III.IV.s adekvátnou ochranou vodného toku.“ 14 Poriečne štáty sa teda majú spravodlivoa racionálne podieľať na využívaní, rozvoji a ochrane medzinárodného vodného toku,čo zahŕňa jednak právo na využitie rieky, ale aj povinnosť spolupracovať na jej rozvojia ochrane. Článok 6 potom bližšie vysvetľuje pojem „spravodlivého a racionálnehovyužitia“. Pri takomto využití rieky štáty musia brať do úvahy nasledovné faktory:a) geografické, hydrografické, hydrologické, klimatické, ekologické a iné faktoryprírodného charakteru,b) sociálne a ekonomické potreby poriečnych štátov,c) veľkosť populácie závislej od vodného toku v každom z poriečnych štátov,d) dopady určitého spôsobu využitia vodného toku v jednom z poriečnych štátov naostatné poriečne štáty,e) jestvujúce a potenciálne spôsoby využitia vodného toku,f) zachovanie, ochrana, rozvoj a hospodárne využitie vodných zdrojovmedzinárodného vodného toku a náklady opatrení prijatých s týmto cieľom,g) dostupnosť alternatív porovnateľnej hodnoty ku konkrétnemu plánovanémualebo existujúcemu spôsobu využitia.Článok 7 stanovuje tzv. „povinnosť zabrániť spôsobeniu závažnej škody“. Podľa tohtočlánku musia poriečne štáty pri využívaní medzinárodného vodného toku na svojomúzemí prijať všetky primerané opatrenia na to, aby sa zabránilo spôsobeniu závažnejškody ostatným poriečnym štátom. Ak by takáto škoda bola napriek opatreniamspôsobená, štát, ktorého činnosť na vodnom toku škodu spôsobila, je povinný juodstrániť. V prípade, že je to relevantné, je povinný rokovať s poškodeným štátom(štátmi) o jej náhrade. V článku 10 Dohovor určuje vzťah medzi jednotlivýmispôsobmi využitia medzinárodného vodného toku. Stanovuje, že ak neexistuje dohodaalebo zažívaná obyčaj, ktoré by určovali inak, nijaký spôsob využitia vodného tokunemá prioritné postavenie pred inými. V prípade, že nastane konflikt medziniekoľkými spôsobmi využitia vodného toku, musí byť vyriešený s ohľadom na2 hlavné princípy stanovené v čl. 5 a 7 Dohovoru, teda podľa princípu spravodlivéhoa racionálneho využitia vodného toku a s ohľadom na nespôsobenie závažnej škody.Plánované opatreniaTáto časť Dohovoru pojednáva o plánovaných opatreniach na medzinárodnom vodnomtoku. Stanovuje poriečnym štátom povinnosť informovať ostatné štáty v povodío plánovaných opatreniach (nový spôsob využitia vodného toku, výstavba priehrady,hydroelektrárne, atď.) na vodnom toku. Povinnosťou poriečnych štátov je vymieňať sirelevantné informácie a spoločne prejednávať takéto projekty. Štát, ktorý má v úmyslena tom úseku vodného toku, ktorý prechádza jeho územím, prijať opatrenia, ktoré bymohli závažným spôsobom zasiahnuť do vodného toku a mať vplyv na ostatnéporiečne štáty, je povinný ich informovať aspoň 6 mesiacov vopred pred plánovanýmzahájením projektu. 15 Počas týchto 6 mesiacov majú ostatné poriečne štáty možnosťpreskúmať daný zámer a jeho predpokladané dôsledky a svoje zistenia tlmočiť štátu,ktorý je predkladateľom projektového zámeru. Pokiaľ niektorý z poriečnych štátovdospeje k záveru, že zamýšľaný projekt nie je v súlade s ustanoveniami čl. 5 a 7Dohovoru, musí sa pristúpiť k rokovaniam a projekt nesmie byť začatý skôr, ako sadospeje k uspokojivému riešeniu situácie.Ochrana a riadenieV štvrtej časti Dohovoru sa stanovujú pravidlá ochrany a manažmentumedzinárodného vodného toku. Štáty v povodí sa musia spoločne podieľať naprevencii znečistenia vodného toku a monitorovaní kvality vody. Štáty sa tiež majú14 Článok 5 Dohovoru, s. 4.15 Článok 13 Dohovoru, s. 7.MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 187
