4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
1979 ajatollách Chomejní povolil známemu egyptskému publicistovi MuhammadoviHusejnímu Hajkalovi pracovať v archívoch bývalého šáha Pahlavího. Objavil tu dokumenty,z ktorých je zrejmé, že začiatkom 70-tych rokov sa vytvorila neformálna skupina podpatronátom USA na čele s bývalým štátnym tajomníkom H. Kissingerom. V tejto skupinepracovali Alexander de Marant (vedúci francúzskej zahraničnej rozviedky SDECE - Le Servicede documentation extérieure et de contre-espionnage), Anvar Sadat (egyptský prezident), M. R.Pahlaví (iránsky šáh), Hasan II. (marocký kráľ), a Kamal Ahmed (vedúci rozviedky Saudskoarabského kráľovstva). 8 Ešte predtým tajné služby spomenutých krajín podpísali dohoduo spolupráci. Úlohou tejto skupiny bol „boj proti komunizmu“, predovšetkým v moslimskýchoblastiach bývalého Sovietskeho zväzu. Mimoriadne aktívna a štedrá bola v tomto zmysleSaudská Arábia, ktorá financovala prípravu na činnosť veľkého množstva wahhabistickýchskupín.Samotní Američania až do roku 1998 uvádzali, že po invázii ZSSR do Afganistanuspustili tzv. operáciu „Cyclon“ na podporu miestnych mudžahedínov. Z. Brzezinski,(bezpečnostný poradca prezidenta Cartera) však priznal, že tajné rozhodnutie o americkejpomoci afganským mudžahedínom prišlo viac ako pol roka pred sovietskou inváziou doAfganistanu. Keď v roku 1989 odchádzali sovietske vojská z Afganistanu, USA boli spokojné,že aj ich hlavný rival „dostal svoj Vietnam“. Netušili, že doterajší spojenec – povstaleckíbojovníci svätej vojny, ktorých doposiaľ podporovali, sa stane čoskoro ich nepriateľom.Mudžahedínovia, posmelení víťazstvom nad „malým Satanom“ (ZSSR), sa čoskorotransformovali do konfrontačnej pozície s „veľkým Satanom“ (USA).Ešte nedozneli dramatické udalosti roku 1989 spojené s pádom berlínskeho múrua skončením studenej vojny a zo Saudskej Arábie už prúdili do náboženských zariadeníTadžikistanu a Uzbekistanu desiatky tisíc kníh s náboženským obsahom. Podobnú situáciu bolomožné pozorovať v rokoch 1993-1996 na juhu Kazachstanu. Saudská Arábia bola pripravenáposkytnúť peniaze na výstavbu 35 mešít. 9 V rovnakom časovom období v prospech šírenianáboženského fundamentalizmu v Tadžikistane aktívne pôsobil Pakistan (najmäprostredníctvom svojich špeciálnych služieb) a moslimské (šíi`tské) organizácie z Afganistanua Iránu. Je dôležité si uvedomiť, že vonkajšie sily neimportovali iba ideológiu, ale boli ajkatalyzátorom jej aktívneho pôsobenia.2 Konkrétne problémy krajín Strednej Ázie s islamským extrémizmomUzbekistan bojuje s domácim terorizmom prerastajúcim do nadnárodnýchbezpečnostných hrozieb vo forme Islamského hnutia Uzbekistanu – IHU (Islamic Movement ofUzbekistan – IMU). S množstvom bezpečnostných výziev pozdĺž hranice s Afganistanom zostrany militantných skupín ako aj pašerákov narkotík sa pasuje Tadžikistan. Hrozbám zo stranyislamizmu, aj keď oveľa nenápadnejšie, čelí aj Turkménsko. Kirgizsko je vystavené početnýmhrozbám islamistických odbojových hnutí, vrátane IHU. Aj Kazachstan bojuje (hoci v menšejmiere než ostatné štyri krajiny) s militantnou regrutáciou. 10Ako bolo uvedené vyššie, v centre nadnárodného terorizmu v Strednej Ázii stojíUzbekistan. 11 Jeho najznámejšia militantná skupina – Islamské hnutie Uzbekistanu – je známe8RACHMOTOV, I. (2010). Vnešnije faktory razvitija i radikalizaciji islama v regioneCentraľnoj Azii. In: Islam v SNG. Cit. Podľa: Щит – 11 декабря 2003 г., № 4. Dostupné na:.9 Ibid.10 KIMMAGE, D. (2004). Analysis: Kazakh Breakthrough on Uzbek Terror Case. In: RadioFree Europe/Radio Liberty. Dostupné na: 11 TYNAN, D. (2009). Uzbekistan: If a Taliban Outpost Falls in Pakistan, Is the Ripple Felt inthe Ferghana Valley? In: Eurasianet.org. Dostupné na:
