObrázok_Click(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles btnVymazaObrázok.Click'Vymazanie obsahu inštancie PictureBox1.PictureBox1.Image = NothingEnd Sub'Spracovate¾ udalosti Click tlaèidla btnRotovaObrázokPrivate Sub btnRotovaObrázok_Click(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles btnRotovaObrázok.Click'Ak nie je <strong>na</strong>èítaný iadny obrázok, zobrazujeme chybové hlásenie.If PictureBox1.Image Is Nothing ThenMessageBox.Show("Naj<strong>sk</strong>ôr musíte <strong>na</strong>èíta obrázok.", _"Chybové hlásenie", MessageBoxButtons.OK, _MessageBoxIcon.Error)Else'Ak je všetko v poriadku, u<strong>sk</strong>utoèòujeme rotáciu obrázka'o 90 stupòov...imgObrázok.RotateFlip(RotateFlipType.Rotate90FlipNone)'... a iniciujeme prekreslenie inštancie PictureBox1.PictureBox1.Refresh()End IfEnd SubAko si môete všimnú, otoèenie obrázka je v plnej kompetencii inštanènej metódyRotateFlip. Táto metóda pracuje s jedným parametrom, ktorého hodnotu urèujeme pro−stredníctvom èlenov enumerácie RotateFlipType. Keïe sme v <strong>na</strong>šom prípade chceli ro−tova obrázok o 90 stupòov, pouili sme èlen Rotate90FlipNone. Z názvu metódy všakvyplýva, e s jej pomocou mono nielen rotova, ale aj preklápa obrázky, a to buï v hori−zontálnom, alebo vertikálnom smere. Keby sme <strong>na</strong>príklad chceli obrázok otoèi o 90 stup−òov a potom ho horizontálne preklopi, pouili by sme èlen Rotate90FlipX enumerácieRotateFlipType (zí<strong>sk</strong>ali by sme tak zrkadlový obraz obrázka pôvodne otoèeného o 90stupòov).Ján HanákTvorba modulovplug−in v C#Dnes je u bené, e moderné programy sú schopné rozširova svoje monosti pomo−cou modulov, tzv. plug−ins. Tie do nich pridávajú nové funkcie a z<strong>na</strong>ène tak rozširu−jú ich monosti (<strong>na</strong>pr. Total Commander, Photoshop). Samozrejme, pokia¾ má bymodul akceptovaný aplikáciou, treba, aby sa vedeli nejakým spôsobom „dohovori“.Pozrieme sa <strong>na</strong> postup, ako mono vytvára moduly a ako ich potom pripája doaplikácie v prostredí .NET a jazyku C#. Nebudem tu rozobera základy tohto jazyka,lebo <strong>na</strong> to tu nie je priestor. Pristavím sa len pri veciach, ktoré budem povaova zadôleité.Ako som písal v úvode, plug−in a aplikácia sa musia vedie dohovori. Musí teda exis−tova nejaký predpis, ktorý budú obidve strany dodriava. V jazyku C# sa tento dohovorrealizuje pomocou rozhraní (interface). Najprv si teda zadefinujeme rozhranie pre <strong>na</strong>šemoduly (súbor interface.cs):using System;public interface IMojPlugin {string ModuleName { get; }}Program preloíme príkazom csc.exe /t:library interface.cs .Pomocou programu ildasm si teraz môeme otvori kninicu a uvidíme, e sa tam<strong>na</strong>chádza aj <strong>na</strong>še rozhranie.Tým sme si zadefinovali akúsi „zmluvu“ medzi aplikáciou a modulom. Rozhranie obsa−huje vlastnos ModuleName, ktorú bude musie implementova modul odvodený od tohtorozhrania, i<strong>na</strong>k sa nám zdrojový kód nepreloí. Pre ïalší postup si povedzme, e pracuje−me <strong>na</strong> aplikácii, ktorú rozširujeme o prácu so zamest<strong>na</strong>ncami a zákazníkmi. Vytvoríme te−da dve triedy – Zamestanec a Zákazník. Aby bola <strong>na</strong>ša aplikácia schopná pracova s nový−mi triedami, musia implementova rozhranie IMojPlugin.Súbor zakaznik.cs:using System;public class Zakaznik:IMojPlugin {public string ModuleName{get { return "vlastnost Zakaznik.ModuleName"; }}}Cez vlastnos ModuleName vraciame reazec „vlastnost Zakaznik.ModuleName“, abysme ne<strong>sk</strong>ôr vedeli, o ktorú triedu ide.Súbor preloíme takto:csc.exe /t:library /r:interface.dll zakaznik.csTu musím upozorni <strong>na</strong> to, e výsledok je súbor DLL. Trieda Zakaznik nemá metó−du Main. Tá ani nie je potrebná, pretoe trieda sa bude vytvára a pouíva v inomprograme. Prepí<strong>na</strong>èom /r povieme kompilátoru, aby h¾adal triedy aj v súbore interfa−ce.dll.Podobne vytvoríme súbor zamest<strong>na</strong>nec.cs:using System;public class Zamest<strong>na</strong>nec:IMojPlugin {public string ModuleName{get { return "vlastnost Zamest<strong>na</strong>nec.ModuleName"; }}}A preloíme rov<strong>na</strong>ko ako predošlý súbor.Teraz máme tri kninice DLL. V jednej je definované rozhranie (interface.dll) a vïalších dvoch máme <strong>na</strong>še moduly plug−in (zakaznik.dll a zamest<strong>na</strong>nec.dll).Pozrime sa teraz <strong>na</strong> to, ako dosiahneme, e aplikácia bude tieto moduly vyuíva.Z<strong>na</strong>mená to, e si vytvorí inštancie všetkých tried zo všetkých kniníc .NET DLL, ktoréimplementujú rozhranie IMojPlugin. Pokia¾ je v DLL viac takých tried, aplikácia bymala vdy <strong>na</strong>èíta všetky vyhovujúce triedy, ktoré nájde.Vtip je však v tom, e pri písaní programu ani pri kompilácii vlastne nevieme, ktorétriedy a z ktorých kniníc DLL budeme importova. To sa dozvieme a za behu progra−mu. Tu by som rád poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, e v podstate nie sme viazaní <strong>na</strong> DLL. Triedy toti monoimportova aj zo súborov exe prostredia .NET. No keïe kninice funkcií bývajú väèšinouv moduloch DLL, zachoval som túto konvenciu. V prvom rade si teda musíme prejs celýadresár (plug−iny budú v tom istom adresári ako aplikácia), odfiltrova len kninice DLL,ïalej <strong>sk</strong>ontrolova kadú kninicu <strong>na</strong> existujúce triedy, a ak niektorá trieda obsahuje imple−168 PC REVUE 11/2004


