4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
TextilGraf 3: Účinky subvencií na výrobu strojov v malej krajine bohatej na kapitálaρρ´=PPF AC SDC SBCIC SBP AP SBCIC ACIC SDP SDStrojePozn.: P A – bod výroby aj bod spotreby v autarkii; P SB – bod výroby po zapojení sa doslobodného medzinárodného obchodu, C SB – bod spotreby po zapojení sa doslobodného medzinárodného obchodu; P SD – bod výroby po zapojení sa domedzinárodného obchodu so subvenciami vo výrobe strojov; C SD – bod spotreby pozapojení sa do medzinárodného obchodu so subvenciami vo výrobe strojov; ρ a ρ´ –reálne výmenné relácie.Prameň: Vlastné spracovanie podľa Deardorffa (2005).Keďže skúmaná krajina je malá, jej produkčné a exportné rozhodnutia nemajú vplyvna svetovú cenu statkov. Priamka svetovej ceny si preto zachováva svoj sklon ρ. Aby smegraficky našli nový bod spotreby krajiny po zavedení subvencií na vývoz strojov, musímezostrojiť rovnobežku s priamkou ρ, ktorá prechádza bodom výroby P SD . Nazvime ju ρ´. Bodspotreby bude ležať na mieste dotyku tejto priamky s najvyššou možnou CIC krivkou, t. j.v bode C SD . Vidíme, že v tomto bode krajina dosahuje užitočnosť vyjadrenú indiferenčnoukrivkou CIC SD , ktorá je nižšia ako užitočnosť v prípade slobodného medzinárodného obchodubez subvencií CIC SB . To dokazuje, že vývozná subvencia v smere komparatívnych výhodnemôže maximalizovať celkovú užitočnosť v ekonomike.V zobrazovanom prípade leží indiferenčná krivka CIC SD vyššie ako pôvodnáindiferenčná krivka v autarkii CIC A . Zapojenie sa do medzinárodného obchodu krajine prinieslovyššiu užitočnosť ako zotrvanie mimo neho. Tento konkrétny záver však závisí od tvaru PPFkrivky a od veľkosti subvencie. Ak by subvencia dosahovala významnú výšku, bod P SD by ležalna PPF krivke príliš vpravo dole. Po zostrojení priamky ρ´ by sa tak mohlo stať, že bodspotreby by v konečnom dôsledku ležal na nižšej indiferenčnej krivke ako bola autarkčnákrivka CIC A .Graf 3 predstavuje dôkaz toho, že medzinárodný obchod so subvenciami v smerekomparatívnych výhod prináša malej krajine nižšiu užitočnosť ako slobodný medzinárodnýobchod. Čím vyššia je pritom suma subvencie, tým vyššie sú straty potenciálnej užitočnosti. Akje subvencia príliš vysoká, malá krajina v autarkii dosiahne vyššiu užitočnosť ako v prípadezapojenia sa do medzinárodného obchodu.Analýza účinkov subvencie v smere komparatívnych výhod na veľkú krajinu sa odanalýzy malej krajiny odlišuje jej schopnosťou zmeniť svetové ceny statkov. Nadviažme nagraf 2 z prvej časti článku. Ak veľká krajina prejde z autarkčnej situácie na slobodnýMEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 21
medzinárodný obchod, jej bod produkcie a spotreby P A sa zmení na bod produkcie P LB a bodspotreby C LB . V predchádzajúcom texte sme vysvetlili, že bod P LB leží na PPF krivke medzibodmi P A a P SB a bod spotreby sa nachádza na indiferenčnej krivke CIC LB ležiacej medzikrivkami CIC A a CIC SB .Keď veľká krajina s komparatívnymi výhodami vo výrobe strojov zavedie subvenciena ich vývoz, bod výroby sa na PPF krivke presunie doprava od bodu P LB (graf 4). Napríkladvýroba sa ustáli v bode P LD . Ako ďaleko vpravo bude ležať bod P LD v porovnaní s bodom P SD ,ktorý sa vytvorí po zavedení rovnakej subvencie malou krajinou? Odpoveď je jednoznačná –bude ležať naľavo od neho, pretože zvýšený export strojov veľkej krajiny zníži ich cenu nasvetovom trhu. Vývoz strojov vo veľkej krajine preto vzrastie menej ako v malej krajine. Poklesrelatívnej ceny strojov na svetovom trhu tiež znamená, že pôvodná priamka svetovej ceny ρ 2 sazmení na priamku s nižším sklonom ρ 3 . To geometricky vedie k bodu spotreby C LD , ktorý sanepochybne nachádza na nižšej indiferenčnej krivke ako CIC LB , a teda je táto situáciav porovnaní so slobodným medzinárodným obchodom nevýhodná. 12V časti 1 sme ukázali, prečo prináša slobodný obchod vyššie zvýšenie celkovejužitočnosti malým krajinám ako veľkým krajinám. Analogický dôkaz platí aj pre subvenciuv smere komparatívnych výhod. Keďže svetová cena strojov po zavedení vývoznej subvencievo veľkej krajine je nižšia ako predtým (ρ 3 < ρ 2 ), rozdiel medzi indiferenčnými krivkami voveľkej krajine CIC LB a CIC LD je väčší ako rozdiel medzi indiferenčnými krivkami v malejkrajine CIC SB a CIC SD . 