2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

Osobitý prístup má EÚ k audiovizuálnemu priemyslu, kde iniciatívu prevzalipredovšetkým súkromné firmy. Okrem toho sa rôznymi fúziami a alianciami vytvoriliskupiny so silným vplyvom v médiách, informáciách, ako aj v oblasti kultúry a zábavy.V tomto sektore sa priemyselná politika zameriava tiež na dosiahnutie úspor z rozsahuvýroby, ale aj na ochranu a stimuláciu domácej výroby. EÚ zabezpečila sústredenieautorských práv podľa spoločných kritérií na reguláciu štátnych podpôr výrobnýma vysielacím spoločnostiam. Zdôrazňuje sa dôležitosť výskumu a vývoja v oblastiaudiovizuálneho priemyslu, na čo boli vytvorené rôzne programy (IMPACT, TEDISa ďalších).Politika výskumu a vývojaPočiatky politiky výskumu a vývoja sú spojené s činnosťou ESUO. Vysoký úradmal právomoc podporovať a financovať výskum a vývoj v oblasti uhlia a ocele. Po vznikuEuratom sa počítalo aj s podporou zameranou na výskum v oblasti jadrovej energie, ale ponástupe do úradu prezidenta de Gaulla ambície Francúzska v oblasti jadrovej energieprispeli k ústupu tohto Spoločenstva do úzadia.Politika výskumu a vývoja v Spoločenstve zaostávala, pretože členské štátypodporovali veľké štátne podniky (voľba „národného šampióna“) a rozdrobenosť národnýchtrhov, a teda aj podnikov bránila väčšiemu rozvoju nielen tejto politiky, ale aj ostatnýchsektorov. Zaostávanie Európy v technologickom rozvoji sa naplno prejavilo v 80. rokoch 20.storočia. Komisár pre priemysel Davignon presadzoval nadviazanie spolupráce v oblastivýskumu a vývoja medzi hlavnými spoločnosťami v informačných technológiách(Davignonova správa, 1979). Tento návrh spoločnosti prijali len v oblasti výskumu, ktorýpredchádzal konkurencieschopný výskum (základný, nie aplikovaný), ktorý však nemožnovyužiť na výrobný proces alebo výrobky.V roku 1983 Komisia začala uskutočňovať plán ESPRIT (Európsky strategickýprogram pre výskum a vývoj informačných technológií), ktorý zaznamenal veľký úspech.Počínanie Komisie v oblasti technologickej politiky sa však stretlo s nedôverou niektorýchčlenských štátov (Veľká Británia, Francúzsko). V roku 1985 začalo Francúzsko samostatnemimo Spoločenstva realizovať program EUREKA s cieľom podporovať intenzívnutechnologickú, priemyselnú a vedeckú spoluprácu podnikov a výskumných inštitúciív Európe. To vyvolalo spor medzi Delorsom a Mitterandom na summite v Miláne v roku1985. Po prijatí JEA (1987) sa našlo riešenie pre plány Komisie aj programov EUREKA. Dozmluvy boli zahrnuté niektoré nové články venované výskumu a vývoju a bolo navrhnutéviacročné plánovanie výskumu a vývoja (rámcové programy), ktoré zahŕňali aktivityKomisie. Spoločenstvo nemalo teda do prijatia JEA legislatívnu právomoc zasahovaťv záležitostiach výskumu a vývoja. Maastrichtská zmluva posilnila tieto články a pripojilanový článok o priemysle, ktorý má vytvárať základ pre širšiu priemyselnú politiku.Amsterdamská zmluva (1997) zaviedla schvaľovanie rámcových programov väčšinovýmhlasovaním, pričom Parlament a Rada majú spolurozhodovaciu právomoc.Okrem spomínaného plánu ESPRIT začala Európska rada schvaľovať ďalšiekonkrétne plány, napr. RACE (Výskum a vývoj pokrokových komunikačných technológiív Európe), BRITE (Základný výskum priemyselných technológií v Európe), FAST(Predpovede a hodnotenia na poli vedy a technológie), ERASMUS (Podpora pohybuštudentov medzi európskymi univerzitami), COMETT, ktorý sa snaží podporiť spoluprácumedzi univerzitami a priemyslom, EURAM (nové materiály), BAP (biotechnológie),ECLAIR (vzťahy medzi poľnohospodárstvom a priemyslom) a ďalšie.Celkovo sú iniciatívy, programy a projekty smerujúce k podpore výskumua technologického rozvoja zamerané na tieto oblasti:78