4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L Á N O KZEN A BUDDHISTICKÁ TRADÍCIA SÚČASNÉHO JAPONSKA 1doc. PhDr. Marta Zágoršeková, CSc.ABSTRAKTCieľom článku je analýza vplyvu zenovej a buddhistickej tradície na súčasnú kultúrnuidentitu Japonska a jeho postavenia v sieti medzinárodných vzťahov. Štúdia skúma príčiny tejtojaponskej kultúrnej performancie a prezentuje všeobecný argument, že nositeľom historickejkontinuity kultúrnej identity je socio-kultúrna habitualita spoločnosti, nie štát ako inštitúcia.Z tohto dôvodu, ako uvádza autorka štúdie, pri skúmaní kultúrnej identity štátuinštitucionalistická paradigma nemôže priniesť taký vedecký osoh, ako jej možná kombináciaso socio-kultúrnou historickou paradigmou respektíve s axiologickou paradigmou teóriekultúry.Kľúčové slová: Zen, buddhizmus, japonská kultúraABSTRACTThe aim of this article is to analyze impact of the Zen and the Buddhist tradition on thepresent cultural identity of Japan and its position in the network of international relations. Thestudy examines the causes of cultural performances of Japan and argues that the bearer of thehistorical continuity of cultural identity is a socio-cultural habituality of the society, not thestate as an institution. Therefore, when examining the cultural identity of a state, the scientificadded value of institutional paradigm is not comparable with the combination with socioculturalhistorical paradigm or with axiological paradigm of the theory of culture.Key words: Zen, buddhism, Japanese cultureJEL: Z12ÚVODCieľom našej štúdie je analýza vplyvu zenovej a buddhistickej tradície na súčasnúkultúrnu politiku Japonského cisárstva (Nippon-koku) a skúmanie predpokladanýchdeterminantov tejto tradície na aktuálne japonsko-čínske a japonsko-indické vzťahy.Difúzia zenu a buddhizmu do Japonska je ojedinelým historickým príkladom takéhotypu šírenia kultúry, ktorého aktérom nie je dobyvateľ alebo imperiálna, či koloniálna veľmoc,respektíve hegemonistická diplomatická aktivita emitenta, ale konkrétny štát z vlastnej vôle mázáujem o import cudzej kultúry, o ktorej je presvedčený, že mu prinesie civilizačný vzostup.Špecifickosť tohto typu kultúrnej difúzie sa v plnom svetle prejaví hlavne pri konfrontáciimedzinárodných politických vzťahov, v sieti ktorých sa skúmaný štát nachádza. Kauzalitu tejtokonfrontácie môžeme pozorovať v tom, že v rámci určitých politických a ekonomickýchpodmienok importujúci štát po čase sa prestane hlásiť k svojim „cudzím“ kultúrnym koreňoma natoľko ich pretaví do vlastnej kultúry, že ich exogenita sa úplne zotrie a nová kultúrnapolitika štátu ich prezentuje už iba ako endogénne, „národné“, fenomény. Na súčasnejmedzinárodnej scéne môžeme jasne pozorovať, že čínsko-indický buddhizmus pre rozvojjaponsko-čínskych alebo japonsko-indických politických a hospodárskych vzťahov nehrá temer1 Táto štúdia vznikla v rámci grantu VEGA č.1/1009/11 Medzikultúrne vzťahy a sociálnykapitál.MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 7