13 Vývozná subvencia v smere komparatívnych výhod preto veľkýmkrajinám prináša vyššiu stratu užitočnosti ako malým krajinám.12 Na zobrazenom grafe dokonca leží indiferenčná krivka CIC LD pod autarkčnou indiferenčnoukrivkou CIC A . V prípade dostatočne nízkej subvencie to nie je nutné.13 Okrem sklonu priamok svetovej ceny je tento jav zapríčinený aj konkávnym tvarom PPFkrivky (vďaka zákonu rastúcich nákladov obetovanej príležitosti). Tvrdenie platí vtedy, akvzdialenosť bodov P LB -P LD a P SB -P SD je približne rovnaká. Výnimkou je napríklad situácia, keďponuku statkov na svete takmer výlučne tvorí ponuka statkov vyrobených v skúmanej veľkejkrajine. Svetová cena po vstupe takejto krajiny do medzinárodného obchodu bude takmeridentická s jej autarkčnou cenou.Faktormi, ktoré zohrávajú významnú úlohu, sú priama cenová elasticita ponuky domácichvýrobcov ako aj priama cenová elasticita dopytu v zahraničí.22 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 2 and 3: Medzinárodné vzťahyVedecký čas
- Page 4 and 5: ObsahPôvodné vedecké článkyZEN
- Page 6 and 7: ContentOriginal scientific papersZE
- Page 8 and 9: P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 10 and 11: epublikou a Indickou republikou? Za
- Page 12 and 13: spočiatku javí iba ako malá sekt
- Page 14 and 15: Z kulturologického hľadiska tento
- Page 16 and 17: 6. LEHMANNOVÁ, Z. a kol.(2010): Pa
- Page 18 and 19: krajiny 2 . Zatiaľ čo pri cle pla
- Page 20 and 21: Textilv ekonomike (P SA /P TA ). 7
- Page 24 and 25: TextilGraf 4: Účinky subvencií n
- Page 26 and 27: TextilAnalyzujme teraz rozdiely v d
- Page 28 and 29: P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31: dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33: Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35: do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37: 6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39: a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41: Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43: Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45: Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47: a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49: Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
TextilGraf 3: Účinky subvencií na výrobu strojov v malej krajine bohatej na kapitálaρρ´=PPF AC SDC SBCIC SBP AP SBCIC ACIC SDP SDStrojePozn.: P A – bod výroby aj bod spotreby v autarkii; P SB – bod výroby po zapojení sa doslobodného medzinárodného obchodu, C SB – bod spotreby po zapojení sa doslobodného medzinárodného obchodu; P SD – bod výroby po zapojení sa domedzinárodného obchodu so subvenciami vo výrobe strojov; C SD – bod spotreby pozapojení sa do medzinárodného obchodu so subvenciami vo výrobe strojov; ρ a ρ´ –reálne výmenné relácie.Prameň: Vlastné spracovanie podľa Deardorffa (2005).Keďže skúmaná krajina je malá, jej produkčné a exportné rozhodnutia nemajú vplyvna svetovú cenu statkov. Priamka svetovej ceny si preto zachováva svoj sklon ρ. Aby smegraficky našli nový bod spotreby krajiny po zavedení subvencií na vývoz strojov, musímezostrojiť rovnobežku s priamkou ρ, ktorá prechádza bodom výroby P SD . Nazvime ju ρ´. Bodspotreby bude ležať na mieste dotyku tejto priamky s najvyššou možnou CIC krivkou, t. j.v bode C SD . Vidíme, že v tomto bode krajina dosahuje užitočnosť vyjadrenú indiferenčnoukrivkou CIC SD , ktorá je nižšia ako užitočnosť v prípade slobodného medzinárodného obchodubez subvencií CIC SB . To dokazuje, že vývozná subvencia v smere komparatívnych výhodnemôže maximalizovať celkovú užitočnosť v ekonomike.V zobrazovanom prípade leží indiferenčná krivka CIC SD vyššie ako pôvodnáindiferenčná krivka v autarkii CIC A . Zapojenie sa do medzinárodného obchodu krajine prinieslovyššiu užitočnosť ako zotrvanie mimo neho. Tento konkrétny záver však závisí od tvaru PPFkrivky a od veľkosti subvencie. Ak by subvencia dosahovala významnú výšku, bod P SD by ležalna PPF krivke príliš vpravo dole. Po zostrojení priamky ρ´ by sa tak mohlo stať, že bodspotreby by v konečnom dôsledku ležal na nižšej indiferenčnej krivke ako bola autarkčnákrivka CIC A .Graf 3 predstavuje dôkaz toho, že medzinárodný obchod so subvenciami v smerekomparatívnych výhod prináša malej krajine nižšiu užitočnosť ako slobodný medzinárodnýobchod. Čím vyššia je pritom suma subvencie, tým vyššie sú straty potenciálnej užitočnosti. Akje subvencia príliš vysoká, malá krajina v autarkii dosiahne vyššiu užitočnosť ako v prípadezapojenia sa do medzinárodného obchodu.Analýza účinkov subvencie v smere komparatívnych výhod na veľkú krajinu sa odanalýzy malej krajiny odlišuje jej schopnosťou zmeniť svetové ceny statkov. Nadviažme nagraf 2 z prvej časti článku. Ak veľká krajina prejde z autarkčnej situácie na slobodnýMEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 21