populácie človeka. Len v roku 2008, prírodné katastrofy v Číne a Barme odštartovali pohyb 7miliónov ľudí. V súčasnosti 135 mil. ľudí ohrozuje dezertifikácia a ďalších 550 mil. chronickýnedostatok vody 19 . Pokračujúca degradácia životného prostredia a kolaps životných podmienokmôže ľahko posunúť tieto citlivé populácie do stratégie voľby dočasnej alebo trvalej migrácie.Keď dôjde k tomuto scenáru, environmentálna migrácia intenzívne ovplyvní medzinárodnúbezpečnosť a často si bude vyžadovať okamžitú politickú odpoveď, vrátane presídlenia, ktorémôže byť veľmi nákladné v sociálnej a ekonomickej oblasti, ako preukázali situácie z pobrežiaIndického oceánu z roku 2004 a hurikánu Katrina z r. 2005. Súčasná situácia Maledív dokazujeopísané hrozby. Najvyšší bod na Maledivách má výšku 2,4 m nad morom a 80 % ostrovovv tomto súostroví má výšku nie viac ako 1,5 m nad morom. Zvýšenie hladiny mora o jedenmeter, by znamenalo takmer kompletné zmiznutie územia štátu. Vzhľadom na očakávanézvýšenie hladiny oceánu sa premiestnenie populácie považuje za nevyhnutné. Na hustoobývanom ostrove na severe Maledív už 60 % obyvateľov dobrovoľne preukázalo vôľu byťevakuovaní v priebehu nasledujúcich 15 rokov. Tamojšia vláda nedávno oznámila, že začnes rozdeľovaním ročného zisku z turizmu krajiny na založenie investičného fondu s cieľomnakúpiť pevniny na zabezpečenie bezpečného miesta pre budúcnosť 20 .Je dôležité tiež podotknúť, že migrácia ako forma adaptácie nie je bezproblémová.Napríklad, ak sú nedávne odhady o otepľovaní o 4 alebo až 6 stupňov Celzia a s tým spojenézvyšovanie hladiny mora o 140 cm 21 a hynutí koralov správne, tak potom nie je toho veľa, čoby sa dalo spraviť preto, aby sa vyhlo alebo prispôsobilo stratám krajiny na nízko položenýchkoralových ostrovoch. Najhorším scenárom je kolaps schopnosti ostrovného ekosystémuudržiavať podmienky pre obývateľnosť ľuďmi a následne riziká pre suverenitu piatich malýchostrovných štátov na svete umiestnených na atoloch. Výsledok môže zvýšiť morbiditua mortalitu ako aj zvýšený záujem o migráciu. V arktickej oblasti je tiež málo možností ako savyhnúť alebo ako sa adaptovať na absolútne straty snehu a ľadu, roztápanie permafrostua následné zmeny v socio-ekologických podmienkach. V oboch prípadoch nemôže byťmigrácia chápaná ako adaptácia, ale skôr ako strata kultúry, živobytia a práva na domov. 22V tomto smere viacero štúdií zdôrazňuje prístup nárokov ľudských práv, kvality životnéhoprostredia a migrácie, ktorý by sa mal zahrnúť tak do vedeckého vnímania, ako aj politickéhorozhodovania.3 Migrácia ako adaptačná stratégiaMigrácia je jedna z možných foriem adaptácie v rámci širšieho súboru potenciálnychadaptačných odpovedí, ktoré individuálne osoby alebo domácnosti vykonávajú vtedy, keď súich senzitívne systémy vystavené stresujúcim alebo meniacim sa podmienkam životnéhoprostredia. Niektoré druhy socioekonomických systémov sú citlivejšie na zmeny v životnomprostredí, a preto môžu skôr vyvolať adaptívnu migráciu. Do týchto systémov môžeme zahrnúťzávislosť od poľnohospodárstva a prírodných zdrojov, nízko položené pobrežné oblasti, maléostrovné štáty a ďalšie podmienky, kde je vystavenie klimatickým rizikám vysoké a možnostipre živobytie človeka sú obmedzené. 23Názory na to, či je migrácia formou adaptácie, sa rôznia. Niektoré medzinárodnéorganizácie a akademici naznačujú úlohu migrácie pri adaptácii domácich komunít19 Gleick, P. (2000): The world’s water 2000–200120 Arekait, S. (2009): Environmental change, degradation and migration and its connections andimpacts on sustainable development, s. 11-1521 O Brien, K, et al. (2008): Human Security Implications of Climate Change22 O Brien, K, et al. (2008): Human Security Implications of Climate Change23 McLeman, R, A., Hunter, L., M. (2010): Migration in the context of vulnerability andadaptation to climate change: insights from analogues.MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 91
