4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
planéty Zem, je možné identifikovať takzvané aktívne regióny, kde hustota populácieprekračuje únosnosť prostredia a prírodných zdrojov poskytovať produkty a služby nevyhnutnépre život. V tomto štádiu sa do ekologických pochodov, ktoré majú vplyv na distribúciu zdrojovpridal aj ďalší fenomén klimatických zmien. Bez ohľadu na to, či ho spôsobil človek alebo patrído prirodzeného cyklu procesov planéty Zem, ovplyvňuje v čoraz väčšej miere aj populáciučloveka. Zosumarizovaním tohto vplyvu by sa dala vyjadriť téza, že zmena vzorcov pôsobeniameteorologických činiteľov spolu s pokračujúcim tlakom človeka na prírodné zdroje má vplyvaj na medzinárodnú migráciu a v neposlednej miere aj na výskyt konfliktov. Efekty pôsobeniaklimatických zmien nie sú úplne objasnené, ale dôsledky činnosti človeka poznáme dôkladne.V súčasnom svete veľkých rozdielov medzi severom a juhom sú tieto efekty ešteviditeľnejšie. Prispôsobenie sa tomuto trendu zmeny prostredia bude mať kľúčový významdoslovne pre prežitie na niektorých miestach planéty. Všetky krajiny sa budú musieťprispôsobiť – adaptovať. Otázkou zostáva koľko z nich disponuje dostatočnými prostriedkamina nevyhnutné opatrenia potrebné na ochranu svojich obyvateľov v nových podmienkach.V rozvinutom svete je tento proces v súčasnosti už na úrovni rýchlo sa rozvíjajúcehopriemyselného odvetvia. Predpovede, že pri absencii opatrení adaptácie v súčasnosti môžunáklady do 10 rokov narásť dvojnásobne a do 60 rokov až osemnásobne, nenecháva vlády anipriemysel nečinnými. Situácia v rozvojovom svete je však odlišná. Kapacita štátov nestačípokrývať nároky rapídne rastúcich populácií a do konkurencie o miesto na súši sa pridali efektyklimatických zmien, ktoré znásobujú už existujúce tlaky človeka na zdroje.Environmentálna migrácia nie je samozrejme nový pojem v histórii ľudstva, avšakv súčasnosti predstavuje potenciálne vysoké riziko pre medzinárodnú bezpečnosť obyvateľstva,dostupnosť zdrojov a medzinárodnú spoluprácu. V práci sa snažíme komplexne podať danýproblém vo svetle antropocentrického pohľadu na dostupnosť prírodných zdrojov na Zemi,súčasný stav obývateľnosti rôznych regiónov, vplyv externých zmien podnebia a kapacityľudskej populácie adaptovať sa na tieto zmeny v záujme prežitia a zvyšovania kvality života.Hľadiac na globálne vplyvy pôsobenia environmentálnych zmien, krajiny sveta súprirodzene vedené k spolupráci z hľadiska morálnej zodpovednosti, pragmatického prístupuk účinnosti cezhraničného druhu opatrení a snahe aspoň čiastočne zvrátiť tento procesohrozovania veľkého počtu ľudí. Dnes sa nachádzame v štádiu, keď sa už vyskytli prípadypresídlenia skupín ľudí z dôvodu neobývateľnosti ich miest pôvodu, čo vyžaduje tvorbu novýchmechanizmov pre manažment masových pohybov interného alebo medzinárodného charakteru.Takmer každá oblasť organizácie ľudskej spoločnosti je týmito zmenami zasiahnutá. V štúdii savenujeme hlavne problematike prírodných zdrojov a stupňu ich poškodenia a následnéhovzniku migrácie obyvateľstva. Výzvy ako medzinárodné zdieľanie bremena, strata zdrojovpitnej vody, zatopenie územia štátu alebo prudký nárast intenzity búrok patria medzi niektorétémy, ktorých riešenie sa musí hľadať na medzinárodnej úrovni.1 Environmentálna migrácia ako nastupujúca výzvaKlimatické zmeny, sprevádzané prírodnými katastrofami, ale aj ľudské zásahy doprírodného prostredia, ktoré spôsobujú jeho úbytok, majú za následok okrem iného aj hromadnépohyby obyvateľstva, čiže situácie, keď ľudia hľadajú základné podmienky na prežitie. Faktoryživotného prostredia hrajú pri rozhodovaní týchto ľudí pre migráciu čoraz väčšiu úlohu akoekonomické alebo sociálne prvky. Zmeny podnebia a vodného režimu spojené s premenousúčasných ekosystémov, nadmerná exploatácia prírodných zdrojov človekom a znečistenieprostredia ovplyvnia, podľa viacerých štúdií, obývateľnosť rozľahlých plôch na planéte, čomôže mať za následok hromadné presuny obyvateľstva. Niektorí vedci označili humánnumigráciu za možno „najväčší vplyv“ klimatickej zmeny 2 . Ľudia oddávna hľadali úkryt2 Brown, O. (2008): Migration and Climate ChangeMEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 87