svojimi aktivitami vo Ferganskej kotline. IHU protestovalo proti moci uzbeckého diktátoraIslama Karimova koncom 90-tych rokov minulého storočia a neskôr si vytvorilo vzťahys tadžickými militantmi a uzbeckými a kirgizskými občanmi vo Ferganskej oblasti. Od roku2000 militanti IHU bojovali spolu s Talibanom v severnom Afganistane (neskôr, keďv Afganistane zasiahli Spojené štáty, ušli na Federálne spravované kmeňové územiav Pakistane). V súčasnosti operuje v značne zdecimovanom stave predovšetkýmv severozápadnom Pakistane. 12 Je základom ďalších islamistických sietí v regióne a hnacousilou občianskych nepokojov v postsovietskej Strednej Ázii za poslednú dekádu. 13V tejto súvislosti treba spomenúť aj prepojenie medzi Islamským hnutím VýchodnéhoTurkestanu (The East Turkestan Islamic Movement – ETIM 14 ) a Islamským hnutímUzbekistanu. Názory na rozsah spolupráce sa líšia s ohľadom na nedostatok dôveryhodnýchinformácií. Aktuálne je kooperácia medzi ETIM a IHU zrejme funkčná najmä v oblastiseverných kmenových území Pakistanu, pričom zahŕńa aj frakciu IHU – Islamistickúdžihádistickú úniu (Islamic Jihad Union – IJU) a funguje hlavne na bázi ideologickeja strategickej spriaznenosti. Obidve hnutia vidia primárne svoje záujmy v regióne Strednej Áziea v čínskom Xinjiangu. Podľa niektorých prameňov sa obe organizácie zúčastnili aj bojovv pakistanskom údolí Swát v roku 2009.S islamistickým extrémizmom sa potýka aj Kirgizsko. Hektický vývoj v krajinev posledných rokoch však komplikuje posúdenie jeho skutočného vplyvu. Hrozby militantovv Tadžikistane majú úzku väzbu na Afganistan. Tadžikistan je vystavený najmä problémoms afgánskymi utečencami. V roku 1992, keď kolaboval komunistický režim prezidentaNadžibuláha, približne 60 000 Tadžikov ušlo pred občianskou vojnou a hľadalo útočiskov severnom Afganistane. 15 Keďže sa smerovanie ľudí otočilo, Tadžikistan zápasís hospodárskymi a bezpečnostnými výzvami vo forme množstva utečencov, ktoré nedokážecelkom zvládať. Napriek tomu, že západní analytici majú tendenciu označovať Tadžikistan akoďalšie centrum islamského terorizmu, domnievame sa, že toto tvrdenie nezodpovedá realite.3 Islamské hnutie Uzbekistanu a jeho fungovanie pod vplyvom vonkajších faktorovV súvislosti so skúmanou témou je nasledujúca časť venovaná objasneniu relevantnýchaspektov vplyvu niektorých moslimských krajín, islamských charitatívnych nadáciía extrémistických centier na náboženskú radikalizáciu moslimských organizácií a hnutív regióne.Uvedené tvrdenie je možné demonštrovať na vzniku a vývoji Islamského hnutiaUzbekistanu, ktoré sa zo začiatku organizovalo ako forma protestu moslimskej spoločnosti proti„tvrdej ruke“ vládnucej klanovej elity v Taškente.Uzbecká islamská opozícia vznikla na začiatku 90. rokov, keď sa vo Ferganskej doline(najmä v Namangane) začali - vďaka finančnej pomoci náboženských organizácií z rôznychdepartments/insightb/articles/eav052609.shtml>.12 HORÁK, S. (2005). Střední Asie mezi Východem a Západem, s. 29 a s. 35.13 NAJIBULLAH, F. (2009). Four Suspected IMU Members Killed In Tajikistan. In: RadioFree Europe/Radio Liberty. Dostupné na:.14 Podľa čínskych prameňov je tejto organizácii pripisované viac ako 2000 teroristických akcií.Jej základne sa údajne nachádzajú aj na území Kirgizska a Kazachstanu. Najvýraznejšou akcioupripisovanou tomuto hnutiu sa stal atentát na čínskeho konzula v Biškeku v roku 2002. Bližšiepozri: HORÁK, S. (2009). Nástup Číny ve Střední Asii? s. 37.15COLEVILLE, R. (1994). Rebuilding Socialism. In: Refugees 98. Dostupné na:.78 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 28 and 29: P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31: dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33: Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35: do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37: 6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39: a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41: Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43: Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45: Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47: a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49: Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83: nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89: planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91: vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93: populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101: D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103: v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
