Uverím, až otestujem... - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

e d i t o r i a lViete, èo je ve¾kým problémom našej spoloènosti? To, e sme po skonèení „zlatej éry“ socializmu nebo−li pripravení na nový spoloèenský systém, na dravý kapitalistický trhový mechanizmus. Na to, e štátsa bude èoraz menej stara o osud jednotlivca, a ten, ak sa chce ma lepšie, bude musie by podnika−vejší, schopný zobra svoj osud do vlastných rúk. A samozrejme, na vznik triednej spoloènosti. Na to,e budú existova vrstvy majetnejších ¾udí, ale aj tých chudobnejších. Bohuia¾, spoloèenské vedomie,zdatne masírované médiami, nám predkladá iba jediný vzor správania sa, resp. jeho výsledok: jedinca,ktorý je úspešný, bohatý a najlepšie ešte aj slávny (o spôsobe, ako sa k tomuto stavu dopracoval, savšak hovorí u pomenej...). Médiá predkladajú ¾uïom prototyp úspešných jedincov v podobe politikov,podnikate¾ov a mediálne známych „osobností“. A keïe nie kadý môe by bohatý ako Jozef M., poli−ticky angaovaný ako Robert F. èi fyzicky vybavený ako Zuzana B., tak vznikajú frustrácie, depresiea rozèarovanie. Samozrejme, e trochu preháòam, ale len s cie¾om upozorni na tento negatívny jav.Pravda je, e ¾udia prirodzene túia po lepšom materiálnom zabezpeèení, sociálnom zázemí a – nebojímsa poveda – a blahobyte ☺. Nie kadý má však reálne monosti svoj stav zmeni, z èoho následne vzni−ká stres, nervozita a h¾adanie nepriate¾a, kto za to môe (najèastejšie si to, samozrejme, odnesie vláda).A nie všetci sa dokáu zmieri s myšlienkou, e by menej majetný vôbec nie je hanba, ale èasto je tootázka výberu ivotných hodnôt èi preferencií. Vzorec úspešnosti a blahobytu, ktorý nám vnucujúmédiá, je však pre nás, bohuia¾, dôleitejší ako iné hodnoty, napr. zdravý rodinný ivot, správnavýchova detí, èas na priate¾ov, prírodu, koníèky alebo osobný duchovný rast.Uznávam, e staršia generácia na svojom osude u toho naozaj ve¾a nedokáe zmeni a môe hra lens tými kartami, ktoré jej boli rozdané. Tí mladší, ktorí majú „ivot ešte len pred sebou“, si môu nalin−kova takú ivotnú dráhu, ktorá najviac vyhovuje ich predstavám. A pokojne nech sa v tých predsta−vách nachádza aj miesto pre úspech, uznanie èi materiálne ohodnotenie. Èasto sa však stretávams ideológiou, „ako nerobi, ale zarobi“, v rámci ktorej nie sú a také dôleité prostriedky (pokia¾ súaspoò ako−tak legálne) ako ciele: ma do troch rokov po skonèení školy prvý bavorák, dom s bazénomèi zlatú kreditku. Ja osobne i mnoho ¾udí v mojom okolí sme však boli vychovaní v prostredí, ktoré násviedlo k tomu, aby sme všetko robili tak dobre, ako len najlepšie vieme, a všetko ostatné u príde viac−menej samo. Treba získa vzdelanie, všíma si svet okolo seba, rozmýš¾a, ako by sa to èi ono dalo urobilepšie, a výsledok sa dostaví. Keï si pozriete success story naozaj úspešných jedincov, zistíte, e pouiliobdobný recept. ¼ahké víazstvá jednoducho neexistujú.A teraz sa dostávam k podstate tohto príhovoru. Je mi jasné, e PCR nemá takú mediálnu silu ako celo−plošné televízie, ale rád by som vytvoril protiváhu príkladom tzv. úspešných jedincov. A ako? Pravidel−ným publikovaním success story osobností èi firiem z IT brane v rámci PCR, ktoré sa svojou prácou,umom, šikovnosou presadili nielen doma, ale prípadne aj v zahranièí. Uverejòovaním ivotných prí−behov osobností èi firiem, ktoré vytvárajú hodnoty. Ktoré predávajú vlastné SW èi HW produkty, úspeš−ne konkurujúce zahranièným riešeniam. Ktoré poskytujú moderné IT sluby, participujú na medziná−rodných výskumných èi vývojových projektoch, reprezentujú Slovensko v zahranièných IT firmách èiinštitúciách. A ktoré okrem profesijného ohodnotenia získali, pochopite¾ne, aj urèité materiálne výho−dy. Ale som presvedèený, e absolútna väèšina z nich (ak nie všetci) by potvrdila takú prioritu cie¾ov,akú som vám tu naznaèil, t. j. e osobný úspech a materiálne ohodnotenie neboli cie¾om ich úsilia, alelen dôsledkom nieèoho iného.Ak teda viete o niekom vo svojom okolí alebo vy sami môete prezradi svoj recept na úspech, kontak−tujte ma na mojom maile. Radi poskytneme v PCR priestor aj v rámci pravidelnejšej rubriky. Monotým pomôete desiatkam èi stovkám iných, ktorí h¾adajú inšpiráciu èi správne nasmerovanie do ivota.A to za menšiu námahu predsa urèite stojí...Zaujímavé èítanie aprílového èísla vám elá

38 Zariadenia na prenos údajovREVUE4 Novinky14 Výkon u nie je na prvom mieste / Reportá: IDF 200318 Kolaborácia bez predsudkov / Èo prinesie MS Office 2003?22 Predaj monitorov v SR za rok 2002 / Prieskum26 Mobilný web (opä) v ofenzíve28 Vojenské roboty sa stávajú realitou30 Centrino: revolúcia v notebookoch a la Intel34 Mobily, ako ich nepoznáme / Reportá: CeBIT 200335 Smartphone v ofenzíve38 Zariadenia na prenos údajovHARDWARE46 Testovali sme: 8× DVD napa¾ovaèka52 Spracovanie videa na zariadeniach Dazzle53 Canopus DVStorm254 Bezdrôtová kancelária od Logitechu55 HP Photosmart 120056 Fayn USB Phone57 Itec Bluetooth USB a komunikácia s mobilným telefónom58 Motorola C33258 Lexmark Z65p / Technické predstavenie59 iRiver i-MP 40060 Kyocera FS-6020 / Technické predstavenie61 Tlaèové servery Axis62 2× TV Tuner FlyVideo62 2× Bluetooth headset63 Alcatel OT 71564 Olympus W-1066 USB 2.0 a FireWire a la Adaptec67 Orange SPV68 Space 3000+68 3×WingMan na hry69 3×digitálny fotoaparát73 HP PSC 120Oxi all-in-one74 Umax ActionBook 575TSOFTWARE75 Norton SystemWorks 2003 Professional Edition76 DVD X Copy79 X-Setup 6.080 CASE Studio 2.1082 Eclipse84 Aliens vs. Predator 2 / Gamesy´´´INTERNET86 Sharewarové okienko92 Net & Security news93 Komentár: /dev/null/02094 Na potulkách svetom WWW96 Vytvárame WWW stránky II. / 5. èasINFOWARE97 Novinky: Technológie a biznis101 Implementácia systému ERP v praxi103 Lotus Notes/Domino 6.0106 Správa webového obsahu110 Vírusový radarLINUXWARE112 Zaèíname s Linuxom / 11. èas116 Prehrávanie DVD pod Linuxom117 Utilitky a nástroje pre Linux118 Linux FAQ118 LinuxNewsPROGRAMUJEME119 Rozšírenia PHP / Zip File120 DirectAnimation / 3. èas122 Grafika cez OpenGL / 10. èas: Masking / 3D font124 Ako na nápoveï / 11. èas126 Delphi v praxi / 25. èas: API File Mapping127 Programujeme v jazyku C# / 7. èas128 Programujeme v Jave / 4. èas: Applety po štvrtýkrát131 Nový seriál: Ako na Visual Basic .NET / 1. èas132 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 5. èas: Vývoj mobilnejaplikácie v prostredí WebMatrix134 Nový seriál: Windows API / 1. èas136 Auto tools / 15. (závereèná) èasSERVIS30137 Tipy a triky pre Windows137 Poradòa139 Media klub140 Hardvér pod lupou / 3. èas: Mikroprocesor142 DVD okienkoCentrino: revolúcia v notebookoch2 PC REVUE 4/2003

N O V I N K Ywww.itnews.sk 15. 2. – 11. 3. Vodafone opä odkladá štart UMTS Deutsche Telekom v minulom roku s rekordnoustratou Globálny systém vèasného varovania pred útokmiz internetu Detaily o systéme Windows Longhorn Orange Slovensko vlani preinvestoval 6,369 mld. Sk Výsledky výkonu štátneho doh¾adu v telekomuniká−ciách za rok 2002 Adobe ponúka Illustrator 10 za dampingovú cenu Ve¾ký megatest 65 procesorov Ako odpoveda na e−mail z Nigérie Licencia UMTS zadarmo a nik ju nechce! Nový letecký simulátor od Microsoftu Ko¾ko toho o nás vie Microsoft? IDF 2003: Zariadenia a aplikácie vedomé si svojhoumiestnenia a okolia Tlaèiarne znaèky Dell na konci marca Sú tresty pre hackerov príliš tvrdé? Cez AOL denne prejde 1 miliarda spamov Èeský Telecom bude klás dôraz na medzinárodnéprepojenie Powersville: Vízia Intelu o digitálnej domácnosti Najkvalitnejší zdrojový kód nájdete v Linuxe Netscape 7.02 je na svete! Èo je pravdy na „krachu“ Profinet.sk Sendo ohlásil prvý Smartphone – bez Microsoftu Najnavštevovanejšie stránky na slovenskom webev januári Profinet nie je údajne schopný poskytova pripojeniena internet S Commodore 64 na internet Vinníkom je TSMC! Urobí Apple zo smetí zlato? Prvé Blu−ray zariadenie u v apríli! GeForce FX – èakanie na spasite¾a, ktorýneprichádza! Ceny DDR nišie ako ceny SDRAM! PC v kanistre na benzín? Odštartuje Intel cenovú vojnu medzi výrobcamiradièov RAID? Steganografia po novom Athlon so 400 MHz zbernicou v máji Microsoft zlepšuje ochranu svojich produktov II. Philips: DVD+RW napa¾ovaèky budú v cene pod4500 Sk Nová verzia ICQ Lite Sony... Šípková Ruenka v IT? Lindows.com vstupuje na trh prenosných poèítaèov Chaintech predstavil svoj prototyp GeForce FX WLAN hotspoty sú v Európe najdrahšie Samsung je novým èlenom konzorcia Symbian Bezpeènostné riziko s UPS od APC Texas Instruments vracia úder Intelu nVidia kritizuje 3D Mark Konkurencia sa vyjadruje k Profinetu Intel chce by lídrom aj v oblasti procesorov preSmartphone Podniky v elektrotechnickom sektore vlani s hrubýmziskom 2,953 mld. Sk Microsoft sa k OpenGL otáèa chrbtom Doèkáme sa Wi−Fi za 10 USD? O èeského systémového integrátora PVT má záujemaj Penta ST by mali ukonèi vyrovnávanie cien do roku 2005 Afganistan je opä on−line 17 percent japonských domácností je on−linebroadbandovo Windows Me je deravý! Stiahnite si Threedegrees od Microsoftu Rodí sa súper pre Google? Zastávky MHD v Bratislave on−line!Stúpnu ceny DVD−R médií?Zdá sa, e rastúci dopyt po DVD−R diskoch má rovnakýefekt ako pri CD diskoch. Výrobcovia musia investova dozvýšenia kapacít a to sa premieta aj do koncovej ceny.U teraz sa ceny od druhotných výrobcov ako Princo,Acer Media Technology a Nan Ya Plastics v porovnanís februárom znaène posunuli smerom nahor. Kým cena zajeden 2.4× DVD−R disk bola pre tretie firmy v Európe sta−novená na 0,10 USD, v marci je to u 0,70 USD!Rovnako aj prvotní výrobcovia Ritek, CMC Magneticsa Prodisc Technology ohlasujú, e ich ceny za dodávanéDVD−R disky by v druhom kvartáli mohli stúpnu. Tie súzatia¾ na hranici 0,80−0,90 USD za 2.4× DVD−R a 1,50 –2 USD za 4× DVD−R. Väèšinu zákaziek týchto výrobcovzaberajú firmy ako Pioneer, Sony, TDK a Philips. Zmluvnéceny preto nie sú také náchylné na zmenu ako tie trhové.Výrobcovia však upozoròujú, e k zvýšeniu bude musiedôjs. Dôvodom je výrobná kapacita, tá toti pod¾a odha−dov v súèasnosti pokrýva len 50 percent dopytu!Ceny tak jednoznaène stúpnu. Dôvody sú prozaické –prílišný dopyt spojený s nízkou výrobnou kapacitou a stú−pajúcimi cenami plastov sa odrazí na tom, e DVD−R médiábudú drahšie. Jednoznaène sa tak opakuje história s CDmédiami.Uvaríte si kávu pomocou portu USB?!Zdá sa, e port USB ešte neodkryl všetky svoje spôsobyvyuitia. Rad japonských výrobcov ponúka naozaj netradiè−né zariadenia pre tento komunikaèný port. Na stránkachjaponského výrobcu s priliehavým názvom Dreams ComeTrue (http://www.dct−net.co.jp) sme našli napr. variè nakávu, ktorý sa napája z portu USB poèítaèa. Pod¾a výrobcutento kávovar uvarí kávu do 3 minút a ïalej udriava tep−lotu kávy v rozsahu od 40 do 60 °C. Musí sa poui priamyport USB, výrobca neodporúèa vyui pasívne huby USB.No, chcelo by to ešte Bluetooth komunikáciu, aby bolomoné bezdrôtovo riadi teplotu kávy èi zada povel nazaèiatok varenia aj cez mobil :−).Ïalší netradièný výrobok pochádza opä z japonskéhoobchodu. Je to elektrická zubná kefka, ktorá sa opä po−háòa z portu USB poèítaèa. V ponuke obchodu Akihabaraje aj holiaci strojèek a elektrická kefka na topánky.1 GHz vo formáte Mini−ITX od VIA TechnologiesPopularita riešení zaloených na rozmerovo malýchzákladných doskách narastá. Jedným z propagátorov ta−kýchto systémov je u dlhšie aj spoloènos VIA Tech−nologies, ktorá uviedla na trh základnú dosku formátuMini−ITX (rozmery 17 × 17 cm), ktorá je osadená firem−ným mikroprocesorom VIA C3 s jadrom Erza T a pracov−nou frekvenciou 1 GHz. Systém ïalej vyuíva èipovúsúpravu VIA Apollo CLE266 s integrovanou grafikou(k dispozícii je aj port AGP na prípadné rozšírenie), zabu−dovaným MPEG2 dekodérom a šeskanálovým audio−adaptérom. Zvláštnosou je, e mikroprocesor vystaèís pasívnym chladením, vïaka èomu máte pred seboukompletný základ tichého poèítaèa.Základná doska tie disponuje jedným slotom pre pa−mäové moduly DDR 266 (maximálne 1 GB) a rozhrania:2× USB 2.0, 10/100 Mb LAN, IEEE1394, TV výstup, VGAvýstup, paralelný port, sériový port, u spomenuté audioa dvojica portov PS/2. Monosti rozširovania zabezpeèujejeden slot PCI.Zaujímavá je cena novinky – 179 USD za takto vybave−ný systém isto nie je ve¾a.Pretlaèí DVD+RW Microsoft?Súboj DVD formátov v oblasti DVD mechaník podporujú−cich záznam sa pomaly, ale isto sústreïuje na boj medziDVD−RW a DVD+RW. DVD RAM, presadzovaný spoloè−nosou Panasonic, pomaly stráca dych a ostane výsadouprofesionálov, kde sa za pár rokov svojej osamotenej exis−tencie pomerne dobre etabloval. Aj tu ho však pravdepo−dobne èasom nahradí víaz u spomínaného súboja.Pozícia DVD+RW verzus DVD−RW je zaujímavá aj z iné−ho poh¾adu. Kým štandard DVD−RW postupne vzalo DVDFórum „na milos“, v prípade DVD+RW sa situácia stálenelepší. DVD Fórum túto platformu odmieta, a tak firmypropagujúce štandard DVD+RW zaloili vlastnú alianciu,ktorá sa snaí vlastný formát pretlaèi na trh silou mien jejèlenov a tá je zrejmá. Keïe ich doteraz bolo osem,môeme ich vymenova: Dell, Hewlett−Packard, MitsubishiChemical/Verbatim, Philips, Ricoh, Sony, Thomson a Ya−maha. Teraz teda pribudol Microsoft, poèet èlenov alianciesa však nezvýši, pretoe Yamaha nedávno biznis s napa−¾ovaèkami definitívne opustila. O podpore DVD+RW zostrany Microsoftu sa hovorilo u takmer rok, teraz je to tedadefinitívne. Svet IT má v oblasti DVD napa¾ovaèiek pred se−bou naozaj zaujímavú výzvu. Presadí sa štandard, ktorý na−šiel všeobecnú podporu, alebo vyhrá štandard, na stranektorého sú významné mená?Telefón vám povie, kto voláAmerický telekomunikaèný gigant AT& T si nechal patento−va technológiu, ktorá umoní telefónnym prístrojom ozná−mi vám hlasom, kto vám práve telefonuje. Celý princíp jeve¾mi jednoduchý – pokia¾ máte prichádzajúci hovor, sys−tém overí centrálnu databázu záznamov a nájde meno, naktoré je prichádzajúce èíslo nahlásené. Pomocou hlasovéhosyntetizátora vám potom toto meno oznámi. AT & T si odtejto technológie s¾ubuje vyššiu mieru spokojnosti svojichzákazníkov. Zaujímavé je, e napríklad v Nemecku bol soft−vér, ktorý mal podobnú funkciu, zakázaný z dôvodu ochra−ny osobných údajov.PDA od Toshiby pod 200 USD?!Na prelome marca a apríla by sa pod¾a ázijských zdrojovmali na trhu objavi prvé kusy najnovšieho PDA z produkcieToshiby. Po roku na trhu s PDA (prvý model uviedla na trhv apríli minulého roka s cenou tesne pod 400 USD) sa4 PC REVUE 4/2003

N O V I N K YToshibe podarilo vydoby si medzi producentmi tohto typuzariadení piatu prieèku (pod¾a údajov zverejnených agentú−rou Gartner Dataquest, z ktorých je zostavený aj náš graf).S jedlom, samozrejme, rastie chu a pod¾a predstavite¾ovToshiby je jasným receptom na získanie väèšieho podieluuvedenie lacného modelu. Ten by mal nies oznaèeniee350 a jeho základom sa má sta mikroprocesor IntelXScale PXA 250 pracujúci na frekvencii 300 MHz, ktorýbude doplnený 64 MB pamäte a semitransmisným LCD dis−plejom.Súperi na trhu sú celkom jasní: Dell Axim A5 (rovnakotaktovaný mikroprocesor, polovièná pamä a cena 249USD) a HP iPAQ h1910 (rovnaká pamä, 64 MB, 200 MHzmikroprocesor a cena 299 USD).Zaujímavá je v tejto súvislosti aj zmena tradiènej straté−gie Toshiby. Pokia¾ pri notebookoch je táto spoloè−nos prakticky poslednou ve¾kou znaèkou, ktorá sinotebooky vyrába sama (aj to na nich vidno),v oblasti PDA sa rozhodla vyda rovnako ako konku−rencia cestou dodávok od zmluvných ázijských výrob−cov. Dvorným dodávate¾om PDA je pre ToshibuCompal, ktorý rovnaký typ produktov vyrába aj pre Hitachia Acer.Sony: Obraz pre projektory, aký tu ešte nebol!Nie je ve¾kým tajomstvom, e producentov LCD displejovurèených na výrobu videoprojektorov je iba pár. Jedným znajvýznamnejších je spoloènos Sony, ktorá predstavilanový displej tejto kategórie.Ide o skutoènú technologickú lahôdku vo svojej kategó−rii. Displej s uhloprieèkou 0,78" toti disponuje rozlíšením1920 × 1080 bodov, kontrastom 3000:1 a latenciou 5 ms!Ak vás zaujíma, ako sa Sony podarilo dosiahnu spomína−né technické parametre, odpoveï je v implementácii tech−nológie HPTS (vysokoteplotného polysilikónu). Práve tá totiumonila dosiahnu zmenšenie jednotlivých obrazovýchprvkov na 9 mikrometrov, zmenšenie ich odstupu na 0,35mikrometra a zníenie „hrúbky“ vrstvy tekutých kryštálov na2 mikrometre.Nové LCD prvky nájdu uplatnenie okrem klasických pro−jektorov aj v „projekèných televízoroch“.Digitálne videorekordéry aj pre EurópuFirma Toshiba chce zaèa aj v Európe predáva svoje digi−tálne videorekordéry s oznaèením RD−XS30. Tie sú vybave−né pevným diskom a vypa¾ovacou mechanikou DVD.Pomocou nich je moné nahráva televízne programy alebovideo priamo na pevný disk. Kapacita pevného disku jeokolo 160 GB a existuje spôsob, ako z pevného disku uloiúdaje na médiá DVD−R, DVD−RAM, CD−R èi CD−RW.Pouívate¾ si pritom môe nastavi parametre nahrávanéhoobrazu (pouíva sa MPEG−2) a zvuku (k dispozícii je DolbyDigital). Pomocou RD−XS30 je moné prehráva benéDVD, Video CD a zvukové CD. Zariadenie tie podporujepripojenie k internetu alebo do lokálnej siete. Cena eštenebola ohlásená, model RD−X2 s kapacitou pevného disku80 GB stojí 1500 USD.Infineon a Toshiba uvádzajú pamäový èipFeRAMSpoloènosti Infineon a Toshiba predstavili pamäový èip,ktorý bol vytvorený pomocou feroelektrickej technológieFeRAM. Zaujímavá je hlavne kapacita tohto èipu – 32 Mb,èo je v oblasti tejto novej technológie dos ve¾a. Pamäovýmodul s technológiou FeRAM pracuje podobne ako modulflash. Uschováva si teda zapamätaný objem aj bez von−kajšieho elektrického napätia. Na rozdiel od pamätí typuflash majú èipy vytvorené technológiou FeRAM vyššiu dobuprístupu – je okolo 50 ns. Predstavený èip bol vytvorenýpomocou 0,2−mikrónovej technológie a jeho plocha je 96mm 2 , èo je asi polovica plochy konvenèných pamätí. Pod¾aspoloènosti Toshiba majú takéto typy pamätí pred sebounajväèší potenciál rastu práve poèas tohto roku a ich predajby sa v roku 2004 mal vyrovna s pamäami typu flash.Po PC Card prichádza NewCardOrganizácia PCMCIA u pred pár rokmi definovala štan−dard dnes nazývaný PC Card. Teraz prichádza so špecifi−káciou NewCard pre prenosné, ale aj stolné poèítaèe.Nový štandard bol ohlásený na konferencii IDF. Oprotiexistujúcim kartám by malo dôjs k zníeniu rozmerov,zvýšeniu prenosovej rýchlosti a zníeniu ceny.Zjednotenie kariet pre stolové a mobilné poèítaèeby malo prospie aj zrýchlenému vývoju novýchproduktov. Nová je aj podpora sériových komu−nikaèných rozhraní (USB 2.0 a PCI Express). Jemoné oèakáva náhradu niektorých rozširujú−cich kariet PCI a externých zariadení, ktoré sú dnes vyba−vené rozhraním USB.Vývoj nových rozširujúcich kariet podporujú spoloènostiIntel, Microsoft, IBM, Dell, HP, Lexar Media, SCM Micro−systems a Texas Instruments. Špecifikácia má by hotováešte v tomto roku a prvé produkty by sa mali na trhu obja−vi v druhej polovici roka 2004.Polohovací systém pre nevidomýchDobrovo¾níci zo španielskej národnej organizácie zrakovopostihnutých osôb zaèali testova novú navigaènú pomôcku,6 PC REVUE 4/2003

predchodcovia. Pod¾a tlaèovej správy spoloènosti sa jej podarilovytvori metanolový èlánok, ktorý pri ve¾kosti porovnate¾nej so súèas−nými batériami pre notebooky poskytuje notebooku napájanie podobu 6 a 8 hodín.Nová verzia metanolových èlánkov od Neah Power Systems totivyuíva upravenú štruktúru elektródy, na ktorej dochádza k preme−ne metanolu na oxid uhlièitý a vodu a uvo¾neniu energie, ktorá jenásledne prevedená na elektrickú. Kapacitu metanolových èlánkovtoti mono zvyšova iba prostredníctvom zväèšovania plochy mem−brány, na ktorej dochádza k reakcii. Keïe objem napájacích èlán−kov je limitovaný, bol doposia¾ problém vytvori metanolový èlánoks dostatoènou kapacitou, ktorý by bolo moné zabudova priamo donotebooku.Kým „klasické“ metanolové èlánky vyuívajú polymérovú mem−bránu, vývojári tejto spoloènosti prišli s nápadom vytvori membrá−nu z kremíkových èipov, ktorých povrch by bol ve¾mi štruktúrovaný.Okrem vytvorenia štruktúrovaného povrchu je však nová technoló−gia výroby membrány nároèná aj tým, e povrchová vrstva musí bypokrytá tenkou vrstvou ruténia a platiny. Výrobná nároènos a po−uitie platiny budú ma pod¾a predstavite¾ov firmy vplyv aj na cenunovej generácie metanolových èlánkov.B´ngo: N−Gage od Nokie má konkurenciu!Zdá sa, e výrobcovia mobilných telefónov si uvedomili, e právemonos hrania hier na ich produktoch by mohla zvýši predaj nastagnujúcom trhu. A tak po odhodlaní Nokie s N−Gage je tu ïalšímobil urèený pre hráèov – volá sa B´ngo.TTPCom je tak po Nokii druhým výrobcom, ktorý predstavujezariadenie spájajúce mobilný telefón a herný terminál. B´ngo je troj−pásmový mobilný telefón, ktorý umoòuje sieovú hru a ôsmichhráèov prostredníctvom rozhrania Bluetooth alebo cez pripojenieGPRS. Do štandardnej výbavy potom patrí vstavaná digitálna kame−ra a podpora MMS správ. Èo sa teda výbavy týka, ide o bený tele−fón, výhodou je však práve podpora hier.Dostatoèný výkon zabezpeèuje procesor triedy ARM7, o zobrazo−vanie sa stará TFT displej s rozmermi 176 × 220 pixelov pri 65−tisícfarbách. Na dostatoène kvalitné vykres¾ovanie hier je pouitý vlastnýWireless Graphics Engine (WGE), na ktorom pod¾a údajov výrobcovaktuálne beí asi 100 herných titulov, prièom postupne by mali pri−búda ïalšie. Hry by sa na telefón mali da bez problémov sahovapriamo od mobilných operátorov. B´ngo je orientovaný na low−endtrh, preto by sa cena za tento model nemala pri jeho uvedení vyšpl−ha nad hranicu 200 eur.Urobte si trojrozmerné video z fotografieSpoloènos Mok3 predstavila technológiu, ktorá umoní vytvori 3Dobraz z 2D predlohy. Mok3 je jednak autorom príslušného softvéru,ale zároveò poskytuje aj sluby pri vytváraní takýchto 3D objektovpre špecifické oblasti pouitia. Pri ich vytváraní sa pouívajú nie−ko¾konásobné analýzy objektu a viacero patentovaných postupov.Zostavenie 3D obrazu trvá len zlomok èasu, ktorý je obvyklý pri be−ných renderovacích technológiách.Technológia je urèená pre architektov, dizajnérov, animátorova filmárov. Softvér Mok3 bude pripravený pre platformu PC i Maca jeho cena bude nišia ako 1000 USD. Firma tie zvauje zabudo−vanie podpory trojrozmernej vizualizácie pre program Photoshop.Takto bude moné aj v amatérskych podmienkach vytvori z ob¾úbe−nej fotografie trojrozmernú podobu.Sun bude ma vlastné desktopy s LinuxomKeï sa povie Sun, kadého hneï napadnú ve¾ké servery. To by savšak pod¾a vyjadrení spoloènosti malo èoskoro zmeni, ešte tento roksa pod touto znaèkou na trhu objavia desktopové PC s operaènýmsystémom Linux. Aj keï s touto myšlienkou sa spoloènos pohrávalau v minulosti, vtedy jej išlo o desktopy, ktoré by sa nasadili naprí−klad v bankách alebo iných inštitúciách. Tentoraz je však cie¾ováskupina jasná – sú òou malé firmy a domáci pouívatelia. Tých bymala oslovi myšlienka, e je moné vytvori plnohodnotné pracovis−ko aj bez Windows, a to za výrazne nišiu cenu.Inštalaèné CD Microsoftu s novou tvárouDizajn inštalaèných CD produktov Microsoftu opä raz mení svojvzh¾ad a opä je dôvodom ešte lepšia ochrana pred nelegálnym ko−pírovaním. Zmenila sa tak farba celéhodisku a pribudol nový hologram,ktorý pri naklonení CD vytvorí3D obraz s logom prísluš−ného produktu. Microsoftchce aj týmto krokom ob−medzi mieru nelegálnehopredaja falzifikátov jehoproduktov. V minulom ro−ku sa pod¾a jeho vlastnýchúdajov podarilo zachyti 84−tisíc kópií CD, ktoré sa snailisfalšova aj ochrané prvky. Naj−èastejšie pritom išlo o inštalaèné CDWindows 98, SE a 2000, ako aj balíka Office 97.Threedegrees: chat a filesharing pod¾a MicrosoftuTakto si Microsoft predstavuje budúcnos messagingu – uzavretáskupina ¾udí, ktorá komunikuje, spoloène si prehráva hudbu èiposiela video.Softvér tak má pomôc malej skupinke ¾udí pri komunikácii (pod¾aúdajov Microsoftu optimálne do 10 ¾udí) a má nahradi klasickýInstant Messaging a výmenu e−mailov. Dôraz je pritom kladený najednoduchos a intuitívne ovládanie.Threedegrees umoní malej skupinke uívate¾ov spoloène sledo−va obrázky alebo animácie, problém nerobí ani zvuk. Zakompo−novaná je aj funkcia musicmix, ktorá, ako u názov napovedá,umoní spoloèné zostavovanie playlistov zo skladieb dodaných cha−tujúcimi. Aby Microsoft predišiel nelegálnemu kopírovaniu, hudbu jemoné spúša len vtedy, ak je on−line aj tá osoba, ktorá ju do play−listu pôvodne pridala.Pod¾a vyjadrenia Microsoftu celý projekt vznikol za pomoci sku−pinky študentov, ktorým nevyhovoval klasický štýl komunikáciea h¾adali alternatívu, ktorá by im umonila interaktívnejší a zábav−nejší chat. Výsledkom je Threedegrees, a ako hovoria neoficiálnezdroje, ¾udia v Microsofte sú z neho nadšení.Threedegrees je teda odpoveï Microsoftu na legálny filesharinga na jednoduchú on−line komunikáciu. Softvér bude poskytovanýzadarmo a detailnejšie informácie u èoskoro nájdete na adresehttp://threedegrees.com/.USA: Zvonenie telefónu v divadle a kine budepokutovanéPokuta 50 dolárov hrozí všetkým návštevníkom divadiel a kín v prí−pade, e im poèas predstavenia zazvoní mobilný telefón. Po zákazefajèenia v baroch a reštauráciách je to ïalšie striktné nariadenienewyorskej mestskej rady, s ktorým väèšina obyvate¾ov nesúhlasí.Ako dodáva informaèný server Ananova, zákaz je proti srsti ajmobilným operátorom, ktorí argumentujú tým, e zvonenie telefónuv kine je rovnako nepríjemné ako konzumácia pukancov èi roz−ba¾ovanie cukríkov.Bezdrôtový internet na jednom èipeSúèasné mobilné telefóny s bohatou funkènou výbavou, ktoré obsa−hujú integrovanú kameru, farebnú obrazovku a hry, sú tvorenéradom súèiastok a predstavujú najdrahší a najprepracovanejší seg−ment trhu mobilných telefónov. História však ukázala, e umiestne−nie viac funkcií na jeden èip sa prejavuje zvýšením funkènosti zaria−

dení a zníením výrobných nákladov. Ako sme vás u informovali,spojením viac funkcií zásluhou kremíkovej integrácie vytvorila spolo−ènos Intel celulárny procesor s vyšším výkonom, nišou energetickounároènosou a vyššou spo¾ahlivosou, ktorázvyšuje potenciál spotrebite¾skej triedy mobil−ných telefónov s dátovými prenosmi.Celulárny procesor Intel PXA800F vy−uíva pokroèilú technológiu wireless−Internet−on−a−chip (t. j. bezdrôtový inter−net na èipe). Tento mikroèip s vysokoumierou integrácie je prvým zariadením,ktoré na jedinej kremíkovej podloke,spájajúc k¾úèové komponenty súèasných mo−bilných telefónov a vreckových poèítaèov, má zais−ti nišiu spotrebu energie a inovatívnejší dizajntelefónov.Intel PXA800F sa vyznaèuje vysokým výkonom a nízkouenergetickou nároènosou. Procesor pracujúci na frekvencii 312MHz so štyrmi megabajtmi integrovanej pamäte Intel On−Chip Flasha 512 KB SRAM vyuíva technológiu Intel XScale. Okrem toho celu−lárny procesor Intel PXA800F obsahuje i signálny procesor 104 MHzs 512 KB integrovanej pamäte Intel On−Chip Flash a 64 KB SRAMs architektúrou Intel MicroSignal. Výsledkom je kompletný systém prepokroèilé mobilné siete GSM/GPRS na jedinom èipe.Produkty s týmto novým procesorom sa zaènú dodáva na trhv priebehu tohto alebo na zaèiatku budúceho roku. Odporúèanácena nového celulárneho procesora Intel PXA800F je 35 USD priodbere 10 000 kusov.Pozor na èervotoèe!Ponuka spoloènosti Wood Countour nie je výhradne urèená ibamajite¾om drevom obloeného interiéru auta znaèky Rolls−Royce, alei pre širšiu poèítaèovú verejnos, ktorú do istej miery omrzeli plas−tové periférne zariadenia a v súlade s mottom spoloè−nosti by sa chceli viac priblíi k prírode.Ako u i samotný názov spoloènosti nazna−èuje, orientuje sa na drevo. Svojim zákazní−kom ponúka „drevené“ vyhotovenia LCDmonitorov, myší a klávesníc. Vybra si mô−ete zo skutoène širokej palety najrôznejších materiálov (mahagón,leštený dub, javor a iné), ten pravý sa potom urèite stane vhodnýmdoplnkom kadej kancelárie.Cena je, bohuia¾, dos vysoká. Najlacnejšiu zostavu (myš, klá−vesnica, monitor) si zaobstaráte za 2950 USD. Tak èo, myslíte, e táparáda za to stojí?Podiel Linuxu v inteligentných telefónoch rastieO prieniku operaèného systému Linux do inteligentných telefónov sahovorí u dlhšie. Pod¾a spoloènosti IDC má by podiel operaènýchsystémov v tzv. Smartphone v roku 2006 nasledujúci:Symbian – 53 %, Microsoft Pocket PC – 27 %, Palm OS – 10 %, Linux– 5 % a zvyšok ostane pre ïalšie operaèné systémy.Na konkrétne telefóny s Linuxom sme zatia¾ len èakali. Motorolavšak plánuje uvies mobilný telefón s oznaèením A760, ktorý má byzaloený práve na tomto operaènom systéme. Ide o lacný prístroj,ktorý má v sebe obsahova aj MP3 prehrávaè, videoprehrávaè, funk−cie bené pre PDA a virtuálny stroj Java. Debutova má v treomštvrroku 2003 v Ázii, nasledova má Severná Amerika a do koncaroka aj Európa. Pouitý Linux je vytvorený pomocou programovacíchprostriedkov od firmy MontaVista.Dôvodom, preèo sa Motorola rozhodla pre tento Linux, jepod¾a predstavite¾ov tejto firmy nezávislos od výrobcu operaènéhosystému. Nie je hlavne potrebné prispôsobova sa nariadené−mu cyklu upgrade. Ïalším z dôvodov je zlacnenie prístro−jov z dôvodu ceny tohto operaèného systému a zrýchlenievývoja.O aplikácii operaèného systému Linux vo svojich mobil−ných telefónoch uvauje aj spoloènos Nokia.T−Mobile prinesie UMTS za cenu GPRSSluby siete UMTS, ktoré sa tento operátor chystá odštartova vseptembri, budú cenovo na hranici existujúcich sluieb GPRS. Taktosi chce T−Mobile pod¾a svojich vlastných vyjadrení zabezpeèi silný arýchly prílev nových zákazníkov, ktorí sú citliví aj na cenu ponúka−ných sluieb. Operátor si je zrejme vedomý, e na presýtenom trhusa udrí jedine s bezkonkurenènou cenovou politikou.USB 2.0 sa teší úspechuU minulý rok zaznamenalo rozhranie USB 2.0 (Universal Serial Bus)znaèný úspech. Odhaduje sa, e v roku 2002 bolo vo svete pouíva−ných 375 miliónov USB 2.0 zariadení. Tento poèet by mal, samo−zrejme, naïalej rás a USB 2.0, ktoré je 40−krát rýchlejšie ne jehopredchodca, by malo v roku 2007 pod¾a odhadov figurova v 863miliónoch prístrojov. Analytici oèakávajú, e do konca roka 2003bude rozhranie USB 2.0 prítomné v kadom novom poèítaèi.Okrem USB 2.0 sa razantne presadzuje aj ïalší progresívny formát– USB On The Go (OTG), ktorý umoòuje spoji konco−vé zariadenia bez prítomnosti poèítaèa. Toutotechnológiou chcú výrobcovia oslovi najmäsegment so zariadeniami PDA a mobil−nými telefónmi.Univerzita zablokovalaprístup v sieam P2PKansaská štátna univerzita urobi−la svojim študentom doslova škrtcez rozpoèet, keï im zablokovalamonos pouívania sluieb peer−to−peer sietí. Dôvod je jednoduchýa pritom taký fatálny – miera aktivityštudentov v tomto smere preaila aka−demickú sie tak, e tá nebola pouite¾ná najej pôvodné urèenie. A tak jednoduchá utilita,ktorá na serveri blokuje tok paketov z výmenných sietí,problém vyriešila. Univerzita navyše vypoèítala, e toto opatrenie jejušetrí roène 100−tisíc USD. Na názor študentov sa radšej nepýtajte...Tak ako to vlastne je s tými sieami P2P?RIAA sa neustále oháòa tým, ako peer−to−peer siete úasne škodiapredaju hudby, no zdá sa, e výsledok dosiahnutý priamym výsku−mom je diametrálne odlišný. Pod¾a neho majú siete P2P minimálnyvplyv na predaj CD v obchodoch.Dôkazom je napríklad nedávny prieskum vykonaný v Nemecku.Pod¾a neho toti a 81 percent uívate¾ov sietí P2P naïalej na−kupuje v rovnakej miere hudobné CD v obchodoch. Na druhejstrane je tu však skupina 4 percent uívate¾ov, ktorí nakupujú CDvo zvýšenej miere práve odvtedy, èo pouívajú výmenné siete.Najzaujímavejší je však posledný údaj, ktorý z výskumu vzišiel.Kadý piaty nemecký uívate¾ sietí P2P si po internete sahuje tieskladby, ktoré má legálne zakúpené na CD. Dôvod je pritom pro−zaický – kopírovacia ochrana neumoòuje prehranie takéhoto CDv poèítaèovej CD mechanike...Poèítaè v konektore RJ−45?!Spoloènos Lantronix (http://www.lantronix.com) pripravila za−ujímavý produkt s oznaèením XPort, ktorý zahrnuje podporu sietea TCP/IP. V podstate ide o poèítaè, ktorý sa zmestí do zásuvky pre

port ethernet (RJ−45) a je−ho hmotnos je 9 gra−mov. Rozmery celého po−èítaèa sú 34 × 16 ×13,5 mm a zariadenieby sa malo pouíva v po−èítaèových systémochako samostatný komuni−kaèný èlen, prièom budeposkytova sluby webového, SMNP a Telnet servera. XPort podpo−ruje sieové rozhranie 10/100 Mbit Ethernet. Výrobca oèakáva zá−ujem hlavne z oblasti automatizácie a sledovania procesov. Zá−kladom XPortu je firemný èip DSTni−LX, èo je 16−bitové procesorovéjadro beiace na frekvencii 48 MHz. Èip je doplnený o pracovnúpamä SRAM (256 KB) a pamä flash (512 KB) pre webové stránkya firmware. Firmware sa dá upgradova pomocou protokolu TFTPalebo pomocou sériového rozhrania. Výrobca dodáva aj ovládacísoftvér pre Windows. Cena XPortu je 49 USD (asi 2000 Sk).Digitálny dom budúcnosti pod¾a MicrosoftuV ústredí spoloènosti Microsoft je postavený obytný dom, ktorý máby pod¾a predstavite¾ov tejto spoloènosti obrazom nášho kadoden−ného bývania v horizonte roka 2010. Celé vybavenie domu je digi−talizované, èo sa prejavuje u na vstupných dverách. Namiesto toho,aby ste ako návštevník na dvere klopali, pošlete e−mail. Potom privstupe do domu nastáva identifikácia prichádzajúceho, prièom saskenuje oèné pozadie. Ak sa návštevník nenájde v zozname zná−mych osôb, mal by vyplni krátky vstupný formulár. Pokia¾ ide o oby−vate¾a domu, potom sa pod¾a jeho preferencie nastavia niektorévlastnosti domu – napr. teplota v miestnosti, ktorú obýva. Pripraví saaj zoznam úloh, prijatých správ a podobne.Automatické rozsvietenie svetiel na chodbe a hudba pod¾a vkusuvlastníka domu patrí k benému komfortu. Svetlá a ïalšie zariade−nia v byte je moné ovláda pomocou vreckového poèítaèa s bez−drôtovou komunikáciou. Po stenách domu sú zabudované maléobrazovky poèítaèov, z ktorých sa dá pristupova k elektronickejpošte alebo hlasovému záznamníku.Podstatnú èas obývaèky zaberá ve¾ký televízor, kombinovanýs digitálnym videorekordérom. V podstate je to centrálny poèítaès prispôsobeným operaèným systémom a ve¾kou obrazovkou. Ajpomocou neho sa dá pristupova k elektronickej pošte. Pod¾a rozpo−znania osoby pri vstupe do domu sa na televízore pripravia progra−my pod¾a preferencie konkrétnej osoby.Televízor je navyše aj videokomunikaèným prostriedkom. Môetenadviaza spojenie s inými èlenmi rodiny alebo svojimi známymi.Základom je prenos signálu cez rýchle internetové pripojenie. Jehoïalšou úlohou je zobrazenie zoznamu naplánovaných úloh a kalen−dára. Centrálny televízor v obývaèke je prepojený s nieko¾kými ïalší−mi monitormi v byte.Jeden z nich sa nachádza v kuchyni a umoòuje prípravu stravy.Napríklad pri varení instantnej polievky systém ohrevu vody nazáklade naèítania èiarového kódu nastaví správnu teplotu a udrujeju po dobu predpísanú výrobcom. Èítaèka èiarových kódov je zabu−dovaná aj v mikrovlnnej rúre, ktorá opä nastaví parametre prípravystravy pod¾a odporúèania výrobcu. Oznamovací systém sám ohlási,e vaša veèera je hotová.Pri komplikovanejších jedlách videoprojektor premieta podrobnýrecept prípravy na pracovnú dosku v kuchyni. Systém prípravy stravydokáe navyše pod¾a identifikácie poètu osôb v dome urèi primera−né mnostvo surovín. Ïalší z monitorov je umiestnený v detskej izbe.Váš potomok tak komunikuje priamo so školou, odkia¾ dostávanapr. rozvrh hodín na ïalší deò, plán uèiva i zoznam domácichúloh. Pri chví¾ach vo¾na zobrazuje monitor plagáty z oblasti popu−lárnej hudby alebo ho mono pouíva ako bený televízor èi akohudobný prehrávaè. Zlou správou pre deti je to, e rodièia majúmonos centrálne vypnú detský monitor, resp. zada obmedzeniana zobrazovanie niektorých programov.Pracovòa je vybavená systémom samostatných poèítaèov, ktoréumoòujú komunikáciu so vzdialenými osobami, bankovými inštitú−ciami, právnikmi a ïalšími spoloènosami. Nachádza sa tu aj video−konferenèný systém – poradu s kolegami tak môete urobi aj z po−hodlia domova.Miesta naplánovaných stretnutí sa automaticky prenášajú do sys−tému GPS v aute. V garái domu budúcnosti je Toyota Prius s GPSzabudovaným priamo v palubnej doske a bezdrôtovou komuniká−ciou s centrálnym domácim poèítaèom. Tak to je krátka prechádzkapo obytnom dome budúcnosti pod¾a predstáv Microsoftu. akopoveda, èi ide o povestný bug, ale v dome budúcnosti sa nenachá−dza iadna kúpe¾òa ani WC. eby sme v roku 2010 u nepotrebo−vali rieši niektoré delikátne záleitosti? Alebo je kúpe¾òa zahrnutá av niektorom zo service packov?GPRS v hodinkáchNa výstave CeBIT predstavila spoloènos Samsung zaujímavý pro−dukt – mobilný telefón GPRS integrovaný do náramkových hodiniek.Celé hodinky majú rozmery 37,8 × 64 × 17,7 mm a vrátane ba−térie majú hmotnos maximálne 80 gramov. Telefón podporuje WAP1.2, Bluetooth, MMS a GPRStriedy 10. Jeho ovládaniepritom prebieha za pomocihlasu, aby bolo pre po−uívate¾a èo najpohodlnej−šie.Výdr zariadenia, ktorézatia¾ nesie meno GPRSWatch Phone, je rovných80 hodín v pohotovostnomreime. Na zobrazovanieinformácií je pouitý orga−nický OLED displej s roz−mermi 96 × 64 pixelova 256−farebnou håbkou. Práve nasadenie displeja OLED pomáhaušetri ve¾kú èas energie. Do predaja by sa tento šikovný Samsungmal dosta v priebehu 4. kvartálu.Prichádzajú skutoèné OLED displejeNový typ monitora na báze technológie OLED (organic light−emittingdiodes) predstavili spoloènosti IBM a Chi Mei Optoelectronics(www.cmo.com.tw). Tento displej je vyrobený z tranzistorov amorf−ného kremíka (a−Si), má uhloprieèku 20 palcov a rozlíšenie 1280 ×768 bodov. Vïaka technológii OLED a a−Si tranzistorom nanášanýmtechnológiou TFT (thin−film transistors) má nový displej nišie výrob−né náklady asi o 20 % a dosahuje sa aj nišia spotreba elektrickejenergie – len 25 W. Panely OLED majú ma pod¾a výrobcu vysokýjas (300 cd/m 2 ) a ve¾mi kvalitné podanie farieb. Produkty by sa malidosta na komerèný trh v roku 2005, prvé predstavenie prototypovvšak bude u tento mesiac na výstave Society for Information Display2003.Smart displeje na ceste do EurópyNa zaèiatku výstavy CeBIT ohlásil Microsoft oficiálny štart smart dis−plejov aj na európskom trhu. Prvými výrobcami, ktorí majú v ponu−ke konkrétne zariadenia,sú Philips a ViewSonic.ViewSonic má v ponukehneï dva modely – 10−palcový Airpanel V110a 15−palcový V150. Obamodely sú vybavenéadaptérom WLAN nabezdrôtovú komunikácius klasickým stolným po−èítaèom. Hardvérový zá−klad tvorí v oboch prípa−doch 400 MHz procesorXScale, 128 MB SDRAMa 64 MB ROM, fyzickérozlíšenie displeja je 800 × 600, resp. 1024 × 768 pixelov.Hmotnos menšieho modelu je 1,36 kg, 15−palcový model vái2,7 kg. Ceny boli pre Európu stanovené na 1199 a 1599 eur.Model od Philipsu nesie oznaèenie DesXcape 150DM a je vyba−vený 15−palcovým LCD dotykovým displejom. K výbave patrí samot−ný displej, docking station, USB adaptér na bezdrôtovú komunikáciua dodatoènú klávesnicu. Na tomto smart displeji sa nachádza špe−ciálna verzia Windows CE, ktorá dokáe pristupova na Windows XPa poèítaè takto na dia¾ku ovláda. Hmotnos tohto modelu je 2,4 kga jeho cena je stanovená na 1699 eur.

R E V U EREPORTÁ: IDF 2003Výkon u nie je na prvom mieste...Výkon mikroprocesorov bolvdy najuznávanejšímmeradlom úspechu ichtvorcov. Dnes sa situáciamení a do popredia sa zaèínajúdostáva aj ïalšie vlastnostièipov, ako sú spotreba,prevádzková teplota a,samozrejme, novéimplementované vlastnosti.Tak ako je to pri IDF tradíciou, o úvod konferenciesa postaral „Dr. Fish & Chips“, CEO spoloènostiCraig Barrett. Jeho predreèník Patrick Gelsingerho tentoraz uviedol novou prezývkou „Silicon Cowboy“,ktorú CEO Intelu celkom isto dostane, ak saspoloènosti podarí splni víziu poèítaèov neustáleprepojených prostredníctvom bezdrôtových sietí.Spomínaný úvod, ale aj mnostvo ïalších materiálovnájdete na našej CD prílohe. Vráme sa však nazaèiatok – na IDF do San José. Práve tu sa toti konaloprvé zo série jedenástich tohtoroèných stretnutívývojárov spoloènosti Intel. Aby bola naša štatistikaúplná, dodajme, e sa na òom zišlo viac ako 4000úèastníkov z 50 krajín sveta.V porovnaní s minuloroèným jarným IDF moholby Craig Barrett u vo svojom úvode podstatneoptimistickejší. Dôvodom na takúto zmenu bolipredpovede vývoja v oblasti IT i polovodièovéhopriemyslu. Spomínané odvetvia toti v tomto rokupod¾a predpokladov renomovaných spoloènostíopä èaká rast. V svojom príhovore sa Craig Barrettoprel o výsledky prieskumov spoloèností Aberdeen,IDC, EITO a Gartner, zameraných na celé odvetvieIT, pod¾a ktorých sa dosiahne v tomto roku nárastv rozmedzí od 4 do 7 %.BUDÚCNOS IA32: 15 – 20 GHZDO ROKU 2010...Presne takto bola nazvaná jedna z prednášok,v ktorých sme mali monos nahliadnu „do kuchyne“Intelu a zisti, èo spoloènos pripravuje v oblastimikroprocesorov pre osobné poèítaèe a malé servery,ktoré aj napriek prechodu na architektúruNetBurst „po domácky“ stále volajú IA32. Najzaujímavejšímfaktom spomenutej prezentácie boloprvé verejné prezentovanie vzorca na výpoèet výkonumikroprocesora v tvare:Výkon = IPC × pracovná frekvencia(IPC= poèet inštrukcií vykonaných za jednotku èasu)Tento tvar vzorca toti u dos dlho pouíva priargumentácii o skutoènom výkone mikroprocesorovkonkurenèné AMD! Teraz ho teda po peknýchCraig Barrett, CEO Intelu: „Moorov zákonvïaka novým technológiám udríme v platnostiminimálne do konca tejto dekády. Sústredímesa však nielen na zvyšovanie poètutranzistorov.“pár rokoch oprášil aj Intel. Znaèí to jediné: Mýtuso tom, e pracovná frekvencia mikroprocesorastriktne urèuje jeho výkon, je definitívne màtva!Ostatne táto zmena postoja sa dala oèakáva. Akoinak by nás Intel mohol presvedèi o tom, e mobilnéPentium M s taktom 1,6 GHz poskytne vyšší výkonako Pentium 4-M s taktom 2,4 GHz, však? Noprekvapivé bolo, e Intel tento vzorec vytiaholv prezentácii venovanej nástupcom dnešných mikroprocesorovPentium 4, ktorí budú vo frekvenènejnaháòaèke pokraèova. V rovnakej prezentácii satoti spomína, e nástupcovia súèasných Pentií byto v roku 2010 mohli v oblasti pracovnej frekvenciedotiahnu a na hranicu 15 ÷ 20 GHz!Prvá fáza zmien v oblasti mikroprocesorov predesktopy a PC servery nás však èaká u tento roka v budúcom sa doèkáme zmeny, ktorú v Intelioznaèujú ako revoluènú! Toto tvrdenie platí takv oblasti desktopov, ako aj takzvaných PC serverov,kde dominujú mikroprocesory Intel IA32. Prelomovýmproduktom je mikroprocesor Prescott, ktorýsa na trhu objaví v druhom polroku tohto roka. Tenprinesie do sveta desktopov hneï nieko¾ko zmien.Z poh¾adu Intelu je najvýznamnejšou z nich fakt,e Prescott bude prvým mikroprocesorom vyrábaným90-nanometrovou technológiou.Pre nás sú zaujímavé tie ïalšie: zvýšenie pracovnejfrekvencie (5 GHz prekonáme u v roku 2004),nárast pracovnej frekvencie systémovej zbernice(800 MHz), zvýšenie kapacity pamäte L2 cache na1 MB, doplnenie 13 nových inštrukcií, druhá generáciatechnológie Hyper-Threading, nasadenie AdvancedPower Managementu a nasadenie technológieLagrande (podpora šifrovania). Novýmikroprocesor príde tradiène v novej pätici. Naterazmá oznaèenie Socket T (nieèo mi to pripomína, vámnie?) a disponuje úctyhodnými 775 vývodmi! Oznaèeniepuzdra nového mikroprocesora je LGA-775.K drobným zmenám by malo dôjs aj vnútri architektúryNetBurst. Tie sa dotknú najmä jednotkypredpovedania. Jej úpravami chce Intel dosiahnuzvýšenie priepustnosti pipeline a tým aj výkonnostimikroprocesora. Trinás nových inštrukcií je oznaèovanýchPNI (Presscott New Instruction), s oh¾adom naich urèenie je však pravdepodobné, e sa ich finálnepomenovanie zmení na SSE3. Všetky nové inštrukciesú toti smerované k zvýšeniu výkonnosti mikroprocesorapri práci s multimediálnymi údajmi (ichopis uvedieme pri predstavení mikroprocesora, vstruènosti ho nájdete v materiáloch na našom CD).Spomenú treba aj zmeny, ktoré prinesú do novýchsystémov z poh¾adu architektúry nové èipovésúpravy Canterwood a Springdale. Èipová súpravaCanterwood nám prinesie dvojkanálový prístupk pamätiam DDR 400, rozhranie AGP 8×, dvojicurozhraní Serial ATA, adaptér gigabitového ethernetua zlepšenia sa doèká aj integrovaná zvukovka.Zachová sa aj monos implementova na základnúdosku a 5 slotov PCI, dvojicu rozhraní ATA/100a osem rozhraní USB 2.0. Zaujímavosou je pripravovanápodpora pre vytvorenie softvérového diskovéhopo¾a RAID. Springdale bude v mnohom podobnýèipovej súprave Canterwood. Odlišnosou jepodpora pamätí DDR 400 i 333 (v dvojkanálovejarchitektúre) a najmä podpora CommunicationStreaming Architecture, ktorá umoní vytvoriz poèítaèa na báze Springdale centrum digitálnejÈo je to? Budúcnos optickej komunikácie,prototyp „preladite¾ného“ viackanálovéholasera, ktorý má prinies zvýšenie prenosovejkapacity pri prenose informácií prostredníc−tvom optiky, monos realizova „bezpeènéspojenie vo vyhradenom pásme“ medzi dvomabodmi optickej siete, to všetko pri cenách,ktoré budú v porovnaní so súèasnými lasermismiešne!14 PC REVUE 4/2003

R E V U EAnand Chandrasekher, viceprezident a generálny manaér MobilePlatforms Group: „Centrino je to najlepšie, èo kedy Intel pre mobilnépoèítaèe vytvoril, ale je to iba zaèiatok......pokraèova budemeNewportom! Ten sa natrhu objaví v budúcomroku, bude obsahovamikroprocesor Dothan(90 nm Pentium M),novšiu verziu Centrina(okrem WiFi aj Bluetootha GPRS) a bude bránoudo mobilnej komunikácie,v rámci ktorej budú našepoèítaèe (rozumejnotebooky) neustálev spojení.“domácnosti. Spoloène s uvedením mikroprocesora Prescott a èipových súpravCanterwood a Springdale ohlásil Intel nový program stability 1 + 4 + 1,oznaèovaný interne ako Granite Peak. V súlade s ním bude kadá nová platformaIntelu na trhu minimálne 1,5 roka, alebo aby sme dodrali „dikciu“ 1 + 4+ 1, je to spomínaných 6 štvrrokov.Intel sa netají tým, e na príchod ve¾kej zmeny, ktorá je v súèasnosti v jehoplánoch oznaèovaná aj ako Big Water, si poèkáme minimálne do polovice budúcehoroka! V plánoch spoloènosti je na spomínané obdobie pripravený konceptplatformy Powerswille.Do nej Intel zahàòa nielen príchod druhej generácie mikroprocesorovPrescott, oznaèovaných kódovým menom Tejas, ale aj prechod na nový typzbernice PCI Express, podporu pamätí DDR-II, zvýšenie bezpeènosti, zmenydizajnu (ïalšie zmenšenie rozmerov a zníenie hluènosti) a implementáciunového typu audioadaptéra, ktorý Intel vyvíja pod oznaèením Azalia. Ten máprinies na základné dosky s èipovou súpravou Intel nielen podporu priestorovéhozvuku, ale aj podporu Dolby Digital sound, podporu prehrávania diskovDVD Audio a SACD. Ïalším smerom, kam má Azalia namierené, je podpora rozpoznávaniareèi. Ide o oblas, ktorá na poèítaèoch stagnuje u takmerdesaroèie, základným problémom pri rozpoznávaní reèi je fakt, e èlovek ibazriedka hovorí v „èistom“ prostredí, kde by nebol rušený zvukmi z okolia.Zlepšenie sa dá v tejto oblasti dosiahnu zdokonalením „odfiltrovania“ rušivýchvplyvov prostredia. To je moné dvoma spôsobmi: prvým je zavedeniedokonalejšieho snímania zvuku, druhým „spriahnutie“ audia s videom. Pod¾avýskumov je obsah toho, èo hovoríme, „zakódovaný“ aj v našej mimike. Jej snímaníma porovnaním v reálnom èase by sa dalo dosiahnu elané zvýšenieúspešnosti rozpoznávania hlasu.Ve¾kú pozornos pútali aj nové technológie vo svete rozhraní. RozhranieSerial ATA bolo doslova hitom oboch minuloroèných IDF. Teraz je definitívnepripravené, prvé disky sa na trhu objavili na prelome februára a marca (keïvznikal tento èlánok). USB 2.0 dosiahlo v porovnaní so svojím predchodcomdoslova neuverite¾ný úspech, veï iba v minulom roku bolo pouívaných 375miliónov zariadení USB 2.0. Zaujímavá je pozícia novej verzie tohto rozhrania,oznaèovaná ako USB On The Go (v PC REVUE sme o nej u písali), ktorá mánavzájom prepoji zariadenia doposia¾ urèené výhradne na prepojenie s PC(digitálny fotoaparát – tlaèiareò, skener – tlaèiareò, mobil – PDA, PDA – tlaèia-4/2003 PC REVUE 15

R E V U Ereò...). Hitom tohtoroèného IDF sa medzi rozhraniamistala zbernica PCI Express. Tá má nahradinielen z poh¾adu výkonnosti u doívajúce rozhraniePCI, ale aj port AGP! Navyše jej aplikácia saneobmedzuje iba na prepojenie jednotlivých karietdo poèítaèového systému, ale túto zbernicu plánujeIntel (a spoloène s ním i mnostvo ïalších firiem)vyui aj na prepojenie jednotlivých èastí systému.Priepustnos novej zbernice je na to viac akopostaèujúca. Treba si však uvedomi, e PCIExpress má dobré vyhliadky aj vïaka tomu, epodobne ako USB a Serial ATA prináša zmenuarchitektúry rozhrania (z paralelného na sériové) izníenie energetickej nároènosti.Na finálne produkty s rozhraním PCI Expres si,samozrejme, ešte poèkáme. Toto rozhranie totibude súèasou novej architektúry, ktorú Intel plánujepredstavi na tohtoroènom jesennom IDFa o ktorej sa nateraz vo svojich plánoch vyjadrujeako o ve¾kej zmene. Po nej budú v našich poèítaèochmikroprocesory s pracovnou frekvenciou7 GHz, systémovou zbernicou 1200 MHz a „sériovými“zbernicami PCI Express, Serial ATA a USB.CENTRINO REALITOUV èase konania IDF to, samozrejme, neplatilo doslova.Oficiálne uvedenie tejto platformy sa toti plánovaloa na 12. marca. Prezentácie a stánky v jednotlivýchexpozíciách sa však notebookmi zaloenýmina tejto platforme doslova hemili u poèasIDF a bolo cíti, e od Centrina si nielen Intel, ale ajjeho najvýznamnejší partneri s¾ubujú ve¾a. Natomto mieste iba pripomeniem, e Centrino jekomplex troch „konštrukèných blokov“, ktoré tvoriamikroprocesor Pentium M, èipová súprava (Intel855 a ICH-4) a adaptér bezdrôtových sietí (IntelPRO/ Wireless 2100 Network Connection).Oficiálne uvedenie tejto novinky sa, ako som uspomínal, konalo 12. marca, a tak nájdete všetkypodrobnosti o prvom mobilnom mikroprocesoreIntelu v samostatnom materiáli v tomto èísle.Zaujímavosou je, e cie¾ovou skupinou Centrinanie sú, ako sa pôvodne predpokladalo, iba notebookys menšou hmotnosou, ale všetky kategórienotebookov! Neviem však posúdi, ako váne tentozámer myslia priamo v Inteli. V roadmape je totiešte vdy aj mobilný mikroprocesor s jadromPresscott a ukonèenie výroby mobilných Pentií 4 aCeleronov zatia¾ tie nebolo oznámené. Rýchlos,s akou sa Centrino presadí, bude teda vo ve¾kejmiere závisie najmä od Intelu. Presnejšie od jehocenovej politiky (najlacnejšie notebooky sCentrinom majú stá pod 1500 USD) a toho, akorýchlo ukonèí dodávky mobilných verzií Pentia III,Pentia 4 a Celeronov. Osobne si však myslím, e vtomto roku bude Centrino v rovnakej pozícii akoPrescott a e k jeho masovejšiemu rozšíreniu prídea v nasledujúcom roku. Toto tvrdenie si dovolímnajmä s oh¾adom na predstavenie platformyNewport, ktorá má prinies do sveta notebookovrevolúciu z poh¾adu mobilnej komunikácie. Intel ajeho vývojári sa toti domnievajú, e i keï sú platformyako SmartPhone èi PDA èoraz populárnejšie,najdokonalejším mobilným klientom je predsa lennotebook (keï som poèul tieto slová, mal sompocit, akoby mi niekto èítal myšlienky...)! Iste tonemôe by prístroj s hmotnosou nad tri kilogramya hodinovou výdrou na batérie. Oba problémyV priestoroch vyhradených na odpoèinok smemali monos vidie aj nieko¾ko verzií „digitál−nej domácnosti“, respektíve jej pracovneji oddychovej èasti.sú u takmer vyriešené a Newport by mal v praxiznamena notebook do jedného kilogramu, s oddelite¾nouklávesnicou a výdrou pri práci na batériev dåke pracovného dòa! To však nie je všetko,ïalšou významnou èrtou je podpora mobilnejkomunikácie, samozrejme, tej bezdrôtovej.Notebook tejto architektúry by mal pouívate¾oviumoni nepretritý prístup k informáciám v jehoe-mailoch. Na tento úèel je notebook vyzbrojenýnielen adaptérom WLAN, ktorý budete pouíva vpráci èi v dosahu hot-spotov, ale aj adaptérom nakomunikáciu v sieach mobilných operátorov.Ïalším prvkom tohto hybridného riešenia je miniatúrnymonochromatický LCD displej vo vekuprístroja, ktorý slúi na zobrazenie informácií, podobneako displej mobilného telefónu.XSCALEVerte èi neverte, v èase, keï dopisujem reportáz IDF, je to presne pä rokov, èo Intel odkúpilStrongARM. Po poèiatoènom vlanom prístupe sadostala do ivota architektúra XScale, s ktorou saIntel definitívne etabloval aj v oblasti PDA a Smart-Phone. Doslova na spadnutie sú aj ïalšie jednoúèelovéi multifunkèné zariadenia s týmito mikroprocesormi.Všetky majú spoloèný menovate¾ vo vízii bezdrôtovejkomunikácie a digitálnej zábavy. OkremPDA sa toti XScale stane základom inteligentnýchdomácich spotrebièov èi jednoduchších komponentov„digitálnej domácnosti“. Okrem osobného digitálnehovideoprehrávaèa predvedeného u v minulomroku sme tentoraz v priestoroch výstaviska(pribline s rozlohou jednej haly nášho Cofaxu) malimonos vidie aj jeho obdoby, ktoré majú by zabudovanédo automobilu èi slúi v rámci domácnosti.Tesne pred IDF Intel uviedol najnovší èip z tejto rodiny,ktorý je doposia¾ najkomplexnejším èipom nakonštrukciu PDA. Nu, zdá sa, e nákup architektúryARM bol pre Intel jednou z najlepších investícií,veï jeho pozícia sa v tejto oblasti zlepšuje zo dòa nadeò. Pomaly, ale isto to zaèína pripomína situáciuv oblasti osobných poèítaèov...VÝROBNÉ TECHNOLÓGIE A MOOROVZÁKONU vo svojom úvodnom vystúpení sa Craig Barrettzmienil o tom, aký význam majú pre Intel výrobnétechnológie. Iba nedávno (zhruba dva týdne predIDF) sa na rovnakú tému vyjadril aj ïalší zo zakladate¾ovIntelu Gordon Moore. Ten na výroènomstretnutí ISSCC predstavil svoju víziu platnosti nímdefinovaného zákona, pod¾a ktorého polovodièovéèipy kadých 18 mesiacov zdvojnásobia poèet tranzistorov,ktoré obsahujú. Spomenutý zákon sa doèkalu viacerých modifikácií, citovaná je však tou„základnou“. A ako naznaèil Gordon Moore naISSCC a Craig Barrett, Patrick Gelsinger a ïalší reènícina IDF, na najblišie desaroèie nie je dôvod natejto definícii niè meni! Intel u v druhej poloviciroka poèíta s uvedením produktov vyrábaných prostredníctvom90-nanometrovej technológie a opäsa tak stane výrobcom polovodièov, ktorý prechodna „ïalšiu métu“ zvládne ako prvý. Rovnakú pozíciusi Intel plánuje uchova aj do budúcnosti. Pritomdo roku 2009 sa pod¾a predstáv tejto spoloènostidoèkáme postupného prechodu na technológie65, 45 a 32 nanometrov!Nielen Gordon Moore, ale aj ïalší predstaviteliaIntelu však tvrdia, e je najvyšší èas zmeni poh¾adna vývoj v oblasti polovodièov. V èase formulácieMoorovho zákona bolo zrejmé, e na to, aby výrobcoviaboli schopní vyrobi polovodièový èip, ktorýby mohol pouívate¾om ponúknu vyšší výkon, jepotrebné zvýši poèet tranzistorov, ktoré sú v òomintegrované. Problémom súèasných èipov všakpod¾a Moora nie je výkonnos! Otázkou je skôr, èovšetko je potrebné a moné integrova do jednéhoèipu. „Meradlom pokroku“ by sa teda v nastávajúcomobdobí mala sta schopnos namieša v rámcijedného èipu èo najvyváenejší a pouívate¾mi po-adovaný koktail funkcií.Tento postoj znamená ve¾kú zmenu. Doposia¾ satoti výrobcovia èipov pokúšali vyrobi èo najvýkonnejšieèipy, ktorých implementácia a aplikáciaostávala na vývojároch a výrobcoch konkrétnychzariadení. Od myšlienky univerzálneho èipu sa takpostupne presúvame k myšlienke špecializovanéhoèipu, koncepcii System On a Chip a napokon sa tozrejme všetko skonèí pri koncepcii Device Ona Chip! To by znamenalo èipy vyrábané na konkrétnenasadenie. Splnenie tejto odvánej vízie je,samozrejme, moné, no predpokladá to významnézmeny v celom odvetví. O nich však nateraz niktoniè neprezradí...DIGITÁLNA DOMÁCNOSU nieko¾ko rokov sú v kurze vízie digitálnej domácnosti.Za ten èas sme sa koneène dostali dostavu, keï máme k dispozícii nieko¾ko reálnychproduktov, ktoré prepojenie IT a spotrebnej elektronikyponúkajú, a stojíme na prahu udomácneniasa tejto technológie. Pod¾a Intelu sú poslednýmohnivkom, ktoré uzatvorí magický kruh medzi ITproduktmi a inteligentnými zariadeniami spotrebnejelektroniky, komponenty pre bezdrôtovú komunikáciu.Práve bezproblémové prepojenie osobnéhopoèítaèa, ako „informaèného“ a obsahovéhoservera digitálnej domácnosti, a jednotlivých produktov(televízny prijímaè, audiovea a ïalšie) bolopod¾a vývojárov Intelu najuším hrdlom pri budovanívízie digitálnej domácnosti. Práve nástupom16 PC REVUE 4/2003

R E V U EWLAN alebo WiFi zariadení s dostatoènou prenosovou kapacitou sa má tátosituácia výrazne zmeni. Aj ja som sa pokúšal rieši problém „domácehozábavného centra“ predrôtovaním poèítaèa s obývaèkou (vlastni „nadupané“PC s DVD mechanikou, TV kartou, dobrou zvukovkou a popri tom investova ajdo „domáceho kina“ sa mi naozaj zdá zbytoèné...) a ani jedno z dostupnýchriešení ma nateraz nepresvedèilo. Zmena je však blízko! K¾úèom k spokojnostidomácich pouívate¾ov majú by práve produkty komunikujúce s centrom digitálnejdomácnosti prostredníctvom bezdrôtových sietí. Iste sa teraz spolu somnou pýtate, ako to WLAN s 10 Mb/s zvládne. Nu, odpoveï je v skratke UWB,respektíve v architektúre Wireless Mesh networking, èo je architektúra vysokorýchlostnejdomácej bezdrôtovej siete. V priebehu IDF sme mali monospracova s bezdrôtovými adaptérmi WLAN s priepustnosou 54 Mb/s (klasickáPC Card 802.11a), v laboratóriách Intelu však u teraz pracujú „širokopásmové“adaptéry s priepustnosou 500 Mb/s (návrh štandardu IEEE 802.15)!Pochopite¾ne, takéto riešenie má svoje obmedzenia (s rastúcou šírkou pásmatoti dramaticky klesá dosah), v prípade nasadenia spomínanej technológiev domácnostiach však Intel nepredpokladá iadne problémy. Pod¾a vývojárovje toti moné v architektúre Mesh „uši“ spojenie medzi jednotlivými zariadeniami(prípadne zariadením a centrom) presne na mieru a optimalizova takbuï priepustnos, alebo dosah.DIGITÁLNA DOMÁCNOS A ZDRAVIEPoslednej zo série štyroch keynote, ktorú mal v réii „šéf intelovského vývoja“Patrick Gelsinger, dominovala práve spomenutá problematika. Všetci, èo èakaliinformácie o 90-nanometrovej technológii, technológii „napnutého kremíka“,respektíve o nasledujúcich mí¾nikoch, museli by minimálne v prvommomente šokovaní. Patrick Gelsinger sa toti technológiám elegantným oblúkomvyhol. Po úvode, v ktorom sme nazreli na stratégie Intelu v oblasti bezdrôtovejkomunikácie, si postupne pozval na pódium sociológa a biológa!Patrick Gelsinger a spoloène s ním sociológ Eric Dishman a biológ AndyBerlin všetkých prítomných zaujali ve¾kolepým opisom toho, èo by Intel uvïaka súèasným produktom a v budúcnosti vïaka produktom, na ktorýchvývoji sa u dlhší èas pracuje, mohol ¾udstvu ponúknu. Po pár mesiacoch, èozo všetkých strán poèúvame o digitálnej domácnosti, respektíve o jej zábavnokomunikaènejèasti, prišla celkom reálna vízia toho, ako by najnovšie technológiev prípade, e pre ne budú vyvíjané vhodné aplikácie, mohli napríkladchráni naše zdravie!V priebehu takmer celej prednášky toti bolo na projekèných plátnach vidie„okno“, v ktorom sa neustále menili údaje. Takmer do úplného konca smenetušili, o èo ide. A keï bola reè o prepojení digitálnej domácnosti s rodinnýmlekárom a jednotlivými èlenmi domácnosti, pochopili sme. Patrick mal totiu seba zabudovaný jeden z èipov budúcnosti (mimochodom, jeho prezentáciusme na IDF videli u pred rokom), ktorý bol prostredníctvom bezdrôtovej sieteneustále v spojení s riadiacim poèítaèom. Vïaka nemu bolo moné urèi nielento, aká je aktuálna „poloha“ jeho nosite¾a, ale aj priebeh aktivity monitorovanýchorgánov. V budúcnosti má by pod¾a vedcov Intelu spomínaný komunikaènýèip súèasou inteligentných monitorovacích jednotiek, ktoré budúvyuíva chorí pacienti.Pýtate sa preèo? Odpoveï je jednoduchá, výdavky na zdravotnú starostlivosa demografický vývoj mátajú nielen slovenského „financministra“.Riešením pod¾a Intelu (podobne ako pod¾a nášho ministra zdravotníctva) jeskrátenie hospitalizácie na nevyhnutnú mieru a poskytnutie èo najdokonalejšejdomácej starostlivosti. Doposia¾ je splnenie tejto poiadavky v ríši snov,zdá sa však, e to tak nemusí osta naveky.ZÁVERŠtyri dni plné informácií, 170 prednášok, prototypov a príleitostí na neformálnediskusie, to je najstruènejšia charakteristika IDF. Ak sa splní vízia Intelu,prezentovaná najmä v priebehu posledného dòa konferencie, bude pravdepodobnenaša budúcnos ove¾a pestrejšia, ako si to doposia¾ trúfli predpoveda ajtí najodvánejší autori z oblasti sci-fi. Jedným dychom však dodajme, e kýmk splneniu tejto vízie dôjde, malo by zrejme ¾udstvo aspoò troška „dospie“.Iste, vidina zniovania výdavkov na zdravotnú starostlivos môe by lákavá,monosti nových technológií zaujímavé, ale popri tom všetkom bude potrebné– èi skôr ivotne nevyhnutné – zaisti vysokú mieru spo¾ahlivosti a bezpeènosti,a to na všetkých úrovniach.Peter Orviský, San José, USA4/2003 PC REVUE 17

R E V U EKolaborácia bez predsudkovSpoloènos Microsoft usporiadala na zaèiatkufebruára pre vybraných novinárov stretnutie,na ktorom prezentovala beta verziupripravovaného balíka Microsoft Office 2003.Viacero skutoèností ešte v èasepredstavovania nebolo známych. NapríkladMicrosoft sa ešte nerozhodol, ktoré aplikáciebudú zaradené do štandardnej edície novéhobalíka Office a ktoré budú vyèlenené doprofesionálneho balenia.ma nadefinované príslušné práva prístupu. Na tejto stránke sa dozvie, v akomstave sa nachádza rozpracovanie projektu, kto na òom spolupracuje a kto jepráve k dispozícii. Bezpeènos prístupu k informáciám je v tomto prípade danápouitým operaèným systémom.Priamo v balíku Office 2003 sú posilnené aj funkcie okamitého doruèovaniaspráv (Instant Messaging), zdie¾ania kalendárov a stretnutí.Outlook 2003Ako vidíte na obrázku, jeho pouívate¾ské rozhranie je oproti súèasnej verziidos zmenené. Cie¾om bolo vyui priestor na obrazovke èo najefektívnejšie.Väèší priestor je tak venovaný prvotnému náh¾adu na prijatú poštu, prièompouívate¾ má k dispozícii v porovnaní s minulosou a o 30 % väèší priestorna jeho zobrazenie. Maily vo vstupnej zloke (Inbox) sú rozdelené pod¾a dátumuich prijatia. Samostatná zloka môe by urèená na dnešné, vèerajšieOffice 2003 bude obsahova doterajšie aplikácie – Word, Excel, PowerPoint,Access. K tomu pristupujú nové aplikácie, ako je InfoPath a OneNote.O zaradení aplikácií FrontPage a Publisher do balíka Office 2003 ešte nebolorozhodnuté.Opísa všetky zmeny v Office 2003 v jedinom èlánku nie je moné, vybralisme teda pre vás len tie najdôleitejšie. Najprv charakterizujeme všeobecnéèrty balíka Office 2003, podrobne rozoberieme aplikáciu Outlook 2003 a struènespomenieme aj zmeny v ostatných aplikáciách. Upozoròujeme, e niektoréfunkcie z predstavovanej beta verzie sa do koneènej verzie Office 2003 vôbecnemusia dosta.VŠETKO BUDE TROCHU INAK – ZÁKLAD JE XMLAké sú teda hlavné zmeny? Základom celého balíka má by formát XML (eXtensibleMarkup Language) ako univerzálny formát dát. Znamená to, e všetky aplikáciev balíku Office budú schopné pracova nad jednotným formátom.Podpora natívneho formátu (napr. .DOC pre Word, .XLS pre Excel) ostáva zachovanáa garantovaná je aj spätná kompatibilita a do verzie Office 97. PodporaXML však na druhej strane znamená, e bude existova monos výmenyúdajov aplikácií z Office 2003 a aplikácií od tretích strán v nezávislom a otvorenomformáte.SPOLUPRÁCA POUÍVATE¼OVOffice 2003 je zameraný najmä na zvýšenie produktivity ¾udí v podniku, monospohodlnej práce pouívate¾a aj zo vzdialených lokalít a lepšie vyuitie podnikovýchznalostí. Sústreïuje sa tak na hlavný problém pouívate¾ov: dennodenne súzahàòaní mnostvom údajov a je ve¾mi aké orientova sa v nich,odlíši podstatné od nepodstatného. Je napr. úplne bené, e naemailové adresy, ktoré sú zverejnené na firemnej webovej stránke,prichádza aj 100 nevyiadaných mailov (spamov) denne.Prebra takúto kopu vlastne zbytoèných informácií zaberie dosve¾a èasu a energie. Program Outlook 2003 je tak pravdepodobnenajprepracovanejšou aplikáciou z celého balíka Office 2003.Office 2003 kombinovaný s Microsoft Windows SharePointServices vytvára novú platformu pre pouívate¾ov. SharePointTeam Service je sluba, ktorú môu poskytova firmy, ale môetesi ju prevádzkova aj sami. Základný program je súèasou niektorýchbalíkov – napr. vývojárskej edície programu Microsoft OfficeXP. Novinkou v aplikáciách Office 2003 bude tabla s oznaèenímShared Workspaces. Bude obsahova nástroje na prístup k spoloènémupracovnému priestoru, a to aj pre pouívate¾ov pripojenýchzvonka pomocou internetu. Tabla Shared Workspace TaskPane zobrazuje zoznam ¾udí, ktorí spolupracujú na príslušnomprojekte, ich status (on-line/off-line), zoznam ich úloh, relevantnéodkazy a dokumenty. Pre pouívate¾a, ktorý pristupuje k projektunapr. z domu, potom postaèuje pozna domácu stránku projektu aTabla v aplikáciiOffice 2003 urèenána spoluprácupouívate¾ov nadspoloènýmdokumentomPouívate¾ské prostredie Outlook 2003 s lepším vyuitím priestoru naobrazovke – vyznaèené je usporiadanie mailov v rámci ob¾úbenýchpoloiek, mailov prijatých dnes a vèeraa staršie maily. V rámci aktuálneho týdòa sú dátumy prijatia oznaèené názvomdòa – napr. streda, utorok, pondelok.Na rozdiel od súèasnosti sa zobrazuje dátum a èas prijatia mailu v hodinácha minútach len pre správy poslané poèas posledného týdòa. Pre maily staršieako týdeò sa èas z dôvodu preh¾adnosti u neuvádza. Túto vlastnos oznaèujeMicrosoft ako SmartDates.Pribudlo aj farebné oznaèovanie jednotlivých mailov vlajoèkamipod¾a stupòa ich dôleitosti. Výhodné bude aj organizovanie mailovpo skupinách – ak sa týkajú jednej záleitosti (urèuje sa pod¾a reazcav subjekte mailu), potom ich môete ma organizované v jednej skupine.Tento spôsob sa èasto oznaèuje ako vláknové usporiadanie(Threads). Zo všetkých zloiek si tie budete môc vytvori kategóriuob¾úbených zloiek a na òu zamera pozornos.Viacero pouívate¾ov urèite privíta nový systém kontroly spamov,resp. junk mailov. Doterajší systém kontroly spamov z Office XP jev Office 2003 toti úplne prepracovaný. Bude automatizovaný a malby sa vykonáva bez úèasti pouívate¾a. Odporúèa sa obèas si prezriezloku, do ktorej sa ukladajú podozrivé maily. Microsoft pritom budecez internet poskytova aktualizovanú databázu odosielate¾ovtakýchto spamov. Pokia¾ sa zistí na vašej klientskej stanici podozrivýmail, nasmeruje sa priamo do adresára JunkMail. Pritom máte viaceromoností, ako naloi s nevyiadanou poštou – od okamitéhozmazania a po úplné vypnutie antispamovej kontroly. Takisto sa dávytvori zoznam dôveryhodných osôb, ktoré sú z tejto kontroly18 PC REVUE 4/2003

R E V U Evylúèené. Toto riešenie je sústredené na pracovnú stanicu, mono by bolo lepšiezaradi kontrolu spamov ešte pred klientske stanice.V prvotnom náh¾ade na prijatý mail sa u nebudú zobrazova obrázky v jehotele. Dôvodom tejto úpravy je to, e naahovaním obrázkov odosielatelia spamovzískajú informáciu o tom, e príslušná adresa je aktuálna, a pokraèujú takv zasielaní nevyiadanej pošty. Pouívate¾ si, prirodzene, na svoju iados mô-e obrázky do prvotného náh¾adu stiahnu.Novinkou je aj usporiadanie kalendára. Oproti minulosti budú poloky v kalendárifarebnejšie a navyše budete si môc naraz zobrazi vlastný kalendára údaje od vašich kolegov, pokia¾ na to dajú súhlas (v spolupráci s WindowsSharePoint Services).K dispozícii bude aj rozšírená správa práv nad poštou. Pri konfigurácii podnikovéhosystému, ktorý bude obsahova operaèný systém Windows 2003Server a balík kancelárskych aplikácií Office 2003, bude moné posiela poštu stým, e príjemcovi budete môc urèitým spôsobom obmedzi práva. Napríkladpríjemca nebude môc prijatý mail posla niekomu inému, môete mu tiezakáza správu vytlaèi, resp. prenies jej obsah cez schránku operaèného systému.K všetkým týmto právam bude moné stanovi aj exspiráciu zákazu dostanoveného dátumu a èasu. Okrem mailov sa takéto obmedzenie môe týkaaj správy dokumentov uloených napr. na podnikovom serveri. Správu nadtýmito právami vedie administrátor. Tento systém bude moné poui aj v balíkukancelárskych aplikácií Office XP, a to za podmienky, e operaèný systémbude Windows Server 2003. Rovnako bude moné takéto práva posielaniauplatni aj pre pouívate¾ov vreckových poèítaèov.Pribudne mnostvo ïalších drobných zlepšení, napr. bude moné po stlaèeníznamienka + zobrazi adresátov v distribuènom zozname, výsledok h¾adaniav mailoch si môete uloi ako ïalšiu zloku, k dispozícii bude internetovýfax (poskytuje sa ako sluba tretej strany a je samostatne platená). V kontaktochsa budú da údaje triedi pod¾a mena, firmy, lokality èi telefonického kontaktua v kontaktnej poloke budete môc osobám priradi aj ich fotografiu.Viacero pouívate¾ov iadalo aj rýchle ovládanie Outlooku pomocou kombinácieklávesov: Ctrl + 1 je rýchly prístup mailom, Ctrl + 2 ku kalendáru, na kontaktyCtrl + 3 a na plánované úlohy Ctrl + 4. Prichádzajúci mail sa teraz zobrazí v spodnejèasti oznamovacej plochy systému Windows tak, e na chví¾u budete vidieaj odosielate¾a správy, jej subjekt a prvé dva riadky.Zaujímavá bude aj monos organizácie mailov pod¾a rôznych moností,a to na viac kategórií. Napríklad pri usporiadaní mailov pod¾a ich celkovej ve¾kostisa vytvoria samostatné kategórie pre maily drobné (< 10 KB), malé (10 ÷25 KB), stredné (25 ÷ 100 KB), ve¾ké (100 ÷ 500 KB), ve¾mi ve¾ké (500 KB ÷ 1 MB)a obrovské (1 MB a viac). Ve¾mi èasto toti staèí vymaza len dva-tri maily z najvyššejkategórie a môeme ušetri nieko¾ko megabajtov.Ešte pripomeòme, e súbor PST, ktorý obsahuje celú elektronickú korešpondenciu,teraz môe obsahova a 20 GB dát a plne podporuje Unicode. Doterazbola toti ve¾kos PST súboru limitovaná na 2 GB a po prekroèení limitu nastávalipre pouívate¾a problémy.Takto sazobrazí údajo tom, edokument nieje moné napr.posiela mimoserveraorganizáciePrijatý mail sa pri práci s inou aplikáciou zobrazí oznaèenímodosielate¾a, subjektu a èasti textu správy4/2003 PC REVUE 19

R E V U ENie je však kompatibilný s predchádzajúcimi verziami Office, no existujúfunkcie na import a export údajov.Word 2003Word rozšíri svoje funkcie zamerané na XML, prièom v tomto formáte budemoné uschováva údaje a aj ich otvára. Hlavne v podnikovom prostredí sabudú pouíva tzv. XDS (XML Schema Definitions), ktorými sa vytvoria schémyalebo formuláre na vstup údajov. Sú to vlastne inteligentné šablóny dokumentov,ktoré u¾ahèujú vyplnenie údajov. Priamo pri vkladaní údajov do schémy jemoná ich validácia, teda overenie formálneho zápisu údajov. Novinkou je tzv.programovacia tabla, ktorá u¾ahèuje zápis všeobecných údajov do XDS.Previazaním dát XML s údajmi na podnikovom serveri sa zaistí, e dokumentvo Worde obsahuje vdy najaktuálnejšie údaje príslušného dokumentu.Novémonosti pritriedeníúdajovv tabu¾kea výbervypoèítavanejbunkyOdkazy na informácie na serveri alebo na internete sa toti pri otváraní súboruautomaticky aktualizujú.Zväèšené budú monosti formátovania textu, dokumenty spracúvané voWorde 2003 môu by rozsiahlejšie a bude moná priama spolupráca viacerýchpouívate¾ov nad spoloèným dokumentom. Práva pouívate¾ov budú pritomdefinovate¾né – od monosti len prehliadania dokumentu a po kompletnépráva aj s formátovaním, mazaním a pod. Takisto sa dá vyhradi napr. len èasdokumentu, ktorú môe pouívate¾ editova.Novinkou je monos zobrazenia dokumentu v podobe elektronickej knihy –naraz vidíte napr. dve strany s maximálnym vyuitím plochy na obrazovkea uvedením èísla strany pod¾a aktuálneho èíslovania. Pripomienky v texte jeteraz moné realizova aj pomocou textu písaného rukou – na tabletových PCpomocou pera, inde napr. pomocou myši. Tieto pripomienky sú potom spracúvanérovnako ako textové pripomienky. Okrem toho bude moné kreslenieperom vyui aj pri tvorbe obrázkov.Excel 2003Aj Excel je upravený na podporu formátu XML a schémy XDS. Údaje zo Smart-Tagov je moné prepoji s údajmi vo formáte XML. Èiastoène sú rozšírené ajdoterajšie monosti tejto aplikácie. Z pouívate¾skej stránky pribudla zjednodušenáfunkcia na usporiadanie údajov v tabu¾ke. V oznaèenej èasti tabu¾kypritom vzniknú napr. v kadom ståpci ikony na zoradenie údajov pod¾a príslušnéhoståpca. Zjednoduší sa aj výber vypoèítavaného prvku – napr. suma, priemerpoèet a pod. Na rozdiel od minulosti sa tento výber bude realizova priamovo vypoèítavanej bunke, a nie na okraji aktuálneho listu.Prostredie programu Word 2003 a inštalácia doplnku na správu právpri posielaní elektronickej poštyPowerPoint 2003Zaujímavou monosou bude urèite zadávanie anotácií a poznámok k prezentáciipriamo pomocou pera na tabletových PC. Tieto poznámky bude moné ajuloi do prezentácie na ïalšie pouitie. Ïalším zlepšením bude podpora slovníkasynoným (Thesaurus) aj pre tento program. Pribudne podpora pre multimediálnesúbory ASX, WMX, M3U, WVX a WMA.Ïalšou funkciou bude monos vytvorenia samostatného CD média s prezentáciou,ktorého obsahom bude aj prehliadaè PowerPoint Viewer. Prezentácia sazaène okamite po zasunutí média do mechaniky. Otváranie konkrétnych súborovz prezentácie alebo tlaè prezentácie môu by pritom chránené heslom.Access 2003V tejto aplikácii bude tie posilnená podpora dát vo formáte XML, prièompomocou aplikácie Access bude moné pristupova k údajom v relaèných databázach.Dáta budú aj v tomto prípade z databáz exportované pod¾a hierarchickejschémy XML. Programátori budú môc upravi aj vlastný obsah Smart-Tagov.OneNoteOneNote je nová aplikácia v balíku Office 2003. Jej hlavné zameranie je tvorbapoznámok a primárne je urèená pre pouívate¾ov notebookov a tabletových PC.Spôsob zobrazenia textu vo Worde pre pohodlnejšie èítanie a zadaniepoznámok napísaných rukouProstredie aplikácie OneNote pri písaní poznámky – zobrazená je situá−cia pri h¾adaní slova Find medzi všetkými poznámkami; ltou farbou súzobrazené poznámky s výskytom tohto slova20 PC REVUE 4/2003

R E V U EOneNote vytvára centrálne miesto pre poznámky, ktoré si pouívate¾ zapíšeklávesnicou, perom alebo zaznamená ako zvukový záznam. Pouíva by homali hlavne študenti, uèitelia, IT profesionáli, advokáti, konzultanti a novinári.Texty do zápisníka OneNote je moné písa pomocou klávesnice alebo pomocoupera èi myši. OneNote podporuje automatické rozpoznávanie textu písanéhorukou. Ïalšou súèasou poznámok v OneNote môu by obrázky aleboaudionahrávky.Aplikácia OneNote pritom nemá príkaz Save, všetko, èo sa do poznámok zapíše,sa hneï aj uloí do príslušného súboru (AutoSave). Pri spojení aplikácieOffice 2003 a Windows SharePoint Services je moné poznámky zdie¾a v tíme.InfoPathAplikácia InfoPath (predtým známa pod kódovým menom XDocs) je ïalšia nováaplikácia v balíku Office 2003. Jej úlohou je jednoduché získavanie informácií,prièom základom pouívate¾ského prostredia sú šablóny alebo formuláre. Tútoaplikáciu by mal pouíva napr. vrcholový manament, poradenské firmy,informaèné spoloènosti a pod., jednoducho pouívatelia bez znalosti formátuXML, ktorí si dokáu z podnikových databáz pomocou tohto programu vybraoznaèené údaje. InfoPath tak predstavujú urèitý typ klienta, ktorý im umoníAplikácia InfoPath v etape návrhu šablóny – vpravo vidie štruktúrova−ný zdroj podnikových údajovprepoji pomocou formátu XML na podnikové databázy (SAP, PeopleSoft, Siebelatï.) s ostatnými aplikáciami v balíku Office 2003.ÈO SA BUDE VYADOVA?Minimálne poiadavky na pouívanie Office 2003 sú pod¾a spoloènosti Microsoftnasledujúce: PC s procesorom Intel Pentium 133 MHz (odporúèa sa PentiumIII), operaèný systém Windows 2000 + SP3 alebo Windows XP, 64 MBRAM (odporúèa sa 128 MB RAM) plus 8 MB pre kadú súèasne spustenú aplikáciua 245 MB vo¾ného priestoru na pevnom disku. Ako to u býva v prípadeMicrosoftu a definície minimálnych poiadaviek, systém pravdepodobne pobeí,ale na skutoèné pouívanie bude potrebný výkonnejší poèítaè – predpokladámeprocesor s frekvenciou vyššou ako 1 GHz a radšej 256 MB RAM.KEDY BUDE V PREDAJI?Koneèná verzia systému Office 2003 by mala prís na trh v polovici roka 2003.Cenu a ani detailné monosti upgrade z existujúceho systému zatia¾ spoloènosMicrosoft neoznámila. Na zásadné hodnotenie celého balíka je asi priskoro – uv minulosti sme si overili, e niektoré funkcie sa z beta verzie jednoducho doostrej verzie nepreniesli. Pokia¾ by všetko fungovalo tak, ako to bolo prezentované,bol by to urèite dôvod na upgrade zo staršej verzie. Monosti skupinovejspolupráce, dia¾ková práca nad projektom za podmienky dobrého zabezpeèenieinformácií, monos výmeny informácií v otvorenom formáte sú urèite prínosom.Na druhej strane však platforma pre takúto prácu aj nieèo stojí – a nieje to len cena balíka Office 2003. K celkovej cene treba poèíta náklady na prevádzkuvhodného operaèného systému a prevádzkovanie systému WindowsSharePoint Services.Ondrej Macko, New York, USA4/2003 PC REVUE 21

R E V U EPRIESKUMPredaj monitorov v SR za rok 2002Redakcia PC REVUE opätovneuskutoènila vlastný prieskumpredaja monitorov naslovenskom trhu. Jeho cie¾ombolo zisti poèty kusovmonitorov predaných v roku2002 v kategórii klasické CRTmonitory a LCD displeje,rozdelené pod¾a ve¾kostiuhloprieèky. Oslovené boliobchodné zastúpeniazahranièných firiema distribútori èi predajcoviajednotlivých znaèiek.Získané údaje sme sa snaili oèisti o vzájomnúvýmenu medzi predajcami, ošetri „šedé“ importyèi postihnú prípadný reexport mimoúzemia SR. Keïe nie všetci predajcovia si robiaštatistiku predaja monitorov aj s rozlíšením typu èiuhloprieèky, za niektoré znaèky uvádzame len ichcelkový predaj. Niektoré znaèky sa predávajús inými ve¾kosami uhloprieèok, ne sme mali zaradenév našom formuláre (napr. 18"), tie sme zaradilido vyššej alebo nišej kategórie pod¾a subjektívnehozváenia. Publikované údaje však dostatoènevystihujú rozloenie síl èi pozíciu jednotlivýchznaèiek na trhu.Získané údaje sme spracovali do tabu¾kovejpodoby. Z nich vyplýva, e poradie na èele tabu¾kybolo ve¾mi vyrovnané. Na prvom mieste sa umiestnilafirma HP, ktorá po spojení s Compaqom prvýkrátreportovala u spoloèné èísla, èo urèite dopomohlok tomu, e sa spoloènos dostala na prvémiesto s 27 257 kusmi predaných monitorov. Firmasúèasne získala prvenstvo aj v 4 kategóriách: 17"CRT monitory a 15", 17" a 20" LCD monitory.Na druhom mieste sa v tesnom závese za HPumiestnila znaèka Hansol, ktorá si oproti roku 2001významne polepšila (4. miesto), prièom sa predalospolu 26 459 kusov monitorov tejto znaèky.Na treom mieste sa umiestnili monitory znaèkyPhilips (3. miesto v roku 2001) s celkovým predajomna úrovni 23 022 ks monitorov, prièom tátospoloènos získala prvenstvo v predaji 19" a 20"CRT monitorov a 18" LCD monitorov.Na štvrtom mieste sa umiestnila znaèka Relisys(1. miesto v roku 2001) s celkovým predajom naúrovni 20 043 ks monitorov, prièom získala ajprvenstvo v kategórii najlacnejších 15" monitorov.Prvú päku uzatvára znaèka Lite-On s celkovýmpredajom 17 165 ks monitorov. Zo znaèiek v prvejpäke najväèšiu dynamiku predaja dosiahla práveTab. 1znaèka Lite-On (170,5 %), nasledovaná znaèkouHansol (121,2 %) a HP (91 %), pri ktorej však trebavzia do úvahy fakt, e ide o porovnanie samostatnéhopredaja Compaqu v roku 2001 a kombinovanéhopredaja HP + Compaq v roku 2002. Ve¾mipekný nárast dosiahla aj znaèka Philips (47,5 %).Rovnako aj iné znaèky na ïalších prieèkach vabsolútnom hodnotení dosiahli významné nárasty:podielCRT 15" CRT 17" CRT 19" CRT >20" LCD 15" LCD 17" LCD 18" LCD 20" suma na trhuHP** 2 343 19 322 1 142 120 3 516 696 106 12 27 257 15,3 %Hansol 5 032 18 173 1 694 1 280 280 26 459 14,8 %Philips 3 897 14 553 2 626 339 1 203 217 187 23 022 12,9 %Relisys 5 340 12 784 565 1 133 207 14 20 043 11,2 %Lite−On 3 953 9 326 452 2 869 565 17 165 9,6 %Belinea 2 733 5 831 842 3 436 245 10 090 5,6 %AOC 327 5 404 1 097 552 229 26 7 635 4,3 %IBM 7 118 4,0 %Samsung 296 3 929 1375 58 333 191 12 6 194 3,5 %Benq 210 3 494 465 25 1 186 244 0 5 624 3,1 %Likom 885 4 155 157 5 197 2,9 %LG 2 639 1291 245 369 4 544 2,5 %Fujitsu Siemens 289 2 630 96 30 16 178 2 1 3 242 1,8 %Futide 3184 1,8 %Samtron 443 1 725 166 100 82 2 516 1,4 %ImageQuest 1 948 1,1 %SONY 0 459 216 319 619 128 66 1 807 1,0 %Zion 450 900 1 350 0,8 %Scott 1272 0,7 %NEC 599 101 21 125 25 13 2 886 0,5 %IIYAMA 370 165 85 112 21 19 772 0,4 %Dell*** 68 47 8 2 521 28 2 676 0,4 %ViewSonic 614 0,3 %TVM 610 0,3 %Acer 585 0,3 %EIZO 96 91 33 223 54 36 1 534 0,3 %ostatne 281 0,2 %ADI 175 0,1 %Apple 6 2 52 4 64 0,0 %suma 28 905 105 088 11 503 1 041 14 595 3 442 483 20 180 625legenda: HP ** – v roku 2002 reportovalo súhrnné èísla za HP aj Compaq*** údaje len od jedného z predajcov22 PC REVUE 4/2003

R E V U ETab. 2 Tab. 3CRT 15": CRT 17": CRT 19": CRT >20": LCD 15": LCD 17": LCD 19": LCD 22"2001 47 036 57 381 6228 1211 3481 516 79 112002 28 905 105 088 11 503 1 041 14 595 3 442 483 20rozdiel ks −18 131 47 707 5 275 −170 11 114 2 926 404 9rozdiel % −38,5 % 83,1 % 84,7 % −14,0 % 319,3 % 567,1 % 511,4 % 81,8 %AOC (89,2 %), Samsung (146 %), NEC (239,5 %) èiEIZO (168,3 %).Oproti roku 2002 pribudlo do preh¾adu viaceroznaèiek, ktoré v roku 2001 boli uvádzané v súhrne(ostatné znaèky) bez rozlíšenia.Keïe máme k dispozícii aj údaje za rok 2001,môeme naznaèi niektoré vývojové trendy predajaèi u medzi znaèkami monitorov, alebo ich jednotlivýmikategóriami. Celkový medziroèný nárastpredstavuje solídnych 25,9 %, èo znamená nárasto 36 790 ks. O tom, ako sa darilo jednotlivým znaèkám,vypovedá tabu¾ka 4.Vo všeobecnosti mono zaznamena ústup odznaèiek, ktoré na našom trhu nemajú silné zázemieèi marketingovú podporu. Pri väèších znaèkách,ktoré nemajú v danom regióne vlastné zastúpenie,ale predávajú sa len prostredníctvom jediného distribútora,je osud znaèky plne v jeho rukách –v dobrom aj zlom. Staèí rozhodnutie o zmene portfóliaèi jeho rozšírení o ïalšiu znaèku a èísla predajapríslušnej znaèky sa zásadne zmenia. Vývojovétrendy pre jednotlivé znaèky by preto bolo spravodlivejšievyhodnoti s rešpektovaním uvedenýchskutoèností, èo však pri ich vzájomnom porovnanínie je moné zoh¾adni.Ak sa pozrieme na vývojové trendy v jednotlivýchsegmentoch pod¾a typu èi uhloprieèky monitora(tab. 3), potvrdia sa všeobecne známe trendy,resp. ich odhady z minulých rokov, ktoré korešpondujús celosvetovým vývojom. To znamená významnýpokles predaja 15" CRT monitorov (-38,5 %)na úkor 17" modelov, ktoré sa jednoznaène stalinajpredávanejším typom monitora vôbec, keïzaznamenali nárast o 83,1 %. Kým v roku 2001 bolpredaj 15" a 17" monitorov skoro vyrovnaný,v roku 2002 bol ich vzájomný pomer predaja pribline1:4! Ve¾mi dobre sa darilo aj 19" monitorom,ktorých predaj narástol o 84,7 %, èo bolo spôsobené,samozrejme, ich cenovou dostupnosou. Tentoargument spôsobil aj dramatické nárasty predajaLCD monitorov, ktoré dosiahli úroveò 300 a500 %! V absolútnych èíslach nedosahujú taképoèty predaných kusov ako CRT monitory, ale rozdielnie je a taký jednoznaèný, pretoe napríkladsa predalo viac 15" LCD monitorov ako 19" CRT.Predpokladáme, e tento trend bude pokraèova ajv tomto roku.Spolu sa pod¾a zistení PC REVUE predalo naSlovensku v roku 2002 178 677 ks monitorov, èooproti roku 2001 (141 887 ks) predstavuje nárasto 25,9 %.Martin Drobnýznaèka 2001 2002 rozdiel ks rozdiel %HP** 14 273 27 257 12 984 91,0 %Hansol 11 959 26 459 14 500 121,2 %Philips 15 605 23 022 7 417 47,5 %Relisys 27 314 20 043 −7 271 −26,6 %Lite−On 6 346 17 165 10 819 170,5 %Belinea 9 611 10 090 479 5,0 %AOC 4 035 7 635 3 600 89,2 %IBM 7 495 7 118 −377 −5,0 %Samsung 2 518 6 194 3 676 146,0 %Benq 5 624Likom 5 197LG 5 759 4 544 −1 215 −21,1 %Fujitsu Siemens 3 242Futide 3 184Samtron 2 516ImageQuest 1 948SONY 2 563 1 807 −756 −29,5 %Zion 1 350Scott 1 272NEC 261 886 625 239,5 %IIYAMA 953 772 −181 −19,0 %Dell*** 676ViewSonic 614TVM 610Acer 542 585 43 7,9 %EIZO 199 534 335 168,3 %ostatné 25 944 281 −25 663 −98,9 %ADI 175Apple 60 64 4 6,7 %HP * 4 831Nokia 1 574Mitsubishi 45suma 141 887 180 864 38 977 27,5 %legenda:HP * – do roku 2002, keï pôsobilo HP samostatneHP ** – v roku 2002 reportovalo súhrnné èísla za HP ajCompaq*** údaje len od jedného z predajcov24 PC REVUE 4/2003

R E V U EMobilný web(opä) v ofenzíveUrèite si mnohí z vás pamätajú, aké nadšenievo svete panovalo pred vyše tromi rokmi, keïsa mobilní operátori rozhodli sprístupni svojimzákazníkom bezdrôtový internet. TechnológiaWAP mala by základom pre prístupk internetu cez mobilné telefóny.Odvána myšlienka sa však akosineujala, nastavenie WAP-u v mobilnomtelefóne bolo príliš komplikovanéa v èase, keï bola slubauvedená, poskytovali displeje mobilnýchtelefónov len minimálny priestorna zobrazovanie stránok. Tietofaktory sa, samozrejme, prejavili aj namiere pouívania WAP-u. Prepojenietelefónu a mobilného poèítaèa (PDA èinotebooku) na prístup k internetukdeko¾vek v teréne rovnako nebolopríliš pouite¾ným riešením, prenosovérýchlosti na úrovni 9 kb/s èi 14,4kb/s pri kompresii na pohodlné surfovanienepostaèujú.A tak sa niet èo èudova, e donedávnalen menej ako desa percentvlastníkov mobilných telefónovv Európe vôbec niekedy vyuilo monostimobilného prístupu na web.WAP prístup sa nestretol s nadšenímu pouívate¾ov, a teda ani u prevádzkovate¾ovinternetových stránok,ktorí tak svoje sluby neprispôsobilina mobilné pouívanie. Optimalizáciastránok do formátu zobrazite¾ného namobilných telefónoch je prácna a jazyk,ktorý mal túto konverziu na starosti,poskytoval primálo moností naWAP, ako ho poznámeto, aby sa hromadne pouíval. Aj napriekpríchodu protokolu WAP 2.0,ktorý pouíva jazyk XHTML Basica nerozlišuje medzi obsahom prepevný a mobilný web, sa mobilný internetzaloený na tomto protokolepríliš nepresadil. Za rok 2002 takpredstavoval zisk mobilných operátorovza dátové sluby (pokia¾ nerátamemessaging) v Európe len okolo jednejmiliardy USD.Technológie však medzièasom pokroèilia mobilní operátori znovu vidiav prístupe k dátovým slubámzdroj ziskov. Jediným problémom jenájs správnu cestu k tomu, abyuívatelia prejavili o ponuku záujem.Farebné displeje zvýšili komfort„surfovania“V zariadeniach dnes nie je problém,na trhu je dostatok mobilných telefónov,ktoré bohato podporujú multimédiáa sú schopné ponúknu uívate¾omdostatoèný komfort pri práci.Operátori takisto inovovali technickúinfraštruktúru, sluby tak vyuívajúpotenciál sietí 2,5G, ktoré prinášajúvyššiu prenosovú rýchlos.V súèasnosti mobilnému internetuv Európe dominuje GPRS, ktoré so sebouprináša zvýšenie prenosovýchrýchlostí za prijate¾né ceny. PripojenieGPRS tak ponúka teoretickú rýchlospripojenia na 53,6 kb/s, a aj keïje reálna hodnota niekde na hranici15 – 25 kb/s, ide o znaèný posunv porovnaní s monosami ponúkanýmiv minulosti.Operátori pochopili, e tu sa zaèínajúmonosti, ako vhodne oslovi zákazníkanovými slubami pre jehomobilný telefón. Mobilný internet byvšak mal by rýchly, bohatý na obsaha jednoduchý na pouívanie. Týmtopodmienkam sa ako prvý prispôsobiljaponský gigant – operátor NTT DoCo-Mo. Uviedol slubu i-mode, ktorá ponúkapouívate¾om jednoduchý, alehlavne rýchly prístup do internetuprostredníctvom mobilného telefónu.Sluba v roku 1999 beala na existujúcichsieach 2G a postupne prešla nasie 3G zaloenú na technológii W-CDMA. Tá v dnešnej dobe ponúkarýchlosti na úrovni 28,8 kb/s, teoretickysú však moné prenosové rýchlostia do 384 kb/s. W-CDMA si ako technológiavyaduje odlišné telefóny, nieje kompatibilná so zariadeniami GSM,a preto sa aj v Japonsku a susednýchkrajinách, kde i-mode funguje, presadzujúnajmä domáci výrobcovia mobilnýchtelefónov. I-mode ponúka novéhry, zvonenia èi obrázky, nezabúdavšak ani na spravodajstvo èi downloadnových aplikácií. Spoloène s výhodnoucenovou politikou a príalivýmiprístrojmi si tak táto sluba postupnedobýjala trh a dnes má len v Japonskuvyše 36 miliónov (!) uívate¾ov.Do hry sa zapojila aj spoloènosMicrosoft. Tá tvrdí, e vyuívanie mobilnéhointernetu naberie obrátky avtedy, keï sa koncové zariadenia budúvo väèšej miere podoba klasickýmpoèítaèom. Na týchto slovách jeve¾a pravdy, veï pouívanie internetuna klasickom PC je dnes ve¾mi jednoduché.Pokia¾ by také bolo aj namobilnom telefóne a navyše by boldostupný dostatoène kvalitný obsahza rozumnú cenu a pri uspokojujúcejrýchlosti, nemuselo by rozvoju mobilnéhointernetu niè stá v ceste. Odslov sa prešlo k èinom, a tak sa natrhu objavil smartphone, konceptkombinácie mobilného telefónu avreckového poèítaèa.V súèasnosti sa siete 3G len pomalydostávajú z testovacej do komerènejprevádzky. GPRS síce neposkytujedostatoène rýchle pripojenie na pohodlnéa plnohodnotné surfovanie pointernete, ale pre jednoduché sluby,ako je e-mail èi návšteva jednoduchšíchstránok, môe ponúkaná kapacitapostaèova. Horšie to však je, ak príduna rad webové stránky bohaté na multimédiá.Displeje dnešných mobilnýchtelefónov vedia zobrazi dostatoèneve¾kú èas z internetových stránok.Navyše u existuje lepšia podpora zo26 PC REVUE 4/2003

