2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

12.07.2015 Views

ÚVODNapätie a neistota skončili. 4. apríla 2006 zástupcovia Rady EÚ, Európskehoparlamentu a Európskej komisie po dlhých a zložitých rokovaniach napokon odsúhlasilikompromisný návrh Medziinštitucionálnej dohody o novom finančnom výhľade na obdobierokov 2007-2013. Konečná verzia finančného výhľadu, ktorú musia ešte formálne odsúhlasiťeurópske inštitúcie, počíta pre sedemročné obdobie s finančným balíkom 864,4 miliardyEUR. Slovenská republika má šancu čerpať prostriedky vo výške 11,6 miliardy EUR.Zámerom predkladanej štúdie je zhodnotiť širší kontext ako aj konkrétny obsaha význam dohody o novom finančnom výhľade, vrátane implikácií na Slovenskú republiku.Prácu sme koncipovali vo forme odpovedí na štyri kľúčové otázky. V prvej časti („Čo jefinančný výhľad?“) sa pokúsime stručne charakterizovať inštrument finančného výhľadu,históriu jeho vzniku a význam zostavovania. V druhej časti („Ako prebiehali rokovaniao novom finančnom výhľade?“) bližšie zhodnotíme priebeh rokovaní o novom finančnomvýhľade na obdobie 2007-2013, definujeme kľúčové problémy a vývoj stanovísknajdôležitejších účastníkov rokovaní. Tretia časť práce má ponúknuť odpoveď na otázku„Čo prináša nový finančný výhľad?“, t. j. aké priority definuje Európska únia na novésedemročné programovacie obdobie a akým spôsobom majú byť uvedené priorityfinancované. V záverečnej – štvrtej časti sa pokúsime zhodnotiť, do akej miery sa slovenskejdiplomacii podarilo naplniť priority našej krajiny počas rokovaní o novom finančnomvýhľade a odpovieme na otázku „Čo prinesie nový finančný výhľad pre slovenskúekonomiku?“Čo je finančný výhľad?Finančný výhľad je rámcový dokument obsahujúci indikatívny plán výdavkov adefinujúci politické priority Európskej únie na strednodobé obdobie (v súčasnosti sedemrokov). Finančný výhľad stanovuje maximálnu hranicu čerpania prostriedkov podľajednotlivých kapitol počas určeného obdobia, pričom uvedený limit je záväznýpri zostavovaní a realizácii ročných rozpočtov EÚ. 1Finančný výhľad je výsledkom medziinštitucionálnej dohody Európskej komisie,Rady EÚ a Európskeho parlamentu. V rámci medziinštitucionálnej dohody spomínanéeurópske inštitúcie (a prostredníctvom Rady EÚ aj jednotlivé členské štáty EÚ) rámcovodefinujú celkový objem rozpočtových príjmov a výdavkov a ich rozdelenie medzi prioritnéoblasti európskej agendy (jednotlivé vnútorné politiky, vonkajšie vzťahy, správa).Návrh finančného výhľadu vypracováva Európska komisia. Návrh Európskejkomisie je následne predmetom intenzívnych, často niekoľkomesačných, bilaterálnycha multilaterálnych rokovaní, ktorých cieľom je dosiahnutie politickej dohody všetkýchčlenských štátov EÚ. Významnú úlohu zohráva členský štát, ktorá plní funkciupredsedníckej krajiny v EÚ. Predsednícky štát významným spôsobom usmerňuje priebehrokovaní, upravuje a upresňuje pôvodný návrh Európskej komisie tak, aby bol prijateľný prevšetky členské štáty EÚ. Návrh finančného výhľadu následne prijíma Európska radajednohlasným rozhodnutím. Rozhodnutie Európskej rady tvorí základ pre rokovania medziEurópskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou. Výsledkom rokovaní jeuzatvorenie medziinštitucionálnej dohody.Význam zostavovania finančného výhľadu spočíva predovšetkým v tom, žetakýto viacročný plán umožňuje efektívnejšie sledovať a riadiť vývoj rozpočtovýchvýdavkov EÚ a napomáha pri plánovaní a realizácii viacročných programov a projektov.Finančný výhľad poskytuje jednotlivým členským štátom EÚ a predovšetkým potenciálnym1 Finančný výhľad nie je viacročný rozpočet. Každý rok sa koná tzv. rozpočtové konanie, naktorom sa na nasledujúci rozpočtový rok rozdelia disponibilné rozpočtové prostriedky najednotlivé kapitoly.124

