4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

Štúdium politických procesov a vplyvu islamu v tranzitných spoločnostiach StrednejÁzie ponúka možnosť sa detailnejšie rozobrať v pôsobení faktorov rozvoja a radikalizácieislamu, jeho využívania vonkajšími (i vnútornými) silami s cieľom presadenia svojichpolitických i geopolitických záujmov.1 Vnútorné a vonkajšie faktory radikalizácie islamu v Strednej ÁziiTakmer všetky radikálne skupiny v oblasti Strednej Ázie, najviac však tie, ktoré majúsvoje korene vo Ferganskej kotline, prezentujú ako hlavný cieľ politickú a historickú obroduchalífátu z čias prvých štyroch chálífov. 2 V predstavách moslimského obyvateľstva sú to práveoni, ktorí symbolizujú spravodlivé vládnutie, bratské vzťahy a spravodlivé rozdelovaniehospodárských statkov.Väčšina pokusov o obrodenie spravodlivého chalífátu zostala, napriek pokusomradikálnych islamistických skupín v 90. rokoch a na prelome milénia, iba v proklamačnejrovine. Dôvodom sú špecifika miestnych foriem islamu, ktoré okrem práva šarí`a ovplyvňujú ajpredislamské obyčaje, vrátane uctievania kultu svätcov a rituálov púti. Tento islam na ľudovýspôsob mal svoj význam v časoch Sovietskeho zväzu. Vtedajšie pokusy sovietskej mocio sekularizáciu a rusifikáciu miestnych obyvateľov sa prejavili v konečnom dôsledku tak, že simoslimskí veriaci odovzdávali etnické a náboženské normy a osobitné spôsoby správaniaz generácie na generáciu.Vo Ferganskej kotline sa obrodenie islamu začalo výraznejšie prejavovať začiatkom80. rokov, predovšetkým návratom islamských rituálov do každodenného života v tomnajširšiom meradle. Tento stav však priniesol aj nedorozumenia medzi duchovnýmipredstaviteľmi neoficiálneho islamu. 3 Problémom bolo, že tamojší imámovia sa zúčastnili napútiach k hrobom svätých, aj keď neuznávali niektoré predislamské rituály. Ich najväčšia kritikasa obracala najmä na sovietizáciu tradícií. Proti nim stojace radikálne krídlo fundamentalistovpovažovalo tieto rituály za neprípustné To paradoxne vyhovovalo sovietskej štátnej moci, ktorápovažovala návrat dodržiavania rituálov za hlavné nebezpečenstvo oficiálnej ideológie. A tak sastalo, že to bol Ústredný výbor Komunistickej strany Uzbekistanu, ktorý v roku 1983 povolilpôsobenie fundamentalistov. Otvoril prístup do štátnej televízie a tlače každému, kto vystupovalproti uctievaniu kultu svätých a vykonávaniu pútí. V snahe získať čo najviac priaznivcov došlok prepojeniu fundamentalistov z Ferganskej kotliny a štátu. Ústredným nepriateľom štátu sa takstal islam hanafijského právneho mazhabu 4 , ktorý mal umiernený charakter, šírili ho neoficiálniimámovia a vyznávala ho väčšina obyvateľstva.Keď o niekoľko rokov neskôr štátna moc dospela k poznaniu, že ich predchádzajúcispojenci sú rigídnymi a aktívnymi šíriteľmi čistého islamu s politickými ambíciami, bolo užneskoro. Silová kampaň štátnej správy už nič nespravila s tým, že hnutie zapustilo vo ferganskejoblasti svoje korene. Pokračujúca Gorbačovova perestrojka proces reislamizácie zintenzívnilado takej miery, že politici v stredoázijských krajinách začali komunikovať s náboženskýmiosobnosťami a islam sa dostal do ich propagandistického slovníka. Štát začal rekonštruovaťstaré mešity a stavať nové.Treba si uvedomiť, že sedemdesiat rokov pôsobenia ateizmu zanechalo svoj negatívnyvplyv. Veľa obyvateľov regiónu nebolo schopných chrániť svoje duchovné a náboženské2 MENDEL, M. (2008). S puškou a Koránem, s. 82.3 EXNÁROVÁ,V. (2001). Ferganská kotlina – hnízdo islamského fundamentalizmu? In:Infoservis společnosti Člověk v tísni při České televizi, o.p.s. Dostupné na:.4 Ako najúspešnejšie mazhaby sunnitskej ortodoxie sa doteraz udržali štyri právne školy:hanafijská, málikovská, šáfiovská a hanbalovská. In: DROZDÍKOVÁ, J.(2005). LexikónIslámu. Bratislava, s. 178.74 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4