2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

prečo sa niektoré štáty správajú tak a iné odlišne) je skúmanie faktorov ovplyvňujúcichsprávanie štátu, ktoré vo svojom dôsledku predstavujú „potenciál, s ktorým štáty vstupujúdo vzájomných vzťahov“ 9 a rovnako dobré znalosti vývoja a problémov medzinárodnéhosystému a politiky jeho jednotlivých subjektov a na ich základe predvídať vývoja prostredníctvom alternatív aj naň reagovať.Existuje viacero spôsobov kategorizácie determinantov správania štátov, väčšina z nichpritom poukazuje najmä na medzinárodný systém a geopolitické postavenie štátu, jehohistóriu, demografické podmienky, ekonomicko-sociálnu úroveň a pod. Pearson aRochester 10 kategorizujú napr. determinanty správania sa národného štátu ako:a) systémové faktory (mimoštátne podmienky, ktoré sú prítomné v medzinárodnomsystéme, ktorý ho obklopuje)b) faktory národných atribútov (charakteristika samotných štátov)c) idiosynkratické faktory (charakteristika jednotlivých vedúcich predstaviteľov štátova skupín, uskutočňujúcich rozhodnutia)V operatívnej časti zahraničnopolitickej koncepcie sa v prvom rade spravidla definujea prakticky konkretizuje miesto štátu v systéme medzinárodných organizácií, ktorév súčasnosti tvoria jadro zahraničnopolitického smerovania štátu a v rámci ktorých a v ichinterakcii sa dnes odohráva väčšina medzinárodných vzťahov. Ide predovšetkýmo medzinárodné organizácie založené po 2. svetovej vojne s cieľom organizovať vzťahymedzi štátmi (najmä v rámci OSN), ďalej integračné zoskupenia založené s cieľomregulovať integračné procesy (spájanie vzájomného úsilia) najmä v oblasti bezpečnosti,ekonomickej spolupráce a dohľadu nad dodržiavaním ľudských práv (napr. NATO, EÚ, RE)a medzinárodné organizácie určujúce pravidlá v oblasti zahraničného obchodua medzinárodných ekonomických vzťahov (napr. WTO, OECD). Ďalšiu oblasťzahraničnopolitickej koncepcie tvoria bilaterálne vzťahy a v ich rámci isté priority spravidlaz hľadiska regionálnych záujmov, kultúrnej príbuznosti, prekonania rezíduí z minulosti, alenajmä z pohľadu záujmov hospodárskych a politicko-bezpečnostných. Najmä pre krajinys koloniálnou minulosťou resp. významnou mierou emigrácie vlastných občanov sa prioritoukoncepcie stáva aj snaha o zachovanie „jazykovej expanzie“ a ochrany diaspóry a vneposlednom rade zachovanie vplyvu pri presadzovaní politických ale najmä zahraničnoobchodnýchzáujmov.V praktickej politike plní zahraničnopolitická koncepcia niekoľko dôležitých funkcií:a) orientuje činnosť vlády a jednotlivých rezortov v zahraničnopolitickej činnostiv snahe zabezpečiť jednotný prístup k presadzovaniu národného záujmu,b) oslovuje zahraničných partnerov, ktorým napomáha zorientovať sa v strednodobýchzámeroch štátu v medzinárodnom systéme,c) slúži ako základ pre spracovanie jednotlivých dielčích koncepcií, najmä pre rezortyzahraničných vecí, obrany a hospodárstva v bilaterálnych vzťahoch a vo vzťahuk medzinárodným organizáciám.Úspešnosť zahraničnej politiky štátu závisí v konečnom dôsledku od metód, techníka prostriedkov použitých na dosiahnutie cieľov zahraničnej politiky. Štáty prezentujú svojeciele buď mierovými prostriedkami (diplomatickými rokovaniami, použitím práva,spoluprácou, vytváraním aliancií, hrozbou uvalenia sankcií a pod.) alebo použitím sily(vedením vojny, intervenciou, zbrojením a pod.), pričom žiadny z uvedených prostriedkov sanerealizuje v čistej podobe. Osobitný význam má v tejto súvislosti diplomacia ako „nástrojrealizácie zahraničnej politiky, t.j. súbor orgánov pôsobiacich v diplomatickej službe9 Liďák, J.: Medzinárodné vzťahy – Medzinárodná politika. Vydavateľstvo SOFA 2000,10 Pearson, S., F., Rochester, M., J.: Medzinárodné vzťahy. Vydavateľstvo IRIS, s.72.33