R E V U EEuroTelOrangeMesaèný poplatok 590 Sk 299 SkVo¾né dáta 5 MB 5 MBCena za 1 KB 0,039 Sk 0,034 SkCena za 1 MB 39,9 Sk 35 Skstrany prehliadaèov, napríklad internetovýprehliadaè Opera dokáe preformátovaobsah zobrazovaných benýchWWW stránok tak, aby sa korektnezobrazoval aj na malom displejimobilného telefónu.Záujem o nové sluby je, pouívateliamobilných telefónov sú pripraveníplati za novinky, ak im poskytnúdostatoènú pridanú hodnotu v podobekvalitného obsahu. Príkladommôu by správy MMS. S príchodomdigitálnych kamier pre mobilné telefónysa ich rozposielanie znásobujez mesiaca na mesiac. Zákazníci savšak najviac zaujímajú o sahovanienových melódií pre svoje prístroje. Ajvïaka zvýšenému záujmu o tútoslubu napríklad vo Ve¾kej Britániinarástol poèet stiahnutých stránokz 13,5 milióna denne v decembri na17 miliónov stiahnutých stránok zajediný deò v januári.A aká je situácia u nás? GPRS pripojenieštandardne ponúkajú obajaslovenskí mobilní operátori. Pripojeniea prenesené údaje sú tarifikovanépod¾a ich objemu, nie pod¾a dåkypripojenia. V tabu¾ke prikladáme porovnanieponuky spoloèností EuroTela Orange Slovensko. Všetky ceny súuvedené bez DPH.Dnešné mobilnézariadeniadisponujúdostatoènouplochou nazobrazovanieWWW stránokVýnosy oboch spoloèností spoloènostiz dátových sluieb spolu s výnosmiz prevádzky SMS sa pritom upohybujú na úrovni 9 – 10 % z celkovýchvýnosov zo sluieb siete.A aké sú vyhliadky do budúcnosti?Stále viac sa hovorí o sieach UMTS.Otázne však je, èi táto nová technológiabude spásou pre bezdrôtový interneta èi je najvhodnejšia na nasadeniev sieach tretej generácie. UMTS totipotrebuje desanásobne vyššiu hustotuzákladných staníc a má ove¾a väèšíenergetický odber, a to aj na stranekoncových zariadení. Mobilní operátoriu investovali ve¾ké objemy financií(viac ako 100 miliárd eur!) do nákupupotrebných licencií a ïalšie investíciev tomto smere ich ešte len èakajú.Je potrebné vybudova novú infraštruktúru,sie pre UMTS musí bytechnicky ve¾mi vyspelá. InvestícieNa internet sa dostaneteaj cez Pocket PCpotrebné na výstavbu nových sietísiahajú a do takej výšky, e operátoripremýš¾ajú nad tým, èi sa im vynaloenéfinancie v doh¾adnom èasovomhorizonte vrátia. Dôkazom je operátorMobilCom, ktorý ponúka svoju licenciuUMTS zadarmo. Spoloènos totinie je schopná splni záväzok na vybudovaniesiete UMTS v stanovenomèasovom limite. Zaujímavé je, e hocisa licencia ponúka zadarmo, nikto junechce.UMTS by pritom z technologickejstránky malo znamena obrovskýskok v porovnaní s GPRS. Pri sieachtretej generácie je moné teoretickydosiahnu prenosové rýchlosti a naúrovni 2 Mbit/s. Takáto rýchlos, ajkeï jej reálna hodnota bude monotretinová, u skutoène ponúka dostatoènerýchly internet aj cez mobilnýtelefón. Otázne však je, ako to budevyzera s cenami za takéto sluby.Operátori si predsa musia zabezpeèinávratnos investícií a na druhejstrane sú tu uívatelia, ve¾mi citlivína zdraovanie sluieb. V tomto kontextevyznievajú ve¾mi zaujímavos¾uby niektorých operátorov. NapríkladT-Mobile plánuje ponúkasluby UMTS za ceny totoné s týmipri pripojení GPRS. Keby sa takýtoprís¾ub stal skutoènosou, mohol bysa rozvoj mobilného internetu posunúo znaèný krok vpred.Treba však myslie aj na koncovézariadenia. Ich cena bude pomernevysoká, telefóny UMTS budú spoèiatkusta okolo 1200 – 1500 eur, èo jepre beného uívate¾a privysoká suma.Na druhej strane budú vïaka ponúkanejkapacite dostupné sluby akostreamovanie videa èi videohovory.Otázny je však dopyt po takýchtoslubách a najmä ich spoplatòovanie.Telefóny pre UMTS budú ma aj vyššiuspotrebu, a teda je potrebné zabezpeèiich dostatoène výkonnými batériami,to sa však opä môe prejavina hmotnosti zariadení.Ak je reè o bezdrôtovom internete,netreba zabúda ani na technológiuWLAN. Situácia v tomto segmente jeve¾mi zaujímavá – na jednej strane bybolo moné rieši bezdrôtový prístupdo internetu práve kombináciamitechnológie WLAN a UMTS/EDGE.V meste by sa tak uívate¾ mohol pripojina najbliší hotspot a na vidiekuby jeho konektivitu zabezpeèili sieteUMTS alebo EDGE. Problémom však jeopä cena. Poplatky za pripojenie cezhotspoty (body prístupu) sú zatia¾ vysoké.Ak má napríklad uívate¾ zaplativ Európe v priemere vyše 14 USD zajediný deò prístupu, tak si dobre rozmyslí,èi radšej nenavštívi internetovúkaviareò... A tak hotspoty WLAN reálnevyuitie nachádzajú u manaérov,nie u masových pouívate¾ov. Samozrejme,existuje iniciatíva znaèenialokalít, kde sa môete bezplatne pripojina WLAN. Na takúto alternatívu savšak zatia¾ nedá spolieha a s celoplošnýmrozmiestnením free hotspotov totie nevyzerá ruovo. Preto sa hotspotyobjavujú len na letiskách, hotelochèi v obchodných centrách. No v budúcomroku je aj tu moné oèakáva prepadcien a s ním rastúci poèet uívate¾ov.Èi u ide o GPRS, UMTS aleboWLAN, uívate¾a v prvom rade zaujímacena a s òou spojená hodnota, ktorúzíska. A keï sa poskytovateliatýchto sluieb budú orientova najmäna tieto faktory, nastane èas pre masovýmobilný internet. Technológia, akoaj ponuka sluieb sú pripravené, chceto len nájs správny obchodný model.Martin Turoò4/2003 PC REVUE 27

R E V U EVojenské robotysa stávajú realitouS prebiehajúcim konfliktomv Iraku sa dostávajú dopopredia niektoré zaujímavésúvislosti. O bezpilotnýchlietadlách, ktoré pouívajúarmády, sa hovorí èasto.Menej sa vie o tom, e sazaèala éra vojenských robotov.Po mnohých rokoch vývojatoti pristúpila armáda USAk ich testovaniu priamo nabojovom poli. Prvé roboty boliotestované u v Afganistane.Potenciálna vojna v Iraku budeïalšou, kde budú vojenskéroboty pouité. To, èo smedoteraz poznali iba zo sci−filiteratúry alebo z filmov, sastane skutoènosou.V súèasnosti existuje nieko¾kotypov vojenských robotova v tomto èlánku vámpredstavíme zástupcovjednotlivých kategórií.PackBotPACKBOTDo kategórie robotických prieskumníkov monozaradi robot PackBot. Spolu s agentúrou DARPA hovyvíja spoloènos iRobot. Vzdialene pripomína tankbez vee a s dvoma prídavnými pásmi vpredu. Vïakanim sa dokáe pohybova po schodoch, vyhrabasa zo zloitého terénu a otoèi sa do správnejpolohy, ak sa prevrhne. Môe pracova aj pod vodou,a to a do håbky troch metrov. Je ovládaný nadia¾ku operátorom, ktorému posiela informácieo prostredí, v ktorom sa nachádza. Operátor vidía poèuje to, èo robot. Kameru má uloenú na výsuvnomramene, take môe vidie aj za roh. Robotvšak dokáe ove¾a viac. Robí priamo na mieste chemickérozbory, aby zistil, èi v okolí nie sú bojovéplyny. Zniuje tak riziko, ktoré by inak hrozilo prieskumníkompri pohybe na nepriate¾skom území.Ak robot nie je v prevádzke, vïaka jeho malýmrozmerom a hmotnosti ho môe na chrbte nies vojak.Cena robota bola stanovená na 45 000 USD.Urèitým problémom je, e rôzne misie si vy-adujú rôzne ve¾kosti robotov – od 20 kg modelua po model s hmotnosou iba 1,5 kg, ktorý by bolomoné napríklad prehodi cez zátarasy alebooknom vhodi do miestnosti. Robot by sa mal následnezorientova, dosta sa do správnej polohya zaèa zbiera informácie.AFGHAN EXPLORERPodobné úlohy ako prieskumníci plnia aj vojnovíspravodajcovia. V snahe prinies èo najzaujímavejšieinformácie priamo z miest bojov èasto riskujúsvoj ivot a neraz oò aj prídu. Toto riziko monoeliminova nasadením robotov.Robotického vojnového spravodajcu vyvíja MITv USA. Pod názvom Afghan Explorer tu vzniklovozidlo dlhé nieko¾ko desiatok centimetrov, ktoréje schopné prenáša zvuk a video z miesta, kde sanachádza, do riadiacej centrály. Ovládanie robotaaj prenos informácií sa deje prostredníctvom dru-íc a robota je moné ovláda z jediného miesta pocelom svete.Ako u názov napovedá, prvýkrát bol nasadenýv Afganistane. Cie¾om tvorcov je prejs robotomnaprieè celou krajinou a natáèa pritom spravodajstvo,èím chcú otestova funkènos a perspektívnostakéhoto zariadenia. Afghan Explorer nedisponujepodobne ako PackBot svojou vlastnou inteligencioua nerozhoduje sa autonómne.Afghan ExplorerBloodHoundMEDICÍNSKE ROBOTYNa bojiskách je nepochybne mnoho zranených.Èasto im pre prudké boje zdravotníci nemôu prísna pomoc. Aj tu je moné vyui teleoperovanéroboty. Pod názvom BloodHound vyvinula takýtorobot spoloènos iRobot. Ako vidno z fotografie, jepostavený na tom istom podvozku ako PackBot.BloodHound je však poloautonómny robot.Spolupracuje s inteligentným obleèením vojakova systémom GPS. Ak dôjde k zraneniu vojaka, jehoobleèenie to rozozná a zašle informáciu do medicínskehocentra a prijímaè GPS urèí jeho polohu.Následne sa zdravotníci rozhodnú, èi je monéposla za vojakom ¾udí. Keby bola situácia príliš nebezpeèná,vyslaný bude BloodHound. Robot saautonómne dostane na miesto, kde leí zranený.Upozorní obsluhu na to, e dorazil, a v tomto bodeprevezme jeho ovládanie lekár. Informácie o situáciizískava prostredníctvom senzorov robota vrátaneelektronického stetoskopu. Zistí rozsah poranenía poskytne pomocou robotických ramien a balíèkaprvej pomoci nevyhnutné ošetrenie.Vïaka autonómii robota sa lekári nemusia zaoberajeho riadením a môu sa tak sústredi iba nasvoju prácu.BloodHound je súèasou väèšieho projektu, ktorýzahàòa aj robot urèený na evakuáciu ¾udí a robotyschopné zaisti zranených pred kríovou pa¾boupoèas ošetrovania inými robotmi.FETCH IINa svete je obrovské mnostvo mín, ktoré sú artefaktmivojnových konfliktov. Zamínované sú roz-¾ahlé územia, obývané civilným obyvate¾stvom.Kadoroène tisícky osôb prichádzajú o ivot alebo28 PC REVUE 4/2003

sú zmrzaèené pri náhodných výbuchoch, ale aj pricielenom odmínovaní. Pomôc zníi riziko, urýchliodmínovanie a zautomatizova túto èinnosmono pouitím robotov. V roku 1996 bol vyvinutýna odmínovanie robot pod názvom Fetch. V súèasnostiexistuje jeho druhá verzia, Fetch II. Robotysú konštruované tak, aby napriek svojej sofistikovanostiboli zhotovite¾né ¾ahko a s èo najnišíminákladmi. Zaujímavosou je, e pracujú v skupináchpo štyroch. Skupina robotov je ovládaná dia¾kovooperátorom. Ten vymedzuje územie, na ktoromoperujú, a sleduje priebeh odmínovania. Samotnýproces je však absolútne automatizovaný.Zariadenia si samy vyberajú trasy, po ktorých sapohybujú, prièom svoje trajektórie zakres¾ujú doelektronickej mapy, ktorú vidia všetky roboty ajoperátor. Cie¾om je optimalizova èinnos tak, abyprešli èo najkratšiu trasu, ale skontrolovali celéúzemie a neduplikovali navzájom svoju prácu.ARIELAriel je úplne autonómny robot, ktorý pripomínakraba. Má šes nôh, na ktorých sa pohybuje. Vïakatakejto konštrukcii je schopný prejs aj po ve¾miArielkomplikovanom teréne na miesta, kam by sa kolesovéalebo pásové vozidlá nedokázali dosta. Jehohlavnou funkciou je vyh¾adávanie mín na súšia najmä v mori a ich zneškodòovanie.Stratégia skupín robotov, ktoré majú navzájomspolupracova, je vyh¾ada míny, uloi ich na najvhodnejšiemiesto, ktoré starostlivo vybrali vopred,utiahnu sa do bezpeèia a necha míny vybuchnú.Robot je konštruovaný tak, aby bolo jedno, èipracuje v normálnej polohe alebo otoèený „horenohami“. Kadá jeho noha má dva stupne vo¾nosti.Prenáša môe míny s maximálnou hmotnosou6 kg a operova môe a do håbky 8 m.ROBOT A LA TERMINÁTOR?Ako je moné vidie z predchádzajúcej „prehliadky“vojenských robotov, ani jeden z nich nemázbraò a nie je urèený na priamy boj. Otázne však je,èi by nasadenie vojenských robotov ako zbraníbolo morálne. Roboty napríklad nie sú konštruovanétak, aby boli schopné bra zajatcov.Porušený bude aj jednej zo zákonov robotiky,ktorým sa roboty mali riadi u od èias, keï sa zaèalopouíva slovo robot. Zákony robotiky IsaacaAsimova toti hovoria práve o tom, e robot bynemal ublíi èloveku a mal by zabráni všetkému,èo by k tomu viedlo.Ïalším aspektom nasadenia robotov je, e sícechránia vojakov armády, ktorá ich pouíva, ich protivnícivšak budú musie èeli ove¾a väèším stratámna ivotoch.Ak budú ma vyspelé armády roboty, môuovplyvòova verejnú mienku poukazovaním na„humánnos“ takto vedenej vojny. Verejná mienkamôe menej vníma vojnové konflikty a následneby to mohlo priemyselné mocnosti vies k snaheo hegemóniu a k vyvolávaniu konfliktov.Ak problém ozbrojených robotov generalizujeme,môeme sa vo všeobecnosti pýta, èi máme darobotom do rúk zbrane. Nemusí to by iba v prípadevojny, roboty môu zohra úlohu aj ako policajti,èlenovia stránej sluby a pod.Za túto myšlienku hovorí napríklad údaj, e apolovica tých, ktorí boli postrelení pri zatýkanív USA, v skutoènosti nebola agresívna. Policajti sipomýlili predmety v ich rukách so zbraòami alebo sinesprávne vysvetlili ich správanie. Policajti si, samozrejme,chránia vlastný ivot, a preto vystrelia. Totosa robotom nemôe sta, pretoe nemajú pud sebazáchovy.Nie sú nútené strie¾a ako prvé a majú viacèasu vyhodnoti situáciu. Na druhej strane ešte anizïaleka toho nie sú schopné a riziko omylov bude ajv budúcnosti ve¾ké. To je aj jedným z dôvodov, preèoroboty nedostanú do rúk zbrane ani v blízkej, ani vovzdialenejšej budúcnosti.BOJOVÉ STRATÉGIEV súèasnosti sa nepredpokladá, e by roboty bolischopné porazi ¾udí v boji „mua proti muovi“.Scenár prípadných bojových akcií je vdy zaloenýna presile robotov. Jeden z nich napríklad predpokladávýsadok stoviek robotov z lietadiel v okolízákladne nepriate¾skej armády, ktorú roboty obk¾úèiaa dobyjú. Predpokladajú sa obrovské stratytýchto robotov, potenciálne budú zrejme všetkyponechané svojmu osudu. Znamená to na stranearmády pouívajúcej roboty ve¾ké finanèné straty,ale nízke straty na ivotoch.Vedenie vojny pomocou robotov je teda jednoznaènevýhodné pre bohaté a technologicky vyspelékrajiny.ZÁVERVojenské roboty sa stali skutoènosou. Mnohí tokomentujú tak, e v budúcich vojnách s nimi umusíme ráta.V súèasnosti ešte bojové roboty nepokroèili takïaleko, aby boli nasadzované ako vojaci. Samotnítvorcovia vojenských robotov vyhlasujú, e by ichneradi v takejto úlohe videli. Pouívané budú skôrako prieskumné roboty a budú ma ïalšie podpornéúlohy.Predstava vyuitia Terminátora s gu¾ometomv ruke je teda zatia¾ nereálna, no nemono pochybova,e sa tak stane hneï, ako to vývoj technológiedovolí.Diskusie o „humánnosti“ vojny vedenej robotmisú opodstatnené do tej miery, do akej mono hovorio humánnosti samotnej vojny. Ideálne by bolo,aby sa iadne vojny neviedli, ale toho ¾udstvo zrejmenie je schopné.Branislav MadošZdroje: www.machinebrain.comwww.irobot.com

R E V U ECentrino: revolúciav notebookoch a la Intel´Po viac ako trochdesaroèiach skúsenostís výrobou mikroprocesorovIntel uviedol na trh svoj prvýrýdzo mobilný mikroprocesor.Na rozdiel od minulého obdobiavšak jeho meno „zaniká“v pomenovaní celej mobilnejarchitektúry a Intelu toneprekáa...Prvé informácie o mikroprocesore Banias sa objaviliv minulom roku, na poèiatku tohto rokaIntel ohlásil, e nová mobilná architektúra z jehoprodukcie bude nies názov Centrino. Na webesa prakticky okamite objavilo ve¾ké mnostvozaruèených a ešte zaruèenejších informácií. Mnoho¾udí vrátane niektorých odborníkov Intel uviedoldo znaèného chaosu. Iba málo bolo takých, ktoríhneï od poèiatku chápali, e Centrino nie je mikroprocesora rovnica Banias = Centrino neplatí. Akosa teda nový mikroprocesor Intelu volá? A èo je toCentrino? To boli najèastejšie kladené otázky, vïakaktorým sa Intelu podarilo detaily okolo Centrinaudra v tajnosti.V priebehu IDF mali úèastníci monos vidienieko¾ko modelov notebookov zaloených na tejtoplatforme a na programe bolo aj nieko¾ko prezentáciívenovaných Centrinu. Intel však niektoré informáciejednoducho „nepustil“. Teda aspoò nienovinárom.OPONA SA DEFINITÍVNE DVÍHAOficiálnej premiéry sa Centrino doèkalo 12. marcana londýnskom Time Square. I keï to bol z poh¾adunášho aprílového vydania doslova šibeniènýtermín, podarilo sa nám pripravitento materiál, v ktorom vám predstavímeCentrino, Pentium M a novinky, ktorétáto dvojica do sveta mobilných poèítaèovprináša. Neostaneme však iba pritom a prezradíme vám, aká by mala by politikaIntelu s oh¾adom na doterajšie mobilnémikroprocesory, ceny nových mikroprocesorova ich pozíciu v jednotlivých segmentoch notebookovéhotrhu. Ešte zaujímavejšia však pravdepodobnebude èas, v ktorej vám ponúkneme poh¾adna prvé výsledky testov dvojice notebookovs touto architektúrou a, samozrejme, nebude chýbaani porovnanie s notebookmi zaloenými nastarších mikroprocesoroch Intelu.Èo je Centrino? U sme sa zmienili, e v momente,keï Intel ohlásil uvedenie platformyCentrino (8. januára), pouívatelia, ale aj odbornícizostali zmätení. Intel toti doposia¾ vdy predstavovalnové mikroprocesory a k nim èipové súpravy,prièom tieto komponenty mali vdy odlišnéoznaèenie. Èo je teda Centrino? Oznaèenie. Áno, toje celá pravda: Intel sa rozhodol, e pod jednotnýnázov zahrnie mikroprocesor, èipovú súpravu aadaptér bezdrôtových sietí. Všetky tieto komponentydostali oznaèenie Centrino a spoloèné logo.Preèo? Dobrá otázka, aj na òu jestvuje jednoducháodpoveï. Intel chce presadi myšlienku skutoènemobilného poèítaèa, ktorý nebude ma problém sosieovou konektivitou kdeko¾vek na svete, budedisponova dostatoèným výkonom a dåkou prácena batérie. O splnenie prvého zámeru sa má postarauniverzálny adaptér bezdrôtovej siete. Splneniedvoch ïalších zámerov prinesú mikroprocesor IntelPentium M a èipová súprava Intel 855.Preèo Intel v prípade Centrina porušil dlhoroènúkonvenciu? Podiel Intelu na predaji mikroprocesorovje podstatne vyšší ako jeho podiel na trhuTak toto je Centrino! Z¾ava: mikroprocesorPentium M, SouthBridge i855M,NorthBridge ICH−4 a Wireless Pro 2100s èipovými súpravami. Dnes navyše vstupujú dohry aj adaptéry bezdrôtových sietí (veï iba v roku2002 tu Intel preinvestoval 150 miliónov USD!).Intel teda všetky potrebné komponenty spojil, dalim jeden názov a èaká, ako trhom pohne tentosynergický efekt. U teraz je isté, e notebooky soznaèkou Centrino sa pravdepodobne budú predajcompredáva jednoduchšie ako tie bez nej. Šanceostatných producentov èipových súprav pre notebookysa tak významne zniujú a cesta k rastutrhového podielu Intelu na tomto segmente saotvára.Keïe mikroprocesoru Pentium M je venovanáväèšia èas tohto materiálu, pozrime sa najskôr najeho „doplnky“ – èipovú súpravu a adaptér bezdrôtovýchsietí.Intel 855. Novuèièká èipová súprava Intelu prenotebooky je zloená, tak ako je to pri týchto komponentochobvyklé, z dvoch èastí. Prvou je northbridge,ktorý sa na trhu objaví v dvoch verziáchs oznaèeniami 855PM a 855GM, druhou southbridgeICH-4. Spomedzi dvojice verzií northbridge sa30 PC REVUE 4/2003

R E V U Eako prvý na trhu objavil model 855PM (kódovémeno Odem), ktorý disponuje grafickým rozhranímAGP 4× a radièom operaènej pamäte. Druhýz menovaných komponentov je optimalizovanýs oh¾adom na èo najnišiu spotrebu a v porovnanís beným radièom pamäte z desktopu spotrebujeo 50 % menej energie. Pre úplnos dodajme, epodporované pamäte sú DDR PC 2100 CL 2,5.Druhá verzia s oznaèením i855GM sa na trhu objavía v priebehu druhého štvrroka a v porovnanís predchádzajúcou bude obsahova aj grafickéjadro Intel Extreme Graphics 2.Pokia¾ ide o spoloènú èas èipovej súpravy, southbridgeICH-4, tá prinesie podporu USB 2.0, rozhranieATA/100, zvukový adaptér AC97 a podporusprávy napájania.Intel Pro Wireless 2100. Ïalšou èasouarchitektúry Centrino je adaptér bezdrôtovýchsietí. Ten mal pôvodne obsahova Bluetooth i WiFi,prièom v prípade druhého z podporovaných štandardovto mal by adaptér podporujúci 802.11b (11Mb/s) i 802.11b (54 Mb/s). S oh¾adom na aktuálnusituáciu v legislatíve súvisiacu s uvo¾nením 5 GHzpásma sa Intel rozhodol uvies tento èip bez podpory802.11a. Pod¾a predstavite¾ov spoloènosti jeIntel pripravený podporu rýchlejšej WLAN do èipuintegrova, len èo bude známa budúcnos tejtosiete.V¾avo upevnenie tepelného vodièa na puzdredesktopového mikroprocesora Intel Pentium4, vpravo je teleso samotného chladièa a nadním sústava dvoch ventilátorov.Pentia 4. Rovnaký je toti aj rozdiel v poète tranzistorovmedzi týmito mikroprocesormi, Pentium 4ich má iba 55 miliónov.Pouívate¾ov však bude pravdepodobne viac akopoèet tranzistorov zaujíma pracovná frekvenciatohto giganta. Pri oficiálnom uvedení na trh Intelpredstavil šes modelov mikroprocesora PentiumM, prièom sú k dispozícii tri varianty tohto èipu.Prvým je mikroprocesor Pentium M, ktorý je dostupnýv štyroch verziách líšiacich sa pracovnoufrekvenciou, ktorá môe by 1,3 GHz, 1,4 GHz,prièom pri mikroprocesoroch Pentium 4 M to bolo12 wattov, samozrejme, hovoríme o reimoch, keïmikroprocesor vyuíva riadenie spotreby. V prípade,e je notebook napájaný zo siete a iadna technológianie je aktivovaná, je spotreba mikroprocesorapredsa len väèšia, dosahuje 30 wattov! Ak siuvedomíme rozdiel v poète tranzistorov a rovnakúvýrobnú technológiu, je porovnanie spotrebydoslova neuverite¾né. Vývojárom Intelu sa skutoènepodaril husársky kúsok. Pozrime sa na PentiumM vo svetle jednotlivých zmien, ktoré prináša.1 MB cache! Obrovský poèet tranzistorov v jadremikroprocesora Pentium M ide najmä na vrubzdvojnásobeniu kapacity vyrovnávacej pamäte L2.Jej kapacita dosiahla na notebookový procesorneuverite¾ný 1 MB! To je v tejto chvíli dokonca viac,ako ponúka Intel vo svojich desktopových mikroprocesoroch,a tak z tohto poh¾adu má Pentium Mkonkurenciu v serverových mikroprocesoroch.Architektúra cache je osemcestná a z poh¾adu napájaniaje rozdelená na 32 segmentov, ktoré umoòujúvypína tie jej èasti, ktoré mikroprocesor aktuálnenepouíva. Vïaka tomu je spotreba L2 cache PentiaM 1/16 spotreby L2 cache integrovanej v mikroprocesorochPentium 4-M, prièom z poh¾adu ve¾kosti jecache Pentia 4-M iba polovièná!Zbernica. Podobne ako Pentium 4 aj nový mikroprocesorIntelu vyuíva systémovú zbernicuChladenie mikroprocesora Pentium M vyaduje jedinýventilátor a ove¾a menší chladiè...PENTIUM M – OBOR, KTORÝ VE¼ANEZJEKoneène sme sa dostali k samotnému mikroprocesoru.Prvý rýdzo mobilný mikroprocesor InteluPentium M je skutoèný titan, jeho jadro toti tvorí77 miliónov tranzistorov, ktorých štruktúry súvyrábané technológiou 0,13 mikrometra. Plochajadra nebola zverejnená, ale ak dáme na geometriu,bude pribline o polovicu väèšia ako plocha1,5 GHz a 1,6 GHz. Druhým variantom je mikroprocesorPentium M Low Voltage, ktorého pracovnáfrekvencia je 1,1 GHz a tretím mikroprocesorPentium M Ultra Low Voltage s pracovnou frekvenciou900 MHz. Oba tieto mikroprocesory súurèené do mininotebookov a tablet PC a disponujúextrémne nízkou spotrebou. Apropo, spotreba – táje pri poh¾ade na poèet tranzistorov naozaj neuverite¾ná,jej priemerná hodnota dosahuje 1 watt,pracujúcu v reime Quad-Pumped Bus na frekvencii100 MHz fyzicky, teda 400 MHz efektívne.Podobne ako L2 cache aj tento komponent sa doèkaloptimalizácie s oh¾adom na spotrebu. V porovnanís Pentiami 4 i Pentiami 4-M toti Pentium Mvyuíva špeciálnu „nízkovýkonovú“ verziu tejtozbernice.Riadenie spotreby. Tretia generácia riadeniaspotreby nesie rovnako ako predchádzajúce dve4/2003 PC REVUE 31

R E V U Eoznaèenie SpeedStep. Podrobnejšie informácieo èinnosti tejto technológie Intel neuvo¾nil ani prioficiálnom uvedení mikroprocesora na trh. Z testov,ktoré sme realizovali, to vyzerátak, e poèet nastavenímikroprocesora sa v porovnanís predchádzajúcouverziou SpeedStep zvýšilzo šes na devä, tedao tretinu. Zaujímavé je, epri 1,6 GHz verzii mikroprocesoraPentium M sa frekvenciajadra indikovaná testovacímiprogramami po zníení nastaveniavýkonu mikroprocesorao jeden stupeò prepadla a na600 MHz a na nej ostala a donajnišieho nastavenia. Pritom výkonmikroprocesora sa pri tejto stagnujúcejfrekvencii znioval plynulo. To nás,samozrejme, inšpirovalo k h¾adaniu ïalších informácií.Do uzávierky tohto èísla sa nám ich získanepodarilo, len èo však nieèo zistíme, radi sao poznatky s vami podelíme.Zmeny v jadre. Na výkon mikroprocesora a jehospotrebu majú vplyv nielen upravená cachea nová verzia technológie SpeedStep, ale aj zmenyv mikroarchitektúre èipu. Predovšetkým ide o úplnenovú jednotku Branch Prediction (zniuje rizikochybných predpovedí skokov o 20 % v porovnanís Pentiom 4), technológia Micro-Op Fusion (ideo zluèovanie mikrooperácií mikroprocesora a ichsúèasné vykonávanie, vïaka èomu dokáe PentiumM vykona v jednom takte viac operácií a rastie takjeho výkon; nieèo podobné vyuíva aj AMDv Athlonoch, táto technológia nielen zvyšuje výkon,ale aj zniuje spotrebu, pretoe kód je vykonanýskôr a procesor môe rýchlejšie prejs do stavuToto sú prvé tri notebooky zaloené naarchitektúre Centrino, ktoré sa objavili naSlovensku! I keï iba nakrátko, všetky trisme mali monos otestova...s nišou spotrebou), prepracovaný bol aj Stack Manager.SEGMENTÁCIA TRHUS NOTEBOOKMIPo príchode architektúry Centrino dôjde k zmenámna trhu s notebookmi. S uvedením Centrina maloprís k významnému poklesu cien ostatnýchmobilných mikroprocesorov, èo by malo znamenaaj zlacnenie notebookov s nimi. Zatia¾ sanám nepodarilo získa novšie „roadmapy“ scenovými hladinami jednotlivých notebookovýchsegmentov. Na konkrétne ceny si teda eštebudeme musie poèka. Osobne si myslím, ecenové pásma notebookov s mikroprocesormiPentium 4-M sa predsa len pohnú smeromdolu.ÈO BUDE ÏALEJ?Pouívate¾ poèítaèov je, samozrejme,zvyknutý na to, e to, èo jednes prezentované ako špièkovátechnologická novinka, bude pozajtraèi najneskôr o pár mesiacovúplne bená vec a o podobný èasovýúsek neskôr kus poèítaèovej histórie.Je to smutné, ale presne takáje daò za hektický vývoj v tejtooblasti. To, e v tomto odbore sa našpièke udria iba tí, ktorí sledujútrendy a zachytia technologickézmeny, netreba zdôrazòova. Polome siteda otázku, aká je perspektíva novej platformy?Minimálne do konca tohto roka ostane Centrinodoménou tých majetnejších a dychtivých po novinkách.Nás ostatných môe poteši fakt, e vïakapríchodu Centrina Intel výrazne zníi ceny mobilnýchverzií mikroprocesorov Pentium III a Pentium4. Vïaka tomu sa notebooky stanú opä cenovodostupnejšími širším masám.Centrinom sa však mobilná revolúcia Intelu nekonèí,skôr naopak, zaèína! Na IDF sme toti malimonos vidie nielen prototypy notebookovs Centrinom, ale aj novinku, ktorá do sveta note-Uverím, a otestujem...Teória je pekná vec, ale revoluèných ohlásení smeu v poèítaèovej histórii poèuli a videli to¾ko, e ajz najväèšieho optimistu sa èasom musí sta skeptik.Aj preto som bol ochotný pre monos otestovaprvé notebooky zaloené na architektúreCentrino, ktoré sa objavili na Slovensku (boli tuiba 48 hodín), obetova spánok po návrate zosluobnej cesty. Jediným termínom, keï boli notebooky„vo¾né“, bola toti noc.Èo sme testovali. Spomínanými notebookmi,ktorým navdy ostane punc prvých Centrín naúzemí Slovenska, boli notebooky Toshiba SatellitePro M10 a Tecra M1 a Tecra S1. Pre úplnos dodajme,e išlo o predprodukèné vzorky. Konfigurácieoboch modelov nájdete v prvej tabu¾ke spoloène skonfiguráciami ich predchodcov, s ktorými smeich porovnávali – Satellite Pro 6100, Satellite2450-101, Tecra 9000E a Tecra 9100.Testy a ich výsledky. Oba notebooky sme otestovalinašou štandardnou súpravou testov, tedaSisoftSandra, WinBench 99 a Battery Mark 4.01.Výkon procesora. Pri poh¾ade do tabuliek nietpochýb o tom, e Intelu sa Pentium M vydarilo.Poráa nielen Pentium III-M, ktoré disponujenišou pracovnou frekvenciou, ale aj Pentium4-M! V súboji s druhým z menovaných si v pohodeporadí aj s modelom taktovaným o 400 a 500MHz vyššie. Pre znalcov to nebude ve¾ké prekvapenie.Intel toti oprášil starý dobrý vzorec navýpoèet výkonu mikroprocesora, ktorým AMDargumentuje od èias, èo ho Intel pripravil o korunu„megahertzového“ krá¾a. Pre spotrebite¾ovovplyvnených megahertzovou vojnou to všakmôe znamena šok. A pravdupovediac, som naozajzvedavý, aké marketingové nástroje navysvetlenie tejto disproporcie Intel pouije.Výkon systému. Výkon mikroprocesora sa, samozrejme,odzrkadlil aj na výkone kompletnýchsystémov. Zaujímavé pri porovnávaní systémovs mikroprocesormi Pentium 4-M a Pentium M je,e tu platí rovnaký vzah ako pri porovnávanísystémov s mikroprocesormi Pentium 4 a AthlonXP.Výdr pri práci na batérie. Pokia¾ ide o dobupráce pri napájaní z batérií, notebooky s mikroprocesormiCentrino sa správali rozdielne. Kým notebookSatellite Pro nedosahoval výrobcom proklamovanéhodnoty, Tecry sa k nim blíili presne v duchudoterajších tradícií. Pravdou však je, e èasy dosiahnutév testoch bývajú zvyèajne o nieèo kratšie akoèasy, ktoré dosahujú pouívatelia notebookov pribenej práci v kancelárskych aplikáciách. Porovnanievýsledkov notebookov s architektúrou Centrinoso staršími modelmi nájdete v grafe.ZÁVERÈi sa investícia do notebooku s Centrinom oplatí, jednes aké poveda. Isto po òom siahnu pouívatelia,ktorí lipnú na novinkách a vdy musia všetkovyskúša prví. Po teste dvoch notebookov, ktoréešte navyše boli iba predprodukènými vzorkami, sanedá absolútne zovšeobecòova.Rozdiely medzi modelmi Satellite a Tecra všakdávajú tuši, e aj v prípade Centrina a Pentia Mpôjde opä najmä o to, do akej miery sa podaríkonštruktérom zladi komponenty integrované donotebookov. Z výkonnostnej stránky s Pentiami Mzrejme problém nebude, otázka výdre na batérieje však otvorená a tu sa v plnej miere prejavia skúsenostivývojárov jednotlivých producentov.Osobne by som chcel ešte otestova ïalšie notebookys pomalšími verziami Pentia M a najmämodely s verziami LV a ULV, ktoré by mali by splnenímsna o nízkej hmotnosti a dlhej práci nabatérie. Zatia¾ nám však ostáva len èaka.Chceli by sme sa poïakova spoloènosti HTC zaúsilie, ktoré vynaloili pri zabezpeèení prototypovna realizáciu tohto exkluzívneho testu.Peter Orviský32 PC REVUE 4/2003

R E V U ETechnické parametre notebookov a výkonyNotebook Satellite Pro 6100 Satellite 2450−101 Satellite Pro M10 Tecra 9000E Tecra 9100 Tecra M1 Tecra S1Procesor Pentium 4−M, Pentium 4, 2, Pentium M, Pentium III−M, Pentium 4−M, Pentium M, Pentium M,1,7 GHz 66 GHz 1,6 GHz 1,2 GHz 1,6 GHz 1,4 GHz 1,6 GHzPamä 256 MB / 1 GB 256 MB / 1 GB 256 MB / 2 GB 256 MB / 1 GB 256 MB / 1 GB 256 MB / 1 GB 256 MB / 1 GBDisplej 15" / 1024×768 15" / 1024×768 15" / 1600×1200 14,1" / 1024×768 14,1" / 1024×768 14,1" / 1024×768 14,1" / 1024×768Grafika GeForce 4 Go 420 GeForce 4 Go 420 GeForce 4 Go 420 S3 Super Savage S3 Super Savage ATI Mobility ATI MobilityRadeon 9000 Radeon 9000Pevný disk 40 GB 30 GB 60 GB / 5400 ot 30 GB 20 GB 30 GB 30 GBOptická jednotka Kombo Kombo Kombo Kombo Kombo Kombo KomboBatéria 3600 mAh 8400 mAh 4400 mAh* 3900 mAh 3900 mAh 6600 mAh 6600 mAhTest v PC REVUE 6/2002 5/2003 4/2003 1/2002 7/2002 4/2003 4/2003CPU mark 99 106 169 168 112 107 156 172FPU mark 99 5820 5430 7805 6530 5850 7710 7825Business Disk WinMark 99 5920 5430 5930 5200 5790 5390 4690Business Graphics WinMark 99 458 654 83,3* 185 307 215* 642*High−End Disk WinMark 99 18 700 16 400 18 300 14 400 18 500 17 300 18 700Hifh−End Graphics WinMark 99 762 1780 44* 653 687 932* 1630*Battery Mark 4.01 – Life Test (min.) 133 129 150 178 125 231 264Výkon mikroprocesora Pentium M v závislosti od zmeny reimuPorovnanie dåky práce jednotlivých notebookov prinapájaní z batériebookov vtrhne na budúci rok. Intel ju pomenovalNewport. Samozrejme, bude zaloená na druhejgenerácii mikroprocesorov Pentium M (Dothan),vyrábaných technológiou 90 nanometrov (eštenišia spotreba a vyšší výkon). Chystajú sa však ajïalšie zmeny. Jednou z hlavných je nástup „èlánkov“na miesta súèasných batérií, èo prinesie jednoduchšiepredlovanie èasu, po ktorý budú notebookyschopné pracova z tohto zdroja energie.Na programe dòa bude aj zníenie spotreby LCDdisplejov, ktorých spotreba dnes v lepšom prípadepredstavuje 15 wattov a pod¾a informácií Inteluu v budúcom roku sa na trhu objavia výsledkyfiremnej investície v podobe LCD displejov sospotrebou 3 watty! Rozšíri sa podpora bezdrôtovýchsietí (WLAN 802.11a/b, GPRS i Bluetoothv jednom). Nastúpia 1,8" pevné disky, karty typuMini PCI Express a Newport. Notebooky tohtokonceptu dostanú aj druhý LCD displej, ktorýbude poskytova majite¾ovi informácie prijatéprostredníctvom GPRS v prípade, keï bude notebookvypnutý. Zdá sa teda, e sa máme naozaj naèo teši.Peter Orviský4/2003 PC REVUE 33

R E V U EREPORTÁ: CeBIT 2003Mobily, ako ich nepoznámeVdòoch 12. 3. 2003 – 19. 3. 2003 sa konalv nemeckom Hannoveri ïalší roèník megavýstavysveta IT a telekomunikácií. Vzh¾adomna prebiehajúcu celosvetovú recesiu CeBit znaène„schudol“: 354 119 m 2 výstavnej plochy, 6526vystavovate¾ov a 560 000 návštevníkov. Naporovnanie: v minulom roku mal CeBit iné parametre:7962 vystavovate¾ov, 424 173 m 2 výstavnejplochy a pribline 800 000 návštevníkov.Pre Slovensko bol tento rok opä „rekordný“,keïe sme oproti predchádzajúcemu roku zaznamenaliviac ako stopercentný nárast úèastivystavovate¾ov na celkový poèet 7 (3 v roku 2002)s plochou 154 m 2 (98 m 2 v roku 2002). Na tohtoroènomCeBite sa zúèastnili nasledujúci „priekopníci“:Corinex, Elcom, Eset, Gotive, Voipac, FerimexIT,Unit.Namiesto komplexnej reportáe z CeBitu smepre vás tentoraz pripravili poh¾ad na novinky lenz oblasti mobilných telefónov, ktoré sa tešili azdanajväèšiemu záujmu, prièom sa sústredíme hlavnena atraktívne, netradièné modely a ich funkcie.Siemens M55 je prvý mobilný telefón, ktorýmá zabudovaný DJ-ovský softvér Cubasis odSteinberga, ktorý umoòuje pouívate¾om namixovasi vlastné hudobné skladby a poui ich aj akotóny zvonenia.M55 je rozšírite¾ný o fotoaparát QuickPic a vïakazabudovanému blesku je moné fotografova ajpo zotmení. Podporuje funkciu obrázka volajúceho(calling images), pomocou ktorej si uloíte fotografievašich priate¾ov v adresári, aby ste hneï poprvom zazvonení videli, kto vám volá.Telefón je naboku vybavený svetlami, ktoré signalizujúprichádzajúci hovor, take ani v najhluènejšomprostredí alebo tmavom klube vám hovorneunikne. Svetlá môu by naprogramované prerôznych volajúcich. Displej má 101 × 80 pixelova zobrazuje 4096 farieb.Siemens M55Siemens SL55Siemens SL55 je urèený pre zákazníkov, ktorísi potrpia na štýl. Inovaèné zasúvanie dáva monosovláda telefón len jednou rukou, ovládaciea dialógové tlaèidlá umoòujú dostupnos a pouite¾nosmnohých aplikácií, aj keï je telefón zatvorený.Pod¾a fotografií volajúcich alebo špeciálnych16 akordových tónov zvonenia môete okam-ite zisti, kto sa vám snaí dovola a èi chcete telefonátprebra.SL55 je tie rozšírite¾ný o fotoaparát QuickPica pomocou zabudovaného blesku dokáe urobikvalitné fotografie aj v tme. SL55 je trojpásmový,podporuje MMS, GPRS a WAP. Displej má 101 × 80pixelov a zobrazuje 4096 farieb.Koncepty budúcnosti. Okrem bených novýchmodelov prezentoval Siemens aj svoje víziedo budúcnosti. Príkladom bol koncept virtuálnejmyši: kamera na zadnej strane mobilu sníma pohybpera na doske pracovného stola alebo len takv priestore a paralelne zobrazuje jeho polohuv grafickom rozhraní mobilného telefónu.Na inom myšlienkovom koncepte je postavenéovládanie mobilu pomocou 3D dotykovo citlivéhodispleja. Snímaè v mobile je schopný mera nielen2D pozíciu prsta nad displejom, ale aj jeho vzdialenosa pod¾a toho napr. zväèšova obsah vybranejèasti displeja, èím prst slúi vlastne ako lupa. Takýtospôsob ovládania umoní presnejší výber poloiekz menu èi ovládanie 3D hier.Konflikt medzi protichodnými poiadavkami namalé rozmery telefónu a súèasne èo najväèší displejby mal rieši pod¾a Siemensu koncept rolovaciehodispleja. Vïaka podstatne väèším rozmerom,ako môe poskytnú akýko¾vek mobilný telefón,umoní takéto zariadenie zobrazi v dostatoènejkvalite mapu mesta, elektronické noviny èi pracovas elektronickou poštou a jej prílohami. Napriekhrúbke asi 1 mm je displej dostatoène ohybný, abysa dal zrolova do pomerne kompaktného obalu.Nokia 3300 sa dos podobá na telefón N-Gage,no na rozdiel od neho bude urèená viac na prehrávaniehudby. Okrem funkcie mobilného telefónu integrujev sebe rádiový FM prijímaè, prehrávaè digitálnejhudby vo formáte MP3 a AAC. Prístroj je vybavenýfarebným displejom s rozlíšením 128 × 128 bodova jeho hmotnos je 125 gramov. Podporuje programya hry napísané v jazyku Java. Výdr na batérie je 270hodín, pokia¾ sa pouíva ako telefón. Batéria takistoumoòuje vyuíva funkciu rádia po dobu 9 hodína 11 hodín funkciu prehrávania hudobných súborov.Nokia 810 je urèená špeciálne na pouite v aute,a preto sa u vonkajším vzh¾adom výrazne líšiOvládanie mobilupomocou 3DdotykovocitlivéhodisplejaRolovací displejKoncept virtuálnej myši34 PC REVUE 4/2003

R E V U ENokia 3300od beného mobilu. Telefón obsahuje integrovanúhlasnú hands-free súpravu, displej je externý a pripevòujesa na palubnú dosku auta, èo umoòujejeho lepšie umiestnenie do zorného po¾a šoféra.S mobilom sa však prepája obyèajným káblom, èok preh¾adnosti priestoru šoféra urèite neprispieva,najmä keï telefón navyše disponuje rozhranímBluetooth. To však môu vyui spolucestujúci narýchle dátové prenosy s vyuitím technológií GPRSi HSCSD. Telefón neobsahuje vstavanú anténu,a preto si pri jeho inštalácii budetemusie na strechu auta pridaanténu GSM.Mitsubishi predstavila konceptmobilu s megapixelovouDV kamerou (!), ktorá okremve¾kého a dobre èitate¾néhofarebného displeja obsahujeaj miniatúrny pevný disk naukladanie natoèeného videa.Okrem ukladania natoèenéhovidea tak zariadenie budemoné vyui aj na prehrávaniea prezeranie u natoèenýchzáberov èi filmov. Prototyp bezkomerèného oznaèenia by malumoòova aj prijíma televízneèi rozhlasové vysielanie. Aby bolNokia 810výpoèet funkcií kompletný, zariadenieobsahuje aj prijímaè GPS.Sony Ericsson T310 ponúkanové monosti hrania hier na mobilevïaka joysticku, farebnémudispleju, 32-hlasovým polyfónnymzvukom a vibraènej spätnej väzbe,vïaka èomu dosahuje pri hre namobilnom telefóne podobný záitokako pri hre na konzole. SonyEricsson T310 je štandardne vybavenýjedným z najlepšie predávanýchtitulov v oblasti videohier s názvomTony Hawk's Pro Skater 4 od spoloènostiActivision.Sony Ericsson T610 je vybavenýfarebným displejom (65 536 farieb),zabudovanou kamerou a prídavnýmbleskom MPF-10 s redukciou problémuèervených oèí.Podporuje technológiu QuickShare na jednoduchúvýmenu obrázkov medzi telefónmi,s PC a inými zariadeniami lokálne cez Bluetootha kábel alebo cez mobilné telefónne sieteprostredníctvom správ MMS èi cez e-mail. T610podporuje platformy Java a Mophun (C++), ktoréumoòujú pridávanie nových hier, a súèasne ponúkamonos hra hry s ïalšími ¾uïmi prostredníctvombezdrôtovejtechnológie Bluetooth.T610 obsahujenástroj MelodyComposer na vytváranieskladiebvo formáte MIDI.Táto aplikácia umoòuje pouívate¾ovivoli zaznamenané zvukové sluèkya zloi z nich melódiu. Umoòuje jednoduchévytváranie a editovanie polyfónnychvyzváòacích signálov s vyuitím namixovanýchbicích sekcií, basových liniek a melódií.Je to nový typ technológie a pouívate¾skéhorozhrania, aký doteraz nebol v mobilnomtelefóne pouitý.SonyEricsson Z1010Sony Ericsson Z1010 podporuje re-im UMTS aj GSM-GPRS, je optimalizovanýpre videokonferencie a obrazové aplikácie,obsahuje dve zabudované kamery, dva displeje,podporu pre video a mnoho ïalšíchfunkcií. Hlavným displejom je plne grafický65K farebný displej. Na prednompaneli telefónu sa nachádza displej nazobrazenie stavu telefónu, ktorýumoòuje jednoduchý prístup k informáciámaj v zatvorenom stave.Integrovaná kamera umoòujejednoduché zaznamenávanie obrázkova videa a ich následné odoslanievo forme MMS alebo akoe-mail. Pod hlavným displejom jeumiestnená aj kamera urèenášpeciálne pre videohovory, ktorázaznamenáva obraz pouívate¾a,keï sa pozerá na obraz volajúceho na displeji.Z1010 pouíva pamäové karty Memory Stick Duona ukladanie a prenos obrázkov, videoklipov a hudobnýchsúborov do telefónu a z telefónu.Na CeBite bolo predstavených mnostvo benýchtelefónov, ktoré predstavujú viac-menej inováciuexistujúcich modelov. My sme sa sústredilina pokrokovejšie koncepcie. Kombinácie mobilua PDA predstavíme v nasledujúcej èasti.Martin DrobnýSmartphone v ofenzívePojem smartphone sa vo vyjadreniach výrobcovmobilných telefónov objavuje èoraz èastejšie. Iste,nejde o prevratnú novinku, pár rokov sa u o tejtonovej triede mobilných telefónov hovorí, no zdá sa,e práve teraz na príchod inteligentných mobilnýchzariadení dozrel aj trh. Svedèí o tom minimálne zvýšenáaktivita výrobcov v tomto segmente.ÈO JE SMARTPHONEHoci presná špecifikácia neexistuje a kadý výrobcamobilných telefónov si pojem smartphone vysvet¾ujemierne odlišne, sú tu urèité spoloèné èrty,ktoré spájajú tieto zariadenia do jednej skupiny.V prvom rade je to pouívate¾ské rozhranie. To jeve¾mi jednoduché a svojím usporiadaním, ako ajštýlom práce kombinuje prvky známe z PDAa osobných poèítaèov.Ïalším spoloèným prvkom je displej. Ten je, samozrejme,èo najväèší a s podporou zobrazovania65-tisíc farieb. Dôvodov je hneï nieko¾ko, hlavne jeto však pohodlnejšia práca s MMS správami, ktoréneoddelite¾ne patria k multimediálnej výbave.Smartphone sa pouíva aj na zobrazenie internetovýchstránok a tu je rozmernejší displej výhodou.Nezanedbate¾nou èrtou zariadení smartphone jepodpora multimédií. Prehrávanie audiosúborov, sledovanievidea, to sú len dve z mnohých moností.Ïalej nesmieme zabudnú na vstavanú alebo pripojite¾núdigitálnu kameru, ktorá dokáe zachytiobrázky do rozlíšenia 640 × 480 pixelov, prípadnenahrá krátke videosekvencie. Tieto dáta potommôete poui ako obsah MMS správy, prípadne ichodosla e-mailom. Zvýšená pozornos je pri smartphonochvenovaná aj problematike ukladania dát.A tak v nich èasto nájdete sloty na vloenie kariettypu SD èi MMC.S koncepciou vytvorenia „inteligentného telefónu“prišla na trh ako prvá spoloènos Microsoft.Na jej stránkach teda nájdete aj struènú a jasnúodpoveï na otázku, èo to vlastne telefón smartphoneje. Ide o prepojenie PDA a mobilného telefónuv jednom zariadení. Pouívate¾ovi je taksúèasne umonené pracova s hlasovými slubamia vyuíva organizaèné funkcie, známe z PDA.Dizajn zariadenia, ako aj jeho rozmery sa pritomneodlišujú od klasických mobilných telefónov,ovládanie sa uskutoèòuje za pomoci jednej rukyprostredníctvom klávesnice.AKÝ OPERAÈNÝ SYSTÉMPRE SMARTPHONE?V tejto oblasti zvádzajú tvrdý súboj dve konkurenènéplatformy. Na jednej strane je to OS Smartphone,za ktorým stojí softvérový gigant Microsoft, a nadruhej strane je tu projekt Symbian, ktorého zástancamisú okrem iných spoloènosti Ericsson, Nokia,Motorola, Psion, Sony, Sendo a Samsung. Oba systémy,samozrejme, majú svoje klady, ako aj slabšiestránky. Systém Smartphone môe profitovaz mnostva softvéru, ktorý je dostupný pre platformuPocket PC a ktorý je kompatibilný aj s týmto systémom.Na druhej strane však ide o uzavretú platformu,vývojári, ktorí chcú písa softvér pre OSSmartphone, musia získa licenciu a tá stojí peniaze.Niet sa teda èo èudova, e Microsoft si za takétoopatrenia vyslúil silnú vlnu kritiky. Naposledy nepokojerozvírila spoloènos Sendo, ktorá mala v spoluprácis Microsoftom uvies prvý smartphone – modelZ100. Deò pred expedovaním došlo k zrušeniu spolupráce,spoloènos Sendo prešla na Symbian a s Microsoftomodvtedy vedie nieko¾ko súdnych sporov.Symbian vznikol v roku 1998 ako odpoveï navytvorenie jednotného pouívate¾ského prostredia4/2003 PC REVUE 35

R E V U Epre mobilné telefóny. Cie¾om je vytvori otvorenúplatformu, ktorá poskytne dostatok vývojárskychnástrojov pre komunitu a súèasne bude marketingovopripravená na získanie vedúcej pozície napoli operaèného systému pre mobilné telefónysmartphone. Podporu zo strany komunity si Symbianzískava najmä z jedného dôvodu – podporujeJavu. Tento fakt je ve¾mi dôleitý pre autorov softvéru,ktorí vïaka tomu môu slobodne a hlavnebez poplatkov vytvára a šíri svoje aplikácie.V poslednom èase sa boj medzi oboma konkurentmivyostruje, zdá sa však, eSymbian si získava viac priaznivcovna strane výrobcovmobilných telefónov.Nokia 7650MotorolaA760Siemens SX1SonyEricsson P800KTO JE NA TRHUA KTO SA EŠTE LENCHYSTÁ?Keby sme sa pozreli kúsok do histórie,prvými významnejšími predstavite¾miinteligentných telefónov boli EricssonR380e a Nokia Communicator 9210. Tietozariadenia spájali štandardné funkcie mobilnéhotelefónu a organizéra v spojení s ve¾kým displejoma pohodlnou klávesnicou.Silným hráèom na poli smartphonov je fínsky výrobcaNokia a jeho model 7650. Tento telefón v sebeintegruje jednoducho ovládate¾ný komunikaèný nástroj,multimédiá a digitálnu kameru. Displej má rozmery176 × 208 pixelov a digitálna kamera maximálnerozlíšenie 640 × 480 pixelov, vnútorná pamätelefónu predstavuje 3,5 MB. A hoci nejde o typickýsmartphone, ale skôr o „imidový“ telefón pre mladých,jeho popularita napomohla rozšírenie zariadenísmartphone medzi pouívate¾ov. Nokia 7650, mimochodom,beí na OS Symbian v7.0.SPV Smartphone od spoloèností Microsoft aOrange je ïalším zástupcom telefónu zaloenéhona OS Smartphone 2002. A hoci èísla z predajav Európe hovoria o slabom úspechu, tento telefónje priekopníkom v spájaní mobilných telefónova prenosných poèítaèov. SPV Smartphone vám blišiepredstavujeme v osobitnom èlánku.Keï ako blesk z èistého neba prišla informáciao tom, e Sendo sahuje model Z100, urèený preMicrosoft, bolo jasné, e tým táto britská spoloènosstratí svoje vedúce postavenie v tomto segmente.Spoloènos Sendo odišla pre neprijate¾nélicenèné podmienky a prechod k Symbianu oznaèilaza úspech. A vývojári, zdá sa, nelenili, na zaèiatokjesene je ohlásený prvý model smartphonutejto britskej znaèky. Nijaké blišie detaily všakzatia¾ nie sú známe.Ve¾mi oèakávaný bol aj Sony Ericsson P800. Dizajnomve¾mi lákavý a funkciami údajne dokonalýsmartphone takisto beí na OS Symbian. Dominantnýmna tomto trpaslíkovi je displej s rozlíšením 208× 320 bodov. Samozrejmosou je aj digitálna kameras maximálnym reimom 640 × 480 bodov. Tovšetko dopåòa 12 MB pamäte ROM, ktorú je monérozšíri vïaka pamäovému modulu Memory Stick.Siemens takisto nenechal na seba dlho èakaa vyrukoval s vlastným modelom SX1. Netradiènýdizajn je špecifikom tohto smartphonu, klávesnicatoti lemuje obe strany displeja. Siemens pri vývojinového modelu stavil na všestrannos, a tak tentoprístroj s hmotnosou 110 gramov disponujedisplejom s rozmermi 176 × 220 pixelov a okremvstavanej digitálnej kamery obsahuje aj multimediálnyprehrávaè, videoprehrávaè a nechýba aniFM rádio. Medzi ïalšiu výbavu potom patria slotpre MMC karty, port IrDA èi rozhranie Bluetooth.Tu sa zoznam výrobcov, ktorí vstúpili na stranu konzorciaSymbian, ani zïaleka nekonèí. Medzi ïalšíchkandidátov napríklad patrí spoloènos BenQ, ktoráoznámila, e bude vyrába smartphone vlastnejznaèky. Do radu sa pridala spoloènos Fujitsu, ktorábude pre japonského operátora NTT DoCoMo vyrábatelefóny tretej generácie, zaloené na systémeSymbian. A na doplnenie: najnovším prírastkomv konzorciu Symbian sa stala spoloènos Samsung.Symbian a Smartphone 2002 však nie sú jedinéplatformy, ktoré sa snaia presadi v mobilných telefónoch.Spoloènos Motorola plánuje na trh uviessvoj model A760. Ten pobeí na Linuxe a pôjdeo lacný prístroj s MP3 prehrávaèom, videoprehrávaèoma podporou Javy. Niektorí výrobcovia sa všaknaïalej opierajú aj o Palm OS. Medzi predstavite¾ovtejto èasti trhu patrí napríklad Kyocera 7135.Zariadenie disponuje 16-bitovým farebným displejoms rozlíšením 160 × 160 bodov, s rozmermi100,8 × 61,6 × 29,7 mm a hmotnosou 186 gramov.Je však urèené pre 1900 a 800 MHz sieteCode Division Multiple Access (CDMA).O tom, e sa dá ís aj úplne inou cestou,hovorí príklad rakúskej spoloènostiTel.Me a jej smartphonu T919. Prístrojs rozmermi 126 × 56 × 24 mm a hmotnos-ou 115 gramov má zabudovaný digitálny fotoaparát,slot pre pamäové karty MMC, porty USBa IrDA, vie prehráva súbory MP3. Mobil je vybavenýCSTN displejom s rozlíšením 256 × 128bodov a podporou 32 768 farieb. Beí na systémevlastnej výroby.Odhad podielu operaèných systémov v telefó−noch smartphone v roku 2006 pod¾a IDCSymbian 53 %Microsoft Smartphone 27 %Palm OS 10 %Linux 5 %Ïalšie operaèné systémy 5 %Situácia na trhu s telefónmi smartphone sa tedavyostruje, konkurencie pribúda a je zrejmé, e sapridá nieko¾ko ïalších výrobcov. U dnes aia najnovšiemodely telefónov maximum z existujúcichsietí 2.5G, je však moné oèakáva, e s príchodommobilných sietí tretej generácie dopyt po telefónochsmartphone ešte vzrastie.Martin Turoò36 PC REVUE 4/2003

R E V U EZariadenia na prenos údajovONDREJ MACKOO zariadeniach na prenos údajov sme podrobnejšie informovaliaj pred rokom. V tomto èlánku chceme opísa, akým spôsobomsa zmenila ponuka produktov, a dozviete sa aj aktuálne cenovéhladiny jednotlivých zariadení urèených na prenos medzipoèítaèmi.Pôjde o zariadenia, ktoré sú rozmerovo malé,take sa dobre prenášajú, sú nenároèné naobsluhu a poskytujú dostatoènú kapacitupamäte na manuálny prenos údajov. Pritom predpokladámetaký objem prenášaných údajov, ktorýnie je úèelné prenáša pomocou elektronickej poštyalebo cez FTP server, prípadne situácia v miesteodosielate¾a èi prijímate¾a údajov takýto spôsobprenosu neumoòuje.V èlánku opisujeme všeobecnú situáciu so zariadeniamina prenos údajov na slovenskom trhu.Súèasou preh¾adu je aj test viacerých zariadení.Nejde však o kompletnú ponuku zariadení nanašom trhu. Ponuka znaèiek a produktov na prenosúdajov je aj u nás ve¾mi široká. Skôr sú to teda príkladyriešení na prenos údajov.DISKETA A JEJ DERIVÁTYU minulý rok sme predpovedali koniec tohto unaozaj archívneho spôsobu prenosu údajov. Dnessa síce disketová mechanika stále vyskytuje v poèítaèoch,ale jej pouitie na prenos údajov je u ibavýnimoèné. Dôvodom je predovšetkým nízka rýchlosprenosu informácií, malá kapacita a nízka spo-¾ahlivos uloenia údajov.Existujú aj alternatívy, ktoré sasnaili nahradi disketovúmechaniku. Patrí sem napr.Bernoulliho disk, jednotka LS120 a pod. iadne z týchtozariadení však dnes nepredstavujevýznamnejšiu alternatívuna ukladanie údajov naúèel ich prenosu.V minulosti boli ve¾mi populárnezariadenia od firmy IOMega s oznaèením Zip.Ako prvá sa na trhu objavila mechanika Zip Drive skapacitou 100 MB. Vo svojej dobe jej uvedenie natrh predstavovalo revolúciu, Európa napr. muselave¾mi dlho èaka na príchod prvých zariadení.Neskôr táto firma prišla s kapacitou 250 MB,prièom pouitá mechanika mala navyše výhoduv napájaní zabezpeèovanom pomocou portu USB.Zariadenie s oznaèením IOmega Jaz dokáe uloiMagnetická pamäová mechanika ZIPs kapacitou 750 MB. Keby však prišla na trhskôr, bola by konkurenciou CD−R/RW mechaníkna médium a 2 GB údajov, na pripojenie sa všakpouíva port SCSI.Zariadenia od firmy IOmega asi pred štyrmi rokmiskutoène celosvetovo predstavovali reálnualternatívu prenosu údajov pomocou diskiet, alezdá sa, e ich doba sa u konèí. Súvisí to predovšetkýms príchodom mechaník CD-R/RW a poklesomich cien na hodnotu od 2000 do 4000 Sk bezDPH. Ako vieme, CD médiá majú kapacitu okolo700 MB a dajú sa preèíta v CD-ROM mechanike,ktorá je dnes v „povinnej výbave“ poèítaèa. Cenymédií CD-R dnes poklesli pod 20 Sk bez DPH zakus pri nákupe v balíku.Na tento trend spoloènos IOmega reagovalaa dnes existuje na trhu zariadenies magnetickým princípom zápisu akapacitou 750 MB. Na trh sa dodávavyhotovenie pre port ATAPI (interné)a port FireWire i USB 2.0 (externé).Rýchlos zápisu údajov je pod¾a výrobcu 7MB/s a súèasou dodávky je softvérová výbavana automatickú tvorbu zálohy. Výhodou je spätnákompatibilita s diskami s kapacitou 100 i 250 MB.Odporúèaná koncová cena mechaniky Zip 750 MBUSB 2.0 je 150 eur (okolo 6800 Sk bez DPH).MAGNETOOPTICKÉ ZARIADENIAProblémom pri magnetických médiách môe byspo¾ahlivos uloených údajov. V okolitom prostredísa vdy nachádza magnetické pole a to môeovplyvni uloené údaje. Zdrojom takéhoto magnetickéhopo¾a sú napr. transformátory, reproduktory,monitory a pod. Navyše údaje uloené na magnetickýchmédiách sa ovplyvòujú aj navzájoma uloené údaje tak majú obmedzenú ivotnos(poèíta sa však v rokoch).Zlepšením magnetického spôsobu záznamu súmagnetooptické metódy záznamu. V tomto prípadedochádza k zmene údajov pod vplyvom magnetickéhozápisu len vtedy, keï je zapisované médiumzohriate na urèitú teplotu, èo sa realizujelaserovým lúèom. Zariadenie tohto druhu ponúkanapr. firma Fujitsu. Existujú zariadenia s kapacitouzáznamu 1300 MB a prenosovou rýchlosou 6 MB/s.Takáto externá mechanika Fujitsu s pripojením naport USB je v cene okolo 10 000 Sk bez DPH, cenamédia je 690 Sk bez DPH.MECHANIKY CD−R/RWAko sme spomínali, ceny mechaník CD-R/RW zaposledný rok radikálne poklesli. Na prenos údajovje vhodné CD médium. Ideálne je ma na obidvochpracoviskách internú mechaniku CD-R/RW. Na pravidelnýprenos údajov je vhodné prepisovacie médiumCD-RW. Cena takéhoto média je pri nákupe10-kusového balenia okolo 40 Sk bez DPH za kus.Urèitým problémom môe by menšia spo¾ahlivosprepisovate¾ného média CD-RW. Pokia¾ pouijetena prenos CD-R médium, potom sa vám príliš neoplatíprenáša objemy dát do 100 MB. Kadý zápisvytvorí na médiu ukonèovaciu sekciu, ktorej kapacitaje dos ve¾ká.Pri prenose údajov medzi poèítaèmi však nemô-ete vdy zaisti, e na mieste zdroja alebo cie¾a prenosuúdajov urèite nájdete mechaniku CD-R/RW.V tomto prípade môe by riešením externá zapisovaciamechanika, ktorá sa pripája na port USBpoèítaèa. Práve takýto produkt sme blišie predstaviliv predchádzajúcom èísle PC REVUE. Šlo o zaria-Prenosná mechanika CD−R/RW s napojenímpomocou portu USB38 PC REVUE 3/2003

R E V U Edenie Plextor PX-S2410TU v cene okolo 8000 Sk bezDPH. Pri napojení pomocou portu USB 2.0 dosiahnetepod¾a výrobcu parametre 24 × 24 × 10 (èítanie× zápis × prepis). Pri našich skúškach sme sícedosiahli o nieèo nišie údaje, napriek tomu však ideo ve¾mi dobré riešenie na prenos údajov medzi poèítaèmi.Výhodou je hlavne monos jednoduchéhoprenosu tohto zariadenia i jeho odolné vonkajšievyhotovenie. Škoda len, e táto napa¾ovaèka potrebujeexterný napájací zdroj.Externé mechaniky CD-R/RW pre staršie poèítaèe(teda na paralelný port) však u dnes na našomtrhu zoeniete len ve¾mi ako. Jednoducho sa prestalivyrába.Mechaniky DVD-R/RW èi DVD+R/RW z poh¾aduprenosu údajov zatia¾ nepovaujeme za významnúskupinu zariadení. Problémom je zatia¾ cena zapisovaèky,èiastoène i médií a aj súboj formátov zápisu.Blišie o tejto problematike píšeme v teste DVDzapisovaèiek v tomto èísle PC REVUE.PAMÄOVÉ FLASH KARTYPamäte typu flash sú èoraz ob¾úbenejšie. Ichvýhodou je to, e ide o tzv. nevolatívne pamäte,ktoré si zapamätaný stav udrujú aj po odpojenízdroja napätia. Pod¾a niektorých výrobcov sipamäte typu flash bezpeène uschovajú svoj obsahpo dobu minimálne 10 rokov. Niektoré drahšievyhotovenia garantujú dobu a 100 rokov.Výhodou pri prenose údajov je aj to, e pamätetypu flash umoòujú pripojenie aj za behu operaènéhosystému. Nie je potrebné niè resetovaalebo odpája od napätia.Pamäová karta sa èastovyuíva na prenosúdajov dovreckovéhopoèítaèaPopulárne sú pamäové flash karty, ktoré sa pouívajúv digitálnych fotoaparátoch, videokamerách,diktafónoch, vreckových poèítaèoch, mobilnýchtelefónoch, atramentových tlaèiaròach aleboMP3 prehrávaèoch. Takéto pamäové karty sa zaèínajúobjavova u aj v laserových tlaèiaròach, LCDprojektoroch, mikrovlnných rúrach a iných rozliènýchdomácich spotrebièoch.Na èítanie a zápis údajov na pamäové kartyv poèítaèi potrebujeme tzv. èítaèky pamäových kariet.Tieto èítaèky sú obyèajne kombinované a dajúsa poui pre viacero typov kariet. K poèítaèu sa pripájajúpredovšetkým pomocou portu USB. Napouitie v súvislosti s notebookom sa s výhodou vyuívajúadaptéry pre PC Card. Rovnako sme ajv našom preh¾ade mali interné èítaèky, ktoré sa kpoèítaèu pripájajú pomocou vnútorného portu USB.Pri testovaní pamäových kariet sme zapisovaliúdaje na pamäovú kartu a následne sme èítali údajez nej. Merali sme dobu potrebnú na vykonanie týchtooperácií a z týchto údajov sme vypoèítali rýchloszápisu a èítania. Pamäové karty sme pritom pripojilik poèítaèu cez port USB 2.0 pomocou príslušnejèítaèky. V nasledujúcej èasti opíšeme podrobnejšiejednotlivé typy pamäových kariet.Pripravovanápamäová kartaCompactFlashs kapacitou a4 GB a 32−násob−nou rýchlosouprenosu údajov –objavi by sa malav druhej polovicitohto rokaCOMPACTFLASH CARDIde o typ pamäovej karty (èasto sa oznaèuje ako CF),ktorý sa na trhu objavil najskôr. Okrem pamäte flashobsahujú tieto karty aj radiè ATA. Na dnešnom trhusa vyskytujú dva typy kariet CF – typ I a II. Zo stránkymechanického vyhotovenia je rozdiel medzi nimiv tom, e typ II je o 2 mm hrubší ako typ I. Populárnejšíje stále typ I, typ II sa pouíva skôr pri kartách,ktoré sú kombinované s ïalšou funkcionalitou, napr.Bluetooth èi LAN adaptéry. Karty od rozlièných výrobcovmajú rôznu záruku. Odporúèame vám orientovasa hlavne na karty, ktoré majú neobmedzenúdobu záruky, aj keï sú drahšie.Karta CF s kapacitou 1 GB je u tie dostupná,zatia¾ je však jej cena dos vysoká – vyše 15 000 Skbez DPH. V budúcnosti oèakávame ïalší pokles cienpráve pri kartách s touto kapacitou.Na tohtoroènej výstave Comdex bolo vidie ajprototypy kariet CF s neuverite¾nou kapacitou 4 GB,ktoré navyše umoòujú a 32-násobnú prenosovúrýchlos (základom je 150 KB/s). Na trhu sa majúobjavi v druhej polovici roka a ohlásenácena je 1500 USD (okolo 57 000 Skbez DPH).Prepojovací konektor kartyCF má v prípade obidvoch typov50 pinov. Kapacita bene dostupnejkarty sa od minulého roka zvýšilana dvojnásobok. Na Slovensku je v benompredaji karta s kapacitou a 512 MB a to je na prenoskadodenných údajov postaèujúcahodnota. Predstavuje tonapr. nieko¾ko stoviek fotografií,zopár minút videaa stovky MP3 skladieb. Prirodzene,môete sem umiestniaj „bené“ poèítaèové súbory.Napájanie je 3,3 V alebo 5 Vs automatickým rozpoznaním,prièom napájanie zabezpeèuje zariadenie,ku ktorému je karta pripojená.Spotreba je poèas zápisu/èítaniaokolo 60 mW, v pokoji je to nemerate¾ná hodnota(menej ako 1 mW).Pri našom testovaní sme dosiahli s týmito kartaminajvyššiu rýchlos èítania spomedzi všetkých pamäovýchkariet – okolo 960 KB/s. Rovnako rýchly jeaj zápis. Cena karty v súèasnosti s najpredávanejšoukapacitou 256 MB je okolo 3500 Sk vrátane DPH.Keïe sme mali zapoièanú aj èítaèku typu PC Cardpre tieto karty, vyskúšali sme si rýchlos prenosu ajv tomto prípade. Namerali sme ove¾a vyššiu prenosovúrýchlos ne pri pripojení pomocou portu USB– a 1329 KB/s. Znamená to, e obmedzujúcim prvkompri prenose údajov je práve port USB. Pripojeniepomocou portu PC Card sa však dá len v súvislostis notebookom (na stolný poèítaè by sme potrebovaliïalšiu rozširovaciu kartu asi za 3000 Sk bezDPH). Preh¾ad niektorých kariet CompactFlash nájdetev tab. 1.SECUREDIGITALV súèasnosti sa táto karta pouíva asi najviac, skrátenesa oznaèuje ako SD. Dôvodom jej rastúcej popularitysú predovšetkým rozmery porovnate¾né s poštovouznámkou (32 × 24 × 2,1 mm) i malá hmotnos(len 2 gramy). Druhým dôvodom ob¾uby tejtokarty sú bezpeènostné algoritmy, ktoré sú v nej zabudovanéa slúia na ochranu uloených informácií.Priamo na kartu je moné uloi napr. informáciu,ko¾kokrát sa dá skopírova jej obsah. Tretím dôvodomje asi polovièná spotreba elektrickej energie prizápise a èítaní údajov v porovnaní s kartou CF.Prepojovací konektor obsahuje devä prepojovacíchpinov a karta je pouite¾ná aj v adaptéri prekartu MultiMediaCard (opíšeme ju neskôr). Existujúaj adaptéry pre PC Card, ktoré umoòujú pohodlnepracova s touto kartou pri notebookoch. Napájaniepochádza z pripojovacieho zariadenia a je v rozsahuod 2,7 do 3,6 V. Na karte SD sa nachádza aj zariadeniena blokovanie monosti zmazania záznamu.Na slovenskom trhu je v súèasnosti moné benezakúpi takéto karty s kapacitou od 128 do 256MB. Pouívajú sa v digitálnych videokamerách(hlavne pri znaèke Panasonic), vreckových poèítaèoch(HP, Palm), komunikátoroch (Nokia) a digitálnychfotoaparátoch. Spoloènos SanDisk nedávnouviedla nový typ pamäovej karty s oznaèenímminiSD. Je urèená predovšetkým pre mobilné telefóny.Oproti štandardnej SD karte nový typ zaberálen 60 % miesta. Existuje aj adaptér, ktorý umoníèíta kartu miniSD v èítaèke pre SD karty. SanDiskvyrába kapacity 16,32 a 64 MB, naplánované sú ajvyhotovenia s kapacitou 128 a 256 MB. Cena kartyminiSD s kapacitou 32 MB je 29 USD.Karty SecureDigital sa v našom teste prejavovalinišou prenosovou rýchlosou v porovnaní s kartamiCompactFlash i MultiMediaCard – okolo 930 KB/s.Rovnako je vyššia aj cena za uloený megabajt. TietoRodina pamäovýchkariet SecureDigitala MultiMediaCardkarty sateda uplatniavtedy, ak je poiadavkana minimálne rozmery,bezpeènostné algoritmy a súèasne kapacitakarty by mala vyššia ako 128 MB. Cena SD kartys kapacitou 256 MB je vrátane DPH od 5- do 6-tisíckorún. Preh¾ad niektorých kariet SecureDigital naslovenskom trhu uvádzame v tab. 2.MULTIMEDIACARDTáto pamäová karta sa rozmerovo ve¾mi podobána SD kartu. Jej hrúbka je však len 1,4 mm a hmot-4/2003 PC REVUE 39

40 PC REVUE 4/2003Tab. 1 Pamäovékarty CompactFlasha miniatúrny diskIBM MicrodriveKarty CompactFlash IMicrodriveR E V U ENTyp/výrobca karty Apacer CompactFlash Pretec CompactFlash Pretec CompactFlash PQI CompactFlash SanDisk CF Ultra Hama HighSpeed Pretec CF 512 IBM Microdrive – IBM Microdrive –cez PCCard pripojenie cez USB pripojenie cezèítaèkuPC CardUdávaná kapacita karty [MB] 512 512 256 256 256 256 512 1024Skutoèná kapacita karty [B] 519405568 511664128 255541248 260837376 256352256 251129856 511664128 1 075 347 456Objem zapisovaných údajov [B] 507591542 507591542 255314731 255314731 255314731 255314731 507591542 891 805 818Doba zápisu [mm:ss] 15:30 09:25 04:38 04:54 04:48 04:49 07:57 18:24 15:20Doba èítania [mm:ss] 08:22 08:39 04:29 04:16 04:17 04:19 06:13 15:49 11:25Rýchlos zápisu [KB/s] 533 877 897 848 866 863 1039 789 947Rýchlos èítania [KB/s] 987 955 927 974 970 963 1329 918 1271Cena bez DPH [Sk] 5299 6782 3083 2900 4541 4416 6782+276 9810Cena s DPH [Sk] 6359 8139 3700 3480 5449 5299 8139+276 11 770 *Cena bez DPH za uloený megabajt 10,70 13,90 12,65 11,66 18,57 18,44 N/A 9,57Zapoièala spoloènos Agem ConQuest Slovakia ConQuest Slovakia ASBIS Hama Slovakia Hama Slovakia ConQuest Slovakia ASBIS* – dodávka je vrátane èítaèky PCCardTuèným písmom sú uvedené maximálne hodnoty pre prenos pomocou USB i PC Card. Takisto oznaèujeme minimálnu cenu za uloený MBTab. 2 KartySecureDigital,MultiMediaCard,SmartMediaa xD−Picture CardKarty SecureDigital Karty MultiMediaCard Karty SmartMedia Karta xD−PictureCardTyp/výrobca karty Apacer SecureDigital Pretec SecureDigital SanDisk SecureDigital Apacer MultiMediaCard Pretec MultiMediaCard Apacer SmartMedia PQI SmartMedia Olympus SmartMedia Olympus Pa− Olympus Pa−norama (cez norama (cezUSB èítaèku) èítaèku PCCard)Udávaná kapacita karty [MB] 128 256 256 128 128 128 128 128 256Skutoèná kapacita karty [B] 128352256 252837888 252837888 128034816 128034816 131006464 131006464 131006464 262045696Objem zapisovaných údajov [B] 127803095 251459236 251459236 127803095 127803095 128899545 128899545 128899545 251459236Doba zápisu [mm:ss] 02:46 06:01 06:24 02:40 02:40 04:32 04:20 04:10 05:09 04:24Doba èítania [mm:ss] 02:15 04:15 04:30 02:11 02:11 02:13 02:11 02:11 04:29 03:10Rýchlos zápisu [KB/s] 752 680 639 780 780 463 484 504 795 930Rýchlos èítania [KB/s] 925 963 910 953 953 946 961 961 913 1292Cena bez DPH [Sk] 2350 4990 4333 1950 2240 1630 1990 2792 5742Cena s DPH [Sk] 2820 5990 5199 2340 2690 1956 2388 3350 6890Cena bez DPH za uloený megabajt 19,20 20,69 17,97 15,97 18,35 13,05 15,93 22,35 22,98Zapoièala spoloènos Agem ConQuest Slovakia Hama Slovakia Agem ConQuest Slovakia Agem ASBIS Olympus CaS Olympus CaS

R E V U Enos 1,5 gramu. Prepojovací konektor má o dvapiny menej, ale obsah tejto karty môete preèítaaj v šachte pre SD kartu. Zariadenie na ochranupred prepísaním údajov na tejto karte nenájdete.Karta je pri prenose údajov o nieèo rýchlejšia,ako je to v prípade karty SD, platí to hlavne preoblas zápisu. Tu sme namerali hodnotu 780 KB/s.Niektoré spoloènosti však udávajú, e kapacitakarty MMC nebude vyššia ako 128 MB. Dôvodom súpráve miniatúrne rozmery karty, ktoré zatia¾ neumoòujúvyššiu integráciu pamäových prvkov.Karty MMC sa vyuívajú hlavne v digitálnych fotoaparátoch(Canon), kamerách (JVC, Sharp), vreckovýchpoèítaèoch (Palm, HP) alebo mobilných telefónoch(napr. Siemens).Cena za uloený megabajt je nišia ako v prípadekariet SecureDigital, nevýhodou MMC je len obmedzeniekapacity týchto kariet. Cena karty MMCs kapacitou 128 MB je okolo 2500 Sk vrátane DPH.Karty MultiMediaCard na našom trhu nájdete v tab. 2.Rozdiel v konektore medzi pamäovou kartouSecureDigital (v¾avo) a MultiMediaCard(vpravo)SMARTMEDIANa rozdiel od ostatných pamäových kariet je kartaSmartMedia neriadené pamäové zariadenie. Znamenáto, e celý proces zápisu a èítania údajov musíriadi zariadenie, ku ktorému sa karta pripája.Výhodná je však malá hrúbka tejto karty. Presnérozmery karty SmartMedia sú 45 × 37 × 0,76 mma hmotnos je 1,5 gramu.V súèasnosti sa maximálna kapacita tejto kartypohybuje okolo 128 MB. Napájanie je 3,3 V a zabezpeèujeho pripojované zariadenie. Karty SmartMediavyuíva vo svojich digitálnych fotoaparátochhlavne firma Olympus, ïalej túto kartu pouívajúaj firmy Agfa a Fuji.Pri našom testovaní sme v prípade zapoièanýchproduktov zistili dobrú cenu za uloený megabajt– okolo 17 Sk/MB bez DPH. V tejto oblasti patriakarty SmartMedia hneï za karty CF. Nevýhodoukarty je nízka rýchlos zápisu – okolo 480 KB/s. KartySmartMedia s kapacitou 128 MB stoja okolo 2300Sk s DPH. Oèakáva sa, e ich v blízkej budúcnosti nahradiakarty xD-Picture Card. Niektoré karty Smart-Media a xD-Picture Card uvádzamev tab. 2.Tab. 3Karty Memory StickNovinka medzipamäovýmikartami – xD−PictureCard – púta pozornossvojimi malými rozmermia vyššou komunikaènourýchlosouTyp/výrobca karty PQI Memory Stick Transcendent Memory Stick SanDisk Memory StickUdávaná kapacita karty [MB] 128 64 128Skutoèná kapacita karty [B] 129695744 64831488 129695744Objem zapisovaných údajov [B] 128899545 62871253 128899545Doba zápisu [mm:ss] 04:55 02:24 05:07Doba èítania [mm:ss] 03:42 01:40 03:32Rýchlos zápisu [KB/s] 427 426 410Rýchlos èítania [KB/s] 567 614 594Cena bez DPH [Sk] 2690 1890 3300Cena s DPH [Sk] 3230 2268 3959Cena bez DPH za uloený megabajt 21,75 30,57 26,68Zapoièala spoloènos RR Unlimited ASBIS Hama SlovakiaXD−PICTURE CARDPodobný karte SmartMedia je aj novýprírastok do rodiny pamäových kariets názvom xD-Picture Card. Opä ideo neriadenú kartu a stoja za òou spoloènostiOlympus, Toshiba a Fuji. Jejteoretická kapacita je však a 8 GB.V súèasnosti je maximálna u nás dostupnákapacita 256 MB, pripravuje savyhotovenie pre 512 MB i 1 GB. Dôleitéje, e xD-Picture Card patrí svojimi rozmermi20 × 25 × 1,7 mm k najmenším pamäovým kartám.Teoretická rýchlos èítania je 5 MB/s. Konkurenènouvýhodou oproti iným pamäovým kartámmá by práve nízka cena za uloený megabajt.Na testovanie sme mali zapoièanú kartu od firmyOlympus s kapacitou 256 MB, ktorá stojí 6890Sk s DPH. Namerali sme ove¾a vyššiu rýchlos zápisuako v prípade karty SmartMedia. Konkrétna hodnotapri zapojení pomocou èítaèky xD-Picture Cardbola 795 KB/s. Pomocou adaptéra xD-CF a èítaèkyCF s rozhraním PC Card sme namerali ešte vyššiurýchlos zápisu (930 KB/s) a rýchlos èítania (1292KB/s). Je jasné, e táto karta skutoène patrí k technologickynajnovším výrobkom.MEMORY STICKZa touto kartou stojí spoloènos Sony. Má pravdepodobnenajväèšie monosti rastu kapacity, prekákoujej väèšieho rozšírenia bola hlavne v minulosticenová politika, ktorú zvolila spoloènos Sony.Prirodzene, objavili sa viacerí ïalší výrobcovia(napr. SanDisk, PQI, Lexar) ponúkajúci túto pamä-ovú kartu. Asi pred rokom Sony pristúpila k radikálnejšiemuzníeniu cien kariet Memory Stick.Prepojovací konektor obsahuje desa pinov, niekedysa na tejto karte umiestòuje aj dióda na signalizáciuprenosu údajov.Pre kartu Memory Stick existuje ve¾ký poèet èítacíchzariadení – kúpi sa dá napr. myš, klávesnicai monitor s integrovanou èítaèkou Memory Stick.Kapacita základného modelu sa pohybuje od 64 do128 MB. Cena karty s kapacitou 128 MB je okolo3500 Sk i viac. Pri teste karta Memory Stick preukázalanevýhodu, ktorou je nízka rýchlos zápisua èítania údajov. V prípade zápisu je to len okolo 420KB/s. Aj cena za uloený megabajt by mohla byv tomto prípade nišia. Oèakávame, etieto nevýhody odstránia nové modelypamäových kariet. Preh¾ad karietMemory Stick uvádzame v tab. 3.Spoloènos Sony na zaèiatku rokapredstavila aj novú kartu s oznaèenímMemory Stick Select. Toto vyhotoveniemá jednak vyššiu kapacitu(nad 128 MB) a zároveò umoòujepouívate¾ovi uklada rôzne druhydát do oddelených kategórií. MemoryStick s funkciou Memory Selecttak zdruuje dve 128 MB pamäovéjednotky a umoòuje napríklad uloi do jednejpamäovej jednotky pracovnú prezentáciu a dodruhej pamäovej jednotky fotografie. Tieto pamä-ové jednotky je moné zvoli mechanicky. Výhodouje zachovanie kompatibility s klasickými kartami MemoryStick, všetky èítaèky teda budú fungova ajs novou kartou. Memory Stick s funkciou MemorySelect sa má objavi na trhu práve v tomto mesiaci,na testy sme ju ešte nemali k dispozícii.Pripravovaná karta Memory Stick Select,ktorá umoòuje uloi údaje do oddelenýchmodulov kartyZatia¾ najnovšia karta od firmy Sony –Memory Stick Pro; firma s¾ubuje kapacity ado 1 GB a vyššiu komunikaènú rýchlosSony ïalej ohlásila pamäovú kartu MemoryStick PRO, ktorá disponuje prenosovou rýchlosoua 160 Mb/s a kapacitou okolo 1 GB. Pamäovákarta Memory Stick PRO poskytuje zároveò novéúrovne zabezpeèenia ochrany komerèných aleboosobných dát. Nový formát disponuje aj technológiouochrany autorských práv MagicGate, ktoráposkytuje zabezpeèený prenos a prehrávanie komerènýchzáznamov. Navyše obsahuje novú funkciuochrany, ktorá je schopná chráni záznamy nakarte a zabezpeèova ich pred neoprávneným uívanímv prípade krádee alebo straty karty.PAMÄOVÉ FLASH K¼ÚÈEPamäové k¾úèe s pripojením na port USB sú v súèasnostijednoznaène najpouívanejšie zariadeniana prenos údajov. Niekedy sa nazývajú aj miniflash disky. Dôvodom ich popularity je predovšetkýmjednoduchos ich pouitia a pokles predajnýchcien. Rovnako je výhodná aj ich hmotnos (do 20gramov) a malé rozmery. Súèasou takmer kadého4/2003 PC REVUE 41

R E V U EPamäové k¾úèe si môete pohodlne nosi ajna zväzku obyèajných k¾úèovPoh¾ad na vnútorné vyhotovenie pamäovéhok¾úèa – v podstate ide o jeden integrovanýobvod a adaptér na pripojenie k portu USBk¾úèa je aj zariadenie na ochranu údajov proti prepísaniu.Takúto pamä teda môete nosi ako prívesokna k¾úèe.Pamäový k¾úè obsahuje pripojenie na port USBa v prostredí operaèného systému sa objaví akoïalšie pamäové zariadenie. Ukladanie èi èítanieúdajov je presne také, ako je to v prípade pevnéhodisku.Výhodou k¾úèov USB je aj to, e na ich inštaláciunie je potrebné v moderných operaèných systémochpoui iadne externé ovládaèe. Týka sa tooperaèného systému Windows XP, 2000, Me, ale ajMac OX 10.1. Pri starších operaèných systémoch jepotrebné poui ovládaè, ktorý je súèasou dodávkykadého pamäového k¾úèa. V praxi to znamená,e ovládaè (obyèajne na CD médiu) musíte nosi sosebou a nainštalova ho do poèítaèa, s ktorým trebapracova. Týka sa to predovšetkým operaènéhosystému Windows 98 a 98 SE. V operaènom systémeWindows 95 by sme museli poui navyše ajovládaè portu USB (tento operaèný systém ho nepodporuje).Máme aj informácie o pouití pamäových k¾úèovna iných operaèných systémoch – hlavne naLinuxe alebo OS/2. Po úvodných rozporoch je inštaláciaaj v týchto operaèných systémoch zvládnute¾nábeným pouívate¾om.Ponuka pamäových k¾úèov sa oproti minulémuroku podstatne rozšírila. Predovšetkým narástli kapacityk¾úèov, rozrástlo sa spektrum produktova poklesli ceny.Na test sme mali spolu pä pamäových k¾úèovs kapacitou 64 a 512 MB. Cena pamäového k¾úèas kapacitou 512 MB je okolo 8500 Sk s DPH, najpredávanejšiaskupina s kapacitou 128 MB je v ceneokolo 2500 Sk s DPH. Aj na slovenskom trhu u nájdetepamäový k¾úè s kapacitou 1 GB, jeho cena jePamäový k¾úè s vymenite¾nou pamäovoukartou; v tomto prípade bola pouitá kartatypu SecureDigital s kapacitou 128 MBvšak zatia¾ príliš vysoká – okolo 20 000 Sk, a to eštebez DPH.Na testy sme dostali aj zariadenia, ktoré kombinujúpamäový k¾úè s èítaèkou pamäových kariet.Išlo o zariadenia s oznaèením Bonzai MiniDiska SanDisk Cruzer. V tomto prípade je moné pamäovýk¾úè otvori a vymeni v òom umiestnenúkartu typu SD. Efektné je predovšetkým vyhotoveniek¾úèa Cruzer, ktorý umoòuje pohodlné vyberaniezasunutej pamäovej karty pomocou mechanizmuna vonkajšom obale.Ešte nieko¾ko postrehov z nášho dlhodobého pouívaniapamäových k¾úèov. Dajte si pozor nahrúbku pamäového k¾úèa. Niektoré k¾úèe sú totivyhotovené tak, e ich z dôvodu rozmerov nezasunietedo portu USB na zadnom paneli poèítaèa.Obyèajne tomu bráni konektor iného zariadenia,zasunutý do susedného portu USB. V takomto prípademusíte poui predlovací kábel USB, èo nie jeMP3 prehrávaè môete vyui aj akozariadenie na prenos údajovpríliš pohodlné. Súèasou pamäových k¾úèov bývaaj príslušenstvo, ktoré umoní ich nosenie napr. nakrku pouívate¾a. Odporúèame vám ho pouíva –minimalizujete riziko jeho straty. Spomínaný predlovacíkábel USB vám zjednoduší pripájanie pamäovéhok¾úèa, pokia¾ váš poèítaè nie je vybavenýportom USB na prednom paneli. Niekedy sa na tentoúèel dodáva aj špeciálna dokovacia stanica, ktoráfixuje pamäový k¾úè v pevnej polohe.Pamäový k¾úè môe by kombinovaný aj s inýmizariadeniami, napr. MP3 prehrávaèmi. Príkladommôe by MP3 prehrávaè MuVo od firmy CreativeLabs. Existuje vyhotovenie s kapacitou 128 MBa do tejto pamäte je moné okrem hudobných súborovumiestni aj ¾ubovo¾né iné údaje. TakýchtoMP3 prehrávaèov, prirodzene, existuje viacero druhov,uvedený typ je len príklad.Namerané hodnoty pri rýchlosti èítania a zápisu,ako aj ceny testovaných pamäových k¾úèov sa nachádzajúv tab. 4.ÈÍTAÈKY PAMÄOVÝCH KARIETNa èítanie pamäových kariet je potrebné pouizariadenie, ktoré sa bene oznaèuje ako èítaèka (ajkeï umoòuje aj zápis). Výrobcovia obyèajne kombinujúv jednom zariadení èítaèky pre viacerépamäové karty. Najèastejšie sú podporované kartyCompactFlash I a II, ïalej SecureDigital a Multi-Tab. 4 Pamäovék¾úèe USBTyp/výrobca karty Apacer HandySteno 1.1 Bonzai MiniDisk PQI Traveling Disk Transcendent JetFlash A SanDisk Cruzer + SD 128 MBUdávaná kapacita karty [MB] 512 64 128 128 128Skutoèná kapacita karty [B] 519 528 448 63 520 768 131 563 520 129 366 016 125 861 888Objem zapisovaných údajov [B] 507 591 542 62 871 253 128 899 545 128 899 545 125 290 128Doba zápisu [mm:ss] 10:55 01:17 03:21 03:04 03:18Doba èítania [mm:ss] 08:47 01:04 02:16 02:12 02:09Rýchlos zápisu [KB/s] 757 797 626 684 618Rýchlos èítania [KB/s] 941 959 926 954 948Cena bez DPH [Sk] 6990 2100 1800 2400 3582Cena s DPH [Sk] 8388 2520 2160 2880 4299Cena bez DPH za uloený megabajt 14,11 34,67 14,35 19,45 29,84Zapoièala spoloènos Agem ASBIS ASBIS ASBIS Hama Slovakia42 PC REVUE 4/2003

R E V U EÈítaèka pre kartuCompactFlash, ktorá sak poèítaèu pripájapomocou portu FireWireMediaCard (naraz však len jedna z nich)a tie SmartMedia. Niekedy je zabudovanáaj podpora pre karty MemoryStick v základnom vyhotovení. KartaMemory Stick sa pritom vkladádo priestoru, ktorý zároveò umoòujeaj èítanie kariet SD a MMC.Znamená to, e naraz je moné èítalen jednu z kariet SD, MMC alebo MemoryStick. Kartu xD-Picture Card podporovalalen èítaèka od firmy Olympus, ktorá navyšeumoòovala aj èítanie kariet SmartMedia.Externé èítaèky sa pripájajú na port USB,zriedkavejšie FireWire. Zariadenia s plnou podporourozhrania USB 2.0 sú síce v ponuke, naslovenskom trhu sme ich však ešte nenašli.Chce to jednoducho ešte nejaký èas. Ako potvrdzujúvýsledky našich testov, budúcnos patrípráve takýmto èítaèkám.Èítaèka „klasických“ pamäových kariet vovyhotovení na zabudovanie do 3,5−palcovejmechanikyÈítaèky pamäových kariet sa u tradièneumiestòujú aj do tlaèiarní urèených natlaè fotografiíExistujú aj èítaèky, ktoré sú urèené na montádo poèítaèa. Aj tieto karty sa pripojujú nainterný port USB a ich vyhotovenie umoòujeich zabudovanie do priestoru pre 3,5-palcovújednotku. Znamená to, e v takomto poèítaèibudete môc èíta pamäové karty bez toho,aby ste museli niekde v aktovke alebo zásuvkeh¾ada èítaèku pamäových kariet.Pripomeòme, e èítaèky pamäových karietzaèínajú inštalova do svojich produktov aj výrobcoviatlaèiarní. Ide hlavne o fotografickéatramentové tlaèiarne, ktoré takto môu priamotlaèi z pamäovej karty. Tlaè fotografie prebiehaz pamäovej karty bez toho, aby ste jejobsah museli prenáša na poèítaè. Súèasou softvérovejdodávky tlaèiarní bývajúaj nástroje na prenosúdajov z pamäovej kartyna pevný disk v poèítaèi.Niektoré tlaèiarne obsahujúvo svojej výbave aj farebný displeja pomocou neho a zabudovanéhofirmware sa dajú vybrakonkrétne fotografie, nastaviich formát a poadovanú kvalitutlaèe.Dizajnovo je zaujímavá aj èítaèkas oznaèením iTec USB KeyMMC/SD Reader. Podobá sa skôrna pamäový k¾úè USB, ale kapacitumédia si v tomto prípade urèuje sámpouívate¾. Závisí toti od toho, akú kartu (SDalebo MMC) do tohto zariadenia vloíte. Existujútakéto vyhotovenia aj pre kartu CF, SmartMediaalebo Memory Stick. Zariadenie obsahuje aj signalizáciuprenosu údajov.Technické parametre testovaných èítaèiek sanachádzajú v tab. 5.Digitálna fotobankas vlastným farebnýmdisplejom a schop−nosou prehrávaniaMP3 súborovcez slúchadlá,navyše obsahujezabudovaný pevnýdisk s kapacitou30 GB; vovrchnej èasti jezabudovanáèítaèka prekarty CF I, IIa SD/MMCKOMBINOVANÉ ÈÍTAÈKYV poslednom èase prišlo na trh viacero zariadení,ktoré kombinujú èítaèky pamäových kariets ïalšou funkcionalitou. Z testovaných zariadeníje zaujímavý produkt Apacer Mega Steno,ktorý je dôkazom prelínania èítaèky pamäovýchkariet a pamäového k¾úèa. V jednom zariadenítak nájdete vlastnú flash pamä s kapacitou64 MB i monos ukladania údajov na pamäovýchkartách. Zabudovanú pamä pritommôete vyui napr. na prechodné ukladanieúdajov z pamäových kariet.Zaujímavá je aj èítaèka pamäových karietkombinovaná s monosou zobrazovania multimediálnehoobsahu pomocou zabudovanéhodispleja a konektora na pripojenie slúchadiel.Dôleité je, e toto zariadenie obsahuje aj integrovanýpevný disk, v našom prípade to bolakapacita 30 GB. Ide o zariadenie s oznaèenímDigital PhotoBank Pro V-MP3H a vyrobila hofirma iTec. Primárne je urèené na uloenie digitálnychfotografií z pamäových kariet na pevnýdisk. Na ovládanie je urèený pouívate¾skýpanel, ktorý obsahuje tlaèidlá a 2,5-palcový farebnýdisplej. Po vloení karty do prístroja sapomocou displeja a tlaèidiel vyberá príslušnáèinnos – zobrazovanie/prehrávanie údajovalebo kopírovanie z pevného disku/na pevnýdisk. Ak chcete zobrazi obrázky na displeji, vy-Èítaèky pamäových kariet Èítaèky kombinované s pamäouTab. 5 Èítaèkypamäových karietTyp/výrobca èítaèky Apacer, interné i−Buddie iTec USB Key MMC/SD Olympus USB Reader Pretec CF PCMCIA PQI MultiFunction Apacer Mega Steno iTec Digital PhotoBank Provyhotovenie Reader MAUSB−10 Adapter FlashDrivePripojenie k poèítaèu USB USB USB USB PCCard USB USB USBPodporované formáty kariet CF I, II, SD, MMC, SM, CF I, II, SD, MMC, SM, SD, MMC SM, xD CF I CF I, II, SD, MMC, SM, CF I, II, SD, MMC, SM, CF I, II, SD, MMC,MS, MD MS, MD MS, MD MS, MD + 64 MB Flash MD + 30 GB pevný diskCena bez DPH [Sk] 999 950 650 1825 230 990 1699 15 990Cena s DPH [Sk] 1200 1140 780 2190 276 1180 2039 19 190Zapoièala spoloènos Agem Agem ConQuest Slovakia Olympus CaS ConQuest Slovakia ASBIS Agem ConQuest Slovakia4/2003 PC REVUE 43

R E V U Eberiete si typ súborov (JPG, TIFF) a fotografie sa nadispleji zobrazia. Takisto sa dajú prehráva videosekvencievo formáte MPEG-1. Pritom môetenastavi jas, kontrast a farebné podanie obrazu. Aksú obsahom audiosúbory vo formáte MP3, potomsa nastavuje hlasitos prehrávania v slúchadlách(tie však nie sú súèasou dodávky). Zariadenie jemoné pripoji aj na videovýstup na prehrávanieobrazu na väèšom monitore. S poèítaèom je monévymieòa údaje pomocou kábla USB. Zariadeniedokáe pracova na zabudované nabíjate¾né batériealebo na externý napájací zdroj.Nedávno sa objavilo zariadenie podobné opísanejdatabanke. Kombinuje však v sebe ïalšie èinnosti.Nazýva sa FlashTrax a je z produkcie spoloènostiSmartDisk. Jeho výhodou je to, e sa rozmerovozmestí do dlane, disponuje 2,5-palcovým pevnýmdiskom s kapacitou 30 GB, komunikaènýmrozhraním USB 2.0, vlastným 3,5-palcovým LCDdisplejom a zabudovaným LiIon akumulátorom.Podporuje všetky „klasické“ pamäové karty aumoòuje aj sledovanie ich obsahu na televízore èiNovinka s názvomFlashTrax je tiefotobanka;výhodou súmenšie rozmerya širšiespektrumpodporovanýchpamäovýchkarietprehrávanie MP3 súborov.FlashTrax by sa na svetovomtrhu mal objavi u v tomto mesiaci a ohlásenácena je 500 USD (okolo 19 500 Sk bez DPH).Existujú aj èítaèky pamäových kariet, ktoré samôu priamo pripoji k televízoru alebo hi-fi vei.Vo výbave takýchto èítaèiek je aj dia¾kové ovládaniea vyuije sa hlavne na prezentáciu digitálnychfotografií vo vysokej kvalite.Zaujímavý je aj produkt spoloènosti Nixvue Systems,ktorý nesie názov Visor. Jeho základ tvorí zapisovaèkaCD-R/RW. Údaje z pamäových kariet sapotom priamo zapisujú na médium. Zariadenie podporujeaj prehliadanie fotografií uloených na CDObjavujú sa aj zariadenia na prehrávanieobsahu pamäových kariet na pripojenomtelevízore; vyuijú sa pri prezeraní fotografií,vo výbave je aj dia¾kové ovládanieVisor od firmy Nixvue System dokáe údajez pamäovej karty priamo uloi na médiáCD−R/RWmédiu. Dá sa pripoji k televíznemu prijímaèu alebodokúpi externý LCD displej s uhloprieèkou 2,5 palca.Technické parametre testovaných èítaèiek kombinovanýchs vlastnou pamäou sa nachádzajú v tab. 5.IBM MICRODRIVEV tomto zariadení spoloènos IBM dokázala, e s miniaturizáciouto myslí naozaj váne. Microdrive jetoti skutoèný pevný disk, ktorý sa otáèa rýchlosou3600 otáèok za minútu. Výhodou je, e sa dá poui vzariadeniach urèených aj pre karty CF II. Súèasoudodávky je aj adaptér pre PC Card. Znamená to, e totozariadenie môete poui na výmenu väèšej kapacityúdajov napr. medzi notebookmi, ktoré nie sú spojenépoèítaèovou sieou. U viackrát sa stalo, e práve takétozariadenie nám umonilo na cestách realizovatesty zariadení s našimi skúšobnými súbormi.Rovnako je takéto pamäové zariadenie monépoui aj v digitálnych fotoaparátoch – napr. znaèkyHP, Kodak, Minolta, Canon alebo Nikon.Na vyskúšanie sme mali k dispozícii IBM Microdrives kapacitou 1 GB, èo je na prenos údajov urèitepostaèujúca hodnota. Výhodou je mimoriadneodolné vyhotovenie tohto zariadenia. Súèasou dodávkyje aj plastové transportné puzdro pre kartui pre prepojovací adaptér. Zaujímavé je, e cena zauloenie jedného megabajtu údajov je v tomto prípadenišia, ako je tov prípade pamätítypu flash.Miniatúrnypevný diskdostávate ajs adaptérom prePC Card; to je výhodapri jeho pouití v notebookuPri testoch pri napojení pomocou èítaèky s pripojenímcez port USB sme namerali dostatoène rýchly prenosúdajov. Keïe súèasou dodávky je aj konektor naPC Card, realizovali sme merania aj v tomto prípade.V prípade rýchlosti èítania sme prekroèili hranicu1 MB/s, pri zápise sme sa k tejto hodnote priblíili.V prípade napojenia pomocou èítaèky pripojenej naport USB sme dosiahli rýchlos prenosu informácií naúrovni karty CompactFlash. Konkrétne nameranéúdaje i ceny zariadenia sa nachádzajú v tab. 1.Zdá sa však, e spoloènosti IBM rastie v tejto oblastikonkurencia. Na trh prichádza èínsky výrobcaGS Microdrive, ktorý predstavil miniatúrny pevnýdisk s kapacitou a 2,4 GB. Priemer platne tohtominiatúrneho disku je jeden palec a konektor umoòujejeho pouitie v adaptéroch pre pamäovú kartuCompactFlash II. Rýchlos otáèania platne je 4200ot./min. a dosiahnutá prenosová rýchlos sa pohybujeod 3,6 Mb/s do 7,1 Mb/s. Hustota ukladaniaúdajov na pevný disk je 30 Gb na štvorcový palec.Vyhotovenie umoòuje pod¾a výrobcu odola rázua 175 G, spotreba elektrickej energie je pri zápise250 mA a 18 mA pri èítaní údajov. Oèakávaná cenaje okolo 250 USD (asi 9800 Sk bez DPH). Na jeseò utáto firma ohlásila miniatúrny pevný disk s kapacitou3,6 GB, do konca tohto roka sa má objavi ajmodel s kapacitou 4,7 GB.PRENOSNÉ PEVNÉ DISKYAko zariadenie na prenos údajov je moné pouiaj tradièné pevné disky – èi u v štandardnom 5,25-,alebo menšom 3,5-palcovom vyhotovení. Tie sapotom vkladajú do transportného rámèeka, resp.existujú vyhotovenia pevných diskov priamo urèenéna prenos údajov. Pevné disky sa potom pomocouadaptéra v rámèeku k poèítaèu pripájajú pomocouportu USB (2.0) alebo FireWire.Na test sme mali zapoièaný rámèek na pevnýdisk s oznaèením ComboPocket HardDisk Drive. Pomocouneho môete zapoji pevný disk cez port USB2.0 i FireWire. Externý disk si však k tomuto rámèekumusíte dokúpi osobitne. Dodávku tvorí samotnýrámèek, prepojovacie káble a koené puzdro.Súèasou prepojovacích káblov je aj pripojenie ïalšiehoportu USB na posilnenie napájania. Pri našomteste sme naozaj museli na spo¾ahlivú prevádzkuobsadi dva porty USB – jeden na napájanie a komunikáciua druhý na posilnenie napájania. Keïev moderných poèítaèoch sa u vyskytuje a šes portovUSB, nepovaujeme tento fakt za vánejší problém.Napájanie je moné rieši aj externým 5 V napájacímzdrojom, ten však nie je v dodávke.Ïalej sme testovali zariadenie s oznaèenímSimpleTech DrivePAK. Jeho súèasou je aj pevnýdisk s kapacitou 20 GB. Zariadenie sa pripája naport USB, je vyhotovené z odolnej umelej hmoty.Pomocou prepínaèa sa nastavuje poadovaný spôsobnapájania – z portu USB alebo z externéhozdroja. Na externé napájanie sa dodáva kábel, ktorýodoberá napájanie z portu PS/2. Takisto je monépoui externý napájací zdroj s hodnotou 5 V(nie je súèasou dodávky). Parametre testovanýchexterných pevných diskov nájdete v tab. 6.Externý pevný disk sme v redakcii pouívalidlhší èas na prenos informácií. Môeme konštatova,e je to dobré riešenie na prenos ve¾kéhomnostva údajov. Treba si však da pozor na to, epevné disky sú dos chúlostivé na nešetrné pouívanie.Odporúèame vám vdy pouíva dodávanékoené puzdrá k týmto diskom. To jednak chránivonkajšie vyhotovenie rámèeka a zabezpeèuje ajurèitú ochranu pred porušením obsahu pevnéhodisku. Takisto sa nám viackrát stalo, e takýto USBdisk nedokázal pracova s portmi USB, ktoré smedo poèítaèa doplnili pomocou rozširujúcej karty.Nemáme dobré skúsenosti ani pri pripojení pevnéhodisku na pasívny rozboèovaè portov (bývanapr. v drahších klávesniciach). Pri zapojení diskudo portov priamo zo základnej dosky však fungovalovšetko v poriadku.K prenosným pevným diskom môeme priradiaj MP3 prehrávaè s oznaèením Apple iPod. Ten sadodáva pre operaèné systémy Windows i Macintosh.Kapacita pevného disku je na výber – 10alebo 20 GB. K poèítaèu sa iPod pripája pomocou44 PC REVUE 4/2003

Tab. 7Prenosné pevnédiskyTyp/výrobca pevného disku ComboPocket HardDisk Drive SimpleTech DrivePAKPripojenie k poèítaèu USB 2.0, FireWire USB 1.1Udávaná kapacita pevného disku bez disku* 20 GBObjem zapisovaných údajov [B] 540995181 540995181Doba zápisu [mm:ss] 01:20 09:30Doba èítania [mm:ss] 00:39 09:05Rýchlos zápisu [KB/s] 6604 927Rýchlos èítania [KB/s] 13547 969Cena bez DPH [Sk] 2790 5500Cena s DPH [Sk] 3350 6600Zapoièala spoloènos Agem ASBIS* – pouitý disk IBM 30 GB, 7200 ot./min.portu FireWire, ktorý zároveò zabezpeèuje aj jehonapájanie.VYHODNOTENIE A ZÁVERPod¾a výsledkov nášho testovania a osobných skúsenostísme dospeli k nasledujúcemu záveru.Pokia¾ potrebujete prenáša medzi poèítaèmi údajes celkovou kapacitou do 128 MB, potom sa ako najlepšieriešenie ukazuje pouitie pamäového k¾úèa.Je to relatívne malé zariadenie, navyše dostatoèneodolné na kadodenné prenášanie. Pamäový k¾úèmá výhodu aj v tom, e vám umoní prenos údajovmedzi rôznymi poèítaèovými platformami (napr.Windows – Mac OS X). Treba však poèíta s tým, erýchlos prenosu informácií nie je príliš vysoká.Tesne po skonèení testu sa do našej redakciedostal pamäový k¾úè s podporou rozhrania USB2.0. Išlo o zariadenie od firmy Apacer s oznaèenímHandy Steno 2.0 s kapacitou 128 MB. Oproti verziis podporou USB 1.1 síce tento k¾úè narástol dodåky, ale trochu schudol. Novinkou v dizajne jemonos odchýlenia prepojovacieho portu z telesaPamäový k¾úès podporu portuUSB 2.0. Jeho koncovkaje odklápacia, èo u¾ahèujeinštaláciu do USB portuk¾úèa. Je to riešenie problému, keï sa k¾úè v dôsledkusvojich rozmerov nezmestí do portu na zadnompaneli. Pri našom teste sme s týmto zariadenímv porovnaní s portom USB 1.1 dosiahli asi trojnásobnúrýchlos zápisu (1800 KB/s) a asi štvornásobnúrýchlos èítania (okolo 3900 KB/s). Z týchtovýsledkov je jasné, e práve takýmto produktompatrí budúcnos prenosu informácií.Ak máte digitálny fotoaparát, ktorý obsahujeniektorú vyberate¾nú pamäovú kartu, potom bysme sa mali zamyslie nad kúpou ïalších pamäovýchkariet daného typu, ako i príslušnej èítaèky.Týmto spôsobom zaistíte rýchlejší a pohodlnejšíprenos fotografií i ïalších súborov do poèítaèa.Rovnaké konštatovanie platí aj vtedy, ak mátevreckový poèítaè, mobilný telefón, digitálnu kamerualebo nejaké iné zariadenie vyuívajúce pamäovúkartu. Z tohto h¾adiska sa nám pri testovaníve¾mi páèilo kombinované zariadenie ApacerMega Steno, ktoré je zároveò pamäovým k¾úèomi èítaèkou rozlièných pamäových kariet.Z pamäových kariet predstavujú dobrú kombináciuceny a komunikaènej rýchlosti karty typuCompactFlash, a to hlavne pri vysokých kapacitách.Najnišiu cenu za uloený megabajt (pod 10Sk bez DPH) vykazovala v našom teste karta Apacers kapacitou 512 MB. Najvyššiu rýchlos sme v prípadepripojenia pomocou portu USB dosiahli pri CFkarte Pretec s kapacitou 256 MB.Zo stránky ceny za uloený megabajt nasledujúkarty typu MultiMediaCard. Tie navyše dosahujúdobrú prenosovú rýchlos. Nevýhodou je však maximálnakapacita karty, ktorá je momentálne 128 MB,èo v budúcnosti nebude na prenos údajov postaèova.Kombináciou rozmerov a prenosovej rýchlostinás zaujala karta Olympus xD-Picture Card. Veríme,e sa k nám dostanú aj karty Memory Stick Pro,ktoré budú urèite horúcim eliezkom hlavne z dôvoduochrany údajov a prenosovej rýchlosti.Upozoròujeme, e výber vhodného typu a znaèkykarty urèite nie je len otázkou prenosovej rýchlostia ceny. Ešte dôleitejšia je spo¾ahlivos karty a jejkompatibilita s rozliènými zariadeniami. Keïekarty neobsahujú mechanické èasti, záruka na ne jeminimálne dva roky. Výhodné je orientova sa nakarty s dlhou alebo ešte lepšie doivotnou zárukou(v našom teste napr. pri znaèke Pretec a SanDisk).Ve¾mi dôleitá je aj garancia kompatibility s rozliènýmizariadeniami pre príslušnú pamäovú kartu.V prípade, e potrebujete prenáša väèšie mnostvoúdajov (napr. video, fotografie vo vysokom rozlíšení,databázy, softvér), potom by ste mali premýš-¾a nad prenosným pevným diskom. Pri testovaní sanám pozdával hlavne rámèek na prenosný pevnýdisk. Je to relatívne lacné zariadenie, ktoré umoòujepoui pevný disk takej kapacity, akú potrebujete.Podpora portu USB 2.0 a FireWire umoòujevysokú teoretickú rýchlos (480 MB/s). S externýmdiskom potom dosahujete prenosovú rýchlos porovnate¾nús internými pevnými diskami.Ceny zariadení sme si u jednotlivých dodávate¾ovoverovali 7. marca 2003.

