4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
nachádzali v Pakistane, kde v úlohe inštruktorov vystupovali spolupracovníci pakistanskejrozviedky.Jedným z dôležitých momentov fungovania IHU bol trvalý problém kvalitnej prípravybojovníkov. Finančne bola zaisťovaná radikálnymi stranami v Pakistane, Al-Káidou,dobrovoľnými nadáciami a vplyvnými osobnosťami krajín Blízkeho východu. Od konca 90.rokov minulého storočia bojovníci IHU absolvovali bojovú prípravu na základniachpakistanských extrémistických organizácií Laškare Tajjaba – Armáda chudobných 23 a DžamáteIslamí- Strana islamu. 24 Pôsobili v Miramšahu v Čitralskej oblasti v severozápadnej provinciiPakistanu NWFP (od apríla 2010 sa táto provincia nazýva Chajbar – Paštúnchwá). Kombináciunáboženského a vojenského vzdelávania získavali v pakistanskej medrese Movarannah podvedením bývalého ministra vo vláde Talibanu Mully Rakibulla. V ostatnom čase bolo možnézaregistrovať v IHU isté prvky internacionalizácie, akejsi spoločnej platformy boja Ujgurov,Čečencov, Dagestancov, Tatárov, Kirgizov, Kazachov i Tadžikov.Konkrétne svedectvá o množstve a národnostnej príslušnosti bojovníkov v ichprípravných centrách a tréningových táboroch sa rozchádzajú a je ťažko získať objektívneinformácie. Podľa tvrdení tadžického odborníka M. Salimzoda, v roku 2003 sa v medreseMovarannah pripravovalo asi 250 bojovníkov IHU. Podobná základňa v mestečku Hval,v blízkosti Kvety v pakistanskej provincii Balučistan, v rámci špeciálnej prípravy školila asi100 bojovníkov. V tom istom mieste boli pripravovaní aj samovražední atentátnici, ktorí malibyť využití pre uskutočnenie teroristických aktov v stredoázijskom regióne.Časť bojovníkov IHU bola sústredená v mestečku Šoch-Salim Čitralskej oblasti podvedením mully Mansúra. 25 Spomenuté základne boli financované mullom Fazl Chakamonom,ktorý pochádza zo Saudskej Arábie. Ďalšie miesto prípravy bojovníkov IHU sa nachádzalov medrese „Mawlavi Nur“ v blízkosti Pešávaru. 26 Koordináciu prípravy bojovníkov všetkýchspomenutých tréningových táborov mal na starosti bývalý vedúci pakistanskej vojenskejrozviedky generál Hamidgul.Podľa posledných informácií dochádza k prepájaniu cieľov a úloh extrémistickýchskupín IHU, ETIM, Hizb-ut-Tahrír a Salafistov v stredoázijskej oblasti. Výnimku tvorínejednotnosť názorov v metódach ozbrojeného boja. Všetky uvedené skupiny spája spoločnýcieľ, ktorým je vytvorenie chalifátu v regióne Strednej Ázie. Tento proces je samozrejmeovplyvnený globalizačnými vplyvmi, ale najmä internacionalizáciou štruktúr regionálnychextrémistických organizácií.Viacerí odborníci na fungovanie IHU vidia v jeho činnosti tzv. „americkú stopu“, ktorávyjadruje mimoriadny záujem USA získať v regióne väčší vplyv. Riaditeľ regionálnej pobočkyruského inštitútu krajín Spoločenstva nezávislých štátov v Biškeku Alexander Kňazev v tejtosúvislosti napísal: „Všetko, čo USA robia v Afganistane, je súčasťou politiky širšieho Blízkeho23 Laškare Tajjaba – významné pakistanské radikálne islamistické zoskupenie, ktoré vzniklov roku 1990 a usiluje sa o nezávislosť Kašmíru a zavedenie moslimskej vlády v Indii. Skupinaje mimo iného zodpovedná za bombové útoky v Bombaji v roku 2006, pri ktorých zahynuloviac ako 200 ľudí a viac ako 700 sa zranilo.24 Džamát-e Islamí – islamistická politická strana, založená v roku 1941 v britskej IndiiSajjídom Abú al-Alá Maudúdím s cieľom presadzovať islamské hodnoty a odporovaťzápadnému vplyvu. Od rozdelenia Indie v roku 1947 pôsobí aktívne najmä v Pakistane.25 Prišiel o život pri útoku britských ozbrojených síl v júni 2009 v provincii Helmandv Afganistane. Vo vláde Talibanu, ktorú Američania a ich spojenci zvrhli v roku 2001, bolMansúr ministrom civilného letectva a dopravy. Dostupné na:26 SALIMZODA, M. (2008). Islam i sekularnoje gosudarstvo v Centraľnoj Azii, s. 187.MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 81
