v Afrike, keďže Maurícius nedisponuje žiadnym nerastným bohatstvom, jeho pracovná sila jedrahá v porovnaní s čínskou a niečo vyše 1 milióna obyvateľov nepredstavuje ani významnýodbytový trh. Na druhej strane, vláda na Mauríciu je hodnotená ako najdemokratickejšiaa najtransparentnejšia v Afrike (dokonca je hodnotená lepšie než Slovensko), mieraskorumpovanosti verejného sektora je nízka a podnikateľské prostredie na Mauríciu jedlhodobo najlepšie v celej Afrike. Členstvo v afrických integračných zoskupeniach zaisťujepreferenčný prístup na trhy južnej a východnej Afriky, s ktorými má Maurícius podpísanédohody o zamedzení dvojitého zdanenia. Vláda okrem toho, že je stabilná a plne demokratická,poskytuje aj daňové zvýhodnenia (z príjmov, podnikania, z kapitálových ziskov, dividendy)a repatriáciu zisku bez daní a poplatkov. Maurícius by preto mohol byť vstupnou bránou dozvyšku Afriky pre čínskych podnikateľov, ktorí popri nadväzovaní obchodných stykov môžuvyužívať aj rekreačné možnosti ostrova.Tab. 1: Top 15 recipientov tokov čínskych PIZ v Afrike v rokoch 2008-2010Poradie najväčšíchrecipientov čínskych 2008 2009 2010PIZ1. JAR Alžírsko JAR2. Zambia Konžská dem. rep. Konžská dem. rep.3. Nigéria Nigéria Niger4. Madagaskar Egypt Alžírsko5. Alžírsko Zambia Nigéria6. Maurícius Etiópia Keňa7. Gabon Čad Angola8. Konžská dem. rep. Ghana Zambia9. Keňa Madagaskar Etiópia10. Tanzánia JAR Ghana11. Egypt Niger Egypt12. Benin Keňa Botswana13. Botswana Kongo Kongo14. Rwanda Guinea Zimbabwe15. Sierra Leone Tanzánia MadagaskarPrameň: Vlastné spracovanie podľa štatistických údajov MOFCOM.*tučným písmom sú zvýraznené štáty, ktoré sa len v danom roku dostali medzi top 15recipientov čínskych PIZZvýšený čínsky záujem o Gabon sa prejavil v roku 2008, keď bola podpísaná dohodao čiastočnom financovaní výstavby vodnej elektrárne Grand Poubara vo výške 83 mil. USD.Výstavba projektu bola spojená so zmluvou o čínskej ťažbe železa v Bélinge vo výške 3 mld.USD. V období 2003-2010 export rovnomerne rástol, rovnako ako aj HDP krajiny (s výnimkouroku 2009 kvôli globálnej finančnej a hospodárskej kríze). Korelácia čínskych investíciív Gabone je badateľná aj s importom primárnych komodít do Číny. Od roku 2006 sa stalahlavnou dovoznou komoditou ropa, od roku 2008 aj kovy, ale ich import sa výrazne obmedzilv krízovom roku 2009. Dovtedy bolo najdôležitejším importným artiklom drevo. Ostatnédeterminanty v prípade Gabonu taktiež vylučujeme ako rozhodujúce pri investovaní Číny,keďže po ich analýze možno jednoznačne skonštatovať, že toky čínskych PIZ sa vyvíjali odnich nezávisle.Čínske investície v Tanzánii za posledné 3 roky rástli, avšak v menšej miere, než doostatných štátov Afriky, čo vysvetľuje jej následný pokles v rebríčku recipientov v rokoch2009-2010. V prípade Tanzánie však nemožno import primárnych komodít brať za smerodajnýdeterminant čínskych PIZ, keďže v rokoch 2005 až 2007 sa medzi nimi prejavila výraznáMEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 101
negatívna korelácia. Za relevantné preto považujeme ostatné determinanty (ekonomický rast,exportný trh a orná pôda).Zvýšený objem čínskych investičných tokov v roku 2008 do Beninu sa pripisujepostaveniu univerzitnej nemocnice v Parakou v hodnote 8 miliónov USD. V prípade Beninunemožno hovoriť o nerastných surovinách ako o determinante čínskych PIZ vôbec. Hlavnouimportnou položkou do Číny je dlhoročne bavlna a drevo. Benin bol za posledných 8 rokovvždy na popredných priečkach krajín dovážajúcich čínske výrobky, preto ho považujeme zadeterminant, ktorý mohol stáť za zvýšeným objemom čínskych investícií v roku 2008. Je všakpríkladom krajiny, o ktorú Čína postupne stráca záujem. Kým v rokoch 2003 a 2004 dostávalpodstatne viac investícií než priemer afrických štátov, za posledné 2 roky (2009-2010) sú tokyčínskych investícií do Beninu zanedbateľné. Vysvetliť tento jav môže index demokracie a tzv.