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EMARTIN TUROÒ8×DVD napa¾ovaèkaTak ako sa pred dvoma rokmi zaèali v poèítaèochbených pouívate¾ov usadzova prvé cenovodostupnejšie napa¾ovaèky CD-R/RW, dnessa pomaly otvára segment s DVD mechanikamiumoòujúcimi zápis. Stále rastúce objemy dát,s ktorými pouívatelia pracujú, u dávno presahujúkapacitu 700 MB, ktoré poskytujú CD médiá. Pridnešnej kapacite pevných diskov je takýto objemdát na jednom médiu nepostaèujúci – na 700 MBnapríklad nespravíte zálohu pevného disku. Jepreto potrebné nájs vhodnú náhradu, ktorá byTechnické parametre testovaných DVD napa¾ovaèiekposkytla minimálne rovnaký pomer ceny a výkonu.Logickým riešením sú DVD napa¾ovaèky, ktoréprinášajú podstatné zvýšenie kapacity záznamu.Na médium, ktoré je rozmerovo identické s benýmCD, sa vojde a 4,7 GB údajov. Takisto spätnákompatibilita hovorí za postupný nástup DVDnapa¾ovaèiek. Tie bez problémov preèítajú aj diskyCD-R a CD-RW, problém im nerobí ani záznam natakéto médium.Napriek tomu, e DVD napa¾ovaèky sú na trhuu dlhší èas (a aj v PC REVUE sme sa im u viackrátDVD−R/−RW DVD+R/+RW DVD−RAMVýrobca/model Pioneer Teac Toshiba HP Philips Sony LG PanasonicDVD−A05U DV−W50E SD−R5002 DVD300i DVDRW228 DRU−500A GMA−4020B LF−D521ECache 2 MB 2 MB 2 MB 2 MB 2 MB 8 MB 2 MB 2 MBPrístupová doba DVD 140 ms 140 ms 130 ms 130 ms 140 ms 200 ms 130 ms 120 msPrístupová doba CD 130 ms 130 ms 110 ms 110 ms 120 ms 160 ms 110 ms 110 msÈítanie DVD Single Layer 12× 12× 12× 8× 8× 8× 10× 6×Èítanie DVD Dual Layer 8× 8× 8× 8× 8× 8× 8× 6×Èítanie CD 32× 32× 40× 40× 32× 32× 32× 32×PODPOROVANÉ FORMÁTY – ZÁPISDVD−RAM − − − − − − 2× 2×DVD+R − − − 4× 2.4× 2.4× − −DVD+RW − − − 2.4× 2.4× 2.4× − −DVD−R 4× 4× 2× − − 4× 2× −DVD−RW 2× 2× 1× − − 2× 1× −CD−R 16× 16× 16× 16× 10× 24× 12× 12×CD−RW 8× 8× 10× 10× 12× 10× 8× 8xPODPOROVANÉ FORMÁTY – ÈÍTANIEDVD−ROM M M M M M M M MDVD−Video M M M M M M M MDVD−R M M M M F M M MDVD−RW M M M M F M M MDVD+R F F F M M M F FDVD+RW F F F M M M F FDVD−RAM F F F F F F M MCD−ROM M M M M M M M MCD−DA M M M M M M M MPhoto CD M M M M M M M MCD−R M M M M M M M MCD−RW M M M M M M M MNapa¾ovací softvér Roxio Easy Nero Burning Instant PowerDVD Nero Burning VERITAS B`s Recorder B`s RecorderCD Creator Rom CD/DVD Rom RecordNow Gold5 Gold5Dodatoèná výbava Sonic MyDVD, WinDVD, Pinnacle HP Memo− Sonic MyDVD, Sonic MyDVD, WinDVD, FileSafe,ArcSoft Show− Feurio, Nero Studio, ries disc Power DVD, ShowBiz, B`s CLiP, DVD−Movie−Biz, Sonis Vision WinDVD, creator, Pinnacle VERITAS 1× DVD−RAM, Album,CinePlayer, Express, 1× DVD−R, 1× DVD+R, Studio, SimpleBackup, 1× DVD−RW MyDVD,Pinnacle 1× DVD−R, 1× DVD−RW, 1× DVD+ 1× DVD+R, PowerDVD, WinDVD,InstantWrite, 1× CD−R 2× CD−R, RW 1× DVD+RW, MusicMatch B`s CLiP,1× DVD−R, 2× CD−RW 1× CD−R Jukebox 1× DVD−RAM,1× DVD−RW 1× DVD−RCena Sk s DPH 13 909 13 900 13 195 16 260 15 480 19 900 11 988 14 287Sk bez DPH 11 590 11 583 10 995 13 550 12 900 16 583 9990 11 905Záruka 2 roky 2 roky 1 rok 1 rok 2 roky 2 roky 2 roky 1 rokZapoièal BGS BGS Agem BGS Trade Center Westech BGS LibraDistribution Distribution Distribution Datalan Distribution Electronicsvenovali), stále si nevedia poradi so silnou pozícioumechaník CD-R/RW. Tie sú u dnes cenovodostupné aj pre citlivú peòaenku domácehozákazníka, ktorý starostlivo zvauje kadú investíciudo nákupu nového hardvéru. Kúpi 50-rýchlostnúCD napa¾ovaèku za 3000 korún dnes nie jeproblém a cena èistých médií sa pohybuje naúrovni 10 –15 Sk. V takejto situácii to má formátDVD, ako nástupca CD napa¾ovaèiek, pomerneaké. Podstatne vyššia kapacita, ako aj väèšia perspektívado budúcnosti len pomaly prekonávajúbariéru, ktorou je v tomto prípade cena. Na jednejstrane cena a na druhej strane nekompatibilitaformátov (ktorej sa budeme venova ïalej) súhlavnými úskaliami, ktoré sa stavajú do cesty úplnémurozkvetu novej technológie.Zdá sa však, e práve teraz nastáva zlom,ktorý by mohol pomôc DVD napa¾ovaèkámposilni ich pozíciu na trhu. Ich predaj by maltento rok stúpnu na dvojnásobok a ich cenarazantne klesne. Odborníci dokonca odhadujú,e na konci roka by mohla by pokorená aj hranica100 amerických dolárov za jednu napa¾ovaèku.Ak sa cenový vývoj skutoène uberietýmto smerom, mono oèakáva mohutný nástupDVD. Preto nás zaujímalo, ako je to u nás,aká je ponuka DVD napa¾ovaèiek a aký technickýpokrok tieto zariadenia zaznamenali odvtedy,èo sme sa im podrobnejšie venovali (PCREVUE è. 11/2001).V našom teste sa zišlo spolu osem mechaník,ktoré predstavujú aktuálnu ponuku, dostupnú naslovenskom trhu. Zastúpené boli tieto znaèky:HP, Sony, LG, Panasonic, Philips, Pioneer, TEAC aToshiba. Ako horúca novinka bola uvádzanámechanika znaèky Plextor, ktorá však nedorazilado uzávierky testu, a preto sa jej budeme venovav niektorom z budúcich èísel.SÚBOJ FORMÁTOVAko sme u avizovali, razantnejšiemu nástupuDVD napa¾ovaèiek bráni aj ich vzájomná nekompatibilita.Pri DVD mechanikách je situácia, ia¾,odlišná ne pri CD médiách – prakticky tu neexistujejednotný štandard, podporovaný kadýmvýrobcom a všetkými mechanikami. Svet DVDformátov sa preto delí na tri èasti: DVD-R/-RW,DVD+R/+RW a DVD-RAM. Rozkol medzi formátmisi uvedomili aj niektorí výrobcovia, ktorí natrh uviedli napa¾ovaèky podporujúce viacero formátovnaraz. Ak v blízkej budúcnosti nedôjdek zjednoteniu DVD štandardu, majú tieto zariadeniadlhodobo väèšiu šancu na úspech.46 PC REVUE 4/2003

DVD-R/-RW formát je podporovaný organizáciouDVD Forum a poskytuje a 4,7 GB kapacity na zápis.Rýchlos zápisu pri týchto mechanikách je v súèasnostimaximálne 4-násobná. Mono sa zdá, e 4-násobná rýchlos je na napa¾ovanie málo, základnárýchlos pri CD a DVD napa¾ovaèkách je však odlišná.Zatia¾ èo pri CD je to 150 KB/s, DVD mechanikyza základ rýchlosti poèítajú a 1350 KB/s. A taknapríklad 4-rýchlostný zápis v praxi znamená tokdát v objeme 5400 KB/s. To je ekvivalent pre 36-rýchlostný zápis na CD napa¾ovaèke.Formát DVD+R/+RW sa objavil len koncomroka 2001 a oficiálne nie je schválený zo stranyDVD Forum, stojí za ním však DVD+RW Alliance.Kapacita je aj tu 4,7 GB a súèasné mechaniky podporujúmaximálne 4-rýchlostný zápis. Budúcnostohto formátu môe by zaujímavá, pretoe nastranu jeho zástancov sa postavila spoloènosMicrosoft, ktorá oznámila, e podporu formátu zakomponujedo najblišej verzie operaèného systémuWindows. Práve tento krok by mohol by týmrozhodujúcim, ktorý definitívne presadí formátDVD+R/+RW ako jednotný štandard.Najstarším formátom je práve DVD-RAM, no jehopodpora zo strany výrobcov akosi upadá. Spôsobenéto môe by aj faktom, e tento formát jeurèený skôr na profesionálne nasadenie, a tak sapríliš neteší záujmu pouívate¾ov. Kapacita médiaje pritom 4,7 GB jednostranne (9,4 GB obojstranne)a výhodou oproti obom predchodcom je vysokáivotnos média, ktoré údajne vydrí a 100-tisícprepísaní. Ak vás rozdelenie DVD formátov zaujaloa h¾adáte detailnejšie informácie, nájdete ich v januárovomèísle PC REVUE, kde sme sa tejto problematikevenovali obšírnejšie.MECHANIKY NA ŠTARTOVACEJÈIAREKeïe v teste sa zišli mechaniky podporujúce tri rôzneformáty DVD médií, patriène sme ich pri hodnotenírozdelili. Prvú kategóriu s mechanikami pre formátDVD-R/-RW zastupovali tri modely, a to Pioneer DVD-A05U, Teac DV-W50E a Toshiba SD-R5002. Mechanikys podporou formátu DVD+R/+RW zastupovaliHP DVD300i, Philips DVDRW228 a Sony DRU-500A.Posledný menovaný model je pritom výnimkou,pretoe podporuje oba formáty (DVD-R/-RW a DVD+R/+RW), pre vyváenos testu sme ho však zaradilido druhej kategórie. Poslednú skupinu tvoria mechanikyPanasonic LF-D521E a LG GMA-4020B, urèenépre formát DVD-RAM. Obe však zapisujú aj vo formáteDVD-R a DVD-RW.Všetky mechaniky boli interné a pripájali sa nazbernicu ATA (ako pevný disk). Výrobcovia, samozrejme,ponúkajú aj externé vyhotovenia svojichmechaník, no tie neboli v aktuálnej cenovej ponukepoèas realizovania nášho testu. V porovnaní s minulosoudošlo v tomto segmente k posunu smeromk zvýšenej rýchlosti prenášania údajov naexterné zariadenie. Stále je tu rozhranie FireWirea pomalé USB 1.1 nahradil jeho nástupca – rozhranieUSB 2.0.AKO SME TESTOVALIAko testovaciu zostavu sme zvolili poèítaè, ktorýpovaujeme dnes za bene dostupný a priemernevýkonný domáci multimediálny systém. Ten bol osadenýprocesorom AMD Athlon XP 1800+ na matiènejdoske ASUS A7V8X s èipovou súpravou VIAKT400. Dáta boli uloené na 7200-otáèkovom pevnomdisku Maxtor s kapacitou 40 GB, pripojenom narozhraní Ultra DMA133. Ako operaèná pamä bol pouitýjeden 256 MB PC3200 (400 MHz DDR-RAM) modul.Poèítaè beal na OS Windows XP Professional,na ktorý sme neinštalovali iadne dodatoèné aplikácie,aby sme tak neovplyvnili výsledky zápisu jednotlivýchmechaník. Kadú testovanú DVD mechanikusme potom zapájali na sekundárny radiè ATA.Okrem nej sa v poèítaèi nenachádzala iadna iná CDèi DVD mechanika. Pred testovaním mechaniky smevdy nainštalovali napa¾ovací softvér, ktorý k nej boldodaný, skontrolovali sme správne nastavenia DMAmechaniky a a následne sme zaèali s jednotlivýmisériami testov.V prvom teste sme sa zamerali na kvalitu mechanikyv oblasti èítania dát z disku DVD. Na meranievýkonu sme pouili program DVD Tach 98, ktorý saspúša priamo z DVD média a na súbore vzorovýchdát preverí mechaniku na maximálnu prenosovúrýchlos pri èítaní údajov. Rovnako zistí aj priemernúprístupovú dobu tej-ktorej mechaniky. Okreminého vám tento softvér viac napovie aj o vyaeníprocesora pri práci s DVD. Pre èo najvyššiu objektivitumerania sme na kadej mechanike nechali testprebehnú trikrát a do výsledku sme zarátali priemernéskóre, dosiahnuté vo všetkých testoch.V druhom teste sme sa u zamerali na zápis dátna médium DVD. Kadá mechanika pri òom malazapísa presne 4500 MB dát. Tie tvorili rôzne súbory,ktoré sa u pouívate¾ov vyskytujú najèastejšie(video, obrázky, zvuk, dokumenty, komprimovanésúbory). Pri zápise bol vdy pouitý softvér alebonapa¾ovací balík dodaný k mechanike priamo odvýrobcu.Èas sme merali od zadania povelu na napáleniea po vysunutie mechaniky s hotovým médiom. Zaujímalnás len èas vypálenia disku, preto sme vdyvopred vypli softvérovú simuláciu zápisu èi následnúkontrolu vypálených údajov. V prípade benéhopouívania je dobré necha takúto monos povolenú,pretoe vypa¾ovací softvér poèas nej overujesprávnos zápisu údajov a porovnáva originálnedáta na pevnom disku s tými, ktoré sa vypália namédium. Tento proces však predluje dobu vytváraniamédia aj na dvojnásobok, štandardne sme hozakázali, pretoe nás zaujímal len èistý èas zápisu.Na mušku sme si vzali aj prepisovate¾né médiáDVD-RW/+RW. Ich cena nie je príliš vysoká a vïakadlhému ivotnému cyklu jedného takéhoto disku samôe táto alternatíva sta ve¾mi zaujímavou priarchivácii èi prenose väèšieho objemu dát. Aj tusme teda pouili rovnaký balík dát ako v predošlomteste a merali sme len èas potrebný na zápis namédium. Médium sme po zápise údajov uzavreli.Keïe kadá z testovaných DVD mechaník podporovalaaj zápis na médiá CD-R a CD-RW, boliposledné dva testy zamerané práve na túto funkciu.V nich sme na CD-R a CD-RW disk zapisovalispolu 620 MB dát rôzneho typu. Oba testy opä prebiehaliv softvéri dodanom k mechanike a meranýbol len èistý èas zápisu.Kadý èiastkový test sme vyhodnotili osobitnev rámci kadej kategórie a najlepšej mechanike priradilibodovú hodnotu 10, ïalšie mechaniky potomzískali skóre na základe odstupu od víaza. K celkovémuhodnoteniu, zloenému zo všetkých èiastkovýchtestov, sme priradili ešte hodnotenie za dodatoènúvýbavu mechaniky (softvér, médiá navyše)

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EPioneer DVD−A05UDVD−R/RWIde o mechaniku nenápadného dizajnu, urèenúpre menej nároèných pouívate¾ov. Tomuto faktuzodpovedajú aj jej technické parametre, najmärýchlos zápisu. Tá je síce udávaná ako 4-rýchlostná,no reálne mechanika pracuje v nišíchrýchlostiach. Paradoxne v našich testoch mechanikapri zápise na médium DVD-R a DVD-RWvyhrala s najrýchlejším èasom vo svojej kategórii.Ten sa však blíil k jednej hodine, èo je na hraniciúnosnosti z poh¾adu domáceho pouívate¾a.Rovnako aj ïalšie výsledky hovoria o urèenímechaniky, ktorá sa tak stane vhodným doplnkomdomáceho multimediálneho PC, kde sanekladie prive¾ký dôraz na maximálny výkon.a bodovo sme ohodnotili aj nadobúdaciu cenukadej mechaniky. Na základe celkového súètuèiastkových výsledkov sme potom urèili jednéhovíaza v kadej z troch kategórií.Dáta boli zapisované na DVD médiá znaèkySentinel a Imation, pri zapisovaní na DVD RW formátsme volili znaèku Memorex. Na CD testy smepouili médiá CD-R znaèky Plextor a vysokorýchlostnémédiá CD-RW od spoloènosti Verbatim. Predodranie objektivity sme kadý èiastkový testvykonali v kadej kategórii napa¾ovaèiek na rovnakomtype médií.Pri teste sme tak „spotrebovali“ takmer 30médií DVD a vyše 40 médií CD. Prekvapila aj vysoká„kazivos“ DVD RW médií, keï pri vypa¾ovanídošlo k chybe a médium bolo potrebné naformátova.V dvoch prípadoch dokonca bolo poškodeniemédia DVD-RW také závané, e sa nedalo anilen naformátova.Aj tento fakt odráa stav vývoja. Zatia¾ èo prinapa¾ovaní na médiá CD-R a CD-RW poèas celéhotestu nedošlo ani k jednej chybe, pri médiáchDVD R a RW sa chyby vyskytli zhruba pri kadompätnástom médiu.Súèasou dodávky bol kvalitný napa¾ovací softvérRoxio Easy CD Creator, ktorý bol doplnenýkvalitnými softvérovými prehrávaèmi SonicMyDVD a CinePlayer, nechýbal ani strihacía authoringový softvér ArcSoft ShowBiz a anidoplnkový napa¾ovací softvér v podobe PinnacleInstantWrite a vzorové médium DVD-R a DVD-RW.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOOOOOORýchlos zápisu:OOOOOOOOOGDoplnková výbava:OOOOOOOOOGCena:OOOOOOOOOOCena: 13 909 Sk s DPHZariadenie zapoièal: BGS Distribution, a. s.Teac DV−W50EZnaèka Teac bola v teste zastúpená týmto modelom,ktorý sa dral dobre v testoch zameranýchna preverenie prenosovej rýchlosti pri èítaní údajov.Horšie to však bolo pri realizácii zápisu namédium DVD. Tu podávala mechanika len ve¾mipriemerné výkony napriek tomu, e je výrobcomoznaèovaná ako 4-rýchlostná. Najslabším bodomtohto modelu je zápis na médium DVD-RW, ktorýtrval viac ako 75 minút (!), a tak mechaniku odsunulcelkom na záver štartového po¾a a tento faktu nezmenil ani ve¾mi dobrý výsledok dosiahnutýpri zápise na médium CD-R.Softvérovú èas dodávky v tomto prípade predstavovalkompletný a pouívate¾om dobre známynapa¾ovací balík Nero Burning Rom, ktorý umoòujeve¾mi intuitívnu, rýchlu a pohodlnú prácu privytváraní nových diskov. Ako doplnok boli k mechanikepriloené softvérový DVD prehrávaèMyDVD a utilita Feurio, urèená na jednoduché vytváranieaudio CD diskov. Aj keï tento model sa radilk tým najpomalším, za jeho kúpu môe hovoriprijate¾ná cena, ako aj kvalitný napa¾ovací softvér.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOOOGGGRýchlos zápisu:OOOOOOOOOGDoplnková výbava:OOOOOOOGGGCena:OOOOOOOOOOCena: 13 900 Sk s DPHZariadenie zapoièal: BGS Distribution, a. s.ToshibaSD−R5002Aj keï tento model s nenápadným dizajnom boljedným z najstarších medzi testovanými mechanikami,poèínal si vo svojej kategórii ve¾mi dobre.Zápis na médium DVD-R prebiehal deklarovanou2-násobnou rýchlosou, no pri zápise na médiumDVD-RW sme sa museli uspokoji len s jednorýchlostnýmzápisom. V prospech kúpy mechanikyvšak hovorili výborné hodnoty namerané pri testovanípriemernej prístupovej doby jednak predisk DVD, ako aj CD. Dobre si mechanika poèínalaaj pri zápise CD diskov, pri CD-RW bola dokoncanajrýchlejšou mechanikou v kategórii a svojichsúperov zanechala takmer dve minúty za sebou.Ve¾mi bohatá je aj softvérová dodávka pribalenák tejto mechanike. Okrem ve¾mi kvalitného vypa¾ovaciehosoftvéru Instant CD/DVD, ktorý poskytujeve¾mi široké monosti práce s médiami, tu nájdeteaj prehrávaè WinDVD èi strihový softvér PinnacleStudio vo verzii 8. Toshiba k mechanike pribalila ajnezvyèajne ve¾a médií – jedno DVD-R a DVD-RW apo dve CD-R a CD-RW. V spojení s prijate¾nou cenoua ve¾mi dobrou dodatoènou výbavou si preto mechanikavyslúila prvé miesto v kategórii DVD-R/RW.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOOOOOGRýchlos zápisu:OOOOOOOOOODoplnková výbava:OOOOOOOOOOCena:OOOOOOOOOOCena: 13 195 Sk s DPHZariadenie zapoièal: Agem48 PC REVUE 4/2003

NameranéRýchlos Prístupová Zápis DVD Zápis DVD RW Zápis CD−R Zápis CD−RWèítania doba (4500 MB) (4500 MB) (hh:mm:ss) (hh:mm:ss)(DVD Tach) (DVD Tach) (hh:mm:ss) (hh:mm:ss)Pioneer DVD−A05U 7.8× 182 ms 57:31 56:19 5:32 9:49Teac DV−W50E 5.5× 174 ms 57:55 1:16:50 5:02 9:39Toshiba SD−R5002 7.1× 157 ms 58:55 1:02:11 5:10 7:59HP DVD300i 6.2× 156 ms 24:10 40:10 4:20 10:13Philips DVDRW228 3.3× 177 ms 42:45 42:19 5:57 7:39Sony DRU−500A 2.7× 244 ms 23:09 23:00 4:12 7:58Panasonic LF−D521E 3.9× 126 ms 29:52 59:35 6:27 10:39LG GMA−4020B 5.7× 96 ms 29:38 59:07 6:37 9:46DVD+R/+RWHP DVD300iRelatívna novinka a súèasne prvý zástupca z kategóriemechaník pre formát DVD+R/RW nás zaujal svojímnevšedným dizajnom predného panela. Odlišnáfarba, ako aj štýlový oblúk potiahnutý cez dvierkamechaniky oivia azda kadý poèítaè. Odhliadnuc odvýzoru, mechanika HP nás oslovila aj svojimi technickýmiparametrami, ktoré postupne obhájila pri testovaní.Bez problémov si získala prvenstvo pri meranípriemernej prístupovej doby, ako aj prenosovej rýchlostipri èítaní dát. Pri testovaní zápisu na médiumDVD dosiahla mechanika vynikajúci èas na úrovni 24minút a ve¾mi dobre obstála aj pri zápise na disk CD-R, ktorý dokázala zaplni za necelé 4 a pol minúty.Softvérovú výbavu mechaniky tvoril napa¾ovacíbalík PowerDVD a skvelý nástroj na vytváranie anáslednú správu fotoalbumov HP Memories disccreator. V dodávke, samozrejme, nechýbali ani vzorovémédiá DVD a podrobná príruèka pouívate¾a.Práve ve¾mi vyváený výkon vo všetkých oblastiacha dobré dosiahnuté výsledky pri zápise a prepisemédií DVD vyniesli mechaniku HP DVD300i ajnapriek relatívne vyššej cene na prvé miesto medzinapa¾ovaèkami urèenými pre formát DVD+R/RW.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOOOOOORýchlos zápisu:OOOOOOOOGGDoplnková výbava:OOOOOOOOGGCena:OOOOOOOOOOCena: 16 260 Sk s DPHZariadenie zapoièal: BGS Distribution, a. s.Philips DVDRW228Keby sa mal hodnoti len dizajn mechaník, výhercomby bol jednoznaène model od Philipsu.Kombinácia ve¾kého tlaèidla na otvorenie mechanikya dvojice širokých diód, ktoré menia farbu vzávislosti od typu práce a vloeného média, jeve¾mi pôsobivá. Samozrejme, e okrem príalivéhovzh¾adu má mechanika Philips DVDRW228 èo povedaaj v oblasti technických parametrov a výkonu.Aj pri tomto modeli sa dá uvies, e je ideálny nadomáce nasadenie, kde sa dôraz kladie na jednoduchéovládanie a spo¾ahlivos, prièom rýchlos nie jea taká podstatná. O èom sa však treba zmieni, jeprekvapivo slabý výsledok mechaniky Philips vteste zameranom na prenosovú rýchlos, kde saumiestnila na spodnej prieèke rebríèka. Na druhejstrane je tu však skvelý výsledok pri zapisovaní namédium CD-RW.Základom softvérovej èasti dodávky je aj v tomtoprípade kvalitný balík Nero Burning Rom, doplnenýstrihovým softvérom Pinnacle Studio, prehrávaèomDVD Sonic MyDVD a dodatoèným napa¾ovacím balíkomPowerDVD.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOGGGGGRýchlos zápisu:OOOOOOOGGGDoplnková výbava:OOOOOOOOOOCena:OOOOOOOOOOCena: 15 480 Sk s DPHZariadenie zapoièal: Trade Center Datalan, s. r. o.

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ESony DRU−500ATáto aktuálna novinka od Sony bola v našomteste jedinou mechanikou, ktorá podporovalazápis na formáty DVD-R/-RW a DVD+R/+RWsúèasne. Jej dizajn bol navyše lákadlom pre oèi,zdvojený predný kryt s poloprieh¾adnou vrstvoupôsobil ve¾mi zaujímavo. Skvelé boli aj výsledkydosiahnuté mechanikou, zásluhu na tom urèitemá aj ve¾kos cache, ktorá v tomto modeli bolanamiesto štandardných 2 a 8 MB. V testoch simechanika poèínala výborne a takmer všetky ichvyhrala. Pri zápise na DVD médium túto úlohuzvládla za skvelých 23 minút, vypa¾ovanie diskuCD-R jej nezabralo viac ako 4 minúty, èo bol rovnakonajlepší dosiahnutý èas v teste. Dvomanevýhodami, ktoré by sa na tejto mechanike dalinájs, je nišia prenosová rýchlos pri trvalejšomèítaní dát a pomerne vysoká nadobúdacia cena,ktorá môe odradi znaèné mnostvo potenciálnychzákazníkov.Na druhej strane je však mechanika Sony DRU-500A ve¾mi dobrým riešením do budúcnosti, keïespája monos zápisu na formáty DVD-R/-RW aDVD+R/+RW. Navyše je tu ve¾mi slušná softvérovávýbava v podobe napa¾ovacieho programu VERI-TAS RecordNow, ku ktorému Sony ïalej dodávaprehrávaè Sonic MyDVD, strihací softvér ShowBiz,zálohovací nástroj VERITAS SimpleBackup, ako ajhudobný program MusicMatch Jukebox.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOGGGGGGRýchlos zápisu:OOOOOOOOOODoplnková výbava:OOOOOOOOOOCena:OOOOOOOOGGCena: 19 900 Sk s DPHZariadenie zapoièal: WestechDVD−RAMLG GMA−4020BZariadenie od spoloènosti LG takisto patrilo dokategórie kombinovaných mechaník. Okrem zápisuna médiá formátu DVD-R/-RW zvládne ajstaršie, no stále ešte populárne médiá typu DVD-RAM. Nadobúdacia cena, ak aj technické parametretejto mechaniky prezrádzajú, e je urèená precenovo ve¾mi citlivého zákazníka, ktorý nie jeochotný plati za špièkový model a uspokojí sa ajs benými vlastnosami a funkciami zariadenia. LGGMA-4020B podporuje dvojrýchlostný zápis namédiá DVD-R a DVD-RAM, èo v praxi znamená, ena vytvorenie jedného média potrebovala o nieèoviac ako 29 minút, èo je ve¾mi prijate¾ná hodnota.Vzh¾adom na obstarávacie náklady sme boli s výkonommechaniky LG viac ako spokojní. Èo sa týkadodávaného softvéru, spomenieme len ve¾mi vydarenýnapa¾ovací balík B`s Recorder Gold5. Medziïalšie dodávané aplikácie patrí prehrávaè Win-DVD a utilita B`s CLP, ktorá umoòuje pracovas médiom DVD ako s benou disketou.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOOOOOORýchlos zápisu:OOOOOOOOOODoplnková výbava:OOOOOOOOGGCena:OOOOOOOOOOCena: 11 988 Sk s DPHZariadenie zapoièal: BGS DistributionPanasonic LF−D521EZástupca znaèky Panasonic bol jedným z dvochproduktov, ktoré podporujú najstarší existujúciformát DVD-RAM. Súèasne má však mechanikaschopnos zapisova aj na médiá DVD-R/-RW, èoju robí univerzálnejšou na bené pouívanie.Dizajn mechaniky nie je nièím zaujímavý, a takdokonale zapadne do sivého stereotypu benéhopoèítaèa. Atypické sú azda len dvierka mechaniky,ktoré sú však riešené tak nešastne, e niekedybránia správnemu vloeniu disku a mechanikaho následne nerozpozná.Výsledky dosiahnuté touto mechanikou v testochboli uspokojivé, a to aj napriek tomu, e šlo ostarší model, ktorý na našom trhu u nejaký tenpiatok je. Napálenie média DVD mechanike trvalonecelých 30 minút, èo je pomerne slušný výsledoka rovnako dobré boli aj èasy dosiahnuté v ïalšíchtestoch. Ako napa¾ovací softvér sa k mechanikePanasonic LF-D521E dodáva B`s Recorder Gold5.Tým sa však softvérové vybavenie mechanikynekonèí, na CD ïalej nájdete aplikácie FileSafe,DVD-MovieAlbum, MyDVD, WinDVD a B`s CliP.H O D N O T E N I ERýchlos èítania:OOOOOOOGGGRýchlos zápisu:OOOOOOOOOODoplnková výbava:OOOOOOOOOOCena:OOOOOOOOGGCena: 14 287 Sk s DPHZariadenie zapoièal: Libra ElectronicsSkóreDVD−R/−RW DVD+R/+RW DVD−RAMPioneer DVD−A05U Teac DV−W50E Toshiba SD−R5002 HP DVD300i Philips DVDRW228 Sony DRU−500A Panasonic LF−D521E LG GMA−4020BPriemerná rýchlos èítania (DVD Tach) 10 7 9.1 10 5.32 4.35 6.84 10Prístupová doba (DVD Tach) 8.62 9.02 10 10 8.81 6.39 7.61 10Zápis DVD (4500 MB) 10 9.94 9.76 9.57 5.41 10 9.92 10Zápis DVD RW (4500 MB) 10 7.32 9.05 5.72 5.43 10 9.92 10Zápis CD−R 9.09 10 9.74 9.69 7.05 10 10 9.74Zápis CD−RW 8.13 8.27 10 7.48 10 9.60 9.17 10Príslušenstvo 9 7 10 8 9 10 10 8Cena 9.48 9.49 10 9.52 10 7.77 8.39 10Celkové skóre 74.32 68.04 77.65 69.98 61.02 68.11 71.85 77.74* Tuèným fontom je vdy vyznaèený víaz èiastkového testu v kategórii50 PC REVUE 4/2003

H A R D W A R EZÁVER A HODNOTENIEJe dotestované a na rade je výber víazov z jednotlivýchkategórií mechaník. Úloha to však nie je¾ahká, okrem výkonu je toti potrebné zvái ajïalšie faktory, ako je napríklad cena. Navyše sú tuïalšie elementy, ktoré sa však do hodnoteniaobjektívne nedajú zapoèíta, a to je napríkladivotnos mechaniky alebo jej chybovos pri vytváranídiskov DVD. Overi tieto údaje nie je monépri krátkodobom teste. Pri výbere mechaniky sipreto vdy overte, ako je to s jej zárukou.Informova by ste sa mali najmä o jej dåke a podmienkachjej uplatnenia, resp. na èo všetko savzahuje.Spoloènou èrtou celého testu DVDnapa¾ovaèiek boli niekedy a výrazné rozdielyv parametroch èi nameraných výsledkoch. Lenpre zaujímavos si nieko¾ko takýchto príkladovuvedieme. Najrýchlejšia mechanika bolaschopná DVD médium vytvori za 23 minúta 9 sekúnd, tá najpomalšia na rovnakýobjem dát potrebovala a 58 minút a 55sekúnd. Podobný, ba ešte výraznejší bol ajrozdiel medzi mechanikami pri vytváranímédií DVD RW – najrýchlejšia mechanika(Sony DRU-500A) ho napálila za 23 minút,tá najpomalšia (Teac DV-W50E) na rovnakýúkon potrebovala jednu hodinu a takmer17 minút...A ako tretí príklad môeme uvies nákupnúcenu, ktorá takisto do znaènej mieryovplyvní rozhodovanie záujemcov o kúpetakéhoto zariadenia. Najlacnejšia mechanikav teste vyšla na 11 988 Sk s DPH, tá najdrahšiastojí 19 900 Sk s DPH, rozdiel je teda takmer8-tisíc korún, èo je skutoène úctyhodnásuma.Zamerajme sa však na výsledky dosiahnutémechanikami, ktoré v koneènom dôsledkurozhodli o víazovi v jednotlivých kategóriách.Medzi zariadeniami pre formát DVD-R/-RW po závereènom sèítaní najlepšieobstála mechanika Toshiba SD-R5002. V jejprospech hovorili najmä dobré èasy dosiahnutépri vytváraní DVD, ako aj prijate¾ná cena,spojená s vysokou pridanou hodnotouv podobe softvéru.V kategórii mechaník pre formátDVD+R/+RW sa na prvé miesto len s tesnýmodstupom dostala mechanika HPDVD300i. O jej víazstve rozhodol najmäve¾mi vyrovnaný výkon pri èítaní a zapisovanídát.V poslednej kategórii mechaník urèenýchpre formát DVD-RAM sa lepšie presadilnovší model z dvojice – mechanika LG GMA-4020B. Tá nad konkurenènou mechanikouPanasonic vyhrala takmer vo všetkých testocha v jej prospech navyše hovorí výhodnejšiacena.Okrem vyhodnotenia víazov sme sa rozhodlioceni ešte jednu mechaniku za jejvýkon. Je òou Sony DRU-500A, ktorá poèastestovania dosiahla absolútne najlepší èaspri rýchlosti zápisu na DVD±R a DVD±RWmédium. Hodnota sa pritom pohybovala nahranici 23 minút a 6 sekúnd pre bené DVDa 23 minút pre prepisovate¾né DVD. Takýtoèas u je moné povaova za dostatoène lákavýna to, aby pouívatelia uvaovali nad výmenousvojej mechaniky CD-R/RW.ÈO PRINESIE BUDÚCNOS?V tomto momente je ve¾mi aké zahra sa na prorokaa odhadnú, kam sa trh a celkový vývoj DVDnapa¾ovaèiek vyberie. Zdá sa však, e formátDVD+R/+RW bude v koneèno dôsledku predsalen víazom v boji o jednotný štandard pre DVDmédiá. Na jeho stranu sa toti prikláòajú nielenvýrobcovia mechaník, ale aj takí giganti, ako jespoloènos Microsoft, ktorá formátu poskytne systémovúpodporu v ïalšej verzii OS Windows.Posun je moné oèakáva aj v objeme predajaDVD napa¾ovaèiek a tento trend neminie aniSlovensko. Nárast by mal predstavova a stopercentnúhranicu a spolu so zvýšením odbytu sa oèakávaaj pád cien jednotlivých mechaník. Tie by nakonci roku 2003 pod¾a odhadov mohli stá u okolo100 amerických dolárov, èo je viac ako priaznivácena. Dôvodom pre taký prudký pád cien je ajpostupný nástup Blu-ray diskov, ktoré kapacitneešte viac posunú hranice jedného média. Tak,samozrejme, vznikne tlak na výrobcov DVDapa¾ovaèiek, aby tí èo najviac zaplnili trhexistujúcimi produktmi.Dúfame, e náš test vám pomohol zorientovasa ponuke DVD napa¾ovaèiek, a pokia¾ uvaujetenad jej kúpou, bude vám tento materiálinšpiráciou.Ïakujeme spoloènostiam Diskus a Serverodata za poskytnutie médiíDVD a CD na testovanie.4/2003 PC REVUE 51

H A R D W A R ESpracovanie videa na zariadeniach DazzleSpracovanie videa na poèítaèi sa medzi benýmipouívate¾mi teší vzrastajúcej ob¾ube. Z oblasti zariadeníurèených pre skupinu pouívate¾ov, ktorí sichcú v amatérskych podmienkach vytvori kvalitnévideo, predstavujeme tri zariadenia od firmy Dazzle.DVD Creation Station 200 obsahujeaj šachty pre pamäové kartyDVD CREATION STATION 200DVD Creation Station 200 (DCS 200) je zariadenieumoòujúce vytvori filmy alebo prezentácie preDVD prehrávaè. DCS 200 kombinuje schopnos spracovania(grabovania) videa z kamery èi televízora,ako i monos spracúvania fotografií èi audia, ktorémáte nahrané na pamäových kartách. Na prednompaneli zariadenia sa nachádzajú šachty prepamäové karty CompactFlash/Microdrive, MemoryStick, SmartMedia a SD/MMC. Zadný panelobsahuje videovstup a výstup (S-video i RCA), ako iaudiovstup/výstup (RCA). K poèítaèu sa DCS 200 pripájapomocou portu USB, prièom je podporovanájeho verzia 1.1. Toto zariadenie môete poui pripripojení s digitálnou i analógovou kamerou.Hardvérové vybavenie DCS 200 konvertuje tietosignály na film vo formáte MPEG-2 v DV kvalite.Stará sa o to zabudovaný hardvérový enkodér a príslušnésoftvérové vybavenie, ktoré obsahuje editovacíprogram MovieStar 5, autoringový DVD Completea elektronický album OnDVD.Ústredným programom je MovieStar 5, ktorýmmôete grabova video a hneï ho aj editova. Obsluhaprogramu sa uskutoèòuje vo¾bou funkcie pomocoumyši, prièom si vyberáte jednotlivé ucelenéscény a skladáte z nich film. Prida môete nieko¾ko3D efektov, k dispozícii sú aj rolovacie titulky. Výhodouje práca v reálnom èase – na renderovaniezabudovaných efektov nemusíte èaka.S programom DVD Complete si vytvárate podobufilmu na DVD médiu. Zostavíte pri tom úvodnúponuku filmu, doplníte hudbu, animované tlaèidláa pod. DVD Complete umoòuje aj vytvorenie popisovDVD médií a aj priame nahrávanie hotovéhofilmu na DVD médium. Ak ešte nemáte DVD nahrávaèku,umoní vám tento program napa¾ovaniefilmu na CD médiá (ale len formáty VCD a S-VCD).Posledný program OnDVD pomôe pri vytvoreníDazzle Digital Video Creator 150podporuje port USB 2.0prezentácie. Jednoducho poskladáte fotografie,ktoré chcete prezentova, a zadáte povel na ichuloenie na CD alebo DVD médium. Takto uloenéfotografie môete naïalej tlaèi, a to vrátane nastaveniaich orámovania.DAZZLE DIGITAL VIDEO CREATOR 150Toto zariadenie sa vyhotovením podobá na DCS200, vnútorná výbava je však iná. Predovšetkýmumoòuje pripojenie k poèítaèu pomocou portuUSB 2.0. Tým dosiahnete rýchlejší prenos videosignáludo poèítaèa a výsledok sa prejaví na lepšej výslednejkvalite vytvoreného filmu. DVC 150 umonízachyti obraz v DV kvalite.Ïalej DVC 150 neobsahuje èítaèky pamäovýchkariet. To znamená, e ak potrebujete do filmualebo prezentácie poui napr. fotografie z digitálnychfotoaparátov, musíte v tomto prípade pouiinú metódu.52 PC REVUE 4/2003

Prepojovacie konektory na zadnom paneli, ako isoftvérová výbava sú totoné s predchádzajúcimzariadením DCS 200. Keïe DCS 200 i DVC 150 obsahujúvýstupné analógové porty, môete si vytvorenýfilm priamo nahra videorekordérom nabenú VHS pásku. Podobne si môete pripoji navýstup oboch zariadení kontrolný monitor a mátetak kontrolu nad výslednou podobou vytvorenéhofilmu.DAZZLE DV−EDITOR SEAk máte digitálnu kameru a nepotrebujete priamyvýstup na kontrolný monitor, je tu pre vás zariadenieDV-Editor SE. Hlavnou výhodou je relatívnenízka cena tohto zariadenia. Na rozdiel od prv predstavenýchzariadení ide o internú kartu do poèítaèa,a to pre rozhranie PCI. Karta má zabudovanédva porty FireWire, súèasou dodávky je aj prepojovacíkábel. Na karte je hardvérový enkodér ako vpredchádzajúcich prípadoch. Aj softvérová dodávkaje totoná – nájdete tu programy MoviesStar 5,DVD Complete a OnDVD.Všetky tri zariadenia sme skúšali v spolupráci sdigitálnou kamerou. Príjemná je hlavne èinnos pristrihaní videa. Prostredie programu MovieStar 5 atestované produkty umoòujú spracúvanie údajovbez èakania. Najlepšie výsledky sme dosiahli so zariadenímDVC 150, kde sme získali naozaj dobrý obraz.Na pouitie uvedených zariadení potrebujetepoèítaè minimálne s procesorom 500 MHz, kapacitouRAM minimálne 128 MB, videokartou s rozlíšením1024 × 768 bodov a zvukovou kartou. Na vytvorenieformátov VCD, S-VCD postaèí CD napa¾ovaèka.Podporovaným operaèným systémom je Windows98 SE, Me, 2000 a XP.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉDazzle DV−Editor SEje internou kartoudo poèítaèaP A R A M E T R E DVD Creation Station 200sFormát grabovaného filmu: MPEG−2, DVD, S−VCDKonverzia videa do formátu: AVI, DV, Real Media, Windows MediaNorma obrazu: PAL alebo NTSCCena (bez/s DPH): 13 980 Sk / 16 776 Sk Dazzle Digital Video Creator 150Formát grabovaného filmu: MPEG−2, DVD, S−VCDKonverzia videa do formátu: AVI, DV, Real Media, Windows MediaNorma obrazu: PAL alebo NTSCCena (bez/s DPH): 9380 Sk / 11 256 Sk Dazzle DV−Editor SEFormát grabovaného filmu: DVKonverzia videa do formátu: MPEG−2, DVD, S−VCD, MPEG−1,VCD, AVI, Real Media, Windows MediaNorma obrazu: PAL alebo NTSCCena (bez/s DPH): 4130 Sk/ 4956 SkZariadenia zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.Canopus DVStorm2Kartu Canopus DVStorm sme u predstavili v PCREVUE è. 10/2002. Prednedávnom sa na trhu objavilajej zlepšená verzia s oznaèením DVStorm2.Zdokonalenia sa týkajú softvérovej i hardvérovejèasti a väèší dôraz sa kladie na spracovanie formátuMPEG. Karta umoòuje spracovanie videa v reálnomèase a obsahuje celý rad nových filtrov a efektov.Súèasou dodávky je 28 realtime obrazovýchfiltrov, 2D i 3D prelínaèiek. Z nových filtrov je zaujímavýnapr. 3D obraz v obraze, zvláš efektné prelínaèkyprináša modul Xplode for DVStorm. Novinkouje filter na korekciu èiernej a bielej farby.Ten sa vyuije vtedy, ak vaša kamera nemámonos nastavenia korekciebielej alebo automatické nastavenienepracuje spo¾ahlivo. Pribudliaj filtre na vertikálne zvlnenie obrazu,strobe alebo zrkadlenie.DVStorm2 obsahuje vstupy a výstupy preanalógové videosignály (S-video a RCA) a aj digitálnyvstup/výstup FireWire. V skutoènosti sú nakarte dva digitálne porty – jeden na zadnom panelikarty, druhý vyvedený dovnútra poèítaèa.Funkèný je však len jeden z nich, èo sa nastavujepomocou prepínaèov na karte. Prepojovacie káblesú súèasou dodávky DVStorm2. Rozšírená dodávkaDVStorm2 Plus obsahuje navyše program AdobePremiere 6.5 a prepojovací predný panel do poèítaèaStormBay (pre 5,25-palcovú mechaniku).Samotná hardvérová karta sa pripája na port PCIpoèítaèa.Základ karty je rovnaký (preto aj existuje monosupgrade zo starších verzií), pridaný bol hardvérovýenkodér do formátu MPEG, StormEncoder apríslušná softvérová výbava. Pomocou StormEncoderaje moné enkódova video do formátu MPEG-1alebo MPEG-2 priamo z digitálneho alebo analógovéhovstupu. Pouíva sa na to softvérový nástrojMediaCruise, ktorý umoòuje zachytávanie a enkódovanievidea. Nadväzujúci nástroj MpegCutter savyuíva na jednoduchú editáciu takto zachytenéhofilmu. Pomocou programu MpegExplorer si taktospracovaný film prezriete, resp. zistíte detailné informácieo filme (napr. dátový tok). Film sa dá týmtoprogramom prehra aj s náh¾adom na TV. Ak potrebujetezmeni ve¾kos filmu napr. pri jeho umiestnenína webovú stránku, pomôe vám programMpegRe-encoder. Na tvorbu filmu na DVD médiáCanopus pribalil program DVD Workshop SE. Tenumoòuje aj jednoduchú tvorbu úvodného menufilmu. Ïalej dostávate náh¾adové pluginy pre programNewTek LightWave, Adobe AfterEffects, AdobePremiere a Photoshop. Bohuia¾, súèasou dodávkyzatia¾ nie je podpora pre program 3ds max.Ak vám chýba zvukový sprievod, potom pouiteprogram Sonic Foundry's ACID Style. Ním si jednoduchovytvoríte vlastnú hudbu tak, e ju poskladátez dodaných nástrojov.Zaujímavý je aj program DV Capture, pretoe dokáenaraz spracúva video z viacerých zdrojov. Akmáte na poèítaèi ïalšiu kartu s FireWire portami,môete týmto programom grabova video z trochrôznych kamier.H A R D W A R EPod¾a výrobcu je moné pri pouití poèítaèa sprocesorom Intel Pentium 4 s taktom 2 GHz aleboAMD Athlon 2000+ a SCSI diskovým po¾om simultánnespracúva a pä videostôp v reálnom èase.Takýto poèítaè sme v èase testovania produktu nemalik dispozícii a pouili sme AMD Athlon 1800+a pevný disk s pripojením pomocou rozhrania IDE.Pri takejto hardvérovejvýbave sme mohli v reálnom èase –teda pri editácii bez pozorovate¾néhoèakania – spracúva tri videostopy. Ajto je ve¾mi dobrý výsledok – tých pävideostôp je predsa len u trochu ve¾a pri tvorbebeného filmu.Teoreticky môete pri editácii poui neobmedzenýpoèet pohyblivých RT titulkov a grafickýchkombinácií. V praxi je však všetko obmedzené výkonompoèítaèa. Pri pouitej zostave sme bez problémovaplikovali naraz štyri RT filtre pri úpraveobrazu.DVStorm2 je vynikajúca karta pre pouívate¾ov,ktorí to myslia so spracovaním videa vánejšie. Výhodouje škálovate¾ná architektúra, ktorá umoòujepouívate¾ovi dosiahnu výkon v oblasti RTpod¾a toho, aký výkonný poèítaè pouije. Vzh¾adomna cenu urèite nejde o nástroj na hranie, skôr sauplatní v profesionálnom nasadení.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R E5 simultánnych videostôp v reálnom èase, neobmedzený poèettitulkov v reálnom èase a grafických kombinácií, 30 videofil−trov v reálnom èase, 7 audiofiltrov v reálnom èaseVstupy: IEEE 1394, kompozitný video, S−videoVýstupy: IEEE 1394, kompozitný video, S−videoVideoformát: DV NTSC, DV PAL, podpora 16:9 a DV/DVCAMAudiofunkcie: 2−kanálový 48 kHz 16−bit., 2−kanálový44,1 kHz 16−bit., 2−kanálový 32 kHz 16−bit.Minimálna hardvérová výbava: poèítaè s procesorom IntelPentium III, AMD Athlon 700 MHz, 256 MB RAM, pevný diskAV rated, CD−ROM, grafická karta s podporou DirectDrawOverlay, vo¾ný port PCI, operaèný systém Windows XP Home,Professional alebo 2000Záruka: 36 mesiacovCena: 49 990 Sk bez DPH / 59 988 Sk s DPHVýrobca: Canopus, JaponskoZapoièal: Syntex Bratislava, s. r. o.4/2003 PC REVUE 53

H A R D W A R EBezdrôtová kancelária od LogitechuBezdrôtové poèítaèové myši èi klávesnice dnes unie sú výnimoèné a èoraz èastejšie sa stávajú benýmartiklom pri kúpe nového poèítaèa. Ich cenaje síce v porovnaní s „klasickými kolegami“ nieko¾konásobnevyššia, no na druhej strane poskytujúove¾a vyšší komfort pri práci, keï pouívate¾nie je viazaný dåkou prípojného kábla a môe takpracova napríklad z pohodlia svojho kresla. Dostatoènémnostvo produktov z tohto radu máv ponuke aj spoloènos Logitech, a preto vámprinášame poh¾ad na nieko¾ko tých zaujímavejšíchz nich.MouseManOpticalOpticalMousePresenterCORDLESS DESKTOP DELUXENetradièná kombinácia bezdrôtovej klávesnice a klasickejmyši v bezdrôtovom vyhotovení. Na klávesnicinájdete okrem štandardných 102 klávesovešte ïalšiu štvoricu na ovládanie multimédií aïalších 5 klávesov, ktoré majú predprogramovanúfunkciu na otváranie niektorýchaplikácií, ale pomocou dodaného softvéru siich môete upravi. Pripojenie klávesnice amyši prebieha cez dva porty PS/2 alebo kombinovanecez port PS/2 a USB, ktoré sú zakonèené vysielaèomIrDA.CORDLESS MOUSEMAN OPTICALErgonomická dvojtlaèidlová optická myš, doplnenáo rolovacie koliesko a tretie programovate¾né tlaèidlov boènej èasti, ovládané palcom. Myš výbornesadne do ruky a jej citlivos je ve¾mi dobrá. Efektnáje aj kombinácia tmavomodrej a sivej farby na povrchuzariadenia. O napájanie sa stará dvojicaAA batérií. Súèasou dodávky je aj ovládacísoftvér MouseWare pre systémyWindows a MacOS, ktorýumoní presnejšie upravi vlastnostimyši.CORDLESS OPTICAL MOUSEÏalší model komunikujúci s PC pomocourozhrania IrDA. Aj táto myš výborne sadne doruky a práca s òou je vïaka tomu príjemná aneunavuje ruku. Okrem dvoch tlaèidiel a kolieskaje na myši ïalšia dvojica tlaèidiel, ktoré môu mafunkciu rolovania na stránke. Na ¾avej boènejstrane je potom ïalšia dvojica tlaèidiel,ktorá slúi napríklad na posúvaniesa v histórii prezeraných WWWstránok. Napájanie je aj tu realizovanépomocou dvojice AAbatérií, k myši sa navyše dodávakolíska, ktorá umoòuje jejpohodlné nabíjanie v èase, keïs òou nepracujete.CORDLESS PRESENTERPrvé, èo na tomto modeli zaujme, je jeho dizajn.Ten je znaène natiahnutý do dåky tak, aby bolomoné myš pohodlne chyti do dlane. Druhý rozdielje v spôsobe pripojenia. Namiesto klasickéhoIrDA je tu pouité rozhranie Bluetooth.Tento model myši toti slúi jednak akopolohovacie zariadenie pri PC, keïvyuíva dve klasické tlaèidlá a dvedodatoèné, urèené na rolovanie, priprepnutí sa však razom z neho stávalaserové ukazovadlo. Takúto myš vyuijetenapríklad pri notebooku, s ktorýmrobíte prezentácie. Môete òou pohodlneovláda notebook a súèasne ukazovadlomzvýrazòova dôleité detaily. Inštalácia je jednoduchá:vysielaè Bluetooth zapojíte do vo¾ného portuUSB, prebehne krátka detekcia myši a vy s òounásledne môete pracova do vzdialenosti 10 metrovod vysielaèa.CordlessDesktopDeluxeCordlessDesktopNavigatorCordlessDesktopOpticalCORDLESS DESKTOP NAVIGATORV tomto prípade v dodávke nájdete bezdrôtovúoptickú myš a bezdrôtovú klávesnicu.Myš je štandardná, dvojtlaèidlová,doplnená rolovacím kolieskom,vyzdvihnú však treba jej citlivos.Na klávesnici nájdete okremštandardných klávesov osem ïalšíchna prácu s multimédiami (posun po súboroch,ovládanie prehrávania a hlasitosti...).Dopåòa ich osem ïalších klávesov, ktoré opä majúpredprogramovanú funkciu na otvorenie vybranejaplikácie alebo zloky, no je moné ich zmeni.Tak ako v predošlom prípade aj tu je prepojenies poèítaèom realizované pomocou rozhraniaIrDA.CORDLESS DESKTOP OPTICALPosledný a súèasne aj najvyšší modelsa predáva v efektnom èierno-striebornomvyhotovení. Myš je identická smodelom Cordless MouseMan Optical, odlišnáje len farba. Na klávesnici potom nájdetemediálne centrum s otoèným ovládaním hlasitostia šiestimi klávesmi, tak ako v predošlom prípadeani tu nechýba skupina ôsmich programovate¾nýchklávesov. To, èo túto klávesnicu robí výnimoènou,je panel v jej ¾avej èasti. Ten obsahujerolovacie koliesko na pohodlné posúvanie stránoka nechýbajú ani klávesy na potvrdenie adresy ana posunutie o krok spä. Takto môeteve¾mi pohodlne surfova bez potrebyprejs rukami z klávesnice na myš.Aj v tomto prípade sa o komunikáciustará IrDA a napájanie mána starosti dvojica AA batérií v klávesnicia dvojica v myši.Cena:Cordless MouseMan Optical: 1950 Sk bez DPH / 2340 Sk s DPHCordless Optical Mouse: 2599 Sk bez DPH / 3118 Sk s DPHCordless Presenter: 6850 Sk bez DPH / 8220 Sk s DPHCordless Desktop Deluxe: 2190 Sk bez DPH / 2628 Sk s DPHCordless Dektop Navigator: 2650 Sk bez DPH / 3180 Sk s DPHCordless Desktop Optical: 3650 Sk bez DPH / 4380 Sk s DPHZapoièal: Libra ElectronicsMartin Turoò54 PC REVUE 4/2003

H A R D W A R EHP Photosmart 1200Spoloènos HP uviedla na trh nový skener fotografiíHP Photosmart 1200. Ide o fotografický skener,ktorý umoòuje skenovanie materiálov s rozmermi10 × 15 cm. Pridaním pamäovej karty a batérií satoto zariadenie dá premeni na mobilný skener,ktorý je moné pouíva kdeko¾vek. Ovládací panelHP Photosmart 1200 tvoria štyri tlaèidlá a LCD displej.Ovládanie je podobné ako pri digitálnych fotoaparátoch.Jedno skenovanie trvá asi 14 sekúnd, nie je tuiadna doba náhrevu. Spoloènos HP toti v tomtoprípade pouila netradiène skener typu CIS – CompactImage Sensor (bene firma pouíva snímaè typuCCD). Znamená to, e týmto skenerom bude monéskenovanie trojrozmerných objektov len v nišejkvalite.Maximálne optické rozlíšenie tohto skenera je1200 dpi, farebná håbka 36-bitová. HP Photosmart1200 umoòuje aj skenovanie väèších dokumentovpo èastiach, ako sú napr. mapy alebo èlánky z èasopisov,ktoré je moné opätovne zloi pouitím priloenéhoprogramu ArcSoft Panorama Maker.Vonkajšie veko skenera je moné vytiahnu. Takje moné jednoducho spracúva aj ve¾koplošnédokumenty. Ïalšiu súèas dodávky tvoria nástrojena uloenie fotografií na CD médium a ich tlaè.Na kartu typu CompactFlash s kapacitou 32 MBje moné umiestni 68 fotografií v najnišej kvalite(300 dpi). Pri najvyššej kvalite skenovania(1200 dpi) sa na túto kartu zmestí len 8 fotografií askenovanie jednej fotografie trvá 90 sekúnd. S týmtoskenerom je monépracova v štyrochreimoch – tri súfarebné (300, 600a 900 dpi) a jedenèiernobielyna skenovanie textovýchdokumentovs rozlíšením 300 dpi.Napájanie je riešené formouštyroch AA batérií, pri napojení napoèítaè sa napájanie realizuje pomocouportu USB. Skener podporuje prepojenie pomocouportu USB vo verzii 2.0. Pamäové kartymôu by typu CompactFlash, SecureDigital aleboMultiMedia. Na jednu súpravu batérií sme realizovaliokolo 40 skenovacích cyklov vrátane úschovydokumentov na pamäovú kartu. Pri skenovanísme v najmenšom i strednom rozlíšení získali dokumentys nišou kvalitou. Pri pouití rozlíšenia1200 dpi môete takto získanú fotografiu naozajtlaèi a dosta kvalitný výsledok.HP odporúèa tento skener predovšetkým pre fotonadšencov,ktorí si pomocou neho môu zachovazaujímavú fotografiu kdeko¾vek v teréne. Myslímesi, e sa dá vyui aj širšie – pri skenovaní dôleitýchdokumentov mimo kancelárie, napr. v kninicialebo na návšteve v inom podniku.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉOptické rozlíšenie: 1200 dpiTechnológia skenovania: CISFormát predlohy: 10 × 15 cmFormáty skenovaných dokumentov: JPEG, TIFFPodporované pamäové karty: CF, SD, MMC (max. 128 MB)Rozmery: 267 × 177 × 30 mmHmotnos: 0,64 kgNapájanie: 4 × AA/ port USBSpotreba: 500 mA pri skenovaní, 100 mA mimo práceZáruka: 12 mesiacovCena: 3950 Sk bez DPH / 4740 Sk s DPH(bez batérie a pamäovej karty)Zapoièal: HP SlovenskoP A R A M E T R E4/2003 PC REVUE 55

H A R D W A R EFayn USB PhoneS postupným nárastom poètu uívate¾ovinternetu sa èoraz èastejšie skloòujepojem VoIP (Voice over InternetProtocol). U z názvu vyplýva, o èoide – o telefonovanie prostredníctvominternetu. Takéto telefonovaniemá jednu ve¾kú výhodu – nišiu cenu,ktorá je zaloená na tom, e váš hlasje exportovaný do dátových paketov,ktoré prúdia internetom, a a na koncisvojej cesty – u prijímate¾a – sú dátaopä konvertované na hlas. Takto sahovor prenáša internetom a vy nemusíteplati drahé poplatky za dåkuhovoru telekomunikaènému operátorovi.Jediná podmienka, ktorá je potrebnána uskutoènenie kvalitnéhohovoru, je dostatoène nízka latencia,ktorá by sa mala pohybova pod hranicou250 ms.S internetovou telefóniou sa stretávameaj na Slovensku. Najmä cenaje faktor, ktorý hovorí za jej postupnérozširovanie. V minulosti sa na podobnésluby vyuívali ponuky zahraniènýchposkytovate¾ov, ktorým chýbaladostatoèná kvalita pre fyzickú lokáciuoperaèných serverov spracúvajúcich dáta.Jedných z nich je aj produkt fayn odtrenèianskej firmy Voipac, ktorý smemali monos otestova.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Produkt,ktorý sme testovali, bol tzv. startpack,teda balenie obsahovalo všetko potrebnéna aktivovanie a prevádzkovaniesluby. Bol v òom samotný telefónnyprístroj, prepojovací kábel USB, struènápríruèka pouívate¾a, aktivaènýkód a malé CD s ovládaèmi. Pri nasadenív domácnosti sa fayn predávaako prepaid sluba, teda na telefonovaniemáte kredit, ktorý si môetepod¾a potreby dobíja. Mesaène savám však za vedenie konta z kreditustrháva poplatok vo výške 100 Sk. Napodnikové nasadenie existuje ajpostpaidový systém, keï za prevolanéminúty platíte dodatoène ako pri klasickompaušálnom úète.Inštalácia zariadenia a jeho aktiváciana okamité pouívanie sú ve¾mijednoduché a pozostávajú z trochkrokov. V tom prvom nainštalujetez dodávaného CD potrebné ovládaèea klientsku aplikáciu. V druhom krokupripojíte k poèítaèu na konektorUSB telefónny prístroj, ktorý je súèasoudodávky. Tretí krok spoèíva vnávšteve servera www.fayn.sk, na ktoromsi aktivujete vlastný úèet preslubu. Po tomto kroku sa vám automatickyzvýši kredit vášho konta o 50jednotiek (1 jednotka = 1 Sk) a mô-ete zaèa telefonova. Neskoršie dobíjanievášho úètu rovnako prebiehapomocou portálu fayn.sk, a to buïzadávaním èíselného kódu zo zakúpenejstieracej karty (zoznam predajnýchmiest nájdete takisto na portáli),alebo elektronicky cez TatraPayalebo CardPay.ÈO POTREBUJETE NA TELEFONO−VANIE. Na správne fungovanie IP telefóniecez sluby fayn, samozrejme,potrebujete poèítaè, ktorý výkonnostnezodpovedá hardvérovým nárokom.Ako minimálna konfiguráciasa uvádza 300 MHzprocesor a 64 MB operaènej pamätea aspoò jeden vo¾ný portUSB. Potrebné je aj pripojenie nainternet. Fayn si vystaèí u s 28,8 kb/sanalógovým modemom. Prirodzene,pri takomto pomalom pripojení je kvalitahlasu na nišej úrovni a okremtelefonovania u konektivitu na jejvyaenie na niè iné nevyuijete.Kvalitu zvuku môete zmeni nastaveníminého kodeku, ktorý pracujes nišou kompresiou. V takomtoprípade však musíte poèíta so zvýšenýminárokmi na prenosovú rýchlos.GSM kvalitu uskutoèòovanéhohovoru bez akéhoko¾vek neiaducehorušenia je tak moné dosiahnupri rýchlosti pripojenia 64 kb/s (napríkladISDN).OVLÁDANIE FAYNU. Telefonovaniepomocou Faynu je umonené vïakadodanej softvérovej aplikácii. Do nejsa v prvom rade musíte prihlási, abysa z internetu naèítali vaše osobné nastaveniaa výška vášho kreditu. Potomu máte monos pracova s telefónom.Samotné vytáèanie telefónnychèísel môe prebieha priamo z telaKrajinaSlovensko – pevná sieSlovensko – mobilné sieteÈeská republika – pevné sieteUSAKanadaRakúskoÈína – pevné sieteEgyptCena(1 min.)2,90 Sk6,90 Sk3,50 Sk3,50 Sk3,50 Sk3,50 Sk5,70 Sk14,50 Sktelefónu, vytoèením softvérovo v aplikáciialebo výberom poloky z vášhotelefónneho zoznamu. Poèas hovorumáte na displeji aplikácie vdy zobrazenéinformácie o dåke trvania hovoru,o jeho cene a o zostávajúcom kredite.Priamo v hlavnom okne si takistomôete meni hlasitos hovoru aeditova odkazy na zrýchlené vo¾byvybraných telefónnych èísel.V nastaveniach aplikácie potom mô-ete meni výber kodeku na prenosdátových paketov smerom von, akoaj editova vlastný telefónny zoznam.PRAKTICKÉ SKÚSENOSTI A CE−NA. Telefonovanie do pevnej siete Slovenskýchtelekomunikácií, ako aj naèísla oboch našich mobilných operátorovbolo na dostatoènej kvalitatívnejúrovni u pri pripojení cez 56 kb/sanalógový modem. Spojenie sa neprerušovalo,prenos hlasu bol plynulýa porovnate¾ný s telefonovaním v mobilnejsieti.Problematickým sa telefonovaniemôe sta, pokia¾ budete fayn pouívapri mikrovlnnom pripojení dointernetu. To je ove¾a náchylnejšie navýkyvy v prenosovej rýchlosti, alenajmä latencii, èo sa môe odrazi ajv kvalite zvuku. Tento problém smemohli sledova aj v priestoroch redakcie,kde napriek dostatoène rýchlej konektivitevýkyvy vo vyaenosti spôsobovaliproblémy pri plynulom prenosehlasu. Rovnako nie je monéfayn poui pri pripojení GPRS, latenciaje v takomto prípade privysoká aplynulý hovor nemoný.Praktické skúsenosti z testovaniatak ukázali, e pre dostatoènú kvalituhovoru je poèas telefonovania potrebnéobmedzi sahovanie iných dát zinternetu. Tie toti majú vyššiu priorituako dátové pakety siete fayn amohli by tak preruši plynulos prenosuhlasu.Jedným z najvýznamnejších faktov,ktoré hovoria za pouívanie tejtosluby, je cena za jednotlivé hovory.Krajiny, do ktorých voláte, sú rozdelenédo zón a pod¾a toho sú spoplatòované.Volania v rámci Slovenska súspoplatòované osobitne. Najlacnejšiazahranièná zóna vyjde na 3,50 Sk bezDPH za jednu minútu hovoru, prièomdo tejto kategórie patria napríkladUSA, Rakúsko èi Èeská republika. Podrobnejšieinformácie si môete prezriev tabu¾ke, kde smepre ilustráciu vybralipár cien za hovory.Asi najväèším lákadlomfaynu je monostelefonovania zadarmo.V sieti pouívate-¾ov sluby fayn, teda medzijej úèastníkmi sú všetky hovorybezplatné. Je pritom jedno, kde sanachádzate, váš hovor bude vdybezplatný. Ak teda disponujete pevnýmpripojením do internetu, staèí,aby ste známych nahovorili na nákuptohto telefónu a telefonovanie zadarmosa môe zaèa. Nevýhodou, ktorúFayn so sebou prináša, je však nemonosprijatia hovoru z externej siete.Keïe telekomunikaèný úrad zatia¾tejto slube neudelil verejné telefónneèísla, dovola sa vám zatia¾ môulen úèastníci priamo v sieti fayn. Tentostav by sa však mal pod¾a informáciíod spoloènosti Voipac zmeni dokonca tohto kalendárneho roka.ZÁVER. IP telefónia pomocou štartovaciehobalíka fayn USP Phone predstavujezaujímavú alternatívu k pouívaniuklasickej pevnej èi mobilnejtelefónnej siete. Koncového zákazníkaby mala oslovi najmä jednoduchospouívania internetovej telefóniea hlavne jej cenová dostupnos.Z technickej stránky sa poèas testovanianeobjavili nijaké komplikácie,sluba fungovala bez problémova kvalita prenosu hlasu bola na ve¾midobrej úrovni. Navyše ide o slovenskýprodukt, ktorý má potenciál presadisa aj vo svete.Hodnotenie:☺ Jednoduchá inštalácia a ovládanie☺ Kvalita zvuku☹ Absencia platného telefónneho èíslaCena: 1382 Sk bez DPH / 1659 Sk s DPHZapoièal: Voipac, s. r. o., TrenèínMartin Turoò56 PC REVUE 4/2003

Itec Bluetooth USBa komunikácia s mobilným telefónomV predošlom èísle PC REVUE sme predstaviliBluetooth k¾úè od firmy Itec.Vtedy sme v krátkosti spomenuli ajspoluprácu s mobilnými telefónmi. Natúto èinnos sme sa neskôr pozreli blišie,pretoe ide o zaujímavú monosprepojenia.Pamäový k¾úè máte zasunutý doportu USB poèítaèa a mobilný telefóns podporou Bluetooth komunikáciemôete necha napr. vo vrecku kabáta.Pomocou ovládacieho softvéruXTNDConnect, ktorý je súèasou k¾úèaUSB, potom spárujete notebook amobilný telefón. Toto spárovanie vy-aduje zadanie rovnakého overovaciehokódu na strane notebooku i mobilnéhotelefónu.V softvérovej dodávke k tomutok¾úèu nájdete ïalší softvér, ktorý sanazýva mobilePhoneTools. Jeho aktuálnaverzia sa nachádza aj na adresewww.i-tec.cz a umoòuje pohodlnúmanipuláciu s mobilným telefónom.Po jeho inštalácii sa vám na obrazovkezobrazí podoba telefónu pod¾aobrázka. K dispozícii máte funkciena nadviazanie pripojenia na internetpomocou protokolu GPRS, ïalejodosielanie faxu alebo SMS a komunikáciupomocou elektronickej poštycez mobilný telefón. Takisto je monésynchronizova údaje medzi mobiloma zariadením, na ktorom beíprogram phoneMobileTools. ProgrammobilePhoneTools dokáe spolupracovaaj s adresárom z poštovéhoklienta Microsoft Outlook. Výhodouprogramu je i kompletnéprispôsobenie na podmienky operátorovpôsobiacich na území Slovenska.Spárovanie pomocou komunikácie Bluetooth a pouívate¾ské prostrediepri manipulácii s mobilným telefónom pomocou programumobilePhoneToolsKomunikáciu pomocou Itec BluetoothUSB sme skúšali s mobilnýmtelefónom Ericsson T39m, SIM kartouod operátora Orange s podporou GPRSa programom mobilePhoneTools voverzii 2.0a. V tejto kombinácii sme prinastavovaní nemali prakticky nijaképroblémy a celá inštalácia vlastne znamenalalen klikanie myšou a výber zpredvolených moností. Platí to aj onastavení komunikácie GPRS, ktoráobyèajne býva dos nároèná na zis-ovanie niektorých informácií (primárnya sekundárny DNS, APN a SMTP server)napr. na technickom oddelenípríslušného operátora. V èase testusme nemali k dispozícii kartu s podporouprotokolu GPRS od operátora Euro-Tel, a preto sme ani nemohli spôsob ajednoduchos nastavenia v tomto prípadevyskúša.Vcelku je Bluetooth USB k¾úè odfirmy Itec výhodný predovšetkýmkompletnou softvérovou výbavou,ktorá umoní naplno vyui potenciálbezdrôtovej Bluetooth komunikácie.Môete sa pripoji na internet, posielaa prijíma SMS èi faxy, a to beztoho, aby ste museli mobilný telefóndra v ruke. Podpora je garantovanápre operaèný systém Windows 98,Me, 2000 a XP. Z mobilných telefónovsa uvádzajú nasledujúce modely: EricssonT39, T68, T68i, Nokia 6310 a 6310i.Na stránke www.i-tec.cz budú pravidelneuverejòované update aplikácie mobilePhoneToolspre nové typy mobilnýchtelefónov.Cena: 1900 Sk bez DPH / 2280 Sk s DPHDodávate¾: ConQuest SlovakiaZáruka: 24 mesiacovOndrej MackoNOVINKAMEGA poèítaè – hi−fi vea, domáce kino a PCSpoloènos MSI na výstave CeBit predstavi−la vlastnú predstavu o poèítaèi do domác−nosti. Na prvý poh¾ad by asi máloktopovedal, e naozaj ide o poèítaè. MEGA(MSI entertainment and gaming applian−ce) je toti vyhotovená v efektnej skrinke zlešteného hliníka. Predný panel zodpove−dá dnešným hi−fi veiam a aj ovládanie jeve¾mi podobné.V skutoènosti však ide o poèítaè s pro−cesorom AMD alebo Intel (pod¾a typumodelu), ktorý je vybavený štyrmi portmiUSB 2.0, DVD mechanikou, zvukovou kar−tou s podporou reimu 5.1, zabudovanýmTV a FM tunerom a WiFi pripojením na in−ternet. Grafická karta je integrovaná, MSIodporúèa na hranie moderných 3D hierrozšírenie o výkonnú grafickú kartu (na zá−kladnej karte je vo¾ný port AGP). Na ïalšierozširovanie je urèený jedenvo¾ný slot PCI. Úlohy TV a hi−fivee zvládne MEGA aj bez pro−cesora a bez operaènej pamäte.Súèasou dodávky je aj dia¾−kové ovládanie, reproduktorysa kupujú samostatne. Do komp−letnej hi−fi vee tak tomutomodelu chýba u len kazetovýmagnetofón. Výrobca si od toh−to produktu s¾ubuje prienik nadomáci trh u v tomto roku.Cena je však zatia¾ dos vysoká – v pre−poète sa pod¾a modelu pohybuje od 90−do 120−tisíc korún.

H A R D W A R EMotorola C332Tento telefón je zaujímavý dvoma hlavnými charakteristikami.Prvou z nich je skutoènos, e si knemu môete dodatoène zakúpi kryty a vytvori sitak vlastne úplne nový telefón.Znamená to, e jadro telefónuostáva rovnaké,meníte len jeho vonkajšiekryty. Na rozdielod doterajšíchriešení máte monosovplyvni nielenfarbu predného krytu, alevymeni celý vonkajší obal telefónu.Treba však uvies, e výmenakrytu nie je a taká jednoduchá záleitos.Postaèia vám na to síce iba prsty, ale trochu sa stým potrápite.Je zaujímavé, e niektoré kryty majú pod¾a nášhonázoru tvar, ktorý je charakteristický pre telefónyiných znaèiek. Vlastne tak môete zmeni tvartypický pre Motorolu na Alcatel alebo Siemens.Druhá podstatná vlastnos je monos prepojeniatelefónu s poèítaèom pomocou portu USB. Výhodouje, e výrobca umoòuje poui bený miniUSBkábel. Štandardným spôsobom pripojenia väèšinytelefónov je toti zatia¾ pomalší sériový port.Motorola C332 pritom podporuje bezdrôtovú komunikáciuGPRS, a teda rýchle prepojenie na poèítaèmá reálne odôvodnenie. Súèasou dodávky jeWAP prehliadaè 1.2.1.K ïalším zaujímavostiam patrí pevne zabudovanábatéria. Jednoducho batériu v tomto telefóneako pouívate¾ nevymeníte. Ak sa skonèí ivotnosbatérie, vymenia ju len v autorizovanom servise.Pod¾a výrobcu zabudovaná batéria vydrí natri roky pouívania.Displej tohto telefónu jemonochromatický, zobrazuještyri stupne sivej a narazzobrazí štyri riadky textu.Poui môete šetrièe displejai tapety pozadia. Tie jemoné stiahnu z internetu. Telefónpodporuje aj hlasové vytáèanieèísla, kalkulaèka podporuje aj prepoèetmien. Telefón je urèený skôr pre mladšiugeneráciu, a teda neprekvapia tri zabudované hry,35 zabudovaných a 32 osobných vyzváòacích melódií.Zvonenie je polyfonické, melódie si môetevytvori pomocou tzv. motomixéra, a to mixovanímrôznych hudobných nástrojov a melódií. Podporovanéje aj vibraèné zvonenie, resp. oznamovanieprichádzajúcich SMS. Vibráciu a zvonenie však nieje moné kombinova.Telefón sme pouívali na benú komunikáciu i naprístup k internetu. Ocenili sme dobrú kvalitu prenášanéhohlasu i monos pripojenia pomocouminiUSB kábla. Na jedno nabitie mobil vydral pracovacelý pracovný týdeò. Páèila sa nám aj nízkahmotnos telefónu, ako spestrenie je zaujímavá výmenakrytov.Ondrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ERozmery: 107 × 46 × 22 mmHmotnos: 80 gTyp batérie: Li−Ion, 600 mAhPohotovostný reim: do 300 hodínDoba hovoru: do 250 minútDisplej: štyri stupne sivej farby, grafický 96 × 64 pixelov,4 riadky + jeden riadok ikonyAnténa: vstavanáCena: operátor Orange v akcii 408 Sk bez DPH / 490 Sk s DPH,štandardná cena 6658 Sk bez DPH / 7990 Sk s DPH.Dodatoèné kryty v cene do 500 Sk bez DPH / 600 Sk s DPHZapoièal: Motorola SlovenskoLexmark Z65pTECHNICKÉ PREDSTAVENIESpoloènos Lexmark uviedla na trhnovú atramentovú tlaèiareò s oznaèenímLexmark Z65p (photo). Jej dizajnje oproti základnému modelu Z65 lenmierne inovovaný. Predovšetkým jetáto tlaèiareò vyhotovená v tmavejfarbe, pouívate¾ský panel obsahujeefektne podsvietené tlaèidlá. Pribudlavšak úplne nová èas s èítaèkami pamäovýchkariet. V tlaèiarni Z65p mô-ete tak poui všetky dnes pouívanépamäové karty – CompactFlash I i II,SmartMedia, Memory Stick, Secure-Digital, MultiMediaCard i IBM Microdrive.Èítanie údajov z niektorej kartysignalizuje zabudovaná LED dióda.Zmeny sú aj v softvérovej výbave.Okrem samotného ovládaèa tlaèiarnetu nájdete špeciálny program na èítanieúdajov z pamäových kariet a ichprenos do poèítaèa. Ïalej je to programACD FotoSlate 2.0, ktorý zabezpeèítlaè obrázkov vo formáte fotografií.V rámci neho si vyberáte fotografie,urèujete ich rozmery a zadávateformát papiera v tlaèiarni. Programuloí fotografie na papier tak, aby bolcelý priestor vyuitý optimálne. Ïalšouúlohou tohto programu je monosúpravy farebného priestoru fotografiíalebo výber ich èastí.Z pôvodného modelu Z65 zdedilnový model vysoké tlaèové rozlíšenie– 4800 × 1200 dpi, tlaè v štyroch stupòochkvality, maximálnu teoretickúrýchlos tlaèe a 21 strán za minútu,dva zásobníky na papier a premenlivúve¾kos kvapky (od 3 do 10 pl). Rovnakotu nájdeme systém zavádzania papiera,ktorý zamedzuje pokrèenie papiera,automatické rozpoznávanie typuvloeného papiera a kalibráciu tlaèiarnebez úèasti pouívate¾a.Pri našich skúškach sme sa zameralina kvalitu a rýchlos tlaèe. Najrýchlejšiatlaè desiatich monochromatickýchstrán trvala nieèo vyše minúty(1:08), z èoho vychádza rýchlos tlaèeokolo 9 strán za minútu. Na vytlaèenie10 farebných strán sme potrebovaliasi trojnásobný èas (3:10). Prepoèítanárýchlos tlaèe je okolo 3,5 str./min.Skúšali sme aj tlaè štyroch fotografií srozmermi 9 × 13 cm, umiestnenýchna jednom hárku špeciálneho papiera.V najlepšej kvalite sme na ich zhotovenieèakali skoro dve minúty (1:50).Kvalita tlaèe fotografií je ve¾mi dobrá– v poriadku je kontrast, jas i podaniejemných odtieòov.Maximálna rýchlos tlaèe: 21 str./min. mono,15 str./min. farebneMaximálne rozlíšenie tlaèe: 4800 × 1200 dpiRozhranie: USBZabudované èítaèky: CF, SD, MMC, MS, MDZhoda farieb: sRGB, sRGB64, ICM 2.0Kapacita vstupných podávaèov: predný 100,zadný 150 listovKapacita výstupného zásobníka: 50 listovMaximálna gramá papiera: 270 g/m 2Podporované operaèné systémy: Windows 98,Me, 2000, XPMaximálne mesaèné zaaenie: 5000 listovHluk poèas tlaèe: 45 dBARozmery: 467 × 316 × 216 mmVcelku je teda Z65p tlaèiareò, ktorázaistí dostatoène kvalitnú tlaè fotografií.Je aj dostatoène rýchla, hoci niea taká rýchla, ako deklaruje výrobca.Na záver u len jedno konštatovanie.Pri stretnutí s vrcholnými predstavite¾mispoloènosti Lexmark impráve zástupcovia nášho èasopisupoloili otázku, preèo Lexmarkneponúka tlaèiareò, ktorá by u svojímdizajnom naznaèovala špecializáciuna tlaè fotografií. Spomínali smepráve èierny dizajn, èítaèky pamä-ových kariet a doplnok Photo voznaèení produktu. Pravdepodobne ajtento fakt prispel k tomu, e po deviatichmesiacoch od tohto stretnutia satakýto model tlaèiarne naozaj objavilna trhu.T E C H N I C K É P A R A M E T R E-om-Hmotnos: 5 kgPrevádzkové náklady: Èierna náplò s kapacitou600 strán pri 5−percentnom pokrytí, cena1336 Sk bez DPH. Farebná 450 stránpri 15−percentnom pokrytí, cena 1553 Skbez DPH. Fotografická 650 stránpri 15−percentnom pokrytí, cena 1949 Skbez DPH. Cena vytlaèenia èiernej strany1336/600 = 2,23 Sk bez DPH, 2,67 Sks DPH. Cena vytlaèenia farebnej strany1553/450 = 3,45 Sk bez DPH, 4,14 Sk s DPHZáruka: 12 mesiacovCena: 7491 Sk bez DPH / 8990 Sk s DPHZapoièal: Euro media58 PC REVUE 4/2003

H A R D W A R EiRiver i−MP 400Nie je to tak dávno, èo sme na našom serveriwww.itnews.sk písali o kombinácii prehrávaèa rôznychhudobných formátov a médií a FM rádia. Doredakcie sme na vyskúšanie dostali zariadenieiRiver iMP-400. Na prvý poh¾ad je jasné, e ide o ve¾mitenké zariadenie (len 17 mm), ktoré si pokojnemôete zobra na cestu. Jeho puzdro je odolné avyrobené z lešteného hliníka. Súèasou dodávky súpomerne kvalitné slúchadlá, dia¾kové ovládanie,externý napájací zdroj (batériový i na sieové napájanie)a prenosné puzdro.Na základnej èasti prehrávaèa je len nieko¾kotlaèidiel – na výmenu médií a posun v rámci skladieb.Ovládanie je však sústredené do dia¾kovéhoovládaèa, na ktorom sa nachádza aj podsvietenýdisplej. Nájdete tu tlaèidlá na prehrávanie, posunvpred/vzad a nastavenie hlasitosti. Otoèné nastavovacieprvky sú multifunkèné – ak ich potlaèíte dovnútra,zmení sa ich primárna funkcia. Tak je monéprvkom na nastavenie hlasitosti prepína ajmedzi rádiom a prehrávaèom, prípadne nastaviprehrávacie reimy. Podobne je moné zaradi ajekvalizér èi vytvori vlastný prehrávací zoznam.Texty a èísla na displeji sú pomerne malé, dobupodsvietenia si však môete nastavi v rozsahu od1 do 10 sekúnd. Pri prehrávaní skladby sa v grafickomståpci zobrazuje sila reprodukcie osobitne prepravý a ¾avý kanál.Slúchadlá sú typu Senheiser MX300 bez hlavovéhomosta (na zasunutie do ucha). Úplne profesionálneslúchadlá to nie sú, ale na bené poèúvaniehudby v teréne sú celkom dobré.Pri prehrávaèi iRiver iMP-400 sme skúšali viaceroCD-R i CD-RW médií. Pri našich pokusoch bolomoné prehráva zo všetkých typov médií. Podporovanýmiformátmi sú populárny MP3, ale aj WMAa ASF. Pri prehrávaní sa nám pozdávala monosnastavenia výšok i basov, ako i rýchloprehrávanierýchlosou 2×, 4× a 6×.Pri poèúvaní FM rádia sa stanice zobrazujú lenpomocou ich frekvencie, nemá teda funkciu RDS.Prednastavi môete 20 staníc, kdispozícii je aj automatické vyh¾adávaniestaníc. Ako anténaslúi kábel k slúchadlám. Pri vypnutísi prístroj nastavené vo¾by zapamätáa môete ich tak rýchlo poui. Pokia¾ mátenastavené FM rádio, od zapnutia prístroja domonosti poèúvania rádia uplynie len 5 sekúnd.No keï sme mali predvolený prehrávaè,od zapnutia do monosti poèúvania súborovna médiách uplynulo a 35 sekúnd a to jenaozaj ve¾a. Navštívili sme stránku výrobcu(www.iriver.com), kde sa nachádza najnovšia verziafirmware. Jeho inštalácia je jednoduchá – programnapálite na CD médium, to vloíte do mechaniky aproces je ïalej automatizovaný. Po nabehnutínového firmware a vypnutí úvodnej animácie sanám poradilo zníi dobu èakania na prehrávaniena akceptovate¾ných 16 sekúnd.Napájanie je riešené zaujímavo. Primárnymzdrojom sú nikel-metal-hydridové batérie, ktorévystaèia na 12 hodín reprodukcie. Aby ste tútodobu reprodukcie ešte predåili, je v dodávke ïalšízdroj, do ktorého dávate dve bené ceruzkové(AA) batérie. Pod¾a výrobcu by takéto alkalickébatérie mali vydra na ïalších 10 hodín prevádzky.Problém je však v tom, e pri zapojení externéhobatériového zdroja by ste mali vybra nabíjate¾nébatérie z prehrávaèa, èo nie je ve¾mi pohodlné.Pri pouívaní sa nám prehrávaè páèil. Je dostenký, vydrí dostatoène dlho pracova na batériea kvalita prehrávania hudby je vynikajúca. Kvalitapríjmu rádiového signálu však skôr zodpovedámonostiam mobilného zariadenia. Dlhú dobu štartupri prehrávaèi povaujeme za najväèšiu nevýhodutohto prístroja. Mali sme problémy aj s tým,e ak si chcete pripevni dia¾kový ovládaè napr. navetrovku, urèite pri tom stlaèíte aj niektoré z tlaèidielna ovládaní. Dá sa tomu zabráni blokovanímtlaèidiel, ale nie je to celkom ono. elali by sme siaj pevné puzdro na prehrávaè s monosou uchyteniana opasku.Hodnotenie:☺ Kvalita prehrávania☺ Podporované formáty☺ Dizajn a kvalita vyhotovenia☹ Dlhá doba štartu prehrávania☹ Dodané puzdro nemá pevný tvar a nedá sa uchyti na opaskuOndrej MackoT E C H N I C K ÉPodporované formáty: MP3/WMA, ASFPodporovaný bit−rate: 8 ÷ 320 kb/sFrekvenèný rozsah: 20 ÷ 20 000 HzOdstup signál – šum: 90 dBaFrekvenèný rozsah FM rádia: 87,5 ÷ 108 MHzEkvalizér: Normal, Pop, Rock, Jazz, Dance, Classic, Metal,U−bass, UserRozmery: 135 × 140 × 17 mmHmotnos: 193 gramov bez batériíZáruka: 12 mesiacovCena: 9158 Sk bez DPH / 10 990 Sk s DPHZapoièal: FAST PlusP A R A M E T R E4/2003 PC REVUE 59

H A R D W A R EKyocera FS−6020TECHNICKÉ PREDSTAVENIEIde o novinku v oblasti laserovej tlaèepre formát A3. V podstate je to tlaèiareòKyocera FS-1010, ktorá je upravenátak, e môe tlaèi aj na väèší formát.Prepracovaný je vstupný zásobníka zdokonalil sa aj tlaèový mechanizmus.Zaujímavé je, e na prvý poh¾adby ste ani neverili, e táto tlaèiareòskutoène dokáe tlaèi na formát A3.Je ve¾mi kompaktná a svojimi rozmermiskôr zodpovedá tlaèiaròam pre formátA4. Manipulova s òou môe ajjeden èlovek. Vstupný podávaè je konštruovanýtak, e je ho moné premeniz ve¾kosti A4 na A3. Pritom sa jehozadná èas vysúva a pri umiestnenído tlaèiarne podávaè presahuje jej pôdorys.Ovládací panel je preh¾adný – nájdetetu LCD displej, èerveným oznaèenétlaèidlo na zrušenie tlaèe a zelenéje potvrdzovacie tlaèidlo. V systémemenu sa pohybujete pomocou kurzorovýchtlaèidiel.Vstupný zásobník je v spodnej èastitlaèiarne. Na jeho prednom paneli sanachádza otoèný ukazovate¾ formátuvloeného papiera. Tento ukazovate¾nastavuje pouívate¾ a jeho poloha sasníma a zobrazuje na LCD displeji.V strednej èasti tlaèiarne je multifunkènýzásobník – sem sa vkladajúpapiere manuálne. Pri tlaèipostupuje papier zo spodného zásobníkaalebo stredného multifunkènéhozásobníka, prechádza tlaèiaròoua umiestòuje sa do výstupnéhozásobníku, prièom papier opisujedráhu v podobe písmena U. Tlaèiareòvšak nie je priamo urèená napriamu dráhu papiera. Staèí len miernezdvihnú jeden z otáèacích mechanizmova zabezpeèíte tak vychádzaniepapiera v zadnej èasti tlaèiarne.Štandardným pripojením tlaèiarnek poèítaèu je paralelný alebo USB port.Prikúpi sa dá aj pripojenie na poèítaèovúsie. Ïalšou zaujímavosou jeèítaèka pre pamäové karty typu CompactFlashalebo Microdrive. Na tietopamäové zariadenia si môete ukladašablóny dokumentov, fonty, logáa pod.Tlaèiareò mono rozlièným spôsobomrozširova – prikúpi sa dá napr.duplexná jednotka, doplnkové vstupnézásobníky alebo odkladací kabinet.Tlaèiareò sme skúšali v podnikovomprostredí, prièom sme ju prepojilipomocou paralelného i USB portu.Tlaèili sme naše bené testovaciedokumenty, pridali sme aj test tlaèe vspolupráci s dizajnérskym programomBentley Microstation. Navytlaèenie 50 kópií strany formátuA4 sme potrebovali asi tri minúty(3:12). Z toho vyplýva prepoèítanárýchlos tlaèe 15,5 str./min. Na tlaè50-stranového dokumentu sme èakalilen o nieèo dlhšie (3:24). Z programuMicrostation sme najprv tlaèilisituaèný plán budovy na formát A4 apotom ten istý dokument na formátA3. V prípade A4 sme èakali 16 sekúnd,pri A3 bol plán hotový za 20sekúnd. Merali sme aj rýchlos motora,prièom sme tlaèili prázdne strany adobu tlaèe sme zaèali mera od prvéhopohybu papiera. Pri takomto spôsobetlaèiareò dosiahla rýchlos 19,2str./min. Kvalitu tlaèe sme hodnotilina základe tlaèe reklamného plagátu– zistili sme dobré vyplnenie aj malýchdetailov a správne podanie úrovnísivej farby.T E C H N I C K É P A R A M E T R ETechnológia tlaèe: laserová, ECOSYSProcesor: PowerPC 405/200 MHzPamä: štandardne 16 MB, max. 144 MBRýchlos motora: 20 str./min. A4, 11 str./min. A3Doba tlaèe prvej strany: 10 sekúndDoba zahrievania: 30 sekúndTlaèový jazyk: PLC 6, KPDL3 (PostScript Level 3)Rozlíšenie: 1200 dpi, pri KPDL3 aj 2400 dpiMaximálne mesaèné zaaenie: 65 000výtlaèkovKapacita vstupného zásobníka: 250 listov,max. 1350 listovKapacita výstupného zásobníka: 250 listov-om-Spotreba: max. 422 WMaximálny hluk: 49 dBARozmery: 467 × 410 × 310 mmHmotnos: 18 kgPrevádzkové náklady: toner na 10 000výtlaèkov pri 5−percentnom pokrytí, cena3950 Sk bez DPH. Cena vytlaèenia jednejstrany: 3950/10 000 = 0,395 Sk bez DPH,0,474 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacov, na valec 3 roky alebo200 000 výtlaèkovCena: 45 900 Sk bez DPH / 55 080 Sk s DPHZapoièal: Columbex International, a. s.60 PC REVUE 4/2003

H A R D W A R ETlaèové servery Axis Axis 5900aj pripojenie do siete ethernet. Na rozdielod modelu 5900 však disponujebezdrôtovou technológiou Bluetooth.To znamená, e spojenie je monébezdrôtovo, bez podmienky priamejvidite¾nosti, ale len v priestorovo obmedzenomrozsahu. Na zvýšenie dosahuobsahuje Axis 5800+ Mobile ajmalú vysúvaciu anténu. Bluetooth saèasto vyskytuje aj vo vreckových poèítaèochalebo mobilných telefónocha Axis 5800+ aj niektoré z nich podporuje(napr. Ericsson R520). Vïakapodpore univerzálnych štandardov jetento server pouite¾ný aj v heterogénnomsieovom prostredí.Konfigurácia pomocou internetovéhoprehliadaèa i nastavenie tlaèiarníje obdobné ako v predchádzajúcomprípade.Axis 5800+ MobileV tomto èlánku si predstavíme zariadenia,ktoré sa uplatnia hlavne v podnikovomnasadení. Umoòujú totipripoji na poèítaèovú sie tlaèiareòaj bez toho, aby mala vlastné sieovépripojenie. Niektoré tlaèové serveryumoòujú pripojenie aj viacerých tlaèiarnía niektoré podporujú aj bezdrôtovépripojenie klientskych stanícna tlaèiareò. Takýmto spôsobom zaistítev podnikovom prostredí vyššiuefektivitu vyuitia tlaèiarní, pretoeju môu pouíva viacerí pouívatelia,bez potreby ahania káblov a PC vofunkcii print servera.AXIS 5900Ide o tlaèový server, ktorý umoòuje pripojeniepomocou siete ethernet alebobezdrôtovým spôsobom pomocou technológieWi-Fi (802.11b). Má pripojeniena externý napájací zdroj a dva výstupyna pripojenie tlaèiarní. Tlaèový server jemoné pripoji do siete ethernet. Konfiguráciaservera je moná buï automatickypomocou programu IP JumpStarter,alebo manuálne. Celé nastavovanietohto servera sa po zistení adresy IPrealizuje pomocou internetového prehliadaèa.V tomto prostredí na konfigurujútlaèiarne pripojené na výstupy napripojenie tlaèiarní. Takisto sa dá vytlaèitestovacia stránka, získa štatistikatlaèe z pripojených tlaèiarní. Medzinastaveniami nájdete aj monos emailovejnotifikácie problému s tlaèiaròou.Zaujímalo nás hlavne riešenie, priktorom je moné prepoji poèítaè atlaèový server bezdrôtovo. Vyuili smeAxis 5810 pri tom notebook so zabudovanoukomunikáciou Wi-Fi a server sme pripojili.Skúšali sme aj dosah v rámcicelej budovy a boli sme schopní tlaèiz ktoréhoko¾vek miesta aj cez tristeny. Ide teda o riešenie, ktoré budezaujíma hlavne mobilných pouívate¾ovs notebookom, tí budú môc tlaèiz ktoréhoko¾vek miesta v kancelárii.Takisto je to riešenie pre konferenciealebo biznis centrá.Podporovanými operaènými systémamisú Windows 95/98/NT/2000/XP,Linux/Unix, NetWare a Apple EtherTalk.Firmware v tomto zariadení je upgradovate¾ný.AXIS 5800+ MOBILEIde o tlaèový server, ktorý opä umoòujepripoji dve tlaèiarne a obsahuje Axis 5900Pripojenie dvoch tlaèiarníPripojenie na ethernet a Wi−FiElektrická spotreba: 7,2 WPredný panel: dve signalizaèné LED, testovacietlaèidloRozmery: 160 × 29 × 129 mmHmotnos: 270 gZáruka: 36 mesiacovCena (bez/s DPH): 16 900 Sk / 20 280 Sk Axis 5800+ MobilePripojenie dvoch tlaèiarníPripojenie na ethernet a BluetoothElektrický odber: max. 1 APredný panel: dve signalizaèné LED, testovacietlaèidloAXIS 5810Toto zariadenie je z predstavovanýchriešení najjednoduchšie.Umoòuje tlaè z mobilnýchzariadení, ktoré podporujútechnológiu Bluetooth. Mô-e ís o stolný poèítaè, notebook, vreckovýpoèítaè alebo mobilný telefón.Zároveò je aj najmenšie a pripája sapriamo na paralelný port tlaèiarne.Zariadenie je však aj v tomto prípadeexterným napäovým zdrojom,pokia¾ napájanie nezaisuje priamoparalelný port tlaèiarne (obyèajnenezabezpeèuje). Konfigurácia je ve¾mijednoduchá – zariadenie pripnetena tlaèiareò a vlastne môete zaèatlaèi. Aj v tomto prípade je firmwareupgradovate¾ný na stránke výrobcu.Celkovo tieto zariadenia umoòujúvyuívanie podnikových tlaèiarníhlavne pre majite¾ov notebookov sozabudovanými modernými komunikaènýmitechnológiami.Ondrej MackoT E C H N I C K É P A R A M E T R ERozmery: 160 × 25 × 135 mmHmotnos: 250 gZáruka: 36 mesiacovCena (bez/s DPH): 21 300 Sk / 25 560 Sk Axis 5810Pripojenie k jednej tlaèiarniPripojenie pomocou Bluetooth 1.1Elektrický odber: max. 1 APredný panel: dve signalizaèné LED, testovacietlaèidloRozmery: 62 × 20 × 72 mmHmotnos: 51 gZáruka: 36 mesiacovCena (bez/s DPH): 8500 Sk / 10 200 SkZariadenia zapoièal: Canex, s. r. o.4/2003 PC REVUE 61