P R O G R A M U J E M Ementáciu rozhrania IMojPlugin, vytvori jej inštanciu. Znie to zloito? Naopak, je to vlastneve¾mi jednoduché. K¾úèom k riešeniu je mechanizmus tzv. reflexie. Nebudem tu rozobera celýmenný priestor System. Reflection, pretoe <strong>na</strong> to nie je miesto, ale zameriam sa len <strong>na</strong> veci,ktoré budeme potrebova.Na daný úèel si vytvorme triedu Aplikacia v súbore main.cs, s ktorou u budeme ïalejpracova.Na zaèiatok treba uvies menné priestory, kde má prekladaè h¾ada definície tried:using System;using System.IO;using System.Reflection;using System.Collections;Okrem štandardného System ešte potrebujeme System.IO <strong>na</strong> zistenie obsahu adresára,ïalej System.Reflection, aby sme mohli dy<strong>na</strong>micky vytvára triedy a zisova o nich všetkyinformácie, a System.Collection, pretoe moduly budeme uklada do po¾a.Najprv si do <strong>na</strong>šej triedy Aplikacia zadefinujeme objekt typu ArrayList, ktorý bude slú−i <strong>na</strong> ukladanie modulov:public ArrayList plugins;Ïalej treba <strong>na</strong>plni pole plugins správnymi objektmi, teda výsledkom bude pole s dvomaèlenmi – inštanciami objektov Zakaznik a Zamest<strong>na</strong>nec. Inicializáciu po¾a spravíme v konštruk−tore. Potom bude zabezpeèené, e po vytvorení inštancie objektu Aplikacia sa správne <strong>na</strong>èí−tajú aj moduly plug−in.Take do prázdneho konštruktora:public Aplikacia(){}<strong>na</strong>jprv doplníme vytvorenie inštancie po¾a plugins:plugins = new ArrayList();Ïalej je potrebné zí<strong>sk</strong>a zoz<strong>na</strong>m všetkých súborov DLL v aktuálnom adresári. Na tovyuijeme statickú triedu GetFiles v triede Directory:string[] fileNames = Directory.GetFiles(Environment.CurrentDirectory, "*.dll");V poli fileNames máme teraz adresy všetkých kniníc DLL v aktuálnom adresári. Teraztreba <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>èíta súbory do prostredia .NET, budeme to robi po jednom súbore avyuijeme <strong>na</strong> to cyklus foreach:foreach(string fileName in fileNames){}Najprv v òom <strong>sk</strong>úsime <strong>na</strong>èítanie kninice:Assembly asm = Assembly.LoadFrom(fileName);Tu by som rád poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, e metóda LoadFrom triedy Assembly <strong>na</strong>èíta do prostredia.NET len súbory (EXE, DLL) urèené pre prostredie .NET. Ak sa pokúsite <strong>na</strong>èíta kninicu<strong>na</strong>tívneho Win32, dôjde k výnimke BadImageFormatException.Ak teda máme <strong>na</strong>hratý súbor assembly, máme jeho inštanciu v premennej „asm“.Teraz musíme vytvori ïalší foreach, kde prejdeme postupne všetky triedy v <strong>na</strong>èítanomsúbore:foreach(Type t in asm.GetTypes()) {}Keby to nestaèilo, vnoríme doò ïalší, ktorým si prejdeme všetky rozhrania, ktoré trie−da „t“ implementuje (buï priamo, alebo nepriamo – cez predka):foreach (Type i in t.GetInterfaces()) {}Tu vás mono <strong>na</strong>padne, èo sa stane, ak cyklus <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> samotné rozhranie IMojPluginv súbore interface.dll. Odpoveï je jednoduchá. Niè. Toti metóda Type.GetInterfaces()vracia pole objektov, ktoré reprezentujú všetky rozhrania, implementované (priamo alebonepriamo – z predka) aktuálnym typom Type. Rozhranie IMojPlugin však neimplementu−je ani priamo, ani nepriamo rozhranie IMojPlugin, take sa vlastne nebude bra do úvahy.Koneène sme sa dostali tam, kde sme chceli. V premennej i budeme ma všetky roz−hrania všetkých tried, všetkých súborov (dll), ktoré sú v aktuálnom adresári. U musíme„len“ <strong>sk</strong>ontrolova, èi je niektoré z implementovaných rozhraní typu IMojPlugin, a ak áno,vytvoríme inštanciu príslušnej triedy a vloíme ju do po¾a plugins:Do posledného vnoreného cyklu foreach teda vloíme kód:if (i.Name == "IMojPlugin"){plugins.Add((IMojPlugin)Activator.CreateInstance(t));}typ IMojPlugin. Objekt IMojPlugin následne vloíme do po¾a plugins pomocou metódyAdd. A môeme ís <strong>na</strong> ïalšie rozhranie, ïalšiu triedu a ïalší súbor.Pre úplnos ešte uvádzam kompletný konštruktor, ktorý sme vytvorili:public Aplikacia(){plugins = new ArrayList();string[] fileNames = Directory.GetFiles(Environment.CurrentDirectory, "*.dll");foreach(string fileName in fileNames){Assembly asm = Assembly.LoadFrom(fileName);foreach(Type t in asm.GetTypes()){foreach (Type i in t.GetInterfaces()){if (i.Name == "IMojPlugin"){plugins.Add((IMojPlugin)Activator.CreateInstance(t));}}}}}Ako to teraz otestujeme? Jednoducho. V triede Aplikacia vytvoríme metódu Main, vktorej vytvoríme inštanciu objektu Aplikacia, a pre všetky <strong>na</strong>èítané moduly vypíšeme vlast−nos ModuleName:public static void Main() {Aplikacia ap = new Aplikacia();foreach (IMojPlugin modul in ap.plugins) {Console.WriteLine("Volam:" + modul.ModuleName);}}Urèite vám neušlo, eu sme nerobili nijaké ex−plicitné pretypovanie. Do−šlo tu k tzv. rozbaleniu (un−boxing) objektu.Teda <strong>na</strong>jprv sme doSystem.Object vloili in−štanciu IMojPlugin a terazsme ju vlastne z po¾a pria−mo preèítali. Prostredie.NET si za behu programukontroluje platnos prety−povania, take vie, èo je vlastne v poli plugins uloené, a dôjde k implicitnému pretypo−vaniu. Skúste si zmeni cyklus tak, e z po¾a plugins budete èíta objekty String a tie zob−razova. Nepôjde vám to. Okamite dôjde k výnimke InvalidCastException, pretoe z typuIMojPlugin <strong>na</strong> typ String neexistuje implicitné pretypovanie.U nám teda zostáva len súbor <strong>sk</strong>ompilova:csc.exe /r:interface.dll main.csa spusti.Uviedli sme <strong>na</strong>ozaj jednoduchý príklad vytvárania modulov plug−in, ktorý by sa dalïalej rozširova. Netreba však zabudnú <strong>na</strong> to, e v prípade, ak rozšírime rozhranie, trebadoplni implementáciu doplnených èlenov do všetkých tried, ktoré sú od rozhrania odvo−dené. Princíp tohto systému je <strong>na</strong>ozaj jednoduchý a monosti vyuitia ve¾mi široké. A priimplementácii záleí len <strong>na</strong> vás.Peter TurèanTake v prípade, e meno rozhrania je IMojPlugin, <strong>na</strong>jprv sa vytvorí inštancia typuType.Object pomocou funkcie Activator.CreateInstance. Tú však explicitne pretypujeme <strong>na</strong>11/2004 PC REVUE 169