1979 ajatollách Chomejní povolil známemu egyptskému publicistovi MuhammadoviHusejnímu Hajkalovi pracovať v archívoch bývalého šáha Pahlavího. Objavil tu dokumenty,z ktorých je zrejmé, že začiatkom 70-tych rokov sa vytvorila neformálna skupina podpatronátom USA na čele s bývalým štátnym tajomníkom H. Kissingerom. V tejto skupinepracovali Alexander de Marant (vedúci francúzskej zahraničnej rozviedky SDECE - Le Servicede documentation extérieure et de contre-espionnage), Anvar Sadat (egyptský prezident), M. R.Pahlaví (iránsky šáh), Hasan II. (marocký kráľ), a Kamal Ahmed (vedúci rozviedky Saudskoarabského kráľovstva). 8 Ešte predtým tajné služby spomenutých krajín podpísali dohoduo spolupráci. Úlohou tejto skupiny bol „boj proti komunizmu“, predovšetkým v moslimskýchoblastiach bývalého Sovietskeho zväzu. Mimoriadne aktívna a štedrá bola v tomto zmysleSaudská Arábia, ktorá financovala prípravu na činnosť veľkého množstva wahhabistickýchskupín.Samotní Američania až do roku 1998 uvádzali, že po invázii ZSSR do Afganistanuspustili tzv. operáciu „Cyclon“ na podporu miestnych mudžahedínov. Z. Brzezinski,(bezpečnostný poradca prezidenta Cartera) však priznal, že tajné rozhodnutie o americkejpomoci afganským mudžahedínom prišlo viac ako pol roka pred sovietskou inváziou doAfganistanu. Keď v roku 1989 odchádzali sovietske vojská z Afganistanu, USA boli spokojné,že aj ich hlavný rival „dostal svoj Vietnam“. Netušili, že doterajší spojenec – povstaleckíbojovníci svätej vojny, ktorých doposiaľ podporovali, sa stane čoskoro ich nepriateľom.Mudžahedínovia, posmelení víťazstvom nad „malým Satanom“ (ZSSR), sa čoskorotransformovali do konfrontačnej pozície s „veľkým Satanom“ (USA).Ešte nedozneli dramatické udalosti roku 1989 spojené s pádom berlínskeho múrua skončením studenej vojny a zo Saudskej Arábie už prúdili do náboženských zariadeníTadžikistanu a Uzbekistanu desiatky tisíc kníh s náboženským obsahom. Podobnú situáciu bolomožné pozorovať v rokoch 1993-1996 na juhu Kazachstanu. Saudská Arábia bola pripravenáposkytnúť peniaze na výstavbu 35 mešít. 9 V rovnakom časovom období v prospech šírenianáboženského fundamentalizmu v Tadžikistane aktívne pôsobil Pakistan (najmäprostredníctvom svojich špeciálnych služieb) a moslimské (šíi`tské) organizácie z Afganistanua Iránu. Je dôležité si uvedomiť, že vonkajšie sily neimportovali iba ideológiu, ale boli ajkatalyzátorom jej aktívneho pôsobenia.2 Konkrétne problémy krajín Strednej Ázie s islamským extrémizmomUzbekistan bojuje s domácim terorizmom prerastajúcim do nadnárodnýchbezpečnostných hrozieb vo forme Islamského hnutia Uzbekistanu – IHU (Islamic Movement ofUzbekistan – IMU). S množstvom bezpečnostných výziev pozdĺž hranice s Afganistanom zostrany militantných skupín ako aj pašerákov narkotík sa pasuje Tadžikistan. Hrozbám zo stranyislamizmu, aj keď oveľa nenápadnejšie, čelí aj Turkménsko. Kirgizsko je vystavené početnýmhrozbám islamistických odbojových hnutí, vrátane IHU. Aj Kazachstan bojuje (hoci v menšejmiere než ostatné štyri krajiny) s militantnou regrutáciou. 10Ako bolo uvedené vyššie, v centre nadnárodného terorizmu v Strednej Ázii stojíUzbekistan. 11 Jeho najznámejšia militantná skupina – Islamské hnutie Uzbekistanu – je známe8RACHMOTOV, I. (2010). Vnešnije faktory razvitija i radikalizaciji islama v regioneCentraľnoj Azii. In: Islam v SNG. Cit. Podľa: Щит – 11 декабря 2003 г., № 4. Dostupné na:.9 Ibid.10 KIMMAGE, D. (2004). Analysis: Kazakh Breakthrough on Uzbek Terror Case. In: RadioFree Europe/Radio Liberty. Dostupné na: 11 TYNAN, D. (2009). Uzbekistan: If a Taliban Outpost Falls in Pakistan, Is the Ripple Felt inthe Ferghana Valley? In: Eurasianet.org. Dostupné na:
Change language