H A R D W A R E2×TV Tuner FlyVideoTelevízne karty znaèky Animation Technologiessa radia na našom trhu donišej cenovej kategórie. Pre našincavšak môu by zaujímavé svojím pomeromceny a výkonu, ktorý jednoznaènehovorí v ich prospech. Domáci pouívate¾nepotrebuje špièkovú kartu zamnoho tisíc korún, nabitú funkciami,ktoré ani nevyuije. Predstavíme vámpreto dva z jednoduchších modelov tejtoznaèky TV kariet.FLYVIDEO 2000V tomto prípade ide o základný monofónnymodel televíznej karty pripájanejna slot PCI, ktorá navyše dokáezachytáva aj rádiový signál.Okrem samotnej karty v dodávke nájdetedia¾kové ovládanie, ovládaèe aobsluný softvér na CD, krátky manuála FM anténu.Inštalácia karty je bezproblémová,softvér ju okamite deteguje a umonívám spusti automatické ladenievšetkých dostupných televíznych kanálova FM staníc. Karta ich dokáeuloi a 125, dodatoène máte monosupravi ich poradie, prípadneich premenova èi manuálnedoladi. Karta zvládnemaximálne rozlíšenie 720 × 576pixelov na celú obrazovku a v takomtomaximálnom rozlíšení dokáe televíznysignál aj zachytáva do formátuAVI alebo ako statické obrázky do formátuBMP. Pomocou programov Life-View Editor a LifeView Encoder potommôete zachytené video ïalej spracova,zostriha a prekonvertova do formátuMPEG I/II. Ak vám neprekáamonovýstup, je táto karta vhodnou alacnou vo¾bou na domáce sledovanieTV signálu na poèítaèi.FLYVIDEO 3000Karta s vyšším èíselným oznaèenímmodelu sa od predchodcu líši v schopnostiprijíma televízny signál v stereokvalite.V ostatných vlastnostiachje potom karta identická s niším modelom.V dodávke rovnako nájdetesamotnú kartu, miniatúrny dia¾kovýovládaè, kábel pre FM anténu, krátkuinštalaènú príruèku a CD s aplikáciamia ovládaèmi. Aj pri tomto modeliladenie prebieha automaticky a nauloenie je pripravených a 125 vo¾nýchpozícií. Manuálne ladenie nadetailné zlepšenie obrazu je krokovanépo 0,25 MHz. Všetky ïalšie nastaveniaobrazu sú potom kedyko¾vekdostupné cez menu OSD.Maximálna snímate¾ná plocha je ajpri tejto karte 720 × 576 pixelov pri30 okienkach za sekundu a aj tu mátemonos ukladania do formátov AVI FlyVideo 2000Zvuk: monoPoèet kanálov: 125OSD: ánoTeletext: ánoNormy: PAL−B/G, PAL−D/KCena: 2060 Sk bez DPH / 2472 Sk s DPHZapoièal: Libra Electronicsalebo BMP. Následný strih a konvertovaniedo formátu MPEG I alebo II súu¾ahèené za pomoci aplikácií LifeViewEditor a LifeView Encoder. Podporovanýje okrem prijímania televíznehosignálu aj príjem teletextu. Ob¾úbenételevízne stanice si môete zaradi dozloky Favorites, aby ste ich mali èonajlepšie dostupné. Karta tak poskytujeve¾mi dobrý pomer ceny a výkonu.Martin TuroòTECHNICKÉ PARAMETRE FlyVideo 3000Zvuk: stereoPoèet kanálov: 125OSD: ánoTeletext: ánoNormy: PAL−B/G, PAL−D/KCena: 2190 Sk bez DPH / 2628 Sk s DPHZapoièal: Libra Electronics2×Bluetooth headsetNie je to tak dávno, èo sa rozhranieBluetooth zdalo bez budúcnosti. Situáciasa však razantne otoèila a dnesèoraz èastejšie vidie túto technológiunasadenú v bených zariadeniach.Jedným zo segmentov, kde by sa mohlapresadi, sú napríklad headsety urèenépre mobilné telefóny. Bluetooth,ako bezdrôtová technológia komunikáciemedzi zariadeniami, koneèneposkytuje dostatoène vysoký komfort,ako telefonova s vo¾nými rukami.Výhodou pritom je, e zariadeniavïaka pouitej technológii nepotrebujúvzájomný kontakt a bez problémovspolupracujú aj na vzdialenosdesiatich metrov. Jednoduchá je ajich inštalácia pozostávajúca z trochkrokov, ktoré opíšeme neskôr. Lenpre informáciu uvádzame, e oba headsetysme testovali s mobilným telefónomSony Ericsson T68i.BLUETAKE BT400Tento ve¾mi kompaktný headset sadodáva v troch farebných vyhotoveniach– bielom, tmavomodrom a sivom.V dodávke nájdete samotné zariadenie,nabíjací adaptér a ve¾mi struènúpríruèku na inštaláciu. Na tele zariadeniav zadnejèasti nájdetetlaèidlo, ktoré v závislostiod stavu plní trifunkcie. V prvom rade pri jeho podr-aní sa aktivuje headset, neskôr potomslúi na prijímanie a ukonèovaniehovorov, ako aj na zmenu hlasitostiheadsetu.Tvar headsetu Bluetake BT400 jeupravený tak, aby dobre pri¾ahol ktvári, a pracka na uchytenie za uchomje z tvrdenej gumy, ktorá sa nešmýkaa headset drí optimálne pri vašomuchu tak, aby zvuk nebol nièím rušený.Štandardne je headset nastavenýna pouívanie na pravom uchu, ak hovšak chcete nosi na ¾avom, staèí lenotoèi gumovú úchytku.Inštalácia je ve¾mi jednoduchá,headset staèí zapnú a následne aktivovavyh¾adávanie Bluetooth zariadeniavo vašom mobilnom telefóne. Poúspešnom nájdení sa headset objavív zozname pripojených zariadení a vys ním môete zaèa pracova. Medzipodporované telefóny patria Ericsson739 R520m, Sony Ericsson T68, T68i,Nokia 6310, 6310i a 8910.WICOS 201HDruhý headset pracujúci za pomocitechnológie Bluetooth bol znaèkyWICOS. Jeho rozmery sú trošku väèšieako pri prvom testovanom produkte,aj jeho vyhotovenie je trochu odlišné– pridaný je kåb, ktorý umoòuje jemnépootoèenie mikrofónovej èastiheadsetu. Odlišné je aj uchytenie headsetuna uchu, ktoré je riešené plastovýmzáhybom. Aj keï nasadenie je vtomto prípade ašie, pretoe plastúchytky nie je ohybný, headset vynikajúcopri¾ne k uchu a jeho nechcenézošmyknutie je vylúèené.WICOS 201H obsahuje dve tlaèidlá,prvé slúi na zapínanie headsetu a naprijímanie a ukonèovanie hovoru. Tlaèidloje dostatoène ve¾ké a jeho umiestneniena zadnej strane reproduktorazjednodušuje ovládanie. Druhé tlaèidloslúi na ovládanie hlasitosti zvukuvychádzajúceho zreproduktora.Inštalácia je takistojednoduchá, pozapnutí headsetu ho staèínecha aktívnym a v jeho blízkostispusti vyh¾adávanie zariadeníBluetooth na mobilnom telefóne podporujúcomtúto technológiu. Ïalšiekroky sú potom identické s predošlýmproduktom.Dobíjanie tohto modelu prebiehacez externú kolísku, na ktorú sa pripájaadaptér. Na jedno úplné nabitieby headset mal vydra do 2 hodínhovoru a a 72 hodín v pohotovostnomreime.Martin TuroòTECHNICKÉ PARAMETRE BLUETAKE BT400Hmotnos: 10 gCitlivos: < 84 dBMVýdr na batérie: max. 3 hodiny hovoruCena: 4590 Sk bez DPH / 5508 Sk s DPHZapoièal: Pro, s. r. o. WICOS 201HHmotnos: 22 gCitlivos: < 84 dBMVýdr na batérie: max. 2 hodiny hovoruCena: 4590 Sk bez DPH / 5508 Sk s DPHZapoièal: Pro, s. r. o.62 PC REVUE 4/2003

Alcatel OT 715vý kábel na sériový port poèítaèa (kábelje súèasou dodávky).GPRS je samozrejmosou, v telefóneje dokonca jeho najvyššia verzia, tedatrieda 10 (4 + 2 kanály). Po úvodnomnastavení sa tak môete s telefónompripája k internetu alebo ho pouívaako modem pre váš poèítaè.Na priloenom CD nájdete komunikaènýsoftvér, ktorý vám umoní odosielanieSMS správ, e-mailov èi faxovpriamo z poèítaèa, nechýba ani monospripojenia sa cez GPRS. Ïalej je tosoftvér na tvorbu polyfonických zvonení,ako aj ich galéria a utilita na úpravuobrázkov, ktoré chcete do telefónu nahra.ZÁVER. Alcatel OT 715 má dobré šancesta sa silným lákadlom na trhu smobilnými telefónmi strednej triedy.Poskytuje mnostvo funkcií zarozumnú cenu. Jeho ovládanieje pritom ve¾mi jednoduché, apokia¾ sa povznesieteMobilné telefóny tohto francúzskehovýrobcu boli doteraz u nás známeskôr ako lowendové. Sama spoloènosvšak vyhlasuje, e Alcatel OneTouch 715 vyboèuje z radu. Práve vòom by mali nájs pouívatelia vysokúfunkènos, spojenú s eleganciou.ROZMERY A DIZAJN. Prvé, èo mana telefóne upútalo, bol oèividnýúmysel dizajnéra o retroštýl.Minimálne zaoblenia,kombinácia tmavosivejfarby a chrómového lesku,všetky tieto faktory spolu vzbudzujúdojem elegantnosti. Za tentotelefón sa tak nemusíte v spoloènostihanbi, je to klasika v kadom smere.Aj jeho rozmery a hmotnos sú prijate¾né,telefón dobre sadne do ruky aani vo vrecku nohavíc príliš netlaèí.DISPLEJ A BATÉRIA. Displej je tým,èo je na tomto modeli najviac diskutované.Ak sa dnes povie manaérskytelefón, kadý si predstaví ve¾ký farebnýdisplej. Alcatel OT715 má obrovskýdesariadkový displej, ktorý jeskvele èitate¾ný a výborne podsvietenýmodrou farbou. Ale má to jeden háèik:displej nie je farebný. Pre niekohomono fakt, ktorý rozhodne, e si telefónnezakúpi, no pri testovaní som sapresvedèil, e farebnos nie je všetko apri tomto modeli mi pravdupovediacnijako nechýbala. Ïalšia výhodná funkciaje zoom, ktorý umoòuje zmenureimu zobrazovania medzi 7 alebo 10riadkami. Displej vie fungova aj našírku, èo oceníte najmä pri hraní hieralebo písaní dlhších SMS správ.Batéria má ve¾mi prijate¾né rozmeryaj hmotnos a je pevne prichytená kzadnému krytu telefónu. Jej kapacita je720 mAh a prekvapivo udrala telefónpri ivote a pä dní, a to bez vypínaniana noc a dennom objeme telefonovaniaasi 30 minút spolu s odoslaním20 SMS denne. Výrobca pre maximálnudåku hovoru udáva èas 360 minút,èo je ve¾mi prijate¾ný údaj. Pochválichcem aj nabíjaèku zariadenia, ktorú jemoné oznaèi za prenosnú.KLÁVESNICA A OVLÁDANIE. Alcatelu tradiène pri ovládaní stavil najoystick a za toto riešenie ho trebapochváli. Ten je ve¾mi citlivý na dotyk,na druhej strane má však tú správnumieru odporu, aby sa samovo¾nenepohyboval. Pri stlaèení slúi joystickako potvrdzovacie tlaèidlo, natelefóne ho dopåòajú dve ïalšietlaèidlá, ktoré okrem iného slúia naprijatie a ukonèenie hovoru.Doplnkové je malé tlaèidlona ¾avom hornomboku telefónu,ktoré má programovate¾núfunkciu, môe napríkladotvára ponuku sluieb.Mono sa vám zdá, e tlaèidiel je natelefóne príliš málo, no ich vhodnoukombináciou pokryl Alcatel pohodlnéovládanie všetkých funkcií. Ako doplnokje tu navyše monos ovládaniatelefónu hlasom, keï si môete k ¾ubovo¾nýmúkonom priradi hlasový povel.Spolu tak môete v modeli One Touch715 ovláda a 20 funkcií. Poteší ajmonos pripojenia externej klávesnice,ktorá umoòuje pohodlnejšiu prácunapríklad pri písaní SMS správ.APLIKÁCIE A DODATOÈNÁ VÝBA−VA. Alcatel OT 715 obsahuje prepracovanýorganizér, ktorý pojme a 60záznamov. Telefónny zoznam má kapacitu800 kontaktov, prièom ku kadémumôete priradi viacero údajov.Poteší delenie telefónneho zoznamu naten umiestnený na SIM karte, hlavný,pracovný a súkromný, vyh¾adávanievšak môe prebieha vo všetkých naraz.Ve¾mi dobre je vyriešený aj diár,ktorý vám umoní detailne si rozplánovavaše dni. Vïaka ve¾kému displejusa v naplánovaných polokáchpohybujete ve¾mi rýchlo a nestratítepreh¾ad. Dáta si navyše môete synchronizovas PDA alebo s údajmi vprograme MS Outlook. Poteší aj monosukladania si hlasových poznámokèi vlastných obrázkov. Na komunikácius okolím je urèený port IrDA,nechýba však ani pripojenie cez dáto-nad absenciu farebného displeja, nenájdetena òom iadne väèšie chyby. Zazmienku azda stojí pomerne labilnýkryt dátového konektora, ktorý nie je ktelefónu uchytený, a tak po èase hrozíjeho strata. Tento detail by som všakbral len ako malú chybièku krásy vzh¾adomna ostatné výhody telefónu.Hodnotenie:☺ Klávesnica☺ Podsvietenie☺ Joystick☺ Hlasové ovládanie☺ Rozmery displeja☹ Labilný kryt na pripojenie dátového káblaMartin TuroòTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 116 × 43 × 20 mmHmotnos: 88 gBatéria: Li−Pol 720 mAhDisplej: 100 × 150 bodov, 4 odtiene sivejGSM: 900/1800 MHzWAP: 1.2.1GPRS: ÁnoJava: NieIrDA: ÁnoBluetooth: NieMMS: NieCena: 6660 Sk bez DPH / 8000 Sk s DPHZapoièal: Alcatel Mobile Phones Division

H A R D W A R EOlympus W−10Revoluènouèrtou digitálnehodiktafónu Olympus W−10je súèasné spracovanie zvukovéhoa obrazového záznamu, prièom druhýz menovaných slúi v procese ïalšiehospracovania ako index.C H A R A K T E R I S T I K APodobne ako v iných oblastiach aj pri diktafónochpomaly, ale isto dochádza k prechoduod klasických analógových modelovk digitálnym. Podobne ako v oblastidigitálnej fotografie aj tu patrí k lídromspoloènos Olympus. Jej najnovšímodel sa do histórie digitálnych záznamníkovistotne výrazne zapíše. Preèo?Odpoveï je jednoduchá: v Olympuse majú radinetradièné riešenia, a tak k raritám v ponuke digitálnychaudiozáznamníkov po modeli DM-1, ktorýje moné pouíva aj ako MP3 prehrávaè, prichádzaïalší pokus o zmenu – kombinácia digitálneho záznamníkaa fotoaparátu!ZÁZNAMNÍK S FOTOAPARÁTOM? Mono ste saspýtali, èo je na tom také zvláštne, veï na trhu ujestvujú modely univerzálnych zariadení, ktoré umoòujúnielen realizova audiozáznam, ale aj snímadigitálne fotografie, prípadne digitálne video! Mátepravdu takéto prístroje skutoène jestvujú, ibae anijeden z nich to nevie súbene! Vývojári spoloènostiOlympus si povedali, e sa pokúsia takýto produktvytvori, a podarilo sa. Diktafón W-10 je nielendigitálnym záznamníkom a digitálnym fotoaparátom,ale aj ich kombináciou. V prípade, e je prístrojpripojený k poèítaèu, je ho moné pouíva ajako webovú kamerku.TECHNICKÉ PARAMETRE A DODÁVKA. DiktafónOlympus W-10 je zvláštny nielen u spomenutoukombináciou funkcií, ale aj svojím nápadnýmdizajnom. Zariadenie vyuíva na ukladanie záznamuzabudovanú pamä flash s kapacitou 16 MB,napájajú ho dve mikroceruzkové batérie (AAA), ktorého udria v prevádzke 24 hodín, rozmery prístroja(29,5 × 119,5 × 19,5 mm) a hmotnos (70 gramov)patria rovnako k jeho prednostiam. Integrovanápamä flash s kapacitou 16 MB umoòuje uloi maximálne3 hodiny audiozáznamu (ak pouijete re-im Long Play). Keï sa rozhodnete pre kvalitnejšíStandard Play, maximum sa skráti na 67 minút, akeby ste chceli nahráva v maximálnej kvalite (re-im High Quality), doba záznamu sa skráti na 45minút. Prístroj disponuje monosou meni charakteristikua citlivos mikrofónu pod¾a toho, èi sa pouívana diktát (nišia citlivos) alebo záznam hovoru(vyššia citlivos). Audiozáznamník tie podporujefunkciu Voice-activated recording èi VCVA,ktoré zabezpeèujú spustenie nahrávania v momente,keï mikrofón identifikuje zvuk. Totoriešenie šetrí kapacitu zabudovanej pamäte a, samozrejme,predluje aj ivotnos batérií.Základom digitálneho fotoaparátu je objektív spevnou ohniskovou vzdialenosou a snímaè typuCMOS s 300-tisíc snímacími bodmi. Exponované fotografiesú ukladané v rozlíšení VGA 640 × 480a vo formáte JPEG do samostatného adresára. Kebysme celú pamä vyhradili iba pre ne, zmestiloby sa ich do nej 250. Na záznam audia sú k dispozíciidva adresáre (A a B), prièom do kadého monouloi maximálne 100 súborov (audio je vo formáteWAV). Podrobnejšiu špecifikáciu prístroja nájdetev tabu¾ke.V dodávke sú okrem prístroja aj dve batérie, prepojovacíkábel (mini USB) na pripojenie k poèítaèu,slúchadlá, ochranné puzdro, CD-ROM s programovýmvybavením (Olympus Voice Album a ovládaèe)a, samozrejme, príruèka pouívate¾a.POH¼AD Z PRAXE. Práca s týmto diktafónom jepri vytváraní záznamu rovnaká ako pri ktoromko¾vekinom modeli. Jediný rozdiel je, e ak chcete,môete si na vhodnom mieste spravi fotografiu. Táje síce uloená v adresári urèenom na ukladanie fotografií,ale je „zviazaná“ s aktuálnym zvukovým záznamoma èasovou znaèkou, ktorá zaisuje synchronizáciuaudia a fotografií. Ak pravidelne pouívatediktafón, iste máte skúsenos s vyh¾adávaním konkrétnejpasáe èi jej opakovaným prehrávaním. Právev tom spoèívala najväèšia výhoda digitálnych záz-64 PC REVUE 4/2003

H A R D W A R EaPracovná plocha programu Olympus Voice Album je rozèlenená na trièasti, v ¾avej si pouívate¾ definuje, s akými údajmi bude pracova,v strede je aktuálny zoznam záznamov a v pravej èasti sú fotografiez „indexu“, zviazané s aktuálne vybraným audiozáznamníkom.Na èasovej osi záznamu sú v miestach, keï boli exportované snímky,„znaèky“ (a).namníkov: èlovek si v priebehu záznamumohol robi indexové znaèky,pomocou ktorých sa následne orientovalv zázname. Pri jednej prednášketýdenne a v prípade, e si záznamyspracúvate sami, je to vyhovujúceriešenie. Ibae ak je záznamov ve¾aalebo vám ich spracúva niekto iný, situáciasa diametrálne mení. Iste je tojednoduchšie a rýchlejšie ako pri klasickompáskovom diktafóne, ale stáleto nebolo ono. Tým, e vývojári „zviazali“obraz a zvuk do jednej informácie,prièom obraz sa vyuíva ako index,dochádza k revoluènej zmene aj v spôsobepráce so získanými záznamami.Spracovanie získaných záznamovaj ich prenos na poèítaè sa realizuje vprostredí aplikácie Olympus VoiceAlbum. Prenos údajov zo záznamníkado poèítaèa je jednoduchý a dostatoènerýchly. Pouívate¾ si môevybra spôsob prenosu údajov, buïprenáša údaje po jednotlivých záznamoch,alebo všetky naraz. V obochprípadoch sa súèasne prenáša audio iobraz, ktoré sú vytvorené súbene.Manipulácia so záznamami v prostredíprogramu nekladie na pouívate¾anijaké zvláštne nároky. Pouívate¾môe ovláda prehrávanie zvukovéhozáznamu priamo alebo prostredníctvomobrazového indexu. Rovnako má monoszvoli opakované prehrávanie sekvencieèi definovanie oblasti záznamu,ktorá má by prehratá. Podporu spätnéhonaèítania záznamov do prístrojamono povaova za samozrejmos.ZÁVER. Kombinácia digitálneho záznamníkas digitálnym fotoaparátomsa na trhu objavila u dávnejšie, vytvorivšak koncept zariadenia, ktorétieto funkcie môe vykonáva simultánne,chcelo trocha vtipu a odvahy.W-10 je zaujímavé riešenie, ktorévhodne spojilo dve funkcie do jednej,prièom nový prístroj, ktorý taktovznikol, má znaènú šancu na úspech.Na jednej strane by bolo monéprístroju vyèíta niektoré vlastnosti,napríklad to, e s fotoaparátom spravíteprijate¾nú snímku iba za ideálnychsvetelných podmienok, absenciublesku, absenciu LCD monitora nazobrazenie snímok alebo nišiu kapacitupamäte. Je to však prvá generáciatohto typu prístroja a spomínanéfunkcie by zniovali ivotnos batérie.Objektívne však treba prizna, eW-10 je odvány krok do neznáma, aak ho budeme hodnoti ako celok,musíme uzna jeho jedineènos.Hodnotenie:☺ Celková koncepcia☺ Výdr na batérie☹ Kapacita pamätePeter OrviskýTECHNICKÉ PARAMETREPamä: 16 MB interná flashPodporované formáty: WAV (zvuk) / JPG(fotografie)Rozhranie: USBDåka záznamu: HQ: 45 min., SP: 67 min.,LP: 180 min.Senzor fotoaparátu: 1/4", VGA, C−MOSPoèet snímacích bodov: 300 000Rozlíšenie snímaèa: 640 × 480 bodovObjektív, svetelnos, ohnisko: 4 šošovky;F2.8 / 6,5 mm (ako 61 mm pre 35 mm)Napájanie: 2 × 1,5 V / AAARozmery: 29,5 × 119,5 × 19,5 mmHmotnos (s batériami): 70 gCena: 5825 Sk bez DPH / 6990 Sk s DPHDodávate¾: Olympus SK4/2003 PC REVUE 65

H A R D W A R EUSB 2.0 a FireWire `a la AdaptecAk si v súèasnosti kupujete nový poèítaè– a je jedno, èi je to desktop alebonotebook –, prakticky automatickyzískate rozhranie USB 2.0, v prípadevýkonnejších notebookov aj Fire-Wire. Pri desktopoch je situácia trochaodlišná a rozhranie FireWire akoštandardné príslušenstvo je zriedkavosou.Ešte horšie sú na tom vlastnícistarších poèítaèov a notebookov.Práve pre tieto skupiny pouívate¾ovponúka spoloènos Adaptec zariadenia,ktoré komplexne pokrývajúich potreby.AdaptecAUA−1420AdaptecAUA−3121ADAPTEC AUA−1420Toto zariadenie je urèené pre pouívate¾ovnotebookov, ktorí vo svojichstrojoch nemajú rozhranie USB 2.0.Zariadenie je vo vyhotovení pre slotPC CARD. Disponuje dvoma portmiHighSpeed USB, ktoré, samozrejme,podporujú aj pripojenie periférií srozhraním USB 1.1, a konektorom,prostredníctvom ktorého je vyvedenénapájacie napätie (5 V). Vïakatomuto riešeniu môete k notebookupripoji modernú vysokorýchlostnúnapa¾ovaèku, externý diskalebo ¾ubovo¾né iné zariadenie s rozhranímUSB. Vïaka vyvedeniu napájaciehokonektora nemusíte so sebounosi napájací zdroj pre pripojenézariadenie. Súèasou dodávky jeinštalaèné CD obsahujúce ovládaèepre operaèné systémy Microsoft Windows98 SE, Me, 2000 a XP. Zariadenieje moné poui aj v notebookochApple. Inštalácia zariadeniaje jednoduchá, staèí adaptér zasunúdo slotu PC Card a vloi inštalaènéCD do mechaniky CD-ROM.Cena: 3208 Sk bez DPH / 3850 Sk s DPHAdaptecAFW−1430ADAPTEC AFW−1430Podobne ako predchádzajúci modelaj adaptér Adaptec AFW-1430 sa dodávavo vyhotovení PC CARD. Totovšak obsahuje radiè typu FireWire(IEE 1394, i-Link). Adaptér AFW-1430disponuje tromi portmi FireWire, mávyvedený napájací konektor a umoòujepripoji a 62 externých FireWirezariadení. Podobne ako AUA-1420aj toto zariadenie umoòuje pripojivysokorýchlostné periférie (CD a DVDnapa¾ovaèky, pevné disky a ïalšie),navyše však toto rozhranie umoòujepripoji aj digitálne videokamery.Dodávka zariadenia obsahuje PCCard adaptér, CD-ROM obsahujúci ovládaèe(podporované sú rovnaké OS, akosme u uviedli), program Sonic my-DVD 3, program na editáciu videa akábel FireWire. Inštalácia tohto zariadeniaje rovnako jednoduchá akopredošlého, navyše však v prípade potrebyinštalujete doplnkový softvér.Cena: 3542 Sk bez DPH / 4250 Sk s DPHADAPTEC AUA−3121Posledné z predstavovaných zariadeníAdaptec je urèené na pouitie vosobnom poèítaèi a je trocha netypické.Adaptér AUA-3121 toti zdruujena jednej rozširujúcej karte typu PCIradiè USB 2.0 i FireWire. Pouívate¾poèítaèa vïaka tomuto riešeniu môe„ušetri“ jeden slot PCI.Karta obsahuje tri konektory FireWirea štvoricu konektorov USB 2.0, pojednom z nich je však dostupných vnútripoèítaèa. Vïaka tomuto riešeniu jemoné v spojení s vhodným káblomsprístupnenie rozhraní USB 2.0 i Fire-Wire na prednom paneli poèítaèa. Narámiku karty sú umiestnené ostatnékonektory (2× FireWire a 3× USB 2.0).Dodávka obsahuje kartu, pouívate¾skúpríruèku, CD-ROM s ovládaèmia doplnkový softvér, MGI VideoWave4 SE (na editáciu DV záznamu) a SonicMyDVD 3 (na vytváranie a zápisDVD, VideoCD alebo DVD-on-CD).Cena: 4158 Sk bez DPH / 4990 Sk s DPHDodávate¾: SERVODATA Bratislava, s. r. o.Peter Orviský66 PC REVUE 4/2003

Orange SPVPo preh¾ade ponuky, ktorú pre násmajú výrobcovia na poli mobilnýchtelefónov smartphone, sa teraz blišiepozrieme na konkrétneho zástupcu,ktorého sme mali monos otestova.SPV Smartphone je spoloènýmdielom spoloènosti Microsoft, ktorádodala systémové riešenie, a mobilnéhooperátora Orange. Fyzickú výrobumá, mimochodom, na starosti taiwanskáspoloènos HTC. Cie¾om tohtoproduktu je pod¾a vyjadreniaMicrosoftu integrova to najlepšie zmobilného telefónu a vreckovéhopoèítaèa do jedného zariadenia sozachovaním jednoduchého a „userfriendly“ ovládania.HARDVÉR. SPV Smartphone nepatrímedzi miniatúry a jeho rozmery topotvrdzujú: 48 × 116 × 22 milimetrovje skutoène dos, a tak telefónbudete pri nosení cíti. Aj jeho hmotnos,ktorá je rovných 122 gramov,presahuje dnešný štandard. Trebavšak bra do úvahy rozmery displejaa s tým spojenú vyššiu hmotnos. Priovládaní preto rýchlo zistíte, e na skutoènepohodlnú prácu s telefónom jepotrebné pouíva obidve ruky naraz.Srdcom SPV Smartphonu je 32-bitovýRISC procesor ARM 720. O dostatoènémiesto na ukladanie údajov sa postará16 MB pamäte a dodatoèných32 MB ROM. Keby vám ani táto kapacitanestaèila a chceli by ste disponovaväèším úloným priestorom, poskytnevám Smartphone vo¾ný slot pre kartyMMC. Na ne si môete nahráva napríkladdigitálne fotografie, získané z kamerypripojenej na SPV.Displej je obrovský, jeho vidite¾náplocha predstavuje slušných 34 × 43milimetrov alebo 176 × 220 pixelov.Aj podpora zobrazovania 65-tisíc fariebpotešila, no stále je rozlíšeniedispleja primalé na to, aby sa dali pohodlneprezera klasické internetovéstránky. Batéria je typu Li-Ion a mákapacitu 1000 mAh. Pri ve¾mi šetrnompouívaní staèila táto kapacitana štyri dni prevádzky, ak však chceteviac vyuíva GPRS a surfova pointernete, poèítajte s drastickýmskrátením doby práce. Po pripojení kpoèítaèu a vyuití SPV Smartphoneako modemu kapacita batérie vydr-ala na 4 hodiny pripojenia.Ovládanie je kapitola sama osebe.Na zariadení nájdete nespoèetne ve¾atlaèidiel a chví¾ku vám potrvá, kým sipresne zapamätáte, ktoré kedy poui.Okrem navigaèného tlaèidla tunájdete ešte 6 (!) ïalších funkènýchtlaèidiel a ïalšie tri na ¾avom bokuprístroja (nepoèítajúc to, ktoré jeurèené na vypnutie telefónu). Klávesniciby sa dali vyèíta aj jej rozmery.Celá je toti natlaèená v spodnejtretine prístroja, a tak sa nielen doszle ovláda, ale navyše telefón v rukestráca rovnováhu. Podsvietenie jedobré, vcelku by si však jednotlivétlaèidlá zaslúili aspoò o trochu väèšierozmery a väèší rozstup.SOFTVÉR. Fakt, e na vývoji tohtotelefónu Smartphone sa podie¾ala spoloènosMicrosoft, okamite prezrádza,aký operaèný systém v òom nájdete –je to Windows Powered Smartphone2002. Podobnos s desktopovým operaènýmsystémom Microsoftu je zrejmána kadom kroku: rovnaké ikony,rovnaké programy (samozrejme v mobilnomvyhotovení) a rovnaký spôsobpráce s nimi. Nepríjemným prekvapenímvšak bola rýchlos telefónu. Lenèas, ktorý SPV Smartphone potrebujeod zapnutia do vyiadania PIN kódu,predstavuje 45 sekúnd. A rovnako pomalšiaje potom aj celá práca s telefónom,èi u pri naèítaní programov,písaní SMS správ, èi len pohybe v kontaktoch.Na druhej strane poteší kompatibilitatelefónu so stolným poèítaèom.Vïaka pripojeniu na dodávanú kolískua synchronizácii s PC si tak do Smartphonumôete prenies svoje kontakty,naplánované úlohy èi všeobecne dokumenty.Telefón si pritom poradí s dokumentmiaplikácie PowerPoint, podporaWordu a Excelu, ia¾, zatia¾ chýba.Outlook tu nájdete takisto, okrem SMSa MMS si tak môete napísa aj vlastnée-maily. Pocket Internet Explorer vás vkombinácii s pripojením GPRS dostanena internet, pokia¾ túite po chate, je tupredinštalovaný MSN Messenger a prepodporu multimédií nechýba WindowsMedia Player. SPV Smartphone ïalejumoòuje ukladanie vlastných hlasovýchpoznámok a nezabudlo sa ani nahry. Výhodou je, e vïaka kompatibiliteje moné v Smartphone pouitakmer kadý program napísaný prePocket PC.SKÚSENOSTI. SPV Smartphone je zaujímavákombinácia mobilného telefónua vreckového poèítaèa. Na jednejstrane má ve¾mi jednoduché ovládanie,ve¾mi podobné práci s klasickýmstolným desktopom. Programové vybavenieje rovnako bohaté a poteší ajmonos synchronizovania údajov.Pouívate¾a poteší aj široká paletanastavení, ktorá pomôe nastavitelefón presne pod¾a jeho poiadaviek.Silné je aj prepojenie s internetom,kde okrem špeciálne upravenéhospravodajstva na stránke Smartphonenájdete nové zvonenia, hry èiiný softvér. GPRS funguje takistoskvele, jeho nastavenia sú jednoduchéa na bené surfovanie bohatodostaèuje.Na druhej strane však zariadenietrpí mnohými detskými chorobami.V prvom rade je to jeho pomalos,diskutova sa dá aj o stabilite (telefónniekedy prestane reagova) systému.Nieèo sa dá vytýka dizajnu, ktorý akobypozabudol na ergonómiu práce.Tak ako Orange ohlásil, v priebehuapríla sa má objavi nová verzia SPVSmartphone, ktorá potlaèí niektoré najzávanejšiechyby a okrem iného prinesienapríklad iný typ displeja èi joystick,ktorý prevezme ovládaciu funkciu.SPV Smartphone je rozhodne dobrýkrok v smere prepojenia mobilných telefónova vreckových poèítaèov. Dá sapoveda, e ide o jedno z prvých funkènýchzariadení XDA, ktoré by malooslovi najmä pouívate¾ov poadujúcichprístup k internetu, multimédiáma jednoduchú spoluprácu s osobnýmpoèítaèom. Je len na nich, èi odpustianiektoré nedostatky, ktoré telefón má.Hodnotenie:☺ Rozmerný displej☺ Podpora aplikácií z Pocket PC☺ Synchronizácia dát☹ Ovládanie☹ Pomalé reagovanie telefónuMartin TuroòTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 48 × 116 × 22Hmotnos: 122 gBatéria: Li−lon 1000 mAhDisplej: 176 × 220 bodov, 65−tisíc fariebGSM: 900/1800/1900 MHzGPRS: ÁnoJava: NieIrDA: ÁnoBluetooth: NieCena: Zatia¾ nebola pre slovenský trh urèená(Vo Ve¾kej Británii je cena dotovanéhoprístroja 199 libier)Zapoièal: Orange Slovensko

H A R D W A R ESpace 3000+Do redakcie sme dostali poèítaè s procesoromAMD Athlon XP 3000+ (Barton).Zaujímalo nás, ako si tento najnovšíprocesor od firmy AMD poradí snašimi testovacími programami.Poèítaè bol dodaný v zaujímavejskrinke striebornej farby s dvoma portamiUSB na prednej strane. Na zadnompaneli nás zaujal regulátor na nastavenieotáèok ventilátora procesora.Umoòoval plynulú reguláciu v širokomrozsahu – od takmer nepoèute¾néhootáèania ventilátora a po skutoèneintenzívne odsávanie horúceho vzduchu.Pomocou tohto regulátora otáèoka merania teploty procesora v dodanomsoftvérovom nástroji je moné nastavivhodné otáèky pre aktuálnu okolitúteplotu a výkonpoèítaèa. Chladièbol od firmy CoolerMastera malmedené jadro.Súèasou poèítaèaboli dve optické mechaniky– jedna DVD-ROM a jedna DVD-RW. Na to nadväzovalave¾mi výkonná grafickákarta ATI 9700Pro 128 MB s výstupomS-Video a RCA. Prekvapeniasa ešte nekonèia – pevný diskMaxtor s kapacitou 120 GB bol pripojenýpomocou zbernice Serial ATA.Znamená to, e pevný disk je pripojenýNázov test. balíka Názov testu Space 3000+ Space 2600+3DMark2001 3DMark 15 114 14 402PCMark2002 CPU 6636 6250Memory 5450 4830HDD 1186 1154Sandra2002 CPU Dhrystone 5990 5725Whetstone 3019 2878CPU Multimedia 11 997 11 440CPU MM FloatingPoint 13 271 12 612HDD 32 630 N/AMemory Bandwidth RAM Int 2380 2390Memory Bandwidth RAM Float 2226 2252ZD Content Creation Winstone 2001 125,2 N/AZD Business Winstone 2001 91,2 N/ASysmark 2002 Internet Content 281 239Office Productivity 275 238Rating 277 238len pomocourelatívnetenkého kábla,s ktorým sa jednoduchomanipulujea zabezpeèuje ajdostatoènú cirkuláciu vzduchu vovnútornom priestore poèítaèa. Prenosovárýchlos pevného disku bola onieèo vyššia ako pri benom spôsobepripojenia. Otvorene povedané, èakalisme väèšiu rýchlos prenosu údajov,pravdepodobne ešte nie sú prispôsobenéovládaèe pre nový spôsob prepojenia.Na základnej doske je integrovanázvuková karta 5 + 1, pä pozícií PCI,jedna AMR a osemrýchlostný port AGP.Na základnej karte je integrovaná ajsieová karta. Na zadnom paneli súvyvedené štyri porty USB 2.0. Spolumá teda zostava šes portov USB 2.0.Pod jednotkou pruného diskusme našli aj èítaèku pamäových kariet.Zostavu dopåòa operaèný systémMicrosoft Windows XP Professional vslovenskej verzii, klávesnica a myš odfirmy Microsoft. Po letmom poh¾adena konfiguráciu tohto poèítaèa jejasné, e ide o momentálnu výkonnostnúšpièku, èo potvrdili aj našetesty. Výsledky testov uvádzame v tabu¾ke,kde sme dosiahnuté hodnotyporovnali s poèítaèom Space 2600+.Ten bol vybavený procesorom AMDAthlon XP 2600+ a nemal pevnýdisk pripojený pomocou zberniceSATA. Z nameraných výsledkov jezrejmé zvýšenie výkonu predovšetkýmv oblasti procesorového výkonu,hlavne v èasti multimediálnehospracovania údajov.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: AMD Athlon XP 3000+Pamä RAM: DDR 512 MB, PC−333 CL2,5Základná doska: Microstar K7N2G−ILSRGrafická karta: ManLi ATI 9700 Pro 128 MBChladiè: CoolerMasterOptické mechaniky: DVD−ROM Toshiba 1712,DVD−RW Toshiba 5002KPevný disk: Maxtor 120 GB, 7200 ot./min.,komunikácia Serial ATAOperaèný systém: Microsoft Windows XPProfessionalMyš: Microsoft IntelliMouse OpticalKlávesnica: Microsoft MultimediaVýkon zdroja: 350 WZáruka: 12 mesiacovCena: 63 990 Sk bez DPH / 76 788 Sk s DPHDodávate¾: AGEM, s. r. o.3×WingMan na hryV tomto èlánku vám predstavíme ponuku hernýchovládaèov od spoloènosti Logitech, ktorú sme malimonos vyskúša. Všetky tri testované gamepady bolizo série WingMan a predstavovali tri modely s rozdielnouvýbavou, urèené pre rôzne nároèných hráèov.Najjednoduchším v ponuke bol model WingManPrecision. Ten sa k poèítaèu pripája pomocou rozhraniaUSB (1.1) a na svoje fungovanie nepotrebujedodatoèné ovládaèe. Operaèný systém Windows hoautomaticky rozpozná a umoní jeho kalibrovaniepomocou vstavanej utility v ovládacích paneloch.Gamepad obsahuje jeden smerový ovládaè, štyritlaèidlá na vrchnej èasti a dve v prednej èasti. Všetkymajú, samozrejme, programovate¾nú funkciu.Dizajn zariadenia je ve¾mi strohý, hranaté tvary ajemne priesvitný tmavý plast vypovedajú o jednoduchostitohto modelu. Gamepad dobre sadne doruky a všetky tlaèidlá majú dostatoèný odpor, takepohodlnému hraniu niè nestojí v ceste.Druhým, vyšším modelom gamepadu znaèky Logitechje WingMan RumblePad. Aj ten sa k poèítaèupripája cez port USB a funguje automaticky ihneï pozapojení, bez potreby inštalácie ovládaèa. Je samozrejmé,e tu nájdeme viac ovládacích prvkov. Vprvom rade je to opä smerový ovládaè, ktorý je všakdoplnený o dva miniatúrne pákové joysticky, ktoréovládate palcami oboch rúk. Medzi ïalšie ovládacieprvky patrí šestica programovate¾ných tlaèidiel nahornej strane zariadenia, ktoré sú doplnené o dveïalšie v prednej èasti gamepadu. Nechýbajú ani dvestavové tlaèidlá, ktoré môu meni mód správania sagamepadu, ako aj posuvník na úpravu citlivosti.Gamepad sa dodáva v efektnom tmavom vyhotovenía výborne sadne do ruky.Ak nechcete by pri hraní obmedzovaní dåkou pripájaciehokábla, je pre vás urèený model WingManCordless RumblePad. Ten s poèítaèom komunikujeprostredníctvom rozhrania IrDA cez priloený prijímaèsignálu. Takto vás pri hraní neobmedzuje dosahkábla, na druhej strane však musíte akceptova vyššiuhmotnos gamepadu, spôsobenú prítomnosouštyroch AA batérií zabezpeèujúcich napájanie zariadenia.Dosah zariadenia je dostatoèný – od prijímaèasignálu sa môete vzdiali maximálne na pä metrov.Funkène je WingMan Cordless RumblePad s výnimkoujedného detailu zhodný s predošlým modelom.Na prednom paneli obsahuje o dve ovládacie tlaèidláviac. Pri takomto poète ovládacích prvkov je všakotázne, èi ich všetky stihnete obslúi alebo rozumnevyui. Na druhej strane treba ešte pochváli dizajngamepadu, ktorý skutoène sadne do rúk ako uliaty.Jedinou nevýhodou je vyššia hmotnos, ktorá môepo dlhšom èase pôsobi únavne na vaše zápästia.Cena:WingMan Precision: 410 Sk bez DPH / 492 Sk s DPHWingMan RumblePad: 1090 Sk bez DPH / 1308 Sk s DPHWingMan Cordless RumblePad: 1988 Sk bez DPH / 2385 Sk s DPHZapoièal: Libra ElectronicsMartin Turoò68 PC REVUE 4/2003

3×digitálny fotoaparátCASIO QV−5700Jedným z pomerne známychvýrobcov digitálov jeaj firma Casio. Celkom isto jeiba málo ¾udí, ktorí vedia, epráve tento výrobca uviedolako prvý na trh trojmegapixelovýdigitálny fotoaparát amedzi prvými bol aj v prípadeštvor- a pämegapixelovýchprístrojov. My sme na „pämegáè“z produkcie Casia èakalidlhšie, QV-5700-ka je však koneène tua skutoène sa je na èo teši.KONCEPCIA PRÍSTROJA. Rad modelovQV je v Casiu klasickým reprezentantomlepšie vybavených kompaktov.Do tejto skupiny patrí aj modelQV-5700, ktorý je vybavený pämegapixelovýmsnímaèom CCD, objektívoms 3× optickým zoomom asvetelnosou v rozsahu F2 a F 2,8.Mechanické vyhotovenie prístroja trochapripomína koncepciu Sony DSC-85. Prístroj disponuje 1,8" LCD displejom,prieh¾adovým h¾adáèikom (s korekciouoènej chyby) a stavovým LCDdisplejom. Umiestnenie jednotlivýchprvkov rešpektuje zvyklosti. Napájanieprístroja zabezpeèujú štyri NiMHèlánky AA. Prístroj podporuje pamä-ové karty CompactFlash typu I i II.DODÁVKA. Pre Casio je príznaèná bohatávýbava. Okrem prístroja je v balení16 MB pamäová karta Compact-Flash, štvorica NiMH akumulátorovAA, nabíjaèka, popruh, kryt objektívu,doplnkový softvér a príruèky pouívate¾a.OVLÁDANIE PRÍSTROJA. U v modeliQV-4000 siahlo Casio po ovládaníobvyklom v profesionálnych prístrojocha tejto tradícii ostalo verné aj vmodeli QV-5700. Na jeho tele je šestnásovládacích prvkov. Prístup kuvšetkým dôleitým funkciám však máQV−5700 patrí v ponuke Casiak tomu najlepšiemu, a tonielen z poh¾adu rozlíšenia.C H A R A K T E R I S T I −K Apouívate¾ poruke. Staèí stlaèi príslušnétlaèidlo a kolieskovým ovládaèomnastavi elanú hodnotu vybranejfunkcie.Menu je riešené tradiène, pre pouívate¾apríjemne – s farebným zvýrazòovanímzvolených parametrov.K dispozícii je aj ïalšia špecialita Casia,preddefinované scénické reimy.V porovnaní s nedávno recenzovanýmmodelom R4 je ich síce výraznemenej (iba 5), v prípade záujmu sivšak môete stiahnu iné z pamä-ovej karty. Aj tie základné, obsiahnutév prístroji, však pokrývajú najbenejšiepotreby.FUNKCIE. Aj z tohto poh¾adu je CasioQV-5700 vybavené ve¾mi dobre.K dispozícii sú preddefinované reimysnímania. Okrem nich prístroj podporujesnímanie v reimoch Autobracketing,sekvenèné snímanie, snímaniejednotlivých snímok, záznam videaa fotografovanie panoramatickýchzáberov. Pokia¾ ide o reimy, aj tu je kdispozícii široká škála – od BestShot(teda pod¾a preddefinovanej scény) cezplnoautomatické a poloautomatickéreimy a po úplne manuálnyreim. Casio disponuje ajdoplnkovým svetlom, ktorému pomáha správnezaostri v horších svetelnýchpodmienkach.KVALITA SNÍMOK.Ako u ve¾akrát aj vtomto prípade musímzopakova, je to „pämegáè“,prekreslenie detailovje výborné, podanie farieb viac akopostaèujúce. V obraze sa nenachádzajúnijaké fragmenty èi chyby. Vcelkuby som ho v tejto triede z poh¾adukvality snímok zaradil k priemeru.Tlaè snímok je teda moná bez nejakýchkompromisov do formátu A4.S dobrou snímkou si, samozrejme, mô-ete trúfnu aj na väèší formát.V hodnotení by som chcel pripomenú,e Casio je aj dos rýchle, prièiastoène stlaèenej spúšti je totioneskorenie iba 0,1 sekundy a aj prifotografovaní bez predostrenia jedosiahnutý výsledok 0,8 sekundy vtejto triede slušný. Trocha pomalší jeprístroj pri „štarte“. Na uvedenie dochodu toti potrebuje 6,5 sekundy.Z poh¾adu spotreby patrí tentomodel k priemeru, na jednu súpravunabitých akumulátorov som s nímspravil okolo devädesiat fotografií sozapnutým LCD a s bleskom pouitýmpri tretine snímok.ZÁVER. Za posledný polrok sommal v rukách nieko¾ko fotoaparátovtejto znaèky a musím prizna, e vporovnaní s modelmi spred trochštyrochrokov sa Casio dos zlepšilo.V prípade tohto modelu ma zaujalomechanické vyhotovenie, perfektnezvládnuté spracovanie ovládaniaprístroja i kvalita výstupu. Ak ktomu pridáme tradiène silnú zbraòtejto znaèky, ktorou je cena, budetema opä pri výbere kompaktného„pämegáèa“ riadne saené rozhodovanie.Hodnotenie:☺ Ovládanie☺ Mnostvo funkcií☹ Hmotnos☹ 16 MB kartaCena: 25 833 Sk bez DPH / 31 000 Sk s DPHDodávate¾: FAST PlusNIKON COOLPIX 5700V predošlom èísle sme vám predstaviliCoolPix 3500, tentoraz sa pozriemev ponuke Nikonu trocha vyššie. Otes-

H A R D W A R Etovali sme digitálnu zrkadlovkuNikon CoolPix5700, ktorá disponujesnímaèom s piatimimiliónmi bodova 8× optickýmzoomom. U tátostruèná charakteristikadáva tuši, eide o prístroj z vyššejkategórie. Èo nám ponúkne?KONCEPCIA PRÍSTRO−JA. U v úvode sme prezradili,e CoolPix 5700 je digitálna zrkadlovka,znamená to, e h¾adáèik prístrojaje elektronický, mikro LCD so 180 000bodmi. Okrem neho môete rovnakovyui aj LCD displej, ktorý však máuhloprieèku iba 1,5", èo je na prístrojtejto kategórie málo. Je však otoèný avýklopný, èo fotografovi u¾ahèujeprácu v komplikovanejších podmienkach.Objektív prístroja disponuje 8×optickým zoomom a jeho svetelnossa pohybuje v rozsahu F2,8 ÷ 3,5. Kebyste chceli rozšíri rozsah zoomu, vponuke Nikonu sú dve predsádky, širokouhlá(0,8×) a teleskopická (1,5×).DODÁVKA. CoolPix sa dodáva spoluLiIon akumulátorom (7,4 V/680 mAh),nabíjaèkou, káblami na pripojenie kpoèítaèu (USB) a televíznemu prijímaèu,pamäovou kartou CompactFlashs kapacitou 32 MB, príruèkou pouívate¾aa dvoma CD-ROM diskami obsahujúcimiprogramové vybavenie.Klasikou pri Nikone sú programyNikon View 5, Fotostation Easy, Quicktime5 a Arcsoft Panorama maker.K dispozícii je aj trial verzia programuNikon Capture 3.OVLÁDANIE PRÍSTROJA. CoolPix5700 je urèený pre poloprofesionálova tomu je prispôsobené aj jeho ovládanie.S týmto prístrojom sa nedáuèi fotografova „za pochodu“. Tu sijednoducho musíte nájs èas a všetkosi dôkladne vyskúša. Ale to je jedináosvedèená cesta, ako zvládnu fotoaparátytejto triedy.Prístroj má úctyhodných 19 ovládacíchprvkov, nastavovanie parametrov(citlivos, reim blesku, výstupnýformát, spôsob ostrenia, reimsnímania, korekcia expozície a funkcie)fotoaparátu sa realizuje v „profi“triede osvedèenou kombináciou funkènéhotlaèidla (výber poadovanejfunkcie èi parametra) a kolieskovéhoovládaèa (nastavenie poadovanej hodnoty).Informácie o realizovanom nastavenísú zobrazované na stavovomLCD displeji a súèasne v h¾adáèiku.Ïalšie monosti nastavovania skrývamenu. To je rozdelené do štyrochNikon CoolPix 5700,„pämegáè“ s 8× optickýmzoomom, „nadupaný“funkciami. Ocenia ho najmäpoloprofesionáli a pokroèilíamatérski fotografi.C H A R A K T E R I S T I K Asekcií: A, 1, 2 a 3. Ide vlastne o reimyèinnosti prístroja. Reim oznaèený Adisponuje prevahou nastavení, ktorévyuívajú monosti automatiky prístroja.Reimy 1, 2 a 3 sú pouívate¾skydefinované reimy. Tu máte široképole pôsobnosti. Prostredníctvomnastavení jednotlivých parametrov simôete vytvori vlastné reimy nafotografovanie v rôznych situáciách.Samozrejme, musíte si pamäta, èomáte kde nastavené. Poèas fotografovaniarealizujete prepínanie medzinadefinovanými reimami tlaèidlomFUNC a kolieskovým ovládaèom. Jednoduché,ale úèelné. Skúsený fotograftoti pod¾a toho, do akého prostrediaa akú udalos ide fotografova,vie, aké nastavenia budepotrebova.FUNKCIE. Poloprofesionálnyprístroj musídisponova mnostvomfunkcií a Nikonsi je tejto skutoènosti vedomý.Nikon Coolpix 5700ponúka prakticky všetko, naèo si len spomeniete: od širokýchmoností nastavenia bielej vrátanejej manuálneho nastavenia cez štyrireimy merania expozície (bodové, bodovés výberom umiestnenia bodu,stredové a 256 segmentov), sekvenènéfotografovanie (s mnostvom volieb),vo¾bu autofokusu (jedorazovýalebo priebený), doostrovanie (bracketing),nastavenie kontrastu, svetlosti,saturácie farieb, vo¾bu predsádky(ak pouívate) a po podporu extrémnedlhých expozièných èasov(maximálne 5 minút). Doslova lahôdkousú však funkcie Best Shot Selector(vyhodnotí snímku s najväèšímpoètom detailov) a Clear Image Mode,ktorý ešte zvyšuje redukciu šumu. Pri70 PC REVUE 4/2003

aktivácii tejto funkcie (vo formáte1280 × 960) je šum odstraòovanýmetódou odèítania „èiernej snímky“.KVALITA SNÍMOK. Medzi pämegapixelovýmidigitálmi sú rozdiely vkvalite snímok ve¾mi malé. Nikon jevýborný tak z poh¾adu farebnéhopodania, ako aj prekreslenia detailov.Vïaka podpore funkcií na redukciušumu nemá problémy ani v tejto oblasti.Pokia¾ ide o tlaèené výstupy, snímky10 × 15 cm z fotolabu i atramentovejtlaèiarne boli výborné. Bezproblémovésú aj výtlaèky vo formáteA4 a pri kvalitnej snímke môeteís aj vyššie.PRAX. Najskôr sa vrátim k parametromfotoaparátu. 8× zoom je ve¾kouvýhodou tohto prístroja a v kombináciis pämegapixelovým rozlíšením jeto zbraò na nezaplatenie.Trocha netradiène je riešené manuálneostrenie, kde je miesto exaktnejèíselnej informácie zobrazovanýposuvník od minima do nekoneènabez ïalšej informácie, a tak výsledokzávisí od vášho odhadu. Èasom sivšak mono zvyknete. Horšie je natom tento prístroj so spotrebou. Naúplne nabitý akumulátor som sa prizapnutom LCD a tretinovom pouitíblesku nedostal nad osemdesiat fotografií.Ak teda plánujete intenzívnejšiefotografovanie, zíde sa vám druhábatéria alebo battery pack.Zaujímavo sa prístroj správa aj zpoh¾adu svojej rýchlosti. Pri èiastoènestlaèenej spúšti je jeho oneskorenieiba 0,1 sekundy, èo je výborné. Akvšak nemáte „predostrené“, spomínanýèas sa predåi a na 1,2 sekundy,èo je naozaj dos ve¾a.ZÁVER. Nikon CoolPix 5700 jevýkonná digitálna zrkadlovka špièkovejkvality, urèená poloprofesionálom,disponuje 8× zoomom a mnostvompokroèilých funkcií. Tomutofaktu je prístroj dokonale prispôsobenýa spomenutá cie¾ová skupinapouívate¾ov na òom nájde všetkopotrebné.Hodnotenie:☺ Kvalita snímok☺ Vyhotovenie prístroja☹ Malý LCD displej☹ Výdr akumulátoraCena: 58 250 Sk bez DPH / 69 900 Sk s DPHDodávate¾: SK NikonOLYMPUS µ[mju:] 300DIGITALSpoloènos Olympus patrí medzinajaktívnejších producentov digitálnychfotoaparátov. Tento rok saodhodlala na vány krok – po trochrokoch vývoja je na svete nový digitálnyrad kompaktov µ[mju:]!Históriu rodiny klasických kompaktovµ[mju:] zaèal Olympus písa vroku 1989. Prakticky od poèiatku sitento rad produktov pouívatelia mimoriadneob¾úbili. Dôvody popularitykompaktov µ[mju:] sú pragmatické:malé rozmery, jednoduché ovládaniea výborná kvalita fotografií. Neèudo,e od uvedenia prvého modelu sa nacelom svete predalo u viac ako 23miliónov fotoaparátov µ[mju:]. Odterazmá Olympus v ponuke aj kompaktyµ[mju:] Digital a predstaviteliaspoloènosti sa netaja tým, e aj odnich èakajú rovnaký úspech, akodosiahli ich klasickí predchodcovia.Olympus uviedol na trh súèasne dvamodely µ[mju:] Digital, líšiace sa ibave¾kosou snímacieho prvku. Kýmmodel kompaktov µ[mju:] Digital 300disponuje snímaèom s tromi miliónmibodov, µ[mju:] Digital 400 ich máešte o milión viac. Na test sme dostalivariant s niším rozlíšením, ktorývšak má výhodnejšiu cenu.KONCEPCIA PRÍSTROJA. Z toho,èo sme napísali v úvode, vyplýva, enovinka medzi digitálmi Olympusubude patri k menším kompaktom.Základom prístroja je snímaè CCDs uhloprieèkou 1/2,5" a s 3,14 miliónomsnímacích bodov, objektív s trojnásobnýmoptickým zoomom, ktorýna svoje rozmery disponuje ve¾mi slušnousvetelnosou. K dispozícii je klasickýoptický h¾adáèik, ako aj LCDdisplej. Ten má síce menšiu uhloprieèku,iba 1,5", ale vïaka vysokémurozlíšeniu poskytuje ve¾mi kvalitnýobraz. Samozrejmosou je zabudovanýblesk. Prístroj vyuíva na ukladaniesnímok pamäové karty xD PictureCard (štandardne je v dodávke16 MB karta). Napájanie prístroja zabezpeèujeLiIon akumulátor (3,7 V,1090 mAh). Fotoaparát má integrovanérozhranie USB i videovýstup. Kukladom prístroja mono priráta jehocelokovové puzdro, ktoré je odolnépoveternostným vplyvom.MONOSTI PRÍSTROJA. µ[mju:]Digital 300 je urèený širokým masámfotografov. Preto je navrhnutý tak,aby ste s èo najmenším úsilím získalièo najkvalitnejšie snímky. Manuálnereimy by ste pri tomto prístroji h¾adalimárne. Okrem beného automatickéhoprogramového reimu máprístroj zabudovaných aj nieko¾koscénických reimov (portrét, krajinkaa portrét, krajinka, noèná scéna, autoportréta video). Prístroj pracuje s cit-

H A R D W A R Elivosami v rozsahu od 80 do 320 ISO, nastavenie jevšak automatické. Aj v oblasti reimov ostrenia jeprístroj vybavený jednoduchšie, disponuje toti ibameraním v strede alebo celoplošným. K dispozíciije, prirodzene, aj makro èi nastavovanie kompenzácieexpozície (to je však ukryté v menu).Samozrejmosou je implementácia digitálnehozoomu, ktorý poskytuje nezvyèajne kvalitnévýstupy. Z pokroèilejších funkcií je v prístrojizabudovaný Pixel Mapping (eliminácia chybnýchpixelov snímaèa).OVLÁDANIE PRÍSTROJA. Základom ovládaniaprístroja je šes tlaèidiel na zadnom paneli a ovládaciemenu. Najjednoduchší prístup je k vo¾be scénickéhoreimu, ktorá je realizovaná systémomrotujúceho menu. Je to jednoduché a efektné, bohuia¾,jeho zobrazenie je ve¾mi krátke. Ak nemátehneï pri aktivácii jasno, aký reim chcete zvoli,nebude vám pravdepodobne 3,5 sekundy na „zorientovaniesa“ staèi. Štvorica tlaèidiel ovládajúcichmenu umoòuje aj priame ovládanie funkcií(výber scénického reimu, reim blesku, samospúša makro). Hlavné menu prístroja vychádza z olympusovskejklasiky a je ve¾mi preh¾adné.KVALITA SNÍMOK. Z tohto poh¾adu obstál µ[mju:]Digital 300 ve¾mi dobre, „trojmegáèe“ poskytujúvýborné výsledky pri tlaèi na klasické fotoformáty(do 10 × 15 cm môete bez obáv), pri vydarenejsnímke sa nemusíte bá ani zväèšeniny na formátA4! Výborná je vernos farieb, pochopite¾ne, ak zvolítenastavenie zodpovedajúce prostrediu, v ktoromfotografujete. Ani pri ve¾kom zväèšení snímok sav obraze neobjavuje aberácia (fialové kontúry naÈas na „totálne“ nasadenie digitálovdozrel, Olympus µ[mju:] Digital 300 budepravdepodobne znamena „útok“ digitálovna široké masy spotrebite¾ov. Má všetko,èo môe priemerný spotrebite¾ od digitáluchcie: je rýchly, má trojmegapixelovýsnímaè, celokovové puzdro, je odolnýpoveternostným vplyvom a aj jeho cenaje prijate¾ná.C H A R A K T E R I S T I K Ajasových prechodoch), rovnako prekreslenie detailovje rovnako kvalitné po celej ploche snímok,navyše ho mono smelo porovna aj so strednoutriedou „štvormegáèov“.ÏALŠIE SKÚSENOSTI. Okrem klasického hodnoteniakvality snímok si µ[mju:] zaslúi ešte ïalšiuzmienku. Prístroj je a nezvyèajne rýchly. Totokonštatovanie platí tak o pohotovosti prístroja prištarte (2,8 sekundy!!!), ako aj o automatike. Oneskoreniespúšte pri „predostrení“ je 0,1 sekundya bez predostrenia 0,6 sekundy a to sú èasy,ktorými sa môe pochváli iba málo digitálov.Ïalšou príjemnou vlastnosou prístrojaje spotreba. Na LiIon akumulátortoti bez problémov nasnímateviac ako 150 fotografií pri zapnutomLCD a pri zhruba 50-percentnom nasadeníblesku.ZÁVER. Zdá sa, e Olympus dáva uvedenímµ[mju:] Digital 300 a jeho štvormegapixelovéhobrata jasne najavo, ako vidíbudúcnos amatérskej fotografie. Tento digitálbude vo svojej triede špièka. Príjemné je, e všetkyspomenuté dobré vlastnosti Olympus „napratal“do prístroja, ktorý je urèený pre „obyèajného èloveka“,a to tak z poh¾adu nároènosti na vedomostiobsluhy, ako aj ceny. Tento fotoaparát sa nemusíteobáva da do ruky manelke, deom, dokonca anistarým rodièom, zvládne ho naozaj kadý!Hodnotenie:☺ Rýchlos prístroja☺ Kvalita snímok☺ Celokovové telo☺ Odolný poveternostným vplyvomCena: 16 658 Sk bez DPH / 19 990 Sk s DPHDodávate¾: Olympus SKPeter OrviskýT E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca/Typ Casio /QV 5700 Nikon/CoolPix 5700 Olympus/µ[mju:] Digital 300Ohnisková vzdialenos/clona 35÷105 mm 1 / F 1,8 ÷ 10 35÷105 mm 1 / F 2,8 ÷ 10 35÷105 mm 1 / F 1,8 ÷ 10Rozsah ostrosti od: štandardne/makro/SuperMakro/ruène 50 cm/ 20 cm / 3 cm / M 50 cm/ 20 cm / 3 cm / M 50 cm/ 20 cm / 3 cm / MSpôsob ostrenia AF, manuálne AF, manuálne AF, manuálneRozsah zoomu: optický/digitálny 3× / 3,3× 3× / 3,3× 3× / 3,3×Rozsah uzávierky [s] 1/2000 ÷ 16 1/2000 ÷ 300 1/2000 ÷ 2Ochrana objektívu Kryt Kryt KrytBlesk: typ/poèet reimov/konektor i / 5 / M i / 5 / M i / 5 / MSnímaè: typ/poèet prvkov (v mil.) CCD / 5,2 / 4,92 CCD / 5,2 / 4,92 CCD / 3,2 / 3,1Podporované rozlíšenia – reim foto 2560 × 1920, 2228 × 1712, 2560 × 1920, 2228 × 1712, 1600 × 1200, 1280 × 960,2048 × 1536, 1600 × 1200, 1280 × 960, 2048 × 1536, 1600 × 1200, 1024 × 768, 640 × 4801024 × 768, 640 × 480 1280 × 960, 1024 × 768, 640 × 480Podporované rozlíšenia – reim video 320×240 / 15 fps 320×240 / 15 fps 320×240 / 15 fpsPodporované formáty JPEG (stupòov kompresie)/TIFF/RAW 3 / M / M 3 / M / M 3 / M / MOptický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia M / M M / M M / MLCD: uhloprieèka/výklopný/otoèný 1,8" / F / F 1,5" / M / F 1,5" / F / FStavový displej M M MRozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/napájanie F / F / M / M / M F / F / M / M / M F / F / M / M / MVnútorná pamä F / F F / F F / FPodporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD M / M / F / F / F / M M / M / F / F / F / M M / M / F / F / F / MRozmery [mm] 115 × 70 × 80 115 × 70 × 80 115 × 70 × 80Hmotnos bez batérií/s batériami [g] 380 / 480 380 / 480 380 / 480Preddefinované reimy: podporuje/poèet/pouívate¾ské M / 5 / 8 M / 5 / 8 M / 5 / 8Manuálna korekcia expozície: rozsah/krok ±2 EV/ ±1/3 EV ±2 EV/ ±1/3 EV ±2 EV/ ±1/3 EVVyváenie bielej: prednastavené/automaticky/kalibrácia 8 / M / M 8 / M / M 8 / l / lCitlivos: automaticky/nastavite¾ná citlivos/hodnoty M / M / 64, 100, 200, 400 M / M / 64, 100, 200, 400 M / F / 64, 100, 200, 320Videoklipy/so zvukom M / M M / M M / FZväèšenie pri prezeraní 1,5× ÷ 3,5× 3 1,5× ÷ 3,5× 3 1,5× ÷ 3,5× 3Dodaná pamä/typ média/kapacita CF / 16 MB CF / 32 MB xD / 16 MBBatérie 4×AA NiMH LiIon 7,4V / 680 mAh LiIon 3,7V / 1090 mAhZdroj/nabíjaèka F / M F / M F / MKáble USB, video USB, video USB, videoLegenda: M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach, 3 – krok 0,5×, 4 – softvérová interpolácia72 PC REVUE 4/2003

HP PSC 1210xi all−in−oneMultifunkèné zariadeniasa pod¾a našich kadoroènýchodhadov aj naSlovensku tešia èorazväèšej popularite.Je to výsledokich koncepcie – vjednom prístroji dokáukombinovaviacero zariadení.Výsledkom ich nasadeniaje úspora priestoru,menší poèet prepojovacíchkáblov, èiastoèneaj nákladov na spotrebnýmateriál a jednoduchšia obsluha.Nevýhodou je vyššia nadobúdacia cenazariadenia, èo je zatia¾ u nás dos ve¾kýhendikep. Spoloènos HP však prichádzana trh so zariadením, ktoréhonadobúdacia cena je pod 7500 Sk, a tovrátane dane. Tento model na našomtrhu nahrádza zariadenie HP PSC 750.Na prvý poh¾ad zaujme malá výškatohto multifunkèného zariadenia.HP PSC 12010xi je zariadenie zaloenéna atramentovej tlaèiarni stechnológiou HP PhotoREt IV. V štandardnejdodávke je èierna a farebnánáplò, ktoré vytvárajú klasický farebnýpriestor CMYK. Doplni si môetefotografickú náplò a získate 6-farebnýtlaèový systém, urèený hlavne natlaè fotografií. Ovládaè tlaèiarne i rýchlostizodpovedajú tlaèiaròam HP z nišejcenovej hladiny.Ïalšou súèasou je plošný skener.Pomocou neho môete skenova vo¾nélisty i viazané materiály. Skener atlaèiareò vytvárajú spolu kopírovacístroj, ktorý môe fungova aj bez pripojeniana poèítaè.Pouívate¾ský panel je zaujímavokonštruovaný, prièom ide o kombináciutlaèidiel, bodových indikátorov azobrazovania poètu kópií v èíselnejforme. Horné veko HP PSC 1210xi, vytvorenéz umelej hmoty, èiastoène prekrývaèas pouívate¾ského panelaslúiacu na indikáciu údajov. V tejtoèasti je však veko priesvitné a zobrazenéúdaje dobre vidie. Tlaèidiel jespolu osem a sú farebne odlíšené.Èervené tlaèidlo je na okamité zrušeniepráve prebiehajúcej úlohy. Èiernetlaèidlo slúi na realizáciu monochromatickejkópie, zelená farba jevyhradená na farebnú kópiu a modrána skenovanie priloeného dokumentu.Sivé tlaèidlá sú na zapínanie prístroja,vo¾bu poètu kópií, nastavenietypu papiera (bený a fotografický) ave¾kosti kópie (originálna alebo namaximálnu ve¾kos papiera).HP PSC 1210xi je moné k poèítaèupripoji len pomocou portu USB, naprevádzku nie je potrebné poui externýnapájací zdroj. Vstupný zásobníkna papier je v spodnej èasti tlaèiarne,pri tlaèi papier postupuje ceztlaèiareò a konèí nad vstupným zásobníkom.Vstupný zásobník je odklápací,èo ešte viac zmenšuje priestor,ktorý zariadenie zaberá.Pri našich skúškach sme zistili, epapier vystupujúci z tlaèiarne je máloodlíšený od papiera vo vstupnomzásobníku. Musíte tak dáva pozor nato, aby ste pri vyahovaní vytlaèenéhovýstupu nezobrali súèasne aj vstupnépapiere.Zaujímavým spôsobom prebiehakalibrácia náplní. Po ich nasadení dotlaèiarne sa toti vytlaèí kalibraèný hároka ten vloíte do skenera. Skenervýsledok naèíta a vyhodnocovací softvérsám zabezpeèí výber najlepšiehovýsledku a príslušné nastavenie tlaèovýchhláv.Ovládacím softvérom je HP Director,ktorý zahàòa funkcie skenovaniaobrázka i dokumentu, kopírovanie aúpravu obrázka. Pri tlaèi sa vyuívaovládaè tlaèiarne. Ten obsahuje ajpanel s nástrojmi, pomocou ktoréhosi môete zisti hladinu ostávajúcehoatramentu v zásobníkoch. Ïalšou súèasoudodávky je softvér HP MemoriesDisk Creator a nástroj na úpravufotografií.So zariadením sme ïalej realizovalirozlièné testy podobne, ako to bolo priteste lacných atramentových tlaèiarní vpredošlom èísle PC REVUE. Tlaè 10farebných strán pri štandardnej kvalitetrvala o nieèo viac ako 5 minút (5:07),10 rovnakých strán bolo vytlaèených ojednu minútu skôr (3:52). Tlaè jednoduchejstrany v najrýchlejšom reime bolahotová za 17 sekúnd a najkvalitnejšiatlaè komplikovanej strany trvalatakmer tri minúty (2:42). Skúšali sme ajtlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm našpeciálnom papieri a výsledok smedostali za štyri a pol minúty.V celkovom zhrnutí ide o multifunkènézariadenie s benou rýchlosoutlaèe, uspôsobenou skôrpre menší objem tlaèe. Kvalitadosiahnutých výsledkovje dobrá, pri textesme rozpoznali ajdvojbodovú ve¾kostextu. Kvalita tlaèefotografií na špeciálnompapieri zodpovedádomácemu pouitiu.Venovali sme sa ajkopírovaniu dokumentov.Kopírovanie môete zabezpeèi buïz ovládacieho panela multifunkènéhozariadenia, alebo z ovládacieho softvéru(vtedy máte viac moností nastavenia).Pomocou panela môete nastavinaraz maximálne 9 kópií. Kopírovanie9 èiernych strán nám trvalo 4 minútya 20 sekúnd, prièom prvá kópiabola hotová za 35 sekúnd. Skúšali smeaj kopírovanie fotografie pôvodnýchrozmerov 9 × 13 cm na formát A4.Kopírovanie a zmena mierky trvala onieèo viac ako minútu (1:10).Na skúšky sme mali k dispozíciijedno z prvých demonštraèných zariadení.Pri tlaèi sme v tomto prípadezaregistrovali väèší hluk, ne je to v prípadeiných tlaèiarní HP. Je pravdepodobné,e tento problém bude v zariadení,ktoré príde na trh, vyriešený.Cena: 6242 Sk bez DPH/7490 Sk s DPHZapoièal: HP SlovenskoOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRENajvyššia rýchlos tlaèe/kopírovania:12 str./min. èierna, 10 str./min. farebnáTlaèová technológia: HP PhotoREt IVNajvyššie optické rozlíšenie skenera:600 × 2400 dpi, 36−bitová farebná håbkaPripojenie na poèítaè: USB 2.0Kapacita vstupného zásobníka: 100 stránKapacita výstupného zásobníka: do 25 stránMaximálna spotreba elektrickej energiepri tlaèi: 75 WHluk: menej ako 70 dBARozmery (š × v × h): 458 × 200 ×286 mmHmotnos: 4,31 kgPrevádzkové parametre: Výdr èiernej náplne220 strán (@ 5 %), cena náplne 610 Skbez DPH, výdr farebnej náplne 180 strán(@ 15 %), cena náplne 872 Sk bez DPHCena vytlaèenia èiernej strany 2,77 Sk bez DPH(3,32 Sk s DPH), cena vytlaèenia farebnej strany4,84 Sk bez DPH (5,80 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacov

H A R D W A R EUmax ActionBook 575TVýrobcaModelUmaxActionBook 575TTestované PCR 4/2003WinBench 99 CPUmark 115WinBench 99 FPUmark 4700Business Disk WinMark 99 4920High−End Disk WinMark 99 15000Busines Graphics WinMark 99 265High−End Graphics WinMark 686ZD Battery Mark 4.1LifeTest (minút) 93ConditioningRun (minút) 72Na našom trhu je široký výber notebookov, k týmstálejším znaèkám patria aj notebooky Umax. Tentomesiac sme mali monos otestova model z raduActionBook 575T, ktorý s nástupom architektúrymikroprocesorov Pentium 4 a pamätí DDR do notebookovnahradil v ponuke tejto znaèky modelovýrad ActionBook 570T.KONFIGURÁCIA. Ako sme u uviedli, základomnotebooku je mikroprocesor z rodiny Intel Pentium4. Keïe pouívate¾ má v prípade Umaxu monosvybra si verziu mikroprocesora pod¾a svojich po-iadaviek, dodajme, e do systému je moné zabudovamikroprocesory Intel Pentium 4 a Intel Celeron.Testovaný model mal zabudovaný mikroprocesorPentium 4 s pracovnou frekvenciou2 GHz. Ten bol doplnený 256 MB pamäte DDR,ktorej maximálna ve¾kos je 1 GB. Keïe ide oklasického zástupcu notebookov koncepcie všetko vjednom, neprekvapí, e diskový sybsystém pozostávaz 3,5" disketovej jednotky, pevného disku s kapacitou30 GB a mechaniky typu kombo (DVD a CD-RW). Grafický subsystém je zaloený na integrovanejgrafike, ktorá v úlohe videopamäte vyuívavyhradenú oblas operaènej pamäte. Na tento úèelmono rezervova 32 ÷ 64 MB. Zobrazenie zaisujeLCD displej s uhloprieèkou 14,1", ktorý pracuje vnatívnom rozlíšení 1024 × 768 bodov. Podporovanéje aj zobrazenie na externom monitore, ktorýmôete pripoji k výstupu VGA. Umax do tohtomodelu integroval ve¾mi širokú škálu rozhraní.Okrem sú tu dva porty USB, port PS/2, paralelnýport, výstup S-Video, IrDA, modem, sieové rozhraniea dokonca aj FireWire. Zvláštnosou je implementáciaiba jedného slotu PC Card.Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon batérias kapacitou 4800 mAh, ktorá je však riešená netradiène.Nie je toti zabudovaná do zvyèajného vyberate¾néhomodulu, ale je do notebooku integrovaná.Umax vyuíva ako polohovacie zariadenie touchpada v tomto modeli našla uplatnenie aj trojicadoplnkových klávesov.VÝKON. Výkonnos zodpovedá konfigurácii notebooku:mikroprocesor Pentium 4, pamäte DDR majúvýborný potenciál, horšie je to s výkonom integrovanejgrafiky. Z poh¾adu celkového výkonu takdostávame stroj, ktorý poskytuje dostatoèný výkonna nasadenie v kancelárskych aplikáciách.Základom notebooku je desktopový mikroprocesor,kapacita batérie patrí k priemeru, a tak sme boli navýsledky testov zameraných na výdr notebooku pripráci na batériu naozaj zvedaví. V teste Ziff-DavisBattery Mark 4.0 sme namerali nasledujúce hodnoty:v teste Conditioning Run dosiahol notebook èas 1:20 av teste Life èas 1:27. Rozdiel v èasoch dosiahnutých vteste Life a Conditioning je dôsledkom implementáciedesktopového mikroprocesora.ZÁVER. Umax ActionBook 575T predstavuje riešeniepre pouívate¾ov, ktorí potrebujú notebook sdostatoèným výkonom na prácu v bených kancelárskychaplikáciách a s notebookom napájaným zbatérie pracujú iba výnimoène a krátko. S oh¾adomna výkon a ostatné vlastnosti mono za výhodutohto notebooku povaova jeho cenu.Cena: 58 790 bez DPH / 70 548 Sk s DPHDodávate¾: Conquest SlovakiaPeter OrviskýPlayStation 3Nová herná konzola PlayStation 3, na ktorej spoloènepracujú Sony, Toshiba a IBM, by sa mala objavi koncomroku 2005 a jej architektúra by mala hravo nahradi astovku dnešných osobných PC, a to vïaka technológii snázvom cell microprocessor, patentovanej pred nieko¾−kými mesiacmi.Konkrétne by mala nová konzola disponova èipomso 72 mikroprocesormi: osem procesorov PowerPC,z ktorých kadý bude riadi ïalších devä pomocnýchprocesorov.Sony dúfa, e ak sa im podarí efektívne skoordinovaprácu všetkých procesorov, dosiahnu výkon, ktorýpostaèí na výpoèty a bilióna operácií za sekundu. Preporovnanie je to asi tisíckrát väèší výkon, ne má PS2.Èipy by mali by k dispozícii v roku 2004 a potomje to u iba krôèik smerom k spotrebite¾om – 2005 – natento rok pripravujú svoje odpovede i Microsoft a Nin−tendo. Sony a jeho partneri sa netaja plánmi vyuívanovú technológiu i v iných zariadeniach, ne je PS 3(IBM v serveroch, Toshiba v elektronike).NOVINKA74 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R ENorton SystemWorks 2003 Professional EditionVerziu balíka Norton SystemWorks 2002 sme vámpredstavili v PC REVUE è. 3/2002. Teraz prichádzana trh verzia s oznaèením 2003. V základnom balíkusa toho ve¾a nezmenilo, v podstate je mierneupravené pouívate¾ské rozhranie. Zlepšený je antivírusovýprogram a niektoré nástroje, ktoré sa via-u na internet.Existujú dve vyhotovenia tohto balíka – štandardnéa profesionálne. Štandardná verzia obsahujeNorton Antivirus, Utilities, CleanSweep, GoBackod firmy Roxio, faxovací nástroj a Process Viewer.Profesionálna verzia obsahuje navyše program nameranie výkonu poèítaèa a ïalej Norton Ghost 2003na klonovanie diskov.Rozhranie programu Norton SystemWorks 2003Norton Antivirus teraz dokáe kontrolova elektronickúpoštu na pozadí práce a umoòuje ochranunapr. aj pred vírusmi šírenými pomocou okam-itých správ (instant message). Práve tento spôsobsa stal v poslednom èase novou cestou na šírenievírusov. Pouitá je aj heuristická analýza.Norton Utilities sú základnou èasou celého balíka.Oproti verzii 2002 sa tento program nijako nezmenila stále zaisuje vynikajúcu kontrolu celéhonastavenia systému Windows na stlaèenie jednéhotlaèidla. Pri našom teste sme tento balík pouili nakontrolu nášho testovacieho poèítaèa, ktorý pouívamena realizáciu komplexných testov periférnychOdstránenie súborov, ktoré vám ostalina disku po návšteve webových stránokzariadení. Program našiel pri kontrole 494 chýb vdeviatich kategóriách. Na povel korekcie chýb nedokázalprogram odstráni len štyri chyby. Vynikajúcouèasou programu je DiskDoctor, ktorý jeurèený na defragmentáciu pevného disku. Tento programje ove¾a lepší ako nástroje, ktoré sú súèasouoperaèného systému Windows.Norton CleanSweep umoòuje odinštalovanie aplikáciíaj vtedy, ak vám prostriedky nepostaèujú. Clean-Sweep pritom pracuje na princípe monitorovaniacelého procesu inštalácie. Po spustení inštalaènéhoprogramu si tak systém poznaèí všetky prepísanéalebo pozmenené súbory a pri odinštalovaní ich dokáeobnovi v pôvodnej podobe. Oproti verzii 2002sa nevykonali nijaké zmeny.Roxio GoBack sme u v PC REVUE tie detailnerozobrali. V podstate ide o nástroj, ktorým sa mô-ete vráti do minulosti – napr. si obnovíte prepísanésúbory, obnovíte si konfiguráciu vo vybranomèase a pod. Na druhej strane musíte poèíta s tým,e program vám zaberie dos ve¾ký priestor na pevnomdisku.Process Viewer je urèený pre pokroèilých pouívate¾ov.Zobrazí úplne všetky spustené aplikácie,máte monos nastavova ich priority, ako i zisti,ko¾kokrát bola príslušná aplikácia volaná prostriedkamioperaèného systému. Tento program je obsiahnutýv profesionálnej edícii programu.Performance test je nástroj na otestovanie všetkýchkomponentov poèítaèa – výkonu procesora, pevnéhodisku, grafiky, CD/DVD mechaniky a pod. Hodnotenímje èíslo, ktoré udáva výkon poèítaèa. Výsledkyiných poèítaèov si môete pozrie na internete.Novinkou balíka SystemWorks je monos èisteniapoèítaèa od súborov, ktoré sa na pevný diskprenášajú poèas pripojenia na internet. Špeciálne jemoné odinštalova všetky programy, ktoré ste sinahrali z internetu. Táto funkcia urèite príde vhod,inštalovanie všetkého, èo vidíte, je toti najlepšoucestou k pádu poèítaèa. Nástroj Web Cleaner jeïalej urèený na odstránenie prechodných súborov icookies – súborov, v ktorých sú uloené vaše preferenciepri prístupe na vybranú stránku. Súèasouprogramu je poloka s oznaèením Connection KeepAlive, èím sa má dosiahnu udranie dial-up spojeniana internet aj vtedy, keï ho nepouívate. U nástáto funkcia z h¾adiska poplatkov za dial-up pripojenieasi nebude ma ve¾ký význam. Jej úèel v zahranièíje napr. v monosti okamitého prístupu kaktualizácii antivírusového programu.Norton SystemWorks obsahuje ve¾a nástrojov, naktoré Microsoft v operaènom systéme Windows zabudol.Pomôe vám udra poèítaè v dobrej kondícii azbavíte sa aj programov, ktoré u nepotrebujete. Verzia2003 nie je oproti predošlej ve¾kým krokom vpred.Balík tak odporúèame predovšetkým pouívate¾om,ktorí predchádzajúcu verziu nepouívali.Hodnotenie:☺ Pomocné programy na korekciu nastavení Windows☺ DiskDoctor☺ Funkcie Web Cleaner☹ Málo zlepšení oproti verzii 2002Cena: profesionálna edícia: 4830 Sk bez DPH / 5796 Sk s DPHštandardná edícia: 3623 Sk bez DPH / 4347 Sk s DPHZapoièal: Gratex, www.realshop.skOndrej Macko

S O F T W A R EDVD X CopyKopírovanie DVD sa vo svete udomácnilo ešte rýchlejšie,ako to bolo pri nástupe hudobných CD. Kýmmedzi uvedením prvých CD prehrávaèov a s nimi ajhudobných titulov a uvedením prvých CD napa-¾ovaèiek stála priepas nieko¾kých rokov, priaznivciDVD na príchod vhodnej technológie nemuseli èakatak dlho. Problémom však bolo vytvorenie kópieDVD, ktorá by zachovala video v plnej kvalite.K dispozícii boli iba riešenia, ktoré umoòovalivytvori kópiu DVD s degradáciou kvality.Úvodné varovanie má jasný cie¾, po zálohex−tého média vás však celkom iste budeunavova.KÓPIA 1:1? Na sklonku minulého roka prišla firma123 Studios s riešením problému vytvoreniakópie DVD so zachovaním pôvodnej kvality nahrávok.Ešte skôr, ako sa na trh dostal finálny produkt,pokúsili sa filmové štúdiá a zdruenia na ochranuautorských práv zabráni jeho uvedeniu na trh.Prvú verziu tohto produktu sme nechceli testova,pretoe sme oèakávali výskyt menších problémov.Keï sa na poèiatku roka v krátkom slede objaviliverzie 1.2 a 1.3, rozhodli sme sa po vydaní naposledyspomínanej, e nastal ten správny èas DVD XCopy otestova.POVINNÉ CVIKY. Program DVD X Copy sa dodávadvoma spôsobmi: buï si zakúpite jeho verziu,ktorú si následne stiahnete priamo z webu výrobcu,alebo si kúpite klasickú škatu¾ovú verziu. Ani vdruhom prípade však asinepochodíte u slovenskéhopredajcu, a tak zrejme zví-azí prvý variant. Navyšedownload je naozaj výhodnejší,verzia 1.3 má toti iba3 MB! Inštalácia programuje jednoduchá a úplne automatická.Pri prvom spusteníprogram poiada o registraènéúdaje a spojí sa s webomvýrobcu, kde sa zaregistruje.Dôleitá je informáciapre „špekulantov“: Tútooperáciu nemono obís!Ako odporúèanú minimálnukonfiguráciu výrobcauvádza nasledujúci poèítaè:mikroprocesor PentiumIII 500 MHz, 128 MB pamäte,DVD rekordér (podporované sú formáty -R aj +R),10 GB vo¾ného priestoru na pevnom disku. Obmedzenýje zoznam podporovaných operaèných systémov,z pôvodnej verzie (iba Windows 2000 a XP)sa doèkal rozšírenia aj o Windows 98 a ME, tu súvšak isté odlišnosti pri pouívaní programu, na ktorévýrobca upozoròuje v dokumentácii.Pozastavil by som sa ešte pri podporovaných DVDrekordéroch. Ich pravidelne aktualizovaný zoznamje na stránkach výrobcu softvéru.Testovanie programu sme realizovali na zostaves priemernou konfiguráciou. Jej základom je mikroprocesorAMD Athlon 1330, 512 MB pamäte DDR(333 MHz, Apacer), grafická karta ATI Radeon 7500,DVD napa¾ovaèka Pioneer A03, CD-ROM mechanikaKenwood a dva 60 GB pevné disky IBM. Ako operaènýsystém sme pouili Windows XP ProfessionalEdition.KOPÍROVANIE DVD. Všetko potrebné máme pripravené,staèí siahnu po DVD médiu, ktoré chcemezálohova, a môeme sa pusti do práce. Po spusteníprogramu sa na obrazovke objaví upozornenieo tom, e program môete poui iba na výrobulegálnych kópií DVD médií. Ak sme do mechanikynevloili iadne DVD médium, program nás o topoiada. Po tom, ako mu dáme k dispozícii médium,program ho analyzuje (zisuje, aký typ média boldo mechaniky vloený) a naèíta jeho štruktúru. Túnám následne sprístupní v hlavnom okne programu.V prípade, e bude na zálohovanie postaèovajedno DVD médium, sú informácie iba v hornomokne, ak budeme potrebova dve médiá, budú sa informáciev spodnom okne týka obsahu druhéhomédia (o tom viac neskôr).Po spustení èinnosti programu je na pevnomdisku poèítaèa vytvorený image zdrojového média.Táto prvá fáza kopírovania DVD je èasovo menejnároèná. S jednovrstvovým médiom bude programhotový do desiatich minút. Zaaenie systému nieje kritické, v našom prípade sa pohybovalo v rozmedzíod 8 do 14 %.Hlavné okno programu po naèítaní štruktúry jednovrstvovéhoDVD – staèí poui tlaèidlo Copy Now a program zaène svojuèinnos76 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R EPo skonèení prvej fázy vás program vyzvena vloenie média na zápis.A takto vyzerá hlásenie, ktoré program vloído kadej ním vytvorenej kópie.Po ukonèení prvej fázy kopírovania, teda keïmáme na pevnom disku kompletný image, násprogram vyzve na vloenie cie¾ového média. Totohlásenie je moné eliminova zaškrtnutím vo¾byOutput disc is ready, ktorá sa nachádza v okne, kdesa zobrazuje priebeh vytvárania image. V takomtoprípade program zaène ihneï po vytvorení imagenapa¾ova. Musíte však disponova poèítaèom sdvoma DVD mechanikami. Na tomto mieste môetenecha vymaza médium DVD-RW èi DVD+RW.Integrácia tohto nástroja do programu pravdepodobnenie je náhodná. V priebehu testovania smetoti dostali od programu hlásenie, e na vloenýdisk DVD+R nie je moné zapisova, i keï bol predtýmvymazaný. Po návrate do menu a vyuití interného„mazadla“ program s médiom spolupracovalkorektne.Posledná vo¾ba, ktorou môete nieèo ovplyvni,je Advanced Options, kde môete nastavi, ktorýnapa¾ovací engine a aký formát má by pouitý navytvorenie kópie, rovnako ako spusti priamo vytváraniedruhého disku a necha si vytvori podrobnývýpis priebehu kopírovania.Po spustení napa¾ovania vám program oznámipredpokladaný èas napa¾ovania a varuje vás, abyste v priebehu tejto èinnosti nepracovali so iadnymiïalšími aplikáciami. S oh¾adom na to, e náš testovacísystém bol z poh¾adu výkonnosti zaaenýNa poèiatku vypa¾ovania sa program chví¾kujaví, akoby nepracoval, majte strpenie,èoskoro sa údaje v okne zaktualizujúa vy budete pokojnejší.na 4 ÷ 11 %, riskovali sme a skúsili sa prejs pointernete a preèíta pár PDF. Všetko síce prebehlobez poškodenia vytváraného média, máme všakjedno odporúèanie: Vyvarujte sa operácií nároènýchna manipuláciu s diskom. Po pädesiatich minútach(na dvojvrstvové DVD budete potrebovadvojnásobok) je „hotovo“! Pochopite¾ne, spomínanýèas platí pre našu testovaciu konfiguráciu. V prípadenasadenia rýchlejšej mechaniky sa patrièneskráti.DVOJVRSTVOVÉ DVD. Ako sme u spomenuli,vytváranie kópií dvojvrstvových DVD médií je onieèo komplikovanejšie ako pri jednovrstvových.Teda za predpokladu, e nechcete všetko ponechana program. Postup je však tak èi tak odlišný.V tejto èasti si teda povieme nieèo o odlišnostiach.V prípade dvojvrstvového média je predpokladanýobsah prvého média zobrazovaný v hornomokne pravej èasti aplikácie, v spodnom okne je potomobsah druhého disku. V prípade, e chcete experimentova,môete vytvori kópiu, ktorá nebudeobsahova „bonusové materiály“, môete takistovypusti niektoré èasti disku a z pôvodne dvojvrstvovéhomédia tak vytvori jednovrstvové a ušetrijedno DVD pri napa¾ovaní. Výhoda je aj v tom, epri prehrávaní filmu nebudete musie v prehrávaèivymieòa médium. Treba však upozorni, e tentoprístup sa nedá uplatni pri všetkých dvojvrstvovýchDVD filmoch a e väèšinou aj tak skonèíte nadvoch médiách. Minimálne však máte monos urèi,ktorou kapitolou sa bude druhé médium zaèína.Pred vytváraním zálohy dvojvrstvového DVD simôete vybra spôsob, akým bude záloha vytvorená.Buï môete zvoli Start normal (prvý disk sa zaèneklasickým štartom, druhý prehraním prvej kapitoly),Start with menu (oba disky sa zaènú tak, e ste nastavenído menu), Start with movie – Keep Menu (na diskuostáva aj menu), Start with movie – Abandon Menu(menu na disku nebude). Toto nastavenie je závisléod schopností vášho prehrávaèa. Nie všetky (najmästolné) prehrávaèe si toti s menu na druhom diskuporadia rovnako. V priebehu testu sme síce na problémnenarazili, výrobca však odporúèa vyskúša sisprávanie konkrétneho prehrávaèa.4/2003 PC REVUE 77

S O F T W A R EToto dvojvrstvové DVD na jeden disk asinedostanete, na prvom disku toti ostávaiba necelý gigabajt, kým závereèná èas filmu(od 12. kapitoly) má 1,6 GB.Priebeh napa¾ovania je rovnaký ako v predošlomprípade, iba po èase budete musie vymeni médiumv napa¾ovaèke.VE¼KÉ FINÁLE. Tak, máme „vypálené“, pôjdeme„koštova“... Po tom, èo sme vytvorili nieko¾ko kópiíDVD titulov, bolo potrebné overi výsledky, kuktorým sme dospeli, teda prehra zhotovené diskyna poèítaèi, ale aj na stolnom DVD prehrávaèi.Prv ne sa zmienime o konkrétnych výsledkochtohto minitestu, uveïme si všeobecné informácie.Pred spustením napa¾ovania ešte mátemonos vybra program, ktorým bude DVDnapa¾ované, preskoèi napa¾ovanie prvéhodisku (toto sa zíde skutoène iba zriedka)alebo si môete necha vytvori podrobnýzáznam z priebehu kopírovania.Zálohy DVD médií vytvorených programom DVD XCopy sú z obsahovej (ak nevyuijete pri vytváraníkópie monos niektoré èasti „odstráni“) i kvalitatívnejstránky na 100 % identické s pôvodnýmmédiom. Na kópii DVD je však nieèo navyše. Tvorcoviaprogramu DVD X Copy toti do programuzabudovali funkciu, ktorá na zaèiatok kadej nímvytvorenej kópie vloí obrazovku s informáciou otom, e daný disk bol vytvorený spomenutou aplikáciou,ide o kópiu originálu a je urèený iba naosobné pouitie. Podobne ako úvodné informáciena DVD diskoch ani túto informáciu pri prehrávanínemono preskoèi. Myslím, e toto je ústupok tvorcovprogramu filmovému priemyslu, podobne akonedávno uverejnená výzva 123 Studios na získanieinformácie vedúcej k odhaleniu pouívate¾a, ktorýby prostredníctvom programu vytváral nelegálnekópie DVD.A ako kópie médií vytvorené programom DVD XCopy obstáli pri pouití? V priebehu mesiaca smeštvoricu vytvorených kópií (na všetkých typochmédií – DVD-R, DVD-RW, DVD+R i DVD+RW) skúsiliprehra na stolnom poèítaèi,na ktorom boli vytvorené,na piatich recenzovanýchnotebookoch a na trojici stolnýchDVD prehrávaèov. Probléms prehrávaním sme maliiba na jedinom notebooku,ktorý mal problémy s prehranímdruhého média zo zálohy„dvojvrstvového“ DVD.Problém nakoniec nebol v DVDmechanike, ale v staršej verziiprehrávaèa WinDVD, dodanejs notebookom. Po upgradena aktuálnu verziuvšetko fungovalo bez problémov.ZÁVER. Problematika vytváraniakópií DVD je v poslednom èase naozaj vkurze. Internet a prílohy odborných èasopisov salen tak hemia rôznymi opismi a návodmi, akodospie k vytúenému cie¾u. DVD X Copy tento problémrieši doposia¾ na najvyššej úrovni, a to tak zpoh¾adu nárokov kladených na pouívate¾a, ako ajz poh¾adu kvality výsledkov, ktoré poskytuje. Narozdiel od bene pouívaných riešení toti DVD XCopy nekladie prakticky nijaké nároky na vedomostipouívate¾a. Z poh¾adu kvality je to presne naopak,výsledok je stopercentný. Na vytvorenej kópii jenielen video a zvuk v „plnej kvalite“, ale aj menu abonusové materiály.Pre úplnos musím doda, e program umoòujevytvorenie jedinej kópie kadého média, pochopite¾ne,toto tvrdenie neplatí o médiách vytvorenýchtýmto programom. Takto vytvorené kópie totiprogram neumoòuje ïalej replikova. Rovnako zaujímavéje, e program pod¾a oficiálnych informáciívýrobcu u podporuje aj kopírovanie DVD diskovPAL (prvá verzia ich nepodporovala). Na stránkachvýrobcu je však upozornenie, e zatia¾ majúotestovaný iba obmedzený poèet tohto typu médií.Naše praktické skúsenosti sú však iné. So iadnymz nami kopírovaných médií (všetky boli PAL) smeproblém nemali. Aj táto drobnos dokumentuje, evývojári na svojom produkte ïalej pracujú a výsledkysvojej práce si pred uvedením dokonale overujú.O tomto prístupe svedèí aj priebeh vývoja vlastnostíprogramu (keby sme porovnali verziu 1.0 s1.3, je tu zrejmý kvalitatívny posun) a dokonca ajjeho ve¾kosti (1.0 mala 25 MB, 1.3 iba 3 MB!).V recenzii sme sa nevenovali problematike autorskýchpráv. Dôvod je jednoduchý, právne úpravy sav jednotlivých štátoch zatia¾ líšia a zjednotenia prístupusa asi tak skoro nedoèkáme. DVD X Copy jeprogram, ktorý si však našu pozornos zaslúi ajpreto, e problematiku vytvárania záloh DVD titulovrieši doposia¾ najkomplexnejším spôsobom.Pod¾a našich informácií je vytváranie kópií DVDtitulov u nás v rozpore s aktuálnou legislatívou.Hodnotenie:☺ Jednoduchos ovládania☺ Kvalita☹ LegislatívaCena: 99,90 USDDodávate¾: 123 StudiosPeter Orviský78 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R EX−Setup 6.0Takzvaných „tweakovacích“ programovje na svete (resp. internete) neúrekom.Niektoré sa sústreïujú výluènena optimalizáciu urèitého subsystémupoèítaèa (napr. RAM), iné sú,naopak, všeobecnejšieho zamerania.X-Setup patrí do druhej kategórie ana rozdiel od väèšiny konkurentovdisponuje sprievodcami, pluginovýmrozhraním, automatickou aktualizácioua ïalšími lahôdkami.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Ve¾kosinštalaèného archívu je 3,9 MB. Inštaláciaje bezproblémová a nevyadujesi zásah pouívate¾a.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. KeïeX-Setup slúi výluène na konfigurovanie,pobeí aj na tom najslabšompoèítaèi. Program podporuje praktickyvšetky moderné verzie Windows:95, 98, Me, NT 4.0, Windows 2000 aXP; musíte však ma nainštalovanýMicrosoft Scripting Engine.PROSTREDIE PROGRAMU. X-Setuppracuje v dvoch reimoch: štandardnoma sprievodcovskom. Zatia¾ èo vprvom prípade zobrazí hierarchickyèlenenú štruktúru rôznych typovnastavení, v druhom prípade všetkoprebieha prostredníctvom sprievodcov.Skúsenejší pouívatelia majú niekedytendenciu sprievodcov odmietas odôvodnením, e sú predsa a prílišvzdelaní na to, aby takúto podradnúpomoc potrebovali. Takéhoto nadmernéhosebavedomia vás však sprievodcoviaX-Setupu zbavia ve¾mi rýchlo,pretoe plnia nielen „tweakovaciu“,ale aj vzdelávaciu úlohu. Jeden príkladza všetky: mnohí poznáme u notorickyznámy podk¾úè HKEY_LOCAL_MA-CHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run, pretoe mnohéèervy ho pouívajú na zabezpeèeniesvojej aktivácie po reštarte systému.Podobný k¾úè je aj v HKEY_CUR-RENT_USER, no vïaka jednému zosprievodcov X-Setupu sa dozvieme,e existujú ešte najmenej dva spôsoby,ako dosiahnu spomenutý efekt.Jednotliví sprievodcovia nieleneposkytnú opis toho, aké nastaveniesa chystáme zmeni, ale obsahujú ajkvalitne spracovaný doplòujúci text,ktorý bude v mnohom pouèný aj preostrie¾aných „systemákov“ s mnohoroènoupraxou.Nevýhodou sprievodcov je, e prisvojej práci nezoh¾adòujú to, pod akýmoperaèným systémom poèítaè právebeí. V praxi to znamená, e napríkladna stroji s Windows 2000 sa zobrazísprievodca obhospodarujúci nastaveniaplatné len pod Windows 98, ktorévšak budú zo spomenutých dôvodovneprístupné. Druhá nevýhoda spoèívav nemonosti preskakova jednotlivékroky, ktoré sprievodca podnikne. Akopríklad by mohla poslúi druhá fázasprievodcu Startup, v ktorej je pouívate¾vyzvaný, aby zadal, po ko¾kýchsekundách sa má spusti automatickákontrola disku v prípade pádu systému.Aj keï pouívate¾ nezadá vôbec niè,program sa tvári, e sa nejaká zmenapredsa len uskutoènila, a zobrazí názovk¾úèa registraènej databázy, ktorý sabude modifikova. Keïe pouívate¾ siiadne zmeny neelá, klikne na tlaèidloNie, no a program skonštatuje, e pripokuse o zmenu nastavenia nastalachyba, hoci v skutoènosti iadna chybanenastala – pouívate¾ iba svoje rozhodnutieodvolal.Uvedený problém rieši druhý re-im zobrazenia, v ktorom si pouívate¾vyberie vdy iba to nastavenie,o ktoré má záujem. V spomenutomreime zobrazenia je hlavné oknorozdelené na dve èasti, v ¾avej sú jednotlivékategórie nastavení, zatia¾ èov pravej sú hodnoty patriace k aktuálnemunastaveniu. Pravým tlaèidlommyši zobrazíme kontextové menu, zktorého je okrem iného prístupné ajdialógové okno s informáciami o tom,kto je tvorcom pluginu a pod akýmioperaènými systémami príslušnýplugin pracuje.Ako vraví príslovie, „kôò má štyrinohy, a predsa sa potkne“, a tak sa ajostrie¾anému pouívate¾ovi môe sta,e nechtiac nieèo pokazí. Tvorcovia X-Setupu na to mysleli – program totipred nebezpeènou zmenou systémovýchnastavení vdy zobrazí varovanie.Ïalším nástrojom, ktorý pomáhaèeli následkom neuváeného zásahu,je súbor LOG, ktorý zaznamenávavšetky zmeny vykonané programom.Pre administrátorov bude uitoènoupomôckou reim záznamu (RecordMode), ktorý dokáe všetky zmenyzaznamena do súboru REG, prostredníctvomktorého je potom monéaplikova tie isté zmeny na viacerýchpoèítaèoch bez nutnosti inštalácieX-Setupu.Èerešnièkou na torte je ponukaPrograms, ktorá síce obsahuje notorickyznáme utility typu RegistryEditor, no na druhej strane tu nájdemeaj programy, o ktorých nemá potuchyani mnoho pokroèilých pouívate¾ov– za všetky spomeòme napr.Driver Verifier Manager.ZÁVER. Funkcie ako pluginové rozhranie,automatická aktualizácia èisprievodcovia robia z X-Setupu nadpriemernýtweakovaè a ja nemôemurobi niè iné, ako vám ho vrelo odporúèa.Hodnotenie:☺ Podpora pluginov☺ Automatická aktualizácia☺ Kvalitní sprievodcoviaLicencia: freewareVe¾kos súboru: 3,9 MBDownload: http://www.xteq.comIvan Zernovác ml.4/2003 PC REVUE 79

S O F T W A R ECASE Studio 2.10Softvérové firmy to poznajú. Nový zákazník,nový projekt, nové poiadavky.Stane sa, e ve¾ká investícia z minulosti,vynaloená na vývojové nástroje, je nerazv takejto situácii úplne zbytoèná. NapríkladCase nástroj za vyše 5000 USD/PC sa nedá poui len preto, e nespolupracujes databázou, potrebnou prenový projekt. A nastanú problémy…Poïme teda h¾ada riešenie. Modelovacínástroj, ktorý vám predstavíme,neslúi len ako horúca záplata na uvedenéproblémy. Je to plnohodnotný azdatný tool, pri ktorom vývojárovi po-adujúcemu lacnú, ale výkonnú pomôckusrdce zaplesá. Softvérov typu Case,ktoré by dostatoène riešili jeho potrebyv oblasti entitno-relaèného modelovania(a pritom si ich mohol dovoli), nanašom trhu nebude ve¾a. Asi najznámejšíje ERWin, ktorý v poslednom èaseprešiel viacerými vlastníkmi, a nakonieczakotvil spolu s braèekom BPWin aostatnými z rodiny v portfóliu softvérovéhogiganta Computer Associated.ERWin by sme funkcionalitou mohlizaradi ku konkurentom predstavovanéhonástroja. Ten pochádza zo susednýchÈiech a je to vo svojej cenovejkategórii skutoèný líder. Pôvodne savýrobca volal RK-Soft, dnes sa firmaprezentuje ako Charonware, s. r. o.Zmena názvu signalizuje, e nielenpredmetný softvér, ale aj jeho výrobcaprešli u detskými štádiami a skutoènedospeli. Tentoraz sa budeme venovaproduktu CaseStudio2 vo verzii 2.10.Balík existuje v èeskej a anglickej verziia je vo¾ne stiahnute¾ný z webu. Trialpolitika Case Studia umoòuje, abyúplná funkcionalita nebola v produkteviazaná èasovo, ale poèet DB objektov vjednom modeli je obmedzený maximálnena šes. Teda ak chcete produkt vyskúša,nemusíte tak urobi hneï postiahnutí, úplná funkcionalita pre šestabuliek je k dispozícii kedyko¾vek. Tátodemoverzia sa dá napríklad poui ajako demonštraèný nástroj na hodináchinformatiky na rôznych typoch škôl,kde aj tak nie je èas na rozsiahlejšiedatabázové modelovanie. Na pochopenieprincípu modelovania relaènýchdatabáz tých šes tabuliek úplne postaèuje.Poïme však k samotnému CaseStudiu.Inštalácia – prebieha úplne bez problémovštandardným postupom: klasickýmnástrojom, dodávaným s produktmifirmy Inprise – InstallShield.Po nainštalovaní (mal som k dispozíciiúplnú èeskú verziu) a zaregistrovaní(licenèný k¾úè môete dostae-mailom po tom, èo výrobca dostanelicenèné poplatky) sa vám objaví pracovnáplocha moderného klasickéhodizajnu, v ktorom sa pomerne ¾ahkoorientuje a vývojár sa nemusí zdriavazdåhavým uèením ovládania.ÈO OBSAHUJE. Pracovná plocha pozostávaz Menu baru, panelov nástrojov,stromu modelov a objektov a samotnejplochy, na ktorej sa nachádzajú modely.Case Studio umoòuje tvorbu dvochtypov modelov, a to klasického entitnorelaèného(ER diagram) modelu s monosamigenerovania databázovýchobjektov pre rôzne typy databáz a zmodelu dátových tokov (Dataflow diagram).DATAFLOW DIAGRAM (DIAGRAMDÁTOVÝCH TOKOV – DFD). Zaènemtou menšou a jednoduchšou èasou.Dataflow diagram mi pripadá tak trochuako prídavok v tomto Case nástroji.Ide v podstate o jednoduché kreslidlotoku údajov v navrhovanom modelimedzi entitami ako terminátory, dátovéúloiská (data store), dátové a riadiacetoky (data and control flows) a procesy.Okrem toho, e je moné vytvára grafytokov, je moné jednotlivé dátovéúloiská priraïova hotovým entitám zER diagramu èi ich odtia¾ dokonca editova.Vývojári si potom môu dátovéúloiská ¾ahko stotoòova s entitamiv ERD a tým, samozrejme, s DB tabu¾kami.V procesoch je moné udriavaanalytické informácie daného procesu,a to hneï v nieko¾kých úrovniach auhloch poh¾adu (dialógové okno procesumá záloky ako poznámka, opisa minišpecifikácia, ktoré sa dajú natakéto opisy vhodne vyui). Výslednévzahy sa dajú vytlaèi v grafickej formealebo ich mono preh¾adne zobraziv tabu¾ke.Ïalšie vyuitie, ako napríklad generovanieniektorých diagramov z rodinyUML èi dokonca generovanie zdrojovýchkódov, sa pri Case nástrojochtejto, ale ani rádovo vyššej cenovej kategórieoèakáva nedá. Nástroje tohtotypu sa zaèínajú niekde na úrovni tisícokamerických dolárov.ENTITY−RELATIONSHIP DIAGRAM(ENTITNO−RELAÈNÝ DIAGRAM –ERD). ERD je hlavnou a ve¾mi hodnotnouèasou tohto balíka. Na pracovnejploche, ktorá má ve¾kostné obmedzenie20 × 20 strán formátu A4, jemoné budova plnohodnotný grafickýentitno-relaèný model projektu. Akje model znaène ve¾ký, mono ho rozdelido submodelov a na obrazovkema otvorený len jeden submodel(s väzbami na ostatné submodely).Pri zaèatí nového projektu si trebavybra cie¾ový databázový systém. CaseStudio ponúka celú paletu systémov odnajjednoduchších súborových, napr. typuParadox, a po RDBMS Oracle 8, 9 èiMS SQL Server 2000. Zaujímavosou a80 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R Eúctyhodným poèinom je, e ako jeden zmála môe ma cie¾ovú databázu aj freewarovýve¾mi rozšírený mySQL (aj v.4).Pre projekty, ktoré je potrebné portovana viac databázových systémov,Case Studio 2.10 ponúka výborný nástroj.V ponuke Pøevody mezi databázemije moné nadefinova prevody medzidatabázovými typmi, pouívanýmiv rôznych systémoch, a to aj pod¾a po-iadaviek vývojára.V menu Model je potom monéhotový model ERD previes napr. zOracle do Informixu, samozrejme, prizachovaní všetkých vzahov a entít.Ïalšou ocenite¾nou vlastnosou CaseStudia sú pouívate¾ské typy [monosdefinova napríklad typ Decimal (15,2)povedzme ako typ Peniaze a tentonový typ pouíva pri definíciách atribútoventít (ståpcov tabuliek)].Takisto milou súèasou je takzvanágaléria. Obèas potrebujete uchovaèas modelu, alebo hoci len jednu entituniekde „bokom“ na neskoršie pouitiev iných modeloch. Napríklad sivytvoríte entitu Adresár, v ktorej máte20 atribútov. Zdá sa vám dostatoèneuniverzálna a nechcete ju v ïalšommodeli vytvára znova. V tom prípadesi túto entitu jednoducho môeteprida do galérie a neskôr ju zase poui.Galéria sa neukladá k projektu,ale samostatne. V Case Studiu je monépoui nieko¾ko typov relácií a entíta systém sám strái niektoré pravidlápouívané pri ER modelovaní, ale nebudemesi ich tu vysvet¾ova, pretoeby to zabralo asi ve¾a miesta.Slušná pozornos sa na rozdiel odpredchádzajúcich verzií Case Studiavenovala aj takým DB objektom, ktorésa v ER modeli vizuálne nezobrazujú, ato triggerom, uloeným procedúram apoh¾adom (view). Tieto objekty je tiemoné uloi k modelu, a to pomocoušpeciálneho dialógu, dokonca s vyuitímvzorov.GENEROVANIE DB OBJEKTOV.Poïme k ïalšej èrte tohto balíka. ERDmodel je, samozrejme, moné pouina generovanie databázových objektov.Keïe produkt podporuje mnostvodatabázových systémov, ani neprekvapí,e Case Studio nerieši fyzickéspúšanie skriptov DDL nad konkrétnymidatabázami, pretoe by asinešlo o triviálnu záleitos. Hlavnekeby cie¾ovým systémom bola nejakádatabáza na Unixe èi inom operaènomsystéme. Case Studio 2.10 sauspokojí s generovaním skriptov DDLdo adresárov, ktoré sú nastavené v preferenciáchsystému. V dialógu generátoraje navyše mone vybra, ktoréDB objekty napríklad negenerova, èipoui aj referenènú integritu na definovanérelácie a podobne.REVERSE ENGINEERING. Èo by tobolo za ER CASE, keby nevedel aj spätnýproces. Takzvaný reverse engineering,uplatnený na databázy síce nepokrývavšetky podporované DB systémytak ako generovanie, ale aj tak je toslušná vzorka (obsahuje aj Reverseengineering pre MySQL 4 a Oracle 9i!).Navyše si musíme uvedomi, e pomocouMS ADO (ActiveX Data Objects– kninica od MS na prístup k dátovýmzdrojom) a príslušného OLE DB Provideraje moné dosta ¾ubovo¾nú databázu.Výsledkom takejto èinnosti je novéokno s èerstvo vygenerovaným ERDdiagramom.EXPORTY (VÝSTUPY) MODELOV.Case Studio v. 2.10 vie okrem svojichhlavných výstupov (DB skriptov) pripraviaj výstupy vo forme vhodnej nazaèlenenie do projektových dokumentácií,prípadne rôznych predzmluvnýchèi detailných analýz.Výstupy grafické – efektne sú v tomtonástroji pripravené aj grafické výstupy.Oba modely (ERD a DFD je monévytlaèi na tlaèiareò alebo pretransformovado tvaru obrázkových súborov(formáty BMP, PNG, JPG). Len nave¾kosti modelu záleí, èi si zvolímejeden ve¾ký výsledný obrázok alebosystém uloí kadú stranu ako samostatnýsúbor. Azda jedinou chybou je,e keï chceme tlaèi iba napríkladstranu [8,8], tak sa k nej musíme v dialógupreklika postupne od strany1,1... a po 8,8. Tu by azda prišlo vhodpriame zadanie poadovanej strany.Tvorba technickej dokumentácie –Case nástroje sa pouívajú aj preto, epomocou nich je obyèajne moné vygenerovaaj projektovú dokumentáciuv tvare dokumentov, nielen grafickýchvýstupov. Case Studio ponúkavýstup do formátov RTF a HTML. Kadáfirma môe pre kadý projektvytvori vlastnú vizá dokumentácie, ato pomocou šablón.VERZIONOVANIE. Èo ma vysloveneprekvapilo, je vlastný verzionovacísystém. Znaèí to, e kedyko¾vek jemoné urobi tzv. revíziu – oznaèeniehotového produktu èíslom verzie ajeho uloenie do repozitára. Verzie sadajú porovnáva a, samozrejme, nechýbajúznáme funkcie Check out a Checkin. Otázna je však tímová spolupráca,keïe repozitár pre správcu verzií jeuloený lokálne na pracovnej stanici.Preto v prípade tímovej práce na modelije urèite lepšie poui profesionálnynástroj na spravovanie verzií (MS VisualSource Safe alebo PVCS a pod.).MS SCRIPTING. Case Studio má monosniektoré èinnosti automatizova,a to práve pomocou vlastnosti nazvanejMS Scripting. Na skriptovanie jemoné poui skriptovacie jazyky Java-Script a VB Script.ZÁVER. Aj keï som obyèajne skeptickýk rôznym softvérom pochádzajúcimod jednotlivcov èi malých, nevýznamnýchfiriem, tentoraz rád svojnázor zmením. V danej cenovej hladinejednoducho nezoeniete výrobcompodporovaný (teda nie freeware) CaseER nástroj s monosami, aké ponúkaCase Studio èeskej firmy CharonWare.Ostáva si len zaela, aby sa podobnoupolitikou riadilo èoraz viac firiem aaby aj iný softvér pre vývojárov bolrovnako kvalitný a rovnako dostupný.Táto politika sa vyplatila aj výrobcovi,lebo z malej spoloènosti miestnehovýznamu sa razom stala firma, ktorejvýrobky pouívajú ve¾ké, celosvetovoznáme spoloènosti (Nokia, Xerox), akoi IT špecialisti (Datawell Oy Finland) auniverzity (UCLA, University of Texas)a aj malé a stredné firmy, programátoria neziskové èi neštátne organizácie.Cena: 1 licencia 4980 Kè bez DPH,kadá ïalšia licencia 1500 KèVýrobca: CharonWare, s. r. o.www.casestudio.czRóbert Kuchár, kuchy@netscape.net4/2003 PC REVUE 81