z extrémnych situácií a vhodnejšie podmienky. Neexistuje jednoznačná definícia, čo znamenájav, keď človek hľadá útočisko z environmentálnych klimatických extrémov ako sú degradáciakrajiny, sucho, rozširovanie púští, zvyšovanie morskej hladiny, extrémne výkyvy počasia akocyklóny, záplavy alebo aj mamutie technické projekty ako napr. stavba vodnej nádrže a pod. 3Terminologické vymedzenie je stále v štádiu odbornej diskusie na akademickej úrovnia vzhľadom na limitujúci rozsah článku sa tomuto nevenujeme.Spojenia medzi populačnou dynamikou a ekologickými podmienkami boli predmetomskúmania počas mnohých rokov a niekoľko vedeckých disciplín objavovalo a rekonštruovaloprepojenia medzi ekologickými zmenami a populačnými pohybmi. Migrácia bola stratégiou prepopulácie z dôvodu uľahčenia života kvôli degradácii životného prostredia a stresovz nedostatku zdrojov počas viacerých historických období vývoja spoločnosti. 4 „Väčšínedostatok zdrojov, dezertifikácia, riziko sucha a záplav a zvyšujúca sa hladina mora môžespôsobiť emigráciu miliónov ľudí.“ Táto alarmujúca predpoveď sa objavila v správeekonomických dôsledkov globálneho otepľovania, ktorú pre britskú vládu vypracoval SirNicholas Stern na konci novembra 2006 5 . Rok predtým sa objavili autority z Papuy NovejGuinei na hlavnej stránke britských novín The Guardian v článku nazvanom „prví utečenciglobálneho otepľovania“, kde oznamovali svoje rozhodnutie o postupnej evakuácii všetkých1000 obyvateľov malého atola Carteret (Kilinailau), ktorý pomaly zatápa stúpajúca hladinamora 6 .2 Zvyšovanie hladiny moraV porovnaní s environmentálnymi faktormi ako sú tropické cyklóny, silné dažde,povodne, suchá a dezertifikácia, je prepojenie medzi zvyšovaním hladiny mora a migráciouomnoho priamejšie. Zvyšovanie hladiny mora je tiež v centre najdramatickejšícha najpublikovanejších manifestov klimatických zmien, vrátane možného zmiznutia (zatopenia)malých ostrovných štátov. Dôsledky zvyšovania hladiny mora sa dajú viac menej spoľahlivopredpovedať a lokalizovať, pretože konfiguráciu pobrežných oblastí, ich nadmorskú výškaa veľkosť populácie je jednoduché integrovať do geografického informačného systému (GIS),ktorý umožní simuláciu a projekciu. Je preto možné kalkulovať na globálnej úrovni počet osôbžijúcich v nízko položených pobrežných zónach a zároveň ohrozovaných stúpajúcou hladinouvody, vysokým prílivom a vlnami čoraz väčšmi zasahujúcimi do krajiny, salinizáciou alebopobrežnou eróziou. 7 Súčasné zvyšovanie hladiny mora je konzistentné so zvyšovaním teploty.Globálny priemer v stave vodnej hladiny sa zvyšoval o 1,8 mm na rok od roku 1961 a o 3,1 mmza rok od roku 1993. 8 Tento fenomén zapríčinila tak termická expanzia (čiže teplejšia voda jerozťažná do väčšieho objemu) a tiež topenie ľadovcov. Topenie ľadovcov bolov predchádzajúcich obdobiach meteorologických predpovedí pre 21. storočie do istej mierypodcenené, čo vysvetľuje ich rozdiel od projekcií publikovaných od roku 2007. Rozloha3 Moriniére, L.C.E. (2009) Tracing the footprint of „Environmental migrants“ though 50 yearsof literature, s. 22 In: Oliver-Smith, A., Shen, X.: Linking environmental change, migration andsocial vulnerability, UNU-EHS, Bonn4Bettini, G. (2011): Environmental Migration – The Connections between EcologicalConditions and Human Migratory Processess5 Stern, N., S. Peters, V. Bankhsi et al., (2006): Stern Review: The Economics of ClimateChange6 Piguet, E.. (2008) Climate change and forced migration In: New Issues in Refugee Research,s.57 Piguet, E., Pécoud, A., De Guchteneire, P. (2010): Migration and Climate Change: anOverview, s.88 IPCC (2007): Climate change 2007: impacts, adaptation and vulnerability88 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 38 and 39: a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41: Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43: Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45: Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47: a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49: Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79: 1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83: nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 90 and 91: vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93: populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101: D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103: v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
