2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ... 2 - Fakulta medzinárodných vzťahov - Ekonomická univerzita v ...

12.07.2015 Views

Niektoré riziká v medzinárodnom obchodeRiziko zákazníkaMôže/bude chcieť platiť? Vývozcovia by mali zistiť všetko čo môžu o svojichkupujúcich. Banky im môžu pomôcť s tým, že sa skontaktujú s bankou kupujúceho apožiadajú ju o referencie. Okrem toho je veľa obchodných organizácií, ktoré poskytujúúverové informácie za relatívne nízke poplatky. Má vývozca nejaké miestne kontakty alebozástupcov, ktoré by mohli byť pripravené zistiť čo môžu?Na základe vyššie uvedených informácií, vývozca môže začať rozmýšľať o svojomstanovisku z hľadiska rebríčka platobného rizika.Riziko krajinyNič nenahradí dobrú informáciu a mnoho vývozcov navštívi nové alebopotencionálne vývozné trhy pred tým ako začnú obchodovať, aby sa pokúsili porozumieť„ako to tiká“. Ak to nie je možné, je množstvo vládnych organizácií, ktoré môžu poskytovaťtakéto údaje. Na Slovensku to je hlavne Slovenská obchodná a priemyselná komora a banky.Kľúčové údaje, ktoré môžeme získať:• Ekonomická, finančná a politická stabilita – na úrovni krajiny ako aj finančnýchinštitúcií• Dostupnosť a volatilita devíz – banka exportéra by mohla tiež pomôcť• Dovozné obmedzenia/tarify – Sú tam nejaké?• Má krajina vo zvyku pravidelne, rýchlo a často meniť pravidlá.Kurzové rizikáCharakteristickým rysom devízových a peňažných trhov je veľkánevypočítateľnosť a časté výkyvy a zmeny kurzov, ktoré sú vyvolávané celým komplexomrôznych príčin. Od ekonomickej situácie jednotlivých krajín, zmien na politickej scéne,vojenských konfliktov či živelných pohrôm, cez zmeny úrokových sadzieb, výsledkypravidelne zverejňovaných ekonomických ukazovateľov v jednotlivých krajinách až pooperácie centrálnych bánk a prognózy špecializovaných inštitúcií.Ku kurzovému riziku dochádza v okamihu vzniku záväzku v zahraničí, ktorý mábyť v budúcnosti uhradený v cudzej mene na ťarchu korunového účtu, popr. devízového účtudenominovaného v inej voľne vymeniteľnej mene alebo naopak so vznikom pohľadávky vzahraničí, ktorá bude v budúcnosti uhradená v cudzej mene v prospech korunového účtu,popr. devízového účtu denominovaného v inej VVM. Kurzovému riziku je vystavený ajimportér i exportér, splácajúci alebo čerpajúci devízový úver. Kurzový vývoj môže maťznačný dopad na skutočný výsledok obchodnej transakcie.Ako sa vyhnúť kurzovému riziku?V súčasnosti sa môže kurzové riziko eliminovať týmito spôsobmi:1. Využitie devízového účtu.Spoločnosť, ktorá je exportérom a súčasne aj importérom, môže využiť devízovýúčet a svoje úhrady v prospech zahraničných dodávateľov kryť inkasom odzahraničných odberateľov za týchto predpokladov:• inkaso aj úhrada sú v rovnakej mene,• suma inkás zodpovedá sume úhrad,• inkasá sú s úhradami časovo zladené• nedochádza k napätiu v oblasti korunovej likvidity.K výraznejšiemu využitiu tohto spôsobu dochádza po zavedení eura.Požiadavka na uzavretie kontraktu v SKK.110