„vláda zákona“, ktorá sa za posledné 2 roky výrazne zhoršila.Väčší nárast čínskych investícií v Rwande prebehol v roku 2008. Determinanty s nimispojené boli „vláda zákona“, resp. zlepšenie politicko-právneho fungovania štátu poparlamentných voľbách. Vďaka zvýšenému toku investícií do iných štátov Afriky sa všakRwanda dostala medzi priemerných recipientov. Nemožno hovoriť o poklese čínskeho záujmuo Rwandu, keďže toky čínskych PIZ sa za posledné 3 roky udržiavajú na stabilnej úrovni(v roku 2009 bol zaznamenaný mierny pokles v dôsledku zníženia celosvetového dopytu, a tedaaj čínskeho). Dlhoročnou importnou položkou sú kovy a od roku 2008 narástol aj čínsky importkávy.Sierra Leone je jednou z krajín, o ktorú za obdobie posledných 8 rokov ČĽR javíminimálny záujem v porovnaní s ostatnými štátmi Afriky s výnimkou roku 2008. Investície,ktoré prispeli k posunu krajiny na 15. priečku v roku 2008 smerovali na postavenie nemocnices antimalarickým centrom vo Freetowne, 2 škôl, štadiónu a do pestovania ryže. Podobnúzmluvu podpísala Čína aj s Mozambikom, kde sa výmenou za pestovanie ryže zaviazalapostaviť 3 elektrárne a nové cesty, a s Togom, kde postavila poľnohospodárske technologickécentrum. Spomedzi jednotlivých krajín Afriky patrí do skupiny rozlohou stredne veľkých štátovs veľmi obmedzenými obchodnými vzťahmi s Čínou a s veľmi nízkym ročným outputom. Topotvrdzuje nami určené determinanty čínskych PIZ, ktoré v krajine chýbajú, resp. súnemotivujúce pre čínskych investorov.Markantný nárast čínskych investícií zaznamenala Etiópia v roku 2009, keď bolapodpísaná dohoda o výstavbe nových diaľnic a dvoch vodných elektrární. Etiópia je dlhodobostredobodom záujmu čínskeho exportu, čo je prirodzený jav, vzhľadom na jej rýchlo rastúcupopuláciu. Etiópia je po Nigérii druhou najľudnatejšou krajinou Afriky, čo predstavuje veľkýpotenciál dopytu po statkoch. Aj podľa objemu vyprodukovaného HDP patrí Etiópia dlhodobomedzi prvých 30 % krajín Afriky. V prepočte na jedného obyvateľa má však krajina dlhodoboveľmi nízke HDP (za posledné 3 roky je to medzi 300 a 351 USD na rok). Rozlohou ornej pôdyje piatou najväčšou krajinou Afriky. Hlavný determinant, ktorý vykazuje najvyššiu korelácius vývojom tokov PIZ v Etiópii, je import primárnych komodít. Čína dlhodobo vo veľkýchmnožstvách importuje kožu a olejniny z Etiópie. Kovové rudy a zlúčeniny predstavujúv porovnaní s poľnohospodárskymi plodinami zlomok čínskych importov. Predpokladáme, žeďalší nárast investícií bude smerovať práve do poľnohospodárstva, a to najmä vzhľadom naklimatické predispozície krajiny.Čínske diplomatické vzťahy s Čadom boli znovu obnovené v roku 2006. Odvtedy saČína podieľala na všetkých väčších rozvojových projektoch v krajine, ako napríklad výstavbavládnych budov, nemocníc, škôl, zásobární vody, či ropných prieskumov. V roku 2009 ChinaNational Petroleum Corporation začala výstavbu ropovodu na juhozápade krajiny, čo vyvolaloposun Čadu do rebríčku 15 najväčších recipientov čínskych PIZ v Afrike. Čad sa postavenímrafinérie dostal z paradoxnej pozície importéra v zahraničí spracovanej ropy, ktorú vyťažil navlastnom území, do pozície priameho spotrebiteľa. Od roku 2011 sa začal stavať priemyselnýpark pri Djarmayi na výrobu petrochemických výrobkov a cementáreň na juhovýchode Čadu102 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 2 and 3:
Medzinárodné vzťahyVedecký čas
- Page 4 and 5:
ObsahPôvodné vedecké článkyZEN
- Page 6 and 7:
ContentOriginal scientific papersZE
- Page 8 and 9:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 10 and 11:
epublikou a Indickou republikou? Za
- Page 12 and 13:
spočiatku javí iba ako malá sekt
- Page 14 and 15:
Z kulturologického hľadiska tento
- Page 16 and 17:
6. LEHMANNOVÁ, Z. a kol.(2010): Pa
- Page 18 and 19:
krajiny 2 . Zatiaľ čo pri cle pla
- Page 20 and 21:
Textilv ekonomike (P SA /P TA ). 7
- Page 22 and 23:
TextilGraf 3: Účinky subvencií n
- Page 24 and 25:
TextilGraf 4: Účinky subvencií n
- Page 26 and 27:
TextilAnalyzujme teraz rozdiely v d
- Page 28 and 29:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31:
dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33:
Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35:
do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37:
6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39:
a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41:
Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43:
Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45:
Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47:
a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49:
Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51:
systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79: 1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83: nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89: planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91: vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93: populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 100 and 101: D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁ
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
- Page 140 and 141: eject it), but he favours the monet
- Page 142 and 143: was bound to take steps. Many other
- Page 144 and 145: preferences. Massive fiscal incetiv
- Page 146 and 147: end of 1998. 55 The crisis also dee
- Page 148 and 149: The central bank also responded to
- Page 150 and 151: 4. CALLEN, T. - McKIBBIN, W. J. (20
- Page 152 and 153:
1, February 2001. [20.3.2008.] Avai
- Page 154 and 155:
P R E H Ľ A DINŠTITUCIONÁLNE MOD
- Page 156 and 157:
zahraničného obchodu s Nemeckom (
- Page 158 and 159:
diplomacie v podmienkach, keď real
- Page 160 and 161:
organizačnej matice sú: ministers
- Page 162 and 163:
neprítomnosti ďalších pilierov
- Page 164 and 165:
oddelenia, sú v rámci veľvyslane
- Page 166 and 167:
ktorý aplikuje Nemecko. V tomto mo
- Page 168 and 169:
ZÁVERModely organizácie hospodár
- Page 170 and 171:
20. TÓTH, Ľ. - HORVÁTHOVÁ, K. (
- Page 172 and 173:
podmienky. Od sedemdesiatych rokov
- Page 174 and 175:
1 Tradičné teórie medzinárodný
- Page 176 and 177:
okolitých štátov. Násilné pres
- Page 178 and 179:
1.3 NeorealizmusRealistický smer s
- Page 180 and 181:
a morálnosti. Teroristické a extr
- Page 182 and 183:
17. NYE, Joseph S. (2004): The Bene
- Page 184 and 185:
právnom rámci, ktorý poskytne od
- Page 186 and 187:
Tretím a posledným princípom je
- Page 188 and 189:
III.IV.s adekvátnou ochranou vodn
- Page 190 and 191:
Podľa princípu spravodlivého a r
- Page 192 and 193:
POUŽITÁ LITERATÚRA:1. BENCALA, K
- Page 194 and 195:
1 Funkcia ropného trhuPodľa zákl
- Page 196 and 197:
neštandardné pohyby cien v roku 2
- Page 198 and 199:
forwardových obchodov, kde je kaž
- Page 200 and 201:
Idea konceptu racionálnej špekul
- Page 202 and 203:
5. GRANČAY, M.: Hypotekárny trh U
- Page 204 and 205:
chrobáky a červy považujú za v
- Page 206:
INŠTRUKCIE PRE AUTOROVPríspevky d