číslo 2/2012 - Obec Lehota

8 Dedičstvo predkovsnopy jednak veľké robiť a klásky dobre pozbierať.Všetku polovinu a viku bez akejkoľvek inejnáhrady pokosiť, trunok a mäso len v pánskychjatkách a šekoch brať. Kto toto všetko nedodržal,tomu pánstvo odmenu za žatvu nevyplatí.Vyplatí panstvo, pravdaže vyplatí, ba čoviac- dožinky schystá...Keď sa dni začali nakláňať a Majlát maltakmer všetko obilie na statku, schytili sanaše najskúsenejšie žnice viť dožinkový veniec.Mal podobu zvona a vysoký bol vyšemetra. Bol uvitý z najkrajších klasov obiliaa ozdobený poľnými kvetmi, neskôr papierovýmiružami a stuhami. Takto vyzdobenýho kosci a žnice prinášali hospodárovi akosymbol úrody a ukončenia žatvy. Čochvíľabolo dolinou od Prieložku počuť Brunkovui Hargašovu harmoniku a radostný spevžatviarov. Na vozoch a vystrojení sa blížiliku gazdovstvu na Kyneku. Na čele sprievoduišiel žatevný gazda a dve rúče dievky, ktorétýmto vinšom odovzdávali svojmu hospodárovidožinkový veniec:„Idú ženci z rolí, prestierajte stoly,stoly javorové, obrusy ľanové.Gazda náš, gazda náš, dajže nám oldomáš,Dajže nám ho z lásky, zbierali smeklásky.“Spokojný gazda veniec prijal a za dobrevykonanú prácu pripravil všetkým od žatvyhostinu. Pečené mäso, chlieb, chren, pagáče,koláče, pivo, víno, pálenka... Každý sa moholnajesť a napiť dosýta. Na dvore vládol spev,smiech, polka, čardáš, radosť, zábava... Bezpochybyišlo o najkrajšie chvíle z obdobiažatvy.Dožinky však neznamenali koniec práces obilím, nasledovalo mlátenie. Základnoumlatobnou technikou bolo mlátenie cepmi.Bola to zdĺhavá, namáhavá avšak špeciálnapráca a nie každý ju ovládal. Aj k tejto prácinajímali statkári robotníkov – mlatcov.S cepmi museli narábať tak, aby ich ohlávkydo nôty klopkali a vytvárali melódiu. Vzájomnézrážanie cepov bolo neprípustné. Aksi mlatci na to nenavykli, zapájali sa do inýchčinností- čistili obilie viatím, na riečici, rajtarom,prehadzovali ho, pripravovali zbožnéjamy (hlboké jamy vystlané slamou a celtou),susáky na uskladnenie...Veru, roboty počas leta neúrekom bolo.Ešte na statku ani poriadne vymlátené nemali,už gazdiná cesto do ošítky miesila,už dievky v potoku na Lúčkach konopemáčali, krumple vykopávali, už šarvancišťápom orechy otĺkali, jablká oberali, užgazda sudy a kade pre oberačku chystal...Ing. Petra PetríkováLehota 2/2012Aba - Lehotanáučný chodníkobcou LehotaObzrieť sa do minulosti a prostredníctvomhistórie a tradícií zanechaťodkaz budúcim generáciám. Sústrediťsa však na človeka dneška, vylákať ho naprechádzku vidieckou krajinou, predstaviťmu zvyky a život starých Lehoťanov.V našincovi prebudiť lokálpatriota,cudzincovi ukázať prosté bohatstvá dediny...To je poslaním náučného chodníka„Aba- Lehota„ s historicko-agrárnym charakterom,ktorý sa bude tiahnuť chotáromobce a ktorý bude postupne odkrývať podstatubytia našich predkov a ich úzku spätosťs pôdou, vierou, prírodou.Jednotlivé stanovištia zamýšľame pomenovaťpodľa zachovalých názvov lokalítLehoty (Mesač, Titváň, Konopnice...), pričomkaždé stanovište bude reprezentovaťistú konkrétnu poľnohospodársku činnosť,ktorá v tej-ktorej lokalite dominovala. Taksa návštevník zoznámi s pestovaním obilnín,okopanín, strukovín. Dozvie sa, akábola starostlivosť o vínnu révu, kedy bolovinobranie, kedy žatva, kedy dožinky, kde sapestovala kapusta, kam sa zapichovali strašiaky,ako sa vyrábali konopné tkaniny, čik akým svätcom sa naši predkovia modlili...Popri hlavnej myšlienke, ktorá tkvienajmä v prezentácii poľnohospodárskejtradície, sa vynára množstvo vedľajšíchideí. Chceme upozorniť na krásu prírody,na typický vidiecky ráz krajiny, na množstvosakrálnych pamiatok, na silu viery,na množstvo zaujímavých výhľadov... i namnožstvo príbehov a legiend.Máme predsavzatie dosiahnuť duchovnehodnotný, esteticky pôsobivý a funkčnýinformačný systém, o čo sa snažíme jednakza pomoci odborníkov (turistickí značkári,etnológovia, dizajnéri), jednak za pomocimiestnych záujmových združení a aktívnychjednotlivcov obce.S odkazom na vyššie uvedené si Vás,vážení spoluobčania, dovoľujeme osloviťa istým spôsobom takisto zapojiť do formujúcehosa náučného chodníka. Pretoprosíme všetkých, ktorí máte doma starédobové materiály (fotografie, mapy, historickédokumenty, starobylé predmety, poľnohospodárskedobové náradie, pomôckyz domácnosti,... príp. zaujímavé informácie)súvisiace s poľnohospodárstvom a životomLehoťanov začiatkom 20. storočia, aby bolitakí láskaví a zapožičali ich na obecný úrad.Ide najmä o obrazový materiál:- akékoľvek zábery našich predkov, obrazyobce a diania v Lehote,- fotografie našich predkov, ich prácu na poliach,vo vinohradoch, vo dvoroch, na hospodárstvach,na humnách, v záhradách,- fotografie pestovania a spracovávaniakonope,- fotografie chotára, krajiny, hajlochov, poľnýchciest, božích múk,- zábery z cirkevného života (kostol, kaplnka,obrady,...),- zábery tradičnej vidieckej architektúry,obrazy ulíc, starých domov,- zábery a historky z Krvavých Šenkov,- zábery a minulosť „Baratskej cesty“ a bunkrov,- fotografie a informácie o Krypte nad Lehotou- ústnym podaním zachované historkyz obce,- staré rodinné fotografie,- staré mapy,- staré články z novín.Budeme vďační akémukoľvek historickémumateriálu, ktorý by slúžil nielen akopodklad k náučnému chodníku, ale do blízkejbudúcnosti i k monografii obce Lehota.Zapožičaný materiál na počkanie naskenujeme,staré predmety vyfotíme a v neporušenomstave vrátime.Ing. Petra Petríková9