organizačnej matice sú: ministerstvo, ktoré za hospodársku diplomaciu v štáte zodpovedá,vzájomné usporiadanie vzťahov medzi ministerstvom zahraničných vecí, ministerstvomhospodárstva a organizáciou na podporu zahraničného obchodu. 34 Zdôrazňujú, že organizačnáštruktúra má dopad aj na odborný profil pracovníka, ktorý sa zúčastňuje na hospodárskejdiplomacii. Výsledky sú v zhode aj s prácami Hibberta.3 Nemecká spolková republikaSystém, ktorý v súčasnosti platí v Nemecku, vznikol reformou dovtedy existujúcehosystému. V roku 1968 bola zriadená komisia pre reformu diplomatickej služby. V roku 1971komisia vydala záverečnú správu, ktorá definovala trojpilierový systém podpory zahraničnéhohospodárstva (Außenwirtschaftsförderung). Celý systém koordinuje ministerstvo hospodárstva(Bundesministerium für Wirtschaft und Technologie, BMWi), ktoré koordinuje aj činnostivšetkých aktérov a definuje stratégiu. 35 Svoju stratégiu BMWi prezentovalo v roku 2010v dokumente Außenwirtschaftsoffensive – Chancen nutzen weltweit. Trojpilierovúinštitucionálnu štruktúru tvoria: nemecké veľvyslanectvá, zahraničné obchodné komory(Deutsche Auslandshandelskammern, AHKs) a Nemecká agentúra na podporu obchodua investícií (Germany Trade and Invest, GTAI).Prvým pilierom sú zastupiteľské úrady, ktoré riadi ministerstvo zahraničných vecí(Auswärtiges Amt, AA). Ich cieľom je podporiť nemecké záujmy v zahraničí, týka sa to ajhospodárskej oblasti. Zastupiteľské úrady podporujú podnikateľské záujmy vo vzťahu k vládama ich inštitúciám, pričom využívajú svoje kontakty a ľahší prístup k politickým a hospodárskympredstaviteľom krajiny.Druhým pilierom sú zahraničné obchodné komory AHKs, ktoré sú autonómnea individuálne činné pre nemecké podniky, firmy a štátne úrady a tiež organizácie hostiteľskýchkrajín. AHKs dopĺňajú v zahraničí aktivity zastupiteľských úradov. Koncentrujú svoje aktivityna podporu obchodu a poskytovanie informačného servisu pre podnikateľov. K službám AHKspre potreby nemeckých podnikateľov patria trhové analýzy, právne a colné poradenstvo,vyhľadávanie kontaktov, potenciálnych obchodných partnerov a zastúpenia na veľtrhoch.Služby sú do značnej miery spoplatnené. Zahraničné obchodné komory s ohľadom na rozsahsvojich aktivít tvoria centrálny element systému pre podporu zahraničného hospodárstvav Nemecku.Tretím pilierom je GTAI. Nepriamo spadá do kompetencie ministerstva hospodárstva.Propaguje Nemecko ako krajinu s rozvinutým obchodom a technológiami, poskytujespoločnostiam so sídlom v Nemecku informácie o globálnom trhu, podporuje zahraničnýobchod a investície do Nemecka a účasť nemeckého hospodárstva na medzinárodnýchrozvojových projektoch a programoch EÚ. Požiadavky podnikov GTAI zverejňuje nainternetovej burze (www.e-trade-center.com).Nemecké hospodárske záujmy v zahraničí podporujú aj ďalšie subjektynediplomatického charakteru 36 Strešnou organizáciou siete bilaterálnych zahraničnýchobchodných komôr (AHKs) a domácich obchodných komôr (Industrie- und Handelskammern,IHKs) je Nemecký snem priemyselných a obchodných komôr (Deutscher Industrie- undHandelskammertag, DIHK) 37 . Podniky a firmy registrované v Nemecku majú zo zákona34 Naray, O. (2008): Commercial diplomacy: A conceptual overview, s. 6-7.35 Schultes, N. (2006): Deutsche Außenwirtschaftsförderung. Ökonomische Analyse unterBerücksichtigung der Aktivitäten und Programme in Japan, s. 56.36 37 DIHK, predtým DIHTMEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 159
povinnosť byť členmi komory. 38 „Povinné členstvo všetkých podnikov bez ohľadu na ichveľkosť, právnu formu či sektor prenáša na DIHK veľký politický význam, pretože sa tak stávazástupcom celého podnikového obchodného a priemyselného hospodárstva Nemecka.