2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

hospodárskeho rozvoja. Na najvyššom stupni sú PZI ovplyvnené už najmä vytvorenýmiaktívami, akými sú ľudské zdroje a infraštruktúra.Platnosť úvah japonských ekonómov bola potvrdená niekoľkokrát aj empiricky.Prvým príkladom je vývoj japonskej ekonomiky, ktorá tvorila základ teoretických hypotéz(a jej vývoj dokumentuje tabuľka č. 1). Rovnaké tendencie je však možné dokumentovať ajv iných štátoch juhovýchodnej Ázie, keď vhodným príkladom je Južná Kórea, ktorej firmypatria medzi najdynamickejšie sa rozvíjajúce sa na svete. Podobný vývoj je možnépozorovať v prípade čínskych korporácií, ktoré po fáze licenčnej spolupráce a spoločnýchpodnikov začínajú expandovať pomocou PZI v zahraničí. V poslednom období bolo možnéregistrovať predaj časti firmy IBM čínskej firme Lenovo alebo snahy čínskej ropnejspoločnosti CNOOC o kúpu amerických rafinérií.4 Dunningova teória PZI a hospodárskeho rozvojaJohn Dunning patrí medzi najváženejších ekonómov v oblasti skúmaniamedzinárodných stratégií, PZI a nadnárodných korporácií. Dunning sa venoval skúmaniuPZI a hospodárskeho rozvoja na všeobecnej úrovni, pričom jeho prístup je podobný prístupujaponských ekonómov. Jeho teória načrtáva základné vzťahy medzi tokmi a štruktúrou PZI afázou hospodárskeho rozvoja jednotlivých štátov.Dunning rozoznáva päť základných vývojových fáz, ktorými štáty pri investovanído zahraničia prechádzajú 4 :• V prvej fáze štáty neinvestujú v zahraničí, keďže kvôli svojej nízkej rozvinutostinedokážu využiť svoje špecifické prednosti. Do medzinárodného podnikania sadomáce firmy zapájajú len prostredníctvom vývozu. Veľkú úroveň v tejto fázehrajú PZI zo štátov na vyššom stupni hospodárskeho rozvoja, ktoré si začínajúvšímať špecifické výhody týchto štátov a snažia sa ich využiť a rozvinúť,• V druhej fáze dochádza k rastu PZI prúdiacich do štátu. Začína rásť kúpna silaobyvateľov a to si všímajú zahraničné firmy, ktoré nahrádzajú dovoz výrobouna mieste. Daný štát však v zahraničí investuje len zriedka, domáce firmy eštenedisponujú špecifickými výhodami, ktoré by mohli využiť,• V tretej fáze začínajú viditeľne rásť investície firiem daného štátu smerujúce dozahraničia. Domáce firmy už získali dostatočné skúsenosti v medzinárodnompodnikaní a vypracovali svoje špecifické výhody. Dochádza k rastu miezd aštát stráca výhodu lacnej pracovnej sily. Nastupujú však nové výhody – vysokýdopyt, technologický rozvoj, moderná infraštruktúra a pod. Odlev investícií jeešte nižší než prílev, ale objem prílevu a odlevu sa už začína zbližovať,• V štvrtej fáze sa štát stáva výrazným vývozcom priamych zahraničnýchinvestícií,• Piata fáza je sa podľa Dunninga vyznačuje intraindustriálnou produkciou.Rozhodnutia o PZI sú už menej podmienené špecifickými výhodamijednotlivých štátov, viac sa prihliada na dynamické faktory. Dovozné avývozné investície konvergujú. Podľa Dunninga je táto fáza v súčasnosticharakteristická pre najvyspelejšie štáty vo svetovej ekonomike.4 Baláž, P. a kol.: Medzinárodné podnikanie. Sprint, Bratislava, 2001, s. 14394