Východu.“ 27 Ďalší ruský autor S. A. Karaganov na margo tejto problematiky dodáva: „PolitikaUSA v oblasti šírenia demokracie na širšie chápanom Blízkom východe sa fakticky zvrháva dovážnej a dlhodobej destabilizácie štátov, s perspektívou vzniku radikálnych islamistickýchrežimov alebo pretrvávania chaosu... Analogický efekt môže mať politika USA v Strednej Áziii v Zakaukazsku, v regiónoch hraničiacich s Ruskom." 28Politológ a viceprezident Akadémie pre geopolitické otázky V. Anochin v IHU vidí„prvé lastovičky“ západnej expanzie. Pričom toto pomenovanie nemá korene v stredoázijskýcha ruských médiách, ale IHU samo seba tak prezentuje vo vysielaní rádiostaníc Sloboda, BBCa Hlas Ameriky.Hlavným nástrojom kontroly IHU, čo sa opakovane potvrdzuje, je najväčšía najkontroverznejší spojenec USA v regióne – Pakistan a jeho spravodajská služba ISI.Islamské hnutie Uzbekistanu bolo a zostane istým nátlakovým inštrumentom voči režimomstredoázijských krajín s cieľom umožniť Spojeným štátom postupne sa etablovať v regióne.Všetci najbližší partneri IHU – Al-Káida a Taliban ako výtvory CIA - boli vytvorení pre boj soSovietskym zväzom. Nikdy nezmizli zo sféry záujmy a vplyvu amerických špeciálnych služieba sú pod ich vplyvom dodnes.Informačné zdroje blízke špeciálnym službám Tadžikistanu, Kirgizska a Afganistanupotvrdili snahu CIA o americkú prítomnosť v oblasti, predovšetkým v súvislosti s ochladnutímvzťahov medzi USA a Uzbekistanom v roku 2005. Vtedy špeciálne služby USA začaliintenzívne hľadať kontakty s vodcami prostredníctvom Ministerstva vnútra Afganistanu,umiernených Talibancov a za pomoci pakistanskej vojenskej rozviedky.Americké špeciálne služby spolupracovali s IHU pri oslobodzovaní asi 20 bojovníkov,zadržaných afganskými bezpečnostnými orgánmi v júni 2007 pri pokuse o prechod riečnehoprístavu Hajraton 29 s falošnými uzbeckými dokladmi. Podľa vyhlásenia vedúcich predstaviteľovIHU mali bojovníci za úlohu infiltrovať sa na územie Uzbekistanu a tam očakávať pokynna uskutočnenie diverzných a teroristických akcií.V súčasnosti je kolísavá zahraničnopoltická orientácia Taškentu v „proamerickejamplitúde“ a Spojené štáty toho bezpochyby využijú. Výčitky na adresu uzbeckého vedenia zaudalosti v Andižane sa (radšej) nespomínajú a Američania celkom otvorene hovoria o vznikunovej vojenskej základne v Uzbekistane. Tento najväčší vojenský objekt v Strednej Ázii by malpôsobiť ako centrum operatívnej reakcie amerických vojsk pre prípad zhoršenej situáciev Afganistane po predpokladanom odchode vojsk v roku 2014.ZÁVERKeď rekapitulujeme problematiku rozvoja „politického islamu“ a jeho radikalizáciev stredoázijskom regióne (vnútorné i vonkajšie faktory) v posledných rokoch, tak zistíme, žepomerne veľký priestor na jeho fungovanie mu skutočne vytvárali vonkajšie faktory. Medziodborníkmi sa vytvorili dve skupiny názorov na túto problematiku:27 Termín „širší Blízky východ“ označujúci široký pás arabských a nearabských krajín ležiacichod Maroka na západe, po Pakistan v juhovýchodnej Ázii (bez presného vymenovaniakonkrétnych krajín) použil americký prezident v roku 2003 pri prezentovaní iniciatívySpojených štátov zameranej na posilnenie reformy a demokratizáciu v arabských krajináchs moslimskou väčšinou. In: SHARP, M, J. 2005. The Broader Middle East and North AfricaInitiative: An Overview. Dostupné na:28 KARAGANOV, S. A. (2007). Mir vokrug Rossii: 2017. Kontury nedalekogo buduščego.s. 103.29 Nachádza sa asi 60 km severovýchodne od Mazáre Šarífu na Amudarje, hraničnej riekes Uzbekistanom (pozn. autora).82 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 32 and 33: Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35: do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37: 6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39: a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41: Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43: Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45: Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47: a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49: Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79: 1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89: planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91: vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93: populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101: D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103: v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
