D I S K U S I ASÚČASNÉ A OČAKÁVANÉ BUDÚCE TRENDY PRÍLEVU ČÍNSKYCH PRIAMYCHINVESTÍCIÍ DO AFRIKYIng. Nóra Szikorová, PhD.ABSTRAKTČínske investície vo svete naberajú na význame. Niektoré krajiny ich vnímajú akopríležitosť, iné zas ako hrozbu. Najviac kritizované investície Číny prúdia predovšetkým doafrických krajín a je za ne často titulovaná novodobým kolonizátorom Afriky. Na základesledovania nárastu čínskeho investičného záujmu v jednotlivých afrických ekonomikáchv predkladanom článku identifikujeme tie, ktoré sa do stredobodu čínskeho záujmu dostali lennedávno. Následne analyzujeme čínske investície v týchto štátoch zo sektorálneho hľadiskaa skúmame determinanty čínskych investícií v nich. Napokon na základe analýzy súčasnýchtrendov čínskych investícií identifikujeme tie štáty, do ktorých možno očakávať ďalší nárastinvestícií a prichádzame k záveru, že Čína novodobým kolonizátorom Afriky nie je.Kľúčové slová: čínske investície, Afrika, determinanty, trendy čínskych investíciíABSTRACTThe Chinese investments in the world are attracting more and more scientific andpolitical attention. Some countries perceive them as an opportunity, whereas others see them asa threat. The most often criticised are the Chinese investments flowing into Africa. Media,politicians and researchers often claim China is a new colonizer of Africa. In the present articlewe identify African countries which have sparked the attention of Chinese investors in therecent years. We analyse Chinese investments in these countries from a sectorial aspect andfocus on determinants of these investments. Our main goal is to determine the future trends ofChinese outward direct investments in Africa. Based on this analysis there is no proof thatChina is a new colonizer of Africa.Key words: Chinese investments, Africa, determinants, trends in Chinese investmentsJEL: F21, F54ÚVODČínske investície v Afrike si v posledných rokoch získali mediálnu, akademickúi politickú pozornosť. Dôvodom je skutočnosť, že naberajú na objeme, expandujú na nové trhy,kde využívajú existujúce medzery a ponúkajú flexibilnejšie podmienky. Najväčším problémompre hospodársky vyspelé štáty Západu je to, že čínske investície sú pre africké ekonomikynezriedka atraktívnejšie: ponúkajú hotové projekty a riešenia, ktoré sú hmatateľné pre bežnéhoobyvateľa. Keďže africký ťažobný sektor je vo veľkej miere saturovaný 1 , najjednoduchšíspôsob expanzie na tieto trhy je investovanie do sektorov, ktoré všeobecne nie sú také lákavépre investorov. Infraštruktúra, zdravotníctvo a ťažba menej atraktívnych kovov a surovín (narozdiel od zlata, striebra, diamantov, ropy, či zemného plynu) sú oblasti, kde sa čínski investorisnažia infiltrovať.1 SZIKOROVÁ, N. (2012). Čínske investície v afrických štátoch bohatých na zemný plyn, uhlie,urán a fosfáty, s. 32.MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4 ○ 99
Cieľom tohto článku je identifikácia očakávaných trendov čínskych investícií v Afrikezo sektorálneho i teritoriálneho aspektu. Na základe identifikácie motívov a determinantovčínskych PIZ 2 v Afrike, analýzy súčasných investičných projektov v štátoch, ktoré vzbudiliv poslednom čase najväčšiu pozornosť čínskych investorov, vytvoríme projekciu smerovaniaočakávaných investičných tokov.1 MetodológiaNa zistenie trendov budúceho prílevu čínskych PIZ v Afrike sme vychádzali z údajovo tokoch PIZ za posledné 3 roky (2008-2010) podľa dát Ministerstva obchodu ČĽR. Medzištáty, ktoré sa dostali medzi top 15 recipientov čínskych PIZ za posledné 3 roky, identifikujemetie, ktoré sa tam dostali prvýkrát až v danom roku. Následne v nich analyzujeme najväčšiemediálne známe investičné projekty 3 v sledovanom období a determinanty, ktoré viedlik nárastu čínskeho záujmu o tieto krajiny.Medzi hlavné motívy čínskych investícií v Afrike patrí 4 :podpora exportu čínskych