4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
vysokohorských ľadovcov a snehovej pokrývky sa zredukovala na oboch hemisférach a toto ichroztápanie z časti prispelo k zvýšenému objemu morskej vody. Zvýšenie hladiny pozorované odkonca 20. storočia spôsobilo hlavne zvýšené roztápanie ľadovcov v Grónsku a Antarktíde. 9Okrem toho sa dlho myslelo, že Antarktický polostrov vydrží nedotknutý omnoho viac rokov.Nedávne štúdie ukázali stratu veľkého objemu ľadovej masy medzi rokmi 1992 až 2006s intenzitou straty ľadu zvýšenou o 75 % za 10 rokov 10 . V Arktickej oblasti bola strata 10 %počas poslednej dekády v porovnaní s 3 % stratou v dekáde predchádzajúcej. 11 Správa IPCCpredpovedá 7 m zdvihnutie morskej hladiny (medziiným spôsobené roztopením Grónskehoľadovca), ale k tomuto javu dôjde pravdepodobne za niekoľko storočí alebo tisícročí. Väčšiustarosť robí scenár budúcich emisií uhlíka založený na pokračujúcom ekonomickom rastes regulovaným využitím fosílnych palív (scenár AIB IPCC), ktorý predpovedá zvýšenie hladinymora o 0,3 až 0,8 m do roku 2030. 12 Ešte horšie odhady ukazujú, že tento proces môžeprebehnúť oveľa rýchlejšie, ako sa prv predpokladalo. Toto veľké zvýšenie, ktoré nebolomožné doteraz predpovedať bude mať vážne dôsledky pre populácie človeka. Ďalší poznatok je,že toto zvyšovanie rok 2100 nezastaví. Zvyšovanie teploty morskej vody spolu so stratou ľaduv Grónsku a Antarktíde bude mať vplyv na zvyšovanie hladiny najmenej po obdobieniekoľkých storočí. 13Migrácia spôsobená zvyšovaním hladiny mora získala asi najväčšiu pozornosťv diskusii o environmentálnej migrácii, pravdepodobne preto, že prepojenie medzi vplyvomhladiny oceánov a nútenou migráciou je veľmi jasné a priame. Najnovšie prípady nútenejmigrácie z dôvodu zvyšovania hladiny mora sú z Tulun (Carteret) a Takuu (Papua NováGuinea) s celkovým počtom presídlencov 2400. Toto číslo môže v nasledujúcich dekádachexponenciálne narásť, keďže ďalších 146 miliónov ľudí je vystavených podobnému riziku. Súto hlavne populácie v oblastiach s nadmorskou výškou menej ako 1 meter nad morom. Krajinyako severná skupina Cookových ostrovov, Kiribati, Tuvalu, Tokelau, Mikronézske federálneštáty, Maršalove ostrovy a Maledivy sú v súčasnosti vysoko ohrozené zvyšujúcou sa hladinouoceánu a ich populácie môžu zanedlho čeliť riziku nútenej migrácie. 14 Politické zoskupeniatýchto štátov už niekoľko rokov lobujú na medzinárodných fórach za väčšiu pozornosťprebiehajúcim klimatickým zmenám a ich dôsledkom, pričom kľúčovou agendou zostávazabránenie rastu teploty o 2 stupne Celzia v porovnaní s predindustriálnym obdobím, čo alev krátkej dobre bude zrejme upravené na 4 resp. 6 stupňov Celzia.Bangladéš a ostrovy Carteret v Papue Novej Guiney už oznámili oficiálnu prítomnosť„utečencov klimatických zmien“. Viac ako 500 000 obyvateľov ostrova Bhola v Bangladéšistratilo svoje domovy, keď bol ostrov permanentne zatopený záplavami v roku 2005. Väčšinaz týchto ľudí teraz býva v slumoch Dháky, kde sústavne prichádzajú migranti zo záplavovýchúzemí. Niektoré štúdie predpovedajú, že celá populácia Bangladéša sa môže stať utečeneckouku koncu storočia, ak hladina mora bude naďalej stúpať, čo následne môže spôsobiťbezprecedentné migračné tlaky na susednú Indiu. 15 Bangladéš čelí viacerým prírodnýmkatastrofám každoročne a jeho populácia je považovaná za „učiacu sa“ prispôsobovať sa9 Richardson, K. (2009): Climate change, global risks, challenges on decisions10 Rignot, E., Bamber, J., L., Van De Broeke, M., R., Davis, C., Li, Y., H., Van De Berg, W., J.,Van Meijgaard, E. (2008): Recent Antarctic ice mass loss from radar interferomentry andregional climate modeling11 Zhang, X., D., Sorteberg, A., Zhang, J., Gerdes, R., Comiso, J, C. (2008): Recent radicalshifts of atmospheric ciculations and rapid changes in Arctic climate system12 IPCC (2007): Climate change 2007: impacts, adaptation and vulnerability13 Rebetez, M. (2011): The main climate change forecast that might cause human displacement14Anthoff, D., Nicholls, R.J., Tol, R.S.J. and Vafeidis, A.T. (2006): Global and regionalexposure to large rises in sea-level: a sensitivity analysis15 Chhabara, R. (2008): Climate change refugees seek a new international dealMEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 89