S O F T W A R EEclipseNa poli vývojových nástrojov je husto. Kadá firmaèi skupina programátorov má svoju predstavu, akomá to správne IDE (Integrated Development Environment)vyzera. V tomto èlánku si priblíime IDEvyvíjané pod záštitou softvérového giganta, firmyIBM. S peèiatkou open source vyvíjaný framework sdôvtipným názvom Eclipse (mimochodom, po anglickyto znamená zahalenie, prekrytie) má poskytovaultimatívne IDE na vývoj v Jave a iných jazykoch.Jedným zo slov, ktoré sa preto ve¾mi ¾ahkospájajú so slovom Eclipse, je modularita. Okreminého má Eclipse spopularizova Javu (na ktorú IBMstavil) ako nástroj vhodný na tvorbu IDE.ZNÁSILÒOVANIE OPEN SOURCE? Poïme po poriadku.Za konzorciom Eclipse sa skrýva zdrueniefiriem zvuèných mien, ako Rational Rose, Borland,TogetherSoft, SuSE èi Red Hat, ktoré sa pod taktovkouIBM snaia vlastnou cestou konkurova „hnutiu“Microsoft .NET. Najmä IBM od projektu dosoèakáva, keïe doò v roku 2001 investovala 40 miliónovdolárov a na vývoji Eclipse sa podie¾a aj 160jej vývojárov. Eclipse sa stáva súèasou IBM topbalíka WebSphere. Eclipse sa síce vyvíja ako opensource produkt, ale to, k èomu máte vo¾ný prístupna sieti, ani zïaleka nezodpovedá tomu, èo nájdetevo Websphere Application Developer. Vcelku to robídojem, akoby spojenie open source malo prilákaprogramátorov, ktorých práca sa potom integrujeaj do komerèných riešení. To však niè nemení nafakte, e Eclipse dostupný na sieti poskytuje špièkovývývojový nástroj.SWT/JFACE. Framework Eclipse je napísaný v Jave.Oproti ostatným pokusom vytvori schopný Javanástroj, ako je napr. Forte od firmy Sun (pôvodneprodukt Netbeans), sa však nezakladá na kniniciachAWT/SWING, ale SWT/JFace. To je jeden z viacerýchdôvodov, vïaka ktorým má Eclipse riadnenavrch.Filozofia Javy spoèíva v platformovej nezávislosti,a tak je AWT babièka javovských kniníc na tvorbuUI. Jej komponenty (widgety) sú viazané navykres¾ovací systém platformy, a preto sa zobrazovalina kadej ináè. Tento hendikep viedol k vytvoreniukninice SWING (štandardne v JDK od verzie1.2), ktorá sa zakladá na AWT, ale s tým, e komponentysi kreslí sama. Preto vyzerajú všade rovnako,èi u pouívate Windows, Unix, alebo Macintosh.Toto navonok zaujímavé a efektné riešenie májeden ve¾ký háèik – a tým je výkon. Ináè povedané,rýchlos aplikácií vyuívajúcich kninicu SWING jeèasto biedna. Takéto aplikácie takisto nie sú právešetrné k systémovým zdrojom. Kninice AWT aSWING, štandardne dostupné v novších JDK, èastodegradujú ináè dobré nástroje na kus minimálnepouite¾ného softvéru.Vývojári Eclipse šli však inou cestou. Vybrali sikombináciu kniníc SWT/JFace, ktoré sa o komponentynestarajú sami – túto úlohu prenechávajú kniniciamoperaèného systému, na ktorý sú portované.SWT znamená Standard Window toolkit a poskytujeplatformovo nezávislé API pre widgety, prièom úzkospolupracuje s platformovým systémom. JFace je zaskninica u¾ahèujúca prácu pri tvorbe UI.Výhody a nevýhody pouitého riešenia sú pomernejasné. Touto cestou je moné dosiahnu ve¾midobrý ohlas a menšiu nároènos na zdroje priGUI Java aplikáciách, èo bolo ináè jedným z hlavnýchproblémov pri presadení kninice SWING naWindows. Na druhej strane zas SWT/JFace nie ještandardnou súèasou sunovského JDK a treba portovatieto kninice na platformy, kde má fungova.PLUGINY. Eclipse si zakladá na pluginoch (slovenskýpreklad je zásuvný modul), ktoré poskytujú frameworkuurèitú funkcionalitu. Prakticky celý nástrojokrem jeho jadra je implementovaný pomocoupluginov.Pluginy pre Eclipse sa píšu v Jave, zvyknú sa distribuovaako súbor jar. Okrem implementácie patrík ich obsahu aj manifest – súbor XML opisujúciplugin a prepojenia k iným pluginom. Na ich tvorbudisponuje Eclipse Plug-In Development Environment(PDE), èo je prostredie na ich tvorbu.Pluginov je na internete dostupné ve¾ké mnostvo– od tých, èo sú obsiahnuté v inštalaènom82 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R Ebalíku (Java IDE, CVS prístup...), a po tie ostatné, z ktorých treba spomenúnapr. vynikajúci formátovaè kódu jallopy èi celkom schopné PHP IDE.Inštalácia pluginov je vyriešená elegantne, staèí skopírova adresár s pluginomdo adresára „plugins“ v adresári, kde sa nachádza Eclipse. Plugin budeaktivovaný pri ïalšom štarte prostredia. Inštalované pluginy neloadujú všetkypri štarte, ale a vtedy, keï sú potrebné. Tým sa výrazne šetria zdroje.PRÍPRAVA NA ZATEMNENIE. Ako som spomínal, IDE je ve¾mi modulárne.V štandardnej výbave je síce prispôsobené len na prácu s Javou, na sieti sa všakdajú získa moduly, èo umoòujú, resp. v blízkej budúcnosti umonia pracovas C/C++ (práve tento zaujímavý modul stále nefunguje tak, aby sa s ním daloseriózne pracova), fungujúce PHP, Python a iné moduly. Jeho cie¾om však nie jeumoòova editova len zdrojové súbory rôznych reèí, ale aj iné súbory rozliènéhoobsahu (na tento úèel zatia¾ prakticky nie sú dostupné moduly).Momentálne dostupná verzia Eclipse je 2.1 a dovolím si tvrdi, e u v tejto verziiide o najkomfortnejšie vo¾ne dostupné IDE na vývoj v Jave, okrem iného poskytujúceznaèné monosti (so zlepšujúcimi sa perspektívami) na vývoj v iných jazykoch.Java IDE zatia¾ neposkytuje grafický nástroj na prácu s dialógmi, èo môe vprvom okamihu urèite vyvola šok. Osobne si však myslím, e obdobné nástroje súminimálne pouite¾né, preto túto skutoènos nevidím ako nejaký hendikep.To¾ko trošku teoretických dôvodov, preèo práve Eclipse zatmieva ostatnéIDE. Pozrime sa na tento mocný nástroj teraz z praktickej stránky.INŠTALÁCIA. Na stránke http://www.eclipse.org sa nachádzajú „inštalaèné“ balíky.Zaujímavé budú asi najmä tie pre platformy Windows a Linux (GTK aleboMotif). Ich ve¾kos sa pohybuje pribline okolo 60 MB (verzia 2.1).V prípade, e chcete viac ako vývojový nástroj Java, je vhodné poobzera sana sieti po vhodných pluginoch a tie inštalova.Potom u staèí len inštalaèný balík rozbali, inštalova pluginy a v adresárieclipse spusti súbor eclipse. Po chvíli automatického úvodného nastavania jeinštalaèný proces ukonèený a spustí sa IDE, v ktorom môete zaèa pracova,resp. si ho cez poloku Window/Preferences dokonfigurova.PRÁCA V IDE. Hneï po spustení, po úspešnom zaloení projektu a editáciiprvého súboru je programátor konfrontovaný s mocným editorom (bohuia¾,zatia¾ je to len výsada vývoja v Jave, vývojári v ostatných jazykoch si budúmusie poèka). Nedá sa poveda, e by ponúkal nieèo extra, vïaka èomu by sazvidite¾nil medzi inými editormi. Treba však podotknú, e mi na òom niènechýba: od zvýrazòovania syntaxe cez doplòovanie identifikátorov a po zobrazovaniejavadoc komentárov pri podraní kurzora nad identifikátorom.Skrátka, poskytuje všetko na komfortnú prácu, a hoci sám viac oceòujem editovaniesúborov v štýle editora vi (kompletné ovládanie cez klávesnicu, nanavigovanie sa nepouívajú kurzorové šípky, 2 hlavné módy – jeden príkazovýa druhý vkladací), musím poznamena, e pri komplikovanejších projektochdávam prednos IDE s browserom objektov a podobnými „vychytávkami“. Zacenu pomalšieho písania kódu nestrácam preh¾ad.EDITORY, NÁH¼ADY A PERSPEKTÍVY. Okrem editorov (modifikujú stavobjektov, vedia ho uloi a naèíta) poskytuje IDE aj náh¾ady (views). Tie slúiana zobrazovanie rôznych dát. Editory, ako aj náh¾ady sa zoskupujú do takzvanýchperspektív, ktoré poskytujú celok na vykonávanie urèitej èinnosti. Tátotrošku komplikovaná definícia má znamena, e IDE poskytuje viacero perspektív,napr. debuggovanie, vývoj v Jave, vývoj v C/C++ èi správu CVS. Priaktivácii jednej z nich sa zmení výzor IDE tak, aby najlepšie vyhovoval danejúlohe. Napríklad pri správe projektov v CVS (Concurrent Version System) je editorzdrojových súborov bez úèelu, take v danej perspektíve je štandardne vypnutý(to však neznamená, e si tento poh¾ad nemôete explicitne zapnú). Ináèby tento poh¾ad zbytoène zaberal miesto na obrazovke.Daný koncept umoòuje jednoduchú, efektívnu a preh¾adnú prácu pri vývoji.ZABÍJANIE CHROBÁKOV, CVS, REFAKTORIZÁCIA A OSTATNÉ. V rámci štandardnedodávaných modulov k frameworku disponuje Eclipse modulom na komfortnúsprávu a prácu s projektmi v CVS. IDE poskytuje monosti na jednoduchévykonávanie refaktorizácie, navigovanie v kóde, ANT build systém, dobrý debugger,vstavaný Java kompiler a iné perlièky, len èakajúce na odhalenie.ZÁVER. Za pomerne krátky èas svojej existencie sa Eclipse vypracoval na ultimatívnynástroj na vývoj projektov v Jave a dúfajme, e vïaka svojej modulariteèoskoro bude k dispozícii v takej kvalite ako pre Javu aj pre iné jazyky.Pracuje sa na C/C++, PHP, Cobol èi Python pluginoch. Pouitá technológiaukazuje, e Java na desktopoch ešte zïaleka nezomrela a e ani .NET nemusíma na ruiach ustlané. Oproti Forte od Sunu, hlavnému konkurentovi prevývoj v Jave, sa blysne Eclipse najmä prunosou, totálnou modulárnosou akonceptom flexibilných perspektív a nadh¾adov.Martin Uák4/2003 PC REVUE 83

S O F T W A R EG A M E S YAliens vs. Predator 2Po prvej hre Aliens vs. Predator pod¾aslávneho filmu Votrelec prišlo jej pokraèovanie,ktoré je so svojím doplnkomPrimahunt zlepšené o viaceroprvkov. V prvom rade je to zdokonaleniegrafickej stránky a výrobca pridalaj nieko¾kých hrdinov (napr. viacerédruhy Alienov, ale aj falošnýchmariòákov).Po nainštalovaní a spustení tejtohry vás hneï uvíta séria prezentaènýchklipov. Chýba tu však vstupnéintro, ktoré by viac prezentovalo tútohru a jej naozaj strašidelné vnútro.Keï sa u dostanete do hry, nastavtesi vlastné ovládanie jednotlivýchhrdinov. Znamená to nastaveniesamostatného ovládania Alienov, predátorova mariòákov, ale aj spoloènéovládanie všetkých postáv. Zapamätasi originálne nastavenie je totiašie ako to, na ktoré ste zvyknutí.Potom si pozrite nastavené rozlíšeniemonitora a úroveò grafickej stránkyhry a upravte si ich pod¾a vlastnýchelaní a moností. Ostáva výber niektoréhoz hrdinov a vo¾ba jednej z trochúrovní obanosti – a môete hra.Pred zaèatím kadej misie za kadéhohrdinu sa vám zaène premietafilm. Je to dobrý zdroj informácií otom, èo máte v príslušnej misii vlastnerobi.Ak v hre vystupujete ako mariòák,potom vás v prvých dvoch misiáchiba strašia a nemôe sa vám niè sta,no takisto ani vy nemôete niè urobivzdialeným nepriate¾om. Take sahneï netešte na ve¾ké mnostvo zabijakovv koi netvorov, ktorí vás budúchcie zlikvidova. Neskôr sa však ustanete jedným z jednotky a napr.musíte otvára obrovské dvere pretank, v ktorom je vaša skupina. Ostatníèlenovia skupiny vás pritom z bezpeèiasledujú pri práci a obèas zastrelianejakého Aliena, ktorý je vám zachrbtom a chystá sa zaútoèi. A potomto pekle vás ešte hodia do väzenias maximálnou ochranou. A taktoïalej pokraèujete v likvidovaní všetkých,ale hlavne Alienov. Dokonca sastretnete s nieko¾kými krá¾ovnami atie vás nenechajú odís len tak – stratítetu nieko¾ko zásobníkov alebo ajivotov.Pri hre je vašou poslednou záchranounepriestrelná vesta, ktorú všaktreba po nepodarenom boji obnovi.V hre je málo svetla a èasto si musítezapáli lampu. Tá sa však rýchlo vybíjaa nabíja sa len po jej vypnutí. A továs vystavuje priamo Alienom.Keï si vyberiete ako hlavnú postavuPredátora, budete bojova hlavneproti mariòákom, ale sem-tam vás zozadunapadne nejaký Alien. Ako Predátorsa môete hocikedy znevidite¾ni,ale vojaci vás aj tak èiastoènepoèujú, keï sa k nim priblíite.Na ¾avej strane obrazovky je ukazovate¾,ktorý vám hovorí, ko¾ko èasumáte do automatického zvidite¾nenia.Na opaènej strane je zase ukazovate¾ivotov. Nepochopite¾ná je funkcia doplneniaivotov a nevidite¾nosti bez splneniazvyèajných podmienok – vlastnelen musíte stlaèi jedno tlaèidlo. Totvorí ve¾kú šancu na rýchle splnenievšetkých misií. Ale aj tak to nebudetaké ¾ahké, lebo mariòáci majú statickégu¾omety, ktoré strie¾ajú na všetko, èoje ivé a nachádza sa v ich okruhu. Predátorvydáva po zabití skupiny mariòákovohlušujúci rev, akoby tanec radosti,ktorým ohlasuje svoje víazstvo.Môete si vyskúša aj hru v koijedného z najhorších tvorov a tým jeAlien. Pri tejto hre sa postupne vyvíjatez malej prísavky na krá¾ovnú ob-84 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R Erovských rozmerov. Ako prísavka musítenajskôr prejs bludiskom ventilácie,prièom budete chodi aj dole hlavou.Neskôr však pre zmenu budetemusie napadnú nieko¾ko vedcov. Pritomsa treba vyhýba stretnutiu s mariòákmi,ktorí sú všadeprítomní. Takesplnenie tejto podmienky vám zaberietrocha èasu. Ale viac ako mariòáci vásohrozujú èierne pary a elektrický prúd,ktoré zoberú na jeden prechod cez neaj štvrtinu vašich ivotov. Neskôr savyviniete na Aliena modrej farby a koneènemôete likvidova aj mariòákov.Pochopite¾né je, e im nemôete brazbrane a pouíva ich s vašimi obrovskýmia pevnými pazúrmi. Medzi silnéstránky Aliena patrí mocný chvost,ktorým môete odreza hlavu hocijakémuèloveku. Ïalej sa zmeníte na èervenéhoAliena, ktorý je rýchlejší akoblesk, a váš prechod v plnej rýchlostinikto nezaznamená. A nakoniec ste krá-¾ovnou, tá však nie je ve¾mi obratná,zato má ve¾kú silu a môe na jedenúder zlikvidova aj skupinu nepriate-¾ov. Za kadého z nich musíte prejsnieko¾ko misií, aby ste sa dostali k novémuAlienovi.Poslednou polokou v hlavnom menuje multiplayer, kde bojujete protisvojim nepriate¾om v sieti.Ak si zoeniete prílohu Primahunt,získate monos hra túto hru v podobeïalších postáv. Sú to napríkladfalošní mariòáci. Teda môete svojhoprotivníka vyhlási za zradcu a dostaaj do mariòáckeho väzenia. Ïalej získaterôzne druhy Alienov, ktorí ovládajúnové spôsoby boja – napr. majúïalšie vysúvacie ústa alebo bojujú starodávnymspôsobom – škrabaním.Príloha Primahunt sa dodáva najednom a samotná hra Alien vs. Predator2 na dvoch CD médiách.Hodnotenie:☺ Hra za kadého z hrdinov je odlišnáa ve¾mi dobre spracovaná☹ Nedá sa ovplyvni kontrast, take hra sadá hra iba vo ve¾kej tmeCena: 1416 Sk bez DPH / 1699 Sk s DPHRozšírenie (Primahunt): 832 Sk bez DPH /999 Sk s DPHVýrobca: SieraZapoièal: BrlohPeter MackoTECHNICKÉ PARAMETREHardvérové poiadavky: Poèítaè s procesoromIntel 350 MHz, potrebné miesto na pevnomdisku 900 MB, pre Microsoft Windows 98 aMe 64 MB RAM, pre Windows XP 128 MBRAM a grafická karta s videopamäou 16 MBÏalšie informácie: www.siera.sk4/2003 PC REVUE 85

S O F T W A R ESharewarové okienkoDisk Explorer Professional v3.0Opis: nástroj na katalogizáciu výmenných médií,pevných a sieových diskov, resp. FTP serverovpre Win9x/Me/NT/2000/XPVlastnosti: spracovanie kompletnej adresárovej štruktúryvrátane štruktúry vnútri archívov (podpora formátovACE, ARJ, BZIP2, CAB, CPIO, GZIP, ISO 9660,JAR, LZH, RAR, RPM, TAR, Z a ZIP s podporounájdete na CD REVUEsamorozba¾ovacích archívov a vnárania archívov);pri spracovaní mono aplikova príslušné typy filtrov,ktoré umonia spracúva vybrané typy súborov;je generovaná podrobná štatistika jednotlivýchdiskových jednotiek; jednotlivé médiá, adresáre,resp. súbory je moné rozdeli do zvolenýchkategórií, napr. pod¾a typu súborov, umiestneniamédií (v zásuvke, na polici...) alebo pod¾a inýchkritérií (vlastné médium, vypoièané médium a pod.) databáza súborov môe by doplnená o automatickygenerované komentáre k jednotlivým typomsúborov; pri katalogizácii súborov MP3 je monévyui ID3 TAG informácie (podpora všetkých verzií),obdobne je moné vyui informácie o súborochOGG Vorbis, pri ïalších typoch zvukovýchsúborov je moné získa informácie o type zvukovéhoformátu a jeho parametroch; pri katalogizáciigrafických súborov (sú podporované statickéobrázky vo všetkých bených bitmapových a viacerýchvektorových formátoch, ako aj videosúbory– spolu vyše sto rôznych formátov!) je monépopri rozpoznaní typu súboru a jeho rozlíšeniavytvori aj katalóg ich náh¾adov; obdobne jemoné získa názov aplikácie a èíslo verzie EXE,DLL, SCR a ïalších typov spustite¾ných súborov,ako aj názov, autora, èasvytvorenia a ïalšie parametredokumentov Office, názovsúboru HTML a pod.; podporafreedb CDDB a cdplayer.iniumoòuje zisti pri katalogizáciiaudio CD diskov menointerpreta, albumu a názvyskladieb; vlastný komentár jemoné prida ku kadémuarchívu, adresáru alebopamäovému médiu v takto vytvorenej databáze,resp. len vo zvolenýchkategóriách je moné vyh¾adáva zadané súbory aadresáre, èo umoòuje rýchle off-line vyh¾adávaniebez fyzickej prítomnosti príslušného média èireálneho spojenia s FTP serverom; pri vyh¾adávanímono okrem názvov, resp. komentárov k súboromvyui aj doplnkové informácie o ich ve¾kosti,dátume a èase ich vytvorenia a ich atribútoch program umoòuje vytvorenie samozobrazujúcejsa databázy vo forme súboru EXE, ktorá poskytujevšetky funkcie h¾adania a èítania údajov (najej ïalšie editovanie je však potrebný hlavný program);autor dodáva vo forme freeware programuaj samostatný prehliadaè vlastných databázovýchsúborov vo formáte .DED a v príprave sú aj zásuvnémoduly na ich prehliadanie pre vybrané súborovémanaéry je monos exportu databázy súborov, resp. ichèastí vo formáte CSV na ich následný import dotabu¾kových procesorov (Excel a pod.) èi vo formátochHTML a XML je dostupná èeská a anglická mutácia programu,k dispozícii je aj slovenský, taliansky a francúzskypreklad jeho grafického rozhrania-ph-Autor: Tomáš Jelínek, ÈRŠtatút: shareware, skúšobná doba 30 dníCena registrácie: 650 Sk + DPHRegistrácia v SR: www.avir.skDomovská stránka: www.antelopestudios.cz/deproDownload URL: ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/utildisk/dep300cz.exe(inštalácia èeskej mutácie)ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/utildisk/dln300sk.exe(slovenský preklad grafického rozhrania)MagicTweak v2.20Opis: program na údrbu a optimalizáciu nastaveniaoperaèného systému Win98/98SE/Me/2000/XPVlastnosti: program umoòuje rýchlo a preh¾adne pristupovak nastaveniam a funkciám, ktoré sú v rámcioperaèného systému buï ako prístupné, alebonie sú prístupné vôbec; funkcie programu súsústredené do troch základných skupín: zmenavnútorných nastavení operaèného systémuWindows, systémové nástroje a zmena nastavenísamotného programu86 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R E v rámci prvej skupiny je k dispozícii zmenavzh¾adu systémových ikon, zmena poloiekdostupných v rámci štartovacieho menu, prispôsobeniefunkcií Windows Explorer, nastavenie priebehubootovania, vo¾ba systémových adresárov,zmena informácií o operaènom systémea pouívate¾ovi, skrývanie a zmena niektorýchnastavení diskových jednotiek, optimalizáciarýchlosti pripojenia na internet, manipulácias polokami OEM Info, zmena nastavení programuInternet Explorer, editovanie poloiek dostupnýchv rámci ovládacieho panela a aj zmena bezpeènostnýchnastavení v rámci skupiny systémových nástrojov jemoné editova zoznam programov spúšanýchpri štarte operaèného systému, odstraòova zvolenépoloky z odinštalaèného menu (resp. štandardneich odinštalova), pride¾ova ikony zvolenýmadresárom, maza históriu operaèného systémua niektorých jeho aplikácií, skrýva polokydostupné v rámci štartovacieho menu, pracovnejplochy, ako aj zvolené adresáre, takisto je k dispozíciizoznam aktuálne beiacich procesov a funkciazmeny poloiek dostupných v rámci kontextovéhomenu; uitoèná je aj funkcia mazania doèasnýchsúborov, resp. obsahu zvolených adresárovs doèasnými súbormi program je vybavený viacjazyènou podporoua monosou zmeny vzh¾adu jeho grafického prostredia;nechýba ani monos zaheslenia prístupuk jeho funkciám-ph-Autor: Efreesky Software, ÈínaŠtatút programu: shareware, skúšobná doba 15 dníCena registrácie: 30 USD + DPHRegistrácia v SR: www.avir.skDomovská stránka: www.magictweak.comDownload URL: ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/utilmisc/mgtweak.zipCalcViewer v2.0Opis: kalkulaèka s ukladaním histórie výpoètovpre Win95-XPVlastnosti: kalkulaèku mono ovláda cez grafické prostredieprogramu pomocou myši alebo pomocou klávesnice,prièom jednotlivé funkcie sa ovládajú klávesovýmiskratkami;v druhom prípade jemoné vypnú zobrazovaniepanela s tlaèidlamia zobrazova lenokno s výsledkami k dispozícii je pamäna jeden operand azákladné operácie s ním; kalkulaèka ponúka poprištandardných aritmetických operáciách ajmonos definovania štyroch vlastných funkcií,ktoré sú potom dostupné cez tlaèidlá v grafickomprostredí, resp. urèené klávesové skratky; v rámcireimu práce „rýchle poèítanie“ je k dispozíciivýpoèet hodnoty výrazov s podporou zátvoriek afunkcií druhej mocniny a odmocniny, trigonometrickýchfunkcií, exponenciálnej a logaritmickejfunkcie, faktoriálu a pod. história výpoètov sa môe zobrazova v pripojenomtextovom okne, do ktorého je moné pridávavlastné poznámky a jeho obsah je monéuloi do súboru mono meni farbu pozadia a typ písmapouitého v jednotlivých èastiach pouívate¾skéhorozhrania, nechýba monos zobrazova oknos programom stále navrchu je dostupná slovenská aj anglická verziaprogramu-ph-Autor: Miroslav Rošinec, SRŠtatút programu: shareware, skúšobná verzia zobrazujezdrujúce okno a neukladá históriu výpoètov do súboruCena registrácie: 40 SkDomovská stránka: www.mirco.szm.skDownload URL: ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/sk_made/calcvwii.zip(slovenská verzia)Anti−Porn v2.80Opis: program zamedzujúci deom prístup k internetovýmstránkam ohrozujúcim mravnosVlastnosti: program umoòuje blokova prístup k tisíckamstránok s pornografickým obsahom a k stránkamobsahujúcim neslušné slová; databáza neiaducichstránok sa dá on-line aktualizova a mono judopåòa aj o vlastné poloky; obdobne sa dávytvori databáza neškodných stránok, na ktoré jeprístup povolený vdy; v prostredí programu jemoné definova aj zoznam odporúèaných adriess obsahom zameraným na detských pouívate¾ov je moné obmedzi aj prístup na internet vozvolené hodiny pre jednotlivé dni v týdni; je takistomoné obmedzi dåku chatovania, realizovanéhopríslušným typom klienta alebo prostredníctvomwebovej stránky program umoòuje uklada zoznam všetkýchnavštívených stránok (resp. len neúspešnýchpokusov o návštevu nepovolených stránok) alebovo zvolené intervaly uklada do súboru aktuálnyobsah obrazovky, resp. aktívneho okna prístup k nastaveniam programu je monézaheslova; po zadaní hesla je moné odstavi ajblokovacie funkcie programu ☺-ph-Autor: tuEagles Inc., ÈínaŠtatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dníCena registrácie: 40 USDDom. stránka: www.tueagles.com/anti−pornDownload URL: ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/comm/antiporn.exeEasy Time DiaryTento program vám pomôe presne si zmanaovaváš drahocenný èas. Spája v sebe jednoduchý plánovaèúloh a alarm, ktorý vás upozorní na všetkydôleité udalosti, ktoré ste si predtým poznamena-4/2003 PC REVUE 87

S O F T W A R Emonos, ako ochráni vybrané typy súborov pred ich otvorením nepovolanouosobou. Ochrana funguje na úrovni systémového jadra, a preto je aké obís ju,aspoò bený pouívate¾ to len tak ¾ahko nezvládne. Navyše na programe potešíjednoduchos práce s ním, keï nové súbory èi adresáre urèené na ochranu môetepridáva metódou drag & drop. Potešia aj nadstavbové funkcie, ktoré vám umoniazablokova pouívanie niektorých programov, prípadne zablokujú prístupk internetu. Ak teda h¾adáte jednoduché a úèinné riešenie na zamedzenie prístupuk vybraným údajom, skúste Hide Files and Folders.-mt-Názov: Hide Files and FoldersVe¾kos: 827 KBLicencia: sharewareDownload: http://www.softstack.com/hff.htmlli. Ovládanie programu je ve¾mi jednoduché, v jeho hlavnom okne nájdetepreh¾adný rozpis najaktuálnejších naplánovaných úloh, ako aj struèný preh¾adovýkalendár najbliších dní. Medzi výhody programu patrí monospomerne bohatého formátovania zapisovaného textu a jednoduché ovládanie.Easy Time Diary vám pomôe uprata neporiadok na pevnom disku. -mt-Názov: Easy Time DiaryVe¾kos: 2292 KBLicencia: sharewareDownload: www.rawos.comHide Files and FoldersSystém Windows XP vám síce poskytne ochranu systémových súborov, stretnetesa však s problémom, ak chcete zamedzi prístup k iným adresárom...Utilita Hide Files and Folders je tu práve na to, aby vám poskytla jednoduchúMulti−ClipboardSystémová schránka vo Windows jedobrá vec, umoòuje rýchle a pohodlnéprenášanie údajov medzi aplikáciami.Niekedy je však problémom, e môeobsahova len jeden súbor dát. Riešenímmôe by nasadenie kancelárskehobalíka MS Office, ktorý vlastnostischránky podstatne rozširuje. No niekadý pouívate¾ má na svojom PCpráve tento kancelársky balík, a tak jenútený pouíva „základnú“ verziu systémovejschránky. Multi-Clipboard tentoproblém elegantne rieši. Ide o malúutilitu, ktorá sa spúša z panela úlohna lište systému a pomáha vám nakopírovado schránky viacero typov údajova tie potom pod¾a potreby pouíva. Prakticky sa dá poveda, e Multi-Clipboard si pamätá všetky dáta, ktoré ste do schránky nakopírovali, a dávavám monos opätovne ich poui (ak sa, samozrejme, nerozhodnete vymazaich). Pre lepšiu orientáciu vám program navyše dáta nakopírované do schránkydelí pod¾a obsahu. A tak napríklad osobitne uchováva text, internetové odkazy,emailové adresy, obrázky alebo telefónne èísla.-mt-Názov: Multi−ClipboardVe¾kos: 2251 KBLicencia: sharewareDownload: www.i−yas.comPC AcmeNiekedy nie je na škodu vedie, èo napríklad vaše deti robili s poèítaèom poèasvašej neprítomnosti. Jednoduchým riešením tohto problému je napríklad uti-88 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R Elita PC Acme, ktorá bezzbytoèných otázok a zdåhavýchnastavení zabezpeèíto, aby sa na diskpoèítaèa v šifrovanej podobeukladali informácieo jeho aktivite. Takto máteza heslovaným prístupompekne zoradené informácieo tom, èo sapresne dialo s poèítaèompoèas vašej neprítomnosti.Okrem iného dokáe program monitorova zoznam spustených aplikácií, otvorenédokumenty, všetky navštívené URL a vloené texty do akéhoko¾vek programu,èi u je to textový editor, alebo chatovací softvér. PC Acme takisto vie zaznamenávanarábanie s registrami, pohyby v systémovej schránke a inštalovanienových programov. Samozrejme, e tu existuje aj monos nastavenia dodatoènéhofiltra, aby sa vám zachytávali iba tie údaje, ktoré skutoène potrebujete. PCAcme tak síce neposkytuje iadne extrémne monosti nastavení, na bené monitorovaniesystému je však dostaèujúcim riešením.-mt-Názov: PC AcmeVe¾kos: 861 KBLicencia: sharewareDownload: http://www.keyloggers.com/UnzipThemAll 1.0.3Opis: program na otvorenie komprimovanýcharchívov (zip, rar, ace) v prostredí W95-XPVlastnosti: jediným kliknutím oznaèené archivovanésúbory dekomprimuje do aktuálneho, vybratéhoalebo nového prieèinka, ktorého názov jetotoný s názvom archívu alebo s názvom pridelenýmpoèítadlom programu program nevyaduje spoluprácu s programomWinzip, Winrar; je od nich celkom nezávislý;môe by umiestnený na dolnej lište plochy,take ho mono kedyko¾vek aktivova umoòuje zobrazi tzv. drop zone, kde poprenesení komprimovaného súboru nastanejeho dekompresia program mono poui aj na zmenu atribútovsúboru, skopírovanie názvu súborov doschránky a vytvorenie pomenovaných prieèinkov heslo, ktoré chráni archívy, mono prenies do dekomprimovaných súborov mono uloi a 20 ob¾úbených prieèinkov mono nastavi štartovací alebo obnovi posledný pracovný adresár poèas dekompresie súborov sa program môe skry, koniec operácieoznámi pípnutím alebo zobrazi správu je umonené zobrazenie histórie všetkých operácií program sa môe aktivova z Windows Explorera a je lokalizovanýdo anglického a francúzskeho jazyka-vl-Autor: Herve ThouzardŠtatút programu: sharewareDomovská stránka: www.herve−thouzard.com/unzipusVelkos súboru: 1,4 MBPrinter's Apprentice 7.5Program je výborný manaér fontov pre W95-XP, vhodný pre umeleckých grafikov,profesionálnych publicistov a softvérových nadšencov, ako aj pre všetkých,èo majú mnostvo fontov.Všeobecné funkcieVo verzii 7.54 podporuje WinXP Visual Styles a témy. Má rozsiahleho on-linepomocníka a pomocníka pre všetky dialógy a zobrazenia. Aplikácia je rýchloaktivovaná na pouitie. Inštalované DLL, OCX a iné kninice sú úplne dostupnéa zdokumentované.Prehliadanie fontovDobre známe prostredie typu Windows Explorer umoní rýchly náh¾ad inštalovanýchfontov alebo preh¾adávanie nenainštalovaných súborov fontov nainom médiu. Vo WinXP a 2000 je umonená podpora fontov Adobe Type 1 aOpen. Pomocné dialógy zniujú poèet krokov pri riešení spoloèných úloh. Ná-4/2003 PC REVUE 89

S O F T W A R Estrojová lišta umoòuje rýchly a pohodlný prístup k èasto pouívaným funkciám.Jednoduché znaky, ich súbory, vzorky textu a preh¾ady klávesníc súsústredené do jednej tabu¾ky. Zobrazenie znakov je volite¾né v mrieke 2 × 2,3 × 3, 4 × 4, 5 × 5, 6 × 6, 7 × 7, 8 × 8, 9 × 9, 10 × 10. Zobrazenie klávesniceukazuje, ktoré symboly a priradené znaky sú na štandardnej PC klávesnici.Manament fontovPri inštalovaní, odinštalovaní, kopírovaní a premiestòovaní fontov sa pouívajúoperácie drag and drop. Naraz mono inštalova ¾ubovo¾ný poèet fontov.Odinštalované fonty sa môu prehliadnu, vytlaèi a znovu nainštalova z akéhoko¾vekmédia (CDR, ZIP, floppy atï.). Sprievodca odinštalovania odoberiefonty zo systému, z registrov a môe premiestni súbory fontov na iné miestov hard disku alebo vytvori zálohu. Prehliadaè fontov v registroch umoní ichprehliadnutie, uloenie a vytlaèenie.Skupiny fontovProgram sústredí vaše zbierky fontov do skupín pod¾a poiadaviek pouívate¾a.Pre ¾ahšiu navigáciu je zoznam skupín vloený do hlavného panela programu.Vyuíva sa stromové radenie ako vo Windows Exploreri. Nieko¾kými kliknutiamimono fonty z týchto skupín inštalova alebo premiestni. Fonty uloenév skupinách sa dajú prehliada a vytlaèi, ako keby boli nainštalované.TlaèNaraz a jednoducho mono vytlaèi hárky vzoriek alebo katalógov fontov. Pritlaèi mono prispôsobi text a záhlavie. Pre kadý font mono samostatnevytlaèi názov súboru, cestu umiestnenia a ve¾kos v KB. Pre tlaè ve¾kého poètufontov v zoznamoch je dostupných 10 rôznych moností katalógu: Basic 1, Basic2, Basic 3, Two Column 1, Two Column 2, Three Column, Four Column, BarDivided, Three Up, Six Up. Pre tlaè jednotlivých fontov (jeden na stranu) jedostupných osem moností: Sample 1, Sample 2, Sample 3, Sample 4, Font InfoSheet, Character Set, Keyboard Chart, ANSI Chart, 72 Point Set-vl-Autor: lose your mindŠtatút: sharewareCena: 25 USDDomovská stránka: www.loseyourmind.com/pa.75.aspVe¾kos súboru: 3,17 MBAdvanced Unistaller Pro 2003 v.5.0Opis: program vzh¾adom a funkciami podobný Windows Exploreru, umoòujúcijednoducho nájs programy, ktoré chcete odinštalova; pomocou viacerýchodlišných sprievodcov povedie pouívate¾a procesom odstránenia Internet history,cookies a iných nepotrebných súborov; pracuje v prostredí W95-XPVlastnosti: program kombinuje jednoduché pouívanie so 14 ve¾mi uitoènými funkciami;umoní jednoducho a bezpeène odinštalova aplikácie a programy,odstráni poloky v sekcii Add/Remove blokuje alebo uvo¾ní programy, ktoré beia pri štarte PC, vrátane programov,ktoré sa objavujú ako ikony v systémovej lište v pravom dolnom rohuobrazovky; pod¾a elania skrýva a ukazuje odkazy v ponuke Štart automaticky vyh¾adáva a odstraòuje odkazy, ktoré nie sú u funkèné odinštaluje nástrojové lišty a plugin v Internet Exploreri èistí priestor na disku a urých¾uje prácu poèítaèa vyh¾adávaním a mazanímtemporary a poškodených súborov vzniknutých vo Windows, InternetExploreri a v ïalších programoch udruje bezpeènos súkromia mazaním Internet history (informácie o navštívenýchstránkach, adresách, cookies atï.); mae históriu záznamov viacerýchaplikácií, ako MS Office, Windows Media Player, ICQ, MSN, WinZip,RealPlayer, KaZaA, Morpheus zablokuje, uvo¾ní a odinštaluje ikony a fonty v sekcii Nastavenie panelov vykonáva rýchle vyèistenie poèítaèa pouitím Quick Cleaner; všetky zabudovanéfunkcie sú bezpeèné a majú jednoduché pouívanie-vl-Autor: Innovative TechnologiesŠtatút programu: shareware, 25−dòový trialCena programu: 19 USDDomovská stránka: www.innovative.go.roVe¾kos súboru: .exe 1,51 MBJPGVideo 1.04.0.0Opis: program na tvorbu video (AVI)súboru zo série obrázkov JPG v prostredíW95-XP; súbory JPG sú obyèajnezískané z webovej kamery, ale ajz iného zdroja; musia však ma rovnakúve¾kosVlastnosti: program pracuje na pozadí aumoòuje pouíva inú aplikáciu, pokia¾ vytváravideosekvencie90 PC REVUE 4/2003

S O F T W A R E nepouíva registre, konfigurácia programu je uloená v súbore INI pri tvorení súboru AVI sa vyaduje kodek a ten istý musí by v PCpri prehrávaní videaAutor: WebsiteŠtatút programu: freewareDomovská stránka: www.ndrw.co.ukVlastnosti súboru: ZIP, 419 KB-vl-JPGAvi 1.02Opis: program vytvára videosúbor zo série bitmapových súborovz akéhoko¾vek zdroja alebo tvorí individuálny nieko¾kosekundový súbor AVIna prezentácie v programe Power Point; pracuje v prostredí W95-XPVlastnosti: podporuje tieto súbory: JPG, BMP, GIF, PNG, ICO, TIF, PCX, TGA súbory mono triedi pod¾a dátumu a v abecednom poriadku; pri prácimono vyuíva techniku drag and drop; duplicitné súbory je umonenévybra z videa je dostupné tvorenie dávkových súborov tvorba videosekvenciíje na pozadí, takemono pouíva súèasneinú aplikáciu; tvorbavideosúboru jepriebene zobrazovanáa dá sa aj ozvuèi pri manipuláciis obrázkami súdostupné operáciezrkadlenia, otáèania,prevracania, zmenamierky, ostrosti a kontrastu program nepouíva registre, nemení iadne súbory Windows ani DLL; takistovšetky súbory JPGAvi sú umiestnené do inštalaèného adresára programu;vytvára súbor INI, kde je zaznamenaná konfigurácia; pri tvorbe potrebujekodek vybraté bitmapové súbory mono prehliadnu ich rolovaním, èím sa získailúzia prebiehajúceho videa; kliknutím na zoznam sa zobrazia detaily súborova mono meni jas a ostros-vl-Ashampoo Illuminator v1.52Opis: komplexný program na prácu s obrázkami v prostredí W95-XPVlastnosti: ovládanie programu je zjednodušené pouitím rôznych sprievodcov Conversion Wizard – rýchlo, jednoducho vykonáva konverzie medzi obrázkovýmiformátmi vo vysokej kvalite Screen Saver Wizard – vytvára z ob¾úbených fotografií a grafiky šetrièobrazovky i s ozvuèením Slideshow Wizard – vytvorí kvalitný elektronický diaprojektor na prehliadanieobrázkov SeeYa! Wizard – kompresiou obrázkov vytvorí súbor ozvuèených diaobrázkov,ktorý mono odosla; ku kadému obrázku mono cez mikrofón nahovorikomentárAutor: T. Ferenc NDW LtdŠtatút programu: 30−dòový sharewareCena programu: 24,99 USDDomovská stránka: www.nrdw.co.ukVlastnosti súboru: ZIP, 974 KBAutoimager 2.6Opis: aplikácia edituje obrázky a vzájomne mení ich formáty v prostredí W95-XPVlastnosti: program je jednoduchý na pouívanie, staèí len kliknú na súbory urèenéna premenu formátu alebo vlastností a vybra si druh akcie a všetko sa automatickyvykoná podporuje vyše 70 rôznych grafických formátov a dáva mnoho moností nazmenu ve¾kosti a vlastností obrázka všetky operácie sa môu vykonáva aj naraz v celom súbore obrázkov;operácie majú ve¾a moností a ich nastavenie je vizuálne kontrolované program ponúka monos zadáva povely v povelovom riadku; vyše 130povelov ¾ahko vytvorí dávkový súbor na vykonanie opakujúcich sa akcií;mono nastavi poèítaè tak, aby spustil dávkový súbor pod¾a stanovenéhoreimu, a ponecha vykonanie rutinných úloh na samotný program z domovskej stránky mono stiahnu rôzne masky a zmeni si tak vzh¾adhlavného panela programu-vl-Autor: Mystik MediaŠtatút programu: freeware, 15−dòový trialCena programu: 60 USDDomovská stránka: www.autoimager.comVlastnosti súboru: .exe, 13,3 MB Illuminator Wizard – skenuje hard disk, vyh¾adáva obrázky, hudbu;pomáha pri mazaní nepotrebných duplicitných mediálnych súborov BurnIt! Wizard – napa¾uje obrázky a fotoalbum na CD SnapYa! Wizard – umoní rýchle snímkovanie plochy a uloenie do schránkyvo formáte jpg, bmp alebo gif; je dostupných ve¾a efektov na úpravu snímky;tohto sprievodcu mono poui aj samostatne bez programu Easy Print Wizard – vytlaèí obrázky alebo zoznamy s rôznym poètomståpcov a riadkov integrovaný prehliadaè QuickView umoní prehliadanie všetkých druhovobrázkov jediným kliknutím; zmenšeniny sú pri prehliadaní ve¾mi ostréa mono zmeni ich ve¾kos a na 150 pixelov bez zníenia kvality prehráva hudobné MP3 a videosúbory-vl-Štatút programu: sharewareCena programu: 39,99 USDDomovská stránka: www.ashampoo.comVlastnosti súboru: .exe, 12,6 MBPeter Hubinský, Martin Turoò,Vladimír LuchavaAVIRRegistrácia shareware programovza slovenské koruny www.avir.sk4/2003 PC REVUE 91

I N T E R N E TDenné spravodajstvo zo sveta ITwww.itnews.skNet & Security newsNový rýchlostný rekord prenosu pointernete. Pôsobivý výsledok sa podarilamerickým vedcom pri snahe zostavi rých−lostný rekord prenosu dát po internete.Presne 6,7 GB pretieklo 11−tisíc kilometrovcez Atlantik medzi Holandskom a Kalifor−niou za 58 sekúnd!!! Takáto prenosovárýchlos je asi 3500−krát vyššia ako dnesbene dostupné broadbandové pripojenia.Vedci navyše tvrdia, e od roku 1984 jemoné kadý rok prenosovú kapacitu zvýšina dvojnásobok a e u teraz beia pokusys cie¾om prekona aktuálny rekord.Windows Server 2003 údajne spra−ví poriadok s DLL. Také sú slová Micro−softu. Ten tvrdí, e problémom s nekompa−tibilnými verziami kniníc DLL je koniec.A tak by s príchodom nového serverovéhooperaèného systému mal by definitívnevyriešený problém, keï inštalovaný softvérprepisoval kninice DLL a staršie programypotom s nimi nevedeli spolupracova. Keï−e toto opatrenie, urèené prvotne na šetre−nie miesta na disku, je nepotrebné, rozho−dol sa ho Microsoft zruši, aby tak systémWindows nabral na stabilite.V Austrálii odhalené servery s MP3za 60 mil. USD. Zaujímavý kúsok sa po−daril austrálskej polícii. Pri razii u dvochmiestnych internetových poskytovate¾ovEftel a Telstra boli objavené servery, ktorédokopy obsahovali nelegálne kópie MP3skladieb v celkovej hodnote 60 miliónovamerických dolárov. Servery však nepatrilisamotným ISP, tí ich len hostovali a ochot−ne polícii poskytli informácie o majite¾och.Pre Austráliu tak ide o najväèší úlovok v his−tórii hudobného pirátstva.Na pobavenie – Microsoft Linux. Aksa chcete pozrie, ako vyzerá nemoné,zamierte na adresu http://www.mslinux.org. Mono u tušíte, èo tu nájdete – áno,takto by vyzerala ponuka Linuxu od Micro−softu. Skutoène dobré èítanie, navyše v ofi−ciálnom „looku“ Microsoftu... :−)Aj nevyiadaná SMS je spam. Tak roz−hodol nemecký súd. Konkrétne išlo o alobuuívate¾a, ktorý sa na jednom internetovomportáli prihlásil do „obèasných ankiet naaktuálne témy“. Neskôr mu však z neznáme−ho èísla zaèali chodi reklamné SMS správy.A tak uívate¾ prevádzkovate¾a portáluzaaloval za poskytnutie jeho telefónnehoèísla na takéto úèely. Súd alobu uznal, a takmajú obe firmy zakázané pouíva telefónneèísla, ktoré získajú od svojich návštevníkov,na takéto úèely. Navyše na súde zaznel ná−zor, e takáto SMS je ešte otravnejšia akospam a ove¾a viac zasahuje do súkromia uí−vate¾a.Sendmail je deravý! Bezpeènostná chy−ba spôsobená preteèením buffera sa objavi−la v serveri Sendmail, ktorý je, mimocho−dom, zodpovedný za rozposielanie 75 per−cent emailovej komunikácie na svete. Chybav Mail Transfer Agent (MTA), ktorá umo−òuje útoèníkovi ovládnutie servera Send−mail, bola objavená a ohlásená samotnouautorskou spoloènosou servera a bezpeè−nostnou agentúrou Internet Security Sys−tems (ISS). Na zaistenie bezpeènosti sa pre−to odporúèa upgradova na verziu 8.12.8,postihnuté sú toti verzie Sendmailu 5.79 –8.12.7.Tiscali hacknuté. Švajèiarska dcérskaspoloènos internetového providera Tiscalimusí rieši nepríjemný problém. Hackeromsa toti podarilo zmaza 899 prezentáciíz jej serverov. Nešlo by o niè nezvyèajné,keby sami hackeri neboli pred útokom varo−vali spolu trikrát. Tiscali však nereagovala,a tak došlo k zmazaniu 899 prezentácií, od−stránené však boli údajne aj patrièné zálohydát. Zákazníci, ktorými sú, mimochodom,poväèšine menšie firmy, sa takisto netajarozhorèením (za správu a hosting platiapriemerne vyše 15−tisíc Sk roène) a plánujúo podaní aloby na Tiscali.Internetová prevádzka sa zdvojnáso−bí. A to kadý rok a a do konca roku 2007.Dôvodom je narastajúca popularita široko−pásmového prístupu prostredníctvom tech−nológie ADSL, resp. prostredníctvom rozvo−dov káblovej televízie. Pod¾a predpokladovanalytikov z IDC by mala priemerná dennáprevádzka na sieti dosiahnu koncom roka2007 hodnotu 5,175 Pb (v roku 2002 tobolo len 180 Pb).17 miliárd USD za hriechy Napste−ra? Hudobné vydavate¾stvá podali alobuna nemeckú mediálnu spoloènos Bertels−mann za finanènú podporu Napstera, ktoráposlúila na predåenie ivotnosti siete P2P,a tak viedla k mohutnému zneuívaniu dielchránených autorskými právami. Vyda−vate¾stvá iadajú odškodné 17 miliárd dolá−rov, ktoré tak Bertelsmann bude musie za−plati. Pod¾a aloby mohol Bertelsmann pi−rátskej výmene súborov zabráni, ale miestotoho podporoval nelegálnu èinnos výdat−nými finanènými injekciami, za èo by malnies plnú zodpovednos.Kaspersky Labs predstavuje vlastnériešenie problematiky spamu. VýstineAnti−Spam sa volá nové softvérové riešenieproblematiky spamu. Kaspersky Labs o òomvyhlasujú, e dokáe odchyti a 95 percentnevyiadanej hromadnej pošty, a tak v maxi−málnej miere odbremeni menšie a strednéfirmy od tejto problematiky. Softvér sa inšta−luje priamo na server, kde analyzuje kadýe−mail a pridáva mu tzv. identifikaènú znám−ku s informáciami o jeho obsahu. Ak nájdespam, môe ho v závislosti od konfigurácievymaza, archivova na serveri alebo prepo−sla na inú adresu. K vyššej efektivite vy−h¾adávania spamu má údajne prispie aj den−ná aktualizácia programu.Napster 2 bude on−line ešte v tomtoroku. Uívatelia by sa však nemali prílišteši, nepôjde o klasickú filesharingovú slu−bu, ako bol pôvodný Napster. Vo¾né piesnesi tu nebudete sahova, Roxio, vlastníktechnológie a celej sluby oznámil, e uza−tvára zmluvy s èo najväèším poètom hudob−ných vydavate¾stiev. Napster 2 tak bude kla−sická platená klient−server downloadovásluba na získavanie on−line hudby. Prvkypeer−to−peer sietí budú pridané a neskôr.S pôvodným Napsterom má jeho potomokrovnaké len meno, a potom vraj jablko ne−padá ïaleko od stromu...UPC v tomto roku spustí pilotný pro−jekt prístupu na internet. SpoloènosUPC Slovensko plánuje spusti pilotný pro−jekt poskytovania internetových sluieb pro−stredníctvom káblových rozvodov poèasroku 2003. V pilotnej fáze bude produktposkytova v lokalite bratislavského StaréhoMesta a na základe jej výsledkov sa bude roz−hodova o ïalšom postupe. Širokopásmovépripojenie cez káblové rozvody je nezávisléod pevnej telekomunikaènej siete a zvyèajnesa poskytuje za paušálny mesaèný poplatokbez obmedzenia èasu pripojenia. UPC prav−depodobne bude v prípade úspešného spus−tenia komerènej prevádzky zabezpeèova ajkoncové zariadenia na strane zákazníka.Sluba by mala by postupne dostupná vrôznych slovenských mestách pod¾a dopytu.Microsoft bojuje proti spammeromna Hotmaile. Gigant si chráni svoje pro−dukty, a tak podal na kalifornský súd alobuna neznámeho páchate¾a. Òou sa snaídosiahnu to, aby súd zakázal systematickýmonitoring stránok Hotmailu s následnýmvytiahnutím emailových adries aktívnychuívate¾ov. Táto metóda je u spammerovve¾mi ob¾úbená, a ako Microsoft sám vyhlá−sil, on sa len snaí ochráni svojich uívate¾ovpred nevyiadanou poštou. Spolu s ostatný−mi ISP sa tak Microsoft usiluje o presadeniezákona, ktorý zakáe odosielanie spamualebo aspoò dá za povinnos presnú identifi−káciu odosielate¾a.Hackli Kevina. A boli to tí istí, èo ešteprednedávnom hackovali vládne webovélokality a zanechávali posolstvo: „Free Ke−vin!“ Webová lokalita Kevina Mitnicka bolahackutá spolu dvakrát za dva týdne. Naj−pikantnejšie na tom však je, e Mitnick, kto−rý je zhruba mesiac opä on−line, sa plánujeivi poradenstvom v oblasti poèítaèovejbezpeènosti.Objem dát prenesených internetomrazantne stúpa. K takémuto záveru prišlianalytici zo spoloènosti IDC. Pod¾a ich vý−poètov v minulom roku pretieklo denne in−ternetom asi 180 petabitov dát denne. V ro−ku 2007 však toto èíslo presiahne 5175 pe−tabitov dát za deò. Hlavným dôvodom ta−kéhoto prudkého nárastu je pod¾a analyti−kov nástup cenovo dostupného širokopás−mového internetu. Mimochodom, jeden pe−tabit sa rovná jednému miliónu gigabitov...MSN bojkotuje Operu, Opera bojko−tuje MSN. Osobne sa mi to zdá dos detin−ské. Rekapitulácia: zhruba pred dvomatýdòami vari všetky internetové médiá pri−niesli informácie o tom, e webová lokalitaMSN sa v prípade, ak je na opaènom konci„drôtu“ webový prehliadaè Opera, správa92 PC REVUE 4/2003

I N T E R N E Tpomerne nepriate¾sky. Konkrétne ide oodosielanie „iných“ kaskádových štýlov,èoho výsledkom je prakticky nepouite¾nostejto kombinácie. Túto skutoènos pre spra−vodajský portál news.com priamo potvrdilzástupca Redmondu s vysvetlením, e cie−¾om nebolo znevýhodni pouívate¾ovs hendikepom Opery, ale naopak, poskyt−nú im lepší „experience“, podobný tomu,aký si môu vychutna pouívatelia InternetExplorera. Hra sa obracia. Vývojári Operyuviedli špeciálnu edíciu svojho webovéhoprehliadaèa (tzv. Bork Opera), ktorá sa sprá−va vo všetkých smeroch ekvivalentne s toupredošlou, ale v prípade, ak si otvoríte we−bovú lokalitu MSN, zaènú sa dia èudnéveci: všetok text je „preloený“ do jazykaSwedish Chefa, postavièky z Muppet Show.EÚ navrhla tresty pre hackerov. Pri−márnym cie¾om bolo najmä zjednotenielegislatívy v oblasti poèítaèovej kriminalityvo všetkých 15 èlenských štátoch. Právnenormy jednotlivých krajín boli v niektorýchprípadoch výrazne odlišné a nie príliš dô−sledné. Pod¾a novej právnej úpravy úradní−kov Európskej únie, odobrenej ministromspravodlivosti EÚ, môu by hackeri aprogramátori poèítaèových vírusov a èer−vov odsúdení za svoje skutky a na 5 rokovväzenia nepodmieneène. V prípade, akbudú však takéto skutky vykonané v rámciorganizovanej skupiny, boli dva roky sta−novené ako „minimum“.Hack ako protest proti vojne. Aj ha−ckeri sú proti vojne v Iraku a protestujú svo−jím vlastným spôsobom a formou. Jednýmz prejavov bol aj hack stránky AmericanAcademy of Diplomacy, ktorá zdruujeamerických diplomatov. Jej obsah bol na−hradený jedinou vetou: No war! U nie−ko¾ko týdòov vopred americké FBI varova−lo, e hackeri zvýšia v prípade hrozby voj−nového konfliktu svoju aktivitu.Chyba zabezpeèenia Windows XP. Po−d¾a informácií uverejnených na webe www.briansbuzz.com obsahuje Windows XP zá−vanú bezpeènostnú chybu umoòujúcu zís−kanie plnej kontroly nad napadnutým poèí−taèom prostredníctvom pouitia Windows2000 Recovery console. Inak povedané,ktoko¾vek s monosou fyzického prístupuk serveru prevádzkovanému na platformeoperaèného systému Windows XP môe„nabootovaním“ z inštalaènej súpravyMicrosoft Windows 2000 uvedený strojplne ovládnu. Viac informácií získate nahttp://www.briansbuzz.com/w/030213/.Ko¾ko toho o nás vie Microsoft? Re−daktorom nemeckého on−line magazínutecChannel.de sa podaril ve¾mi zaujímavýkúsok – rozšifrovali údaje, ktoré slubaWindows Update posiela do Microsoftu.A výsledok je taký, ako si väèšina myslela –údajov do Microsoftu teèie viac, ne bynevyhnutne malo. A navyše sú tu ïalšiefunkcie, ktoré nie sú síce aktívne, ale v prí−pade ich aktivácie napríklad vedia odoslazoznam všetkých aplikácií, ktoré sú v sys−téme nainštalované. V prípade potrebyvedia by v Microsofte teda dokonaleinformovaní o vašom systéme…Internetová stránka ponúka praclíkypre Busha. Amerièania odmietli konzu−mova hranolèeky „french fries“ a francúz−ske toasty, aby vyjadrili svoju nespokojnoss francúzskym postojom v irackej kríze. Dopotravinovej vojny sa vzápätí zapojili ajFrancúzi, a to praclíkmi. Francúzska interne−tová stránka www.bretzelforbush.com vy−zýva ¾udí, aby poslali americkému preziden−tovi Georgovi Bushovi praclíky a tak protes−tovali proti vojne. Ako stránka ïalej uvádza,praclíky budú a do odoslania do Bielehodomu uloené na bezpeènom a tajnommieste. Cena jedného praclíka je sedem eur,z èoho jedno euro ide na dobroèinné úèely.Zatia¾ sa zozbieralo na charitu asi 250 eur.Bush v januári 2002 odpadol a spadolz kresla, keï mu zabehol slaný praclík. Pre−zident toti neuposlúchol radu svojej matky,aby praclíky poul pred tým, ako ich prehltne.KOMENTÁR: /dev/null/020CeBit má – aspoò z môjho subjektívne−ho poh¾adu – jednu nepeknú vlastnos:koná sa dos ïaleko od Bratislavy. Dosïaleko na to, aby niekto letel na CeBitlietadlom, ale pritom ešte dos blízkona to, aby nebol problém došoférovado Hannoveru autom. To bol toti ajmôj prípad. Ide o monotónnu dia¾niènútrasu, spestrenú nanajvýš radarmi èes−kej polície (policajti nám poïakovali za500−korunový príspevok do štátnehorozpoètu) a povestnou E55 pri èesko−nemeckej hranici. Stánky s „bielymmäsom“ okolo Dubí sú neskutoèné ados odvádzajú pozornos od šoférova−nia. K tomu treba pripoèíta brutálnevýchodonemecký tankodrómový cestnýúsek medzi Cínovcom a Dráïanmi.Význam poèítaèového ve¾trhu preekonomiku Hannoveru a jednotlivcov vòom je nepochybný. V Nemecku toskrátka majú dobre „premakané“. Ma−jitete¾ bytu, ktorý sme si prenajali, je to−ho jasným príkladom. Kadoroène sapoèas CeBitu aj s rodinou kompletnezbalí a vypadne na dovolenku. Pritomvšak svoj sedemizbový mezonetový bytprenajme – okrem jednej izby, do ktorejnavláèi svoje veci. Nájom za desa dnímu v pohode tú dovolenku zaplatí.Pod¾a referencií viacerých vystavovate¾ovje to poèas CeBitu úplne bené konaniepriemerných obyvate¾ov Hannoveru.Máme sa ešte èo od tých kapitalistovuèi. Aj pokia¾ ide o dopravu, je tov Hannoveri perfektný a dobre premysle−ný systém. Vstupenka na CeBit toti platízároveò ako celosieový lístok na metro,elektrièky, autobusy, dokonca aj naeleznicu. Ha−ha−ha, predstavte si nieèopodobné v prípade domáceho Cofaxua spolupráce jeho organizátora s Do−pravným podnikom Bratislava. Pravde−podobne aj to metro v Bratislave posta−via skôr, aspoò pod¾a môjho osobnéhonázoru.Všadeprítomná recesia v ekonomikesa prejavila aj na tohtoroènom CeBite.U druhý rok po sebe klesol poèetvystavovate¾ov, ako aj celková výstavnáplocha. S trochou preháòania monopoveda, e CeBit má aspoò nieèo spo−loèné s Cofaxom. Lene zatia¾ èo poklesvýstavnej plochy o 50 000 štvorcovýchmetrov pre CeBit nie je bohvieakokatastrofálny, v prípade Cofaxu by smesa dostali do poriadne ve¾kých mínuso−vých èísel.Slovenská úèas (èi skôr neúèas) naCeBite je povestná. Pod¾a katalógu shmotnosou dobrého pol druha kilav Hannoveri vystavovalo presne sedemslovenských firiem. No èo u, hlavne esme predbehli krajiny ako Srí Lanka(dvaja vystavovatelia) èi Saudská Arábia(jeden vystavovate¾). Mono by neškodilvo¾ajaký príspevoèek zo štátneho roz−poètu pre vystavovate¾ov èi nejaká táslovenská národná expozícia... Napríkladtaká, ako bola ukrajinská èi ruská.Ve¾mi pekný dojem zanechal v expo−zíciách slovenských firiem náš ve¾vysla−nec. Osobne ich obišiel a zaujímal sao postavenie na trhu a problémy. Kebysa takto prejavili aj iné slovenské inšti−túcie, mono by to bol dôvod na po−riadnu oslavu.Èo sa týka toho ostatného, boli pred−stavené obligatórne novinky, o ktorýchsa u dlhšie hovorilo. Cez výstavné halysa premlelo mnostvo ¾udí – od IT ma−naérov po obligátnych zberaèov suvení−rov. Skrátka, klasická ve¾trhová „ma−sovka“, hoci s nádychom nemeckej kul−túry. Len jedna vec mi v Nemecku stáleprekáa – miestna gastronómia. Okrempiva ponúka dos málo vecí, ktoré mo−no bez urèitej dávky masochizmu konzu−mova viac ako raz.Peter Kováè4/2003 PC REVUE 93

I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y www.virtualstapler.com www.runtheusa.com www.artsmia.org/unified−visionZošívaèku dokumentov vám zrejme netreba predstavo−va, tá je benou výbavou kadej kancelárie. Napriektomu sa nájde na internete stránka, ktorá sa jej plneobsahovo venuje. A tak tu nájdete nielen galériu zoší−vaèiek, ale dokonca aj informáciu, v akom filme ichmôete vidie, a nechýba ani nieko¾ko básnièiek o tomto„kancelárskom zázraku“. www.solarsystem.nasa.govDvaja „blázni“ sa rozhodli, e sa trochu prebehnú, kon−krétne cez celé USA, a to bez akéhoko¾vek sprievodnéhotímu. Otázka, ktorú si kadý v tomto momente poloí,znie, èi sú šialení. Asi áno, no ak vás predsa len zaujalo,o èo im ide a ako ich beh pokraèuje, nasmerujte svoj pre−hliadaè na túto adresu. www.photolondon.org.ukLouis Sullivan je otcom pôvodnej americkej architektúrya dizajnu, ktorý vznikol v 19. storoèí. Ak sa chcete poko−cha tým, èo tento štýl priniesol a ako vyzerali niektoréprvky interiéru a exteriéru pred takmer dvoma stovkamirokov, nájdete tu ve¾mi zaujímavé èítanie, podloené foto−grafiami. www.oldsads.comKo¾ko toho viete o našej slneènej sústave? NASA si u odzaèiatku svojho pôsobenia dáva za cie¾ èo najlepšie ju pre−skúma a informácie poskytnú verejnosti. Na tomto ser−veri preto nájdete informácie o plánoch do budúcnosti,o stanovených cie¾och, charaktere misií, ako aj o dosiah−nutých úspechoch.Mnohí z nás asi nikdy nenavštívia Londýn. Tých môetáto adresa poteši aspoò tak, e im ukáe kvalitné foto−zábery z tohto prekrásneho mesta. Ale aj tí, ktorí Londýnvideli osobne, by sem mohli zamieri, okrem aktuálnychfotografií toti server èo−to poodha¾uje aj z minulostimesta.Dnešné reklamy na nové modely automobilov sú skutoè−ne pôsobivé a niektoré a vyráajú dych. Pozrite sa všakna túto adresu a pokochajte sa starou klasikou – reklamouna automobily z pädesiatych rokov. Skutoène peknéodreagovanie vo forme jednoduchej grafiky a originál−nych sloganov...☺ www.mtbreview.com www.diyaudio.com http://breaddaily.tripod.comPriaznivci horských bicyklov, pozor! Ak túto stránku ne−máte vo svojich bookmarkoch, urèite ju tam pridajte!Nájdete tu nielen opis bicyklov a komponentov, dosta−toèný priestor je venovaný aj testovaniu. Ak sa rozhodne−te navštívi USA, nájdete tu aj radu, kde sa dá najlepšiezajazdi.Pre hudobných maniakov od hudobných maniakov, asi takznie v preklade titulok tejto stránky. Domáci majstri z ob−lasti audia by sa sem urèite mali pozrie, mono práve tuvám toti poradia s problémom pri vašich vlastných audio−pokusoch. Všetky materiály a rady sú navyše ve¾mi pre−h¾adne rozdelené do kategórií.Neviem ako vy, ale ja som o chlebe doteraz nemal ve¾mive¾a informácií. Na tejto stránke som však našiel vyše 400receptov na rôzne druhy chleba, tipy, ako vytvori naj−lepšie bochníky, a ïalšie zaujímavosti. Ak sa teda chcetenamiesto nákupu v obchode vlastnoruène postara osvoje peèivo, zamierte sem…94 PC REVUE 4/2003

I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B YViete o zaujímavých slovenských alebo zahranièných weboch?Napíšte mi na mturon@pcrevue.sk, rád sa na ne pozriem a zverejním ich. www.digifotoinfo.sk www.scifi.sk www.vesmir.skAj tentoraz zaèneme stránkou venovanou digitálnej foto−grafii. Na tomto serveri nájdete pomerne kvalitný obsahvenujúci sa predstavovaniu noviniek a recenziám zo svetadigitálnych fotoaparátov a ich príslušenstva. Pomerneslušný a uitoèný server, najmä ak sa chystáte na nákupfotoaparátu.Nádherne spracovaná stránka, venovaná sci−fi. Ak patríte kpriaznivcom tohto smeru, urèite sem zamierte, nájdete tuve¾a zaujímavých informácií, ako aj noviniek zo svetafilmu. Nechýbajú ani kvalitné poviedky, a to všetko zaba−lené vo ve¾mi lákavom dizajne!Vesmír ma vdy fascinoval, a tak vám chcem predstavi ajslovenskú stránku venovanú tejto tematike. Preèítajte siinformácie, èo sa my ¾udia chystáme podniknú v smereobjavovania nepoznaného, èo sme u dosiahli, poinfor−mujte sa o najvýznamnejších osobnostiach, posahujte siperfektné obrázky. To všetko na www.vesmir.sk. www.wewerica.sk www.skfree.net www.netmail.skElektronickej hudbe sa na Slovensku darí, svedèí o tompoèet serverov, ktoré sa jej venujú. Wewerica je ïalší znich, navyše graficky zaujímavo stvárnený. Insideri zoscény istotne ocenia informácie, ktoré na òom nájdu.Zaujímavý projekt, aktuálny najmä pre obyvate¾ovBratislavy. Internet môete ma aj lacno a kvalitne. Staèísa trošku posnai, naštudova pár materiálov a zapoji sado komunity. A bezdrôtové pripojenie je k vám monoove¾a blišie, ne by ste si mysleli.Emailové konto má dnes skutoène kadý. Ale èo ak chce−te posla e−mail ve¾mi rýchlo bez prihlasovania alebo chce−te osta v anonymite? Server netmail.sk vám ponúkneriešenie: otvoríte si stránku, napíšete e−mail, odošlete ahotovo. iadne prihlasovanie, iadne zdriavanie, jedno−ducho anonymný mailserver. www.gliding.sk www.snd.sk www.photos.skKto nechcel by ako malé diea pilotom...? Táto stránkaje pre tých, ktorým sa sen splnil a lietajú, síce len bezmo−torovo, ale predsa. Pokochajte sa, preèítajte si o novin−kách, zapojte sa do diskusie alebo si len tak predstavte,e aj vy plachtíte, zasnívajte sa pri kvalitných fotogra−fiách.Slovenské národné divadlo má aj na internete pomernepeknú prezentáciu. Ak zvaujete, ako kultúrne strávi nie−ktorý z vo¾ných veèerov, mono nájdete inšpiráciu právetu. Aktuálny program, ako aj ponuka vstupeniek by vámmohli by pomocou pri výbere. Stretneme sa na Alici vzázraènej krajine...☺Fotografiami sme zaèínali a fotografiami aj skonèíme.Tentoraz vám nikto nebude radi pri kúpe zariadenia.Tento server vám len ponúka pomerne ve¾kú databázuskutoène pekných záberov. Sú, samozrejme, autorskychránené, ale ako pekná tapeta na pozadie pracovnej plo−chy sú ideálne.Martin Turoò4/2003 PC REVUE 95

I N T E R N E TVytvárame WWW stránky II. / 5. èasNajprv budem reagova na vaše e−maily. Vo viacerých stesa ma pýtali, ako sa dá upravi anketa tak, aby jedenpouívate¾ mohol hlasova iba raz. Ponúkam vám hneïdva spôsoby.JEDNODUCHÁ ANKETA V PHP IIPrvou monosou je pouitie cookies. Staèí len trochuupravi kód pre zápis. Zmeny sú vyznaèené farebne:Ak má premenná $hlasoval inú hodnotu ako 1, zapíše sacookie a vykoná sa zápis. Do cookie sa premennej $hlasovalzapíše hodnota 1 a platnos sa nastaví na 86 400 sekúnd,teda jeden deò. To znamená, e nasledujúcich 24 hodínbude ma premenná $hlasoval pre daného uívate¾a hodno−tu 1 a pri opätovnom spustení skriptu sa zápis neuskutoèní.Tento spôsob funguje len za predpokladu, epouívate¾ má vo svojom prehliadaèi cookies zapnuté.Druhý spôsob vyuíva adresu IP pouívate¾a.Najprv sa otvorí súbor so zapísanými adresami IP (ip.datv adresári data). Ak sa v òom nachádza adresa zodpove−dajúca adrese pouívate¾a, nastaví sa premenná $hlasoval na1. Ak má hodnotu inú ako 1, do súboru so zapísanými adre−sami IP sa pripíše adresa IP pouívate¾a a vykoná sa zápis.POÈÍTADLO PRÍSTUPOVPoèítadlo prístupov je ve¾mi zaujímavá vec. Pomocou nehomôeme získa údaje o návštevnosti našich stránok. „Ob−rázkové"“poèítadlo poskytujú napríklad automaticky niekto−ré servery. Staèí, ak na stránku umiestnite jednoduchý kód.My si však napíšeme poèítadlo sami.Zápis:Ak súbor pocitadlo.dat v adresári data existuje, otvorí sana zápis aj èítanie, do premennej $pocet sa naèíta hodno−ta zo súboru a pripoèíta 1. Súbor sa potom „previnie“ nazaèiatok. V prípade, e súbor neexistuje, vytvorí sa a pre−menná $pocet dostane hodnotu 1. Nakoniec sa do súbo−ru zapíše obsah premennej $pocet a súbor sa uzavrie.Èítanie:Poèet návštevníkov sa naèíta do premennej $pocet a vypíše.VLASTNÁ IKONKA STRÁNKYPri surfovaní internetom môeme èoraz èastejšie vidie, estránky majú svoje logo u aj v paneli s adresou (obr. 1)alebo sa zobrazí namiesto štandardnej ikonky po pridaní kob¾úbeným polokám (obr. 2), ako to vidíme na obrázkoch.Docieli takýto efekt je ve¾mi jednoduché. Staèí, ak dohlavného adresára servera nakopírujete súbor favicon.ico,ktorý bude obsahova poadovanú ikonu. Odporúèam, abysúbor favicon.ico obsahoval dve ikonky – 32 × 32 pixelova 16 × 16 pixelov. Prehliadaè si potom vyberie ikonku, ktorámu najviac vyhovuje. Je to preto, aby sa ikonky zbytoènenedeformovali. Ikonku asi najrýchlejšie vytvoríme v progra−moch typu Microangelo alebo Icon Forge. Ako núdzové rie−šenie je moné poui aj obyèajný Skicár.Ak nemôeme umiestni ikonku hlavného adresára naserveri, pridáme tento kód do hlavièky stránky:Názov stránkyVlastnú ikonku stránky v súèasnosti podporuje InternetExplorer, Mozilla / Netscape, Konqueror a Galeon. Keïekadý zo spomínaných prehliadaèov má vlastné pouíva−te¾ské prostredie, zobrazuje aj ikonku inak. Napríklad Net−scape podporuje zobrazovanie ikonky v paneli s adresou, alenepodporuje zobrazovanie v ob¾úbených polokách.Igor KulmanObr. 1 Vlastná ikonka v paneli s adresouObr. 2 Vlastná ikonka v ob¾úbených polokách96 PC REVUE 4/2003

NOVINKY: Technológie&biznisNová verzia Buxus 5.0Spoloènos ui42 uvo¾nila novú verziu systému na aktualizáciu webovBuxus. Verzia 5.0 prináša predovšetkým nové pouívate¾ské rozhra−nie vrátane grafického dizajnu, spreh¾adnenie jednotlivých èastí amnoho noviniek, ktoré spríjemnia a zefektívnia prácu pouívate¾om.Èísla, ktoré vyplynuli zo štúdie spoloènosti Gartner oh¾adomkúpy a pouívania CRM softvéru vo firmách, sú skutoène úsmevné.Tie toti ukázali, e zo 700 firiem, ktoré sa do výskumu zapojili, salen v 41,9 % z nich CRM softvér po jeho zakúpení nainštaloval.Znamená to teda, e a v 58,1 % prípadov sa softvérové riešeniesíce zakúpilo, no nedošlo k jeho nasadeniu. Zaujímavá by bolamono aj otázka, v ko¾kých firmách zo spomínaných 41,9 percentsa potom tento zakúpený softvér aj dlhodobo pouíva…Príèin tohto stavu je pod¾a odborníkov hneï nieko¾ko. V prvomrade je to agresívny súboj medzi rivalmi v tejto oblasti. A tak sa firmyako Siebel, SAP èi E.piphany predbiehajú v tom, kto ponúkne zákaz−níkovi za rovnaké peniaze èo najviac. To vedie k tomu, e vo vidinedobrej cenovej ponuky nakupujú firmy aj tie riešenia, ktoré nie súna ich nároky uspôsobené.Druhým faktorom, ktorý má na svedomí tento stav, je pod¾aGartnera aj škrtanie vo výdavkoch IT firiem. Tie jednoducho nepo−èítajú s ïalšími nákladmi spojenými s inštaláciou a údrbou zakú−peného riešenia. A do tretice sú to samotní pouívatelia. Tí nie súochotní prejs z u existujúceho modelu svojej práce na nový, prenich neznámy model. A tak sa síce CRM predáva, no oèividne nedo−chádza k jeho efektívnemu nasadeniu.K novinkám patrí modul obchod aj s nákupným košíkom a pre−pojením na on−line platby, navigácia v obsahu a šablónach pomo−cou nového nástroja Navigátor, prehliadaè obrázkov a dokumentova nové funkcie v HTML editore – monos pouíva CSS a èistenietextu z MS Wordu.Nová lokalizovaná verzia Panda Antivirus Platinum 7.0Spoloènos proNETIX uviedla na trh novú lokalizovanú verziu PandaAntivirus Platinum 7.0. Táto verzia prináša nové riešenia v oblastiantivírusovej ochrany, ochrany proti hackerom a nepovoleným prí−stupom k údajom na lokálnych staniciach.Medzi nové vlastnosti tohto produktu patrí aj monos skenova−nia na vírusy v prijímaných a odosielaných správach elektronickejpošty, sprievodca pre konfiguráciu antivírusovej ochrany a firewal−lu, jednoduchá integrácia s programami Windows Explorer, Micro−soft Outlook a Lotus Notes. Obsahuje personálny firewall preochranu pred prienikmi, anti−dialer, ktorý zabraòuje vytáèaniu ne−autorizovaných èísel, technológiu SmartClean na odstránenie škôdspôsobených vírusmi a trójskymi koòmi èi automatické zasielaniepodozrivých súborov do Vírusovej Nemocnice, oblasti slúiacej naizoláciu podozrivých súborov, èím sa zabráni infikovaniu vášhopoèítaèa.Èína bude presadzova domáci softvérProducentom softvéru, ako Microsoft, Oracle èi iným, by sa moholu v doh¾adnej dobe strati jeden významný trh. Èínske vládne orgá−ny toti rozhodli, e a 70 percent softvéru potrebného na výstavbueGovernmentu sa nakúpi od domácich firiem. Pri nákupe ïalšiehosoftvéru pre vládne organizácie sa má miera podielu domácichvýrobcov pohybova na úrovni 50 percent. Tie organizácie, ktorébudú chcie nakúpi zahranièný softvér, budú potrebova schválenieministerstva financií.Bude Oregon pionierom v presadzovaní open source?Komunita open source zástancov sa istotne poteší novému zákonupredloenému v americkom štáte Oregon. The Open Source Soft−ware for Oregon Act, ako sa nový návrh zákona volá, hovorí o tom,e štátne inštitúcie musia pri zvaovaní nákupu softvéru automatic−ky do výberu zahrnú aj open source riešenia. Navyše sa po novommá rozhodova najmä pod¾a pomeru ceny a výkonu a vylúèenéz výberu majú by riešenia, ktoré sa nedria otvorených štandardov.CRM softvér sa ve¾mi dobre predáva. Ale pouíva honiekto?Spoloènosti predávajúce Customer Relations Management (CRM)softvér sa tešia zo svojich rastúcich ziskov. Zdá sa však – a potvr−dzuje to aj štúdia spoloènosti Gartner –, e predajom sa to pre CRMkonèí.Èeský minister informatiky chce zavies paušál za dial−upÈeský minister informatiky Vladimír Mlynáø sa chce zasadi za zave−denie plného nemeraného mesaèného paušálu za vytáèané pripo−jenie k internetu (dial−up). Zavedenie paušálu je pod¾a neho priori−tou, aj keï cena za mesaèné èasovo neobmedzené pripojenie budezo zaèiatku mono vyššia ako 600 CZK, ktorú poaduje platformaZástupcovia uívate¾ov internetu (ZUI).ZUI aj Mlynáø pritom nesúhlasia s tvrdením zástupcov ÈeskéhoTelecomu, e by èasovo neobmedzené pripojenie viedlo k pre−aovaniu siete, pretoe by nenútilo uívate¾ov k odpojovaniu sa zosiete v prípade dlhodobejšieho prerušenia práce s internetom.ZUI aj minister Mlynáø sú ochotní akceptova také riešenie,ktoré uívate¾ov napríklad po dvoch hodinách automaticky odpo−jí. V prípade záujmu by sa potom uívate¾ musel jednoducho zno−vu pripoji.V ÈR je pribline 8,58 mil. uívate¾ov mobilných telefónovV Èeskej republike bolo ku koncu minulého roku registrovaných pri−bline 8,58 mil. uívate¾ov mobilných telefónov, èo je takmer 84 %populácie krajiny. Vyplýva to z najnovších informácií mobilnýchoperátorov. Za celý minulý rok sa poèet uívate¾ov zvýšil z úrovne6,95 mil., teda o viac ako 1,63 mil. Pod¾a odborníkov má však naj−menej 10 a 15 % uívate¾ov viac ako jednu SIM kartu. Uvedenýpoèet uívate¾ov je preto vyšší ako skutoèný poèet obyvate¾ov, ktorívlastnia mobilný telefón.Najstarší èeský mobilný operátor Eurotel vlani zvýšil poèetuívate¾ov z predvlaòajších 3,238 mil. na 3,891 mil.Konkurenèný operátor RadioMobil zaznamenal v minulom rokunárast poètu zákazníkov siete T−Mobile (predtým Paegas) z 2,85 mil.na 3,51 mil. klientov.Najmladší operátor Èeský Mobil vlani zvýšil poèet klientov svojejsiete Oskar z 858,4 tisíca na takmer 1,18 mil. Výšku èistého prí−rastku však ovplyvnila skutoènos, e firma sprísnila metodológiu vy−kazovania poètu zákazníkov a zníila tak uvádzaný poèet klientovo 93,6 tisíca majite¾ov Oskariet, ktorí v posledných šiestich mesia−coch neprejavili aktivitu.ÈR koneène spúša ADSL! Poznáme ceny!Nieko¾ko alternatívnych operátorov a poskytovate¾ov internetu podpí−salo zmluvu s Èeským Telecomom o poskytovaní ADSL. Ide o SkyNet,Nextru, BroadNet, GTS Czech, Ipex, Aliatel a Dial Telecom. Na pod−pis je pripravená ešte viac ako desiatka ïalších. Pod¾a dostupnýchinformácií sa bude najlacnejšie pripojenie pohybova okolo ceny1300 Kè pri rýchlosti 192/64 kb/s, resp. 2200 Kè za 320/128 kb/s.Ko¾ko bude stá Microsoft Windows Server 2003?Pokia¾ vás zaujíma, ko¾ko budete musie zaplati za serverový operaè−ný systém Windows Server 2003, vedzte, e ceny sa zaèínajú na hra−nici 399 amerických dolárov. Za túto sumu dostanete verziu Web

I N F O W A R EServer bez klientskych licencií. Standard Edition s 5 licencia−mi vás vyjde na 999 USD, ak potrebujete 10 licencií, zaplatí−te 1199 USD. Windows Server 2003 Enterprise Edition, ktorýje najvyššou ponukou, bude obsahova 25 licencií a budedostupný za 3999 amerických dolárov. Uvedenie nového sys−tému je ohlásené na 24. apríla.Nový country manager Alcatelu premobilné telefónyDivízia Alcatel MobilePhones posilòuje svojuúèas na Slovensku zria−dením vlastného zastú−penia. Novým countrymanagerom od15.januára 2003 sastal Jaroslav Kme (31).Jaroslav Kme jeabsolventom SPUv Nitre. V minulostipôsobil v rôznychobchodných spoloènos−tiach a finanènej inštitúcii na pozíciách so zodpovednosouza marketing a vonkajšie vzahy.Hyper−Threading aj v mikroprocesoroch IBMa Sun Microsystems?!Pochopite¾ne, ani IBM, ani Sun Microsystems sa nestali spo−jencami Intelu a neimplementujú do svojich mikroproceso−rov technológiu Hyper−Threading, obaja spomínaní výrob−covia mikroprocesorov na nasadenie v serveroch však majúna najblišie obdobie pripravené uvedenie svojich mikro−procesorov s implementáciou podobných technológií, ktorévšak pochádzajú z vlastného vývoja.V prípade IBM sa nasadenia technológie umoòujúcejbeh dvoch procesov súèasne na jednom jadre mikroproce−sora doèkáme u na budúci rok v mikroprocesoroch Po−wer5. Spomínané mikroprocesory budú rovnako akoaktuálna generácia Power4 disponova dvoma jadrami, èoznamená, e operaèný systém u pri serveri s jedným mik−roprocesorom Power5 bude ma k dispozícii 4 logické pro−cesory! Mikroprocesory Power5 chce IBM vyrába prostred−níctvom technológie 0,13 mikrometra a ich štartovacia frek−vencia má by 1,5 GHz.Na „hyperthreadingový“ mikroprocesor od Sun Micro−systems si budeme musie poèka asi o rok dlhšie. Firma mátoti v pláne uvedenie mikroprocesora UltraSparc H, ktorýmá na jednom plátku kremíka zluèova osem modifikova−ných jadier UltraSparc II. Ako je u v Sun Microsystems tra−díciou, jej verzia Hyper−Threadingu je o nieèo ïalej akou konkurentov. Pod¾a doposia¾ zverejnených údajov vrajbude kadé jadro integrované v mikroprocesore umoòovaspracovanie a štyroch operácií súèasne. Jediný mikropro−cesor UltraSparc H sa tak bude operaènému systému javiako 32 logických procesorov.Pre úplnos treba doda, e Intel u Hyper−Threadingnasadil aj v serverových mikroprocesoroch (v pondelok saobjavila informácia o uvedení mikroprocesora Xeon 3,06GHz). A v budúcnosti Intel ráta aj s nasadením v 64−bito−vých mikroprocesoroch. Rovnako je to aj v oblasti vývojamikroprocesorov s viacerými jadrami na jednom èipe(prvým od Intelu má by Montecino). Zaujímavé je, e také−to „super−mikroprocesory“ integrujúce viacero jadier budúmusie by doplnené aj obrovskou cache. Intel pre Monte−cino ráta s 18 MB cache L3!!!Elektronické obèianske preukazy pre TalianskoMegaprojekt Elektronické obèianske preukazy pre Talianskoby mal v najbliších piatich rokoch prinies viac ako 40 milió−nom Talianov nový obèiansky preukaz. Ten by mal umonibezpeènú identifikáciu prostredníctvom elektronického pod−pisu a je urèujúci pre rozširovanie e−government aplikácií, t.j.poskytovanie sluieb verejnej správy cez internet. Preukazs mikroèipom obsahuje údaje o zdravotnom poistení a môesa pouíva aj ako identifikaèná karta v kniniciach.Takzvaná Defense Multipurpose Card (DMC), elektronic−ký identifikaèný preukaz pre talianskych profesionálnychvojakov, obsahuje okrem osobných údajov a fotografie ajodtlaèok prsta, zdravotnú dokumentáciu, ako aj dva digi−tálne certifikáty pre bezpeèný e−mail, autentifikáciu a elek−tronický podpis. Pomocou týchto informácií môe by vojakidentifikovaný bez akýchko¾vek pochybností, zároveò môebezpeène siahnu po informáciách v sieti. Inteligentná èipo−vá karta hrá dôleitú úlohu pri testoch elektronických voliebv EÚ. Prostredníctvom technológie Smart Card sa môuvšetci oprávnení volièi bezpeène identifikova pomocouodtlaèku prsta a volebnej karty. Voliè jednoducho prídek verejnému terminálu, pozostávajúcemu z Touch−Screen−PC, èítaèky Smart Card a prístroja na snímanie odtlaèkovprstov, a identifikuje sa tým, e vsunie do prístroja svojuSmart Card. V priebehu nieko¾kých sekúnd bude z terminá−lu odoslané jeho zašifrované volebné rozhodnutie. Zlatýmklincom riešenia je skutoènos, e u nebude potrebné vy−h¾adáva konkrétne volebné okrsky.Microsoft umoní podporu Macu a Linuxu voWindows Server 2003Spoloènos Microsoft oznámila, e obohatí svoje portfólio onovú technológiu. V preklade to znamená, e Microsoft kupu−je know−how od firmy Connectix (http://www.connectix.com), ktorá vyvinula produkt s oznaèením Virtual PC.Technológia vyvíjaná firmou Connectix umoòuje vytvo−renie virtuálnych poèítaèov v rámci rôznych poèítaèovýchprostredí. Vïaka tomu je moné spusti v rámci jednéhoprostredia aplikáciu pôvodne urèenú pre iné prostredie.Produkt Virtual PC for Windows podporuje aj aplikácie presystémy Mac OS, OS/2 a Linux. A to je v tejto chvíli preMicrosoft zaujímavé.Výsledkom kúpy má by produkt Virtual Server s podpo−rou Windows NT 4.0, ktorý bude pripravený pre operaènýsystém Windows Server 2003. Okrem toho umoní spustiaj aplikácie napísané pre Mac alebo Linux v tomto novomserverovom prostredí. Produkt by mal Microsoft uvies eštetento rok. Zaujímavá je aj skutoènos, e spoloènos Con−nectix sa v minulosti zaoberala aj emulátorom hernej kon−zoly Sony Playstation pre prostredie osobných poèítaèov.Prinies takýto produkt na trh pod znaèkou Microsoft bypravdepodobne znamenalo dos výrazne ohrozi predaj tej−to hernej konzoly na celom svete.Hudobné vydavate¾stvá pritvrdili, univerzityèaká súdO tom, e univerzity sú rajom pre pirátov, sa popísalo ve¾a.Hudobné vydavate¾stvá preto chcú v tomto zakroèi. A obja−vujú sa prvé výsledky: tri austrálske univerzity èaká súd.Problémy so súdom budú ma konkrétne univerzityv Sydney, Melbourne a Tasmánii. Tie na rozdiel od ostat−ných austrálskych škôl odmietli spolupracova na odha¾o−vaní pirátov v radoch študentov. Takto im teda hrozí obvi−nenie, e napomáhajú rozširovanie hudobného a filmovéhopirátstva, keïe sami priznali, e vedia o študentoch, ktoríšíria nelegálnu hudbu.Zvýšený tlak na vysoké školy je len súèasou celosvetovejakcie, ktorá si dáva za cie¾ zasadi pirátom akú ranu. Lenpred pár dòami sa hudobné vydavate¾stvá zamerali na bojs pirátmi netradiènou formou – oslovili firmy, aby kontrolo−vali svojich zamestnancov. Dôvodom je fakt, e pirátstvo sa98 PC REVUE 4/2003

I N F O W A R EMobilní operátori bilancovali rok 2002Orange Slovensko v uplynulom roku ukonèil svoje hospodá−renie s celkovým obratom 13,425 mld. Sk, èo znamenámedziroèný nárast o 32 %. Zisk spoloènosti pred zdanením,odpismi, úrokmi a amortizáciou (EBITDA) dosiahol k 31. 12.2002 hodnotu 5,501 mld. Sk a medziroène sa tak zvýšilo 49 %. Mara na úrovni EBITDA z výnosov zo sluieb mobil−nej komunikácie bola v roku 2002 na úrovni 42,61 %.Spoloènos hospodárila v tomto období s èistým ziskom vovýške 2,217 mld. Sk, èo znamená viac ako trojnásobný ná−rast oproti èistému zisku v roku 2001. Výsledky sú vypoèíta−né pod¾a medzinárodných úètovných štandardov.Výnosy z poskytovania dátových sluieb sú v súèasnostinajrýchlejšie rastúcou zlokou sieových výnosov. V roku2002 predstavovali výnosy spoloènosti z dátových sluiebspolu s výnosmi z prevádzky SMS u viac ako 9 % celko−vých výnosov zo sluieb siete.V roku 2002 bola spoloènos Orange Slovensko prvýkrátsebestaèná v tvorbe cash−flow, keï dokázala vytvára dosta−toèné vlastné finanèné zdroje na krytie investícií. SpoloènosOrange Slovensko preinvestovala v roku 2002 celkovo tak−mer 6,4 mld. Sk vrátane nákupu licencie UMTS.Celkový poèet zákazníkov v uplynulom roku medziroènevzrástol o viac ako 42 % na 1 713 370 aktívnychuívate¾ov. Podiel na celkových trbách mobilných operáto−rov na Slovensku zo sluieb mobilnej komunikácie dosia−hol v uplynulom roku 62,2 %, èo je najvyššia hodnota v his−tórii pôsobenia spoloènosti Orange na slovenskom trhu.Vlani vyuívalo mesaèné paušály 654 875 zákazníkovfirmy Orange Slovensko. Z celkového poètu 1 713 370osôb to predstavuje viac ako 38 %. Predplatenú slubuPrima vyuívalo 1 058 495 klientov.Poèet novoaktivovaných zákazníkov vlani na Slovenskuz celkového poètu 1 245 436 predstavoval u Orangeu742 647, èo je takmer 60 %. Z toho 570 560 zákazníkov sivo firme aktivovalo predplatené sluby a 172 087 zákazní−kov si zaplatilo niektorý z paušálnych programov. Ukazova−te¾ priemerného výnosu na zákazníka (ARPU) dosiahol v spo−loènosti Orange Slovensko v prípade predplatených Primakariet 320 Sk a pri postpaidových slubách to bolo 1250 Sk.Spoloènos EuroTel Bratislava, a. s., mala k ultimu mi−nulého roka 1 298 462 zákazníkov. V porovnaní s poètomzákazníkov k 31. decembru 2001 to predstavuje 27−per−centný nárast.Èistý prírastok poètu zákazníkov v roku 2002 predsta−voval 277 167, èo v porovnaní s èistým prírastkom poètuzákazníkov vo výške 513 920 v rovnakom období roku2001 predstavuje pokles o 46 %.Èistý prírastok zákazníkov vyuívajúcich Easy karty sav štvrtom kvartáli minulého roka zvýšil na 66 % v porovnanís 25−percentným prírastkom v predošlých kvartáloch. Celkovýèistý prírastok zákazníkov v predplatených aj postpaidovýchslubách sa poèas roka zvýšil z 25 % na 50 %. V percentuál−nom vyjadrení predstavuje pokles poètu zákazníkov v minu−lom roku 13,9 % v porovnaní so 17 percentami v roku 2001.Celkový podiel EuroTelu na trhu postpaidových sluieb saz poèiatoènej hodnoty 29 % zvýšil v závere minulého roka na32 %. Investície do siete v minulom roku dosiahli 2,9 mld. Sk.Pod¾a finanèného riadite¾a Ivana Bošòáka neplánuje EuroTelv tomto roku vypláca svojim akcionárom dividendy.EuroTel Bratislava, a. s., dosiahol vlani zisk pred zda−nením, úrokmi, odpismi a amortizáciou (EBITDA) vo výške3,159 mld. Sk,. V porovnaní s rokom 2001, keï zisk EBIT−DA tejto spoloènosti dosiahol 2,612 mld. Sk, to predstavu−je nárast o 21 %. Èistý zisk dosiahol 586 mil. Sk, prièomjeho medziroèný nárast predstavuje 91 %. Výnosy firmyv roku 2002 dosiahli 9,1 mld. Sk a medziroène vzrástlio 14,5 %. Mara na úrovni EBITDA vzrástla v roku 2002 na34,6 % v porovnaní s 32,7 % v roku 2001. Prioritou naïa−lej zostáva kontrola nákladov a pokraèujúce úsilie o posil−nenie trhového podielu a zvýšenie marí.Vo štvrtom štvrroku 2002 EuroTel pozmenil definíciupredplatených zákazníkov a zaradil k nim všetkých zákaz−níkov s platnou SIM kartou bez oh¾adu na to, èi na svojichpredplatených úètoch majú zvyšný kredit alebo nie.Celková penetrácia mobilných telefónov v SR dosiahla kukoncu roka 2002 pribline 56 %.v koneènom dôsledku ukáe ako finanèná strata firmy.Cameron Murphy, prezident obèianskeho zdrueniaNews South Wales Council for Civil Liberties, sa však ostropostavil proti postupu v prípade troch austrálskych univerzít.Pod¾a jeho slov by sa mal hudobný a filmový priemyselzamera na tých pirátov, ktorí cielene vyrábajú ve¾kémnostvá pirátskych kópií a speòaujú ich.Èeský Eurotel spustil testovaciu sie pre sluby UMTSÈeský mobilný operátor Eurotel spustil testovaciu sie premobilné sluby tretej generácie (UMTS). Eurotel kúpil licen−ciu na prevádzkovanie sluieb UMTS za 3,54 mld. CZKv roku 2001. Licenciu zakúpila v roku 2001 takisto spoloè−nos RadioMobil, ktorá prevádzkuje sie T−Mobile. Mnohízápadní operátori sa ako zadlili po tom, ako za 3G licen−cie zaplatili miliardy eur.Testovacia sie je pod¾a Eurotelu zaloená na technológiispoloènosti Ericsson. Eurotel musí zaèa komerènú prevádz−ku siete UMTS najneskôr zaèiatkom januára 2005. ÈeskýTelecom drí v Euroteli 51−percentný podiel, zvyšných 49 %ovláda konzorcium amerických firiem AT&T Wireless a Ve−rizon Communications.Daòové priznanie vo Švajèiarsku s open sourceKonkrétne v kantone eneva sa úrady rozhodli rozposlavšetkým záujemcom o podanie elektronickej podoby daòo−vého priznania špeciálne CD. Na òom obyvatelia nájduokrem samotného programu GEtax 2002 aj balík OpenOffice a prehliadaè Mozilla vo verziách pre systémy Linuxa Windows. enevská samospráva teda, ako jedna z prvýchna svete, aktívne presadzuje pouívanie open source pro−duktov medzi obyvate¾mi.Èeský Telecom vstupuje na slovenský trhÈeský Telecom zaloil na Slovensku novú poboèku. Od je−sene minulého roka buduje Èeský Telecom vlastnú medzi−národnú optickú sie s prístupovými bodmi v susedných štá−toch, v súèasnosti v Bratislave, Viedni a Frankfurte nadMohanom. Do konca tohto roka chce Èeský Telecom spre−vádzkova aj sluby v Budapešti a Varšave. Pre optickú siefirma vyuije systém WaveStar spoloènosti Lucent Techno−logies, postavený na technológii takzvaného vlnového mul−tiplexu (DWDM – Dense Wavelength Division Multiplexing).Výšku kontraktu ani investícií spoloènosti nespresnili. Slubysú urèené predovšetkým pre iných telekomunikaènýchoperátorov, poskytovate¾ov telekomunikaèných sluieba ve¾ké korporácie, ktoré pre svoje podnikanie potrebujútelekomunikaèné sluby v zahranièí.Softvér, ktorý uèí poèítaèe jazykVolá sa to Experience−Based Language Acquisition (EBLA)a je to open source aplikácia, ktorá sa dokáe sama uèijazyk na základe vlastných skúseností z vizuálneho vníma−nia. Prakticky ide o framework riešiaci otázky vizuálnehovnímania a porozumenia reèi. EBLA sa dokáe uèi nazáklade „sledovania“ krátkych videosekvencií. Takýmtospôsobom si na základe vlastných skúseností vytvára urèitýslovník slovies a podstatných mien, ktorý vie neskôr pouipri presne opaènom procese: „komentovaní“, resp. analýzeiných videosekvencií. Aplikácia je celá vyvinutá v Jave, po−uíva PostreSQL databázový stroj v úlohe dátového bac−kendu a jej zdrojový kód je verejne k dispozícii. EBLA jevôbec prvá aplikácia rozlišujúca podstatné mená a slovesá.Viac informácií nájdete na http://www.prweb.com/releases/2003/2/prweb57402.php.4/2003 PC REVUE 99

I N F O W A R EREKLAMNÝ ÈLÁNOKISTROBOT 2003 – 3. roèník súae robotovKatedra automatizácie a regulácie Fakulty elektrotechnikya informatiky STU v Bratislave, s cie¾om podpori študentskúmimoškolskú tvorivos, informova o nových trendoch a popu−larizova nové technológie, vyhlásila v polovici októbra 2002u tretí roèník amatérskej súae mobilných autonómnychrobotov pod novým názvom ISTROBOT.Generálnym partnerom a spoluorganizátorom súae jespoloènos Datalan, a. s.Verejná prezentácia súaných robotov za úèasti porotya slávnostné vyhlásenie výsledkov: 23. 4. 2003 v poslu−chárni Fakulty elektrotechniky a informatiky STU.AIESEC: IT Seminár 2003 Business IntelligenceCie¾om IT Seminára 2003 (ITS2003) je oboznámi študentov(nielen) technického a ekonomického zamerania s konkrét−nymi riešeniami Business Intelligence v prostredí slovenskýchpodnikov.Úèastníci ITS2003 by si poèas seminára mali osvoji azvládnu techniky efektívnej komunikácie a rozde¾ovaniaúloh v tíme. V rámci i mimo tímu ide hlavne o rozvoj aserti−vity, prezentaèných schopností, zvládanie a efektívne rieše−nie konfliktov.Z uvedených cie¾ov vyplýva štruktúra seminára. ITS2003pozostáva z troch èastí, a to z odborných prednášok, riešeniaprípadových štúdií a tréningov. Odborné prednášky sú zame−rané na priblíenie riešenia BI študentom, poskytnutiepreh¾adu a poznatkov, ktoré môu vyui aj v priebehu praxe.Nové znalosti získané z prednášok by im mali pomôc aj pririešení prípadových štúdií. Prípadové štúdie budú študenti rieširozdelení do päèlenných tímov. Riešenie budú koordinovazástupcovia zadávajúcich firiem, ktorí študentom poskytnú ajvšetky potrebné informácie. Na záver prebehnú prezentáciea hodnotenie riešení. Tréningy budú zamerané na tímovúprácu a poskytnú študentom teoretický podklad pre riešenieprípadových štúdií.Riešenia VPN sietí od SWAN, a. s.KONFERENCIEOdborné prednášky a prípadové štúdie pre ITS 2003zabezpeèia a budú prezentova zástupcovia firiem IBM, Nokia,SAP, SAS Institute a generálny partner projektu ACCENTURE.ITS 2003 sa koná v dòoch 24. – 27. 4. 2003 v ModreÏalšie informácie, ako aj prihlášky: www.itseminar2003.sk.Odborný interaktívny seminár:MANAÉRSKY INFORMAÈNÝ SYSTÉMTémy seminára: Výhody a prínosy progresívnych manaérskych systémov Èo všetko zoh¾adòova pri výbere a tvorbe manaérskychsystémov Architektúra riešení, èo nám poskytuje ZIS a MIS,vyuite¾né nástroje, integrácia, metodika Prínosy manaérskych systémov, vzorový priebeh projektu Ako progresívne plánova, hodnoti, analyzova plneniaplánu a strategických zámerov spoloènosti Meranie výkonnosti procesov v informatikeTermín: 30. 4. 2003, Kongresové centrum TechnopolBratislavaOrganizátor: spoloènos BCSR, s. r. o.Prihláška a ïalšie informácie: www.bcsr.sk/seminareCRM Forum 2003Spoloènos INCOMA organizuje konferenciu o znovuobjave−nom prístupe k riadeniu vzahov so zákazníkmi, ktorej cie¾om jeprezentova ucelený poh¾ad na problematiku riadenia vzahovso zákazníkmi – Customer Relatationship management.Konferencia bude venovaná hlavným témam: Aplikácia CRM na lokálne podmienky firmy Konkrétny prípad zavádzania Nové trendy za a protiPROGRAM:Zhodnotenie svetového CRM a špecifikácia v regióne strednejEurópy (Peter G. Wray, Managing Director, PGW Ltd. UK)Pripojenie vzdialených poboèiekfirmy k centrále alebo prepojenieviacerých firiem navzájomprináša v súèasnosti najrýchlejšíspôsob firemnej komunikácie.Jednou z hlavných poiadaviekna prepojenie je zabezpeèeniekvality a bezpeènosti prepojenítak, aby neprišlo k zneuitiualebo úniku týchto informácií.Základom pre poskytovaniesluieb s vysokou kvalitou a bezpeènosouje chrbticová sie(backbone) s vysokou priepustnosou, v rámciktorej sú realizované dátové prepojenia. Tak, akonapreduje celosvetový štandard, aj spoloènosSWAN, a. s., vybudovala backbone na báze IP. IPsvojimi štandardmi zabezpeèuje ideálne prostrediema vytváranie virtuálnych privátnych sietí (IPVPN). IP backbone je úplne nezávislý od internetovejsiete, èo zniuje pravdepodobnos narušeniasiete VPN zákazníka.Na vyššiu bezpeènos a rýchlos prenosu informáciícez IP backbone integrovala spoloènosSWAN, a. s., do chrbticovej siete prenosovú technológiua manament s podporou MPLS (MultiprotocolLabel Switching). MPLS backbone je vybudovanýpod¾a svetových štandardov kvality a bezpeènosti.Vïaka MPLS môeme zákazníkovi poskytnúna vybrané sluby rôzne úrovne kvalitysluby (QoS), t. j. vyššia bezpeènos, vyššia prioritapre rôzne aplikácie a typy prevádzok, prípadnepriorita pre siete VPN pred inými sieami VPN.Do zákazníkovej virtuálnej privátnej siete sújednotlivé lokality (poboèky) pripájané samostatnýmtelekomunikaèným okruhom. Tieto prepojeniasú v krajských mestách realizované prostredníctvomširokopásmovej bezdrôtovej technológieFWA (Fixed Wireless Acces) pracujúcej v regulovanomfrekvenènom pásme 26 GHz. Výrobcomgarantovaná spo¾ahlivos technológie FWA 26 je99,995 %. Na pripojenie sa štandardne vyuívajúprenosové rýchlosti od 128 kbit/s a do nx2Mbit/s. Pripojenia ostatných zákazníckych lokalítsú realizované prostredníctvom bezdrôtových„Keï voz namastíš, akoby si tretieho koòa zapriahol“ (IvoKriko, Solution Support Director, NESS CEE)Vplyv ¾udských zdrojov na úspešnos CRM projektov (GertdLarsson, Operational Chairman, MERCURI International CE)Multimediálne kontaktné centrum – nevyhnutná súèas CRM sys−témov (Gabriel Taliga, Project manager, NextiraOne Slovakia)Portal – Integraèná platforma (Rudolf Horváth, Industry ma−nager oddelenie obchodu a marketingu, SAP Slovensko, s. r. o.)Credit scoring a vyuitie analytickej sily CRM (Csaba Csikos, Headof Risk Management, Credit Department, CIB Banka Hungary)Management CRM program (Peter Rácz, CRM Program Ma−nager, EuroTel)Workshopy: A/ Finanèné slubyÚloha analytického CRM pri realizácii CRM stratégií, TomášBárta, NESS CEEMonosti nasadenia CRM v portálovom prostredí, PeterVaníèek, SAP SlovenskoB/ Retail a farmaceutický priemyselRiadenie zákaznícky orientovaných procesov ako k¾úè k úspeš−nému CRM (Ján Bizík, Concecta Consulting CRM, Peter G. Wray,PGW Ltd., UK)Efektivita predajných procesov vo farmaceutickom priemys−le (Martin Chinoracký, MERCURI International)C/ Telekomunikácie, UtilityBez integrácie nie je CRM (Janek Veselovský, Telekomuni−kácie ÈR)Komponenty CRM programu (Peter Rácz, EuroTel)Práca s k¾úèovým zákazníkom pri predaji telekomunikaè−ných sluieb (Rado Simon, MERCURI International + klient)Kontakt: INCOMA Slovakia, s. r. o., Mišíkova 10, 811 01Bratislava, tel.: 02/5441 8969, stankova@incoma.sk,www.crm−forum.skTermín konania konferencie: 22. 5. 2003Miesto konania konferencie:hotel Holiday Inn, Bratislavapripojení Bod-Bod alebo prenajatým digitálnymokruhom.Vybudované virtuálne privátne siete predstavujúideálne prostredie na prenos súèasnýcha budúcich aplikácií s monosou prenosurôznych typov prevádzok od jednoduchéhoprenosu elektronickej pošty a po prenosaplikácií s poiadavkou na vysokú prioritu,bezpeènos a kvalitu.Spoloènos SWAN, a. s., taktie ponúka pripojeniesamotnej lokality zákazníka, ale i celejvirtuálnej privátnej siete zákazníka do internetu,prípadne monos realizova viacbodové videokonferenènéa audiokonferenèné prenosy.Výhodou riešení poskytovaných SWANomje rýchlos pri budovaní sietí VPN, kvalitaa spo¾ahlivos riešení. Pre všetky sluby je poskytovanýnepretritý doh¾ad z jednotného doh¾adovéhocentra po celej trase prepojenia.SWAN je rýchlo sa rozvíjajúca spoloènos, kdejedným z cie¾ov je priblíi sa k zákazníkovi s riešením„šitým na mieru“. Z tohto dôvodu SWANneustále rozširuje dátovú sie, ktorá má svojeuzly u v 51 mestách na Slovensku.Informácie o komplexných slubách spoloènostiSWAN, a. s., získate na internetovej adresewww.swan.sk. V prípade blišieho záujmu o sluby,zavolajte na telefónne èíslo 02/598 02 111 alebozašlite svoju poiadavku na e-mail info@swan.sk,sales@swan.sk.Vojtech Nagy, SWAN, a. s.100 PC REVUE 4/2003

