2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...
oku 1992. Bolo potrebné odstrániť celý rad prekážok, počnúc od rozdielnych národnýchtechnických noriem, ktoré bránili využitiu úspor z rozsahu výroby, existencie štátnychmonopolov v mnohých členských štátoch Únie, rôznorodosti daní uplatňovanýchv členských štátoch. V dôsledku existencie týchto prekážok, ako aj prijatím základnýchspoločných pravidiel týkajúcich sa životného prostredia, členské štáty EÚ presadili posundokončenia liberalizácie energetiky na rok 1999.V roku 1995 bol vydaný dokument Zelená listina pre energetickú politiku EÚ, ktorá bolavenovaná spoločnej energetickej politike s jednotným trhom bez prekážok v oblastienergetiky, vnútornej energetickej politike so spoločnými smermi intervencie vrátane faktoruživotného prostredia a spoločnej vonkajšej energetickej politike. Kľúčové smery energetickejpolitiky (diverzifikácia zdrojov a zabezpečenie ponuky) zostávajú v platnosti. Veľkápozornosť je v rámci energetickej politiky EÚ venovaná úsporám a racionalizácii spotrebyvo všetkých oblastiach, v distribúcii energie, priemyselnej spotrebe a v spotrebe domácností.Úspory energie stimulujú rôzne projekty a granty (SAVE a THERMIE), daňové úľavya podpory prostredníctvom programov výskumu a vývoja.Politika podpory malých a stredných podnikov (SMES) v EÚPre ekonomiku štátov sú dôležité prosperujúce malé a stredné podniky, ktorézvyšujú mnohotvárnosť ekonomiky, rozširujú konkurenciu, často sú dôležitýmisubdodávateľmi veľkých firiem a pomáhajú riešiť problém nezamestnanosti vytváranímnových pracovných miest. SMES na rozdiel od veľkých podnikov nemôžu využiť úsporyz rozsahu výroby, ani možnosti, ktoré ponúka jednotný trh EÚ. Sú obmedzené len na určitétrhy a z iných sú, naopak, vytlačené. Malé a stredné podniky však tvoria viac ako 90%podnikov EÚ a predstavujú viac ako 70% zamestnanosti. Z tohto dôvodu sa EÚ snažívytvoriť pre SMES lepšie hospodárske prostredie, zjednodušiť administratívne procedúrya poskytnúť im služby, ktoré sú pre ne obvykle nedostupné. Prvý takýto program na podporuSMES vytvorila Komisia v roku 1983, ktorý bol vyhlásený za Európsky rok SMESa lodného priemyslu. Zásady politiky pre malé a stredné podnikanie boli v roku 1986zakotvené do „Akčného programu pre malé a stredné podniky“.V roku 1993 Komisia vydala dokument s názvom „Rast, konkurencieschopnosťa zamestnanosť“, ktorý rozšíril základný rámec na politiku podpory podnikov. Dôraz sakládol na posilnenie konkurencieschopnosti podnikov (predovšetkým SMES) a rozvojzamestnanosti v EÚ. Tretí viacročný program pre SMES na roky 1997-2000 zahrnovalďalšie iniciatívy v tejto oblasti a získal podporu aj v kontexte prijatia Amsterdamskej zmluvy(1997).V decembri 2000 prijala Rada nový viacročný program pre podniky a podnikanie,obzvlášť pre SMES na roky 2001-2005, ktorý bol rozšírený oproti predchádzajúcimprogramom aj na členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátske štáty.V oblasti podpory podnikov si EÚ stanovila nasledovné kľúčové ciele:• Vytvorenie podmienok pre výhodné podnikateľské prostredie, ktoré bude viesťk dosiahnutiu konkurencieschopných a na znalostiach založených odvetví v EÚ• Podpora inovačného podnikateľského prostredia, ktoré je základom znalostnejekonomiky využitím výsledkov výskumu, posilnenie konkurencieschopnostia využitie nových technológií• Využitie možností, ktoré ponúka jednotný trh. Odstránenie pretrvávajúcich prekážokna jednotnom trhu, zabezpečenie prístupu na trh, liberalizácia takých sektorov, akosú doprava a telekomunikácie, zjednodušenie regulácie, aby sa mohol využiťpotenciál, ktorý jednotný trh ponúkaPolitika podpory podnikov v EÚ je financovaná z rôznych zdrojov Spoločenstva.Hlavným je viacročný Program pre podniky a podnikanie na roky 2001-2005. Aktivity80