výrobkov a služieb,minimalizácia nákladov a stabilizácia ponuky nerastných surovín,zvýšenie konkurencieschopnosti čínskych firiem doma a v zahraničí,a vytváranie a upevňovanie diplomatických vzťahov.S motívmi Číny sú spojené determinanty, ktoré robia jednotlivé krajiny atraktívnymipre čínskych investorov. Determinantmi investícií motivovaných minimalizáciou nákladov jehojná vybavenosť výrobnými faktormi, a to predovšetkým nerastným bohatstvom a pôdou,ďalej objem importu nerastného bohatstva a množstvo pôdy v krajine. Determinanty investíciíodzrkadľujúce podporu exportu výrobkov a služieb a zvýšenie konkurencieschopnosti čínskychfiriem sú sledovateľné prostredníctvom kvality podnikateľského prostredia prijímateľskýchkrajín, vývoja ich HDP, či čínskych exportov do nich. 52 Súčasné trendy čínskych investícií v afrických štátochMedzi 15 najväčšími prijímateľmi tokov čínskych PIZ v rokoch 2008-2010 smehľadali také krajiny, ktoré vzbudili záujem čínskych investorov len v poslednom období.Krajiny, ktoré sa dostali medzi 15 najväčších recipientov čínskych investícií prvýkrát v roku2008, boli: Maurícius, Gabon, Tanzánia, Benin, Rwanda a Sierra Leone. Nové krajiny, ktoré samedzi nimi objavili v roku 2009, boli: Etiópia, Čad, Ghana, Niger, Kongo a Guinea. A krajiny,ktoré vzbudili čínsku pozornosť až v roku 2010, sú Angola a Zimbabwe (Tab. 1).V nasledovnom texte analyzujeme čínske investície v uvedených krajinách, aby smeidentifikovali súčasné trendy a poukázali na ich hlavné determinanty.V roku 2008 Čína investovala 820 miliónov USD do otvorenia ekonomickej zóny JinFei na Mauríciu. Táto investícia predstavovala historicky najväčší finančný prílev do krajiny,s cieľom získať obchodné väzby so zvyškom juhovýchodnej Afriky ako aj rozšíriť diverzitua modernizáciu ekonomiky, vďaka ktorým sa rozšíria exportné možnosti oboch štátov nasvetové trhy. Jin Fei zóna hospodárskej a obchodnej spolupráce vyčnieva z radu investícií Číny2 Priame investície v zahraničí (PIZ) sú slovenský ekvivalent anglickému termínu outwarddirect investments.3 Informácie o jednotlivých investičných projektoch pochádzajú z mediálnych správ, keďžesúhrnná databáza týchto projektov neexistuje.4 SZIKOROVÁ, N. (2011): Determinanty čínskych investícií v Afrike, s. 1065.5 Ibid.100 ○ MEDZINÁRODNÉ VZŤAHY, 2012, 4
- Page 2 and 3:
Medzinárodné vzťahyVedecký čas
- Page 4 and 5:
ObsahPôvodné vedecké článkyZEN
- Page 6 and 7:
ContentOriginal scientific papersZE
- Page 8 and 9:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 10 and 11:
epublikou a Indickou republikou? Za
- Page 12 and 13:
spočiatku javí iba ako malá sekt
- Page 14 and 15:
Z kulturologického hľadiska tento
- Page 16 and 17:
6. LEHMANNOVÁ, Z. a kol.(2010): Pa
- Page 18 and 19:
krajiny 2 . Zatiaľ čo pri cle pla
- Page 20 and 21:
Textilv ekonomike (P SA /P TA ). 7
- Page 22 and 23:
TextilGraf 3: Účinky subvencií n
- Page 24 and 25:
TextilGraf 4: Účinky subvencií n
- Page 26 and 27:
TextilAnalyzujme teraz rozdiely v d
- Page 28 and 29:
P Ô V O D N Ý V E D E C K Ý Č L
- Page 30 and 31:
dohody, ktorú členský štát uza
- Page 32 and 33:
Na základe návrhu Európskej komi
- Page 34 and 35:
do svojej výlučnej kompetencie, n
- Page 36 and 37:
6. Stanovisko Generálneho advokát
- Page 38 and 39:
a jadrovým programom. Takmer úpln
- Page 40 and 41:
Južná Kórea sa ďalej rozvíjala
- Page 42 and 43:
Napätie medzi obomi štátmi na K
- Page 44 and 45:
Graf 2: Štruktúra tvorby HDP KĽD
- Page 46 and 47:
a luxusného tovaru. Rada bezpečno
- Page 48 and 49:
Osobitnú skupinu ŠEZ tvoria zóny
- Page 50 and 51: systému na potraviny a iný priemy
- Page 52 and 53: 7. SINGH, L. 2012. India and North
- Page 54 and 55: D I S K U S I AVÝVOJ MULTILATERÁL
- Page 56 and 57: chybět příslušné pravomoce k u
- Page 58 and 59: socialistickou federativní sověts
- Page 60 and 61: uzavírat bilaterální dohody mezi
