2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

Júnový summit Európskej rady však nepriniesol dohodu členských štátov. Protiluxemburskému návrhu sa vtedy postavila Veľká Británia, Holandsko, Švédsko, Fínskoa Španielsko. Viacerí pozorovatelia však za hlavného vinníka označili Veľkú Britániu, ktoránesúhlasila s významnejším obmedzením svojho rabatu bez toho, aby bola reformovanáSpoločná poľnohospodárska politika. Konfliktnou otázkou bola aj samotná výška rozpočtu.Čistí prispievatelia požadovali jeho výrazné obmedzenie. To sa však nepáčilo čistýmpríjemcom, pre ktorých je rozpočet Únie dôležitým zdrojom pomoci chudobnejšímregiónom.Tabuľka č. 1Čistí prispievatelia a čistí príjemcovia (údaje za rok 2004)Čistí prispievatelia%HNPMil.EURČistí príjemcovia127%HNPMil. EURHolandsko 0,44 2 035 Grécko 2,52 4 163Luxembursko 0,41 93 Portugalsko 2,37 3 124Švédsko 0,38 1 060 Litva 2,13 369Nemecko 0,33 7 141 Lotyšsko 1,82 198Taliansko 0,22 2 947 Estónsko 1,79 145Belgicko 0,19 536 Írsko 1,30 1 594Francúzsko 0,19 3 051 Španielsko 1,08 8 502Rakúsko 0,16 365 Malta 1,02 45Veľká Británia 0,16 2 865 Poľsko 0,75 1 438Dánsko 0,12 225 Cyprus 0,53 64Fínsko 0,05 70 Slovensko 0,51 169Slovinsko 0,43 110Česká republika 0,33 272Maďarsko 0,25 193Zdroj: Hospodárske noviny, 6. 12. 2005, s. 6Veľká Británia, ktorá prevzala po Luxembursku predsednícku štafetu v Európskejúnii a tým aj agendu súvisiacu s novým finančným výhľadom, opakovane zdôrazňovala, žeotázka budúceho financovania EÚ zostáva kľúčovou prioritou. V prvých mesiacoch svojhopolročného predsedníctva však Londýn problematike finančného výhľadu nevenoval náležitúpozornosť. Britský premiér Tony Blair sa úspešne snažil vyhnúť diskusii na túto pre Európutak dôležitú tému aj počas neoficiálneho stretnutia európskych lídrov v paláci HamptonCourt v Londýne 27. novembra 2005.Do určitej miery v takomto prístupe Veľkej Británie možno vidieť dobrepremyslenú vyčkávaciu taktiku. Ako sa napokon potvrdilo, v situácii, keď Európskej úniihrozilo rozpočtové provizórium, boli jednotlivé členské štáty vo väčšej miere pripravenéna kompromis.Neschopnosť členských štátov dohodnúť sa by negatívne ovplyvnila perspektívyrealizovať strategické ciele zoskupenia (oživenie Lisabonskej stratégie, budovanie Európyako globálneho partnera a pod.). Bez finančného výhľadu by bolo ohrozené pokračovanieväčšiny programov v oblasti kohézie, rozvojovej spolupráce, výskumu, vzdelávania a pod.To by znamenalo, že viac ako 40 % rozpočtových prostriedkov (určených pre tzv.neobligatórne výdavky) by nemohlo byť realizovaných. Rozpočtové provizórium byvychádzalo z najnižších hodnôt v predchádzajúcom období a nezohľadňovalo by teda reálnepotreby v zmenených podmienkach rozšírenej EÚ. Najviac by stratili nové členské štáty.„Predĺženie platnosti“ doterajšieho finančného výhľadu by v praxi znamenalo, že 27