príjemcom prostriedkov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a ďalších finančnýchnástrojov EÚ dôležité informácie a plní funkciu určitého stabilizujúceho faktora, pretožeumožňuje dotknutým subjektom plánovať svoje aktivity a ich financovanie v strednodobomhorizonte.Zavedenie viacročných finančných výhľadov si vyžiadala prax. K mechanizmuschvaľovania strednodobých finančných výhľadov pristúpilo Spoločenstvo v roku 1988.Takýmto spôsobom chcelo reagovať na problém opakujúcich sa rozpočtových kríz80. rokov. Tieto boli vyvolané predovšetkým troma faktormi. Po prvé, rozšíreniea prehĺbenie integračných procesov v rámci Spoločenstva (predovšetkým v súvislostiso Spoločnou poľnohospodárskou politikou) vyvolalo značný rast výdavkov. (Výdavkyna financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky v sledovanom období presiahli 70 %celkových rozpočtových výdavkov.) Po druhé, rozpočtové zdroje – ktoré boli tvorenécolnými príjmami, príjmami z poplatkov za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretíchkrajín a podielu na výbere DPH v členských štátoch – neumožňovali generovať dostatočnýobjem finančných prostriedkov na krytie rozpočtových výdavkov. Členské štáty mohli tentoproblém riešiť zmenou štruktúry rozpočtových zdrojov. Viaceré štáty (predovšetkým tzv.čistí prispievatelia) však takýto postup odmietali. Po tretie, britská vláda na čele s MargaretThatcherovou odhodlane bojovala za zníženie svojich príspevkov do rozpočtu Spoločenstva,vysvetľujúc svoju pozíciu hospodárskymi ťažkosťami svojej krajiny a takisto skutočnosťou,že Veľká Británia len v obmedzenej miere čerpá prostriedky určené pre Spoločnúpoľnohospodársku politiku.Dohoda z Fontainebleau (1984) problém financovania Spoločenstva riešila lenčiastočne. 2 Európska komisia bola nútená pokračovať v boji za zabezpečenie stabilityročných rozpočtov a podporu realizácie priorít Spoločenstva.V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v prvých rokoch existencieSpoločenstva tvorili väčšiu časť výdavkov tzv. obligatórne výdavky, t.j. výdavky, ktorépriamo vyplývajú zo Zmluvy o ES alebo z aktov prijatých v súlade s touto zmluvou. (Dotejto skupiny patria napríklad výdavky súvisiace s realizáciou Spoločnej poľnohospodárskejpolitiky Spoločenstva.) V dôsledku prehĺbenia a rozšírenia integračných procesov v rámciSpoločenstva a následných reforiem financovania podiel obligatórnych výdavkovna celkových výdavkoch postupne klesal. Naopak rástol podiel výdavkov spojenýchs realizáciou viacročných programov, a to nielen v oblasti ekonomickej a sociálnejsúdržnosti, ale aj v ďalších oblastiach v rámci vnútorných politík (napr. výskum a vývoj)a vonkajších vzťahov. Tieto výdavky patria do kategórie tzv. neobligatórnych výdavkov,o výške ktorých v konečnom dôsledku rozhoduje Európsky parlament. 3V roku 1988 sa na Bruselskom zasadnutí Európskej rady podarilo dosiahnuť novú,v porovnaní s Fontainebleau, radikálnu reformu financovania Spoločenstva. Jej kľúčovéprvky sa stali súčasťou Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplínea zefektívnení rozpočtovej procedúry 4 . Táto prvá medziinštitucionálna dohoda,pomenovaná podľa vtedajšieho predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa Delorsovbalík I, obsahovala formálny záväzok troch inštitúcií Spoločenstva pridržiavať sa finančnéhovýhľadu počas nasledujúceho päťročného obdobia (1988-1992). Finančný výhľad2 Na základe dohody z Fontaineblau bol zavedený tzv. britský rabat, výrazne znižujúcikaždoročné príspevky Veľkej Británie do rozpočtu Spoločenstva. Členské štáty súhlasili sozvýšením objemu platieb do spoločného rozpočtu z príjmov z výberu DPH z 1 % na 1,4 %.3Mechanizmus prijímania rozpočtu Spoločenstva a kompetencie Európskeho parlamentu aRady EÚ podrobne upravuje článok 272 Zmluvy o ES v znení Amsterdamskej zmluvy.4 EUROPEAN COMMUNITIES. Interinstitutional Agreement on Budgetary Discipline andImprovement of the Budgetary Procedure. In.: Official Journal, L185/33. – Brussels, 15. 7.1987.125