Implementácia systému ERP v praxiz poh¾adu zákazníka a dodávate¾a systémuPotreba automatizácie základnýchprocesov v spoloènosti je samozrejmá.Systém ERP umoòuje preh¾adneuchováva finanèné dáta spoloènostia ponúka monosti vytvárania finanènýchpreh¾adov na vyhodnocovaniehospodárenia spoloènosti. Tie súdefinované jednak na úrovni vedeniaspoloènosti a jej majite¾ov, jednakpravidlami štatutárneho vykazovaniav konkrétnej krajine. Ïalšími dôvodmina pouitie týchto systémovmôu by poiadavky na zníeniemanuálnych èinností a tým nákladovna pracovnú silu, ale v niektorýchprípadoch aj potreba zavedenia súèasnýchmoderných technológií, ktoréhrajú rolu v postavení spoloènostina trhu. („Kto nepouíva business-tobusiness,nie je IN!“)Východiskové situácie teda môuby rôzne, ale takmer vdy je hlavnýmzámerom získanie èo najlacnejšiehoa najmodernejšieho systému,ktorý pokryje potreby spoloènostia bude efektívne podporova jej fungovanie.Výber správneho systému ERP jevšak len zaèiatok. U väèšiny budúcichuívate¾ov prevauje predstava, evýber správneho systému je najdôleitejšíkrok v celom procese. Ale ajten najdokonalejší a najmodernejšísystém nemusí nakoniec splni pôvodnéoèakávanie, ak proces jeho zavedenianie je správne ukonèený.Tento proces je dlhodobý a zïalekasa nekonèí odovzdaním systému doprevádzky.Na implementaènom procese sazúèastòujú dve strany (niekedy ajviac). Základnými úèastníkmi sú zákazníkèie budúci uívate¾ a dodávate¾alebo implementátor systému.U dodávate¾a systému je ve¾mi dôle-ité, aby to súèasne bol dodávate¾riešenia, pretoe prosté mapovaniesúèasných procesov a štruktúr spoloènostina nový systém ERP nemusínevyhnutne zaisti najlepšie riešenie.Pri prechode z existujúcich riešení jetoti ve¾mi nebezpeèné skopírovanienesprávnych postupov, ktoré bolizavedené historicky. Súèasne dnešnáštruktúra a potreby spoloènosti nemusiatýmto postupom zodpoveda.Èo je teda dôleité z poh¾aduzákazníka – budúceho uívate¾a?Ako sa vyvarova neúspechu priimplementácii systému ERP? Aké súúskalia implementácie systému ERP?ÚSKALIA IMPLEMENTÁCIE/ NASADENIA NOVÉHOSYSTÉMUMedzi najèastejšie riziká implementácieERP patria: Monosti vybraného systému ERPsplni oèakávania budúceho uívate¾asystému (neodhalené pri výberesystému); schopnos zákazníka formulovapoiadavky na budúci systém Výber správnych partnerov na zavedeniesystému (výber dodávate¾ariešení a ïalších externých spolupracovníkov) Konzistencia cie¾ov implementácietak, aby neboli vo vzájomnom konfliktea v konflikte s existujúcimi vonkajšímiobmedzeniami (napr. štatutárnepredpisy); riadenie procesu implementácietak, aby nebol prekroèenýrozpoèet Schopnos spoloènosti zapoji sado procesu zavedenia systému vzmysle alokácie potrebných zdrojova schopnosti poskytnú detailnéinformácie o fungovaní spoloènosti;schopnos rozhodova v poadovanomèasovom horizonte Dostatoèné právomoci èlenov projektovéhotímu Ochota spoloènosti zmeni existujúceprocesy a štruktúru, ktoré môuby dané existujúcimi systémami,ktoré budú nahradené Vonkajšie vplyvy, ktoré nemôemeriadi v rámci moností spoloènosti(napr. dodacie lehoty spoloènostiposkytujúcej technológie)Ako sa teda vyvarova neúspechupri implementácii systému?MONOSTI ERPA PREDSTAVAZÁKAZNÍKAPre zákazníka je ve¾mi aké odhalimonosti ERP v priebehu štandardnéhoprocesu predaja týchto systémov,t. j. v rámci predajných prezentáciía z marketingových materiálov.Referenèné návštevy u existujúcichuívate¾ov organizuje dodávate¾ systému,take nemôeme predpoklada,e by návšteva vyznela úplne negatívne.Je však pochopite¾né, e predvedeniesystému v praxi je dostatoène presvedèivév tom zmysle, e je monéukáza zákazníkovi monosti a spôsobyriešenia jeho potrieb.Ïalšou (pod¾a môjho názoru mylnou)predstavou zákazníka je, e sazakúpením systému vyriešia všetkyjeho problémy. Samotné funkcie systémupredsa nemôu rieši problémyspoloènosti.Na druhej strane aj dodávate¾ systémuERP má záujem prezentova (apreda) riešenie, nielen produkt. Dodávkariešenia je vlastne predmetomzavedenia systému. Ve¾mi èasto sazákazníkom odporúèa vytvorenieštúdie. Tú môe vypracova dodávate¾jednotlivých ponúkaných systémovalebo tretia strana. Štúdia jezameraná na konkrétne poiadavkyspoloènosti a ich riešenie v rámcimoností ponúkaného systému.Poiadavky uívate¾ov sú definovanév rámci workshopov, ktorých záveromje ponuka budúceho riešenia.Tento prístup ve¾mi èasto pomôeaj spoloènosti ujasni si, èo vlastneod implementácie systému oèakáva.CIELE IMPLEMENTÁCIECiele implementácie môu by rôzne.Obyèajne sú definované na viacerýchúrovniach a nespadajú nevyhnutnedo rovnakej oblasti (napr. financie,IT, logistika). Pre zákazníka je ve¾midôleité stanovi si tieto zámery naúplnom poèiatku, ešte pred zaèatímvýberu systému. Cie¾ov môe by,samozrejme, nieko¾ko a v tomto prípademôeme odporúèa stanoveniepríslušných priorít.Na trhu pravdepodobne neexistujesystém, ktorý rieši úplne všetko. Pokia¾dodávate¾ správne pochopí zámerya potreby zákazníka, je schopnýsprávne posúdi, aká je reálnosich splnenia v rámci moností ponúkanéhosystému. Nemôeme napríkladpoadova automatizáciu schva-¾ovania interných objednávok od systému,ktorý túto funkciu nemá, alebov spoloènosti, ktorá nemá na schva-¾ovanie objednávok definovanú organizaènúštruktúru.Sústredenie sa na definované cieleumoòuje udra projekt v rámcikontroly a v rámci definovaného rozpoètu,a to tak z poh¾adu zákazníka,ako aj dodávate¾a.PROJEKTOVÝ TÍMNa poèiatku je potrebné, aby si zákazníkuvedomil, e proces implementácievyaduje jeho aktívnuúèas. Jedným z poiadaviek je vytvorenieprojektového tímu. Tentotím sa skladá z vedúceho projektu

I N F O W A R E(zaisuje riadenie aktivít a zdrojovna strane zákazníka), zástupcov jednotlivýchoblastí èinnosti spoloènosti,ktoré budú systémom pokrytéalebo budú naò nadväzova, a zástupcuz oblasti IT (spolupracuje votázkach technológie systému a inštalácie).Ak nie je moné tento tímvytvori vlastnými silami, môu sazapoji externisti, ktorí u majú skúsenostiz podobných projektov.Èo je však ve¾mi dôleité pri projektovomtíme, to sú schopnosti zabezpeèipotrebné informácie v po-adovanom termíne, právomociv konkrétnych oblastiach (napr.vedúci projektu musí ma právomocriadi èlenov svojho tímu), schopnosrozhodova v správnom èase arieši konfliktné situácie, ako ajmonos venova sa projektu vzh¾adomna ostatné aktivity. Táto èassa obyèajne podceòuje.K¾úèovým èlenom tímu býva priimplementáciách ERP finanèný riadite¾alebo jeho zástupca. Ak však tátoosoba nemá vytvorené dostatoènépracovné zázemie u svojich nadriadenýcha podriadených, je tu ve¾kériziko neúspechu.Podobná štruktúra je definovanáaj na druhej strane, u dodávate¾ariešenia. Vedúci projektu riadi aktivitya zdroje na strane dodávate¾a,ostatní èlenovia sa podie¾ajú na tvorberiešení a spolupracujú so zástupcamizákazníka. Komunikácia tedaprebieha v dvoch líniách a stretávasa na najvyššej úrovni, kde sú uskutoènenézásadné rozhodnutia a riešenéneštandardné situácie.ZMENY A SCHOPNOSICH AKCEPTOVAImplementácia systému ERP ve¾mièasto vyaduje zmeny v spoloènosti,a to tak procesné zmeny, ako aj organizaèné.Nejde o to, e by sa spoloènosmusela prispôsobova systému(aj keï niekedy nastáva i tento prípad),ale skôr o to, e pracovné postupymôu by zmenené vzh¾adom naponúkané riešenie, ktoré je efektívnejšie.Pri zostavovaní budúceho riešeniaje preto dobré èo najviac odhliadaod súèasných postupov a snai sanájs nový spôsob, ktorý zabezpeèínajlepší výsledok.V praxi vo väèšine prípadov vidímesnahu kopírova súèasné postupybez analýzy dôvodu, preèo saveci robia tak, ako sa robia („pretoesme to tak robili vdy“, „pretoe vedenieto tak chce“). Významnú úlohutu hrá obava pracovníkov, e nebudúschopní nový spôsob prácezvládnu alebo e bude ich práca nahradenánieèím alebo niekým iným.Na úspešné dokonèenie procesu jepotrebné nájs strednú cestu.Je preto ve¾mi dôleité, aby všetciúèastníci projektu pochopili, kamcelý proces zavedenia systému smerujea èo to pre firmu a zamestnancovznamená.Úlohou dodávate¾a systému jepochopi základné pravidlá fungovaniaspoloènosti a ponúknu variantyna riešenie. Ani dodávate¾ by nemalpriamo kopírova existujúci proces,ale sústredi sa na existujúce vstupya poadované výstupy. Medzi týmitobodmi existuje zvyèajne nieko¾kociest. Ideálny nemusí vdy by variant,ktorý kladie malé nároky nauívate¾a. Naopak, tieto riešenia mô-u by ve¾mi nebezpeèné, pretoesystém nieèo robí a my nevieme ako.Riešenie by teda malo by preh¾adnéa pochopite¾né aj vzh¾adom na monébudúce zmeny.VONKAJŠIE VPLYVYVonkajšie vplyvy, ktoré môu ohroziimplementáciu systému, sú nepredvídate¾né,a preto ve¾mi ako zvládnute¾né.Jedinou monou obranou jedefinícia postupu na zmiernenie ichdosahu v prípade, keï sa vyskytnú.Môeme uvies nieko¾ko príkladov:Dodacie lehoty dodávate¾ov technológií(napr. hardvéru) – odporúèanie:objednávka je zadaná s dostatoènýmèasovým predstihom, prípadneje hardvér prenajatý na prechodnúdobu. Neplánovaná dlhodobáneprítomnos k¾úèových pracovníkov(napr. pre chorobu) – odporúèanie:urèi ich zástupcov, ktorí sú neustáleinformovaní o procese zavádzaniasystému.Monosti konverzie dát súèasnéhosystému – odporúèanie: vytvoreniekonverznej rutiny v úvodných fázachprojektu (s dostatoèným èasovýmpredstihom).ZÁVERÚskalí pri zavádzaní systému ERP jeteda mnoho. Pokia¾ sú však vzájomnéoèakávania nastavené správne u nazaèiatku, sú zrejmé zodpovednostia èasový plán a celý projekt je zameranýna definované ciele, je pravdepodobnosúspechu ve¾mi vysoká. Tovšak neznamená, e nijaké problémynenastanú. Urèite nastanú. Závisívšak len od prístupu oboch strán, akosa s nimi vyrovnajú a ako sú na nepripravené.Anna Jankù, Group Services Manager –SunSystems, LLP Group102 PC REVUE 4/2003

I N F O W A R ELotus Notes/Domino 6.0V období prudkého rozvoja technológiía internetu sa potreba zdie¾aniainformácií medzi pouívate¾mi stávaèoraz potrebnejšou. Medzi základnésieové aplikácie, vyuívané najmävo firemnom prostredí, patrí elektronickápošta (e-mail), plánovanie(scheduling) a manaovanie dokumentov(groupware). Všetky tietosluby poskytuje jeden z najstaršícha najznámejších programov – LotusDomino/Notes.Bený (nielen slovenský) pouívate¾nemá ve¾a informácií o existenciitohto systému, pretoe jeho nasadenieje moné nájs predovšetkýmv stredných a ve¾kých korporáciách.Sèasti to súvisí s pomerne ve¾kýmipoiadavkami na znalosti administrátora,ktoré domáci pouívate¾ s nainštalovanýmiWindows 98/ME/XPa úètovníctvom asi nemá, a sèasti ajs robustnosou systému. Jeho prednostisa toti prejavia a pri nasadenív prostredí s viac ako 100 klientmi.A pouíva Lotus Domino/Notes v domácnostiiba na elektronickú poštu jeako chyta muchy kladivom.Aké novinky prináša zatia¾ poslednáverzia s oznaèením 6.0?LOTUS NOTESPrvou novinkou je monos na jednompoèítaèi prevádzkova viac pouívate¾ov.Pri prihlásení si tak mô-ete navoli meno pouívate¾a (samozrejme,ak viete správne heslo a máteprístup k ID) i nastavenie (location).Vïaka nemu sa Notes automatickyprispôsobí tomu, èi ste k serveru pripojenícez poèítaèovú sie, dial-upalebo pracujete v off-line reime.Štandardná úvodná stránka (Welcomepage) obsahuje pä ikoniek: elektronickápošta, kalendár, kontakty,úlohy (To Do List) a osobné poznámky(Personal Journal), kde si okrem rôznychpoznámok môete vies aj denník(samozrejme, s monosou šifrovaniapred nepovolanými osobami). Oprotipredchádzajúcej verzii pôsobí úvodnástránka ako chudobnejší brat, ale jeplne nastavovate¾ná, take vám niè nebrániprispôsobi si ju vlastnému vkusua predstavám.Emailová aplikácia zmenila svojdizajn z výraznej zelenej farby na decentnúbledomodrú. Z h¾adiska funkènostiostali klasické príkazy elektronickejpošty – vytvori novú správu, odpoveda,preposla (forward), vymazaèi vytvori nový adresár. Rovnakoostali nastavenia ako informácia o doruèení,uzamknutie proti kopírovaniusprávy, podpis èi šifrovanie správyverejným k¾úèom príjemcu. SpoloènosLotus pod¾a všetkého vypoèulaprosby pouívate¾ov a rozšírené funkcieemailového klienta dala pod novúikonku Tools. Vïaka nej si ve¾mi jednoduchomôete nastavi svoj štandardnýpodpis pod emailovú správu,farebné odlíšenie prijatých správ(napr. výraznú èervenú farbu na správeod manaéra èi generálneho riadite¾a),ale aj to, kto bude ma prístup doemailovej schránky poèas vašej neprítomnosti.Kalendár okrem klasického plánovaniaúloh obsahuje aj funkciu pripomienkovaèavýroèí, narodenín èi stretnutí.Takisto si môete naplánovastretnutia s inými pouívate¾mi, prièomk návrhu môete prideli aj zdroje(napr. vo¾né miestnosti a firemnéceruzky) a odosla na potvrdenie odadresáta.Samozrejme, okrem týchto funkciíobsahuje Lotus Notes i klasickú pracovnúplochu (Workspace), ktorá unieko¾ko rokov svoj dizajn nezmenila.Na nej sú pouívate¾ovi k dispozíciirôzne ikonky, ktoré reprezentujú jednotlivédatabázy, prístupné èi u naserveri, alebo ako repliky na lokálnompoèítaèi. Tu sa nachádzajú aj tzv.bookmarky, ktoré si pouívate¾ môe¾ubovo¾ne prispôsobova a ktoréodkazujú nielen na najèastejšie pouívanédatabázy, ale aj internetovéstránky. Lotus Notes u od verzie R5toti umoòuje pouíva prehliadaèeNetscape a Internet Explorer ako zabudovanéaplikácie. Nemusíte tak maotvorených x okien prehliadaèovv operaènom systéme, ale priamov Lotus Notes.Novou bezpeènostnou èrtou Notesje tzv. logout screen. Po stlaèení klávesuF5 naskoèí akýsi kvázi šetrièobrazovky – logo Lotus Notes 6.0 (samozrejme,môete si nastavi vlastnýobrázok). Na to, aby hocikto moholpokraèova v práci v systéme, musízada pouívate¾ské heslo. Ostatnéaplikácie v poèítaèi sú pritom naïalejprístupné. Túto utilitku vyuijetenajmä vtedy, ak si potrebujete na päminút odskoèi a nechcete, aby si kolegoviapozerali obsah vašej emailovejschránky.Lotus Notes môete prevádzkovana poèítaèoch s týmito operaènýmisystémami: Windows 95/98/NT/2000/XP a Mac OS 9/X. Troška zamrzíneexistencia klienta pre Linux, aletento hendikep èiastoène naprávaiNotes Web Acces, vïaka ktorému4/2003 PC REVUE 103

I N F O W A R EObr. 1 Manaujeme súbory pod Domino AdministrátoromObr. 2 Prišiel nám prvý mailmôete k svojej emailovej schránkena Domino serveri pristupova cezinternetový prehliadaè (Explorer,Netscape i Mozilla).LOTUS DOMINONovou verziou Domina sa spoloènosLotus pokúša dra krok a zároveòurèova nový smer e-biznisu a súvisiacichwebových technológií. ServerDomino podporuje takmer všetkyoperaèné systémy – WindowsNT/2000, Linux, Solaris a AIX.U prvotná inštalácia ponúkneadministrátorovi nové monosti. Kýmv predchádzajúcej verzii mohol inštalovaDomino ako aplikaèný server,mail server èi enterprise server, verzia6.0 prináša úplne nový utility server,messaging server a enteprise server.Zatia¾ èo nišie verzie majú obmedzenúfunkènos výluène ako aplikaènýalebo poštový server, verzia enterpriseponúka oboje spolu s monosouzapájania serverov do klastrov.Inštalácia a nastavenie servera jeplne naprogramované v Jave, takenepotrebujete iadneho klienta aniwebový prehliadaè. Mimoriadne ve¾kýdôraz bol (samozrejme okrem bezpeènosti)kladený aj na dostupnos servera.S novým indexom dostupnosti,ktorý administrátora informuje o zaa-ení a stave servera, obsahuje Dominoaj automatické zotavenie z chyby –server sa pri výskyte výnimky v behusystému dokáe automaticky reštartovabez zásahu administrátora.Ïalšou novinkou je monos pristupovak replikovanej databázeskôr, ne sa replikácia ukonèí. Pouívate¾si tak môe otvori databázu,ktorú si sahuje zo servera, a zaèas òou pracova skôr, ne budú kdispozícii všetky záznamy. Na prvýpoh¾ad sa môe zda, e ide o zbytoènúfunkciu, ale keï si predstavíte, eve¾kos databázy môe presiahnu64 GB, môete si pribline vypoèíta,ko¾ko bude trva, kým sa celá natiahnek pouívate¾ovi po 10 Mbit sieti☺. Domino server vo verzii 6.0umoòuje vïaka kompresii aj zníiprevádzku na lokálnej sieti a o 50percent. Podmienkou je povoli kompresiuna strane servera aj klienta.Administrátori majú k dispozíciiïalšiu novinku – nastavovanie politiky(policy-based management). Tátofunkcia im umoòuje pripravi základ-História Lotus NotesPôvodná koncepcia, z ktorej vychádzasystém Lotus Notes, je takmer o 10rokov mladšia ako komerèný vývojosobných poèítaèov. Jej poèiatkymôeme nájs na Univerzite v Illinois.V roku 1973 Poèítaèové vzdelávacielaboratórium (CERL) vyvinulo produktnazvaný PLATO Notes. Hlavnou funkcioubolo zabezpeèi súbory pomocoupouívate¾ských ID tak, aby ich niktoiný nemohol vymaza.O tri roky neskôr bol vydanýPLATO Group Notes, ktorý u¾ahèovalprácu v skupinách. Jeho popularitarástla a do zaèiatku 80. rokov, keïspoloènos IBM predstavila osobnýpoèítaè PC s operaèným systémomMS DOS.Ray Ozzie, Tim Halvorsen a Len Kawell,ktorý pôvodne pracovali na systémePLATO, sa v polovici 80. rokovzišli v spoloènosti Iris Associates, abyvyvinuli prvú verziu Lotus Notes.Pôvodná verzia Notes zahàòala monoson-line diskusie, e-mail, elektronickýtelefónny zoznam a dokumentovédatabázy. Spoloènos Iris zaèalaprodukty Lotus Notes oznaèova termínomgroupware, ktorý znamenáaplikáciu na zlepšenie komunikácie,spolupráce a koordinácie v pracovnýchskupinách.Prvá oficiálna verzia Lotus Notesuzrela svetlo sveta v roku 1989. Bolona nej vidie výrazný vplyv grafickéhopouívate¾ského rozhrania,ktoré na trh priniesla spoloènosApple Computer poèítaèom Macintosh.Lotus Notes beali v prostredíDOS-u 3.1 a OS/2. Spolu sa predaloviac ako 35-tisíc kópií. Medzi hlavnéfunkcie, v tom èase nesmierne revoluèné,patrili: šifrovanie, podpis a autentifikáciapomocou technológie verejnéhok¾úèa RSA telefonické vytáèanie pripojeniana server import/export formátov ASCII,Lotus 1-2-3 a Lotus FreelanceGraphics schopnos jednoducho vytváraa ruši pouívate¾ov systému emailový systém s monosounotifikácie doruèenia mailu a automatickýchopráv zle napísanéhomena prijímate¾a on-line pomocník zabudovaný programovací jazyk,ktorý zjednodušoval vývoj aplikáciípod Notes ACL (Access Control List), ktorýurèoval monosti pouívate¾ov èíta,editova alebo vytvára dokumentyv databázach schopnos dia¾kovo administrovaserverO rok neskôr bola vydaná verzia1.1, ktorá z Lotus Notes spravila multiplatformovýsystém – beal naOS/2 1.2 Extended Edition, NovellNetware/386 a Windows 3.0.Spoloènos Lotus DevelopmentCorporation smerovala Notes najmädo stredných a ve¾kých podnikov.Najmenšia licencia bola pre 200 pouívate¾ova stála 62-tisíc dolárov.V máji 1993 bola vydaná verzia 3.0,ktorú pouívalo u 2000 spoloènostía pribline pol milióna pouívate¾ov.Medzi hlavné zlepšenia patrilo fulltextovévyh¾adávanie, hierarchickémená, poh¾ady a formuláre, selektívnerepliky, podpora pre klienta Macintosha server pre OS Windows.Úplne nové grafické rozhranie prinieslaverzia 4.0, vydaná v januári1996. Do produktu bol zaèlenenýprogramovací jazyk Lotus Script,administrátori u mohli spravovaserver nielen prostredníctvom konzoly,ale aj grafického rozhrania.Lotus Notes mal integrovanú podporupre internet (vrátane databázdostupných cez webový prehliadaè),zlepšenú mobilitu (locations) a replikáciudatabáz.Spoloènos Lotus zníila cenu produktuna polovicu, èím sa jej podarilodosiahnu väèší podiel na trhu.Ešte v júli 1995 ju kúpila spoloènosIBM, aby sa dostala k technológiiNotes. Na produkt to malo nesmiernepozitívny vplyv vïaka finanènýmmonostiam IBM a širokej podpore.Lotus Notes sa u nepredával len prejednotlivé oddelenia, ale pre celé firmy,prièom väèšina z nich patrilamedzi 500 najväèších spoloèností nasvete (Fortune 500).Koncom roka 1996 sa Lotus Notesrozdelil na serverovú (Domino) a klientskuèas (Notes). Zabudovala sado neho podpora Javy, protokoluSMTP/MIME a POP3. V priebehu rokasa poèet predaných licencií zdvojnásobilna 20 miliónov.Verzia 5.0, ktorá sa na trhu objavilav roku 1999, priniesla ïalšiupodporu internetu a rozdelenie klientskychaplikácií do troch verzií –Notes, Administrator, Designer. LotusDomino/Notes 5.0 bol dostupnýpre operaèné systémy Windows (NT,9X), Netware, OS/2 a UNIX.104 PC REVUE 4/2003

I N F O W A R EObr. 3 Kalendár sa utešene napåòaObr. 4 Domino Designer 6.0 slúi na rýchle vytváranie vlastných databázné nastavenia pre pouívate¾a, akodåka hesla, ikony na pracovnej ploche,základné prístupové práva a podobne,èím sa urých¾uje a zjednodušujeproces vytvárania pouívate¾ov.Zaujímavosou je aj monos inovovaniasystému prostredníctvomLotus Notes Smart Upgrade. Systémtak môe pouívate¾ovi po jeho pripojenína domovský server ponúknuupgrade klienta na aktuálnu verziu.Staèí, ak pouívate¾ iba potvrdí tútomonos, nový softvér sa stiahne zoservera, klient sa automaticky vypne,inovuje a reštartuje.Domino server 6.0 dokáe synchronizovasvojich pouívate¾ov, skupinya heslá s Active Directory, vïaka èomuje administrácia v systéme Windows2000 ove¾a jednoduchšia.LOTUS DOMINO DESIGNERJedným zo základných predpokladovúspešnosti operaèného systému èi aplikaènéhoservera je existencia dostatoènéhomnostva pouívate¾skýchaplikácií. Túto funkciu v systéme LotusNotes/Domino zastáva Domino Designer.Umoòuje vytvára webové stránkya databázy, pomocou WYSIWYGeditora a programovacieho jazykaLotusScript. Verzia 6.0 umoòuje volaprocedúry v Jave èi JavaScripte, podporuještandard Java2 a XML.Ïalšou monosou je znovupouite¾noskódu, èím sa skracuje èas potrebnýna programovanie novýchaplikácií. Okrem toho prináša rôznedrobnosti, ako je zmena základnéhodizajnu, èím by sa mala tvorcom programova databáz zjednoduši orientáciav Domino Designer.BEZPEÈNOSBezpeènos bola v aplikáciách spoloènostiLotus vdy prioritná. V podstatevyplýva u z architektúry systémuNotes/Domino. Pouívate¾ na to, abysa mohol prihlási do systému, musíma serverom vygenerované ID, ktoréobsahuje jeho základné informáciea heslo. I v prípade, ak sa potenciálnyhacker fyzicky dostane k súboru ID,pravdepodobnos uhádnutia hesla jevïaka zabudovanému silnému šifrovaniuminimálna.Prístup k databázam je riešený naúrovni tzv. Access Control Listu:Obr. 5 Prihlasovacia obrazovkaLotus Notes je ove¾a preh¾adnejšiane v predchádzajúcich verziáchauthor (môe do databázy pridávanové záznamy, ale okrem vlastnýchnemôe maza), reader (môe èíta,replikova na lokálny poèítaè, ale niemaza), editor (môe èíta aj maza)a manager (najvyššia priorita, môevytvára aj maza záznamy a urèovaprístupové práva ïalším pouívate-¾om). Okrem tejto základnej funkènostiexistujú i tzv. roly, ktoré môu bezoh¾adu na stupeò prístupových právpride¾ova aj ïalšie monosti, èo môeten-ktorý pouívate¾ v databáze robi.V elektronickej pošte je štandardnezabudované šifrovanie pomocou verejného/súkromnéhok¾úèa, èím sa aj prípadneodchytené emailové správy stávajúpre kadého okrem prijímate¾alen kôpkou nezmyselných znakov.Rovnako môe by šifrovaná aj sieovákomunikácia medzi serverom a klientomèi medzi servermi navzájom.Hoci verzia 6.0 obsahuje podporupre prihlasovanie pomocou Smartkariet, môj osobný dojem je ten, e saod bezpeènosti mierne upustilo –napríklad monos práce viacerýchpouívate¾ov na jednom poèítaèi másíce spríjemni pouívanie, ale na druhejstrane to znamená, e na lokálnomdisku daného poèítaèa bude viaceropouívate¾ských ID, èím sa vytváramonos ich zneuitia. Rovnakoautomatické zotavenie z chyby serveramôe teoreticky vyprovokovak napísaniu èerva, ktorý bude serveruneustále ohlasova chybu v behu, èímho prinúti neustále sa reštartova.Dostupnos servera tak bude nulová.HODNOTENIEZ celkového poh¾adu prináša Lotus/Domino 6.0 viacero zlepšení funkènostii dizajnu, èím zjednodušujepouívanie i administráciu systému.Tieto zmeny sú viac evoluèné akorevoluèné. V koneènom dôsledku súvšak krokom vpred.Fantastické je mnostvo dokumentácievo formáte *.pdf, vo¾ne dostupnejna stránkach spoloènosti IBM.Administrátori èi vývojári si tak môuzadarmo stiahnu obrovské mnostvoinformácií – od pouívate¾skej príruèkycez technické manuály, príruèkyadministrátorov, dizajnérov a pouèebnice programovania v Jave èi LotusScripte(napríklad u mòa na diskusa pova¾uje takmer 150 MB pdf manuálovpre Lotus Domino/Notes).Ako výrazné pozitívum oprotikonkurenèným produktom (akonapr. MS Exchange/Outlook) vidímvyššiu mieru bezpeènosti i licenènúpolitiku. Keïe sa primárne predpokladájeho nasadenie v podnikovejsfére, odpadajú pri inštalácii rôzne„radosti pouívate¾a“, ako sú napríklad25-miestne sériové èísla èi aktiváciaproduktov. Lotus sa jednoduchospolieha na „férovos“ firemnejklientely – e nebudú pouíva produktybez zakúpenej licencie. A myslím,e sa táto dôvera vypláca.Struèné zhrnutie:☺ Bezpeènos, škálovate¾nos, robustnos,podpora Java a XML☺ Integrácia s Active Directory☺ Licenèná politika a mnostvo zadarmodostupnej dokumentácie☹ Absencia klienta pre LinuxCeny:Domino Mail Server (1 server): 894 USDDomino Application Server (1 server):2308 USDNotes (1 klient): 70,08 USDiNotes Web Access (1 klient): 48,65 USDDomino Designer (1 licencia): 586 USDVladimír Šimek4/2003 PC REVUE 105

I N F O W A R ESpráva webového obsahuVyrobi a umiestni na web vlastnú firemnú prezentáciu,pár rodinných fotografií èi katalóg sluieb udávno nie je nijaký problém. No vyrobi webový portál,ktorý spo¾ahlivo a bezpeène funguje, umoòujejednoducho pridáva nové èlánky, zvládne narastajúcuzáa a komplikovanejšiu štruktúru webu, nie jea také ¾ahké. Dnes to vedia všetci, ktorí u vlastnýweb majú a snaia sa, aby návštevníci našli na òomvdy aktuálny, presný a zaujímavýobsah. Rovnako to platí pre firemnéweby, on-line spravodajské servery,portály, weby štátnej správy èi regionálnejsamosprávy, neziskovýchorganizácií atï.Webová lokalita s chybnýmalebo neaktuálnym obsahom môeby nielen zbytoèná, zavádzajúca,ale vyvoláva aj dos negatívnyobraz o danej firme. Návštevnícina webe èasto nájdu staré telefónneèísla, kontakty na ¾udí, ktorí vofirme u nepracujú, alebo dávnoneaktuálne cenníky. Dôvodom mô-e by nezáujem, podceòovanievýznamu webovej prezentácie,komplikovanos èi technická nároènossprávy obsahu na webe.Problém môe by v tom, e poèetstránok na webovej lokaliterýchlo rastie a správca webu to jednoducho nestíha.Aj na Slovensku sú bené weby, ktoré obsahujútisíce stránok. Z èasu na èas sa mení štruktúrawebovej lokality, ako aj dizajn. Obsah na webeje zloitejší. Èasto sú weby prepojené s inýmiwebovými lokalitami. Dopyt po publikovaní nawebe v organizácii rastie, web u nie je len nástrojommarketingu, na web chce dáva informácie ajoddelenie podpory zákazníkov, oddelenie ¾udskýchzdrojov a ïalší. Ve¾a webov stále funguje tak, ewebmaster alebo správca webu spravuje web akove¾ké mnostvo súborov HTML. Pridanie obyèajnejtlaèovej správy môe trva aj nieko¾ko dní.Publikovanie informácií na webe u dnes nemusíby manuálny a dlhý proces, ktorý si vyadujeeditovanie súborov HTML. K dispozícii sú nástroje,ktoré automaticky skonvertujú dokumenty z prostrediaMicrosoft Office do HTML a publikujú ich nawebe, prièom sa dodria všetky potrebné kroky –od autorizácie dokumentu a po dodranie rovnakéhovzh¾adu webových stránok. To znamená, epracovníci sa môu venova obsahu bez toho, abynieèo vedeli o HTML.ÈO JE TO CMS A WCM?CMS je anglická skratka termínu Content ManagementSystem, èo znamená systém na správu obsahu.V poslednom èase sa bene pouíva aj skratkaWCM, èo je anglická skratka termínu Web ContentManagement. WCM by mala oznaèova tú èas systémovCMS, ktorých súèasou je publikovanie nawebe. CMS toti môu by nasadené aj mimo webu,napr. v rámci vnútrofiremných intranetov.Definícia WCM vlastne neexistuje. Oblas systémovna správu obsahu webov sa neustále vyvíja,prièom sa menia poiadavky, ktoré by mali systémyWCM spåòa. Pod¾a niektorých by ve¾ké podnikovésystémy na správu obsahu mali pokrývaokrem webu aj správu vnútropodnikových elektronickýchdokumentov vrátane obrázkov, videa, zvukovýchzáznamov a dokonca aj softvéru. Spojeniespráva obsahu môe ma rôzne definície pod¾atoho, èo organizácia potrebuje alebo èo výrobca vosvojom systéme WCM ponúka. Neexistuje ani nijakýštandardný systém, ktorý by spåòal všetky po-iadavky na trhu.V tomto èlánku sa budeme venova len produktom,ktoré sa pouívajú na správu webov. U nás saim ve¾mi èasto hovorí aj redakèné alebo publikaènésystémy. Tieto názvy však evokujú hlavne pouitiena správu obsahu spravodajských serverov aleboon-line verzií tlaèených periodík. Pritom systémyWCM sú, prirodzene, urèené aj na správu obsahuwebov firiem a organizácií.AKO FUNGUJE WCM?Jednoducho povedané, systémy WCM odde¾ujú obsahod prezentácie. Obsah webu je uloený v databáze.Grafická úprava a funkcionalita stránok jeuloená a udriavaná zvláš v šablónach, ktorémôu by uloené aj v databáze.Po prihlásení sa do WCM si vyberiete modul,rubriku pre èlánok, ktorý má by umiestnený nawebe. Samotný èlánok sa môe vytvori mimoWCM alebo v editore, ktorý býva súèasou WCM.Obsah èlánku sa potom pri publikovaní naplní došablón pod¾a kontextu, v ktorom sa publikuje. Výhodoušablón nie je len to, e zaruèujú konzistentnosvzh¾adu stránok, ale zjednodušujú aj údrbuwebu. V prípade, e potrebujete urobi rovnakúzmenu na všetkých stránkach, napr. nahradi logo,staèí zmeni len jednu šablónu namiesto úpravyvšetkých stránok. Niektoré WCM umoòujú zobraziten istý obsah cez rôzne šablóny, napr. akostránky HTML na web, ako XML na export údajovalebo ako WML pre mobilné zariadenia.Publikovanie pomocou šablón však nie je vynálezsystémov WCM. Ve¾a webov, ktoré nebeia naWCM, má stránky generované pomocou šablón,zvyèajne napísaných v ASP, JSP alebo PHP. Podstatnousúèasou systémov na správu obsahu je právespravovanie, teda zabezpeèenieprístupu k obsahupod¾a pouívate¾ských práv.AKO VÁM MÔEPOMÔC WCM?Ako zistíte, e máte problém,ktorý by pomohol vyriešiWCM? Môe vám pritom pomôc nasledujúcizoznam typických problémov,ktoré WCM pomáhajúrieši. Èím viac z nasledujúcichproblémov sa týka vášhowebu, tým viac by vám WCM mohol pomôc. Vaša firma je malá a nemá vlastného správcuwebu èi IT oddelenie, ale napriek tomu chce webintenzívne vyuíva na profesionálnu prezentáciu,komunikáciu s partnermi, zákazníkmi atï. Máte vlastného správcu webu alebo IT oddelenie,ale to je preaené poiadavkami na aktualizáciuobsahu webu. Návštevníci webu majú problém nájs, èoh¾adajú. Obsah webu je niekde nepresný/neaktuálny/rovnaký/neautorizovaný. Na webe je nekonzistentný dizajn a navigácia. Úvodná stránka nie je úplným a aktuálnym portálompre zvyšok webu. Prispievatelia niekedy náhodne prepíšu obsahalebo súbory. Správca webu sa chce vráti k predchádzajúcejverzii webu, no nemôe.106 PC REVUE 4/2003

I N F O W A R E Prispievatelia si nemôu vopred pripravi obsahs tým, e sa na webe zobrazí neskôr v nastavenomèase. Správca webu nevie prepoji produkty spoloènostia sluby s èlánkami a správami na webe. Správca webu nemôe jednoduchorecyklova/zdie¾a, distribuova/importova obsah. Nedá sa zabezpeèi prístup k obsahu pod¾apouívate¾ských práv, a preto sa ve¾a dobréhoobsahu nepublikuje. Marketingoví a produktoví manaéri nemôuprispôsobi obsah pre klientov, partnerov a ïalšíchdôleitých návštevníkov. Pracovníci vo firme sa nepodie¾ajú na publikovaníobsahu webu. Zamestnanci vo firme sa saujú, e firemnýweb nie je taký dobrý ako samotná firma.WCM však nie je riešením problému s aktualizáciouwebu. Nevie sám od seba zabezpeèi, aby bol cenníkalebo iná èas webu aktuálna. Na to je potrebnásystematická práca zodpovedných pracovníkov.WCM je rozhodne nástroj, ktorý túto prácu výraznezjednoduší a urýchli.Systémy na správu obsahu webov bývajú èastolen jednou z èastí riešení e-commerce. WCM pritomv bených weboch supluje aj ïalšie funkcie, zvyèajneprostredníctvom modulov. Dostupné sú modulyWCM na vyh¾adávanie, distribuèné zoznamy,autentifikáciu, personalizáciu, diskusné skupiny, objednávky,platby a ïalšie.Obsah na webe prechádza ivotným cyklom, ktorýsa skladá z dvoch èastí. Najprv je to vytvoreniea potom publikovanie obsahu. Kadá èas kladie naWCM iné poiadavky.POIADAVKY NA VYTVORENIEOBSAHUVytvorenie obsahu je základom systémov na správuwebového obsahu. WCM by mal spåòa tieto po-iadavky na vytváranie obsahu: Decentralizovaná správa obsahu, èo znamená, eWCM musí umoni viacerým pracovníkom aktualizovaweb. Napåòanie webu nebude záleitosou jednéhosprávcu, ale budú to môc robi priamo pracovnícifirmy – „redaktori“, ktorí obsah pripravujú. Efektívne publikovanie bez znalosti HTML, take ajpracovníci s benými poèítaèovými skúsenosami môupracova s WCM bez toho, aby museli nieèo vedieo jazyku HTML. Èastým doplnkom je editor HTML, ktorýumoòuje jednoduché editovanie textov podobneako v benom textovom editore, napr. MS Worde.Svetové WCM Slovenské WCM Èeské WCM Open Source WCM− Content Management Server − ActiveWeb (Lomtec) − Genesis2 (Mobil Media) − PHP(RedDot) − Buxus 5.0 (ui42) − Media Factory (CP Online) −Nuke− Content Management Server − Corpus (Anasoft) − WebToDate 3.6 (Macron) − OpenCMS2002 (Microsoft) − CMS (Millennium 000) − Wpublisher 4.0 (Wpublisher) − v 1.4 (Midgard)− TeamSite 5.5 (Interwoven) − edit−www (Internet Media − CMF (Zope)− V/6 Content Management Group)Platforms (Vignette)− inData Update System (WSD)− Romboid (Computel)− Web Jet (Interway) Pouívatelia a autentifikácia zabezpeèia, espráva webu sa môe rozdeli medzi viacerých pracovníkovs rozdielnymi právami. Jeden môe maprávo pridáva len èlánky medzi tlaèové správy, inýmôe ma kontrolu nad celým webom. Prístup cez internetový prehliadaè umoní aktualizovaèlánky z kadého poèítaèa pripojenéhona internet bez potreby inštalácie špeciálnej aplikáciena poèítaè. Funkcionalita niekedy závisí od typua verzie prehliadaèa. Jednotný dizajn a oddelenie obsahu a grafickéhodizajnu je zárukou toho, e èlánky pridané naweb zapadnú do jednotnej vizáe webu a v prípaderedizajnu sa automaticky zmenia bez toho, aby niektomusel opravova všetky èlánky. Proces publikovania znamená, e vo WCM môuèlánky pridávané na web prebehnú „redakènýmcyklom“, t. j. „autor“ èlánok napíše, „redaktor“ hoskontroluje a upraví a „šéfredaktor“ rozhodne o jehouverejnení. Monos náh¾adu je jednoduchou pomôckou prepouívate¾ov, aby si mohli overi, ako bude èlánokvyzera na webe. Súèasou systému by mal byWYSIWYG náh¾ad. Podpora lokalizácie znamená, e systém umoòujejednoducho spravova obsah webu vo viacerýchjazykových verziách. Kninica dokumentov a obrázkov by malaumoni ¾ahkú manipuláciu s týmito typmi obsahu. Nastavenie dátumu publikovania a vypršaniaplatnosti je dôleité hlavne pre on-line noviny a èasopisy. Jazykové mutácie pouívate¾ského rozhrania súdôleité pre pouívate¾ov, ktorými sú zvyèajne benípracovníci. Systém by mal by dostupný v lokálnomjazyku. Terminológia by mala by štandardná.POIADAVKY NA PUBLIKOVANIEOBSAHUPublikovanie obsahu je zvyèajne súèasou systémovna správu obsahu, no èasto ho zabezpeèujú samostatnéaplikácie. Medzi poiadavky na publikovanievo WCM patrí: Indexovanie a vyh¾adávanie je nevyhnutnou súèasousystémov, ktoré majú spravova ve¾ké weby,kde je kvalitné vyh¾adávanie dôleité pre návštevníkov. Personalizácia umoòuje zobrazenie obsahu webupre rôznych návštevníkov pod¾a nastavenýchpreferencií. Replikácia a cache zabezpeèuje rýchle publikovaniedynamického obsahu. Replikácia umoòuje publikovarovnaký obsah z viacerých serverov a cachezabezpeèuje rýchly prístup k dynamickému obsahu,ktorý je èasto opakovane poadovaný návštevníkmi. Export do iných formátov je klasickou funkciou systémovna správu obsahu. Internetový prehliadaè unie je jediným zariadením na èítanie obsahu. Systémby mal podporova monos publikovania pre systémyWAP, PDA a, samozrejme, do formátu XML. Prepojenie na e-commerce systémy by mala byjedna z moností. Systém by mal by otvorenýa umoni prepojenie na iné systémy. Uchovávanie verzií obsahu je monos, ako savráti k staršej verzii obsahu alebo nejakej èastiobsahu.PREH¼AD WCMPri h¾adaní vhodného WCM natrafíte na nepreh¾adnémnostvo produktov. Vo svete ponúka pod nálepkou„content management“ svoje produkty u nieko¾kostoviek softvérových spoloèností. Na Slovenskua v Èechách sa u dá hravo naráta nieko¾ko desiatoktýchto produktov. V posledných piatich rokoch save¾ké aj malé firmy snaili zaplni priestor na trhusystémov na správu obsahu webov, ktorý vznikoltak, e sa vynorili u spomínané problémy s webmia existovalo pritom len nieko¾ko produktov na ichriešenie. Ve¾a firiem iba prerobilo aplikáciu vyvinutúna mieru pre jeden web na normálny komerèný produkt.Tento trend pokraèuje aj v súèasnosti, keï takmerkadý integrátor a kadá webová firma ponúkaaspoò nejaké riešenie na správu obsahu, najlepšiesvoje vlastné.4/2003 PC REVUE 107

I N F O W A R ETake trh s produktmi na správu obsahu webuje nepreh¾adný u nás aj v zahranièí. Väèšina dodávate¾ovtvrdí, e ich produkt je CMS alebo WCM, noposkytuje len malú èas toho, èo by systém na správuobsahu webu mal pokrýva.V tomto krátkom preh¾ade sme systémy rozdelilipod¾a dostupnosti pre potenciálnych pouívate¾ovna Slovensku. Samozrejme, uvádzame pre poriadokklasické svetové produkty. Sú to však príliš„ve¾ké delá“ pre potreby väèšiny našich firiema organizácií. Nevieme o iadnom nasadení týchtosystémov na Slovensku. Jedným z hlavných dôvodovje urèite aj ich cena, ktorá je len málokedy podhranicou 10-tisíc amerických dolárov. V poslednýchrokoch sa u nás aj v Èechách objavili na trhukvalitné lokálne WCM, ktoré úplne uspokoja ajpotreby väèšieho webu. A je tu navyše vdy monossiahnu po produktoch typu open source.Mono niektorým èitate¾om chýbajú v preh¾adesystémy, ako sú napríklad Microsoft SharePoint PortalServer, BEA WebLogic E-Business Platform,Oracle9iAS Portal, IBM WebSphere a Cocoon. Tietoprodukty sú èasto spomínané v súvislosti s CMS, novšetky zabezpeèujú hlavne produkènú èas ivotnéhocyklu webu, nie vytváranie a správu obsahuwebu.NAPROGRAMOVA, KÚPI ALEBOPRENAJA?Rozhodnutie o tom, èi naprogramova, kúpi aleboprenaja systém na správu obsahu, patrí k typickýmakým rozhodnutiam v IT oddelení. Kadáz týchto moností má svoje výhody aj nevýhody.NAPROGRAMOVAVýhodou vlastného systému na správu obsahu webuje, e bude fungova presne pod¾a vašich predstáv.Nenarazíte na nijaké obmedzenia kupovanéhoproduktu. Vyvinú kvalitný systém je však nároènáúloha. Samotné naprogramovanie je len zaèiatok.Problémy s vlastným riešením sa objavujú apo èase a je ich èoraz viac. Akáko¾vek zmena sivyaduje ïalší vývoj.Naplánujte si teda zdroje potrebné na vývoj novýchverzií, opravy chýb. Myslite na to, e len jedenalebo dvaja ¾udia budú skutoène rozumie zdrojovémukódu. A èo ak prestanú u vás pracova? V prípadeexterného pracovníka sú tieto problémy eštevánejšie. Ak však potrebujete nieèo jednoduché,ako napríklad zverejni malú databázu na webe,tak si to, samozrejme, naprogramujte sami.KÚPIVýhody kupovaného systému spoèívajú v tom, edostanete vyskúšané a otestované riešenie. Vyhnetesa chybám spojeným s vývojom. Riešenie mátehneï, nemusíte èaka na dokonèenie vývoja. Budetema prístup k vlastnostiam, ktoré mono nazaèiatku nepotrebujete, no neskôr ich oceníte. Navyšedostanete podporu od dodávate¾a vo formemanuálov, konzultácií, školení a hotline.Najväèšou nevýhodou kupovaných systémov jeich nákupná cena a niekedy aj nároènejšia obsluhana zaèiatku. Nevýhodou môu by aj obmedzeniasystému v prípade, e potrebujete špeciálnu funkcionalitu.Mnohé systémy sú však modulárne, take simôete potrebné moduly dokúpi alebo v krajnomprípade aj necha naprogramova. Kúpi osvedèenýsystém sa zvyèajne oplatí pri ve¾kých weboch, ktorýchobsah a s ním aj jeho zloitos sa pravidelnedopåòa a mení.PRENAJAPod prenájmom rozumieme pouívanie systému,ktorý prevádzkuje poskytovate¾ na svojom serveri.Je to v podstate sluba typu ASP (Application ServiceProviding), keï klient vyuíva WCM na aktualizáciusvojho webu, prièom platí paušálny poplatok. Tátosluba zvyèajne zahàòa aj webhosting, archiváciua hotline.Náklady na prenájom systému sú zvyèajne nišieako na kúpu, inštaláciu, implementáciu a údrbukupovaného systému alebo vývoj vlastného systémuna správu obsahu webu. Odpadajú aj náklady naserverhosting a administráciu servera. Súèasou prenájmuje zvyèajne aj inštalácia a podpora, take nasadenieje rýchlejšie a lacnejšie ako v prípade kupovanéhoproduktu. Prenajaté systémy by mali byarchivované a administrované odborníkmi.Všetky weby však nie sú vhodné na správu naprenajatých systémoch. Prenájom sa napríklad neoplatína správu extranetov, na ktorých je väèšinaobsahu generovaná z lokálneho firemného systému.PORADCA PRI VÝBEREPoiadavky na správu webu sú rôzne pre jednotlivéorganizácie. Systém by mal vdy spåòa väèšinu základnýchpoiadaviek na WCM. Pri h¾adaní systémuvhodného na správu webu je, samozrejme, potrebnéprihliada na špecifické potreby a monosti organizácie.Medzi špecifické poiadavky môu patri: typy pouívate¾ov (zvyèajne administrátora autor), OS (zvyèajne Linux alebo Windows), integrácia s inými produktmi, èas implementácie, štandardy, API, reportovanie, licencie a cenník, špecifické moduly.Pri výbere systému na správu obsahu odporúèamedodriava v princípe tie isté pravidlá ako pri výbereinej softvérovej aplikácie, t. j. h¾ada renomovanúfirmu, referencie, kontakt na zákazníkov, partnerov,manuál, dôkladne si preèíta licenènú zmluvu,zisti, èi je súèasou dodávky školenie, hotline,aké sú monosti zálohovania, a nezabudnú sa spýtana bezpeènos a poradenstvo pri nasadzovaníproduktu.Niekedy môe pri rozhodovaní pomôc aj lepšiepouívate¾ské rozhranie (user interface) systému,niekedy to môu by šikovní obchodníci, ktorírozumejú problematike a vedia poradi, alebo ajaktívne skupiny pouívate¾ov systému, ktorí si vymieòajúskúsenosti.ZÁVEROblas produktov na správu webového obsahu sa –ako sme u spomínali – neustále vyvíja. Bolo bytrúfalé predpoveda, èo sa stane a ako sa budúïalej systémy WCM vyvíja. V súèasnosti je zrejmýtrend smerujúci k tomu, e WCM kladú dôraz naprvú èas ivotného cyklu obsahu webu, ktorým jevytváranie a správa. Publikovanie obsahu je èastozabezpeèované samostatnými aplikáciami. Ïalšímtrendom je správa obsahu vo formáte XML, èím samá zabezpeèi monos publikova údaje v rôznychformátoch, nielen HTML, a podpori výmena informáciív tomto štandardnom formáte. Vo svete sanajnovšie v preh¾adoch systémov WCM objavujú ajblog softvéry, èo sú jednoduché webové aplikáciena správu v súèasnosti ve¾mi populárnych webovýchdenníkov (blogs).Dôleité je, e systémy na správu webovéhoobsahu sú u bene poadované správcami webovna Slovensku. V nasledujúcich èíslach PC REVUEuverejníme recenzie viacerých systémov na správuobsahu webu. Preferova budeme slovenské produkty.Zatia¾ bola v PC REVUE è. 10/2002 uverejnenárecenzia produktu Web Jet od spoloènostiInterway.Martin Krupa (krupa@ui42.sk)108 PC REVUE 4/2003

I N F O W A R EVírusový radarTento radar vznikal uprostred CeBITu. A to priamov Münchener Halle, obrovskej pivárni za halou è. 3výstaviska v Hannoveri. Pre tých, èo to miesto nepoznajú,malý popis. Obrovská hala zaplnená dlhýmistolmi, na dlhších stranách oproti sebe dve pódiápre kapely. Sú dve preto, aby šlágre mohli znietakmer bez prestávky. Medzi stolmi sa pohybujústatné a nevrlé „Hildegardy“ so šiestimi litrovýmipohármi nevalného bavorského piva v kadej ruke.Hostia pochádzajú vo väèšine z radov vystavovate¾ov.Kto zail desadòovú slubu na výstavnomstánku asi skôr pochopí, preèo sa po istom èasemnohí z nich presunú na stôl a stratia zábranydo tanca. Záitok je to hlavne pre ázijcov. Ako miniektorí vraveli „takéto nieèo doma nemáme“.Pod¾ahol aj jeden zamestnanec nášho japonskéhodistribútora Canon System Solutions.Vyzerá to dos smiešne, ale je to lendôsledok strašného pracovného vypätia.Napríklad Noburu Yamamoto zo softvérovejdivízie pracuje asi dvanás hodín denne,cesta do práce vlakom mu trvá hodinu a pol,a za posledné tri roky nemal ani deò dovolenky.Mono by stálo za tie peniaze usporiadapre našich odborárov druobnývýmenný pobyt v Tokyu. Zaruèene by ich touk¾udnilo.Èo sa týka výstavy, aj tento rok boli antivírusovéfirmy koncentrované v hale èislo 6.Tento rok sme stánok nepojali tak výtvarne,zato väèší dôraz bol kladený na úèelnos.Vzh¾adom na to, e náš štát nám u tradièneneprispel ani korunou (èo je skutoène rarita, národnúexpozíciu tu mal aj Bangladéš) dopadol dosslušne. Pravdou je, e nás navštívil slovenský ve¾vyslanecv Nemecku. Vïaka aspoò za to.Presne oproti sa nachádzal stánok nemeckejspoloènosti Tobit Software, povestnej najväèšímia najlepšími párty, aké sa konajú na stánkoch naCeBITe. Tobit si objednal berlínsku kapelu SpaceHobos, èo bolo dos neobvyklé hudobné teleso.Spevák vyzeral ako kópia Austina Powersa, aleRanná príprava stánkov na ovorenie.Boj o zákazníka zaèína.vskutku dobre vyzerali basgitaristka a bubeníèka.Pri blišom poh¾ade bolo jasné, e „na chlapov“bude asi celá kapela. Vyhrávali od rána do veèeraa po skonèení dòa sa všade naokolo odohrávalopopíjanie piva Veltins, ktorého jediným kladombolo, e ho tobiáci èapovali zadarmo kadému, ktoo to prejavil záujem. Poèas párty hrala kapela najprvhudbu z kriminálok, neskôr pridali cover verziev štýle „z kadého roka troška“. A boli by ste prekvapení,e taká pesnièka z kresleného seriáluo vèielke Maji mala väèší úspech ako èoko¾vek iné.Mono to bolo tým, e spevák vtipne komentovalpôvodného interpreta, ale kadopádne je to vyzitkanemeckého vkusu.Z antivírusových firiem mali v hale 6 ešte expozícieSymantec, Trend Micro, F-Secure, KasperskyLabs, Sophos, Panda, Norman, Grisoft a RAV. Zaujímavúexpozíciu mala britská firma MessageLabsšpecializujúca sa na kontrolu e-mailov. Stánku dominovalidve velké obrazovky. Na prvej z nich sazobrazovalo teritoriálne šírenie význaèných epidémiíposledných rokov. Druhá obrazovka ukazovalaèervenou bodkou na mape sveta zachytenie infiltráciev „reálnom èase“ na niektorom z mnohýchserverov firmy. V MessageLabs dnes kotrolujú a14 miliónov e-mailov denne. To je u naozaj slušnáštatistická vzorka. K tejto obrazovke sa vzahovalaaj súa, kto najlepšie odhadne poèet vírusov zachytenýchpoèas trvania ve¾trhu.Návrat z ve¾trhu bol poznaèený smolou. DvajaDISKRIMINERAD !!!!Olaglig_skärmsläckare?Rashets eller inte?Hakkors.Suspekta semaforer.Avskyvärd_reklam.Överviktiga_förnedras.Go ack ack ack....Är_USA_ett_UFO?Korkad president.Katt, hund, kanin.z nášho tímu ochoreli na zákernúázijskú chrípku, zaèiatok vojny imskomplikoval letecký návrat domova zvyšku sa pri návrate pokaziloauto. eby trest boha obchodu za to,e sme trúfalo naèreli do jeho bohatstiev?Neviem, ale moja mama byurèite povedala: „To máš z toho, e sachodíš opíja s japoncami a kupuješ sinekvalitné nemecké autá.“ V podstateby mala pravdu.Win32/Ganda.AJe to èerv, šíriaci sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty. Dåkasúboru s èervom je 45056 bajtov.Èerv prichádza ako správa elektronicejpošty, ktorej predmet je niektorýz nasledujúcich:V prílohe je súbor s èervom, ktorého názov sa skladáz dvoch náhodne sa meniacich písmen. Súbor má vdypríponu SCR. Text v tele správy je pri kadom z monýchsubjektov vybraný z 20 moností. Jazyk, v ktoromje predmet správy, a jej telo sú vdy rovnaké.Poznámka: V ïalšom texte je namiesto mena adresára, v ktorom jenainštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾nýchdôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolickýzápis %windir%.Po spustení èerva sa tento skopíruje do adresára%windir%. Pod menami scandisk.exe a pod náhodnevygenerovaným menom pozostávajúcim z 8znakov. Aj v tomto druhom prípade jeprípona mena súboru EXE. Èerv zabezpeèísvoju aktiváciu po reštarte operaènéhosystému tým, e vytvorí polokuScanDisk vo vetve registra systémuHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run. Jejhodnotu nastaví na svoju kópiu s názvomscandisk.exe v adresári %windir%.Èerv deaktivuje procesy, v ktorýchnázve sa nachádzajú reazce:virusfirewallf−securesymantecmcafeepc−cillinModifikuje spustite¾né programy s príponami EXEa SRC tak, e do nich vloí krátky kód, ktorý spustíkópiu èerva z adresára %windir%.Adresy elektronickej pošty pre svoje šírenie èervzískava z Windows Adress Book (súbory s príponouWAB) a zo súborov s príponami EML, HTM, HTMLa DBX.Do víreniaMiro Trnka a Peter KováèScreensaver advice.Spy pics.GO USA !!!!G.W Bush animation.Is USA a UFO?Is USA always number one?LINUX.Nazi propaganda?Catlover.Disgusting propaganda.trend microkasperskysophosnortonWin32/Ganda110 PC REVUE 4/2003

L I N U X W A R EZaèíname s Linuxom / 11. èasV predchádzajúcej èasti sme si ukázali nastavenie siete pomocou utilít v prostredíshellu a v prostredí X-Window. Bohuia¾, nie na kadom poèítaèi s Linuxom, naktorom budeme potrebova nastavi sie, tieto utility budú dostupné. Preto jedobré vedie, ako sa v Linuxe konfiguruje sie ruène. Zároveò tým získame urèitéznalosti a skúsenosti, také potrebné na odha¾ovanie rôznych problémov s nefunkènosousiete.NASTAVENIE SIETENastavenie siete v Linuxe spoèíva v týchto základných krokoch: nastavenie jednotlivých rozhraní nastavenie protokolu IP (aspoò najzákladnejšie) nastavenie smerovaniaPoznámka: Nie v kadej distribúcii Linuxu nájdeme tie isté utility na konfiguráciusiete, ako sme si ukázali minule. My sme vychádzali z distribúcie Red Hat 7.x.Takisto niektoré konfiguraèné súbory sa môu nachádza na inom mieste adresárovéhostromu. Ale tu spomenuté zásady sú platné pre všetky distribúcie.Pod jednotlivými rozhraniami siete rozumieme tie zariadenia (devices), ktorétechnicky umoòujú pripojenie do siete, napr. sieové karty, modemy a iné. Mysa tentoraz budeme zaobera asi najèastejšie pouívaným zariadením –sieovou kartou.Smerovanie je èinnos poèítaèa, ktorá vyhodnocuje, èi dáta na sieti sú predaný poèítaè alebo patria do inej èasti siete (podsiete).NASTAVENIE ROZHRANIANastavenie jednotlivých rozhraní spoèíva vo: fyzickom – hardvérovom – nastavení sieovej karty nastavení vhodných parametrov jadra Linuxu na správnu èinnos kartySIEOVÉ KARTY A SIE Z POH¼ADU DOS/WINDOWSA LINUXUPre lepšie pochopenie sieových nastavení v Linuxe si najprv v struènosti zopakujme,ako to funguje v prostredí DOS/Windows.Ak chceme v tomto systéme sprevádzkova sieovú kartu, musíme medzioperaèný systém a hardvér sieovej karty vloi príslušný ovládací modul – driver.Ovládaè je spravidla presne „šitý na mieru“ danej karte alebo aspoò jejtypu. Ovládaè najèastejšie dodáva výrobca karty spolu s kartou.Presne takto isto to funguje aj v Linuxe. Aj tu musí by prítomný ovládaèk danej sieovej karte. Keïe kadý ovládaè je spojovníkom medzi operaènýmsystémom a hardvérom, je jasné, e ovládaè pre operaèný systém DOS/Windows nebude fungova v Linuxe.Drvivá väèšina výrobcov kariet dodáva drivery k svojim produktom iba preoperaèný systém MS DOS/Windows 9x/NT/2000/XP. Ale masívne nasadzovanieLinuxu a hlavne jeho podpora zo strany ve¾kých dodávate¾ov výpoètovej technikyv poslednom èase núti výrobcov „sieovíc“ na tvorbu linuxových ovládaèov.Bohuia¾, nebolo to tak vdy, a tak si linuxová komunita musela (ako vdy)pomôc sama. Preto skoro všetky typy sieových kariet majú aj zodpovedajúcedrivery v kadej distribúcii Linuxu. No a na rozdiel od prv spomínaných operaènýchsystémov od rovnakého výrobcu linuxový ovládaè konkrétnej sieovej kartybude fungova èi u v distribúcii Red Hat, alebo Debian, Mandrake, SuSE, prípadneiných.Preèo? Lebo majú spoloèné jadro a práve jadro komunikuje pomocou driveras daným hardvérom.Ak by sa predsa v niektorej minidistribúcii (najèastejšie v tých jednodisketových)driver pre našu sieovku nenachádzal, môeme ho získa od kamarátaz jeho bohatšej distribúcie alebo poh¾adáme na internete.MODULY A ROZHRANIAAsi najlepšie by bolo, keby bol driver sieovej karty priamo zakompilovaný dojadra Linuxu. Bolo by to jednoduchšie a hlavne rýchlejšie.Ale vzh¾adom na nekoneèný poèet týchto ovládaèov pre všetky typy sieovýchkariet je to celkom nemoné. Také jadro by bolo ve¾mi ve¾ké, lebo by nieslo ovládaèe,ktoré nikdy nepouije. Preto sa linuxové jadro vytvorilo tak, aby sa príslu-Slovník linuxového guru (PostScript, GhostScript, lpd, LPRng. CUPS) PostScriptPostScript je plnohodnotný programovacíjazyk, ktorý je v mnohýchoh¾adoch porovnate¾ný s jazykmitypu Perl, C a podobne. Bol špeciálnenavrhnutý na vytváranie tlaèovýchvýstupov a je ve¾mi dôleitý hlavne vmanipulácii s grafikou.Tomuto jazyku rozumejú iba postskriptovétlaèiarne. Tie sa objavovalihlavne v predchádzajúcich rokocha sú, bohuia¾, aj podstatne drahšie.PostScript sa stal akousi normouv práci s tlaèou v unixových systémoch.Aplikácia, z ktorej chcemedosta výstup na papier, vytvorísúbor pre postskriptovú tlaèiareò.Takýto súbor má príponu .ps. Ak sapozrieme na tento súbor, naozaj uvidíme,e sa v òom nachádzajú príkazypre tlaè v tomto jazyku. Ak takýtosúbor pod ¾ubovo¾ným operaènýmsystémom pošleme na tlaèiareò, távytlaèí presne to, èo sme oèakávaliod danej aplikácie.Linux, ktorý vyšiel zo základovUnixu, zdedil aj túto vlastnos. GhostScriptGhostScript je program, ktorý slúina prevod súboru v jazyku PostScriptna príkazy pre takú tlaèiareò, ktorájazyku PostScript nerozumie. Predstavmesi, e máme k linuxovémuserveru pripojenú tlaèiareò HP 6L. Jeto bená laserová tlaèiareò, ktorá jevýborná pre bené kancelárske aplikácie.Má však jednu chybu – nerozumiejazyku Postscript, a preto je„teoreticky“ pod Linuxom nepouite¾ná.A tu vstupuje do hry GhostScript.Je to akýsi filter, ktorý výstup z konkrétnejaplikácie v tvare PostScriptpremení na také príkazy, ktorýmtáto tlaèiareò porozumie.Dnes u GhostScript pozná ve¾kémnostvo tlaèiarní, a preto by smenemali ma problém niektorú benedostupnú tlaèiareò pod Linuxomsprevádzkova. lpdPod týmto oznaèením môeme rozumiedve ve¾mi úzko súvisiace veci:Prvou je programový balík na ovládanietlaèe pod Linuxom, obsahujúcirôzne utility na riadenie tlaèe. Druhouvecou je samotný démon tlaèe.Jeho prioritnou úlohou je sledovapoiadavky na tlaè dokumentov arieši ich na úplnú spokojnos pouívate¾a. LPRngTlaèový spooler LPRng je modernizovanouimplementáciou pôvodnéhosystému lpd. Zahrnuje ekvivalentyväèšiny nástrojov a utilít lpd. Tie samôu v niektorých detailoch líši.Aj tento balík je postavený napodstate démona lpd, ktorý musí byv systéme aktívny, ak chceme vyuívamonosti tlaèe.Pre jednoduchšiu obsluhu má tentosystém aj grafické rozhranie.Viac sa o tomto systéme môemedozvedie na adrese www.astart.com/lprng/LPRng.html. CUPSTlaèový systém CUPS – Common UnixPrinting System (všeobecný unixovýtlaèový systém) – je ïalší programovýbalík, ktorý pomáha prekonávaproblémy tlaèe z Linuxu na benedostupné tlaèiarne. Je mladší ako lpdalebo LPRng a zároveò kompenzujenedostatky systému lpd.CUPS poskytuje aplikáciám monosdopytova sa na schopnostitlaèiarne, ktoré sú uloené v súborePPD (PostScript Printer Description),ako napríklad na rozlíšenie, typ ave¾kos papiera a podobne.Pre jednoduchšiu obsluhu mátento systém aj grafické rozhranie,ktoré spôsobuje, e máme pocit,akoby sme obsluhovali tlaèiareò vsystéme MS Windows.Viac sa o tomto systéme môemedozvedie na adrese www.cups.com.Distribúcia Red Hat pouíva obidvasystémy, môeme si medzi nimi zvoli.Základnú teóriu tlaèe v Linuxe, ako ajto, ako sa jednotlivé systémy nastavujú,si ukáeme nabudúce.mior112 PC REVUE 4/2003

L I N U X W A R Ešný ovládaè mohol spúša ako prídavný modul.Takýto modul sa potom môe naahova hneï priboote systému, ale máme monos ho aj poèasbehu systému odinštalova a natiahnu iný, vhodnejšímodul.Zavádzanie modulov je troška pomalšie, alev dnešnej dobe závratných rýchlostí procesora tou nehrá vôbec nijakú úlohu. Preto sa dnes pristupujek takémuto spôsobu nastavenia siete.My u vieme, e sa sieové rozhrania v Linuxeoznaèujú ethx, napr. prvé sieové rozhranie jeeth0 (e-t-h-nula), druhé eth1 atï.Linux podporuje nieko¾ko sieových kariet vjednom systéme naraz. Nikde som sa nedozvedel,aké je hranièné èíslo, niektorí hovoria, ešes. Ja mám v praxi overené, e máme v jednomserveri zasunuté štyri karty a funguje to.Linux neobmedzuje, e tieto karty musia byrovnakého typu. Vôbec nie! Môeme ma rôzneObr. 1karty v jednom systéme, len musíme kadejkarte priradi príslušný ovládaè.Ovládaè k danej karte má spravidla meno pod¾a jej typu. Ak pouívame kartu3c509, pouijeme modul s názvom 3c509.o, ak pouívame kartu, ktorá je kompatibilnás typom NE2000 pre zbernicu PCI, pouije sa modul ne2k-pci.o.FYZICKÉ NASTAVENIE KARTYSieová karta tak ako kadé hardvérové zariadenie v poèítaèi pod ¾ubovo¾nýmoperaèným systémom a komunikaèným protokolom potrebuje na svoju správnuèinnos ma nastavené dva základné údaje – iados o prerušenie IRQ(Interrupt ReQuest) a bázovú adresu vstupu – výstupu IO (Input – Output).Tie môeme zisti priamo z karty: z nastavenia jumperov na karte (pouívali ve¾mi staré karty ISA) z nastavenia pamäte karty pomocou konfiguraèného súboru k danej karte zistením hodnôt z funkèného operaèného systému (ak prechádzame na Linux zWindows, je dobré si najprv zisti vo Windows všetky nastavenia v poloke Štart– Nastavenia – Ovládací panel – Systém, záloka Správca zariadení – Sieové adaptéry.Zvolíme náš adaptér a klikneme na tlaèidlo Vlastnosti, prejdeme na zálokuProstriedky a hodnoty vyèítame – obr. è. 1).Ak pouívame karty pre slot ISA, musíme tieto hodnoty pozna a v Linuxeich pre daný modul nastavi.Ak pouívame karty pre slot PCI, Linux vie tieto karty detegova sám a sámsi tieto údaje nastaví v príslušnom module. Dokonca dokáe kartu rozpoznaa vyberie najvhodnejší modul automaticky.NASTAVENIE MODULU KARTYPovedali sme si, e budeme pouíva ovládaè pre našu sieovú kartu (alebokarty) nie ako súèas linuxového jadra, ale ako modul.Aby jadro vedelo, ktorý modul sa má poui, musíme ho informova o mapovanímedzi názvom zariadenia, modulom pre toto zariadenie a príslušnýmihodnotami.Toto sa definuje v súbore /etc/modules.conf (niektoré distribúcie majú súbor/etc/conf.modules).Predstavme si, e máme v našom systéme sieovú kartu typu NE2000, ktorámá nastavenie prerušenia IRQ = 10 a bázovú adresu IO = 300h (hexadecimálne).Na jej sprevádzkovanie v Linuxe napíšeme do súboru /etc/modules.conf tietodva riadky:alias eth0 neoptions = ne irq=10 io=0x300Tým sme jadru naznaèili, aby sa pouíval modul s názvom ne.o s takto danýmiparametrami.Modul ne.o, ako aj ostatné moduly pre sieové karty sa nachádzajú adresári/lib/modules/verzia_jadra/kernel/drivers/net.Spomenuli sme si, e karty PCI sa detegujú automaticky, take im nemusímedefinova IRQ a IO. To zistí jadro samo z nastavenia BIOS-u poèítaèa, kde jekadému slotu PCI priradené konkrétne IRQ a IO.Pre ilustráciu majme v poèítaèi sieovú kartu PCI. Kúpil som ju za pár stoviek,je to nejaká „nonejmka“ (teda nie znaèková). Na obale je napísané, e jeúplne kompatibilná so štandardom NE200- PCI.A naozaj!Po zasunutí do slotu PCI a spustení Linuxu ju tensám zdetegoval a nastavil.V súbore /etc/modules.conf vytvoril zápis:alias eth0 ne2k−pciDruhý riadok options u nie je potrebný.Keby sme mali v systéme ešte aj druhú kartutypu 3c905, vyzeral by výsek súboru modules.conftakto:alias eth0 ne2k−pcialias eth1 3c59xStaèí!Poznámka:V súbore /etc/modules.conf sú – ako to ajz názvu súboru vyznieva – definované aj ïalšie moduly,napr. pre èipovú súpravu základnej dosky, zvukovúkartu, paralelný port alebo USB. Teraz sa tým však nebudemezaobera.NASTAVENIE PROTOKOLU IPNastavenie protokolu IP spoèíva v týchto èinnostiach: nastavenie mena poèítaèa nastavenie definièných súborov sieových zariadeníNASTAVENIE MENA POÈÍTAÈAMeno poèítaèa v Linuxe sa oznaèuje slovom hostname. Môeme ho nastavidoèasne príkazom:[root@jantar etc] hostname jantar.doma.skToto nastavenie platí iba poèas behu systému. Po novom reštarte poèítaèa satakto nastavené meno stratí. Preto je vhodnejšie ho nastavi natrvalo. (Terazopomenieme pouitie konfiguraèných utilít.)Meno poèítaèa – hostname – je v Red Hat Linuxe uloené v súbore /etc/sysconfig/network.Tip: V niektorých iných distribúciách môe by meno nadefinované v inomsúbore. Ak ho nevieme narýchlo nájs, pouijeme príkaz[root@jantar etc] grep −r hostname /etc/*Tento príkaz vráti na obrazovku mená všetkých súborov v adresári /etc a v príslušnýchpodadresároch, ktoré zahrnujú výraz hostname. Niektoré distribúcie môu prinastavení mena poèítaèa vychádza z iných súborov.Nesmieme zabudnú, e ak zmeníme meno poèítaèa a po nastavení ostatnýchsluieb, ako je DNS, pošta a podobne, budeme musie tieto zmeny vykona ajv príslušných konfiguraèných súboroch týchto aplikácií!NASTAVENIE DEFINIÈNÝCH SÚBOROV SIEOVÝCHZARIADENÍPredpokladáme, e u máme sieovú kartu z hardvérovej stránky riadne nastavenúa máme zavedený aj zodpovedajúci modul.Teraz musíme kadej sieovej karte prideli vhodnú adresu IP a masku. To savykoná v príslušných sieových konfiguraèných súboroch.Majme teda jednu sieovú kartu eth0 a chceme jej prideli adresu IP192.168.10.1 a masku 255. 255.255.0. Takisto u vieme z minula, e je dobrépozna bránu na spojenie so svetom – gateway. Tá nech je 192.168.10.254.Z týchto údajov u vieme vypoèíta aj dva dôleité údaje – èíslo siete a èíslobroadcastu.Èíslo siete je v danej triede siete to úplne prvé v rade – teda v našom prípade192.168.10.0. Broadcast je pre zmenu to posledné v rade, teda192.168.10.255. Zhròme si to: zariadenie – DEVICE – je eth0 IP – IPADDR – je 192.168.10.1 maska – NETMASK – je 255.255.255.0 brána – GATEWAY – je 192.168.10.254 èíslo siete – NETWORK – je 192.168.10.0 èíslo broadcastu – BROADCAST – je 192.168.10.2554/2003 PC REVUE 113

L I N U X W A R EToto sú všetky dôleité údaje na nastavenie definièných súborov sieovýchzariadení.Konfiguraèné súbory jednotlivých sieových rozhraní – kariet – sa nachádzajúv adresári /etc/sysconfig/network-scripts.Pre rozhranie je v tomto adresári príslušný súbor s názvom ifcfg-meno_rozhrania.Teda pre eth0 je to súbor ifcfg-eth0, pre eth1 je to ifcfg-eth1 a podobne.Na výpise è. 1 je obsah súboru /etc/sysconfig/ network-scripts/ifcfg-eth0:DEVICE='eth0'ONBOOT='yes'BOOTPROTO='none'IPADDR='192.168.10.1'NETMASK='255.255.255.0'TYPE='Ethernet'USERCTL='no'NETWORK='192.168.10.0'BROADCAST='192.168.10.255'GATEWAY='192.168.10.254'Keï sa naò lepšie pozrieme, vidíme, e obsahuje všetky údaje, ktoré sme uuviedli. (V prípade, e nepouívame bránu von, nemusíme poloku GATEWAYuvádza!) Tento skript obsahuje aj ïalšie nastavenia.Dôleitým parametrom je ONBOOT. Ak je táto poloka = yes, znaèí, e satoto zariadenie inicializuje pri kadom štarte – boote – systému.U z minula vieme, e kadý Linux má aj jedno zvláštne zariadenie. Je ním spätnásluèka – loopback.Èo o òom vieme? e jeho adresa IP je 127.0.0.1, maska 255.0.0.0, èíslo siete je127.0.0.0 a broadcast je 127. 255.255.255. No a je len samozrejmé, e by sa maloaktivova pri boote, take poloka ONBOOT bude yes.A takto vyzerá výpis definièného súboru pre loopback ifcfg-lo, ktorý sanachádza takisto (priamo alebo prostredníctvom linky) v adresári /etc/sysconfig/network-scripts– výpis è. 2:DEVICE=loIPADDR=127.0.0.1NETMASK=255.0.0.0NETWORK=127.0.0.0# If you're having problems with gated making127.0.0.0/8 a martian,# you can change this to something else(255.255.255.255, for example)BROADCAST=127.255.255.255ONBOOT=yesNAME=loopbackŠTART A REŠTART SIEOVÝCH NASTAVENÍAk sme u nastavili všetky poadované sieové zariadenia, musíme po kadejzmene konfiguraèných súborov vykona reštart sieovej sluby.Ak vám v tomto momente prišlo na um, e staèí reštartova celý systémpomocou shutdown -r now alebo opièím trojhmatom Crtl – Alt – Del, tak nech vásto u viackrát nenapadá!Ako hovorievam, iadny dobrý linuxák nereštartuje Linux viackrát ako dvakrátdo roka (aj to je len vtedy, keï musí naozaj vypnú poèítaè, lebo pridávaväèšiu pamä, mení grafickú kartu a iné, èo by za behu poèítaèa pod napätímz bezpeènostných dôvodov nešlo a NEODPORÚÈAM!), staèí, ak zresetujeme ibadanú sieovú slubu. Na to môeme poui príkaz network {start| stop|restart|reload|status}.Je samozrejmé, e si vyberieme z týchto parametrov ibaten správny pre danú èinnos.Na konzole zadáme príkaz:[root@jantar etc] /etc/init.d/network restartNa obrazovke poèítaèa uvidíme výpis o vypínaní sluby (ak bola vôbec aktívna)a vypnutí nadefinovaných rozhraní lo a eth0 a ich následnej aktivácii.Ak aktivácia prebehla bez chýb, èo potvrdí hlásenie OK, môeme sa pozriena konfiguráciu sieových zariadení, ako ich u inicializoval systém.Na to pouijeme príkaz:[root@jantar etc] ifconfigNa výpise è. 3 je výsledok tohto príkazu:eth0Link encap:Ethernet HWaddr 00:02:44:30:E0:7Binet addr:192.168.10.1 Bcast:192.168.10.255 Mask:255.255.255.0UP BROADCAST RUNNING MULTICAST MTU:1500 Metric:1RX packets:92 errors:0 dropped:0 overruns:0 frame:0TX packets:154 errors:0 dropped:0 overruns:0 carrier:0collisions:0 txqueuelen:100loRX bytes:11571 (11.2 Kb) TX bytes:26410 (25.7 Kb)Interrupt:11 Base address:0xe800Link encap:Local Loopbackinet addr:127.0.0.1 Mask:255.0.0.0UP LOOPBACK RUNNING MTU:16436 Metric:1RX packets:202 errors:0 dropped:0 overruns:0 frame:0TX packets:202 errors:0 dropped:0 overruns:0 carrier:0collisions:0 txqueuelen:0RX bytes:20201 (19.7 Kb) TX bytes:20201 (19.7 Kb)Z tohto výpisu môeme zisti základné údaje o nastavení siete.Pri zariadení eth0 môeme zisti prerušenie IRQ – tu pod polokou Interrupt:11 a bázovú adresu IO – tu pod polokou Base adress: 0xe800.Zároveò pri všetkých sieových zariadeniach môeme zisti, èi je sie priechodná,alebo nie. Pokia¾ máme minimálne hodnoty – najlepšie nuly pri polokácherrors:, dropped: overruns a collisions, je nastavenie siete v poriadku.Pokia¾ sú aspoò nejaké údaje pri polokách RX packets, TX packets, RX bytes aTX bytes, vidíme, e funguje aj vysielanie a príjem.Tieto èísla, samozrejme, závisia od prevádzky siete a ich vyhodnocovanie chceurèité skromné skúsenosti. Ale nebojte sa, my sa k nim dopracujeme!NASTAVENIE SMEROVANIAAk máme nastavené sieové zariadenie, pridelenú adresu IP a ostatné sieovéparametre, musíme Linuxu poveda, „kadia¾ ís“. Musíme ho nauèi smerova.Smerovanie je rozhodovací proces, kam sa majú posiela pakety, urèené istýmcie¾om. Jednoduchos alebo zloitos smerovania ve¾mi záleí na konkrétnejsituácii v sieti.Pozrime sa na známy obrázok (è. 2).Je zrejmé, e poèítaèe jantar alebo smaragd budú ma tento rozhodovací procespodstatne jednoduchší ako poèítaè s meno rubin. Ten má toti dve sieovékarty a tým aj dva smery, ktorými treba pakety posiela.Základom pre smerovanie sú v kadom prípade smerovacie tabu¾ky. Tie súuloené v jadre systému a v nich je práveuloená informácia, ktorý paket pôjde kam.Smerovanie (angl. routing, èítaj rúting –odtia¾ aj ekvivalent routovanie alebo rútovanie)môe by statické alebo dynamické.Statické smerovanie je také, kde na základevopred nastavených konfiguraèných súborovsiete jadro vytvorí smerovaciu – routovaciu –Obr. 2tabu¾ku. Túto tabu¾ku vytvára raz a navdya stále rovnakú – a do najbliších zmienv týchto konfiguraèných súboroch.Dynamické smerovanie vykonáva program – démon. Ten po spustení preskúmasie, zistí, kde sú aké brány a smerovaèe, a vytvorí dynamickú tabu¾kusám. V prípade, e sa fyzicky zmení sie, tento démon bez zásahu obsluhy dokonfiguraèných súborov vytvorí nové routovacie tabu¾ky.Mono si poviete, nádhera, naèo sa trápi, veï to všetko dokáe vytvoridémon sám. Prax však potvrdila, e niet nad statické smerovanie, a preto sadodnes toto smerovanie vyuíva, a to aj vo ve¾mi roz¾ahlých sieach. Preto ajmy budeme pouíva statické smerovanie. Dnes pre jednoduchos budemeuvaova, e na smerovanie konfigurujeme poèítaè s jednou sieovou kartou,napr. jantar. Na nastavovanie smerovania – routovania – sa pouíva príkazroute (akoe ináè, nie?).Route (èítaj rút) je v angliètine cesta, trasa, smer. Je to ve¾mi mocný nástrojna statické smerovanie. Dokáe nielen kontrolova smerovacie tabu¾ky, ale vieich aj tvori. Vytvorenie smerovacích tabuliek pri poèítaèi s jednou sieovoukartou je pomerne jednoduché. Ak sme toti nastavili všetky poadovanépoloky konfiguraèných súborov siete, jadro z týchto súborov pomocou urèitýchskriptov vytvorí smerovaciu tabu¾ku samo. Ale ako taká smerovaciatabu¾ka vyzerá? Staèí v shelli zada príkaz[root@jantar etc] routea na obrazovke uvidíme nieèo podobné, ako je na výpise è. 4.(Väèšina poèítaèov s jednou sieovou kartou bude ma presne takúto smerovaciutabu¾ku, budú sa líši iba v adresách IP!)Pozrime sa na tento výpis podrobnejšie:Kernel IP routing tableDestination Gateway Genmask Flags Metric Ref Use Iface192.168.10.0 * 255.255.255.0 U 0 0 0 eth0127.0.0.0 * 255.0.0.0 U 0 0 0 lodefault 192.168.10.254 0.0.0.0 UG 0 0 0 eth0114 PC REVUE 4/2003

L I N U X W A R EPrvý ståpec Destination opisuje cie¾ paketu. Druhý ståpec Gateway hovorí, èimá (a ak má, tak akú) bránu poui. K cie¾u paketu treba nielen adresu, ale ajmasku a tá sa nachádza v treom ståpci Genmask.Ståpec Flags blišie oznaèuje, ako je tá-ktorá cesta nastavená. Parameter U znaèí,e cesta je Up, teda zapnutá a funkèná, parameter G znaèí, e ide o bránu (gateway).Keby sa tu nachádzal parameter H, ten znaèí, e ide o konkrétny poèítaè (host).Ståpec Metric znaèí metriku – akúsi dôleitos cesty, Ref znaèí poèet odkazovna túto trasu a Use poèet pouití. V tomto okamihu nie je dôleitý ich obsah.Posledný ståpec Iface hovorí, aké sieové zariadenie sa má pre danú cestupoui.POUITIE SMEROVACEJ TABU¼KYAby sme dobre pochopili princíp smerovania, musíme sa na smerovaciutabu¾ku pozera ako na akýsi rázcestník s ukazovate¾mi. Predstavme si teda, esme taký malinký poštový úradníèek, ktorý je uzavretý vnútri poèítaèa jantar,a našou úlohou je triedi pakety.Vezmeme najbliší paket, pozrieme na jeho hlavièku, aká je adresa prijímate¾a,potom pozrieme na smerovaciu tabu¾ku, èi niektorý riadok ukazuje nasmer prijímate¾a. Tabu¾ku prechádzame pekne odvrchu, riadok po riadku, a aknájdeme prvý najpresnejšie vyhovujúci záznam, pozrieme na ståpec Iface a danýmzariadením paket odošleme! Ak nie, pokraèujeme vyhodnocovaním ïalšiehoriadka, pokým nenájdeme vyhovujúci záznam.Môe sa sta (ale nemalo by sa!), e je niekedy zle nastavená tabu¾ka (stal sanejaký nevhodný zásah do sieových konfiguraèných súborov) a smeru adresátanevyhovuje ani jeden záznam v smerovacej tabu¾ke. Vtedy takýto paket jednoduchozahodíme.Príklad (ešte stále sme malý paketový úradník!):Práve sme od jadra prevzali paket, ktorý má adresu príjemcu 192.168.10.2.Pozrieme na prvý riadok smerovacej tabu¾ky. Èo vidíme?Cie¾om (destination) na tomto riadku je sie 192.168.10.0. Vyhovuje tomutocie¾u tento paket?Áno, VYHOVUJE, lebo adresát 192.168.10.2 je èlenom tejto siete192.168.10.0. Preto sa pozrieme na ståpec Iface. Vidíme, e máme poui zariadenieeth0, èo je prvá sieová karta. Daný paket pošleme týmto zariadenímmimo nášho poèítaèa do siete a tam dorazí k skutoènému adresátovi.Práve prišiel od jadra ïalší paket, ktorý má adresu IP príjemcu 127.0.0.1.A zase pozrieme do tabu¾ky. Musíme zaèína odznova, a tak ideme na to:Prvý riadok vôbec nevyhovuje, lebo prináleí inej sieti.Pozrieme na druhý riadok. Ten vyhovuje, lebo príjemca 127.0.0.1 je úèastníkomsiete 127.0.0.0. Pozrieme na koniec riadka a vidíme, e paket musímeposla na spätnú sluèku. Keïe tá sa tvári ako ozajstné zariadenie, paket prijmea pošle do nášho vlastného poèítaèa.U sme odoslali dva pakety, kadý inou cestou, mali by sme si oddýchnu.Ale èo to? Práve za klávesnicu nášho poèítaèa jantar sadá jeho pouívate¾ Pa¾ko(to je ten svalnatý blondiak, èo má frajerku Alenku!) a v príslušnom programepíše „ímejl“ Alenke, ktorá vlastní poèítaè smaragd, èi vraj nepôjdu veèer spoludo kina a tak...Poštový program napísanú správu spracuje, a preto má paket adresu príjemcupresne rovnakú, ako je adresa IP poèítaèa smaragd, teda 192.168.7.37.A tak je koniec oddychu, musíme zase prejs smerovaciu tabu¾ku a h¾adanajvhodnejší záznam.Vidíme, e prvý riadok nevyhovuje, lebo ide o úplne inú sie.Pozrieme na druhý riadok a ani ten nevyhovuje.Eštee tu je posledný riadok, ktorý hovorí, e ak paket nevyhovuje ani jednémuz predchádzajúcich riadkov, pouijeme túto štandardne predvolenú –defaultnú – cestu. Vidíme, e máme poui bránu s adresou 192.168.10.254.Pozrieme na Iface, vidíme zariadenie eth0, a tak šupneme paket týmto smerompriamo na smerovaè. Èo sa s ním potom deje, je u staros niekoho iného, vtomto prípade smerovaèa rubin. (Ten to, samozrejme, správne vyhodnotí apošle zase poèítaèu smaragd, aby si Alenka mohla poštu preèíta. Predsa jejnepokazí šastie!)No, poviete si, naèo sú nám dva smery na to isté zariadenie?Predstavme si, e by sme nemali v smerovacej tabu¾ke nadefinovanú defaultnúcestu. Èo by sa stalo?O všetkých paketoch, ktoré by nespåòali kritériá na prvých dvoch riadkoch, bysme nevedeli, kam ich máme posla, a preto by sme ich museli zahodi.Takto by Pa¾ko nikdy nezavolal Alenku do kina.Na zistenie smerovacej tabu¾ky môeme poui aj príkaz[root@jantar etc] route −nTen spôsobí, e sa nesnaí do výpisu prideli mená známych poèítaèov, a takpodobnú tabu¾ku vypíše v inom tvare – výpis è. 5:Kernel IP routing tableDestination Gateway Genmask Flags Metric Ref Use Iface192.168.10.0 0.0.0.0 255.255.255.0 U 0 0 0 eth0127.0.0.0 0.0.0.0 255.0.0.0 U 0 0 0 lo0.0.0.0 192.168.10.254 0.0.0.0 UG 0 0 0 eth0Je ve¾mi podobná tej predchádzajúcej, len namiesto slova default vypisuještyri nuly. Tie slúia na matematické operácie výpoètu správnej trasy Boolovoualgebrou. Princíp práce je však úplne totoný.OTESTOVANIE NASTAVENIAU minule sme si povedali, e najjednoduchším a najefektívnejším spôsobomna testovanie siete je poui príkaz ping. U vieme aj to, ako sa to robí. Keïdostaneme pozitívne výsledky, je isté, e naše sieové nastavenie je správne.VYTVORENIE SMEROVACÍCH TABULIEKAk systém z urèitých dôvodov nedokáe vytvori tabu¾ku sám, musíme to urobiruène. Robí sa to tým istým príkazom route, ale s inými parametrami. Tentoraz námmusí staèi, e dokáeme tabu¾ku skontrolova a pochopi, ako funguje.V prípade, e pouívame poèítaè ako router (má teda viac sieových kariet),je niekedy nevyhnutné smerovaciu tabu¾ku ruène skorigova.Ako sa tabu¾ka tvorí ruène, to si ukáeme nabudúce.Miroslav Oravec4/2003 PC REVUE 115

L I N U X W A R EPrehrávanie DVD pod LinuxomToto pouijeme v prípade, e máme korektnú symlinkuz /dev/cdrom na dané zariadenie. Ináè pouijeme/dev/hda, /dev/hdb... (pod¾a toho, kam smeDVD mechaniku pripojili).Teraz vám predstavíme tri programy na prehrávanievidea. Prvým z nich bude ogle. Je urèený špeciálnena prehrávanie DVD. Má zabudovanú podporuDVD menu, èo je azda najväèšia výhoda tohtoprehrávaèa. Ak aj máte nainštalovanú nejakú verziuogle, uistite sa, e máte takú, ktorá vyuíva inštrukcieMMX vášho procesora. V Debiane sa takýbalík nazýva ogle-mmx. DVD prehráme jednoduchýmspustením príkazu ogle. V prípade, e mámezáujem o full-screen prehrávanie, stlaèíme kláves f.Ogle štandardne nevie zväèši ve¾kos videa nave¾kos obrazovky, ak nepouívame Xv rozšírenie Xservera (softvérové zväèšovanie je ve¾mi pomalé).Ak máte radšej intuitívnejšie ovládate¾né programya zaujíma vás prehrávanie aj iných formátov,nielen DVD (napríklad OpenDIVX), asi sa vámzapáèi program xine. Inštalácia je trošku problematickejšia,pretoe na prehrávanie DVD je potrebnéstiahnu externý plugin d4d, ktorý dovo¾uje prehrávaaj šifrované DVD. Potom je však u prevádzkapomerne bezproblémová a jednoduchá,staèí spusti Xine a zvoli ako vstup DVD. Xine mátakisto plugin pre DVD menu, ktorý sa v najnovšíchverziách nachádza u štandardne, do starších verziího však treba doinštalova.dôvodu sa zatia¾ nenachádza v hlavných distribúciách.Ak pouívate distribúciu Mandrake 9.0, odporúèampreèíta si pekné obrázkové howto na adresehttp://www.trylinuxsd.com/dvd/ (môe sa vám hodiaj v prípade iných distribúcií, len balíèky si budetemusie zohna inde). Pre túto distribúciu sú ajbalíèky na adrese http://plf.zarb.org/. Tam si môetenecha aj vygenerova príkaz, ktorým si pridátetieto balíèky do databázy URPM a môete ichpotom stiahnu a nainštalova naraz jednoduchýmpríkazomurpmi menobalíkaV prípade, e máte èas, odporúèam nasledova spomínanéHOWTO.V prípade distribúcie Debian GNU/Linux a na nejzaloených distribúcií si môeme ve¾mi jednoduchovytvori balíèek Mplayera. Uistíme sa, e máme nainštalovanévšetky potrebné balíèky, ako kompilátor,debhelper, fakeroot a podobne. Takisto sa oplatínainštalova vývojové kninice. Ak máme nainštalovanýRealPlayer, je moné uda k nemu cestu. Porozbalení zdrojového kódu odporúèam spusti príkaz./configure -help. Tak sa dozviete, aké monévo¾by existujú. Potom treba nastavi premennú prostredias týmito vo¾bami. Odporúèam si uloi vo¾by,ktoré pouijete, nech ich nemusíte vytvára znova.Na buildovanie mojej verzie Mplayera pouívam tietovo¾by (je to jeden ve¾ký riadok):Prehrávanie DVD pod Linuxom sa stáva jednoduchoumainstreamovou záleitosou. Rozhodol som sa, esa pozrieme na tri hlavné programy, ktoré to umoòujú,a povieme si, ako na to. Odporúèam takistonastavi pomocou programu hdparm optimálne hodnotypre mechaniku.V prvom rade bude potrebné nainštalova kniniculibdvdcss, ktorá umoòuje dešifrova šifru CSS,ktorou sú chránené video DVD. Verziu pre vašu distribúciunájdete urèite pomerne rýchlo na www.google.com (väèšina distribúcií túto kninicu nedodáva,lebo v USA sú s òou právne problémy. U nás jupod¾a všetkého môete pouíva na prehrávanielegálne zakúpených DVD, o èo nám tu ide).Ïalej sa musíme uisti, e /dev/dvd je symlinkana naše DVD zariadenie (podobne ako /dev/cdrom).Ak vaša distribúcia nenastavila túto symlinku automaticky,môeme to urobi napríklad takto:ln −s /dev/cdrom /dev/dvdAzda krá¾om v prehrávaní a enkódovaní videa jemaïarský projekt Mplayer. Jeho domovskú stránkunájdete na adrese mplayerhq.hu. Tento projekt nielenedokáe natívne prehráva ve¾ké mnostvoformátov, zvyšné formáty vie prehra s pouitímDLL kodekov, ktoré sú pôvodne urèené pre Windows.Tak je dokonca moné prehráva formátyako WMV, QuickTime Sorenson alebo RealVideoa takisto ich skonvertova do „normálnejších“ formátov.Mplayer podporuje aj streamovanie cezinternet. S videami dokáe robi aj základné operácie,ako napr. zmenu ve¾kosti a podobne.Verím tomu, e Mplayer vie prehra viac formátovako všetky ostatné prehrávaèe (pre ktorýko¾vekoperaèný systém). Pozná viacero formátov titulkov,dokáe im za jazdy meni kódovú stránku. Má pluginypre postprocessing (napríklad pri ve¾mi nekvalitnýchformátoch môe dôjs k nepríjemnýmskresleniam).Má však aj menšie nevýhody – najväèšiu silua kvalitu má vtedy, ak ho pouijete z príkazovéhoriadka. Má aj GUI, ale z neho nie sú prístupné všetkymonosti. Právny stav niektorých kodekov a niektorýchpluginov je diskutabilný – nie všetky DLLsúbory mono komerène šíri. Takisto v krajinách,kde je MP3 patentovaným algoritmom, nie je monéenkódova do tohto formátu. Hlavne z tohtoexport DEB_BUILD_OPTIONS="−−enable−linux−devfs −−enable−mencoder −−enable−win32 −−enable−real −−enab−le−arts −−with−win32libdir=/usr/local/lib/win32 −−with−reallibdir=/usr/lib/RealPlayer8/Codecs −−enable−qtx−codecs −−enable−new−conf −−enable−menu −disable−run−time−cpudetection"Pripomínam, e nemusia súhlasi s tým, èo potrebujetevy. Napríklad ak chcete balík prenies na inýpoèítaè, urèite nevypínajte runtime-cpudetection.Do adresára win32libdir nakopírujte súbory win32zo stránky Mplayera. Potom u staèí len spustikompiláciu:fakeroot debian/rules binaryAk pôjde všetko dobre, vypadne vám o adresár nišieako zdrojové texty hotový binárny balík, ktorýu ako root pomocou dpkg -i nainštalujete. V prípade,e sa objavila nejaká chyba, s najväèšoupravdepodobnosou vám chýba nejaký -dev balík.Ak chýba hlavièkový súbor, odporúèam sa pozriena packages.debian.org, v ktorom súbore sa nachádza,a pomocou apt-get ho nainštalova. Ak stepovolili grafické prostredie, treba nakopírova dosprávneho adresára aj Skin, a ak chcete titulky, takaj font (pod¾a návodu v podadresári Docs).V prípade, e sa vám nechce kompilova, funkènúverziu Mplayera (ale nie so všetkými kodekmi)môete získa aj tak, e si do sources.list pridátedeb http://jeroen.coekaerts.be/debian/ unstable maincontrib non−free mirrorPotom po apt-get update môete nainštalovaMplayer (pozrite sa na danú stránku, je tam párcelkom zaujímavých hier a iných multimediálnychbalíkov).Prajem ve¾a zábavy pri prehrávaní videa podLinuxom!Juraj Bednár116 PC REVUE 4/2003

L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pre Linux Bottom FeederToto je program na sahovanie titulkov èlánkov z WWW stránok. Weby, ktoréto podporujú, umiestòujú na svojich serveroch automaticky obnovované súboryXML, ktoré môete jednoducho preèíta. To robia aj samotné weby – napríkladna www.linux.sk si môete preèíta titulky z iných spravodajských serverov.Stránky si s tým poradia, ale komu by sa chcelo èíta takéto súborya „ruène“ si ich stále sahova? Nie je to vôbec praktické, a práve preto existujúprogramy, ako je tento. Ak si èasto potrebujete len skontrolova, èi na vašomob¾úbenom spravodajskom serveri nepribudol nový èlánok, tento program savám urèite zíde.Web: http://www.cincomsmalltalk.com/BottomFeeder/ KStarsAk sa zaujímate o astronómiu, tento program sa vám môe zís. Ide o planetáriumpre KDE, ktoré vám poskytne verný poh¾ad na oblohu z ¾ubovo¾néhomiesta na Zemi. Okrem miesta si rovnako môete zvoli èas a dátum. V databázeje 40 000 hviezd, všetky planéty Slneènej sústavy, samotné Slnkoa Mesiac. Keïe sa v astronómii neve¾mi vyznám, spolieham sa iba na odporúèaniejedného nášho èitate¾a-astronóma, ktorému ïakujem za tipy na viaceréprogramy v tejto èasti.Web: http://edu.kde.org/kstars/ K3BAj pre Linux u existuje mnoho napa¾ovacích programov – od tých, ktoré saovládajú pomocou príkazov, cez rôzne konzolové nadstavby a po pekne grafickyspracované aplikácie. Práve do poslednej kategórie spadá tento program. KrusaderAk ste niekedy pracovali s Windows, pravdepodobne ste prišli do styku so známymWindows Commanderom. A toto je jeho príbuzný z prostredia KDE.Mono sa pýtate, preèo by ste ho mali pouíva, keï máte Konqueror – pod¾aJeho ovládanie je jednoduché a preh¾adné, podobá sa na známy windowsovýprogram Nero. Samozrejme, podobných programov existuje ve¾a a je len navás, ktorý si ob¾úbite. Prv ako sa však definitívne rozhodnete, vyskúšajte ichviacero a na K3B urèite nezabudnite!Web: http://www.k3b.org/mojich skúseností je však práca s klávesnicou ove¾a rýchlejšia ako ustaviènéklikanie a kopírovanie pomocou drag'n'drop. Vyskúšajte! Krusader podporujemnoho vymoeností z Windows Commandera – na obrázku napríklad vidie,aká jednoduchá je komprimácia vybraných súborov.Web: http://krusader.sourceforge.net/ DTSETento mesiac sme nezabudli ani na webmasterov. Ak spravujete menšie firemnéwebové sídlo alebo sa vaša osobná stránka utešene rozrastá, urèite budete potrebovanejaký vyh¾adávací nástroj, ktorý pomôe vašim návštevníkom nájs túsprávnu stránku. Práve pre vás je urèený tento program. Jeho úplný názov jeDouglas Thrift's Search Engine. Ide o súbor cgi skriptov, napísaných v jazykochC++ a Perl. Samozrejme, na svojom serveri musíte ma povolené spúšanieprogramov cgi. Engine funguje podobne ako známy vyh¾adávaè Google, napríkladaj výsledky vypisuje ve¾mi podobne – to je pre návštevníkov urèite výhoda.Napriek tomu si všetko môete prispôsobi svojmu vkusu a poiadavkám.Web: http://computers.douglasthrift.net/searchengine/Na záver by som sa chcel poïakova všetkým, ktorí mi poslali svoje tipy na programy,ktoré sme predstavili v tomto (mimochodom, u jedenástom) pokraèovanínašej rubriky. A zároveò by som chcel poprosi tých, ktorí poznajú nejaký uitoènýprogram a myslia si, e by sa mohol hodi aj iným, aby nám poslali svoj tip.Oto Komiòák4/2003 PC REVUE 117