spoločne podieľať na manažmente vodného toku, ktorým sa rozumie „plánovanieudržateľného rozvoja a umožnenie implementácie schválených opatrení“. 16V neposlednom rade sa poriečne štáty majú spoločne podieľať na regulácii toku riekyako aj na nákladoch, ktoré v súvislosti s ňou vzniknú.V. Škodlivé okolnosti a stav núdzePodľa ustanovení tejto časti konvencie majú štáty individuálne i kolektívne prijaťopatrenia zabraňujúce rozširovaniu škodlivých javov na vodnom toku, akými sú napr.povodne, erózia pôdy, sedimentácia, prenikanie slanej vody, dezertifikácia, vodouprenosné choroby atď. Článok 28 stanovuje postup v prípade núdzového stavu navodnom toku.VI. Rôzne ustanoveniaTáto časť Dohovoru sa zameriava na rozličné ustanovenia, týkajúce sa napr. režimumedzinárodného vodného toku v čase ozbrojeného konfliktu, poskytovania informáciízásadných pre štátnu bezpečnosť, nediskriminácie a urovnávania sporov.VII. Záverečné ustanovenia.Záverečné ustanovenia sa týkajú najmä podpisu Dohovoru, pristúpenia k Dohovoru,jeho ratifikácie a vstupu do platnosti a účinnosti.Prílohou k Dohovoru je procedúra urovnávania sporov.Na vstup Dohovoru do platnosti je potrebná ratifikácia 35 štátov. Keďže ho zatiaľratifikovalo len 16 štátov, 17 je možné, že nikdy oficiálne do platnosti nevstúpi. Napriek tomuvšak predstavuje významný prínos ako rámcový dokument zjednocujúci medzinárodné právov oblasti zdieľania medzinárodných vodných zdrojov a „jeho princípy sa čoraz častejšie stávajúspoločnými normami pre vzťahy v oblasti zdieľania cezhraničných vôd“. 183.2 Kritika DohovoruDohovoru sa často vytýkajú početné nedostatky. Wolf a Giordano ich formulujúnasledovne: 19Dohovor zaväzuje len tie štáty, ktoré ho ratifikovali (aj keby ho ratifikovaldostatočný počet štátov na to, aby vstúpil do platnosti).Dohovor upravuje len vzťahy medzi suverénnymi štátmi, čo spôsobuje, že napr.Palestínske autonómne územia nespadajú pod jeho pôsobnosť.Vágne, nejednoznačné a miestami protirečivé formulácie dávajú priestor na rôzne(a tiež protirečivé spôsoby výkladu).Nie je jasne stanovený mechanizmus vymáhania práva.Dohovor sa dotýka len tých podzemných vôd, ktoré sú napojené na povrchovévody. 20Za azda najväčší nedostatok Dohovoru považujeme spomínané vágne formulácie, a tonajmä v súvislosti s dvoma kľúčovými princípmi Dohovoru, t.j. princípu spravodlivéhoa racionálneho využívania a povinnosti zabrániť spôsobeniu závažnej škody.16 Článok 24 Dohovoru, s. 10.17 Pozri: http://treaties.un.org/Pages/ViewDetails.aspx?src=UNTSONLINE&tabid=2&mtdsg_no=XXVII-12&chapter=27&lang=en#Participants.18 Bencala, K. R., Dabelko, G. D. (2008): Water Wars: Obscuring Opportunities, Journal ofInternational Affairs, s. 27.19 Giordano, M. A., Wolf, A. T. (2003): Sharing waters: Post-Rio international watermanagement, in: Natural Ressources Forum, s. 169.20 Tzn. neupravuje zdieľanie cezhraničných ložísk tzv. fosílnej vody, pozn. autorky.188 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 2 and 3:
Medzinárodné vzťahyVedecký čas
- Page 4 and 5:
ObsahPôvodné vedecké článkyZEN
- Page 6 and 7:
ContentOriginal scientific papersZE
- Page 8 and 9:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 10 and 11:
epublikou a Indickou republikou? Za
- Page 12 and 13:
spočiatku javí iba ako malá sekt
- Page 14 and 15:
Z kulturologického hľadiska tento
- Page 16 and 17:
6. LEHMANNOVÁ, Z. a kol.(2010): Pa
- Page 18 and 19:
krajiny 2 . Zatiaľ čo pri cle pla
- Page 20 and 21:
Textilv ekonomike (P SA /P TA ). 7
- Page 22 and 23:
TextilGraf 3: Účinky subvencií n
- Page 24 and 25:
TextilGraf 4: Účinky subvencií n
- Page 26 and 27:
TextilAnalyzujme teraz rozdiely v d
- Page 28 and 29:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31:
dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33:
Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35:
do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37:
6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39:
a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41:
Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43:
Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45:
Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47:
a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49:
Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51:
systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53:
7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55:
D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57:
chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59:
socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61:
uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63:
2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65:
Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67:
Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69:
těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71:
zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73:
33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75:
D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77:
tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79:
1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81:
moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83:
nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85:
jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87:
28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89:
planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91:
vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93:
populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95:
s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97:
druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99:
10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101:
D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103:
v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105:
v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107:
nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109:
ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111:
D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113:
stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115:
občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117:
Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119:
dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121:
P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123:
countries where the development of
- Page 124 and 125:
In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127:
On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129:
espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131:
P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133:
often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135:
investments into properties - see t
- Page 136 and 137:
Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
- Page 140 and 141: eject it), but he favours the monet
- Page 142 and 143: was bound to take steps. Many other
- Page 144 and 145: preferences. Massive fiscal incetiv
- Page 146 and 147: end of 1998. 55 The crisis also dee
- Page 148 and 149: The central bank also responded to
- Page 150 and 151: 4. CALLEN, T. - McKIBBIN, W. J. (20
- Page 152 and 153: 1, February 2001. [20.3.2008.] Avai
- Page 154 and 155: P R E H Ľ A DINŠTITUCIONÁLNE MOD
- Page 156 and 157: zahraničného obchodu s Nemeckom (
- Page 158 and 159: diplomacie v podmienkach, keď real
- Page 160 and 161: organizačnej matice sú: ministers
- Page 162 and 163: neprítomnosti ďalších pilierov
- Page 164 and 165: oddelenia, sú v rámci veľvyslane
- Page 166 and 167: ktorý aplikuje Nemecko. V tomto mo
- Page 168 and 169: ZÁVERModely organizácie hospodár
- Page 170 and 171: 20. TÓTH, Ľ. - HORVÁTHOVÁ, K. (
- Page 172 and 173: podmienky. Od sedemdesiatych rokov
- Page 174 and 175: 1 Tradičné teórie medzinárodný
- Page 176 and 177: okolitých štátov. Násilné pres
- Page 178 and 179: 1.3 NeorealizmusRealistický smer s
- Page 180 and 181: a morálnosti. Teroristické a extr
- Page 182 and 183: 17. NYE, Joseph S. (2004): The Bene
- Page 184 and 185: právnom rámci, ktorý poskytne od
- Page 186 and 187: Tretím a posledným princípom je
- Page 190 and 191: Podľa princípu spravodlivého a r
- Page 192 and 193: POUŽITÁ LITERATÚRA:1. BENCALA, K
- Page 194 and 195: 1 Funkcia ropného trhuPodľa zákl
- Page 196 and 197: neštandardné pohyby cien v roku 2
- Page 198 and 199: forwardových obchodov, kde je kaž
- Page 200 and 201: Idea konceptu racionálnej špekul
- Page 202 and 203: 5. GRANČAY, M.: Hypotekárny trh U
- Page 204 and 205: chrobáky a červy považujú za v
- Page 206: INŠTRUKCIE PRE AUTOROVPríspevky d