S E R V I STipy a triky pre Windows MONOSTI DRAG & DROP (XP)Funkcia Drag & Drop sa vo Windows stala u dávno štan−dardom. Môete ju vyui <strong>na</strong> kopírovanie alebo premiest−òovanie rôznych objektov, ako <strong>na</strong>príklad súborov a tex−tu. Poui pri tom môete pravé alebo ¾avé tlaèidlo myši,pri pouití pravého tlaèidla myši sa vám vdy zobrazíkontextové menu (obr. 1), ktoré vám ponúkne konkrétnuakciu.Pouitie ¾avého tlaèidla Prenesenie súboru z adresára do iného adresára <strong>na</strong>rov<strong>na</strong>kej partícii spôsobí presunutie. Pridranie tlaèidlaSHIFT pri prenášaní vynúti presunutie. Prenesenie súboru z adresára do iného adresára <strong>na</strong> inejpartícii spôsobí kopírovanie. Pridranie tlaèidla CTRLpri prenášaní vynúti kopírovanie bez oh¾adu <strong>na</strong> cie¾ovýadresár. Prenesenie spustite¾ného súboru z adresára do inéhoadresára spôsobí vytvorenie odkazu <strong>na</strong> tento súbor.To, aká akcia sa vykoná, môete takisto rozoz<strong>na</strong> pod¾amalej ikonky, ktorá sa zobrazí pri presúvaní súboru – pluspri kopírovaní, šípka pri tvorbe odkazu, nijaký symbol pripresúvaní (obr. 1).Obr. 1Symboly a kontextové menuPouitie pravého tlaèidlaPrenášanie objektov pravým tlaèidlom funguje rov<strong>na</strong>koako prenášanie ¾avým tlaèidlom, po pustení objektu savšak vdy zobrazí kontextové menu, ktorého obsah závisíod typu prenášaného objektu. Pre adresáre a súbory budekontextové menu pozostáva z poloiek Kopírova sem,Premiestni sem a Vytvori odkazy tu (obr. 1). Pre objektyOLE to budú poloky Vytvori výstriok, Presunú vý−striok, Vytvori odkaz <strong>na</strong> dokument.Ak chcete presunú objekt do aplikácie, ktorá je mini−malizovaná alebo je zakrytá inými ok<strong>na</strong>mi, preneste objekt<strong>na</strong>d tlaèidlo aplikácie <strong>na</strong> Paneli úloh a poèkajte priblinedve sekundy. Aplikácia sa presunie <strong>na</strong>vrch a umoní vámpresunutie súboru.Obr. 2Odinštalovanie MS JVMjeho poloky a podk¾úèe. Nastavenia Javy v Internet Explo−reri odstránite zmazaním k¾úèa HKEY_LOCAL_MACHINE \Software \ Microsoft \ Internet Explorer \ Advanced−Options \ JAVA_VM a všetkých jeho poloiek a podk¾úèov.Na dokonèenie odstránenia Microsoft Java Virtual Ma−chine treba reštartova Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \Java VM]Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \Internet Explorer \ AdvancedOptions \ JAVA_VM] KLÁVESOVÉ SKRATKY (XP)Na zvýšenie pouívate¾<strong>sk</strong>ého komfortu môete kadémuzástupcovi <strong>na</strong> pracovnej ploche alebo v Ponuke štart pri−radi klávesovú <strong>sk</strong>ratku, nebudete sa tak musie prekliká−va Ponukou štart alebo pátra po pracovnej ploche, abyste <strong>na</strong>šli program, ktorý chcete spusti. Postaèí vám lenzapamäta si priradenú klávesovú <strong>sk</strong>ratku. AUTOMATICKÉ UKONÈOVANIEPROCESOV (XP)Windows XP štandardne neukonèujú aplikácie, ktoréneodpovedajú, okamite. Vdy sa èaká istý èas, èi apliká−cia nezaène opä reagova, a a potom sa neodpovedajú−ca aplikácia ukonèí. Keïe aplikácie, ktoré neodpovedajú,<strong>na</strong> 99,9 % nezaènú opä reagova, je vhodné <strong>na</strong>stavi sys−tém <strong>na</strong> automatické ukonèovanie neodpovedajúcich apli−kácií. Aplikácie budú ihneï ukonèené a nebudú zbytoènezabera pamä.V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_CURRENT_USER \Control Panel \ De<strong>sk</strong>top a vytvorte v nej novú (prípadnemodifikujte existujúcu) poloku DWORD AutoEndTa<strong>sk</strong>s.Priraïte jej hodnotu 1. Èas, ktorý má systém poèka predukonèením neodpovedajúcej aplikácie, mono špecifiko−va modifikovaním poloky DWORD WaitToKillAppTi−meout pre aplikácie, prípadne poloky DWORD WaitTo−KillServiceTimeout pre servisy. Priraïte im hodnotu zod−povedajúcu èasu v milisekundách.Nastavenie platí pre aktuálne prihláseného pouívate¾aa zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Control Panel \ De<strong>sk</strong>top]Názov: AutoEndTa<strong>sk</strong>s, WaitToKillAppTimeout,WaitToKillServiceTimeoutTyp: REG_DWORDHodnota: AutoEndTa<strong>sk</strong>s – 1, WaitToKillAppTimeout,WaitToKillServiceTimeout – èas v milisekundách ZVÝŠENIE VÝKONUV HRÁCH (XP)Ak máte minimálne 256 MB RAM a èasto hráte hry,môete pomocou tohto <strong>na</strong>stavenia zvýši výkon systémupri hraní hier. Princíp fungovania tohto <strong>na</strong>stavenia je ve¾mijednoduchý. Systém štandardne vyuíva súbor Swap, ajkeï nie je pamä RAM úplne zaplnená. Súbor Swap je všakuloený <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ktorý je v porov<strong>na</strong>ní s pamäou RAMove¾a pomalší. Pomocou tohto <strong>na</strong>stavenia mono systémprinúti, aby zaèal vyuíva súbor Swap a po úplnomzaplnení operaènej pamäte. ODSTRÁNENIE A INŠTALÁCIAJAVY (XP)Ak vo Windows XP <strong>na</strong>inštalujete Service Pack 1a, inštalá−tor odstráni z vášho systému Microsoft Java Virtual Ma−chine. Ak chcete Microsoft Java Virtual Machine zo svojhosystému odstráni bez inštalácie Service Pack 1a, <strong>na</strong>príkladpre inštaláciu Sun Java Virtual Machine, môete poui<strong>na</strong>sledujúci postup.Do príkazového riadka, prípadne do ponuky Spusti(Štart | Spusti – obr. 2) zadajte RunDll32 advpack.ll,LaunchINFSection java.inf,UnInstall a potvrïte odin−štalovanie Microsoft Java Virtual Machine. Po jeho dokonèe−ní zmate z adresára Windows adresár java, z adresára Win−dows\inf súbor java.pnf a z adresára Windows\System32súbor jview.exe a súbor wjview.exe.V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\ SOFTWARE \ Microsoft a zmate k¾úè Java VM a všetkyObr. 3 Priradenie klávesovej <strong>sk</strong>ratkyAk chcete programu priradi klávesovú <strong>sk</strong>ratku, kliknite<strong>na</strong> jeho zástupcu pravým tlaèidlom a zvo¾te Vlastnosti. Nazáloke Odkaz kliknite do riadka Klávesová <strong>sk</strong>ratka azadajte poadovanú klávesovú <strong>sk</strong>ratku, ktorá môe pozo−stáva z klávesov CTRL, Alt, Shift a ¾ubovo¾ného z<strong>na</strong>ku(obr. 3). Zadaná klávesová <strong>sk</strong>ratka však nebude fungova,ak sa prekrýva s niektorou z klávesových <strong>sk</strong>ratiek v práveaktívnom programe (<strong>na</strong>pr. CTRL + C).Obr. 4Zmeny treba vyko<strong>na</strong> v súbore system.ini, nemusíte hovšak editova ruène, môete <strong>na</strong> to poui nástroj Pomôckakonfigurácie systému, ktorý spustíte cez Štart | Spusti |msconfig.exe. Prejdite <strong>na</strong> záloku system.ini, rozba¾te sek−ciu 386enh a pridajte do nej novú poloku v tvareConservativeSwapfileUsage=1 (obr. 4).Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Igor KlumanEditácia súboru system.ini170 PC REVUE 11/2004