“ 39Aktérom nediplomatického charakteru sú aj nemecké centrá (Deutsche Industrie- undHandelszentren, DIHZ) 40 . Od roku 2000 sa stále častejšie o nich hovorí ako o štvrtom pilierihospodárskej diplomacie 41 . Prvé centrum vzniklo v roku 1995 v Singapure a odvtedy vznikliďalšie v Číne, Indii, Indonézii, Mexiku a Rusku. Centrá organizujú akcie a semináre, ktoréumožňujú nemeckým podnikateľom získať rýchly prístup na trhy vo vzdialených hostiteľskýchkrajinách. Spájajú sily popredných obchodných a podnikateľských združení, federálnycha spolkových ministerstiev v Nemecku a v zahraničí s cieľom podporiť nemecké firmypodnikajúce na zahraničných trhoch. Ďalší aktér je Spolkový zväz nemeckého priemyslu(Bundesverband der deutschen Industrie e.V., BDI), ktorý zastupuje nemecký priemysel 42 .Nediplomatickým aktérom je aj Nemecká centrála pre turizmus (Deutsche Zentrale fürTourismus), ktorá má v náplni z poverenia spolkovej vlády prezentáciu Nemecka ako turistickejdestinácie. Všetci títo aktéri, či už sú alebo nie sú súčasťou hospodárskej diplomacie, využívajúna podporu zahraničného hospodárstva rôzne nefinančné nástroje (ako sú zahraničné veľtrhy,bilaterálne zmluvy o ochrane investícii, alebo rôzne programy na podporu podnikania)a finančné nástroje (ako sú záruky za exportné úvery a investičné záruky).Inštitucionálna podpora nemeckej hospodárskej diplomacii na Slovensku sa odohrávav kontexte slovensko-nemeckých vzťahov. V štátoch, s ktorými má Nemecko intenzívnehospodárske vzťahy sú zastúpené všetky tri piliere, ako je to napr. v Českej republike.V Slovenskej republike, hoci máme intenzívne vzťahy, sú zastúpené dva piliere, jedným jeVeľvyslanectvo Spolkovej republiky Nemecko v Bratislave, so svojím hospodárskym referátoma druhým je Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora, SNOPK (Deutsch-Slowakische Industrie- und Handelskammer, DSIHK). Vznikla zmenou Nemecko-slovenskéhopodnikateľského združenia na Slovensko-nemeckú obchodnú a priemyselnú komoru, čím sazačlenila do siete AHKs. Tretí pilier je zastúpený na Slovensku nepriamo cez hospodárskyreferát Nemeckého veľvyslanectva, ktorý úzko spolupracuje s GTAI, so sídlom v Prahe,prípadne s centrálou GTAI v Berlíne. Dôvodom neprítomnosti tretieho piliera je najmä veľkosťslovenskej ekonomiky.V Nemecku sa na hospodárskej diplomacii zúčastňujú dve ministerstvá. BMWi jetvorca stratégie a koordinátor aktérov. Cez Kontaktné centrum pre politickú podporu(Anlaufstelle zur politischen Flankierung) 43 prepája požiadavky nemeckých firiem na nemeckézastupiteľské úrady a AHKs v hostiteľskej krajine. Okrem tejto koordinančnej podpory súzadefinované aj prioritné oblasti hospodárstva, na ktoré sa politická podpora prioritnesústreďuje. Aby BMWi. zabezpečilo transparentnosť v oblasti podpory zahraničnéhohospodárstva zriadilo internetový portál www.ixpos.de. AA je jedným z pilierov a plnípoliticko-ekonomické úlohy prostredníctvom siete svojich zastupiteľských úradov a ichhospodárskych referátov. Rozsah aktivít zastupiteľských úradov závisí na prítomnosti38 Okrem kvalifikovaných remeselníkov, slobodných povolaní a poľnohospodárskychpodnikov.39 Cvičelová, Ľ. – Mattoš, B. (2005): Priemyselné a obchodné komory SRN – príkladodbúravania byrokracie štátneho aparátu, s. 43.40 Deutsche Industrie- und Handelszentren (DIHZ), tiež "German Centres" alebo "Haus derdeutschen Wirtschaft", alebo „Deutsche Häuser“41 Schultes, N. (2006): Deutsche Außenwirtschaftsförderung. Ökonomische Analyse unterBerücksichtigung der Aktivitäten und Programme in Japan.42 Má štyri zahraničné zastúpenia – pri EU v Bruseli, vo Washingtone, v Londýne a v Tokiu.43 .160 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 2 and 3:
Medzinárodné vzťahyVedecký čas
- Page 4 and 5:
ObsahPôvodné vedecké článkyZEN
- Page 6 and 7:
ContentOriginal scientific papersZE
- Page 8 and 9:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 10 and 11:
epublikou a Indickou republikou? Za
- Page 12 and 13:
spočiatku javí iba ako malá sekt
- Page 14 and 15:
Z kulturologického hľadiska tento
- Page 16 and 17:
6. LEHMANNOVÁ, Z. a kol.(2010): Pa
- Page 18 and 19:
krajiny 2 . Zatiaľ čo pri cle pla
- Page 20 and 21:
Textilv ekonomike (P SA /P TA ). 7
- Page 22 and 23:
TextilGraf 3: Účinky subvencií n
- Page 24 and 25:
TextilGraf 4: Účinky subvencií n
- Page 26 and 27:
TextilAnalyzujme teraz rozdiely v d
- Page 28 and 29:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31:
dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33:
Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35:
do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37:
6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39:
a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41:
Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43:
Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45:
Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47:
a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49:
Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51:
systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53:
7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55:
D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57:
chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59:
socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61:
uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63:
2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65:
Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67:
Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69:
těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71:
zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73:
33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75:
D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77:
tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79:
1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81:
moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83:
nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85:
jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87:
28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89:
planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91:
vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93:
populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95:
s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97:
druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99:
10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101:
D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 102 and 103:
v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105:
v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107:
nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109:
ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
- Page 140 and 141: eject it), but he favours the monet
- Page 142 and 143: was bound to take steps. Many other
- Page 144 and 145: preferences. Massive fiscal incetiv
- Page 146 and 147: end of 1998. 55 The crisis also dee
- Page 148 and 149: The central bank also responded to
- Page 150 and 151: 4. CALLEN, T. - McKIBBIN, W. J. (20
- Page 152 and 153: 1, February 2001. [20.3.2008.] Avai
- Page 154 and 155: P R E H Ľ A DINŠTITUCIONÁLNE MOD
- Page 156 and 157: zahraničného obchodu s Nemeckom (
- Page 158 and 159: diplomacie v podmienkach, keď real
- Page 162 and 163: neprítomnosti ďalších pilierov
- Page 164 and 165: oddelenia, sú v rámci veľvyslane
- Page 166 and 167: ktorý aplikuje Nemecko. V tomto mo
- Page 168 and 169: ZÁVERModely organizácie hospodár
- Page 170 and 171: 20. TÓTH, Ľ. - HORVÁTHOVÁ, K. (
- Page 172 and 173: podmienky. Od sedemdesiatych rokov
- Page 174 and 175: 1 Tradičné teórie medzinárodný
- Page 176 and 177: okolitých štátov. Násilné pres
- Page 178 and 179: 1.3 NeorealizmusRealistický smer s
- Page 180 and 181: a morálnosti. Teroristické a extr
- Page 182 and 183: 17. NYE, Joseph S. (2004): The Bene
- Page 184 and 185: právnom rámci, ktorý poskytne od
- Page 186 and 187: Tretím a posledným princípom je
- Page 188 and 189: III.IV.s adekvátnou ochranou vodn
- Page 190 and 191: Podľa princípu spravodlivého a r
- Page 192 and 193: POUŽITÁ LITERATÚRA:1. BENCALA, K
- Page 194 and 195: 1 Funkcia ropného trhuPodľa zákl
- Page 196 and 197: neštandardné pohyby cien v roku 2
- Page 198 and 199: forwardových obchodov, kde je kaž
- Page 200 and 201: Idea konceptu racionálnej špekul
- Page 202 and 203: 5. GRANČAY, M.: Hypotekárny trh U
- Page 204 and 205: chrobáky a červy považujú za v
- Page 206: INŠTRUKCIE PRE AUTOROVPríspevky d