4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 4 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
zahraničného obchodu s Nemeckom (2 625,7 mil. EUR) a najvyššie aktívne saldo s Rakúskom(2 710,2 mil. EUR) (tab. 1). Okrem dobrých obchodných vzťahov sú Nemecko, Rakúskoa Slovensko členmi EÚ a eurozóny. Nemecko patrí medzi zakladajúcich členov EÚa významne ovplyvnilo európsku integráciu. Švajčiarsko nie je členom EÚ, ale švajčiarskeprávo sa prispôsobuje právu EÚ, keďže krajina podpísala s EÚ množstvo bilaterálnych zmlúv 7 .Popisované krajiny majú rovnaký úradný jazyk, Nemecko a Rakúsko jazyk nemeckýa vo Švajčiarsku je nemecký jazyk jedným z úradných jazykov.1 Hospodárska diplomacia a zahraničné zastúpeniaVo väčšine štátov sveta je realizácia zahraničnej politiky v kompetencii vlády.Praktický výkon diplomacie realizuje ministerstvo zahraničných vecí, ako špecializovaný orgánštátu pre zahraničné styky na čele s ministrom zahraničných vecí a jemu podriadené útvary,ktoré pôsobia v zahraničí – zastupiteľské úrady.„Na základe súčasného teoretického poznania, prevažujúceho názoru diplomatickejpraxe, ako aj na základe súčasnej vnútroštátnej i medzinárodnej legislatívy, je hospodárskadiplomacia považovaná za organickú súčasť klasickej diplomacie štátu.“ 8 „Predstavuje jednuz dimenzií diplomacie štátu, ktorá je zameraná na presadzovanie jeho zahraničnoekonomickýchzáujmov vo vzťahu k iným aktérom svetového politického systému mierovýmiprostriedkami.“ 9 Štát svoju diplomaciu a hospodársku diplomaciu realizuje v dvoch úrovniach,na úrovni politických predstaviteľov krajiny (aktérmi sú prezident, premiér, ministri a členoviaparlamentu), alebo na úrovni diplomatických misií (vedúci misie, členovia diplomatickéhopersonálu). Predmetom článku je hospodárska diplomacia realizovaná prostredníctvomzastupiteľských úradov.Vysielajúce štáty zriaďujú v štátoch, s ktorými nadviazali a udržujú diplomatickéstyky, zastupiteľské úrady, ktorých súčasťou sú aj oficiálne hospodársko-diplomatickézastúpenia. „V diplomatickej praxi tieto zastúpenia môžu mať rôzne názvy, napr. obchodnéoddelenie, ekonomické oddelenie, obchodno-ekonomické oddelenie, hospodársky referáta podobne. Všetky uvedené názvy sa považujú za rovnocenné.“ 10 Na Slovensku sa používaoznačenie obchodno-ekonomické oddelenie. Za ekonomické oddelenie môže zodpovedaťministerstvo zahraničných vecí, prípadne iné ministerstvá, napr. ministerstvo hospodárstva,alebo príbuzné odborné hospodárske rezorty. Okrem ministerstiev sa môžu na hospodárskejdiplomacii zúčastňovať aj tretie subjekty, špecializované na podporu obchodu, exportu (Tradepromotion organizations, TPOs) a investícií (Investment promotion agencies, IPAs), prípadnekomory. Zastúpenia vytvorené týmito subjektmi môžu byť súčasťou zastupiteľských úradov,alebo môžu byť od zastupiteľských úradov organizačne oddelené s vysokým stupňomautonómie, napriek tomu však so zúčastnenými ministerstvami úzko spolupracujú, prípadne súnimi riadené. Okrem rozdielnych majú ekonomické oddelenia aj spoločné znaky. „Spravidlafungujú v štruktúre zastupiteľského úradu vysielajúceho štátu, hoci ich sídlo nemusí byť totožnéso sídlom zastupiteľského úradu. Majú špecifické právne postavenie, podliehajú jednakvnútroštátnym právnym predpisom a jednak medzinárodnoprávnym predpisom.“ 11 Pracovníciekonomických oddelení môžu patriť k členom diplomatického personálu ako je to napr. na7 Švajčiarsko sa uchádzalo o členstvo v EÚ v máji 1992, no občania krajiny v referende vstupdo EÚ odmietli.8 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 12.9 Pajtinka, E. (2007): Hospodárska diplomacia: Hľadanie efektívneho modelu riadenia, aleboboj o obchodných atašé?, s. 16-18.10 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 44.11 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 45-46.MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 155