L I N U X W A R ELINUX NEWS S novými verziami distribúcií akoby sa vrece roztrhlo. MandrakeSoft ajnapriek finanèným problémom vydal Mandrake Linux 9.1rc2. Predpokladám,e v èase, keï budete èíta tieto riadky, u bude na svete verzia 9.1.Slackware tie prichádza vo verzii 9.0rc1. Novinkou je aj distribúcia Yoper,ktorá je prvýkrát vo finálnej verzii (1.0). Ani vývojári v poslednom èaseèoraz populárnejšej distribúcie Gentoo nelenili a uvo¾nili Gentoo Linux1.4_rc3. Èo je nové? Väèšinou nové verzie desktopových prostredí. Kadádistribúcia pridá pár zaujímavých noviniek. Uvidíme, èo prinesú koncovýmpouívate¾om. Medzi novinky Mandrake 9.1 bude patri aj to, e bude obsahova kompletnúslovenskú lokalizáciu balíka OpenOffice.org. Mandrake 9.1 bude takprvým operaèným systémom, ktorý bude štandardne dodávaný s týmtoposlovenèeným kancelárskym balíkom, a tak bude ve¾mi vhodný do kancelárií.Ešte oznam pre tých, ktorým sa OpenOffice.org 1.0.1 z nášho CDRevue zapáèil: verzia 1.0.2 sa nachádza na adrese http://oo-sk.linux.sk/ (preLinux, Windows aj Solaris) a obsahuje okrem slovenského prekladu prostredia,kontroly pravopisu aj èeského pomocníka. V programe Sendmail, ktorý z mne neznámych príèin ešte naozaj niektopouíva, sa objavila ïalšia bezpeènostná diera. Zaplátanie odporúèamrieši prechodom na Postfix alebo Qmail (prípadne exim). Firma Motorola oznámila mobilný telefón beiaci na OS Linux (zdroj:http://www.mobilmania.sk/art.ltc/2650). Otázka je, nako¾ko bude ovládanáLinuxom aj tá èas, ktorá sa väèšinou nedá upravova (telefónny zoznam,vytáèanie, posielanie SMS-iek). Nepredpokladám, e platforma telefónuA760 bude nato¾ko otvorená, e bude napr. moné doimplementova vlastnéšifrovanie hovorov. 27. februára bola ohlásená nová verzia Xfree86 (4.3.0). Medzi novinkypatrí zlepšená 2D a 3D akcelerácia v niektorých ovládaèoch, zlepšené kurzorymyšky, zlepšená podpora vykres¾ovania True Type fontov a mnohoïalšieho.Juraj BednárLinux FAQÈo je Backup domain controller?V sieti prostredia Windows NT a windowsových domén býva èasto okremsamotného primárneho radièa domény (Primary Domain Controller – PDC) ajjeho záloha, tzv. záloný radiè domény (Backup Domain Controller – BDC). Jehoúlohou je zastúpi úlohu PDC vtedy, ak ten nemôe z rôznych dôvodov korektnefungova. To však znamená, e BDC musí neustále sledova zmeny, ktorénastanú na PDC, a tie v urèitých intervaloch synchronizova. Teória sietí MSWindows hovorí, e pod¾a poètu klientskych poèítaèov pripadá na jeden PDCjeden a tri BDC. V sieti, kde nie je kritické mnostvo klientskych poèítaèov,nemusí by ani jeden záloný radiè domény.Chcem pouíva Sambu ako Backup domain controller. Jeto moné?V tejto verzii Samby – 2.2.x – to moné nie je. Samba tím síce intenzívne pracujena reverznom ininieringu tohto protokolu, ale v súèasnosti nedosahujetakú spo¾ahlivos, aby mohol by s pokojom v srdci nasadený.Máme úètovníctvo pre MS DOS, ale chceli by sme hospúša v Linuxe. Ako na to?Ak sa z rôznych dôvodov nemôeme vzda firemného úètovníctva, ktoré jevytvorené pre iný operaèný systém, a chceme ho pouíva v prostredí Linuxu,neostáva nám niè iné ako siahnu po rôznych emulátoroch prostredia. Ak tedamáme úètovníctvo pre operaèný systém MS DOS, musíme najprv v Linuxenastavi emulátor prostredia DOS. Asi najznámejší a najvhodnejší emulátor jedosemu, ktorý beí na linuxovej konzole a správa sa ako ozajstný DOS. Ak chcemetúto emuláciu spúša v prostredí X-Window, môeme poui x-ový variants názvom xdosemu. Musíme si uvedomi, e aj keï je dosemu free, musíme doònainštalova ozajstný DOS. Ale ne¾akajte sa, e budete musie Billovi prihodinieèo do vrecka. Existujú aj iné DOS-y, ktoré sú zadarmo!A samozrejme, dosemu nemusíme pouíva iba na úètovníctvo. Môemev òom spúša väèšinu dosovských programov vrátane grafických, a to aj s národnýmiznakmi. Ako sa takýto emulátor nastavuje a pouíva, to si ukáemeinokedy. Blišie informácie o dosemu nájdete na adrese www.dosemu.org.Máme úètovníctvo pre Windows 9x, ale chceli by sme hospúša v Linuxe. Ako na to?Ak máme podobný problém, ako sme u uviedli, ale máme úètovníctvo napísanépre prostredie MS Windows, môeme poui program s priliehavým názvomWine (èítaj vajn). Je to rekurzívna skratka, ktorá znamená Wine Is NotEmulátor – Wine nie je emulátor. (Niektorí odporcovia rekurzívnych skratiek tvrdia,e Wine znamená WINdows Emulátor).Ten spôsobí, e dokáeme v grafickom prostredí X-Window spúša programypre MS Windows bez nutnosti vlastni operaèný systém MS Windows!Samozrejme, pod „vínom“ môeme spúša nielen rôzne úètovníctva, ale aj iné„oknoidné“ programy. (Zlé jazyky tvrdia, e aj MS Explorer, MS Word a podobne.)To, ktoré áno a ktoré nie, sa dozvieme na internetovej stránke www.winehq.org. Niekedy ukáeme aj to, ako sa s týmto prostredím pracuje.Všetky emulátory – èi u dosemu, alebo Wine – by sme mali vyuíva ibavtedy, ak nemáme inú monos nahradi nelinuxový program èisto linuxovým– teda napríklad pre úètovníctvo, ktoré je vo firme vedené u roky a prechodna linuxový variant by bol nákladný (lebo to linuxové úètovníctvo vôbecnemusí by free) alebo zloitý z dôvodu nekompatibility dátových formátov.Ale pouíva free Linux, nainštalova free Wine a v òom spúša draho zaplatenýMicrosoft Word (keï existuje to¾ko free variantov textových editorov preLinux), to je u prinajmenšom zvrhlos.Chcel som si skompilova jeden program, ale nepodarilo sami to. Nemohli by ste uverejòova èlánky typu step−by−step inštalácia?Ale samozrejme! Vïaka za nápad a hlavne celkom pekný názov. Preto od budúcehoèísla pribudne nový ståpèek s názvom Step-by-Step.mior118 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M ERozšírenia PHP / Zip FileV tomto èlánku by som chcel písa o jednom z rozšírení PHP (extension), a to o funkciáchna prístup read−only k súborom zip. Týmito funkciami môeme pristupova k súboromzip, naèíta ich a extrahova. Ale, ia¾, neumoòujú súbory zip vytvára ani modifikova.Dokonca nám neumoòujú ani prístup k súborom chráneným heslom.Struène povedané, môeme s nimi naèíta obsah súboru zip – názvy súborov, prípad−ne adresárovú štruktúru, ich ve¾kos v skomprimovanom a normálnom stave, metódukompresie a samotný obsah zazipovaných súborov.Plná podpora pre tento modul je od verzie PHP 4.1.0.Aby ste mali prístup k týmto funkciám v OS Windows, musíte najprv editova súborphp.ini (pravdepodobne v adresári C:\Windows alebo C:\WINNT) a povoli dané rozšírenie:V sekcii:;Windows Extensions upravte riadok;extension=php_zip.dll na extension=php_zip.dllV systémoch na báze Unixu musíte pri kompilácii kompilova s parametrom −−with−zip.Take teraz u môeme zaèa funkcie Zip File pouíva v skriptoch PHP.Ale najprv struèné vysvetlenie jednotlivých funkcií na prácu s nimi.Najprv musíme súbor zip otvori na èítanie pomocou funkcie zip_open, ktorej para−meter je úplná cesta k súboru zip (napr. /usr/zips/test.zip). Návratová hodnota je v prípa−de úspechu ukazovate¾ na otvorený súbor a v prípade, e súbor neexistuje, funkcia navra−cia hodnotu FALSE.$zip=zip_open("C:\net\test.zip"); //funkcia otvori zip pre citanie//ukazovatel sa ulozi do premennej $zipÏalej z otvoreného súboru naèítame jednotlivé zazipované súbory pomocou funkciezip_read, ktorej parametrom je ukazovate¾ na práve otvorený zip balík a návratová hod−nota je ukazovate¾ na súbor obsiahnutý v zip balíku.$zip_entry=zip_read($zip); //nacita subor v zip baliku//navratova hodnota sa ulozi do premennej $zip_entryUkazovate¾ $zip_entry pouijeme aj pri ïalších funkciách://nazov suboru vratane pripadnej adresarovej struktury$filename=zip_entry_name($zip_entry)//skutocna velkost suboru$filesize=zip_entry_filesize($zip_entry)//velkost suboru v skomprimovanom stavezip_entry_compressedsize(zip_entry)//metoda kompresiezip_entry_compressionmethod(zip_entry)Po získaní niektorých potrebných údajov môeme otvori a naèíta zapakovaný súbor.Urobíme to pomocou funkcie zip_entry_open, ktorá súbor otvorí, a následne naèítameobsah súboru pomocou funkcie zip_entry_read. Po naèítaní obsahu ho môeme uloido súboru na disk (extrahova). Následne uzavrieme súbor pomocou funkcie zip_entry_close a zip balík funkciou zip_close.//otvorime zazipovany subor//prvym parametrom je ukazovatel na otvoreny zip subor//druhy parameter je ukazovatel na skomprimovany subor//treti parameter je mod citania – vzdy rbzip_entry_open($zip,$zip_entry,"rb");//nacitame zazipovany subor//prvy parameter je jasny, druhy je skutocna velkost suboru//obsah ulozime do premennej $obsah$obsah=zip_entry_read($zip_entry,$filesize);zip_entry_close($zip_entry); //uzavrieme zazipovany suborzip_close($zip); //uzavrieme zip balikA teraz si u môeme ukáza aj konkrétny príklad na kód, ktorý extrahuje všetky súbo−ry na disk:$file=getcwd()."/test.zip"; //uplna cesta suboru zip$zip = zip_open($file);if ($zip) {while ($zip_entry = zip_read($zip)) {//nacitanie udajov o komprimovanom subore$filename= zip_entry_name($zip_entry);$filesize= zip_entry_filesize($zip_entry);$compsize=zip_entry_compressedsize($zip_entry);$compmethod=zip_entry_compressionmethod($zip_entry);//vypis udajov na obrazovkuecho "Nazov suboru: $filename\n";echo "Skutocna velkost: $filesize\n";echo "Velkost skomprimovaneho suboru: $compsize\n";echo "Metoda kompresie: $compmethod\n";if (zip_entry_open($zip, $zip_entry, "rb")) {$obsah = zip_entry_read($zip_entry,$filesize)//tu neskor doplnime kod pre adresare$fp=fopen($filename,"w+"); //vytvorit suborfwrite($fp,$obsah); //zapisat obsahfclose($fp);echo "Subor $filename bol ulozeny na disk.\n";zip_entry_close($zip_entry);}}zip_close($zip);}Súbory ukladáme pomocou funkcie fopen s druhým argumentom „w+“, èo znamená,e sa vytvorí nový súbor, a keï súbor s rovnakým názvom existuje, bude prepísaný.Pozor! Ak tento skript pouívate na OS Windows a ukladáte binárne dáta (JPEG, GIF,EXE), musíte poui argument „wb+“.Dá sa to docieli tak, e pouijete namiesto fopen($filename,"w+"):$parts=pathinfo($filename); //ulozime info o subore$ext=$parts['extension']; //ziskame priponu suboruif((PHP_OS=="Win32" || PHP_OS=="WINNT") && $ext="jpg")$fp=fopen($filename,"wb+"); //vytvorit subor na WINelse$fp=fopen($filename,"w+"); //vytvorit subor na UNIXTento príklad dokáe extrahova súbory zip bez adresárovej štruktúry. Lepšie poveda−né, nedokáe vytvára nové adresáre – súbory ukladá len do existujúcich. Súbory zip bezadresárovej štruktúry extrahuje do prieèinka, odkia¾ je skript spúšaný.Aby sa nové prieèinky aj vytvárali, doplníme náš kód o nieko¾ko riadkov pred èas, kdeextrahujeme súbor a kde sme si to u oznaèili komentárom://zistenie informacii o adresarovej strukture$parts=pathinfo($filename);//zisti adresare, kde budu ulozene subory$dirname=$parts['dirname'];//prevedieme system lomiek na OS UNIX$dirname=str_replace('\\',"/",$dirname);//zistime nazov samotneho suboru$name=$parts['basename'];//zistime priponu/typ suboru(extension)$ext=$parts['extension'];$nd=""; //tu sa uklada cesta k suboru//zistenie jednotlivych adresarov (ak su nejake)//nazvy adresarov sa ulozia do pola$ds=split("/",$dirname);foreach($ds as $line){$nd=$nd.$line."/"; //tu sa uklada cesta k suboruif(!is_dir($nd)) //zisti sa, ci dany priecinok existuje//ak nie, vytvori sa novy s pravami chmod 777@mkdir($nd,0777);}$filename=$nd.$name; //samotna uplna cesta k suboruUvedený príklad zistí adresárovú štruktúru pomocou funkcie pathinfo, a ak nejakáexistuje, uloí názvy jednotlivých prieèinkov do po¾a $ds (directory structure) pomocoufunkcie split. Následne pomocou cyklu foreach jednotlivé adresáre vytvárame pomocoufunkcie mkdir. Do premennej $nd sa postupne ukladá adresárová cesta k súboru. Na−koniec do premennej $filename uloíme adresárovú cestu a názov súboru, èím sme vy−tvorili úplnú cestu k súboru. Teraz u môeme komprimovaný súbor extrahova aj vtedy,ak obsahuje adresárovú štruktúru do vytvorených alebo existujúcich adresárov.Tak to by bolo všetko, èo sa týka práce so súbormi zip. Tieto funkcie sa hodia najmäpri uploade väèšieho mnostva súborov na FTP server, a to nielen pri ve¾kom dátovomobjeme. Pri kadom uploadovaní si vymieòa FTP klient so serverom mnostvo informáciípri odosielaní kadého súboru, èo môe zabra ve¾ké mnostvo èasu a peòazí. A keï vez−meme do úvahy, e kompresia môe zníi ve¾kos súboru(ov) a o 75 %, ide o skutoèneve¾mi uitoènú vec, ktorá pri súèasných cenách za pripojenie môe ušetri znaèné mno−stvo finanèných prostriedkov.Ladislav Fülöp4/2003 PC REVUE 119

P R O G R A M U J E M EDirect Animation / 3. èasV tejto èasti sa budeme venova ïalším triedam kninice DirectAnimation. V predchádza−júcej èasti sme rozoberali triedu DAImage, ktorú najprv dokonèíme.OSTATNÉ FUNKCIE RELEVANTNÉ K TRIEDE DAIMAGE. Doposia¾ sme zob−razovali len bitmapy importované prostredníctvom jednej z relevantných funkcií k triedeDAImage. Nasledujúce funkcie na rozdiel od tých predchádzajúcich obrázky vytvárajú.Nepôjde však o iadne zloité štruktúry, ale len o jednoduché farebné výplne rôznychštýlov. Kninica DirectAnimation poskytuje celý rad týchto funkcií, ktoré môeme zatrie−di do dvoch skupín. Do prvej skupiny patria funkcie typu Gradient, ktoré obsahujú v náz−ve slovo Gradient. Tie umoòujú vytvori farebný prechod z urèitého poètu farieb v urèi−tom štýle. Druhou skupinou sú tzv. Hatch funkcie alebo funkcie šrafovania.Funkcia lib.GradientHorizontal(start, stop, power) vytvorí obrázok (objekt typu DAImage)ako farebný prechod z farby definovanej parametrom start do farby stop. Oba parametre súobjekty typu DAColor. Farebný prechod má priebeh v smere z¾ava doprava, prièom prevlá−danie („silu“) jednej z dvojice farieb urèuje parameter power. Dôleité je poznamena, etakto vytvorený obrázok má vdy rozmery 1 × 1 meter a jeho stred má súradnice [0,0] bezoh¾adu na to, èi sme priestor vytvorili pomocou funkcie pixellibrary alebo meterlibrary.Z tohto dôvodu bude potrebné výsledný obrázok zmenši pomocou vlastnosti Transform ob−jektu DAImage. Ak parameter power je 0 < power < 1, prechod bude ‚rýchly“, teda prevlá−dajúca farba bude stop. Ak parameter power > 1, potom naopak, prechod bude „pomalý“.PRÍKLAD JS. 3.1V príklade sme vytvorili lineárny farebný prechod z modrej do èervenej farby. Ten smenásledne zmenšili pomocou funkcie lib.Scale2Uniform relevantnej k triede DATransform2,ktorou sa budeme zaobera neskôr.Funkcia lib.GradientPolygon(points, colors) vytvorí polygón s urèeným poètom vrcho−lov a k nim priradených farieb. Na vytvorenie polygónu je potrebné definova minimálnetri body.PRÍKLAD JS. 3.2Týmto spôsobom sme vytvorili lichobeník, ktorého farebná výplò je interpoláciou jed−notlivých farieb príslušných vrcholov, v našom prípade èervenej, zelenej, modrej a èiernej.Nasledujúca funkcia je podobná predchádzajúcej funkcii lib.GradientHorizontal(). Kukadému vrcholu štvorca je však moné priradi inú farbu:lib.GradientSquare(lowerLeft, upperLeft, upperRight, lowerRight),kde parametre predstavujú farbu (objekt DAColor) pre ¾avý spodný, ¾avý horný, pravýhorný a pravý spodný roh štvorca.Ïalej existuje celý rad podobných funkcií s radiálnou farebnou výplòou, kde farebnýprechod je orientovaný v smere od vrcholov polygónu k jeho stredu. Tak napríklad funkcialib.RadialGradientSquare(inner, outer, power)vytvára štvorec, kde farba inner prechádza do farby outer v smere od stredu k vrcholomštvorca.PRÍKLAD JS. 3.3Pouitie ostatných Gradient funkcií je podobné. Ich podrobná referencia je na www.msdn.com.Druhá skupina tzv. Hatch funkcií je urèená na vytvorenie výplne šrafovania. Ide o šesfunkcií, ktorých pouitie si ukáeme na nasledujúcom príklade.PRÍKLAD JS. 3.4

P R O G R A M U J E M Efont).Transform(lib.Translate2(185,30));Image6 = lib.Overlay(Image6, Image6p);// funkcia lib.HatchVerticalImages = lib.Overlay(Image2, Image1);Images = lib.Overlay(Images, Image3);Images = lib.Overlay(Images, Image4);Images = lib.Overlay(Images, Image5);Images = lib.Overlay(Images, Image6);da.Image = Images;da.Start();//−−>K posledným funkciám relevantným k triede DAImage patria:lib.SolidColorImage(color) a lib.StringImage(string, font).Prvá funkcia vytvorí jednofarebnú výplò pomocou farby color (objekt DAColor). Druháfunkcia je ve¾mi uitoèná. Umoòuje ve¾mi jednoducho zobrazi text. Konkrétne vytvoríobrázok z reazca string (objekt typu DAString). Štýl a ve¾kos písma definujeme para−metrom font (objekt typu DAFontStyle). Pouitie tejto funkcie sme si ukázali v predchá−dzajúcom príklade. Na vytvorenie objektu typu DAString sme pouili funkciu lib.DA−String(str) a na vytvorenie objektu typu DAFontStyle funkciu lib.Font(style, points, color).VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DAIMAGE. Trieda DAStatics poskytu−je okrem metód i celý rad vlastností. Vlastnosti triedy DAStatics, ktoré vracajú objekty ty−pu DAImage (vlastnosti relevantné k triede DAImage), sú:lib.DetectableEmptyImage a lib.EmptyImage.Obr. 1 Funkcie šrafovania z príkladu 3.4Vlastnosti vracajú objekty DAImage, kde všetky body obrázka sú úplne transparentné.V prípade funkcie lib.DetectableEmptyImage môe obrázok (objekt triedy DAIMage) rea−gova na uívate¾ské vstupy. Takto vytvorený prázdny obrázok potom ako ïalšia vrstva vrámci iného obrázka môe slúi na presmerovanie napr. na inú stránku. Môe takto vy−tvori nieèo podobné, ako je klikacia mapa na stránkach WWW.TRIEDA DACOLOR. Objekty triedy DAColor nesú informácie o zvolenej farbe, ktorúmôeme poui na zobrazenie textu, prípadne vykreslenie farebnej výplne. DirectAnima−tion na výpoèet hodnoty farby vyuíva model RGB (èervená, zelená, modrá). Hodnotafarby môe by konštanta, prípadne premenlivá v èase (animovaná hodnota farby).Konkrétna farba potom pozostáva z komponentov èervenej, zelenej a modrej farby aleboz komponentov odtieòa (hue), sýtosti farby (saturation) a svetlosti (lightness).VLASTNOSTI TRIEDY DACOLOR. Trieda DAColor poskytuje tieto základné read−only (len na èítanie) vlastnosti:DAColorObj.Red,DAColorObj.Green,DAColorObj.Blue,DAColorObj.Hue,DAColorObj.Saturation,DAColorObj.Lightness.Tieto vlastnosti vracajú príslušný komponent farby ako objekt typu DANumber. Keïeide o read−only vlastnosti, nie je moné ich priamo pre príslušný objekt nastavova. Na vy−tvorenie objektu typu DAColor pouijeme niektorú z nasledujúcich funkcií triedy DASta−tics, relevantných k triede DAColor.FUNKCIE RELEVANTNÉ K TRIEDE DACOLOR. Pod¾a modelu RGB je monézobrazi kadú farbu ako kombináciu èervenej, zelenej a modrej zloky. Pri 24−bitovomRGB systéme teda vytvárame kombináciu z troch zloiek, kde kadá poskytuje 256 od−tieòov. Najblišie k tomuto princípu „skladania“ farby má funkcialib.ColorRGB255(red, green, blue),kde parametre red, green a blue predstavujú jednotlivé zloky èervenej, zelenej a modrejfarby. Parametre môu nadobúda hodnotu od 0 do 255, èo predstavuje 256 odtieòovpríslušnej zloky. Hodnota 0 znamená najnišiu a hodnota 255 najvyššiu intenzitu prí−slušnej zloky.Keï budeme chcie vytvori objekt farba typu DAColor predstavujúci napríklad najjas−nejšiu èervenú farbu, pouijeme funkciu nasledujúcim spôsobom:farba = lib.ColorRGB255(255, 0, 0);Na vytvorenie objektu typu DAColor môeme poui aj ïalšie funkcie, ako napr.:lib.ColorRGB(red, green, blue) a lib.ColorRGBAnim(red, green, blue).Tu na rozdiel od predchádzajúcej funkcie parametre red, green a blue nadobúdajúhodnotu od 0 do 1. Na zobrazenie napríklad èervenej farby s najvyššou intenzitou potompouijeme nasledujúci zápis:farba = lib.ColorRGB(1, 0, 0);V prípade funkcie lib.ColorRGBAnim() sú jej parametre animované (objekty typuDANumber), a teda pôjde o vrátené objekty niektorej z funkcií relevantných k triede DA−Number, ktoré si priblíime neskôr.Trochu odlišný spôsob pri urèovaní farby je v prípade funkcií:lib.ColorHsl(hue, saturation, lightness) a lib.ColorHsl(hue, saturation, lightness).Farba je potom kombináciou zloiek odtieòa, sýtosti a svetlosti. Parametre nadobú−dajú hodnotu od 0 do 1. Pre parameter odtieòa predstavuje hodnota 0.0 èervenú, hod−nota 0.33 zelenú a hodnota 0.67 modrú farbu.VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DACOLOR. Trieda DAStatics poskytu−je nieko¾ko vlastností predstavujúcich základné farby. Ide o read−only vlastnosti, ktorévracajú objekty triedy DAColor. K dispozícii máme konkrétne týchto 18 vlastností: aqua,black, blue, cyan, fuchsia, gray, green, lime, magenta, maroon, navy, olive, purple, red,silver, teal, white, yellow. Pomocou týchto vlastností vytvoríme objekt DAColor predsta−vujúci napr. èervenú farbu takto:farba = lib.Red;Na koniec opisu triedy DAColor si ešte zobrazíme základné farby:PRÍKLAD VBS. 3.54/2003 PC REVUE 121

P R O G R A M U J E M ETRIEDA DAFONTSTYLE. V príklade è. 4 sme prvýkrát zobrazili text v podobe titul−kov k jednotlivým obrázkom šrafovania. V skutoènosti sme však nezobrazili text, ale obrá−zok (objekt DAImage), ktorý bol vytvorený (vyrenderovaný) z reazca typu DAString.Objekty typu DAFontStyle uchovávajú informácie o fonte, jeho štýle a ve¾kosti. Objektytohto typu vytvoríme funkciami triedy DAStatics, relevantnými k triede DAFontStyle.FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DAFONTSTYLE. V pred−chádzajúcich príkladoch sme pouili funkciulib.Font(face, size, color).Funkcia vracia objekt typu DAFontStyle, parameter face predstavuje druh znakovéhofontu, parameter size jeho ve¾kos v bodoch a parameter color je objekt triedy DAColor.K tejto funkcii existuje aj jej animovaný ekvivalentlib.FontAnim(face, size, color),kde parameter size je objekt triedy DANumber a parameter face, objekt triedy DAString.Skupinu uzatvára read−only vlastnoslib.DefaultFont,ktorá vracia objekt triedy DAFontStyle predstavujúci štýl so znakovou súpravou Times Ro−man s ve¾kosou 12 bodov, èiernej farby.FUNKCIE TRIEDY DAFONTSTYLE. Vytvorené objekty typu DAFontStyle, resp. de−finovaný štýl môeme dodatoène upravova prostredníctvom jeho funkcií. Tie nám priúpravách štýlu poskytujú všetky zvyèajné monosti ako ktorýko¾vek textový editor priúprave dokumentov. Výsledok môeme ovplyvni funkciami:DAFontStyle.Antialiasing(antialias),DAFontStyle.Bold(),DAFontStyle.Color(color),DAFontStyleFamily(face), DAFontStyleFamilyAnim(face),DAFontStyle.Italic(),DAFontStyle.Size(points), DAFontStyle.SizeAnim(points),DAFontStyle.Strikethrough(),DAFontStyle.Underline(),DAFontStyle.Weight(weight), DAFontStyle.WeightAnim(weight).To, aký vplyv budú ma funkcie na výsledný vzh¾ad textu, si ukáeme v nasledujúcompríklade.PRÍKLAD VBS. 3.6dim images(2,10) //pole 3 x 10set lib = da.PixelLibrary// images(0,i) – objekty DAFontStyle// images(1,i) – nazvy funkciiset dfont = lib.DefaultFontset images(0,0) = dfont:mages(1,0) = "DefaultFont"set images(0,1) = dfont.Antialiasing(1): images(1,1) = "Antialiasing"// antialias 0 − nevyhladene, 1 − vyhladenéset images(0,2) = dfont.Bold(): images(1,2) = "Bold"set images(0,3) = dfont.Color(lib.Red): images(1,3) = "Color"set images(0,4) = dfont.Family("Arial"): images(1,4) = "Family"set images(0,5) = dfont.Italic(): images(1,5) = "Italic"set images(0,6) = dfont.Size(20): images(1,6) = "Size"set images(0,7) = dfont.Strikethrough():images(1,7) = "Strikethrough"set images(0,8) = dfont.Underline(): images(1,8) = "Underline"set images(0,9) = dfont.Weight(1): images(1,9) = "Weight"// weight od 0 do 1// images(2,i) objekty DAImagey = −300for i = 0 to 9set images(2,i) = lib.StringImage(images(1,i), images(0,i))set images(2,i) = images(2,i).Transform(lib.Translate2(−100, y))y = y + 35if i = 0 thenSet finalImg = images(2,i)elseSet finalImg = lib.Overlay(finalImg, images(2,i))end Ifnext// vykreslenie obrazkovda.Image = finalImgda.Start()//−−>Tým, e máme za sebou triedy DAImage, DAColor a DAFontStyle, dokáeme zobraziväèšinu 2D objektov, ktoré potrebujeme. Nabudúce sa okrem iného pozrieme na triedy,ktoré umonia jednoduché pohyby objektov, èie zaèneme vytvára prvé jednoduché ani−mácie.Andrej LuchavaGrafika cez OpenGL10. èas: Masking / 3D fontVítam vás pri jubilejnej desiatej èasti seriálu Grafika cez OpenGL. Ako som u minule spo−mínal, táto a ïalšie èasti u budú na vyššom stupni obanosti. Tentoraz si povieme otom, ako vytvori 3D font a ako vytvori efekt maskingu (napríklad na mierku do hry). Ešteskôr ako zaèneme, musím sa ospravedlni ¾uïom, ktorí mi písali mail oh¾adne OpenGL aja som im dodnes neodpovedal. Je mi to ¾úto, ale v mailboxe mám obrovský neporiadok,ktorý som u zaèal upratova. Ak by som vám ešte stále neodpovedal, napíšte mi ešte raz.Ïakujem za pochopenie. No ale u je èas na masking.MASKING. Mono nie všetci viete, èo to je masking, preto najprv struèné vysvetlenie.Masking je spôsob zobrazenia textúry, ak táto textúra sa má zobrazi s nepravidelnými okraj−mi. Napríklad chcete vytvori arkádovú hru. Problém je v tom, e keï nakreslíte obrázok vášhohlavného hrdinu a budete ho chcie zobrazi len tak, e ho namapujete ako textúru, neuvidí−te to, èo je za ním a v jeho tesnej blízkosti, pretoe má nepravidelné okraje a textúry s nepra−videlnými okrajmi ešte nikto nevymyslel (ak áno, napíšte mi!!!). Preto musíme poui masking.Masking sa skladá z dvoch krokov. Najprv umiestnime èiernobielu textúru (maska) azapneme blending. Potom blending vypneme a na to isté miesto umiestnime u samot−nú textúru. Celý postup znázoròuje obrázok è. 1.Keby sme nepouili masking, výsledok by vyzeral tak, ako ukazuje obrázok è. 2. Maskingsa vyuíva hlavne na hry, kde sa pouívajú sprajty a kde sa dynamicky mení pozadie. A pri−chádzame k praktickej èasti, v ktorej si ukáeme, ako takýto efekt vytvori. Ešte predtým sivytvoríme ¾ubovo¾nú textúru a k nej jej masku. Textúru vo¾te s èiernym pozadím. Ako všakvytvoríme masku? Na túto vec postaèí výborný prehliadaè obrázkov, ako napr. YrfanView(píšem to naschvál, aby som nerobil reklamu ☺). Otvorte textúru v tomto prehliadaèi a skon−vertujte na èiernobiely obrázok. Potom z neho urobte negatív a nakoniec nastavte kontrast namaximum a jasnos na takú hodnotu, aby ste mali iba èierne a biele body. Takto vytvorenúmasku ulote a môeme sa pusti do programovania. Vychádzame ako vdy zo základnéhozdrojového kódu s funkciami na textúrovanie objektov. Do adresára, kde máme uloené tex−túry, pridáme aj jednu textúru s pozadím, aby sme videli, e masking funguje. Ako prvé sina pozadie umiestnime textúru pozadia.void DrawGLScene(void){glClear(GL_COLOR_BUFFER_BIT | GL_DEPTH_BUFFER_BIT);glLoadIdentity();glTranslatef(0.0f,0.0f,−6.0f);glColor3f(1.0f,1.0f,1.0f);glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,textura[3]); //vyberieme textúru pozadiaglBegin(GL_QUADS); //nakreslíme na pozadieglTexCoord2f(0.0f,0.0f);glVertex3f(−3.3f,−3.0f,0.0f);glTexCoord2f(1.0f,0.0f);glVertex3f(3.3f,−3.0f,0.0f);glTexCoord2f(1.0f,1.0f);glVertex3f(3.3f,3.0f,0.0f);glTexCoord2f(0.0f,1.0f);glVertex3f(−3.3f,3.0f,0.0f);glEnd();Prichádza samotný akt maskingu. Vyberieme textúru masky, ale ešte predtým zapnemeblending a nastavíme blendovaciu rovnicu na blending bielej farby, èo nám spôsobí, e to,èo je èierne, nám ostane, a tak nám utvorí priestor na samotný obrázok druhej textúry. Po−tom nastavíme blendovaciu rovnicu tak, aby nakreslil textúru, tak ako je, a nakoniec blendingvypneme. Realizácia tejto krkolomnej teórie sa nachádza v nasledujúcom zdrojovom kóde.glEnable(GL_BLEND); //zapni blendingglDisable(GL_DEPTH_TEST);glBlendFunc(GL_DST_COLOR,GL_ZERO); //nastav blendovaciu rovnicuglBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[1]); //vyber maskuglBegin(GL_QUADS);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.1f, −1.1f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.1f, −1.1f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.1f, 1.1f, 0.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.1f, 1.1f, 0.0f);glEnd();glBlendFunc(GL_ONE, GL_ONE); //nastav blendovaciu rovnicuglBindTexture(GL_TEXTURE_2D, textura[2]); //vyber samotnú textúruglBegin(GL_QUADS);glTexCoord2f(0.0f, 0.0f); glVertex3f(−1.1f, −1.1f, 0.0f);glTexCoord2f(1.0f, 0.0f); glVertex3f( 1.1f, −1.1f, 0.0f);122 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M EglTexCoord2f(1.0f, 1.0f); glVertex3f( 1.1f, 1.1f, 0.0f);glTexCoord2f(0.0f, 1.0f); glVertex3f(−1.1f, 1.1f, 0.0f);glEnd();glEnable(GL_DEPTH_TEST);glDisable(GL_BLEND); //vypni blendingA sme hotoví. U staèí len program uloi a skompilova. Ako som u uviedol, maskingmá ve¾ké opodstatnenie pri tvorbe hier, týmto spôsobom sa robia sprajty, aimy do 3Dstrie¾aèiek (CouterStrike) a mnoho iných vecí. Keby sme túto úlohu riešili len pomocousamotnej textúry a blendingu, textúra by bola ve¾mi priesvitná alebo by nepresvitala vô−bec. No dos bolo maskingu, ideme na 3D font.3D FONT. Isto kadý z vás u videl šetriè obrazovky s názvom Priestorový text, ktorýzobrazoval vami navolený pohybujúci sa text v 3D. Niet pochýb, e bol robený v OpenGL,veï aj po inštalácii Windows zobrazuje 3D text OpenGL a jeho zdrojový kód je zaradenýk príkladom k MS Visual C++. My sa teraz nauèíme takýto 3D text zobrazi. Nie je to nièv poradí štvrtý nám udáva maximálnu odchýlku od pravého outlineu, piaty urèuje håbkuoutlineu, predposledný hovorí, aký typ primitív sa má na vykreslenie poui (sú moné dvemonosti – èiary alebo polygóny), no a nakoniec posledný, ôsmy odkazuje na buffer, ktorýdostane dáta o outline fonte.wglUseFontOutlines(hDC,0,255,base,0.0f,0.2f,WGL_FONT_POLYGONS,gmf);}Týmto by sme mali funkciu BuildFont ukonèenú. Ako kadý správny èlovek aj my posvojej práci pekne poupratujeme v pamäti. Na to bude slúi funkcia KillFont, ktorá ibazruší 256 display listov v pamäti.GLvoid KillFont(GLvoid){glDeleteLists(base, 256);}No a posledná funkcia je glPrint na výpis na obrazovku. Takisto je ve¾mi podobná tej zjanuárového èísla, teda opíšem iba zmeny v nej. Prvá zmena sa týka pridania premennejtypu float, ktorá bude uchováva dåku textu v jednotkách obrazovky.GLvoid glPrint(const char *fmt, ...){float dlzka=0; //nové – dåka textuchar text[256]; //staré – samotný textva_list ap; //staré parametre funkcieObr. 1Obr. 2aké, je to ve¾mi podobné fontu, ktorý sme robili v PCR è.1/2003, no mi tomuto fontu pridáme tretí rozmer. Èiezaèneme štandardným zdrojovým kódom, ale bez monostitextúrovania, veï aj tak to nebudeme potrebova.Vytvoríme si súbor font.cpp, ktorý bude obsahova funk−cie na vytvorenie fontu, výpis na obrazovku a nakoniec ajjeho uvo¾nenie z pamäte. Hlavièka súboru bude obsaho−va vloenie hlavièkových súborov a definovanie internýcha externých premenných.#include #include #include #include #include //pre sin a cos#include //pre premenlivý poèet parametrov#include //pre vsprintfGLuint base; //adresa prvého display listuGLYPHMETRICSFLOAT gmf[256]; //údaje o orientácii a uloení fontuextern HDC hDC; //externý device contextFajn, môeme sa pusti do funkcie BuildFont, ktorá sa stará o vytvorenie 256 displaylistov fontu. Je ve¾mi podobná tej z PCR è. 1/2003, iba s malými zmenami.GLvoid BuildFont(GLvoid){Tak ako minule aj tu si nadefinujeme premennú typu HFONT, ktorá bude obsahovainformácie o fonte (ve¾kos, typ, rodina, rez...). Takisto si vytvoríme priestor pre 256 dis−play listov a adresu prvého uloíme do premennej base.HFONT font;base = glGenLists(256);Teraz vytvoríme pomocou CreateFont logický font s danými parametrami. Toto u istopoznáte, funkcia je totoná s tou v januárovom èísle, take ju nebudeme dopodrobna ro−zobera. Pre èitate¾ov, ktorí tento seriál zaèali èíta po januári, uvediem iba poradie paramet−rov: ve¾kos, šírka, uhol, orientácia, „tuènos“ písma, kurzíva, podèiarknutie, preèiarknutie,znaková súprava, precíznos výstupu, orezávanie, kvalita výstupu, rodina fontov a pitch asamotný názov fontu.font = CreateFont(−12,0,0,0,FW_BOLD,FALSE,FALSE,FALSE,ANSI_CHARSET,OUT_TT_PRE−CIS,CLIP_DEFAULT_PRECIS,ANTIALIASED_QUALITY,FF_DONTCARE|DEFAULT_PITCH,"Comic Sans MS");Ak sme s týmto hotoví, môeme uloi náš font do device contextu.SelectObject(hDC, font);Posledný krok, ktorý musíme vykona pri vytváraní fontu, je urobi ho 3D. Neviem, akoto nazva, Anglièania majú na to pekný názov outline, take aj ja budem pouíva totopomenovanie. Vytvoríme si outline nášho fontu pomocou funkcie wglUseFontOutlines,ktorá má osem jednoduchých parametrov. Prvý je device context, druhý urèuje prvý dis−play list, ktorého sa táto zmena na outline dotkne, a tretí poèet takýchto display listov,Pokraèujeme ïalej, takisto v nasledujúcom kóde sa nerobili zmeny, iba testuje, èi smefunkcii dali vôbec nejaké parametre, a analyzuje ich.if (fmt == NULL) return;va_start(ap, fmt);vsprintf(text, fmt, ap);va_end(ap);Teraz však prichádza úplná novinka. Do premennej float uloíme dåku textu v jednot−kách obrazovky. Celý algoritmus pochádza z nehe.gamedev.net, nebudem ho rozpisova,iba si zapamätajte, e nerobí niè iné, iba do premennej dlzka uloí dåku textu.for (unsigned int loop=0;loop

P R O G R A M U J E M EAko na nápoveï / 11. èasV tejto èasti nášho seriálu sa budeme zaobera tvorbou pouívate¾ských makier pre nápo−vedný systém WinHelp. Dozviete sa, preèo je niekedy potrebné zabudované makrá systé−mu WinHelp takpovediac „odloi bokom“ a pristúpi k vývoju svojich vlastných makier.Po teoretickom úvode si na svoje prídu i praktici, keïe si postupom „krok za krokom“predvedieme tvorbu makra, ktoré bude zobrazova dialógové okno s ¾ubovo¾ným textom.ZÍSKANIE KONKURENÈNEJ VÝHODY VÏAKA IMPLEMENTÁCII POUÍ−VATE¼SKÉHO MAKRA. Ak sa radíte medzi profesionálnych tvorcov nápovedných sys−témov (ak èítate tento seriál, tak potom asi áno), urèite vám pri dlhodobejšom experi−mentovaní s podsystémom makier systému WinHelp prišla na um otázka, èi je monévytvori si vlastné makrá, ktoré by bolo moné pouíva rovnako dobre a predovšetkým¾ahko ako známe vstavané makrá typu PopupId, ExecFile a ïalšie. Áno, vlastné (tzv. po−uívate¾ské) makrá si môete skutoène vytvori, no musia by splnené isté poiadavky.V prvom rade treba bra na zrete¾ skutoènos, e vlastné makrá sa tvoria v jazyku VisualC++ (pouívate¾ské makrá systému WinHelp nie je moné zostroji pouitím programo−vacieho jazyka Visual Basic).Pretoe ako primárny programovací jazyk tohto seriálu bol vybratý Visual Basic (a tedapredpokladám, e programujete práve v tomto jazyku), mohli by ste si myslie, e prog−ramovanie vlastných makier nebude pre vás to pravé. Pretoe mojím cie¾om je ukázavám monosti tvorby pouívate¾ských makier, rozhodol som sa vytvori špeciálne pre tútoèas seriálu pomyselného sprievodcu, ktorý vám vysvetlí všetko potrebné a poskytnerelevantné informácie aj v tom prípade, e nemáte s jazykom C/C++ a vývojovým pro−stredím Visual C++ iadne skúsenosti.A preèo by ste mali pristúpi k vývoju vlastných makier? V zásade ide o dôvody výsost−ne inovaèného charakteru. Pretoe znaèná èas programátorov a autorov nápovednýchsystémov je charakteristická inovaèným myslením, skôr èi neskôr budú chcie monostisvojho súèasného nápovedného systému rozšíri èi modifikova. Ak budeme abstrahovaod takej nároènej úlohy, ako jevývoj úplne nového exekuèné−ho prostredia pre nápoveï (akoje WinHelp), vhodnou príleitos−ou na získanie konkurenènejvýhody môe by práve napísa−nie inteligentných programo−vých inštrukcií v podobe jed−ného èi nieko¾kých makier. Na−pokon, vlastné makrá si môetezostavi aj v tom prípade, akvám u implementované makrásystému WinHelp z urèitého dô−vodu nevyhovujú.Obr. 1 Genéza vývoja a aplikáciepouívate¾ského makraCHARAKTERISTIKA PROJEKTU. Pouívate¾ské makro je v podstate funkcia napísanáv jazyku C/C++, ktorá je uloená v 32−bitovej dynamicky linkovanej kninici typu Win32DLL alebo MFC DLL.MFC predstavuje skratku pre Microsoft Foundation Class, èo je aplikaèný systém, pres−nejšie kninica tried, ktorú pouívajú pri vývoji aplikácií programátori pouívajúci Visual C++.My budeme bra do úvahy druhú alternatívu a vytvoríme dynamicky linkovanú kni−nicu typu MFC DLL, ktorá bude obsahova jedinú funkciu (teda z poh¾adu nápovede jednomakro). Táto funkcia bude, ako napokon uvidíte v ïalšom texte, ve¾mi jednoduchá. Budeobsahova iba jeden príkaz, ktorý bude zobrazova makro so správou. V tejto chvíli všakskúsme pokroèi v našich úvahách a predpokladajme, e funkcia je u napísaná a rovna−ko sme boli schopní vygenerova i súbor typu MFC DLL. Aby systém WinHelp mohol mak−ro bezpeène nájs, bude potrebné premiestni súbor s kninicou MFC DLL do rovnakéhoadresára, v akom sú uloené projektový (.HPJ) a plnohodnotný (.HLP) súbor nápovede.Ïalej budeme pokraèova tým, e oznámime systému WinHelp fakt, e chceme pouívanaše nové makro. To uskutoèníme pomocou špeciálneho makra RegisterRoutine, ktorémá za úlohu zaregistrova makro v nápovednom systéme. Ak je makro raz zaregistrova−né, môete ho pouíva presne tým istým spôsobom ako kadé iné makro systému Win−Help. Zaiste budete chcie funkènos novovytvoreného makra ihneï preveri. V našom prí−pade teda nakoniec vytvoríme v nápovednom texte tlaèidlo, po ktorého stlaèení sa spus−tí makro a zobrazí správu s pouívate¾ským textom. V prípade, ak by sme chceli skon−štruova jednoduchý vývojový diagram postupu práce pri tvorbe pouívate¾ského makra,mohli by sme poèíta iba s tromi krokmi (obr. 1).VYTVORENIE PROJEKTU V PROSTREDÍ VISUAL C++ 6.0. Náplòou prvéhokroku bude vytvori v prostredí programovacieho nástroja Visual C++ verzie 6.0 projektpre dynamicky linkovanú kninicu. Postupujte takto:1. Spustite vývojový nástroj Visual C++ 6.0.2. Vyberte ponuku File a klepnite na New.3. Objaví sa základné dialógové okno na vytvorenie nového projektu. Uistite sa, e jeaktuálne vybratá záloka Projects, a dialógové okno upravte do podoby, akúmôete vidie na obr. 2.Dbajte najmä na to, aby ste vybrali projekt typu MFC AppWizard (dll). V poli ProjectName zadajte ¾ubovo¾ný názov pre daný projekt. Ak ste s úpravou dialógového okna spo−kojní, klepnite na tlaèidlo OK.4. Objaví sa sprievodca (obr. 3), ktorý vám ponúkne ïalšie monosti, ako ovplyvnicharakter nového projektu. Keïe chceme vytvori tzv. benú kninicu DLL, oznaèímev tomto dialógovom okne vo¾bu Regular DLL with MFC statically linked. Zvolenímtohto profilu zabezpeèíme, e s našou dynamicky linkovanou kninicou bude statickyspojená aj kninica MFC. Povedané inými slovami, kód kninice MFC budeprekopírovaný do kódu našej dynamickej kninice, a preto bude naša dynamickákninica úplne samostatná (bude teda jedno, èi sa na cie¾ovom poèítaèi nachádzajúprogramové súbory kninice MFC, alebo nie).Keby sme zvolili druhý variant (vo¾ba Regular DLL using shared MFC DLL), zmenšila by save¾kos výsledného vygenerovaného súboru s kódom dynamickej kninice, no takto vytvore−ná dynamická kninica by nebola samostatná (bola by stále závislá od kninice MFC). V prí−pade, e by kninica MFC nebola prítomná na cie¾ovom poèítaèi, nepracovala by naša dyna−mická kninica správne. Preto volíme radšej statické linkovanie kninice MFC.Všetky ostatné vo¾by ponechajte nezmenené a klepnite na tlaèidlo Finish.5. Sprievodca AppWizard ešte zobrazí okno New Project Information, v ktorom vámoznámi typ vytváraného projektu, zdrojové súbory projektu a miesto, resp. adresár,v ktorom budú všetky potrebné projektové súbory uloené. Ak klepnete na tlaèidloOK, vygenerujú sa všetky spomínané relevantné súbory.Zamerajte svoju pozornos na ¾avú èas obrazovky, v ktorej sa nachádza dokovate¾néokno Workspace. Ako si môete všimnú, v spodnej èasti tohto okna sú umiestnené trizáloky: ClassView, ResourceView a FileView. Poh¾ad ClassView predstavuje poh¾ad naštruktúru tried pouitých v projekte. Preh¾ad o pouitých súboroch zdrojov (resource)Obr. 2 Podoba dialógového okna na vytvorenie projektu typu MFC DLLzasa poskytuje druhá záloka. Pre nás je však v tejto chvíli najdôleitejšia posledná zá−loka FileView. Po klepnutí na òu sa zobrazí hlavný uzol so súbormi projektu. Ak rozbalí−te tento uzol, uvidíte stromovú štruktúru troch typov súborov. Ide o zdrojové súbory pro−jektu (Source Files), ïalej tzv. hlavièkové súbory (Header Files) a u spomínané súboryzdrojov (Resource Files). Poslednou polokou je textový súbor ReadMe. Ak poklepete nanázov èi ikonu tohto súboru, otvorí sa v editore okno s textovými informáciami o právevytvorenom projekte. Pokraèujte však tým, e klepnete na uzol Source Files, na èo vámVisual C++ sprístupní hlavné zdrojové súbory. Pre nás sú podstatné dva z nich: súbor skoncovkou CPP (súbor jazyka C++) a súbor s koncovkou DEF (tzv. definièný súbor,povieme si o òom o chví¾u).Dvakrát klepnite na súbor s kódom jazyka C++ (v mojom prípade ide o súborMFC_DLL_01.CPP). Zdrojový kód súboru sa objaví v okne v pravej èasti obrazovky. Kód vy−generovaný sprievodcom si nemusíte vôbec všíma, len sa premiestnite na koniec súbo−ru. Tam toti zapíšeme kód pre pouívate¾ské makro.ZÁPIS FUNKCIE, KTORÁ PREDSTAVUJE POUÍVATE¼SKÉ MAKRO. Sa−motný spôsob zápisu funkcie si dovolím rozobra podrobnejšie, pretoe predpokladám,e nemáte iadne skúsenosti s programovacím jazykom C alebo C++. Vo všeobecnostimá ¾ubovo¾ná funkcia v jazyku C/C++ nasledujúci tvar:Typ_návratovej_hodnoty_funkcie Názov_funkcie(parameter1, parameter2, ... parameter n){Príkaz 1;Príkaz 2;...Príkaz n;}Prvú èas zápisu funkcie tvorí dátový typ jej návratovej hodnoty, teda typ hodnoty,ktorú funkcia vracia pri ukonèení svojej èinnosti. Pokia¾ funkcia nevracia iadnu hodnotu,umiestòuje sa do tejto èasti k¾úèové slovo void. Ïalším prvkom v zápise funkcie je jejnázov. Za názvom funkcie nasleduje signatúra funkcie alebo, inak povedané, zoznamparametrov funkcie v štandardných zátvorkách. Parametre sú oddelené èiarkami a kadýparameter má definovaný svoj dátový typ. Ak funkcia nepracuje so iadnym parametrom,124 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M Emalo by by v zátvorkách umiestnené k¾úèové slovo void. Dôleitým faktom, ktorý by stesi mali urèite zapamäta, je, e kadá funkcia má svoje telo. Telom funkcie sa rozumejúpríkazy a všetky podporované programové konštrukcie, ktoré sa nachádzajú medzisymbolmi zloených zátvoriek (presnejšie medzi otváracou a uzatváracou zloenouzátvorkou). Príkazy nie sú ukonèené koncom riadka (ako je to vo VB), ale znakom bod−koèiarky.Po všeobecnej verzii funkcie si predstavíme tú, ktorá bude zobrazova dialógové oknoso správou. Uistite sa, e kurzor je umiestnený pod všetkým programovým kódom súbo−ru, a zapíšte tento fragment kódu:void __stdcall Zobrazit_Spravu(void){AfxMessageBox("Toto je text pouívate¾ského makra.");}Meno funkcie (resp. pouívate¾ského makra) je Zobrazit_Spravu. Funkcia nepracuje soiadnymi parametrami a ani nevracia iadnu hodnotu. Funkcia je volaná pomocou vola−cej konvencie __stdcall. V jej tele sa nachádza iba jeden príkaz, v ktorom je volaná funk−cia AfxMessageBox. Tejto funkcii je poskytnutý textový reazec, ktorý sa neskôr objaví vzobrazenom dialógovom okne.Pri zápise programového kódu v prostredí Visual C++ si dávajte ve¾ký pozor. JazykC/C++ je toti case−sensitive, èo znamená, e rozlišuje medzi malými a ve¾kými písme−nami. Pokia¾ by ste napríklad namiesto reazca „AfxMessageBox“ zadali reazec „afx−messagebox“, kompilátor by ohlásil chybu.TVORBA DEFINIÈNÉHO SÚBORU. Aby bolo moné jednoznaène identifikova anájs nami vytvorenú funkciu, musíme jej názov zada do definièného súboru (súbor skoncovkou DEF). Definièný súbor obsahuje zoznam exportovaných funkcií. Názov expor−tované funkcie vychádza z podstaty dynamicky linkovaných kniníc a ich obsahu. Tietokninice toti obsahujú funkcie, ktoré môu v drvivej väèšine prípadov pouíva aj exter−né programy. Funkciám, ktoré sú aplikovate¾né v tomto rozsahu, sa hovorí exportovanéfunkcie.Otvorte definièný súbor, ktorý pre vás pripravil sprievodca u pri vytváraní projektu.Kostru definièného súboru tvoria tri èasti:1. LIBRARY – za týmto k¾úèovým slovom nasleduje názov kninice DLL.2. DESCRIPTION – za týmto k¾úèovým slovom sa nachádza struèný opis kninice DLL.3. EXPORTS – pre nás najdôleitejšia poloka. Za òou sa nachádza zoznam exportovanýchfunkcií. V našom prípade sem zadáme meno funkcie Zobrazit_Spravu.Výsledná podoba definièného súboru by mala vyzera takto:; MFC_DLL_01.def : Declares the module parameters for the DLL.LIBRARY "MFC_DLL_01"DESCRIPTION 'MFC_DLL_01 Windows Dynamic Link Library'EXPORTSZobrazit_Spravu; Explicit exports can go hereKOMPILÁCIA KNINICE MFC DLL. Po napísaní funkcie a zadaní jej názvu dodefinièného súboru je väèšina práce na vývoji vlastného makra uskutoènená. Staèí u lenvygenerova platný súbor typu MFC DLL. Kompiláciu uskutoèníte vybratím ponuky Builda klepnutím na poloku Build MFC_DLL_01.dll (názov poloky môe by iný v závislostiod názvu vášho projektu). Rovnako môete poui aj klávesovú skratku F7 èi tlaèidlo napaneli nástrojov Build, resp. Build MiniBar. Po zadaní príkazu na kompiláciu sú všetkyzdrojové súbory preloené a je vygenerovaný jednoliaty súbor typu MFC DLL, ktorý okremkódu pre pouívate¾ské makro obsahuje aj kópiu kódu kninice MFC. Takto zostavenýsúbor s kninicou DLL je potrebné skopírova do prieèinka, v ktorom sa nachádzajú pro−jektový a platný súbor s nápoveïou.REGISTRÁCIA POUÍVATE¼SKÉHO MAKRA. Otvorte váš projektový súbor s ná−poveïou a klepnite na tlaèidlo CONFIG. Ïalej postupujte takto:1. Kliknite na tlaèidlo Add.2. V dialógovom okne Add Macro zadajte do po¾a Macro zápis makra RegisterRoutinev tejto podobe:Obr. 3 Explicitný výber typu projektugisterRoutine pracuje s tro−mi parametrami (všetky súuzatvorené do štandardnýchúvodzoviek):1. Názov kninice MFC DLL.2. Názov funkcie(pouívate¾ského makra).3. Špecifikácia formátovdátových typovparametrov funkcie a jejnávratovej hodnoty.V našom prípade je tretíparameter prázdny (""), pre−toe funkcia nedisponuje anizoznamom parametrov, aninávratovou hodnotou.Obr. 4 Finálna podoba práce pouívate¾ského3. Ak ste hotoví so zápisommakramakra, pozatvárajte otvore−né okná klepnutím na tlaèidlá OK.VLOENIE ODKAZU NA POUÍVATE¼SKÉ MAKRO DO SÚBORU S TÉMA−MI. Aby ste mohli makro vyskúša, otvorte váš súbor s témami a vlote doò príkaz {but−ton} v nasledujúcej podobe:{button Klepnutím na toto tlaèidlo aktivujete pouívate¾ské makro, Zobrazit_Spravu()}Príkaz {button} pracuje s dvoma parametrami: prvým parametrom je text, ktorý sabude objavova na vytvorenom tlaèidle, a druhým parametrom je samotné makro, ktorébude spustené po stlaèení tlaèidla. Všimnite si, e aj keï makro Zobrazit_Spravu nedis−ponuje iadnym parametrom, je potrebné za jeho názov napísa aj zátvorky.Po vykonaných úpravách súbor s témami ulote a prostredníctvom programu HelpWorkshop vygenerujte platný súbor s nápoveïou (.HLP).FINÁLNA UKÁKA APLIKÁCIE POUÍVATE¼SKÉHO MAKRA. Ak spustítenápovedný súbor a klepnete na vytvorené tlaèidlo, uvidíte text so správou (obr. 4).Viete, èo sa deje po aktivácii tlaèidla? Tak najskôr je aktivované pouívate¾ské makroZobrazit_Spravu (teda je zavolaná exportovaná funkcia s týmto názvom z kninice MFCDLL). A následne je zavolaná funkcia AfxMessageBox, ktorá zabezpeèí zobrazenie dialó−gového okna s pouívate¾ským textom.PÁR SLOV NA ZÁVER. Aj keï sa nám podarilo vytvori pouívate¾ské makro, musí−te uzna, e je ve¾mi jednoduché. Pretoe však predpokladám, e ste nemali zatia¾ s jazy−kom C/C++ ani prostredím Visual C++ iadne skúsenosti, nie je to na prvý pokus zlývýsledok. Pokia¾ vás problematika tvorby vlastných makier zaujala, budete musie prav−depodobne rozšíri svoje programátorské znalosti o jazyk C/C++ (v tomto prípade súprogramátori ovládajúci jazyk C/C++ v znaène výhodnejšom postavení). Touto èasousme takisto zavàšili kurz ovládania nápovede štýlu WinHelp 4.0. V budúcom pokraèovanísa budeme venova u nápovedi HTML.RegisterRoutine("MFC_DLL_01.dll", "Zobrazit_Spravu","")Makro RegisterRoutine je špeciálne makro, ktoré má na starosti registráciu pouí−vate¾ského makra, resp. registráciu exportovanej funkcie z kninice MFC DLL. Makro Re−Ján Hanák4/2003 PC REVUE 125

P R O G R A M U J E M EDelphi v praxi / 25. èas: API File MappingHneï na úvod by sa patrilo oboznámi vás s pojmom mapovanie súborov. S príchodommultitaskingových operaèných systémov (Windows, ale aj Linux) majú všetky spustenéprocesy vyhradené pamäové miesto. Take nie je moné (len tak jednoducho) spracovaich dáta funkciou iného programu. Je pravda, e takýto krok zo strany tvorcov ob¾úbe−ných OS prispel k celkovej stabilite, prièom je vylúèená kolízia dvoch súèasne spustenýchprocesov. Kadý zdatný programátor príde na to, e existuje zopár moností, ako tentoproblém vyrieši. Vyuívanie správ operaèného systému Windows je najjednoduchšímspôsobom, ktorý je výhodný iba ak na prenos nieko¾kých bajtov. Preto je pre väèšie dáto−vé balíky nepouite¾ný. Druhý jednoduchý spôsob spoèíva v prechodnom uloení dát napevnom disku. Tento spôsob je takisto neefektívny, pretoe sa nedá vylúèi priama vstup−no−výstupná operácia, ktorá je pre celý proces neiaduca. Dva predchádzajúce spôsobysú len alternatívami korektného spôsobu, o ktorom bude celý tento èlánok pojednáva.Mapovanie súborov môeme chápa ako rezervovanie oblasti pamäte pre obsah súboru.V praxi je celý proces zaloený na vyuití pamäte cache. Predstavme si súbor uloený vpamäti, na ktorý aplikujeme funkcie API mapovania súborov, èím sa vyhradí pamäovémiesto, do ktorého bude súbor namapovaný. V prípade, ak sa zmení obsah namapova−ného súboru v pamäti, zmení sa aj obsah daného súboru. My však vyuijeme mapovanieneexistujúcich súborov, teda takých, ktoré fyzicky na pevnom disku neexistujú, ale súuloené iba v operaènej pamäti. Náš demonštraèný program je najjednoduchšie prezen−tova vo forme koexistencie aplikácií klient – server.PROBLÉM?! File Mapping má aj svoje obmedzenia. Jednou z bariér je maximálna po−volená ve¾kos 2 GB. Èo s väèšími balíkmi dát? Tento problém vyriešili tvorcovia Windowsimplementáciou tzv. views do namapovaného súboru. Môeme to chápa ako „okienko“do súboru, zobrazujúce len výsek urèitej ve¾kosti. Po celý èas budeme vyuíva funkciu APIMapViewOfFile, ktorá takéto „okienko“ vytvára. Take príslušná funkcia neukazuje skutoènýzaèiatok namapovaného súboru, ale len zaèiatok zobrazeného výseku alebo – ak chcete– „okienka“.SERVER. Naša demonštraèná aplikácia bude z h¾adiska aplikácie komponentov tvore−ná s TMemo, ktorého obsah bude po kadej zmene mapovaný. Ako som u spomínal,vyuijeme monos mapovania neexistujúceho súboru. Aplikácia „klient“ bude tietoinformácie z pamäte èíta a zobrazova v druhom procese. Na „uvarenie“ serverovej apli−kácie vyuijeme udalosti formulára OnCreate a OnDestroy. V udalosti OnCreate upozor−níme klientov na mapovanie cez prvú funkciu API RegisterWindowMessage. Je to štan−dardná funkcia API, vyuívaná operaèným systémom práve na takéto úèely, take nero−bíme niè výnimoèné. „Posielaná“, respektíve zdie¾aná správa musí ma jedineèný pozná−vací znak, tzv. identifikátor správy, o ktorý sa nám postará práve spomínaná funkcia. Tápotrebuje jeden vstupný parameter (názov správy), z ktorého vygeneruje èíslo ID jedi−neèné v celom systéme. V aplikácii „klient“ pouijeme taký istý názov správy, èím docie−lime vygenerovanie identického identifikátora, ktorý bude zhodný s aplikáciou server.Takto dosiahneme ich vzájomné prepojenie. Keby sme nepouili identifikátor, mohlo bydôjs k prevzatiu namapovaného súboru všetkými aplikáciami svojím spôsobom, èo bymalo pravdepodobne deštrukèný charakter.varHMessage: THandle;HMap: THandle;constMsgId = 'MappingFileTest';MappingId = 'TestMapping';...procedure TMainForm.FormCreate(Sender: TObject);beginHMessage := RegisterWindowMessage(MsgId);HMap:= CreateFileMapping($FFFFFFFF, nil, PAGE_READWRITE, 0, 32 * 1024,MappingId);end;procedure TMainForm.FormDestroy(Sender: TObject);beginCloseHandle(HMap);end;Vytvorenie mapovacieho súboru má na svedomí funkcia API CreateFileMapping, ktorámá šes vstupných parametrov. Snaíme sa namapova neexistujúci súbor, teda všetkovirtuálne, bez úèasti disku, respektíve fyzicky v pamäti, ktorej špeciálna adresa je$FFFFFFFF. Druhý parameter je na náš cie¾ prednastavený prepínaèom nil. Na náš úèel nieje potrebný, a preto si ho nevšímame. Tretí v poradí je parameter prístupových práv.Môe nadobudnú tri hodnoty: PAGE_READONLY, PAGE_READWRITE, PAGE_WRITECOPY.V špeciálnych prípadoch môeme poui operátor or a prida vyhovujúci parameter:SEC_COMMIT, èo je prednastavená hodnota, ktorá rezervuje miesto vo fyzickej pamätialebo súbore uloenom na pevnom disku. SEC_IMAGE je predurèený na mapovanie gra−fických dát. Parameter SEC_NOCACHE zakáe vyuitie pamäte cache. SEC_RESERVE rezer−vuje miesto bez pouitia fyzickej rezervácie pamäte. Ïalšie dve vstupné hodnoty urèujúmaximálnu ve¾kos súboru (vyššiu a nišiu èas) tvoriacu spolu 64−bitové èíslo. Pre náš testje postaèujúcich 32 KB, pretoe komponent TMemo aj tak viac dát nedokáe spracova.Posledná vstupná hodnota funkcie je obdobou RegisterWindowMessage. UdalosOnDestroy prináša korektné ukonèenie mapovania súboru.procedure TMainForm.Memo1Change(Sender: TObject);varP: PChar;beginif HMap 0 thenbeginP := MapViewOfFile(HMap, FILE_MAP_WRITE, 0, 0, Length(Memo1.Text) + 1);StrCopy(P, PChar(Memo1.Text));UnmapViewOfFile(P);SendMessage(HWND_BROADCAST, HMessage, 0, 0);end;end;Ak máme ošetrené udalosti OnCreate a OnDestroy, môeme vytvori udalos OnChangepre komponent TMemo. To znamená, e kadá zmena v komponente TMemo bude nama−povaná do pamäte. Vyuívame druhú funkciu API MapViewOfFile, ktorá sa postará o prí−pravu zápisu zmien. Nakoniec zavrieme vybraté „okienko“ a odošleme správu o zmene textuvšetkým oknám pomocou špeciálneho handle HWND_BROADCAST. Mono sa budete divi,preèo sme nepouili funkciu PostMessage. Táto funkcia na rozdiel od SendMessage neèakána doruèenie všetkých správ. Tak by sa jednoducho mohlo sta, e zmena v komponenteTMemo by nebola nikdy doruèená (zvláš pri väèšom zaaení procesora).KLIENT. Druhá èas našej aplikácie je vzh¾adovo identická so serverovou èasou. Rozdielbude v jej poslaní. Zatia¾ èo serverová aplikácia slúi na zapísanie dát do TMemo a násled−ne do pamäte, klient bude z pamäte informácie získava a vypisova do TMemo. Tak akopri serverovej aplikácii si definujeme identické premenné a konštanty.varHMessage: THandle;HMap: THandle;constMsgId = 'MappingFileTest';MappingId = 'TestMapping';...Vyuijeme aj udalosti formulára OnCreate a OnDestroy. Zmena nastane len v blokuudalosti OnCreate, kde funkciu CreateFileMapping nahradíme funkciou OpenFileMap−ping. Jej prvý vstup môe nadobudnú štyri hodnoty. FILE_MAP_WRITE dáva IO prístupna èítanie i zápis. Hodnota FILE_MAP_READ dovo¾uje len èítanie, FILE_MAP_ALL_ACCESShodnota je identická s FILE_MAP_WRITE a posledná FILE_MAP_COPY dovo¾uje funkciucopy−on−write. Druhá hodnota nás ve¾mi nezaujíma, pretoe ide o dediènos procesu, res−pektíve podprocesu aktuálneho procesu, take v našom prípade je úplne jedno, èi dosa−díme hodnotu True alebo False.procedure TMainForm.FormCreate(Sender: TObject);beginHMessage := RegisterWindowMessage(MsgId);HMap:= OpenFileMapping(FILE_MAP_READ, True, MappingId);end;procedure TMainForm.FormDestroy(Sender: TObject);beginCloseHandle(HMap);end;Udalos formulára OnDestroy sa nezmenila. Posledným krokom k spusteniu klientanašej serverovej aplikácie je dopísanie rutiny, ktorá bude reagova na zmeny v namapo−vanom virtuálnom súbore. Problémom, ktorý treba rieši, je to, e identifikátor správy jegenerovaný za chodu aplikácie, a tak nemôeme vyui metódu formulára so smernicoumessage, ale musíme napísa vlastnú implementáciu metódy, ktorá v hlavnom formulárispracúva všetky prichádzajúce správy.procedure TMainForm.WndProc(var Message: TMessage);constMaxTextLength = 30 * 1024;varP: PChar;beginwith Message doif Msg = HMessage thenbeginif HMap 0 thenbeginP := MapViewOfFile(HMap, FILE_MAP_READ, 0, 0, MaxTextLength);Memo1.Text := P;UnmapViewOfFile(P);end;Result:=0;endelse126 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M Einherited;end;Ak ste pozorne preèítali celý èlánok, urèite správne pochopíte princíp našej implemen−tácie WndProc, ktorá si hneï na zaèiatku vyaduje informáciu o správe. Ak ide o obyèaj−nú správu, vtedy ju rutina prenechá svojej rodièovskej triede TForm (inherited;). Tak akopri serverovej aplikácii otvoríme „okienko“ do pamäte pomocou funkcie MapViewOfFile,tentoraz len na èítanie (FILE_MAP_READ). Premenná p je typu PChar, èo sme vyuili prièítaní z pamäte, ako aj pri vypísaní do komponentu Memo1.BEIACE PROCESY. K mapovaniu súboru iste patrí aj zistenie spustených procesov,ktoré sme si doposia¾ neukazovali. Do klauzuly uses si dopíšeme kninicu TLHelp32.function GetProcess: TStrings;varSnapshot: THandle;ProcessEntry: TProcessEntry32;List: TStrings;beginList := TStringList.Create;Snapshot := CreateToolhelp32Snapshot(TH32CS_SNAPPROCESS, 0);if Snapshot = THandle(−1) then RaiseLastWin32Error;tryList.Clear;if Process32First(Snapshot, ProcessEntry) thenrepeatList.Add(ProcessEntry.szExeFile);until not Process32Next(Snapshot, ProcessEntry);finallyCloseHandle(Snapshot);end;GetProcess := List;end;}Najprv si vytvoríme TStringList metódou Create. Do premennej THandle nalejeme hod−notu vrátenú funkciou, CreateToolHelp32Snapshot. Jej prvý vstupný parameter môenadobudnú hodnoty: TH32CS_INHERIT, TH32CS_SNAPALL, TH32CS_SNAPHEAPLIST,TH32CS_SNAPMODULE, TH32CS_SNAPPROCESS, TH32CS_SNAPTHREAD. V cykle sa dopremennej List pridajú hodnoty spustených súborov exe. Pomerne jednoduchá rutina,ktorú som dlhý èas nepoznal a ktorú mi pomohol získa a všemocný internet. PremennáTString je kompatibilná so String a môeme procesy „nalia“ priamo do komponentuTMemo. Predchádzajúci zápis korektne ošetruje aj chybové hlásenia, take je moné jehopriame nasadenie do programu bez akéhoko¾vek dopåòania. Verím, e poznatky nado−budnuté z tejto èasti budete zve¾aïova, pretoe stabilita, efektivita, rýchlos, ako aj núte−né vyuívanie operaènej pamäte vašich aplikácií je tá najúèinnejšia zbraò paralyzujúcasilnú konkurenciu. Teším sa na ïalšie stretnutie s vami, o mesiac „doèítania“.Jozef KOZÁK ml.Programujeme v jazyku C#7. èasVitajte pri ïalšej, v poradí u siedmej èasti seriálu o programovaní v jazyku C#. Tentorazbudeme pokraèova v téme venovanej dediènosti a povieme si nieèo o polymorfizme.PRÍSTUP K PREKRYTÝM RODIÈOVSKÝM ZLOKÁM. V predchádzajúcej èas−ti sme si ukázali, akým spôsobom je moné prekry dátové zloky i metódy niektorej zrodièovských tried a akými pravidlami sa prekrytie riadi. V urèitých situáciách je potreb−né vola explicitne metódu rodièovskej triedy. Táto situácia môe nasta vtedy, keï potre−bujete vola prekrytú metódu z prekrývajúcej metódy. Ako príklad uvediem prekrývaniekonštruktorov – konštruktor rodièovskej triedy inicializuje dátové zloky rodièovskej trie−dy a konštruktor odvodenej triedy inicializuje dátové zloky odvodenej triedy. Pri vytvá−raní inštancie odvodenej triedy s najväèšou pravdepodobnosou potrebujete, aby boliinicializované všetky dátové zloky, èi u ide o tie definované odvodenou triedou, alebo tiezdedené, inak by sa objekt nemusel správa tak, ako by ste to potrebovali. Uvediem na−sledujúci príklad:using System;class A {public A() {Console.WriteLine("Konstruktor triedy A");}}class B : A {public B() {Console.WriteLine("Konstruktor triedy B");}}class TestDedicnosti {public static void Main() {B b = new B();}}Po skompilovaní a spustení tohto programu uvidíte nasledujúci výpis:Konstruktor triedy AKonstruktor triedy BZ toho vyplýva, e aj napriek tomu, e sme vytvárali iba inštanciu triedy B, bol zavo−laný aj konštruktor triedy A. To znamená, e o zabezpeèenie volania konštruktora rodi−èovskej triedy sa za nás postará prekladaè. Nezáleí na tom, ko¾ko predkov má inštan−ciovaná trieda, konštruktory budú volané od triedy, ktorá je v hierarchii najvyššie, sme−rom dole a po inštanciovanú triedu (take prvým volaným konštruktorom bude vdykonštruktor triedy Object). Platí to však len v prípade, e všetky rodièovské triedy, od kto−rých je postupne odvodená inštanciovaná trieda, majú definované bezparametrické(alebo aj implicitné) konštruktory. Pripomeniem len, e pokia¾ v nejakej triede nedefinu−jete vlastný konštruktor, prekladaè pre vás automaticky vytvorí implicitný bezparametric−ký konštruktor. Pokia¾ však definujete nejaký konštruktor (èi u parametrický, alebo bez−parametrický), nevytvorí prekladaè iadny konštruktor. Uvaujme o tejto obmene pred−chádzajúceho príkladu (trieda A zostáva nezmenená):class B : A {private int data;public B(int i) {data = i;Console.WriteLine("Konstruktor triedy B");}}class TestDedicnosti {public static void Main() {B b = new B(10);}}Výsledok bude úplne rovnaký ako v predchádzajúcom príklade, pretoe všetci pred−kovia triedy B (v tomto prípade ide o triedy A a Object) majú definované bezparametric−ké konštruktory – v triede A sme ho definovali my a v triede Object je bezparametrickýkonštruktor definovaný štandardne. Pokia¾ by ste však nezmenili konštruktor triedy B, alekonštruktor triedy A tak, aby ten vyadoval nejaký parameter, vyhlásil by prekladaè prikompilácii chybu, pretoe trieda A by nemala iadny bezparametrický konštruktor. Tentoproblém sa však dá obís pouitím k¾úèového slova base. Vïaka nemu môete jednodu−cho pristupova k jednotlivým zlokám rodièovskej triedy. Preto by sme mohli náš prob−lém s parametrickými konštruktormi vyrieši takto:using System;class A {private int data;public A(int i) {data = i;Console.WriteLine("Konstruktor triedy A");}}class B : A {public B(int i) : base(i) {Console.WriteLine("Konstruktor triedy B");}}class TestDedicnosti {public static void Main() {B b = new B(10);}}Ako vidíte, konštruktor triedy B prijíma jeden parameter, ale pouíva ho iba na to, abyho hneï odovzdal konštruktoru rodièovskej triedy. Všimnite si špeciálnu syntax, ktorú nato pouíva. Táto syntax je nevyhnutná, pretoe potrebujeme zabezpeèi, aby rodièovskýkonštruktor prebehol skôr, ako sa vykoná akýko¾vek príkaz z konštruktora odvodenej trie−dy. Programátorom v jazyku C++ táto syntax nie je urèite neznáma.Pokia¾ chcete vola iné metódy rodièovskej triedy (nie koštruktory), pomôe vám opäk¾úèové slovo base. Pokia¾ prekryjete metódu, ktorá iba rozširuje funkènos prekrytej me−tódy, potrebujete zavola najprv prekrytú metódu. Tento prípad spolu s pouitím slovabase demonštruje nasledujúci príklad:4/2003 PC REVUE 127

P R O G R A M U J E M Eusing System;class A {public void urobNieco() {Console.WriteLine("Vykonavana metoda v triede A");}}class B : A {new public void urobNieco() {base.urobNieco();Console.WriteLine("Vykonavana metoda v triede B");}}class TestDedicnosti {public static void Main() {B b = new B();b.urobNieco();}}V tomto príklade máte monos vidie syntax pouitia slova base s inými metódami nekonštruktormi. Vola rodièovské metódy môete takýmto spôsobom hocikde v tele metó−dy, nemusí to by prvý príkaz v tele metódy. Takisto môete ¾ubovo¾ne pouíva pa−rametre, èi u prekrytej, alebo prekrývajúcej metódy. Výstup tohto príkladu je nasledujúci:Vykonavana metoda v triede AVykonavana metoda v triede BPOLYMORFIZMUS. Slovo polymorfizmus sa dá preloi ako mnohotvárnos a celkomvýstine pomenúva poslednú z troch hlavných èàt objektovo orientovaného programova−nia. Ako uvidíte, táto èrta úzko súvisí s dediènosou a v podstate významným spôsobomrozširuje jej monosti.Mono si spomínate na problém z predošlej èasti, keï sme riešili nutnos prístupu kprekrytej dátovej zloke. Problém sme vyriešili pretypovaním na predka. Èasto však bude−te potrebova poui opaèný postup – napr. budete chcie vola metódu definovanú v od−vodenej triede aj napriek tomu, e objekt, prostredníctvom ktorého túto metódu voláte,je typu rodièovskej triedy. Neviem, èi toto vysvetlenie niekomu z vás úplne objasnilo vý−znam polymorfizmu, preto uvediem ïalší príklad. Predpokladajme, e máme rodièovskútriedu Zviera, ktorá definuje metódu pohyb(), pretoe kadé zviera sa vie pohybova. Odtejto triedy odvodíme triedy Orol a Kon. Povedzme, e potrebujeme predefinova metó−du pohyb() v kadej z týchto tried, pretoe orol aj kôò sa pohybujú rozliène. S doterajší−mi vedomosami by sme to spravili takto:using System;class Zviera {public void pohyb() {Console.WriteLine("Pohyb zvierata");}}class Kon : Zviera {new public void pohyb() {Console.WriteLine("Cval kona");}}class Orol : Zviera {new public void pohyb() {Console.WriteLine("Let orla");}}class TestPolymorfizmu {public static void Main() {Zviera zviera = new Kon();zviera.pohyb();}}Po skompilovaní a spustení programu dostaneme tento výpis:Pohyb zvierataAko vidíte, aj keï premenná zviera obsahuje inštanciu triedy Kon, je pretypovaná na−hor a správa sa ako inštancia triedy Zviera, tak ako ste to mali monos vidie v predchá−dzajúcej èasti. My však potrebujeme, aby sa prejavila špecifická èrta triedy (v našom prí−pade teda potrebujeme, aby bola na obrazovku vypísaná informácia o tom, ktoré zvierasa v skutoènosti pohybuje).Práve tu nám prichádzajú na pomoc virtuálne metódy. Virtuálna metóda je metóda,ktorá má síce implementované nejaké implicitné správanie v rodièovskej triede, ale jeurèená na predefinovanie (prekrytie) v odvodených triedach. Virtuálnu metódu deklaruje−te k¾úèovým slovom virtual a metódu, ktorá túto metódu prekrýva, k¾úèovým slovom over−ride. Prekrývajúca metóda je automaticky aj virtuálnou, èie môe by rovnakým spôso−bom prekrytá v ïalšej odvodenej triede. Predchádzajúci kód teda prepíšme takto:using System;class Zviera {public virtual void pohyb() {Console.WriteLine("Pohyb zvierata");}}class Kon : Zviera {public override void pohyb() {Console.WriteLine("Cval kona");}}class Orol : Zviera {public override void pohyb() {Console.WriteLine("Let orla");}}class TestPolymorfizmu {public static void Main() {Random rand = new Random();Zviera zviera;if (rand.Next() % 2 == 0) zviera = new Kon();else zviera = new Orol();zviera.pohyb();}}Metóda pohyb() definovaná v triede Zviera je teraz virtuálna a kadá z tried Kon a Oroldefinuje svoju vlastnú implementáciu metódy pohyb(). V metóde Main() sme si to troškuskomplikovali – na základe náhodne vygenerovaného èísla vytvoríme buï inštanciu triedyKon, alebo Orol. V èase prekladu teda ani my, ani prekladaè nemáme šancu vedie, ktoráz tried bude pouitá na inštanciáciu. Aj napriek tomu, e premenná zviera je typu Zviera,môe zastúpi aj inštanciu odvodenej triedy – práve tento postup je demonštrovaný natomto príklade. Keï skompilujete a nieko¾kokrát spustíte tento program, dostanetenáhodné výsledky – buï výpis „Cval kona“, alebo „Let orla“, v závislosti od toho, inštanciuktorej triedy program vytvorí na základe náhodne vygenerovaného èísla.Ako ste sa v predchádzajúcom príklade presvedèili, program dokáe identifikova avola správnu metódu objektu aj napriek tomu, e premenná reprezentujúca tento objektje typu inej (rodièovskej) triedy. Toto je moné vïaka pouitiu tzv. tabu¾ky v−table, kde súuloené všetky potrebné informácie na to, aby bolo zabezpeèené správne volanie virtuál−nych metód. Pouitie v−table však má isté nároky na systémové prostriedky poèítaèa,take by ste mali pouíva virtuálne metódy s rozumom a naozaj tam, kde sú potrebné.Teraz u viete, v èom spoèíva hlavná sila polymorfizmu – umoòuje objektu, ktorý je navo−nok reprezentovaný ako inštancia nejakej triedy, správa sa ako objekt typu odvodenej trie−dy. To nám umoòuje okrem iného udriava rôzne typy objektov v poliach, kolekciách, stro−moch, mnoinách alebo iných súboroch objektov, navonok reprezentovaných ako iba jedentyp objektov. Ak sa vám to zdá príliš zloité, urèite pochopíte význam polymorfizmu neskôr,keï sa budeme venova programovaniu grafických pouívate¾ských rozhraní.ZÁVER. V tejto èasti sme toho stihli pomerne dos – dokonèili sme tému dediènosti aprebrali sme aj polymorfizmus. Programátorom v jazyku Java odporúèam preštudova sièas o polymorfizme ve¾mi pozorne, lebo jeho implementácia sa trochu líši od implemen−tácie v Jave. V ïalšej èasti sa budeme venova abstraktným a zapeèateným triedam a roz−hraniam, èím rozprávanie o objektovo orientovanom programovaní v C# zakonèíme.Andrej Chu128 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M EProgramujeme v Jave4. èas: Applety po štvrtýkrátPo predchádzajúcej – verím, e dos nároènej – èasti, venovanej správcovi umiestneniaGridBagLayout, tentoraz dokonèíme rozprávanie o umiestòovaní komponentov na plochukontajnera.ABSOLÚTNE UMIESTNENIE KOMPONENTOV. Pokia¾ poznáte vývojárske pro−stredia, ako napr. Delphi od firmy Borland, tak urèite viete, e je tam moné umiestòovakomponenty na plochu formulára pomocou absolútnych súradníc a ve¾kostí. Pri umiest−není komponentu na formulár sú teda komponentu priradené súradnice vzdialenosti jeho¾avého horného rohu od poèiatku súradníc kontajnera (vychádzajme z toho, e poèiatoksúradníc kontajnera je reprezentovaný jeho ¾avým horným rohom, prièom x−ová súradni−ca rastie smerom doprava a y−ová smerom dole) a takisto je mu priradená nejaká ve¾kos.Takýmto spôsobom sú komponenty napevno „prilepené“ na formulár (resp. rodièovskýkontajner) a zostávajú na urèenom mieste a v urèenej ve¾kosti aj po zväèšení dostupnejplochy. Takýto postup je síce ove¾a jednoduchší ako pouívanie nejakých správcov umiestne−nia, na druhej strane však ich pouitie umoòuje ove¾a flexibilnejší návrh GUI aplikácií a efek−tívnejšie vyuívanie dostupného miesta kontajnera. Java však umoòuje aj pouitie absolút−neho umiestnenia a ve¾kosti komponentov, a preto vám tieto monosti teraz opíšem.Prístupové metódy na umiestnenie a ve¾kos komponentov sú obsiahnuté v triedeComponent, a pretoe komponenty kniníc AWT aj Swing sú buï priami, alebo nepriamipotomkovia tejto triedy, obsahujú ich všetky tieto komponenty. Na urèenie umiestneniakomponentu slúi metóda setLocation(), ktorá existuje v dvoch preaených verziách. Buïjej ako argument odovzdáte inštanciu triedy Point urèujúcu absolútne umiestnenie ¾avéhohorného bodu komponentu od poèiatku súradníc kontajnera, alebo jej odovzdáte priamohodnoty x−ovej a y−ovej súradnice tohto bodu. Získa informáciu o momentálnom umiest−není komponentu môete pomocou metódy getLocation(), ktorá vracia objekt typu Point,prípadne pokia¾ vás zaujíma len x−ová alebo y−ová informácia, môete poui metódugetX(), resp. getY().Ïalej je potrebné špecifikova ve¾kos komponentu. To umoòuje metóda setSize(),ktorá existuje opä v dvoch preaených verziách. Ako argument jej môete odovzda in−štanciu triedy Dimension alebo celoèíselné hodnoty vyjadrujúce šírku a výšku komponen−tu. Na získanie informácií o ve¾kosti komponentu slúi metóda getSize(), ktorá vraciaobjekt typu Dimension, alebo môete poui metódy getWidth() a getHeight() na zisteniešírky, resp. výšky komponentu.Na získanie oboch informácií (aj umiestnenia, aj ve¾kosti) naraz slúi metóda getBounds()vracajúca objekt typu Rectangle opisujúci umiestnenie komponentu v kontajneri. Takistoje moné poui metódu setBounds() na nastavenie všetkých týchto vlastností. Môetepoui verziu tejto metódy prijímajúcu ako jediný parameter objekt typu Rectangle aleboverziu so štyrmi celoèíselnými parametrami, postupne x−ová súradnica, y−ová súradnica,šírka a výška komponentu. Táto metóda sa zvykne pouíva najèastejšie.EŠTE NIEÈO O SPRÁVCOCH. Vráme sa ešte na chví¾u k správcom umiestnenia.Pokúsim sa trošku naznaèi, akým spôsobom správcovia umiestnenia pracujú. Kadý správcaumiestnenia musí implementova rozhranie LayoutManager, prípadne LayoutManager2(ktoré je odvodené od LayoutManager). Tieto rozhrania deklarujú nieko¾ko dôleitýchmetód, ktoré správcovia umiestnenia musia implementova. Vdy, keï pri pridávaní kom−ponentu voláte metódu add() nejakého kontajnera, postará sa tento kontajner o volaniemetódy addLayoutComponent() príslušného správcu umiestnenia, aby ten mohol pridakomponent do svojho zoznamu komponentov, s ktorým pracuje. Metóda layoutCon−tainer() je volaná vdy, keï je potrebné nanovo rozloi komponenty na ploche kontaj−nera. Správcovia umiestnenia pouívajú práve spomínanú metódu setBounds() na umiest−nenie komponentu v kontajneri, staèí si pozrie zdrojový kód napr. správcu umiestneniaGridBagLayout (konkrétne chránenú metódu ArrangeGrid()). Pokia¾ si preštudujete zdro−jové kódy nejakého správcu umiestnenia podrobne, zistíte, e funkènos správcu umiest−nenia spoèíva v podstate v tom, e vykoná nejaké viac alebo menej zloité výpoèty a nazáklade nich urèí lokáciu a ve¾kos komponentov a tieto vlastnosti následne aplikujemetódou setBounds().POUITIE ABSOLÚTNEJ VE¼KOSTI A LOKÁCIE. Pokia¾ sa teda chcete zahrana správcu umiestnenia (ale bez toho, aby ste implementovali vlastného správcu umiest−nenia, èo je, samozrejme, tie moné) a umiestòova svoje komponenty do kontajnera naurèitú pozíciu a urèova ich ve¾kos absolútne, musíte zabezpeèi, aby kontajner nepouiliadneho správcu umiestnenia (väèšina kontajnerov má definovaných implicitných správ−cov, pokia¾ iadneho neurèíte explicitne). To zabezpeèíte tým, e zavoláte metódu setLayout()s parametrom null. Tak zostane urèovanie ve¾kosti i umiestnenia úplne vo vašej réii.Ukáeme si všetko, o èom som doteraz písal, na nasledujúcom príklade:import javax.swing.*;import java.awt.*;import java.awt.event.*;public class BoundsTest extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(300, 50));Container kontajner = getContentPane();kontajner.setLayout(null);JButton button = new JButton("Prilepene tlacidlo");button.setBounds(10, 10, 150, 20);kontajner.add(button);}}Výsledok po skompilovaní a spustení tohto programu vidíte na obrázku 1. Pokia¾ skú−site zväèšova a zmenšova okno appletu, zistíte, e s tlaèidlom sa vôbec niè nedeje a jestále umiestnené na svojej pozícii – 10 pixelov od ¾avého aj horného okraja kontajnera –a má stále rovnakú ve¾kos, ktorú sme definovali na 150 × 20 pixelov.Týmto by som zakonèil rozprávanie o správcoch umiestnenia a prešiel na ïalšiu tému,ktorej aiskom budú jednotlivé komponenty a udalostný model.UDALOSTNÝ MODEL V JAVE. Väèšina moderných a objektovo orientovaných jazy−kov vyuíva udalostný model na notifikáciu poslucháèov o nejakej udalosti. Udalosoumôe by èoko¾vek, v prípade GUI aplikácií to môe by napr. kliknutie myšou alebostlaèenie klávesu, ale aj obyèajné pohnutie myšou. Poslucháèom je objekt, ktorý slúi naspracovanie vzniknutého druhu udalosti. Kadý objekt generujúci udalosti by mal posky−tova monos registrova poslucháèa udalosti. Poèet poslucháèov jednej udalosti môeby ¾ubovo¾ný. Keï na chví¾u opustímeteoretickú rovinu, dá sa poveda, eobjektom generujúcim udalosti môeby napr. tlaèidlo, inštancia triedyJButton. Toto tlaèidlo umoòuje okreminého registrova poslucháèov – objektytypu ActionListener. Tlaèidlo si udriavazoznam všetkých poslucháèov, a pokia¾dôjde k danej udalosti (v tomto prípadek stlaèeniu tlaèidla kliknutím alebostlaèením príslušného klávesu), informu−Obr. 1je všetkých registrovaných poslucháèov o vzniknutej udalosti. Informovanie prebieha pro−stredníctvom vopred stanovených pravidiel, teda napr. poslucháè, ktorý implementuje roz−hranie ActionListener, musí implementova metódu actionPerformed() a práve táto metódaje volaná pri vzniku opisovanej udalosti. Preto musíte do tejto metódy prida obsluný kódna spracovanie tejto udalosti, teda napr. na vykonanie akcie spojenej s kliknutím na tlaèidlo.Triedy poslucháèov (resp. rozhrania) majú obyèajne názvy v tvare XxxListener, tedanapr. ActionListener, MouseListener alebo AdjustmentListener. Rozhranie EventListenerpredstavuje rodièovské rozhranie pre všetkých týchto poslucháèov. Keï sa rozhodnetepoui niektorého z poslucháèov, musíte implementova všetky jeho metódy, ktorých sig−natúry nájdete v dokumentácii JDK. V prípade, e takéto rozhranie obsahuje ve¾mi ve¾ametód (obsluhovaných udalostí) a vy potrebujete implementova iba jednu z nich, bude−te musie implementova aj ostatné, hoci ako prázdne. V takýchto prípadoch vám po−môu tzv. adaptéry, o ktorých si povieme v jednotlivých konkrétnych príkladoch.Jednotlivé komponenty vdy ponúkajú registráciu poslucháèov prostredníctvom príslušnejmetódy v tvare addXxxListener(), teda napr. addActionListener() alebo addMouseListe−ner(). Samozrejme, neplatí to len pre komponenty GUI, ale keïe sa zaoberáme právenimi, obmedzíme sa vo výklade na ne. U bázová trieda Component pre všetky kompo−nenty od nej odvodené definuje nieko¾ko registraèných metód pre poslucháèov. Pokia¾chcete vedie ktoré, znova vám odporúèam dokumentáciu k JDK.Pokia¾ vytvoríte inštanciu poslucháèa a zaregistrujete ho pri komponente na „odber“správ, bude volaná príslušná metóda vdy, keï dôjde k danej udalosti. Metódy patriace krozhraniam poslucháèov obyèajne akceptujú ako parameter objekt opisujúci udalos,ktorá sa stala. Triedy týchto udalostí majú názvy v tvare xxxEvent, napr. ActionEvent aleboMouseEvent. Tie sú odvodené od triedy AWTEvent alebo priamo od EventObject. Všetkytriedy udalostí teda poskytujú základnú metódu getSource(), ktorá vráti odkaz na objekt,ktorý udalos vyvolal. Tie odvodené od triedy AWTEvent poskytujú navyše na lepšiu iden−tifikáciu udalosti, ktorá nastala, metódu getID(). O tej si tie povieme v jednotlivých prí−padoch, keï jej pouitie bude ma opodstatnenie.TLAÈIDLO JBUTTON. Prvým komponentom, ktorému sa budeme venova, bude tla−èidlo JButton. Trieda JButton je potomkom triedy AbstractButton a od nej získava mo−nos registrova poslucháèov typu ItemListener, ChangeListener a hlavne ActionListener,ktorého budete v spojení s tlaèidlom JButton pouíva asi najèastejšie. Pomocou metódyaddActionListener() môete zaregistrova poslucháèa implementujúceho rozhranieActionListener. Toto rozhranie obsahuje jedinú metódu, ktorou je actionPerformed(). Tátometóda bude vykonaná práve vtedy, keï sa pouívate¾ pokúsi vykona nejakú akciu vsúvislosti s pridrueným komponentom, v našom prípade s tlaèidlom JButton. To zna−mená, e k akcii dôjde pri kliknutí na tlaèidlo alebo pri stlaèení klávesu, ktorý ho aktivu−je. Metóde je odovzdaná inštancia triedy ActionEvent, ktorú je moné poui na zistenieïalších informácií o vzniknutej udalosti a aj vïaka tomu je moné poui jedného poslu−cháèa v spojení s viacerými komponentmi. Dos bolo teórie, v nasledujúcom príklade sivytvoríme vlastného poslucháèa ActionListener a pridruíme ho k dvom tlaèidlám. Infor−mácie o stlaèení niektorého z tlaèidiel budeme vypisova na konzolu:import javax.swing.*;import java.awt.*;import java.awt.event.*;public class ListenerTest extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(300, 40));Container kontajner = getContentPane();kontajner.setLayout(new FlowLayout());ActionListener listener = new MyListener();JButton button = new JButton("Tlacidlo 1");4/2003 PC REVUE 129

P R O G R A M U J E M Ebutton.addActionListener(listener);kontajner.add(button);button = new JButton("Tlacidlo 2");button.addActionListener(listener);kontajner.add(button);}class MyListener implements ActionListener {public void actionPerformed(ActionEvent e) {System.out.println("Bolo stlacene tlacidlo " + ((JButton) e.getSource()).getText());}}}Skompilujte a spustite tento program z príkazového riadka pomocou AppletViewera askúste klika na zobrazené tlaèidlá. Na príkazovom riadku uvidíte výpisy o tom, ktorétlaèidlo bolo stlaèené. Výpisy sa budú zobrazova správne pre kadé tlaèidlo aj napriektomu, e sme pouili iba jednu inštanciu poslucháèa MyListener. Trieda MyListener jedefinovaná ako vnútorná, èo býva beným postupom v takýchto prípadoch. Všimnite sivyuitie získanej inštancie ActionEvent v metóde actionPerformed(). Pomocou jej metódygetSource() získame odkaz na objekt, ktorý udalos vygeneroval. Týmto objektom je vdyjedno z dvoch tlaèidiel. Keïe chceme získa text tlaèidla, aby sme ho mohli identifikova,a metóda getSource() vracia objekt typu Object, musíme tento vrátený objekt pretypovana JButton, aby sme mohli zavola jeho metódu getText(). Samozrejme, bolo by vhodnéoveri, èi naozaj ide o inštanciu triedy JButton, ale v našom prípade je to zbytoèné, keïenepouívame iadne iné komponenty.Pokia¾ vopred viete, e daného poslucháèa chcete poui iba raz a pre jeden kompo−nent, môete ho implementova ako vnútornú anonymnú triedu:import javax.swing.*;import javax.swing.event.*;import java.awt.*;import java.awt.event.*;public class ListenerTest extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(300, 40));Container kontajner = getContentPane();kontajner.setLayout(new FlowLayout());JButton button = new JButton("Tlacidlo");button.addActionListener(new ActionListener() {public void actionPerformed(ActionEvent e) {System.out.println("Bolo stlacene tlacidlo");}});kontajner.add(button);}}Èasto sa takisto môete stretnú s pouitím vnútornej anonymnej triedy a delegova−ním udalosti na metódy definované mimo tejto triedy. Tento postup èasto vyuívajú vývo−jové prostredia RAD, ako napr. JBuilder od firmy Borland:JButton button = new JButton("Tlacidlo");button.addActionListener(new ActionListener() {public void actionPerformed(ActionEvent e) {tlacidloClicked(e);}});//...public void tlacidloClicked(ActionEvent e) {System.out.println("Bolo stlacene tlacidlo");}Ako vidíte, vo vnútornej anonymnej triede je len minimum toho najnutnejšieho kódu nato, aby mohla by udalos delegovaná na metódu tlacidloClicked(), ktorá sa u postará oïalšie jej spracovanie. Názov metódy zvykne by zloený z názvu premennej odkazujúcej nadaný komponent a udalosti, ktorú chceme spracova. Takýmto spôsobom je moné napísaove¾a preh¾adnejší kód, ako keby ste vloili celú implementáciu obsluhy udalosti do tela me−tódy v anonymnej triede, èo prispieva k jednoduchšej údrbe celej aplikácie.Ako som u spomenul, trieda JButton je potomkom triedy AbstractButton, a tak od nejzískava monos registrova ïalšie typy poslucháèov, ako napr. ItemListener. Tentopostup však bude asi zbytoèný, pretoe v súvislosti s triedou JButton má význam pouitieiba poslucháèa ActionListener. Pouitie ostatných poslucháèov si ukáeme na príkladochiných komponentov odvodených od triedy AbstractButton. Jediným z týchto ïalšíchposlucháèov, ktorého tu ešte spomeniem, bude ChangeListener. Tento poslucháè slúi naspracovanie udalostí, ktoré nastanú pri zmenách stavu tlaèidla (èi u ide o Jbutton, alebohocijaké iné tlaèidlo). V prípade výskytu takejto udalosti je volaná metóda stateChanged(),ktorej je odovzdaná inštancia triedy ChangeEvent opisujúca udalos.import javax.swing.*;import javax.swing.event.*;import java.awt.*;import java.awt.event.*;public class ListenerTest extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(300, 40));Container kontajner = getContentPane();kontajner.setLayout(new FlowLayout());JButton button = new JButton("Tlacidlo");button.addChangeListener(new ChangeListener() {public void stateChanged(ChangeEvent e) {ButtonModel bm = ((JButton) e.getSource()).getModel();System.out.println("armed − " + bm.isArmed());System.out.println("enabled − " + bm.isEnabled());System.out.println("pressed − " + bm.isPressed());System.out.println("rollover − " + bm.isRollover());System.out.println("selected − " + bm.isSelected());}});kontajner.add(button);}}Tento kód vypisuje informácie o stave tlaèidla. Pri volaní metódy stateChanged() je naj−prv získaný model tlaèidla, ktoré vyvolalo udalos. Následne sú z neho získané informácieo stave tlaèidla. Metóda isArmed() vracia true, pokia¾ je tlaèidlo „nabité“, èo v praxi zna−mená, e po uvo¾není ¾avého tlaèidla myši bude vykonaná akcia spojená so stlaèením klá−vesu. Táto hodnota je true teda vtedy, keï kliknete na tlaèidlo a stále dríte tlaèidlo myši.Pokia¾ myšou pohnete mimo plochy tlaèidla, metóda isArmed() vráti hodnotu false,pretoe ak teraz tlaèidlo uvo¾níte, nedôjde k pridruenej akcii.Metóda isEnabled() vracia true vtedy, keï tlaèidlo prijíma pouívate¾ský vstup, tedavtedy, keï je tlaèidlo sprístupnené na kliknutie.Metóda isPressed() vracia true vtedy, keï je tlaèidlo stlaèené. Na rozdiel od vlastnostiArmed vracia true aj vtedy, keï pouívate¾ pohne myšou mimo plochy tlaèidla, pokia¾ drístále stlaèené tlaèidlo myši.Vlastnos Rollover nadobúda hodnotu true vtedy, keï je tlaèidlo schopné meni svojvzh¾ad pri pohybe myši nad plochou tlaèidla a mimo nej.Posledná vlastnos Selected je vyuite¾ná, iba ak ide o tlaèidlo, ktoré môe nadobúdadve logické hodnoty, ako napr. zaškrtávacie tlaèidlo. V našom prípade je jej pouitieúplne zbytoèné, pretoe JButton túto hodnotu neuchováva.Skompilujte a spustite tento program a najlepšie pochopíte fungovanie modelu tlaèid−la. Všimnite si takisto, e napr. pri stlaèení tlaèidla nastanú a dve udalosti – najprv jetlaèidlo „nabité“ (armed) a následne stlaèené (pressed).ZÁVER. Teraz u viete o správcoch umiestnenia dos na to, aby ste ich mohli bez prob−lémov pouíva, a aj na to, aby ste sa dokázali zaobís i bez nich. Takisto sme sa zaèalivenova komponentom (prvým a zatia¾ jediným je JButton) a udalostnému modelu. V na−sledujúcej èasti sa budeme venova ïalším komponentom a udalostiam súvisiacim s nimi.Andrej Chu130 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M EN O V Ý S E R I Á LAko na Visual Basic .NET / 1. èasVítam vás pri úplne novom seriáli, ktorý sa odteraz stane vaším spo¾ahlivým sprievodcom pripreskúmavaní nových moností moderného programovacieho jazyka s názvom Visual Basic.NET. Rozsah a obsah seriálu bude urèený pre stredne pokroèilých programátorov, ako aj preprogramátorov, ktorí doposia¾ pracovali s predchádzajúcou verziou tohto programovaciehonástroja (VB 6.0) a chceli by prís na chu vývoju aplikácií na platforme .NET. Hlavná úlohatohto seriálu je analogická s poslaním jazyka Visual Basic .NET, teda sprístupni programova−nie širokým masám pouívate¾ov, nie iba selektovanej skupine technicky zaloených jedincov.A èo nás èaká? Ešte pred vstupom do sveta VB .NET si opíšeme prostredie, v ktorom jazyk aaplikácie vytvorené pomocou tohto jazyka budú fungova. Povieme si o podstatných èastiachbehového prostredia .NET Framework, pozrieme sa na spôsob zostavovania aplikácií štýlu.NET a dozviete sa aj to, z èoho sa taká aplikácia skladá. Predmetom našich úvodných stret−nutí bude ozrejmenie všetkých základných termínov, ktoré prináša .NET Framework. Uvidíte,èo sa skrýva za tajomnými názvami Common Language Runtime, Base Class Library, MSIL èiGarbage Collection. Len èo v struènosti preberieme aplikaèný rámec .NET Framework, vrhne−me sa na skutoèné programovanie v jazyku Visual Basic .NET. Spoloène prediskutujeme otáz−ky vyuitia doposia¾ nevídaných moností, ktoré nám nová verzia jazyka prináša. Seriál budekoncipovaný tak, aby ste boli schopní v èo najkratšom èase ovládnu nové èrty programova−cieho jazyka a vývojového prostredia VB .NET. Ve¾mi èasto sa takisto budete stretáva spostupmi „krok za krokom“, ktoré sú u pouívate¾ov (a programátorov obzvláš) ve¾miob¾úbené. Ako iste viete, uvedenie novej verzie programovacieho jazyka je moné porovnávaazda len s výbuchom sopky, take zaujímavých oblastí a priestorov na odkrývanie mnohýchnových a vzrušujúcich vlastností je takmer nekoneène ve¾a. Pri tvorbe seriálu budú všetky viacalebo menej problematické oblasti vysvet¾ované a podávané èo najzrozumite¾nejším spôso−bom, take nemusíte ma obavy, e by predostieraná tematika bola nad vaše sily. Preto minezostáva niè iné, iba zaela vám ve¾a šastia pri vstupe do nového sveta programovania, privstupe do .NET.AKO NA VISUAL BASIC .NET? Znenie tejto viac−menej reèníckej otázky nás privá−dza k myšlienkam o pracovnom prostredí, ktoré je na vývoj aplikácií typu .NET priamnevyhnutné. Pracovným prostredím sa rozumie zodpovedajúca kvalita tak hardvérového,ako aj softvérového vybavenia. V tejto súvislosti je potrebné podotknú, e pri práci snovou verziou vývojového programového vybavenia bude treba bra oh¾ad na vyššiehardvérové i softvérové nároky. Aby sme však neostali len v teoretickej rovine, poïme sapozrie na úroveò techniky, ktorou by ste mali disponova. Úroveò minimálnej a odpo−rúèanej konfigurácie môete vidie v tabu¾kách 1 a 2.Tabu¾ka 1Minimálna konfiguráciaProcesor450−megahertzový procesor triedy Pentium IIRAM160 MB operaènej pamäteHDD1,5 GB vo¾ného miesta na inštalaènom disku a ïalších 500 MB vo¾ného miestana systémovom diskuCD−ROMoptická mechanika CD−ROM, resp. DVD−ROMDisplejmonitor podporujúci obrazovkové rozlíšenie aspoò 800 × 600 pixelovpri 8−bitovej farebnej håbke (256 farieb)OS MS Windows 2000, MS Windows XP, MS Windows NT 4.0Tabu¾ka 2Odporúèaná konfiguráciaProcesorRAMHDDDVD−ROMDisplejOSPentium 4, resp. Athlon XP s taktom viac ako 1500 MHz256 MB operaènej pamäte3,5 GB vo¾ného miesta na inštalaènom disku a ïalších 500 MB vo¾ného miestana systémovom diskuoptická mechanika DVD−ROM17−palcový monitor podporujúci obrazovkové rozlíšenie 1024 × 768 pixelovpri 16−bitovej farebnej håbke (65 536 farieb)MS Windows 2000, MS Windows XPVerím, e väèšine z vás sa podarí splni tieto poiadavky a budete tak schopní pristúpi kinštalácii programu Visual Basic .NET. VB .NET môete získa v nieko¾kých vyhotoveniach: Visual Basic .NET Standard, Visual Basic .NET Professional, Visual Basic .NET Enterprise Developer Visual Basic .NET Enterprise ArchitectVerzie sa líšia mnostvom dostupných funkcií, podporou moderných technológií apodobne. Visual Basic .NET však môete získa i s ïalšími programovacími jazykmi (VisualC++ .NET a Visual C# .NET) v komplete s názvom Visual Studio .NET. Integrovaný prog−ramovací balík má potom, samozrejme, väèšie hardvérové poiadavky, najmä èo sa týkaoperaènej pamäte a dostupného miesta na pevnom disku.ÚVOD DO .NET FRAMEWORK. .NET Framework predstavuje základný rámec pre vý−voj a beh aplikácií typu .NET. .NET Framework vytvára úèinné prostredie, v ktorom sauskutoèòuje jednak vývoj a zostavovanie aplikácií, jednak exekúcia programového kódufinálnej verzie aplikácie. Do pôsobnosti tohto aplikaèného systému spadajú všetky operá−cie, ktoré majú vplyv na beh programového kódu aplikácií. Keby sme chceli by konkrét−nejší, môeme sem zaradi kompiláciu programového kódu, vykonávanie jednotlivýchprogramových inštrukcií, pokroèilú správu pamäte atï. Pre vás, ako zaèiatoèníkov vo VB.NET, je dôleité zapamäta si, e aplikaèný rámec .NET Framework sa delí na dve základ−né èasti, a to Common Language Runtime (CLR) a Base Class Library (BCL). Èo tieto náz−vy v skutoènosti znamenajú? Pozrime sa na ne blišie.Nasledujúca èas opisuje hlavné komponenty rámca .NET Framework. Pretoe ide o po−merne komplikovaný systém, je moné, e sa v texte stretnete s pojmami, ktorým zatia¾ nebu−dete rozumie. Tú èas, ktorá sa vám bude zda nároèná na pochopenie, vynechajte alebo siju preèítajte len pre zaujímavos. Keï získate väèšie skúsenosti s VB .NET a rámcom .NETFramework, mnohé pojmy a techniky vám budú pripada jasné na prvý poh¾ad.COMMON LANGUAGE RUNTIME. Ide o systém, ktorý má na starosti ozajstný behaplikácií .NET. CLR je teda zodpovedný za správnos procesu kompilácie a exekúcie prog−ramového kódu, za bezpeènú alokáciu a dealokáciu pamäového priestoru a za správuprocesov a vlákien. S èinnosou Common Language Runtime v procese kompilácie prog−ramového kódu prichádzajedna zásadná zmena, špe−cifická práve pre kompilá−ciu výsledného programo−vého kódu. Aby ste tentoproces pochopili, pomôe−me si jednoduchou analó−giou s predchádzajúcou ver−ziou jazyka Visual Basic(6.0). Ak ste vo VB 6.0 vy−tvorili aplikáciu a následnevydali príkaz na jej kompi−láciu, kompilátor štandard−ne preloil programový kódaplikácie do tzv. P kódu(angl. Packed Code). Išlo oistý typ „zhusteného“ prog−ramového kódu, ktorý všaknebol vykonávaný priamo.VB 6.0 však poskytoval iïalšiu monos kompiláciekódu aplikácie. Tou bola kom−pilácia priamo do natívne−ho (strojového) kódu, ktorýbol procesor schopný priamo vykonáva.Obr. 1 Proces zostavenia a spustenia aplikácie .NETPri kompilácii kódu aplikácie do P kódu bol programový kód aplikácie prostredníctvominterpretera skomprimovaný a „zaliaty“ do jednoduchej formy. Po spustení kódu došlo kjeho dekomprimácii a exekúcii. P kód bol typický svojou malou kapacitnou nároènosoua aj z tohto dôvodu mali aplikácie vygenerované v podobe P kódu obyèajne menšiu ve¾−kos ako ich „vrstovníci“ kompilovaní do podoby natívneho kódu.Proces kompilácie je v poòatí .NET aplikácií špecifický, no svojím spôsobom sa azdanajviac (aj keï ve¾mi vzdialene) ponáša na kompiláciu do P kódu. Podobne ako pri kom−pilácii aplikácií do P kódu ani pri kompilácii aplikácií štýlu .NET nebude kompilátor pre−klada finálny kód do natívneho formátu. Namiesto toho je všetok programový kód pre−vedený do špeciálnej jazykovej medzivrstvy, ktorá sa nazýva Microsoft IntermediateLanguage (MSIL).V niektorých materiáloch èi informaèných textoch sa môete stretnú i so skratkou IL.Bude dobré, keï budete vedie, e ide iba o iný názov pre MSIL.MSIL je jazyk nízkej úrovne, tvorený programovými inštrukciami, ktorým rozumieCommon Language Runtime. Kód tohto jazyka nemôe by podrobený priamej exekúcii,teda nie je moné ho priamo vykonáva. Samotný proces kompilácie a exekúcie kódujazyka MSIL sa uskutoèòuje neskôr (presnejšie v okamihu, keï je vydaný príkaz na spus−tenie aplikácie napríklad zo strany pouívate¾a). Aby však mohol by kód jazyka MSIL pre−tavený do strojovej podoby, ktorú je schopný vykona procesor, je potrebné zavola tzv.Just−In−Time (JIT) kompilátor. Len èo je aktivovaný, uskutoèní JIT kompilátor tri zásadnéúkony: preloí potrebné programové inštrukcie (všimnite si, e len „potrebné“ inštrukcie,teda nie všetky inštrukcie), vyhradí pre tieto inštrukcie miesto v pamäti poèítaèa a nako−niec ich spustí. Proces zostavenia a spustenia aplikácie .NET môete vidie na obr. 1(vysvetlenie pojmu assembly sa nachádza ïalej v texte).Ak pouívate¾ klepne na tlaèidlo alebo vyberie poloku ponuky, v ktorej obslunomprogramovom kóde bude treba vykona dodatoèné programové inštrukcie, je opä zavo−laný JIT kompilátor, ktorý zabezpeèí kompiláciu a exekúciu ïalších programových inštruk−cií. Túto skutoènos pouívate¾, samozrejme, nikdy nezaregistruje, jeho bude zaujíma ibakoneèný výsledok celej mašinérie. Tým môe by hoci zobrazenie trojrozmerného obráz−ka, dialógového okna alebo výpoèet komplikovanej štatistickej funkcie.Skutoènos, e všetok programový kód aplikácií .NET je pri ich kompilácii najskôrpreloený do podoby jazyka MSIL, má i ïalšiu výhodu. Tá spoèíva v tom, e aplikácie .NETnapísané v rozlièných programovacích jazykoch spåòajúcich štandard .NET (teda napr.Visual C++ .NET a Visual C# .NET) sú schopné spolu komunikova. Všetky kompilátory.NET jazykov tak musia vyhovova spoloèným poiadavkám, ktoré špecifikuje CommonLanguage Specification (CLS). Práve táto špecifikácia zabezpeèuje internú medzijazyko−vú kompatibilitu.BASE CLASS LIBRARY. Base Class Library predstavuje kolekciu ve¾kého mnostvatried, typov, rozhraní a objektov, ktoré môete pri vývoji aplikácií vyui. Je pravda, e pripráci vo VB .NET sa budete neustále stretáva s rôznymi triedami a ich inštanciami, teda4/2003 PC REVUE 131

