2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

príjemcom prostriedkov zo štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a ďalších finančnýchnástrojov EÚ dôležité informácie a plní funkciu určitého stabilizujúceho faktora, pretožeumožňuje dotknutým subjektom plánovať svoje aktivity a ich financovanie v strednodobomhorizonte.Zavedenie viacročných finančných výhľadov si vyžiadala prax. K mechanizmuschvaľovania strednodobých finančných výhľadov pristúpilo Spoločenstvo v roku 1988.Takýmto spôsobom chcelo reagovať na problém opakujúcich sa rozpočtových kríz80. rokov. Tieto boli vyvolané predovšetkým troma faktormi. Po prvé, rozšíreniea prehĺbenie integračných procesov v rámci Spoločenstva (predovšetkým v súvislostiso Spoločnou poľnohospodárskou politikou) vyvolalo značný rast výdavkov. (Výdavkyna financovanie Spoločnej poľnohospodárskej politiky v sledovanom období presiahli 70 %celkových rozpočtových výdavkov.) Po druhé, rozpočtové zdroje – ktoré boli tvorenécolnými príjmami, príjmami z poplatkov za dovoz poľnohospodárskych produktov z tretíchkrajín a podielu na výbere DPH v členských štátoch – neumožňovali generovať dostatočnýobjem finančných prostriedkov na krytie rozpočtových výdavkov. Členské štáty mohli tentoproblém riešiť zmenou štruktúry rozpočtových zdrojov. Viaceré štáty (predovšetkým tzv.čistí prispievatelia) však takýto postup odmietali. Po tretie, britská vláda na čele s MargaretThatcherovou odhodlane bojovala za zníženie svojich príspevkov do rozpočtu Spoločenstva,vysvetľujúc svoju pozíciu hospodárskymi ťažkosťami svojej krajiny a takisto skutočnosťou,že Veľká Británia len v obmedzenej miere čerpá prostriedky určené pre Spoločnúpoľnohospodársku politiku.Dohoda z Fontainebleau (1984) problém financovania Spoločenstva riešila lenčiastočne. 2 Európska komisia bola nútená pokračovať v boji za zabezpečenie stabilityročných rozpočtov a podporu realizácie priorít Spoločenstva.V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť, že v prvých rokoch existencieSpoločenstva tvorili väčšiu časť výdavkov tzv. obligatórne výdavky, t.j. výdavky, ktorépriamo vyplývajú zo Zmluvy o ES alebo z aktov prijatých v súlade s touto zmluvou. (Dotejto skupiny patria napríklad výdavky súvisiace s realizáciou Spoločnej poľnohospodárskejpolitiky Spoločenstva.) V dôsledku prehĺbenia a rozšírenia integračných procesov v rámciSpoločenstva a následných reforiem financovania podiel obligatórnych výdavkovna celkových výdavkoch postupne klesal. Naopak rástol podiel výdavkov spojenýchs realizáciou viacročných programov, a to nielen v oblasti ekonomickej a sociálnejsúdržnosti, ale aj v ďalších oblastiach v rámci vnútorných politík (napr. výskum a vývoj)a vonkajších vzťahov. Tieto výdavky patria do kategórie tzv. neobligatórnych výdavkov,o výške ktorých v konečnom dôsledku rozhoduje Európsky parlament. 3V roku 1988 sa na Bruselskom zasadnutí Európskej rady podarilo dosiahnuť novú,v porovnaní s Fontainebleau, radikálnu reformu financovania Spoločenstva. Jej kľúčovéprvky sa stali súčasťou Medziinštitucionálnej dohody o rozpočtovej disciplínea zefektívnení rozpočtovej procedúry 4 . Táto prvá medziinštitucionálna dohoda,pomenovaná podľa vtedajšieho predsedu Európskej komisie Jacquesa Delorsa Delorsovbalík I, obsahovala formálny záväzok troch inštitúcií Spoločenstva pridržiavať sa finančnéhovýhľadu počas nasledujúceho päťročného obdobia (1988-1992). Finančný výhľad2 Na základe dohody z Fontaineblau bol zavedený tzv. britský rabat, výrazne znižujúcikaždoročné príspevky Veľkej Británie do rozpočtu Spoločenstva. Členské štáty súhlasili sozvýšením objemu platieb do spoločného rozpočtu z príjmov z výberu DPH z 1 % na 1,4 %.3Mechanizmus prijímania rozpočtu Spoločenstva a kompetencie Európskeho parlamentu aRady EÚ podrobne upravuje článok 272 Zmluvy o ES v znení Amsterdamskej zmluvy.4 EUROPEAN COMMUNITIES. Interinstitutional Agreement on Budgetary Discipline andImprovement of the Budgetary Procedure. In.: Official Journal, L185/33. – Brussels, 15. 7.1987.125