S E R V I SDVD okienkoJANE DOEFILM: Poèítaèová expertka Jane pracuje prekorporáciu CY−KOR. Jedného dòa jej unesúsy<strong>na</strong>. Jane je rozhodnutá urobi všetko, le<strong>na</strong>by sa so synom znova stretla. Únoscovia odnej poadujú, aby sa dostavila <strong>na</strong> urèité mies−to, zobrala si pušku, absolvovala rýchlokurzstre¾by a prišla autom pred firmu. Má <strong>na</strong>hra<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> jeden súbor a potom má zlikvidovašéfa CY−KOR. Prv ne sa Jane spamätá, šéfa<strong>sk</strong>olí niekto iný, no o<strong>na</strong> sama sa stáva hlav−nou podozrivou z vrady a z machinácie súdajmi. Celú situáciu <strong>na</strong> òu niekto <strong>na</strong>strail,dokonca sa ju s<strong>na</strong>í zlikvidova. Len postup−ne sa Jane dozvedá, e sa zaplietla do hry taj−nej sluby. Jej šok je o to väèší, e bývalýmanel a dokonca aj jej syn sú „v tom“.Vo filme je nieko¾ko humorných scén, párobligátnych màtvol a <strong>na</strong>koniec dobro zvíazí <strong>na</strong>d zlom tak ako v kadom správnom filmes prívlastkom „americký“.DVD: Menu si môete vybra v maïarèine, angliètine, èeštine a slovenèine. Dizajn menuje v poèítaèovom štýle. Na di<strong>sk</strong>u nie sú nijaké bonusy. Tri trailery ich absenciu nijako ne−<strong>na</strong>hradia. Prvý z nich je <strong>na</strong> film Scary movie 3, druhý <strong>na</strong> Prezumpciu viny a posledný <strong>na</strong>Chouchou – Miláèik Paría.Ru<strong>na</strong>way JaneRok výroby: USA 2001 Dåka: 87 min., <strong>sk</strong>utoèná 87 min. Scenár a réia: KevinElders Kamera: Adam Kane Hudba: Brian Tyler Hrajú: Terry Hatcher, TrevorBlumas, Mark Caven, David Hemblen, Alex Carzis, Christi<strong>na</strong> Cox a ïalší l Distribútor:SPI Slovakia Ve¾kos: 6,9 GB Zvuk: anglický, èe<strong>sk</strong>ý a maïar<strong>sk</strong>ý, Dolby Digital 5.1 Titulky: èe<strong>sk</strong>é, sloven<strong>sk</strong>é, maïar<strong>sk</strong>é a anglickéŠIALENÉ RANDEFILM: Tom Stanfield je radovým zamest<strong>na</strong>n−com v <strong>na</strong>kladate¾stve Jacka Taylora, tvrdéhokapitalistu. Pán Taylor má síce despotické spô−soby, ale nádhernú dcéru Lisu. A práve tátobytos z inej planéty poprosí Toma, aby po−stráil dom jej otca v èase, keï sa bude <strong>na</strong>−chádza <strong>na</strong> nejakej párty. Tom to chápe akopozvánku <strong>na</strong> rande, lene <strong>sk</strong>onèí v roz¾ahlomdome, v ktorom má strái vzácnu sovu svoj−ho šéfa.V dome sa postupne objavia Lisin brat,drogy, drogový díler, šéfova sekretárka, Lisinplnoštíhly snúbenec a kopec ïalších ¾udí.Skrátka, zmätok, chaos, panika. Dom sa pre−mení <strong>na</strong> dreváreò a sova zaène fetova. Pres−ne to mono oèakáva od komédie, ktorejreisérom je David Zucker.DVD: Bonusov je tu v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim filmom obrov<strong>sk</strong>é mnostvo. Sú tojed<strong>na</strong>k u tradièné fotografie z filmu a vyše štvorminútový dokument, <strong>na</strong>zvaný Druhoukamerou. Ako bonusy sú pridané aj nepodarené scény a kamerová <strong>sk</strong>úška s Tarou Reida Ashtonom Kutcherom. Nechýbajú ani trailery – tentoraz <strong>na</strong> filmy Spy Kids 3D a Chou−chou – Miláèik Paría.My Boss's DaughterRok výroby: USA 2003 Dåka: 86 min., <strong>sk</strong>utoèná 83 min. Réia: David Zucker Scenár: David Dorfman Kamera: Martin McGrath Hudba: Teddy Castellucci Hrajú: Ashton Kutcher, Tara Reid, Molly Shannon, Carmen Electra, Dave Foley, JonAbrahams, Jeffrey Tambor, Andy Richter, Michael Madsen, David Koechner a ïalší Distribútor: SPI Slovakia Ve¾kos: 4,6 GB Zvuk: anglický a èe<strong>sk</strong>ý, Dolby Digital 5.1 Titulky: èe<strong>sk</strong>é, sloven<strong>sk</strong>é a maïar<strong>sk</strong>éKNINÉ NOVINKYUÈEBNICE JAZYKA C4. prepracované vydanieVýhodou tejto knihy je, e je to <strong>na</strong>ozaj uèebnica, a niemanuál. Krôèik po krôèiku vás prevedie ú<strong>sk</strong>aliami jazykaC a ponúkne vám postupne èoraz širší poh¾ad <strong>na</strong>monosti, ktoré vám jazyk C môe po<strong>sk</strong>ytnú. Okrempodrobného výkladu všetkých èàt jazyka C, ilustrovanýchv rade príkladov, sa tu doèítate aj o <strong>na</strong>jèastejšíchchybách, ktoré robia zaèí<strong>na</strong>júci programátori.Autor: Pavel Herout Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Kopp Poèet strán: 280 Ce<strong>na</strong>: 316 SkUÈEBNICE JAZYKA C2. dílKniha ve¾mi tesne <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> Uèebnicu jazyka C(4. vydanie) od rov<strong>na</strong>kého autora a vydavate¾stva.Obsahuje rad informácií, návodov a <strong>sk</strong>úseností, ktoréocenia <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr programátori, ktorí jazyk C pouívajú uviac−menej suverénne. ai<strong>sk</strong>ovú èas knihy tvoriadetailné rozbory všetkých moných èinností so súbormia opisy štandardných kniníc.Autor: Pavel Herout Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Kopp Poèet strán: 180 Ce<strong>na</strong>: 237 SkMÌØENÍ, ØÍZENÍ A REGULACE S DELPHIPredkladaná kniha sa zaoberá dvoma z<strong>na</strong>ènerozdielnymi záleitosami. Vývojom softvéru (v jazykuDelphi) a hardvérom <strong>na</strong> meranie, riadenie a reguláciu.¼udia, ktorí sa tým zaoberajú, sa väèšinou delia<strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny: teoretikov a praktikov. Táto kniha je<strong>na</strong>písaná pre ¾udí, pre ktorých je takéto „škatu¾kovanie“príliš tesné.Autor: Götz Sören, Mende Reiner Distribútor: ANIMA Vydavate¾: BEN Poèet strán: 200 Ce<strong>na</strong> s CD: 634 SkObjednávky: anima@anima.