- Page 62 and 63: 2 Stěžejní multilaterální obch
- Page 64 and 65: Pod záštitou UNCTAD byl během ro
- Page 66 and 67: Celní úmluva ATA karnet pro doča
- Page 68 and 69: těchto práv jednotlivými státy
- Page 70 and 71: zejména na nastolování obchodu v
- Page 72 and 73: 33. ORGANISATION FOR ECONOMIC CO-OP
- Page 74 and 75: D I S K U S I AFAKTORY ROZVOJA A RA
- Page 76 and 77: tradície a pomerne ľahko sa dost
- Page 78 and 79: 1979 ajatollách Chomejní povolil
- Page 80 and 81: moslimských krajín - vytvárať n
- Page 82 and 83: nachádzali v Pakistane, kde v úlo
- Page 84 and 85: jedna skupina argumentuje množstvo
- Page 86 and 87: 28. OLCOTT, M. BRILL (2012). Centra
- Page 88 and 89: planéty Zem, je možné identifiko
- Page 90 and 91: vysokohorských ľadovcov a snehove
- Page 92 and 93: populácie človeka. Len v roku 200
- Page 94 and 95: s tým sú „tiché“ krízy spô
- Page 96 and 97: druhov rastlín alebo globálne ote
- Page 98 and 99: 10. MACGRANAHAN, G., BALK, D. , et
- Page 102 and 103: v Afrike, keďže Maurícius nedisp
- Page 104 and 105: v Baoaré. Krajina patrí medzi naj
- Page 106 and 107: nadmerné znečistenie vody v Čín
- Page 108 and 109: ZÁVERPredkladaný článok analyzu
- Page 110 and 111: D I S K U S I AŠPECIFIKÁ POSTAVEN
- Page 112 and 113: stálym obyvateľstvom, definovaný
- Page 114 and 115: občianstve, ktoré zakladajú prim
- Page 116 and 117: Špecifické a nezameniteľné post
- Page 118 and 119: dochádza v prípadoch exilových v
- Page 120 and 121: P R E H Ľ A DPROBLEM OF EASTERN PA
- Page 122 and 123: countries where the development of
- Page 124 and 125: In the Joint Declaration it was sta
- Page 126 and 127: On the partners’ side we see that
- Page 128 and 129: espect for ordinary citizens of the
- Page 130 and 131: P R E H Ľ A DJAPAN´S LOST DECADE:
- Page 132 and 133: often called a “bubble boom” or
- Page 134 and 135: investments into properties - see t
- Page 136 and 137: Ongoing appreciation of the currenc
- Page 138 and 139: usinesses etc.) as well as by long-
- Page 140 and 141: eject it), but he favours the monet
- Page 142 and 143: was bound to take steps. Many other
- Page 144 and 145: preferences. Massive fiscal incetiv
- Page 146 and 147: end of 1998. 55 The crisis also dee
- Page 148 and 149: The central bank also responded to
- Page 150 and 151:
4. CALLEN, T. - McKIBBIN, W. J. (20
- Page 152 and 153:
1, February 2001. [20.3.2008.] Avai
- Page 154 and 155:
P R E H Ľ A DINŠTITUCIONÁLNE MOD
- Page 156 and 157:
zahraničného obchodu s Nemeckom (
- Page 158 and 159:
diplomacie v podmienkach, keď real
- Page 160 and 161:
organizačnej matice sú: ministers
- Page 162 and 163:
neprítomnosti ďalších pilierov
- Page 164 and 165:
oddelenia, sú v rámci veľvyslane
- Page 166 and 167:
ktorý aplikuje Nemecko. V tomto mo
- Page 168 and 169:
ZÁVERModely organizácie hospodár
- Page 170 and 171:
20. TÓTH, Ľ. - HORVÁTHOVÁ, K. (
- Page 172 and 173:
podmienky. Od sedemdesiatych rokov
- Page 174 and 175:
1 Tradičné teórie medzinárodný
- Page 176 and 177:
okolitých štátov. Násilné pres
- Page 178 and 179:
1.3 NeorealizmusRealistický smer s
- Page 180 and 181:
a morálnosti. Teroristické a extr
- Page 182 and 183:
17. NYE, Joseph S. (2004): The Bene
- Page 184 and 185:
právnom rámci, ktorý poskytne od
- Page 186 and 187:
Tretím a posledným princípom je
- Page 188 and 189:
III.IV.s adekvátnou ochranou vodn
- Page 190 and 191:
Podľa princípu spravodlivého a r
- Page 192 and 193:
POUŽITÁ LITERATÚRA:1. BENCALA, K
- Page 194 and 195:
1 Funkcia ropného trhuPodľa zákl
- Page 196 and 197:
neštandardné pohyby cien v roku 2
- Page 198 and 199:
forwardových obchodov, kde je kaž
- Page 200 and 201:
Idea konceptu racionálnej špekul
- Page 202 and 203:
5. GRANČAY, M.: Hypotekárny trh U
- Page 204 and 205:
chrobáky a červy považujú za v
- Page 206:
INŠTRUKCIE PRE AUTOROVPríspevky d