súvisiace s inováciami sú podporované v rámci Inovačného programu. Iné zdrojefinancovania, ktoré sú zamerané na podniky, zahrnujú štrukturálne fondy EÚ a Európskainvestičná banka (EIB). EIB podporuje projekty a poskytuje pôžičky prostredníctvomfinancovania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni. Financované aktivity sú zamerané ajna vzdelávacie programy, podporu prístupu na nové trhy zlepšenie kvality, ochranuživotného prostredia a ďalšie.POŽITÁ LITERATÚRA1. Fiala, P.; Pitrová, M.: Evropská unie. CDK Brno, 2003. ISBN 80-7325-015-22. Keřkovský, M.; Keřkovská A.: Evropská unie historie, instituce, ekonomikaa politiky. Computer Press, Praha 1999. ISBN 80-7226-196-73. Cairns, W.: Introduction to European Law. Cavendish Publishing Limited, London,1997. ISBN 1 85941 205 X4. Faugére, J.P.: Économie européenne. Presses de Sciences Po, 2002. ISBN 2-247-04989-3KONTAKTIng. Beata TomkováKatedra diplomacie a medzinárodných vzťahovFakulta medzinárodných vzťahovEkonomická univerzita v Bratislavetomkova@euba.sk81
- Page 30 and 31: K TEORETICKÝM PRÍSTUPOM SKÚMANIA
- Page 32 and 33: Takéto štúdium sa zameriava pod
- Page 34 and 35: a presadzujúcich zahraničnú poli
- Page 36 and 37: ) raison d´état (štátny záujem
- Page 38 and 39: korporácie. „Pole výsostnej pô
- Page 40 and 41: europskou kulturu a politiku 200315
- Page 42 and 43: Súčasťou odborných a politický
- Page 44 and 45: môže za rovnakých podmienok poda
- Page 46 and 47: nerenegocioval. Predmetom zásadnej
- Page 48 and 49: Európskemu parlamentu, Rade a Hosp
- Page 50 and 51: prevažuje identifikácia občanov
- Page 52 and 53: nejednotnosti a slabosti, oslabujú
- Page 54 and 55: Článok 1 - 50 Transparentnosť pr
- Page 56 and 57: NÁRODNÁ INTEGRÁCIA V MAĎARSKEJ
- Page 58 and 59: príslušného štátu pomocou medz
- Page 60 and 61: zjednodušujú procedúry získania
- Page 62 and 63: legislatívu európskej únie, v pr
- Page 64 and 65: PREZENTÁCIE TÉZ DOKTORANDOVMEDZIN
- Page 66 and 67: Dohody o MMF podľa článku XXIX p
- Page 68 and 69: kvóta (v mil.SDR)podiel nacelkový
- Page 70 and 71: Euro 0,4100 Eura (43 %)japonský Je
- Page 72 and 73: PRIEMYSELNÁ POLITIKA EURÓPSKEJ Ú
- Page 74 and 75: Ďalším argumentom v prospech pri
- Page 76 and 77: ktorá by povzbudzovala koncentrác
- Page 78 and 79: Osobitý prístup má EÚ k audiovi
- Page 82 and 83: NÁZORYGLOBÁLNE ASPEKTY AUTOMOBILO
- Page 84 and 85: inovačný princíp hromadnej výro
- Page 86 and 87: udáva graf.č.2. Zaznamenaný stav
- Page 88 and 89: ďalej na dodávateľov. Dnes tvori
- Page 90 and 91: INTERNETOVÉ ZDROJEwww.ba-ca.comwww
- Page 92 and 93: skúmania otvorili (1966). Následn
- Page 94 and 95: hospodárskeho rozvoja. Na najvyš
- Page 96 and 97: Z tohto procesu postupne rastú sil
- Page 98 and 99: RECENZIEZOLTÁN HORVÁTH:PRÍRUČKA
- Page 100 and 101: CLAIRE ANNESLEY:POLITICKÝ A EKONOM
- Page 102 and 103: GUY PETERS:INŠTITUCIONÁLNA TEÓRI
- Page 104 and 105: PREHĽADYSPÔSOBY PLATENIA A NIEKTO
- Page 106 and 107: najčastejšie vyberajú jeden zo s
- Page 108 and 109: ide o neplatobné záruky, ktoré s
- Page 110 and 111: Niektoré riziká v medzinárodnom
- Page 112 and 113: Na realizáciu bankových prevodov
- Page 114 and 115: najviac znevýhodnených regiónov,
- Page 116 and 117: Na úrovni koordinátorky pre NSRR
- Page 118 and 119: InformácieSYSTÉM HODNOTENIA HOSPO
- Page 120 and 121: Tieto základné kritériá platia
- Page 122 and 123: • aktuálna hospodársko-politick
- Page 124 and 125: ÚVODNapätie a neistota skončili.
