2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

prevažuje identifikácia občanov s národnými štátmi.“ 49 Z neexistencie európskehopolitického národa však vyvodzuje aj neexistenciu európskeho štátu, lebo, „a to jenespochybniteľné, európsky štát predpokladá európsky národ alebo európsky ľud.“ 50 V tejtosúvislosti podľa M. Gbúrovej „presnejšie by bolo hovoriť o európskom politickomspoločenstve národov a národností, pretože sa tým zvýrazňuje reálna politická skutočnosť,podľa ktorej v Európe máme dočinenia s politickým spoločenstvami skladajúcimi saz dominantných (štátotvorných) národov a národnostných menšín a rozličných malýchetnických komunít.“ 51Po historicky najväčšom rozšírení EÚ, ktoré znásobilo kultúrnu, etnickú a jazykovúrôznorodosť, a v súvislosti s prílivom imigrantov z iných kontinentov sa európskezjednocovanie už nemôže uskutočňovať iba cestou ekonomicko – admimistratívnycha politických opatrení. Tento prístup k dosahovaniu európskej súdržnosti a zároveňformovaniu európskeho občianstva zjavne naráža na limity. Do popredia sa dostávavytváranie podmienok súdržnosti a európskej občianskej identity, ktoré sú mimo rámcovjednotného trhu, inštitúcií a komunitárneho práva EÚ. Preto je dobré, že v Zmluve o ústavepre Európu sa odráža poznanie, „že šance Európy sú v jej kultúrnom polymorfizme,v bohatstve ideí, v regenerácii jej duchovných tradícií a vo vzdelanosti.“ 52Novým momentom v politike posilňovania európskej identity, a tým aj povedomiaobčianstva EÚ, je dôraz na aktívne presadzovanie hodnôt únie navonok a posilňovaniepozície únie ako globálneho aktéra v medzinárodných vzťahoch. V článku 1 – 3, ods. 4 sav tejto súvislosti uvádza: „Únia udržiava a podporuje svoje hodnoty a záujmy vo vzťahoch sosvetom. Prispieva k mieru, bezpečnosti, trvalo udržateľnému rozvoju planéty, k solidaritea vzájomnému rešpektovaniu sa národov, k voľnému a spravodlivému obchodu, odstráneniuchudoby a ochrane ľudských práv, najmä práv dieťaťa, ako aj k prísnemu dodržiavaniua rozvoju medzinárodného práva, najmä k dodržiavaniu zásad Charty organizácie spojenýchnárodov.“ 53 . V článku III – 292, ktorý za nachádza v Hlave V Vonkajšia činnosť únie, sastanovuje: „Činnosť únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré inšpirovali jejvlastné vytvorenie, rozvoj a rozšírenie a ktorých šírenie vo zvyšku sveta chce napomáhať:demokracia, právny štát, univerzálnosť, a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd,zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita, a dodržiavanie zásad ChartyOrganizácie spojených národov a medzinárodného práva.“ V druhom odseku toho istéhočlánku Európskej ústavnej zmluvy sa uvádza: „Únia vymedzuje a uskutočňuje spoločnépolitiky a činnosti a pracuje na dosahovaní vysokého stupňa spolupráce vo všetkýchoblastiach medzinárodných vzťahov s cieľom: a) uchovávať svoje hodnoty, základnézáujmy, bezpečnosť, nezávislosť a celistvosť; b) upevňovať a podporovať demokraciu,právny štát, ľudské práva a zásady medzinárodného práva; c)zachovávať mier, predchádzaťkonfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť s cieľmi a zásadami Charty Organizáciespojených národov, zásadami Helsinského záverečného aktu a cieľmi Parížskej charty...“ 54Na presadzovanie vyššie uvedených hodnôt, zásad a cieľov slúži určovaniestrategických záujmov a cieľov únie Európskou radou. 55 V rámci zásad a cieľov svojej49 Mazák, J.: Zmluva o ústave pre Európu. In: Budúcnosť Európy a ústavná zmluva. Úradvlády Slovenskej republiky. Bratislava 2004, s. 1150 tamtiež. S. 1151 Gbúrová, M.: Európska integrácia a národná identita (Poznámky k niektorým aspektomvzťahu národnej a občianskej identity v procese európskej integrácie) In: Formovanieobčianskej spoločnosti (Zborník vystúpení z vedeckého kolokvia s medzinárodnou účasťou)M. Gbúrová (ed.), Filozofická fakulta v Prešove, Prešovská univerzita, Prešov 2005,52 tamtiež, s. 5553 tamtiež s. 56155 tamtiež s. 68750