<strong>sk</strong>, tel.: 055/6011262MICROSOFT OFFICE OUTLOOK 2003Jednoduše, srozumitelnì, názornìEšte nikdy nebolo zvládnutie internetu, osobnéhopoèítaèa a programov také jednoduché. Knináredakcia vydavate¾stva Computer Press so <strong>sk</strong>úsenos−ami s viac ne tisíc publikáciami pre vás pripravilainovatívnu, aj vo svetovom rozsahu jedineènú edíciunovej generácie poèítaèových príruèiek. Preè je teória,preè je akopádne vysvet¾ovanie – dnešné poèítaèe sa ovládajú vizuálne a interak−tívne, preto aj príruèky sú vizuálne a interaktívne.Autor: kolektív autorov Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 200 Ce<strong>na</strong>: 199 SkWEBDESIGN PRO ÚPLNÉ ZAÈÁTEÈNÍKYKvalitné webové stránky nie sú iba záleitosou dobrého<strong>na</strong>programovania. Ich funkènos je úplne závislá od ichgrafického spracovania a premyslenej štruktúry.Webdesign pro úplné zaèáteèníky vás prevedie ve¾mizrozumite¾nou formou od prvotného náèrtku cez tvorbujednotlivých grafických prvkov a po ich zostaveniea zabezpeèenie správnej funkènosti a interaktivity.Peter KováèAutor: Ja<strong>na</strong> Hanzlíková Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 240 Ce<strong>na</strong>: 279 SkObjednávky: distribucia@cpress.<strong>sk</strong>11/2004 PC REVUE 171


S E R V I SVYHODNOTENIE SÚAE CENA ITAPA 2004V rámci 3. roèníka medzinárodného kongresu ITAPAboli vyhodnotené úspešne realizované modernizaènéprojekty a riešenia z oblasti informatizácie verejnej sprá−vy Ce<strong>na</strong> ITAPA 2004. Laureátmi ceny sa mohli sta pro−jekty, ktoré sa podarilo zrealizova v oblasti modernizá−cie verejnej správy prostredníctvom implementovania avyuívania informaèných a komunikaèných technológií.V súai bolo hodnotených 21 projektov, ktoré prihlási−li inštitúcie štátnej správy a samosprávy, IT spoloènostialebo akademická obec. Hlavným kritériom hodnoteniajednotlivých projektov bol ich reálny prínos pre obèa<strong>na</strong>a pre zlepšenie a zefektívnenie sluieb a procesov voverejnej správe. Projekty súaili v troch kategóriách:Vzdelávanie, Zlepšovanie procesov a Nové sluby.V kategórii Nové sluby, kde porota hodnotila prí−nos projektu pre verejnos, zvíazil projekt Webocracy –Webové technológie podporujúce priamu participáciuobèanov v demokratických procesoch. Projekt umoòujeobèanovi priamo elektronicky komunikova s konkrét−nym zodpovedným úradníkom a zapája sa do rozho−dovania v samospráve a <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u bol implemento−vaný v mest<strong>sk</strong>ej èasti Košice – Dargov<strong>sk</strong>ých hrdinov aahanovce. Projekt prihlásili Miestny úrad mest<strong>sk</strong>ej èastiKošice – Dargov<strong>sk</strong>ých hrdinov a Fakulta elektrotechnikya informatiky Technickej univerzity (FEI TU) v Košiciach.Realizátorom projektu je FEI TU Košice v spolupráci suniverzitami vo Ve¾kej Británii, Nemecku a ïalšími part−nermi.V kategórii Zlepšovanie procesov kládla porotadôraz <strong>na</strong> prispenie projektu k zefektívneniu èinnosti inš−titúcie. Víazom v tejto kategórii sa stal projekt ITMS –IT monitorovací systém pre štrukturálne fondy aKohézny fond. Projekt po<strong>sk</strong>ytuje plnú podporu celémuprocesu èerpania a riadenia pomoci zo štrukturálnychfondov a kohézneho fondu, a to aj <strong>na</strong> medzirezortnejúrovni. Projekt prihlásilo Ministerstvo výstavby a regio−nálneho rozvoja SR a realizovala ho spoloènos SiemensBusiness Services, s. r. o.Kategória Vzdelávanie je venovaná všetkým projek−tom, ktoré pomáhajú zvyšova vzdelanos, zruènos,kvalifikáciu a odbornos pracovníkov verejnej správy.Zvíazil projekt Zavedenie programu ECDL (Európ<strong>sk</strong>yvodiè<strong>sk</strong>ý preukaz <strong>na</strong> poèítaèe) <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Projektzaviedol <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o <strong>na</strong>jrozšírenejší európ<strong>sk</strong>y certifi−kaèný program preukazujúci schopnosti pouíva osob−né poèítaèe. V súèasnosti je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u u 115drite¾ov certifikátu ECDL. Prihlasovate¾om aj realizáto−rom projektu je Sloven<strong>sk</strong>á informatická spoloènos.PORADÒAPODPORA CPU NA STARŠEJ MBQ: Potrebujem poradi. Kúpil som nový procesor AMDDuron K7 1300 MHz, do<strong>sk</strong>u mám Matsonic 8127c+, <strong>na</strong>ktorej bol predtým osadený procesor Duron 750 MHz.Keï som osadil nový procesor, stalo sa toto: Poèítaè sa<strong>na</strong>štartoval, aj di<strong>sk</strong> zablikal, ale monitor sa nezapol, pri−tom je aj grafická karta, aj pripojenie monitora v poriad−ku. Keï som <strong>na</strong>hodil starý procesor, znova išlo všetko vporiadku. Neviem nájs chybu. Nemôe to by nejakým<strong>na</strong>stavením v BIOS−e? Môe to by okamitou vysokouteplotou? Ako by sa poèítaè správal, keby procesor ná−hodou nebol v poriadku, <strong>na</strong>pr. by zhorel alebo jednodu−cho nefungoval? Za radu vopred ïakujem. Miroslav HirjakA: Vo vašom prípade je <strong>na</strong> „vine“ základná do<strong>sk</strong>a. Mat−sonic 8127c+ pravdepodobne nepodporuje CPU <strong>na</strong>d1,2 GHz z dôvodu nízkeho násobièa. Všeobecne pri výme−ne CPU môe pomôc upgrade (ak výrobca MB takýto up−grade pripraví), reset a znovu<strong>na</strong>stavenie BIOS−u. Okremtoho je potrebný lepší chladiè a èasto aj zdroj. V kadomprípade <strong>na</strong>jväèší problém pri upgrade predstavuje základnádo<strong>sk</strong>a, keï sa <strong>na</strong>jèastejšie prejaví jej kvalita.REŠTARTOVANIE PCQ: Chcel by som radu pri probléme, ktorý mám v posled−nom èase. Po pripojení do internetu mi poèítaè niekedynestihne ani stiahnu e−maily a u oznámi toto:Windows\system32\Isass.exe neoèakávane <strong>sk</strong>onèil sta−vovým kódom 0. Systém bude reštartovaný.Antivírusový program nikdy ne<strong>na</strong>chádza vírus, e byto mohol spôsobova ten. U som ho viackrát spustil anie je iadny vírus. Èo to môe by a ako sa toho zbavi?