2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

Ďalším argumentom v prospech priemyselnej politiky sú externality. Základnývýskum vytvára pozitívne externality (efekt prelievania-spillover). Externé efekty v rámcidanej činnosti alebo medzi jednotlivými činnosťami a efekty prelievania poskytujú silnéargumenty v prospech priemyselnej politiky, tak isto, ako aj vzdelávanie pracovníkov. Akneexistujú prekážky mobility pracovníkov, potom im to umožňuje zhodnotiť získanéskúsenosti a privlastniť si investície do ľudského kapitálu realizované firmou, potom nemajúfirmy záujem na vzdelávaní svojich pracovníkov. Politika, ktorej súčasťou je aj vzdelávaniea rekvalifikácia pracovníkov, umožňuje dosahovať kolektívne zisky, ktoré by nevznikli, akby sa vychádzalo len z logiky samotného trhu. Napriek tomu liberálni ekonómoviazdôrazňujú, že znižujúca sa výkonnosť ekonomiky nie je dostatočným dôvodom k aktívnymzásahom do oblasti priemyslu a že sa vynára otázka, či je aktívne zasahovanie štátuefektívnejšie, ako voľné pôsobenie trhu, inými slovami, či môžu nedokonalé vlády konaťlepšie, ako nedokonalé trhy.Pre existenciu komunitárnej priemyselnej politiky existuje viacero zdôvodnení.Predovšetkým je to argument, že nekoordinované národné politiky môžu viesť k tomu, že toisté sa bude robiť dvakrát, čo je zdrojom plytvania (požiadavka vynaloženia veľkéhomnožstva prostriedkov na dosiahnutie úspor z veľkovýroby). V dôsledku tohto je hľadanietzv. „európskeho šampióna“ opodstatnené viac, ako hľadanie národného šampióna.Ďalším argumentom pre uplatňovanie priemyselnej politiky v rámci EÚ jeskutočnosť, že existujú pozitívne alebo negatívne externality priemyselnej politiky, ktorépresahujú hranice jednej krajiny a preto spoločná politika alebo koordinované politikyvzťahujúce sa na veľký trh sú efektívnejšie, ako národná izolovaná politika. A napokon,európska priemyselná politika je vo vzťahu k tretím krajinám doplnkom k spoločnejobchodnej politike.Legislatívna úprava priemyselnej politikyPrávny základ priemyselnej politiky EÚ je neúplný. EÚ využíva na uplatňovaniepriemyselnej politiky a čiastočne aj politiky výskumu a vývoja článok 308 Zmluvy o EHS,ako aj Parížsku zmluvu a skúsenosti z ESUO.Koncepcia Rímskej zmluvy (Zmluva o EHS) bola zameraná hlavne na vytvorenieveľkého trhu produktov a neobsahovala žiadne zvláštne opatrenie z oblasti priemyselnejpolitiky, na rozdiel od toho, s čím sa počítalo v oblasti poľnohospodárstva alebo dopravy.Pravidlá, ktoré usmerňovali priemyselnú výrobnú činnosť, vymedzovala len politikakonkurencie a spoločná obchodná politika.Prijatie Jednotného európskeho aktu (JEA) v roku 1987 znamenalo zahrnutiepostupov uplatňovaných pre štátne objednávky, schvaľovanie všetkých typov pravidiela spoločných noriem do legislatívnej úpravy. JEA zahrnoval aj politiku vedy a výskumu.Európska komisia, ktorá sa snažila vytvoriť ucelenejšiu priemyselnú politiku, v roku1990 v dokumente „Priemyselná politika v otvorenom konkurenčnom prostredí“ zdôraznilapotrebu zrušiť protekcionistickú politiku intervencionalistov a navrhla podporukonkurenčného prostredia, ktoré sa má udržať prostredníctvom horizontálnych opatreníKomisie. Zrušenie politiky protekcionizmu, ktoré smerovalo k odstráneniu obchodnýchbariér a podpore využitia úspor z rozsahu veľkovýroby, vyvolalo napätie medzi jednotlivýmisektormi (predovšetkým v sektore elektroniky), aj medzi niektorými štátmi (predovšetkýmFrancúzsko bolo zástancom štátneho intervencionizmu).Maastrichtská zmluva prináša inováciu v tom, že zavádza priemyselnú politiku dozmluvy (čl.157, predtým čl.130).Prvý paragraf je značne ambiciózny v cieľoch, ktoré načrtáva: „Spoločenstvoa členské štáty dohliadajú, aby podmienky nutné na konkurencieschopnosť priemysluSpoločenstva boli zabezpečené. Ich činnosť smeruje v súlade s vytváraním otvorenýcha konkurenčných trhov k urýchleniu adaptácie priemyslu na štrukturálne zmeny,74