2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

12.07.2015 Views

najviac znevýhodnených regiónov, ktoré v súčasnosti spadajú pod Cieľ 1 podľa nariadeniaRady (ES) č. 1260/1999. Pri otázke kritérií pre určenie spôsobilosti regiónov na čerpanieprostriedkov zo štrukturálnych fondov v rámci tohto cieľa navrhujú zachovať súčasnéobmedzenie na úrovni 75% HDP/obyv. meraného v parite kúpnej sily pre regióny NUTS II.Vo vzťahu k aktuálne platným prioritám pre Cieľ 2 a 3 Slovensko navrhujú ich zlúčeniea podriadenie plneniu cieľov Lisabonskej stratégie tak, aby bolo možné dosiahnuť vyššiukonkurencieschopnosť, vzdelanosť a zamestnanosť. Pre porovnanie, v tejto oblasti máväčšina krajín EÚ obdobný názor ako Slovensko, až na niektoré výnimky patriace doskupiny najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ, čo sa môže nakoniec negatívne odraziťpri definitívnom dopracovaní štruktúry rozpočtu, t.j. v neprospech najzaostalejšíchregiónov. V oblasti indikátorov oprávnenosti sa názory členských krajín dosť líšia, pričomniektoré krajiny navrhujú brať do úvahy aj ukazovateľe nezamestnanosti, iné by uvítali,keby sa brala do úvahy úroveň celoštátneho HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, resp.napr. Veľká Británia navrhovala, aby pomoc zo štrukturálnych fondov získavali regiónytých členských krajín EÚ, ktorých úroveň celoštátneho HDP na obyvateľa neprekračuje90% priemeru EÚ. Pod rôznymi zámienkami, ako napr. snaha zabrániť prelievaniu zdrojovmedzi rozvinutými krajinami navzájom, ide v konečnom dôsledku o snahu znížiť celkovýrozpočet na pomoc zo štrukturálnych fondov.V oblasti cezhraničnej spolupráce Slovensko podporuje jej rozvoj, pričomvychádza z doterajších pozitívnych skúseností s predvstupovými štrukturálnymi fondmipodporujúcimi interregionálnu spoluprácu. Zasadzuje sa preto za pokračovanie spolupráceprostredníctvom iniciatívy Spoločenstva INTERREG, resp. za posilnenie finančnýchzdrojov určených na tento účel. Slovensko si taktiež uvedomuje význam programov prebudúcu predvstupovú pomoc pre susediace krajiny na východnej hranici Európskej únie,kde je možné predpokladať potrebu zvýšenej koordinácie a posilnenia existujúcichnástrojov ako PHARE, TACIS, INTERREG a podobne, určených na spoluprácus nečlenskými krajinami EÚ. Ostatné členské krajiny viac menej jednotne podporujúiniciatívu Interreg, pričom sa zatiaľ nevenuje veľa pozornosti podpore spolupráces krajinami mimo EÚ.V oblasti týkajúcej sa Kohézneho fondu zastáva Slovensko názor, podľa ktoréhoby malo zostať zachované aktuálne smerovanie fondu do oblasti životného prostrediaa dopravnej infraštruktúry, resp. s potenciálnym rozšírením na ďalšie oblasti technickejinfraštruktúry. Pomer rozdelenia zdrojov by mal zostať zachovaný z aktuálneho obdobia,t.j. v pomere 50:50. Slovenská strana sa prikláňa k zachovaniu aktuálnych podmienok preprístup k čerpaniu tohto fondu, t.j. HDP/obyv. nižší ako 90% priemeru EÚ, ako ajexistencia programu vedúcemu k splneniu podmienok ekonomickej konvergencie podľačlánku č. 104 Zmluvy o založení ES. Názory ostatných členských krajín ku Kohéznemufondu pozostávajú zo snahy o jeho posilnenie, resp. zmenu pomeru medzi financovaníminfraštruktúry životného prostredia a dopravy.V oblasti riadenia a implementácie fondov sa SR zasadzuje za zjednodušeniesystému pravidiel a hlavne za jeho zrýchlenie. Zámerom je, aby sa platný systém stalflexibilnejším a administratívne menej náročným. Taktiež je vhodné docieliť jehovýraznejšiu decentralizáciu a orientáciu na aktivizáciu vnútorných zdrojov regiónov.Potrebné je jednoznačné definovanie kompetencií na jednotlivých úrovniach riadeniaregionálnej politiky a ich vzájomnú koordináciu a to od kompetentných európskychinštitúcií až po úroveň jednotlivých obcí. Postoje ďalších členských krajín sú identickés pozíciou Slovenska, pričom najčastejšie diskutovanou otázkou je práve postavenie a úloharegiónov pri implementácii fondov.V oblasti finančného rámca si slovenská strana uvedomuje, že regionálna politikaje súčasťou všetkých komunitárnych politík a že bude posudzovaná v spoločnomrozpočtovom balíku, na ktorom sa aktuálne podieľa približne jednou tretinou výdavkov114

