2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

nerenegocioval. Predmetom zásadnej diskusie sa stalo iba to, či má alebo nemá byťzačlenený do textu pripravovanej európskej ústavnej zmluvy, či sa z politickej deklarácie bezprávnej záväznosti má stať úradne záväzným dokumentom, skutočným katalógomzákladných práv a slobôd občanov EÚ.Charta zakotvila spoločné hodnoty, uznané národmi Európy za „základný kameň“pokroku v integrácii, a presne vymedzila, na čo majú občania EÚ voči inštitúciám EÚ nárok,aké sú ich práva, ktoré musia byť v rozhodovaní orgánov EÚ a pri implementovaní politíkEÚ chránené a rešpektované, čo bol veľký krok k posilňovaniu občianstva únie. V preambuletohto dokumentu sa uvádza: „S vedomím svojho duchovného a morálneho dedičstva je úniazaložená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnostia solidarity; je založená na zásade demokracie a právneho štátu. Do stredobodu svojejčinnosti stavia človeka, a to zavedením občianstva únie a vytvorením priestoru slobody,bezpečnosti a spravodlivosti.“. 24Preambula ďalej hovorí o potrebe „posilniť ochranu základných práv s ohľadom navývoj spoločnosti, sociálny pokrok, vedecký rozvoj a technologický rozvoj, a tozviditeľnením týchto práv v charte.“ 25 Toto zviditeľnenie má zatiaľ iba podobu politickejdeklarácie. Až keď bola Charty základných práv začlenená do textu Zmluvy o ústave preEurópu, základné práva občanov vymedzené v nej sa stanú právne záväznými, pravda, iba zapredpokladu, že ústavná zmluva bude ratifikovaná.Práve fakt komplexného zakotvenia základných práv, vrátane práv hospodárskycha sociálnych (Hlava IV Charty má názov Solidarita), a posilnenia pozícií občana Európskejúnie sa stal dôvodom odmietania ústavnej zmluvy niektorými politickými silami. Nejde všako zavádzanie zásadne nových práv. Preambula hovorí, že „táto charta opätovne potvrdzujepráva vyplývajúce najmä z ústavných tradícií a medzinárodných záväzkov spoločných prečlenské štáty, Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,sociálnych chárt prijatých úniou a Radou Európy, ako aj judikatúry Súdneho dvoraEurópskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva.“ 26V hlave V Charty nazvanej Občianstvo sa definuje právo voliť a byť volený vovoľbách do Európskeho parlamentu a do orgánov územnej samosprávy, právo na dobrúsprávu vecí verejných, právo na prístup k dokumentom, právo oznámiť EurópskemuOmbudmanovi únie prípady nesprávneho úradného postupu v rámci inštitúcií, orgánov,alebo iných subjektov únie, petičné právo, právo na slobodu pohybu a pobytu a právo nadiplomatickú a konzulárnu ochranu. 27 V tomto kontexte je dôležité, že sa v preambuleuvádza, že uplatňovanie práv obsiahnutých v Charte „zahŕňa zodpovednosť a povinnosti vovzťahu k iným osobám, ľudskému spoločenstvu a budúcim generáciám.“ 28Dôležité tiež je, že žiadne ustanovenie Charty sa nesmie vykladať tak, že byobmedzovalo ľudské práva a základné slobody priznané v iných dokumentoch únie,medzinárodným právom a medzinárodnými dohovormi, ktorých zmluvnou stranou je Úniaalebo všetky členské štáty. Navyše sa zakazuje zneužívať v Charte zakotvené práva. 29V hlave II Zmluvy o ústave pre Európu sa konštatuje: „ 1. Únia uznáva práva,slobody a zásady ustanovené v Charte základných práv, ktorá tvorí časť II.2. Únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Toto pristúpenie neovplyvní právomoci únie vymedzené v ústave.24 Siman, M. – Slašťan M.: Primárne právo Európskej únie, Bratislava 2004, s. 59125 tamtiež s. 59126 tamtiež s. 591 – 59227 pozri tamtiež s. 600 – 60428 tamtiež s. 59229 tamtiež s. 60546