2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

môže za rovnakých podmienok podať žalobu proti rozhodnutiu, ktorého je adresátom aleboproti rozhodnutiu, ktoré sa jej priamo dotýka, hoci bolo prijaté vo forme nariadenia aleborozhodnutia adresovaného inej osobe.“ 9 Žalobu na niektoré inštitúcie Európskehospoločenstva na Európsky súdny dvor môže podľa článku 232 podať „každá fyzickáa právnická osoba... preto, že jej neadresovala iný akt než odporúčanie a stanovisko.“ 10Článok 18 Zmluvy zaručuje, že „Každý občan Únie má právo voľne sa pohybovaťa mať pobyt na území členských štátov s výnimkou obmedzení a podmienok ustanovenýchtotou zmluvou a opatreniami prijatými na jej vykonanie.“ 11 Článok 19 a 20 stanovujú, žekaždý občan Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie je štátnym príslušníkom, máprávo voliť a byť volený v komunálnych voľbách i vo voľbách do Európskeho parlamentuv členskom štáte, v ktorm má bydlisko, za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohoštátu.“ 12 Článok 20 poskytuje ochranu občanom Únie mimo jej teritória: „Každý občan úniemá na území tretej krajiny, v ktorej členský štát, ktorého je štátnym príslušníkom, nemázastúpenie právo na ochranu zo strany diplomatických alebo konzulárnych orgánovktoréhokoľvek členského štátu za rovnakých podmienok ako štátny príslušníci tohto štátu. 13“ A napokon, článok 21 stanovuje práva občanov Únie voči jej inštitúciám a orgánom:„Každý občan Únie má petičné právo voči Európskemu parlamentu podľa článku 194. Každýobčan Únie sa môže obracať na verejného ochrancu práv ustanoveného podľa článku 195.Každý občan Únie sa môže písomne obracať na ktorúkoľvek inštitúciu alebo orgán uvedenýv tomto článku alebo v článku 7 v niektorom z jazykov uvedených v článku 314 a má právona odpoveď v tom istom jazyku.“ 14Na posilnenie novozakladaného európskeho občianstva sa zameral aj článok 1Zmluvy o Európskej únii, ktorý túto zmluvu označil za novú etapu „v procese utváraniačoraz užšieho zväzku medzi národmi Európy, v ktorom sa rozhodnutia prijímajú čonajotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi.“ 15 Okrem priblíženia rozhodovania občanovi siÚnia v tomto článku dala za cieľ „súdržným a solidárnym spôsobom vytvárať vzťahy medzičlenskými štátmi a ich národmi.“ 16 Na občana – jednotlivca sa viac než je tomu v článku 2Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva 17 zameriava článok 2 zmluvy o Európskej únii.Únia sa tu po prvé kladie za cieľ podporovať nielen hospodársky, ale aj sociálny pokrok 18a po druhé sa tu prvýkrát objavuje zmienka o cieľavedomom úsilí zameranom na podporueurópskej identity resp. identity Únie. EÚ si tu kladie za cieľ „presadzovať svoju identitu namedzinárodnej scéne, predovšetkým uskutočňovaním spoločnej zahraničnej a bezpečnostnejpolitiky, vrátane postupného vytvárania spoločnej obrannej politiky, ktorá by mohla viesťv súlade s ustanovením článku 17 k spoločnej obrane.“ 19Diskusia o budúcnosti EÚ po jej rozšírení, ktorú naštartovalo vystúpenie nemeckéhoministra zahraničných vecí Joschku Fischera 12 mája 2000 na Humboldtovej univerzite,priniesla viacero impulzov k posilneniu európskeho občianstva a k väčšiemu zohľadňovaniupotrieb a možností občanov EÚ pri reformovaní právneho a inštitucionálneho základu EÚ.Fischerovo vystúpenie „Od zväzku štátov k federácii – úvahy na tému finalizácie európskej9 tamtiež s.14810 tamtiež s.14911 tamtiež s.5712 tamtiež s. 57 – 5813 tamtiež s.5814 tamtiež s. 5815 tamtiež s.2016 tamtiež s. 2017 pozri tamtiež s. 5218 pozri tamtiež s. 2019 tamtiež s. 20 – 2144