Ïakujem za radu. Šulek, ZvolenA: Váš problém spôsobuje vírus a èervy šíriace sa po in−ternete cez nezabezpeèené porty v MS Windows.Odporúèam <strong>na</strong>sledujúce:1. Vybra si kvalitnejší antivírus a pravidelne houpgradova.2. Pravidelne aplikova záplaty <strong>na</strong> operaèný systém.3. Pri pripojení do internetu pouíva firewall.Súèasného problému sa zbavíte takto:1. Stiahnite všetky dostupné záplaty <strong>na</strong> systém, ideálnecez firewall.2. Keï vás poèas sahovania „prekvapí“ hlásenie o nutnos−ti reštartova PC, posuòte strojový èas o nieko¾ko hodíndozadu, aby sa download mohol úspešne dokonèi.3. Dôkladne otestujte systém antivírusom, prípadnezverte poèítaè do rúk odborníkovi v servise.PODPORA CPU NA ZÁKLADNEJ DOSKEA PRETAKTOVANIEQ: Mám jednu otázku. Kupovali sme poèítaè asi pred ro−kom a je v òom základná do<strong>sk</strong>a V266B jetway. Chcem saspýta, aký je moný <strong>na</strong>jväèší procesor <strong>na</strong> upgrade? Mo−mentálne je tam xp1600+, a ak je monos prepojeniamostíka L1 (èosi som o tom èítal), zväèší to výkon? Ïaku−jem. UrgasA: Uvedenú MB som osobne nepouíval, take zaruèenéinformácie nemôem po<strong>sk</strong>ytnú. Všeobecne však <strong>sk</strong>úste<strong>na</strong>hliadnu do manuálu, kde by mal by uvedený násobiè afrekvencia, pomocou ktorých mono príslušnú hodnotuvypoèíta. Ïalšia monos je pozrie <strong>na</strong> stránke výrobcudostupný upgrade BIOS−u, ktorý môe rieši podporu nov−ším procesorom. Prepájanie mostíkov L1 (a ïalších) <strong>na</strong> CPUmôe by nebezpeèný zásah, spadajúci do oblasti overclo−ckingu. Tým mono zí<strong>sk</strong>a vyšší výkon (v uvedenom prípa−de vïaka „odomknutiu“ násobièa), ale aj znièi CPU, MB apod. V kadom prípade je to neoprávnený zásah, nespa−dajúci pod záruku, a teda <strong>na</strong> vlastné nebezpeèenstvo. Viacinformácií však h¾adajte radšej <strong>na</strong> internete ☺.ZÁLOHA SYSTÉMUQ: Chcem sa vás <strong>na</strong> nieèo spýta. U mi lezie <strong>na</strong> nervyèasté preinštalovávanie poèítaèa po kratšom èase. Po−treboval by som raz <strong>na</strong>inštalova systém a vytvori zálohu– nieèo ako image celého di<strong>sk</strong>u – a potom v prípade poru−chy ve¾mi jednoduchým <strong>na</strong>hradením opravi. Nieèo takézvláda softvér Norton Ghost, ale nie je práve <strong>na</strong>jlacnejší.Mám Win2000. Ïakujem za pomoc. Stanislav VolarA: Aj mne, z toho dôvodu som prešiel <strong>na</strong> Linux ☺. Ináèpri riešení mono postupova takto:1. Norton Ghost sa èasto pridáva <strong>na</strong> CD k niektorýmzákladným do<strong>sk</strong>ám (<strong>na</strong>pr. Gigabyte).2. Podobnú funkciu majú aj SW od výrobcov HDD, alefungujú len <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och od uvedeného výrobcu. Vhodnériešenie je <strong>na</strong>pr. kúpi 2× HDD od Western Digital apomocou ich utility ich jednoducho <strong>na</strong>klonova. Urèiteto funguje <strong>na</strong> NTFS, FAT, EXT3. A sú free.3. Urèité monosti po<strong>sk</strong>ytujú aj niektoré<strong>na</strong>pa¾ovacie/archivaèné programy, lene v prostredíWindows sú aj tie komerèné (<strong>na</strong>pr. Nero).4. Obávam sa však, e ani záloha <strong>na</strong> druhý HDD vámpri Windows niektoré problémy nevyrieši a reinštalá−ciám sa <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr nevyhnete...UNKNOW FLASH TYPEQ: Pravidelne si kupujem PC REVUE. Mám problém s po−èítaèom a chcel by som Vás poprosi, èi by ste mi vedeliporadi. Pri štartovaní systému (mám Win XP) sa mi vdyvypíše formulka „Unknown Flash Type“. Windows mi <strong>na</strong>−behne a v podstate funguje. Okrem toho, e sem−tamzamrzne alebo sa sám reštartuje. Vybral som jednu RAM−kua odvtedy u len sem−tam mrzne. H¾adal som <strong>na</strong> internetenieèo o tom a <strong>na</strong>šiel som nejaké rady o flashovaní BIOS−u.Neviem však, èi toto je to, èo by mi pomohlo. Poèítaè umám vyše dvoch rokov a tento problém sa vy<strong>sk</strong>ytol asi predmesiacom, keï sa otec pokúšal inštalova AutoCAD. Mal ajHW k¾úè, ale nepodarilo sa mu to. Skúšal som aj preinštalo−va Windows, lene mi nepomohlo ani to. Mám dva di<strong>sk</strong>y a<strong>na</strong> jeden si chcem <strong>na</strong>inštalova Linux FC2 a pri inštalácii mito pri participácii di<strong>sk</strong>u pomocou di<strong>sk</strong> druid tie vdy za−mrzlo. Mohli by ste mi, prosím, poradi?Moja konfigurácia je: MB ECS – K7S6A – A, DDRAM333,AMD Thunderbird 1 GHz, HDD Maxtor 40 GB, 7200 ot.,HDD WD 80 GB, 7200 ot, VGA MSI – 8833 – MK400,APACER DDRAM 128 MB – PC−266 CL2 (tuto somvybral), APACER DDRAM 256 MB – PC−266 CL2.5Ïakujem. Milan Ste<strong>sk</strong>alA: Opisované problémy sú ve¾mi bené pri:1. Pouití nekvalitnej MB2. Pouití nekompatibilných RAM3. Poškodení zdrojaa prípadne aj poškodenej konfigurácii systému (vírus,ovládaèe...), èo však vyluèujem, pretoe chyba sa preja−vuje aj pri inštalácii Linuxu. Ve¾mi zriedkavo sa môe po−dobná chyba prejavi aj pri zaèí<strong>na</strong>júcom poškodení HDD.MB – niekedy pomôe upgrade BIOS−u, ale <strong>na</strong> ECS je<strong>na</strong>jvhodnejšia jej výme<strong>na</strong>. Nie je to toti ve¾mi dobrázákladná do<strong>sk</strong>a.RAM sú dobré a mali by sa znáša bez problémov.Osobne si však myslím, e staèí len jeden modul – súpotom s tým menšie problémy.Zdroj – <strong>na</strong> 80 % je príèinou zdroj. Odporúèam vymeni,ale pre istotu môete <strong>sk</strong>úsi nejaký iný, èi výme<strong>na</strong> mázmysel a nie je u poškodená základná do<strong>sk</strong>a.Po výmene (hlavne MB) odporúèam novú inštaláciu sys−tému.Q: Stiahol som si zo stránky ECS (http://<strong>www</strong>.ecsusa.com/) program <strong>na</strong> flashovanie BIOS−u (awd822a.exe) aj<strong>na</strong>jnovšiu verziu pre moju MB (s6a10f.bin). Postupoval sompresne pod¾a návodu, uloil som si starý BIOS, a keï somchcel pokraèova v programe, ten mi vypísal „UnknownFlash Type“ a <strong>sk</strong>onèil. Z<strong>na</strong>mená to, e riešenie bude lenvýme<strong>na</strong> MB alebo stále je šanca, e staèí vymeni zdroj?Nová MB je predsa len drahšia. Ïakujem. Milan Ste<strong>sk</strong>alA: Skúsim doplni:Zdá sa, e pokia¾ nemono flashova ani BIOS, problémbude vánejší. Skúste poui ešte <strong>na</strong>sledujúci postup:1. Pouite len pôvodnú RAM. Je moné, e nová máväèšiu bitovú šírku a menej kvalitná MB do nej nedo−káe správne adresova dáta.2. Skúste <strong>na</strong>ozaj flashova s overeným zdrojom. Hoci vmóde MS DOS by mal postaèova aj ten súèasný, vylúèimetým monos jeho poškodenia. Ak toti nepomôe anikrok 1 a 2, z<strong>na</strong>mená to poškodenie MB. A ak je poškode−ný zdroj (a èiastoène aj MB), nemusí dodáva dostatoènekvalitný výkon do MB a následne do RAM, èo sa môeprejavova aj opisovaným problémom.3. Ak ste <strong>sk</strong>onèili a pri tomto kroku, je pravdepodobné,e je poškodená MB. Mono kondenzátor, mono niekto−rý radiè... Namiesto ECS by som si kúpil Asus aleboGigabyte.Daniel Sládek174 PC REVUE 11/2004