P R O G R A M U J E M Eobjektmi. Najlepšie z toho všetkého je však to, e si to ani neuvedomujete a dosahujetevýborné výsledky v extrémne krátkom èase! Pre lepšiu orientáciu je Base Class Library roz−delená do znaèného poètu menných priestorov.Pod pojmom menný priestor (takisto priestor mien) si môete predstavi súbor funk−cií, ktoré disponujú spoloènými charakteristikami.Menné priestory sú usporiadané do hierarchických úrovní. Primárna úroveò je reprezen−tovaná menným priestorom System, no pri dobrodrustvách vo VB .NET sa urèite stretnetes húfom ïalších menných priestorov (napr. System.Windows.Forms, System.Drawing, System.Data a iné).Skutoènos, e jeden menný priestor je podriadený inému mennému priestoru, je vizuálneumocnená pouitím operátora bodka (.). Teda slovnému spojeniu „menný priestor Systemobsahuje podriadený menný priestor Drawing“ zodpovedá zápis System.Drawing.ŠTRUKTÚRA APLIKÁCIE ŠTÝLU .NET. Pri poh¾ade na zmeny v stavbe aplikácií.NET musíme konštatova, e vývojári z Redmondu majú skutoène dostatok fantázie.Filozofia .NET sa teda nevyhla ani konštrukènej koncepcii aplikácií. Stretávame sa s novýmpojmom assembly, ktorý odteraz jednoznaène identifikuje základnú stavebnú jednotkuakejko¾vek aplikácie typu .NET. Pri blišom poh¾ade by sme zistili, e assembly predstavu−je súbor programového kódu, programových zdrojov a metadát.Pojem metadáta oznaèuje informácie o dátach. Informácie o názve a verzii aplikácie sútypickým príkladom metadát.Kadá assembly obsahuje manifest (práve jeden), ktorý obsahuje zvyèajne tieto infor−mácie: meno a èíslo verzie assembly, zoznam typov, ktoré assembly pouíva, zoznam iných assembly, od ktorých je daná assembly závislá, a bezpeènostné inštrukcie assembly.Programový kód assembly je umiestnený do jedného alebo aj viacerých modulov. Tuje dôleité uvedomi si fakt, e všetok programový kód, ktorý assembly obsahuje, sa na−chádza vo forme kódu MSIL.COMMON TYPE SYSTEM. Tento systém výraznou mierou prispieva k dokonalej ty−povej kompatibilite jazykov rodiny .NET. U viete, e pri kompilácii aplikácie je vytvorenýprogramový kód v jazyku MSIL, ktorý je uloený v príslušnej assembly. V tomto nízko−úrovòovom kóde sú všetky dátové typy jednotlivých programovacích jazykov vyjadrené vrovnakej podobe (napríklad základný dátový typ Integer, ktorý reprezentuje vo VB .NETcelé èísla, je v jazyku MSIL nahradený ekvivalentom System.Int32). Podobná situácia je ajs ïalšími programovacími jazykmi kolekcie .NET. Common Type System tvoria dve skupi−ny typov, a to hodnotové a referenèné typy. Podrobnejší poh¾ad na ich štruktúru uvá−dzame ïalej.1. Hodnotové typy základné dátové typy (Integer, Long, Boolean...) pouívate¾sky definované typy enumeraèné typy2. Referenèné typy triedy polia rozhrania delegátiPremenné hodnotových typov sú schopné uchováva istú hodnotu. Touto hodnotou môeby napríklad celé èíslo. Na druhej strane premenné referenèných typov sú schopné uchovaiba odkaz (referenciu) na pamäové miesto, na ktorom sa nachádza urèitá hodnota.Aby ste mohli lepšie pochopi rozdiely medzi hodnotovými a referenènými typmi,povieme si v nasledujúcej èasti o tom, ako sa s uvedenými typmi pracuje v operaènejpamäti poèítaèa. V tejto súvislosti si takisto vysvetlíme dva významné pojmy správy pamä−te, a to zásobník (stack) a hromada (heap). Pojmom zásobník je oznaèovaná oblas pamä−te, ktorá je rezervovaná na beh urèitej programovej aplikácie (teda urèitého procesu). Priaktivácii funkcie aplikácie sa všetky premenné, ktoré táto funkcia pouíva, umiestnia nazásobník. V prípade, e je aktivovaná ïalšia funkcia aplikácie, tak aj jej premenné súuloené na zásobník, ale „nad“ všetky predchádzajúce premenné. Tento štýl práce zásob−níka je oznaèovaný ako LIFO (angl. Last In First Out, teda „posledný dnu, prvý von“). Pod¾atohto princípu práce je moné zo zásobníka prevzia iba tie premenné, ktoré tam boliumiestnené naposledy (teda tie, ktoré sa nachádzajú „navrchu“ zásobníka). Ak aktivova−ná funkcia ukonèí svoju èinnos, všetky jej premenné sa odstránia aj zo zásobníka. Pamä,ktorú tieto premenné obsadzovali, sa uvo¾ní a je prístupná pre ïalšie operácie.Prácu zásobníka je moné na lepšie pochopenie ilustrova na reálnych objektoch,ktoré poznáte zo skutoèného ivota. Predpokladajme, e máte stavebnicu kociek a chce−te z týchto kociek postavi jednoduchú veu tak, e budete klás vdy jednu kocku nadruhú. Ak budete postupova umiestòovaním jednej kocky na druhú, budete presnesimulova spôsob, akým narába zásobník poèítaèa s premennými funkcie. Ak u budetema postavenú dostatoène vysokú veu a rozhodnete sa, e jej výšku zmenšíte, budetepostupova presne naopak. Tú kocku, ktorá je na samom vrchu, odoberiete ako prvú,kocku pod òou ako druhú atï. Takto budete pokraèova dovtedy, kým neupravíte výškuvee na poadovanú úroveò. Áno, takto pracuje aj pamäový zásobník vášho poèítaèa.Hromadou sa oznaèuje oblas pamäte, ktorá je vyhradená na tvorbu objektov akého−ko¾vek druhu. Pamäová správa objektov patrí do pôsobnosti ïalšieho komponentu .NETFrameworku s názvom Garbage Collection.Hodnoty, ktoré uchovávajú hodnotové typy (presnejšie premenné týchto typov), súvdy umiestòované na zásobník. Pri referenèných typoch je však situácia zloitejšia. Tu jesamotný objekt umiestnený na hromade, ale premenná, ktorá obsahuje referenciu natento objekt, sa nachádza na zásobníku. Premenná referenèného typu vie nájs „svoj“objekt na hromade, pretoe pozná pamäovú adresu, na ktorej je tento objekt uloený.Ak je premenná referenèného typu zrušená, zruší sa i referencia na objekt, ktorú táto pre−menná obsahovala. Inak povedané, odkaz na objekt je zrušený a premenná je odstráne−ná zo zásobníka. Ak však na objekt smerujú referencie ïalších premenných referenènéhotypu, ten nie je zlikvidovaný, ale stále ije v pamäti poèítaèa (presnejšie v jej oblasti, ktorása nazýva hromada). Kedy teda dôjde k likvidácii samotného objektu? Jednoducho pove−dané, vtedy, keï naò nenadväzujú iadne ïalšie odkazy.NABUDÚCE. V budúcej èasti seriálu sa ešte bleskovo pozrieme na správu pamäte po−mocou Garbage Collection a zaèneme s opisom prostredia programu VB .NET.Ján HanákVývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 5. èas: Vývoj mobilnej aplikácie v prostredí WebMatrixZaèneme jednou perlièkou. Pri testovaní prístroja Psion Teklogix NetPad 5710 s operaènýmsystémom Windows CE.NET a vstavaným modulom GPRS sme testovali pripojenie na inter−net cez GPRS. Keïe prístroj disponoval pomerne ve¾kým displejom a prehliadaèom webo−vých stránok Microsoft Pocket Internet Explorer, rozhodli sme sa otestova predovšetkýmtých, ktorých sa táto problematika takmer bytostne týka, teda webové stránky obidvoch slo−venských mobilných operátorov a stránky dodávate¾a operaèného systému a prehliadaèawebových stránok, teda stránky slovenského a pre zaujímavos aj èeského Microsoftu.Bohuia¾, ani jedna z webových stránok týchto firiem sa v prehliadaèi Microsoft PocketInternet Explorer nezobrazila. Naopak, v tomto teste so cou obstál populárny vyh¾adávaèwww.google.sk a aj globálna stránka spoloènosti Microsoft www.microsoft.com.Pretoe sa v blízkej budúcnosti predpokladá mohutný nárast prístupu na webovéstránky práve z rôznych mobilných zariadení, máloktorý správca webového sídla si môepoveda, e jeho sa táto problematika netýka.Aj v tejto èasti budeme ma na zreteli skutoènos, e nie kadý vývojár aplikácií premobilné zariadenia má (aspoò na zaèiatku svojej kariéry) dos prostriedkov na nákupvývojárskych nástrojov, take si ukáeme postup vývoja aplikácie pre mobilné zariadeniavo vo¾ne šírite¾nom vývojovom prostredí Microsoft WebMatrix. Jeho 1,3−megabajtovýinštalaèný súbor je moné stiahnu na adrese http://www.asp.net/webmatrix.VYTVORENIE NOVEJ APLIKÁCIE TYPU SINGLE MOBILE PAGE. Novú„mobilnú“ aplikáciu vytvoríme v zloke Mobile Pages dialógu Add New File. Ako typ pro−jektu zvolíme Simple Mobile Pages. Projekt nazveme napríklad MobilnaAplikacia.aspx asúbor s rovnakým názvom bude umiestnený do pracovného adresára Internet Informa−tion Servera (IIS), implicitne to bude adresár C:\Inetpub\wwwroot. Z uvedených faktov vy−plýva, e k tejto mobilnej aplikácii budeme pristupova na lokálnom poèítaèi cez adresuURL http://localhost/MobilnaAplikacia.aspx.Hlavné pracovné okno obsahuje štyri záloky: Design, HTML, Code a All. K návrhu aplikáciea vytváraniu aplikaèného kódu teda môeme rôznym spôsobom pristupova v štyroch re−imoch. V návrhovom zobrazení záloky Design môeme umiestòova komponenty na vhod−né miesto mobilného formulára, prípadne môeme ich rozmiestnenie kedyko¾vek poopravi.Všimnime si na obrázku 2, e tento formulár je aj v návrhovom zobrazení podstatne menší,vyplýva to, pochopite¾ne, zo zobrazovacích moností mobilných zariadení.V záloke HTML môeme editova kód stránky HTML vrátane kódu komponentovASP.NET.Kód v záhlaví stránky je prístupný cez záloku Code. Po vytvorení nového projektu sana tomto mieste nachádza len komentár (v našom prípade pod¾a syntaktických pravidieljazyka C#):// Insert page code here//S kompletným kódom môeme pracova v záloke All.132 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M E// Insert page code here//NÁVRH APLIKAÈNÉHO FORMULÁRA. Azda najjednoduchšou a zároveò najpre−svedèivejšou ukákou je komponent Calendar v kontexte mobilnej webovej stránky.Po vloení komponentu kalendár sa tento komponent pridá do kódu stránky ASPXtakto:Návrh prvej fázy jednoduchej mobilnej aplikácie máme za sebou. Zostáva nám celúaplikáciu vyskúša a pri vývoji reálnej aplikácie, samozrejme, dopísa príslušný kód, ktorýbude tvori jadro aplikaènej logiky. Na èo by mohla by aplikácia tohto typu, ktorá zob−razí komponent kalendár, dobrá? Nu, na èo sa prevane pouívajú mobilné zariadeniaa mobilné telefóny s podporou protokolu WAP? Predsa na personálny informaèný mana−ment, plánovanie úloh, plánovanie èasu... Take náš výber komponentu kalendár nebolani náhodný, ani samoúèelný.SPUSTENIE APLIKÁCIE. V tejto etape môeme náš program spusti. Po aktivovanímenu Web Matrixu Štart sa zobrazí dialóg na výber webového servera. Môeme vyuiwebový server (skôr listener) Microsoft ASP.NET Web Matrix Server, ktorý sa nainštalujespolu s vývojovým prostredím Web Matrix. Je to obdivuhodné, ak si uvedomíme, e ve¾kosinštalaèného súboru je nieèo vyše megabajtu. Aplikácia bude potom prístupná na adreseURL http://localhost:8080/MobilnaAplikacia.aspx. Druhá monos po−núkaná v tomto dialógu je vyuiInternet Information Server (IIS).O èinnosti sluby MicrosoftASP.NET Web Matrix Server smeinformovaní ikonou v pravej dolnejèasti pracovnej obrazovky operaè−ného systému Windows.Ak si pre zaujímavos pozriemezdrojový kód stránky HTML, ktorýdorazil do prehliadaèa klienta, zis−tíme, e neobsahuje iadne kúzlatypu flash, activeX... Skrátka, poc−Obr. 1 Vytvorenie projektu typu SimpleMobile PageObr. 2 Základná obrazovka vývojového prostredia Web Matrixtivý kód HTML v kombinácii s Java−Scriptom.Obr. 3 Komponent Calendar v aplikaènom formulári mobilnej aplikácieObr. 4 Výber webového servera na ladeniea testovanie aplikácieObr. 5Ikona spustenej slubyMicrosoft ASP.NETWeb Matrix Serverhtml>&lt;únor 2003&gt;poútstètpásone

P R O G R A M U J E M EN O V Ý S E R I Á LWindows API / 1. èasAko ste si mohli všimnú, seriál o Assembleri sa skonèil, ale kde sa nieèo konèí, tam sanieèo nové zaèína. Vítam vás teda pri novom seriáli o Windows API. Jeho hlavnou témouby malo by GUI (Graphic User Interface). Teda zameriame sa na pouitie rôznych grafic−kých prvkov operaèného systému Windows, ktoré sa bene vyskytujú v aplikáciách.Pridanou hodnotou k tomuto seriálu budú zdrojové kódy, pravidelne zverejòované nastránke www.pcrevue.sk v sekcii Programujeme. Tentoraz budú písané v jazyku C++ aladené v Microsoft Visual Studio 6.0. Z h¾adiska nároènosti predpokladám, e máte aspoòzákladné znalosti C++, ak to tak nie je, nalistujte si, prosím, staršie èísla PC REVUE ah¾adajte seriál o C++. Vyšiel dokonca i na CD−REVUE vo formáte PDF.Èo nás teda èaká? Novinkou, ktorú vám predstavíme, bude WTL (Windows TemplateLibrary). Ide o wraper (obal, nadstavbu) nad API Windows. Vlastne všetky príklady k to−muto seriálu budú písané práve s podporou tejto kninice.WTL (WINDOWS TEMPLATE LIBRARY). Ak chcete vyuíva WTL, potrebujete na−sledujúce komponenty: Visual C++ 6.0 Service Pack 3.0 Windows 95, 98, NT 4.0 alebo Windows 2000 Microsoft Platform SDK, január 2000 Windows Template Library WTL 7.0Windows Template Library WTL 7.0 (ve¾kos 435 KB) mono stiahnu na stránke: http://download.microsoft.com/download/VisualStudioNET/Install/7.0/WXP/EN−US/WTL70.exeMicrosoft Platform SDK (ve¾kos 500 MB) nájdete na stránke: http://www.microsoft.com/msdownload/platformsdk/sdkupdate/psdk−full.htmAk nemáte prístup k internetu, prípadne sa vám nechce sahova 500 MB, ponúkamvám monos objedna si toto CD na adrese pgasparovic@pcrevue.sk za cenu CD + poš−tovné (100 Sk). CD bude doplnené celým radom uitoèných programov (VisualAssist,WndTabs, Control Spy… – vrátane kninice WTL 7.0), ktoré urèite vyuijete pri programo−vaní vo Visual C++.Kninica WTL 7.0 je pokraèovaním kniníc WTL 3.0 a 3.1. Verzia 7.0 okrem iného obsa−huje nové classes CThemeImpl, CMDICommandBarCtrl a má aj odstránené chyby, ktorésa predtým vyskytovali pri verzii WTL 3.0 a 3.1. WTL 7.0 obsahuje aj nový App Wizardpre Visual Studio .NET.Balík WTL70.exe obsahuje:include\atlapp.h – message loop, interfaces, general app stuffatlcrack.h – message cracker macrosatlctrls.h – standard and common control classesatlctrlw.h – command bar classatlctrlx.h – bitmap button, check list view, and other controlsatlddx.h – data exchange for dialogs and windowsatldlgs.h – common dialog classes, property sheet and page classesatlframe.h – frame window classes, MDI, update UI classesatlgdi.h – DC classes, GDI object classesatlmisc.h – WTL ports of CPoint, CRect, CSize, CString, etc.atlprint.h – printing and print previewatlres.h – standard resource IDsatlscrl.h – scrollable windowsatlsplit.h – splitter windowsatltheme.h – Windows XP theme classesatluser.h – menu classsamples\Alpha\... Windows XP 32−bit (alpha) toolbar imagesBmpView\... bitmap file view sampleMTPad\... multithreaded notepad sampleMDIDocVw\... WTL version of the MDI sampleGuidGen\... WTL version of the GuidGen sampleappwiz60\setup.js AppWizard setup programatlapp60.awx WTL AppWizard pre VC++ 6.0appwiz70\setup.js AppWizard setup programFiles\... WTL AppWizard pre VC++ 7.0 filesAKO POSTUPOVA PRI INŠTALÁCII? Spustením súboru WTL70.exe sa aktivujeWinZip Self−Extractor (pozri obrázok 1). Kliknutím na tlaèidlo [Browse] nastavte cestu,kde máte nainštalovaný kompilátor Visual C++ 6.0. Keïe mám program Visual C++6.0 nainštalovaný na disku C, zvolil som cestu C:\Program Files\Microsoft Visual Studio\VC98\wtl70. Ïalej treba nainštalova App Wizard pre Visual C++ 6.0. Postup je jedno−duchý a spoèíva v skopírovaní súboru AppWiz60\AtlApp60.awx z adresára, kde ste nain−štalovali kninicu WTL 7.0 (teda v našom prípade to je adresár C:\Program Files\MicrosoftVisual Studio\VC98\wtl70\AppWiz60) do adresára %VC6DIR%\Common\MSDev98\Temp−late. %VC6DIR% je adresár, kde je nainštalovaný kompilátor VC++ 6.0. A teraz sa pozrie−me, èo nám App Wizard ponúka a na èo ho môeme poui.Najprv si spustite kompilátor Microsoft Visual C++, ïalej kliknite v menu na polokuFile | New – otvorí sa VC AppWizard, v ktorom by ste u mali vidie poloku ATL/WTLAppWizard (pozri obrázok 2). Vyberte ju. Zvo¾te si umiestnenie projektu (Location), zadaj−te názov projektu (Project name) a kliknite na tlaèidlo OK. Vzápätí a zobrazí prvé oknoATL/WTL AppWizardu.S pouitím sprievodcu WTL môete vytvori štyri rôzne typy aplikácií (pozri obrázok3): SDI Application (Single document interface), Multiple Threads SDI (jeden procesmôe ma viac ako jedno okno), MDI Application (Multiple document interface) aDialog Based (proces zaloený na šablóne dialóg).V tomto okne môete okrem vo¾by typu aplikácie nastavi vlastnosti vášho projektu.Ide o pouívanie prvkov ActiveX v dialógu [Enable ActiveX Control Hosting], vytvorenieCOM servera [Create as aCOM server], generova−nie súborov CPP [Gene−rate .CPP Files] (vo verziiWTL 3.0 a 3.1 ešte tátovo¾ba nebola implemento−vaná) a Common Controlmanifest.V prípade, e vyberie−te typ aplikácie Dialóg azaškrtnete vo¾bu EnableActiveX Control Hosting,musíte v okne (pozri ob− Obr. 1 WinZip Self−ExtractorObr. 2 VC AppWizardrázok 4) vybra vo¾bu Host ActiveX Controls. V tomto okne môete takisto vybra, èi apli−kácia pouije view window a ako bude tento window implementovaný. Vybra môetejeden z nasledujúcich typov: Generic Window, Form, List Box, Edit, List View, TreeView, Rich Edit a HTML Page.Okrem toho tu môete definova tzv. dekoráciu okna, t. j. èo bude aplikácia po vytvo−rení obsahova. Môe to by Toolbar, Rebar, Command Bar a Status Bar. Samozrejme,nemusíte si z nich vybra, ale ide o to, e budete odbremenení od písania kódu potreb−ného na zobrazenie týchto základných prvkov. Pokia¾ hneï na zaèiatku viete, e v apliká−cii pouijete kupované komponenty, resp. svoje vlastné, tak v tomto kroku nemusíte vy−bera niè.PREH¼AD TRIED WTL. Uvediem všetky skupiny tried, na ktoré môete vo WTL 7.0narazi. Budú uvedené v tvare:Názov triedy (class name): – Pouitie (usage): – Opis (description):kde Pouitie (usage): môe by jeden z nasledujúcich typov:mi base – základná trieda (mnohonásobné dedenie) [a base class (multiple inheritance)],client – [wrapper class for a handle]as−is – mono poui bezprostredne [to be used directly]impl – [implements a window (has WindowProc) or other support]helper – pomocná trieda [a helper class]base – implementácia základnej triedy [implementation base class]app/module supportCAppModule – app support, CComModule derived, CServerAppModule module for134 PC REVUE 4/2003

P R O G R A M U J E M EObr. 3 ATL/WTL AppWizard – screen I Obr. 4 ATL/WTL AppWizard – screen II Obr. 5COM servers, CMessageLoop – as−is – message loop, CMessageFilter – mi base –message filter interface, CIdleHandler – mi base – idle time handler interface.frame windowsCFrameWindowImplBase – base, CFrameWindowImpl – impl – frame windowsupport, COwnerDraw – impl mi base – owner−draw msg map and handlers,CDialogResize – impl mi base – support for resizing dialogs.MDI windowsCMDIWindow – client – MDI methods, CMDIFrameWindowImpl – impl – MDIframe window, CMDIChildWindowImpl – impl – MDI child window.update UICUpdateUIBase – base, CUpdateUI – mi base – class provides support for UI update.standard controlsCStatic – client – static ctrl, CButton – client – button ctrl, CListBox – client – list boxctrl, CComboBox – client – combo box ctrl, CEdit – client – edit ctrl, CEditCommands– mi – standard edit command support, CScrollBar – client – scroll bar ctrl.common controlsCImageList – client/impl – image list, CListViewCtrl – client – list view ctrl,CTreeViewCtrl – client – tree view ctrl, CTreeItem – helper, CTreeViewCtrlEx – client –uses CtreeItem, CHeaderCtrl – client – header bar ctrl, CToolBarCtrl – client – toolbarctrl, CStatusBarCtrl – client – status bar ctrl, CTabCtrl – client – tab ctrl, CToolTipCtrl –client – tool tip ctrl, CToolInfo – helper, CTrackBarCtrl – client – trackbar ctrl,CUpDownCtrl – client – up−down ctrl, CProgressBarCtrl – client – progress bar ctrl,CHotKeyCtrl – client – hot key ctrl, CAnimateCtrl – client – animation ctrl,CRichEditCtrl – client – rich edit ctrl, CRichEditCommands – mi – std rich edit com−mands support, CDragListBox – client – drag list box, CDragListNotifyImpl – miimpl – class support for notifications, CReBarCtrl – client – rebar ctrl, CComboBoxEx –client – extended combo box, CDateTimePickerCtrl – client – date−time ctrl, CFlat−ScrollBarImpl – mi impl – flat scroll bars support, CFlatScrollBar – as−is – flat scroll barssupport, CIPAddressCtrl – client – IP address ctrl, CMonthCalendarCtrl – client –month calendar ctrl, CCustomDraw – mi impl – class custom draw handling support.property sheet & pageCPropertySheetWindow – client, CPropertySheetImpl – impl – property sheet,CPropertySheet – as−is, CPropertyPageWindow – client, CPropertyPageImpl –impl – property page, CPropertyPage – as−is, CAxPropertyPageImpl – impl –property page with ActiveX, CAxPropertyPage – as−is.common dialogsCFileDialogImpl – impl – GetOpenFileName/GetSaveFileName, CFileDialog – as−is,CFolderDialogImpl – impl – directory picker, CFolderDialog – as−is,CFontDialogImpl – impl – ChooseFont common dialog, CFontDialog – as−is,CRichEditFontDialogImpl – impl – ChooseFont for rich edit, CRichEditFontDialog –as−is, CColorDialogImpl – impl – ChooseColor common dialog, CColorDialog –as−is, CPrintDialogImpl – impl – PrintDlg common dialog, CPrintDialog – as−is,CPrintDialogExImpl – impl – new Win2000 print dialog, CPrintDialogEx – as−is,CPageSetupDialogImpl – impl – PageSetupDlg common dialog, CPageSetupDialog– as−is, CFindReplaceDialogImpl – impl – FindText/ReplaceText,CFindReplaceDialog – as−is.USER supportCMenu – client – menu support.GDI supportCDC – client – DC support, CPaintDC – client – for handling WM_PAINT, CClientDC –client – for GetDC, CWindowDC – client – for GetWindowDC, CPen – client – GDI penobject, CBrush – client – GDI brush object, CFont – client – GDI font object, CBitmap –client – GDI bitmap object, CPalette – client – GDI palette object, CRgn – client – GDIrgn object.enhanced controlsCCommandBarCtrlImpl – impl – command bar, CCommandBarCtrl – as−is,CbitmapButtonImpl – impl – bitmap button, CBitmapButton – as−is,CCheckListViewCtrlImpl – impl – check list box, CCheckListViewCtrl – as−is,CHyperLinkImpl – impl – hyper link control, CHyperLink – as−is, CWaitCursor – as−is –wait cursor, CMultiPaneStatusBarCtrlImpl – impl – status bar with multiple panes,CMultiPaneStatusBarCtrl – as−is, CPaneContainerImpl – impl – pane windowcontainer, CPaneContainer – as−is.additional UI componentsCScrollImpl – impl – scrolling support, CScrollWindowImpl – impl – scrollable window,CMapScrollImpl – impl – scrolling support with map modes, CMapScrollWindowImpl– impl – scrollable window with map modes, CSplitterImpl – impl – splitter support,CsplitterWindowImpl – impl – splitter window, CSplitterWindow – as−is.theming supportCTheme – client – Windows XP theme, CThemeImpl – impl – theming support fora window.printing supportCPrinterInfo – as−is – print info support, CPrinter – client – printer handle wrapper,CdevMode – client – DEVMODE wrapper, CPrinterDC – client – printing DC support,CPrintJobInfo – client – print job info, CPrintJob – client – print job support,CPrintPreview – mi – print preview support, CPrintPreviewWindow – as−is – printpreview window.miscellaneousCSize – as−is – WTL port of MFC's Csize, CPoint – as−is – WTL port of MFC's Cpoint,CRect – as−is – WTL port of MFC's Crect, CString – as−is – WTL port of MFC's Cstring,CWinDataExchange – mi – data exchange for controls, CRecentDocumentList – mi oras−is – support for MRU list.WTL? WTL je skupina C++ šablón (templates), ktorá sa zameriava iba na higher−levelwindowing functionality, rozširuje ATL o podporu komplexných pouívate¾ských rozhra−ní. WTL je nezávislé od COM (Component Object Model), ale môe by spolu s COM (Com−ponent Object Model) v aplikácii pouité.WTL triedy boli navrhnuté tak, aby èo najlepšie a najjednoduchšou cestou implemen−tovali ve¾ké Win32 API – základ UI pre aplikácie ATL, servery, komponenty a controls.WTL sa skladá z nieko¾kých hlavièkových súborov (atl*.h). Neobsahuje však iadne*.cpp súbory. WTL obsahuje nieko¾ko hlavièkových súborov z ATL, vo všeobecnosti všakmôete poui WTL nezávisle od pouitia ATL (Active Template Library).WTL poskytuje podporu pre implementáciu rôznych elementov pouívate¾ských roz−hraní od frame cez popup windows, MDI, standard a common controls, common dialogs,property sheets a pages, GDI objects, UI updating, scrollable windows, splitter windows,command bars atï.NABUDÚCE… Bohuia¾, do tejto èasti sa mi u prieh¾adné dialógové okná nezmestili,take ich presunieme do nasledujúcej. Takisto si ukáeme, ako poui komponent Spin(CUpDownCtrl), a budeme hovori o rozdieloch medzi WTL a MFC.Peter Gašparoviè4/2003 PC REVUE 135

P R O G R A M U J E M EAuto tools / 15. (závereèná) èasU po pätnástykrát sa stretávame pri spoloènom štúdiu programov z rodinky Auto tools.Táto èas je zároveò posledná. Po jej absolvovaní by ste mali by schopní tvori rôznoro−dé programy aj kninice pre systémy Un*x vrátane Linuxu a aj iné OS (napr. Windows).Vaše programy pri troche snahy pri programovaní budú vyadova minimálny zásah dozdrojových textov (ak vôbec) pri portovaní na ïalšiu platformu – a pri tom plnia Autotools dôleitú úlohu.V tejto èasti si ukáeme ïalší dôleitý prvok, ktorý sa vám urèite zíde – automatickédefinovanie pomocou céèkovského makra preprocesora – #define.AC_DEFINE. Je to jedno z ve¾mi dôleitých makier, ktoré môete pouíva v súboreconfigure.in (alebo iných, ktoré obsahujú makrá M4). Najprv si ukáeme pouitie v praxi.Predstavte si dos benú situáciu – váš program/kninica pouíva nejakú funkciu z urèitejkninice. Èasy sa však menia a kninica, ktorú pouívate, sa vyvíja. No a naraz príde oka−mih, keï sa zmenia nielen „vnútornosti“ funkcie, ktorú potrebujete, ale napríklad aj para−metre, s ktorými ju môete vola. Vy ako vývojár môete jednoducho prejs na novúkninicu, ale ako prinúti pouívate¾ov, aby spravili to isté? Veï to asi poznáte, však? Akmáte šastie (alebo šikovnos), dokáete zmenené rozhranie nejako nahradi – napríkladzavoláte zmenenú funkciu s ïalšími potrebnými parametrami, prípadne upravíte nieèoiné. Takáto situácia nemusí nasta iba v prípade jednej vyvíjajúcej sa kninice, nieèopodobné sa stáva pri portovaní programov v rámci Un*xov: niektoré funkcie sa nazývajúodlišne, prípadne majú inú syntax, poèet parametrov èi inú návratovú hodnotu. Ïalšímoný prípad je, e máte k dispozícii na výber viac kniníc s rovnakou alebo podobnoufunkciou a vy si musíte jednu vybra. Moností uplatnenia je teda neúrekom.Teraz si podrobnejšie rozoberieme, ako sa makro AC_DEFINE pouíva. Predpokladaj−me, e s pomocou dosia¾ nadobudnutých vedomostí ste schopní zisti, aké kninice sú nacie¾ovom systéme prítomné, vrátane verzie (ak nie, skúste si nalistova staršie pokraèova−nia tohto seriálu). Teraz ide o to, ako môete tieto informácie sprostredkova zdrojovýmsúborom. Asi u tušíte, e to bude prostredníctvom direktívy #define. Nemá ve¾ký zmyselteoretizova nad monými spôsobmi, ukáeme si príklad, ako poui naše nové makro.HELLO, VER. 3.14. Nasleduje zoznam všetkých súborov, ktoré budeme musie napí−sa sami, niektoré sú podobné súborom z predchádzajúcich èastí, iné budete musie upra−vi alebo vytvori.bootstrapconfigure.inmain.cMakefile.am−−−hello.chello.hAko vidíte, nie je toho a tak ve¾a. Najprv si ukáeme najjednoduchší súbor boostrap:aclocal && \autoheader && \automake −−foreign −−add−missing −−copy && \autoconfVe¾mi dôleitý je druhý riadok, potrebný vdy, keï chceme pouíva automaticky vyge−nerovaný hlavièkový súbor config.h. Na èo ho potrebujeme? To uvidíte neskôr, keï sadostaneme k hlavnému zdrojovému súboru main.c. Súbor configure.in zatia¾ preskoèímea ukáeme si hello.c:#include "hello.h"void hello(char* name){printf("hello, %s!\n", name);}Teraz nasleduje príslušný hlavièkový súbor k tomuto zdrojovému súboru hello.h:#include void hello(char* name);Tieto súbory budú predstavova akúsi kninicu (nazvime ju libhello). Môete z nejvytvori libhello.so – shared library (zdie¾aná kninica), to by ste u takisto mali zvládnu.Umiestnite ju napríklad do /usr/lib a súbor hello.h do /usr/include. Tieto súbory tedanepatria do nášho projektu. Teraz nasleduje posledný zdrojový súbor – main.c. Predpo−kladajme, e HELLO je definované, pokia¾ máme k dispozícii našu novú kninicu libhello.soa hello.h, teda aj funkciu hello() a. HAVE_CONFIG_H je nadefinované vdy, ak je vygene−rovaný súbor config.h (to sme preberali v niektorej z predchádzajúcich èastí).#include #ifdef HAVE_CONFIG_H#include #endif#ifdef HELLO#include #elsevoid hi(void){printf("hi!\n");}#endif /* HELLO */int main(int argc, char* argv[]){#ifdef HELLOif (argc < 2) {printf(PACKAGE " " VERSION "\n");printf("Usage: %s \"text\"\n", argv[0]);return 1;}hello(argv[1]);#elsehi();#endifreturn 0;}Ak máme poruke našu kninicu, pouijeme ju. Inak si urobíme vlastnú jednoduchšiufunkciu, ktorá nás pekne pozdraví. Zatia¾ je to jednoduché, ale ako definova HELLO?Skôr ako sa k tomu dostaneme, ukáme si ešte Makefile.am, ten je takisto jednoduchý:bin_PROGRAMS=hellohello_SOURCES=main.cAUTOMAKE_OPTIONS=foreignEXTRA_DIST=bootstrapTeraz sa koneène dostávame k poslednému súboru – configure.in, ktorý by mal všetkovysvetli najlepšie. Najprv základ, ktorý nie je nièím zvláštny:AC_INIT(main.c)AM_INIT_AUTOMAKE(hello, 3.14)AM_CONFIG_HEADER(config.h)AC_PROG_CCAC_OUTPUT(Makefile)Teraz potrebujeme spomínané definovanie HELLO, ale iba vtedy, ak existujú potrebnésúbory:if [ test −f /usr/lib/libhello.so ] && [ test −f /usr/include/hello.h]; thenAC_DEFINE(HELLO, 1, [Have libhello])fiTento kúsok kódu vloíme za AC_PROG_CC. Samozrejme, je to len ve¾mi jednoduchý test,ale na náš úèel postaèuje. Niè vám nebráni zdokonali ho, dokonca by som vám to odporúèal– v reálnom projekte minimálne otestova ešte /usr/local/, prípadne urobi aj test kompilácie,teda vytvori jednoduchý súbor, ktorý obsahuje napríklad iba jedno volanie niektorej funkciez potrebnej kninice, a potom sa ho pokúsi skompilova s parametrami, aké ste práve zistili.To môe konfiguráciu dos zbrzdi, preto to pouívajte opatrne a rozumne.Z predchádzajúceho príkladu ste asi zistili parametre, ktoré môete makru AC_DEFINEda. Syntax je:AC_DEFINE(premenna, hodnota, popis)Opis sa objaví v súboroch config.h.in a config.h. Skúste si oba tieto súbory prezrie!Keby ste potrebovali dlhší opis ako jedno slovo (èo by som opä odporúèal), uzavrite hoako v našom príklade do „úvodzoviek“ v podobe hranatých zátvoriek (to platí nielen pretoto makro, ale všeobecne v makrojazyku M4).Èasto sa môe sta, e vám nestaèí iba monos nieèo definova alebo nedefinova, nie−kedy môe by dôleitá práve hodnota definície, ktorá sa môe meni v závislosti od niekto−rých okolností, ktoré zistí configure poèas svojho behu. Keby ste chceli poui nieèo také:$foo_var=mooAC_DEFINE(FOO, $foo_var, [Foo...])po otvorení config.h by ste uvideli takýto riadok:#define FOO $foo_vara nie#define FOO "moo"ako by ste oèakávali. Ak chcete dosiahnu iné správanie sa configure, musíte poui na−miesto makra AC_DEFINE makro AC_DEFINE_UNQUOTED, ktoré sa bude správa presnepod¾a oèakávania.ZÁVER. A je tu koniec nášho seriálu. Za nieèo vyše roka, èo sme sa spolu stretávali, stemali monos nadobudnú vedomosti, ktoré môu u¾ahèi ivot unixového programátoraa takisto pomôu sprostredkova vaše diela èo najväèšiemu poètu pouívate¾ov na naj−rôznejších konfiguráciách poèítaèov.Keby vám poskytnuté informácie nepostaèovali a chceli by ste získa ïalšie informácie ztejto oblasti, môem vás odkáza na viacero zdrojov. V prvom rade je to dokumentácia k jed−notlivým programom, hlavne info automake, info autoconf a info make. Existuje viacero zdro−jov, ktoré mi kedysi pomohli – skúste poh¾ada tutoriály na danú tému cez Google.com. No ana záver rozsiahlejšia kniha v elektronickej podobe – David MacKenzie: Autoconf, Automakeand Libtool, ktorá mi takisto ve¾mi pomohla aj pri tvorbe tohto seriálu.Na záver by som sa chcel poïakova všetkým èitate¾om za ich poznámky i trpezlivos,rovnako aj redakcii za poskytnutý priestor. Keby ste mali akéko¾vek otázky èi problémyspojené s preberanou látkou, ozvite sa mi, adresu nájdete v tirái.Oto Komiòák136 PC REVUE 4/2003

S E R V I STipy a triky pre WindowsMáme tu apríl a s ním aj Ve¾kú noc, tak preèo si neukázazopár Easter eggs – „ve¾konoèných vajíèok“?WINDOWS MECD alebo disketa? Èo myslíte, aké médium pod¾a váspatrí do CD−ROM mechaniky? Áno, CD médium. Ale pod¾aprogramátorov z Microsoftu je to disketa. Neveríte? Staèí,ak v Tento poèítaè kliknete na ikonu CD−ROM mechaniky,v ktorej nie je iadne médium. Dostanete hlásenie podob−né tomu na obrázku è. 1.Obr. 3Prehrávanie filmu v Skicárion stále beí. Ak však film zastavíte vo Windows MediaPlayer, zastaví sa aj v Skicári.ADOBE PHOTOSHOP 7Merlin. Chcete vidie maskota programátorského tímu?Uistite sa, e máte zapnutú paletu Vrstvy (Windows |Layers). Stlaète a drte Alt + CTRL, kliknite na hornúpravú šípku na palete Vrstvy a za neustáleho drania Alt+ CTRL a ¾avého tlaèidla myši na vo¾bu Palette Options.Zobrazí sa obrázok Merlina.Splash Screen. V Adobe Photoshop 7 sa skrýva ešte jednoprekvapenie. Je to alternatívny Splash Screen s kódovýmoznaèením verzie (obr. 4). Staèí, ak pridríte Alt + Ctrl az menu Help zvolíte About Photoshop. Tento Easter Eggfunguje aj v Adobe ImageReady 7.WINAMP 3Na záloke About Winamp je zobrazené animované logoWinamp 3. Ak naò kliknete, zaène sa animova ináè. Aknaò kliknete ešte raz, bude sa animova opä ináè. TretímObr.1 Pod¾a Microsoftu patria do CD−ROMmechaniky disketyWindows ME alebo 98. Urèite poznáte pozadie pome−nované Windows ME. Fyzicky sa na disku nachádza vC:\Windows\Web\Wallpaper\Windows ME.html. Otvor−te ho v Internet Exploreri a pozrite sa pozornejšie na ná−zov okna v ¾avom hornom rohu. Áno, vidíte dobre. Je tamWindows 98 (obr. 2). Vidno, e si programátori na Win−dows ME nedali a tak zálea.Obr. 4 Adobe Photoshop (alternatívny splash screen) Obr. 5 Animované logo Winamp 3Obr. 2 Opä na nieèo zabudli...WINDOWS XPSchránka a video. Spustite si Skicár a Windows MedialPlayer. Vo Windows Media Player si spuste nejaký film azväèšite ho na celú obrazovku. Poèas sledovania filmustlaète PrintScreen, nechajte film bea a prepnite sa doSkicára. Tu stlaète CTRL + V. Výsledkom je film prehráva−ný v Skicári (obr. 3)!!! Môete cezeò kresli alebo písa akliknutím sa vrátite k pôvodnej animácii (obr. 5).Kliknite na záloku Credits. Zaènú sa objavova menáspolupracovníkov v urèitej farbe. Ak sa prepnete na inúzáloku a potom spä, budú sa objavova mená spolupra−covníkov v inej farbe.Igor KulmanPoradòa: Questions & Answers (Q&A)PREHRIEVANIE GRAFICKEJ KARTYQ: Prosím vás o pomoc pri mojom probléme s grafickou kar−tou. Prednedávnom som zistil, e moja grafika (Inno 3DTornado GeForce4 MX 440) sa nadmerne prehrieva (vlast−ním ju asi 3 mesiace). Niektoré èasti sú také teplé, e nanich neudrím ruku dlhšie ako 5 sekúnd. Urèite majú viacako 70 stupòov. Pritom chod poèítaèa je normálny a ani nanajnovších hrách som nepocítil, e by sa s kartou nieèo dialo.Pýtal som sa ¾udí, ktorí poznajú èipy GeForce, a dostalsom odpoveï, e je to normálne. Mne sa však nepozdáva,e na nej neudrím ruku ani na pár sekúnd. Môete mipoveda, aká je asi normálna prevádzková teplota tohtotypu karty? Môe by karta chybná, keï všetko beí, akomá? Prosím vás, odpovedzte, vopred ïakujem.Moja zostava: CPU: Athlon XP 1,6; MB: Microstar KT3Ultra, èipová súprava VIA Apollo KT 333; grafika: Inno 3DTornado GeForce4 MX 440, 64 MB DDR; RAM: PQI 256 MBDDR, 266 MHz. Rastislav Rozenberg, Hliník nad HronomA: VGA sa postupom èasu vypracovali podobne ako CPU– sú rýchlejšie, robené nároènejšou technikou, ale o toviac ich je potrebné chladi. Napokon niektoré najnovšieVGA majú viac tranzistorov ako PIII, na ktoré je u potreb−né osadi poriadny chladiè. Na druhej strane sú VGA o nie−èo menej citlivé na vyššie teploty.Z vlastných skúseností môem potvrdi, e èipy od nVidiesa znaène zahrievajú (prst tam nie je moné udra), no nie−len èipy, ale aj pamäte a ïalšie súèiastky, hlavne pri prvýchvýrobkoch. Predávané bené chladièe by však mali postaèo−va (hoci èasto po pár týdòoch sú hluèné a je lepšie ich vy−meni) a VGA nehrozí porucha. Dokonca ak je dobrá skrinkaa nastavené vetranie, ani po poruche samotného chladièa.Ak potrebujete PC pouíva celý deò a v graficky nároènýchaplikáciách, je lepšie kúpi VGA od výrobcu, ktorý sa špecia−lizuje na chladenie VGA (myslím, e napr. Sparkle alebo nie−ktoré drahšie znaèky), prípadne doplni chladiè na/nad VGA(mne sa napr. osvedèilo zakúpenie obyèajného ve¾kého vet−ráèika do zdroja pribline za 150 Sk a jeho svojpomocnámontá pomocou „špagátikov“ kolmo na VGA; výhodou je,e súèasne chladí aj RAM a CPU).Pokia¾ však nepozorujete iadne problémy pri práci a zPC nestúpa dym, je všetko v poriadku ☺.-ds-BOOT MANAGER A PROBLÉM S DMAQ: Mám HD rozdelený na tri rovnaké èasti, na C mám in−štalovaný Win98SE a ostatné programy a na D by som chcelnainštalova takisto Win98SE, ale len s nutnými ovládaèmi aprogramami na grabovanie z TV karty a audio, niè viac, èiecez nejaký boot manaér, napr. Boot−US, by som si vybral sys−tém, ktorý chcem spusti, len neviem, ako na to. Druhý prob−lém mám s DMA, ktoré nejde zapnú na CD−RW, DVD mecha−niku a v prípade HD vôbec nie je v ponuke. Moja zostava jenasledujúca: MB ABIT BX 133Raid, 256 MB RAM PC133, PIII700 taktovaný na 933 MHz, grafika Inno 3D G2 MX400 64 MB,zvuk Creative Live! 1024, modem Actiontec 56K PCI pro, TVkarta Zoltrix Genie Wonder Pro, HD WD 40 GB 7200 rpm ATA100, DVD Sony DDU 1621, CD−RW Sony CRX175A1, HD jezapojený do radièa ATA 100 sám ako master, CD−RW mecha−nika je zapojená na IDE1 ako master a DVD mechanika je zapo−jená do IDE2 ako master. Raso (norton@nextra.sk)A: 1. Dobrý, ale komerèný boot manager sa dodáva spolu sprogramom Partition Magic (dnes asi 7. verzia). Ten je aj jed−noduchý, aj ve¾mi úèinný. Ïalšie sú takisto k dispozícii (napr.zadarmo aj pod Linuxom). Vo vašom prípade neviem presneodpoveda, pretoe mám pomerne málo informácií.Problém môe by aj v rozdelenom disku (neodporúèam diskdeli na rovnaké èasti – aj pre preh¾ad). Takisto som ešteneskúšal, èi je moné ma Win98 na dvoch diskoch súèasne,hoci teoreticky by to malo by moné.4/2003 PC REVUE 137

S E R V I S2. Problém je v MB. Toti daná MB má tzv. radiè High Point,ktorý vyaduje špeciálny ovládaè a pomocou neho sa disknainštaluje ako SCSI disk. Myslím, e po jeho doinštalova−ní (je potrebné ešte skontrolova BIOS) by mal pracovasprávne, hoci DMA sa aj tak nebude da zapnú (disk hou bude ma aktívny). Pri CD−RW je potrebné pozrie hlav−ne nastavenia v BIOS−e a dobré je da ju na jeden spoloè−ný kábel s DVD, ale nie na ATA 100. Pokia¾ si spomínam,pri týchto doskách bol problém aj s tým, ako mali byzapojené, a pri istej konfigurácii boli problémy, ktoré riešilupgrade BIOS−u. Odporúèam pozrie aj na stránku výrob−cu (www.abit.com.tw).-ds-NASTAVENIE AUTOMATICKÉHO VYPNUTIAPC VO WIN XPQ: Chcel by som sa vás spýta, ako sa dá nastavi vo Win−dows XP automatické vypnutie poèítaèa. Vdy, keï dámTurn Off, musím manuálne vypnú PC. U si pomaly pri−padám, ako keby som mal nejaký Pentium 100 MHz ☺.Mám skrinku ATX a urèite toto vypínanie podporuje, lebona Win 98 SE sa PC vypínal sám. Za odpoveï vopred ïaku−jem. David Borovka (bororo@stonline.sk)A: V Control Paneli v PowerOptions treba zapnú podpo−ru APM a potom reštartova poèítaè. Mimochodom, po−wer management nezávisí od frekvencie procesora – „ne−jakého Pentia 100 MHz“ ☺.-pg-FREKVENCIA CPUQ: Kúpil som si procesor Intel Celeron 1,2 GHz, a keï somho vloil do dosky a naštartoval PC, všetko prebehlo vporiadku – okrem toho, e vo Windows mi pracuje nafrekvencii 800 MHz, a poèul som, e by som to mal niekdenastavi v BIOS−e, ale neviem kde. Nemyslíte si, e mojadoska podporuje maximálne 800 MHz, ale jej maximum je1,2 GHz. Je to znaèka MSI MS−6337 LE5, kúpená v leteminulého roka. Dúfam, e mi budete vedie poradi. Ïa−kujem. stanko.rastislav@nextra.skA: Základná doska MSI MS−6337 LE5 podporuje procesorCeleron s frekvencoiu 1,2 GHz. Ale ak máte starší BIOS,môe zobrazova nesprávnu frekvenciu CPU. Preto vámodporúèam upgrade BIOS−u na poslednú verziu 7.3, ktorúsi môete stiahnu zo stránky http://www.msi.com.tw/program/support/bios/bos/spt_bos_detail.php?UID=17&NAME=MS−6337%20Ver5.0.-ja-MAIL BOMBERQ: Obraciam sa na vás s prosbou o pomoc. Mám pripoje−nie na internet cez ST Online a poštu si sahujem pomo−cou Outlook Express 5.50 SK. Problém je v tom, e odistého èasu mi do schránky príde naraz aj 100 mailov sve¾kosou 2 – 3 kb z úplne neznámej emailovej adresy. Vovlastnostiach mailu bol uvedený „X−Mailer: Phasma 1.4Pro by ad4“. Zdá sa mi, e ide o nejaký mail bombingalebo nieèo také. Chcel by som sa preto opýta, èi sa dázabráni tomu, aby mi takéto maily prišli na e−mail? Zaodpoveï vopred ïakujem. Andrej Durove (andrejdurove@stonline.sk)A: Áno, ide o program typu mail bomber. Ochrana protitakémuto útoku nie je jednoduchá. V prvom rade si trebauvedomi, e takýto útok nie je vecou náhody, ale niektovám tieto maily cielene posiela. V prípade, e sa to dejeopakovane, kontaktujte svojho providera a opíšte mu svojproblém. Provider by sa mohol pokúsi útoèníka zabloko−va, prípadne od neho poadujte ochranu proti mail bombprogramom. V krajnom prípade, ak u providera neuspe−jete alebo jeho opatrenia budú neúèinné, bude najlepšiezmeni názov vášho emailového konta a potom svojuemailovú adresu posla len úzkemu kruhu ¾udí, ktorí majúvašu dôveru.-ja-VYPÍNANIE PC POD WIN XP PROFESSIONALQ: Mám len taký menší problém, ak sa to tak dá nazva,s OS Windows XP Professional. Vcelku som s týmto OSve¾mi spokojný, èo sa o predošlých verziách nedá poveda.Èo ma trápi, je, e keï dám vypnú poèítaè, dlhšie mutrvá, kým sa úplne vypne. V predošlých verziách Windows98 SE a Me sa mi to v momente vyplo. Neviem, èi to takmá by, ak áno, nedalo by sa to nejako skráti? A ak nie,mohli by ste mi poradi, èo by sa s tým problémom dalorobi? Váš verný èitate¾ Andrej.A: Vzh¾adom na odlišnú architektúru systému WindowsXP(NT) trvá vypínanie poèítaèa dlhšie ako pri systémochWindows 98/ME, ale aj tu je moné ho skráti: Skúste predvypnutím odhlási všetkých prihlásených pouívate¾ov pomo−cou Logoff. Ïalej odinštalujte nepotrebné programy. Všetkydisky skontrolujte na chyby, spustite aj Disk cleanup (Start,Run a napíšte cleanmgr) a nakoniec disky defragmentujte.Takisto si skúste vytvori permanentný swapovací súbor sminimálnou ve¾kosou rovnajúcou sa dvojnásobnej ve¾kostipamäte RAM a s horným limitom rovnajúcim sa trojnásobkuve¾kosti RAM alebo väèším (nastavenie swapovacieho súborunájdete v Start, My Computer, Properties, Advanced, Per−formance Options, Change).-ja-PROGRAMY PRE DIGITÁLNE FOTOAPARÁTYQ: Mám otázku týkajúcu sa digitálnych fotoaparátov. Po−èul som, e existujú špeciálne programy, ktoré sa pomo−cou PC nakopírujú na flash kartu a digitálny fotoaparát ichpotom dokáe pouíva. Ide o bené kancelárske progra−my, plánovacie kalendáre, hry a pod. Na fotoaparáte sapotom ovládajú pomocou menu – tlaèidiel. Vedeli by stemi o tom napísa nieèo viac, prípadne poradi web, naktorom by som to našiel? Vopred ïakujem. Oldrich Je−linek (olojele@hotmail.com)A: Niektoré zo spomínaných moností (kalendár, pláno−vaè, jednoduché spracovanie obrázkov, v iadnom prípa−de však nie aplikácie typu Office) podporoval operaènýsystém pre digitálne fotoaparáty z produkcie firmyDigita. Ten mali vo svojich fotoaparátoch nasadený spo−loènosti Kodak (je ešte aj v niektorých súèasných lacne−jších modeloch) a Minolta. Svojho èasu (asi pred dvomarokmi) boli k dispozícii beta verzie. V súèasnosti všakneviem ani o jednom komerène dostupnom programepre tento typ operaèného systému. Podobne ako v prí−pade iných nedošlo toti k reálnemu nasadeniu tejtotechnológie do praxe.-po-RIPOVANIE DVD DO DIVX FORMÁTUQ: Chcel by som vás poprosi o radu oh¾adom DivX. Akosa dá „ripnú“ DVD do DivX formátu, ale s AC−3 audiom.Mám doma nejaký kodek, ktorý by to mal podporova, alevôbec netuším, ako to mám nejakému DVD ripperu (napr.DVDx) prikáza. Respektíve viem, ako „ripnú“ AC−3 audio,ale to spraví len do samostatného súboru *.ac3. No a stým neviem, èo ïalej. Za pomoc a odpoveï vopred ïaku−jem. RISHO (rishchu@zoznam.sk)A: Na ripovanie DVD do AVI (èie DivX) existuje mnohoprogramov. Môete vyskúša DVD2AVI, RIP IT ALL, cladDVD XP. Ide o freeware. Vyskúšaný bol program RIP IT ALL.Musíte ma nainštalovaný Kodek AC3!-jz-NASTAVENIE IRDAQ: Mám v PC Infraport, v BIOS−e nastavený ako COM2,ale programy mi ho ako COM2 nenájdu, dokonca ani akonijaký iný port. Raz sa mi to podarilo nastavi, ale uneviem ako – urobil som si virtuálny port, ktorý bol akoCOM4, a všetko išlo. Tie programy sú toti len na exter−né porty, a nie na interný, ako mám ja. Teraz som všakpreinštaloval operaèný systém a u neviem, ako sa mi topodarilo vtedy da dokopy. Port funguje aj takto, ale ibav prostredí WinME. Ïakujem za pomoc. Vetti (szsm@stonline.sk)A: Na IrDA je najlepšie v BIOS−e nastavi COM4. COM1 aCOM2 sa toti štandardne pouívajú na MB a následnemôu vznika problémy. Potom treba da pozor na nasta−venie prenosovej rýchlosti IrDA, mód prenosu a pod.Odporúèam v BIOS−e zada Default hodnoty a následneodblokova IrDA (ten je toti štandardne deaktivovaný).Následná èistá inštalácia akéhoko¾vek OS by ho malasprávne rozpozna. Ešte upozorním, e obèas vzniká prob−lém aj s „káblikom a oèkom“, pripojenými na MB. Je po−trebné skontrolova správnu orientáciu, dobré do¾ahnutiekontaktov a pod.-ds-PREINŠTALOVANIE WINDOWS 2000Q: Potreboval by som preinštalova OS Windows 2000 Pro−fessional cz na Windows 98 SE sk, ale tak, aby som nestratildáta na poèítaèi (bez formátovania), lebo všetky jednotky(lokálne disky: 2 kusy + systémový sú na NTFS) – je iba jedenfyzicky HDD! Ide mi o to, aby som nestratil dáta ani z jednej,ani z druhej, ani zo systémovej logickej jednotky. Jano PetiA: Ak som to správne pochopil, máte jeden disk a na òomtri oddiely („disk“ c:, d:, a e:), prièom všetky sú vo formá−te NTFS. A chcete nainštalova len Windows 98. Ak je totak, postupoval by som takto:1. Vybral si ten oddiel, kde sa mi „zmestia“ všetky potreb−ne dáta, ale nemal by to by c:. Povedzme c: je 10 GB, d:je 5 GB a e: je takisto 5 GB. Vyberieme asi d: alebo e: adáta upravíme tak, aby sa tam všetky zmestili (mám namysli len dokumenty, cenné súbory, save z hier a pod. Niesystém, inštalované programy... V princípe to, èo nemô−eme da na disketu, nemáme na CD atï.).2. Z tohto oddielu by som všetky dáta presunul do zá−loného adresára na inom oddiele tak, aby na òom ne−ostalo niè dôleité a bolo moné ho sformátova.3. Previedol by som tento oddiel pri formátovaní na FAT 32.4. Na tento oddiel by som uloil všetky záloné súbory.5. Podobným spôsobom by som previedol aj ïalší oddielna FAT 32 okrem systémového (t. j. kde sa nachádza Win−dows).6. Najlepšie pod fdiskom (spod DOS – systémová disketa)by som odstránil zvyšný oddiel ako NTFS a vytvoril novýako FAT 32.7. Naformátoval by som ho a nainštaloval tam Win98.Toto je moné, samozrejme, urobi aj ináè. Napríklad po−mocou komerèného programu Partition Magic (existujú ajpodobné free, no nie všetky majú dostatoènú podporu NTFS)priamo spod Windows (prevedie všetky oddiely na iný systémsúborov a následne je moné len sformátova a inštalova)alebo vyui monos záloh na CD/HDD atï. Osobne sa všakvyhýbam podobným zmenám súborového systému a radšejpri inštalácii W2k, XP... na NTFS prevádzam len systémovýoddiel a ostatné, urèené na dáta, ponechávam ako FAT 32.Môj názor je toti ten, e najlepšie vytvorená tabu¾ka v MBR anásledná stabilita, bezpeènos dát a pod. sa dosiahne delenímdisku a jeho formátovaním ako celku, t. j. hneï na zaèiatku.Na záver poznámka: Pri formátovaní sa strácajú dáta lenz toho disku/logickej jednotky, ktorá sa aktuálne formátuje,teda keï napíšem format d:, stratím dáta len z d:, a nie z c:.Následne je moné na takto vyèistenú jednotku presunúdáta z iného oddielu a potom aj ten sformátova. Pozor všakpri presúvaní, aby názvy súborov ostali zachované, je potreb−né kopírovanie a presun urobi v reime Windows.Preto sa c: formátuje nakoniec.Dodatok: Ak chcete uvedenú èinnos vykona pre hra−nie hier, je moné nainštalova WinXP (hlavne ak mátenovší HW) a ten môe zachova doterajší systém súborova umoní aj spustenie viacerých programov, ktoré podW2k nefungujú.-ds-VIACERÉ OS NA DISKUQ: Môem ma na jednom hard disku viacej OS? Netrebarozdeli disk, prípadne na to nie je nejaký program? Skúšalsom da na môj poèítaè Win98 SE a WinXP, ale vdy mi šlospusti len jeden. Keï som odstránil W98 SE, tak mi nazaèiatku, keï spustím poèítaè, dá na výber WinXP a Mic−rosoft Windows. Ale keï dám Microsoft Windows, tak mivypíše neplatný disk. Nedalo by sa to nejako odstráni?Michal Oravec, Topo¾èany (command@inmail.sk)A: Na bezchybnú prácu viacerých OS je dobré ma ich nasamostatných diskoch alebo oddieloch disku. To znamená„rozdeli“ disk na viacero èastí, napr. pomocou programufdisk (súèas kadej distribúcie Windows). Následne sa in−štaluje Win98 a a potom WinXP, pretoe Win98 je menejpriate¾ský k iným OS a prepisuje zavádzací sektor disku, t.j. disk potom nedokáe urèi, e tam je aj iný OS.Vyuitie programu fdisk však nièí všetky dáta na diskua následne je potrebné disk formátova a inštalova OS.Odstráni sa tým však aj problém s vo¾bou.-ds-Daniel Sládek, Peter Gallo, Ján Andrejkoviè, Peter Orviský,Ján Zborovjan138 PC REVUE 4/2003

S E R V I SMEDIA KLUB / VÝBER Z PONUKYCD TITULYBANDITS: PHOENIX RISINGV pustatine vládnu strašné klany,navzájom bojujúce o benzín,muníciu a náhradné diely. Navznešené Jericho si vonku brúsiazuby banditi. Vrhnite sa do akcievo svete plnom vrakov a šrotu.Napáchajte škody v rozsiahlejkampani pre jedného hráèa.PARADISE CRACKEDSvet, v ktorom je kadý šastný.Svet, kde si všetci môu robi, èochcú. No celý tento svet jev podruèí jedného centrálnehopoèítaèa... Dobrodrustvo mla−dého hackera a jeho priate¾ov,ktoré bolo inšpirované knihamiW. Gibsona a P. K. Dicka.CRAZY FACTORYSte hrdým vlastníkom opustenejtovárne – a svojskej spoloènosti!Investujte do výskumu a vývoja,nauète sa základy predajaa marketingu. Zaènite predávastrelené výrobky. Špehujte kon−kurenciu a ukradnite jej nápady,sabotujte stroje.DELTA FORCE: BLACK HAWK DOWNV roku 1993 došlo v somálskomMogadiše k incidentu medzijednotkami americkej armádya miestnymi rebelmi. Bola tokrvavá šarvátka, ktorú môeteteraz prei na vlastnej koi.K dispozícii budete ma rovnakézbrane ako vojaci v Mogadiše.Cena: 699 SkObjednávkový kód:CD42003−200Cena: 699 SkObjednávkový kód:Cena: 599 SkCena: 1299 SkCD42003−201 Objednávkový kód: CD42003−202 Objednávkový kód: CD42003−203KNIHYFREEBSD + CDFreeBSD je výkonný operaènýsystém profesionálnych kvalít,zaloený na systéme 4.4BSD akompatibilný so systémom Unix.Publikácia je podrobným sprie−vodcom operaèným systémomFreeBSD pre vývojárov. Obsahujevšetky detaily inštalácie, vyuitiaa optimalizácie FreeBSD. Súèasou je inštalaèné CD,na ktorom nájdete všetko, èo potrebujete.Autor: Jim Mock Vydavate¾: Neocortex Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 629Cena: 1009 SkObjednávkový kód: 529K42003ANADOBE PHOTOSHOP 7.0Oficiálny výukový kurz + CDKniha vás nauèí vytvára obrázky,realizova ich úpravy a optima−lizáciu na vyuitie v tlaèi aj nainternete. V sérii lekcií sa nauèítetajomstvá práce s vrstvami, novéschopnosti retušovacíchnástrojov, animácie i „rollover“efekty pre web a ve¾a ïalšíchvecí. Priloené CD obsahuje skúšobnú verziu AdobePhotoshop 7.0 a súbory k jednotlivým lekciám.Autor: Debbi Fortnely Vydavate¾: SoftPress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 528Cena: 999 SkObjednávkový kód:TVORBA WEBOVÝCH STRÁNOK– pre úplných zaèiatoèníkov + CDPríruèka vás nauèí navrhovaa vytvára jednotlivé stránkyi celé prezentácie vyuívajúcenajnovšie technológie, a toza pouitia minima odbornýchtermínov a zloitého programo−vania. Na priloenom CD nájdeteskúšobné verzie komerènýchprogramov a kompletné verzie ostatných programov,ktoré sú opísané v knihe.Autor: Todd Stauffer Vydavate¾: SoftPress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 560Cena: 837 SkObjednávkový kód:QUARKXPRESS 5 PRO WINDOWSA MACINTOSHKniha zahàòa nové vlastnosti,ako sú nástroje pre web design,prácu s vrstvami a exportdo XML. Ponúka ¾ahký vizuálnyprístup ku QuarkXPressupomocou obrázkov, ktoré vásprevedú aplikáciami a naznaèia,èo máte robi. Funguje akoreferenèná príruèka – nájdete tu témy, ktoré vászaujmú, a hneï sa dáte do práce.Autor: Elaine Weinmann a Peter Lourekas Vydavate¾:Softpress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 496Cena: 837 SkObjednávkový kód:530K42003AN 531K42003AN 532K42003ANPOWERPOINT V KANCELÁØITypické èinnosti krok za krokemKniha vás s programom obozná−mi pod¾a postupu, ktorým bude−te spracúva prezentáciu. Zaèínasa vytvorením scenára, pokraèujezberom dát, ich rozmiestnenímna jednotlivé snímky, dokonèe−ním vzh¾adu a vytvorenímprechodov a animácie. Ve¾acenných rád, tipov a trikov tu nájde široká škála admi−nistratívnych pracovníkov.Autor: Josef Pecinovský Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 152Cena: 216 SkObjednávkový kód: 533K42003GNAUÈTE SE JAVA 2 MICRO EDITIONPohotová pøíruèkaJednou z najrýchlejšie sa rozví−jajúcich oblastí je programovaniemobilných telefónov a impodobných zariadení. Kniha jepríruèkou pre kadého, kto sachce nauèi programova mobil−né telefóny a vytvára pre ne nie−len samostatné aplikácie, ale ajvyui ich mobilitu v spojení s výpoètovým výkonom adátovou kapacitou serverov.Autor: Qusay H. Mahmoud Vydavate¾: GRADA Poèet strán: 264Cena: 423 SkObjednávkový kód:LINUX MANDRAKE 9.0Instalaèní pøíruèka + 3 × CDV tomto komplete nájdete natroch CD základnú distribúciuLinux Mandrake 9.0: linuxovéjadro (kernel) 2.4.19, bohatývýber grafických prostredí (nielenKDE, GNOME…), kancelárskebalíky OpenOffice, Koffice,webové prehliadaèe Mozilla,Konqueror, Galeon, spracovanie grafiky (GIMP), hudby(XMMS) a videa (Xine), ICQ, servery Apache, PHP atï.Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 56HERNÍ MEGAMIX + 5 × CDHerný megamix obsahuje viacne 130 hier. Na piatich CDnájdete to najlepšie, èo jek dispozícii zadarmo: freeware –adventúry, akèné hry, arkády,logické hry, simulátory, športovéhry, elektronické automaty,DirectX, WinZip, históriu 3Dakèných hier a rýchle kolesá a iné. Ako bonus je tuoff−line verzia herného magazínu a ostrá hra Temelín.Autor: Ondøej Pohl Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 96Cena: 443 SkCena: 435 Sk534K42003G Objednávkový kód: 535K42003C Objednávkový kód: 536K42003CTESTY IQCvièení a testy s øešenímChystáte sa na prijímací pohovoralebo budete absolvova skúšky,na ktorých vás neminie všeobec−ný test inteligencie? Táto knihavám ponúka súhrn štandardnýchcvièení spolu s ich riešeniami.Hlavným zámerom bolo vytvoribanku modelových príkladov,ktoré by umoòovali precvièi si testy inteligenciev reprezentatívnej šírke.Autori: Philip Carter, Ken Russell Vydavate¾:Computer Press Poèet strán: 170Cena: 280 SkObjednávkový kód:EFEKTIVNÍ PUBLIC RELATIONSA MEDIA RELATIONSKniha je urèená pre malé firmy,zároveò bude uitoèná pre stred−né a ve¾ké spoloènosti i pre ve¾kékorporácie. Urèite poslúii študentom a zaèiatoèníkom akoúvod do problematiky. Publikáciaobsahuje kapitoly o tom, akozabezpeèi pozitívnu publicitu,ako sa dosta do novín, ako písa a spo¾ahlivo rozosie−la tlaèové správy, ako robi PR na internete a iné.Autor: Pavel Pospíšil Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 154Cena: 285 SkObjednávkový kód:WINDOWS XPTajemství a kouzla pøíkazového øádkuO tom, e príkazový riadok nie jelen nadbytoèným pozostatkomDOS−ových aplikácií, ale ideo plnohodnotnú 32−bitovúaplikáciu, ktorá len namiestoikon a grafických symbolovpouíva jednoduchý text, váspresvedèí táto kniha. Nauèí váspouíva nielen základné príkazy, ale aj rozšírenémonosti špecifické pre Windows XP.Autor: Michal Politzer Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 84Cena: 145 SkObjednávkový kód:OPENOFFICE.ORGUivatelská pøíruèka + CDOpenOffice je plnohodnotnýkancelársky balík, v ktorommôete vytvára texty, tabu¾ky,prezentácie a uklada ichvo formátoch bených vMicrosoft Office, aby bolièitate¾né i pre pouívate¾ov.Nauèíte sa inštalova v systémochLinux, Windows i Solaris. Priloené CD je s kompletný−mi inštalaènými súbormi.Autor: Michal Politzer Vydavate¾: Computer Press Poèet strán: 84Cena: 145 SkObjednávkový kód:537K42003C 538K42003C 539K42003C 540K42003CUvedené CD−ROMa kniné titulysi môete objednaprostredníctvomvloenéhoobjednávkového lístkaalebo v internetovomobchodewww.itstore.sk,kde nájdete kompletnúponuku titulov spolus anotáciami.NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENAAnglicko – slovenský, slovensko – anglický CD82000−66 699 SkCelá rodina milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 Skmultimediálny slovníkCommandos 2 CD102001−144 1599 SkAnother War CD112002−185 999 SkEurotran 2000 – prekladaè ang. CD699−19 1169 SkAutoškola CD72002−174 499 Skinternetových stránokÈeské kliparty 2CD22001−92B592 SkKilometrovník Európy CD42001−106 1399 SkDomácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 SkMultimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 SkDomácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 SkOperation Flashpoint CD72001−131 999 SkDomáci uèite¾ nemèinyCD52001−115B999 SkTime Machine + Devil Inside – CD92002−179 399 SkLanguage Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 SkGame 4U SpecialNHL 2003 CD112002−184 1699 SkToca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 SkPC Elektro 2 CD42000−59 399 SkTS detský kútik II CD62002−173 699 SkPC na maximum CD72001−134 399 SkWarcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 SkAnglicky efektivnì CD102000−76 999 Sk James Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 SkNìmèina efektivnìCD102000−76B999 Sk The Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 SkCelá rodina milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 Sk SIM CITY 4 CD32003−196 1799 Sk4/2003 PC REVUE 139

S E R V I SHardvér pod lupou / 3. èas: MikroprocesorAlfou a omegou kadého stolného PC jemikroprocesor. Tentoraz vás oboznámimes touto hardvérovou súèasou na najzá−kladnejšej úrovni. Nebudeme rozoberavšetky inštrukcie a inštrukèné súpravy sú−èasných i dávno minulých typov proceso−rov. Budeme sa venova aktuálnemu nor−málu z h¾adiska cenovej a výkonnostnejprístupnosti ku koncovému pouívate¾o−vi. Povieme si nieèo o procesoroch Intel,ale vzh¾adom na to, e AMD má väèšiezastúpenie nielen na slovenskom trhu,bude tento èlánok viac zameraný právena procesory tejto znaèky. Vysvetlíme siaj základné postupy pretaktovania. K pre−taktovaniu bezpochyby patrí i kvalitnéchladenie, ktorého problémy a alternatívysi rozoberieme na záver.ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA.Mikroprocesor do istej miery urèuje výkonpoèítaèa. Skladá sa z dvoch základnýchèastí. Operaèná èas má za úlohu vykoná−va aritmetické a logické operácie s ope−randmi na základe povelov z riadiacej èas−ti. O výsledku informuje riadiacu èas pro−stredníctvom príznakov. Operaènú èas mô−eme rozdeli na aritmeticko−logickú jed−notku (ALU – Arithmetic−logic Unit), ktorávykonáva všetky operácie s operandmi, aregistre, ktoré slúia na prechodné uloe−nie operandov, ako aj na uloenie výsled−kov operácií. V neposlednom rade obsa−huje aj komunikaèné obvody, ktoré umo−òujú vykonávanie prenosu medzi registra−mi. Z fyzického h¾adiska sú konštruovanéako multiplexory, respektíve demultiplexo−ry alebo ako zbernice. Operaèná èas in−formuje riadiacu èas príznakmi. Ako prí−klad uvediem príznak záporného výsledku,príznak nulového výsledku alebo príznakpreteèenia, prechodu do vyššieho radu apodobne. Riadiaca èas procesora usku−toèòuje výber a dekódovanie inštrukcií,dbá na ich vykonanie a zároveò riadi spo−luprácu procesora s okolím. Inštrukcia jepríkaz pre procesor, ktorá mu urèuje, akúèinnos má vykonáva. Samotná inštrukciasa skladá z viacerých polí. Kód operáciešpecifikuje operáciu, ktorá sa má vykona.Pole spôsobu adresovania urèuje, akýmspôsobom získame adresu a kde sa nachá−dzajú operandy. Adresové pole špecifikujekonkrétnu adresu pre operand, ktorý sanachádza zväèša v operaènej pamäti. In−štrukcie globálne delíme na presunové(MOV), výpoètové (napr. AND), skokové(JMP) a riadiace (INT). Presunové inštrukcieslúia na presun údajov medzi registramiprocesora, medzi registrom a pamäou,medzi registrom a vstupno−výstupným za−riadením alebo medzi pamäovými miesta−mi navzájom. Sústava inštrukcií tvorí mik−roprogram. Mikroprogram je uloený v pa−mäti mikroprogramov, ktorá je súèasouriadiaceho obvodu. Z obsahu pamäte mik−roinštrukcií sa dá zisti, e ich vykonanie sinevyaduje, aby procesor pristupoval k zber−nici v kadom cykle. To znamená, e zber−nica nie je absolútne vyuitá. V koneènomdôsledku ani poèas výberu a dekódovaniainštrukcií nie sú vyuité niektoré èasti pro−cesora. Musíme si tie uvedomi rozdielnurýchlos procesora a prístupu do pamäte.Z týchto dôvodov procesor obsahuje aj jed−notku predvýberu inštrukcií, ktorou sanebudeme zaobera. Toto je len struènácharakteristika toho tajomného na mikro−procesore (aj to mám výèitky svedomia z„okyptenia“ takých dôleitých informácií).Proces integrácie polovodièových sú−èiastok sa stále stupòuje nielen v mikro−procesorovej technike. V súèasnosti pouí−vaná technológia 0,13 µm dokáe do jad−ra integrova milióny polovodièových tran−zistorov. Vyššia frekvencia procesora nie jevdy daná novým jadrom procesora, alejeho testovaním, respektíve nastavením.Na základe maximálneho výsledku sa pod−dimenzuje a finálne sa nastaví prostredníc−tvom sústavy mostíkov. Nastavenie sa vy−konáva laserom. Dåka mostíkov je asi1,2 mm. Neraz je ich poddimenzovanie lenmarketingový ah (drahé, výkonnejšie pro−cesory dotujú menej výkonné), aj keï ide oten istý kus procesora, len s iným nastave−ním. To však u neplatí pri procesorochIntel, ktoré majú akési kovové puzdro, chrá−niace èip mikroprocesora. Na procesorochPentium 4 je takisto pouitá 0,13 µm tech−nológia so 14 000 000 polovodièových tran−zistorov. Procesor je vybavený 64−bitovouarchitektúru EPIC [Explicit Parallel Instruc−tion Computing, narrow VLIW (Very LongInstruction Word)] s podporou multiproce−sorových systémov.INŠTRUKÈNÉ SÚPRAVY FPU, MMXA 3DNOW. Na takmer všetkých proceso−roch je integrovaná aj jednotka operácií sèíslami s pohyblivou desatinnou èiarkou,ktorá sa nazýva FPU (Floating−Point Unit).V podstate ide o matematický koprocesor,ktorého ovládanie je totoné s predchá−dzajúcimi typmi matematických koproce−sorov. Dokáe pracova s ôsmimi typmi:16−bitové celé èíslo (Word Integer), 32−bi−tové celé èíslo (Short Integer), 64−bitovécelé èíslo (Long Integer), prièom pod poj−mom celé èísla myslíme uloenie èísla soznamienkom, zhustené BCD èíslo (PackedBCD) so znamienkom v 80 bitoch (zna−mienko je uloené v najvyššom bite takako pri celých èíslach), 32−bitové reálneèíslo (Single Precision), 64−bitové reálneèíslo (Double Precision) a 80−bitové reálneèíslo (Expanded Precision), ukladané pod¾aštandardu IEEE 754 (Institute of Electricaland Electronic Engineers). Do mantisy saukladajú binárne èíslice. Neukladajú sa nu−ly nachádzajúce sa na¾avo od poslednejnenulovej èíslice. Mantisa vyjadruje èíslo vtvare 1xxxxxxx. Exponent potom urèuje po−èet binárnych rádov, o ktoré musíme desa−tinnú èiarku posunú, aby sme dostalipoadované èíslo. Pokia¾ je exponent zá−porný, posúvame desatinnú èiarku do¾avaa naopak. Exponent je celé èíslo, ktoré mô−e by kladné alebo záporné. Nie je vyjad−rené v dvojkovom doplnkovom kóde, ale vkóde posunutej nuly. Pokia¾ je priestor nauloenie exponentu 8−bitový (single preci−sion), je k zapisovanému èíslu pripísanáhodnota 7Fh (127). Aj keï sa tento spôsobukladania èísla zdá zloitý, má jednu ve¾kúvýhodu. Nájdeme ju v jednoduchom po−rovnaní dvoch hodnôt reálnych èísel bezoh¾adu na ich šírku. Obe èísla porovnáva−me od znamienkového bitu smerom k naj−niším bitom. Len èo nájdeme rozdielnuhodnotu bitu, zistíme, ktoré èíslo je nume−ricky vyššie. Komunikácia procesora s FPUnie je tvorená oddeleným inštrukèným to−kom. Hneï ako procesor rozpozná, e jeinštrukcia urèená pre FPU, odovzdá ju naV/V bránu, urèenú na odovzdávanie príka−zu FPU. Pokia¾ FPU poaduje viacero infor−mácií, nastaví signál PEREQ (ProcessorExtension Request) do aktívnej úrovne.Pokia¾ FPU potrebuje prenies dáta, odo−vzdá ich prostredníctvom dátovej V/Vbrány (800000fCh). Poèas vykonávaniainštrukcie je nastavená úroveò signáluBUSY, to znamená, e procesor nemôeprijíma ïalšie príkazy FPU. V takomto prí−pade procesor èaká na dokonèenie èinnos−ti FPU. Procesory s multimediálnou tech−nológiou MMX (Multi Media eXtension)pouívajú packed data format. Dáta súkomprimované v 64−bitovom registri MMXalebo pamäovom operande ako 8 bajtov,4 word alebo 2 double word (celoèíselné140 PC REVUE 4/2003

dátové typy). Kompletné zoznamy inštruk−cií sú pre nás nepouite¾né a nadšenci siich u na internete nájdu...PRETAKTOVANIE. Nové procesory, kto−ré boli otestované, prechádzajú procesomnastavenia. My si teraz napíšeme nieèo oich prenastavení, ktoré je definované akonepovolený zásah, a teda takýmto krokomstrácame nárok uplatni si záruèné práva.Rád by som tie upozornil, e nenesiemiadnu zodpovednos za prípadné škodyvzniknuté neodbornou manipuláciou èipouitím hrubej sily. K nasledujúcim modi−fikáciám je potrebná dobrá hardvérovávýbava (matièná doska a chladiè) a štipka(èi radšej dve) technickej zruènosti (alebonadania?). Nastavenie nového mikropro−cesora sa realizuje s pouitím lasera, ktorýprepáli príslušné mostíky na keramickomtele mikroprocesora. Na obrázku dávamostík L1 binárnu hodnotu 1111, L3 1001a L4 0110. Všetky tieto mostíky urèujúkoneènú špecifikáciu procesora, najmämultiplikátor a ve¾kos napájacieho napä−tia. Ak chcete spozna presné binárne hod−noty, zavítajte na stránku http://www.ocinside.de. Tam zadáte násobiè a napä−tie a na prezentaènom procesore sa zob−razí potrebná úprava mostíkov. Korektné,no doèasné prepojenie mostíka je monéurobi pomocou polomäkkej ceruzky (gra−fit). Existujú aj fixky na opravy plošnýchspojov, ktoré sú lepšou investíciou akoceruzka. Najviac krutú, no trvácnu úpravudocielime spájkovaèkou s troškou cínu.Nemusím, dúfam, pripomína extrémnemalý rozmer mostíka, a tak pouívajtevýluène mikrospájku. Na zlepšenie orientá−cie a vnesenie akejsi osvety môem prezra−di, e mostíky L3 a L4 sú urèené preBP_FID násobiè FSB. Mostík L6 urèujeFID[0−3], takisto násobiè FSB. L7 je urèenýna nastavenie voltáe jadra. Mono padneotázka, naèo sú na procesore dva násobièejadra (BP_FID a FID)?! Jeden posiela infor−mácie matiènej doske (BP_FID) a druhýBIOS−u (FID). V prípade, ak tieto dve hod−noty nie sú zhodné, systém sa nespustí.Prerušenie mostíka nie je vôbec jednodu−chá záleitos, keïe jeho šírka je nieèovyše jedného milimetra. Potrebujetejemné nástroje a hlavne trpezlivos. Ne−snate sa hneï nastavova absurdné hod−noty. Skúšajte postupne stabilitu systému.Procesor podrobte nejakému zaaova−ciemu testu (benchmark). Na záver èasti opretaktovaní by som vás chcel upozornina internetovú fámu, ktorá vás láka„odcviknú“ pin, respektíve noièku proce−sora na úèel výhodného pretaktovania. Tí,èo to u vyskúšali, vedia, e to nie je prav−da. Skôr si nenávratne znièíte procesor,ako ho pretaktujete. V prípade, ak nechce−te robi takýto hrubý zásah do hardvéru,máte ešte monos postupne zvyšovafrekvenciu FSB. Samozrejme, potrebujetena to dobrú dosku, ktorá bude ochotnáprostredníctvom BIOS−u komunikova. Ajkeby váš procesor zniesol vyššiu frekvenciuFSB, musíte si uvedomi, e spolu s òouzvyšujete aj frekvenciu PCI a staèí ma cit−livé zariadenie PCI a poèítaè nebude štar−tova. Výhodou nových matièných dosiekje monos zdvihnutia FSB aj pri zapnu−tom poèítaèi príslušnou utilitou. Ako prí−klad uvediem moju skúsenos, keï priAMD XP 1700+ s chladièom TITAN (týmväèším) na matiènej doske MSI KT333 sami podarilo stabilné pretaktovanie z 1467MHz na 1638 MHz (FSB 133 na 150).CHLADENIE. Kadé elektronické zaria−denie produkuje straty vo forme tepelnejenergie. Je to neelaná premena energie,ktorú prakticky nedokáeme zastavi.Neexistujú toti dokonalé bezodporové èibezstratové materiály. To isté platí aj primikroprocesoroch. Ako sme u spomínali,procesor je polovodièová súèiastka. Polo−vodièový substrát vydrí maximálne 100 °C.Po zalovení v mysli si mono spomeniemena zákon zachovania energie a odovzdá−vanie tepla. Najúèinnejší je odvod teplavedením (kondukcia). Mnostvo tepla Q,ktoré sa prenesie vedením, závisí od plo−chy S, od hrúbky s, od konduktivity λ, aleaj od rozdielu teplôt V 1a V 2a aj od èasu t.Vyjadruje ho Fourierov vzah:SQ = λ . (V 1– V 2) .tSDám vám zopár rád, ako zlepši odvodnadbytoèného tepla do okolia. V prípade,ak máte problémy s chladením, najprvskontrolujte, èi máte správne zaloenýchladiè. Kadý chladiè má výrez, urèenýpre vyvýšenú èas soketu. Opaènýmzaloením nedocielite potrebný prítlak.Takisto odstráòte všetku mastnotu, ktoráje pri odvode tepla ve¾kou neprekonate¾−nou prekákou (najlepšie technickým ben−zínom). Mnohí z radov koncových pouí−vate¾ov èi domácich majstrov ani nevediao teplovodivých pastách. Osobne mámkladné skúsenosti so striebornou teplovo−divou pastou znaèky TITAN, ktorá je prikadom novom chladièi spomínanej znaè−ky. Na procesore a chladièi sa z pastyvytvorí strieborný film, ktorý zlepší odvodtepla a vyplní prípadné mikronerovnostina povrchu chladièa èi procesora. V nie−ktorých prípadoch nedochádza k prirodze−nej cirkulácii ohriateho vzduchu z poèí−taèovej skrinky. Tým sa teplotný rozdielzmenšuje a nepriamoúmerne sa zhoršujechladenie. Niekedy pomôe prídavný ven−tilátor, urèený na vysávanie zohriatehovzduchu zo skrinky. Tí zúfalí to riešia ajúplným odkrytovaním PC, èo však nie jenajšastnejšie riešenie. Ak problém s chla−dením pretrváva, skúste si zaobstara chla−diè, ktorý bude ma hustejšie rebrovanie,respektíve väèšiu plochu, alebo vyskúšamálo rozšírené alternatívy chladenia(voda).Rada pre zaèínajúcich: Neuvarte sipoèítaè nábytkom „ušitým na mieru“.Nechávajte rezervu aspoò 5 cm z kadejstrany. Zadná strana poèítaèovej skrinkymusí by úplne vo¾ná. Teším sa na ïalšiestretnutie s vami, o mesiac dovidenia.Jozef KOZÁK ml.

S E R V I SDVD okienkoTOKYO RAIDERSHodnotenie:FILM:DVD:Sklamanie z ázijského tigra menom Agentz Hongkongu vnieslo na pole východoázij−ských projektov neelaný tieò bezmocnos−ti. Útoèníci z Tokia vás však presvedèia oopaku...FILM: Tokyo Raiders síce nie sú stoper−centný skvost, ale vo svojej jednoduchos−ti a zloitosti zároveò dokonale odkrývajútajomstvá východoázijských umelcov. Pr−vý súboj, mimochodom, fantasticky zo−strihaný, vyuívajúci viaceré kamery i tech−nické finesy spoma¾ovania a zrýchleniafilmu, vám síce neumoní nahliadnu podpokrievku hrnca s dejom, ale bude vásbavi. Keï zistíte, e druhý súboj je v pod−state len pokraèovaním toho prvého a dejstále nenájdete, stratíte poèiatoènú isto−tu. Strih – ide sa do Las Vegas.V Las Vegas sa koná svadba... Teda ma−la sa kona, ale napokon sa nekoná... Ne−vesta sklamane odchádza a my ju stretá−vame v neupravenom byte s novým zaria−dením. Zrazu sa pripletie do hry akýsi di−zajnér módnych apartmánov a spoloèneodlietajú do Hongkongu.Tu sa u koneène dozvieme, kto sú vskutoènosti naši dvaja hrdinovia z Las Ve−gas (nevesta a dizajnér) a ktoe to vlastnebojoval v úvodnej scéne. Zistíme, e h¾a−dajú enícha menom Takahashi. Leneten sa stratil a zrazu po òom všetci pát−rajú... Dostanú sa k nemu práve cez jehonevestu...Zabudnite na to, e všetky esá sú z ru−kávov vyloené a e poznáte všetky premisypríbehu a môete sa sústredi na ïalší prie−beh... Èaká vás nieko¾konásobné odha¾ova−nie identít hrdinov a úplné obrátenie pointypríbehu. Dobré postavy sú vlastne zlé a zlédobré? Záchranca je vlastne obeou alebo jeto všetko naopak?DVD: Film vyšiel v roku 2000, k nám sadostal v roku 2001, take nejde o novin−ku. Apropo, h¾adajte ich pod uvedenýmoriginálnym názvom alebo eventuálnepod prekladom Zabijaci z Tokia.DVD nie je ve¾mi bohaté, ale èo je dô−leité, obsahuje film vo ve¾mi dobrej kva−lite. Formát 1,85 je perfektný a zvukovéstopy v šeskanálových verziách takisto.Odporúèam si zvoli kantónèinu, pretoeoriginál je predsa len originál a anglickýdabing je strašne slabuèký a k filmu savôbec nehodí. Synchronizácia hlasov jeako−tak prijate¾ná, ale fakt, e sledujetedabing, u nie. Dolby Digital je v obochprípadoch vynikajúci, u prvá bojováscéna prevetrá váš subwoofer dokonale avo svojej snahe bude pokraèova i naïa−lej. Pretoe súboje v bojových umeniach,v ktorých sa obraz zastaví alebo výraznespomalí, sú sprevádzané nezamenite¾nýmdunením. Zaujímavá je aj zmena surroun−du. Chví¾u lapáte vzduch zo satelitov, po−tom presunie svoju koncentráciu len dostredného reproduktora, aby vás potomohlušil dlhotrvajúcimi basmi. Zvukárivykonali svoju prácu dokonale.V sekcii bonusov narazíte na dvojmi−nútový trailer, ktorý však prezrádza zfilmu prive¾a. No túto skutoènos si uve−domíte a po zhliadnutí filmu, pretoeak si pustíte trailer predtým, múdri z ne−ho nebudete... ia¾, ukáe vám pár najza−ujímavejších scén... Ak dokáete èítaanglické titulky, urèite si po skonèenífilmu pozrite dvadsaminútový Film o fil−me. Miestami je dynamický ako samotnýfilm a vhodne charakterizuje jednotlivýchtvorcov.Hm, vybavenie disku mohlo by ajbohatšie, na druhej strane do èeštiny jepreloený len film, take nelingvisti z dis−ku nebudú ma ve¾a... Teda okrem samot−ného filmu...LILO & STITCHHodnotenie:FILM:DVD:Malá morská víla krásne spieva. Strih. Pri−chádza vlna a na nej surfuje Stitch. Alad−din uháòa na koberci nad Agrabahoms milovanou Jasmínou. Dofrèí však ves−mírna raketa a v nej znovu Stitch. Kráskatancuje so zvieraom. Zrazu spadne lustera na òom hvízda po švárnej Belle práveStitch. Na planine za dung¾ou všetci oèa−kávajú Simbu, Levieho krá¾a... No starýmudrc zviera v rukách emzáka. Áno, ajsem sa dostal Stitch. Stitch je všade...A ako je to vlastne s Lilo?FILM: V Galaktickej federácii to neuveri−te¾ne vrie. Profesor Jumba sa napriek zá−konom rozhodol vies výskum na vlastnúpäs a jeho výsledkom je Experiment 626.Modrý emzák menších rozmerov, noohromne agresívny. Snaha uväzni vin−ného profesora vyšla, no s Experimentom626 boli väèšie problémy. Pôvodne hochceli posla do vyhnanstva na opustenýasteroid, no on im ušiel vo vesmírnej lodido úplne inej galaxie... aby skonèil na na−šej Zemièke...Lilo má pre zmenu iné problémy. Jejrodièia zomreli pri autonehode, naívanieso staršou sestrou Nani nie je najlepšie, akeï sa o ich sesterských sporoch dozvediaúrady, neváhajú Lilo šupnú do nieko¾−kých dní do sirotinca. Našastie si všaksestry dokáu poradi a svoju rodinku (ho−ci nekompletnú) by vedeli udra...... lene to by nemohol pristá na ZemiExperiment 626 (po ktorom sa, mimo−chodom, vrhla u nejedna entita z Ga−laktickej federácie), ktorý sa zo psiehoútulku dostal do tejto malej spoloènostinemalou náhodou. Od tohto momentuho volá Lilo Stitch a snaí sa ho prevy−chova na dobrú existenciu. Lene soStitchom si len tak neporadíš, a keï ti nakrku visia úrady a Galaktická federácianetrpezlivo klope na dvere našej galaxie,môeš dúfa jedine v zázrak...DVD: Hoci má film sotva 82 minút a naDVD nezaberá ani 4 GB, nemôeme pove−da o DVD, e je nenaplnené. K celkové−mu obsahu (viac ako 7,5 GB) toti pri−spieva mnostvo zaujímavých bonusov,ako napríklad DisneyPedia, v ktorom náj−dete opis havajských ostrovov. Najprvabsolvujete encyklopedický úvod a po−tom sa vrhnete na kadý ostrov samo−statne. Disneypedia je uvedená na DVD vklasickom jednoduchom vzdelávacom po−daní, netrvá však viac ako 12 minút.Vytvor si vlastného tvora – to je zá−bavná hra na pribline 7 a 10 minút. Idev nej o vytváranie emzákov pomocou od−povedí na rôzne otázky týkajúce sa filmu.Lekcia tanca hula – síce vás nenauèí zatri a pol minúty havajský domorodý tanecdokonale, no pár krokov bez problémovodpozeráte a pri troche šastia a snahydostanete do nôh.Burning Love with Wynonna – jedena−polminútový featurette bonus o songusamotného Elvisa.The Look of Lilo & Stitch – štvorminú−tový dokument odkrývajúci tajomstvo fil−mového kúzla. Divák si vôbec neuvedomí,e vo filme chceli ma všetko okrúhle a hra−ny všade minimalizovali.Videoklip I can't fall in Love with u odA−teens je skôr hlúpy art, pretoe trváasi 62 sekúnd a uvidíte v òom sotva štvr−tinu pesnièky...Na p¾aci s reisérmi – takmer dvadsa−minútový dokument, ktorý bude vaše detinudi, no oukanejších divákov poteší.Štyri skvelé kinoteasery, ktoré majú sícenázvy iných disneyoviek (Malá morskávíla, Kráska a zviera, Aladdin a Leví krá¾),no v skutoènosti sú to polocameo a polo−skutoèné trailery na Lilo a Stitch.Väèšina bonusov obsahuje slovenské aèeské titulky, resp. pri kadom bonuse byste mali narazi aspoò na èeský preklad.Film je uloený vo formáte 1,66 a jehopodoba je ve¾mi dobrá. Koniec koncovprevod z animovanej podoby nebýva nik−dy problémový. Zvuk je kvalitný, dokoncaby som vyzdvihol aj prítomnos dabin−gu (èeský je šeskanálový, slovenský lendvojkanálový), ktorému predchádzal so−lídny výber hlasov (ale v oboch prípadochalostne potláèa surround akèných scén –škoda...).Michal KorecRedakcia Kinema.sk142 PC REVUE 4/2003

MAXPARÁDA U LEN DO KONCA APRÍLA!U od decembra beí súa o najlepšie pôvodnédielo v oblasti poèítaèovej grafiky. Príspevkydo súae z oblasti statickej grafiky alebopoèítaèovej animácie je moné posiela e−mailomna adresu redakcia@pcrevue.sk(menšie ve¾kosti súborov do 5 MB) alebo nahraténa CD (ve¾ké súbory) na adresu redakcie u lendo 30. apríla 2003.Jednotlivé ukáky postupne zaraïíme aj na naše CD(na tohtomesaènom CD REVUE môete nájs druhé kolopríspevkov). Na CD REVUE 5/03 zverejníme poslednédodané príspevky.Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu,o postupe doò rozhoduje grafické oddelenie PCR.Súa o 3ds max 5 v hodnote 196 300 Sk! Sponzoruje firmaVYHODNOTENIE SÚAE:Vyhodnotenie ankety z februárového èísla PC REVUE1. Aký je váš ob¾úbený prehliadaè videa a audia?Windows Media 38,6 %Winamp 37,6 %Apple QuickTime 4,2 %RADLIGHT 4,2 %BSPlayer 3,5 %Sonique 1,9 %DIVX Video 1,9 %RealOne Media 1,6 %ostatné 6,5 %2. Vyuívate niektorú z dátových sluieb mobilnýchoperátorov?Orange−GPRS 7,0 %ET−HSCD 1,8 %VÝZVA IT FIRMÁM:REKLAMA NA WEBE ZADARMO!Register slovenských IT firiem 2003Aj tento rok aktualizujeme Register slovenských IT firiem nanašej webovej stránke: www.itregister.sk.Registraèná karta obsahuje okrem kontaktných informá−cií aj charakteristiku a zameranie spoloènosti, jej postaveniena trhu, uzatvorené partnerstvá a informácie o produkto−vom portfóliu. Súèasou karty je aj firemné logo. Všetky tietoúdaje sú v elektronickej verzii registra uverejòované zadarmo!Registrácia firiem je bezplatná, staèí vyplni registraènúkartu priamo na stránke www.itregister.sk.Pokia¾ u register obsahuje údaje o vašej firme, skon−trolujte, prosím, ich aktuálnos a doplòte nové údaje.O víazovi rozhodne komisiazostavená zo zástupcov našej redak−cie a popredných slovenských poèí−taèových grafikov. Vyhodnoteniesúae bude zverejnené v májovomèísle PC REVUE.Trial verziu tohto programu nájde−te na decembrovom CD REVUE 6/2002.Podmienky: Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov Pouitie pluginov je moné, nie je moné pouívasamostatné balíky typu Adobe Photoshop Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obmena tohoistého motívu)ODOVZDÁVANIE CENY:FOTOREPORTÁ Z ODOVZDANIATOSHIBA POCKET PC e330V priebehu januára ste sa prostredníctvomnašej webovej stránky www.pcrevue.sk mohlizapoji do novoroènej súae o Toshiba PocketPC e330, ktorej sponzorom bola spoloènos HTComputers, a. s.Víazkou sa stala Slávka Feriancováz Bratislavy.Na fotografii zástupkyòa spoloènosti HTComputers, a. s., Nikoleta Krecháèová (v¾avo)pri odovzávaní ceny víazke.ET−GPRS 3,9 %Nie, ale plánujem v budúcnosti 53,1 %Nie a ani neplánujem 34,2 %Z došlých 1180 anketových lístkov februárovej súaesme vyrebovali troch výhercov:1. klávesnica MS Wireless Desktop Optical:Jozef Šranko, Klasov2. multimediálny kurz angliètiny LANGMaster Mean City:Jozef Homola, Košice3. multimediálny slovník nemèiny Landi Nemèina:Roman Krajèoviè, Ve¾ký MederVýhercom blahoeláme a ako vdy ich prosíme,aby sa skontaktovali s redakciou oh¾adomprevzatia výhry.Oproti minulému roku sme toti pridali novú kategóriuúdajov – hospodárske výsledky firmy. Z týchto údajov(obrat, poèet zamestnancov atï.) budeme kadý rok zo−stavova rebríèek IT firiem, ktorého výslednú podobuuverejníme aj v PC REVUE.Elektronickú verziu Registra (formát *.xls) budemoné objedna a po aktualizácii na adrese redakcie. Vpriebehu roka 2003 pripravíme aj vydanie tlaèenej verzieregistra.Všetky potrebné informácie, ako aj iadosti o pridele−nie nového prístupového kódu vám poskytneme na adre−se it−register@pcrevue.sk.ZOZNAM INZERENTOVFirma Strana Tel. èíslo1. 3 COM 107 (02/5825 2181)2. AB−COM 87 (038/5322 038)3. AGEM 84 (02/6381 0049)4. AGORA PLUS 74, 78 (02/6381 3873)5. ALLIED TELESYN 103 (+43/1/8762 441)6. AP MEDIA 59 (02/6541 1168)7. ASBIS SK 51, 55, 66 (02/4487 1589)8. ASM SLOVAKIA 90 (02/4446 2308)9. AV DIGITAL 93 (02/6828 6660)10. BSP 31 (02/5443 0017)11. BULL 80 (02/5557 4857)12. CASABLANCA 71 (02/5825 2131)13. CASPER 27 (02/4445 0574)14. CENTRON 77, 125 (02/6478 0767)15. CÍGLER SOFTWARE 75 (02/4446 2746)16. CODUM 125, 141 (02/6353 2921)17. COLUMBEX 10, 76 (02/6827 7777)18. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)19. CQ SERVICE 33 (02/4820 4911)20. D&D 37 (02/5341 3568)21. DATALAN 67, 69, 71 (02/5025 7777)22. EASYCOMP 118 (0903/522 520)23. EPSON 3, 15, 17, 19, 21 (+420/5/4827 811)24. ESET 111 (02/5930 5311)25. EUROTEL 109 (02/4955 3622)26. EUROWEB 102 (02/5070 5000)27. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 24 (041/5116 111)28. EXPERT&PARTNER 8329. FERIMEX 57 (02/4564 1701)30. GEMMA 86 (02/4445 1127)31. GRAS 141 (0908/300 901)32. GTS SLOVAKIA 12 (02/5778 1111)33. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 7, 25 (02/5020 5611)34. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)35. IBM 65 (02/4929 1122)36. IES 93, 105 (02/4446 0909)37. IMAGE SUPPLIES 93 (02/4487 2052)38. JOYCE 9939. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)40. KONSIGNA 40, 45, 47 (02/5249 1491)41. KROS 79 (041/7071 011)42. LAMA PLUS 70 (041/4361 302)43. LIBRA 64 (02/6381 0689)44. MM MEDIA 97 (02/4363 1542)45. NIKON 29 (02/4488 0785)46. NIVEA 6 (041/700 1780)47. OKI 52, 85 (0903/788 847)48. OPAL MULTIMEDIA 70 (051/7734 332)49. P.E.S. CONSULTING 118 (031/780 3419)50. PC BUSINESS 101 (02/4342 5000)51. PRONETIX 128 (02/4445 5702)52. Q−PRODUCTS 73 (02/4525 7568)53. S&H WARE 108 (032/7443 836)54. SCA NAVIGATION 128 (02/4425 0526)55. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)56. SOFOS 60, 82, 89 (02/5477 3980)57. STORMWARE 81 (02/5479 3647)58. SUNTEQ 30 (046/5430 754)59. SWAN 100 (02/5980 2111)60. SWS DISTRIBUTION 63 (02/4342 6811)61. SYNTEX 141 (02/4552 5471)62. TECOMPRINT 26, 61 (02/4425 5777)63. TEOS TN 88 (032/7436 104)64. TOSHIBA 2365. TRONET 98 (02/5822 4111)66. UI42 140 (02/5479 3646)67. UNICOM 36 (055/6252 937)68. UNICORN 11569. WEBGLOBE 130 (02/5363 4961)70. XENON 130 (0904/401 088)4/2003 PC REVUE 143

Šéfredaktor:Zástupca šéfredaktora:Odborná redakcia:Hlavný sekretár:Administratíva:Technický servis:Spolupracovníci:DTP:Rediguje:Inzercia:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −mdOndrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −omMartin Turoò (mturon@pcrevue.sk) −mtPeter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −poLucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.sk)Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)Zuzana Javorská (zjavorska@pcrevue.sk)Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −dsIgor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.sk) −jaJán Hanák (jhanak@pcrevue.sk)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)Juraj Bednár (jbedznar@pcrevue.sk) −jbJuraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.sk)Lukáš Staòa (lstana@pcrevue.sk)¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −llMarek Šamaj (msamaj@pcrevue.sk)Martin Kováè (mkovac@pcrevue.sk) −mkMartin Uák (muzak@pcrevue.sk)Milan Gigel (mgigel@pcrevue.sk)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mtPeter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pgPeter Koneèný (pkonecny@pcrevue.sk)Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pkPeter Palúch (ppaluch@pcrevue.sk) −ppOto Komiòák (okominak@pcrevue.sk)Thomas Ulej (tulej@pcrevue.sk)Martina Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003Pokia¾ sa chcete sta naším predplatite¾om, môetepoui jeden z nasledujúcich postupov: pošlite nám objednávku, na základe ktorej vámpošleme predtlaèenú poštovú poukáku s pridelenýmVS, resp. zálohovú faktúru, uhradíte poštovú poukáku typu A na náš úèet:2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,Kladnianska 60, 821 05 Bratislava bankovým prevodom na úèet 2620081584/1100,Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom na základetelefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾ nebu−de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−kova!Uzávierka objednaných a zaplatených výtlaèkovje 14 dní pred expedíciou nového èísla.Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú pokra−èova v odbere aj ïalší rok, si poštovú poukáku/zálohovú faktúru nájdu vloenú v èasopise 2 mesia−ce pred ukonèením predplatného. Po uhradení zálo−hovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.Tí z vás, ktorí dostali predtlaèenú poštovú po−ukáku a nechcú ju uhradi poštou, ale banko−vým prevodom, musia pri úhrade zada variabilnýsymbol (VS), ktorý im bol pridelený. Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objednali PCREVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené6× CD REVUE. V tomto roku bude vychádza CDREVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak mátezáujem, môete si ostatné CD doobjedna. Na−príklad ak máte objednané PC REVUE od è. 10/2002do è. 9/2003, máte zaplatené CD do èísla 4/2003,t. j. 5 ks CD si budete musie doobjedna. Cena jed−ného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, pre predplati−te¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných je cena CD60 Sk. Ceny PC REVUE na rok 2003. Od roku 2003 budePC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do rokaaj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušeniadistribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpiPC REVUE u len s CD. Cena èasopisu v novinovýchstánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem leno èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−níctvom predplatného.Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).Cena v stánku 119 Sk Cena predplatného bez CD s CDcena/ks celoroène ušetríte cena/ks polroèné celoroène ušetrítePredplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 95 Sk 594 Sk 1140 Sk 288 SkPredplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 522 Sk 996 Sk 432 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou jeposla na adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zaslaèíslo karty mládee EURO