Východu.“ 27 Ďalší ruský autor S. A. Karaganov na margo tejto problematiky dodáva: „PolitikaUSA v oblasti šírenia demokracie na širšie chápanom Blízkom východe sa fakticky zvrháva dovážnej a dlhodobej destabilizácie štátov, s perspektívou vzniku radikálnych islamistickýchrežimov alebo pretrvávania chaosu... Analogický efekt môže mať politika USA v Strednej Áziii v Zakaukazsku, v regiónoch hraničiacich s Ruskom." 28Politológ a viceprezident Akadémie pre geopolitické otázky V. Anochin v IHU vidí„prvé lastovičky“ západnej expanzie. Pričom toto pomenovanie nemá korene v stredoázijskýcha ruských médiách, ale IHU samo seba tak prezentuje vo vysielaní rádiostaníc Sloboda, BBCa Hlas Ameriky.Hlavným nástrojom kontroly IHU, čo sa opakovane potvrdzuje, je najväčšía najkontroverznejší spojenec USA v regióne – Pakistan a jeho spravodajská služba ISI.Islamské hnutie Uzbekistanu bolo a zostane istým nátlakovým inštrumentom voči režimomstredoázijských krajín s cieľom umožniť Spojeným štátom postupne sa etablovať v regióne.Všetci najbližší partneri IHU – Al-Káida a Taliban ako výtvory CIA - boli vytvorení pre boj soSovietskym zväzom. Nikdy nezmizli zo sféry záujmy a vplyvu amerických špeciálnych služieba sú pod ich vplyvom dodnes.Informačné zdroje blízke špeciálnym službám Tadžikistanu, Kirgizska a Afganistanupotvrdili snahu CIA o americkú prítomnosť v oblasti, predovšetkým v súvislosti s ochladnutímvzťahov medzi USA a Uzbekistanom v roku 2005. Vtedy špeciálne služby USA začaliintenzívne hľadať kontakty s vodcami prostredníctvom Ministerstva vnútra Afganistanu,umiernených Talibancov a za pomoci pakistanskej vojenskej rozviedky.Americké špeciálne služby spolupracovali s IHU pri oslobodzovaní asi 20 bojovníkov,zadržaných afganskými bezpečnostnými orgánmi v júni 2007 pri pokuse o prechod riečnehoprístavu Hajraton 29 s falošnými uzbeckými dokladmi. Podľa vyhlásenia vedúcich predstaviteľovIHU mali bojovníci za úlohu infiltrovať sa na územie Uzbekistanu a tam očakávať pokynna uskutočnenie diverzných a teroristických akcií.V súčasnosti je kolísavá zahraničnopoltická orientácia Taškentu v „proamerickejamplitúde“ a Spojené štáty toho bezpochyby využijú. Výčitky na adresu uzbeckého vedenia zaudalosti v Andižane sa (radšej) nespomínajú a Američania celkom otvorene hovoria o vznikunovej vojenskej základne v Uzbekistane. Tento najväčší vojenský objekt v Strednej Ázii by malpôsobiť ako centrum operatívnej reakcie amerických vojsk pre prípad zhoršenej situáciev Afganistane po predpokladanom odchode vojsk v roku 2014.ZÁVERKeď rekapitulujeme problematiku rozvoja „politického islamu“ a jeho radikalizáciev stredoázijskom regióne (vnútorné i vonkajšie faktory) v posledných rokoch, tak zistíme, žepomerne veľký priestor na jeho fungovanie mu skutočne vytvárali vonkajšie faktory. Medziodborníkmi sa vytvorili dve skupiny názorov na túto problematiku:27 Termín „širší Blízky východ“ označujúci široký pás arabských a nearabských krajín ležiacichod Maroka na západe, po Pakistan v juhovýchodnej Ázii (bez presného vymenovaniakonkrétnych krajín) použil americký prezident v roku 2003 pri prezentovaní iniciatívySpojených štátov zameranej na posilnenie reformy a demokratizáciu v arabských krajináchs moslimskou väčšinou. In: SHARP, M, J. 2005. The Broader Middle East and North AfricaInitiative: An Overview. Dostupné na:28 KARAGANOV, S. A. (2007). Mir vokrug Rossii: 2017. Kontury nedalekogo buduščego.s. 103.29 Nachádza sa asi 60 km severovýchodne od Mazáre Šarífu na Amudarje, hraničnej riekes Uzbekistanom (pozn. autora).82 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
Change language