zmenám podnebia. Predstavuje model krízového manažmentu, ktorý vybudovali zdola miestneorganizácie, ktoré dôkladne poznali hrozby podnebia a reakcie obyvateľstva.Tabuľka 1: Predpokladané vplyvy zvýšenia hladiny mora o 0,5 m do roku 2050Skupiny krajínPočet krajínPopulácia podhrozbouzvyšovania hladinymora v miliónochPodiel dotknutýchz celkovejpopulácie v %RegiónyArabské štáty 20 8,9 2,6Vých. Ázia a Pacifik 22 63,1 3,3Európa a StrednáÁzia 17 4,4 1,2Lat. Amerika aKaribik 31 7,0 1,3Južná Ázia 6 38,9 2,4Sub-saharskáAfrika 30 10,2 1,9Malé ostrovnéštáty 35 1,7 3,4Skupiny podľa HDIVeľmi vysoký 41 41 16,0Vysoký 42 15 4,5Stredný 38 84,6 0,4Nízky 32 30,8 9,4Svet 153 171,4 2,7Prameň: United Nations Development Programme (2011): Human Development Report 2011,Sustainability and Equity: A Better Future for All, New York.V správe OSN o svetových veľkých mestách sa uvádza, že 3 351 veľkých miest sanachádza na území nazývanom nízko položená pobrežná zóna, čiže oblasti s nadmorskouvýškou nižšou ako 10 m nad morom. Aj keď tieto oblasti tvoria iba 2,2 % suchozemskéhopovrchu, nachádza sa v nich v súčasnosti domov 10,5 % svetovej populácie, teda asi 602miliónov ľudí. Z tohto množstva žije 438 miliónov v Ázii a 246 miliónov v najchudobnejšíchpodmienkach po celom svete. 16 Anthoff poskytuje o niečo nižšie počty – 397 miliónov ľudí, čovôbec neznižuje urgentnosť a závažnosť problému. 17 UN Habitat uvádza, že hladina morastúpla za minulé storočie o 17 cm. Konzervatívne globálne predpovede hovoria o ďalšomzvýšení hladiny o 22-34 cm pre obdobie rokov 1990-2080. V prípade zvyšovania hladiny morasa môže 400 miliónov ľudí dostať do nebezpečenstva presídlenia. 18 Na tejto analýze môžemevidieť, že viacero autorov sa nezávisle od seba zhoduje v kalkuláciách a zároveň potvrdzujútézu, že zvyšovanie hladiny mora predstavuje v súčasnosti najväčšiu klimatickú hrozbu pre16 MacGranahan, G., Balk, D. , et al. (2007). The rising tide: assessing the risks of climatechange and human settlements in low elevation coastal zones17Anthoff, D., Nicholls, R.J., Tol, R.S.J. and Vafeidis, A.T. (2006): Global and regionalexposure to large rises in sea-level: a sensitivity analysis18 Rowling, M. (2008): Experts call for better data on climate change migrants90 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 40 and 41: Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43: Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45: Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47: a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49: Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79: 1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83: nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89: planéty Zem, je možné identifiko
- Page 92 and 93: populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101: D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103: v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
zmenám podnebia. Predstavuje model krízového manažmentu, ktorý vybudovali zdola miestneorganizácie, ktoré dôkladne poznali hrozby podnebia a reakcie obyvateľstva.Tabuľka 1: Predpokladané vplyvy zvýšenia hladiny mora o 0,5 m do roku 2050Skupiny krajínPočet krajínPopulácia podhrozbouzvyšovania hladinymora v miliónochPodiel dotknutýchz celkovejpopulácie v %RegiónyArabské štáty 20 8,9 2,6Vých. Ázia a Pacifik 22 63,1 3,3Európa a StrednáÁzia 17 4,4 1,2Lat. Amerika aKaribik 31 7,0 1,3Južná Ázia 6 38,9 2,4Sub-saharskáAfrika 30 10,2 1,9Malé ostrovnéštáty 35 1,7 3,4Skupiny podľa HDIVeľmi vysoký 41 41 16,0Vysoký 42 15 4,5Stredný 38 84,6 0,4Nízky 32 30,8 9,4Svet 153 171,4 2,7Prameň: United Nations Development Programme (2011): Human Development Report 2011,Sustainability and Equity: A Better Future for All, New York.V správe OSN o svetových veľkých mestách sa uvádza, že 3 351 veľkých miest sanachádza na území nazývanom nízko položená pobrežná zóna, čiže oblasti s nadmorskouvýškou nižšou ako 10 m nad morom. Aj keď tieto oblasti tvoria iba 2,2 % suchozemskéhopovrchu, nachádza sa v nich v súčasnosti domov 10,5 % svetovej populácie, teda asi 602miliónov ľudí. Z tohto množstva žije 438 miliónov v Ázii a 246 miliónov v najchudobnejšíchpodmienkach po celom svete. 16 Anthoff poskytuje o niečo nižšie počty – 397 miliónov ľudí, čovôbec neznižuje urgentnosť a závažnosť problému. 17 UN Habitat uvádza, že hladina morastúpla za minulé storočie o 17 cm. Konzervatívne globálne predpovede hovoria o ďalšomzvýšení hladiny o 22-34 cm pre obdobie rokov 1990-2080. V prípade zvyšovania hladiny morasa môže 400 miliónov ľudí dostať do nebezpečenstva presídlenia. 18 Na tejto analýze môžemevidieť, že viacero autorov sa nezávisle od seba zhoduje v kalkuláciách a zároveň potvrdzujútézu, že zvyšovanie hladiny mora predstavuje v súčasnosti najväčšiu klimatickú hrozbu pre16 MacGranahan, G., Balk, D. , et al. (2007). The rising tide: assessing the risks of climatechange and human settlements in low elevation coastal zones17Anthoff, D., Nicholls, R.J., Tol, R.S.J. and Vafeidis, A.T. (2006): Global and regionalexposure to large rises in sea-level: a sensitivity analysis18 Rowling, M. (2008): Experts call for better data on climate change migrants90 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
Change language