V tohtomesaènom CD REVUE je <strong>na</strong>ozaj z èoho vybe−ra. Podstatnú èas zaoberá encyklopédia Vìda hrou,ktorá je urèená (nielen) pre školákov. Ce<strong>na</strong> tohtoproduktu je v benom predaji viac ako 600 Sk. Hra−vou formou sa tu pouívate¾ oboz<strong>na</strong>muje s poz<strong>na</strong>t−kami vedy, súèasou sú aj pracovné zošity pre zá−kladné školy.Ïalší zaujímavý produkt je <strong>sk</strong>úšobná verzia ZonerPhoto Editor 7. Ide o novú verziu známeho nástroja<strong>na</strong> spracovanie obrázkov, jeho podrobnú recenziunájdete v tomto èísle PC REVUE. Produkt môete za−darmo pouíva 30 dní a k dispozícii sú všetky jehofunkcie. Podobne je pre vás pripravená aj <strong>sk</strong>úšobnáverzia nástroja Panda Platinum 8.0 Internet Securi−ty, o jeho funkciách sa do−zviete v príslušnom èlánku.U tradiène nájdete <strong>na</strong> mé−diu aj elektronickú verziu pre−došlého vydania PC REVUE a MO−BIL REVUE a off−line edíciu náš−ho spravodaj<strong>sk</strong>ého servera IT NEWS.Z ïalšieho obsahu <strong>na</strong> CD spomenie−me <strong>na</strong>pr. <strong>sk</strong>úšobné verzie nástrojov <strong>na</strong>ochranu pred neelaným obsahom interne−tu. Vy<strong>sk</strong>úša si môete aj program Picasa –elektronický album <strong>na</strong> digitálne fotografie. Ak vászaujíma problematika zálohovania ovládaèov, ponú−kame <strong>sk</strong>úšobné verzie <strong>na</strong> to urèených nástrojov. In−formácie o funkciách týchto programov nájdete v èlán−ku v PC REVUE. Rov<strong>na</strong>ko ponúkame aj úplnú verziuklienta pre sie SKYPE, urèeného pre vreckové poèí−taèe, a niektoré <strong>sk</strong>úšobné verzie komerène šírenýchfirewallov.Ako jediný magazín <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vám <strong>na</strong> dru−hom médiu prinášame aj kompletný opravný balíkSP2 pre operaèný systém Microsoft Windows XP.Tento balík je v anglickej edícii, ktorú môete pouiaj pre operaèný systém v sloven<strong>sk</strong>ej i anglickej jazy−kovej verzii (nie však v èe<strong>sk</strong>ej). Podrobnú recenziu to−ho opravného balíka sme uviedli v októbrovom vy−daní PC REVUE a vy si ju môete pozrie <strong>na</strong>pr. v elek−tronickej edícii <strong>na</strong> tomto CD médiu.Ondrej MackoCD REVUE 11/2004VYHODNOTENIE SÚAÍ ZO SEPTEMBROVÉHO ÈÍSLA PC REVUETrust 1600P 2.1SoundforceVýherca: Radoslav Belka, NitraVýhercom srdeène blahoeláme!Výsledky súaí sú zverejnené aj<strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>. Výhercovia,prosím, kontaktujte redakciuoh¾adom prevzatia cien.5× DVD SPY KIDS 3D:GAME OVERVýhercovia:Viliam Weiss, KremnicaMiroslav Komár, PrešovJaromír Šugra, PiešanyPeter Valjašek, ili<strong>na</strong>Radovan Grajciar, BratislavaZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo1. .elisio.com 128, 136 (02/4363 3331)2. 100PRO PLUS 140 (033/535 4400)3. ACER 194. AGORA PLUS 28, 127 (02/6381 3873)5. AKTIS 105 (02/4342 0946)6. AP MEDIA 41 (02/6020 2111)7. ASBIS SK 18, 46, 48, 76, 82 (02/4487 1589)8. ASM SLOVAKIA 80 (02/4446 2308)9. AV DIGITAL 128 (02/6828 6660)10. BGS−DISTRIBUTION 20 (02/4910 1525)11. BSP SOFTWAREDISTRIBUTION 24, 129 (02/5443 0017)12. CANON SLOVAKIA DIGI−9, 19 (02/5262 6431)13. CENTRON 135 (02/6478 0767)14. CIT 31 (02/5564 2902)15. CÍGLER SOFTWARE 83, 107 (02/4446 2746)16. CODUM 128, 136, 169 (02/6353 2921)17. COLUMBEX INTERNATIONAL 10, 11, 123 (02/6827 7777)18. CONQUEST SLOVAKIA 5, 7, 9 (02/4488 2145)19. DATA 94, 111, 134, 151 (02/4487 3656)20. DATEX 13721. DISKUS 87 (038/7495789)22. DONUM 141 (032/7714 126)23. ED' SYSTEM SLOVAKIA 61, 65 (02/555 63 070)24. ENTRO 121 (02/5249 4066)25. ESET 139 (02/5930 5311)26. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)27. EUROTEL 8, 11728. EXPERT&PARTNER 40, 57, 59 (02/4924 1315)29. FINCOM 39 (02/4445 3572)30. FUJI FILM DIGI−7 (02/4445 3572)31. GEMMA 12 (02/4445 1127)32. HAMA SLOVAKIA 32 (033/6481 184)33. HDS 47 (043/5864 382)34. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 23, 29 (02/5020 5611)35. HT COMPUTERS 3, 131, 133 (02/5026 9111)36. IBM SLOVAKIA 33 (02/4954 1111)37. IMAGE SUPPLIES 37 (02/4487 2052)38. INCA 128 (02/6353 4481)39. JOYCE 85 (+420/5/4323 6740)40. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)41. KERIO TECHNOLOGIES 11242. KONSIGNA 13, 15 (02/4488 4680)43. KROS 93 (041/7071 011)44. LEXMARK 55 (02/5263 7226)45. LIBRA 35 (02/6381 0688)46. MIDEX COMPUTER 104 (033/5502 995)47. MINOLTA 79 (02/6828 2575)48. MIRACLE NETWORK 17 (037/6542 262)49. NETCONS 81, 84, 122 (02/6544 0610)50. NEUSIEDLER SCP 45 (044/4361 111)51. OKI 78, 119 (0903/701 454)52. OLYMPUS DIGI−2. OBÁLKA (02/4445 7933)53. OPAL MULTIMEDIA 103, 136 (051/7734 332)54. ORANGE 63 (0905/595 595)55. P.E.S. CONSULTING 96 (031/780 3419)56. PANASONIC DIGI 4. OBÁLKA (02/5292 1423)57. PC BUSINESS 89 (02/4342 5000)58. PHILIPS 2159. PRONETIX 128 (02/4445 5702)60. PROTEA 95 (0903/241 620)61. Q−PRODUCTS 101 (02/4525 7568)62. RADIOCOM 66, 67, 68, 69 (02/5262 6633)63. SK−NIKON DIGI−3 (02/4363 5662)64. SOFOS 43, 71, 73, 75, 77, 88 (02/5477 3980)65. SONY 53, DIGI−3. OBÁLKA (02/5920 3111)66. STORMWARE 92 (02/6478 0293)67. SUNTEQ 144 (046/5430 754)68. SWS DISTRIBUTION 99, DIGI−5 (02/4342 6811)69. SYNTEX 136 (02/4552 5471)70. SYPHON.SK 121 (0907/717 476)71. TECOMPRINT 51 (02/4425 5777)72. TECPROM 98 (02/4341 0472)73. TELEGRAFIA 72 (055/6230 802)74. TEOS 106 (032/7436 104)75. TRONET 49 (02/5822 4111)76. UNIT 95 (02/4445 4243)77. VERBATIM 2578. WEBGLOBE 128 (02/5363 4961)79. XEROX 6 (02/5941 8380)