z extrémnych situácií a vhodnejšie podmienky. Neexistuje jednoznačná definícia, čo znamenájav, keď človek hľadá útočisko z environmentálnych klimatických extrémov ako sú degradáciakrajiny, sucho, rozširovanie púští, zvyšovanie morskej hladiny, extrémne výkyvy počasia akocyklóny, záplavy alebo aj mamutie technické projekty ako napr. stavba vodnej nádrže a pod. 3Terminologické vymedzenie je stále v štádiu odbornej diskusie na akademickej úrovnia vzhľadom na limitujúci rozsah článku sa tomuto nevenujeme.Spojenia medzi populačnou dynamikou a ekologickými podmienkami boli predmetomskúmania počas mnohých rokov a niekoľko vedeckých disciplín objavovalo a rekonštruovaloprepojenia medzi ekologickými zmenami a populačnými pohybmi. Migrácia bola stratégiou prepopulácie z dôvodu uľahčenia života kvôli degradácii životného prostredia a stresovz nedostatku zdrojov počas viacerých historických období vývoja spoločnosti. 4 „Väčšínedostatok zdrojov, dezertifikácia, riziko sucha a záplav a zvyšujúca sa hladina mora môžespôsobiť emigráciu miliónov ľudí.“ Táto alarmujúca predpoveď sa objavila v správeekonomických dôsledkov globálneho otepľovania, ktorú pre britskú vládu vypracoval SirNicholas Stern na konci novembra 2006 5 . Rok predtým sa objavili autority z Papuy NovejGuinei na hlavnej stránke britských novín The Guardian v článku nazvanom „prví utečenciglobálneho otepľovania“, kde oznamovali svoje rozhodnutie o postupnej evakuácii všetkých1000 obyvateľov malého atola Carteret (Kilinailau), ktorý pomaly zatápa stúpajúca hladinamora 6 .2 Zvyšovanie hladiny moraV porovnaní s environmentálnymi faktormi ako sú tropické cyklóny, silné dažde,povodne, suchá a dezertifikácia, je prepojenie medzi zvyšovaním hladiny mora a migráciouomnoho priamejšie. Zvyšovanie hladiny mora je tiež v centre najdramatickejšícha najpublikovanejších manifestov klimatických zmien, vrátane možného zmiznutia (zatopenia)malých ostrovných štátov. Dôsledky zvyšovania hladiny mora sa dajú viac menej spoľahlivopredpovedať a lokalizovať, pretože konfiguráciu pobrežných oblastí, ich nadmorskú výškaa veľkosť populácie je jednoduché integrovať do geografického informačného systému (GIS),ktorý umožní simuláciu a projekciu. Je preto možné kalkulovať na globálnej úrovni počet osôbžijúcich v nízko položených pobrežných zónach a zároveň ohrozovaných stúpajúcou hladinouvody, vysokým prílivom a vlnami čoraz väčšmi zasahujúcimi do krajiny, salinizáciou alebopobrežnou eróziou. 7 Súčasné zvyšovanie hladiny mora je konzistentné so zvyšovaním teploty.Globálny priemer v stave vodnej hladiny sa zvyšoval o 1,8 mm na rok od roku 1961 a o 3,1 mmza rok od roku 1993. 8 Tento fenomén zapríčinila tak termická expanzia (čiže teplejšia voda jerozťažná do väčšieho objemu) a tiež topenie ľadovcov. Topenie ľadovcov bolov predchádzajúcich obdobiach meteorologických predpovedí pre 21. storočie do istej mierypodcenené, čo vysvetľuje ich rozdiel od projekcií publikovaných od roku 2007. Rozloha3 Moriniére, L.C.E. (2009) Tracing the footprint of „Environmental migrants“ though 50 yearsof literature, s. 22 In: Oliver-Smith, A., Shen, X.: Linking environmental change, migration andsocial vulnerability, UNU-EHS, Bonn4Bettini, G. (2011): Environmental Migration – The Connections between EcologicalConditions and Human Migratory Processess5 Stern, N., S. Peters, V. Bankhsi et al., (2006): Stern Review: The Economics of ClimateChange6 Piguet, E.. (2008) Climate change and forced migration In: New Issues in Refugee Research,s.57 Piguet, E., Pécoud, A., De Guchteneire, P. (2010): Migration and Climate Change: anOverview, s.88 IPCC (2007): Climate change 2007: impacts, adaptation and vulnerability88 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
Change language