celkového rozpočtu EÚ. Samozrejme, že Slovensko sa prikláňa k prideľovaniumaximálnych možných limitov pre nové členské krajiny, t.j. najbližšie k terajšej hornejhranici tvorenej 4% HDP členského štátu ročne. Slovenskej strane vyhovuje aj aktuálneplatná výška limitu na financovanie štrukturálnych operácií, aktuálne stanoveného na0,45% HDP EÚ. Vzhľadom na neľahké čerpanie prostriedkov sa neorientuje nanavyšovanie prostriedkov, ale na ich lepšie využívanie. Táto téma je na multilaterálnej pôdenajkontroverznejšou, nakoľko niekoľko čistých prispievateľov do fondov požaduje zníženielimitu na financovanie štrukturálnych operácií. Boj pritom prebieha o celkový rozpočetÚnie, pričom snaha niektorých krajín je znížiť strop celkového rozpočtu zo súčasných 1,24HND EÚ na maximálne 1%. Takéto opatrenie by znížilo výdavky EÚ aj na regionálnupolitiku. Aktuálny maximálny limit čerpania prostriedkov pre jednotlivé krajiny stanovenýna 4% HDP nie je spochybňovaný. Tendencia rozdeľovať finančné prostriedky v pomere50:50 medzi štáty pôvodnej pätnástky a nové členské krajiny s cieľom zvýšiť podporuzaostalých regiónov v starých členských krajinách je v rozpore s viacerými princípmikohézie Únie.Aktuálny návrh stratégie SR v oblasti regionálnej politikyTvorbu stratégie SR v oblasti regionálnej politiky zásadne ovplyvnil materiálpredložený zo strany európskych komisárov, pani Danuty Hubnerovej (Regionálna politika)a pána Vladimíra Špidlu (Zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí), ktorýpredložili kolégiu 5 júla 2005. Išlo o oznámenie o strategickej orientácii Spoločenstva preekonomickú, sociálnu a územnú súdržnosť. V rámci tejto orientácie budú stanovené prioritypre budúce programy súdržnosti, ktoré umožnia členským krajinám dať väčší dôraz naoblasti spojené s ekonomickým rastom a zamestnanosťou.Z uvedeného materiálu vyplynulo, že strategické orientácie Spoločenstvapredstavujú zásadný aspekt úsilia Európskej komisie, ktorej cieľom je úzko priradiť politikysúdržnosti do Lisabonskej agendy pre rast a zamestnanosť. Orientácie sú chýbajúcimčlánkom medzi európskou legislatívou a regionálnymi programami, ktoré fungujú priamov teréne.V podmienkach Slovenskej republiky počas celého roka 2005 prebiehalaintenzívna práca na návrhu Národného strategického referenčného rámca 2007-2013 (ďalejlen NSRR), ktorá ku koncu leta vyvrcholila širokou diskusiou odborníkov k smerovaniuSR. Výsledkom ich práce je prvá verzia NSRR, cieľom ktorej je poskytnúť východiskáširokej diskusii o NSRR so všetkými partnermi na centrálnej, regionálnej a lokálnej úrovniv SR a zároveň poskytnúť základný podkladový materiál na otvorenie rokovaní o NSRRs Európskou komisiou. Uvedený dokument sa bude ďalej integrovať a dopracovávať podľarozhodnutia vlády SR o počte operačných programov, podľa výsledkov diskusií k tomutomateriálu, podľa dopracovania jednotlivých aktivít v rámci priorít operačných programova podľa výsledkov rokovaní s Európskou komisiou. Účelom je, aby bolo možné Európskejkomisii predložiť definitívnu verziu NSRR, s ktorou bude čo možno najširší spoločenskýkonsenzus. Príprava NSRR prebiehala v rámci jednotlivých etáp počas roku 2005 v gesciiMinisterstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Hodnotenie prvej verzie NSRR vykonalv auguste 2005 Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, pričom zvlášť vyzdviholpostupný pozitívny posun v príprave stratégie, najmä dlhodobú víziu postupnejkonvergencie SR. Celá príprava i hodnotenie tohto zásadného dokumentu je interaktívnyproces. Počas prípravy NSRR sa plne uplatňuje princíp partnerstva, či už vo vzťahuSlovenská republika a Európska komisia alebo v rámci Slovenskej republiky. Dojednotlivých etáp jeho spracovania sa zapájajú rôzne zainteresované subjekty, a toprostredníctvom práce v pracovných skupinách. Návrhy a námety všetkých partnerov majúpri dodržiavaní princípu partnerstva možnosť ovplyvniť výsledný text. Na úrovni ministrovsa vytvorila pracovná skupina, ktorú vedie minister výstavby a regionálneho rozvoja SR.115