slovenských a nemeckých veľvyslanectvách, ale aj nemusia, ako je to napr. na rakúskomveľvyslanectve.2 Inštitucionálne modely hospodárskej diplomacieV literatúre je možné nájsť rôzne klasifikácie systémov inštitucionálneho usporiadaniahospodárskej diplomacie. Napr. Rana definuje modely: integrovaný, čiastočne integrovaný,duálny/konkurenčný, model tretej agentúry a model postúpenia právomoci. 12 Baranay popisujetri modely: integrovaný, čiastočne integrovaný a model tretej agentúry. 13 Pajtinka pre potrebysvojej štúdie, ktorá sa zameriava na vybrané inštitucionálne aspekty súčasnej hospodárskejdiplomacie (v bilaterálnom kontexte) so zreteľom na slovenskú a českú diplomatickú prax,analyzuje tri základné modely: integrovaný, duálny a model tretej agentúry. 14 Naopak Tóth 15a Rusiňák 16 definujú modely z pohľadu zúčastnených ministerstiev a konštatujú, že v súčasnostisa najviac uplatňujú tri modely – integrovaný, duálny a kombinovaný. Dôsledkom rôznychkritérií a charakteristík, ktoré vstupujú do popisu modelov, sa stáva, že niektoré krajiny súu rôznych autorov uvedené v rozdielnych modeloch. Takým príkladom je Nemecko, ktorépodľa Ranu aplikuje model postúpenia právomocí, 17 podľa Tótha aplikuje duálny model, lebona hospodárskej diplomacii sa zúčastňujú dve ministerstvá, ministerstvo zahraničných vecía ministerstvo hospodárstva. 18 Treba povedať, že prípad Nemecka je špecifický. V jeho prípadesa síce zúčastňujú dve ministerstvá, vlastný systém je však trojpilierový. Ministerstvohospodárstva koordinuje jednotlivých aktérov systému a ministerstvo zahraničných vecí sapodieľa na hospodárskej diplomacii ako jeden z pilierov systému, prostredníctvomhospodárskych referátov zastupiteľských úradov na ktorých pracujú ekonomickí diplomati.Základným modelom je model integrovaný (unified model). V ňom je riadeniehospodárskej diplomacie v kompetencii ministerstva zahraničných vecí. Ministerstvozahraničných vecí riadi hospodársku diplomaciu, ktorá je integrálnou súčasťou zahraničnejslužby štátu a implementuje aktivity na báze definovanej stratégie a priorít v spoluprácis relevantnými organizáciami, záujmovými a podnikateľskými skupinami v štáte. Ministerstvozahraničných vecí má úlohu koordinátora v tomto procese a je priamo zodpovedné zadosiahnutie definovaných cieľov na medzinárodnej úrovni, prostredníctvom sietediplomatických zastúpení. V integrovanom modeli zastupiteľské úrady a ekonomické oddeleniamajú jednotné, integrované riadenie. Podľa Ranu takýto model v súčasnosti aplikujú napr.Kanada, Švédsko a Austrália. 19 Tieto krajiny 20 kombinujú zahraničné služby a zahraničnéhospodárstvo do jedného ministerstva a vedúci diplomatickej misie je zodpovedný za obeaktivity. 21 „Integrovaný model je praktickým vyjadrením potreby jednotne riadenej štátnej12 Rana, K. S. (2002): Bilateral Diplomacy, s. 70-71.13 Baranay, P. (2009): Modern economic diplomacy, s. 8.14 Pajtinka, E. (2007): Hospodárska diplomacia: Hľadanie efektívneho modelu riadenia, aleboboj o obchodných atašé?, s. 16-18.15 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 37-38.16 Rusiňák, P. a kol. (2012): Diplomacia – úvod do štúdia, str. 60.17 Rana, K. S. (2002): Bilateral Diplomacy, s. 71.18 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 38.19 Rana, K. S. (2002): Bilateral Diplomacy, s. 70.20 Kanada (Department of Foreign Affairs and International Trade, DFAIT), Švédsko (Ministryfor Foreign Affairs, MFA) a Austrália (Department of Foreign Affairs and Trade, DFAT).21 Kostecki, M., Naray, O. (2007): Commercial diplomacy and international business, s. 24.156 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
- Page 140 and 141: eject it), but he favours the monet
- Page 142 and 143: was bound to take steps. Many other
- Page 144 and 145: preferences. Massive fiscal incetiv
- Page 146 and 147: end of 1998. 55 The crisis also dee
- Page 148 and 149: The central bank also responded to
- Page 150 and 151: 4. CALLEN, T. - McKIBBIN, W. J. (20
- Page 152 and 153: 1, February 2001. [20.3.2008.] Avai
- Page 154 and 155: P R E H Ľ A DINŠTITUCIONÁLNE MOD
- Page 158 and 159: diplomacie v podmienkach, keď real
- Page 160 and 161: organizačnej matice sú: ministers
- Page 162 and 163: neprítomnosti ďalších pilierov
- Page 164 and 165: oddelenia, sú v rámci veľvyslane
- Page 166 and 167: ktorý aplikuje Nemecko. V tomto mo
- Page 168 and 169: ZÁVERModely organizácie hospodár
- Page 170 and 171: 20. TÓTH, Ľ. - HORVÁTHOVÁ, K. (
- Page 172 and 173: podmienky. Od sedemdesiatych rokov
- Page 174 and 175: 1 Tradičné teórie medzinárodný
- Page 176 and 177: okolitých štátov. Násilné pres
- Page 178 and 179: 1.3 NeorealizmusRealistický smer s
- Page 180 and 181: a morálnosti. Teroristické a extr