prostredníctvom remitencií. Iná skupina odborníkov tvrdí, že migrácia je zlyhanie adaptácie,pretože môže postaviť migrantov do ešte väčšieho rizika a tiež vytvoriť rizikové prostrediev cieli migrácie. Vlády štátov zatiaľ nevnímajú migráciu ako adaptačnú alternatívu a len veľmimálo národných adaptačných stratégií uvádza migráciu ako možnosť presídlenia. Ďalšiaskupina vedcov vníma migráciu ako jav postavený nad adaptáciu: opustenie miest, kdeadaptácia nie je možná. 24 Migrácia môže byť adaptačným mechanizmom pre tých, ktorí majúzdroje na to, aby odišli včas a dosť ďaleko od nebezpečenstva. V extrémnych prípadoch a preľudí s menšími prostriedkami na presídlenie, môže migrácia reprezentovať zlyhanie adaptácie. 25Pohyb populácie - presídlenie ešte pred začiatkom prírodnej alebo technologickej katastrofy jeracionálna adaptačná odpoveď. Aj keď migrácia bola po mnohé obdobia prirodzenouadaptačnou stratégiou človeka voči variabilite životného prostredia, právne (a niekedy ajfyzické) bariéry vstupu uplatňované štátmi aj v súčasnosti vo veľkej miere znižujú schopnosťmnohých osôb k možnosti migrácie. Očakávanie a plánovanie tohto druhu pohybu más môžepomôcť vyhnúť sa okamžitým problémom, strate životov a majetku, ako aj náhlym príchodomosôb presídľujúcich sa spontánne. 26 Adaptácia v týchto prípadoch sa považuje tak za stratégiuprevencie, ako aj za možnosť poslednej voľby, to znamená stratégiu krízového riadenia.4 Prepojenie medzi klimatickými zmenami a migráciouFakt, že zvyšovanie hladiny morí alebo salinizácia (zasoľovanie) pobrežných oblastí súklimatické procesy alebo hydrometeorologické prirodzené katastrofy, ktoré môžu spustiťmigračné pohyby, niet pochýb. Avšak pri komplexnejšom chápaní environmentálnej migrácievidíme, že väčšinou nie je výsledkom pôsobenia jedného faktora, ale skôr zahŕňa zložitejšieinterakcie existujúceho spoločenského, demografického a politického kontextu. Keď vytvárameteoretické prepojenia migračných pohybov s klimatickými procesmi alebo udalosťami, mali bytieto procesy byť identifikované v rámci ostatných pôsobiacich faktorov, keďže migrácia saneuskutoční jedine z pôsobenia zmien podnebia. 27 Treba znovu zdôrazniť, že klimatické aleboprírodné hrozby a rizikové faktory nevedú automaticky k vysídľovaniu. Migrácia je sama osebeadaptačná stratégia, nepredstavuje najhorší scenár a nemala by byť vnímaná ako negatívnyvýsledok, ktorému by sa bolo treba vyhnúť. Klimatické zmeny budú vnímané rozdielnev rôznych krajinách, v rôznych častiach sveta, keďže zraniteľnosť a náchylnosť k prírodnýmfaktorom je v konečnom dôsledku produktom socioekonomických síl, ktoré tvarujú každúspoločnosť. 28 V ďalšej časti článku sa preto zameriavame na význam a spôsob kreovania politíka strategických nástrojov implementácie adaptačných opatrení. Tieto kroky budú maťv horizonte 20-30 rokov rozhodujúci vplyv na rozsah ohrozenej populácie na Zemi.5 Spoločenský rámec adaptácie a migrácieTreba poznamenať, že klimatické zmeny budú mať na migráciu vplyv ajprostredníctvom menej náhlych udalostí. Politici a vlády štátov veľmi často reagujú nakatastrofy, ktoré donútia ľudí odísť z domu behom niekoľkých hodín ako napr. tsunami v Áziiv roku 2004, hurikán Katrina v roku 2005 alebo katastrofa v Japonsku v roku 2011. V kontraste24 Warner, K. (2010): Global environmental change and migration: Governance challenges,Global Environmental Change, s. 402-41325 Warner, K, Afifi, T., Dunn, O, Stal, M. (2009): Climate Change and Migration: Reflection onPolicy Needs26 UNHCR (2011): Summary of Deliberations on Climate Change and Displacement, s.561-57427 Hummitzch, T. (2009): Climate Change and Migration,28 Piguet, E., Pécoud, A., de Guchteneire, P. (2010): Migration and Climate Change: anOverview, s.1892 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 2 and 3:
Medzinárodné vzťahyVedecký čas
- Page 4 and 5:
ObsahPôvodné vedecké článkyZEN
- Page 6 and 7:
ContentOriginal scientific papersZE
- Page 8 and 9:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 10 and 11:
epublikou a Indickou republikou? Za
- Page 12 and 13:
spočiatku javí iba ako malá sekt
- Page 14 and 15:
Z kulturologického hľadiska tento
- Page 16 and 17:
6. LEHMANNOVÁ, Z. a kol.(2010): Pa
- Page 18 and 19:
krajiny 2 . Zatiaľ čo pri cle pla
- Page 20 and 21:
Textilv ekonomike (P SA /P TA ). 7
- Page 22 and 23:
TextilGraf 3: Účinky subvencií n
- Page 24 and 25:
TextilGraf 4: Účinky subvencií n
- Page 26 and 27:
TextilAnalyzujme teraz rozdiely v d
- Page 28 and 29:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31:
dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33:
Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35:
do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37:
6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39:
a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41:
Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43: Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45: Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47: a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49: Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79: 1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83: nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89: planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91: vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101: D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103: v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
- Page 140 and 141: eject it), but he favours the monet
- Page 142 and 143:
was bound to take steps. Many other
- Page 144 and 145:
preferences. Massive fiscal incetiv
- Page 146 and 147:
end of 1998. 55 The crisis also dee
- Page 148 and 149:
The central bank also responded to
- Page 150 and 151:
4. CALLEN, T. - McKIBBIN, W. J. (20
- Page 152 and 153:
1, February 2001. [20.3.2008.] Avai
- Page 154 and 155:
P R E H Ľ A DINŠTITUCIONÁLNE MOD
- Page 156 and 157:
zahraničného obchodu s Nemeckom (
- Page 158 and 159:
diplomacie v podmienkach, keď real
- Page 160 and 161:
organizačnej matice sú: ministers
- Page 162 and 163:
neprítomnosti ďalších pilierov
- Page 164 and 165:
oddelenia, sú v rámci veľvyslane
- Page 166 and 167:
ktorý aplikuje Nemecko. V tomto mo
- Page 168 and 169:
ZÁVERModely organizácie hospodár
- Page 170 and 171:
20. TÓTH, Ľ. - HORVÁTHOVÁ, K. (
- Page 172 and 173:
podmienky. Od sedemdesiatych rokov
- Page 174 and 175:
1 Tradičné teórie medzinárodný
- Page 176 and 177:
okolitých štátov. Násilné pres
- Page 178 and 179:
1.3 NeorealizmusRealistický smer s
- Page 180 and 181:
a morálnosti. Teroristické a extr
- Page 182 and 183:
17. NYE, Joseph S. (2004): The Bene
- Page 184 and 185:
právnom rámci, ktorý poskytne od
- Page 186 and 187:
Tretím a posledným princípom je
- Page 188 and 189:
III.IV.s adekvátnou ochranou vodn
- Page 190 and 191:
Podľa princípu spravodlivého a r
- Page 192 and 193:
POUŽITÁ LITERATÚRA:1. BENCALA, K
- Page 194 and 195:
1 Funkcia ropného trhuPodľa zákl
- Page 196 and 197:
neštandardné pohyby cien v roku 2
- Page 198 and 199:
forwardových obchodov, kde je kaž
- Page 200 and 201:
Idea konceptu racionálnej špekul
- Page 202 and 203:
5. GRANČAY, M.: Hypotekárny trh U
- Page 204 and 205:
chrobáky a červy považujú za v
- Page 206:
INŠTRUKCIE PRE AUTOROVPríspevky d