2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a Sociálnemu výboru každé tri roky správuo uplatňovaní článku 1 - 10 a Hlavy II časti III Zmluvy o ústave pre Európu. 34Základné ľudské práva tak nielen prostredníctvo začlenenia Charty do tohtodokumentu získali v európskej ústavnej zmluve veľmi široký priestor. Ba možno povedať, žesa stali jej jadrom. Predseda Konventu o budúcnosti Európy, francúzsky exprezident Giscardd´ Estaing pri predstavovaní tohto dokumentu Američanom hrdo povedal „Spomedzivšetkých mužov a žien na zemi budú mať občania Európy najrozsiahlejšie práva.“ 35 J. Rifkinna základe podrobnej analýzy práv zakotvených v Európskej ústavnej zmluve konštatoval, žemnohé z nich ústava USA vôbec neobsahuje a mnohé sú v USA ešte stále sporné. Majú síceprívržencov, ale verejná mienka je ešte príliš rozdelená na to, aby im dala status základnýchpráv. 36 V tomto kontexte prišiel k záveru, že „iba nemnohé neeurópske štáty by podpísaliľudské práva garantované v Európskej ústave. Pri základných právach jej občanov prevzalaEÚ jednoznačne rolu priekopníka.“ 37 Americký vedec, ktorý pôsobil ako poradca expredseduEurópskej komisie R. Prodiho a ďalších európskych politikov, konštatuje: „Európska ústavaje niečo značne jedinečné v histórii. Je síce niekedy ťažkopádna a nie je tak eloqventneformulovaná ako francúzska alebo americká ústava, ale je prvým dokumentom tohto druhu,ktorý prináša práva a zodpovednosti celého ľudského bytia na Zemi do globálnehopovedomia (predmetom všeobecnej deklarácie ľudských práv spojených národov síce súprivilégia jednotlivca, ale Spojené národy nie sú vládnucou inštitúciou, ktorá ako EÚreprezentuje jednotlivých občanov). Text hovorí univerzálnou rečou a dáva jasne najavo, žesa neobmedzuje na jeden národ alebo územie, ale má namysli práva celého ľudstva.“ 38K posilneniu občianstva únie však nemalo prispieť iba začlenenie Chartyzákladných práv do Európskej ústavnej zmluvy a precíznejšie definovanie občianstva EÚa práv a povinností, ktoré s nimi súvisia vrátane garancií nediskriminácie. Týmto smerom ideaj článok 1 – 7, ktorý zakotvuje právnu subjektivitu EÚ 34 a článok 1 – 6, ktorý stanovuje, že„Únia a právo prijaté inštitúciami únie pri vykonávaní prenesených právomocí má prednosťpred právom členských štátov.“Okrem právnych vymedzení sa inštitút európskeho občianstva posilňuje v texteeurópskej ústavnej zmluvy aj väčším dôrazom na formovanie spoločnej európskej identitypri vymedzovaní základných hodnôt a cieľov únie a pri definovaní účelu spoločných politíkEÚ, spoločných právomocí, koordinácie politík a podpornej, koordinačnej a doplnkovejčinnosti.V článku 1 – 2 sa definujú základné hodnoty únie, ktoré sú aj hodnotami jejobčianstva: „Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobode demokracií,rovnosti, právnemu štátu a rešpektovaniu ľudských práv, ktoré zahŕňajú práva osôbpatriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné členským štátom v spoločnosti, kdeprevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarity a rovnosť mužova žien.“ 39 V článku 1 – 3 Ciele únie únia „ponúka svojim občanom priestor slobody,bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc a vnútorný trh s voľnou a nenarušenouhospodárskou súťažou.“ 40 Ponúka tiež „sociálne trhové hospodárstvo... zamerané na34 pozri tamtiež s. 607 - 60835 pozri Rothstein, E.: Europe´s Constitution: All Hail the Bureocracy. The New York Times5. júl 2003.36 pozri Rifkin, J.: Der europeischä traum, Campus Verlag Frankfurt – New York 2004, s.230 – 2337 tamtiež, s. 231 – 23238 38. tamtiež. s. 23239 tamtiež s. 56040 tamtiež s. 56148