- Page 126 and 127: predpokladal postupné znižovanie
- Page 128 and 129: členských štátov (po vstupe Bul
oku 1992. Bolo potrebné odstrániť celý rad prekážok, počnúc od rozdielnych národnýchtechnických noriem, ktoré bránili využitiu úspor z rozsahu výroby, existencie štátnychmonopolov v mnohých členských štátoch Únie, rôznorodosti daní uplatňovanýchv členských štátoch. V dôsledku existencie týchto prekážok, ako aj prijatím základnýchspoločných pravidiel týkajúcich sa životného prostredia, členské štáty EÚ presadili posundokončenia liberalizácie energetiky na rok 1999.V roku 1995 bol vydaný dokument Zelená listina pre energetickú politiku EÚ, ktorá bolavenovaná spoločnej energetickej politike s jednotným trhom bez prekážok v oblastienergetiky, vnútornej energetickej politike so spoločnými smermi intervencie vrátane faktoruživotného prostredia a spoločnej vonkajšej energetickej politike. Kľúčové smery energetickejpolitiky (diverzifikácia zdrojov a zabezpečenie ponuky) zostávajú v platnosti. Veľkápozornosť je v rámci energetickej politiky EÚ venovaná úsporám a racionalizácii spotrebyvo všetkých oblastiach, v distribúcii energie, priemyselnej spotrebe a v spotrebe domácností.Úspory energie stimulujú rôzne projekty a granty (SAVE a THERMIE), daňové úľavya podpory prostredníctvom programov výskumu a vývoja.Politika podpory malých a stredných podnikov (SMES) v EÚPre ekonomiku štátov sú dôležité prosperujúce malé a stredné podniky, ktorézvyšujú mnohotvárnosť ekonomiky, rozširujú konkurenciu, často sú dôležitýmisubdodávateľmi veľkých firiem a pomáhajú riešiť problém nezamestnanosti vytváranímnových pracovných miest. SMES na rozdiel od veľkých podnikov nemôžu využiť úsporyz rozsahu výroby, ani možnosti, ktoré ponúka jednotný trh EÚ. Sú obmedzené len na určitétrhy a z iných sú, naopak, vytlačené. Malé a stredné podniky však tvoria viac ako 90%podnikov EÚ a predstavujú viac ako 70% zamestnanosti. Z tohto dôvodu sa EÚ snažívytvoriť pre SMES lepšie hospodárske prostredie, zjednodušiť administratívne procedúrya poskytnúť im služby, ktoré sú pre ne obvykle nedostupné. Prvý takýto program na podporuSMES vytvorila Komisia v roku 1983, ktorý bol vyhlásený za Európsky rok SMESa lodného priemyslu. Zásady politiky pre malé a stredné podnikanie boli v roku 1986zakotvené do „Akčného programu pre malé a stredné podniky“.V roku 1993 Komisia vydala dokument s názvom „Rast, konkurencieschopnosťa zamestnanosť“, ktorý rozšíril základný rámec na politiku podpory podnikov. Dôraz sakládol na posilnenie konkurencieschopnosti podnikov (predovšetkým SMES) a rozvojzamestnanosti v EÚ. Tretí viacročný program pre SMES na roky 1997-2000 zahrnovalďalšie iniciatívy v tejto oblasti a získal podporu aj v kontexte prijatia Amsterdamskej zmluvy(1997).V decembri 2000 prijala Rada nový viacročný program pre podniky a podnikanie,obzvlášť pre SMES na roky 2001-2005, ktorý bol rozšírený oproti predchádzajúcimprogramom aj na členské štáty Európskeho hospodárskeho priestoru a kandidátske štáty.V oblasti podpory podnikov si EÚ stanovila nasledovné kľúčové ciele:• Vytvorenie podmienok pre výhodné podnikateľské prostredie, ktoré bude viesťk dosiahnutiu konkurencieschopných a na znalostiach založených odvetví v EÚ• Podpora inovačného podnikateľského prostredia, ktoré je základom znalostnejekonomiky využitím výsledkov výskumu, posilnenie konkurencieschopnostia využitie nových technológií• Využitie možností, ktoré ponúka jednotný trh. Odstránenie pretrvávajúcich prekážokna jednotnom trhu, zabezpečenie prístupu na trh, liberalizácia takých sektorov, akosú doprava a telekomunikácie, zjednodušenie regulácie, aby sa mohol využiťpotenciál, ktorý jednotný trh ponúkaPolitika podpory podnikov v EÚ je financovaná z rôznych zdrojov Spoločenstva.Hlavným je viacročný Program pre podniky a podnikanie na roky 2001-2005. Aktivity80