Problematické však naďalej zostáva presadenie SKK ako kontraktnej meny, avyužíva sa viac menej len vo vzťahu k obchodným partnerom v Českej republike.2. Využitie zaisťovacích operácií na devízovom trhu.Spotová operácia - je nákup alebo predaj devíz za kurz aktuálny v danom okamihuna svetových trhoch s tým, že dodanie a platenie sa uskutoční dva pracovné dni podni, kedy bola táto operácia dohodnutá. Táto transakcia slúži k okamžitej konverziipohotových peňažných prostriedkov z jednej meny do druhej. V prípade záujmuklienta o promptné operácie v kurze inom, ako je aktuálny v danom okamihu, jemožné zadať časovo ohraničený príkaz na nákup či predaj danej meny.Forward alebo termínová operácia – dochádza pri nej k vysporiadaniu danéhoobchodu neskôr ako za dva pracovné dni. Štandardne sa používajú forwardovéoperácie na obdobie do 1 roka. Výhodou týchto operácií je skutočnosť, že vovhodnom okamihu je možné zabezpečiť svoju budúcu konverziu záväznýmkurzom, ktorý možno považovať za optimálny, príp. je možné svoju pohľadávkualebo záväzok zaistiť už v okamihu ich vzniku. S týmto kurzom potom možnokalkulovať vo finančnom plánovaní.Hodnota termínového kurzu vychádza z úrovne promptných výmennýchrelácií v dobe uzavretia daného obchodu, ale len zriedka sa jej rovná. Rozdiel medzinim tvoria tzv. forwardové body, ktorých hlavným komponentom je rozdiel medzihodnotami úrokových sadzieb mien, ktoré sú predmetom konverzie.Swapová operácia je kombináciou spotovej a termínovej operácie, pri ktorejdochádza k nákupu jednej meny za spotový kurz a súčasnému predaju tej istej menyna forward alebo naopak. Štandardne sa swap využíva k prekonaniu prechodnéhonedostatku likvidity v jednej mene pri súčasnom prebytku likvidity v mene inej.Teda napr. v prípade, že v deň splatnosti termínovej operácie nedostane klientinkaso od zahraničného odberateľa, či klient momentálne nemá prostriedky naplánovanú úhradu do zahraničia. Pri výpočte sa vychádza z rovnakej spotovej bázy(nie je tu aplikované rozpätie medzi nákupom a predajom) a úrokových sadzieb namedzibankovom trhu.Hlavné spôsoby prevodu peňazíMedzibankový prevod SWIFTom – v súčasnosti najrozšírenejším spôsobomprevodu peňazí vo väčšine krajín. SWIFT (Society for Worldwide Interbank FinancialTelecomunications - Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu jemedzinárodná počítačovo riadená komunikačná sieť určená na výmenu správ medzi bankamina celom svete. Bezdokladový prenos údajov medzi bankami je predpokladom ďalšiehoautomatizovaného spracovania v bankách.Výhody tohto systému spočívajú v rýchlosti: doba medzi prijatím a odoslanímsprávy sa zredukuje na minimum, SWIFTová správa z odosielajúcej banky v SR doprijímajúcej banky v San Franciscu spravidla netrvá dlhšie ako 5 minút; v bezpečnosti:vďaka štandardizácii a vstavaným kontrolným prvkom je vylúčené chybné prijatie, chybnáinterpretácia alebo falšovanie; v hospodárnosti: systém funguje ako bezdokladový systém,čím je vo veľkej miere zracionalizovaná realizácia platby.Banka uskutočňuje prevod na základe inštrukcií klienta zaplatiť určitú sumu na nímšpecifikovaný účet. Platba sa realizuje tak, že banka požiada svojho zahraničnéhokorešpondenta (t.j. banka, u ktorej majú vedený svoj účet, alebo banka, na meno ktorej vedieúčet vo svojich knihách), aby na ťarchu jej účtu (alebo uhradzuje sumu na účet vedený useba) vyplatila, alebo inak uhradila príslušnú sumu príjemcovi.Vývozca uvádza zvyčajne údaje o bankovom spojení v predtlačenom záhlavísvojich faktúr.111

Niektoré riziká v medzinárodnom obchodeRiziko zákazníkaMôže/bude chcieť platiť? Vývozcovia by mali zistiť všetko čo môžu o svojichkupujúcich. Banky im môžu pomôcť s tým, že sa skontaktujú s bankou kupujúceho apožiadajú ju o referencie. Okrem toho je veľa obchodných organizácií, ktoré poskytujúúverové informácie za relatívne nízke poplatky. Má vývozca nejaké miestne kontakty alebozástupcov, ktoré by mohli byť pripravené zistiť čo môžu?Na základe vyššie uvedených informácií, vývozca môže začať rozmýšľať o svojomstanovisku z hľadiska rebríčka platobného rizika.Riziko krajinyNič nenahradí dobrú informáciu a mnoho vývozcov navštívi nové alebopotencionálne vývozné trhy pred tým ako začnú obchodovať, aby sa pokúsili porozumieť„ako to tiká“. Ak to nie je možné, je množstvo vládnych organizácií, ktoré môžu poskytovaťtakéto údaje. Na Slovensku to je hlavne Slovenská obchodná a priemyselná komora a banky.Kľúčové údaje, ktoré môžeme získať:• Ekonomická, finančná a politická stabilita – na úrovni krajiny ako aj finančnýchinštitúcií• Dostupnosť a volatilita devíz – banka exportéra by mohla tiež pomôcť• Dovozné obmedzenia/tarify – Sú tam nejaké?• Má krajina vo zvyku pravidelne, rýchlo a často meniť pravidlá.Kurzové rizikáCharakteristickým rysom devízových a peňažných trhov je veľkánevypočítateľnosť a časté výkyvy a zmeny kurzov, ktoré sú vyvolávané celým komplexomrôznych príčin. Od ekonomickej situácie jednotlivých krajín, zmien na politickej scéne,vojenských konfliktov či živelných pohrôm, cez zmeny úrokových sadzieb, výsledkypravidelne zverejňovaných ekonomických ukazovateľov v jednotlivých krajinách až pooperácie centrálnych bánk a prognózy špecializovaných inštitúcií.Ku kurzovému riziku dochádza v okamihu vzniku záväzku v zahraničí, ktorý mábyť v budúcnosti uhradený v cudzej mene na ťarchu korunového účtu, popr. devízového účtudenominovaného v inej voľne vymeniteľnej mene alebo naopak so vznikom pohľadávky vzahraničí, ktorá bude v budúcnosti uhradená v cudzej mene v prospech korunového účtu,popr. devízového účtu denominovaného v inej VVM. Kurzovému riziku je vystavený ajimportér i exportér, splácajúci alebo čerpajúci devízový úver. Kurzový vývoj môže maťznačný dopad na skutočný výsledok obchodnej transakcie.Ako sa vyhnúť kurzovému riziku?V súčasnosti sa môže kurzové riziko eliminovať týmito spôsobmi:1. Využitie devízového účtu.Spoločnosť, ktorá je exportérom a súčasne aj importérom, môže využiť devízovýúčet a svoje úhrady v prospech zahraničných dodávateľov kryť inkasom odzahraničných odberateľov za týchto predpokladov:• inkaso aj úhrada sú v rovnakej mene,• suma inkás zodpovedá sume úhrad,• inkasá sú s úhradami časovo zladené• nedochádza k napätiu v oblasti korunovej likvidity.K výraznejšiemu využitiu tohto spôsobu dochádza po zavedení eura.Požiadavka na uzavretie kontraktu v SKK.110

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!