Èíslo 11 november 2004 XII. roèníkŠÉFREDAKTOR:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mdZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −omSENIOR EDITOR:Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −poODBORNÁ REDAKCIA:Matúš Valter (mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mvSamuel Krošlák (<strong>sk</strong>roslak@pcrevue.<strong>sk</strong>) −<strong>sk</strong>Michal Holeš (mholes@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mhPeter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pkBranislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ds¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −llDaniel Keder (dkeder@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dkRoman Kanich (rkanich@pcrevue.<strong>sk</strong>) −rkJán Géci (jgeci@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jgHLAVNÝ SEKRETÁR:Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ODBYT:Viera Škanderová (v<strong>sk</strong>anderova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ADMINISTRATÍVA:Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)TECHNICKÝ SERVIS:Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)DTP:Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)JAZYKOVÁ REDAKTORKA:Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)INZERCIA:¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>)Andrej Chu (achu@pcrevue.<strong>sk</strong>)Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>) −jbLukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.<strong>sk</strong>)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mtPeter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pgOto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.<strong>sk</strong>)Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.<strong>sk</strong>) −vlADRESA REDAKCIE:Redakcia èasopisu PC REVUE,Kladnian<strong>sk</strong>a 60, 821 05 Bratislavatel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957fax: +421 2 4342 0958e−mail: redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong>http: <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>PREDPLATNÉ: e−mail: predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong>tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957PREDPLATNÉMonosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE pošta: zaslaním objednávkového formuláraz PC REVUE internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> e−mail: zaslaním objednávky<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong> SMS: prostredníctvom SMS objednávky<strong>na</strong> è. 0903 223 820 TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7 FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−te¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong>uhradenie.Ceny predplatného <strong>na</strong> rok 2005PC REVUEbez CD s CD s CDroèné polroèné roènénormálne 804 Sk 630 Sk 1224 Sk ušetríte 204 korúnz¾avnené 750 Sk 546 Sk 1068 Sk ušetríte 360 korúnDiGi REVUEroènénormálne 539 Sk ušetríte 110 korúnz¾avnené 495 Sk ušetríte 154 korúnINFOWAREroènénormálne 378 Sk ušetríte 90 korúnz¾avnené 348 Sk ušetríte 120 korúnMEGAPREDPLATNÉ (PC REVUE, CD REVUE, DiGi REVUE a INFOWARE)roènénormálne 1763 Sk ušetríte 314 korúnz¾avnené 1431 Sk ušetríte 514 korúnSÚAV spolupráci so spoloènosami CreativeLabs a Sofos, distribútorom produktovCreative Labs <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Vyplòteanketu a odpovedzte <strong>na</strong> otázky, ktorénájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, a budetezaradení do rebovania.Inspire T30002+1 tweeterMonosti, ako uhradi predplatné PC REVUE pošta: zaplatením poštovej poukáky internet: prostredníctvom internet bankingu banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra bankeè. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilnýsymbol uvies vaše predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo, i<strong>na</strong>k nebudemevedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<strong>sk</strong>ontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopisje moné odobera aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>o.Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenupod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,z¾avnené atï.)Web CamNX ULTRAPredplatitelia PC REVUE s CDzí<strong>sk</strong>ajú zadarmo aj predplatnéINFOWARESociálne predplatné: v osobitných prípadoch redakcia po<strong>sk</strong>ytuje aj špeciálny typ predplatného. iadatelia o jehopo<strong>sk</strong>ytnutie musia redakcii doruèi všetku potrebnú dokumentáciu, ktorá ich kvalifikuje <strong>na</strong> priz<strong>na</strong>nie takéhoto štatútu.Kadá iados bude posudzovaná individuálne.Creative MuvoMP3 playerPoèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku s CDje 119 Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnenýchpríspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor<strong>sk</strong>ýchpráv Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšiareprodukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.Vydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. RegistráciaMK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z dodanýchreprodukèných materiálov Rozširuje Mediaprint−Kapa, Aresa drobní distribútori. Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijímakadá pošta a doruèovate¾ Sloven<strong>sk</strong>ej pošty. Objednávkydo zahranièia vybavuje Sloven<strong>sk</strong>á pošta, š.p., Úèelové stredi<strong>sk</strong>opredplatite¾<strong>sk</strong>ých sluieb tlaèe, Námestie slobody 27, 810 05Bratislava 15.Kontrolný kód:8254697130

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!