- Page 182 and 183: 17. NYE, Joseph S. (2004): The Bene
- Page 184 and 185: právnom rámci, ktorý poskytne od
- Page 186 and 187: Tretím a posledným princípom je
- Page 188 and 189: III.IV.s adekvátnou ochranou vodn
- Page 190 and 191: Podľa princípu spravodlivého a r
- Page 192 and 193: POUŽITÁ LITERATÚRA:1. BENCALA, K
- Page 194 and 195: 1 Funkcia ropného trhuPodľa zákl
- Page 196 and 197: neštandardné pohyby cien v roku 2
- Page 198 and 199: forwardových obchodov, kde je kaž
- Page 200 and 201: Idea konceptu racionálnej špekul
- Page 202 and 203: 5. GRANČAY, M.: Hypotekárny trh U
- Page 204 and 205: chrobáky a červy považujú za v
slovenských a nemeckých veľvyslanectvách, ale aj nemusia, ako je to napr. na rakúskomveľvyslanectve.2 Inštitucionálne modely hospodárskej diplomacieV literatúre je možné nájsť rôzne klasifikácie systémov inštitucionálneho usporiadaniahospodárskej diplomacie. Napr. Rana definuje modely: integrovaný, čiastočne integrovaný,duálny/konkurenčný, model tretej agentúry a model postúpenia právomoci. 12 Baranay popisujetri modely: integrovaný, čiastočne integrovaný a model tretej agentúry. 13 Pajtinka pre potrebysvojej štúdie, ktorá sa zameriava na vybrané inštitucionálne aspekty súčasnej hospodárskejdiplomacie (v bilaterálnom kontexte) so zreteľom na slovenskú a českú diplomatickú prax,analyzuje tri základné modely: integrovaný, duálny a model tretej agentúry. 14 Naopak Tóth 15a Rusiňák 16 definujú modely z pohľadu zúčastnených ministerstiev a konštatujú, že v súčasnostisa najviac uplatňujú tri modely – integrovaný, duálny a kombinovaný. Dôsledkom rôznychkritérií a charakteristík, ktoré vstupujú do popisu modelov, sa stáva, že niektoré krajiny súu rôznych autorov uvedené v rozdielnych modeloch. Takým príkladom je Nemecko, ktorépodľa Ranu aplikuje model postúpenia právomocí, 17 podľa Tótha aplikuje duálny model, lebona hospodárskej diplomacii sa zúčastňujú dve ministerstvá, ministerstvo zahraničných vecía ministerstvo hospodárstva. 18 Treba povedať, že prípad Nemecka je špecifický. V jeho prípadesa síce zúčastňujú dve ministerstvá, vlastný systém je však trojpilierový. Ministerstvohospodárstva koordinuje jednotlivých aktérov systému a ministerstvo zahraničných vecí sapodieľa na hospodárskej diplomacii ako jeden z pilierov systému, prostredníctvomhospodárskych referátov zastupiteľských úradov na ktorých pracujú ekonomickí diplomati.Základným modelom je model integrovaný (unified model). V ňom je riadeniehospodárskej diplomacie v kompetencii ministerstva zahraničných vecí. Ministerstvozahraničných vecí riadi hospodársku diplomaciu, ktorá je integrálnou súčasťou zahraničnejslužby štátu a implementuje aktivity na báze definovanej stratégie a priorít v spoluprácis relevantnými organizáciami, záujmovými a podnikateľskými skupinami v štáte. Ministerstvozahraničných vecí má úlohu koordinátora v tomto procese a je priamo zodpovedné zadosiahnutie definovaných cieľov na medzinárodnej úrovni, prostredníctvom sietediplomatických zastúpení. V integrovanom modeli zastupiteľské úrady a ekonomické oddeleniamajú jednotné, integrované riadenie. Podľa Ranu takýto model v súčasnosti aplikujú napr.Kanada, Švédsko a Austrália. 19 Tieto krajiny 20 kombinujú zahraničné služby a zahraničnéhospodárstvo do jedného ministerstva a vedúci diplomatickej misie je zodpovedný za obeaktivity. 21 „Integrovaný model je praktickým vyjadrením potreby jednotne riadenej štátnej12 Rana, K. S. (2002): Bilateral Diplomacy, s. 70-71.13 Baranay, P. (2009): Modern economic diplomacy, s. 8.14 Pajtinka, E. (2007): Hospodárska diplomacia: Hľadanie efektívneho modelu riadenia, aleboboj o obchodných atašé?, s. 16-18.15 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 37-38.16 Rusiňák, P. a kol. (2012): Diplomacia – úvod do štúdia, str. 60.17 Rana, K. S. (2002): Bilateral Diplomacy, s. 71.18 Tóth, Ľ., Horváthová, K. (2006): Hospodárska diplomacia bilaterálne vzťahy, s. 38.19 Rana, K. S. (2002): Bilateral Diplomacy, s. 70.20 Kanada (Department of Foreign Affairs and International Trade, DFAIT), Švédsko (Ministryfor Foreign Affairs, MFA) a Austrália (Department of Foreign Affairs and Trade, DFAT).21 Kostecki, M., Naray, O. (2007): Commercial diplomacy and international business, s. 24.156 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4