príjemcom prostriedkov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a ďalších finančnýchnástrojov EÚ dôležité informácie a plní funkciu určitého stabilizujúceho faktora, pretožeumožňuje dotknutým subjektom plánovať svoje aktivity a ich financovanie v strednodobomhorizonte.Zavedenie viacročných finančných výhľadov si vyžiadala prax. K mechanizmuschvaľovania strednodobých finančných výhľadov pristúpilo Spoločenstvo v roku 1988.Takýmto spôsobom chcelo reagovať na problém opakujúcich sa rozpočtových kríz80. rokov. Tieto boli vyvolané predovšetkým troma faktormi. Po prvé, rozšíreniea prehĺbenie integračných procesov v rámci Spoločenstva (predovšetkým v súvislostiso Spoločnou poľnohospodárskou politikou) vyvolalo značný rast výdavkov. (Výdavkyna financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky v sledovanom období presiahli 70 %celkových rozpočtových výdavkov.) Po druhé, rozpočtové zdroje – ktoré boli tvorenécolnými príjmami, príjmami z poplatkov za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretíchkrajín a podielu na výbere DPH v členských štátoch – neumožňovali generovať dostatočnýobjem finančných prostriedkov na krytie rozpočtových výdavkov. Členské štáty mohli tentoproblém riešiť zmenou štruktúry rozpočtových zdrojov. Viaceré štáty (predovšetkým tzv.čistí prispievatelia) však takýto postup odmietali. Po tretie, britská vláda na čele s MargaretThatcherovou odhodlane bojovala za zníženie svojich príspevkov do rozpočtu Spoločenstva,vysvetľujúc svoju pozíciu hospodárskymi ťažkosťami svojej krajiny a takisto skutočnosťou,že Veľká Británia len v obmedzenej miere čerpá prostriedky určené pre Spoločnúpoľnohospodársku politiku.Dohoda z Fontainebleau (1984) problém financovania Spoločenstva riešila lenčiastočne. 2 Európska komisia bola nútená pokračovať v boji za zabezpečenie stabilityročných rozpočtov a podporu realizácie priorít Spoločenstva.V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v prvých rokoch existencieSpoločenstva tvorili väčšiu časť výdavkov tzv. obligatórne výdavky, t.j. výdavky, ktorépriamo vyplývajú zo Zmluvy o ES alebo z aktov prijatých v súlade s touto zmluvou. (Dotejto skupiny patria napríklad výdavky súvisiace s realizáciou Spoločnej poľnohospodárskejpolitiky Spoločenstva.) V dôsledku prehĺbenia a rozšírenia integračných procesov v rámciSpoločenstva a následných reforiem financovania podiel obligatórnych výdavkovna celkových výdavkoch postupne klesal. Naopak rástol podiel výdavkov spojenýchs realizáciou viacročných programov, a to nielen v oblasti ekonomickej a sociálnejsúdržnosti, ale aj v ďalších oblastiach v rámci vnútorných politík (napr. výskum a vývoj)a vonkajších vzťahov. Tieto výdavky patria do kategórie tzv. neobligatórnych výdavkov,o výške ktorých v konečnom dôsledku rozhoduje Európsky parlament. 3V roku 1988 sa na Bruselskom zasadnutí Európskej rady podarilo dosiahnuť novú,v porovnaní s Fontainebleau, radikálnu reformu financovania Spoločenstva. Jej kľúčovéprvky sa stali súčasťou Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplínea zefektívnení rozpočtovej procedúry 4 . Táto prvá medziinštitucionálna dohoda,pomenovaná podľa vtedajšieho predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa Delorsovbalík I, obsahovala formálny záväzok troch inštitúcií Spoločenstva pridržiavať sa finančnéhovýhľadu počas nasledujúceho päťročného obdobia (1988-1992). Finančný výhľad2 Na základe dohody z Fontaineblau bol zavedený tzv. britský rabat, výrazne znižujúcikaždoročné príspevky Veľkej Británie do rozpočtu Spoločenstva. Členské štáty súhlasili sozvýšením objemu platieb do spoločného rozpočtu z príjmov z výberu DPH z 1 % na 1,4 %.3Mechanizmus prijímania rozpočtu Spoločenstva a kompetencie Európskeho parlamentu aRady EÚ podrobne upravuje článok 272 Zmluvy o ES v znení Amsterdamskej zmluvy.4 EUROPEAN COMMUNITIES. Interinstitutional Agreement on Budgetary Discipline andImprovement of the Budgetary Procedure. In.: Official Journal, L185/33. – Brussels, 15. 7.1987.125

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!