najviac znevýhodnených regiónov, ktoré v súčasnosti spadajú pod Cieľ 1 podľa nariadeniaRady (ES) č. 1260/1999. Pri otázke kritérií pre určenie spôsobilosti regiónov na čerpanieprostriedkov zo štrukturálnych fondov v rámci tohto cieľa navrhujú zachovať súčasnéobmedzenie na úrovni 75% HDP/obyv. meraného v parite kúpnej sily pre regióny NUTS II.Vo vzťahu k aktuálne platným prioritám pre Cieľ 2 a 3 Slovensko navrhujú ich zlúčeniea podriadenie plneniu cieľov Lisabonskej stratégie tak, aby bolo možné dosiahnuť vyššiukonkurencieschopnosť, vzdelanosť a zamestnanosť. Pre porovnanie, v tejto oblasti máväčšina krajín EÚ obdobný názor ako Slovensko, až na niektoré výnimky patriace doskupiny najväčších prispievateľov do rozpočtu EÚ, čo sa môže nakoniec negatívne odraziťpri definitívnom dopracovaní štruktúry rozpočtu, t.j. v neprospech najzaostalejšíchregiónov. V oblasti indikátorov oprávnenosti sa názory členských krajín dosť líšia, pričomniektoré krajiny navrhujú brať do úvahy aj ukazovateľe nezamestnanosti, iné by uvítali,keby sa brala do úvahy úroveň celoštátneho HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, resp.napr. Veľká Británia navrhovala, aby pomoc zo štrukturálnych fondov získavali regiónytých členských krajín EÚ, ktorých úroveň celoštátneho HDP na obyvateľa neprekračuje90% priemeru EÚ. Pod rôznymi zámienkami, ako napr. snaha zabrániť prelievaniu zdrojovmedzi rozvinutými krajinami navzájom, ide v konečnom dôsledku o snahu znížiť celkovýrozpočet na pomoc zo štrukturálnych fondov.V oblasti cezhraničnej spolupráce Slovensko podporuje jej rozvoj, pričomvychádza z doterajších pozitívnych skúseností s predvstupovými štrukturálnymi fondmipodporujúcimi interregionálnu spoluprácu. Zasadzuje sa preto za pokračovanie spolupráceprostredníctvom iniciatívy Spoločenstva INTERREG, resp. za posilnenie finančnýchzdrojov určených na tento účel. Slovensko si taktiež uvedomuje význam programov prebudúcu predvstupovú pomoc pre susediace krajiny na východnej hranici Európskej únie,kde je možné predpokladať potrebu zvýšenej koordinácie a posilnenia existujúcichnástrojov ako PHARE, TACIS, INTERREG a podobne, určených na spoluprácus nečlenskými krajinami EÚ. Ostatné členské krajiny viac menej jednotne podporujúiniciatívu Interreg, pričom sa zatiaľ nevenuje veľa pozornosti podpore spolupráces krajinami mimo EÚ.V oblasti týkajúcej sa Kohézneho fondu zastáva Slovensko názor, podľa ktoréhoby malo zostať zachované aktuálne smerovanie fondu do oblasti životného prostrediaa dopravnej infraštruktúry, resp. s potenciálnym rozšírením na ďalšie oblasti technickejinfraštruktúry. Pomer rozdelenia zdrojov by mal zostať zachovaný z aktuálneho obdobia,t.j. v pomere 50:50. Slovenská strana sa prikláňa k zachovaniu aktuálnych podmienok preprístup k čerpaniu tohto fondu, t.j. HDP/obyv. nižší ako 90% priemeru EÚ, ako ajexistencia programu vedúcemu k splneniu podmienok ekonomickej konvergencie podľačlánku č. 104 Zmluvy o založení ES. Názory ostatných členských krajín ku Kohéznemufondu pozostávajú zo snahy o jeho posilnenie, resp. zmenu pomeru medzi financovaníminfraštruktúry životného prostredia a dopravy.V oblasti riadenia a implementácie fondov sa SR zasadzuje za zjednodušeniesystému pravidiel a hlavne za jeho zrýchlenie. Zámerom je, aby sa platný systém stalflexibilnejším a administratívne menej náročným. Taktiež je vhodné docieliť jehovýraznejšiu decentralizáciu a orientáciu na aktivizáciu vnútorných zdrojov regiónov.Potrebné je jednoznačné definovanie kompetencií na jednotlivých úrovniach riadeniaregionálnej politiky a ich vzájomnú koordináciu a to od kompetentných európskychinštitúcií až po úroveň jednotlivých obcí. Postoje ďalších členských krajín sú identickés pozíciou Slovenska, pričom najčastejšie diskutovanou otázkou je práve postavenie a úloharegiónov pri implementácii fondov.V oblasti finančného rámca si slovenská strana uvedomuje, že regionálna politikaje súčasťou všetkých komunitárnych politík a že bude posudzovaná v spoločnomrozpočtovom balíku, na ktorom sa aktuálne podieľa približne jednou tretinou výdavkov114

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!